Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre MECHANIZAČNÁ FAKULTA Katedra strojov a výrobných systémov Kvalita rozmiestnenia osiva v pôde pri sejbe cukrovej repy Autoreferát dizertačnej práce na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor vo vednom obore: 41 – 15 – 9 Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby Nitra 2005 Ing. Pavol Findura
- Page 2 and 3: Dizertačná práca bola vypracovan
- Page 4 and 5: Úvod Zvyšovanie úrod a kvality r
- Page 6 and 7: aj na pneumatickom princípe nabera
- Page 8 and 9: šírka úseku bude daná záberom
- Page 10 and 11: Hĺbka sejby h = e + p - d + h o (2
- Page 12 and 13: poli b ri a efektívnu vzdialenosť
- Page 14 and 15: Pri hodnotení kvality sejby sme ho
- Page 16 and 17: Na základe vykonaných meraní a v
- Page 18 and 19: Tab. 1 Výsledky horizontálneho ro
- Page 20 and 21: Záver Dosahovanie dobrých výsled
- Page 22 and 23: Zoznam použitej literatúry BAJČI
- Page 24: začiatku 21. storočia. Nitra: SPU
Slovenská poľnohospodárska <strong>univerzita</strong> v <strong>Nitre</strong><br />
MECHANIZAČNÁ FAKULTA<br />
Katedra strojov a výrobných systémov<br />
Kvalita rozmiestnenia osiva v pôde pri sejbe cukrovej repy<br />
Autoreferát dizertačnej práce<br />
na získanie vedecko-akademickej hodnosti<br />
philosophiae doctor<br />
vo vednom obore: 41 – 15 – 9<br />
Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej<br />
výroby<br />
Nitra 2005<br />
Ing. Pavol Findura
Dizertačná práca bola vypracovaná v internej neskôr v externej forme<br />
doktorandského štúdia na Katedre strojov a výrobných systémov<br />
Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v <strong>Nitre</strong>.<br />
Doktorand:<br />
Ing. Pavol Findura<br />
Katedra strojov a výrobných systémov<br />
Slovenská poľnohospodárska <strong>univerzita</strong><br />
v <strong>Nitre</strong><br />
Vedúci dizertačnej práce:<br />
prof. Ing. Jaroslav Páltik, PhD.<br />
MF, SPU v <strong>Nitre</strong><br />
Oponenti:<br />
prof. Ing. Ladislav Nozdrovický, PhD.<br />
KSaVS, MF SPU v <strong>Nitre</strong><br />
doc. Ing. Adolf Rybka, PhD.<br />
TF ČZU Praha<br />
doc. Ing. Vladimír Pačuta, CSc.<br />
KRV, FAPZ SPU v <strong>Nitre</strong><br />
Autoreferát bol rozoslaný dňa 15.4.2005<br />
Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra strojov<br />
a výrobných systémov MF SPU v <strong>Nitre</strong>.<br />
Obhajoba doktorandskej práce sa koná dňa 1.6.2005 o 9.00<br />
hod.<br />
pred komisiou pre obhajobu dizertačných prác vedného odboru<br />
41 – 15 – 9 Technika a mechanizácia poľnohospodárskej<br />
a lesníckej výroby na Mechanizačnej fakulte SPU v <strong>Nitre</strong>.<br />
Miesto konania: Katedra strojov a výrobných systémov, MF,<br />
SPU v <strong>Nitre</strong>, Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra<br />
S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte<br />
Mechanizačnej fakulty SPU v <strong>Nitre</strong><br />
Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore 41 – 15 – 9<br />
prof. Ing. Jozef Hrubec, CSc.<br />
Slovenská poľnohospodárska <strong>univerzita</strong> v <strong>Nitre</strong>
Súhrn<br />
Požadované uloženie kvalitného osiva do pôdy spolu<br />
s vhodnými pôdnymi a klimatickými podmienkami vytvára<br />
predpoklady vysokej vzchádzavosti a rovnomerne zapojeného<br />
porastu.<br />
V práci navzájom porovnávame u nás najčastejšie<br />
zastúpenú sejačku pri sejbe cukrovej repy Becker SE 4-049<br />
s pneumatickým pretlakovým výsevným ústrojenstvom<br />
so sejačkami Meca 2000, Monopill S s mechanickým plnením<br />
výsevných otovorov a tiež sejačiek Planter II, Magicsem 4000<br />
s pneumatickým podtlakovým výsevným ústrojenstvom.<br />
Vzájomné porovnanie sa vykonalo v oblasti hĺbkového ukladania<br />
osiva a plošného rozmiestnenia rastlín v podmienkach<br />
poľnohospodárskej praxe.<br />
Predložená práca súvisí s riešením projektu VEGA č.<br />
1/7686/20 „Efektívnosť technickej a technologickej inovácie<br />
pestovania vybraných okopanín a olejnín“ riešeného na KSaVS<br />
SPU v <strong>Nitre</strong>.<br />
Summary<br />
Desired bedding of brand seed into soil jointly with<br />
appropriate soil and climate conditions forms assumptions of goot<br />
outgrow and equally engaged cropstand.<br />
We compare the most frequently used sowing machine<br />
Becker SE 4-049 with pneumatic sowing mechanism by sowing<br />
of sugar beet and Meca 2000, Monopill S sowing machines with<br />
mechanical stuffing of scoop openings and Planter II, Magicsem<br />
4000 with pneumatic stuffing of scoop openings too. We made<br />
relative comparison in field of seed bedding depth and plants<br />
distribution in conditions of agricultural practise.<br />
Provided experiments are connected with project VEGA<br />
num. 1/7686/20 „Effectivness of the technical and technological<br />
innovations of the selected root and oil crops“ planting solve in<br />
the department of machinery and production systems,<br />
Agricultural University in Nitra.
Úvod<br />
Zvyšovanie úrod a kvality repy je úlohou používaných<br />
technológií pestovania repy, je však komplikované, pretože sa na<br />
tomto procese podieľa veľké množstvo faktorov pôsobiacich vo<br />
vzájomných interakciách. Vysoké úrody a nízke zberové straty pri<br />
výrobe cukrovej repy môžeme docieliť len pri zabezpečení<br />
rýchleho a rovnomerného vzchádzania repy, pri dosiahnutí<br />
vysokej poľnej vzchádzavosti a i. Rovnomernosť a rýchlosť<br />
vzchádzania je ovplyvňovaná vlastnosťami pôdy a osiva, kvalitou<br />
prípravy pôdy, klimatickými podmienkami a technickými<br />
parametrami sejačiek. Technické parametre sejačiek<br />
bezprostredne ovplyvňujú hĺbku uloženia osiva v pôde,<br />
poškodenie osiva, ale aj rovnomernosť rozmiestnenia semien<br />
v riadku, čo zahrňujeme pod spoločný pojem: „Kvalita<br />
rozmiestnenia osiva v pôde pri sejbe cukrovej repy“. Na riešenie<br />
týchto otázok je zameraná aj moja doktorandská práca.<br />
Cieľ práce<br />
Cieľom dizertačnej práce je posúdiť kvalitu práce súčasne<br />
používaných sejačiek v poľných podmienkach z pohľadu<br />
rozmiestnenia osiva v pôde v zmysle normy ISO 7256/1. Len
ovnomerné rozmiestnenie rastlín a vyrovnaná hĺbka sejby<br />
vytvárajú predpoklady nielen dosahovania vysokých úrod,<br />
odolnosti rastlín voči chorobám a škodcom a i., ale vytvárajú aj<br />
technické predpoklady kvalitného zberu s minimálnymi stratami.<br />
Kvalita práce sejačiek bola sledovaná v poľných podmienkach pri<br />
sejbe cukrovej repy. Práve cukrová repa vyžaduje veľmi presné<br />
ukladanie semien do pôdy. Pre sledovanie hĺbky sejby bolo<br />
cieľom navrhnúť a realizovať zariadenie na kontinuálne meranie<br />
hĺbky sejby. Ako etalón bola použitá u nás najviac v praxi<br />
rozšírená sejačka Becker SE 4-049 (vyrábaná v SR).<br />
Materiál a metódy<br />
Kvalita sejby významne ovplyvňuje celý<br />
technologický proces výroby cukrovej repy. V rámci<br />
poľných meraní, za účelom sledovania kvality práce<br />
sejačiek použijeme odporúčanú kalibráciu obaľovaného<br />
osiva 3,5-4,75 mm. Jedná sa o kalibráciu, ktorá v súčasnosti<br />
nie je normalizovaná, ale na základe dohovorov<br />
medzinárodne odporúčaná.<br />
Pre meranie budú použité základné druhy<br />
vyrábaných sejačiek pracujúcich ako na mechanickom, tak
aj na pneumatickom princípe naberania osiva. Sejačky<br />
s pneumatickým princípom naberania osiva budú zastúpené<br />
typmi Magicsem 4000, Planter II, Becker SE 4-049.<br />
U sejačiek s mechanickým princípom naberania osiva<br />
budeme sledovať moderné sejačky Meca 2000 a Monopill<br />
S.<br />
Merania budú realizované ako v laboratórnych, tak<br />
i v poľných podmienkach.<br />
Laboratórnymi meraniami sme zisťovali vlastnosti<br />
použitých osív (rozmerové vlastnosti, hmotnosť tisíc semien<br />
klíčivosť a i.)<br />
Poľné merania sa vykonali v poľných podmienkach a to<br />
v nasledujúcej postupnosti:<br />
A. zhodnotenie prípravy a vlastností pôdy pred sejbou,<br />
B. meranie hĺbky sejby,<br />
C. meranie profilu vysiateho riadku,<br />
D. meranie horizontálneho rozmiestnenia semien a poľnej<br />
vzchádzavosti.<br />
A. Zhodnotenie prípravy a vlastností pôdy pred sejbou<br />
Pre posúdenie podmienok, kde budú vykonané poľné<br />
skúšky sejačiek v zmysle normy ISO 7256/1, je žiadúce<br />
charakterizovať pôdne podmienky. Za tým účelom sme<br />
vykonali zhodnotenie jesennej a jarnej prípravy pôdy.
V rámci jesennej prípravy pôdy sme sledovali<br />
vyrovnanosť povrchu pôdy a to v pozdĺžnom a priečnom smere<br />
na smer budúcej sejby (obr. 1). Merania sa uskutočnili vždy po<br />
100 mm odčítaním hodnoty x. Vyrovnanosť povrchu pôdy<br />
vyjadríme mierou variability hodnoty x pomocou výpočtu<br />
variačného koeficientu.<br />
meradlo<br />
meracia rovina<br />
100<br />
x<br />
Obr.1 Schematické znázornenie merania<br />
V rámci jarnej prípravy pôdy sme v zmysle normy ISO<br />
7256/1 hodnotili druh a stav pôdy (štruktúra pôdy, merná<br />
hmotnosť pôdy, obj. hmotnosť pôdy, pórovitosť, vlhkosť).<br />
Vlastnosti pôdy budeme sledovať pred sejbou resp. po kyprení a<br />
po sejbe z riadkov neovplyvnených kolesami traktora. Odber<br />
vzoriek sme vykonávali pomocou súpravy Kopeckého valčekov.<br />
B. Meranie vertikálneho uloženia semien – hĺbky sejby<br />
Hĺbka sejby (h) je definovaná ako vzdialenosť spodného<br />
okraja semena k povrchu pôdy nad semenom po zasiatí – STN 46<br />
54 51. Pri jej zisťovaní parcelu rozdelíme na 5 úsekov. Pričom
šírka úseku bude daná záberom sejačky a dĺžka bude zodpovedať<br />
3 x 40 m políčkam. V uvedených piatich úsekoch sa bude<br />
pohybovať sejacia súprava v rozsahu pracovných rýchlostí 4 až<br />
12 km.h -1 .<br />
Pre meranie hĺbky sejby sme použili ultrazvukový<br />
bezkontaktný systém merania a indukčnostný kontaktný systém<br />
merania hĺbky sejby. Obidva snímače boli vhodne uchytené na<br />
univerzálnom ráme pripevnenom na zásobníku výsevnej jednotky<br />
sejačky (obr. 2).<br />
5. 4. 3.<br />
6. 2. 1.<br />
A.<br />
B.<br />
C.<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
Obr. 2 Pohľad na uchytenie jednotlivých snímačov na<br />
výsevnej sekcii: 1- plaz, 2- ultrazvukový snímač, 3-<br />
indukčnostný snímač, 4- snímač zrýchlenia, 5- snímač<br />
impulzov, 6- tachodynamo<br />
Pod pojmom hĺbka sejby rozumieme podľa STN 46 5451<br />
vzdialenosť od spodného okraja semena k povrchu pôdy nad<br />
semenom po jeho uložení v pôde. Táto definícia platí všeobecne
pre všetky plodiny. Pri sejbe repy je potrebné uvedenú definíciu<br />
spresniť. Hĺbka sejby h je daná súčtom hĺbky uloženia osiva<br />
v pôde h s a výšky nahrnutia pôdy na výsevný riadok nad pôvodný<br />
terén h n .<br />
h=h s +h n (1)<br />
Meracia rovina<br />
Meranie hodnoty d<br />
c<br />
h<br />
ho<br />
d<br />
hn<br />
p e<br />
e1<br />
Úroveň pôdy po predsejbovej príprave<br />
Plaz po doťažení<br />
Poloha semena za výsevnou pätkou<br />
Poloha semena po zatlač. kotúči<br />
Obr.3 Merací prístroj pre zisťovanie hĺbky uloženia osiva h s a výšky nahrnutia<br />
pôdy h n<br />
Pre overenie nameraných údajov a zistenie hĺbky uloženia<br />
semena h s a výšky nahrnutia h n , bol skonštruovaný merací prístroj<br />
(obr.3) a platia nasledovné vzťahy.
Hĺbka sejby<br />
h = e + p – d + h o (2)<br />
Výška pôdy nad semenom (výška nahrnutia) h n<br />
h n = e + p – d (3)<br />
Hĺbka uloženia osiva v pôde h s<br />
h s = e + p – c (4)<br />
h – hĺbka sejby (STN 465451), mm,<br />
h o – hrúbka osiva, mm,<br />
h n – výška (nahrnutia) zakrytia semien pôdou, mm,<br />
h s – hĺbka uloženia osiva, mm.<br />
p – vzdialenosť plaz – výsevná pätka, mm.<br />
C. Meranie profilu vysiateho riadku po sejbe<br />
Na hĺbku sejby h má vplyv už spomenutá výška nahrnutej<br />
zeminy nad semenom h n , ktorá vytvára konečný pôdny profil po<br />
sejbe. Na zisťovanie profilu riadku po sejbe pri rôznych<br />
pracovných rýchlostiach sme použili profilograf na obr.4.<br />
Meracia rovina<br />
Meracie tyčky<br />
Stopa vytvorená<br />
plazom pri sejbe<br />
h<br />
Osivo<br />
15 cm<br />
15 cm<br />
p<br />
Obr.4 Profilograf
Dodržanie požiadavky, aby stred profilografu sa<br />
nachádzal nad zahrnutým osivom, je zabezpečené uložením<br />
pravej strany profilografu do stopy, ktorú vytvoril počas<br />
sejby špeciálne upravený a doťažený plaz. Namerané<br />
hodnoty boli zaznamenané fotograficky.<br />
D. Meranie horizontálneho rozmiestnenia semien<br />
Zisťovanie horizontálneho rozmiestnenia semien po sejbe<br />
(vzdialenosti semien v riadku) je technicky náročnejšie<br />
a väčšinou spojené s jeho možným posunom. V zmysle normy<br />
ISO 7256/1 sa pre hodnotenie kvality horizontálneho<br />
rozmiestnenia semien používa nepriama metóda meraním<br />
rozmiestnenia rastlín. Vzdialenosť rastlín bola zaznamenávaná na<br />
úseku 40 m s 10 násobným opakovaním na priložený papierový<br />
pás. Hodnotenie rozmiestnenia semien v riadku pri laboratórnych<br />
meraniach a tiež rastlín pri poľných meraniach sa uskutočňuje<br />
podľa tzv. viacvrcholového normálového rozdelenia<br />
(Sperlingsson-Rademacher-Brinkmann, 1986/87; Griepentrog<br />
1992, Páltik, 2001). Pri hodnotení kvality sejby, rozmiestnenia<br />
semien (rastlín) v riadku je potrebné poznať požadovanú<br />
vzdialenosť rastlín PVR (v poľných) resp. semien PVS (v<br />
laboratórnych podmienkach), nameranú vzdialenosť rastlín na
poli b ri a efektívnu vzdialenosť rastlín EVR (obr. 5). EVR určíme<br />
výpočtom ako určitú strednú hodnotu nameraných vzdialeností.<br />
Pri hodnotení kvality sejby v poľných podmienkach roztriedime<br />
namerané vzdialenosti b ri (Páltik, 1998) na:<br />
- dvojaky, kde pre vzdialenosť b ri platí<br />
0 ≤ b ri < 0,5 (EVR) – počet n 0 (5)<br />
- rozmiestnenie v požadovaných vzdialenostiach<br />
0,5 (EVR) ≤ b ri < 1,5 (EVR) – počet n 1 (6)<br />
- jednonásobné vynechávky<br />
1,5 (EVR) ≤ b ri < 2,5 (EVR) – počet n 2 (7)<br />
- (k – 1) násobné vynechávky<br />
(k-1)(EVR) ≤ b ri < (k+0,5)(EVR) – počet n k (8)<br />
Obr. 5 Meranie a hodnotenie rozloženia rastlín v riadku pri hodnotení kvality<br />
sejačky, presnosť rozmiestnenia rastlín je vyjadrená štandardnou odchýlkou s r<br />
br 1 , br 2 ...br i - namerané vzdialenosti rastlín na poli, PVS (PVR) - požadovaná<br />
vzdialenosť semien (rastlín) - daná nastavením stroja, EVR- vypočítaná<br />
efektívna vzdialenosť semien (rastlín), (Páltik, 1998)
Súhrn výsledkov s uvedením nových poznatkov<br />
Pri sledovaní kvality sejby v poľných podmienkach sme<br />
postupovali v zmysle normy ISO 7256/1. Kvalita sejby okrem<br />
iného je daná požadovaným horizontálnym a vertikálnym<br />
rozmiestnením semien v pôde pri ich minimálnom poškodení.<br />
Skúšky boli vykonané na pôde s percentuálnym<br />
zastúpením zŕn menších ako 0,01 mm v rozsahu 20 – 30 %, čiže<br />
sa jednalo v zmysle STN 4653 02 o hlinito-piesočnatú pôdu. Pred<br />
meraniami sme vyhodnotili vyrovnanosť povrchu pôdy<br />
v priečnom smere kolmom na smer sejby. Priečna nevyrovnanosť<br />
pôdy vyjadrená variačným koeficientom sa pohybovala v rozsahu<br />
59,18 až 82 %.<br />
Na základe medzinárodného dohovoru medzi výrobcami<br />
osív sa zaužívala kalibrácia 3,5-4,75 mm. Uvedenú kalibráciu<br />
rôznych výrobcov sme použili pri našich meraniach. Na základe<br />
výsledkov môžeme konštatovať, že všetky používané osivá<br />
vyhoveli medzinárodnému dohovoru výrobcov osív a splnili<br />
percentuálne zastúpenie rozmerov semien v jednotlivých<br />
rozmerových triedach.
Pri hodnotení kvality sejby sme hodnotili:<br />
výsledky hodnotenia vertikálneho rozmiestnenia semien,<br />
výsledky hodnotenia horizontálneho rozmiestnenia rastlín.<br />
Výsledky hodnotenia vertikálneho rozmiestnenia semien<br />
Ak horizontálne rozmiestnenie rastlín ovplyvňuje<br />
predovšetkým kvalitu porastu a plnenie podmienok pre zber,<br />
potom rozmiestnenie semien vo vertikálnej rovine má<br />
rozhodujúci vplyv na klíčenie, rýchlosť vzchádzania a výšková<br />
vyrovnanosť porastu. Mnohí autori uvádzajú, že hĺbka sejby daná<br />
vertikálnym uložením osiva v pôde sa môže u cukrovej repy<br />
pohybovať v rozsahu 20-70 mm. Ak hĺbka sejby, resp. výška<br />
pôdy nad semenom prekračuje hodnotu okolo 25 až 30 mm<br />
(podľa druhu a stavu pôdy) dochádza nielen k znižovaniu poľnej<br />
vzchádzavosti, ale aj k oneskorovaniu vzchádzania a tvorbe<br />
nevyrovnaného porastu.<br />
Priebeh snímania hĺbky sejby indukčnostným<br />
a ultrazvukovým snímačom pri rôznych rýchlostiach<br />
u porovnávaných sejačiek je na obr. 6. Pritom pri orientačných<br />
meraniach sa nie výnimočne vyskytovala hĺbka sejby v rozsahu<br />
50 – 70 mm. Najčastejším dôvodom je nadmerné prekyprená<br />
pôda s veľkým zaborením hĺbkových oporných kolies, nevhodné<br />
nastavenie výsevnej jednotky vo vzťahu k rámu a i.
Obr. 6 Závislosť hĺbky ukladania semien do pôdy od pracovnej<br />
rýchlosti sejačiek Planter II, Becker SE 4 – 049 a Meca 2000
Na základe vykonaných meraní a vyhodnotení výsledkov,<br />
môžeme v oblasti hodnotenia vertikálneho rozmiestnenia semien<br />
v pôde pri sejbe cukrovej repy vysloviť nasledujúce závery:<br />
• ultrazvukový a indukčnostný systém snímania zahĺbenia<br />
výsevnej pätky realizovaný v tejto práci je možné použiť pre<br />
sledovanie hĺbky sejby,<br />
•<br />
•<br />
•<br />
•<br />
•<br />
môžeme vysloviť názor, že ultrazvukový snímač ako<br />
bezkontaktný systém má perspektívu použitia pri výskumnom, ale<br />
aj pri prevádzkovom sledovaní hĺbky sejby,<br />
zvyšovanie pracovnej rýchlosti u všetkých sledovaných<br />
sejačiek spôsobovalo zvyšovanie variability hĺbkového uloženia<br />
semien,<br />
najnižšie hodnoty kolísania zahĺbenia výsevnej pätky v<br />
pôde vykazovala sejačka Meca 2000,<br />
sledované sejačky vykazujú s narastaním pracovnej<br />
rýchlosti pokles hĺbky ukladania semien do pôdy v rámci<br />
sledovaného rozsahu pracovnej rýchlosti až o cca 1/3,<br />
merania hĺbky sejby potvrdzujú výsledky zistené pri<br />
zahlbovaní výsevnej pätky a to, že zvyšovaním pracovnej<br />
rýchlosti dochádza k znižovaniu hĺbky sejby u všetkých<br />
porovnávaných sejačiek.
Výsledky hodnotenia horizontálneho rozmiestnenia rastlín<br />
Naším cieľom bolo vzájomné porovnávanie piatich<br />
sejačiek na presný výsev rôznych výrobcov v poľných<br />
podmienkach. Pri skúšaní sejačiek sme si postavili za cieľ použiť<br />
sejačky s rôznym princípom sejby, vrátane najmodernejších<br />
konštrukcií a ako porovnávací etalón sme použili u nás vyrábanú<br />
a v súčasnej praxi najviac rozšírenú sejačku Becker SE 4-049. So<br />
sejačiek pracujúcich na pneumatickom princípe sme sledovali<br />
sejačky Planter II a Magicsem 4000. A nakoniec sme do meraní<br />
zaradili sejačky s mechanickým naberaním semien (Meca 2000,<br />
Monopill S), ktoré vyžadujú najpresnejšiu kalibráciu osiva a boli<br />
konštrukčne vyvinuté predovšetkým na sejbu repy. Kedže<br />
zisťovanie vzdialeností medzi semenami po sejbe je<br />
problematické, vykonali sme ho až po vzídení rastlín. Vzájomné<br />
porovnanie kvality horizontálneho rozmiestnenia semien v riadku,<br />
vykonané sledovaním rozmiestnenia rastlín a výpočtom<br />
nasledujúcich parametrov:<br />
• efektívnej vzdialenosti rastlín (EVR) – (obr. 5 – metodika),<br />
• štandardnej odchýlky vzdialenosti rastlín (s r ) od tzv.<br />
efektívnej vzdialenosti rastlín (EVR),<br />
• percentuálnym zastúpením požadovaného rozmiestnenia<br />
rastlín (PRR) dvojakov a jedno-, dvoj-, a viacnásobných<br />
vynechávok.
Tab. 1 Výsledky horizontálneho rozmiestnenia rastlín<br />
Stroj<br />
Pracovná rýchlosť<br />
Požadovaná<br />
(nastavená)<br />
vzdialenosť rastlín<br />
Efektívna<br />
vzdialenosť rastlín<br />
Relatívna<br />
vzchádzavosť<br />
Štandardná<br />
odchýlka x2<br />
Požadované<br />
rozmiestnenie<br />
rastlín (PRR)<br />
Rozmiestnenie rastlín<br />
Dvojaky x3<br />
Jednonásobná<br />
vynechávka x4<br />
dvojnásobná<br />
vynechávka<br />
> ako<br />
dvojnásobná<br />
vynechávka<br />
m.s -1 mm mm % mm % % % % %<br />
Planter II 0,68 177 164,0 80,40 23,64 78,9 0,7 15,8 3,1 1,5<br />
Planter II 1,07 177 163,5 82,58 36,44 77,9 2,4 15,2 3,2 1,4<br />
Planter II 1,71 177 166,7 79,53 39,23 72,9 3,3 15,7 4,6 3,4<br />
Planter II 1,99 177 162,7 82,08 37,44 74,7 3,7 16,5 3,8 1,3<br />
Planter II 2,42 177 166,4 71,72 41,17 64,2 3,8 20,8 7,4 3,9<br />
Becker 0,88 190 189,1 83,81 30,85 81,7 1,0 13,4 2,9 0,9<br />
Becker 1,26 190 190,6 79,09 35,33 77,4 0,9 17,5 3,1 1,2<br />
Becker 1,73 190 190,8 87,20 39,46 83,0 2,1 12,4 2,4 0,1<br />
Becker 2,06 190 188,7 83,99 43,21 78,3 2,9 15,4 3,1 0,4<br />
Becker 2,68 190 188,6 85,96 49,82 78,8 3,6 15,9 1,2 0,5<br />
Magicsem 4000 0,81 191 185,7 67,32 40,48 57,0 5,2 20,5 8,5 8,8<br />
Magicsem 4000 1,33 191 188,1 63,73 39,00 57,6 3,1 23,9 8,6 6,8<br />
Magicsem 4000 1,94 191 187,1 59,07 43,90 53,1 3,0 25,1 11,2 7,6<br />
Magicsem 4000 2,51 191 191,0 66,61 43,97 55,4 5,6 23,7 9,0 6,4<br />
Meca 2000 0,65 197 191,5 77,76 33,25 68,6 3,1 21,0 4,2 3,1<br />
Meca 2000 1,04 197 192,4 72,33 31,69 67,5 2,4 20,8 6,3 3,0<br />
Meca 2000 1,65 197 192,9 68,17 28,91 63,8 2,2 20,7 7,5 5,8<br />
Meca 2000 1,93 197 190,3 69,97 28,81 65,2 2,4 19,2 6,5 6,8<br />
Meca 2000 2,35 197 193,6 62,68 28,44 56,4 3,1 20,8 10,8 8,8<br />
Monopill S 0,68 177 178,3 77,54 22,78 75,9 0,8 16,3 5,9 1,0<br />
Monopill S 1,07 177 178,1 78,40 20,52 76,8 0,8 15,9 5,3 1,2<br />
Monopill S 1,71 177 178,2 78,63 20,29 76,7 0,9 15,3 3,9 3,1<br />
Monopill S 1,99 177 179,2 79,49 17,84 77,9 0,8 16,2 3,4 1,7<br />
Monopill S 2,43 177 179,2 75,74 20,28 73,8 0,9 19,5 3,7 2,0
Pri hodnotení kvality rozmiestnenia semien<br />
v horizontálnej rovine môžeme vysloviť nasledujúce závery:<br />
•<br />
•<br />
•<br />
všetky sledované sejačky v podstate dodržiavajú<br />
požadovanú (nastavenú) vzdialenosť rastlín. Rozdiel od tzv.<br />
efektívnej vzdialenosti, čo je vypočítaná priemerná vzdialenosť<br />
rastlín pri nezohľadnení dvojákov a vynechávok je prakticky<br />
zanedbateľný,<br />
pri hodnotení rozmiestnenia rastlín pomocou štandardnej<br />
odchýlky vzdialenosti rastlín v riadku vykazovala sejačka<br />
Monopill S, hodnotu priemernej štandardnej odchýlky s = 20,34<br />
mm. Potom nasledovala sejačka Meca 2000 (s = 30,22 mm),<br />
ďalej sejačka Planter II (s = 35,58 mm) a najhoršie výsledky<br />
v tomto zmysle vykazovala sejačka Magicsem 4000 (s = 41,84<br />
mm),<br />
pri sejačkách s pneumatickými výsevnými ústrojenstvami<br />
hodnota štandardnej odchýlky s narastajúcou rýchlosťou sejačky<br />
sa zvyšuje (presnosť rozloženia semien v riadku klesá). Pri<br />
niektorých sejačkách s mechanickým naberacím ústrojenstvom<br />
naviac platí, že horizontálna zložka obvodovej rýchlosti kotúča je<br />
približne zhodná s pojazdovou rýchlosťou stroja a najlepšie<br />
rozloženie rastlín v riadku sa dosahuje pri určitej (optimálnej)<br />
pracovnej rýchlosti. Pri sejačke Meca 2000 je to rýchlosť 1,65<br />
m.s -1 , pri sejačke Monopill S pri rýchlosti 1,71 m.s -1 .
Záver<br />
Dosahovanie dobrých výsledkov v pestovaní cukrovej<br />
repy je podmienené dopestovaním rovnomerného a vyrovnaného<br />
porastu so zodpovedajúcim počtom jedincov na hektár.<br />
Zakladanie porastu cukrovej repy je ovplyvnené<br />
pôdnymi, klimatickými podmienkami, obrábaním pôdy a sejbou<br />
okrem iného. Kvalitnou sejbou sa snažíme zabezpečiť čo<br />
najpriaznivejšie podmienky pre klíčenie, vzchádzanie, vývoj<br />
a zber repy.<br />
Pri hodnotení kvality presnej sejby sme porovnávali päť<br />
sejačiek s rôznym výsevným ústrojenstvom. Kvalita<br />
rozmiestnenia osiva v pôde je daná rovnomernosťou resp.<br />
variabilitou jeho horizontálneho rozmiestnenia vo vysievaných<br />
riadkoch a jeho vertikálnym rozmiestnením t.j. hĺbkou sejby.<br />
Pri horizontálnom rozmiestnení semien neskôr rastlín<br />
v riadkoch je cieľom dosiahnuť minimálnu variabilitu<br />
vysievaných vzdialeností medzi semenami v riadku vyjadrenú<br />
štandardnou odchýlkou. Z tohto pohľadu najlepšie výsledky<br />
dosiahla sejačka Monopill S (s=20,34 mm). Potom nasledovala<br />
sejačka Meca 2000 (s = 30,22 mm), sejačka Planter II (s= 35,58<br />
mm) a nakoniec sejačka Magicsem 4000 (s = 41,84 mm).<br />
Vertikálne ukladanie semien, čiže hĺbka sejby má<br />
rozhodujúci vplyv na klíčenie, vzchádzanie, ale aj rýchlosť
vzchádzania repy. Výsledky dokazujú, že s narastaním pracovnej<br />
rýchlosti sejačky vykazujú pokles hĺbky ukladania semien do<br />
pôdy v rámci sledovaného rozsahu pracovnej rýchlosti až o cca<br />
1/3. Výsevné pätky u porovnávaných sejačiek vykazujú značný<br />
rozdiel v maximálnom a minimálnom zahĺbení. Najnižšie<br />
hodnoty kolísania zahĺbenia výsevnej pätky vykazovala sejačka<br />
Meca 2000 (variačné rozpätie hĺbkového uloženie semien sa<br />
pohybovalo v rozsahu 36,1 – 49,2 mm). Sejačky Planter II (33,2 –<br />
55,9 mm) a Becker SE 4-049 (49,6 – 74,6 mm) dosiahli z tohto<br />
pohľadu horšie výsledky.<br />
Uvedené poznatky z problematiky sejby môžu napomôcť<br />
pri riešení konkrétnych problémov spojených s použitím rôznych<br />
sejačiek a osív v poľných podmienkach.<br />
Riešenie uvedeného tematického celku bolo vyžiadané<br />
potrebami praxe z pohľadu použitia a nákupu techniky na sejbu<br />
repy (Selekt – výskumný a šľachtiteľský ústav Bučany a. s.).<br />
Výsledky boli publikované a prezentované na zahraničných i<br />
celoslovenských konferenciách.
Zoznam použitej literatúry<br />
BAJČI, P. – PAČUTA, V. – ČERNÝ, I. 1997. Technológia<br />
pestovania cukrovej repy. In: Cukrová repa, Nitra, UVTIP-NOI,<br />
1997, s.34-91, ISBN 80-85330-35-0<br />
BAJČI, P. 1998. Aktuálne problémy pestovania cukrovej repy na<br />
Slovensku. In: Řepařství, 1998, Katedra rostlinné výroby AF<br />
ČZU, Praha, 1998, s. 89-92<br />
GRIEPENTROG, H., W. 1992. Bewertung von<br />
Längsverteilungen bei Einzelkornsämachinen. In: Landtechnik,<br />
1992, Nr. 3, 1992, s. 123-132<br />
ISO 7256/1 - Návrh metodiky skúšok sejačiek pre presnú sejbu<br />
NOZDROVICKÝ, L. – RATAJ, V. – MIHAĽ, P. 1997.<br />
Mechanizácia rastlinnej výroby a jej hospodárne využívanie, SPU<br />
v <strong>Nitre</strong>, 129 s., ISBN 80 – 7137 – 439 - 3<br />
PÁLTIK, J. 1998. Zuckerübenanbau in der Slowakei. In: Die<br />
Zuckerrüben, NSR, 1998, Nr. 6, s. 242-246<br />
PÁLTIK, J. 2001. Porovnanie kombinovaných kypričov pri<br />
predsejbovej príprave pôdy. In: Moderná mechanizácia. č.5,<br />
2001, s. 8-9<br />
RYBKA, A. 1999. Uplatnení strojů pro zpracovaní půdy<br />
s poháněnými pracovnými nástroji v systému precizního<br />
zemědelství. In: Sbornik příspěvků z Mezinárodní vědecké<br />
konference „zemědelská technika na přelomu 20 a 21. století“,<br />
1999, s. 52-57, ISBN 80-213-0504-5<br />
SPERLINGSSON, CH. – RADEMACHER, T. – BRINKMANN,<br />
W. ET. AL. 1986/87. Vereinheitlichung des Prüfverfahrens für<br />
Zuckerrüben-Präzisions-Einzelkornsägeräte nach ISO 7256/1. In:<br />
Jahrensbericht, Bonn: Institut für Landtechnik, 1986/87, s. 60-66<br />
STN 46 5451 - Vzdálenosti řádku, výsevky, spony při<br />
výseve a výsadbě a kloubka setí sazení rostlin obdelávaných<br />
mechanizačními prostředky<br />
Ďalších 125 literárnych prameňov je uvedených v dizertačnej<br />
práci.
Zoznam publikovaných prác autora súvisiacich<br />
s riešenou problematikou<br />
PÁLTIK, J. a KOL. 2003. Stroje pre rastlinnú výrobu. Obrábanie<br />
pôdy, sejba. Nitra: VES SPU, 2003, 241 s. ISBN 80-8069-200-9<br />
PÁLTIK, J. – FINDURA, P. 2003. Hodnotenie kvality sejby<br />
cukrovej repy z pohľadu vzdialeností semien. In: Listy<br />
cukrovarnické a řepařské, roč. 119, 2003, č. 4, s. 102-105.<br />
FINDURA, P. – PÁLTIK, J. – MAGA, J. 2003. Porovnanie<br />
kvality sejby sejačiek Becker SE 4- 049 a Meca 2000. In:<br />
Zemědělská a zahradnická technika z hlediska enviromentální<br />
politiky státu. Břeclav: UZT, 2003, s. 89-93.ISBN 80-7157-661-1<br />
FINDURA, P. – MAGA, J. – PÁLTIK, J. 2004. Drills for sugar<br />
beet sowing in conditions of EU. In: Agricultural Engineering in<br />
the EU Competitive Environmet. Prague: Czech University of<br />
Agriculture in Prague, 2004, s.20-24. ISBN 80- 213-1173-8<br />
FINDURA, P. – PÁLTIK, J. – MAGA, J. 2004. Sowing quality<br />
comparison of sowing machines. In: Young people and<br />
multidisciplinary research: 6 th International Symposium.<br />
Timisoara: Banat´s University of Agricultural Sciences and<br />
Veterinary Medicine Timisoara, 2004, s. 40-44. ISBN 973-8359-<br />
250<br />
FINDURA, P. – ŠVARDA, R. 2003. Presnosť sejby sejačiek<br />
s pneumatickým podtlakovým princípom naberania semien pri<br />
výseve cukrovej repy. In: V. Mezinárodní vědecká konference<br />
mladých 2003. Praha: TF, ČZU V Prahe, 2003, s. 43-47. ISBN<br />
80-213-1054-5<br />
PÁLTIK, J. - PORUBSKÝ, J. - FINDURA, P. 2001. Osivo a<br />
stroje na sejbu repy cukrovej.In: IV. celoslovenská vedecká<br />
repárska konferencia (s medzin. účast'ou). Nitra: VES SPU, 2001,<br />
s. 133-136. ISBN 80-7137-831-3<br />
ŠABÍK, J. - PÁLTIK, J. - FINDURA, P. - HALAJ, P. 2001.<br />
Sledovanie kvality rozmiestnenia osiva v pôde pri sejbe cukrovej<br />
repy. In: Agrotech Nitra 2001. Poľnohospodárska technika na
začiatku 21. storočia. Nitra: SPU, 2001, s. 375-380. ISBN 80-<br />
7137-874-7<br />
FINDURA, P. 2002. Porovnanie kvality sejby sejačiek Monopill<br />
S a Magicsem 4000. In: Zborník zo IV. medzinárodnej vedeckej<br />
konferencie mladých 2002. Nitra: SPU, 2002, s. 215-221. ISBN<br />
80-8069-085-5<br />
PÁLTIK, J. – MAGA, J. – FINDURA, P. 2002. Hodnotenie<br />
kvality rozmiestnenia rastlín po sejbe repy rôznymi sejačkami. In:<br />
Agrotech Nitra 2002: „40 rokov študijného odboru mechanizácia<br />
poľnohospodárstva a jeho prínos v oblasti poľnohospodárskych<br />
technických vied“. Nitra: SPU, 2002, s. 254-260. ISBN 80-8069-<br />
097-9<br />
PÁLTIK, J. – FINDURA, P. – MAGA, J. 2003. Zakladanie<br />
porastov cukrovej repy. In: V. celoslovenská vedecká repárska<br />
konferencia (s medzin. účasťou). Nitra: SPU, 2003, s. 27-32.<br />
ISBN 80-6069-280-7<br />
ŠVARDA, R. – FINDURA, P. – PETRANSKÝ, P. – JOBBÁGY,<br />
J. 2004. Využitie systému GPS pri realizácii zonálneho spôsobu<br />
hnojenia pozemku. In: Informačné technológie v manažmente<br />
výrobných systémov. Nitra: SPU v <strong>Nitre</strong> (CD ROM), 2004, s.<br />
239-244. ISBN 80-8069-364-1<br />
FINDURA, P. – MARHAVÝ, Ľ. 2004. Rozmiestnenie rastlín<br />
cukrovej repy v diferencovanom prostredí. In: VI. Medzinárodná<br />
vedecká konferencia mladých 2004. Nitra: SPU v <strong>Nitre</strong> (CD<br />
ROM), 2004, s. 47-54. ISBN 80-8069-422-2<br />
ŠVARDA, R. – FINDURA, P. 2004. Sledovanie vplyvu<br />
variabilného hnojenia na vývoj porastu kukurice. In: VI.<br />
Medzinárodná vedecká konferencia mladých 2004. Nitra: SPU<br />
v <strong>Nitre</strong> (CD ROM), 2004, s. 239-244. ISBN 80-8069-422-2<br />
FINDURA, P. 2002. Čo nového v pestovaní cukrovej repy. In:<br />
Naše pole, roč. 6, 2002, č. 12, s. 36-37.<br />
FINDURA, P. 2002. Výsev cukrovej repy sejačkou Monopill S.<br />
In: Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve, roč. 5, 2002, č.<br />
6, s. 36-38.