Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
106 László Szarka<br />
škôl proti zavedeniu modelu alter<strong>na</strong>tívneho<br />
vyučovania, 5. októbra 1996 zas proti diskri−<br />
mi<strong>na</strong>čným opatreniam, ktoré postihli maďar−<br />
skú kultúru <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Tri maďarské poli−<br />
tické strany spolu s predsedom Csemadoku v<br />
otvorenom liste adresovanom Európskej únii<br />
a členským štátom NATO upozornili <strong>na</strong> jazy−<br />
kový zákon, <strong>na</strong> novú, nepriaznivú úpravu<br />
fi<strong>na</strong>ncovania kultúry a <strong>na</strong> vážny stav, ktorý<br />
vznikol v dôsledku prijatia záko<strong>na</strong> o novom<br />
územnosprávnom členení:<br />
„Zachovanie identity Maďarov ohrozuje aj<br />
zákon o štátnom jazyku. Navyše, Národná<br />
rada Slovenskej republiky prijala koncom<br />
septembra zákon, <strong>na</strong> základe ktorého poslan−<br />
ci, ktorí zastupujú Maďarov tvoriacich 12 %<br />
obyvateľov štátu, <strong>na</strong> rozdiel od doterajšej<br />
právnej úpravy nebudú môcť odteraz v parla−<br />
mente prehovoriť vo svojom materinskom<br />
jazyku.<br />
Veľká väčši<strong>na</strong> škôl s vyučovacím jazykom<br />
maďarským (približne 98 %) je v správe štátu.<br />
Zákon obmedzuje právomoci školských<br />
samospráv, čo z<strong>na</strong>mená, že <strong>na</strong> základe príka−<br />
zu štátneho úradu možno odvolať riaditeľa<br />
školy bez akéhokoľvek odôvodnenia. Takéto<br />
prípady sa už viackrát stali, keď sa riaditeľ<br />
školy postavil <strong>na</strong> odpor <strong>na</strong>riadeniam potláča−<br />
júcim právo <strong>na</strong> vyjadrenie národnostnej iden−<br />
tity. Najnovšie v maďarských školách už ani<br />
triednu knihu nie je možné viesť vo vyučova−<br />
com jazyku.” 35<br />
Prejavy <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmu dostali v slovenskej<br />
verejnosti aj v slovenskej vládnej politike<br />
počas celého období rokov 1994 až 1998<br />
veľmi veľký priestor. Popri debatách o vyššie<br />
spomenutých zákonoch, z<strong>na</strong>čný priestor <strong>na</strong><br />
hrubo urážlivé <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listické prejavy posky−<br />
tol <strong>na</strong>príklad priamy prenos slovenskej verej−<br />
noprávnej televízie z parlamentnej diskusie<br />
o maďarsko−slovenskej základnej zmluve, ako<br />
aj komentovanie rokovania a rozhodnutia<br />
Medzinárodného súdneho dvora v Haagu<br />
o vodnom diele Gabčíkovo – Nagymaros..<br />
Tri maďarské strany sa s<strong>na</strong>žili <strong>na</strong> tieto<br />
provokácie reagovať rozvážne a dôstojne. Ich<br />
správanie nepochybne prispelo k tomu, že<br />
v maďarských obciach južného Slovenska<br />
<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listické provokácie nikde neviedli k<br />
národnostným incidentom a konfliktom.<br />
V slovenskej verejnosti a v slovenských stra−<br />
nách obávajúcich sa o svoju voličskú základ−<br />
ňu aj po mečiarovskom období pretrvala zvý−<br />
šená citlivosť <strong>na</strong> „maďarskú kartu“. Nacio<strong>na</strong>−<br />
listická menšinová politika mečiarovského<br />
obdobia <strong>na</strong>robila v slovensko−maďarských<br />
medzištátnych vzťahoch i v slovensko−maďar−<br />
ských vnútroštátnych vzťahoch veľmi veľa<br />
škôd. Podľa svedectiev dobových prieskumov<br />
verejnej mienky a sociologických údajov<br />
v roku 1996 už aj v slovenskej verejnosti tvo−<br />
rili väčšinu tí, ktorí zodpovednosť za vytvore−<br />
nie protimenšinovej atmosféry kládli za vinu<br />
predovšetkým vláde.<br />
Maďarský menšinový stranícky pluraliz−<br />
mus <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> dosiahol počas mečiarov−<br />
ského obdobia <strong>na</strong>priek všetkému hranice svo−<br />
jej životaschopnosti: tri strany s rozličným<br />
ideovým zázemím a odlišnou ideologickou<br />
identitou, ktoré sa opierali o viac ako polmi−<br />
liónovú maďarskú menšinovú voličskú<br />
základňu, boli v konfrontácii s <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>liz−<br />
mom vládnej moci práve tak odkázané <strong>na</strong><br />
vzájomnú úzku spoluprácu ako <strong>na</strong> pragmatic−<br />
ké vzťahy so slovenskými opozičnými stra<strong>na</strong>−<br />
mi, ktoré sa pripravovali <strong>na</strong> Mečiarovo odvo−<br />
lanie. V čase, keď bol slovenský <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>liz−<br />
mus pozdvihnutý <strong>na</strong> úroveň vládnej politiky,<br />
sa ukázalo, že v hodnotovom systéme troch<br />
strán je <strong>na</strong> úrovni základných hodnôt viac<br />
prvkov, ktoré ich spájajú, ako tých, ktoré ich<br />
rozdeľujú. Dosiahnutie samosprávnosti menši−<br />
novej komunity, resp. obcí a regiónov južné−<br />
ho Slovenska obývaných maďarským obyva−<br />
teľstvom, zlepšenie a stabilizácia slovensko−<br />
maďarských vzťahov – to by boli ciele, ktoré<br />
by boli bez súdržnosti všetkých troch strán<br />
práve tak nepredstaviteľné, ako pripojenie sa<br />
k opozičnému zväzku proti Vladimírovi<br />
Mečiarovi.<br />
Prípravy <strong>na</strong> zjednotenie sa uskutočnili <strong>na</strong><br />
spoločnom sneme troch strán 21. jú<strong>na</strong> 1998<br />
v Du<strong>na</strong>jskej Strede, kde sa formovali pravid−<br />
lá <strong>na</strong> vytvorenie systému spolupráce v rámci
Change language