Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
108 László Szarka<br />
ši<strong>na</strong>mi, v dôsledku zahmleného obrazu histo−<br />
rických udalosti v kolektívnej pamäti a preží−<br />
vaniu predsudkov a stereotypov, väčšinové<br />
politické strany nedokážu a ani nechcú akcep−<br />
tovať ako princíp usporiadania etnopolitických<br />
vzťahov nijaké prvky samosprávy <strong>na</strong> etnic−<br />
kom základe. V tejto situácii je nevyhnutnou<br />
úlohou menšinovej elity dokázať, že samo−<br />
správne štruktúry, ktoré už dlhší čas fungujú<br />
v školstve, kultúre a <strong>na</strong> úrovni miestnej poli−<br />
tiky sú užitočné, majú modelovú hodnotu a aj<br />
medzinárodné skúsenosti potvrdzujú, že men−<br />
šiny sa v oveľa väčšej miere stotožnia so štá−<br />
tom, v ktorom žijú, ak sa pri úprave vzťahu<br />
väčši<strong>na</strong> – menši<strong>na</strong> uplatnia zásady samo−<br />
správnosti.<br />
Menšinové strany a politici majú ne<strong>na</strong>hra−<br />
diteľne dôležitú úlohu v postupnom budovaní<br />
menšinových a regionálnych samosprávnych<br />
inštitúcií. K uskutočneniu týchto cieľov by<br />
bolo potrebné vytvoriť chýbajúce inštitucio−<br />
nálne prvky menšinového politického života<br />
(tzv. „národná [národnostná] rada“ plniaca<br />
funkciu „vnútorného parlamentu“, ktorá by<br />
kontrolovala činnosť autonómnych inštitúcií,<br />
prijímala právne predpisy vzťahujúce sa <strong>na</strong><br />
menšinové samosprávy, inštitút vnútorných<br />
volieb atď.). Čoraz väčšiu časť odbornej poli−<br />
tickej činnosti etnických strán v podmienkach<br />
funkčného autonómneho modelu vykonávajú<br />
samosprávne rady, regionálne orgány, resp.<br />
odborné komisie. V ideálnom prípade etnické,<br />
etnoregionálne strany úzko spolupracujú<br />
s týmito orgánmi, vzájomne a priebežne kon−<br />
trolujú svoju činnosť a úloh súvisiacich s plá−<br />
novaním a tvorbou programov sa zhosťujú<br />
spoločne. Etnické a etnoregionálne strany<br />
totiž od tradičných ideologických alebo ľudo−<br />
vých strán <strong>na</strong>jviac odlišuje práve to, že stabi−<br />
litu ich voličskej základne zaručuje stálosť<br />
jazykovo−kultúrnymi a regionálnymi paramet−<br />
rami dobre ohraničenej komunity. To však<br />
vyžaduje neustále udržiavanie stykov s danou<br />
komunitou a maximálne uspokojovanie<br />
potrieb súvisiacich s budovania a upevňova−<br />
ním spoločenstva. Zároveň však – majúc pri−<br />
tom sústavne <strong>na</strong> zreteli záujmy regiónov obý−<br />
vaných menšinou – presadzujú v budovaní<br />
menšinového spoločenstva a <strong>na</strong>dväzovania<br />
stykov s väčšinovým národom, s vládami<br />
a politickými stra<strong>na</strong>mi svojej domovskej i<br />
materskej krajiny, ako aj s európskymi inšti−<br />
túciami politiku smerujúcu k interetnickému<br />
porozumeniu a cezhraničnej spolupráci, a nie<br />
politiku izolácie. V súlade s tým majú záujem<br />
<strong>na</strong> vytvorení takých integrovaných hospodár−<br />
skych, kultúrnych a vzdelávacích inštitucio−<br />
nálnych systémov, ktoré svojou otvorenosťou<br />
a viacpilierovou štruktúrou, <strong>na</strong>pojenou <strong>na</strong><br />
diverzifikované fi<strong>na</strong>nčné zdroje, dokážu v<br />
súťaži s väčšinovým národom, materskou kra−<br />
jinou i v medzinárodnom meradle obstáť so<br />
cťou či už v oblasti školstva, kultúry, alebo aj<br />
ekonomickej produktivity.<br />
POZNÁMKY<br />
1. O zmenách uskutočnených v rokoch 1968<br />
a 1969, ako aj o menšinovej právnej praxi<br />
husákovského obdobia pozri Gyönyör, József:<br />
Mi lesz velünk, magyarokkal: Fejezetek<br />
a csehszlovákiai magyarság történetéből 1918−<br />
tól <strong>na</strong>pjainkig. Pozsony/Bratislava: Madách<br />
1990; Gyönyör, József: Közel a jog asztalához.<br />
Pozsony/Bratislava: Madách 1992; Gyönyör,<br />
József: Terhes örökség: A magyarság lélekszá−<br />
má<strong>na</strong>k és sorsá<strong>na</strong>k alakulása Csehszlovákiá−<br />
ban. Bratislava: Madách−Posonium 1994.<br />
O Výbore <strong>na</strong> ochranu práv pozri Duray, Mik−<br />
lós (red.): Kettős elnyomásban: Dokumentumok<br />
a csehszlovákiai magyarság helyzetéről és jog−<br />
védelméről 1978 – 1988. New York: Hunga−<br />
rian Human Rights Foundation – Püski <strong>1989</strong>.<br />
Vo svojej Deklarácii princípov z 24. novembra<br />
<strong>1989</strong> Maďarská nezávislá iniciatíva považovala<br />
Výbor <strong>na</strong> ochranu práv za svojho predchodcu<br />
„ako jedinú nezávislú iniciatívu <strong>na</strong> ochranu<br />
záujmov maďarskej menšiny v predchádzajú−<br />
cich dvoch desaťročiach. Súčasne však vyhla−<br />
suje, že nechce byť jeho nástupcom, lebo si<br />
myslí, že táto forma ochrany individuálnych<br />
a kolektívnych práv bude potrebná aj v budúc−<br />
nosti.“ Sloboda a zodpovednosť. Program<br />
Maďarskej občianskej strany. B. m. [Bratisla−<br />
va]: Maďarská občianska stra<strong>na</strong> 1992, s. 106.<br />
2. K zmene mocenského a politického systému<br />
v Československu pozri Dva roky politickej
Change language