Ä. 2/2009 - Výzkumný ústav práce a sociálnÃch vÄcÃ
Ä. 2/2009 - Výzkumný ústav práce a sociálnÃch vÄcÃ
Ä. 2/2009 - Výzkumný ústav práce a sociálnÃch vÄcÃ
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Z Evropské unie<br />
Definuje sa sociálna služba ako odborná,<br />
obslužná a alšia činnos alebo súbor<br />
týchto činností zameraných na poskytnutie<br />
pomoci alebo zabezpečenie poskytnutia<br />
pomoci fyzickej osobe, rodine a komunite<br />
za účelom prevencie alebo zmiernenia<br />
nepriaznivej sociálnej situácie, zachovania,<br />
obnovy alebo rozvoja schopnosti<br />
vies samostatný život, za účelom podpory<br />
začlenenia do spoločnosti, zabezpečenia<br />
nevyhnutných podmienok na uspokojovanie<br />
základných životných potrieb, riešenia<br />
krízovej sociálnej situácie a prevencie<br />
sociálneho vylúčenia.<br />
Podrobne sa upravujú povinnosti poskytovatea<br />
sociálnej služby. Ide napríklad<br />
o povinnos vypracova a dodržiava<br />
procedurálne, personálne a prevádzkové<br />
podmienky poskytovania sociálnej služby,<br />
vypracova individuálny rozvojový<br />
plán klienta/tky, dodržiava maximálny<br />
počet klientov/tiek na jedného zamestnanca/kyňu<br />
a za účelom zvýšenia profesionality<br />
práce vypracova a uskutočňova<br />
program supervízie. Zákon zakazuje<br />
používa prostriedky obmedzenia a upravuje<br />
podmienky a postup ich výnimočného<br />
použitia.<br />
Ustanovujú sa mnohé nové druhy sociálnych<br />
služieb, vrátane odahčovacej služby<br />
pre opatrovateov/ky, ktoré poberajú<br />
peňažný príspevok na opatrovanie.<br />
Aj pre oblas sociálnych služieb sa upravuje<br />
lekárska a sociálna posudková činnos,<br />
konkrétne na účely posúdenia<br />
odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu<br />
službu.<br />
Ustanovujú sa štandardy kvality sociálnej<br />
služby a spôsob ich hodnotenia.<br />
Rieši sa previazanos zdravotnej a sociálnej<br />
starostlivosti (v Európe známa ako<br />
systém integrovanej sociálno-zdravotnej<br />
dlhodobej starostlivosti), a to možnosou<br />
poskytova zdravotnú starostlivos v rozsahu<br />
ošetrovateskej starostlivosti vo<br />
vybraných zariadeniach sociálnych služieb<br />
priamo sestrami, t.j. zamestnancami/kyňami<br />
týchto zariadení, či naopak<br />
poskytovaním sociálnej služby v zdravotníckom<br />
zariadení ústavnej starostlivosti.<br />
Vytvárajú sa rovnaké podmienky pre<br />
verejných a neverejných poskytovateov<br />
pri registrácii a pri určovaní a hodnotení<br />
štandardov kvality sociálnych služieb.<br />
Upravuje sa nový spôsob financovania<br />
neverejných poskytovateov a garantuje<br />
sa financovanie z verejných zdrojov len<br />
pre tých neverejných poskytovateov,<br />
u ktorých si obec alebo VÚC službu<br />
objednala. Na tieto účely sa zavádzajú<br />
dva druhy finančných príspevkov, a to<br />
finančný príspevok pri odkázanosti na<br />
pomoc inej fyzickej osoby a finančný<br />
príspevok na prevádzku.<br />
Zavádza sa viacúrovňové komunitné plánovanie.<br />
Komunitný plán sociálnych služieb<br />
obce bude vychádza z národných<br />
priorít rozvoja sociálnych služieb tak,<br />
aby zodpovedal miestnym špecifikám<br />
a potrebám fyzických osôb a vychádzal<br />
<br />
z analýzy skutkového stavu poskytovania<br />
sociálnych služieb. Koncepcia sociálnych<br />
služieb vyššieho územného<br />
celku bude vychádza z národných priorít<br />
rozvoja sociálnych služieb a komunitných<br />
plánov obcí v jeho územnom<br />
obvode.<br />
Ustanovuje sa výkon dohadu nad dodržiavaním<br />
zákonných ustanovení pri<br />
poskytovaní sociálnych služieb, ktorý<br />
bude vykonáva Ministerstvo práce,<br />
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej<br />
republiky a jeho detašované pracoviská<br />
za úzkej spolupráce s prizvanými expertmi/kami.<br />
3. Riešenie odkázanosti na pomoc<br />
inej osoby – implementačné<br />
otázky a výzvy (alebo<br />
„informácie zo zákulisia“)<br />
Prierezovos a vnútorná diverzita problematiky<br />
riešenia odkázanosti osôb na<br />
pomoc inej osoby vytvára množstvo implementačných<br />
otázok generovaných záujmami<br />
minimálne dvojakej povahy: na jednej<br />
strane záujmami ochrany sociálnych práv<br />
osôb odkázaných na pomoc inej osoby<br />
a ich najbližších (sociálne služby ako predmet<br />
verejného záujmu), na strane druhej<br />
záujmami udržatenosti verejných zdrojov<br />
určených na tento účel (princíp trvalej udržatenosti<br />
pri obmedzenom zdrojovom<br />
krytí). Niektorým z nich sa budeme venova<br />
v nasledujúcom texte.<br />
Riešenie odkázanosti na pomoc inej osoby<br />
rozličnými formami: výhoda alebo problém<br />
Ministerstvo práce, sociálnych vecí<br />
a rodiny SR sa prakticky od roku 2004 netajilo<br />
zámerom vypracova jednotný a ucelený<br />
systém financovania podpory osôb<br />
odkázaných na pomoc iných formou priamej<br />
platby (príspevku na službu), na základe<br />
ktorej by si pre potreby pomoci odkázaná<br />
osoba vone a flexibilne vyberala inú<br />
osobu alebo inštitúciu. Ukázalo sa však, že<br />
významnou prekážkou pre zavedenie takéhoto<br />
systému boli rozdielne zdroje financovania<br />
dovtedajších foriem (peňažný príspevok<br />
za opatrovanie financovaný z priamych<br />
daní zo štátneho rozpočtu, sociálne služby<br />
ako decentralizované originálne kompetencie<br />
obcí a vyšších územných celkov financované<br />
z ich vlastných rozpočtov, t.j. aj<br />
z podielových daní). Bolo nereálne očakáva<br />
financovanie sociálnych služieb zo štátneho<br />
rozpočtu (určite by to bol krok spä)<br />
alebo upravova nové kritériá pre prerozdeovanie<br />
finančných zdrojov samosprávy<br />
prostredníctvom podielových daní. Projekt<br />
stroskotal aj na odhadovanej výške vstupných<br />
nákladov zavedenia jednotného<br />
systému priamych platieb. Tieto by predstavovali<br />
cca 5 mld. Sk nad rámec finančných<br />
prostriedkov, ktoré boli potrebné pre<br />
systém peňažného príspevku za opatrovanie<br />
a sociálnych služieb.<br />
Aj ke konštatujeme, že sa ani v rámci<br />
novej právnej úpravy platnej od januára<br />
<strong>2009</strong> nepodarilo zámer naplni, na druhej<br />
strane vyzdvihujeme zavedenie určitých<br />
prvkov, ktoré vyrovnávajú podmienky<br />
poskytovania pomoci inou osobou v systéme<br />
priamych platieb (peňažný príspevok<br />
na opatrovanie) a sociálnych služieb. Oba<br />
systémy sú zamerané na podporu zotrvania<br />
odkázanej osoby v jej rodinnom alebo<br />
komunitnom prostredí; rovnakým spôsobom<br />
(nástrojom) sa posudzuje ich odkázanos<br />
na pomoc inej osoby, čo umožňuje<br />
vzájomne využíva závery posudkovej činnosti<br />
rozličných útvarov a inštitúcií;<br />
v oboch systémoch sa využíva rovnaká<br />
úroveň ochrany príjmu odkázanej osoby<br />
pred „kofinancovaním“ starostlivosti;<br />
opatrovatelia a opatrovateky v systéme<br />
rodinného opatrovania (peňažný príspevok<br />
na opatrovanie) i profesionalizovaných služieb<br />
sú zabezpečení v systéme sociálneho<br />
poistenia či zo strany štátu alebo zo strany<br />
zamestnávatea. Napokon spomenieme<br />
možnos súbehu oboch schém opatrovania<br />
za zákonom stanovených podmienok (napr.<br />
kombinácia peňažného príspevku na opatrovanie<br />
s opatrovateskou službou či s rezidenčnou<br />
starostlivosou organizovanou<br />
denným spôsobom).<br />
„Vyhýbanie sa povinnostiam“ a delegovanie<br />
zodpovednosti na iných: existujú<br />
v zákonoch ochranné mechanizmy<br />
Keže ide o rozličné schémy financované<br />
z rozličných zdrojov, natíska sa otázka,<br />
či sa nebudú orgány miestnej štátnej správy<br />
či naopak samosprávy vzájomne na<br />
seba spolieha a posúva klientov a klientky<br />
za účelom šetri „vlastné“ peniaze.<br />
Priamo zákon o sociálnych službách však<br />
jednoznačne stavia na tom, že oprávnená<br />
osoba má právo vybra si spôsob zabezpečenia<br />
opatrovania a nadväzne na to<br />
upravuje postup a povinnosti samosprávnych<br />
orgánov pri poskytnutí alebo zabezpečení<br />
sociálnej služby (ak by napr.<br />
samotná obec nevedela sociálnu službu<br />
poskytnú, má povinnos zabezpeči ju<br />
v inej obci pri prevzatí zodpovednosti za<br />
financovanie jej nákladov formou tzv.<br />
refundácie).<br />
Už v čase prípravy a schvaovania návrhu<br />
zákona o sociálnych službách bola otázka<br />
ich financovania zo strany obcí a samosprávnych<br />
krajov komunikovaná ako kúčová,<br />
preto sa hadal konsenzus na najvyššej<br />
úrovni prostredníctvom rokovaní ministra<br />
financií a ministerky práce, sociálnych vecí<br />
a rodiny s vrcholnými zástupcami Združenia<br />
miest a obcí Slovenska a zástupcami<br />
samosprávnych krajov. Závery rokovaní<br />
vtedy ukázali, že na základe očakávaných<br />
odhadov výberu daní budú ma obce<br />
a samosprávne kraje dostatok finančných<br />
zdrojov z podielových daní na plnenie<br />
záväzkov v oblasti rozvoja sociálnych služieb<br />
vyplývajúcich z novej právnej úpravy.<br />
V súlade s tým nebolo v čase schvaovania<br />
zákona potrebné uvažova o osobitných<br />
dotáciách zo zdrojov štátneho rozpočtu či<br />
o zvýšení podielových daní pre obce<br />
a samosprávne kraje.<br />
FÓRUM sociální politiky 2/<strong>2009</strong> 21
Change language