Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
102 László Szarka<br />
vení národnostných menšín predložený spo−<br />
ločne s MKDH považovalo Spolužitie len za<br />
východiskový bod, a <strong>na</strong> rozdiel od MKDH ho<br />
neustále držalo <strong>na</strong> programe dňa. Hnutie <strong>na</strong><br />
svojom IV. kongrese vo februári 1993<br />
v Komárne vydalo vyhlásenie „k časti maďar−<br />
ského národa žijúceho <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>“ ako „k<br />
národn(ostn)ému spoločenstvu maďarského<br />
národa <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>“ s výzvou, aby každý<br />
člen spoločenstva prispel svojou činnosťou<br />
k tomu, aby sa <strong>na</strong>plnilo základné právo<br />
národn(ostn)ého spoločenstva, aby „mohlo<br />
realizovať svoje sebaurčenie vo forme miest−<br />
nej alebo oblastnej samosprávy v rámci per−<br />
sonálnej autonómie.“ 27<br />
V dokumente Územná samospráva a zása−<br />
dy personálnej autonómie, po krátkom histo−<br />
rickom zhrnutí, pri hľadaní argumentov v pro−<br />
spech samosprávneho modelu, kladie Spoluži−<br />
tie dôraz <strong>na</strong> predchádzanie destabilizácie a<br />
etnických konfliktov sovietskeho a juhoslovan−<br />
ského typu, <strong>na</strong> elimináciu obáv väčšinových<br />
občanov a <strong>na</strong> inštitucionálne záruky rovno−<br />
právnosti jednotlivých národnostných komunít<br />
v štáte. Teoretický základ riešenia by spočíval<br />
v priz<strong>na</strong>ní štatútu „partnerského národa“ (társ−<br />
nemzet), koncepcie, ktorej princípy vypracoval<br />
Miklós Duray okrem iného <strong>na</strong> základe prác<br />
medzinárodne uznávaných maďarských ústav−<br />
ných právnikov a politológov Pétera Kendeho<br />
a Gáspára Bíróa. Menšiny, <strong>na</strong>dobudnúc rovno−<br />
právny status „partnerského národa“ s prísluš−<br />
níkmi väčšiny, by sa organicky včlenili do<br />
etnicky pluralitného štátu, čo by umožnilo ich<br />
všestranný kultúrny rozvoj, politickú emanci−<br />
páciu a integráciu.<br />
Dokument Spolužitia, vychádzajúci<br />
z troch základných práv – práva <strong>na</strong> identitu,<br />
práva <strong>na</strong> domovinu a práva <strong>na</strong> (vnútorné)<br />
sebaurčenie popri deklarácii požiadavky kul−<br />
túrnu autonómiu <strong>na</strong> personálnom princípe,<br />
konkrétne <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čil aj územné, geografické<br />
hranice oblasti pôsobnosti miestnych a regio−<br />
nálnych menšinových samospráv. Rozlišoval<br />
pritom tri typy územia: väčšinové, menšinové<br />
a diasporické. Základ regionálnych samospráv<br />
vidí aj dokument Spolužitia v združeniach<br />
obcí s väčšinovým maďarským obyvateľ−<br />
stvom, ktorých istá časť – medzi nimi <strong>na</strong>prí−<br />
klad už spomí<strong>na</strong>né Združenie miest a obcí<br />
Žitného ostrova (Žitnoostrovské združenie) –<br />
už bola právne registrovanou organizáciou,<br />
v iných regiónoch sa proces vytvárania<br />
podobných združení práve rozbiehal. S inšti−<br />
túciou kultúrnej autonómie <strong>na</strong> personálnom<br />
princípe počíta tento návrh vo vzťahu k<br />
maďarskej menšine len v prípade komunít<br />
žijúcich v rámci obce v menšinovom posta−<br />
vení, resp. z teritoriálneho hľadiska v diaspó−<br />
re. Takáto inštitúcia by týmto občanom umož−<br />
nila uplatnenie ich menšinových práv.<br />
Na sneme, ko<strong>na</strong>nom vo februári 1993<br />
v Komárne, prijali delegáti hnutia aj doku−<br />
ment Miestne samosprávy, združenia obcí,<br />
reforma územnosprávneho členenia a verejnej<br />
správy, ktorý stanovil zásady politiky Spolu−<br />
žitia v oblasti územnej samosprávy <strong>na</strong> zákla−<br />
de správy o činnosti maďarských regionálnych<br />
združení, založených z iniciatívy Rady Poli−<br />
tického hnutia Spolužitie pre samosprávy<br />
a posúdenia pôsobenia obecných samospráv. 28<br />
Po vydaní výzvy Spolužitia sa iniciatívy<br />
zameranej <strong>na</strong> posilnenie princípu samospráv−<br />
nosti maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> –<br />
vychádzajúc z dokumentov Spolužitia –, ujalo<br />
Združenie miest a obcí Žitného ostrova. Zdru−<br />
ženie sa 8. marca 1993 obrátilo s výzvou <strong>na</strong><br />
všetkých primátorov a zvolených poslancov<br />
obcí <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> obývaných maďarskou<br />
menšinou. Vo výzve sa <strong>na</strong>vrhovalo, aby bolo<br />
v každej obci prijaté vyhlásenie podporujúce<br />
<strong>na</strong>sledovné požiadavky: aby bol pri pripravo−<br />
vanom novom územnosprávnom členení <strong>na</strong><br />
územiach obývaných maďarskou menšinou<br />
zohľadnený etnický princíp, aby boli rešpek−<br />
tované historické, kultúrne, etnické a jazyko−<br />
vé osobitosti týchto území, a aby „pri vytvá−<br />
raní regiónov s etnickými a jazykovými oso−<br />
bitosťami boli uplatnené „trojaké hranice<br />
úmernosti“ (väčšinové územie, menšinové<br />
územie, diaspóra). Iniciatíva mala veľký ohlas<br />
a Spolužitie sa <strong>na</strong> jeseň 1993 rozhodlo zvolať<br />
zhromaždenie maďarských volených zástup−<br />
cov obcí z južného Slovenska.
Change language