Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Menšinový politický pluralizmus...<br />
107<br />
novej Strany maďarskej koalície. Otázkou<br />
však ostáva, do akej miery odzrkadľovala<br />
vytvorená štruktúra strany záujmy voličskej<br />
základne. Na zodpovedanie tejto otázky je<br />
však potrebné hĺbavé štúdium zdrojov<br />
a podrobné skúmanie stanovísk všetkých<br />
troch strán. Nová situácia <strong>na</strong>stolená Mečia−<br />
rom pozmeneným volebným zákonom však<br />
neposkytovala veľa času a možností <strong>na</strong> zdĺha−<br />
vé rokovania. Z tohto pohľadu je zjednotenie<br />
strán potvrdením toho, že <strong>na</strong>priek všetkým<br />
vnútorným sporom a <strong>na</strong>pätiu boli lídri maďar−<br />
ských strán schopní preko<strong>na</strong>ť partikulárne<br />
stranícke záujmy a <strong>na</strong> báze predchádzajúcej<br />
spolupráce dokázali dospieť ku kompromisu,<br />
ktoré bolo predpokladom zlúčenia pôvodných<br />
strán.<br />
5. ZHRNUTIE<br />
Sumarizujúc <strong>na</strong>jdôležitejšie charakteristické<br />
z<strong>na</strong>ky hnutí a strán, ktoré tvorili pluralistický<br />
model fungovania maďarských menšinových<br />
strán <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> v období <strong>1989</strong>–1998, by<br />
sme chceli upozorniť <strong>na</strong> tri dôležité veci.<br />
Maďarská nezávislá iniciatíva a Maďarská<br />
občianska stra<strong>na</strong> vychádzajúca z poz<strong>na</strong>nia, že<br />
menšinové záujmy sa dajú skutočne účinne rie−<br />
šiť len za podpory väčšinových strán, sa od<br />
začiatku usilovala o spoluprácu s väčšinovými<br />
demokratickými stra<strong>na</strong>mi. Toto jej úsilie pri−<br />
nieslo síce v počiatočnom krátkom „revoluč−<br />
nom“ období výz<strong>na</strong>mnejšie výsledky, ale kon−<br />
sociačná stratégia sa stala <strong>na</strong>ozaj úspešnou až<br />
v období spoločného postupu proti vláde Vla−<br />
dimíra Mečiara a potom v rámci slovensko−<br />
maďarskej koalície vytvorenej po roku 1998.<br />
Toto strategické poz<strong>na</strong>nie poskytlo perspektívu<br />
aj únii maďarských strán po roku 1998.<br />
Druhé dve parlamentné strany sa k myš−<br />
lienke straníckeho zjednotenia a súdržnosti<br />
strán ľudového typu dostali z <strong>na</strong>vzájom blíz−<br />
kych ideologických základov. Kým však Spo−<br />
lužitie – z dôvodu orientácie Miklósa Duray−<br />
ho <strong>na</strong> samosprávne modely a štatút „partner−<br />
ského národa“, resp. neskôr <strong>na</strong> systematické<br />
budovanie maďarsko−maďarských vzťahov –<br />
sa nemohlo dostať do centra maďarského poli−<br />
tického diania <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, zatiaľ MKDH<br />
vďaka svojej väčšej otvorenosti voči sloven−<br />
ským stranám a <strong>na</strong>jstabilnejšej voličskej<br />
základni spomedzi všetkých maďarských strán<br />
sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov<br />
stala skutočným centrom maďarského straníc−<br />
keho života. Toto svoje postavenie sa pri<br />
zjednotení roku 1998 s<strong>na</strong>žilo MKDH v plnej<br />
miere využiť. Zjednotenie strán <strong>na</strong>pokon<br />
akceptovala aj Maďarská občianska stra<strong>na</strong>,<br />
pravda, snáď práve táto stra<strong>na</strong> mala <strong>na</strong>jväčší<br />
záujem <strong>na</strong> tom, aby zjednotená maďarská stra−<br />
<strong>na</strong> mala skutočne spolkovú štruktúru, umož−<br />
ňujúcu existenciu politických platforiem.<br />
Čo sa však týka hodnotenia straníckych<br />
politických programov z obdobia rokov 1990<br />
– 1995 vo vzťahu k vypracovaniu právneho<br />
štatútu menšinových samospráv, ktorých exis−<br />
tencia je základnou podmienkou vzniku sku−<br />
točného, pevného a slobodne, vedome volené−<br />
ho maďarského menšinového spoločenstva,<br />
treba upozorniť <strong>na</strong> dva dôležité momenty. Ak<br />
prijmeme tézu, že v hierarchii úloh a záväz−<br />
kov etnických strán by mali byť rov<strong>na</strong>kou<br />
váhou zastúpené tri momenty – budovanie<br />
menšinového spoločenstva, vytvorenie dob−<br />
rých vzťahov medzi väčšinou a menšinou, <strong>na</strong>−<br />
pokon zastupovanie komplexných regionál−<br />
nych záujmov celého územia obývaného men−<br />
šinou – musíme konštatovať, že v žiadnej<br />
koncepcii autonómie vypracovanej tromi<br />
materskými stra<strong>na</strong>mi Strany maďarskej koalí−<br />
cie nie je táto trojica vzájomne prepojených<br />
aspektov zohľadnená vo vyváženej podobe.<br />
Kým MNI (MOS) a MKDH kládli väčší<br />
dôraz <strong>na</strong> prvé dva aspekty, zo strany Spolu−<br />
žitia sa dostali príliš do popredia etnoregio−<br />
nálne predstavy premietnuté do teritoriálneho<br />
princípu.<br />
Právny štatút menšín <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> ostáva<br />
od zmeny mocenského a politického systému<br />
roku <strong>1989</strong> stále nevyjasnený a nedoriešený.<br />
V dôsledku rozdielov v počte, sídelnej štruk−<br />
túre, stupni identity, používania jazyka atď.<br />
medzi maďarskou menšinou a ostatnými men−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language