Koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického ... - Niton

KRAJSKÝ ÚRAD V KOŠICIACH
odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov
________________________________________________
ANALÝZA SOCIÁLNO-EKONOMICKÉHO ROZVOJA
KOŠICKÉHO
KRAJA
(k 31. 12. 1998)
JÚL 1999

ANALÝZA SOCIÁLNO-EKONOMICKÉHO ROZVOJA KOŠICKÉHO KRAJA
________________________________________________________________
Spracovali:
• zodpovedný koordinátor spracovania: Ing. Molnárová
• spracovatelia jednotlivých častí:
časť I:
kapitoly: 1.1. - 1.5., 2.1., 2.2., 3.2., 3.4., 4.1. - 4.4., 6.1. - 6.4. Ing. Molnárová
kapitoly: 2.3., 3.1., 3.5. - 3.6., 5.1.1. - 5.1.2., 5.2., 9.2. Ing. Semanová
kapitola: 3.2. Ing. Jurko
kapitoly: 5.1.3. - 5.1.5. Ing. Horňáková
kapitoly: 7.1. - 7.3., 8.1-8.3, 9.1., 9.3. Ing. Bačenko
časti: II. a III. Ing. Molnárová v spolupráci s kolektívom odboru
časť II. kapitola 3: Ing. Kolárčik
• technické spracovanie: Ing. Kolárčik
Vedúca odboru: Ing. arch. Mária Naďová
OBSAH
2

I. REGIONÁLNA ANALÝZA................................................................................................5
1 Úvod..................................................................................................................................................................................5
1.1. Všeobecná charakteristika kraja................................................................................................................................5
1.2. Prírodno-geografický potenciál.................................................................................................................................6
1.3. Demografická charakteristika...............................................................................................................................8
1.4. Zdravotný stav obyvateľstva...............................................................................................................................12
1.5. Sídelná štruktúra..................................................................................................................................................13
2. Analýza hospodárstva.................................................................................................................................................14
2.0. Celková charakteristika hospodárstva a jeho postavenie v rámci ekonomiky SR..............................................14
2.1. Priemysel ...........................................................................................................................................................17
2.1.1. Vlastnícka štruktúra v priemysle..................................................................................................................19
2.1.2. Odvetvová štruktúra v priemysle.................................................................................................................19
2.1.3. Rizikové faktory ďalšieho rozvoja (existujúce, potencionálne)...................................................................25
2.1.4. Finančné pozície, zameranie výroby a využitie výrobných kapacít.............................................................26
2.1.5. Perspektívy priemyselnej výroby.................................................................................................................30
2.1.6. Návrh opatrení vyplývajúcich z analýzy......................................................................................................32
2.2. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo...........................................................................................................34
2.2.1. Štruktúra poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu...........................................................................34
2.2.2. Zameranie poľnohospodárskej a lesnej výroby............................................................................................34
2.2.3. Vlastnícka štruktúra......................................................................................................................................38
2.2.4. Veľkostná štruktúra poľnohospodárskych a lesných podnikov...................................................................38
2.2.5. Efektívnosť...................................................................................................................................................38
2.2.6. Využiteľnosť poľnohospodárskeho a lesného potenciálu...........................................................................39
2.2.7. Perspektívy poľnohospodárstva a lesníctva.................................................................................................40
2.2.8. Návrh opatrení vyplývajúcich z analýzy......................................................................................................41
2.3 .Stavebníctvo a bytová výstavba..........................................................................................................................43
2.3.1. Vlastnícka štruktúra stavebných podnikov..................................................................................................43
2.3.2 .Efektívnosť stavebníctva..............................................................................................................................43
2.3.3. Perspektívy stavebníctva..............................................................................................................................43
2.3.4. Analýza a trendy bytovej výstavby.............................................................................................................44
2.3.5. Návrh opatrení vyplývajúcich z analýzy.....................................................................................................44
3. Analýza terciárnej sféry a jej trendy...........................................................................................................................45
3.1. Finančníctvo........................................................................................................................................................45
3.1.1. Banky............................................................................................................................................................45
3.1.2 Poisťovne.......................................................................................................................................................46
3.2. Cestovný ruch......................................................................................................................................................46
3.2.1. Stravovacie a ubytovacie zariadenia............................................................................................................46
3.2.2. Cestovné kancelárie......................................................................................................................................48
3.2.3. Strediská cestovného ruchu..........................................................................................................................48
3.2.4. Aktívny a pasívny cestovný ruch.................................................................................................................53
3.4. Obchod ...............................................................................................................................................................53
3.4.1. Veľkoobchod................................................................................................................................................53
3.4.2. Maloobchod..................................................................................................................................................53
3.5. Kultúra.................................................................................................................................................................54
3.5.1. Kultúrne zariadenia......................................................................................................................................54
3.5.2. Kultúrne aktivity ........................................................................................................................................57
3.5.3. Financovanie kultúry....................................................................................................................................58
3.6. Návrh opatrení vyplývajúci z analýzy terciárnej sféry........................................................................................58
3.6.1. Návrh opatrení v cestovnom ruchu:.............................................................................................................58
3.6.2. Návrh opatrení v kultúre...............................................................................................................................59
4. Analýza trhu práce......................................................................................................................................................59
4.1. Štruktúra zamestnanosti podľa odvetví...............................................................................................................59
4.2. Nezamestnanosť..................................................................................................................................................60
4.2.1. Vývoj celkovej nezamestnanosti od r. 1997 po súčasnosť...........................................................................60
4.2.2. Kvalifikačná štruktúra nezamestnaných.......................................................................................................61
4.2.3. Veková štruktúra nezamestnaných...............................................................................................................62
4.2.4. Dlhodobá a krátkodobá nezamestnanosť.....................................................................................................63
4.2.5. Priestorová charakteristika...........................................................................................................................63
4.3. Analýza existujúcich a potencionálnych kritických faktorov.............................................................................64
4.4. Návrh opatrení v oblasti trhu práce.....................................................................................................................65
5. Analýza infraštruktúry................................................................................................................................................67
3

5.1.Technická infraštruktúra ......................................................................................................................................67
5.1.1. Doprava........................................................................................................................................................67
5.1.1.1. Cestná doprava......................................................................................................................................67
5.1.1.2. Železničná doprava................................................................................................................................69
5.1.1.3. Letecká doprava...................................................................................................................................70
5.1.1.4. Lodná doprava.......................................................................................................................................70
5.1.2 Časová dostupnosť krajského a okresných sídiel..........................................................................................70
5.1.3 Vybavenosť obcí vodovodmi, kanalizáciou, plynovodmi.............................................................................70
5.1.4 Elektrické siete..............................................................................................................................................72
5.1.5 Telekomunikácie............................................................................................................................................74
5.2. Sociálna infraštruktúra........................................................................................................................................74
5.2.1. Školstvo........................................................................................................................................................74
5.2.2. Zdravotníctvo...............................................................................................................................................76
6. Analýza životného prostredia.....................................................................................................................................77
6.1. Kategorizácia chránených území.........................................................................................................................78
6.2. Stav a zdroje znečistenia životného prostredia...................................................................................................78
6.4. Technická ochrana životného prostredia.............................................................................................................80
7. Analýza verejnej správy.............................................................................................................................................81
7.1. Súdnictvo, prokuratúra, polícia, armáda.............................................................................................................81
7.2. Stav, dostupnosť, efektívnosť..............................................................................................................................82
7.3. Verejnoprospešné inštitúcie.................................................................................................................................82
8. Analýza sociálno-patologických javov.......................................................................................................................82
8.1. Kriminalita, organizovaná zločinnosť.................................................................................................................82
8.2. Užívanie návykových látok.................................................................................................................................84
8.3. Samovraždy.........................................................................................................................................................85
9. Analýza životnej úrovne.............................................................................................................................................85
9.1. Príjem a výdavky domácností.............................................................................................................................85
9.2. Štruktúra bytového fondu....................................................................................................................................86
9.3. Vybavenosť domácností predmetmi dlhodobej spotreby....................................................................................88
II. REGIONÁLNA SYNTÉZA..............................................................................................88
1. Vplyv vonkajších podmienok na regionálny rozvoj..................................................................................................88
1.1. Príležitosti regionálneho rozvoja.......................................................................................................................88
1.2. Ohrozenia regionálneho rozvoja........................................................................................................................89
2. Regionálne disparity, silné a slabé stránky.................................................................................................................90
2.1. Regionálne disparity v rámci Košického kraja....................................................................................................90
2.2. Silné a slabé stránky (bez uvedenia poradia dôležitosti).....................................................................................91
3. Tvorba zón, vymedzenie pólov rozvoja, hospodársky problémové oblasti...............................................................93
3.1. Hospodársky problémové oblasti........................................................................................................................93
3.2. Tvorba zón, vymedzenie pólov rozvoja..............................................................................................................94
4. Pohľad KÚ na ostatné problémy................................................................................................................................96
4.1. Špecifické problémy............................................................................................................................................96
4.2. Ostatné problémy.................................................................................................................................................98
III. PRIORITY REGIONÁLNEHO ROZVOJA.....................................................................98
Z Á V E R...........................................................................................................................99
I. REGIONÁLNA ANALÝZA
4

1 Úvod
1.1. Všeobecná charakteristika kraja
Košický kraj má významné postavenie v rámci Slovenskej republiky najmä vplyvom
významu mesta Košice, ktoré je druhým najväčším mestom SR, má významnú históriu,
rozvinutú ekonomickú základňu, je hospodárskym centrom a dopravnou križovatkou pre
východné Slovensko, je kultúrnym a vzdelávacím centrom pre širšie okolie a plní ďalšie
funkcie nadregionálneho významu.
Košický kraj sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska. Medzištátne hranice má
na juhu s Maďarskou republikou (hraničnými okresmi sú okresy Rožňava, Košice-okolie a
Trebišov) a na východe s Ukrajinou (hraničnými okresmi sú Sobrance a Trebišov). Z
východnej a severnej strany má vnútroštátne hranice s Banskobystrickým a Prešovským
krajom.
Administratívne sa kraj člení na 11 okresov (z toho 4 okresy sa nachádzajú v meste
Košice), v ktorých je 438 obcí (z nich 17 má štatút mesta). Sídlom kraja je mesto Košice,
kde k 31. 12. 1998 žilo 241 941 obyvateľov. Priemerná rozloha obcí v kraji bola 15,4 km 2 .
Košický kraj má rozlohu 6 753 km 2 a zaberá 13,8 % územia SR.
Poľnohospodárska pôda v kraji zaberá 13,9 % z rozlohy poľnohospodárskej pôdy SR a
nepoľnohospodárska pôda 13,7 %. Najväčším okresom v kraji je okres Košice-okolie s
rozlohou 1533 km 2 , najmenšie sú okresy Sobrance (538 km 2 ) a Gelnica (584 km 2 ). V rámci
mesta Košice najväčším okresom je okres Košice I (87 km 2 ), najmenším okres Košice III
(18 km 2 ).
K 31. 12. 1998 v Košickom kraji žilo 763 264 obyvateľovanapočte obyvateľov SR
sa kraj podieľal 14,1 %. Najviac obyvateľov mal okres Michalovce (108 665 obyv.),
najmenej okres Sobrance (23 312). Z košických okresov najviac obyvateľov mal okres
Košice II ( 82 043).
Hustota obyvateľstva v kraji dosahuje 112,7 obyv. na 1 km 2 (v SR 109,9 obyv.), t.j. o
2,8 obyv. na 1 km 2 viac,akopriemerzaSR.MestoKošicejepoBratislave2.najhustejším
priestorom v SR. V rámci Košického kraja je však situácia rozdielna. Najvyššiu hustotu
zaľudnenia dosahujú okrem košických okresov, kde v priemere žije 1111,5 obyv. na km 2
okresy Spišská Nová Ves s hustotou osídlenia len 154 a Michalovce 106 obyv. na km 2 ,
pričom ostatné okresy majú nižšiu hustotu osídlenia. Najnižšiu hustotu majú okresy
Sobrance (44), Gelnica a Rožňava (52 obyv./km 2 ).
V rámci štruktúry osídlenia Košický kraj má 17 miest, z toho mesto Košice je
krajským mestom (v súčasnosti sa delí na 22 mestských samosprávnych častí). Z ďalších
16 miest je v 6 sídlo okresu.
1.2. Prírodno-geografický potenciál
Orografické podmienky
V Košickom kraji je zastúpená hornatá krajina i nížiny. Hornatejšia je západná časť
kraja, kde okresy Spišská Nová Ves a Gelnica majú horský a podhorský charakter s
5

vysokou lesnatosťou územia. Do kraja zo západu zasahuje Slovenské rudohorie, z
juhozápadu Slovenský kras. Časť územia kraja (okresy Spišská Nová Ves a Rožňava)
zaberá Národný park Slovenský raj. Rozsiahlu časť územia kraja vypĺňa Košická kotlina,
ktorá je na východe ohraničená Slanskými vrchami. Kotlina má na juhu nížinný charakter
(okolie Moldavy nad Bodvou v okrese Košice-okolie). Podobný charakter majú aj okresy v
juhovýchodnej časti kraja (Trebišov, Michalovce, Sobrance) vplyvom Východoslovenskej
nížiny. Slovenský kras v okrese Rožňava ovplyvňuje nížinno-pahorkatinový charakter
okresu.
Vodohospodárske pomery
Územím Košického kraja pretekajú rieky Hornád s prítokmi Hnilec, Torysa a Svinka,
ktoré odvodňujú Hornádsku a Košickú kotlinu. Najväčšou riekou je Bodrog, ktorá je
sútokom riek Ondava, Topľa, Latorica, Laborec a odvodňuje Východoslovenskú nížinu.
Rieka Bodva preteká Košickou kotlinou a Moldavskou nížinou. Uvedené rieky patria do
Povodia Bodrogu a Hornádu. Rožňavskou kotlinou preteká riečka Slaná, ktorá patrí do
povodia Hrona. Rieky pretekajúce Košickým krajom odvádzajú vody do Maďarskej
republiky.
V Košickom kraji sa nachádza niekoľko vodných nádrží a jazier, ktoré sa využívajú
na vodárenské účely, alebo rekreáciu. V okrese Košice-okolie sú to vodné nádrže Bukovec
I a II, ktoré zabezpečujú priemyselnú vodu pre VSŽ, vyrovnávanie prietokov, rekreáciu,
vodárenské účely. V okrese sa nachádzajú aj vodné nádrže Ružín I a II, ktoré zabezpečujú
úžitkovú vodu pre VSŽ a iné priemyselné podniky, zriedenie odpadových vôd, výrobu
špičkovej elektrickej energie, ochranu pred povodňami, rekreáciu. Ružín II je
vyrovnávacou nádržou. Zemplínska Šírava v okrese Michalovce sa využíva na
zachytávanie veľkých vôd a ich hospodárske využitie, nadlepšovanie prietokov, rekreáciu,
chov rýb. Vodné dielo Dobšiná v okrese Spišská Nová Ves sa skladá z 3 vodných nádrží, z
ktorých Palcmanská Maša sa využíva aj na rekreáciu, Vlčia dolina je záchytná nádrž a
vodná elektráreň. Z jazier využívaných na rekreáciu, možno spomenúť Čanianske jazerá a
Jasov v okrese Košice-okolie, Vinné v okrese Michalovce, prírodné jazero Morské oko v
okrese Sobrance.
Minerálne a geotermálne pramene
Zo zdrojov minerálnych vôd v Košickom kraji možno spomenúť zdroj v okrese
Košice-okolie v Herľanoch so známym Herľanským gejzírom, v Sobranciach v
Sobraneckých kúpeľoch a v okrese Trebišov v Byšte.
Košická kotlina je perspektívnou oblasťou z hľadiska využívania geotermálnej
energie. Významný geotermálny zdroj vody sa nachádza v okrese Košice-okolie v
lokalitách obcí Svinica a Ďurkov. V záujme overenia výdatnosti a ložiskovej teploty zdroja
vody boli urobené 2 geotermálne vrty - zvislý 3210 m a šikmý 3 730 m. Vrty potvrdili zdroj
vody s ložiskovou teplotou 150 o C a na ústí vrtov 120 o C pri výdatnosti 60 - 100 l/s.
Začiatkom r. 1999 sa uskutočnil 3. vrt pri Bidovciach s hĺbkou 2 230 m, pri ktorom sa zistila
výdatnosť zdroja 130 l/s s teplotou vody pri ústí 126 o C. Pripravuje sa využívanie zdroja
geotermálnej vody na vykurovanie mesta Košice, rozvoj poľnohospodárstva a rekreácie v
regióne.
Geomorfologické pomery
Celková výmera pôdy v kraji je 675,3 tis. ha, z toho poľnohospodárska pôda zaberá
338,2 tis. ha (50,1 %). Orná pôda má rozlohu 209,8 tis. ha (62 % z p.p.).
Lesné pozemky sa rozprestierajú na rozlohe 264,7 tis. ha, t.j. 39 % z celkovej
výmery pôdy v kraji.
6

Zastavané plochy v kraji zaberajú 33 tis. ha (5 %), vodné plochy 16,4 tis. ha (2,4 %)
a ostatné plochy 22,9 tis. ha (3,4 %).
Najvyšším bodom v kraji je vrch Stolica (1476 m v okrese Rožňava) a najnižším
Klín nad Bodrogom v okrese Trebišov (98 m n.m.).
Podrobnejšia štruktúra pôdneho fondu - poľnohospodárskeho a lesného je
obsiahnutá v kapitole 2.2.1. Štruktúra poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu.
Klimatické pomery
Územie kraja patrí do severného mierneho pásma. Podľa meraní na vybraných
meteorologických staniciach sú severné časti kraja chladnejšie (okresy Spišská Nová Ves,
Gelnica) s priemernými ročnými teplotami 4 - 6 o C, mierne vyššie teploty sú v lokalitách
Košice, Rožňava a pohybujú sa v rozpätí 8 - 10 o C. Juhovýchod územia (okresy
Michalovce, Trebišov, južná časť okresu Košice-okolie) dosahuje vyššie priemerné ročné
teploty, v niektorých oblastiach v letných mesiacoch až teploty vnútrozemských subtrópov.
Geologické pomery - nerastné suroviny
Na území Košického kraja sa nachádzajú perspektívne a významné zásoby
nerastných surovín. Komplexné využívanie týchto surovín, resp. otvárka nových ložísk by
mohlo prispieť k rozvoju podnikateľských aktivít a vytvoreniu ďalších pracovných
príležitostí.
V Košickom kraji sa nachádzajú energetické, rudné a nerudné suroviny.
Z energetických surovín sa v kraji nachádzajú zásoby zemného plynu v okresoch
Michalovce (dobývacie priestory - ložisko Bánovce nad Ondavou, Kapušianske Kľačany
Pavlovce n/Uhom a Pavlovce n/Uhom I, Pozdišovce I, chránené ložiskové územia
Rakovec n/Ondavou) a v okrese Trebišov (chránené ložiskové územie Bačkov). V okrese
Michalovce sa nachádza aj ložisko lignitu (chránené ložiskové územie Hnojné) a v okrese
Trebišov antracitu (chránené ložiskové územie Veľká Tŕňa).
Rudné suroviny sa nachádzajú v tradičných baníckych okresoch Košického kraja -
Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica a v západnej časti okresu Košice-okolie. V okrese
Rožňava dobývacie priestory sú: ložisko Nižná Slaná (siderit), Rožňava III (medené,
ortuťové rudy), ložisko Rožňava-Mária (komplexné železné rudy) a chránené ložiskové
územia Rožňava (siderit a meď), Ochtiná (volfrámové a molybdénové rudy). V okrese
Spišská Nová Ves dobývacie priestory sú: ložisko Rudňany (železné a komplexné medené
rudy), Slovinky (medené rudy), Spišská Nová Ves (siderit-ankerit), Poráč (železné a
komplexné medené rudy), Novoveská Huta (medené rudy), chránené ložiskové územia
sú: Spišká Nová Ves II (medené, železné rudy) Hnilčík, Spišská Nová Ves, Mlynky
(medené rudy), Novoveská Huta (molybdénové rudy). V okrese Gelnica chránené
ložiskové územia sú: Gelnica (medené rudy), Mníšek n/Hnilcom (meď, olovo,zinok,ortuť,
komplexné železné rudy), Helcmanovce (medené rudy), Gelnica (medené rudy), Prakovce
(polymetalické rudy), Smolník (medené rudy). Chránené ložiskové územia v okrese
Košice-okolie sú: Hodkovce (kobaltovo-niklová ruda) a Nižný Medzev (železné rudy).
Nerudné suroviny sa nachádzajú takmer vo všetkých okresoch Košického kraja.
Sú to najmä magnezit, rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske hliny, vápenec,
dolomit, štrkopiesky, kaolín, mastenec, kamenná soľ a iné. Dobývacie priestory
výhradných nerastov sú napr. v Košiciach (magnezit, granodiorit, keramické íly, keramická
surovina), v okrese Košice-okolie (štrkopiesky, vápenec, tehliarske íly, dolomit, andezit,
vápenec, kaolín, amfibiolit), v okrese Gelnica (vápenec, kremeň), v okrese Michalovce
(tehliarske íly, haloyzit, vápenec, dolomit, keramické íly, tuf, andezit, kamenná soľ, zeolit,
stavebný kameň), v okrese Rožňava (azbest, vápenec, mramor, anhydrit, sádrovec,
mastenec), v okrese Sobrance (vápenec, tehliarske íly), v okrese Spišská Nová Ves
7

(sádrovec, vápenec, travertín, pieskovec, tehliarske hliny, baryt), v okrese Trebišov
(andezit, bentonit, vápenec, tehliarske íly, stavebný kameň). Okrem uvedených
dobývacích priestorov sa v okresoch kraja nachádzajú aj chránené ložiskové územia
nerudných surovín.
Z uvedenej surovinovej základne kraja sa v Košiciach počíta s ďalšou ťažbou alebo
perspektívne zásoby sú: magnezitu, keramických ílov, v okrese Košice-okolie kaolínu,
vápenca, sialitickej suroviny, dolomitu, tehliarskej suroviny, v okrese Gelnica perspektívna
ťažba vápenca, v okrese Michalovce ťažba energetických surovín, perspektívna je ťažba
kamennej soli, keramických ílov a prídavných surovín, stavebného kameňa, v okrese
Rožňava sa počíta najmä s ťažbou železnej rudy, strieborných rúd, mastenca, sádrovca -
anhydritu, v okrese Spišská Nová Ves s ťažbou železných, medených rúd, vápenca,
sádrovca, stavebného kameňa, v okrese Trebišov energetických surovín a nerudnýh
surovín.
1.3. Demografická charakteristika
Vývoj počtu obyvateľstva - celkový prírastok
K 31. 12. 1998 v Košickom kraji žilo 763 264 obyvateľov, z toho 392 053 žien (t.j.
51,4 %). Podľa počtu obyvateľov je Košický kraj 2. najväčší v SR. Najväčšími okresmi
podľa počtu obyvateľov sú okresy Michalovce (108 665), Košice-okolie (104 132) a
Trebišov (102 341), najmenšími Sobrance (23 312) a Gelnica (30 219 obyv.).
K 31. 12. 1996 v kraji žilo 758 494 obyvateľov a počet obyvateľov za hodnotené 2
roky sa zvýšil o 4 770 obyvateľov. Medziročne bol vyšší prírastok v r. 1997, keď oproti
roku 1996 pribudlo 2 622 osôb a v r. 1998 oproti r. 1997 len 2148 osôb. Najvyššie prírastky
počtu obyvateľov (za 2 roky) boli v okresoch Košice-okolie (+1643), Spišská Nová Ves
(+1129), Trebišov (+688) a Michalovce (+630). V meste Košice pribudlo len 335
obyvateľov vplyvom zvýšenia počtu obyvateľov v okrese Košice I (+1339), v ostatných
okresoch došlo k úbytku, najviac v okrese Košice IV (- 624). Z mimokošických okresov k
úbytku počtu obyvateľov došlo len v okrese Sobrance (-193).
V porovnaní s rokom 1997 k 31. 12. 1998 pribudlo 2148 obyvateľov. V porovnaní s
ostatnými krajmi SR Košický kraj po Prešovskom dosiahol 2. najvyšší prírastok. Najvyšší
prírastok bol v okresoch Košice-okolie (+882), Spišská Nová Ves (+ 505) a Trebišov
(+442). Úbytok bol zaznamenaný z mimokošických okresov len v okrese Sobrance (-91).
V meste Košice došlo v priebehu roka 1998 k úbytku 229 osôb, mierny prírastok bol
zaznamenaný len v okresoch Košice I a II.
Vývoj prírastku je viditeľnejší vprepočte na 1000 obyvateľov. V priebehu rokov
1997 a 1998 sa za kraj zvýšil počet o 6,2 obyv., z mimokošických okresov bol najvyšší v
okresoch Košice-okolie (15,8) a Spišská Nová Ves (12,4). K úbytku došlo v okrese
Sobrance (-8,2). V meste Košice sa dosiahol len prírastok 1,4 obyv./1000 obyv.
V r. 1997 sa prírastok spomalil a na 1000 obyv. predstavoval za kraj len 2,8 osôb,
vyšší ako krajský priemer bol v okresoch Košice-okolie (8,5), Michalovce (5,6) a v 3
ďalších okresoch. V okrese Sobrance úbytok predstavoval -3,9 osôb/1000 obyv. V meste
Košice -0,9 osôb.
Na príklade posledných 2 rokov možno konštatovať, že sa znižuje tempo celkového
prírastku obyvateľov. Nepriaznivý bol aj vývoj počtu obyvateľov v meste Košice, kde v r.
1997 bol zaznamenaný mierny prírastok, avšak v r.1998 už pokles počtu obyvateľov.
Naopak, zvýšil sa počet obyvateľov v okrese Košice-okolie. Tento vývoj je ovplyvnený aj
problémami so zaobstaraním bytu v Košiciach, ako aj rastom životných nákladov v meste.
Prirodzený prírastok (úbytok), migrácia obyvateľstva
V r. 1997 prirodzený prírastok obyvateľov predstavoval 2499 osôb, v r. 1998
2270 osôb, spolu 4769 osôb. Najvyšší prírodzený prírastok bol v košických okresoch
8

(spolu +1478, z toho v r. 1998 +673), v okrese Spišská Nová Ves (+1271, z toho v r. 1998
+596). K poklesu prirodzeným prírastkom došlo v okrese Sobrance (-140).
Za hodnotené obdobie sa v kraji narodilo spolu 19 383 živonarodených detí, z toho
v r. 1997 9797 detí a v r. 1998 9586 živonarodených detí (2. miesto v rámci SR). Z 11
okresov kraja najvyšší počet živonarodených detí v r. 1997 bol v meste Košice (2724, t.j.
27,8 %), v okresoch Košice-okolie (1502, t.j. 15,7 %), Spišská Nová Ves (14,6 %),
Trebišov a Michalovce. V r. 1997 na 1000 obyvateľov za kraj bolo spolu 12,9
živonarodených detí, vyšší prepočítaný počet bol v okresoch Gelnica (15,7), Spišská
Nová Ves (15,8), Košice-okolie (14,5), v Košiciach 11,2 živonarodených detí. Najnižší
počet živonarodených detí bol v okrese Sobrance (246) a na 1000 obyvateľov pripadlo
10,5 detí.
V r. 1998 sa počet živonarodených detí mierne znížil, keď sa spolu v kraji narodilo
9586 detí. Z celkového počtu detí sa 2568 narodilo v Košiciach (takmer 27 %), v okrese
Košice-okolie 1502 detí (15,7 %), v okrese Trebišov 1386 detí. V prepočte na 1000 obyv.
bolo v priemere za kraj 12,6 živonarodených detí, vyšší bol v okresoch Gelnica (15,6),
Košice-okolie (14,5), Spišská Nová Ves (14,3) a Trebišov (13,6). Najnižší prepočítaný
počet živonarodených detí na 1000 obyv. bol v meste Košice (10,6) a v okrese
Sobrance 11,1 detí. Nižšia ako priemer za kraj bola aj v okresoch Michalovce (12,4) a
Michalovce (12,2).
V roku 1998 v Košickom kraji na 1000 obyvateľov zomrelo 9,60 obyvateľov (priemer
za SR 9,86), vyššia úmrtnosť ako priemer za kraj bola v 7 okresoch kraja, najvyššia v
okresoch Sobrance, kde sa nachádza najviac obyvateľov v poproduktívnom veku (13,54),
Trebišov (11,12) a Rožňava (11,0).
Migráciou nedošlo k zmene počtu obyvateľov (+1 osoba za hodnotené obdobie).
V r. 1997 saldo sťahovania za kraj bolo +123 osôb a v r. 1998 -122 osôb. V r. 1997 a 1998
najvýraznejší pohyb zaznamenalo mesto Košice, keď celkový úbytok sťahovaním dosiahol
-1143 osôb, z toho v r. 1998 902 osôb. V r. 1997 v rámci mesta iba okres Košice I mal
prírastok sťahovaním (saldo +1052 osôb - sídlisko Ťahanovce). Najvyšší prírastok
sťahovaním bol v okrese Košice-okolie (+333).
V r. 1998 počet vysťahovaných za kraj (15 036) bol vyšší ako počet prisťahovaných
o 122 osôb. Iná tendencia bola v okresoch Košice-okolie (+513), Michalovce (+178) a
Trebišov (+191osôb), kde počet prisťahovaných bol vyšší, ako vysťahovaných. Z počtu
vysťahovaných prevažovali vysťahovania v rámci SR (99,4 %), 87 osôb sa vysťahovalo do
zahraničia. V prepočte na 1000 obyv. sa najviac osôb vysťahovalo z mesta Košice (-3,7
osôb), najviac sa prisťahovalo do okresu Košice-okolie (+4,9 osôb).
Hustota obyvateľstva v rámci kraja je značne rozdielna. Priemer za kraj dosiahol k
31. 12. 1998 113,2 obyv./km 2 . Najvyššia hustota je v meste Košice, kde sa pohybuje v
rozmedzí od 804,3 (Košice II) po 1520,5 (Košice III), v priemere je v meste Košice hustota
991,6 obyv./km 2 . Podstatne nižšia je v ďalších okresoch, pričom priemer kraja prevyšuje
len okres Spišská Nová Ves (155,1 obyv./km 2 ). Najnižšia hustota je v okresoch Sobrance
(43,2), Gelnica (51,7) a Rožňava (52,5 obyv./km 2 ).
Rozmiestnenie obyvateľstva bolo ovplyvnené historickým vývojom (obchodné
cesty), významným postavením mesta Košice v stredoveku i v novšej histórií, ako i
prírodnými podmienkami územia. Rozmiestnenie obyvateľstva v minulosti v značnej miere
ovplyvňovala aj surovinová základňa kraja a sústredenie obyvateľstva v dôsledku ťažby
rúd v tradičných oblastiach ich výskytu.
V Košickom kraji v priemere na 1 obec (vr. 17 miest) pripadá 1742,6 obyvateľov,
po odpočítaní počtu obyvateľov miest 760 obyvateľov. Podrobnejšie je rozmiestnenie
obyvateľstva uvedené v kap. Sídelná štruktúra.
Štruktúra obyvateľov podľa veku (k 31. 12. 1997)
Vzhľadom k tomu, že nie sú k dispozícii údaje za rok 1998, vývoj štruktúry obyvateľov
podľa veku je možné porovnať za roky 1997 a 1996. Z celkového počtu 761 116
9

obyvateľov v r. 1997 v predproduktívnom veku bolo 169,3 tis. obyv. (22,2 %), v
produktívnom veku 463,3 tis. obyv. (60,9 %) a v poproduktívnom veku 128,5 tis. obyv.
(16,9 %).
U predproduktívnej zložky priemer kraja prevyšujú najmä okresy Spišská Nová
Ves (25,6 %), Gelnica (23,7 %), Košice-okolie, výrazne pod priemerom kraja sú najmä
okresy Sobrance (20,2 %), Košice I - IV (20,7 %), Rožňava (21 %). Pri porovnaní s rokom
1996 možno konštatovať, že podiel najmladšej vekovej skupiny obyvateľstva sa znížil v
priemere za kraj i za jednotlivé okresy (pokles predstavuje v priemere O,5 %), pokles
podielu predproduktívnej zložky obyvateľstva z celkového počtu obyvateľov by však bol
viditeľnejší pri hodnotení dlhšieho časového obdobia.
U produktívnej zložky sa v r. 1997 oproti r. 1996 nepatrne zvýšil podiel z
celkového počtu obyvateľov z 60,4 % na 60,9 % a v priemere zvýšenie predstavovalo cca
0,5 % u všetkých okresov. V r. 1996 priemer kraja prevyšovali len košické okresy (64,2 %)
a tento vyšší podiel bol aj v roku 1997. V obidvoch hodnotených rokoch bol najnižší podiel
produktívnej zložky z celkového počtu obyvateľov v okresoch Sobrance ( 54,9 - 55,6 %) a
Gelnica (57,7 - 57,8 %).
U poproduktívnej zložky sa priemer za kraj v podstate nezmenil a dosiahol 16,9 %
v r. 1997. Priaznivo možno hodnotiť najnižší podiel tejto zložky obyvateľstva v košických
okresoch (14,9 %) a Spišskej Novej Vsi (14,4 %), ostatné okresy mali vyšší podiel ako
priemer kraja. Najvyšší podiel predproduktívnej zložky ako negatívny jav je v okresoch
Sobrance (24,2 %), Rožňava (19,2 %), Gelnica (18,5 %).
Celkovo možno konštatovať, že najnepriaznivejšia veková štruktúra obyvateľstva je
v okrese Sobrance, kde je najnižší podiel predproduktívnej i produktívnej zložky a
prevyšuje podiel poproduktívnej zložky obyvateľstva. Podobne nepriaznivá situácia je aj v
okrese Rožňava, kde pod priemerom kraja je predproduktívna i produktívna zložka a nad
priemerom poproduktívna zložka obyvateľstva. V meste Košice napriek tomu, že je nízky
podiel predproduktívnej zložky (20,7 %), je priaznivý vývoj u produktívnej a poproduktívnej
zložky. V okrese Gelnica vyšší podiel poproduktívnej zložky vylepšuje aj vyšší podiel
predproduktívnej zložky obyvateľstva (23,7 %).
Index vitality obyvateľstva v priemere za kraj v r. 1997 dosiahol 131,8 % a v
porovnaní s predchádzajúcimi rokmi má klesajúcu tendenciu v dôsledku poklesu
predproduktívnej zložky a nárastu poproduktívnej zložky obyvateľstva (v r. 1997 poklesol
za kraj počet obyvateľov vo veku 0 - 14 rokov oproti r. 1996 o 3 027 osôb a vzrástol počet
osôb v poproduktívnom veku o 767 osôb). Index vitality obyvateľstva každoročne klesá a
poklesol za kraj z hodnoty 138,7 v r. 1995 na 131,8 v r. 1997 a klesajúcu tendenciu má aj
za jednotlivé okresy. Najvyšší index vitality sa dosiahol v okrese Spišská Nová Ves (177,7)
a v meste Košice (139,2), najnepriaznivejší ukazovateľ je v okresoch Sobrance (pokles z
84,5 na 83,8) a Rožňava (pokles zo 111,6 na 109,9 %).
Index stárnutia obyvateľstva dosiahol v r. 1997 75,9 % a v porovnaní s r. 1996
(74,1) sa zvýšil. Je to vplyvom zvyšujúcej sa poproduktívnej zložky obyvateľstva. Pozitívny
pomer medzi poproduktívnou a predproduktívnou zložkou v prospech predproduktívnej je
najmä v okrese Spišská Nová Ves (56,3 %), ostatné okresy sú nad priemerom kraja.
Najnepriaznivejší pomer je v okrese Sobrance, kde poproduktívna zložka je vyššia ako
predproduktívna a mierne sa zvyšuje (zvýšila sa zo 118,4 % v r. 1996 na 119,3 % v r.
1997).
Priemerný vek obyvateľstva v r. 1997 dosiahol 34,3 rokov. Vyšší priemerný vek
bol najmä v okresoch Sobrance (37,6) a Rožňava (35,6). Najnižší priemerný vek
obyvateľstva bol v okrese Košice III (31) a Spišská Nová Ves (32 rokov).
Index ekonomického zaťaženia v priemere za kraj dosiahol hodnotu 64,3 % (v r.
1996 65,5 %) a znamená, že počet obyvateľov v predproduktívnom a poproduktívnom
veku spolu je viac ako o polovicu vyšší, ako počet obyvateľov v produktívnom veku.
Najpriaznivejší ukazovateľ je v meste Košice, kde predproduktívna a poproduktívna zložka
10

tvorí 55,4 % z produktívnej zložky obyvateľstva. Horšia situácia je v ďalších okresoch,
najmä v Sobranciach, kde predproduktívna a poproduktívna zložka tvorí až 79,8 % z
produktívnej zložky, podobne v okresoch Gelnica (73,1), Trebišov (70,3) a Košice-okolie
(70,1 %).
Štruktúra obyvateľov podľa pohlavia.K 31. 12. 1998 V Košickom kraji žilo spolu
763 264 obyvateľov, z toho 392 053 žien. Podiel mužov dosiahol v priemere 48,1 % a
podiel žien 51,4 %. V každom okrese kraja bol mierne vyšší podiel žien ako mužov,
najvyšší v meste Košice (51,9 %). Nižší podiel žien ako priemer za kraj bol v okresoch
Košice-okolie (50,3 %), Spišská Nová Ves a Gelnica (50,7 %).
V porovnaní s rokom 1996 sa štruktúra obyvateľov podľa pohlavia nezmenila, keď v
roku 1996 podiel žien za kraj predstavoval 51,3 %. Podobne mierne vyšší podiel žien bol
aj vo všetkých okresoch kraja. Podľa hlavných vekových skupín viac mužov ako žien bolo
v r. 1996 u predproduktívnej zložky (51,2 %) a produktívnej zložky (51,7 %), ženy
prevládali u poproduktívnej zložky, kde podiel mužov bol len 34,3 %.
Štruktúra obyvateľov podľa národnosti (údaje za rok 1995). Z počtu 756,0 tis.
obyvateľov v r. 1995 bolo slovenskej národnosti 614,8 tis. obyvateľov, pričom v 7 okresoch
sa pohybovala nad 90 %, najviac obyvateľov slovenskej národnosti bolo v okrese
Sobrance (96,3 %). Nižšie percento obyvateľov slovenskej národnosti bolo v okresoch
Rožňava (60,1 %) a Trebišov (62,7 %). Z ostatných národností najvyššie zastúpenie má
maďarská národnosť (12,7 %), z toho v okresoch Rožňava žilo 35 % občanov maďarskej
národnosti, v okrese Trebišov 33 % a v okrese Košice-okolie 16 %.
K rómskej národnosti sa hlásilo 4,2 % obyvateľov (31 376 osôb) najvyššie počty boli
v okresoch Spišská Nová Ves 8,7 % (vplyv na vyšší index vitality obyvateľstva) a Gelnica
(7 %). Skutočné počty týchto občanov sú však podstatne vyššie.
Z ostatných národností najviac občanov českej národnosti žilo v košických okresoch
od 1,0 do 1,6 %, nemecká národnosť mala 1,1 % zastúpenie v okrese Gelnica. Ďalšie
národnosti mali nepatrný podiel na počte obyvateľov kraja.
Štruktúra obyvateľov podľa vzdelania (údaje zo sčítania ľudu v r. 1991).
Najvyššia vzdelanostná úroveň obyvateľov bola v meste Košice. Z celkového počtu 175
718 obyvateľov (bývajúce obyv. vo veku 15 a viac rokov) stredné vzdelanie s maturitou
malo 37 %, vysokoškolské 14 %, základné vzdelanie 27 % obyvateľov. V ostatných
okresoch kraja bol vyšší podiel obyvateľov so základným vzdelaním a výrazne nižšší počet
s vysokoškolským vzdelaním. Počet obyvateľov so stredným vzdelaním v okresoch sa
pohyboval v rozpätí 24 - 26 % (v okrese Košice-okolie 22 %) a s vysokoškolským
vzdelaním 5 - 6 % (v okrese Košice-okolie 3 %).
Štruktúra obyvateľov podľa náboženstva (údaje zo sčítania ľudu v r. 1991). Vo
všetkých okresoch kraja prevládalo vyznanie rímsko-katolícke. Najvyššie zastúpenie malo
v okresoch Košice-vidiek (70 %) a Spišská Nová Ves (68 %). Najnižšie zastúpenie malo v
okrese Rožňava (30 %) a Trebišov (55 %). V okrese Michalovce po rímsko-katolíckom
prevládalo grécko-katolícke náboženské vyznanie (22,3 %) a v okrese Rožňava evan.
augsburského vyznania (18,2 %). Najviac občanov bez náboženského vyznania podľa
štatistického zisťovania bolo v okrese Rožňava (20,0) a Košice-meste (17%).
Sobášnosť, rozvodovosť. V roku 1998 bolo v kraji spolu 3991 sobášov a oproti r.
1997 (4174 sobášov) počet sobášov poklesol o 183. Kým v r. 1997 na 1000 obyvateľov
pripadalo 5,5 sobášov, v r. 1998 5,2 sobášov. Napriek tomuto poklesu počtom 5,2
uzavretých sobášov na 1000 obyv. kraj prevyšil celoslovenský priemer o 14 promile.
V r. 1998 vyššia miera sobášnosti ako krajský priemer bola v 4 okresoch, z toho
najvyššia bola v okresoch Sobrance (6,3) a Michalovce (5,6), trvale najnižšia je v meste
Košice (5,1) a nižšia bola aj v okrese Trebišov (4,9).
V r. 1997 bola najvyššia miera sobášnosti v okresoch Michalovce (6,5), Spišská
Nová Ves (6,0), Gelnica (5,6), nižšia ako krajský priemer bola v okrese Sobrance (4,9) a v
meste Košice (5,1).
11

Počet rozvodov za hodnotené 2 roky sa pohybuje na takmer rovnakej úrovni (v r.
1998 1414, t.j. -12 oproti r. 1997). Miera rozvodovosti dosiahla 1,9 (3. najvyššia v rámci
SR), vyššia bola v meste Košice (2,4) a okrese Rožňava (2,7). V r. 1997 bola miera
rozvodovosti v rámci kraja najvyššia v meste Košice (2,9).
V r. 1998 na 100 uzavretých sobášov v kraji pripadlo 35,4 rozvodov, čo mierne
prevýšilo slovenský priemer (33,9) a podľa krajov v rámci SR bol Košický kraj na 3. mieste.
Vyšší ako krajský priemer bol v okrese Rožňava (52,5 rozvodov na 100 sobášov) a v
meste Košice (index 47,3).
1.4. Zdravotný stav obyvateľstva
V r. 1997 bolo v Košickom kraji hospitalizovaných 167 887 osôb (16,4 % zo SR).
Podľa jednotlivých okresov z uvedeného počtu bolo najviac hospitalizovaných osôb v
rámci mesta Košice (48 %), tento údaj však skresľuje skutočnosť, ževmesteKošicesa
nachádzajú fakultné nemocnice s krajskou pôsobnosťou, v ktorých sa hospitalizujú
obyvatelia podľa vybraných diagnóz z celého Košického kraja.
Z mimokošických okresov najvyšší počet hospitalizovaných bol v okresoch Trebišov
a Michalovce.
V prepočte na 100 obyvateľov za Košický kraj bolo hospitalizovaných 22,06 osôb
(SR 18,97), tento krajský priemer vysoko prevýšili okresy Košice IV (56,72) a Košice II
(49,41). Z mimokošických okresov vyšší ako krajský priemer bol v okrese Trebišov (24,73)
a Michalovce.
Na 1 lekárske miesto pripadlo v Košickom kraji 169,73 hospitalizovaných (SR
183,74). Podľa jednotlivých okresov vyše 200 hospitalizovaných na 1 lekárske miesto bolo
v okresoch Gelnica (275,5), Sobrance (276), Košice-okolie (256,7), Trebišov (236),
najmenej v okrese Košice II (121,8).
Zhubné nádory dýchacích a vnútrohrudníkových orgánov boli za kraj zistené v 651
prípadoch (12,2 % zo SR) a po Banskobystrickom kraji bol Košický kraj na 2. mieste.
Chrípka bola zaznamenaná v 1072 prípadoch (9 % zo SR) a zápal pľúc v 2 203 prípadoch
(12,8 %). Chronické choroby dolných dýchacích ciest boli v 11 972 prípadoch (11,5 %), z
toho astma v 3 647 prípadoch (11,7 %). Choroby pľúc zapríčinené vonkajšími činiteľmi sa
vyskytli v kraji v 298 prípadoch (20,4 %).
Chorých na diabetes mellitus bolo v kraji 32 379 (14,4 % zo SR), pričom táto
choroba sa častejšie vyskytovala u žien (18 070, 14,2 %). Na 100 tis. obyvateľov pripadlo
v kraji spolu 4 262 chorých na diabetes mellitus.
V Košickom kraji bolo v r. 1997 hlasených 234 vrodených chýb u narodených detí
(15,5 % zo SR). Z počtu živonarodených detí vrodená chyba bola u 219 detí (15,3 % zo
SR).
Zistené rizikové a ohrozené tehotenstvá boli v Košickom kraji v 3305 prípadoch
(18,9 % zo SR).
Pracovná neschopnosť pre chorobu a úrazy
Pri priemernom počte 288 917 nemocensky poistených zamestnancov sa
zaznamenalo 211,4 tis. novohlásených prípadov pracovnej neschopnosti. Na 100
zamestnancov pripadlo spolu 73,2 prípadov pracovnej neschopnosti, v tom pre chorobu
69,02, pre pracovné úrazy 1,09 a ostatné úrazy 3,09.
V r. 1998 denne bolo práceneschopných 13 796 osôb. Tento stav bol o 323 osôb
nižší oproti r. 1997. Jeden prípad pracovnej neschopnosti si vyžiadal priemerne 25,61 dní
liečenia, najdlhšie (37,4 dní) trvalo liečenie následkov pracovných úrazov.
Priemerné percento pracovnej neschopnosti bolo 5,1 % (o 0,2 boda vyššie ako v r.
1997). V jednotlivých skupinách poistencov bolo percento pracovnej neschopnosti
diferencované. Nepriaznivý bol vývoj u členov družstiev, kde percento pracovnej
neschopnosti vzrástlo na 8,7 %, u zamestnancov v súkromnom sektore bolo 5,8 %, v
12

štátnom sektre 4,8 %. Nižšie percento bolo u samostatne zárobkovo činných osôb (2,6 %),
najnižšie percento dosiahli umelci.
Pri hodnotení pracovnej neschopnosti podľa okresov vyplýva, že sa pohybovala v
rozpätí 3,5 - 7,6 %. Najnižšiu úroveň dosiahlo v okrese Košice II a najvyššiu v okrese
Sobrance.
Podľa odvetví ekonomickej činnosti bolo najvyššie priemerné percento pracovnej
neschopnosti v stavebníctve (7,4 %), v pôdohospodárstve (6,8 %) a v priemysle (6,0 %),
najmä v textilnej výrobe, spracovaní kože a kožených výrobkov a vo výrobe gumy a
plastov. Najnižšie priemerné percento bolo v školstve, peňažníctve a poisťovníctve.
V 22 prípadoch sa pracovný úraz skončil smrťou zamestnanca ( o 8 viac ako v r.
1997). Najviac smrteľných pracovných úrazov bolo v súkromnom sektore (16). Na
rizikových pracoviskách v decembri 1998 pracovalo 25,5 tis. zamestnancov (8,8 % z
celkového počtu), z toho bolo 23,3 % žien.
1.5. Sídelná štruktúra
V Košickom kraji je 438 obcí (15,3 % z počtu obcí v SR), z ktorých je 17 miest s
nadregionálnym, okresným alebo miestnym významom.
Krajským sídlom je mesto Košice, ktoré má celoštátny až medzinárodný význam,
čím presahuje administratívno-správne hranice kraja. Je križovatkou cestnej i železničnej
siete, s dobrým dopravným napojením na štáty, s ktorými tvorí hranicu (Maďarsko,
Ukrajina), ale aj s ďalšími (Poľsko, Česko, Rakúsko) a je napojené na dopravné koridory
susedných krajín. Je centrom ekonomického, spoločenského, kultúrneho života východu
republiky.
Okresné sídla sú: Gelnica, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves,
Trebišov, z ktorých za sídla nadregionálneho významu sa považujú mestá Michalovce a
Spišská Nová Ves.
Ostatné mestá: Dobšiná, Krompachy, Spišské Vlachy, Moldava nad Bodvou,
Medzev, Sečovce, Strážske, Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec, Čierna nad Tisou
(významné prekladisko tovarov v smere západ-východ i naopak, s normálnym i širokým
rozchodom železničných koľají).
Rozmiestnenie obyvateľov do sídiel. V Košickom kraji v priemere na 1 obec (vč.
miest) pripadá rozloha 15,4 km 2 (SR 17,1 km 2 ) a 1742,6 obyvateľov (SR 1878,6
obyvateľov).
Kraj má značne rozdrobené osídlenie: zo 438 obcí má 329 obcí do 1000 obyvateľov
(75 %) a do 500 obyvateľov 195 obcí (45 %). Z celkového počtu obcí do 200 obyvateľov
má 37 obcí (8,5 %), od 200 - 499 obyvateľov 158 obcí (36 %) a od 500 do 999 obyv. 134
obcí (31 %). Nad 1000 obyvateľov má 109 obcí (25 %), z toho však len 88 obcí má do
5000 obyvateľov (20 %). Z uvedeného vyplýva, že najpočetnejšia skupina obcí (158) je s
počtom 200 - 499 obyvateľov. 401 obcí (91,5 %) má do 2000 obyvateľov,37obcí(8,4
%) nad 5000 obyvateľov.
V Košickom kraji 1 mesto má nad 100 tis. obyvateľov, a to mesto Košice, kde k 31.
12. 1998 žilo 241 941obyvateľov. V skupine 20 - 50 tis. obyvateľov sú 3 mestá
(Michalovce, Spišská Nová Ves a Trebišov), v skupine 10 - 20 tis. obyvateľov je 1 mesto
Rožňava. Z ostatných 12 miest, z toho 2 okresné mestá (Gelnica, Sobrance) majú do 10
tis. obyvateľov. Okres Košice-okolie nemá okresné mesto, najväčším mestom je Moldava
nad Bodvou s počtom 9 554 obyvateľov.
V Košickom kraji v 17 mestách v r. 1998 žilo 443,3 tis. obyvateľov, t.j. 58,1 %, z
toho v meste Košice 31,7 % obyvateľov. V ostatných 421 obciach žilo 320,0 tis. obyvateľov
(41,9 %) z celkového počtu a na 1 obec (bez počtu obyvateľov miest) pripadalo v priemere
760 obyvateľov.
13

Za hodnotené 2 roky zotrval na rovnakej úrovni alebo sa mierne zvýšil počet
obyvateľov v menších mestách (v Gelnici z 21,3 % na 29,2 %, v mestách okresu
Michalovce z 51,5 % na 55,9 %, v Sobranciach z 26,5 na 26,7 %), čo svedčí o ich
rastúcom význame z hľadiska vyššieho počtu pracovných príležitostí, vyššej ceny
pracovnej sily, poskytovaných služieb a pod.
Z okresov kraja (okrem mesta Košice) viac obyvateľov v mestách ako na vidieku
žilo v michalovskom (55,9 %) a v spišskonovoveskom okrese (56,2 %), stupeň urbanizácie
je najnižší v okrese Košice-okolie, keď v 2 mestách žilo len 13,1 % obyvateľov okresu.
Najviac obyvateľov vo vidieckych osídleniach bývalo v okrese Košice-okolie (86 %), 70
% v okresoch Gelnica a Sobrance, do 60 % v okresoch Rožňava a Trebišov.
2. Analýza hospodárstva
2.0. Celková charakteristika hospodárstva a jeho postavenie v rámci
ekonomiky SR
V Košickom kraji sa v r. 1998 vyprodukovala hrubá produkcia v objeme 236 495
mil. Sk a na SR sa kraj podieľal 13,4 %. Tento podiel bol 2. najvyšší v rámci SR. V
porovnaní s r. 1997, kedy sa vytvorila v kraji hrubá produkcia v objeme 228 829 mil. Sk
(14,1 % zo SR) bol index rastu 100,1 (priemer za SR 108,6) a v rámci SR bol tento rast
hrubej produkcie za Košický kraj najpomalší. Rast hrubej produkcie za kraj bol mierne
pomalší v rokoch 1998/1997 (index rastu 100,1) ako v r. 1997/1996, kedy index rastu
dosiahol 102,4.
Priaznivý bol vývoj jednotlivých zložiek hrubej domácej produkcie, a to
medzispotreby a pridanej hodnoty. Medzispotreba v r. 1998 dosiahla objem 158,0 mld. Sk
a na hrubej produkcii kraja sa podieľala 66,8 %. Podiel medzispotreby kraja na SR bol
14,6 %. V porovnaní s r. 1997 bol index rastu medzispotreby za kraj priaznivý (99,1) aj v
porovnaní s indexom rastu za SR, kde dosiahol 107,9. Medzispotreba v r. 1997 dosiahla
objem 150,1 mld. Sk (15 % zo SR) a jej index rastu oproti r. 1996 za kraj bol 96,6.
V r. 1998 sa v Košickom kraji vyprodukovala pridaná hodnota v objeme 78,5 mld.
Sk a jej podieľ na SR bol 11,5 %. Pridaná hodnota na hrubej produkcii kraja v r. 1998 sa
podieľala 33,2 %. Rast objemu pridanej hodnoty za kraj bol v porovnaní s r. 1997 mierne
vyšší ako u medzispotreby a dosiahol index 102,0 (bol však nižšií ako za SR, kde sa
dosiahol index rastu 109,5). V r. 1997 pridaná hodnota za kraj sa vyprodukovala v objeme
78,7 mld. Sk a na SR sa podieľala 12,5 %. Podiel pridanej hodnoty na hrubej produkcii
kraja v r. 1997 bol 34,4 % pri indexe rastu oproti r. 1996 115,5 (za SR 115,2).
Pre dosiahnutie vyššej ekonomickej výkonnosti bude potrebné v ďalšom období v
Košickom kraji znižovať podiel medzispotreby pri dosiahnutí rastu pridanej hodnoty a
zvyšovaní jej podielu na SR.
Výroba tovaru v priemysle Košického kraja (za podniky s počtom 20 a viac
zamestnancov) dosiahla v r. 1998 objem 78,8 mld. Sk, na SR sa podieľala 15,1 % a bola
v rámci SR po Bratislavskom kraji 2. najvyššia. V porovnaní s r. 1997 došlo k poklesu
objemu tovarovej výroby indexom 96,3. Priaznivý bol vývoj u produktivity práce, ktorá
dosiahla 1 387,3 tis. Sk, bola vyššia ako priemer za SR (1 083,1 tis. Sk) a oproti r. 1997
vzrástla indexom 103,6.
Stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv v r. 1998 dosiahla v
Košickom kraji (za podniky s počtom 20 a viac zamestnancov) objem 8 105,3 mld. Sk a
na objeme SR sa podieľala 13,9 %. V porovnaní s r. 1997 podobne ako za SR (index 91,6)
došlo v kraji k poklesu objemu stavebnej produkcie podľa dodávateľských zmlúv (index
14

88,3). Produktivita práce na 1 pracovníka dosiahla 665,3 tis. Sk (SR 694,7 tis. Sk), t.zn.,
že bola nižšia ako priemer za SR a v porovnaní s rokom 1997 poklesla (index 90,9).
Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami bola vykázaná v roku
1998 v Košickom kraji v objeme 6 977,4 mil. Sk, na objeme SR sa podieľala 14,8 %.
Podobne ako za SR aj v kraji objem stavebnej produkcie v porovnaní s rokom 1997 bol
nižší (index za kraj 95,2), ale tento pokles nebol až taký výrazný ako pokles priemeru za
SR (index 91,4). V tejto kategórii sa dosiahla nižšia produktivita práce, na 1 pracovníka
bola v objeme 572,7 tis. Sk (SR 563,8 tis. Sk), ale bola nižšia ako v r. 1997 (index 97,9).
U stavebnej produkcie podľa dodávateľských zmlúv i vykonanej vlastnými
zamestnancami najväčší podiel na objeme výroby malo súkromné tuzemské vlastníctvo,
kde bolo vyprodukované takmer 93 % produkcie.
Vpoľnohospodárstve v Košickom kraji v r. 1998 oproti r. 1997 pokračoval pokles
stavov hospodárskych zvierat (tento pokles pretrvával aj v SR, ale bol nižší). Týmto
poklesom sa znižoval aj podiel Košického kraja na stavoch hospodárskych zvierat v SR. V
kraji napr. u hovädzieho dobytka bol stav v r. 1998 79,3 tis. ks (- 6,5 tis. ks) a podiel kraja
na SR bol 10,6 %, u ošípaných sa dosiahol stav 212,2 tis. ks (- 8,2 tis. ks) a podiel na SR
12,6 %. Pokles bol aj u oviec, kde bol stav k 31. 12. 1998 64,1 tis. ks (- 1,1 tis. ks) pri
podiele na SR 15 % a u hydiny spolu bol stav 1 465,1 tis. ks (- 60,2 tis. ks) pri podiele na
SR 10,0 %.
Výrobou mlieka sa kraj na produkcii SR podieľal 7,8 %, na výrobe vajec 12,2 % a
nastrihanou vlnou v kg 20 %. Nižšia ako priemer za SR bola priemerná výroba mlieka na 1
kravu v litroch (- 607,9), priemerná denná dojivosť na 1 kravu v lit. (- 1,7) i priemerná
znáška vajec na 1 sliepku v ks (- 8,2).
Priemerný evidenčný počet pracovníkov v r. 1998 vo fyzických osobách v
Košickom kraji dosiahol 167,5 tis. osôb, na SR sa podieľal 11,7 % a v porovnaní s r. 1997
došlo k poklesu počtu indexom 96,1 (za SR pokles 99,2).
U priemernej mesačnej mzdy Košický kraj dosiahol 10 158 Sk (bola nižšia ako
priemer za SR o 54 Sk), ale bola po Bratislavskom kraji (priemer 13 022 Sk) 2. najvyššia v
SR. V porovnaní s r. 1997 sa zvýšila (index 108,8, za SR bol zaznamenaný index rastu
109,6). Najvyšší index rastu priemerných miezd sa dosiahol v Banskobystrickom kraji
(113,3), Košický kraj v rámci SR bol v indexe rastu na 4. mieste.
Vpriemyslev Košickom kraji priemerný evidenčný počet pracovníkov dosiahol
56.813 osôb, čím sa na SR podieľal 11,8 %. V porovnaní s rokom 1997 došlo k poklesu
(index 92,9, pokles za SR dosiahol 95,3). K poklesu počtu pracujúcich osôb došlo aj v
stavebníctve, kde sa kraj na SR podieľal 14,4 % (index 97,2), naopak k nárastu došlo v
obchode (index 168,1), kde bol však podiel kraja na SR pomerne nízky (11,3 %).
V Košickom kraji počet ekonomicky aktívnych obyvateľov dosiahol 359 539 osôb
a na SR sa podieľal 13,8 %. Vyšší bol podiel u evidovaných nezamestnaných, ktorých v
kraji bolo 78 311 a podiel na SR 18,3 %. Ženy sa na počte evidovaných nezamestnaných
v kraji podieľali 46,9 % a v rámci SR 17,9 %. Miera nezamestnanosti z disponibilného
počtu evidovaných nezamestnaných v r. 1998 dosiahla 20,76 %, priemer za SR bol nižší
(15,62 %). Objem vyplatených príspevkov v Košickom kraji dosiahol 759,9 mil. Sk a na
celkovom objeme v rámci SR sa podieľal 13,9 %.
Podľa materiálu ŠÚ SR Vybrané údaje o regiónoch č. 4/1998 Košický kraj sa na
počte organizácií zameraných na tvorbu zisku k 31. 12. 1998 počtom 8.001 subjektov
podieľal 13,3 %, z toho v priemyselnej výrobe bolo 1 204 subjektov s podielom na SR 13,1
%. Živnostníkov v kraji bolo 30 888 a na ich počte v rámci SR sa kraj podieľal 11,7 %.
Na obstaranie investícií (investície vynaložené na obstaranie hmotného a
nehmotného investičného majetku) v Košickom kraji v r. 1998 bol vynaložený objem
25157 mil. Sk a na SR sa kraj podieľal 8 % (najvyšší podiel mal Bratislavský kraj 60,3 %,
Košický kraj bol na 2. mieste). Na obstaranie hmotných investícií bolo vynaložené v kraji
23 787 mil. Sk, čo predstavuje 7,7 % zo SR.
15

V Košickom kraji bolo v r. 1998 dokončených 948 bytov (v SR 8 234) pri podiele na
SR 11,5 %. Začatých v r. 1998 bolo 1 517 bytov (9 % zo SR) a rozostavaných k 31. 12.
1998 bolo 6 095 bytov (13,0 % zo SR).
Organizačná štruktúra ekonomiky kraja
V štatistickom registri organizácií bolo v Košickom kraji v r. 1998 evidovaných
47.705 organizácií a podnikajúcich fyzických osôb (oproti r. 1996 +4 563). Z uvedeného
počtu takmer polovica (45,3 %) sa nachádza v meste Košice. Z mimokošických okresov
najviac podnikateľských subjektov bolo v okrese Michalovce (5 530) a Trebišov (5 093),
najmenej v okresoch Sobrance (1 009, t.j. 2,1 %) a Gelnica (1233).
Podnikateľské subjekty (7 831) z celkového počtu organizačných subjektov tvorili
16,4 %, nepodnikateľské 8,3 % a fyzické osoby v počte 35 919 osôb mali 75,3 % podiel.
Oproti r. 1996 počet podnikateľských subjektov sa zvýšil o 1 105. Z podnikateľských
subjektov bolo 58 % v Košiciach, z mimokošických okresov najvyšší podiel bol v okrese
Michalovce (9,6 %), v Spišskej Novej Vsi (8,5 %), najnižšie zastúpenie v okresoch
Sobrance a Gelnica.
Počet fyzických osôb v porovnaní s rokom 1996 sa zvýšil o 3 217 osôb. Najviac
bolo v meste Košice (43,9 %), z mimokošických okresov v okrese Michalovce (11,9 %) a
Trebišov (11,2 %), najmenej v okresoch Sobrance (724) a Gelnica (934).
Zo štruktúry podnikateľských subjektov zapísaných v obchodnom registri podľa
právnych foriem vyplýva, že najviac obchodných spoločností, teda aj spoločností s
ručením obmedzeným i akciových spoločností bolo v meste Košice, z ostatných okresov
boli lokalizované najmä v okresoch Michalovce, Spišská Nová Ves a Trebišov.
Z celkového počtu podnikateľských subjektov prevažovali obchodné spoločnosti v
počte 6 839 (87,3 %). U obchodných spoločností najväčší podiel mali spoločnosti s
ručením obmedzeným (6 839, t.j. 90,3 %), akciových spoločností bolo 519 (7,6 %).
Štátnych podnikov bolo len 17 (0,2 %) a ich podiel sa znížil zo 144 t.j. 2,1 % v r. 1996.
Najviac obchodných spoločností bolo v meste Košice (4 108, t.j. 60,1 %), z mimokošických
okresov v okrese Spišská Nová Ves (607) a Michalovce (597), do 80 obchodných
spoločností mali okresy Gelnica a Sobrance.
Podľa roku vzniku po r. 1991 najviac podnikateľských subjektov v Košickom kraji
vzniklo v r. 1997 (1181), najmenej v r. 1998 (744).
Podľa druhu vlastníctva z celkového počtu 7831 podnikateľských subjektov
prevažovali subjekty v súkromnom tuzemskom vlastníctve (6227, t.j. 79,5 %).
Medzinárodné vlastníctvo s prevažujúcim sektorom súkromným malo 600 subjektov (7,7
%), zahraničné vlastníctvo 461 (5,9 %), družstevné 267 (3,4 %).
Podnikateľské subjekty v štruktúre podľa odvetví a druhu vlastníctva prevažovali
v odvetví obchodu, kde bolo 3 993 subjektov (51 %), z toho v súkromnom tuzemskom
vlastníctve 3 212, v činnostiach v oblasti nehnuteľností 1390 (17,7 %) a v priemysle 1 205
(15,4 %). Takmer v každom okrese (okrem okresu Gelnica) prevažoval počet
podnikateľských subjektov v obchode, v okrese Gelnica v priemysle (41,7 %).
U podnikateľských organizácií podľa počtu zamestnancov prevahu mali subjekty
s počtom do 9 zamestnancov, ktorých bolo v kraji 6 437 (82,2 %), podstatne menej
subjektov bolo s počtom 10 - 24 zamestnancov (622, t.j. 7,9 %). Subjektov spočtom
zamestnancov do 500 bolo spolu v kraji 7 797 (99,6 %). Najviac subjektov s počtom do 9
zamestnancov bolo v obchode a pohostinstve (3 615), na 2. mieste boli malé subjekty
poskytujúce iné obchodné služby v počte 1 170.
Z celkového počtu 35 919 fyzických osôb najviac pôsobilo v odvetví obchodu
(14.153, t.j. 39,4 %), v činnostiach v oblasti nehnuteľností (19,4 %), v priemysle (16 %), v
stavebníctve a pôdohospodárstve (9,5 %). Aj v okresnom členení prevládal počet
fyzických osôb pracujúcich v odvetví obchodu.
16

2.1. Priemysel
Košický kraj patrí medzi ekonomicky najvýznamnejšie regióny v SR, v ktorom
priemysel patrí medzi ťažiskové odvetvia hospodárstva kraja.
Z hľadiska priemyselnej štruktúry k najvýznamnejším odvetviam patria hutnícky,
kstrojársky, ťažobný, energeticko-palivový, potravinársky priemysel a výroba stavebných
hmôt.
Trendy vo vývoji priemyslu, problémy
Za hodnotené 2-ročné obdobie v porovnaní s r. 1996 došlo k poklesu tovarovej
výroby, k zhoršeniu ekonomickej situácie firiem, k narastaniu problémov v odbyte
produkcie, k znižovaniu počtu pracovníkov vo všetkých odvetviach hospodárstva kraja.
Medzi hlavné problémy ovplyvňujúce hospodárske výsledky patrilo: pretrvávajúca
prvotná a druhotná platobná neschopnosť, nedostatok voľných finančných prostriedkov na
realizáciu rozvojových programov a projektov, vysoká úverová zaťaženosť a neúnosná
úroková miera, nízky prílev zahraničného kapitálu, chýbajúce finančné prostriedky na
plynulý výrobný proces a bežnú prevádzku výroby, nedostatočné využívanie výrobných
kapacít (v dôsledku v minulosti budovaných veľkých firiem, ale aj z dôvodu znižovania
objemu výroby pre odbytové problémy), nedostatok finančných prostriedkov na
modernizáciu technológií, nestabilný kurz meny a nestabilné ekonomické prostredie pre
vstup zahraničného kapitálu a iné.
Pre oživenie v Košickom kraji je potrebné stabilizovať strojársky priemysel, ktorý má
tradície a vybudovanú výrobno-technickú základňu, rozvíjať textilný a odevný priemysel (v
súlade so svetovými módnymi trendami) pre vytváranie ženských pracovných príležitostí,
rozvinúť elektrotechnický priemysel a kooperačné výroby v rámci elektrotechnického
priemyslu, využívať nerastnú surovinovú základňu kraja a spracovanie vyťažených
produktov, využívať ďalšie prírodné bohatstvo ako je geotermálna energia v prospech
hospodárstva kraja, stabilizovať potravinársky priemysel pre spracovanie v kraji
dopestovaných produktov poľnohospodárskej prvovýroby. Okrem toho je potrebné využiť
všetky možnosti propagácie domácich výrobcov pre dosiahnutie zvýšenia exportu,
dovozom moderných technológií zvyšovať konkurencieschopnosť a kvalitu produkcie,
jasnými vlastníckymi vzťahmi, vypracovanými rozvojovými projektami a vytváraním
vhodným lokalizačných podmienok zvýšiť prílev zahraničného kapitálu v kraji, zvyšovať
finalizáciu výroby.
Vybrané ukazovatele priemyslu za roky 1997 - 1998
Priemyselné podniky v kraji s počtom 20 a viac zamestnancov (252 subjektov)
vyprodukovali v r. 1998 tovar v objeme 78 815,0 mil. Sk pričom v porovnaní s rovnakým
obdobím m.r. došlo k poklesu výroby tovaru - index 96,3 (údaj nie je porovnateľný s r.
1996, kedy KSŠÚ sledovala výrobu tovaru za podniky s počtom nad 25 pracovníkov). Z
uvedeného objemu výroby podniky so sídlom v meste Košice vyprodukovali 72,4 %. V
rámci košických okresov výrazne poklesol objem tovarovej výroby oproti r. 1997 najmä v
okrese Košice I (index 78,8), mierny pokles bol zaznamenaný v okrese Košice IV, na
rovnakej úrovni zostala výroba tovaru v okrese Košice II. Z mimokošických okresov sa
najväčšou mierou na výrobe tovaru podieľali okresy Michalovce (13,8 %) a Spišská Nová
Ves (6,5 %), ostatné okresy mali podstatne nižší podiel. V porovnaní s r. 1997 u
17

mimokošických okresov v 4 okresoch došlo k nárastu objemu tovarovej výroby,
najvýraznejšie v okresoch Sobrance (index 170,4), Košice -okolie (127,8) a Michalovce
(116,4), v ostatných okresoch došlo k poklesu.
Podľa veľkostnej štruktúry podnikov sa na vyprodukovanej výrobe tovaru v r. 1998
najviac podieľali podniky v skupine 2000 - 2999 pracovníkov v počte 5 subjektov, ktoré
vyprodukovali 17,8 % z výroby tovaru.
Podľa odvetví sa najvyššou mierou na výrobe tovaru podieľal spracovateľský
priemysel (s počtom 231 subjektov) v objeme 66 045 mil. Sk (83,8 %), z toho najmä
odvetvie výroby kovov (48,6 %), výroba potravín (7,8 %), ostatné odvetvia mali výrazne
nižší podiel. V porovnaní s r. 1997 došlo k poklesu tovarovej výroby u spracovateľského
priemyslu (index 95,4), podľa odvetví zvýšila sa výroba tovaru u výroby presných prístrojov
(index 130) a výrobe elektrických prístrojov i.n. (index 121), najvýraznejšie poklesla v
textilnej výrobe (52,3), výrobe papiera (65,4), výrobe kožených výrobkov (66,5).
V priemyselných podnikoch s počtom 20 a viac pracovníkov pracovalo v Košickom
kraji v priemere 56 813 zamestnancov a v porovnaní s r. 1997 počet pracovníkov poklesol
indexom 92,9.
Priemerná mesačná mzda v priemysle dosiahla v kraji 11 626 Sk, ktorá v porovnaní
s r. 1997 vzrástla (index 108,6)
Produktivita práce v priemysle na 1 pracovníka dosiahla 1 387,3 tis. Sk, bola vyššia
ako priemer za SR a oproti r. 1997 mierne vzrástla (103,6). V odvetvovej štruktúre
najvyššia produktivita sa dosiahla v odvetví recyklovania odpadu (8 064 tis. Sk), v odvetví
výroby kovov (2 818 tis. Sk), výrazne pod krajským priemerom bola v odvetviach výroby
kožených výrobkov, textilnej výrobe, výrobe nábytku a i.
2.1.1. Vlastnícka štruktúra v priemysle
Na výrobe tovaru sa najvýraznejšie podieľali podniky v súkromnom tuzemskom
vlastníctve, ktoré vyprodukovali tovar v hodnote 60 806 mil. Sk (77,2 %), v štátnom
vlastníctve (11,9 %), v medzinárodnom súkromnom vlastníctve (9,1 %), so zahraničným
vlastníctvom 1,5 %. V porovnaní s r. 1997 výroba tovaru vzrástla najmä v subjektoch s
medzinárodným súkromným vlastníctvom (index 169,8) a súkromným tuzemským
vlastníctvom (103,7), u ostatných druhov vlastníctva zaznamenala pokles, najvýraznejší u
štátneho vlastníctva (index 77,7) a družstevného vlastníctva (83,2).
Pri hodnotení počtu pracovníkov v subjektoch podľa vlastníctva, v podnikoch v
súkromnom tuzemskom vlastníctve pracovalo v priemere 44 108 zamestnancov, kde počet
pracovníkov oproti r. 1997 vzrástol (index 115,3). Počet pracovníkov vzrástol aj v
priemyselných subjektoch s vlastníctvom zahraničným (index 119,4) a medzinárodným
súkromným (108,7), poklesol v subjektoch s vlastníctvom štátnym (index 57,4) a
družstevným (89,0).
2.1.2. Odvetvová štruktúra v priemysle
Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností v priemysle Košického kraja
majú zastúpenie nasledovné odvetvia:
Ťažba nerastných surovín:
• ťažba energetických surovín,
• ťažba neenergetických surovín,
Priemyselná výroba:
• priemysel výroby potravín a pochutín a spracovanie tabaku,
• textilný a odevný priemysel,
18

• spracovanie kože a výroba kožených výrobkov,
• spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva,
• papierenský a polygrafický priemysel, vydavateľské činnosti,
• výroba chemických výrobkov,
• výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov (tehál, cementu, výrobkov z
betónu, keramických výrobkov, spracovanie prírodného kameňa)
• výroba kovov a kovových výrobkov,
• výroba strojov a zariadení,
• výroba elektrických a optických prístrojov a zariadení,
• výroba dopravných prostriedkov,
• výroba inde neklasifikovaná (výroba nábytku)
Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody:
• výroba a rozvod elektriny,
• výroba a rozvod plynu,
• výroba a rozvod pary a teplej vody,
• výroba a rozvod pitnej a úžitkovej vody.
V Košickom kraji v jednotlivých okresoch je nasledovná odvetvová štruktúra
priemyselnej základne:
Okres Gelnica:
V okrese Gelnica priemyselná základňa je málo rozvinutá, orientovaná je najmä na
strojársku výrobu, ktorá má v okrese tradíciu (ZŤS Prakovce). Strojársky charakter majú
firmy Prakovská oceliarenská spoločnosť, s.r.o., Prako-príruby, s.r.o., Praktis s.r.o., Prakon
s.r.o. Prakovce, tieto však nevytvárajú dostatok pracovných príležitostí pre zamestnanie
väčšieho počtu pracovníkov. V okrese majú zastúpenie aj ťažba a úprava vápenca
(Vápenka a.s. Margecany s výrobou vápencových drtí, vápna), tabakový priemysel (S.I.T.
Smolník). V býv. ťažobnom závode Želba Slovinky, prevádzka Smolník je drevospracujúca
výroba.
Priemyselná výroba v okrese Gelnica je situovaná najmä do Prakoviec, Gelnice,
Margecian a Smolníka (tabakový priemysel), západná časť okresu je bez priemyselnej
výroby. Pre ďalší rozvoj strojárstva, ktoré má v okrese tradíciu, je potrebné riešiť
zachovanie výrobnej schopnosti špeciálnej techniky (v okrese sú zdroje kvalifikovaných
pracovných síl), rozvíjať spracovanie drevnej hmoty a ostatné odvetvia spracovateľského
priemyslu, kde by mohli nájsť zamestnanie aj ženské pracovné sily.
Okresy Košice I - IV:
V rámci Košického kraja i východného Slovenka je najrozvinutejšia priemyselná
základňa v meste Košice, nie je však rovnomerne rozložená do jednotlivých okresov.
Pomerne rozvinutá hospodárska základňa je v okrese Košice I, prevláda tam však
odvetvie stavebníctva (Inžinierske stavby, Hutné stavby a i.). Z priemyselných odvetví
majú zastúpenie vydavateľské činnosti (Východoslovenské tlačiarne, a.s. s výrobou
periodickej tlače a neperiodických publikácií), odevná výroba /Kodex Plus a.s., Luko-K
s.r.o.), výroba stavebných hmôt (Kerko, a.s.), spracovanie dreva (Piloimpregna), výroba a
rozvod elektriny, pary, vody.
V okrese Košice II prevláda odvetvie výroby kovov a výrobkov z kovov vo VSŽ a.s.
Košice (výroba surového železa, ocele, plechov valcovaných za tepla i studena, výroba
oceľových konštrukcií, strojárska výroba, výroba žiaruvzdorných hmôt a i.), v súčasnom
období vo VSŽ sprevádzkovali nový závod spoločnosti Heckett MultiServ Slovensko na
výrobu brikiet a peliet z oceliarenských odpadov s ročnou kapacitou 24 tis. t; nachádzajú
19

sa tu tiež menšie firmy so strojárskou výrobou (Stylkov, Energoservis, Hutné montáže) a i.
Okres Košice II sa prostredníctvom hutníckeho kombinátu najvýraznejšie podieľa na
výrobe tovaru v rámci Košického kraja.
V okrese Košice III nie sú lokalizované priemyselné subjekty.
Najrozmanitejšia priemyselná základňa je v okrese Košice IV, kde sa nachádzajú
najmä firmy zamerané na výrobu potravín a nápojov (Hydina ZK a.s., Mlyn a.s., Medea
a.s., Frucona a.s., Sujapex s.r.o., Ryba s.r.o., Abov in), strojársku produkciu (VSS s.r.o,
Montáže a.s., Asko a.s., Regula a.s.), textilnú výrobu (Raul Produktion s.r.o., Pre-Conf
s.r.o.) a iné priemyselné odvetvia, v okrese má zastúpenie aj stavebníctvo (Cestné stavby
a.s.).
Vzhľadom k tomu, že v Košiciach je pomerne veľká hustota bývajúceho
obyvateľstva a stav životného prostredia bol nepriaznivo ovplyvňovaný lokalizovanými
výrobami (najmä VSŽ), je potrebné rozvíjať výroby bez negatívnych vplyvov na životné
prostredie s dôrazom na využitie kvalifikovaných zdrojov pracovných síl, vybrané odvetvia
spracovateľského priemyslu, rozvíjať terciárny sektor.
Okres Košice-okolie:
V okrese Košice-okolie prevláda odvetvie výroby ostatných nekovových
minerálnych výrobkov (Cementáreň, a.s. Turňa n/Bdovou, výroba cementu a vápna,
Železničná priemyselná a stavebná výroba a.s. Čaňa, výroba železničných betónových
podvalov, Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie Geča, výroba prefabrikátov),
ťažba a úprava ostatných nerastov (Lomy VSŽ Malá Vieska, Lom VSŽ Včeláre, Trekom
s.r.o. Trebejov, ťažba kameňa, dolomitických vápencov). V okrese je tiež zastúpená
výroba kovov a kovových výrobkov (Strojsmalt, a.s. Medzev, výroba záhradníckeho a
remeselného náradia, Moldavské strojárne, a.s. Moldava, výroba elektrických prevodových
zariadení, tvárniacich strojov na plech, Sandrik, a.s. Štós, garážová technika, nožiarsky
tovar v širokom sortimente, Vojenský opravárenský podnik Moldava - je orientovaný
prevažne na opravy vojenskej techniky). Drevospracujúci priemysel je zastúpený iba v
malej miere (Dýha v.d. Moldava, Koon, s.r.o. Píla Medzev) bez finálnej produkcie.
Novobudovaným priemyselným komplexom v rámci odvetvia ťažby a úpravy rúd je
Komag, a.s. Košice - Bočiar na spracovanie magnezitu (ťaženého v okrese Košice I v Bani
Bankov) a výrobu magnezitových slinkov (z dôvodu finančných problémov komplex je v
súčasnosti v konkurznom konaní).
Vsúčasnom období je aktuálny zámer výstavby závodu americkej firmy Molex na
výrobu konektorov pre elektrotechnický priemysel pri obci Kechnec v okrese Košice-okolie
s celkovým nákladom 3,2 mld Sk. Z celkovej produkcie na export má smerovať 97 %
produkcie pre koncerny Hewlett Parckard, IBM, Siemens. V prvej etape sa vytvorí 200
nových pracovných príležitostí, po nábehu výroby do 800 pracovných príležitostí.
Jestvujúce priemyselné subjekty majú spracované programy rozvoja, výraznejší
rozvoj však bude závisieť od výrobných zákaziek a zabezpečenia odbytu produkcie. Vo
výrobných subjektoch dochádza k miernemu znižovaniu počtu pracovníkov.
Priemyselná základňa okresu je rozložená v juhozápadnej časti okresu (Moldava,
Medzev, Čaňa), bez priemyslu je severozápadná časť okresu okolo Bidoviec (v tejto časti
nie je stabilizovaná ani poľnohospodárska výroba). Pre rozvoj podnikania v tejto časti
okresu sú sťažené podmienky najmä z dôvodu nedobudovanej technickej infraštruktúry a
pre finančnú zadlženosť firiem (z predchádzajúcich období).
Z pohľadu dlhoročnej tradície strojárskej a hutníckej výroby v regióne (Medzevsko)
perspektívnymi odvetviami je výroba kovov a výroba výrobkov z kovov (výroba náradia a
nožiarskej výroby), avšak potrebné hľadať možnosti aj pre zavádzanie nových výrob,
zvyšovať konkurencieschopnosť pre uplatnenie na nových trhoch. V okrese sú podmienky
pre finálne spracovanie drevnej hmoty, rozvoj spracovateľských odvetví, napr. odevného
priemyslu, lokalizovanie výrob s vyššou náročnosťou napr. elektrotechnickej výroby.
20

Perspektívnym odvetvím zostáva (vzhľadom na surovinové zdroje) ťažba a úprava
nerastov.
Okres Michalovce:
V okrese sa nachádza významná výroba chemických výrobkov (Chemko, a.s.
Strážske s výrobou výrobkov anorganickej a organickej chémie), výroba elektrických
strojov a prístrojov (MEZ a.s. Michalovce, výroba asynchrónnych motorov, pračkových
elektromotorov, Siemens Automotíve v Michalovciach, výroba automobilovej kabeláže a
autopríslušenstva), výroba strojov a prístrojov (Zemplínske strojárne a.s. Michalovce,
výroba vstrekolisov na plasty, strojového upínacieho náradia, nádrží pohonných hmôt),
potravinársky priemysel (Zempmilk a.s. Michalovce s významnou výrobou širokého
sortimentu mliečnych výrobkov, Šíravar Michalovce s výrobou piva, v súčasnosti sú
problémy s obytom produkcie v súvislosti so zmenenými podmienkami vývozu na
Ukrajinu), textilný priemysel (Zekon, a.s., výroba náročných pracovných odevov).
Z ťažobných odvetví v okrese má zastúpenie ťažba energetických surovín (Nafta
Východ a.s. Prieskumno-ťažobný závod Michalovce, geologicko-prieskumné práce, ťažba
ropy a zemného plynu). Významnou súčasťou priemyselnej základne je výroba elektrickej
energie (Elektrárne Vojany - EVO I a II s celkovým inštalovaným výkonom 1320 MW
elektrickej energie). V Michalovciach sa nachádza tiež Odštepný závod Slovenského
plynárenského priemyslu - prevádzka vysokotlakových, stredno a nízkotlakových
plynovodov vč. regulačných staníc a vo Veľkých Kapušanoch divízia Slovtransgaz
(kompresorová stanica tranzitného plynovodu).
Možno konštatovať, že v okrese Michalovce je pomerne rozvinutá priemyselná
základňa, napriek tomu miera nezamestnanosti patrí medzi najvyššie v rámci Košického
kraja. Vyplýva to aj zo stagnácie niektorých výrob z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov, hľadania výrobných programov so zabezpečeným odbytom produkcie, ale
najmä zo stagnácie až útlmu poľnohospodárstva v okrese.
Priemyselná výroba je lokalizovaná najmä v Michalovciach (strojársky,
potravinársky, elektrotechnický priemysel), v Strážskom (chemický priemysel), Veľkých
Kapušanoch (výroba elektrickej energie).
Priemyselné odvetvia nachádzajúce sa v okrese sú perspektívne. Medzi tieto patrí
aj ťažba a úprava kamennej soli nachádzajúcej sa v Zbudzi, avšak začatie ťažby a
spracovania závisí od dobudovania úpravárenského závodu, na ktoré investor Solivar
Prešov nemá dostatok finančných prostriedkov.
Možnosti ďalšieho rozvoja priemyselných činností spočívajú v modernizácii
technológií a výrobných zariadení pre zvýšenie konkurencieschopnosti, v hľadaní nových
trhov pre odbyt produkcie, rozvoj kooperačných výrob a pod.
Okres Rožňava:
Medzi najvýznamnejšie odvetvia okresu patrí baníctvo neenergetických surovín
(Želba, a.s. Banský závod Rožňava s orientáciou na strojársku výrobu a drevospracujúcu
výrobu, Želba Siderit Nižná Slaná, ťažba a spracovanie železnej rudy, výroba
vysokopecných koncentrátov), výroba celulózy, papierenský priemysel (SCP, a.s.
Ružomberok, divízny závod Slavošovské papierne, výroba zošitov, obrúskov, SCA
Hygiene Products, s.r.o. Gemerská Hôrka, výroba hygienických výrobkov). V okrese má
tiež zastúpenie ťažba vápenca a výroba vápna (lom Kalcit, s.r.o. Gombasek), výroba
strojov pre poľnohospodárstvo (Agrostroj-Unico, s.r.o. Rožňava, výroba malej
poľnohospodárskej techniky), výroba kovových konštrukcií (Kovostroj, s.r.o. Dobšiná),
textilný a odevný priemysel (Gemtex, a.s. Rožňava, Donatex, s.r.o. Rožňava),
potravinársky priemysel (Kras Bio a.s., Granum, a.s.) a ďalšie firmy.
21

V okrese má perspektívu ťažba a spracovanie zdrojov nerastných surovín. Oživenie
priemyslu v blízkej budúcnosti a vytvorenie nových pracovných príležitostí umožní
pripravovaná ťažba mastenca, ktorej zásoby sa nachádzajú v blízkosti obce Gemerská
Poloma. Využitie ložiska sa pripravuje v spoluinvestorstve so zahraničnými investormi,
ktorí sa podieľajú aj na prieskumných geologických prácach. Kapacita ložiska sa odhaduje
na desiatky mil. ton horniny s 20 % obsahom čistého mastenca. Okrem toho v okrese sa
nachádza Strieborná žila - baňa Mária (pre nedostatok finančných prostriedkov v
súčasnosti zakonzervovaná) a sú zdroje sádrovca v blízkosti Gemerskej Hôrky (uvažuje
sa využitie formou hlbinnej ťažby). Nové pracovné príležitosti by mohli priniesť ťažba a
spracovanie zdrojov nerastných surovín, na ktoré sa hľadá strategický investor,
spracovanie drevnej hmoty s vyššou finalizáciou výroby, rozvoj vybraných odvetví
spracovateľského priemyslu (výroba papiera a výroba finálnych výrobkov z papiera,
hygienický program, odevná a textilná výroba) i potravinársky priemysel v spojitosti s
posilnením poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu.
Pre udržanie strojárstva v Rožňave, najmä výroby malej poľnohospodárskej
techniky, je potrebné zvyšovať technickú úroveň pre dosiahnutie porovnateľnosti produkcie
so zahraničnými výrobkami i produktivitu práce pre zabezpečenie odbytu produkcie.
Okres Sobrance:
Má najmenej rozvinutú priemyselnú základňu v rámci Košického kraja. Vyplýva to z
celkovej orientácie okresu na poľnohospodársku produkciu (ktorá v súčasnom období
stagnuje), ako aj zo zanedbania lokalizácie určitých vhodných výrob do tejto časti býv.
Michalovského okresu pre udržanie demografického vývoja a zamestnanosti v regióne.
V okrese v menšej miere má zastúpenie odvetvie výroby kovových výrobkov (Pipta,
a.s. Sobrance, Daryn, s.r.o. Horňa, HUK Sobrance - sú zamerané na výrobu hydraulických
rozvádzačov, kontajnerov, kovových paliet, skleníkov, oceľových konštrukcií), výroba
koženej galantérie a výrobu plastov vstrekovaním (Novex S.M., v.d.), textilná výroba
(Jukos, s.r.o. Bežovce, Odeta, v.d. Blatná Polianka) odevná výroba (Štýl-Krajčírstvo
Choňkovce), výroba obuvi (Jas-Export s.r.o. prev. Sobrance, Tomaificio-Andrea, s.r.o.
Sobrance).
Perspektíva rozvoja priemyselnej výroby bude závisieť od zvyšovania výkonnosti
kovovýroby a lepšieho vyťaženia výrobných kapacít. Bude potrebné hľadať možnosti
obnovy výroby tehál a tehliarskych výrobkov, rozšíriť výrobu drevárskych výrobkov s
vyššou pridanou hodnotou pre zabránenie vývozu drevnej hmoty z regiónu bez jej
spracovania a využitie niektorých prírodných daností, napr. na výstavbu malých vodných
elektrární a tým i rozvoj CR. Pre rozvoj okresu a vytvorenie nových pracovných príležitostí
by bolo vhodné v rámci kooperácie lokalizovať výrobu niektorých komponentov (v
súčasnosti sa už napr. zabezpečuje výroba automobilových kábelových zväzkov pre
Siemens-Automotive).
Okres Spišská Nová Ves:
Priemyselná základňa okresu a jej štruktúra bola tvorená v minulosti a bola
ovplyvnená výskytom nerastných surovín a jej ďalším spracovaním. V histórii malo
významné postavenie, v súčasnosti však patrí medzi útlmové odvetvia baníctvo
neenergetických surovín reprezentované firmou Želba, a.s. Spišská Nová Ves s jej
odštepnými závodmi. V dôsledku privatizácie došlo k organizačným zmenám v štruktúre
firmy i výrobnej náplni.
Odvetvovú štruktúru v súčasnosti tvorí odvetvie výroby kovov a kovových výrobkov,
ktoré reprezentujú BMZ, a.s. Spišská Nová Ves (výroba strojov a zariadení pre banský a
úpravárenský priemysel, výroba oceľových a technologických konštrukcií, ekologických
22

zariadení jednoúčelových strojov), banská činnosť v rámci Želby a.s. sa zachovala len v
závode Rudňany, kde sa ťaží ferobarytová ruda, Kovohuty, a.s. Krompachy (výroba Cu
drôtov), odvetvie výroby elektrických a optických zariadení zastúpené SEZ, a.s.
Krompachy (výroba el. prístrojov nízkeho a vysokého napätia - ističov, vačkových
spínačov, vysokonapäťových odpojovačov), výroba strojárskeho charakteru v Strojspišs
s.r.o. Spišská Nová Ves (výroba strešných, stavebných, oceľových výrobkov).
Novovybudovaným závodom je EMBRACO Slovakia s.r.o. Spišská Nová Ves, v ktorom sa
úspešne rozbehla výroba kompresorov a kondenzačných jednotiek, kde sa má vytvoriť až
750 nových pracovných príležitostí. Odvetvie výroby nábytku zastupuje Nový Domov
Holding a.s. Spišská Nová Ves (výroba rôzneho dreveného nábytku, obývacích súprav pre
domáci trh i export). Textilná a odevná výroba sú zastúpené firmami Finis Nova, a.s.
Spišská Nová Ves (výroba konfekcie a textílií), OVERALL s.r.o. Spišská Nová Ves (výroba
pracovných odevov), výroba potravín Masospiš Market s.r.o. Spišská Nová Ves
(spracovanie mäsa a výroba výrobkov z mäsa), MPC a.s. Spišská Nová Ves (spracovanie
obilia, výroba cestovín, cukrárenských výrobkov). V okrese je tiež výroba stavebných
hmôt, kde patrí Tehelňa STOVA, s.r.o. Spišská Nová Ves (výroba stavebných materiálov),
geologický prieskum, vrtné práce a i. zabezpečuje Uranpres s.r.o. Spišská Nová Ves.
Zprehľadu vyplýva, že výrobná základňa je pomerne diverzifikovaná s orientáciou
na ťažbu a spracovanie zdrojov nerastných surovín, strojárstvo, elektrotechnický
priemysel, spracovanie drevnej hmoty, textilný priemysel, viaceré priemyselné aktivity však
stagnujú resp. znižujú počty pracovníkov z dôvodu finančných problémov (ukončenie
výroby v Spišskej mliekarni Rovival) resp. zmien privatizačných vlastníkov a tým i náplne
a obmedzovania výroby (Kovohuty Krompachy).
V okrese Spišská Nová Ves je priemyselná výroba koncentrovaná prevažne v 2
priemyselne najvyspelejších aglomeráciách, a to v Spišskej Novej Vsi (má tu zastúpenie
prevažná časť priemyselných odvetví) a v Krompachoch (najmä výroba kovov a kovových
výrobkov a odvetvie výroby elektrických a optických zariadení).
Perspektívnymi odvetviami z hľadiska zvýšenia ekonomického potenciálu sú
napriek finančným problémom zdroje nerastných surovín (povrchová ťažba sadrovca,
pripravovaná výstavba závodu na výrobu sadrovotrieskových dosiek v areály odštepného
závodu Rudňany) a ďalších neenergetických surovín, spracovanie dreva a výroba
výrobkov z dreva, výroba stavebných hmôt (sadrokartón, tehelný a iný stavebný materiál),
výroba kovov a kovových výrobkov a rozvoj cestovného ruchu.
Okres Trebišov:
Významné postavenie z hľadiska štruktúry výrobných firiem má potravinársky
priemysel, aj keď vplyvom pretrvávajúcich finančných problémov (narastajúca stratovosť,
neschopnosť uhrádzať záväzky) a nedostatočné uplatnenie sa na trhoch došlo v priebehu
rokov 1996 - 1998 k výraznému zníženiu výroby až k likvidácii podnikov, čím sa znižil
podiel tohto významného odvetvia v okrese na priemyselnej výrobe okresu.
V r. 1997 došlo k likvidácii š.p. Tokaj Slovenské Nové Mesto, Mliekarne a.s.
Kráľovský Chlmec a Trebišovských pekární a cukrární, a.s. U posledných dvoch novým
majiteľom je Agros s.r.o. Trebišov a je predpoklad pokračovania v predchádzajúcich
výrobných programoch. Významné postavenie má Potravinársky kombinát, ktorý v r. 1998
sa pretransformoval na PK Holding a.s. so 4 dcérskymi spoločnosťami: Deva a.s.(výroba
čokoládových výrobkov, Trebišovské mliekarne a.s. (spracovanie mlieka), Trebišovský
cukrovar a.s. a PK a.s.. Trebišovský cukrovar v r. 1998 nezačal cukrovarnícku kampaň as
výrobou cukru sa neuvažuje ani v r. 1999. Ďalším závodom v rámci potravinárskeho
priemyslu na spracovanie zeleniny a jeho konzervovanie je Treco s.r.o. Trebišov s počtom
172 zamestnancov. Výroba konzumných rastlinných olejov z repky olejnej a slnečnice sa
zabezpečuje v a.s. Palma-Agro Sečovce. Výroba droždia sa zabezpečuje v a.s. Fermenta
23

Trebišov s počtom 64 pracovníkov. Mäsospracujúci priemysel v okrese zastupovala firma
Mäso-východ a.s. (Abov in, s.r.o. Košice), kde však v priebehu r. 1998 došlo k výraznému
zníženiu výroby až k likvidácii firmy s následným odpredajom technológie.
Ďalším významným odvetvím po potravinárskom priemysle je strojárstvo, kde
možno konštatovať priaznivejší vývoj. Na tomto vývoji sa podieľa Vagónka, a.s. Trebišov s
obnovou železničných lokomotív a vozňov, výrobu kovových výrobkov v okrese
zabezpečuje s.r.o. Silometal Sečovce (výroba nádrží, zásobníkov), výroba kontajnerov je v
s.r.o. Boxy-RS Kráľovský Chlmec. Z ďalších odvetví spracovateľského priemyslu dobré
výsledky v odevnej výrobe dosahuje ROSS-OZKN KC, s.r.o. Kráľovský Chlmec (šitie
jeansových nohavíc pre zahraničného odberateľa).
Problémy so zabezpečením výrobného sortimentu a odbytom produkcie sa
vyskytovali v Nábytkárni Kráľovský Chlmec a v prevádzke JAS Móda s.r.o. v
Parchovanoch, kde došlo k zníženiu objemu výroby i zamestnanosti v dôsledku
nezabezpečenia odbytu.
Priemyselná výroba je lokalizovaná najmä v Trebišove, Kráľovskom Chlmci, Čiernej
n/Tisou (Automatizácia železničnej dopravy, a.s. - výroba oznamovacej a zabezpečovacej
techniky) a v Sečoviach, v menších sídlach sú najmä poľnohospodárske subjekty.
Perspektívnym odvetvím vzhľadom k charakteru okresu, ktorý má prevažne
poľnohospodársku orientáciu, je potravinársky priemysel. Je potrebné vyvinúť úsilie, aby
odvetvie s tradíciou a klimatickými predpokladmi pre dopestovanie poľnohospodárskych
produktov (cukrová repa, hrozno, zelenina, olejniny, ovocie a i.) sa zachovalo a popri
poľnohospodárskej prvovýrobe vytváralo pracovné príležitosti pre obyvateľov okresu.
Ďalším perspektívnym odvetvím je strojárstvo a výroba dopravných zariadení.
Predpoklady pre rozvoj má aj elektrotechnický priemysel. Ženské pracovné príležitosti sú
najmä v odevnom priemysle, kde je potrebné udržať výrobu so zabezpečeným odbytom
produkcie, ale aj v ďalších odvetviach (obuvnícky, nábytkársky priemysel).
Výhodou okresu je jeho poloha (hraničí sMaďarskom a Ukrajinou), jestvovanie
prekladiska tovarov s normálnym i širokým rozchodom koľají v Čiernej n/Tisou, ktoré je
potrebné pre zachovanie jeho funkčnosti technicky modernizovať.
2.1.3. Rizikové faktory ďalšieho rozvoja (existujúce, potencionálne)
• pretrvávajúca prvotná a druhotná platobná neschopnosť, kde medzi hlavné príčiny
patria aj nedobytné pohľadávky a záväzky, úverová zaťaženosť z predchádzajúcich
období, problémy so získaním úverov z dôvodu nedostatku bankových úverových
zdrojov, vysoká úroková sadzba pri poskytovaní úverov a preto ich nedostupnosť pre
malých a stredných podnikateľov,
• nepriaznivé hospodárske výsledky mnohých firiem ovplyvnené úverovou zaťaženosťou,
vysokou úrokovou mierou u poskytnutých úverov, legislatívnymi a inštitucionálnymi
nedostatkami vo vzťahu k malým a stredným podnikateľom, problémy s odbytom
produkcie,
• nedostatok finančných prostriedkov na realizovanie rozvojových projektov, nákup a
uvádzanie do prevádzky moderných technológií aj z dôvodu neochoty peňažných
ústavov prijať garančné záruky na úverovanie modernizačných technológií v priemysle,
• nízky alebo žiadny príliv zahraničného kapitálu,
• stagnácia výroby resp. likvidácia výrob s následnou rastúcou mierou nezamestnanosti
najmä v regiónoch, kde je celkový nedostatok pracovných príležitostí, v dôsledku čoho
rastie potreba sociálnych podpôr a rast finančných prostriedkov na pasívnu politiku
zamestnanosti,
• nedostatočné využívanie výrobných kapacít,
24

• nízka cena práce v mnohých výrobných subjektoch, riziko nevyplatenia miezd za
vykonanú prácu, z toho plynúca nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, klesajúca životná
úroveň s následnou stagnáciou hospodárstva,
• vysoká daňová zaťaženosť subjektov, ktorá je limitujúcim faktorom rastu zamestnanosti,
nedostatočná diferenciácia medzi pracovnými a sociálnymi príjmami, ktorá nie je
motivujúca pre potrebu zaradenia sa do pracovného procesu,
• zlé podmienky pre rozvoj niektorých spracovateľských odvetví priemyslu, napr.
odevného priemyslu, ktorý vytvára ženské pracovné príležitosti z dôvodu vysokých
úrokových sadzieb pri úveroch na nákup zásob materiálov od domácich výrobcov, ako
aj z dôvodu problémov na poskytnutie majetkových záruk pri bankových pôžičkách, na
ktoré textilné a odevné výrobné subjekty nemajú dostatočný kapitál,
• odbúranie výskumných a vývojových zložiek, nedostatok finančných prostriedkov na
propagáciu produkcie.
2.1.4. Finančné pozície, zameranie výroby a využitie výrobných kapacít
Zhodnotenie finančnej situácie u vybraných rozhodujúcich výrobných subjektov v
členení podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností:
Ťažba energetických surovín - ťažba ropy a zemného plynu - patrí sem Nafta Východ a.s.,
Prieskumno-ťažobný závod Michalovce, ktorý zabezpečuje ťažbu zemného plynu ročne v
objeme 200 mil. m 3 . Vykonáva banskú činnosť - otvárku, prípravu a dobývanie výhradných
ložísk horľavých zemných plynov, soli, geotermálne vrty, zabezpečovanie a likvidáciu
banských diel a i. Závod vykazuje prvotnú platobnú neschopnosť v dôsledku úverovej
zaťaženosti a inštitucionálnych nedostatkov, hľadá nové trhy v oblasti banskej činnosti a
strategického investora pre ďalší rozvoj. V r. 1998 vykázal miernu stratu pri počte 564
pracovníkov.
Ťažba neenergetických surovín - ťažba a úprava železných a neželezných rúd: Želba, a.s.
Spišská Nová Ves s orientáciou na banskú činnosť a iné náhradné, najmä strojárske
programy, v závere r. 1998 hospodárila so stratou 126 mil. Sk, výrobné kapacity boli
využité cca na 70 %, odbyt bol zabezpečený čiastočne, v spoločnosti pretrváva druhotná
platobná neschopnosť, pokles počtu pracovníkov. Želba a.s. OZ Siderit Nižná Slaná je
zameraný na ťažbu železnej rudy - sideritu hlbinným spôsobom a tepelnou cestou ju
spracováva na Fe koncentráty a vysokopecné pelety a je monopolným výrobcom tejto
produkcie v SR, hlavným odberateľom sú VSŽ Košice. V roku 1998 závod vyprodukoval
zisk pri miernom náraste počtu pracovníkov na 1056. Komag, a.s. Košice so zameraním
na dobývanie vyhradeného magnezitového ložiska na lokalite Bankov hlbinným
spôsobom, na úpravu a zušľachťovanie magnezitu, výrobu koncentrátov, magnezitových
slinkov, spinelov a kalcinátov, žiaruvzdorných hmôt. V r. 1998 prebiehala skúšobná
prevádzka, bol rozšírený sotiment výroby o výrobu slinku z kalcinovaného flotačného
koncentrátu. Silnou stránkou a.s. je unikátna technológia výroby slinkov na báze
flotačných koncentrátov, pričom zhodnocuje domácu surovinovú základňu. Pretrvávajú
problémy z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky vr.
ťažby horniny v Bani Bankov a nabehnutie výroby v projektovanej kapacite. V r. 1998 a.s.
dosiahla stratu 62 mil. Sk pri počte 444 pracovníkov. Napriek problémom si firma v r. 1998
vydobyla dobré postavenie na zahraničných trhoch, z produkcie 16 471 t 74 % smerovalo
na export (Francúzsko, SRN, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina). V súčasnosti z dôvodu
finančných problémov je v konkurznom konaní.
• Ťažba neenergetických surovín - ťažba úprava ostatných nerastov (ťažba a úprava
vápenca, sadrovca): Vápenka a.s. Margecany je veľkovýrobcom vápna kusového,
mletého, baleného, mletých vápencov, štrkov, vyrába nevýbušnú zmes Cevamit, v r.
1998 vykázala stratu 8 mil. Sk pri počte 107 pracovníkov, pre revitalizáciu potrebuje
25

strategického partnera resp. nové trhy pre odbyt produkcie.Patria sem ďalšie lomy v
okrese Košice-okolie (Lom VSŽ Malá Vieska, Lom VSŽ Včeláre), ktorých hospodárske
výsledky sú súčasťou hospodárenia VSŽ a.s. Košice, Kalcit Gombasek a ďalšie menšie
subjekty.
• Priemysel pre výrobu potravín a pochutín:
Výroba, spracovanie a konzervovanie mäsa a hydiny: do odvetvia patria najmä závody
ABOV in, s.r.o., problémy spôsobuje vysoká úroková miera, hospodárenie v r. 1998 bez
straty, 164 pracovníkov, zabezpečenie výroby mäsových výrobkov, veľkoobchod so živými
zvieratami, maloobchod s mäsom a mäsovými výrobkami; Hydina ZK a.s. v Košiciach,
problémom je vysoká úverová zaťaženosť a vysoká úroková miera, 484 pracovníkov,
zameranie na spracovanie hydiny a hydinových výrobkov; MäsoSpiš Market, s.r.o.
Spišská Nová Ves, plné využitie výrobných kapacít, odbyt produkcie zabezpečený, v r.
1998 vyprodukovaný zisk; Mäso-východ a.s. závod Trebišov (Abov in.) ku koncu r. 1998
bol v likvidácii.
Spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny: Treco, a.s. Trebišov, 172
pracovníkov.Prevádzka mliekární, výroba masla a syrov: Rovival s.r.o.Spišská Nová Ves,
výroba zastavená; Košická mliekareň a.s. stav 7 pracovníkov - je v likvidácii; Zempmilk
a.s. Michalovce má využité výrobné kapacity, spracovaný rozvojový program, uvažuje s
miernym zvýšením počtu pracovníkov; Trebišovská mliekareň a.s. Trebišov, 56
pracovníkov, v priebehu roka 1998 došlo k zníženiu objemu spracovania mlieka na 9 mil.
litrov, problémy s odbytom produkcie; Mliekareň Kráľovský Chlmec - napriek existenčným
problémom po zmene majiteľa je predpoklad pokračovania vo výrobe.
Výroba rafinovaných olejov a tukov: zabezpečuje Palma-Agro, s.r.o. Sečovce s
počtom 90 - 100 pracovníkov
Výroba mlynských výrobkov: Mlyn a.s. Košice, 217 pracovníkov, (podľa
predstaviteľov firmy problémom vo využití výrobných kapacít je prebytok mlynských
kapacít v SR); Gubek, Moldavský aut. mlyn s.r.o. Moldava, 55 pracovníkov; Mlynskopekársky
a cestovinársky kombinát a.s. Spišská Nová Ves, výrobné kapacity má využité
na 65 %, hospodárenie so ziskom, odbyt čiastočne zabezpečený, firma je solventná, 358
pracovníkov, pre stabilizáciu výroby a rozvoj hľadá nové odbytové trhy.
Výroba pekárskych, cukrárskych výrobkov: Medea a.s. Košice, 481 pracovníkov,
úverové zaťaženie, odbyt ovplyvnený kúpyschopnosťou; Sujapex s.r.o. Košice 137
pracovníkov; Michalovské pekárne a cukrárne a.s Michalovce 214 pracovníkov; Granum,
a.s. Rožňava, 215 pracovníkov, vyprodukovaný zisk, dodávka výrobkov v rámci regiónu i
do iných okresov, možnosť rozšírenia výroby trvanlivého pečiva, pre ktoré sú potrebné
nové trhy; Trebišovské pekárne a cukrárne a.s. Trebišov, výroba pekárenských výrobkov,
165 pracovníkov;
Výroba droždia: Fermenta, a.s. Trebišov (100 % vlastník Pliva Záhreb), 64
pracovníkov
Výroba kakaa, čokolády, cukroviniek: Deva, a.s. Trebišov (tabuľkové čokolády,
čokoládové a nečokoládové cukrovinky), 555 pracovníkov, hospodárenie bez straty.
Výroba nápojov, piva, sladu, vína: Košický pivovar (je v konkurze), Frucona a.s.
Košice, 257 pracovníkov, výroba i odbyt produkcie sú zabezpečené; Starý prameň a.s.
Michalovce (výroba nealkoholických nápojov a piva), mierny pokles pracovníkov na 222, v
r. 1998 vyprodukovaná väčšia strata (z dôvodu odbytových problémov na Ukrajine), pre
ďalší rozvoj bude závisieť od odbytu - má záujem o vytvorenie spoločného podniku a
kooperáciu; Tokaj š.p. Slovenské Nové Mesto je v likvidácii, Sladovňa a.s. Michalovce
(spracovanie sladovníckeho jačmeňa), v r. 1998 sa javí zabezpečenie využitia výrobných
kapacít a odbyt produkcie aj do zahraničia, problémom je prijatie garančných záruk zo
strany peňažných ústavov na úver pre nákup jačmeňa od prvovýrobcov.
26

Spracovanie tabaku: Slovak International tabak, a.s. závod Smolník, 224
pracovníkov, výroba je zabezpečená, pre udržanie výroby sú potrebné nové odbytištia na
cigary, fajkový tabak, cigarillos.
• Textilná a odevná výroba :
Textilná výroba: Tatex, s.r.o. Košice v likvidácii, Raul Produktion s.r.o. Košice, PRE-
CONF s.r.o. Košice; Gemtex, a.s. Rožňava; Finiš, a.s. Spišská Nová Ves; Ján Kmeť-
SONaP Sečovce (podklady o fin. situácii uvedených firiem nie sú k dispozícii);
Odevná výroba: Kodex Plus, a.s. Košice; LUKO-K, s.r.o. Košice; Odeta, výrobné
družstvo Michalovce (údaje nie sú k dispozícii); ZEKON, a.s. Michalovce - výroba je
zabezpečená, odbyt smeruje hlavne na vývoz do SRN, ČR, Švajčiarska; HaM Donatex
s.r.o. Rožňava - kooperácia pri výrobe konfekcie, práca v mzde pre zahraničného
odberateľa, 557 zamestnancov, hospodársky výsledok - strata, pre rozvoj pánskej a
dámskej konfekcie potrebuje kontrakty so zahraničnými partnermi; OVERALL, s.r.o.
Spišská Nová Ves - výrobné kapacity v r. 1998 plne využité, vykázaný zisk, odbyt je
zabezpečený s prevahou exportu, 170 pracovníkov; Finiš-Nova s.r.o. Spišská Nová Ves -
výroba pleteného vrchného ošatenia, bielizne, v r. 1998 sa vyskytovali problémy so
zabezpečením výroby z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov; ROSS-OZKN KC
s.r.o. Kráľovský Chlmec (výroba jeansových nohavíc pre nemeckého odberateľa), mierne
zvýšenie počtu pracovníkov zo 141 na 170 pracovníkov v r. 1998, zabezpečená výroba a
odbyt.
• Spracovanie kože, výroba kožených výrobkov: odvetvie je zastúpené len v malej miere,
a to v.d. Michalovce - finančné problémy; Novex S.M. v Sobranciach, prevádzkou Jas-
Export s.r.o. v Sobranciach a niektorými menšími firmami. Uvedené výrobne využívajú
svoje výrobné kapacity v plnej miere, pre rozšírenie a modernizáciu potrebujú finančné
prostriedky, ktoré nie sú schopné zo súčasnej výroby vyprodukovať; Jas-Móda s.r.o.
Parchovany - kooperačné šitie zvrškov obuvi pre JAS Bardejov, mierny pokles
pracovníkov na 102 z dôvodu nezabezpečenia odbytu produkcie.
• Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva: menšie drevospracujúce prevádzky sú v
jednotlivých okresoch bez vyššej finalizácie výroby, so zameraním na porez a výrobu
dýhy (Dýha, v.d. Moldava); nepriaznivá situácia v udržaní výroby i počtu pracovníkov je
v Piloimpregne Košice, ďalšie informácie OÚ nepredložili.
• výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera, vydavateľstvo, tlač: SCA Hygiene
Products, s.r.o. Gemerská Hôrka - výroba za účasti zahraničného kapitálu, výrobné
kapacity sú využívané, odbyt zabezpečený, očakávaný nepriaznivý vplyv dovoznej
prirážky na rast výrobných nákladov; SCP a.s. závod Slavošovce (fin. údaje nie sú k
dispozícii - sledujú sa za celé SCP Ružomberok), 113 pracovníkov, zabezpečuje výrobu
papiera a papierových výrobkov pre domáci trh i vývoz (ako prácu v mzde), výhodou je
rýchle prispôsobenie zmenám v sortimente výroby, možnosť výroby malých zakázok;
Východoslovenské tlačiarne a.s. Košice (v rámci SR 2. najväčší výrobca kníh)
zabezpečuje výrobu periodickej a neperiodickej tlače, vydávanie neperiodických
publikácií v slovenskom i v cudzích jazykoch, nosným výrobným programom sú
viacfarebné neperiodické publikácie (knihy), 406 pracovníkov, hospodársky výsledok
bez straty, pre ďalší rozvoj sú potrebné nové trhy a z hľadiska ekonomických
podmienok zníženie úrokových sadzieb pre prijateľnejšie úvery za účelom modernizácie
výrobno-technickej základne.
• Výroba chemických výrobkov: Chemko, a.s. Strážske s výrobou produktov základnej
organickej a anorganickej chémie v r. 1998 (na rozdiel od r. 1997) vykázalo stratu,
mierne zníženie pracovníkov na 2629 osôb, 73 % produkcie smeruje na export, pre
ďalší rozvoj je potrebný strategický investor najmä na výrobu špeciálnych typov lepidiel,
ekologické hnojivá, polotovary pre svetelné stabilizátory plastov, nové trhy pre odbyt
vyrobenej produkcie, rozšírenie konkrétnych zahraničných kontraktov.
27

• Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, keramických obkladov a dlaždíc,
výroba cementu, vápna, výrobky z betónu, spracovanie prírodného kameňa: Kerko a.s.
Košice, závod Michalovce; Betox, s.r.o. Košice - výroba betónových zmesí a výrobkov z
betónu, ťažba a úprava štrkopieskov, 140 pracovníkov, problémom je neisté
ekonomické prostredie; Cementáreň a.s. Turňa n/Bodvou zabezpečuje výrobu
cementu, cementového slinku, mletých vápencov a mletej trosky, počet pracovníkov na
rovnakej úrovni - 315 osôb, výroba je zabezpečená, domáci odbyt obmedzený
stagnáciou stavebníctva, 50 % produkcie smeruje na export, nevýhodou firmy je
pomerne veľká vzdialenosť od zahraničných trhov; ZIPP s.r.o. Geča zabezpečuje
výrobu prefabrikátov pre inžinierske, priemyselné, bytové a občianske stavby, stabilný
počet pracovníkov 130, hospodársky výsledok zisk, pre ďalší rozvoj firma potrebuje
nové trhy; ŽPSV a.s. Čaňa - výroba železničných betónových podvalov, hospodársky
výsledok bude závisieť od solventnosti ŽSR a zakázok na modernizáciu tratí; Trekom,
s.r.o. Trebejov v okrese Košice-okolie - ťažba a spracovanie prírodného kameňa, v r.
1998 vyprodukovaný zisk, 45 pracovníkov, výroba je zabezpečená pre hlavných
odberateľov VSŽ, Slov. správu ciest a i.
• Výroba kovov, kovových výrobkov, kovových konštrukcií, všeobecné strojárstvo, výroba
nástrojov, výroba strojov a zariadení: Prakovská oceliarska spoločnosť, s.r.o. Prakovce
Prako-príruby, s.r.o. Prakovce, Prakon, s.r.o. Prakovce, GMV s.r.o. Prakovce - uvedené
firmy vznikli na báze býv. ZŤS Prakovce, nevytvárajú však dostatok pracovných
príležitostí, sú orientované na výrobu špeciálneho náradia, krkových privarovacích
prírub a iného strojárskeho sortimentu, hospodársky výsledok nevykázal stratu, závisí
od zabezpečenia odbytu produkcie; VSŽ U.S.Steel, s.r.o., VSŽ Oceľ s.r.o. Košice -
rozhodujúce výrobné subjekty patriace do VSŽ a.s., v súčasnom období nepriaznivá
ekonomická situácia, problémy s odbytom produkcie, schopnosti získania nových trhov,
k výraznému znižovaniu počtu pracovníkov nedošlo; VSS, s.r.o. Košice - výroba
účelových automobilových nadstavieb, 915 zamestnancov, výrobné kapacity boli využité
cca na 50 %, ďalší rozvoj bude závisieť od zvýšeného exportu výrobkov a získania
finančných zdrojov na rozvoj a modernizáciu výroby; Montáže, a.s. Košice, 380
pracovníkov, pre výrobu veľkokapacitných nádrží potrebuje modernizáciu technológií,
finančnú situáciu firmy ovplyvňuje nedostatočná zákazková náplň z dôvodu nízkej
investičnej výstavby v SR a vysoká konkurencia; Strojsmalt, a.s. Medzev - výroba
remeselníckeho a záhradnického náradia, dopravníkov, finančnú situáciu ovplyvňujú
problémy so zabezpečením odbytu, s čím súvisí znižovanie počtu pracovníkov, časť
produkcie smeruje na export, ktorého efektívnosť ovplyvňuje rast cien výrobných
vstupov; Sandrik, a.s. Štós - výroba autopríslušenstva, nožiarska výroba - finančná
situácia je ovplyvnená nestabilitou výrobného programu z dôvodu ťažkostí pri odbyte
produkcie na domácom trhu i v zahraničí; Moldavské strojárne, a.s. Moldava je
monopolným výrobcom elektroprevodoviek v SR, hospodársky výsledok strata, mierne
zníženie počtu pracovníkov na 122, pre rozvoj výroby sú potrebné nové odbytištia a
prezentácia firmy na zahraničných trhoch; Zemplínske strojárne, a.s. Michalovce v r.
1997 aj 1998 vykázal výraznejšiu stratu pri miernom poklese počtu pracovníkov na 447,
pre stabilizáciu výrobného programu by pomohlo spoločné podnikanie u hlavného
výrobného programu vstrekovacie stroje plastov, výrobná technológia je flexibilná aj pre
iné výroby strojárskeho charakteru, spoločnosť je v súčasnosti v kokurze; Agrostroj
s.r.o. Michalovce - výroba automobilových nadstavieb, zámočnícka výroba, 164
pracovníkov, hospodárenie bez straty, pre ďalší rozvoj by pomohla výroba v kooperácii,
získanie nových trhov pre automobilové nadstavby a prestavenie firmy na zahraničných
propagačných akciách; Cargo-servis Export-Import s.r.o. Kunová Teplica - problémová
firma v dôsledku uskutočnenej privatizácie; VSŽ Kovostroj s.r.o. Dobšiná - výroba
vzduchotechnického potrubia, sadrokartónové panely, stabilný počet 261 pracovníkov,
hospodárenie so ziskom, konkurencieschopná výroba, pre ďalší rozvoj sú potrebné
28

nové trhy; Agrostroj - Unico, s.r.o. Rožňava - výroba malej poľnohospodárskej techniky,
významné postavenie na trhu vo výrobe malotraktorov s pohonom 11-16 HP, problémy
s odbytom, mierne zníženie počtu pracovníkov na 70, hospodárenie so stratou;
Kovohuty, a.s. Krompachy - monopolný spracovateľ medi, výrobný program je neistý z
dôvodu zmeny majiteľa firmy, v súčasnosti obmedzenie spracovania medi a výroby
medených drôtov, zníženie počtu pracovníkov, nepriaznivá finančná situácia; Banskomontážny
závod a.s. Spišská Nová Ves z dôvodu útlmu banskej činnosti má strojársky
charakter, väčšiu časť produkcie exportuje najmä na Ukrajinu, ale aj do SRN, v r. 1998
hospodárila bez straty pri miernom poklese počtu pracovníkov, Strojspiš, s.r.o. Spišská
Nová Ves - výroba strojnotechnologických stavebných a strešných oceľových
konštrukcií, samozberacích vozov, hospodárenie bez straty, 59 pracovníkov, pre rozvoj
potrebné predstavenie na zahraničných trhoch, priame kontrakty so zahraničnými
partnermi; Silometal s.r.o. Sečovce - výroba oceľových konštrukcií, oceľ. síl,
zásobníkov, 158 pracovníkov pri miernom zvýšení objemu výroby, 95 % produkcie
smeruje na vývoz; Boxy-RS s.r.o. Kráľovský Chlmec - výroba kovových bubnov a
cievok, mierny nárast pracovníkov na 67, mierny nárast objemu výroby.
• Výroba elektrických a optických zariadení, el. strojov a prístrojov: Siemens Automotive,
s.r.o. Michalovce - výroba autokabeláže, autopríslušenstva, MEZ a.s. Michalovce -
výroba asynchrónnych motorov, elektromotorov - údaje o fin. situácii nie sú k dispozícii;
SEZ, a. s. Krompachy - výroba el. prístrojov nízkeho a vysokého napätia, výrobné
kapacity nie sú plne využívané, hospodárenie so ziskom, druhotná platobná
neschopnosť, mierne zníženie počtu pracovníkov na 654, snaha o udržanie na
slovenskom trhu, rozšírenie exportu - za tým účelom firma vyvíja aktivity pre hľadanie
nových obchodných partnerov, vytvorenie spoločného podniku.
• Výroba dopravných prostriedkov a ostatných dopravných zariadení: Vagónka, a.s.
Trebišov - modernizácia železničných vagónov, výroba obytných a prepravných
kontajnerov, mierne zvýšenie počtu pracovníkov na 404, hospodárenie so ziskom, pre
stabilizáciu výroby sú potrebné nové trhy hlavne pre ďalšiu produkciu kontajnerov,
kooperácia pri rekonštrukciách a modernizáciách železničných osobných vozňov.
• Výroba inde neklasifikovaná, výroba nábytku inde nezaradeného: Nový Domov Holding
a.s. Spišská Nová Ves - výrobné kapacity nie sú plne využité, problémy s odbytom
produkcie, domáci odbyt je obmedzený nižšou kúpyschopnosťou obyvateľstva, z
celkovej produkcie cca 50 % smeruje na vývoz, 233 pracovníkov, pre ďalší rozvoj firma
potrebuje nové trhy, má záujem o spoločné podnikanie, konkrétne kontakty so
zahraničnými subjektami; Nábytkáreň, a.s. Pribeník v okrese Trebišov zabezpečuje
výrobu čalúnených nábytkových súprav kožených resp. v látkovom prevedení aj pre
menej solventných kupujúcich, problémy s odbytom produkcie, zníženie počtu
pracovníkov o 80 osôb na 165 zamestnancov, pre stabilizáciu výroby je potrebná
prezentácia firmy a získanie nových trhov.
Pri porovnaní súčasných finančných pozícií firiem s rokom 1996 možno
konštatovať, že za uplynulé 2-ročné obdobie sa finančná situácia zhoršila. Bola
ovplyvnená najmä problémami s odbytom produkcie na domácom trhu i pri exporte.
Konkurencieschopnosť produkcie a efektívnosť výroby negatívne ovplyvňovala zastaralosť
výrobných technológií. Odbyt produkcie ovplyvňoval aj stabilitu výroby, jej plynulosť a
znižovanie počtu zamestnancov. V prevažnej väčšine výrobných subjektov došlo za
uplynulé obdobie k väčšiemu alebo miernemu úbytku počtu pracovníkov, čo malo
negatívny vplyv na rastúcu mieru nezamestnanosti a prehĺbovanie regionálnych disparít
najmä v regiónoch, kde je všeobecný nedostatok pracovných príležitostí.
2.1.5. Perspektívy priemyselnej výroby
29

V ďalšom obbobí je potrebné aj v Košickom kraji podporovať rozvoj výrob s vyššou
pridanou hodnotou a nižšou náročnosťou na vstupy. Malo by ísť najmä o väčšiu
diverzifikáciu výrobnej základne, výraznejší rozvoj ľahkého priemyslu, výrobkov
drevárskeho, papierenského, polygrafického priemyslu, ľahkej chémie, elektrotechnického
priemyslu, priemyslu informačných technológií . Ťažobné odvetvia by mali naďalej po
overení efektívnosti ťažby pokračovať vo využívaní nerastného bohatstva, avšak je
potrebné klásť väčší dôraz na zhodnotenie vyťaženej suroviny.
Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností sa v jednotlivých odvetviach v
kraji predpokladá nasledovný rozvoj:
• ťažba energetických surovín: pokračovanie ťažby zemného plynu, gazolínu, propanbutanu
v lokalitách ich výskytu,
• ťažba neenergetických surovín - železných a neželezných rúd, ostatných nerastov:
prienik do nových výrob realizovaním výrobných programov strojárskeho charakteru,
spracovania dreva a pod. ako náhrada za útlm baníctva, výkon stavebných prác pri
výstavbe tunela pod Braniskom, príprava ťažby nerastných surovín s overenými
zásobami, ako mastenec, sadrovec, ťažba a spracovanie anhydritov a vápenca, výroba
vysokopecných peliet, obnovenie ťažby striebornej žily v Bani Mária, stabilizácia výroby
a dosiahnutie projektovaných parametrov pri spracovaní magnezitových surovín a
výrobe magnezitových slinkov, začatie ťažby a spracovania kamennej soli, zvyšovanie
ťažby vápenca a výroby cementu v rôznom sortimente, žiarobetónov, Mg stavív,
betónových dlažieb, výroba a export cevamitu, výroba obaľovaných zmesí,
• výroba potravín a nápojov: stabilizácia spracovania mäsa a výroby mäsových výrobkov,
modernizácia mäsospracujúcich technológií, progresívnejšie využitie obalovej techniky
pre zvýšenie kvality výrobkov, využitie vákuového balenia, rozšírenie sortimentu
balených výrobkov, vo výrobe hydiny zvýšenie finalizácie hydinárskej výroby
(polotovary, hotové jedlá), zvýšenie podielu čerstvej chladenej hydiny, rozšírenie
vlastnej prvovýroby (výroba jatočnej hydiny), inovácia a rozšírenie sortimentu
mliekarenských výrobkov na základe jogurtovo-smotanových výrobkov, mrazených
výrobkov, tradičných slovenských výrobkov, trvanlivého pečiva, zvyšovanie výroby a
sortimentu chleba a pečiva, mlynských výrobkov na báze kukurice, obnovenie výroby
cukru, rozšírenie sortimentu dezertov, výroba kompótov, zeleniny, džemov, marmelád,
• textilný a odevný priemysel: lepšie prispôsobenie výroby módnym trendom v použití
materiálov, farieb, módnych prvkov, obnova strojového parku, rozšírenie sortimentu
náročných pracovných odevov, zvýšenie konkurencieschopnosti výrobkov pre lepšie
uplatnenie sa na domácich i zahraničných trhoch, rozvoj prác v mzde pre preklenutie
problémov s odbytom produkcie,
• výroba usní, usňových výrobkov, obuvi: prienik do iných odvetví výrobou textilnej
produkcie a obuvi, rozšírenie výroby aj do iných okresov pre vytvorenie ženských
pracovných príležitostí, modernizácia technológií,
• výroba dreveného tovaru: zvýšenie objemu upravovaného dreva, výroby polotovarov,
zachovanie a zdokonalenie výroby dýh pre zvýšenie konkurencieschopnosti a lepšiu
predajnosť produkcie,
• papierenský a polygrafický priemysel: rozšírenie sortimentu a inovácia hygienického
programu v súlade s novými poznatkami o materiáloch, využitie nových materiálov,
zvyšovanie kvality papierenskej produkcie, farebnosti v súlade s požiadavkami trhu,
• chemická výroba: zníženie závislosti na dovoze surovín, zvýšenie exportu, realizácia
ekologických opatrení,
• výroba ostatných nekovovových minerálnych výrobkov: inovácia výroby železničných
betónových podvalov v súlade s európskymi normami pre zvýšenie prepravných
železničných rýchlostí, uplatnenie moderných technických prvkov pri ich výrobe,
rozšírenie sortimentu výroby na báze cementu s vyššou finalizáciou produkcie,
30

• výroba kovov a kovových výrobkov: rozšírenie sortimentu za tepla i studena
valcovaných plechov pre širšie uplatnenie sa a konkurencieschopnosť v automobilovom
priemysle, zlepšenie ekonomických parametrov výroby, investície do modernizácie
výrob a nových výrobných technológií, spracovanie druhotných surovín, rozvoj
energetiky, realizácia ekologických opatrení a investície do ochrany životného
prostredia, výroba obalových plechov, rozvoj výroby odliatkov a iné rozvojové zámery v
závislosti od finančnej situácie, v Kovohutách Krompachy stabilizácia spracovania medi
a jej intenzifikácia,
• výroba kovových konštrukcií a kovových výrobkov: rozvoj výroby oceľových konštrukcií
pre priemyselnú a občiansku výstavbu, rozvoj výroby a rozšírenie sortimentu nožiarskej
výroby v súlade s požiadavkami trhu, výroba autopríslušenstva, malej garážovej
techniky,
• výroba elektrických a optických prístrojov: inovácia vyrábaného sortimentu pračkových
elektromotorov a motorov všeobecného použitia, modernizácia výroby
elektroinštalačných materiálov, výroba vykurovacích telies a rozšírenie sortimentu ich
výroby,
• výroba dopravných prostriedkov: výraznejšie zameranie výroby na náročnejšie
rekonštrukcie a modernizácie osobných vozňov pre ŽSR, výroba železničných vagónov,
• výroba nábytku: inovácia vyrábaného sortimentu nábytku v súlade so svetovým
trendom a požiadavkami trhu, používanie nových materiálov, doplnkov, širšie využitie
kvalitnej guľatiny na výrobu konkurencieschopných výrobkov z masívneho dreva.
2.1.6. Návrh opatrení vyplývajúcich z analýzy
Formulovanie návrhu opatrení je ovplyvnené úrovňou rozvoja priemyselnej výroby v
danom regióne, stupňom diverzifikácie, jestvujúcou odvetvovou štruktúrou,
konkurencieschopnosťou produkcie a zabezpečenia jej odbytu, ekonomickou situáciou
firiem, úrovňou technologického vybavenia, využiteľnosťou surovinovej základne a inými
faktormi. Z predchádzajúceho rozboru odvetvovej, finančnej situácie i naznačených
perspektív a zámerov ďalšieho rozvoja firiem a odvetví vyplýva značná rôznorodosť v
postavení priemyslu v jednotlivých okresoch Košického kraja.
Pre riešenie jestvujúcich problémov je potrebné:
• v okrese Gelnica podporiť reštrukturalizáciu výroby v organizáciách vytvorených po
konverzii zbrojárskej výroby a útlme baníctva, zo strany štátu (prijatím ekonomických
opatrení) i podnikateľov vytvoriť podmienky pre schopnosť tvorby finančných zdrojov za
účelom investovania do nových technológií, podporovať rozvoj malých a stredných
podnikov s dôrazom na vytváranie nových pracovných príležitostí v záujme riešenia
vysokej miery nezamestnanosti v spracovateľských odvetviach (spracovanie drevnej
hmoty, spracovanie a výroba kožených výrobkov, výroba na báze dopestovaných
surovín a i.), zabezpečiť akceptovateľné podnikateľské prostredie (dobudovať technickú
infraštruktúru) v záujme efektívneho zhodnotenia potenciálu regiónu a vytvorenia
podmienok pre vstup zahraničného kapitálu,
• v košických okresoch a okresoch hraničiacich s Ukrajinou zriaďovať nové podnikateľské
aktivity vytváraním bezcolných zón (Košice-Bočiar, Čierna n/Tisou, Sobrance, Veľké
Kapušany), okrem toho v Košiciach stabilizovať hutnícke spracovanie kovov a rozvíjať
nadväzujúce výrobné programy na báze výroby plechov, rozvoj strojárstva, vo väčšej
miere lokalizovať ekologicky čisté výroby, ako je elektrotechnický priemysel, vytvárať
podmienky pre využitie surovinových zdrojov magnezitu a finalizáciu výroby, vytvárať
pracovné príležitosti v rámci terciárnej sféry - doplnenie chýbajúcich služieb, zvýšenie
ich úrovne a kvality pre uspokojovanie obyvateľov mesta, ale aj pre účastníkov
31

cestovného ruchu, podporovať rozvoj textilného a odevného priemyslu v rámci
diverzifikácie odvetvovej štruktúry a pre vytváranie ženských pracovných síl,
stabilizovať výrobné subjekty potravinárskeho priemyslu pre spracovanie
poľnohospodárskych produktov dopestovaných v susedných regiónoch (Košická
mliekareň, Košický pivovar),
• v okrese Košice-okolie vytvárať podmienky pre vyššiu finalizáciu spracovania drevnej
hmoty, postupne dobudovať technickú infraštruktúru v záujme vytvorenia podmienok
pre lokalizáciu zahraničných investorov (výhodná poloha okresu vzhľadom k dopravne
dostupnému mestu Košice so zdrojmi kvalifikovaných pracovných síl, oproti mestu
Košice je v okrese väčšia ponuka využiteľných voľných plôch v dostupnejších cenových
reláciách), rozvoj kooperačnej výroby v rámci elektrotechnického priemyslu, zo strany
štátu vytvorenie ekonomických podmienok pre udržanie tradičných výrob (spracovanie
železa) a pre udržanie zamestnanosti na Medzevsku, rozvoj výroby stavebných hmôt v
okrese,
• v okresoch Michalovce a Trebišov vytvárať ekonomické podmienky pre udržanie výroby
produktov poľnohospodárskej prvovýroby a pre ich spracovanie v závodoch
potravinárskeho priemyslu v okrese, riešiť obnovenie spracovania cukru v
Trebišovskom cukrovare, udržanie výroby v Šíravare Michalovce a využiť technológiu
na spracovanie sladu, v súlade s ekonomickou efektívnosťou využívať zásoby
energetických surovín (nafta, zemný plyn), hľadať strategického partnera pre využitie
nerudnej suroviny (kamenna soľ), podporovať rozvoj elektrotechnického priemyslu resp.
jej súčiastkovej základne, zabezpečiť ochranu životného prostredia v súvislosti s
rozvojom výroby chemických produktov, udržať strojársku výrobu v okrese, lokalizovať
náročnejšie modernizačné a rekonštrukčné práce železničných vozňov vo Vagónke
Trebišov, zo strany štátu finančne podporiť modernizáciu železničného uzla v Čiernej
n/Tisou, ktorý svojou činnosťou je nápomocný rozvoju hospodárstva SR, avšak nemá
dostatok finančných zdrojov pre realizáciu modernizačných a rekonštrukčných stavieb,
• v okrese Rožňava hľadať strategického investora pre vytvorenie podmienok na využitie
zásob nerastných surovín (príprava hlbinnej ťažby mastenca, výroba striebra a zlata
ťažbou Striebornej žily - baňa Mária, hlbinná ťažba sadrovca, zlepšenie ekonomickej
situácie pri ťažbe železnej rudy v Nižnej Slanej), rozvoj spracovania v okrese vyťaženej
drevnej hmoty a finalizácia výroby, udržanie jestvujúcej výroby malotraktorov a inej
poľnohospodárskej techniky, rozvoj a stabilizácia ďalších spracovateľských odvetví
priemyslu - hygienický program), finalizácia výrobkov z papiera, stabilizácia
potravinárskeho priemyslu (Rožňavská mliekareň),
• v okrese Sobrance podporiť rozvoj malého a stredného podnikania v oblasti priemyslu,
cestovného ruchu, výroby stavebných hmôt a i. v záujme udržania demografického
vývoja a stabilizácie obyvateľstva, využiť polohu okresu hraničiaceho s Ukrajinou pre
rozvoj hospodárskej spolupráce, rozvoj spracovateľských odvetví priemyslu (výroba
kožených výrobkov, kooperačná výroba vo výrobe autopríslušenstva, elektrotechniky),
• v okrese Spišská Nová Ves doriešiť privatizačné a majetkové spory v Kovohutách
Krompachy pre stabilizáciu výroby spracovania medi i udržanie zamestnanosti, zo
strany štátu v súlade s koncepciou využitia nerastných surovín vytvárať podmienky pre
využitie zásob nerastných surovín v okrese, prijať opatrenia pre obmedzenie vývozu
kvalitnej guľatiny v záujme podpory výroby kvalitného nábytku v okrese, podporovať
rozvoj ľahkých odvetví priemyslu pre využitie výrobných kapacít a kvalifikovaných
zdrojov pracovných síl.
2.2. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo
32

2.2.1. Štruktúra poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu
Poľnohospodársky pôdny fond. Celková výmera pôdy v kraji je 675,3 tis. ha, z toho
poľnohospodárska pôda zaberá 338,2 tis. ha (50,1 %). Z poľnohospodárskej pôdy orná
pôda zaberá 209,8 tis. ha (62 %), trvalé trávne porasty 109,7 tis. ha (32,4 %), záhrady
13,7 tis. ha (4,1 %), vinice 3,1 tis. ha, ovocné sady 1,8 tis. ha.
Najvyšší podiel ornej pôdy z rozlohy ornej pôdy kraja je v okrese Trebišov 57,9 tis.
ha (27,6 %), v okrese Košice-okolie 55,2 tis. ha (26,3 %) a v okrese Michalovce 48,4 tis.
ha (23,1 %).
Z hľadiska podielu ornej pôdy na poľnohospodárskej pôde v rámci jednotlivých
okresov najvyšší podiel je v okrese Trebišov (73,3 %), v okrese Košice-okolie (71,8 %) a v
okrese Michalovce (67,2 %). Okres Sobrance, ktorého ekonomická základňa je prevažne
orientovaná na poľnohospodársku produkciu, má 58,1 % ornej pôdy. Hornatejší charakter
okresu s hospodárením v podhorských podmienkach sa prejavuje v okrese Spišská Nová
Ves (50 % ornej pôdy). Nižšiu výmeru ornej pôdy z poľnohospodárskej pôdy majú okresy
Rožňava a Gelnica, najnižšia výmera je v 4 košických okresoch.
Poľnohospodársky pôdny fond v kraji sa vyznačuje značnou heterogénnou, ale aj
produkčnou schopnosťou pôd ovplyvňovanou pôdno-klimatickými podmienkami a pôdnoekologickými
podoblasťami.
Lesný pôdny fond
Z nepoľnohospodárskej pôdy najväčšiu časť zaberajú lesné pozemky v rozlohe
264,7 tis. ha (39 % z celkovej výmery pôdy v kraji). Najväčší podiel na rozlohe lesných
pozemkov kraja majú lesy v okresoch Rožňava, Košice-okolie, Gelnica. Najväčšiu rozlohu
lesov v rámci jednotlivých okresov majú okresy Gelnica (74 % z výmery pôdy okresu),
Rožňava (61 %), Spišská Nová Ves (55 %), Košice-okolie (42 %).
V zastúpení drevín majú prevahu listnaté dreviny (68 %), najmä buk a dub, u
ihličnatých je najrozšírenejší smrek. Z hľadiska funkčného poslania hospodárskych lesov
je 77 % (plnia produkčnú funkciu), lesov osobitného určenia 10 % (v ochranných
pásmach), ochranných lesov 11 % (zabezpečujú ochranu lesov) a plôch určených na
zalesnenie cca 2 %.
2.2.2. Zameranie poľnohospodárskej a lesnej výroby
Zameranie poľnohospodárskej výroby. K najprodukčnejším poľnohospodárskym
oblastiam z hľadiska rastlinnej výroby patria Východoslovenská nížina, ktorá zasahuje do
okresov Trebišov, Michalovce, Sobrance (sú tam dobré možnosti produkcie hustosiatych
obilnín, olejnín, cukrovej repy, zeleniny, ovocia, hrozna) a južná časť Košickej kotliny v
okrese Košice-okolie zaberajúca širšie okolie Moldavy n/Bodvou.
V živočíšnej výrobe Košický kraj má potenciálne možnosti produkovať všetky
živočíšne výrobky, t.j. jatočný hovädzí dobytok, ošípané, ovce, mlieko, hydina, vajcia.
V doterajšom vývoji stabilitu poľnohospodárstva narušovali opatrenia v dotačnej
politike štátu, úverové zaťaženie z predchádzajúcich rokov, zvyšovanie nákladov vplyvom
nárastu úrokov z úverov, nedodržiavanie platobnej disciplíny, narušenie odberateľskododávateľských
vzťahov a neschopnosť poľnohospodárskych subjektov prispôsobiť sa
požiadavkám trhu.
V Košickom kraji v rastlinnej výrobe zo štruktúry osevu najväčšiu rozlohu k 25. 5.
1998 zaberali základné obilniny (98 tis. ha), olejniny (23 tis. ha), kukurica, zrno (8 tis. ha),
cukrová repa (3 tis. ha), zemiaky (917 ha). V porovnaní s r. 1997 sa zaznamenal mierny
nárast v oseve obilovín a olejnín, mierny pokles u zemiakov. Aj napriek nepriaznivým
poveternostným podmienkam nastal nárast v produkcii olejnín a výrobe viacročných
33

krmovín. Tento nárast bol v dôsledku zvyšovania hektárových úrod. Napr. u repky olejnej
sa v r. 1996 pozbieralo 1,48 t/ha a v r. 1997 to bolo 2,1 t/ha. U ostatných plodín bola
produkcia na úrovni r. 1996. Celkove možno vývoj v rastlinnej výrobe za posledné roky
hodnotiť (v porovnaní so živočíšnou výrobou) priaznivejšie, pretrvávajú však problémy
vyplývajúce z nepriaznivej ekonomickej situácie výrobcov - nedostatočné hnojenie,
chemická ochrana rastlín a pod.
V r. 1997 živočíšna výroba stagnovala. S výnimkou hydiny pretrvával pokles stavov
hospodárskych zvierat aj ich úžitkovosti. Stavy hovädzieho dobytka (85 802 ks) poklesli na
91,7 % oproti začiatku roka, relatívne miernejší bol pokles ošípaných a oviec, stav hydiny
sa zvýšil o 5,2 %. Úžitkovosť hospodárskych zvierat mala v priebehu roka kolísavú
tendenciu, čiastočne úmernú vplyvu sezónnosti produkcie.
Košický kraj sa na stavoch hovädzieho dobytka SR v r. 1997 podieľal 10,6 %,
stavoch ošípaných 12,2 %, oviec 15,6 %, hydiny 10,7 % a oviec 15,6 %.
Ročná výroba mlieka dosiahla vyše 86,9 mld litrov pri priemernej dojivosti kravy
takmer 2,9 tis. litrov. Priemerná denná dojivosť na kravu predstavovala 7,93 litra. Na
celkovej výrobe mlieka SR sa kraj podieľa 7,8 %, nedosiahol však priemernú dennú
dojivosť na 1 kravu za SR.
Ročná produkcia vajec dosiahla viac ako 192,1 mil. ks.
V r. 1998 vo vývoji stavov väčšiny hospodárskych zvierat pretrvával počas celého
roka klesajúci trend. Počty hovädzieho dobytka klesli oproti stavu k začiatku roka 1998 o
7,5 %, ošípaných o 3,7 %, oviec o 1,6 % a hydiny o 4 %. V absolútnom vyjadrení ku koncu
roka stav hovädzieho dobytka bol nižší v porovnaní s rovnakým obdobím
predchádzajúceho roka o 6 473 ks (79 329 ks). K poklesu došlo u všetkých druhov
hospodárskych zvierat, výraznejšie poklesol stav ošípaných (- 8224 ks) na 212 236 ks,
stav hydiny bol nižší o 60,2 tis. ks.
Výsledky v produkčných a reprodukčných ukazovateľoch nedosiahli úroveň
celoslovenského priemeru. Na 100 kráv sa narodilo 93,77 teliat, absolútne o 1 177 ks
menej ako v r. 1997.
Vzhľadom k tomu, že pokles stavov hospodárskych zvierat pretrvával aj v iných
krajoch, Košický kraj si v rámci SR v r. 1998 v porovnaní s r. 1997 udržal podiel na stavoch
hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok 10,8 %, ošípané 12,6 %, hydina 10,1 %, ovce
15,4 %).
Počet odchovaných teliat bol ovplyvnený zvýšeným úhynom (15,4 % podiel bol
najvyšší v porovnaní krajov SR). Klesol aj počet narodených prasiat.
Výroba mlieka 89,4 mil. litrov medziročne vzrástla o 2,8 % pri priemernej úrovni
3362,1 litra na kravu a na celoslovenskej výrobe mlieka sa kraj podieľal 7,8 %. Priemerná
výroba mlieka na kravu v litroch bola v kraji o 607,9 l nižšia ako priemer za SR. Denná
dojivosť na kravu v kraji dosiahlia 9,2 litra (SR 10,88) a nedosiahla slovenský priemer.
Produkcia vajec medziročne klesla o 2 %, dosiahla 187 958 tis ks vajec a kraj sa na SR
podieľal 12,2 %. Priemerná znáška vajec na sliepku počtom 216,1 ks zostala na úrovni
predchádzajúceho roka (priemerná znáška v SR 224,3 ks).
Konkrétne problémy na úseku poľnohospodárstva podľa jednotlivých okresov:
Okres Gelnica:
Poľnohospodárske pôdy v okrese sú zaradené do najhorších bonitných tried (7 - 10)
a nachádzajú v podhorskej a horskej oblasti. Preto poľnohospodárska činnosť je
zameraná najmä na živočíšnu výrobu s prevládajúcim chovom oviec (vyšľachtené valašky)
a hovädzieho dobytka. V rastlinnej výrobe 45 % výmery pôdy sa využíva na pestovanie
obilovín, kukurice na siláž, viacročné krmoviny, znižuje sa zameranie poľnohopodárstva
okresu na rastlinnú výrobu. Problémom je zvyšovanie efektívnosti chovu v sťažených
prírodných podmienkach.
Okres Košice-okolie:
34

Problémom v okrese je technická a technologická nespôsobilosť skladovacích
kapacít poľnohospodárskych subjektov a nevyužívanie skladov pre priemyselné hnojivá. Z
dôvodu poklesov stavov najmä hovädzieho dobytka sa nedostatočne využívajú doteraz
prevádzkované stavby. V mnohých prípadoch u stavieb pre dobytok nevyhovujú
technológie, hygienicky sú nevhodné a sú náročné na potrebu ľudskej práce. Z dôvodu
poklesov stavov dobytka sa nevyužívajú silážne priestory, senážno-silážne veže, senníky.
Okres Rožňava:
Značnú časť okresu tvoria pasienky, okres celkovou rastlinnou a živočíšnou
produkciou je menej významný, iba v produkcii hovädzieho dobytka má vyššie zastúpenie.
V pôvodnom fonde okresu sú problémové územia, kde súčasné poľnohospodárske
využitie nezodpovedá prírodným ani ekonomickým kritériám. V týchto vybraných lokalitách
treba uvažovať so zatrávnením ornej pôdy a niekde so zalesnením poľnohospodárskej
pôdy. Klesajúca úroveň hektárových úrod v okrese je dôsledkom nižšej intenzity hnojenia
a vápnenia a tým aj nízkej zásobenosti pôd prístupnými živinami a vysokej kyslosti pôd.
Rastlinná výroba je orientovaná na pestovanie obilovín, olejnín, zemiakov, jednoročných
krmovín, kukurice, strukovín. V oblasti rastlinnej výroby sa v súčasnej dobe nevyužívajú
prírodné danosti okresu pre pestovanie ovocia, k tomusú potrebné investície na zriadenie
ovocných sadov.
Živočíšna výroba, najmä pastevníctvo má z hľadiska potenciálu objemových
krmovín z trávnatých porastov veľký význam. Ide najmä o chov jatočného hovädzieho
dobytka a chov oviec na výrobu produktov z ovčieho mlieka. Chov oviec má v okrese
dlhoročnú tradíciu (chýba spracovateľský komplex - Rožňavská mliekareň, kde sa
nachádza linka na výrobu parených syrov). Okres má dobré podmienky pre zriadenie
zverofarmy a prevádzky na spracovanie vysokej zvere, ktorej je v regióne v rozsiahlych
lesoch dostatok. Úpadok poľnohospodárskych družstiev mal negatívny dopad aj na chov
oviec, nie sú využívané maštale určené pre chov hovädzieho dobytka. Perspektívny pre
okres je chov oviec a spracovanie produktov v miestnej mliekarni (v súčasnosti je funkčná
mliekareň patriaca firme KrasBio s výrobňou syrov) a mäsospracujúcom závode Abov in.
Okres Sobrance:
Rastlinná výroba je zameraná na pestovanie pšenice, raži, jačmeňa, ovsa,
strukovín, kukurice, zemiakov, kŕmnych okopanín, jednoročných a viacročných krmovín,
olejnín, zeleniny, viniča. Živočíšna výroba je orientovaná na chov jednotlivých druhov
hospodárskych zvierat a hydiny okrem oviec.
Rozvoj poľnohospodárskej výroby závisí od ekonomickej efektívnosti výroby, kde z
dôvodu rastu cien výrobných vstupov a poklesu výkupných cien poľnohospodárskych
produktov je nepriaznivý vývoj. Nedostatok finančných prostriedkov sa prejavuje v
nedostatočnej chemickej ochrane rastlín, slabom hnojení, osivovej skladbe (pestovanie
tržných plodín - hustosiatych obilovín, olejnín, strukovín, špeciálnych plodín, krmovín).
Situáciu poľnohospodárskych družstiev sťažuje aj úverová zaťaženosť. V živočíšnej
výrobe sú nevyužité kapacity objektov, ako maštale, objekty pridružených výrob a pod.
Okres Spišská Nová Ves:
Prioritou rastlinnej výroby okresu je pestovanie obilovín a zemiakov ako tržných
plodín a výroby objemových krmovín pre zabezpečenie výživy hospodárskych zvierat. V
okrese dochádza k poklesu osievaných plôch obilovín v prospech krmovín a špeciálnych
plodín, zeleniny a olejovín. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím možno konštatovať,
že klesajú úrody obilovín (najmä vplyvom objektívnych - prírodných príčin, ale aj z dôvodu
znižovania intenzity pestovania). Znižovanie výmery pestovaných plodín je ovplyvnené aj
nesúladom vývoja v náraste cien výrobných vstupov a cenovými výstupmi
poľnohospodárskych produktov, čo má vplyv na nepriaznivý vývoj nákladov a pomalší rast
výnosov a v konečnom dôsledku na stagnáciu rastlinnej výroby.
V rámci živočíšnej výroby prioritu má chov hovädzieho dobytka a oviec. V
súčasnom období sa hodnotí situácia v živočíšnej výrobe v okrese ako stabilizovaná s
35

miernym nárastom, čo priaznivo ovplyvňuje ďalší rozvoj. Stavy hydiny poklesli pre nízke
výkupné ceny, problematický je tiež výkup ovčej vlny z dôvodu nízkych cien, ktoré
nepokrývajú náklady na strihanie a spracovanie vlny.
Okres Trebišov:
Poľnohospodárska výroba patrí v okrese medzi rozhodujúce výrobné odvetvia. Z
dôvodu nízkej ekonomickej efektívnosti súčasný stav poľnohospodárskej výroby
charakerizuje zníženie výnosov v rastlinnej výrobe, klesajúci stav hospodárskych zvierat
najmä hovädzieho dobytka, nepriaznivá ekonomická situácia vyúsťuje do úpadku
poľnohospodárskych družstiev. V r. 1996 - 1997 došlo k likvidácii 11 poľnohospodárskych
družstiev na stav v r. 1998 33 organizácií a k zníženiu počtu zamestnancov v
poľnohospodárstve.
Zameranie lesnej výroby
Hlavné zameranie lesnej výroby je orientované na starostlivosť o zachovanie lesov,
ochranu a zveľaďovanie ekosystémov. Pozornosť sa venuje ozdravným opatreniam najmä
v lesoch v oblasti stredného Spiša, orientovaným na existenciu a rozvoj imisne veľmi
narušených oblastí, prevažne horských lesov. Ide o meliorovanie pôd, zalesňovanie,
vyžínanie lesných kultúr, letecký postrek, výsek nežiadúcich drevín, výsev brezy.
Ozdravné opatrenia je potrebné realizovať na úkor produkčných funkcií lesa, pretože
extenzívny postup v lesníctve nie je primeraný súčasnému stavu lesov. Vzhľadom k
jestvujúcemu stavu lesov pôjde o útlmový program v hospodárskych lesoch. Ďalšou
úlohou lesníctva je prispieť k rozvoju vidieka a vidieckej turistiky.
Pri hodnotení zdravotného stavu lesov v Košickom kraji možno konštatovať, že
lesy sú poškodené slabo až stredne (poškodenosť závisí od okolitých vplyvov).
V Košickom kraji (podľa Vybraných údajov o regiónoch) ťažba dreva v r. 1998
dosiahla 663,4 m 3 b.k. a na ťažbe SR sa kraj podieľal 15,2 %. V porovnaní s r. 1997 ťažba
dreva v kraji poklesla výraznejšie ako v SR (index za kraj 76,2; SR 97,3). Z celkového
množstva vyťaženého dreva v kraji prevažovala ťažba ihličnatého dreva, ktorého sa
vyťažilo 413,5 m 3 b.k. (podiel z ťažby v SR 17,4 %), oproti r. 1997 ťažba poklesla (index
80,2). Listnatného dreva sa v kraji vyťažilo 249,9 m 3 b.k. (podiel na SR 12,5 %) a v
porovnaní s r. 1997 došlo k výraznejšiemu poklesu (index 70,2), pričom táto ťažba v SR
mala stúpajúcu tendenciu (index 118).
Náhodná ťažba spracovaná v kraji dosiahla 368,3 m 3 b.k. a na SR sa kraj podieľal
21,0 %, oproti r. 1997 poklesla (index 77,8). Podiel náhodnej ťažby spracovanej na
celkovej ťažbe predstavoval za kraj 55,5 % (za SR 40,2 %) a tento podiel bol najvyšší v
rámci SR.
Náhodná ťažba dreva je zapríčinená pôsobením škodlivých činiteľov, z ktorých sú
rozhodujúce exhaláty, kôrovec, vietor a iné vplyvy. Najviac postihnutou oblasťou je Spišská
oblasť. Cieľom lesníctva je obmedziť pôsobenie škodlivých činiteľov v tejto oblasti na
prijateľnú úroveň pomocou biologických metód a využitím výsledkov výskumných prác.
Zvyťaženého množstva sa predalo 625,7 tis m 3 b.k. pri podiele predaja na SR 16,3
%, pričom v porovnaní s r. 1997 došlo k poklesu predaja (index 71,8).
Všetky úlohy vyplývajúce z rubnej a predrubnej ťažby, obnova lesa a iné sú
realizované na základe Lesného hospodárskeho plánu. Obhospodarovanie lesov sťažuje
zmena vlastníckych vzťahov, reprevatizácia lesov.
2.2.3. Vlastnícka štruktúra
V dôsledku transformácie a privatizácie dochádza v poľnohospodárstve k vytváraniu
nových subjektov hospodáriacich na pôde. Najväčšie zastúpenie majú poľnohospodárske
aroľnícke družstvá, ktoré hospodária na výmere cca 220 tis. ha, čo predstavuje cca 65 %.
36

Asi na 14 tis. ha hospodária súkromne hospodáriaci roľníci, kde na jedného súkromne
hospodáriaceho roľníka pripadá priemerne 35 ha. Na ostatnej ploche hospodária
novovzniknuté a.s. a s.r.o.
V lesnom hospodárstve je rôznorodosť a rozdrobenosť vlastníctva. Na území
Košického kraja sa eviduje cca 650 vlastníckych subjektov.
2.2.4. Veľkostná štruktúra poľnohospodárskych a lesných podnikov
Podnikateľské subjekty kraja zapísané v obchodnom registri k 31. 12. 1998 podľa
počtu zamestnancov - odvetvie poľnohospodárstva a lesníctva:
V odvetví bolo spolu 318 subjektov, z toho prevládali subjekty v kategórii 0 - 9
zamestnancov, ktorých bolo 124 (39 %), v rozpätí 10 - 24 zamestnancov 38 subjektov, v
rozpätí 25 - 99 zamestnancov 109 subjektov, v kategórii 100 - 499 zamestnancov 46
subjektov a nad 1000 zamestnancov 1 subjekt. V porovnaní s r. 1997 poklesol počet
vykazovaných organizácií o 93, z toho najviac v kategóriách 25 - 99 zamestnancov a 0 - 9
zamestnancov.
Najviac vykazovaných organizácií v odvetví poľnohospodárstva a lesníctva bolo v
okresoch Trebišov v počte 77 (v r. 1997 96) pričom prevažovali subjekty s počtom0-9
zamestnancov a v okrese Michalovce (67) s prevahou subjektov v kategórii 25 - 99
zamestnancov (28).
2.2.5. Efektívnosť
V okrese Košice-okolie dobré hospodárske výsledky sa dosahujú v južnej časti
okresu, kde sú dobré klimatické a pôdne podmienky pre poľnohospodársku produkciu. V
tejto časti okresu sa nachádzajú aj poľnohospodárske družstvá s najväčšou výmerou
poľnohospodárskej pôdy a úspešní producenti zeleniny. Poľnohospodársky i z hľadiska
efektívnosti problematická je severovýchodná časť okresu.
V okrese Gelnica rastlinná i živočíšna výroba je zabezpečovaná v zložitých
podhorských podmienkach okresu a je viazaná na dotácie zo štátnych zdrojov. Efektívnosť
je v porovnaní s nižšie položenými oblasťami kraja pomerne nižšia vzhľadom na horšie
prírodné podmienky, ako aj na výrobné možnosti, prevádzkové a technické vybavenie.
Dosiahnuté výsledky v okrese (pokles u rastlinnej i živočíšnej výroby) sú odrazom
celkového stavu poľnohospodárstva. Podľa názoru poľnohospodárov nový výnos o
poskytovaní dotácií zvýhodňuje produkčné oblasti a znevýhodňuje poľnohospodárov
hospodáriacich v horských a podhorských podmienkach.
V okrese Michalovce napriek zvyšovaniu objemu výroby ekonomická situácia
družstiev nie je priaznivá. Pritom ide o družstvá hospodáriace v dobrých klimatických a
pôdnych podmienkach a považujú sa za rozvoja schopné.
V okrese Rožňava rozvoj poľnohospodárstva bude závisieť najmä od efektívnosti
živočíšnej výroby, pre ktorú sú v okrese dobré podmienky, avšak nízke predajné ceny
produktov. Nízke výkupné ceny ovčej vlny znižujú efektívnosť výroby.
V okrese Sobrance efektívnosť výroby je nízka vplyvom rozdielneho vývoja u
nárastu cien výrobných vstupov a nízkych cien dopestovaných poľnohospodárskych
produktov. V okrese pretrváva zápas o prežitie u poľnohospodárskych subjektov.
V okrese Spišská Nová Ves sa ako nedostatočná hodnotí v súčasnosti dosahovaná
ekonomická efektívnosť najmä v rastlinnej výrobe. Vyplýva z nerovnovážneho vývoja cien
výrobných vstupov a intenzity pestovania. V živočíšnej výrobe sa chov hovädzieho
dobytka stabilizoval, u hydiny poklesli stavy z dôvodu nerentabilnej výroby pre nízke
37

výkupné ceny. Podobne chov oviec, pre ktorý sú v okrese dobré podmienky je menej
rentabilný z dôvodu nízkych výkupných cien najmä ovčej vlny.
V okrese Trebišov napriek tomu, že ide o okres s dobrými klimatickými a pôdnymi
podmienkami pre poľnohospodársku výrobu, pretrvávajú existenčné problémy družstiev z
dôvodu nízkej ekonomickej efektívnosti výroby. Negatívne vplývajú v priebehu roka sa
vyskytujúce poveternostné vplyvy, výskyt škodcov.
2.2.6. Využiteľnosť poľnohospodárskeho a lesného potenciálu
Využiteľnosť poľnohospodárskeho a lesného potenciálu je v regiónoch kraja značne
rozdielna.
V okrese Gelnica orografické, pôdne, klimatické podmienky a charakter
poľnohospodárskych plôch umožňujú ich využívanie u trvalých trávnych porastov na
pastvu oviec a dobytka. Orná pôda nedáva v oblasti Hnileckej doliny svojimi vlastnosťami
predpoklady uspokojivých výnosov pre intenzívnu rastlinnú výrobu.
V lesnom hospodárstve v dôsledku nevyhnutného spracovania kalamitnej drevnej
hmoty dochádza k zníženiu jej využiteľnosti pri výrobe sortimentov surového dreva,
zvýšený je podiel menej hodnotných akostných tried, čím sa znižuje aj finančný efekt
ťažby.
V okrese Košice-okolie je dobrá využiteľnosť poľnohospodárskeho fondu na účely
pestovania poľnohospodárskych plodín najmä v južnej časti Košickej kotliny v okolí
Moldavy n/B, kde prevláda nížinný charakter krajiny. Dobré podmienky sú aj pre rozvoj
lesného hospodárstva, kde sa zlepšila situácia aj v ochrane životného prostredia (prijatie
ekologických opatrení vo výrobných subjektoch).
V okrese Michalovce sú dobré pôdno-klimatické podmienky pre využívanie
poľnohospodrskej pôdy pri pestovaní poľnohospodárskych plodín i rozvoji živočíšnej
výroby. Z hľadiska lesného hospodárstva okres ma menšiu rozlohu lesných pozemkov, ich
využiteľnosť zhľadiska hospodárskeho efektu je malá, prichádza do úvahy ako doplnková
možnosť oddychu v rámci rozvoja cestovného ruchu.
Význam okresu Rožňava z hľadiska poľnohospodárskej produkcie - rastlinnej
výroby nie je veľký, významnejšia je živočíšna výroba, najmä chov hovädzieho dobytka.
Okresmávšakznačný lesný fond, ktorý prináša efekt z hľadiska poľovníctva, cestovného
ruchu, ale aj z hľadiska produkcie drevnej hmoty. Na báze vyťaženej drevnej hmoty je
možné v okrese rozvíjať drevospracujúci priemysel, ktorý v súčasnosti v okrese nemá
zastúpenie, avšak s dôrazom na vyššiu finalizáciu produkcie.
Okres Sobrance patrí medzi tradičné poľnohospodárske okresy. Dobré výsledky
však podmieňujú pôdno-klimatické podmienky, ale aj finančné zdroje pre využitie
poľnohospodárskeho potenciálu. V rastlinnej výrobe sa negatívne prejavil nedostatok
finančných prostriedkov v ochrane rastlín, hnojení, v nižších hektárových výnosoch.
Pokles stavov v živočíšnej výrobe spôsobil nevyužívanie jestvujúcich výrobných kapacít -
objektov na chov hospodárskeho zvierat.
V okrese Sobrance vzhľadom k charakteru krajiny je malá výmera lesných
pozemkov, v podhorí Vihorlatu je využívaná na turistiku, oddych, cestovný ruch.
V okrese Spišská Nová Ves sú dobré pôdno-klimatické podmienky pre pestovanie
niektorých druhov kultúrnych plodín, a to najmä obilovín, zemiakov a krmovín.
V rámci lesného hospodárstva subjekty sa orientujú najmä na ťažbu dreva pri
zanedbávaní plnenia mimoprodukčných funkcií lesa. Pritom okres má dobré podmienky
pre max. využitie prírodných daností na rozvoj cestovného ruchu. K tomu je potrebné
realizovať ozdravné opatrenia a vyvíjať osvetu pre ochranu lesa proti neplánovanej a
príležitostnej ťažbe dreva, príp. holorubom.
38

V okrese Trebišov sú vzhľadom k tomu, že sa rozprestiera na Východoslovenskej
nížiny dobré podmienky pre využiteľnosť poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodárske
účely. Pre stabilizáciu poľnohospodárskej výroby je potrebné vytvoriť vhodné ekonomické
podmienky.
2.2.7. Perspektívy poľnohospodárstva a lesníctva
Koncepčné zámery agrárnej politiky v Košickom kraji možno charakterizovať
nasledovne:
• zabezpečenie výživovej dostatočnosti obyvateľov kraja a potravinovej bezpečnosti,
• zachovanie funkčnej poľnohospodárskej výroby kraja v súlade s danými prírodnými a
výrobnými podmienkami, ekonomická stabilizácia výrobcov poľnohospodárskych
produktov,
• zachovanie poľnohospodárstva v horších klimatických podmienkach, najmä v horských
osídleniach ako základnej podmienky vidieckeho osídlenia, aj pre vytváranie
pracovných príležitostí v týchto regiónoch,
• zveľaďovanie a ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ekologické hospodárenie
na pôde s cieľom zamedzenia vstupu cudzorodých látok do potravinového reťazca.
Na základe jestvujúcich pôdno-klimatických a ekologických podmienok v Košickom
kraji sú využiteľné 2 spôsoby hospodárenia na pôde:
• intenzívny a polointenzívny spôsob na území Východoslovenskej nížiny a južnej časti
Košickej kotliny, príp. Spišskej kotliny, rozvoj rastlinnej výroby tržného charakteru a
stabilizovanej živočíšnej výroby (okresy Trebišov, Michalovce, Sobrance, južná časť
okresu Košice-okolie, časť okresu Spišská Nová Ves)
• polointenzívny až extenzívny spôsob hospodárenia v horských a podhorských
oblastiach, pričom rastlinná výroba bude zameraná najmä na tvorbu objemových
krmovín pre hovädzí dobytok a ovce (okresy Rožňava, Gelnica, časť Spišská Nová Ves
a severovýchodná časť Košice-okolie).
V okrese Gelnica budúcnosť poľnohospodárstva bude závisieť od
celospoločenských priorít, od vyčlenených finančných prostriedkov na podporu
hospodárenia v horských a podhorských podmienkach. Doporučuje sa, aby prioritou bolo
zachovanie využívania prírodných podmienok pre racionálnu výrobu najmä v chove oviec
a v menšej miere v chove dobytka pri zachovaní družstevného vlastníctva (vytváranie
rodinných fariem sa v tejto oblasti nejaví ako perspektívne).
V košických okresoch poľnohospodárska produkcia má menšie zastúpenie v
okresoch Košice II a Košice IV, ďalší rozvoj bude závisieť od zlepšenia ekonomických
podmienok poľnohospodárskych subjektov, ktoré sú potrebné pre modernizáciu živočíšnej
výroby a zvyšovania výnosov v rastlinnej výrobe. Poľnohospodárske subjekty zápasia s
platobnou neschopnosťou, zastaralým strojovým parkom.
Podobná situácia je aj v okrese Michalovce, kde však poľnohospodárstvo má
významnejšie postavenie v hospodárskej štruktúre okresu a vytvára časť pracovných
príležitostí pre obyvateľov. Popri poľnohospodárskej výrobe je potrebné rozvíjať
ovocinárstvo (záujem aj zo strany turistov v letných mesiacoch), pestovanie hrozna v
tradičných oblastiach, zachovanie tradície výroby vín.
Okres Sobrance má podmienky pre rozvoj poľnohospodárskej výroby za
predpokladu vhodnej finančnej, dotačnej, úverovej politiky štátu. Hlavnou prioritou v
okrese je obnova poľnohospodárskej výroby, ktorá bola do r. 1990 na sebestačnej úrovni s
najvyššou zamestnanosťou obyvateľstva.
V okrese Rožňava sú dobré prírodné podmienky najmä pre živočíšnu výrobu, chov
oviec, poľovníctvo, spracovanie zvery. Je potrebné v okrese zachovať spracovateľské
39

kapacity na spracovanie produktov poľnohospodárskej prvovýroby, pestovanie vhodných
druhov ovocia, hrozna.
V okrese Spišská Nová Ves prioritou v rastlinnej výrobe bude pestovanie obilovín a
zemiakov ako tržných plodín a výroba objemových krmovín pre zabezpečenie výživy
hospodárskych zvierat. Pozornosť by sa mala venovať ovocinárstvu. V živočíšnej výrobe
hlavnou prioritou je zvyšovanie stavov hospodárskych zvierat, šľachtenie hovädzieho
dobytka, oviec, koní a iných druhov, zvýšenie výroby mäsa v súlade s požiadavkami trhu.
Okres Trebišov je tradičný poľnohospodársky okres, ktorý spolu so
spracovateľskými kapacitami vytváral základ pracovných príležitostí obyvateľom okresu. V
súčasnom období v dôsledku transformácie poľnohospodárskych družstiev sa situácia
zhoršila. Vzhľadom k tomu, že v okrese sú dobré pôdne a klimatické podmienky pre rozvoj
poľnohospodárstva, je potrebné tejto problematike venovať zvýšenú pozornosť, hľadať
možnosti zvyšovania efektívnosti rastlinnej výroby, rozvíjať ovocinárstvo, pestovanie
hrozna a jeho spracovanie.
Perspektívy lesného hospodárstva vyplývajú z dodržiavania zásad:
• zabezpečenie starostlivosti o zachovanie plošnej výmery lesných pozemkov v záujme
plnenia hlavných funkcií lesa, zabezpečenie evidencie lesných pozemkov a
vlastníckych vzťahov,
• udržanie priaznivej druhovej a vekovej štruktúry lesov,
• vylúčenie nezákonnej ťažby dreva,
• vykonávanie lesohospodárskych opatrení pre zabezpečenie produkcie dreva a
dosahovanie ďalších efektov,
• monitorovanie zdravotného stavu lesov a prijímať konkrétne opatrenia pre jeho
zlepšovanie,
• pokračovanie v reprivatizácii lesných pozemkov, evidencia vlastníckych vzťahov,
• zabezpečenie odborného dozoru hospodárenia v lese u všetkých foriem vlastníctva,
• využitie menej hodnotné dreva ako alteratívneho zdroja energie,
• zľaďovanie ďalšieho rozvoja lesného hospodárstva s programom rozvoja vidieka a
vidieckeho turizmu.
2.2.8. Návrh opatrení vyplývajúcich z analýzy
Poľnohospodárstvo
Dôležitým predpokladom rozvoja je stabilizácia výmery poľnohospodárskych pôd v rámci
Košického kraja. Úbytok poľnohospodárskej pôdy v kraji sa v posledných rokoch znižoval.
Možno to pripísať dôslednejšej starostlivosti o ochranu PPF, ale tiež útlmu stavebnej
činnosti. Z hľadiska ochrany PPF medzi prvoradé opatrenia v kraji patrí:
• stabilizácia výmery najkvalitnejších pôd v rámci Košického kraja,
• pri spracovávaní územno-plánovacej dokumentácie zo strany spracovateľov dodržiavať
zásadu, aby urbanistické zámery (pri úvahách o zábere poľnohospodárskej pôdy) na
využitie poľnohospodárskeho pôdneho fondu boli spracované variantne pre posúdenie
ekonomického a produkčného dopadu záberu poľnohospodárskej pôdy,
• zmapovanie legálnych a nelegálnych skládok odpadov a dobývacích priestorov vr.
úložísk zostávajúcich háld na poľnohospodárskej pôde, hľadať možnosti riešenia
poľnohospodárskeho využitia týchto pôd,
• dodržiavanie zásady, aby poľnohospodárska pôda v súkromnom vlastníctve bola
využívaná na poľnohospodárske účely.
Úlohy a opatrenia pre ďalší rozvoj poľnohospodárstva
40

Prvoradou úlohou poľnohospodárskej výroby v SR by mala byť sebestačnosť vo
výrobe poľnohospodárskych produktov rastlinného i živočíšneho charakteru, na čo súv
prevažnej časti regiónov vytvorené pôdne i klimatické podmienky. Tomuto cieľu je
potrebné podriadiť opatrenia pre stabilizáciu a rozvoj poľnohospodárskej výroby. Pritom je
potrebné prihliadať na skutočnosti, že poľnohospodárstvo plní dôležitú úlohu nielen
produkciou poľnohospodárskych výrobkov, ale vytvára aj pracovné príležitosti, je
stabilizujúcim činiteľom vidieckeho osídlenia, má krajinotvornú funkciu a určitým spôsobom
vplýva na kvalitu životného prostredia v regióne. Pre rozvoj poľnohospodárstva v regióne
je potrebné najmä:
• prijať opatrenia na riešenie platobnej neschopnosti poľnohospodárskych družstiev
vyplývajúcich aj z neplatenia za dodané produkty poľnohospodárskej prvovýroby zo
strany spracovateľov,
• diferencovať rast cien výrobných vstupov tak, aby tieto nemali vplyv na zvyšovanie
neefektívnosti poľnohospodárskej výroby,
• diferencovať plošnú finančnú podporu formou dotácií tak, aby boli podporené
poľnohospodárske subjekty hospodáriace v horších klimatických a pôdnych
podmienkach ( týchto prípadoch často ide o jedinú možnosť pracovného uplatnenia sa
bývajúceho obyvateľstva),
• prijať opatrenia, aby poľnohospodárske subjekty boli schopné z vlastných zdrojov z
poľnohospodárskej výroby postupne modernizovať strojno-technologické vybavanie,
ktoré je značne poškodené a zastarané,
• podporovať pestovanie produktov v súlade s novými poznatkami o zdravej výžive
obyvateľstva,
• podporovať dovoz nových technológií na spracovanie produktov poľnohospodárskej
prvovýroby tak, aby tieto boli konkurencieschopné v porovnaní so zahraničnými
výrobkami v záujme lepšej predajnosti na domácom trhu a pre posilnenie
agropotravinárskeho exportu,
• prijať opatrenia pre stabilizovanie živočíšnej výroby, ktorá má klesajúcu tendenciu,
zabrániť devastovaniu vybudovaných objektov pre chov hospodárskych zvierat,
podporovať chovy zvierat, pre ktoré sú v regiónoch dobré prírodné podmienky,
• štruktúru živočíšnej výroby podriadiť novým poznatkom o zdravej výžive obyvateľstva,
za tým účelom využiť vhodné nástroje na podporu chovov,
• vytvoriť ekonomické podmienky na kapitálové prepojenie poľnohospodárskych
výrobcov, spracovateľov produktov a obchodnej sféry,
• dbať, aby výrobné subjekty realizovali opatrenia pre zníženie a vylúčenie negatívnych
vplyvov výrobného procesu na životné prostredie, teda aj na poľnohospodársky pôdny
fond a poľnohospodárske produkty.
Lesné hospodárstvo
• realizovať ozdravné opatrenia v lesoch, ktoré prispejú k zabezpečeniu ich ďalšej
existencie, rozvoj imisne veľmi narušených oblastí, prevažne horských lesov,
• uplatňovať ekologické prostriedky a technológie v obhospodarovaní a využívaní lesov,
• zalesňovať poľnohospodársky nevyužívaný pôdny fond,
• vytvoriť ekonomické podmienky pre schopnosť lesohospodárskych subjektov
modernizovať strojno-technologické vybavenie,
• realizovať kontrolovaný predaj kvalitnej drevnej hmoty, resp. dodržiavať stanovené limity
vývozu pre drevnú hmotu spracovateľnú v domácich drevospracujúcich firmách.
2.3 .Stavebníctvo a bytová výstavba
41

2.3.1. Vlastnícka štruktúra stavebných podnikov
2.3.2 .Efektívnosť stavebníctva
Nepriaznivá situácia na domácom i zahraničnom trhu v r. 1998, najmä v poslednom
štvrťroku sa negatívne prejavila v celoročných výsledkoch. Objem stavebnej produkcie
podľa dodavateľských zmlúv predstavoval 13,9% celoslovenskej produkcie oproti 14,5% v
r. 1997 (kedy stav. produkcia zaznamenala viac ako pätinový medziročný prírastok).
Rozhodujúci podiel tvorili práce v tuzemsku - 97,4%. Práce v zahraničí dosiahli necelé dve
pätiny minuloročnej skutočnosti.
V štruktúre produkcie výrazne prevažovala nová výstavba vrátane rekonštrukcií a
modernizácií. V rámci opráv a údržby sa vykonali práce za vyše 1,8 mld.Sk, takmer o
pätinu menej ako v r. 1997. Hodnota ostatných stavebných prác poklesla o 21,5%.
Zhruba tretinu z hodnoty produkcie podľa dodávateľských zmlúv tvorili práce prijaté
v poddodávke od iných organizácií.
Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami dosiahla takmer 7 mld. Sk,
medziročne poklesla o 4,8%. Prevažná časť - 6,7 mld.Sk - sa realizovala na domácom
trhu. Tak na domácom, ako aj zahraničnom trhu bol podiel práce nižší ako v r. 1997: o
3,1% v tuzemsku a o 39,2% v zahraničí.
Produktivita práce z produkcie vykonanej podľa dodávateľských zmlúv dosiahla
665,3 tis.Sk na jedného zamestnanca a viac ako 1 mil. Sk na stavebného robotníka.
Priemerná mesačná mzda zamestnanca vzrástla o 7,6%, robotníka o 4,9%.
Medziročný pokles objemu stavebných prác ovplyvnilo hlavne zníženie produkcie v
súkromnom sektore, kde sa realizovalo viac ako 97% stavebnej produkcie kraja s
výrazným, 95% zastúpením súkromného tuzemského vlastníctva. Takmer štyri pätiny
realizovali košické organizácie, najviac v okrese Košice I. a IV., desatinu v okrese
Michalovce. Relatívne najvyššiu úroveň produktivity práce dosiahli v okrese Košice III.
2.3.3. Perspektívy stavebníctva
Pozitívny vývoj stavebníctva nebol zaznamenaný ani v roku 1998. Bytová výstavba
sa rozbieha veľmi pomaly. Hlavným dôvodom je nedostatok finančných prostriedkov. Aj
keď bol zaznamenaný vplyv stavebných sporiteľní, úroveň bývania a potrebu nových bytov
ovplyvňovala aj úroveň ekonomiky a sociálna situácia obyvateľstva.
2.3.4. Analýza a trendy bytovej výstavby
V roku 1998 sa dokončilo v Košickom kraji 949 bytov, o 215 menej ako v r.1997. Je
to asi 1/9 celorepublikového úhrnu a tretie miesto s najnižším počtom skolaudovaných
bytov. Najviac dokončených bytov pripadlo na okres Michalovce (1/5), ďalej nasledovali
okresy Spišská Nová Ves a Košice- okolie (1/7) a okresy Košice I. a II. (1/9). Najmenej -
iba 10 bytov v rodinných domoch sa dokončilo v okrese Košice III. Počet dokončených
bytov vzrástol medziročne najviac v okrese Gelnica, Košice II., Košice-okolie a okrese
Košice IV.
Prevažovali byty s väčším počtom izieb. Najvýraznejšie vzrástol podiel päť a viacizbových,
asi tretinu tvorili trojizbové a vyše pätinu štvorizbové byty. Počet bytov s nižšou
izbovitosťou poklesol na 30% stavu r. 1997. Nadväzne sa zvýšila priemerná podlahová i
obytná plocha bytu zo 102,3 na 123,3, resp. z 59,0 na 76,5 m 2 .
42

Z bytov odovzdaných do užívania takmer dvoma tretinami prevažovalo súkromné
tuzemské vlastníctvo s vyše 92% zastúpením bytov v rodinných domoch. Najviac bytov sa
takto dokončilo v okrese Košice-okolie (133), Spišská Nová Ves (87) a Trebišov (56). V
piatich okresoch bola jedinou formou výstavby dokončených bytov. Necelú štvrtinu tvorili
družstevné byty v okrese Michalovce (144), Košice I. (56) a Spišská Nová ves (23). Vo
verejnom sektore sa v okresoch Gelnica, Spišská Nová Ves a Košice I. a II. dokončilo
spolu 76 obecných a 24 štátnych bytov.
Počas roka 1998 sa začalo s výstavbou 1517 bytov, čo bolo asi o 1/5 viac ako v r.
1997. K oživeniu došlo vo všetkých Košických okresoch, ďalej v Rožňavskom a
Spišskonovoveskom okrese, menej bytov sa začalo stavať v okrese Gelnica, Sobrance a
Trebišov.
Koncom roka 1998 bolo rozostavaných 6095 bytov s výrazným zastúpením
súkromného sektora, v ktorom vyše 88% prevažovalo súkromné tuzemské vlastníctvo.
Celková rozostavanosť medziročne vzrástla o desatinu, relatívne najviac v okrese Košice
II. a III. podiel kraja na rozostavanosti v SR poklesol zo 14,5% na 13%, hlavne vplyvom
nízkeho podielu začatých bytov.
2.3.5. Návrh opatrení vyplývajúcich z analýzy
V stavebných podnikoch pretrvávajú naďalej negatívne javy, ako sú:
• platobná neschopnosť,
• nedostatok štátnych investícií,
• vysoká trhová konkurencia,
• nedostatok kvalifikovaných stavebných robotníkov.
Z uvedených poznatkov doporučujeme nasledovné opatrenia:
• znížiť úrokové sadzby v bankách,
• podporovať reštruktualizáciu stavebnej výroby,
• lepšia spolupráca stavebných organizácií s úradmi práce,
• zmapovať voľné plochy, vhodné na výstavbu v budúcnosti,
• podporovať pôsobnosť stavebných sporiteľní v okresoch.
3. Analýza terciárnej sféry a jej trendy
3.1. Finančníctvo
3.1.1. Banky
Bankový sektor tvorilo v r. 1998 35 pobočiek a 103 nižších organizačných jednotiek,
19 komerčných bánk a 1 pobočka Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky.
Počtom pobočiek mali dominantné postavenie VÚB, Slovenská sporiteľňa a Investičná
rozvojová banka.
Z hľadiska kapitálovej štruktúry komerčných bánk pôsobilo v kraji 8 bánk bez
zahraničnej majetkovej účasti (Dopravná banka, IRB, Konsolidačná banka, AG banka,
Prvá komunálna banka, Slovenská sporiteľňa, Slovenská záručná a rozvojová banka a
VÚB), 9 bánk so zahraničnou majetkovou účasťou (Creditanstalt, Devín banka,
Istrobanka, Komerční banka Bratislava, Ľudová banka, Poľnobanka, Poštová banka,
Priemyselná banka a Tatrabanka) a 2 zahraničné banky (ČSOB a ING Bank N.V.).
43

Determinujúcimi činiteľmi vývoja stavu korunových úverov v r.1998 boli
nedostatočná likvidita bankového sektora, narastajúca viazanosť prostriedkov v rizikových
pohľadávkach, vysoká cena peňazí na medzibankovom trhu a následná obtiažna
dostupnosť úverových zdrojov. Vývoj korunových zdrojov mal od začiatku roka mierne
stúpajúci trend, v poslednom štvrťroku však nastal pokles a stav ku koncu roka bol
dokonca nižší o 1,2% ako na začiatku roka.
V medziročnom porovnaní bol vývoj stavu úverov v jednotlivých bankách
diferencovaný. Najvyšší - 17,3% - vykázala Priemyselná banka. Na úverový trh kraja
vstúpila v roku 1997 banka Creditanstalt s pobočkou v Košiciach. Rozhodujúci stav na
pokles stavu úverov mala Slovenská sporiteľňa, hoci disponovala najvyššími vkladmi. Z
hľadiska ekonomických sektorov bol najvyšší podiel na stave korunových úverov
alokovaný v nefinančných organizáciach v súkromnom vlastníctve - 74,6%, u obyvateľstva
- 6,4% a v domácnostiach - 5,4%.
Vývoj stavu korunových vkladov bol determinovaný tak lehotami plnenia záväzkov
voči štátnemu rozpočtu zo strany podnikateľských subjektov, ako aj situáciou na
devízovom trhu v 3. štvrťroku 1998. Pokles vkladov v januári súvisel s plnením
odvodových povinností subjektov a výbermi úrokov pripísaných v decembri
predchádzajúceho roka. Postupný rast stavu vkladov vrcholil v júli, keď došlo k zlomu
vývojovej krivky s následným poklesom na najnižšiu úroveň v októbri. Takýto vývoj stavu
vkladov bol odrazom preddevalvačných očakávaní v tomto období a následného
konvertovania korunových vkladov na devízové, ako aj predčasne uskutočnených úhrad
za dovozy a realizovaných platieb daní. V posledných dvoch mesiacoch roka stavy
vkladov medzičasne vzrástli a decembrový prírastok bol opäť ovplyvnený pripisovaním
úrokov ku koncu roka.
Majoritné postavenie v spravovaní vkladov si udržala Slovenská sporiteľňa, ktorej
podiel na celkovom stave korunových vkladov však v priebehu roka neustále klesal a k
útlmu roka predstavoval 44,8%, kým na začiatku roka to bolo 48,9%. Najvyššiu dynamiku
rastu vkladov zaznamenala Ľudová banka, v ktorej došlo k viac ako dvojnásobnému rastu
vkladov v porovnaní s r.1997.
Z pohľadu jednotlivých ekonomických sektorov najvyšší stav vkladov bol
deponovaný na účtoch obyvateľstva a tvoril 72,3% z celkového úhrnu. Naopak, bol
zaznamenaný medziročný pokles podielu stavu vkladov v nefinančných organizáciách z
19,9% na 16,5% pri rozhodujúcom vplyve súkromných podnikateľských subjektoch.
3.1.2 Poisťovne
V oblasti poisťovníctva došlo v priebehu roka 1998 k jednej podstatnej zmene -
došlo k zlúčeniu 3 samostatných ZP (poisťovňa MV, Vojenská poisťovňa a Vzájomná
životná poisťovňa) do jednej poisťovni, ktorá pôsobí pod názvom Spoločná zdravotná
poisťovňa.
V súčasnosti prebieha výmena preukazov u poistencov uvedených poisťovní. Ďalšie
zmeny neboli zaznamenané.
3.2. Cestovný ruch
Cestovný ruch ako jeden z významných odvetví hospodárstva Slovenskej republiky
má aj na území Košického kraja - všetkých jeho okresov veľmi priaznivé podmienky
pre svoj rozvoj.
Najlepšie výsledky v rozvoji cestovného ruchu vykazujú dlhodobo vďaka dobrým
prírodným podmienkam okresy Michalovce (v letných mesiacoch v závislosti od počasia),
44

Spišská Nová Ves, Rožňava (v letných i zimných mesiacoch), mesto Košice, najmä jeho
historická časť nachádzajúca sa v okrese Košice I. Prírodné krásy, bohatstvo kultúrnohistorických
pamiatok, národných zvyklostí, rôznych pozoruhodností v týchto regiónoch sú
významným motivačným prvkom zvyšovania návštevnosti turistov z domova i zo
zahraničia. Hlavné strediská cestovného ruchu podľa jednotlivých okresov sú v ďalšej časti
kapitoly.
3.2.1. Stravovacie a ubytovacie zariadenia
Stravovacie kapacity
Stravovacie kapacity sú zväčša umiestnené súčasne pri ubytovacích kapacitách
(hotely, motely a i.) v mestách, okresných sídlach i v ich okolí. Reštauračné zariadenia sú
zriadené aj na trasách hlavných ciest (motoresty) a priamo v strediskách cestovného
ruchu. Okrem toho reštauračnú kapacitu majú aj autocampingy, penzióny, podnikové
rekreačné strediská a ďalšie zariadenia. V niektorých lokalitách cestovného ruchu sa
rozširuje príprava jedál na prírodnom rošte, čo zatraktívňuje danú lokalitu.
Hustejšia sieť reštauračných zariadení sa nachádza v meste Košice, ktoré je
vyhľadávané pre svoje historické a kultúrne pamiatky, resp. je miestom zastávky pri ceste
zahraničných turistov do okolitých štátov. Sú tu reštauračné zariadenia, kaviarne, pivárne,
vinárne a iné možnosti občerstvenia, široká ponuka rýchleho občerstvenia, cukrárne,
pizzérie, bagetérie a pod. Tieto sú rozložené najmä v historickom jadre mesta, kde je
najväčšia návštevnosť turistov, ale i na sídliskách v rámci príslušnej vybavenosti.
Negatívom niektorých stredísk cestovného ruchu (napr. Herľany - Herľanský gejzír,
Zádielska dolina a ďalších) je, že poskytujú pre turistov iba malé možnosti reštauračného
alebo iného občerstvenia.
Na efektívnosť a stabilitu stravovacích zariadení nepriaznivo pôsobí klesajúca
návštevnosť turistov z dôvodu nižšej životnej úrovne obyvateľstva s negatívnym dopadom
na domáci cestovný ruch, chýbajúca (resp. malá) zahraničná klientela z dôvodu
chýbajúcich doplnkových služieb, ubytovacích zariadení s vyšším štandardom vybavenia,
ako aj z dôvodu slabšej propagácie územia a turistických zaujímavostí. Obmedzujúcim
faktorom je tiež kvalita poskytovaných služieb, odborná úroveň pracovníkov, hygiena
interiérov, nižšia úroveň sociálnych zariadení. Negatívom je aj chýbajúca ponuka
tradičných slovenských jedál, ktoré by zvýraznilo atraktivitu daného prostredia.
Nepriaznivo na využívanie stravovacích kapacit okrem vyššie uvedených negatív
vplýva aj kultúra vonkajšieho prostredia - nedodržiavanie zásad ochrany životného
prostredia, vytváranie čiernych skládok, chýbajúca základná infraštruktúra v strediskách
cestovného ruchu (napojenie na vodovodnú, kanalizačnú, plynovodnú sieť) a pod.
Z pohľadu makroekonomiky stabilitu zariadení cestovného ruchu nepriamo
ovplyvňujú chýbajúce podporné finančné zdroje pre rozvoj cestovného ruchu ako
dôležitého odvetvia hospodárstva krajiny a súčasné ekonomické podmienky pre jeho
rozvoj.
Presné údaje o kapacite stravovacích zariadení nie sú k dispozícii, pretože krajská
štatistika sleduje a publikuje iba počty ubytovacích zariadení a ich využitie.
Ubytovacie kapacity
V Košickom kraji k 31. 12. 1998 bolo v kraji 132 ubytovacíách zariadení a oproti r.
1997 ich počet sa zvýšil o 61. Nové ubytovacie zariadenia vznikli takmer vo všetkých
okresoch kraja, najviac v okresoch Michalovce (25), Rožňava (12), Košice-okolie (10).
45

Z celkového počtu ubytovacích zariadení najviac bolo v meste Košice (31) a v
okresoch Michalovce (30), Spišská Nová Ves (19), Košice-okolie (18).
Z ubytovacích zariadení bolo 40 motelov, hotelov a penziónov (v Košiciach 17, v
Spišskej Novej Vsi 8, v Michalovciach 5), turistických ubytovní 37 (najviac v Rožňave 7, v
Michalovciach 5).
V ubytovacích zariadeniach bolo spolu v 3638 izbách 9 522 lôžok, z toho v meste
Košice 2 875 lôžok (30,2 %), v Spišskej Novej Vsi 1 507 (15,8 %), v Michalovciach 1 947
(20,4 %). Z celkového počtu lôžok v hoteloch bolo 3 526 lôžok (37 % z počtu lôžok), z toho
v meste Košice 1 585 (45 %), v Spišskej Novej Vsi 641 (18,2 %).
Ubytovacie zariadenia navštívilo spolu 280,7 tis. návštevníkov a na 1 lôžko pripadlo
29,5 návštevníkov. Ubytovacie zariadenia v meste Košice navštívilo 113,3 tis.
návštevníkov (40,4 %), na 1 lôžko pripadlo 39,4 návštevníkov. Oproti r. 1997 sa počet
návštevníkov zvýšil o 8,7 %.
Z celkového počtu návštevníkov bolo domácich 202,7 tis. osôb (72,2 %),
zahraničných 77,9 tis. osôb (27,8 %). Najviac zahraničných návštevníkov využilo
ubytovacie zariadenia v meste Košice spolu 38,3 tis. osôb (49 %), z mimokošických
okresov okres Spišská Nová Ves 22,6 tis. osôb (29 %) a okres Michalovce 9,8 tis. osôb
(12,6 %).
V ubytovacích zariadeniach bolo spolu 768 319 prenocovaní a na 1 návštevníka v
priemere pripadlo 2,7 prenocovaní.
Najviac prenocovaní bolo v okrese Gelnica (6), Sobrance (3,7), Košice-okolie (3,6),
Michalovce (3,5), Spišská Nová Ves (3), najmenej v meste Košice (1,9).
U zahraničných návštevníkov v priemere na 1 návštevníka pripadlo 2,7
prenocovaní, z toho v meste Košice 2,2 prenocovaní, v Gelnici (8,9), v Michalovciach
(3,8), v Spišskej Novej Vsi (8,4).
Čisté využitie ubytovacích kapacít (z počtu stálych lôžok) bolo v priemere za kraj
17,1 %, v okrese Gelnica 39,8 %, v okrese Spišská Nová Ves 38,8 %, najmenej v okrese
Michalovce 8,6 % (vyplýva to z využívania ubytovacích zariadení len v letných mesiacoch
v závislosti od klimatických podmienok letnej sezóny). V porovnaní s r. 1997 čisté využitie
ubytovacích kapacít za kraj pokleslo o desatinu (zo 17,2 %).
Primerné ceny za ubytovanie vzrástli o 11,3 %. Najviac, o 45,3 % vzrástli ceny v
hoteloch a penziónoch súkromného tuzemského sektoru. Naopak, ubytovanie v
družstevnom a štátnom sektore bolo lacnejšie ako pred rokom.
V porovnaní s r. 1996 sa v r. 1997 znížil domáci cestovný ruch organizovaný
prostredníctvom cestovných kancelárií vyjadrený v počte osôb i priemernej dobe pobytu. V
r. 1997 domáci cestovný ruch predstavoval 22 tis. osôb (v r. 1996 32,5 tis.) s priemernou
dobou pobytu 4 dni (v r. 1996 7 dní). Vzhľadom k nárastu cien však tržby cestovného
ruchu v r. 1997 boli vyššie ako v r. 1996.
3.2.2. Cestovné kancelárie
Cestovných kancelárií v Košickom kraji, najmä v meste Košice je dostatok, ich
počet sa každoročne prispôsobuje záujmu žiadateľov o poskytovanie služieb. V kraji sa
nachádzajú cestovné kancelárie a ich pobočky. Sú orientované predovšetkým na
organizovanie pasívneho cestovného ruchu pre obyvateľov kraja, v menšej miere na
aktívny cestovný ruch. K tomu majú prispôsobenú aj ponuku zájazdov a rekreačných
pobytov v. propagačných materiáloch. Postupne sa zlepšuje propagácia cestovných
kancelárií a sprostredkovanie pobytov v strediskách zimných športov pre záujemcov.
Zástupcovia cestovných kancelárií sa každoročne v jarných mesiacoch zúčastňujú
regionálnych, celoštátnych, v menšej miere i medzinárodných výstav, na ktorých
propagujú možnosti zahraničnej i domácej rekreácie.
46

V minulosti výraznejšie, v súčasnosti z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov
sa úrady štátnej správy iba v nepatrnej miere podieľajú na propagácii stredísk cestovného
ruchu v kraji.
Pre zlepšenie využitia domácich zariadení cestovného ruchu bolo by vhodné zo
strany podnikateľov posilniť propagáciu domácich stredísk cestovného ruchu, prírodných
krás, atraktivít a zvláštností, spropagovať nové aktivity, ako sú Gotická cesta (vedúca
okresmi Rožňava, Spišská Nová Ves, Gelnica), Tokajská vínna cesta (vedúca okresmi
Trebišov, Michalovce, Sobrance) a ďalšie, možnosti stravovania, ubytovania pre
zahraničných návštevníkov a pod.
3.2.3. Strediská cestovného ruchu
Okres Gelnica
Okres má zaujímavé prírodné lokality, kultúrno-historické pamiatky a zachovalé
lokality ľudovej architektúry. Centrum celého Hnileckého údolia tvorí mesto Gelnica, ktoré
v polovici 13. storočia dostalo mestské výsady od kráľa Belu IV a udelené banské práva.
Historickú časť stredu mesta tvoria domy, v ktorých bývali majitelia baní, sídlili banské
spoločnosti a úrady. V meste sa nachádza zrekonštruovaný hotel Runa a budova bývalej
radnice. Ďalšími pozoruhodnými stavbami sú banícke obytné domy, gotický kostol zo 14.
storočia a meštianske domy. V strede mesta je tiež Banícke múzeum. Pamiatky sa
nachádzajú aj v okolitých obciach, napr. v Kluknave (renesačný kaštiel, krytý most s
rozpätím 28 m), v Jaklovciach je kostol z konca 13. storočia so zvyškami gotických malieb,
kaštiel a iné kultúrne pamiatky. Pre letnú rekreáciu sú vhodné podmienky na Ružínskej
priehrade s plochou 3901 ha. Priehrada má hĺbku 50 m, ramená majú dĺžku 14 km, teplota
vody v letných mesiacoch má 20 - 22 o C. Je tu možnosť kúpania, prevádzania vodných
športov, rybolov. Väčšia časť okresu Gelnica sa nachádza vo Volovských vrchoch
(Slovenské rudohorie), ktoré sú vhodné pre turistiku. Do okresu Gelnica zasahuje aj
Kojšovská hoľa. Nad Margecanmi sa vypína bralnatý vrchol Roháčky, vysokej 1028 m,
ktorá je najvyšším vrcholom Čiernej hory. Nad obcami Veľký Folmár a Kojšov je
Folkmárska skala, ktorá je významnou lokalitou vápnomilnej kveteny s nadmorskou
výškou 915 m. V okolí obce Žakarovce, ktorá v minulosti bola známa aj ťažbou a
spracovaním železných a medených rúd, sú zvyšky baní a hámrov. V juhozápadnej časti
okresu sa nachádza jazero Uhorná s rozlohou 14 ha a hĺbkou 8 m, pre rodinnú rekreáciu a
oddych sú vhodné podmienky aj v okolí jazera Thurzov. Vo Volovských vrchoch leží obec
Smolník, ktorá v r. 1327 bola povýšená na slobodné banské mesto, ako banícke obce boli
založené aj Mníšek n/Hnilcom, Švedlár a Nálepkovo. Pred obcou Závadka sa nachádza
chránený prírodný útvar Závadské skalky, ktorý má rozlohu 3,2 ha. Sú tu dobré podmienky
aj pre zimnú rekreáciu (Tokáreň pod Kojšovskou hoľou, Šibeničný vrch v Gelnici, strediská
Smolník a Nálepkovo). V Helcmanovciach je vybudovaná prírodná
47

sánkarská dráha. V rozsiahlych lesoch sú podmienky pre lov zveri (jelenia, srnčia, diviačia
zver), na riekach Hornád, Hnilec, jazerách Uhorná, Thurzov, Ružín možnosť rybolovu
(lipeň, pstruh, kapor, zubáč, šťuka).
Mesto Košice
V historickej časti mesta sa nachádza najrozsiahlejšia mestská pamiatková
rezervácia na Slovensku. Na ploche 85,4 m je chránených 556 kultúrnych pamiatok,
najviac sa nachádza v historickom strede mesta, ktorá je významným mestským
pamiatkovým súborom. Možno spomenúť napr. kultúrno-historické pamiatky, ako sú Dóm
sv. Alžbety, Kaplnka sv. Michala, Urbanova veža, Župný dom, kostoly: Dominikánov,
Františkánov, Premonštrátorov, evanjelického vyznania, Uršuliniek. V historickom jadre
mesta je Divadlo J. Borodáča, Levočský dom, Katova bašta, súsošie Imaculata,
Pongrácsovsko-Forgáčovský palác, hradby na Hlavnej ul. (po rekonštrukcii ulice sú
prístupné pre verejnosť), Biskupský palác, Hadik-Barkociho palác, Jakabov palác,
Miklušova väznica. V mestskej časti Sever je barokový trojloďový kostol na Kalvárii so 16
kaplnkami krížovej cesty. Medzi národno-historickými pamiatkami (z novšieho obdobia)
možno spomenúť pomník Maratóna mieru (na počesť každoročne organizovaného
Medzinárodného maratónu mieru). Sú tu múzeá: Východoslovenské múzeum, Slovenské
technické múzeum, galérie: Jakobyho, Lofflera; budova Štátnej vedeckej knižnice. Z
ďalších atraktivít možno spomenúť Botanickú záhradu UPJŠ s 3000 druhmi chránených
rastlín, Zoologickú záhradu v Kavečanoch na ploche 288,7 ha. Turisticky významné sú
lokality Čermeľské údolie s prírodnou rezerváciou Vysoký vrch (lokalitu tvorí 80 - 100
ročný poras jedle bielej, buka lesného s prímesou javora a brestanu horského), Jahodná
(zasnežovanie, možnosť lyžovania, letnej rekreácie), Alpinka (detská železnica), Kavečany
(bobová dráha, letná rekreácia), Bankov, kde v prírodnom prostredí sa nachádza
reprezentačný hotel. Najviac historických zaujímavostí je v okrese Košice I, ostatné
košické okresy majú kultúrno-historické pamiatky menšieho významu, tieto sa nachádzajú
aj v priľahlých občiach patriacich k mestu Košice (Košická Nová Ves, Lorinčík, Barca).
Okres Košice-okolie
Tvorí prímestskú zónu (obkolesuje mesto Košice) s rekreačno-relaxačnými
aktivitami. Vo východnej časti sa nachádza jedinečná prírodná atrakcia - studený
Herľanský gejzír s prúdom minerálnej vody do výšky 30 m v pravidelných 32 - 34
hodinových intervaloch, je tu tiež možnosť pešej turistiky na Rankovské skaly. V obci
Svinica sa nachádza románsky kostol z 12. storočia so stálou muzeálnou expozíciou, na
území obce Slanec sa vypínajú zrúcaniny feudálneho hradu. Medzi najnavštevovanejšie
miesta patria rekreačné strediská pri jazerách Bukovec, Čaňa (problémy s udržiavaním
kvality vody z dôvodu nedobudovanej kanalizácie a služieb) a Ružín - je na rozhraní
okresov Košice-okolie a Gelnica, možnosť turistiky na bralo Sivec vysoké 781 m s
výhľadom na Hornádske údolie. Na Kojšovskej holi sú dobré podmienky na zimné športy -
zjazdové a bežecké lyžovanie, sedačková lanovka. Najvýznamnejšou kultúrno-historickou
pamiatkou okresu je Kláštorný komplex v Jasove z 12. storočia. Je neskorobarokovou
stavbou zaradenou do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Do komplexu patrí
baroková knižnica, sochárske a maliarske práce (sú od známych autorov J.L.Krackera a
J.A.Krausa). V Jasove je aj známa jaskyňa s bohatou výzdobou. Choroby dýchacieho
ústrojenstva možno liečiť v krásnom prírodnom prostredí kúpeľov Štós s možnosťou
rehabilitácie, vodoliečby, elektroliečby a pod. V juhozápadnej časti okresu sa nachádza
chránená krajinná oblasť Zádielska dolina, ktorá svojimi prírodnými hodnotami a
subalpinskou kvetenou patrí medzi najkrajšie kúty Slovenského krasu.
Okres Michalovce
Cestovný ruch sa sústreďuje do oblasti Zemplínskej Šíravy. Tento veľký rekreačný
územný celok je jednou z najteplejších oblastí na Slovensku po Podunajskej nížine, sú tu
vytvorené vhodné podmienky pre letnú rekreáciu a rozvoj vodných športov (rozloha 42
km 2 ). Intenzívnejšie sa využíva severné a západné príbrežné územie Zemplínskej Šíravy.
48

Severné svahy Vihorlatského oblúka priliehajú k rekreačnému celku zo severu a tvoria
jeho doplnkové rekreačné zázemie. Veľkosť vodnej plochy, rozsah vybavenosti vodnej
nádrže a prírodné podmienky určujú celoslovenský až medzinárodný význam Zemplínskej
Šíravy. Prevláda letná sezóna s hlavnými rekreačnými aktivitami, ako sú kúpanie, vodné
športy. V záujme celoročného využívania niektorých zariadení s vyšším štandardom sa
uvažuje aj so zimnými rekreačnými aktivitami (nenáročné lyžovanie, zimná turistika,
využitie zamrznutej hladiny pre korčuľovanie, kryté bazény a pod. V blízkom okresnom
meste Michalovce sú možnosti kultúrneho vyžitia (Zemplínske múzeum, Hvezdáreň).
Poradenské a informačné činnosti poskytuje Zemplínske osvetové stredisko.
Okres Rožňava
Je charakteristický členitým terénom od údolného po horský - najvyšším bodom je
vrch Stolica (1476 m n.m., najnižším Turniansky potok (185 m n.m.). Bohatstvom okresu je
najmä krásna príroda. Národný park Slovenský raj zasahuje okres okrajom, jeho súčasťou
je svetový unikát Dobšinská ľadová jaskyňa s bohatou výzdobou z ľadových útvarov a
výskyt vzácneho biotopu netopierov. Chránená krajinná oblasť Slovenský kras je
najrozsiahlejším a najtypickejším krasovým územím na Slovensku. Vodné toky Štítnik,
Slaná, Zádielsky a Hájsky potok ho rozčlenili na sústavu planín (Koniarsku, Zádielsku,
Horný a Dolný vrch - oddelených hlbokými kaňonovitými dolinami a tiesňavami.
Presakujúca zrážková voda vytvorila svojou činnosťou v podzemí sústavu jaskýň, súto
známe priepasti Brázda, Čertova diera, Zvonivá priepasť a ďalšie. Jaskyňa Domicaje
súčasťou 21 km dlhého jaskynného systému vytvoreného vo vápencoch Silickej planiny
podzemnou riečkou Styx (v Maďarsku pokračuje ako jaskyňa Baradla) s bohatou
výzdobou stalagmitov a stalaktitov, kaskádové jazierka, pagodovité útvary, pre
návštevníkov je atraktívna plavba po riečke Styx. Gombasecká jaskyňa patrí k puklinovoriečnym
jaskyniam. Z kvapľovej výzdoby sú pozoruhodné 2 - 3 mm biele kvaple tzv. brčká.
Unikátna mikroklíma prostredia so stálou prítomnosťou krasovej vody v jazierkach je
mimoriadne vhodná na liečenie astmatických chorôb. Jaskyňa Silická ľadnica dosahuje
hĺbku 91 m, má celoročnú ľadovú výzdobu. Pre turistov je sprístupnená iba priepasť, na
dne ktorej je neprístupný vchod do jaskyne, ktorá v predhistorických dobách bola sídlom
pračloveka. Ochtinská aragonitová jaskyňa je chráneným prírodným výtvorom na vrchu
Jelšavský Hrádok v k.ú. Ochtinej. Svojou originálnou výzdobou výkvetmi aragonitu patrí
medzi najvzácnejšie v Európe. Medzi ďalšie kultúrno-historické pamiatky patrí Banícke
múzeum v Rožňave, národná kultúrna pamiatka hrad Krásna Hôrka a Andrássyovská
galéria Krásnhorské Podhradie. V okrese sú ďalšie kultúrno-historické pozoruhodnosti.
Okres Sobrance
Región má dobré klimatické podmienky, ktoré sú vhodné okrem pestovania
poľnohospdárskych plodín na pestovanie viniča, ktorý sa stal najtypickejšou špeciálnou
plodinou v okolí Sobraniec. V tesnej blízkosti Sobraniec je 64 ha areál lesoparsku a v jeho
centre sa nachádzajú Sobranecké kúpele. Najväčší rozmach kúpeľov bol po r. 1830. Po 2.
svetovej vojne boli takmer zničené. V súčasnosti sa z pôvodných 6 prameňov využíva iba
1, tzv. hlavný prameň. Jeho voda je charakterizovaná ako studená kyselka prírodná,
stredne mineralizovaná, chloridovo-sódna, sírna, so zvýšeným obsahom lítia. Jej liečebné
účinky sú zvlášť výrazné pri poúrazových stavoch, reumatických, zápalových ochoreniach
pohybového ústrojenstva a pri liečení zažívacích ťažkostí. Výrazný účinok má voda pri
liečení určitých druhov kožných ochorení a ekzémov. V súčasnosti kúpele majú 57 lôžok,
ich počet sa zvýši po sprevádzkovaní nového ubytovacieho pavilónu. Kúpele sú v
súčasnosti odborným rehabilitačným ústavom. Svojimi liečebnými účinkami majú
predpoklady pre získanie nadregionálneho významu. Milovníci vína môžu v okrese
absolvovať vinnú cestu od Vyšného Nemeckého až po Choňkovce, kde u jednotlivých
výrobcov vín vo vinných povniciach majú možnosť ochutnávky vín rôznych odrôd, ako sú
tramín, rulandské sivé, rizling vlašský, dievčie hrozno a frankovka. Najkvalitnejšie sú
omšové vína z tibavskej pivnice, medzi špeciálnymi druhmi vín si popredné miesto
49

upevňujú šumivé vína z Orechovej. Rybolov je možný vo vodách blízkej Zemplínskej
Šíravy, vo vodných nádržiach v Kolibabovciach a Vyšnej Rybnici, v pstruhových vodách
riečky Okna. V okrese je vybudovaných niekoľko náučných chodníkov. Významná je
národná prírodná rezervácia Morské oko vo výške 618 m n.m. s rozlohou 108,5 ha, z toho
13,8 ha tvorí vodná plocha. Vytvorením rezervácie sa majú chrániť biologické hodnoty
jazera s max. hĺbkou 22 m, rastlinných a živočíšnych spoločenstiev v jeho okolí. Z
kultúrnych pamiatok sa v okolitých obciach nachádzajú historicky vzácne rímsko a gréckokatolícke
kostoly, kúrie a iné pamätihodnosti. V meste Sobrance je gitarové múzeum, ktoré
je jediné v SR, avšak zápasí s finančnými problémami.
Okres Spišská Nová Ves
Dominantným veľkoplošným prírodným chráneným územím okresu je Národný
park Slovenský raj. Je atraktívny a príťažlivý svojimi krasovými plošinami, rozčlenenými
údoliami Hornádu a Hnilca a sieťou známych tiesňav vo vnútri parku. Sú tu typické
rastlinné a živočíšne spoločenstvá s bohatým zastúpením vzácnych a chránených druhov.
Turisticky najznámejšími lokalitami v jeho severnej časti sú 16 km dlhý riečný kaňon
Prielom Hornádu, tiesňavy Suchá Belá, Piecky, Veľký Sokol. Sokolia dolina, Kláštorská
roklina, výhľadové body Tomášovský výhľad, Sovia skala, Matka božia, križovatka
turistických ciest a archeologická lokalita Kláštorisko. V južnej časti je to Zejmarská roklina
a náhorná plošina Geravy. Významom blízke sú maloplošné chránené územia ako
Dreveník, Červené skaly, Galmus, či Markušovská tansgresia. V okrese je vybudovaných
niekoľko značených chodníkov pre pešou turistiku a značených cykloturistických trás. Lesy
sú bohaté na jeleniu, srnčiu a diviačiu zver, vyskytujú sa medvede, vlci. Medzi lyžiarskymi
strediskami dominantné postavenie majú Plejsy pri Krompachoch s dobrými terénmi aj pre
náročnejších lyžiarov, s vybudovanými vlekmi a možnosťou zasnežovania. Ďalšími
lyžiarskymi strediskami sú Rittenberg v Spišskej Novej Vsi, Brodok pri obci Poráč,
Mraznica a lyžiarske stredisko v obci Mlynky. Medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie
kultúrno-historické pamiatky patria národné kultúrne pamiatky Spišský hrad a kostlík sv.
Ducha v Žehre, ktoré spolu s prírodnými územiami Dreveníkom, Ostrou horou,
Sobotiskom sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Klenotami stredného Spiša sú renesančný kaštieľ s letohrádkom Dardanely, zbytky
gotického hradu a pôvodne neskororománsky rímsko-katolícky kostol z 13. storočia v
Markušovciach.
Okres Trebišov
Zaberá značnú časť Východoslovenskej nížiny, západná časť prechádza do mierne
členitého územia Slanských vrchov. Je charakteristický značnou vodnatosťou, keď
územím okresu pretekajú rieky Latorica, Ondava, Bodrog a Tisa, ktoré vo svojich
idylických zátokách vytvárajú jedinečné možnosti rybolovu, vodnej turistiky, táborenia a
pririečnej rekreácie. Z prírodných rezervácií sú lákavé Biele jazero, Dlhé a Krátke Tice,
Rašelinisko Boľ, Zatínsky luh, Poniklecová lúčka a iné, nachádzajúce sa v južnej časti
okresu, pre ktoré je typická močiarna vegetácia, krovinaté močiarneúzemiaalužnélesy.
Kúpele Byšta nachádzajúce sa v peknom lesnom prostredí na východných svahoch
Slanského pohoria poskytujú okrem aktívneho a pasívneho pobytu v čistej prírode aj
možnosť využitia vaňových kúpeľov s liečivou vodou, kúpanie v otvorených bazénoch.
Vodná nádrž poskytuje možnosti člnkovania a športového rybolovu. Slanské vrchy
poskytujú možnosti na letnú i zimnú turistiku. Z kultúrno-historických pamiatok medzi
najznámejšie patrí barokovo-klasicistický kaštieľ z r. 1786 v Trebišove, kde sídli
Zemplínske múzeum. V meste Trebišov je aj neogotické mauzóleum rodiny
Andrássyovcov, skvostom gotickej architektúry je rímsko-katolícky kostol, k najstarším
sakrálnym pamiatkam patrí románsky kostol, v obci Malé Ozorovce je neskororenesančná
drevená zvonica, v obci Leles kláštor radu Premonštrátorov s gotickou kaplnkou, v Borši
hradný renesančný kaštieľ a ďalšie pamiatky.
50

3.2.4. Aktívny a pasívny cestovný ruch
V r. 1997 sa oproti r. 1996 znížil aktívny cestovný ruch organizovaný
prostredníctvom cestovných kancelárií, keď kraj navštívilo 7 tis. návštevníkov (v r. 1996 31
tis) s priemernou dobou pobytu 5,3 dni, z toho najviac z Ukrajiny (6 tis., v r. 1996 29 tis.).
Zvýšil sa pasívny cestovný ruch organizovaný prostredníctvom cestovných
kancelárií pri počte vycestovaní slovenských občanov 31,5 tis (v r. 1996 29,6 tis.) s
priemernou dobou pobytu 6,2 dni v zahraničí. Prostredníctvom cestovných kancelárií
najväčší počet občanov navštívilo Chorvátsko, Poľsko a Taliansko.
V rámci zahraničného cestovného ruchu podľa úsekov štátnych hraníc SR v r. 1997
najviac vycestovaní zo SR bolo do Maďarska ( 4868 tis. osôb s indexom rastu 115,1 ) a do
Českej republiky (index 97/96 100,4), poklesol počet vycestovaní do Poľska, Rakúska a
najmä Ukrajiny. Pri hodnotení zahraničného cestovného ruchu z hľadiska počtu
pricestovaní podľa úsekov štátnych hraníc SR, zvýšil sa počet pricestovaní do SR z
Ukrajiny ( 2 321 tis. osôb, index rastu 97/96 116,4), z ostatných susediacich krajín poklesol
(Maďarsko, Rakúsko index 90,0, Poľsko 93,3, Česká republika 98,5).
V r. 1998 záujem o pobyty organizované cestovnými kanceláriami doma aj v
zahraničí poklesol. Vycestovania slovenských občanov do zahraničia sa znížili o 9,8 %, ale
dĺžka ich pobytu vzrástla o 6,8 %. Priemerná doba pobytu sa predĺžila o 1 deň na 7,3.
Najnavštevovanejšou krajinou s dlhodobým pobytom (nad 5 dní) bolo Chorvátsko, Grécko,
s krátkodobým Poľsko.
Zo zahraničia využilo služby cestovných kancelárií v r. 1998 o 2 412 osôb menej,
ako v r. 1997, dĺžka ich pobytu sa skrátila takmer o polovicu. Zo 4,7 tis. zahraničných
návštevníkov bolo najviac zo susedných krajín, najmä Ukrajiny (60,8 %).
3.4. Obchod
3.4.1. Veľkoobchod
Uveľkoobchodnej činnosti najčastejším obchodným artiklom sú potraviny, ovocie,
nápoje. Najviac veľkoobchodných organizácií je v meste Košice, najmä s orientáciou na
potravinársky sortiment, príp. vo väčších mestách, nepotravinársky sortiment je
sústredený najmä v Košiciach, odkiaľ sú zásobované ostatné okresy kraja.
3.4.2. Maloobchod
Maloobchodná sieť v kraji zodpovedá typu sídla. V mestských sídlach zodpovedá
maloobchodná sieť potrebám obyvateľov a je podstatne širšia aj v závislosti od veľkosti
mesta. V krajskom meste je možný výber z predajní s rovnakým sortimentom tovaru,
pokiaľ ide o ceny a kvalitu tovarov, diferencujú sa predajne značkové, so štandardnou
kvalitou, resp. kvalitou tovarov z trhoviska. Na vidieku sú prevažne zastúpené
potravinárske a zmiešané predajne, širšiu ponuku majú bývalé strediskové obce.
Negatívny dopad na turistov má sortiment predávaného tovaru v malých vidieckych
osídleniach, resp. objednávanie si tovarov patriacich do základných potravín zo strany
obyvateľov obce a nevytváranie rezervy pre náhodných návštevníkov. Tieto malé obchody
vzhľadom na neexistujúcu konkurenciu majú aj vyššie ceny.
Maloobchodný predaj v organizáciách s počtom 20 a viac zamestnancov dosiahol
8625 mil. Sk, o polovicu viac, ako pred rokom (index 153,1). Maloobchodný predaj bol vo
výške 7690,7 mil. Sk a oproti r. 1997 vzrástol indexom 167,4. Na maloobchodnom obrate
51

sa 59,1 % podieľal nepotravinársky tovar, 40,9 % potravinársky tovar, 1,2 % tržby za
vlastné výrobky.
Na dosiahnutom maloobchodnom obrate mali najväčší podiel okresy Košice I,
Košice IV a Spišská Nová Ves, výraznejšie vzrástol v okrese Gelnica. Najviac tržieb za
vlastné výrobky sa realizovalo v okrese Košice I (42,3 %).
Tržby za pohostinstvo a služby vr. ubytovania dosiahli 924 mil. Sk, o 10,8 % menej
ako v r. 1997. Viac ako polovicu tržieb realizovali podniky v okrese Košice I. Vysoký nárast
tržieb za pohostinstvo a služby dosiahli obchodné organizácie v okrese Košice I (5,7
násobne viac).
3.5. Kultúra
3.5.1. Kultúrne zariadenia
V súlade so zámermi transformácie kultúry a jej inštitúcií bolo vydané rozhodnutie o
rozčlenení regionálnych kultúrnych centier v Košickom kraji. Regionálne kultúrne centrá
(tzv. intendatúry) v Košiciach, Michalovciach, Rožňave a Spišskej Novej Vsi sa rozdelili na
24 samostatných právnych subjektov.
V pôsobnosti odboru kultúry bola aj Krajská štátna knižnica a Štátna filharmónia v
Košiciach, ktoré neboli súčasťou Košického kultúrneho centra.
Počnúc dňom 1.4.1999 je v pôsobnosti odboru kultúry celkom 25 kultúrnych
zariadení - 2 galérie, 5 múzeí, 6 knižníc, 2 hvezdárne, 5 osvetových stredísk a 4 divadlá a
Filharmónia v Košiciach.
Uvedené inštitúcie už od 1.4.1999 pôsobia ako samostatné právne subjekty.
Delimitačný proces majetku, pracovno-právnych vzťahov a celé vysporiadanie likvidácie
kultúrnych centier bude uzavreté k 30.6.1999.
Odbor kultúry KÚ bude v zmysle rozhodnutia Ministerstva kultúry SR, počnúc
1.7.1999, plniť zriaďovateľskú funkciu aj voči Štátnemu divadlu Janka Borodáča v
Košiciach po rozdelení Východoslovenského štátneho divadla.
Jednou z najdôležitejších oblastí činnosti štátnej správy na úseku kultúry je štátna
pamiatkova starostlivosť.
Košický kraj je počtom kultúrnych pamiatok tretím najbohatším na Slovensku. V
Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenska je na území kraja evidovaných 1414
nehnuteľných kultúrnych pamiatok (ďalej len KP), čo predstavuje 1755 pamiatkových
objektov a 3415 hnuteľných KP, čo predstavuje 3786 pamiatkových predmetov. Prevažná
časť hnuteľných KP je vo vlastníctve rôznych cirkví.
Odbor kultúry Krajského úradu v Košiciach vykonáva štátnu správu priamo u 20
národných kultúrnych pamiatok, čo predstavuje 73 pamiatkových objektov a 15
pamiatkových predmetov (viď. prehľad).
Najvýznamnejšou KP kraja je Spišský hrad, nachádzajúci sa v katastri obce Žehra,
ktorý bol spolu s pamiatkami jeho okolia zapísaný roku 1993 do Zoznamu svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Hrad spravuje Spišské múzeum v Levoči.
Na území kraja sa zachovalo ešte 12 ďalších hradov a hradných zrúcanín v ruinách.
K najzachovalejším a najnavštevovanejším patrí hrad Krásna Hôrka v okrese Rožňava,
spravovaný Slovenským národným múzeom - múzeom Betliar.
Zo súboru Východoslovenských drevených kostolíkov sa v okrese Sobrance
nachádzajú dva, v Ruskej Bystrej a Inovciach.
Charakteristickú dominantu krajského mesta vytvára Dóm sv.Alžbety s Kaplnkou
sv.Michala a Urbanovou vežou. Toho času došlo k pozastaveniu rekonštrukčných a
reštaurátorských prác na Dóme a kaplnke pre nedostatok finančných prostriedkov. Obe
sakrálne stavby spolu s vežou a Divadlom Janka Borodáča sú obklopené parkom s
mnohými vzácnymi drevinami, vytvárajú šošovkovité námestie - prirodzené historické
52

centrum najväčšej Mestskej pamiatkovej rezervácie (MPR) na Slovensku o rozlohe 85,4
ha s viac ako 500 kultúrnymi pamiatkami, pričom zákonom chránené sú všetky objekty v
MPR.
Ďalšie chránené územia tvorí 12 Pamiatkových zón v okresoch: Košice-okolie 3, 2 v
okrese Gelnica, 1 v Michalovciach, 3 v okrese Rožňava a 3 v okrese Spišská Nová Ves.
Pod ochranu Zákona o štátnej pamiatkovej starostlivoasti spadá aj historická zeleň,
ktorú v našom kraji predstavuje 30 historických parkov a záhrad prevažne dotvárajúcich
historické prostredie najvýznamnejších KP. Azda najznámejším a najnavštevovanejším je
Park pri kaštieli v Betliari, zapísaný do Zoznamu významných historických záhrad a
krajiny sveta, zostaveného medzinárodným výborom pre historické záhrady
ICOMOS/IFLA.
Prehľad o počte kultúrnych pamiatok v jednotlivých okresoch Košického kraja
Okres Nehnuteľné Hnuteľné Národné
KP PO KP PP NKP PO PP
Košice I 509 565 311 536 2 4 -
Košice II 12 12 38 38 - - -
Košice III 1 1 8 8 - - -
Košice IV 25 42 23 23 - - -
KE-okolie 136 191 556 640 3 3 -
Rožňava 197 276 830 846 6 6 -
S.N.Ves 251 343 623 623 4 57 13
Trebišov 80 104 273 318 1 1 -
Gelnica 76 80 300 300 - - -
Sobrance 30 37 146 146 2 2 -
Michalov. 97 104 307 307 2 - 2
Spolu 1414 1755 3415 3786 20 73 15
KP - kultúrne pamiatky
PO - pamiatkové objekty
PP - pamiatkové predmety
NKP - národné kultúrne pamiatky
Súpis národných kultúrnych pamiatok Košického kraja
1. Okres Košice I - Dóm sv.Alžbety, kaplnka sv.Michala a Urbanova veža
- Župný dom
2. Okres Košice II - 0
3. Okres Košice III - 0
4. Okres Košice IV - 0
5. Okres Košice-okolie - stredoveké nástenné maľby v ev.ref.kostole v
Čečejovciach
- kláštorný komplex premonštrátov v Jasove
- stredoveké nástenné maľby v ev.ref. kostole vo Svinici
6. Okres Gelnica - 0
53

7. Okres Michalovce - HKP (Szilassy) 2 PP
8. Okres Rožňava - hrad Krásna Hôrka
- kaštieľ a park v Betliari
- ref.kostol v Plešivci
- ev.kostol v Koceľovciach
- ev.kostol v Štítniku
- ev.kostol v Ochtinej
9. Okres Sobrance - drevený kostolík v Ruskej Bystrej
- drevený kostolík v Inovciach
10.Okres Spišská Nová Ves
11.Okres Trebišov
- Spišský hrad - svetové dedičstvo
- r.k. kostol v Žehre
- HKP - Szilassyho dielo (výrobky jeho zlatníckej dielne)
10 PP
- HKP - Dielo majstra Pavla z Levoče
- kaplnka a kláštor premonštrátov v Lelese
1. Okresy Košice I až IV : 0
Pamiatkové zóny v Košickom kraji
2. Okres Košice-okolie : Vyšný Medzev
Nižný Medzev
Turnianska Nová Ves
3. Okres Gelnica : Gelnica
Smolník
4. Okres Michalovce : Michalovce
5. Okres Rožňava : Rožňava
Lúčka
Štítnik
6. Okres Sobrance : 0
7. Okres Spišská Nová Ves : Spišská Nová Ves
Spišské Vlachy
Markušovce
8. Okres Trebišov : 0
3.5.2. Kultúrne aktivity
54

Pri hodnotení úrovne rozvoja kultúry a jej inštitucionálnej základne v kraji možno
konštatovať, žesieť týchto zariadení napojených na štátny rozpočet prostredníctvom KÚ
sa zachovala v podobe, v akej bola vybudovaná pred rokom 1990. Najrozsiahlejšiu a
obsahovo najpestrejšiu kultúrno-výchovnú činnosť vykonávajú osvetové strediská, ktoré
zabezpečujú kultúrne aktivity v jednotlivých okresoch Košického kraja. Tieto príspevkové
organizácie nie sú vytvorené v okresoch Gelnica a Sobrance, kde nie sú vytvorené ani
detašované pracoviská týchto štátnych inštitúcií kultúry.
Kultúrno-spoločenské aktivity v uvedených okresoch zabezpečujú predovšetkým
samosprávne orgány v rámci svojich finančných možností.
Košický kraj má dobre vybudovanú sieť knižníc a múzeí, ktoré sú v každom
okresnom sídle a plnia na dobrej úrovni funkciu vzdelávaciu i vedecko-výskumnú.
Pri hodnotení siete knižníc je potrebné konštatovať, že mnohé majú nedostatočnú
priestorovú vybavenosť.
Niektoré okresné knižnice sú v prenajatých priestoroch a platby za prenájom týchto
priestorov predstavujú značnú zaťaženosť rozpočtu knižnice na príslušný rok. Tieto
výdavky sú často na úkor nákupu novej literatúry, resp. doplňovania elektronických prvkov
potrebných pre efektívnu prevádzku knižnice.
V Košickom kraji je v súčasnom období 421 verejných knižníc, 5 regionálnych
knižníc, 13 mestských a 402 obecných. Na školách je okrem toho 695 knižníc, 3
akademické knižnice a 65 odborných a iných špeciálnych knižníc.
Dobre je vybudovaná sieť múzeí a galérií a nepredpokladá sa ich ďalší rozvoj z
prostriedkov štátneho rozpočtu.
Počtom svojich expozícií sú najvýznamnejšie Východoslovenské múzeum v Košiciach,
Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi a Banícke múzeum v Rožňave. Zameraním svojej
zbierkotvornej činnosti zaberajú špecifické miesto Zemplínske múzeum v Michalovciach a
Vlastivedné múzeum v Trebišove so zameraním na dokumentáciu poľnohospodárstva na
Východnom Slovensku.
Medzi špecializované kultúrno-osvetové zariadenia v pôsobnosti odboru kultúry
Krajského úradu v Košiciach patria aj hvezdárne v Medzeve a v Michalovciach, ktorých
súčasťou sa stali pôvodne samostatné hvezdárne v Rožňave a v Trebišove.
V Košickom kraji sú 4 divadlá - z toho 1 bábkové a 2 so zameraním na národnostné
menšiny - divadlo Thália a Romathan v Košiciach.
Vzriaďovateľskej pôsobnosti Krajského úradu je i 5 osvetových stredísk, ktoré plnia
úlohu realizátorov štátnej koncepcie rozvoja miestnej kultúry v regiónoch Košického kraja.
Zemplínske osvetové stredisko v Michalovciach plní úlohy miestnej kultúry i na území
okresu Sobrance a Spišské osvetové stredisko zabezpečuje aktivity kultúry i v
podmienkach okresu Gelnica.
55

3.5.3. Financovanie kultúry
Všetky zariadenia kultúry v Košickom kraji, ktoré sú v súčastnosti v pôsobnosti
odboru kultúry KÚ sú príspevkovými organizáciami napojenými na rozpočet Krajského
úradu. Krajská štátna knižnica je rozpočtovou organizáciou.
KÚ vyčlenil pre jednotlivé zariadenia celkom takmer 130 mil. Sk. Mnohé zariadenia sú
schopné charakterom svojej činnosti získať si finančné prostriedky mimo štátnej dotácie.
Odbor kultúry spolu s finančným odborom KÚ stanovil úlohy súvisiace s nevyhnutnou
racionalizáciou prevádzky a personálneho obsadenia jednotlivých právnych subjektov. V
celkovom hodnotení vývoja finančnej situácie a prostriedkov vyčleňovaných zo štátneho
rozpočtu nepredpokladáme ani v ďalšej budúcnosti vyššiu ingerenciu štátu a ani
samosprávnych orgánov do činnosti v oblasti kultúry, čo bude mať bezprostredný dosah
na zabezpečovanie úrovne kultúrneho vedomia celej spoločnosti.
3.6. Návrh opatrení vyplývajúci z analýzy terciárnej sféry
3.6.1. Návrh opatrení v cestovnom ruchu:
• podporiť zo strany ústredných orgánov rozvoj cestovného ruchu v regiónoch ako
jedného z dôležitých odvetví hospodárstva, zvýhodniť podmienky podnikania v
cestovnom ruchu,
• podporiť a rozvíjať možnosti ubytovania v súkromí,
• rekonštruovať a modernizovať technické a technologické zariadenia prírodných a
umelých vodných plôch, zvýšiť hygienu letnej rekreácie na vodných plochách a v ich
okolí,
• realizovať výstavbu komplexných verejných hygienických zariadení na miestach
sústredeného pohybu turistov,
• modernizovať a rozširiť infraštruktúru a služby v sieti autocampingov
• dobudovať chýbajúcu infraštrukturálnu vybavenosť pre napojenie stredísk cestovného
ruchu,
• zvýšiť kvalitu ponúkaných služieb v zariadeniach cestovného ruchu (stravovanie,
ubytovanie, prostredie), čím sa vytvoria aj podmienky pre opätovné vrátenie sa
zahraničných turistov do tuzemských stredísk cestovného ruchu,
• rozšíriť sortiment ponúkaných jedál o tradičné slovenské jedlá,
• dobudovať chýbajúce športové vybavenie zariadení cestovného ruchu pre lepšie
využitie voľného času návštevníkov,
• dobudovať chýbajúce zábavné atraktivity pre deti,
• zlepšiť propagáciu stredísk cestovného ruchu pre zvýšenie aktívneho cestovného
ruchu, k tomu prispôsobiť cenové relácie ponúkaných služieb pre zvýšenie atraktívnosti
prostredia,
• využívať strediská cestovného ruchu na ponuku suvenírov pripomínajúcich tradičné
ľudové zvyklosti, remeslá, kultúru, ktoré budú propagovať slovensko v zahraničí,
• vytvárať združenia za účasti podnikateľov i zástupcov samospráv za účelom
spoločného a koordinovaného postupu v regiónoch pri zabezpečovaní rozvoja
cestovného ruchu,
56

• iniciovať (v súlade s dannosťami územia) vznik zariadení cestovného ruchu s
možnosťou celoročného využitia zo strany návštevníkov,
• organizovať kultúrne a športové podujatia v regióne, tieto využiť aj na propagáciu
stredísk cestovného ruchu.
3.6.2. Návrh opatrení v kultúre
Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že v novozriadených okresoch nie sú
zriadené štátom financované zariadenia kultúry a nie je predpoklad, že sa v ďalšom
období zriadia i vzhľadom na pripravovanú koncepciu transformácie verejnej správy.
Odbor kultúry spolu s vybratými odborníkmi z radov riaditeľov zariadení pripravuje v
ďalšom období koncipovanie zámerov smerovania činnosti kultúrnych zariadení
predovšetkým z hľadiska ich ekonomickej efektívnosti, funkčnosti a účinnosti pôsobenia na
účastníkov, resp. návštevníkov jednotlivých podujatí, expozícií čitateľov knižníc a pod.
Vzhľadom na to, že okresné knižnice a osvetové strediská sú svojou náplňou
jednoznačne orientované v rámci hraníc regiónov vlastných okresov, predpokladáme
postupnú delimitáciu z týchto zariadení pod okresné úrady a v prípade, že do roku 2001
vzniknú vyššie územné samosprávy, prepokladáme presun ich kompetencií pod tieto
územno-správne jednotky.
Ostatné zariadenia kultúry, spolu so Štátnou filharmóniou Košice, by mali zostať v
pôsobnosti Krajského úradu.
4. Analýza trhu práce
4.1. Štruktúra zamestnanosti podľa odvetví
Z celkového počtu 763 264 obyvateľov kraja evidenčný počet zamestnancov k 31.
12. 1998 dosiahol v Košickom kraji 162 075 zamestnancov, z toho 75 821 žien (47,8 %).
Na evidenčnom počet zamestnancov SR sa kraj podieľal 11,5 %. Evidenčným počtom
zamestnancov Košický kraj v rámci SR bol po Bratislavskom a Banskobystrickom kraji na
3. mieste.
K 31. 12. 1998 bolo v Košickom kraji 359 539 ekonomicky aktívneho obyvateľstva,
čím sa Košický kraj na SR podieľal 13,8 %.
V r. 1998 pracovalo v kraji priemerne 167 476 osôb a v porovnaní s r. 1997 sa počet
znížil o 6 834 osôb (index 96,1). Na priemernom evidenčnom počte pracovníkov sa najviac
podieľali okresy Košice I (26 %), Košice II (20,3 %), z mimokošických okresov najvyšší
podiel mali okresy Michalovce (13,5 %), Spišská Nová Ves (10,1 %), najnižší okres
Sobrance 1,4 %. Pokles priemerného počtu zamestnanov oproti r. 1997 sa zaznamenal v
9 okresoch kraja (okrem okresov Košice II a Košice IV). Na 100 obyvateľov v Košickom
kraji pripadlo v priemere 21,9 zamestnancov.
Z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov najviac bolo v
priemyselnej výrobe (46 361, t.j. 27,7 %, v školstve 15,5 %, v zdravotníctve a sociálnej
starostlivosti 9,9 %, v poľovníctve a lesníctve 9,2 %, v stavebníctve 7,1 %, vo vývoji,
výskume,obchodných službách 5,8 %.
Významnejšie zvýšenie zamestnanosti sa zaznamenalo v odvetví peňažníctva a
poisťovníctva (o 41,9 %), v hoteloch a reštauráciach (o 29,2 %). Mierne vzrástol počet
zamestnancov v odvetviach zdravotníctva a sociálnej starostlivosti.
Podľa jednotlivých okresov najvyšší priemerný počet zamestnancov v okrese
Gelnica pracoval v priemyselnej výrobe, v okrese Košice I v školstve, stavebníctve, v
okrese Košice II v priemyselnej výrobe, v Košice III v školstve, v Košice IV v priemyselnej
57

výrobe a stavebníctve, v Košice-okolí v poľnohospodárstve a lesníctve, v Michalovciach v
priemyselnej výrobe, v poľnohospodárstve a lesníctve, v Rožňave v priemyselnej výrobe a
školstve, v Sobranciach v poľnohospodárstve, v Spišskej Novej Vsi v priemyselnej výrobe
a ťažbe nerastných surovín, v Trebišove v poľnohospodárstve, priemyselnej výrobe a
školstve.
Na priemernom počte zamestnancov v r. 1998 sa okresy Košice I - IV podieľali 56,2
%, okres Michalovce 13,5 %, Spišská Nová Ves 10,1 %, Trebišov 7,5 %.
Priemerná mesačná mzda
Priemerná mesačná mzda v kraji dosiahla 10 158 Sk, bola o 54 Sk nižšia ako
priemer za SR. Po Bratislavskom kraji (13 022 Sk) bola 2. najvyššia. V porovnaní s r. 1997
priemerná mesačná mzda v SR vzrástla (index 109,6), v Košickom kraji bolo tempo rastu
nižšie (index 108,8), najviac vzrástli priemerné mzdy v okrese Banská Bystrica (113,3).
V porovnaní s r. 1997 priemerná mesačná mzda v Košickom kraji vzrástla o 778 Sk.
V rámci kraja vyššia ako priemerná mzda bola v okrese Košice II (14 633 Sk) a v
ďalších 3 košických okresoch, v mimokošických okresoch bola nižšia ako krajský priemer,
najvyššia bola v okrese Michalovce (8 616 Sk), najnižšia v okrese Trebišov (7 607 Sk).
V porovnaní s r. 1997 najvýraznejšie vzrástli priemerné mzdy v okrese Košiceokolie
(index 113,8), v okrese Spišská Nová Ves (index 111,7).
4.2. Nezamestnanosť
4.2.1. Vývoj celkovej nezamestnanosti od r. 1997 po súčasnosť
K 31. 12. 1997 bolo na úradoch práce evidovaných 64 445 uchádzačov o
zamestnanie (18,5 % z počtu uchádzačov v SR), z toho 60 102 disponibilných
nezamestnaných.
Ku koncu roka 1997 miera nezamestnaných dosiahla 17,1 % z diponibilného
počtu nezamestnaných (SR 12,48 %, najvyššiu mieru mali okresy Sobrance (23 %),
Michalovce (22), Rožňava (21,9) a Trebišov (21,7). Z evidovaných uchádzačov o
zamestnanie bolo 31 511 žien (48,9 %), Rómov 35,6 %, osoby so zmenenou pracovnou
schopnosťou 6,2 % a absolventov škôl 4 218 (6,5 %).
V decembri 1997 bolo v kraji 876 voľných pracovných miest, na 1 voľné pracovné
miesto pripadlo 73 nezamestnaných osôb. Z počtu voľných miest bolo 60 určených pre
absolventov škôl, na 1 pracovné miesto pripadlo 70 absolventov škôl. Z celkového počtu
voľných pracovných miest v kraji najvyššia ponuka bola v 3 košických okresoch a v okrese
Rožňava.
V r. 1997 za skutočné príčiny nárastu evidovaných nezamestnaných (okrem
makroekonomických príčin) možno považovať nárast pracovníkov do evidencie
nezamestnaných po ukončení sezónnych prác a po ukončení verejnoprospešných prác.
Ku koncu roka 1998 bolo v Košickom kraji 78 311 evidovaných nezamestnaných
(18,3 % zo SR), z toho disponibilných 74 632 nezamestnaných, žien 35,8 tis.
nezamestnaných (17,9 % zo SR), absolventov škôl 4 941 evidovaných nezamestnaných
(16,0 % zo SR).
V porovnaní s r. 1997 počet evidovaných nezamestnaných vzrástol o 13 866
nezamestnaných (t.j. o 21,5 %), z toho disponibilných o 14 530 nezamestnaných. K
nárastu došlo vo všetkých okresoch, najvýraznejšie v okresoch Gelnica a Trebišov. V r.
1996 bolo v kraji 58 592 nezamestnaných, v r. 1998 oproti r. 1996 sa počet
nezamestnaných zvýšil o 19 719 evidovaných nezamestnaných.
Z celkového počtu evidovaných nezamestnaných bolo v meste Košice 14 936
nezamestnaných (19,1 %), v okrese Michalovce (17,1 %), v okrese Trebišov (16,4 %).
58

Miera nezamestnanosti v Košickom kraji dosiahla k 31. 12. 1998 z
disponibilného počtu nezamestnaných 20,76 % (v SR bola 15,62 %). V rámci SR bola
táto miera nezamestnanosti po Prešovskom kraji 2. najvyššia.
Vyššia miera nezamestnanosti ako priemer za kraj bola v 7 okresoch, najvyššia
bola v okresoch Trebišov (26,03 %), Rožňava (25,91 %), Michalovce (25,53 %), Sobrance
(25,43 %), Gelnicai (24,28 %), v Spišská Nová Ves (23,68 %).
Oproti r. 1997 sa miera nezamestnanosti za kraj zvýšila o 3,7 boda, najviac v
okresoch Trebišov (4,3 boda), Rožňava a Gelnica.
Úrady práce evidovali v r. 1998 886 voľných pracovných miest, na 1 pracovné
pripadalo 88 uchádzačov o zamestnanie (za SR 39). Najviac voľných pracovných miest
bolo v 3 Košických okresoch a v okrese Michalovce. Pre absolventov škôl bolo k dispozícii
73 voľných pracovných miest (na 1 pracovné miesto pripadalo 68 uchádzačov).
Z celkového počtu evidovaných nezamestnaných podporu v nezamestnanosti
poberalo spolu 15 697 evidovaných nezamestnaných (20,4 %).
K 30. 6. 1999 počet evidovaných nezamestnaných dosiahol 93 736 osôb, z
toho disponibilných nezamestnaných bolo 89 435 osôb. Miera nezamestnanosti v
Košickom kraji dosiahla 24,98 % (disponibilná), z toho najvyššia bola v okresoch
Trebišov (32,8 %), Rožňava (32,6 %), Sobrance (30,3 %) a bola vyššia aj v štyroch
košických okresoch (v rozpätí 14,5 % v okrese Košice I - 15,5 % v okrese Košice IV).
K 30. 6. 1999 bolo v kraji 632 voľných pracovných miest, na 1 pracovné miesto
pripadlo 149 evidovaných nezamestnaných; na 1 voľné pracovné miesto pre absolventov
škôl pripadlo 98 evidovaných nezamestnaných absolventov, čo predstavuje veľmi malú
šancu pre zamestnanie sa.
Evidovaných nezamestnaných absolventov škôl bolo 8 126 (8,7 %), medzimesačný
nárast bol 3 745 osôb a medziročný o 3 015 osôb.
4.2.2. Kvalifikačná štruktúra nezamestnaných
V r. 1997 z celkového počtu evidovaných nezamestnaných najväčšiu skupinu tvorili
nezamestnaní s úplným základným vzdelaním (37,2 %), z toho počet mužov 36,8 %.
Vyučených bolo 23,9 %, nezamestnaní s úplným stredným odborným vzdelaním s
maturitou tvorili 12 % a so stredným odborným vzdelaním bez maturity 8,7 %
nezamestnaných. Z celkového počtu nezamestnaných 7,1 % nemalo ukončené základné
vzdelanie.
V okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti bola situácia vo vzdelanostnej
štruktúre evidovaných nezamestnaných nasledovná:
V okrese Sobrance najväčšiu skupinu evidovaných nezamestnaných tvorili vyučení
(48,5 %) a so základným vzdelaním (24,6 %), s úplným stredným odborným vzdelaním s
maturistou (10,8 %).
V okrese Rožňava najviac evidovaných nezamestnaných bolo v skupine s
ukončeným základným vzdelaním (47,3 %), vyučených (31,5 %) a s úplným stredným
odborným vzdelaním s maturitou (10 %).
V okrese Trebišov prevládali evidovaní nezamestnaní so základným vzdelaním
(35,2 %), vyučení (19,8 %), so stredným odborným vzdelaním bez maturity (15,9 %), s
úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (10,3 %). Bez ukončenia základného
vzdelania bolo 7,0 % nezamestnaných.
V okrese Gelnica najviac evidovaných nezamestnaných bolo v skupine vyučených
(30,0 %), s ukončeným základným vzdelaním (26,1 %). Početnú skupinu tvorili
nezamestnaní s ukončeným základným vzdelaním a bez školy (25,3 %).
V okrese Michalovce prevládali nezamestnaní s ukončeným základným vzdelaním
(40,6 %), vyučení (20,1 %), so stredným odborným vzdelaním bez maturity (13,1 %), s
úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (12,8 %).
59

V okrese Spišská Nová Ves najviac evidovaných nezamestnaných bolo v skupine s
ukončeným základným vzdelaním (32,8 %), vyučených (25,3 %), s úplným stredným
odborným vzdelaním s maturitou (11,8 %). Pomerne silnú skupinu tvorili nezamestnaní s
neukončenou základnou školou a bez školy (17,1 %) a spolu s okresom Gelnica evidovaní
bez školy tvorili 19,1 % evidovaných nezamestnaných.
Zprehľadu vyplýva, že v r. 1997 z hľadiska vzdelanostnej úrovne krajský priemer v
kategórii s neukončeným základným vzdelaním výrazne prekročili okresy Gelnica a
Spišská Nová Ves, okresy Rožňava a Michalovce s ukončeným základným vzdelaním, v
okrese Sobrance vyučení. O nedostatku administratívno-technických pracovných miest
svedčí pomerne vysokí počet nezamestnaných s ukončeným odborným vzdelaním s
maturitou v okresoch Michalovce a Spišská Nová Ves, ale aj v ďalších okresoch.
V roku 1998 bol naďalej najvyšší počet evidovaných nezamestnaných s nižším
vzdelaním, a to so základným vzdelaním 32 531 osôb (41,5 %), vyučených 27 839 osôb
(27,9 %). Evidovaných nezamestnaných s vyšším vzdelaním bolo v evidencii 1 525 oôsb
(2 %), čo predstavuje najmenšiu skupinu evidovaných nezamestnaných.
Najvyšší počet evidovaných nezamestnaných s ukončeným základným vzdelaním
bol v okresoch Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Spišská Nová Ves, Trebišov, Košice I
a II.
Druhá najsilnejšia skupina bola vyučení, ktorých bolo najviac v okresoch Sobrance,
Gelnica, Košice III a IV.
Z celkového počtu evidovaných nezamestnaných najviac nezamestnaných s
neukončeným základným vzdelaním a bez školy bolo v okresoch Spišská Nová Ves (17,6
% z počtu EvN v okrese) a Gelnica (25,5 % z počtu EvN v okrese).
Najproblematická na riešenie je kategória evidovaných nezamestnaných s neukončeným
základným vzdelaním alebo bez vzdelania (táto skupina má aj zlú morálku a pracovnú
disciplínu), nakoľko pre túto skupinu sa vytvára málo pracovných príležitostí (resp.
vplyvom technického pokroku sa počet vhodných pracovných miest značne znižuje) a
zamestnávatelia o nich nemajú záujem. V tejto skupine prevláda rómska časť
obyvateľstva.
4.2.3. Veková štruktúra nezamestnaných
Z hľadiska veku evidovaných nezamestnaných v r. 1997 bol najvyšší podiel v
kategórii do 19 rokov vr. (16,9 %). v kategórii 20 - 24 rokov (16,9 %), v kategórii 30 - 34
rokov (12,9 %) a v kategórii 25 - 29 rokov (12,9 %). Uvedené kategórie (najproduktívnejší
pracovný vek) tvorili spolu 59,6 %.
Takmer vo všetkých okresoch (okrem okresov Košice I a Rožňava) prevládali
evidovaní nezamestnaní vo veku do 19 rokov vrátane a 2. najpočetnejšia skupina bola vo
veku 20 - 24 rokov (v okresoch Košice I a Rožňava vo veku 30 - 34 rokov).
V roku 1998 bola podobná situácia ako v r. 1997. Z hľadiska vekovej štruktúry bol
najvyšší počet evidovaných nezamestnaných v kategórii od 20 - 24 rokov (12 406 osôb,
t.j. 17,7 %), do 19 rokov (15,8 %) a v kategórii od 25 - 29 rokov (12,5 %). Najnižší počet
evidovaných nezamestnaných bol v kategórii nad 55 rokov (2,3 %).
Z celkového počtu evidovaných nezamestnaných najviac nezamestnaných v
kategórii do 19 rokov bolo v okrese Košice-okolie.
V počte nezamestnaných vo vekovej kategórii 20 - 24 rokov najviac
nezamestnaných bolo (okrem okresu Košic-okolie) v okresoch Gelnica, Košice I - IV,
Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov.
60

Druhý najvyšší počet nezamestnaných bol vo vekovej kategórii do 19 rokov kde
viac nezamestnaných ako krajský priemer bol najmä v okresoch Košice-okolie (17,8 %),
Spišská Nová Ves (17,0 %), Trebišov (16,8 %), Michalovce (16,1 %).
Ďalšia najsilnejšia skupina nezamestnaných bola vo vekovej kategórii 25 - 29 rokov
(v okresoch Sobrance, Gelnica, Košice-okolie, Michalovce).
4.2.4. Dlhodobá a krátkodobá nezamestnanosť
V r. 1997 podľa dĺžky evidencie najviac 16 126 evidovaných nezamestnaných bolo
v evidencii nezamestnaných dlhšie ako 24 mesiacov (25 %), na 2. mieste boli evidovaní
nezamestnaní do 3 mesiacov (22,4 %) a do 6 mesiacov (16,6 %).
Nad 24 mesiacov bolo najviac evidovaných nezamestnaných v okresoch
Michalovce, Trebišov, Spišská Nová Ves, Sobrance, Košice-okolie, z ostatných okresov
prevládali nezamestnaní v skupine evidovaných do 3 mesiacov resp. do 6 mesiacov.
V roku 1998 za kraj bolo najviac evidovaných nezamestnaných krátkodobo do 3
mesiacov (14 325, t.j. 18,3 %), na 2. mieste boli nezamestnaní v evidencii 4 - 6 mesiacov
(12 412, t.j. 15,8 %) a v evidencii 13 - 18 mesiacov bolo 12,8 %. Dlhodobo evidovaných
nad 48 mesiacov bolo 11,6 % nezamestnaných.
Podľa jednotlivých okresov najviac evidovaných nezamestnaných do 3 mesiacov z
počtu EvN v príslušnom okrese bolo v 8 okresoch, a to Sobranciach, Gelnici, Košice I - IV,
Spišská Nová Ves a Trebišov. V okrese Košice-okolie prevládali nezamestnaní evidovaní
4 - 6 mesiacov, v okrese Michalovce prevládali nezamestnaní evidovaní nad 48 mesiacov,
v okrese Rožňava nezamestnaní evidovaní 13 - 18 mesiacov.
V 6 okresoch kraja (Sobrance, Gelnica, Košice I - IV) boli na 2. mieste (z počtu EvN
v príslušnom okrese) nezamestnaní evidovaní 4 - 6 mesiacov.
4.2.5. Priestorová charakteristika
V priebehu roka 1998 negatívne ovplyvňovalo trh práce v Košickom kraji:
• absolútne i relatívny vysoký počet nezamestnaných bez absolvovania akejkoľvek
prípravy na povolanie,
• vysoký podiel nezamestnaných osôb vo veku do 25 rokov, pričom u vekovej kategórie
do 35 rokov tento podiel predstavuje takmer 60 %,
• vysoký priemerný podiel dlhodobo evidovaných nezamestnaných nad 12 mesiacov v
rokoch 1997 aj 1998, táto kategória je zvlášť problematická najmä kvôli vysokému
podielu (viac ako 60 %) osôb bez kvalifikácie,
• nedostatok voľných pracovných miest s nevhodnou profesijnou štruktúrou v Košickom
kraji, ktorý sa pohybuje za hodnotené 2-ročné obdobie cca do 900 miest a na 1 voľné
pracovné miesto pripadalo v priemere okolo 75 evidovaných nezamestnaných,
• nedostatok kapitálových prostriedkov v kraji pre rozbeh realizácie rozvojových
programov so súčasným riešením zamestnanosti,
• nedostatok bytov pre stabilizáciu kvalifikovaných pracovných síl najmä absolventov,
vstupujúcich na trh práce,
• zvyšujúca sa štruktúra potencionálnych zdrojov pracovných síl v skupine obyvateľstva v
produktívnom veku (najmä mladiství Rómovia v okresoch Gelnica, Spišská Nová Ves,
kde tvoria najväčšiu skupinu evidovaných nezamestnaných bez vzdelania),
• stagnácia vytvárania nových pracovných príležitostí resp. problémy s udržaním
pracovných príležitostí v meste Košice, ktorý je silným prirodzeným centrom a
prirodzeným spádovým územím pre širšie okolie,
• krátkodobé sezónne práce v lesníctve, stavebníctve, poľnohospodárstve vplývajú na
výrazné výkyvy v počte nezamestnaných v regiónoch,
61

• príliv nových absolventov škôl a mladistvých vzhľadom k nedostatku voľných
pracovných príležitostí pre túto skupinu uchádzačov o zamestnanie,
• zhoršenie finančnej situácie vo viacerých výrobných aktivitách v kraji, pričom
pretrvávajú problémy v stabilizácii poľnohospodárstva, neposilnil sa terciárny sektor, čo
malo nepriaznivý dopad na rast miery nezamestnanosti v Košickom kraji i jednotlivých
okresoch.
4.3. Analýza existujúcich a potencionálnych kritických faktorov
Vysoká miera nezamestnanosti má regionálny charakter a podlieha likvidačnému
faktoru zle hospodáriacich firiem. V dôsledku prvotnej a druhotnej platobnej neschopnosti
pribúdajú výrobné i obchodné spoločnosti, ktoré často stratili motiváciu na udržanie
výrobného procesu.
Situáciu zlepšuje len niekoľko málo realizovaných projektov. Perspektívne sa javí
výroba vo firme Embraco Slovakia Spišská Nová Ves, výstavba závodu na kooperačnú
výrobu v rámci elektrotechnického priemyslu Molex v Kechneci v okrese Košice-okolie,
pripravovaná výstavba na ťažbu mastenca v okrese Rožňava.
Na oživenie ekonomického potenciálu kraja negatívne pôsobí nepriaznivá
ekonomická situácia a vzájomná platobná neschopnosť firiem, kapitálová nedostatočnosť,
vysoká úroková miera u peňažných ústavov. Napriek vypracovaniu niekoľkých
perspektívnoch projektov chýba štartovací kapitál pre ich realizáciu. Chýbajú alebo sa
znižujú finančné prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti, pozastavané sú viaceré
formy rekvalifikácií. Situáciu komplikuje aj nízke percento odvodov do fondu
nezamestnanosti. V m. r. situáciu v počte evidovaných nezamestnaných v letných
mesiacoch vylepšovalo vytváranie verejnoprospešných prác v poľnohospodárstve,
stavebníctve, lesníctve, t.r. však chýba, alebo je nižšia ponuka verejnoprospešných prác.
Na zamestnávanie osôb „na čierno“ podľa súčasne platnej legislatívny úrady práce nemajú
dosah.
Počet evidovaných nezamestnaných a miera nezamestnanosti v Košickom kraji má
sústavne stúpajúci trend. Medzi najviac ohrozené skupiny občanov z hľadiska
zamestnanosti patria:
• občania so základným a s neukončeným základným vzdelaním, ktorí majú malé
možnosti (alebo nemajú záujem) zamestnať sa ,
• Rómovia, ktorí vo väčšine prípadov odmietajú pracovať (finančný príjem riešia cez
sociálne dávky), príležitostná práca na čierno,
• občania so zmenenou pracovnou schopnosťou, pre ktorých zamestnávatelia vo väčšine
prípadov nemajú voľné pracovné miesta,
• absolventi škôl, ktorí nemajú pracovné návyky a požadovanú prax (ktorú mnohokrát
zamestnávatelia vyžadujú),
• mladé ženy po materskej dovolenke, zamestnávatelia ich odmietajú zamestnať z
dôvodu vyššej chorobnosti detí,
• osoby nad 50 rokov veku - pri potrebe ich zaučeniasaavzhľadom ku krátkej dobe do
starobného dôchodku.
Medzi hlavné príčiny nedostatku voľných pracovných miest a zvyšovania
nezamestnanosti v Košickom krají patrí:
• nedostatočné využívanie výrobných kapacít priemyselných, poľnohospodárskych,
stavebných subjektov z dôvodu odbytových ťažkostí, nízkeho objemu zakázok,
nestabilných výrobných programov,
• chýbajúce finančné prostriedky na realizovanie projektov pre oživenie ekonomického
potenciálu kraja,
62

• dôsledky privatizácie, zmeny majiteľov, platná legislatíva umožňujúca tunelovanie firiem
a neopodstatnené znižovanie zamestnanosti,
• ekonomické podmienky nepodporujúce rozvoj malého a stredného podnikania,
• stagnácia živnostenského podnikania,
• stagnácia poľnohospodárstva, nedostatočné dotácie pre rozvoj výroby zaťaženej úvermi
a vysokými úrokmi z predchádzajúcich období, nízka efektívnosť (rozporný vývoj cien
výrobných vstupov a výstupov za poľnohospodárske produkty),
• zlá hospodárska situácia vlastníkov firiem z dôvodu nedostatku voľných zdrojov,
problémy s udržaním pracovných miest,
• útlm baníckych činností pri nízkej tvorbe iných pracovných príležitostí, viaznutie využitia
jestvujúcich nerastných surovín z dôvodu chýbajúcich finančných zdrojov (mastenec,
sádrovec, kamenná soľ, kaolín a iné),
• nízky prílev zahraničného kapitálu do Košického kraja, ktorý je potrebný pre využitie
regionálneho potenciálu kraja (voľných plôch, objektov, zdrojov kvalifikovaných
pracovných síl),
• nevyužité rezervy vo vytváraní pracovných príležitostí v chýbajúcich službách z dôvodu
malej návratnosti vynaložených finančných prostriedkov pre nižšiu kúpyschopnosť
obyvateľstva,
• nedostatočná propagácia prírodných zaujímavostí kraja v záujme rozvoja domáceho
turizmu a aktívneho cestovného ruchu so súčasným vytváraním súviacich pracovných
príležitostí, činnosť cestovných kancelárií orientovaná prevažne na pasívny cestovný
ruch,
• nedostatočná finalizácia v niektorých odvetviach spracovateľského priemyslu s nízkou
pridanou hodnotou (drevospracujúci priemysel, kožespracujúci priemysel, chýbajúce
nadväzné výroby na výrobu plechov),
• nedostatočne rozvinutý elektrotechnický priemysel, likvidácia niektorých výrob
spracúvajúcich produkty poľnohospodárskej prvovýroby, chýbajúce výrobné programy
pre strojárstvo,
• nedostatočne vybudovaná technická infraštruktúra, ktorá by zlepšila pozíciu
mikroregiónov pri komparatívnych porovnaniach pre lokalizáciu malých a stredných
podnikov (najmä dopravná infraštruktúra, napojenie na vodovodnú, kanalizačnú,
plynovodnú sieť).
4.4. Návrh opatrení v oblasti trhu práce
V záujme oživenia ekonomického potenciálu pre udržanie zamestnanosti a
vytváranie podmienok pre tvorbu nových pracovných príležitostí je potrebné zo strany
centrálnych orgánov :
• stabilizovať ekonomické prostredie v záujme vytvorenia priaznivejšieho podnikateľského
prostredia pre zahraničných investorov, najmä stabilizovať menu, sprístupniť úvery,
zreálniť úrokové sadzby, rast cien výrobných vstupov prispôsobiť tak, aby sa neznížila
konkurencieschopnosť a tým i predajnosť produkcie,
• energetickú nákladovosť výroby prispôsobovať podmienkam platným vo vyspelých
ekonomikách, aby zvyšovanie cien energií sa nestalo komparatívnou nevýhodou
krajiny,
• spriehľadniť a zjednodušiť legislatívu a ďalšie podmienky pre vstup zahraničného
kapitálu,
• sprísniť legislatívu pre zabránenie tunelovaniu, cielenému zhoršovaniu finančej situácie
a zadlženosti firiem,
63

• vytvoriť podmienky pre normálne finančné a peňažné toky pre kapitálové nasýtenie
domácej podnikateľskej sféry v záujme oživenia výroby,
• z dôvodu očakávaného zníženia vnútorného odbytu v r.1999 vytvoriť podmienky pre
vyššie exportné aktivity firiem poskytovaním osobitných exportných úverov alebo
zmeniek na prefinancovanie exportne orientovanej výroby,
• prijať opatrenia, aby dovozná prirážka podporila konkurencieschopnosť v tuzemsku
vyrobenej produkcie, dovoznú prirážku odpustiť v prípadoch, keby jej zavedenie znížilo
efektívnosť výroby a následne jej zastavenie a uvoľnenie pracovníkov,
• prijať konkrétne opatrenia pre podporu exportnej výkonnosti firiem osoblodením
dovezeného strojno-technologického zariadenia od dovozného cla,
• finančné podporiť stabilizáciu zariadení a stredísk cestovného ruchu z hľadiska tvorby a
udržania pracovných príležitostí,
• vytvoriť podmienky pre stabilizáciu poľnohospodárstva, ktoré je hlavným tvorcom
pracovných príležitostí v mikroregiónoch a vo vidieckych osídleniach,
• sprehľadniť a max. spropagovať možnosť využitia zahraničných zdrojov v predstupovej
príprave vstupu SR do EÚ, spriehľadniť možnosť využitia domácich finančných zdrojov
sústredených v rezortných podporných fondoch,
• schváliť koncepciu využívania surovinovej základne SR pre ďalší postup vo využívaní
zdrojov energetických, rudných i nerudných surovín nachádzajúcich sa v regiónoch,
• v spolupráci so splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku hľadať možnosti
riešenia zapojenia sa rómskych občanov do pracovného procesu najmä v regiónoch s
vysokým sústredením rómskeho obyvateľstva,
• vyčleniť väčší objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu poskytovaných na
základe Kritérií na posudzovanie, schvaľovanie a financovanie projektov podporujúcich
regionálny rozvoj na umožnenie výraznejšej podpory rozvoja malého a stredného
podnikania v zaostávajúcich mikroregiónoch; zvážiť možnosť schvaľovania finančnej
dotácie v konkrétnych regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.
Okrem uvedených opatrení je potrebné pre zníženie miery nezamestnanosti zlepšiť
koordinovaný postup zainteresovaných štátnych úradov a ďalších inštitúcií na krajskej,
okresnej úrovni i mestských a obecných samospráv a v spolupráci s odborníkmi zo škôl:
• vyvíjať vlastné aktivity pre oživenie ekonomického potenciálu kraja, využívať zahraničné
kontakty jestvujúcich inštitúcií v kraji pre prilákanie zahraničného kapitálu,
• zmapovať voľné nevyužívané objekty, vhodné voľné plochy, ich napojenie na
infraštrutkúru, možnosť ich ďalšieho využitia a informácie poskytnúť potencionálnym
zahraničným investorom,
• spolupracovať s podnikateľskými subjektami, zisťovať aktuálne problémy a ich
požiadavky na riešenie v záujme stabilizácie podnikateľského prostredia v kraji,
poskytovať informácie o možnostiach využitia podporných programov,
• v rámci zabezpečovania výchovy mladých ľudí na povolanie a ich ďalšie uplatnenie sa
spolupracovať pri zosúlaďovaní počtov žiakov príslušných škôl s požiadavkami trhu
práce,
• spolupracovať s úradmi práce pri realizácii konkrétnych opatrení pre stabilizáciu
zamestnanosti a zníženie miery nezamestnanosti v kraji.
Zo strany podnikateľov je potrebné:
• propagovať výrobný program firiem, získavať kooperačné výroby zo strany malých a
stredných podnikateľov pre zahraničných investorov lokalizovaných v kraji,
64

• pre udržanie zamestnanosti rozvíjať prácu v mzde pre zahraničných odberateľov,
• sústrediť pozornosť podnikateľskej sféry na spracovanie kvalitných podnikateľských
projektov pre konkrétne rokovania so zahraničnými partnermi a pre vstup zahraničného
kapitálu,
• zvyšovať kvalitu, technické parametre, design produkcie v súlade so svetovým trendom
a požiadavkami trhu pre zlepšenie odbytu produkcie,
• u výrobcov zvyšovať finalizáciu výroby najmä u výrob s tradíciou v príslušných
regiónoch (spracovanie dreva, kovov, textilu, kože a i.),
• zo strany podnikateľov citlivejšie pristupovať k znižovaniu počtu pracovníkov, hľadať
možnosti rekvalifikácie pre ďalšie uplatnenie sa zamestnancov vo firme.
5. Analýza infraštruktúry
5.1.Technická infraštruktúra
5.1.1. Doprava
5.1.1.1. Cestná doprava
a/ Rozvoj cestnej infraštruktúry
Na území kraja v súčasnosti evidujeme 284,186 km ciest I.triedy, 670,875 km ciest
II. triedy a 1450,159 km ciest III.triedy, ďalej 52 km štvorprudové komunikácie, 214,742 km
ciest E, 120,137 km ciest TEM.
Z uvedeného vyplýva, že hustota cestnej siete v pôsobnosti nášho kraja je 0,357
km/km 2 ,čo predstavuje 3,185 km na 1000 obyvateľov. Z celkového pohľadu na základe
uvedeného sa Košický kraj radí z hľadiska hustoty cestnej siete na 5. miesto z celkového
počtu ôsmich krajov.
Vzhľadom na koncepciu rozvoja v prepočítaní na intenzitu dopravy sa ukazuje, že
hustota cestnej siete podľa štruktúry je dostačujúca, avšak na území kraja výrazne
absentujú rýchlostné komunikácie diaľničného typu. Spracovanie projektovej
dokumentácie, ako aj výber koridorov pre diaľnicu D1 - smer Vyšné Nemecké boli
ukončené v roku 1998, avšak realizácia je v súčasnom období pozastavená. V roku 1998
bol protokolárne dohodnutý bod napojenia predmetnej diaľnice na Ukrajinskú stranu,
65

avšak aj na Ukrajine je pokračovanie diaľnice, vzhľadom na objem finančných
prostriedkov veľmi otázne. Prepojenie západ - východ práve rýchlostnými komunikáciami,
resp. diaľnicou, sa ukazuje do budúcnosti viac ako nutné.
Boli spracované štúdie na riešenie rýchlostných komunikácií západ - východ a južný
ťah, kde s konečnou platnosťou bude v krátkej budúcnosti treba rozhodnúť odopravnom
riešení vrchu Soroška.
V roku 1999 očakávame ukončenieprácnadiaľničných privádzačoch Sečovská-
Prešovská a Južná trieda - Červený Rak., ktoré výrazne napomôžu riešiť priepustnosť
dopravy, najmä v Košiciach. Z hľadiska celkovej dopravnej situácie v kraji je nutné
zdôrazniť alarmujúci stav ciest I, II, ale najmä III.triedy.
Pre úplnosť rozvoja cestnej infraštruktúry Košického kraja je potrebné spracovať
projektovú dokumentáciu na obchvat obcí, kde z hľadiska bezpečnosti a priepustnosti
dopravy nie je možné iné riešenie(napr.vybudovaním chodníkov v obciach). V tejto
súvislosti je potrebné finančne vykryť projektovo spracované obchvaty obcí, a to: obchvat
obce Helcmanovce, obchvat obce Smižany a obchvat obce Kalša. Koncepčne je potrebné
doriešiť spojenie okresných miest s krajským mestom cestami I.triedy. Dominantné
postavenie v tejto súvislosti má preklasifikácia cesty II/547 na cestu I.triedy s príslušnými
parametrami, ktorá spája okresy Gelnica a Spišská Nová Ves. Predmetná komunikácia má
mimoriadny význam aj z hľadiska vojensko-strategického. V krátkom období je nutné riešiť
cestu II/549 - Pačanský vrch, ktorá napriek jej klasifikácii - cesta II.triedy nespĺňa
parametre a v zimnom období je neprejazdná (nie je udržiavaná). Predmetná komunikácia
spája Gemer - Krásnohorské Podhradie so Spišom - obec Uhorná. Taktiež je nutné riešiť
drevený cestný most v Prakovciach, ktorý z hľadiska bezpečnosti je na hrane únosnosti.
Z metodického a organizačného hľadiska je treba zdôrazniť postavenie štátnej správy
vsúčasnom období a to tým, že štátna správa - odbor dopravy - vstupuje do cestnej siete
v pôsobnosti kraja len okrajovo, a to na úrovni štátneho odborného dozoru, t.j.
vykonávaním kontrol technického stavu vozidiel a na úrovni špeciálneho stavebného
úradu, t.j. vydávaním povolení na napojenia, zvláštne užívanie komunikácii, atď. Z
uvedeného je evidentné, že prerozdeľovanie finančných prostriedkov, ako aj stanovenie
priorít rozvoja cestnej infraštruktúry je v súčasnom období centralizované. Túto anomáliu
výrazne pociťujeme najmä pri schvaľovaní jednotlivých stavieb na území Slovenska, kde
prevažná časť realizovaných stavieb aj v roku 1999 je mimo územia nášho kraja. Pre
dosiahnutie zmeny súčasného stavu je potrebné na úrovni centrálynch orgánov
decentralizovať kompetencie na krajské, resp. okresné úrady, alebo aspoň zabezpečiť
účasť zástupcu kraja v komisii, kde sa tieto finančné prostriedky na príslušný rok prideľujú.
Navrhujeme túto otázku riešiť opäť koncepčne a to tým, že finančné prostriedky zo
Štátneho fondu cestného hospodárstva by mali byť v objeme min.60% proporcionálne,
podľa vopred stanoveného kľúča prerozdelené na regióny - kraje. Tým by sa zabezpečil
nielen rozvoj cestnej siete, ale aj jej údržba, ktorá sa prakticky neprevádza, resp. vo veľmi
malom a nedostačujúcom rozsahu. Riešenie je v právomoci Vlády SR, resp. MDPaT.
b/ Automobilová doprava
Na území kraja po roku 1990 nadobudla v prevažnej väčšine rozmer súkromného
podnikania, ako v oblasti cestnej dopravy, a čoraz v širšom merítku aj v oblasti osobnej
dopravy. V pôsobnosti kraja v súčasnom období evidujeme 1840 dopravcov, avšak
uvedený počet sa v priebehu roka stále mení. Prevažná časť dopravcov pôsobiacich na
území kraja je charakteru malých závodov. Zákonnou podmienkou pri podnikaní v cestnej
doprave je získanie koncesie, ktorá je od roku 1998 viazaná na odbornú spôsobilosť.
Dopravcovia pociťujú bariéry z úrovne štátu pri podnikaní a to aj tým, že zákon č.168/1996
Z.z. podmieňuje podnikanie v medzinárodnej doprave 2-ročnou praxou vo vnútroštátnej
66

doprave napriek tomu, že vydaním certifikátu o odbornej spôsobilosti v medzinárodnej
doprave by dopravca mal mať možnosť podnikať aj v tejto sfére bez akýchkoľvek ďalších a
nezdôvodnených podmienok. Obdobný problém je pri získavaní povolení na cesty do
zahraničia, kde štát delegoval svoju právomoc prerozdeľovania povolenia na združenie
ČESMAD. Z pohľadu mnohých dopravcov prerozdeľovanie predmetných povolení je
nespravodlivé a lobistické a mnohých dopravcov vylučuje z medzinárodnej dopravy. V
záujme udržania súčasného stavu v podnikateľskej sfére dopravcov, resp. jej rozvoja je
opäť presun kompetencií z MDPaT SR na krajské, resp. okresné úrady vopred
stanoveným kľúčom.
V osobnej doprave v súčasnosti prebieha transformácia šiestich štátnych podnikov
SAD a ich zlučovanie do dvoch celkov. Je treba zdôrazniť, že zriaďovateľom týchto
podnikov je MDPaT SR, ktoré hore uvedený proces realizuje bez akýchkoľvek konzultácii
s krajskými, resp. okresnými úradmi. V stanovisku prednostu KÚ k tomuto procesu
adresovanému ministrovi MDPaT SR bolo zdôraznené, že vzhľadom na obslužnosť
dopravného územia v pôsobnosti nášho kraja, ako aj na relatívne dobrý finančný stav
podnikov SAD je tento proces bez zdôvodnenia (ekonomickej analýzy) neprijateľný.
Následná privatizácia týchto štátnych podnikov totiž vylučuje pri tejto koncepcii účasť
miest a obcí nášho kraja, ako akcionárov. Navyše všetkých šesť štátnych podnikov SAD
(Rožňava, Spišská Nová Ves, Trebišov, Michalovce, Kráľovský Chlmec) vykazujú
dlhodobo, ako jediný v SR priaznivé ekonomické výsledky. V záujme zabezpečenia
obslužnosti dopravného územia nášho kraja bude treba opäť odstrániť centralizáciu v
riadení SAD, ako aj dvojkoľajnosť. Finančné prostriedky na úhradu strát z titulu zliav totiž
prerozdeľuje medzi jednotlivé SAD Krajský úrad v objeme 183 mil.Sk za rok 1999, avšak
priame riaden
ie týchto podnikov je v kompetencii zriaďovateľa, t.j. MDPaT SR.
5.1.1.2. Železničná doprava
Koncepcia železničnej dopravy a jej rozvoj je priamo riadený opäť centrálne MDPaT
SR, resp. Generálnym riaditeľstvom ŽSR, so sídlom v Bratislave. Z hľadiska obslužnosti
dopravného územia krajský úrad vstupuje do koordinácie medzi ŽSR a SAD, a to
procesom tzv. parciálnych porád, ktoré vyusťujú do schválenia cestovných poriadkov. V
tomto smere sa dlhodobo darí usmerňovať predmetných dopravcov s cieľom koordinácie
spojov, resp. ich nadväznosti. Problémom však ostávajú regionálne trate ŽSR, kde štát
nemalými čiastkami dotuje ako železničnú, tak autobusovú dopravu. Z pohľadu KÚ sú
regionálne trate napr. Košice-Čaňa, Rožňava-Dobšiná málo obsadené a napriek tejto
skutočnosti po viacerých rokovaniach tieto spoje naďalej premávajú. Uvedená skutočnosť
je spôsobená dotáciou zo štátneho rozpočtu, ktorá stanovuje ako jedno z kritérií pre
získanie dotácií počet ubehnutých Vz/km. Opäť presunutím kompetencií, t.j.
decentralizáciou najmä regionálnych tratí je možné tento proces zastaviť Závažnou
otázkou rozvoja železničnej infraštruktúry je stanovenie severojužného a
západovýchodného medzinárodného koridoru železničnej trate, ktorá prechádza aj našim
krajom. Pri rokovaniach so ŽSR bolo dohodnuté stanovenie medzinárodného koridoru
Plaveč-Košice-št.hranica MR. Východozápadný koridor medzinárodnej trasy ŽSR je v
štádiu rokovania. Úzku náväznosť na žel. dopravu majú aj stanovujúce vybudované
terminály pre tzv. kombinovanú dopravu a to v Dobrej a Čiernej nad Tisou. Terminál
Haniska je v štádiu rozpracovania, kde sa hľadajú fin. zdroje na jeho pokrytie.
67

5.1.1.3. Letecká doprava
V pôsobnosti Košického kraja sa letecká doprava orientuje výlučne na letisko
Košice, ktoré ako jeden z dvoch Slovenských letísk majú reálnu šancu dosiahnúť objem
dopravy, ktorý je komerčne zaujímavý a ktorý by umožnil tvorbu tržieb z leteckých a
neleteckých činností rýchlym tempom. Letisko je po stránke technickej vybudované na
veľmi dobrej európskej úrovni. Ostáva realizácia rezšírenia terminálu pre medzinárodných
cestujúcich a vybudovanie priestorov pre požiarnu techniku. V najbližšom období sa
budeme musieť s konečnou platnosťou rozhodnúť, a to na úrovni vlády o transformácii
letiskaajehoďalšieho rozvoja. KÚ však vstupuje do leteckej dopravy len okrajovo, pretože
priame riadenie leteckej dopravy sa zabezpečuje opäť centrálne, a to MDPaT SR.
5.1.1.4. Lodná doprava
Vzhľadom na možnosti lodnej dopravy a jej rozvoja v pôsobnosti kraja sú
spracované varianty jej rozvoja, ktoré sú však podmienené pomerene veľkými dotačnými
finančnými prostriedkami z úrovne štátu. Jedná sa o dobudovanie splavnosti rieky Uh s
pokračovaním na Bodrog, kde je potrebné dobudovať tzv. vzdúvacie hrádze.
Opodstatnenosť tohto projektu je podložená zásobovaním Elektrárne Vojany. Zaujímavou
koncepciou v oblasti rozvoja lodnej dopravy je splavnenie Ondavy, s pokračovaním na
Topľu, ktorá má priamu náväznosť na mesto Vranov, resp. splavnenie Laborca, ktorý má
priamo náväznosť na chemický priemysel v Strážskom. Uvedené štúdie sú predmetom
rokovania na MDPaT SR vzhľadom na jej centralizáciu.
5.1.2 Časová dostupnosť krajského a okresných sídiel
V tomto ukazovateli nedošlo k zmene - platí pôvodný stav, rozpracovaný v materiáli
z 02/98 - str.91.
5.1.3 Vybavenosť obcí vodovodmi, kanalizáciou, plynovodmi
Napojenie na vodovodnú sieť.
Zpočtu 763.264 obyvateľov Košického kraja, k 31.12.1998 na vodovodnú sieť (v
správe VvaK) bolo napojených 556.974 obyvateľov, t.j. 74%. Najvyššia napojenosť je v
meste Košice kde z verejných vodovodov bolo zásobovaných 241.941 obyvateľov, t.j. 99%
( nie je napojená nepatrná okrajová časť mesta). Z okresov Košického kraja vyššiu
napojenosť má Rožňava - 73% a Spišská Nová Ves - 73%, nižšia napojenosť obyvateľov
je v okresoch Michalovce a Sobrance - 65%, Trebišov - 59%, pričom v tomto okrese je
nevyhovujúca kvalita vodných zdrojov. Najnižšia napojenosť v rámci Košického kraja je
stále v okrese Košice-okolie - 40% obyvateľov.
Z celkového počtu 438 obcí v Košickom kraji na verejný vodovod bolo napojených 262
obcí (60%), z toho v okresoch Gelnica z 20-10, Košice-okolie 68, Michalovce zo 78-28,
68

Rožňava zo 62 obcí 44, Sobrance zo 47 obcí 27, Spišská Nová Ves z 36 obcí 25, Trebišov
z 32 - 59. Z prehľadu vyplýva, že najmenej obcí napojených na verejný vodovod je v
okresoch Michalovce (45%), Gelnica (60%) a Košice-okolie (63%).
Počíta sa s postupným zvyšovaním počtu obyvateľov zásobovaných z verjných
vodovodov. Podľa plánu VVaK a objemu peňažných prostriedkov v r.2005 má v Košickom
kraji priemerná napojenosť obyvateľov dosiahnúť 85% v roku 2010 88% a v roku 2015
92% obyvateľov. (90 a viac % v okrese Gelnica, Košice-mesto, Michalovce, Rožňava,
Spišská Nová Ves a Trebišov, ale u okresu Sobrance sa počíta len s 81,7%-nou
napojenosťou a v okrese Košice-okolie so 78,4%-nou napojenosťou obyvateľov.
Kanalizácia.
Pomerene nízka je napojenosť obcí a obyvateľov v Košickom kraji na kanalizačnú
sieť. V priemere za Kraj bolo napojených 54% obyvateľov (z počtu 763.264 obyvateľov
bolo napojených 407.822 obyv.), čo je oproti r.1996 nárast len o 0,5%. Najvyššia
napojenosť je stále v Košických okresoch (91%), potom v Spišskej Novej Vsi (62%),
Michalovciach (50%), Sobranciach (29%), v Gelnici (41%). Ostatné okresy majú
napojenosť do 30%, najnižšia je v okrese Košice-okolie (12%).
Z celkového počtu obcí len 33 obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu ( v správe
VVaK) t.j. 8%.
Podľa plánu VVaK a objemu finančných prostriedkov sa počíta s nasledovnou
napojenosťou obyvateľov na verejnú kanalizáciu : v r.2000 - 67%, v r.2005 - 70%, v r.2010
- 78% a v r.2015 - 87% obyvateľov.
Zásobovanie plynom.
Riešené územie má z hľadiska zásobovania plynom priaznivú polohu. Južným
okrajom Košikého kraja prechádza :
• medzištátny plynovod Bratstvo DN 700 PN 6,3 Mpa
• VTL tranzitný plynovod I x DN 700, PN 6,3
• VVTL tranzitný plynovod 2 x DN 1200 PN 6,3
• VVTL tranzitný plynovod KONZORCIUM DN 1200 6,3 Mpa
Hlavným zdrojom zemného plynu na území kraja je medzištátny plynovod Bratstvo
700 PN 6,4,Mpa (MŠP) prívodom z Ukrajiny, prechádzajúci okresmi Michalovce-Trebišov-
Košice-okolie-Rožňava.
Zdrojom plynu sú tiež prepoje medzi medzištátnym plynovodom a tranzitným
plynovodom, hlavne v súčasnosti prevádzkovaným prípojom pri obci Budulov.
V okrese Michalovce, ako ďalšie zdroje sa nachádzajú podzemné ložiská zemného
plynu, sústredené na zberné plynové strediská v obciach Ptrukša I a II, Senné, Stretava a
Moravany. Tieto zdroje sú pripojené na VVTL rozvod plynu (s ročnou ťažbou cca 200 mil.
m 3 a cca 900 t propan-butánu).
Plyn k spotrebiteľom prichádza rozvodom VVTL (6,4 Mpa), STL cez prepúšťacie
stanice a regulačné stanice k úsekovým alebo domovým regulátorom.
Obhospodarovanie týchto rozvodov na území Košického kraja je v kompetencii
troch odštepných závodov Slovenského plynárenského priemyslu : OZ Michalovce
(obhospodaruje okresy Sobrance, Michalovce a Trebišov), OZ Košice (obhospodaruje celý
okres Košice-okolie, 7 obcí v okrese Sp.Nová Ves a 14 obcí v okrese Gelnica, do
pôsobnosti patrí aj celý úsek medzištátneho plynovodu v KE kraji) a OZ Poprad ( okres
Rožňava, 30 obcí v okrese Spišská Nová ves a 6 obcí v okrese Gelnica).
Súčasný stav plynofikácií.
• Okresy Košice I. - IV. :
69

Z celkového počtu bytových jednotiek 91.031 je splynofikovaných 82.231, z toho rodinných
domov 6.916 - stupeň plynofikácie - 90,33%.
• Okres Košice - okolie :
Hlavným napájačom zemného plynu je MŠP Bratstvo od prepúšťacej stanice Haniska
VVTL rozvodom smerom do Sene, VTL rozvodom smerom k VSŽ a Košice - Lemešany.
Ďalším odberným miestom je VVTL prepoj z tranzitného plynovodu pri obci Budulov do
Moldavy nad Bodvou.
Z celkového popčtu 25.313 bytových jednotiek je splynofikovaných 16.044 plus
7.444 rodinných domov - stupeň plynofikácie 92,8.
• Okres Gelnica :
Z celkového počtu 7.242 bytových jednotiek je splynofikovaných 4.291 plus 2.164
rodinných domov. Stupeň plynofikácie 88,7%.
• Okres Michalovce :
Hlavným zásobovačom zemného plynu je MŠP Bratstvo cez prepúšťacie stanice
Kapušianské Kľačany a Hradištská Moľva. V okrese z počtu 78 obcí je splynofikovaných
77. Dĺžka sietí 461 km.
• Okres Sobrance :
Hlavný zásobovač plynu je VTL plynovod DN 150 Michalovce - Choňkovce s počtu 47 obcí
je splynofikovaných 31.
• Okres Trebišov :
Hlavým zásobovačom plynu je MŠP Bratstvo, resp. VTL plynovody napojené cez
prepúšťacie stanice Kapušianské Kľačany a Hradištská Moľva. Ďalšími zdrojmi sú
strediská Ptrukša I a II a ich napojenie na VVTL plynovody smerom Vojany a Kapušianské
Kľačany - Kráľovský Chlmec. Z celkového počtu 82 obcí je plynofikovaných 75, čo je
oproti roku 1996 nárast o 29 obcí.
• Okres Rožňava :
Napájacím bodom je prepúšťacia stanica Bohúňovo odkiaľ sú vedené dva VTL plynovody,
Bohúňovo-Revúca a Bohúňnovo-Rožňava-Nižná Slaná. Z počtu 62 obcí bolo
splynofikovaných 23, čo je oproti roku 1996 nárast 5. Ďalšie dva obce budú ukončené ku
koncu roka 1999, ďalšie obce budú plynofikované postupne pri dostatku finančných
zdrojov od roku 2000 - 2005.
• Okres Spišská Nová Ves:
Hlavným napájacím vedením plynu je VTL plynovod Drienovská Nová Ves - Tatranská
Štrba a napojenie na Považský systém. Z celkového počtu 37 obcí je 23 plynofikovaných ,
ďalšie 4 obce sú pred dokončením. Oproti roku 1996 je aj tu zaznamenaný nárast počtu
plynofikoaných obcí.
V jednotlivých okresoch kraja sa počíta s ďalšou plynofikáciou obcí (pri využití
prostriedkov obcí i ŠFŽP), čím sa prispeje k ochrane životného prostredia znižovaním
počtu malých zdrojov znečisťovania. Doporučujeme aby finančné prostriedky ŠF boli
prednostne prideľované okresom s nízkym počtom plynofikovaných obcí a s ohľadom na
kvalitu ŽP z hľadiska produkovaných emisií priemyselnými subjektami (Gelnica, Spišská
Nová Ves, Rožňava, Košice-okolie).
5.1.4 Elektrické siete
Košický kraj je zásobovaný elektrickou energiou prostredníctvom 3 rozvodných
závodov - Košice, Michalovce (okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov) a RZ Spišská
Nová Ves (okresy Gelnica a Sp.N.Ves.). RZ Michalovce a Spišská Nová Ves zásobujú aj
70

okresy Prešovského kraja (Humenné, Snina, Medzilaborce, Vranov, Poprad, Kežmarok a
Levoča). Spotreba elektrickej energie za posledné dva roky pre maloodber (obyvateľstvo a
drobní podnikatelia) sa pohybovala okolo 1100 Gwh, vo veľkoodbere okolo 950 Gwh (bez
spotreby VSŽ). Najväščím spotrebiteľom elektriny v kraji sú VSŽ a.s. Košice. Ich spotreba
za posledné dva roky sa pohybovala okolo 1400 Gwh, z toho viac ako polovicu vyrobila
vlastná tepláreň.
Z dôvodu vysokej koncentrácie priemyselných aktivít v rámci RZ Košice je v regióne Košíc
najvyššia spotreba elektrickej energie. Zásobovanie elektrickou energiou je z vlastných
zdrojov - elektrárne na území kraja a z nadradenej prenosovej sústavy 400 a 220 kV.
Hlavným zdrojom sú Elektrárne Vojany I a II, Tepláreň Košice, Tepláreň VSŽ Košice a
Vodná elektráreň Ružín. Ostatné zdroje - VE - Dobšiná, závodné elektrárne zohrávajú
menšiu úlohu pri zásobovaní kraja. Celkový inštalovaný výkon zdrojov je 1761 MVA,
výroba za posledné dva roky sa pohybovala okolo 5000 Gwh.
Všetky zdroje , okrem potravinárskeho kombinátu Trebišov, majú vyvedený výkon
do sústavy 110 kV. Potravinársky kombinát Trebišov má vyvedený výkon do sústavy 22
kV.
V kraji sú závodné elektrárne v Chemku Strážske - inštalovaný výkon 6MW,
dosažiteľný 2,56 MW a v potravinárskom kombináte Trebišov - inštalovaný výkon 2x6 MW,
dosažiteľný 2 x 5,5 MW.
V kraji sa rozvíja aj využitie netradičných zdrojov elektrickej energie. Ide o malé
vodné elektrárne ako generačné zdroje energie. Ich celkový inštalovaný výkon je takmer 4
MVA, výroba elektriny dosahuje v posledných rokoch takmer 20 Gwh, čo je cca 1% z
celkovej spotreby kraja. Elektrická energia sa do miesta spotreby prenáša elektrickými
vedeniami 110 kV z uzlov nadradenej sústavy : z Lemešian, Moldavy n/Bodvou, Vole,
Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Soboty a z elektrární resp. teplární.
Rozsah vedení 400 kV a 220 KV je nasledovný :
• 400 kV vedení je 348,95 km
• 220 kV vedení je 213,76 km
Tieto vedenia sú od roku 1995 v správe Slovenských elektrární.
Rozsah vedení 110kV podľa rozvodných závodov je nasledovný:
• RZ Košice - rozsah vedení je 336,75 km
• RZ Michalovce (bez okresu Humenné) - rozsah vedení - 232,9 km
• RZ Spišská Nová Ves (bez okresu Poprad) - rozsah vedení - 183,3 km
Rozsahy vonkajších vedení vysokého napätia:
• RZ Košice - rozsah vedení 1375,25 km
• RZ Michalovce (bez okresu Humenné) - rozsah vedení 10.436,82 km
• RZ Spišská Nová Ves (bez okresu Poprad) - rozsah vedení 716,7 km
Rozsahy kábelových vedení vysokého napätia podľa rozvodných závodov :
• RZ Košice 353,2 km
• RZ Michalovce (bez okresu Humenné) 86,3 km
• RZ Spišská Nová Ves (bez okresu Poprad) 80,2 km
Rozsahy vzdušných a kábelových vedení nízkeho napätia :
• RZ Košice 2.382,189 km
• RZ Michalovce (bez okresu Humenné) - 1.765,8 km
• RZ Spišská Nová Ves (bez okresu Poprad) - 1.212,7 km
Pre zásobovanie veľkoodberov sú zriadené transformovne VVN/VN. Elektrická
energia z EVO I sa prenáša 110 a 220 kV vedeniami. Vs. elektrárne, š.p. Košice je
vlastníkom elektrických sietí 110 kV a nižšie, vrátane elektrických staníc. Súčasný stav
elektrických sietí na úrovni 110 kV je pomerne dobrý, i keď rastie počet vedení, ktoré sú
nutné na rekonštrukciu z dôvodu opotrebovania (vek nad 30 rokov). Zložitejšia situácia je
71

u elektrických vedení 22 kV, kde okolo 60% vedení je starších ako 30 rokov, čo si vyžaduje
vysoké investície do ich obnovy.
5.1.5 Telekomunikácie
Košický kraj je rozdelený do 4 primárnych oblastí: Košice, Spišská Nová Ves,
Michalovce a Rožňava. Tieto primárne oblasti sú rozdelené do nasledovných uzlových
telefónnych obvodov :
• primárna oblasť Košice : Košice I, II, III, IV, Košice-okolie,
• primárna oblasť Michalovce : okresy Michalovce, Trebišov, Sobrance
• primárna oblasť Rožňava : okresy Rožňava a Revúca
• primárna oblasť Spišská Nová Ves : okresy Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča
V hustote hlavných telfónnych staníc na 100 obyvateľov je úroveň oproti roku 1996
v jednotlivých okresoch Košického kraja pomerene vyrovnaná s výnimkou okresu Gelnica
(16,5%). Najvyššia hustota je v okresoch Košice I.-IV. a Košice-okolie (36,9%). V
ostatných okresoch sa pohybuje od 21 do 25%.
Hustota hlavných telefónnych staníc v Košickom kraji celkovo je 29,1%.
Podľa údajov k 31.12.1998 na území štatisticky sledovanom
Slov.telekomunikáciami, OZ Riraditeľstva telekomunikácií Východné slovensko, kapacita
automatických telefónnych ústrední bola 269.768 prípojok, z toho kapacita digitálnych ATU
182.176. Hlavných telefónnych staníc bolo 222.219 ( z toho v OTST Košice 124.004). Z
počtu hlavných telefónnych staníc bytových bol 176.309 a nebytových 45.910. Ku koncu
roka 1998 bolo na hodnotenom území 706 VTA - kartových a 1.153 VTA mincových.
Najvyšší počet VTA je v okresoch Košice I.-IV. a okrese Košice-okolie -1.026.
Strategické ciele ST RTVS o.z. Košice sú orientované predovšetkým do
dobudovania prístupovej siete pri udržaní vysoko dominantného postavenia základnej
telfónnej služby, ako aj postupného prekryvu zariadení širokopásmových služieb.
Investičná výstavba bez vstupu zahraničného partnera do ST a.s. vytvára k roku 2000
predpoklady :
• dosiahnutie 65,6%-ného podielu digitálnych ATU
• dosiahnutie 87 %-ného podielu s možnosťou bilingu účastníkov
Zabezpečenie rozvoja doplnkových služieb a ďalších služieb v celom spektre
marketingových ponúk v rámci širokého segmentu zákazníkov (Internet ISDN, zelené
číslo).
Z pohľadu priorít investícií sa tieto smerujú do prímestských a mestských oblastí
krajských a okresných centier, vytvárajúc tak podmienky väčšieho percenta
uspokojovaných zákazníkov - podnikateľov, návratnosti investícií a pod.
5.2. Sociálna infraštruktúra
5.2.1. Školstvo
Košický kraj je v oblasti školstva štandardný, nemá výrazné silné ani slabé stránky.
Rozdelenie Východoslovenského kraja na Prešovský a Košický kraj znamená, že niektoré
typy škôl v kraji absentujú, avšak prijímanie na stredné školy nie je obmedzené z hľadiska
regiónov.
Analýza stavu stredného školstva v pôsobnosti KÚ:
72

Na území kraja k 30.9.1998 sieť stredných škôl predstavuje: 30 gymnázií (z toho 3
cirkevné a 3 súkromné), 18 stredných priemyselných škôl, 12 obchodných akadémií (z
toho 2 súkromné), 3 hotelové akadémie, 6 stredných poľnohospodárskych škôl, 1 stredná
pedagogická škola, 9 dievčenských odborných škôl, 3 umelecké a 6 jazykových škôl.
Systém učňovského školstva predstavuje : 41 stredných odborných učilíšť (ztoho7
Ministerstva školstva, 30 iných rezortov, 2 súkromné a 2 cirkevné), 8 stredísk praktického
vyučovania a 1 školský majetok.
Systém špeciálneho školstva tvorí : 5 osobitných škôl internátnych, 4 odborné
učilištia, 4 reedukačné detské domovy, 1 diagnostické centrum, 1 liečebno-výchovné
sanatórium a 9 iných špeciálnych zariadení.
Ďalšie školské zariadenia, ktoré zabezpečujú služby pre školy a školské zariadenia
sú : 2 samostatné domovy mládeže, 12 domovov mládeže pri školách a školských
zariadeniach, 1 pedagogicko-psychologickú poradňu, 1 školské výpočtové stredisko a 1
centrum voľného času.
Patrí sem aj 46 školských jedální.
Relatívne zaostávanie v sieti škôl okresov Gelnica a Sobrance sa podarilo
eliminovať otvorením Obchodnej akadémie v Prakovciach a 8-ročného Gymnázia v
Sobranciach.
Stav podľa jednotlivých základných typov stredných škôl je nasledovný:
Gymnáziá
Sieť tohto typu škôl, ktorých poslaním je najmä príprava na vysokoškolské štúdium
je dobudovaná a počty žiakov ustálené. Po plnom prechode na 9-ročnú školskú
dochádzku na ZŠ sa mierne zvýšia počty prijímaných žiakov do 1. ročníka. Sieť 8-ročných
gymnázií po otvorení tohto odboru pri Gymnáziu Ľ.Štúra v Michalovciach v šk.r.1999/2000
je tiež dobudovaná.
SPŠ
Sieť týchto škôl je v kraji dobudovaná. Zmeny v sieti sú možné, pokiaľ budú
potrebné z hľadiska potrieb ekonomiky a trhu práce. Obsahové zmeny predpokladáme
najmä v posilňovaní odbornej prípravy a posilnením technického vzdelávania.
Obchodné a hotelové akadémie
Situácia je obdobná, ako u všetkých odborných škôl. Jediný región ktorý avízuje
potrebu OA je Dobšiná, kde by bolo riešením aj otvorenie elokovaných tried OA v Rožňave
pre študentov z Dobšinej.
Sieť HA sa rozširovať nebude. Obsahovú prestavbu, nové odbory a formy štúdia je možné
každoročne uskutočniť návrhmi v zmene siete.
SPoŠ
Sieť tohto druhu škôl, ktoré majú v systéme stredného školstva špecifické
postavenie, je dobudovaná. Vzhľadom na útlm a problémy v poľnohospodárstve je o tento
druh štúdia menší záujem. Obsahová transformácia, zameraná na posilnenie odbornej
prípravy, prebieha aj v týchto školách.
Špeciálne školstvo
73

Tento typ školstva je značne heterogénny a dynamický, zároveň predstavuje aj
ekonomicky najnáročnejší typ škôl. Sieť škôl je v zásade dobudovaná, je však možné, že
si potreby spoločnosti budú vyžadovať niektoré zmeny a korektúry v typoch škôl a
školských zariadení podľa foriem postihu a pod.
Učňovské školstvo
Predstavuje dynamicky sa meniaci systém. Sieť škôl kopíruje štruktúru národného
hospodárstva, jednotlivých odvetví, služieb a remesiel. V podstate je sieť týchto škôl
dobudovaná, nedoriešená je otázka zriaďovateľskej funkcie, systému financovania a
riadenia. Krajský úrad Košice - odbor školstva - žiada zmenu zriaďovateľskej funkcie SOU
spod rezortov, pretože KÚ najlepšie pozná potreby kraja a regiónov.
Vysoké školstvo
Sieť tohto typu škôl je dobudovaná. Neuvažuje sa so zriaďovaním nových
študijných odborov.
Záverom možno konštatovať, že v zásade sieť stredného školstva je v kraji
dobudovaná, hodnotená ako vyhovujúca a dostatočná. Ďalšie skvalitňovanie siete, foriem
štúdia, ich racionálne a efektívne využitie, ale najmä prispôsobenie trhu práce a potrebám
spoločnosti je možné dosiahnúť zmenami a úpravami.
Spomínané zmeny a úpravy sa budú odvíjať nielen od potrieb rozvoja kraja a
jednotlivých regiónov, ale aj zmien školskej legislatívy, najmä zákona č. 29/1984 Zb., ktorý
je už značne prekonaný a zastaralý a nedovoľuje žiadúcu integráciu, či hlbšie zásahy do
organizačných a obsahových zmien v školstve.
5.2.2. Zdravotníctvo
Zdravotnícka starostlivosť je v Košickom kraji poskytovaná formou ambulantných a
ústavných zdravotníckych zariadení. V pôsobnosti Krajského úradu v Košiciach je
odštátnená činnosť celého prvého kontaktu (pediatria, všeobecné lekárstvo, gynekológia,
stomatologia) až na malé výnimky. Sekundárny kontakt v odštátnení pokračuje v zmysle
štvrtej časti zákona NR SR č.277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších
predpisov a jeho postupné ukončenie predpokladáme v roku 2005.
Súčasne sa pripravuje transformácia majetku zdravotníctva. Vláda SR rozdelila
postup privatizácie zdravotníckych zariadení na dve etapy:
I.etapa - v roku 1999 sa navrhuje privatizovať obvodné zdravotné strediská - začlenené
zdravotnícke zariadenia samostatných polikliník a nemocníc s poliklinikou, metódou
bezodplatného prevodu na obce a priamym predajom vopred určenému vlastníkovi, t.j.
zdravotníckym pracovníkom konkrétneho zdravotníckeho zariadenia. Súčasťou tejto etapy
je aj ukončenie privatizácie závodných polikliník a privatizácia zdravotných servisných
podnikov.
II.etapa - počnúc druhým polrokom 1999 sa vyberú, navrhnú a prehodnotia ďalšie
zdravotnícke zariadenia zo siete zdravotníckych zariadení.
V zdravotníckych zariadeniach Košického kraja je pomerne veľká rozostavanosť :
NsP Kráľovský Chlmec, Geriatrické centrum sv.Lukáša - Košice, NsP Moldava nad
74

Bodvou, NsP Spišská Nová Ves, Detská nemocnica pri FNsP, Tr.SNP č.1- Košice a
Poliklinika Východ.
Stav vybavenia zdravotníckych zariadení a prístrojovej techniky je nedostatočný.
Technika je značne zastaralá a opotrebovaná, ako morálne, tak aj fyzicky.
Zdravotníctvo nášho kraja, ako celok, trpí nedostatkom finančných prostriedkov,
potrebných na rekonštrukciu, dokončenie rozostavaných objektov, vybavenie nemocníc a
polikliník. V súčasnosti je dôležité dokončenie rozostavaných objektov. Je potrebné hľadať
aj cestou mimorozpočtových zdrojov možnosti na nákup modernej zdravotníckej techniky.
Niektorým zdravotníckym zariadeniam sa táto možnosť aj darí : FNsP Tr.SNP č.1, Košice
a FN L. Pasteura, Rastislavova č.45, Košice.
Jedným z transformačných krokov a zámerov je aj zníženie lôžkového fondu
zdravotníckych zariadení do roku 2005 o 5000 postelí, čo znamená, že redukcia
lôžkového fondu sa dotýka aj Košického kraja. V rámci tejto redukcie lôžkový fond
poklesne približne o 1240 lôžok z doterajších 7054 na 5814 postelí.
Prioritou rozvoja Košického kraja je predovšetkým rozvoj kardiovaskulárneho
programu, onkologického programu, rozvoja starostlivosti o matku a dieťa, rozvoja
starostlivosti o starých občanov, rozvoja na poli boja proti drogám. V rámci starostlivosti o
matku a dieťa dobudovať Detskú nemocnicu v areáli FNsP Tr. SNP č.1 Košice s
nadregionálnou pôsobnosťou o kapacite 220 lôžok a po jej dobudovaní pristúpiť k
ukončeniu činnosti detského lôžkového oddelenia NsP Košice-okolie a NsP Moldava nad
Bodvou, ktoré bude možné reprofilizovať na liečebne dlhodobo chorých (LDCH) tak, ako to
vyplýva zo stratégie MZ SR.
Nevyhnutnou súčasťou presunu zdravotníckej starostlivosti do ambulantného
sektoru je aj podpora a rozvoj agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), čím
sa ušetria finančné prostriedky pre zdravotníctvo. V Košickom kraji sú zriadené ADOS v
odbore ošetrovateľstvo.
Cieľom je postupné dosiahnutie pozitív v znižovaní chorobnosti, úmrtnosti,
predlžovanie strednej dĺžky a kvality života, akceptácie už existujúcich programov,
zameraných na ochranu a podporu zdravia, t.j. Národný program podpory zdravia, Školy
podporujúce zdravie, Zdravé mesto, Zdravé pracoviská a MONIKA.
V spolupráci s odborom školstva Krajského úradu v Košiciach vytvárať osvetovopreventívne
informačné kampane zamerané na ovplyvňovanie mladej generácie smerom k
správnemu životnému štýlu a zníženiu počtu závislých na alkohole, cigaretách a drogách.
6. Analýza životného prostredia
6.1. Kategorizácia chránených území
Na území Košického kraja sú vyhlásené 4 veľkoplošné chránené územia:
• Národný park Slovenský raj
• chránená krajinná oblasť Slovenský kras
• chránená krajinná oblasť Vihorlat
• chránená krajinná oblasť Latorica.
Národný park Slovenský raj sa rozprestiera v 3 krajoch (Banskobystrickom,
Prešovskom a Košickom). V Košickom kraji v okresoch Spišská Nová Ves a Rožňava
zaberá rozlohu 23 597,3 ha (3,5 % územia kraja).
75

Chránená krajinná oblasť Slovenský kras sa nachádza v Košickom kraji v okresoch
Michalovce a Trebišov, zaberá rozlohu 16 620 ha (2,5 % rozlohy kraja).
Chránená krajinná oblasť Vihorlat sa rozprestiera v 2 krajoch (Prešovskom a
Košickom). V Košickom kraji v okresoch Michalovce a Sobrance zaberá rozlohu 4 383 ha
(0,6 % rozlohy kraja).
V Košickom kraji sa nachádza veľké množstvo národných prírodných pamiatok,
prírodných pamiatok, chránených areálov, národných prírodných rezervácií a prírodných
rezervácií.
Z významnejších možno spomenúť napr. národnú prírodnú pamiatku Herľanský
gejzír, Dobšinskú ľadovú jaskyňu, Markušovské skaly, Spišský hradný vrch. Patrí sem
viacero svetoznámych jaskýň, ako Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa,
Ardovská jaskyňa, Kunia jaskyňa, Drienovská jaskyňa aďalšie (niektoré sú zapísané do
svetového kultúrneho dedičstva) a priepastí, napr. Silická ľadnica, Brázda, Diviačia
priepasť, Obrovská priepasť a ďalšie.
Medzi prírodné pamiatky patrí napr. Morské oko v okrese Sobrance, Žehra,
Markušovská Transgresia, medzi chránené areály Zemplínka Šírava, Perínske rybníky,
Mlynky, medzi národné prírodné rezervácie napr. Prielom Hornádu, Dedinky, Stratená -
Dobšiná, Senné - rybníky, Sivec pri Ružíne a ďalšie.
6.2. Stav a zdroje znečistenia životného prostredia
Ovzdušie
Košický kraj podľa množstva produkovaných emisií sa zaraďuje na 1. miesto v
rámci SR. Celkové množstvo emisií v SR v r. 1997 predstavovalo 530,9 tis. t, z toho v
Košickom kraji 226,6 tis. t, (42,7 % všetkých emisií SR).
Pri základných znečisťujúcich látkach tuhé látky predstavovali 42,8 % z celkového
množstva v rámci SR, emisie oxidu siričitého 31,7 %, oxidov dusíka 49,1 % a oxidu
uhoľnatého 51,4 %.
Emisie tuhých látok v kraji boli 25,8 tis. t (42,8 % zo SR), najvyššie boli v okrese
Michalovce (11,4 tis. t) a v meste Košice (11,1 tis. t).
Pre porovnanie oproti r. 1996 došlo k poklesu emisií v rámci SR i v Košickom kraji
(celkové emisie v SR v r. 1996 boli 570,1 tis. t, v košickom kraji 228,7 tis. t). Pokles emisií
sa eviduje od r. 1990, čo jezapríčinené najmä poklesom objemu výroby, v menšej miere
realizovaním ekologických opatrení.
Medzi najviac znečistené okresy Košického kraja patrí mesto Košice s celkovým
množstvom emisií 130,5 tis. t v r. 1997 a okres Michalovce s produkciou emisií 68,1 tis. t.
Najmenej znečisteným je okres Sobrance.
Emisie oxidu siričitého v kraji predstavovali 63,1 tis t. (31,7 % zo SR), najvyššie boli
v okrese Michalovce (31,7 tis. t) a v meste Košice (18,3 tis. t).
U oxidov dusíka sa v kraji vyprodukovalo 39,0 tis. t (49 % z celoslovenskej
produkcie), najviac v okrese Michalovce (20,3 tis. t) a v meste Košice (16,3 tis. t).
Emisie oxidu uhoľnatého predstavovali 98,6 tis. t (51,4 % zo SR), pričom takmer
všetko sa vyprodukovalo v meste Košice (86,1 %).
Zdroje znečistenia
Celkove sa na území Košického kraja nachádza 53 veľkých zdrojov a cca 1200
stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia. Dôležitou kategóriou zdrojov podieľajúcich sa
na znečisťovaní ovzdušia sú malé zdroje a automobilová doprava.
Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia patria VSŽ a.s. Košice, Elektrárne
Vojany, Chemko a.s. Strážske, Želba a.s. Spišská Nová Ves a ďalšie.
76

V rokoch 1997 - 1998 znečisťovatelia ovzdušia realizovali ekologické opatrenia pre
zníženie množstva emisií.
Ekologické opatrenia
Prevádzkovatelia najväčších zdrojov znečisťovania ovzdušia realizovali opatrenia
na zníženie emisií formou rôznych ekologických stavieb. Najvýznamneušie ekologické
stavby, ktoré sa ukončili resp. sa pripravujú, sú:
• VSŽ, a.s. Košice: Rekonštrukcia filtrov kotla K-5, Stabilný vonkajší monitoring CO,
Výmena dverí koksárenskej batérie, Odprášenie odlievarne vysokej pece č. 3,
Odprášenie rotačných pecí č. 1 a 2, Výmena látkových filtrov na presýpacej stanici
vápna, Výstavba závodu na výrobu brikiet a peliet z oceliarenského odpadu,
• Slovenské elektrárne, a.s. Elektrárne Vojany: Odsírenie a denitrifikácia kotlov č. 1a2,
Výmena horákov na blokoch 23 a 24 EVO II za nízkoemisné,
• Chemko, a.s. Strážske: Nová práčka odplynov vo výrobni Diakol, Rekuperácia pár vo
výrobni Pentol,
• Witrum - Kovohuty, a.s. Krompachy: Autogénne tavenie medených koncentrátov,
Realizácia 2. stupňa absorbcie (tieto stavby boli pozastavané z dôvodu zlej finančnej
situácie firmy).
Okrem uvedených akcií sa realizujú aj ďalšie nielen u veľkých zdrojov
znečisťovania, ale aj stredných. Významné sú najmä rekonštrukcie kotolní z tuhého paliva
na zemný plyn, resp. napájanie na centrálne vykurovanie, čím dochádza k celkovému
znižovaniu emisií základných znečisťujúcich látok.
V súlade s vyhláškou MŽP SR č. 41/1997 Z.z. o inštalovaní automatizovaných
monitorovacích systémov (AMS) na veľké a stredné zdroje znečisťovania, tento AMS sa
začína realizovať v podnikoch SE, a.s. Elektráreň Vojany, VSŽ, a.s. Košice, SE,a.s. TEKO
Košice.
Vodstvo
Kvalita vody v tokoch je negatívne vplyvňovania produkciou priemyselných a
splaškových odpadových vôd (najmä sídla okresov Košice, Michalovce, Spišská Nová
Ves, Trebišov, Rožňava, Gelnica, Sobrance) a poľnohospodárskou činnosťou, spojenou s
používaním priemyselných hnojív a prostriedkov na chemickú ochranu rastlín (hlavne
južné okresy kraja).
Okrem krátkych úsekov horných rokov v povodí Hornádu (Veľká Biela Voda) a
Bodvy (Bukovec na Ide, prítoky Bodvy), ktoré sú využívané na vodárenské účely, sú
značne znečistené a svojou kvalitou sú zaradené v III. až V. triede kvality.
Nepriaznivá situácia je v kvalite podzemných vôd, nachádzajúcich sa predovšetkým
v náplavoch vodných tokov a na Východoslovenskej nížine, kde väčšina vodných zdrojov
vykazuje zvýšené koncentrácie železa a mangánu, ktoré si vyžadujú vysoké finančné
náklady na úpravu na pitnú vodu. V oblastiach s intenzívnou poľnohospodárskou
činnosťou sú v podzemných vodách vysoké hodnoty dusičnanov a amoniaku, ku ktorým
sa v blízkosti sídiel pridružujú nepolárne extrahovateľné látky, bakteriálne znečistenie,
ťažké kovy a ďalšie ukazovatele charakteristické pre rôzne priemyselné aktivity v
konkrétnom území.
Opatrenia:
• u povrchových vôd: pre zlepšenie kvality vôd je nevyhnutnou podmienkou ukončenie
rozostavaných a výstavba nových čistiarní odpadových vôd; medzi najvýznamnejšie
patria: ukončenie II. stavby rozšírenia ČOV Košice, ČOV Gelnica, ČOV Krompachy,
rozšírenie ČOV Rožňava, ČOV Dobšiná a ďalšie,
• u podzemných vôd: venovanie zvýšenej pozornosti objektom poľnohospodárskej
výroby, aplikácii organických a priemyselných hnojív a prípravkov na ochranu rastlín,
77

skládkam odpadov, produktovodom, cestným komunikáciám, železnici, ťažobným
priestorom a pod.
Riziká pre budúci vývoj
V budúcnosti môže podstatne ovplyvniť úroveň zásobovania obyvateľstva pitnou
vodou využívanie (vo vyššej miere ako v iných krajoch) zdrojov povrchových vôd, ktoré sú
podstatne náročnejšie na úpravu, ochranu a citlivejšie na rizikové faktory ovplyvňujúce ich
kvalitu. Významným zdrojom pitnej vody pre verejné vodovody okresov Košice,
Michalovce a Trebišov je vodárenská nádrž Starina (Prešovský kraj). Jej dôležitosť v
budúcnosti podstatne vzrastie pre okresy Michalovce a Trebišov, kde je výrazný bilančný
deficit kvalitatívne vyhovujúcich využiteľných zásob podzemných vôd.
6.4. Technická ochrana životného prostredia
Skládky
Pre Košický kraj je vypracovný Program odpadového hospodárstva Košického kraja
a jednotlivých okresov. Na základe tohto materiálu majú svoje programy vypracované aj
jednotliví pôvodcovia (tvorcovia) odpadov.
V Košickom kraji bolo v r. 1997 vyprodukovaných spolu 1 750 tis. t odpadov, z toho
zvláštnych bolo 8,2 %, nebezpečných 6,5 % a ostatných 85,4 %. Z uvedeného množstva
bolo využitého odpadu 1 518,0 tis. t, (86,7 %), spaľovaného 59,3 tis. t, (3,4 %) a
skládkovaného 71,6 tis. t. (4,1 %).
Z celkového objemu skládkovaného odpadu bolo 39,9 tis. t zvláštneho odpadu
(55,9 %) a nebezpečného 26,7 tis. t (37,2 %).
V Košickom kraji sa nachádza 36 riadených skládok odpadov, z toho 12 vyhovuje
technickým podmienkam, ostatných 23 skládok je prevádzkovaných s osobitnými
podmienkami.
V posledných rokoch boli vybudované nové zariadenia ne zneškodnenie odpadov,
resp. na ich úpravu, napr. skládky komunálneho odpadu Kúdelník II, Husák, Jasov,
V.Ozorovce, Štítnik, skládka škváry a popolčekazospaľovní odpadov Košice-Myslava,
zariadenia na úpravu odpadov firiem Konzeko, s.r.o. Markušovce, Environcent-Rum s.r.o.
Košice, Agens, s.r.o. Košice, Albat s.ro. Košice a iné, napriek tomu nie je súčasný stav
dostačujúci.
V niektorých regiónoch problémom je zneškodnenie komunálneho odpadu. Mnohé
skládky komunálneho odpadu nevyhovujú technickým požiadavkám, sú povolené s
osobitnými podmienkami a v polovici r. 2000 podľa zákona o odpadoch nebudú môcť byť
prevádzkované.
Likvidácia starých environmentálnych zatáží naráža na problém nedostatku
finančných prostriedkov a preto si vyžiada dlhšie časové obdobie.
Pozitívne možno hodnotiť postupné zavádzanie a rozširovanie separovaného
zberu, napr. v okresoch Trebišov a Spišská Nová Ves.
Opatrenia
V oblasti zlepšenia stavu zneškodňovania odpadov je potrebné zrealitzovať
nasledujúce zámery (niektoré sú v príprave):
• rekonštrukcia spaľovne komunálneho odpadu v Kokšov-Bakši
• rekonštrukcia spaľovní odpadov zo zdravotníckych zariadení (Michalovce, Rožňava,
Krompachy),
• vybudovanie skládok komunálneho odpadu v Spišských Vlachoch, v Helcmanovciach, v
Dobšinej, v Plešivci, v Kráľovskom Chlmci, v Drahňove, v Žabanoch a vo východnej
časti okresu Košice-okolie,
78

• vybudovanie skládky škváry a popolčeka zo spaľovne odpadu v Košiciach - Myslave,
• vybudovanie skládky konvertorového kalu a skládky nebezpečného odpadu vo VSŽ,
a.s. Košice,
• vybudovanie zložiska stabilizátu pre EVO Vojany.
Čistiarne odpadových vôd
Podľa údajov Východoslovenských vodární a kanalizácií v Košiciach v Košickom
kraji k 31. 12. 1998 bolo spolu 21 čiastiarní odpadových vôd, z toho v Košiciach 2. Najviac
ČOV bolo v okresoch Košice-okolie (5) a Trebišov (4). Tento počet ČOV je veľmi nízky a
nedostačujúci.
7. Analýza verejnej správy
7.1. Súdnictvo, prokuratúra, polícia, armáda
V štyroch košických okresoch sú zastúpené jednotlivé zložky verejnej správy na
všetkých úrovniach. V meste Košice majú sídlo aj niektoré zložky verjnej správy pre okres
Košice-okolie.
V okrese Gelnica nie je zriadené súdnictvo ani prokuratúra. Zriadené je policajné
riaditeľstvo v Gelnici, obvodné veliteľstvo v Gelnici, Nálepkove a policajné stanice v
Margecanoch, Mníšku nad Hnilcom. Okresná vojenská správa bola zriadená v máji 1998.
V okrese Michalovce sú zriadené zložky súdnictva, prokuratúry, polície a armády.
Okresný súd vybavuje aj veci územne patriace do okresu Sobrance. Budova Okresného
súdu kapacitne nevyhovuje stavu pracovníkov. Tieto problémy sú zhodné aj pre
pracoviská okresnej prokuratúry.
V okrese Rožňava pracuje Okresný súd v dostatočnom personálnom obsadení, je
tu zriadená aj Okresná prokuratúra.
V Rožňave sídli Okresné riaditeľstvo policajného zboru SR, v okrese sú vytvorené
Obvodné riaditeľstvá PZ, a to v Rožňave, Dobšinej, Plešivci, Štítniku. Mestské riaditeľstvá
PZ sú v Rožňave a v Dobšinej.
V meste Rožňava sídli Vojenský útvar 4460.
V okrese Sobrance nie sú vytvorené všetky zložky verejnej správy na okresnej
úrovni. Je zriadené Okresné riaditeľstvo policajného zboru a obvodné oddelenia v
Jenkovciach, Beňatine, Petrovciach. Oddelenie hraničnej polície je vo Vyšnom
Nemeckom. V meste má sídlo Okresná vojenská správa a od 1.1.1999 Regionálna
veterinárna správa. V oblasti verejnej správy v okrese nie je zriadená Okresná
prokuratúra, Okresný súd, Odbor dopravnej polície pri Okresnom riaditeľstve PZ SR,
Okresný úrad vyšetrovania PZ SR, Okresné oddelenie štatistického úradu SR, Regionálny
odbor Ministerstva pôdohospodárstva SR, Štátny okresný archív a Okresná pobočka
colného úradu.
V okrese Spišská Nová Ves sídli Okresný súd, Okresná prokuratúra a Okresné
veliteľstvo policajného zboru, vrátane obvodných oddelení. V okrese sú umiestnené 3
vojenské útvary (Okresná vojenská správa, VÚ Rudňany a VÚ Spišská Nová Ves -
železničné vojsko).
7.2. Stav, dostupnosť, efektívnosť.
Z predchádzajúceho textu vyplýva, že v okresoch, ktoré existovali pred platnosťou
nového zákona o územnom usporiadaní SR, sú zriadené jednotlivé okresné zložky
verejnej správy a sú rozmiestnené tak, že je splnená podmienka dostupnosti pre
79

obyvateľstvo. V okresoch Spišská Nová Ves a Michalovce okresné súdy a prokuratúra
riešia podania územne patriace aj do okresov Gelnica a Sobrance, nakoľko v týchto
okresoch nie je dobudovaná okresná verejná správa. Pre riešenie kapacitnej preťaženosti
zložiek verejnej správy v uvedených okresoch je potrebné hľadať priestorové a finančné
možnosti pre zriadenie zložiek verejnej správy v záujme dobudovania okresných sídiel a
zlepšenia ich dostupnosti pre občanov.
Vzhľadom k polohe okresov Michalovce a Sobrance (hranica s Ukrajinou) a z
dôvodu zabránenia úniku kriminálynch živlov cez hranice SR je potrebné personálne
posilniť policajné zložky v týchto okresoch.
7.3. Verejnoprospešné inštitúcie.
Verejnoprospešné inštitúcie sú právnické osoby, predmetom činnosti ktorých je
poskytovanie všeobecne prospešného účelu a ich vznik, činnosť azánikurčujú viaceré
právne normy. Za všeobecne prospešný účel sa považuje najmä :
• rozvoj a ochrana duchovných hodnôt
• ochrana ľudských práv
• ochrana a tvorba životného prostredia
• zachovanie kultúrnych a prírodných hodnôt
• ochrana a podpora zdravia a vzdelávania
• rozvoj sociálnych služieb
Podľa údajov Odboru všeobecnej vnútornej správy Krajského úradu v Košiciach,
ktorý vedie register neziskových organizácií, ku koncu roka 1998 v Košickom kraji vyvíjalo
činnosť 25 záujmových združení právnických osôb, 22 neinvestičných fondov a 6
neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
Z informácií organizácie IVES vyplýva, že ku koncu roka 1998 v Košickom kraji bolo
zaregistrovaných 1650 občianskych združení a 73 nadácií.
8. Analýza sociálno-patologických javov.
8.1. Kriminalita, organizovaná zločinnosť.
V roku 1998 bolo v kraji zistených 14 215 trestných činov, o 5,6% viac, ako v roku
1997. Nárast počtu trestných činov sa prejavil vo všetkých troch základných skupinách
kriminality.
Na celoslovenskej kriminalite sa kraj podieľal viac ako 15% a výška škody
spôsobená kriminálnou činnosťou dosiahl 0,7 mld.Sk V porovnaní s rokom 1997 klesla na
polovicu. Z hľadiska štruktúry trestnej činnosti najvyšší, 85,9% podiel tvorila všeobecná
kriminalita, 8,7% zostávajúca a 5,4 hospodárska kriminalita.
Zo všeobecnej kriminality takmer tri štvrtiny tvorila majetková trestná činnosť ajej
počet oproti roku 1997 vzrástol o 10%. V rámci SR bola druhá najvyššia po Bratislavskom
kraji. Majetkovou trestnou činnosťou bola spôsobená škoda za 330,6 mil. Sk a
objasnenosť 39,7% bola o 8% vyššia ako priemer na Slovensku. V rámci tejto trestnej
činnosti prevažovali 98% podielom krádeže, z nich takmet polovicu tvorili krádeže
vlámaním.
Podiel násilných trestných činov vzrástol o Pätinu úhrnu všeobecnej kriminality. V
počte 2 513 týchto závažných trestných činov má kraj jednoznačne prvenstvo na
Slovensku. Ich objasnenosť (92,1%) je takmer o 3% vyššia ako celoslovenský priemer. Zo
128 vrážd spáchaných v SR, bolo najviac (22) v Košickom kraji. Ich objasnenosť 77,3%
80

ola na úrovni priemeru. Zvýšil sa aj počet lúpežných prepadnutí o 8 prípadov, na 214 a
ich objasnenosť (66,8%) je o 0,7% nižšia ako priemer.
Počtom 134 mravnostných trestných činov je kraj na nelichotivom druhom mieste
po Prešovskom kraji.
Počet zistených trestných činov klesol oproti rou 1997 o dve pätiny, no napriek tomu tvorí
pätinu počtu SR. Objasnenosť týchto činov dosiahla priaznivých 98,5%.
Ostatná všeobecná kriminalita, ku ktorej patrí výtržníctvo, nedovolené ozbrojovanie
sa, požiare, výbuchy, priekupníctvo, podieľníctvo a podobné trestné činy, tvorila 5,8%.
Vo všetkých kategóriach všeobecnej kriminality najvyšší podiel mali Košické okresy,
za nimi nasledoval okres Michalovce. Iba v mravnostnej trestnej činnosti má prvenstvo
Trebišovský okres.
Objasnenosť týchto trestných činov v porovnaní s rokom 1997 sa znížila o 5,1%,
pričom pokles sa zaznamenal vo všetkcýh okresoch. Relatívne najvyššiu (77,6%) mal
okres Sobrance a najnižšiu (45,6%) Košické okresy, čo priamo súvisí s celkovým počtom
zistených trestných činov.
Hospodárska trestná činnosť zahrňuje rezkrádanie majetku zamestnancami,
neoprávnené podnikanie, poškodzovanie spotrebiteľa, falšovanie úradných listín, peňazí a
iné. Z celkového počtu 768 takýchto trestných činov bolo objasnených 74,2% a škoda
dosiahla takmer 329 mil. Sk. V porovnaní s rokom 1997 počet trestných činov vzrástol o
83 a výška škôd poklesla na štvrtinu.
Do kategórie zostávajúcej kriminality patria trestné činy, ako nadržovanie, ublíženie
na zdraví z nedbanlivosti, ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, dopravné nehody a
pod. Počet týchto trestných činov medziročne vzrástol o 4% a dosiahol1 238 prípadov s
83,7% objasnenosťou. Na úhrne SR sa kraj podieľal takmer štvrtinou.
Z celkového počtu 8 906 stíhaných páchateľov, takmer polovica bola z košických
okresov a z okresu Michalovce.
V roku 1998 bolo v kraji zaregistrovaných 7 515 dopravných nehôd, z toho takmer
polovica na území košických okresov. Pri 1 352 nehodách došlo k zraneniu alebo
usmrteniu osôb, pričom na cestách zahynulo 80, ťažko sa zranilo 439 a ľahko 1 379 osôb.
Hmotné škody dosiahli 333,7 mil. Sk. Z hľadiska zavinenia takmer deväť desatín nehôd
spôsobili vodiči nesprávnym spôsobom jezdy, neprimeranou rýchlosťou a porušením
základných povinností, 253 dopravných nehôd zavinili chodci a 563 nehôd vznikolo iným
zavinením.
8.2. Užívanie návykových látok
Podľa údajov Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky, bolo v roku 1997 v
Košickom kraji spolu nahlásených 185 drogovo závislých osôb ( z toho 132 mužov a 53
žien) a v roku 1998 181 prípadov (z toho 145 mužov a 36 žien). Odborníci však odhadujú,
že počet všetkých závislých je 8-10 násobne vyšší.
Najohrozenejšou skupinou sú mladí ľudia vo veku 17-22 rokov, ktorým je potrebné
venovať pozornosť, najmä v rámci prevencie drogových závislostí. V súčasnosti na
Slovensko v porovnaní s inými západnými krajinami špecifikum v rýchlosti prechodu
narkomanov na užívanie drog injekčonou formou ( v USA približne 6 rokov, v SR necelý
rok).
V súvislosti s rastúcim počtom drogovo závislých osôb v Koickom kraji vedenie FN
L. Pasteura v Košciach vo februári 1998 otvorilo lôžkovú časť a ambulancie na liečenie
drogových závislostí v rámci prevádzky Centra pre liečbu drogových závislostí v Košiciach.
Počet hospitalizovaných sa odvíja od finančnej situácie FN L. Pasteura.
81

8.3. Samovraždy
V 11 okresoch Košického kraja bola situácia v roku 1997 vo vývoji samovrážd
nasledovná.
Spolu sa zaznamenalo 73 samovrážd, z toho najviac v okresoch Košice-okolie a
Michalovce (11). V okresoch Košice I a Trebišov bolo zaregistrovaných 10 samovrážd, v
okresoch Spišská Nová Ves 9, Košice II 7, Košice IV a Gelnica 5, Rožňava 3. Najmenej
samovrážd bolo v okresoch Košice III a Sobrance (1).
9. Analýza životnej úrovne.
9.1. Príjem a výdavky domácností.
Hrubé peňažné príjmy domácností v priemere na jedného člena mesačne dosiahli v
roku 1998 6 707 Sk ( o 85 Sk viac ako celoslovenský priemer). Oproti roku 1997 vzrástli o
7,9%. V štruktúre príjmov predstavovali nadpolovičnú časť príjmy zo zamestnania a
vlastného súkromného podnikania, sociálne príjmy tvorili takmer pätinu, vybrané úspory a
pôžičky sedminu a 3,4% iné peňažné príjmy.
Sociálne príjmy vo výške 1 230 Sk boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom o
10,6% vyšššie. Rast podielu týchto príjmov na celkových príjmoch bol ovplyvnený rastom
ostatných sociálnych príjmov. Z nich vzrástla najviac podpora v nezamestnanosti,
medziročne o 115,8%. Podiel dôchodkov ostal na úrovni predchádzajúceho roka a podiel
nemocenských dávok na sociálnych príjmoch poklesol z 25,0% na 23,4%. Podstatnú časť
dôchodkov tvorili starobné dôchodky, tri pätiny nemocenských dávok, prídavky na deti.
Čisté peňažné príjmy predstavujú celkový objem prijatých peňazí vetkými členmi
domácností, dosiahli 4 872 Sk mesačne v priemere na jedného člena domácností ( o 105
Sk menej ako slovenský priemer). V porovnaní s rokom 1997 sa zvýšila nominálna
hodnota príjmov o 225 Sk, t.j. o 4,8% .Viac než dve tretiny čistých príjmov tvorili príjmy z
pracovnej činnosti (z miezd, príjmov od družstiev, príspevkov z podnikateľskej odmeny),
ktoré medziročne vzrástli o 5,2% a predstavovali 3 383 Sk mesačne na jedného člena
domácnosti. Ostatné príjmy poklesli oproti predchádzajúcemu roku o 18,8%, čím sa znížil
aj ich podiel na čistých príjmoch o 6,9 na 5,3%.
Hrubé peňažné výdavky dosiahli v priemere 6 692 Sk mesačne na osobu, o 38 Sk
menej ako slovenský priemer. Najväčšia časť výdavkov domácností prestavovali
spotrebné výdavky, t.j. výdavky na nákup potravinárskeho a nepotrevinárskeho tovaru a
služieb a výdavky na rôzne dobrovoľné poistenia a príspevky organizáciam. Podiel týchto
výdavkov na hrubých domácich výdavkoch domácností sa znížil oproti roku 1997 o 1,1%,
na 73,2%. Viac ako štvrtinu hrubých výdavkov tvorili ostatné výdavky, ktoré obsahujú
rôzne dane, peňažné dary mimo domácnosť, vklady, splátky pôžičiek, nákup akcií a
obligácií.
Čisté peňažné výdavky domácností predstavujú súhrn peňažných čiastok
vynaložených na nákup tovarov a služieb a zaplatenie všetkých platieb. Neobsahujú
povinné príspevky do sociálnych fondov, ani dane z príjmov domácností, dosiahli v
priemere 4 856 Sk mesačne na osobu ( o 121 Sk menej ako slovenský priemer).
Medziročný nominálny prírastok výdavkov bol 233 Sk, čo znamená nárast o 5,0%.
Podiel tzv. základných výdavkov , teda výdavkov na obstaranie tovarov a služieb,
ktoré uspokojujú základné potreby, ostal na úrovni roka 1997 (58,3% spotrebných
výdavkov). Zahŕňajú výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje, výdavky za odievanie a
obuv, výdavky za bývanie a výdavky za dopravu.
82

Za potraviny a nealkoholické nápoje vydali domácnosti 1 379 Sk (28,2%
spotrebných výdavkov), o 54 Sk viac ako v roku 1997. Odievanie a obuv stáli jedného
člena domácnosti 503 Sk mesačne. Za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá zaplatili
domácnosti o 6,4% (569 Sk) viac. Výdavky za dopravu (vrátane nákupu dopravných
prostriedkov) vzrástli takmer o štvrtinu na 406 Sk. V štruktúre výdavkov na potraviny
najväčší podiel predstavovali prostriedky vynaložené na mäso 28,7, chlieb a obiloviny 17,6
a za mlieko, syry a vajcia 16,7%.
Do základných výdavkov sa nezahŕňajú výdavky na údržbu bytu, rekreáciu a
kultúru, na stravovanie, zdravie, vzdelanie a ostatné tovary a služby. Z týchto výdavkov sa
na rekreáciu a kultúru vynaložilo priemerne mesačne 397 Sk na osobu, na vybavenie bytu
a údržbu 263 Sk, na zdravotnícke výrobky, prístrojeaslužby57Sk,vzdelanie24Skana
ostatné tovary a služby 886 Sk, takmer pätina spotrebných výdavkov.
9.2. Štruktúra bytového fondu
V rokoch 1997 - 1998 bol zaznamenaný nárast bytov v Košickom kraji o 2113.
Napriek tomu, že v prepočte bytov na 1000 obyvateľov vykazujeme nárast hodnoty
ukazovateľa na 313,0, je to spôsobené disproporciou medzi nízkymi prírastkami, resp.
úbytkami počtu obyvateľov a prírastkom počtu bytov, hlavne v období rokov 1996 - 1998.
Doterajší vývoj trvalo obývaných bytov zaznamenal najväčšiu dynamiku v r. 1971 -
1980. V období rokov 1981 - 1991 tempo nárastu počtu bytov pokleslo a po r. 1991, v
dôsledku útlmu hromadnej bytovej výstavby, prírastky bytového fondu pozostávali z
dokončovania hromadnej bytovej výstavby v rámci bývalej KBV a výstavby individuálnymi
stavebníkmi. Tempá rastu bytovej výstavby do roku 1990 predbiehali tempá rastu
obyvateľstva. Podrobnejší pohľad na doterajší vývoj, stav a struktúru bytového fondu
poskytujú následovné tabuľky:
83

Vývoj bytového fondu trvalo obývaných bytov
Okres 1980 Prírastok 1991 Prírastok 1996 Prírastok 1998
Košice I.-IV. 62 582 16 673 79 255 1 887 81 142 853 81 995
KE - okolie 24 149 1 769 25 918 1 446 27 364 208 27 572
Gelnica 8 441 194 8 635 1 510 10 145 83 10 228
Michalovce 25 879 3 816 29 695 2 936 32 631 383 33 014
Rožňava 17 794 1 184 18 978 3 055 22 033 104 22 137
Sobrance 6 695 219 6 914 1 020 7 934 50 7 984
Sp.N.Ves 20 019 3 565 23 584 2 720 26 304 285 26 589
Trebišov 25 624 2 227 27 851 1 423 29 274 147 29 421
Kraj spolu 191 183 29 647 220 830 15 997 236 827 2 113 238 940
Index rastu bytového fondu v %
Okres 1971 - 1980 1981 - 1991 1992 - 1996 1997 - 1998
Košice I.-IV. 145,4 126,6 102,4 101,0
KE – okolie 114,2 107,3 105,6 100,7
Gelnica 109,2 102,3 117,5 100,8
Michalovce 121,3 114,7 109,9 101,2
Rožňava 113,4 106,6 116,1 100,4
Sobrance 102,2 103,3 114,8 100,6
Sp.Nová Ves 128,3 117,8 111,5 101,1
Trebišov 111,4 108,7 105,1 100,5
Kraj spolu: 124,1 115,5 107,1 100,9
Bytový fond kraja v prepočte bytov na 1000 obyvateľov
Okres 1970 1980 1991 1996 1998
Košice I.-IV. 237,7 309,2 337,0 335,8 338,9
KE-okolie 220,6 243,3 261,0 267,0 264,7
Gelnica 241,8 268,3 289,4 339,0 338,4
Michalovce 286,4 257,9 282,0 302,0 303,8
Rožňava 263,8 293,7 312,8 359,1 359,3
Sobrance 226,9 253,9 286,9 337,5 342,5
Sp.Nová Ves 226,8 253,0 273,1 292,5 292,0
Trebišov 236,1 258,0 277,1 288,0 287,5
Kraj spolu : 247,6 273,6 297,9 312,2 313,0
84

Počet obyvateľov na 1 byt
Okres 1970 1980 1991 1996 1998
Košice I.-IV. 3,48 3,23 2,97 2,98 2,95
KE-okolie 4,53 4,11 3,83 3,75 3,77
Gelnica 4,14 3,73 3,46 2,95 2,95
Michalovce 4,23 3,88 3,55 3,31 3,29
Rožňava 3,79 3,40 3,20 2,78 2,78
Sobrance 4,41 3,94 3,49 2,96 2,92
Sp.Nová Ves 4,41 3,95 3,66 3,42 3,42
Trebišov 4,24 3,88 3,61 3,47 3,48
Kraj spolu : 4,04 3,65 3,36 3,20 3,19
9.3. Vybavenosť domácností predmetmi dlhodobej spotreby
Podľa údajov zo sčítania ľudí, domov a bytov vo Východoslovenskej oblasti v roku
1991 (zisťovala sa vybavenosť bytových domácností) vybavenosť domácností predmetmi
dlhodobej spotreby v bývalých 6 okresoch bola nasledovná :
V meste Košice bola najvyššia vybavenosť (vyššia aj ako priemer za Východoslovenskú
oblasť) vo vybavenosti :
chladničkou (62%), automatickou pračkou (43%), farebným televízorom (59%), telefónom
(64%) a rekreačným objektom (13%). Okres Košice-mesto nemal prvenstvo vo
vybavenosti mrazničkou (12%), u ktorej najvyššia vybavenosť bola v okresoch Trebišov a
Michalovce (27%), vybavenosť čierno-bielym televízorom prevažovala v mimokošických
okresoch. Najviac osobných áut z hodnotených okresov bolo v okresoch Michalovce a
Trebišov (do 45%), v meste Košice len 39%.
Rozdiely boli vo vybavenosti predmetmi dlhodobej spotreby podľa domácností,
ktoré spočívali v rozdieloch vo vybavenosti domácností u robotníkov, zamestnancov a
poľnohospodárskych družstevníkov a domácnosťami dôchodcov, u ktorých bola
vybavenosť celkove nižšia. Rozdiely vo vybavenosti záviseli aj od počtu osôb dácností,
vyššia vybavenosť bola v domácnostiach s väčším počtom osôb, ako v domácnosti
jednotlivcov.
II. Regionálna syntéza
1. Vplyv vonkajších podmienok na regionálny rozvoj
1.1. Príležitosti regionálneho rozvoja
• Príležitosti vyplývajúce z možnej integrácie Slovenska do Európskej únie a do NATO,
• využitie celosvetových trendov v cestovnom ruchu,
• zvýšenie dostupnosti územia Košického kraja po vybudovaní diaľničnej siete SR.
85

1.2. Ohrozenia regionálneho rozvoja
Vplyv vonkajších - vnútroštátnych podmienok na regionálny rozvoj
Opatrenia vlády SR prijímané a realizované v r. 1997 a 1998 nemali kladný vplyv na
rozvoj Košického kraja a rast jeho hospodárstva:
• pretrvávalo centrálne delenie finančných prostriedkov bez zohľadnenia potrieb regiónu,
• realizovaná menová a úverová politika nevytvorila podmienky pre lepšiu dostupnosť a
prijateľnosť úverov (rast úrokových sadzieb),
• finančné toky nie sú plynulé,
• nezlepšila sa platobná disciplína a platobná schopnosť firiem,
• pretrvávalo daňové a odvodové zaťaženie (umelé zvyšovanie nákladov),
• nepodporil sa dovoz moderných strojno-technologických zariadení pre zvýšenie
konkurencieschopnosti produkcie,
• nevytvorili sa ekonomické podmienky pre podporu a zvýhodnenie exportujúcich firiem,
• zvyšoval sa počet evidovaných nezamestnaných a miera nezamestnanosti v kraji,
• prehlbovali sa rozdiely medzi okresmi v rámci kraja,
• nevytvorili sa legislatívne podmienky pre zabránenie tunelovania firiem, vytváranie
nových dcérskych spoločností a neopodstatnené znižovanie počtu pracovníkov,
• rozvoj malého a stredného podnikania v zaostávajúcich regiónoch bol nedostatočný,
neboli schválené deklarované daňové prázdniny pre podporu podnikania v týchto
regiónoch,
• chýbala stratégia rozvoja Slovenskej republiky, od ktorej by sa odvíjali stratégie
regiónov,
• nezlepšila sa odvetvová štruktúra hospodárstva okresov, medzi hlavné odvetvia naďalej
patria výroby energeticky a surovinovo náročné, neposilnil sa elektrotechnický
priemysel a ďalšie ľahké odvetvia priemyslu,
• v ekonomike regiónu pretrvávala kapitálová nedostatočnosť (nedostatok voľných
finančných prostriedkov pre realizovanie rozvojových projektov),
• neprijali sa opatrenia pre podporu vstupu zahraničného kapitálu,
• nebolo docenené odvetvie cestovného ruchu ako jedného z rozhodujúcich odvetví
hospodárstva štátu i regiónov,
• nedošlo k stabilizácii poľnohospodárstva, neboli prijaté ekonomické opatrenia pre
zvýšenie efektívnosti poľnohospodárskej výroby a poklesu živočíšnej výroby,
• odďaľovalo sa prijatie zákonov pre podporu rozvoja regiónov, ako zákona o
regionálnom rozvoji, zákona o cestovnom ruchu a pod.,
• nevytvorili sa ekonomické podmienky pre prednostné dobudovanie základnej
infraštrukturálnej vybavenosti v zaostávajúcich regiónoch,
• zvýšili sa ceny energií (elektrickej energie, plynu),
• nerealizovali sa opatrenia na predchádzanie veľkých prírodných a ďalších hmotných
škôd v súvislosti s prírodnými pohromami,
•
neboli rovnomerne rozdeľované dotácie na budovanie diaľničnej siete.
Vplyv vonkajších - zahraničných podmienok na regionálny rozvoj
86

• nevytvárali sa podmienky pre vstup Slovenska do Európskej únie, zvyšovala sa
nepripravenosť Slovenska pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov
Európskej únie,
• nedoriešil sa vstup Slovenska do Karpatského euroregiónu (sťažené podmienky pre
cezhraničnú spoluprácu susediacich krajín a spoločné riešenie problémov),
• poklesla návštevnosť zahraničných turistov najmä zo západných krajín s negatívnym
vplyvom na príjmovú časť štátneho rozpočtu a rozvoj nadväzujúcich služieb v regióne
(vplyv politických a ekonomických rozhodnutí vlády SR),
• klesal záujem o investovanie zo strany zahraničných investorov z dôvodu nestabilného
ekonomického prostredia (meniace sa legislatívne a ekonomické podmienky
podnikania),
• zvýšil sa odchod mladých ľudí do zahraničia za prácou a možnosťami pracovného
uplatnenia sa.
2. Regionálne disparity, silné a slabé stránky
2.1. Regionálne disparity v rámci Košického kraja
Regionálne rozdiely medzi jednotlivými regiónmi v rámci kraja spočívajú najmä :
• v prírodno-geografických podmienkach (rozloha: Košice-okolie 1533 km 2 - Sobrance
538 km 2 , orografia: Spišská Nová Ves - Trebišov; klimatické pomery: Gelnica -
Michalovce),
• v demografickom potenciály a osídlení (v hustote obyvateľstva: Košice 995,6 -
Sobrance 44 obyv./km 2 , vekovej štruktúre a priemernom veku: Košice III 31 - Sobrance
37,6 rokov; prírastku obyvateľstva: Košice-okolie +882 - Košice IV -308; stupni
urbanizácie Košice 100 % - Košice-okolie 13,1 %),
• v hospodárskej základni a objeme tovarovej výroby jednotlivých okresov (napr. Košice -
Sobrance),
• v odvetvovej štruktúre a diverzifikácii výrobnej základne,
• v podmienkach pre rozvoj poľnohospodárstva (podiel poľnohospodárskej pôdy na
rozlohe okresu: Trebišov 73,3 % - Gelnica 14,7 %; klimatické rozdiely Gelnica -
Trebišov),
• v podiele okresov na zamestnanosti kraja (podiel na priemernom evidenčnom počte
pracovníkov: Košice I 26 % - Sobrance 1,4 %) a odvetvovej štruktúre zamestnanosti
(Košice: priemysel, obchod, služby - Sobrance: poľnohospodárstvo),
• v priemernej mesačnej mzde (medzi okresmi: Košice II 14 633 Sk - Trebišov 7607 Sk;
odvetviami: výroba kovov a výrobkov z kovov - textilný priemysel),
• vpočte živnostníkov a v podmienkach pre ich rozvoj (Košice I 5267 osôb, - Sobrance
719 osôb),
• vo vzdelanostnej úrovni a možnostiach vzdelávania sa (medzi mestami i medzi mestami
a vidieckym osídlením),
• v možnostiach kultúrneho vyžitia sa obyvateľov,
• v terciárnej sfére - štruktúre a dostupnosti služieb,
• v podmienkach pre rozvoj cestovného ruchu,
• v miere nezamestnanosti (medzi okresmi: Košice II 11,7 % - Trebišov 26,0 %, i medzi
mestami a vybranými mikroregiónmi),
87

• v infraštrukturálnej vybavenosti (medzi okresmi: podiel napojenia obyvateľov na verejný
vodovod : Košice mesto 99 % - Košice-okolo 40 %; podiel napojenia obyvateľov na
verejnú kanalizáciu: Košice mesto 91 % - Košice-okolie 12 %),
• v kvalite životného prostredia,
• v dostupnosti zdravotníckych služieb a sociálnej vybavenosti,
• v dostupnosti úradov verejnej správy,
• v životnej úrovni obyvateľstva,
• vo vybavenosti maloobchodnou sieťou,
• v možnostiach vzdelávacích a kultúrnych aktivít pre mládež,
• v národnostnej štruktúre, v počte Rómov v regiónoch (najvyšší podiel v okresoch
Spišská Nová Ves a Gelnica - najnižší v okrese Sobrance).
2.2. Silné a slabé stránky (bez uvedenia poradia dôležitosti)
Silné stránky
• výhodná geografická poloha regiónu v rámci stredovýchodnej Európy, využiteľná najmä
pre obchodnú a tranzitnú činnosť,
• Košice sú križovatkou tradičných obchodných ciest,
• vybudované dopravné trasy umožňujúce rozvoj spolupráce so susednými štátmi
(Ukrajina, Maďarsko) i ostatnými regiónmi v rámci SR,
• vhodná poloha pre napojenie dopravných koridorov regiónu na medzinárodné dopravné
koridory v smere západ - východ, sever - juh,
• blízkosť hraníc so susednými štátmi (i Poľskom) znižuje dopravné náklady a zvýhodňuje
odbyt produkcie, zvýhodňuje cezhraničnú spoluprácu,
• letisko v Košiciach s medzinárodnými parametrami, s dobrou dopravnou dostupnosťou
do centra mesta,
• dobré dopravné napojenie okresných sídiel a ďalších miest na krajské mesto Košice,
dostupnosť letiska z okolitých okresov, železničných i autobusových tratí,
• vybudovaná širokorozchodná trať od Hanisky pri Košiciach po hranicu s Ukrajinou,
prekládková stanica s obidvoma rozchodmi koľajníc v Čiernej nad Tisou, rozostavaný
terminál pre kombinovanú dopravu v Dobrej,
• dobre vybudovaná priemyselná základňa s diverzifikovanou výrobnou štruktúrou najmä
v Košiciach, ale aj v Michalovciach a Spišskej Novej Vsi a iných okresoch so
zabezpečenými zdrojmi kvalifikovaných pracovných síl požadovaných profesií,
• potenciál obnoviteľných zdrojov energií (geotermálna energia Ďurkov, biomasa napr. v
okrese Trebišov, odpadové teplo zo spaľovne v Košiciach),
• kvalifikované zdroje pracovných síl pre rozvoj elektrotechnického priemyslu,
• výrobné kapacity i zdroje pracovných síl pre rozvoj strojárstva, spracovanie
poľnohospodárskych produktov, ľahkých odvetví priemyslu,
• kvalifikované zdroje ženských pracovných síl pre uplatnenie sa v ľahkých odvetviach
priemyslu,
• dobré klimatické a pôdne podmienky, odborný personál pre rozvoj poľnohospodárstva
najmä v južnej časti Košického kraja,
• výborné podmienky pre rozvoj vinohradníctva ako tradičného odvetvia najmä v
okresoch nachádzajúcich sa na Východoslovenskej nížine a južnej časti Košickej kotliny
(Tokajská oblasť, výrobné kapacity pre spracovanie hrozna)
• veľmi dobré podmienky pre rozvoj cestovného ruchu vo všetkých okresoch Košického
kraja, vidiecku turistiku, poľnovníctvo, rybolov vo väčšine okresov kraja (najdôležitejšie
88

strediská sú Národný park Slovenský raj, Zemplínska Šírava, CHKO Vihorlat, Slovenský
kras, svetové kultúrne dedičstvo),
• rozsah hospodárskych lesov umožňujúci ťažbu drevnej hmoty, vybudované výrobné
kapacity pre jej spracovanie a finalizáciu výroby,
• dostatok stavebných kapacít pre budovanie technickej infraštruktúry, výstavbu bytov,
výrobných objektov,
• demografický potenciál s prevažujúcim obyvateľstvom v produktívnom veku,
• vysoké a stredné školy rozmiestnené v Košickom kraji zabezpečujúce výchovu
kvalifikovaných zdrojov pracovných síl s uplatnených v rôznych profesiách a
odbornostiach, vo výrobnej i nadstavbovej sfére,
• vedecko-výskumná základňa najmä v meste Košice, konanie medzinárodných
konferencií, seminárov, výstav s medzinárodnou účasťou,
• zriadené finančné a poisťovacie inštitúcie v krajskom i okresných sídlach so širokou
škálou bankových a poisťovacích služieb,
• podmienky pre umiestnenie zahraničných zastupiteľstiev (konzulátov v Košiciach),
• poradenské služby pre podnikateľov, odborné služby pre spracovanie podnikateľských
projektov, reklamné a rozvojové agentúry v Košiciach i ďalších okresoch, umiestnenie
kancelárie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach,
• organizované tématické výstavy, kultúrno-športové podujatia so zahraničnou účasťou
spojené s propagáciou kraja a okresov,
• možnosti doplnkového vzdelávania sa (jazykové kurzy) najmä v mestách Košického
kraja,
• priaznivý imidž mesta Košice aj v zahraaničí.
Slabé stránky
V záujme zabezpečenia rozvoja v regiónoch kraja je potrebné eliminovať ahľadať
možnosti postupného odstraňovania a riešenie nasledovných nedostatkov a slabých
stránok :
• nerovnomerne rozmiestnená (resp. nedobudovaná) priemyselná základňa s
nedostatočnou diverzifikáciou výroby vo vybraných, hospodársky problémových
regiónoch (napr. v okresoch Gelnica, Sobrance, Rožňava, Košice-okolie),
• odvetvová štruktúra s prevahou ťažkých odvetví priemyslu s negatívnym dopadom na
životné prostredie, v niektorých okresoch monoštrukturálne orientované (napr. v
okresoch Sobrance - poľnohospodárstvo, Gelnica - strojárstvo),
• nedostatočne využívaná výrobná kapacita vybraných priemyselných subjektov,
chýbajúce výrobné programy a moderné technológie (v prevažnej časti výrobných
subjektov),
• nedostatočná (nízka) napojenosť obyvateľstva na vodovodnú a kanalizačnú sieť, ČOV
najmä v mimokošických okresoch (v okrese Košice-okolie zo 112 obcí bolo na vodovod
napojených len 36 obcí t.j. 32 %, na kanalizáciu bolo napojených len 5 obcí t.j. 4 %),
• nedostatočne rozvinuté služby najmä v malých mestách a vidieckych osídleniach, v
strediskách cestovného ruchu,
• nedostatok pracovných príležitostí najmä vo vidieckych osídleniach (napr. v
mikroregiónoch Kráľovský Chlmec v okrese Trebišov, Hnilecká dolina v okresoch
Spišská Nová Ves a Gelnica, Bidovce - Kecerovce v okrese Košice-okolie, Plešivce a
okolie v okrese Rožňava),
• nepriaznivá národnostná štruktúra v niektorých okresoch (vysoké percento Rómov
najmä v okresoch Gelnica, Spišská Nová Ves a i.),
• nedostatočná propagácia regionálneho potenciálu Košického kraja (najmä prírodného a
ekonomického), ktorá je nevyhnutná pre rozvoj a oživenie hospodárskej základne,
89

• nedostatok ženských pracovných príležitostí,
• nepriaznivý demografický vývoj (nízky index vitality a nízke prirodzené prírastky
obyvateľstva (napr. v okrese Sobrance),
• odchod kvalifikovaných zdrojov pracovných síl do zahraničia,
• nepreviazanosť výchovy kvalifikovaných pracovných síl s potrebou hospodárskej sféry a
jej vývojom,
• nedostatočná palivovo-energetická základňa kraja.
3. Tvorba zón, vymedzenie pólov rozvoja, hospodársky
problémové oblasti
3.1. Hospodársky problémové oblasti
Košický kraj z hľadiska rozvoja hospodárskej základne môžme rozdeliť do 4 skupín:
1. hospodársky problémové, zaostávajúce oblasti: patria sem okresy Sobrance a
Gelnica, ktorých výrobná základňa je málo rozvinutá, je monoštrukturálne orientovaná
(Sobrance - poľnohospodárstvo, Gelnica - strojárstvo) s negatívnym dopadom na životnú
úroveň obyvateľov, pokles počtu obyvateľov, klesanie indexu vitality, prehlbovanie
regionálnych disparít
príležitosti pre rozvoj:
využitie prírodných daností regiónov: v okrese Sobrance rozvoj cestovného ruchu, rozvoj
ľahkých odvetví priemyslu bez negetívneho vplyvu na životné prostredie, rozvoj
kooperačných výrob pre elektrotechnický a automobilový priemysel, rozvoj
potravinárskeho priemyslu v nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu, využitie
výhodnej polohy okresu hraničiaceho s Ukrajinou - tranzit tovarov, dobudovanie
infraštruktúry; v okrese Gelnica rozvoj cestovného ruchu, stabilizáciu strojárskeho
priemyslu s kvalifikovanými zdrojmi pracovných síl, spracovanie v okrese vyťaženej
drevnej hmoty s dôrazom na vyššiu finalizáciu výroby, rozvoj vybraných spracovateľských
odvetví priemyslu (napr. obuvníckeho priemyslu a kooperujúcich výrob, kožiarskeho
priemyslu a i.),
pre rozvoj uvedených hospodársky problémových oblastí je nevyhnutná pomoc štátu a
realizácia konkrétnych ekonomických opatrení pre odstránenie jestvujúcej zaostalosti,
2. stagnujúce oblasti
patria sem okresy Košice-okolie, Rožňava, Trebišov, ktorých výrobná základňa sa viaže
prevažne na zdroje nerastných surovín a je málo diverzifikovaná (Košice-okolie), stagnuje
a upadá potravinársky priemysel (Trebišov, Rožňava, poľnohospodárska výroba má
klesajúcu úroveň v dôsledku transformácie poľnohospodárskych družstiev (Košice-okolie,
Trebišov), zaostáva napojenie obyvateľov najmä na vodovodnú a kanalizačnú sieť
(Košice-okolie, Trebišov, Rožňava),
príležitosti pre rozvoj: u všetkých okresov, ale najmä v okresoch Rožňava a Košice-okolie
využiť veľmi dobré podmienky pre rozvoj cestovného ruchu a vidieckeho turizmu, zvýšiť
kvalitu a rozšíriť sortiment doplnkových služieb; v okrese Košice-okolie využiť výhodnú
polohu, ako je blízkosť mesta Košice pre rozvoj výrob vyžadujúcich vyššiu kvalifikáciu
pracovných síl (elektrotechnický priemysel), využiť surovinovú základňu drevnej hmoty pre
rozvoj drevospracujúceho priemyslu, rozvoj ľahkých odvetví priemyslu, v okrese Rožňava
efektívne využívanie významných zdrojov nerastných surovín,
okresy patriace do tejto skupiny si nedokážu vytvoriť dostatok finančných prostriedkov pre
ďalší rozvoj a odstránenie jestvujúcej zaostalosti,
3. transformujúce sa oblasti
90

patria sem okresy Spišská Nová Ves, Michalovce, ktoré majú pomerne vybudovanú
výrobnú základňu, avšak chýbajú im finančné prostriedky na zavádzanie nových
výrobných programov (pre odstránenie monoštrukturálneho zamerania s orientáciou na
ťažobný priemysel) a modernizáciu výrobných technológií pre zvýšenie
konkurencieschopnosti produkcie,
príležitosti pre rozvoj: využitie veľmi dobrých podmienok pre rozvoj cestovného ruchu -
nachádzajú sa tu Národný park Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi s možnosťou
celoročnej turistiky a lyžovania a rozvoj nadväzujúceho terciárneho sektoru; Zemplínska
Šírava v Michalovciach s možnosťou rekreácie v letných mesiacoch, vytvorenie
pracovných príležitostí v zariadeniach cestovného ruchu a službách, dobudovanie
chýbajúcich zariadení cestovného ruchu a športovísk na predĺženie sezóny; okrem toho v
týchto okresoch sú podmienky pre ťažbu a spracovanie energetických a nerudných
surovín (v Michalovciach kamenná soľ, ropa, zemný plyn, v okrese Spišská Nová Ves
ťažba sadrovca a pripravovaná výroba sadrokartonových dosiek, ferobarytu v
Rudňanoch), podmienky pre rozvoj spracovateľských odvetví priemyslu,
4. rozvojová oblasť - patrí sem mesto Košice, ktoré je výrazným hospodárskym i
spoločenským centrom Košického kraja i celého východného Slovenska.
3.2. Tvorba zón, vymedzenie pólov rozvoja
V rámci Košického regiónu by sme mohli vymedziť póly rozvoja resp. (hnacie
jednotky) v nasledujúcich oblastiach ako je priemysel, doprava, poľnohospodárstvo a
cestovný ruch.
Jednoznačne najvýraznejším fenoménom v hospodárskej oblasti sú VSŽ a.s.,
najväčší priemyselný podnik v SR. Prevažná časť jeho hutníckej produkcie je určená na
export, avšak v tecnologických nadväznostiach by sa tento podnik mohol stať aj hnacou
silou pre malé a stredné strojárske podniky v regióne. V posledných dvoch rokoch VSŽ
a.s. vykonali viaceré kapitalové vstupy do spomínaneho druhu podnikov ako sú
Zemplínske strojárne a.s. alebo Komag a.s., avšak podnik ktorý bol sám výrazne
podkapitalizovaný nemohol priniesť oživenie výroby a v spomínaných podnikoch
pretrvávajú ekonomické problémy. V budúcnosti by tento určite správny zámer bolo
potrebné riešiť kapitalovým vstupom zo zahraničia a až následným uplatnením
technologickej nádväznosti.
V oblasti dopravy pólom rozvoja by sa v súčinnosti s realizáciou projektu Interport
mohli stať významné železničné prekladiská v Čiernej nad Tisou a v Haniske a letisko
v Košiciach. Realizácia tohto projektu by umožnila efektívne naplno využiť už existujúce
kapacity a pritiahnúť vo výraznejšej miere medzinárodny obchod do Košického kraja.
V oblasti cestovného ruchu by sa dalo uvažovať o troch póloch rozvoja
s medzinárodným dosahom. Jedná sa o turistické oblasti : -Slovenský raj
-Historické centrum Košíc
-Zemplínska Šírava
Tieto tri v rámci republiky významné turistické centrá by sa mohli stať po
inštitucionalizovaní (napr. vytvorenie združenia miest a obcí a následné využívanie
rôznych zahraničných podporných fondov) pólmi rozvoja v oblasti CR so sústredením
rôznych druhov turistického ruchu vzájomne sa doplňajúcich, na pomerne malom území.
Práve trasa zo západu na východ by tématicky pokrývala horskú turistiku,
kultúrnohistorické pamätihodnosti a rekreáciu s možnosťou vodných
91

športov. Pri sústredenom pôsobení všetkých toch pólov by vznikal aj synergický efekt na
rozvoj ostatných centier turistického ruchu ako sú napríklad kultúrno-historické pamiatky
Spišských miest, Slovenský kras, Slanské vrchy alebo jazero Vinné.
V oblasti poľnohospodárstva nemôžme hovoriť o existencii pólu rozvoja v plnom
význame slova, avšak skôr o zóne s výraznym potenciálom pre poľnohospodárstvo. Jedná
sa o zónu Východoslovenskej nížinu, ktorá pokrýva prevažnú časť typicky
poľnohospodárských okresov Trebišov, Michalovce a Sobrance. Tieto okresy sú výrazne
orientované aj na spracovateľsko-potravinársky priemysel avšak aj tento rovnako ako
poľnohospodárstvo sa nachádza v značných ekonomických ťažkostiach. Prínosom pre
túto zónu Východoslovenskej nížiny môže byť realizácia štúdie regionálneho rozvoja
Michalovského a Trebišovského okresu v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, ktorá rieši
túto problematiku pomerne komplexne a v súlade s najnovšími trendami v oblasti
poľnohospodárstva a potravinárstva. Avšak prekážkou pre uskutočnenie realizačnej fázy
tohto projektu môže byť podobne ako pri projekte Interport v Košiciach investičná
kapitalová náročnosť v rozsahu niekoľkých miliárd Sk.
4. Pohľad KÚ na ostatné problémy
4.1. Špecifické problémy
• Rozvoj malých a stredných podnikov na báze produkcie VSŽ, a.s. Košice
Východoslovenské železiarne, a.s. Košice v rámci odvetvia výroby kovov a výroby
výrobkov z kovov sú významným producentom širokého sortimentu plechov
valcovaných za tepla a studena a ďalších výrobkov, ktoré VSŽ dodávajú pre
kompletovanie produkcie, napr. pre automobilový priemysel. Na báze uvedenej
produkcie by bolo možné oživiť výrobný potenciál v Košickom kraji.
• Lepšie využitie širokorozchodnej trate, prekladísk
Železničná širokorozchodná trať v celej svojej dĺžke vedie Košickým krajom od Hanisky
pri Košiciach (v blízkosti VSŽ) po Maťovce a je prepojená s Užhorodom na Ukrajine, je
elektrifikovaná. Je využívaná jednosmerne v smere východ - západ pre nákladnú
dopravu, a to predovšetkým na dovoz surovín zo štátov SNŠ. Riešením pre dosiahnutie
vyššej efektívnosti prevádzky a návratnosti finančných prostriedkov vynaložených na
modernizáciu by bolo jej využívanie v oboch smeroch. Výhľadové obojstranné využitie
trate je podmienené rozvojom slobodného colného pásma v lokalite Bočiar a
realizovaním projektovo pripravenej výstavby Interportu v rovnakej lokalite.
Prekladiská tovarov v Čiernej nad Tisou svojou činnosťou sú prospešné pre celé
hospodárstvo SR. Je však potrebné investovať finančné prostriedky do modernizácie
tratí a technologického vybavenia, ktoré je značne zastaralé a prekládkové činnosti by
mohli byť z uvedeného dôvodu presunuté do susedných konkurenčných prekladíšť.
• Nízky objem zahraničných investícií
V Košickom kraji v porovnaní s inými regiónmi, najmä západným Slovenskom bol
doteraz nízky objem zahraničných investícií. V hospodárstve kraja chýbajú voľné
kapitálové zdroje pre realizovanie rozvojových projektov a pre modernizáciu výroby pre
zvýšenie konkurencieschopnosti a odbytu produkcie. V regióne pretrváva vysoká miera
nezametnanosti, v niektorých okresoch sa dostala na úroveň až 30 %, v
mikroregiónoch je ešte vyššia. Košický kraj vyvíja vlastné aktivity pre spropagovanie
ekonomického potenciálu a prilákanie zahraničných investorov, ale je potrebné aj z
92

úrovne ústredných orgánov v záujme odstránenia výrazných regionálnych disparít
presadzovať vstup zahraničného kapitálu do problémových regiónov.
• Znečistené životné prostredie
Na území Košického kraja sa nachádzajú 3 ohrozené oblasti s extrémne narušeným
životným prostredím, na ktorých sa nachádzajú najvýznamnejšie zdroje znečistenia
(Strednozemplínska, Košická, Strednospišská). Do týchto území zasahujú aj
poľnohospodársky využívané pôdy. Znečisťovatelia realizujú opatrenia pre zníženie
množstva exhalátov, ale vzhľadom k ich finančným problémom je starostlivosť o
ochranu životného prostredia často zanedbávaná. Z toho dôvodu odporúčame
prostriedky ŠFŽP využívať najmä na zlepšenie ochrany ŽP v najviac znečistených
regiónoch, v oblastiach využívaných na poľnohospodárske účely a v oblastiach s
vysokou hustotou obyvateľstva.
• Vysoké sústredenie rómskeho obyvateľstva
Vo vybraných okresoch Košického kraja, najmä v okresoch Gelnica, Spišská Nová Ves,
ale aj Košice-okolie, Rožňava, Trebišov je sústredená značná časť rómskeho
obyvateľstva. Ich presné počty nie sú k dispozícii z dôvodu, že časť rómskeho
obyvateľstva pri sčítaní sa hlási k maďarskej, resp. slovenskej národnosti, avšak
štatisticky uvádzané počty Rómov sú podstatne nižšie, ako ich skutočný stav. Táto
skupina obyvateľstva negatívne pôsobí na život v regiónoch z viacerých hľadísk
(bezpečnosť, znečisťovanie životného prostredia, vysoká nezamestnanosť, spôsob
života a i.). Napriek doteraz prijímaným opatreniam sa situácia nezlepšila a v súvislosti
so znižovaním sociálnych dávok bude výraznejšia. Rómska problematika je aktuálna aj
v súvislosti s pripravovaným vstupom Slovenska do Európskej únie. Preto je potrebné
zo strany vlády SR prijať systémové opatrenia pre riešenie tohto vážneho problému.
• Pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti
V Košickom kraji sa spolu s Prešovským krajom už niekoľko rokov strieda najvyššia
miera nezamestnanosti v rámci SR. Trvalo vysoké hodnoty sú v okresoch Sobrance,
Gelnica, Trebišov, Rožňava, ale aj Michalovce, Spišská Nová Ves a Košice-okolie. V
súčasnosti aj v meste Košice, kde je najviac pracovných príležitostí, sa miera
nezamestnanosti zvýšila až na 15 %. V Košickom kraji sa nachádzajú oblasti postihnuté
útlmom tradičných odvetví, pričom nové výrobné aktivity nevytvárajú dostatok
pracovných príležitostí. Znižovanie príjmov obyvateľstva z dôvodu stagnácie výroby,
nútených odchodov zo zamestnania a pod. majú vplyv na znižovanie kúpyschopnosti a
životnej úrovne obyvateľstva. V súvislosti s pripravovaným vstupom SR do EÚ je
potrebné prijať opatrenia pre odstraňovanie výrazných regionálnych disparít a politiku
vlády SR smerovať k podpore štrukturálne postihnutých regiónov.
• Zaostávajúca bytová výstavba
Jedným z ukazovateľov životnej úrovne obyvateľstva je bývanie a počet obyvateľov
pripadajúcich na 1 byt. Bytový problém je stále výraznejší, pretože už niekoľko rokov
pretrváva útlm bytovej výstavby. Výrazne vzrástli ceny bytov, ktoré pri priemerných
mesačných príjmoch obyvateľstva nie sú dostupné. Prijaté opatrenia pre riešenie
bytovej problematiky, napr. formou podpory zo ŠFRB nesplnili svoj účel. Bytový problém
sa prejavuje v znížení sobášnosti, v stagnácii prírastkov obyvateľstva, v odchode
mladých ľudí do zahraničia resp. v znižovaní životnej úrovne. Bytový problém pri
niekoľkoročnom neriešení bude narastať. Zo strany vlády je potrebné prijať podporné
93

opatrenia pre zvýšenie bytovej výstavby a pre lepšiu dostupnosť bytov najmä pre
mladých ľudí.
4.2. Ostatné problémy
• Nevybudovaná informačná sieť medzi jednotlivými zložkami verejnej správy, ktorá
predlžuje a sťažuje prenos informácií, potrebných k realizácii regionálneho rozvoja.
• V súvislosti s plnením úloh súviciacich s regionálnym rozvojom vystupuje otázka
administratívneho členenia Slovenskej republiky a Košického kraja. Kraj je členený na
11 okresov, z ktorých 4 sa nachádzajú v meste Košice, 2 okresy (Gelnica, Sobrance)
boli vytvorené v r. 1996. Problémy riešené v meste Košice sa často prelínajú a
presahujú hranice týchto okresov. Pre ich riešenie je potrebné nachádzať spoločné
postupy úradov, čím sa predlžuje a odďaľuje riešenie. Priblíženie výkonu štátnej správy
kobčanom by bolo možné riešiť presunom vybraných kompetencií zo štátnej správy na
samosprávu, čím by sa opodstatnila potreba zníženia počtu okresov. Okrem toho v
meste Košice je vytvorených 22 samosprávnych mestských častí. Ich vysoký počet
však neznamená lepšie riešenie problémov, pretože toto závisí od objemu finančných
prostriedkov, ktorý je nedostačujúci. U novovytvorených mimokošických okresov je
potrebné podotknúť, že ich vytvorením sa podarilo zviditeľniť problémy týchto regiónov,
ale vytvorením administratívnych pracovných miest sa neprispelo k riešeniu rozvoja ich
hospodárstva.
III. Priority regionálneho rozvoja
Medzi rozhodujúce priority regionálneho rozvoja v Košickom kraji patria:
1. využitie geotermálnej energie v lokalite Ďurkov s overenými zásobami
geotermálnych vôd využiteľnými pre vykurovanie mesta Košice, rozvoj
poľnohospodárstva i rekreácie,
2. realizácia projektu na výstavbu Interportu v Košiciach, suchozemského prístavu v
lokalite Košice - Bočiar, čím by sa vytvorili podmienky pre príliv zahraničného kapitálu,
reštrukturalizáciu hospodárstva s priaznivým dopadom na ekonomické výsledky
regiónu, oživenie jeho potenciálu, vytvorenie pracovných príležitostí a zníženie miery
nezamestnanosti; projekt je obsiahnutý v záväzných regulatívoch Územného plánu
veľkého územného celku Košického kraja, schválených vládou SR,
3. dobudovanie terminálu kombinovanej dopravy v lokalite Dobrá v okrese Trebišov
a jeho prepojenie na cestné hraničné priechody s Maďarskom a Ukrajinou; je
obsiahnuté v záväzných regulatívoch ÚPN VÚC Košického kraja schválených vládou
SR,
4. podpora využitia zdrojov nerastných surovín a vytvorenie pracovných príležitostí
najmä v lokalitách:
- príprava, otvárka a ťažba ložiska Gemerská Hôrka - sadrovec, anhydrit,
- výroba sadry a sadrovotrieskových dosiek v okrese Spišská Nová Ves súbežne s
realizáciou otvárky a ťažby ložiska sádrovca a anhydritu v lokalite Markušovce -
Šafárka,
94

- príprava, otvárka a ťažba ložiska Gemerská Poloma - mastenec,
- ťažba a spracovanie strieborno-medenej rudy - žila Strieborná - Baňa Mária,
5. vytvorenie podmienok pre dobudovanie diaľničnej a cestnej siete v Košickom kraji,
6. komplexné riešenie problematiky rómskeho obyvateľstva,
7. podpora realizácie štúdie „Riešenie regionálneho rozvoja Michalovského a
Trebišovského okresu v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby v nadväznosti na
finálny produkt - výrobok“
8. podpora celkového rozvoja regiónov s orientácou na poľnohospodársku výrobu,
ktoré sa nachádzajú v hospodársky zaostalých oblastiach, a to poskytnutím finančných
prostriedkov resp. umožnením čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ,
9. prijatie legislatívy pre decentralizovanie rozdeľovania prostriedkov štátneho
rozpočtu a verejnoprávnych fondov na regionálnu úroveň v záujme možnosti
riešenia najvýraznejších problémov a zaostávajúcich oblastí z regionálnej úrovne.
Z Á V E R
V záujme zabezpečenie ďalšieho rozvoja Košického kraja je potrebné okrem
prednostného riešenia priorít regionálneho rozvoja zamerať sa na:
• rozvoj ekonomickej základne
• znižovanie miery nezamestnanosti
• udržanie kvalitného životného prostredia
• zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva
Pre realizáciu rozvoja ekonomickej základne a zníženie miery nezamestnanosti
efektívne využiť jestvujúci regionálny potenciál (prírodný, demografický, ekonomický)
najmä:
• rozvoj výrob v nadväznosti na výrobný program VSŽ, a.s. Košice (sortiment plechov so
širokou možnosťou využitia a finalizácie),
• rozvoj elektrotechnického priemyslu, pre ktorý sú v kraji výrobné kapacity, kvalifikované
zdroje pracovných síl so zabezpečenou výchovou ďalších pracovných síl v súlade s
vedecko-technickým pokrokom,
• rozvoj strojárskej produkcie ako tradičnej výroby s vybudovanou výrobnou základňou,
ktorá nie je dostatočne využívaná, so zdrojmi kvalifikovaných pracovných síl a
zabezpečenou výchovou nových odborníkov,
• stabilizácia poľnohospodárskej výroby v záujme zabezpečenia dostatku materiálových
vstupov pre spracovateľský - potravinársky priemysel v kraji, kde sú nedostatočne
využívané výrobné kapacity, resp. z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie sa
zastavila výroba,
• rozvoj spracovateľských podnikov na báze produktov živočíšnej výroby (spracovanie
mlieka a výroba mliečnych produktov v lokalitách chovu, spracovanie zeleniny, ovocia,
hrozna a i.), využitie produktov výskytu lesnej diviny na ich finálne spracovanie,
spracovanie ďalších produktov podľa prírodných daností,
• rozvoj ľahkých odvetví priemyslu pre využitie kvalifikovaných ženských zdrojov
pracovných síl (textilný, odevný, kožiarsky priemysel a i.),
95

• využitie zdrojov nerastných surovín, najmä nerudných pre rozvoj výroby stavebných
hmôt a žiaruvzdorných materiálov (magnezitové slinky, keramické dlaždice,
prefabrikáty),
• zvýšenie finalizácie spracovania drevnej hmoty v jestvujúcich výrobných kapacitách,
• rozvoj drevospracujúceho priemyslu v okresoch s dostatočnými zdrojmi drevnej hmoty
(Gelnica, Košice-okolie, Rožňava a i.) s dôrazom na vyššiu tvorbu pridanej hodnoty,
• zvýšenie transparentnosti vlastníckych vzťahov, dôraz na spracovanie rozvojových
podnikateľských projektov v záujme získania zahraničných investícií a moderných
výrobných technológií pre zvýšenie konkurencieschopnosti domácnej produkcie,
• podpora riešeniu modernizácie prekládkovej železničnej stanice Čierna nad Tisou,
• podpora rozvoja aktívneho cestovného ruchu a nadväzujúceho terciárneho sektoru
zlepšením propagácie stredísk cestovného ruchu a zvyšovaním kvality poskytovaných
služieb v strediskách cestovného ruchu,
• zintenzívnenie spolupráce a koordinácie postupu s inštitúciami podieľajúcimi sa na
regionálnom rozvoji, najmä Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou,
regionálnou kanceláriou v Košiciach, Agentúrou pre priemyselný rozvoj a revitalizáciu,
poradenskými inštitúciami pre podporu malého a stredného podnikania - RPIC a
Cassovia BIC v Košiciach a ďalšími,
• vytváranie podmienok v regióne pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ
v rámci predstupovej prípravy.
Pre udržanie kvalitného životného prostredia:
• rozvoj výrob bez negatívnych vplyvov na životné prostredie, najmä v regiónoch so
zaťaženým životným prostredím vplyvom exhalátov z lokalizovaných priemyselných
výrob,
• realizovanie opatrení pre zníženie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok z
priemyselnej výroby, riešenie odpadového hospodárstva s cieľom vyššieho zhodnotenia
odpadov, modernizácie spaľovania odpadov,
• podpora postupnej plynofikácie sídiel v okresoch kraja v záujme zmeny palivovej
základne a odstránenia malých zdrojov znečistenia,
• podpora ďalšiemu budovaniu diaľničnej siete, obchvatov miest, zlepšovania kvality
ciest, rozvoj kombinovanej dopravy pre zníženie prašnosti.
Pre zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva:
• využitie jestvujúcich stavebných kapacít pre rozvoj bytovej výstavby v kraji,
• dobudovanie technickej infraštruktúry, najmä prednostné budovanie vodovodnej,
kanalizačnej siete a ČOV pre zvýšenie napojenosti obyvateľov,
• vytváranie podmienok pre vzdelávanie obyvateľstva v záujme zabezpečenia výchovy
kvalifikovaných zdrojov pracovných síl, zvyšovanie odbornosti, prehlbovanie jazykových
znalostí, rekvalifikáciu v súlade s požiadavkami trhu práce pre zvýšenie možností
uplatnenia sa a rastu životnej úrovne.
96

PODKLADY :
• Podklady odborov regionálneho rozvoja OÚ ku Koncepcii hospodárskeho a sociálneho
rozvoja Košického kraja, máj 1999
• Podklady odborov Krajského úradu: pozemkového, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstve, školstva, kultúry, dopravy, životného prostredia, bytovej politiky,
sociálnych vecí, zdravotníctva, všeobecnej vnútornej správy a IVES
• Správa o situácii a vývoji na trhu práce v Košickom kraji za roky 1997 - 1998, Aktuálna
informácia o vývoji a situácii na trhu práce k 30. 6. 1999, Krajský úrad práce Košice,
1997, 1998, 30. 6. 1999
• Bulletin Krajskej správy Štatistického úradu v Košiciach za rok 1996, č. 4/1997, 4/1998,
1/1999
• Regionálne porovnania - 1997, Štatistický úrad SR
• Vybrané údaje o regiónoch 4/1998, Štatistický úrad SR
• Podklady Slovenského plynárenského priemyslu, závody: Košice, Michalovce, Poprad,
• Podklady Východoslovenských vodovodov a kanalizácií, š.p. Košice
• Podklady VSE, š.p. Košice
• Regionálna energetická koncepcia Košického kraja, Phare, 1998
• Podklady Slovenských telekomunikácií a.s., Riaditeľstvo východné Slovensko, odštepný
závod Košice
• Podklady ku Koncepcii rozvoja cestovného ruchu, spracované odbormi regionálneho
rozvoja OÚ, apríl 1999
• Štatistika hospitalizovaných, Zdravotnícka štatistika, ÚZIŠ Bratislava 1998
• Zdravotnícka ročenka SR 1997, ÚZIŠ Bratislava 1999
• Základné informačné listy vyplnené podnikateľskými subjektami v Košickom kraji, apríl
1999
• Hospodárske noviny, ročník 1999.
97