Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Menšinový politický pluralizmus...<br />
101<br />
ktorá sa mala špecializovať <strong>na</strong> štátne inštitú−<br />
cie pôsobiace v oblasti menšinovej kultúry,<br />
by popri nejestvujúcich štátnych vydavateľ−<br />
stvách a štátnych múzeách mohla v skutoč−<br />
nosti vykonávať určité riadiace právomoci len<br />
<strong>na</strong>d dvomi maďarskými divadlami a maďar−<br />
skými oddeleniami minimálneho počtu kultúr−<br />
nych inštitúcií. Z hľadiska kompetencií by<br />
bola situácia podobná ako v prípade školskej<br />
samosprávy.<br />
Štvrtá kapitola návrhu záko<strong>na</strong> MKDH sa<br />
zaoberá „oblastnými (regionálnymi) samo−<br />
správami“. S odvolaním sa <strong>na</strong> článok 66 ústa−<br />
vy SR, návrh <strong>na</strong>chádza ústavnoprávnu oporu<br />
vytvorenia regionálnej samosprávy vo forme<br />
spolčovania obcí s menšinovým obyvateľ−<br />
stvom v práve obcí združovať sa <strong>na</strong> zabezpe−<br />
čenie vecí spoločného záujmu. Na základe<br />
tohto ustanovenia sa menšinové regionálne<br />
samosprávy môžu podľa MKDH legitímne<br />
združovať trebárs aj „s vyššími územnými<br />
celkami iných štátov“ alebo sa pripojiť „k<br />
euroregiónom medzinárodného charakteru“.<br />
Návrh MKDH zaviedol pojem „obcí<br />
a regiónov so zvláštnym štatútom“ len vo<br />
vzťahu k úrovni jazykových práv a miery<br />
inštitucio<strong>na</strong>lizovanej dvojjazyčnosti, čo<br />
v porov<strong>na</strong>ní s koncepciami autonómie prezen−<br />
tovanými Demokratickým spoločenstvom voj−<br />
vodinských Maďarov a Zväzom vojvodin−<br />
ských Maďarov (Vajdasági Magyar Szövetség<br />
– VMSZ) nesporne poukazuje <strong>na</strong> určitú<br />
nekonzekventnosť. Ak totiž vychádzame z<br />
existencie 435 obcí s väčšinovým maďarským<br />
obyvateľstvom, zistených pri sčítaní ľudu roku<br />
1991, tieto obce a ich združenia (prípadne ich<br />
časti) by nepochybne mohli patriť do samo−<br />
správneho regiónu, či okruhu obcí spravova−<br />
ných miestnymi a regionálnymi menšinovými<br />
radami, nehovoriac už územnej báze školskej<br />
a kultúrnej autonómie totožnej s týmito obca−<br />
mi či regiónmi. Zvláštny štatút zúžený len <strong>na</strong><br />
oblasť jazykových práv by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l ďalšie<br />
oslabenie už i tak obmedzených kultúrnych<br />
a školských, resp. regionálnych a miestnych<br />
menšinových samosprávnych kompetencií<br />
a posilnenie ingerencie štátu. Návrh MKDH<br />
bol poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ný <strong>na</strong>pätím prvých týždňov<br />
existencie samostatného Slovenska a v sku−<br />
točnosti jeho autori nedokázali prestrihnúť<br />
pomyselnú pupočnú šnúru, ktorou bola ich<br />
koncepcia ešte stále <strong>na</strong>pojená <strong>na</strong> pseudokon−<br />
sociačnú prax z obdobia komunistickej štá−<br />
tostrany.<br />
3.3. Program autonómie Spolužitia<br />
MKDH aj Spolužitie si plne uvedomili sku−<br />
točný výz<strong>na</strong>m autonomistického modelu<br />
v procese česko−slovenského rozchodu. Pred−<br />
seda Spolužitia Miklós Duray od januára<br />
1991 viackrát urgoval spoločné vystúpenie<br />
maďarských parlamentných poslancov vo veci<br />
sformulovania a politickej reprezentácie prog−<br />
ramu sebaurčenia maďarskej menšinovej<br />
komunity 27. februára 1992 prijala Republi−<br />
ková rada Spolužitia vyhlásenie o interpretá−<br />
cii národného sebaurčenia. Dokument obvinil<br />
českých a slovenských politikov, že popri rea−<br />
lizácii vlastných snáh o národné sebaurčenie<br />
„považujú sebaurčenie nie za základné právo,<br />
ktoré prináleží všetkým, neodvodzujú ho od<br />
základných práv jednotlivca, ale od podstaty<br />
národa. Pritom právo národov <strong>na</strong> sebaurčenie<br />
nie je ničím iným, ako skupinovým právom<br />
jednotlivcov s rov<strong>na</strong>kou identitou.“ 26<br />
Autori dokumentu deklarujúceho právo<br />
menšinových komunít <strong>na</strong> sebaurčenie, si boli<br />
popri tom všetkom doko<strong>na</strong>le vedomí obme−<br />
dzenosti manévrovacieho priestoru maďarské−<br />
ho menšinového politizovania, a v záujme<br />
zachovania československého federálneho<br />
štátu oz<strong>na</strong>čili právo <strong>na</strong> vnútorné sebaurčenie<br />
už od začiatku za svoju maximálnu požiadav−<br />
ku. Rozšírenie práva <strong>na</strong> sebaurčenie aj <strong>na</strong><br />
menšinové skupiny a „časti národov“ by<br />
podľa dokumentu bolo pozitívnym spôsobom<br />
prispelo k riešeniu česko−slovenskej ústavnej<br />
krízy a k zrovnoprávneniu menšín.<br />
K radikalizácii politického programu pri−<br />
speli parlamentné voľby 1992 a proces česko−<br />
slovenského rozchodu spomedzi maďarských<br />
strán bezpochyby v <strong>na</strong>jväčšej miere v prípade<br />
Spolužitia. Návrh ústavného záko<strong>na</strong> o posta−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language