Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Menšinový politický pluralizmus...<br />
103<br />
3.4. Komárňanské zhromaždenie<br />
Komárňanské zhromaždenie, ktoré sa ko<strong>na</strong>lo<br />
8. januára 1994, bolo zvolané Združením<br />
miest a obcí Žitného ostrova obežníkom zo 6.<br />
decembra 1993. Predstavitelia Spolužitia<br />
a MKDH však už <strong>na</strong> druhý deň ubezpečili<br />
iniciatívu o svojej podpore. Iniciatíva Žitno−<br />
ostrovského združenia vyvolala <strong>na</strong> celom Slo−<br />
vensku až hysterické reakcie. Prezident<br />
republiky Michal Kováč prijal vedenie Žitno−<br />
ostrovského združenia a <strong>na</strong>vrhol, že prijme<br />
záštitu <strong>na</strong>d ko<strong>na</strong>ním zhromaždenia, ak iniciá−<br />
tori odstúpia od požiadavky územnej autonó−<br />
mie, resp. maďarského etnoregiónu. S odmie−<br />
tavou odpoveďou Žitnoostrovského združenia<br />
oboznámil prezidenta republiky 21. decembra<br />
István Pásztor, primátor Komár<strong>na</strong>. Následne<br />
prijala v súvislosti s výzvou Žitnoostrovského<br />
združenia odmietavé uznesenie Národná rada<br />
Slovenskej republiky, v ktorom <strong>na</strong>vrhovala<br />
odloženie ko<strong>na</strong>nia zhromaždenia.<br />
Komárňanské zhromaždenie predstaviteľov<br />
samospráv, uskutočnené 8. januára 1994, bolo<br />
a zostane v živote maďarskej komunity <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšou politickou uda−<br />
losťou poslednej dekády 20. storočia.<br />
Z pozvaných päťtisíc primátorov a poslan−<br />
cov obecných samospráv prišlo <strong>na</strong> zhromaž−<br />
denie viac ako tritisíc účastníkov. Záverečné<br />
vyhlásenie zhromaždenia, jeho dokumenty<br />
k záležitostiam reformy verejnej správy<br />
a samosprávy z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li kulmi<strong>na</strong>čný bod<br />
maďarskej autonómnej politiky deväťdesiatych<br />
rokov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Kvôli konfrontačnej<br />
atmosfére, ktorú podnecovala aj väčšinová<br />
tlač, boli dokumenty zhromaždenia formulo−<br />
vané vo veľmi umiernenom tóne. Politická<br />
deklarácia sa viackrát odvoláva <strong>na</strong> zabezpeče−<br />
nie mierového maďarsko−slovenského spoluži−<br />
tia a zhoršenie vzťahov pripisuje vláde Vladi−<br />
míra Mečiara. Podľa názoru autorov vyhláse−<br />
nia zme<strong>na</strong> je možná len demokratickými<br />
prostriedkami, a preto je potrebné upevniť<br />
„samosprávny systém, právny štát a ústavno−<br />
právne postavenie národnostných spoločen−<br />
stiev“.<br />
Komárňanský dokument O ústavnopráv−<br />
nom postavení Maďarov je typická postmo−<br />
derná politická proklamácia: miešajú sa v nej<br />
historické krivdy, dožadovanie sa práva <strong>na</strong><br />
identitu, medzinárodnoprávne argumenty a z<br />
nich vychádzajúce požiadavky jazykových<br />
práv, politické a fi<strong>na</strong>nčné požiadavky a auto−<br />
nómnemu modelu cudzie presadzovanie<br />
pomerného zastúpenia menšín, prebraté<br />
z konsociačného modelu. Po úvodných čas−<br />
tiach <strong>na</strong>sleduje definovanie maďarskej menši−<br />
ny ako rovnoprávneho spoločenstva so slo−<br />
venským národom <strong>na</strong> základe koncepcie<br />
„partnerského národa“, ktoré „si želá vyjadriť<br />
svoju politickú subjektivitu prostredníctvom<br />
osobitného voleného orgánu, <strong>na</strong> základe oso−<br />
bitného návrhu ústavného záko<strong>na</strong>, a v záujme<br />
ochrany svojej identity žiada zvláštne právne<br />
postavenie územia, ktoré obýva v z<strong>na</strong>čnom<br />
počte“. 29<br />
Po vyslovení požiadavky „partnerského<br />
národa“ a územnej autonómie zaradil doku−<br />
ment medzi svoje ciele politicky vyváženými<br />
formuláciami aj posilnenie štátnosti a územ−<br />
nej integrity Slovenskej republiky a budova−<br />
nie právneho štátu. Najviac a<strong>na</strong>lyzovanými<br />
a <strong>na</strong>jčastejšie diskutovanými prvkami rozhod−<br />
nutí komárňanského zhromaždenia boli bez−<br />
pochyby dve alter<strong>na</strong>tívy vytvorenia druho−<br />
stupňových územnosprávnych jednotiek, ktoré<br />
v rámci reformy verejnej správy <strong>na</strong>vrhovala<br />
maďarská stra<strong>na</strong>. V dokumente s názvom<br />
O reorganizácii územnosprávneho členenia<br />
a verejnej správy Slovenska predstavovala al−<br />
ter<strong>na</strong>tíva A súvislý územnosprávny celok<br />
pozdĺž celej slovensko−maďarskej štátnej hra−<br />
nice až po jazykovú hranicu, kým v alter<strong>na</strong>−<br />
tíve B sa <strong>na</strong>vrhovali tri územnosprávne celky,<br />
regióny („od okolia Bratislavy po Šahy“, po−<br />
tom pásmo „od Šiah po Košice“ a maďarské<br />
územie „južného Zemplí<strong>na</strong> a Použia“). 30<br />
Dokument O právach samospráv sa zasa−<br />
dzoval o pripojenie sa Slovenskej republiky<br />
k Európskej charte miestnej samosprávy a<br />
požadoval, aby slovenská ústava „aj taxatívne<br />
zakotvila systém menšinových samospráv, ich<br />
príslušnosť (sic!) a kompetencie“. Na základe<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language