Ä. 2/2009 - Výzkumný ústav práce a sociálnÃch vÄcÃ
Ä. 2/2009 - Výzkumný ústav práce a sociálnÃch vÄcÃ
Ä. 2/2009 - Výzkumný ústav práce a sociálnÃch vÄcÃ
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Z Evropské unie<br />
Rovnaké zaobchádzanie s verejnými<br />
a neverejnými poskytovatemi: deklarácia<br />
alebo realita<br />
Zámer vytvori zákonom o sociálnych<br />
službách rovnaké podmienky pre verejných<br />
a neverejných poskytovateov sociálnych<br />
služieb vo všetkých sledovaných parametroch<br />
(na princípe rovnakého zaobchádzania)<br />
vychádzal zo základného princípu, že všetky<br />
subjekty poskytujúce sociálne služby poda<br />
tohto zákona ich poskytujú vo verejnom<br />
záujme, a to dokonca aj vtedy, ak ich cieom<br />
je dosiahnu zisk. Treba však otvorene konštatova,<br />
že takto formulovaná ambícia sa<br />
naplnila v zákone len čiastočne. K rovnakým<br />
podmienkam/kritériám patrí pre každého<br />
poskytovatea potreba registrácie 2 , alej<br />
dodržiavanie podmienok kvality vo všetkých<br />
sledovaných parametroch (prevádzkové,<br />
personálne a procedurálne kritériá), dodržiavanie<br />
podielu počtu klientov/tiek na jedného<br />
zamestnanca/kyňu či náležitosti kvalifikačných<br />
predpokladov pre plnenie vybraných<br />
odborných činností. Zámerom bolo<br />
vytvori rovnaké východiská pre všetky subjekty,<br />
ktoré chcú poskytova sociálne služby.<br />
V podmienkach pre verejných a neverejných<br />
poskytovateov sociálnych služieb sú<br />
však aj určité zásadné rozdiely, ktoré princíp<br />
porovnatenosti „štartu“ podmienok principiálne<br />
narušujú. Dotýkajú sa vo svojej<br />
najhlbšej podstate práva odkázanej osoby<br />
vybra si poskytovatea sociálnej služby.<br />
Porušenie tohto práva sa prejavuje spôsobom,<br />
že v prípade, ak si vyberie verejného<br />
poskytovatea alebo neverejného poskytovatea,<br />
u ktorého si obec alebo vyšší územný<br />
celok objednal sociálnu službu, existuje<br />
garancia na financovanie sociálnej služby<br />
z verejných zdrojov. Ak sa však rozhodne<br />
pre sociálnu službu u neverejného poskytovatea<br />
bez predchádzajúceho oslovenia<br />
obce alebo samosprávneho kraja, znáša<br />
spolu s neverejným poskytovateom<br />
„dôsledky“ takéhoto „neohláseného rozhodnutia“.<br />
Samosprávne orgány nie sú totiž<br />
viazané v takomto prípade povinnosou<br />
financovania sociálnej služby, preto náklady<br />
s ňou spojené znáša v plnom rozsahu odkázaná<br />
osoba sama. Neverejní poskytovatelia<br />
vnímajú takýto postup za diskriminačný<br />
a niektorí priam za likvidačný. Vyjadrujú<br />
obavu, že ak obce a samosprávne kraje<br />
budú postupne rozširova svoje sociálne<br />
služby prostredníctvom kapacít vo vlastných<br />
zariadeniach (aj za pomoci finančných<br />
prostriedkov zo štrukturálnych fondov na<br />
rozvoj sociálnej infraštruktúry), nebudú<br />
potrebova neverejných poskytovateov,<br />
čím sa vyhnú potrebe ich financova. Ak<br />
však vychádzame z faktu, že dopyt vo všetkých<br />
druhoch sociálnych služieb a na celom<br />
území Slovenska je prakticky stále výrazne<br />
vyšší ako ich ponuka, zrejme sa netreba<br />
obáva takéhoto scenára. 3<br />
Jedným z dôvodov, pre ktoré zástupcovia<br />
samosprávy nechceli súhlasi s úplným<br />
zrovnoprávnením verejných a neverejných<br />
poskytovateov v oblasti financovania,<br />
bola ich obava z nedostatku finančných<br />
prostriedkov, ktoré by bolo potrebné<br />
vynaloži na sociálne služby poskytované<br />
neverejnými poskytovatemi. Existujú<br />
však určité indície, že to bola aj obava<br />
z konkurencie a následného zániku tých<br />
sociálnych služieb poskytovaných verejnými<br />
poskytovatemi, o ktoré by klienti a klientky<br />
v prípade možnosti voby nemali<br />
záujem (napr. sociálne služby vekokapacitných<br />
zariadení či zariadení v odahlých<br />
lokalitách). Východiskové úvahy zo strany<br />
samosprávy možno považova za krátkozraké,<br />
nakoko podmienky financovania<br />
neverejných poskytovateov sú v zákone<br />
nastavené tak, že samosprávny orgán im<br />
nikdy neposkytne viac finančných zdrojov,<br />
ako by vynaložil v prípade, že by chcel<br />
sociálnu službu poskytova sám. Navyše,<br />
ak vychádzame z faktu, že neverejný<br />
poskytovate pred začiatkom poskytovania<br />
sociálnej služby investuje vlastné zdroje<br />
do budovy, zariadenia, interiérového vybavenia<br />
či následnej údržby, v niektorých prípadoch<br />
môže by financovanie zabezpečované<br />
cez takýto druh sociálnych subjektov<br />
pre samosprávu dokonca výhodnejšie ako<br />
poskytovanie sociálnych služieb „vo vlastnej<br />
réžii“.<br />
Namiesto záveru<br />
Prvé mesiace implementácie zákona<br />
budú asi najproblematickejšie pre obce,<br />
najmä pre obce s menším počtom obyvate-<br />
ov, ktoré sa potrebujú oboznámi s novou<br />
právnou úpravou a zača zabezpečova<br />
nové úlohy, ktoré im ukladá (napr. v oblasti<br />
lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti,<br />
pri financovaní neverejných poskytovate-<br />
ov, zabezpečení nového typu zamestnancov/kýň,<br />
ale aj v oblasti spolupráce medzi<br />
obcami a samosprávnymi krajmi pri vykonávaní<br />
ich delenej pôsobnosti). Všetky zainteresované<br />
subjekty si uvedomujú, že<br />
v závislosti od toho, ako sa samosprávne<br />
orgány vysporiadajú s novými úlohami<br />
a povinnosami, budú spokojní/ nespokojní<br />
aj užívatelia/ky ich služieb. Prvé skúsenosti<br />
od nich nie sú pozitívne. Hlavne tie obce,<br />
ktoré nepoznajú svoje úlohy, posielajú<br />
klientov a klientky so žiadosami o posúdenie<br />
odkázanosti na príslušnú sociálnu službu<br />
na samosprávne kraje, a to napriek<br />
faktu, že zabezpečenie tejto úlohy patrí do<br />
ich vlastnej pôsobnosti. Vyskytujú sa však<br />
aj opačné prípady zo strany samosprávnych<br />
krajov voči obciam a mestám.<br />
Ďalším problémom sú „obavy z prežitia“<br />
v roku <strong>2009</strong> u tých neverejných poskytovateov,<br />
ktorí poskytovali sociálne služby do<br />
31. 12. 2008 bez finančnej podpory zo strany<br />
samosprávy. Poda zákona o sociálnych<br />
službách sa totiž na samosprávu nevzahuje<br />
povinnos poskytova im finančný príspevok<br />
ani v roku <strong>2009</strong> a 2010.<br />
Napriek úprimnej snahe predstavi<br />
systém riešenia odkázanosti na pomoc inej<br />
osoby v novej slovenskej sociálnej legislatíve<br />
ako pozitívny projekt, končíme tým, čo<br />
môže tento projekt v jeho rozbehovej fáze<br />
skôr ohrozova. Je to oslabené finančné<br />
makroprostredie. Zákon o sociálnych službách<br />
a zákon o peňažných príspevkoch na<br />
kompenzáciu ažkého zdravotného postihnutia<br />
nadobudol účinnos v čase hospodárskej<br />
a finančnej krízy, kedy záväzky solidarity<br />
voči ohrozeným jednotlivcom a skupinám,<br />
na ktorých sa budú podiea aj mestá<br />
a obce, menia parametre fiškálnej decentralizácie<br />
cez zmeny zákona o daniach<br />
z príjmov. Nakoko tieto opatrenia budú<br />
ma dopad na rozpočty miest a obcí, a teda<br />
aj na ich záväzky v oblasti rozvoja sociálnych<br />
služieb pre odkázané skupiny udí,<br />
vláda SR spolu so zástupcami Združenia<br />
miest a obcí Slovenska podpísala „Memorandum<br />
o spolupráci pri riešení dopadov<br />
finančnej a hospodárskej krízy na slovenskú<br />
spoločnos“, ktoré nadobudlo účinnos<br />
dňom 13. 2. <strong>2009</strong> s platnosou do<br />
31. 12. 2010. V oblasti sociálnych služieb sa<br />
v ňom vláda SR zaviazala „v záujme zachovania<br />
rovnováhy posunú účinnos výkonu<br />
zavedenia nových úloh miest a obcí vyplývajúcich<br />
im zo zákona o sociálnych službách<br />
na rok 2011 s tým, že tieto budú štvrročne<br />
vyhodnocované a finančný dopad<br />
bude refundovaný mestám a obciam zo<br />
štátneho rozpočtu a zároveň aj z fondov<br />
Európskej únie. Zároveň sa zaväzuje upravi<br />
pravidlá čerpania fondov EÚ rovnomerne<br />
pre všetky mestá, obce a ich združenia<br />
tak, že zruší obmedzenie limitu 5000 obyvateov<br />
ešte v roku <strong>2009</strong>“. Na druhej strane<br />
sa Združenie miest a obcí Slovenska<br />
zaviazalo „podporova kroky a postupy na<br />
zachovanie doterajšieho stavu a kvality<br />
výkonu verejných služieb a výkon nových<br />
povinností a úloh v oblasti sociálnych služieb<br />
zabezpečova za podmienky refundácie<br />
vzniknutých výdavkov zo zdrojov štátneho<br />
rozpočtu a fondov Európskej únie“.<br />
Efektívnos a dostatočnos takýchto podporných<br />
opatrení ukáže najbližšie obdobie.<br />
1 Bližšie pozri Brichtová, Lýdia, Repková, Kvetoslava.<br />
<strong>2009</strong>. Sociálna ochrana starších osôb a osôb so zdravotným<br />
postihnutím – vybrané aspekty (Nová právna<br />
úprava sociálnych služieb a peňažných príspevkov na<br />
kompenzáciu ažkého zdravotného postihnutia).<br />
EPOS, Bratislava, ISBN 978-80-8057-797-1.<br />
2 Táto požiadavka sa u verejných poskytovateov stretla<br />
s nevôou, nakoko do 31. 12. 2008 povinnos<br />
registrácie nemali (mali ju len neverejní poskytovatelia)<br />
a vnímajú ju ako zbytočnú administratívnu záaž.<br />
3 Napr. v oblasti pobytových sociálnych služieb je<br />
stále v poradovníkoch verejných poskytovateov cca<br />
16 000 čakateov/liek. V tomto počte pritom nie sú<br />
zahrnutí čakatelia/ky u neverejných poskytovate-<br />
ov. Okrem toho, doposia nie sú zmapované potreby<br />
terénnych a ambulantných sociálnych služieb,<br />
ktoré v niektorých regiónoch Slovenska úplne chýbajú<br />
alebo sú nedostatkové.<br />
Lýdia Brichtová pôsobí na Ministerstve<br />
práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako riaditeka<br />
Odboru integrácie osôb so zdravotným<br />
postihnutím a sociálnych služieb.<br />
Kvetoslava Repková pôsobí ako riaditeka<br />
Inštitútu pre výskum práce a rodiny<br />
v Bratislave.<br />
22 FÓRUM sociální politiky 2/<strong>2009</strong>
Change language