Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
104 László Szarka<br />
odporúčania Parlamentného zhromaždenia<br />
Rady Európy č. 1201, ktoré bolo zahrnuté aj<br />
do slovensko−maďarskej základnej zmluvy,<br />
uznesenie komárňanského zhromaždenia sa<br />
v princípe zasadzovalo o vytvorenie územnej<br />
autonómie oblastí s etnickými špecifikami,<br />
i keď takúto požiadavku text explicitne neob−<br />
sahoval. Zosumarizujúc doteraz povedané,<br />
môžeme konštatovať, že počnúc rokom 1993<br />
kládli strany Maďarskej koalície čoraz väčší<br />
dôraz <strong>na</strong> formulovanie svojich postojov k pri−<br />
pravovanej reforme verejnej správy <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>. Mečiarovský zákon o reorganizá−<br />
cii územnosprávneho členenia, prijatý v slo−<br />
venskom parlamente v júli 1996, sa usiloval<br />
<strong>na</strong>rušiť etnoregionálnu bázu maďarskej menši−<br />
ny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Na druhej strane, návrh<br />
záko<strong>na</strong> vypracovaný Maďarskou koalíciou<br />
stavia proti schválenej koncepcii predstavu<br />
vytvorenia 16 žúp, medzi nimi troch celkov –<br />
Komárňanskej, Rimavskosobotskej a Kráľov−<br />
skochlmeckej župy – v ktorých by maďarské<br />
obyvateľstvo tvorilo väčšinu. 31<br />
Bezproblémový priebeh komárňanského<br />
zhromaždenia a jednomyseľné prijatie jeho<br />
programových dokumentov boli v deväťdesia−<br />
tych rokoch veľmi vážnym argumentom<br />
a cennou devízou v úsilí o maďarskú autonó−<br />
miu <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Podľa Miklósa Durayho,<br />
predsedu Spolužitia, <strong>na</strong>jdôležitejším odkazom<br />
komárňanskej proklamácie pre Európu a Slo−<br />
vensko je to, že maďarská menši<strong>na</strong> <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku si želá riešiť svoje právne postavenie ces−<br />
tou rokovaní, v medziach záko<strong>na</strong>, rešpektujúc<br />
územnú integritu Slovenskej republiky.<br />
K tomuto hodnoteniu sa však žiada dodať, že<br />
komárňanským zhromaždením sa prvá, vzos−<br />
tupná etapa politiky presadzovania autonómie<br />
aj uzavrela a v deväťdesiatych rokoch už<br />
nedokázala <strong>na</strong>brať nový dych.<br />
Vo vzťahu k <strong>na</strong>sledujúcemu vývoju cel−<br />
kom iste zohrala svoju úlohu aj <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listic−<br />
ká menšinová politika tretej Mečiarovej vlády<br />
v rokoch 1994 – 1998, ktorá neustálymi reš−<br />
triktívnymi opatreniami a agresívnym správa−<br />
ním vytláčala maďarské politické strany do<br />
obrannej pozície. Medzi ciele mečiarovskej<br />
reorganizácie verejnej správy patril popri<br />
posilnení závislosti regionálnych orgánov <strong>na</strong><br />
centrálnej moci aj otvorene deklarovaný a pri−<br />
z<strong>na</strong>ný cieľ vedomého, systematického „roz−<br />
kúskovania“ územia obývaného väčšinovo<br />
maďarským obyvateľstvom, čo malo s koneč−<br />
nou platnosťou prekaziť akékoľvek budúce<br />
s<strong>na</strong>hy o maďarskú územnú samosprávu.<br />
Koncepcie etnickej autonómie vypracova−<br />
né maďarskými menšinovými stra<strong>na</strong>mi <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> sa svojou teoretickou neujasnenos−<br />
ťou, a predkladaním požiadaviek zmiešaného<br />
typu zaraďujú za návrhy sformulované pred−<br />
staviteľmi maďarských komunít vo Vojvodine<br />
a v Sedmohradsku. Na druhej strane, veľkou<br />
výhodou tejto koncepcie – ktorá už raz získa−<br />
la podporu maďarských volených zástupcov<br />
existujúcich miestnych územných samospráv<br />
–, je to, že maďarská menši<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>,<br />
ktorej sídelná štruktúra je pomerne kompakt−<br />
ná, by bola za priaznivej konštelácie právnych<br />
a politických siločiar schopná realizovať<br />
demokratický partnerský model spolužitia,<br />
trebárs len s miernymi úpravami dnešného<br />
systému územných samospráv.<br />
4. TRETIA VLÁDA VLADIMÍRA<br />
MEČIARA (1994 – 1998)<br />
V parlamentných voľbách ko<strong>na</strong>ných 30. sep−<br />
tembra a 1. októbra 1994 získala Maďarská<br />
koalícia, ktorá vznikla spojením troch maďar−<br />
ských strán, 10,18 % voličských hlasov, čím<br />
sa stala tretím <strong>na</strong>jsilnejším parlamentným<br />
politickým subjektom. Zo 17 poslaneckých<br />
mandátov pripadlo Spolužitiu 9, MKDH 7<br />
a MOS 1 miesto. Víťazom volieb sa stalo<br />
Hnutie za demokratické Slovensko pod vede−<br />
ním Vladimíra Mečiara a po dlhých rokova−<br />
niach utvorilo vládu s účasťou Slovenskej<br />
národnej strany (SNS) a Združenia robotníkov<br />
Slovenska (ZRS). Slovenská politologická li−<br />
teratúra vtedy začala používať neskôr veľmi<br />
diskutovanú typologizáciu, ktorá delila poli−<br />
tické strany Slovenska <strong>na</strong> „štandardné“<br />
a „neštandardné“. Slovenské opozičné parla−
Change language