Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Menšinový politický pluralizmus...<br />
105<br />
mentné strany a tri menšinové maďarské stra−<br />
ny (z nich Spolužitie s väčšími či menšími<br />
výhradami) boli zaraďované medzi „štandard−<br />
né“ strany. Koaličné strany tretej Mečiarovej<br />
vlády však <strong>na</strong> základe ich politických progra−<br />
mov, parlamentného správania a vystupovania<br />
<strong>na</strong> medzinárodnej scéne boli politológmi spra−<br />
vidla hodnotené ako strany „neštandardné“. 32<br />
Polemiky a rozpory, čoraz častejšie sa<br />
objavujúce vo vzťahoch troch maďarských<br />
strán, po voľbách zosilneli. Dôvodom bola<br />
skutočnosť, že <strong>na</strong>miesto spoločného parla−<br />
mentného klubu, ktorý predpokladala zmluva<br />
o volebnej spolupráci, sa MKDH – v reakcii<br />
<strong>na</strong> niektoré sporné kroky Spolužitia – rozhod−<br />
lo založiť samostatnú parlamentnú frakciu.<br />
Rozloženie síl medzi tromi stra<strong>na</strong>mi vtedy<br />
ešte charakterizovala jednoz<strong>na</strong>čná prevaha<br />
Spolužitia, čo sig<strong>na</strong>lizovali aj výsledky komu−<br />
nálnych volieb v novembri 1994. Činnosť<br />
oboch parlamentných klubov <strong>na</strong>smerovala<br />
vedúce orgány všetkých troch strán v dlhšom<br />
horizonte k úzkej spolupráci, <strong>na</strong>jmä v situá−<br />
cii, keď Mečiarova vláda začala vyvíjala čoraz<br />
silnejší tlak <strong>na</strong> maďarskú menšinu. Úzka spo−<br />
lupráca bola mimoriadne potrebná <strong>na</strong>jmä<br />
v parlamentnej debate o návrhu záko<strong>na</strong> o štát−<br />
nom jazyku a o slovensko−maďarskej základ−<br />
nej zmluve a po tom, čo sa v prostredí slo−<br />
venských strán posilnili <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listické nála−<br />
dy v súvislosti s oslavami 1 100 rokov zalo−<br />
ženia uhorského štátu v Maďarsku. 33<br />
Tretia vláda Vladimíra Mečiara sa s<strong>na</strong>žila<br />
položiť základy asimilačnej praxe slovenského<br />
národného štátu v štyroch oblastiach: v jazy−<br />
kovej a školskej politike, vo vyostrení maďar−<br />
sko−slovenských medzištátnych vzťahov,<br />
v potláčaní maďarskej menšinovej kultúry<br />
a v reorganizovaní verejnoprávneho postave−<br />
nia obcí, okresov a regiónov s väčšinovo<br />
maďarským obyvateľstvom. Sám Mečiar vo<br />
svojej knihe výpovedí hodnotil maďarskú<br />
menšinovú politiku deväťdesiatych rokov ako<br />
vedomé šírenie ideológie maďarského ireden−<br />
tizmu, ktorému musela ním vedená slovenská<br />
vláda čeliť všetkými možnými prostriedkami.<br />
Podľa Vladimíra Mečiara <strong>na</strong>dácie pôsobiace<br />
v Maďarskej republike podporujú maďarské<br />
menšinové komunity za hranicami „obrovský−<br />
mi peniazmi“. „Na báze týchto peňazí sa<br />
podarilo vytvoriť strach, pomocou ktorého si<br />
iredentisti robia rukojemníkov z príslušníkov<br />
maďarskej menšiny. Strach má dve misky. Na<br />
jednej im vnucujú dojem, že sú druhotriedni<br />
občania, a <strong>na</strong> druhej, že ich Slováci budú<br />
asimilovať. Strach zjednocuje aj v tom, že<br />
vždy budú proti mne ako predstaviteľovi,<br />
ktorý určil hranice iredenty. Prejavilo sa to aj<br />
v prezidentských voľbách. Je to strach, ktorý<br />
umožňuje kontrolu <strong>na</strong>d územím, hospodár−<br />
stvom, politikou aj školami. Kontrola zašla už<br />
veľmi ďaleko a je čas zastaviť ju.“ 34 Premiér<br />
<strong>na</strong> čele svojej tretej vlády nielenže nezabrá−<br />
nil protimenšinovým krokom ministrov za<br />
Slovenskú národnú stranu, ale vo všetkých<br />
prípadoch ich považoval za opodstatnené.<br />
Účasť Slovenskej národnej strany vo vláde<br />
a čoraz radikálnejší národnoštátny <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>liz−<br />
mus Mečiarovho HZDS dal v krátkom čase aj<br />
v konkrétnych krokoch pocítiť svoj vplyv.<br />
Ten sa prejavil predovšetkým v citeľ−<br />
nom zhoršovaní situácie maďarského školstva<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Ministerstvo školstva pod<br />
vedením Evy Slavkovskej (SNS) sa pokúsilo<br />
zaviesť v maďarských školách <strong>na</strong> zmiešanom<br />
národnostnom území tzv. alter<strong>na</strong>tívne vyučo−<br />
vanie, podľa ktorého sa mala určitá časť pred−<br />
metov vyučovať aj <strong>na</strong> školách s vyučovacím<br />
jazykom maďarským po slovensky. Maďar−<br />
ským stranám <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa s pomocou<br />
Zväzu maďarských učiteľov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
a Zväzu maďarských rodičov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
podarilo zmobilizovať maďarskú menšinovú<br />
verejnosť. Zápas o ochranu práv a o národ−<br />
nostné školstvo, ktorý vyústil do otvorených<br />
demonštrácií, pozorne sledovali aj európske<br />
organizácie. Max van der Stoel, Vysoký<br />
komisár OBSE pre národnostné menšiny,<br />
<strong>na</strong>vštívil <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> viacero škôl s vyučo−<br />
vacím jazykom maďarským a svoje názory<br />
zaslal ministrovi zahraničných vecí Jurajovi<br />
Schenkovi.<br />
22. apríla 1995 sa v Komárne ko<strong>na</strong>lo pro−<br />
testné zhromaždenie učiteľov maďarských<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language