Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
MECHANIZAČNÁ FAKULTA
Katedra strojov a výrobných systémov
Kvalita rozmiestnenia osiva v pôde pri sejbe cukrovej repy
Autoreferát dizertačnej práce
na získanie vedecko-akademickej hodnosti
philosophiae doctor
vo vednom obore: 41 – 15 – 9
Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej
výroby
Nitra 2005
Ing. Pavol Findura

Dizertačná práca bola vypracovaná v internej neskôr v externej forme
doktorandského štúdia na Katedre strojov a výrobných systémov
Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Doktorand:
Ing. Pavol Findura
Katedra strojov a výrobných systémov
Slovenská poľnohospodárska univerzita
v Nitre
Vedúci dizertačnej práce:
prof. Ing. Jaroslav Páltik, PhD.
MF, SPU v Nitre
Oponenti:
prof. Ing. Ladislav Nozdrovický, PhD.
KSaVS, MF SPU v Nitre
doc. Ing. Adolf Rybka, PhD.
TF ČZU Praha
doc. Ing. Vladimír Pačuta, CSc.
KRV, FAPZ SPU v Nitre
Autoreferát bol rozoslaný dňa 15.4.2005
Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra strojov
a výrobných systémov MF SPU v Nitre.
Obhajoba doktorandskej práce sa koná dňa 1.6.2005 o 9.00
hod.
pred komisiou pre obhajobu dizertačných prác vedného odboru
41 – 15 – 9 Technika a mechanizácia poľnohospodárskej
a lesníckej výroby na Mechanizačnej fakulte SPU v Nitre.
Miesto konania: Katedra strojov a výrobných systémov, MF,
SPU v Nitre, Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte
Mechanizačnej fakulty SPU v Nitre
Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore 41 – 15 – 9
prof. Ing. Jozef Hrubec, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Súhrn
Požadované uloženie kvalitného osiva do pôdy spolu
s vhodnými pôdnymi a klimatickými podmienkami vytvára
predpoklady vysokej vzchádzavosti a rovnomerne zapojeného
porastu.
V práci navzájom porovnávame u nás najčastejšie
zastúpenú sejačku pri sejbe cukrovej repy Becker SE 4-049
s pneumatickým pretlakovým výsevným ústrojenstvom
so sejačkami Meca 2000, Monopill S s mechanickým plnením
výsevných otovorov a tiež sejačiek Planter II, Magicsem 4000
s pneumatickým podtlakovým výsevným ústrojenstvom.
Vzájomné porovnanie sa vykonalo v oblasti hĺbkového ukladania
osiva a plošného rozmiestnenia rastlín v podmienkach
poľnohospodárskej praxe.
Predložená práca súvisí s riešením projektu VEGA č.
1/7686/20 „Efektívnosť technickej a technologickej inovácie
pestovania vybraných okopanín a olejnín“ riešeného na KSaVS
SPU v Nitre.
Summary
Desired bedding of brand seed into soil jointly with
appropriate soil and climate conditions forms assumptions of goot
outgrow and equally engaged cropstand.
We compare the most frequently used sowing machine
Becker SE 4-049 with pneumatic sowing mechanism by sowing
of sugar beet and Meca 2000, Monopill S sowing machines with
mechanical stuffing of scoop openings and Planter II, Magicsem
4000 with pneumatic stuffing of scoop openings too. We made
relative comparison in field of seed bedding depth and plants
distribution in conditions of agricultural practise.
Provided experiments are connected with project VEGA
num. 1/7686/20 „Effectivness of the technical and technological
innovations of the selected root and oil crops“ planting solve in
the department of machinery and production systems,
Agricultural University in Nitra.

Úvod
Zvyšovanie úrod a kvality repy je úlohou používaných
technológií pestovania repy, je však komplikované, pretože sa na
tomto procese podieľa veľké množstvo faktorov pôsobiacich vo
vzájomných interakciách. Vysoké úrody a nízke zberové straty pri
výrobe cukrovej repy môžeme docieliť len pri zabezpečení
rýchleho a rovnomerného vzchádzania repy, pri dosiahnutí
vysokej poľnej vzchádzavosti a i. Rovnomernosť a rýchlosť
vzchádzania je ovplyvňovaná vlastnosťami pôdy a osiva, kvalitou
prípravy pôdy, klimatickými podmienkami a technickými
parametrami sejačiek. Technické parametre sejačiek
bezprostredne ovplyvňujú hĺbku uloženia osiva v pôde,
poškodenie osiva, ale aj rovnomernosť rozmiestnenia semien
v riadku, čo zahrňujeme pod spoločný pojem: „Kvalita
rozmiestnenia osiva v pôde pri sejbe cukrovej repy“. Na riešenie
týchto otázok je zameraná aj moja doktorandská práca.
Cieľ práce
Cieľom dizertačnej práce je posúdiť kvalitu práce súčasne
používaných sejačiek v poľných podmienkach z pohľadu
rozmiestnenia osiva v pôde v zmysle normy ISO 7256/1. Len

ovnomerné rozmiestnenie rastlín a vyrovnaná hĺbka sejby
vytvárajú predpoklady nielen dosahovania vysokých úrod,
odolnosti rastlín voči chorobám a škodcom a i., ale vytvárajú aj
technické predpoklady kvalitného zberu s minimálnymi stratami.
Kvalita práce sejačiek bola sledovaná v poľných podmienkach pri
sejbe cukrovej repy. Práve cukrová repa vyžaduje veľmi presné
ukladanie semien do pôdy. Pre sledovanie hĺbky sejby bolo
cieľom navrhnúť a realizovať zariadenie na kontinuálne meranie
hĺbky sejby. Ako etalón bola použitá u nás najviac v praxi
rozšírená sejačka Becker SE 4-049 (vyrábaná v SR).
Materiál a metódy
Kvalita sejby významne ovplyvňuje celý
technologický proces výroby cukrovej repy. V rámci
poľných meraní, za účelom sledovania kvality práce
sejačiek použijeme odporúčanú kalibráciu obaľovaného
osiva 3,5-4,75 mm. Jedná sa o kalibráciu, ktorá v súčasnosti
nie je normalizovaná, ale na základe dohovorov
medzinárodne odporúčaná.
Pre meranie budú použité základné druhy
vyrábaných sejačiek pracujúcich ako na mechanickom, tak

aj na pneumatickom princípe naberania osiva. Sejačky
s pneumatickým princípom naberania osiva budú zastúpené
typmi Magicsem 4000, Planter II, Becker SE 4-049.
U sejačiek s mechanickým princípom naberania osiva
budeme sledovať moderné sejačky Meca 2000 a Monopill
S.
Merania budú realizované ako v laboratórnych, tak
i v poľných podmienkach.
Laboratórnymi meraniami sme zisťovali vlastnosti
použitých osív (rozmerové vlastnosti, hmotnosť tisíc semien
klíčivosť a i.)
Poľné merania sa vykonali v poľných podmienkach a to
v nasledujúcej postupnosti:
A. zhodnotenie prípravy a vlastností pôdy pred sejbou,
B. meranie hĺbky sejby,
C. meranie profilu vysiateho riadku,
D. meranie horizontálneho rozmiestnenia semien a poľnej
vzchádzavosti.
A. Zhodnotenie prípravy a vlastností pôdy pred sejbou
Pre posúdenie podmienok, kde budú vykonané poľné
skúšky sejačiek v zmysle normy ISO 7256/1, je žiadúce
charakterizovať pôdne podmienky. Za tým účelom sme
vykonali zhodnotenie jesennej a jarnej prípravy pôdy.

V rámci jesennej prípravy pôdy sme sledovali
vyrovnanosť povrchu pôdy a to v pozdĺžnom a priečnom smere
na smer budúcej sejby (obr. 1). Merania sa uskutočnili vždy po
100 mm odčítaním hodnoty x. Vyrovnanosť povrchu pôdy
vyjadríme mierou variability hodnoty x pomocou výpočtu
variačného koeficientu.
meradlo
meracia rovina
100
x
Obr.1 Schematické znázornenie merania
V rámci jarnej prípravy pôdy sme v zmysle normy ISO
7256/1 hodnotili druh a stav pôdy (štruktúra pôdy, merná
hmotnosť pôdy, obj. hmotnosť pôdy, pórovitosť, vlhkosť).
Vlastnosti pôdy budeme sledovať pred sejbou resp. po kyprení a
po sejbe z riadkov neovplyvnených kolesami traktora. Odber
vzoriek sme vykonávali pomocou súpravy Kopeckého valčekov.
B. Meranie vertikálneho uloženia semien – hĺbky sejby
Hĺbka sejby (h) je definovaná ako vzdialenosť spodného
okraja semena k povrchu pôdy nad semenom po zasiatí – STN 46
54 51. Pri jej zisťovaní parcelu rozdelíme na 5 úsekov. Pričom

šírka úseku bude daná záberom sejačky a dĺžka bude zodpovedať
3 x 40 m políčkam. V uvedených piatich úsekoch sa bude
pohybovať sejacia súprava v rozsahu pracovných rýchlostí 4 až
12 km.h -1 .
Pre meranie hĺbky sejby sme použili ultrazvukový
bezkontaktný systém merania a indukčnostný kontaktný systém
merania hĺbky sejby. Obidva snímače boli vhodne uchytené na
univerzálnom ráme pripevnenom na zásobníku výsevnej jednotky
sejačky (obr. 2).
5. 4. 3.
6. 2. 1.
A.
B.
C.
Obr. 2 Pohľad na uchytenie jednotlivých snímačov na
výsevnej sekcii: 1- plaz, 2- ultrazvukový snímač, 3-
indukčnostný snímač, 4- snímač zrýchlenia, 5- snímač
impulzov, 6- tachodynamo
Pod pojmom hĺbka sejby rozumieme podľa STN 46 5451
vzdialenosť od spodného okraja semena k povrchu pôdy nad
semenom po jeho uložení v pôde. Táto definícia platí všeobecne

pre všetky plodiny. Pri sejbe repy je potrebné uvedenú definíciu
spresniť. Hĺbka sejby h je daná súčtom hĺbky uloženia osiva
v pôde h s a výšky nahrnutia pôdy na výsevný riadok nad pôvodný
terén h n .
h=h s +h n (1)
Meracia rovina
Meranie hodnoty d
c
h
ho
d
hn
p e
e1
Úroveň pôdy po predsejbovej príprave
Plaz po doťažení
Poloha semena za výsevnou pätkou
Poloha semena po zatlač. kotúči
Obr.3 Merací prístroj pre zisťovanie hĺbky uloženia osiva h s a výšky nahrnutia
pôdy h n
Pre overenie nameraných údajov a zistenie hĺbky uloženia
semena h s a výšky nahrnutia h n , bol skonštruovaný merací prístroj
(obr.3) a platia nasledovné vzťahy.

Hĺbka sejby
h = e + p – d + h o (2)
Výška pôdy nad semenom (výška nahrnutia) h n
h n = e + p – d (3)
Hĺbka uloženia osiva v pôde h s
h s = e + p – c (4)
h – hĺbka sejby (STN 465451), mm,
h o – hrúbka osiva, mm,
h n – výška (nahrnutia) zakrytia semien pôdou, mm,
h s – hĺbka uloženia osiva, mm.
p – vzdialenosť plaz – výsevná pätka, mm.
C. Meranie profilu vysiateho riadku po sejbe
Na hĺbku sejby h má vplyv už spomenutá výška nahrnutej
zeminy nad semenom h n , ktorá vytvára konečný pôdny profil po
sejbe. Na zisťovanie profilu riadku po sejbe pri rôznych
pracovných rýchlostiach sme použili profilograf na obr.4.
Meracia rovina
Meracie tyčky
Stopa vytvorená
plazom pri sejbe
h
Osivo
15 cm
15 cm
p
Obr.4 Profilograf

Dodržanie požiadavky, aby stred profilografu sa
nachádzal nad zahrnutým osivom, je zabezpečené uložením
pravej strany profilografu do stopy, ktorú vytvoril počas
sejby špeciálne upravený a doťažený plaz. Namerané
hodnoty boli zaznamenané fotograficky.
D. Meranie horizontálneho rozmiestnenia semien
Zisťovanie horizontálneho rozmiestnenia semien po sejbe
(vzdialenosti semien v riadku) je technicky náročnejšie
a väčšinou spojené s jeho možným posunom. V zmysle normy
ISO 7256/1 sa pre hodnotenie kvality horizontálneho
rozmiestnenia semien používa nepriama metóda meraním
rozmiestnenia rastlín. Vzdialenosť rastlín bola zaznamenávaná na
úseku 40 m s 10 násobným opakovaním na priložený papierový
pás. Hodnotenie rozmiestnenia semien v riadku pri laboratórnych
meraniach a tiež rastlín pri poľných meraniach sa uskutočňuje
podľa tzv. viacvrcholového normálového rozdelenia
(Sperlingsson-Rademacher-Brinkmann, 1986/87; Griepentrog
1992, Páltik, 2001). Pri hodnotení kvality sejby, rozmiestnenia
semien (rastlín) v riadku je potrebné poznať požadovanú
vzdialenosť rastlín PVR (v poľných) resp. semien PVS (v
laboratórnych podmienkach), nameranú vzdialenosť rastlín na

poli b ri a efektívnu vzdialenosť rastlín EVR (obr. 5). EVR určíme
výpočtom ako určitú strednú hodnotu nameraných vzdialeností.
Pri hodnotení kvality sejby v poľných podmienkach roztriedime
namerané vzdialenosti b ri (Páltik, 1998) na:
- dvojaky, kde pre vzdialenosť b ri platí
0 ≤ b ri < 0,5 (EVR) – počet n 0 (5)
- rozmiestnenie v požadovaných vzdialenostiach
0,5 (EVR) ≤ b ri < 1,5 (EVR) – počet n 1 (6)
- jednonásobné vynechávky
1,5 (EVR) ≤ b ri < 2,5 (EVR) – počet n 2 (7)
- (k – 1) násobné vynechávky
(k-1)(EVR) ≤ b ri < (k+0,5)(EVR) – počet n k (8)
Obr. 5 Meranie a hodnotenie rozloženia rastlín v riadku pri hodnotení kvality
sejačky, presnosť rozmiestnenia rastlín je vyjadrená štandardnou odchýlkou s r
br 1 , br 2 ...br i - namerané vzdialenosti rastlín na poli, PVS (PVR) - požadovaná
vzdialenosť semien (rastlín) - daná nastavením stroja, EVR- vypočítaná
efektívna vzdialenosť semien (rastlín), (Páltik, 1998)

Súhrn výsledkov s uvedením nových poznatkov
Pri sledovaní kvality sejby v poľných podmienkach sme
postupovali v zmysle normy ISO 7256/1. Kvalita sejby okrem
iného je daná požadovaným horizontálnym a vertikálnym
rozmiestnením semien v pôde pri ich minimálnom poškodení.
Skúšky boli vykonané na pôde s percentuálnym
zastúpením zŕn menších ako 0,01 mm v rozsahu 20 – 30 %, čiže
sa jednalo v zmysle STN 4653 02 o hlinito-piesočnatú pôdu. Pred
meraniami sme vyhodnotili vyrovnanosť povrchu pôdy
v priečnom smere kolmom na smer sejby. Priečna nevyrovnanosť
pôdy vyjadrená variačným koeficientom sa pohybovala v rozsahu
59,18 až 82 %.
Na základe medzinárodného dohovoru medzi výrobcami
osív sa zaužívala kalibrácia 3,5-4,75 mm. Uvedenú kalibráciu
rôznych výrobcov sme použili pri našich meraniach. Na základe
výsledkov môžeme konštatovať, že všetky používané osivá
vyhoveli medzinárodnému dohovoru výrobcov osív a splnili
percentuálne zastúpenie rozmerov semien v jednotlivých
rozmerových triedach.

Pri hodnotení kvality sejby sme hodnotili:
výsledky hodnotenia vertikálneho rozmiestnenia semien,
výsledky hodnotenia horizontálneho rozmiestnenia rastlín.
Výsledky hodnotenia vertikálneho rozmiestnenia semien
Ak horizontálne rozmiestnenie rastlín ovplyvňuje
predovšetkým kvalitu porastu a plnenie podmienok pre zber,
potom rozmiestnenie semien vo vertikálnej rovine má
rozhodujúci vplyv na klíčenie, rýchlosť vzchádzania a výšková
vyrovnanosť porastu. Mnohí autori uvádzajú, že hĺbka sejby daná
vertikálnym uložením osiva v pôde sa môže u cukrovej repy
pohybovať v rozsahu 20-70 mm. Ak hĺbka sejby, resp. výška
pôdy nad semenom prekračuje hodnotu okolo 25 až 30 mm
(podľa druhu a stavu pôdy) dochádza nielen k znižovaniu poľnej
vzchádzavosti, ale aj k oneskorovaniu vzchádzania a tvorbe
nevyrovnaného porastu.
Priebeh snímania hĺbky sejby indukčnostným
a ultrazvukovým snímačom pri rôznych rýchlostiach
u porovnávaných sejačiek je na obr. 6. Pritom pri orientačných
meraniach sa nie výnimočne vyskytovala hĺbka sejby v rozsahu
50 – 70 mm. Najčastejším dôvodom je nadmerné prekyprená
pôda s veľkým zaborením hĺbkových oporných kolies, nevhodné
nastavenie výsevnej jednotky vo vzťahu k rámu a i.

Obr. 6 Závislosť hĺbky ukladania semien do pôdy od pracovnej
rýchlosti sejačiek Planter II, Becker SE 4 – 049 a Meca 2000

Na základe vykonaných meraní a vyhodnotení výsledkov,
môžeme v oblasti hodnotenia vertikálneho rozmiestnenia semien
v pôde pri sejbe cukrovej repy vysloviť nasledujúce závery:
• ultrazvukový a indukčnostný systém snímania zahĺbenia
výsevnej pätky realizovaný v tejto práci je možné použiť pre
sledovanie hĺbky sejby,
•
•
•
•
•
môžeme vysloviť názor, že ultrazvukový snímač ako
bezkontaktný systém má perspektívu použitia pri výskumnom, ale
aj pri prevádzkovom sledovaní hĺbky sejby,
zvyšovanie pracovnej rýchlosti u všetkých sledovaných
sejačiek spôsobovalo zvyšovanie variability hĺbkového uloženia
semien,
najnižšie hodnoty kolísania zahĺbenia výsevnej pätky v
pôde vykazovala sejačka Meca 2000,
sledované sejačky vykazujú s narastaním pracovnej
rýchlosti pokles hĺbky ukladania semien do pôdy v rámci
sledovaného rozsahu pracovnej rýchlosti až o cca 1/3,
merania hĺbky sejby potvrdzujú výsledky zistené pri
zahlbovaní výsevnej pätky a to, že zvyšovaním pracovnej
rýchlosti dochádza k znižovaniu hĺbky sejby u všetkých
porovnávaných sejačiek.

Výsledky hodnotenia horizontálneho rozmiestnenia rastlín
Naším cieľom bolo vzájomné porovnávanie piatich
sejačiek na presný výsev rôznych výrobcov v poľných
podmienkach. Pri skúšaní sejačiek sme si postavili za cieľ použiť
sejačky s rôznym princípom sejby, vrátane najmodernejších
konštrukcií a ako porovnávací etalón sme použili u nás vyrábanú
a v súčasnej praxi najviac rozšírenú sejačku Becker SE 4-049. So
sejačiek pracujúcich na pneumatickom princípe sme sledovali
sejačky Planter II a Magicsem 4000. A nakoniec sme do meraní
zaradili sejačky s mechanickým naberaním semien (Meca 2000,
Monopill S), ktoré vyžadujú najpresnejšiu kalibráciu osiva a boli
konštrukčne vyvinuté predovšetkým na sejbu repy. Kedže
zisťovanie vzdialeností medzi semenami po sejbe je
problematické, vykonali sme ho až po vzídení rastlín. Vzájomné
porovnanie kvality horizontálneho rozmiestnenia semien v riadku,
vykonané sledovaním rozmiestnenia rastlín a výpočtom
nasledujúcich parametrov:
• efektívnej vzdialenosti rastlín (EVR) – (obr. 5 – metodika),
• štandardnej odchýlky vzdialenosti rastlín (s r ) od tzv.
efektívnej vzdialenosti rastlín (EVR),
• percentuálnym zastúpením požadovaného rozmiestnenia
rastlín (PRR) dvojakov a jedno-, dvoj-, a viacnásobných
vynechávok.

Tab. 1 Výsledky horizontálneho rozmiestnenia rastlín
Stroj
Pracovná rýchlosť
Požadovaná
(nastavená)
vzdialenosť rastlín
Efektívna
vzdialenosť rastlín
Relatívna
vzchádzavosť
Štandardná
odchýlka x2
Požadované
rozmiestnenie
rastlín (PRR)
Rozmiestnenie rastlín
Dvojaky x3
Jednonásobná
vynechávka x4
dvojnásobná
vynechávka
> ako
dvojnásobná
vynechávka
m.s -1 mm mm % mm % % % % %
Planter II 0,68 177 164,0 80,40 23,64 78,9 0,7 15,8 3,1 1,5
Planter II 1,07 177 163,5 82,58 36,44 77,9 2,4 15,2 3,2 1,4
Planter II 1,71 177 166,7 79,53 39,23 72,9 3,3 15,7 4,6 3,4
Planter II 1,99 177 162,7 82,08 37,44 74,7 3,7 16,5 3,8 1,3
Planter II 2,42 177 166,4 71,72 41,17 64,2 3,8 20,8 7,4 3,9
Becker 0,88 190 189,1 83,81 30,85 81,7 1,0 13,4 2,9 0,9
Becker 1,26 190 190,6 79,09 35,33 77,4 0,9 17,5 3,1 1,2
Becker 1,73 190 190,8 87,20 39,46 83,0 2,1 12,4 2,4 0,1
Becker 2,06 190 188,7 83,99 43,21 78,3 2,9 15,4 3,1 0,4
Becker 2,68 190 188,6 85,96 49,82 78,8 3,6 15,9 1,2 0,5
Magicsem 4000 0,81 191 185,7 67,32 40,48 57,0 5,2 20,5 8,5 8,8
Magicsem 4000 1,33 191 188,1 63,73 39,00 57,6 3,1 23,9 8,6 6,8
Magicsem 4000 1,94 191 187,1 59,07 43,90 53,1 3,0 25,1 11,2 7,6
Magicsem 4000 2,51 191 191,0 66,61 43,97 55,4 5,6 23,7 9,0 6,4
Meca 2000 0,65 197 191,5 77,76 33,25 68,6 3,1 21,0 4,2 3,1
Meca 2000 1,04 197 192,4 72,33 31,69 67,5 2,4 20,8 6,3 3,0
Meca 2000 1,65 197 192,9 68,17 28,91 63,8 2,2 20,7 7,5 5,8
Meca 2000 1,93 197 190,3 69,97 28,81 65,2 2,4 19,2 6,5 6,8
Meca 2000 2,35 197 193,6 62,68 28,44 56,4 3,1 20,8 10,8 8,8
Monopill S 0,68 177 178,3 77,54 22,78 75,9 0,8 16,3 5,9 1,0
Monopill S 1,07 177 178,1 78,40 20,52 76,8 0,8 15,9 5,3 1,2
Monopill S 1,71 177 178,2 78,63 20,29 76,7 0,9 15,3 3,9 3,1
Monopill S 1,99 177 179,2 79,49 17,84 77,9 0,8 16,2 3,4 1,7
Monopill S 2,43 177 179,2 75,74 20,28 73,8 0,9 19,5 3,7 2,0

Pri hodnotení kvality rozmiestnenia semien
v horizontálnej rovine môžeme vysloviť nasledujúce závery:
•
•
•
všetky sledované sejačky v podstate dodržiavajú
požadovanú (nastavenú) vzdialenosť rastlín. Rozdiel od tzv.
efektívnej vzdialenosti, čo je vypočítaná priemerná vzdialenosť
rastlín pri nezohľadnení dvojákov a vynechávok je prakticky
zanedbateľný,
pri hodnotení rozmiestnenia rastlín pomocou štandardnej
odchýlky vzdialenosti rastlín v riadku vykazovala sejačka
Monopill S, hodnotu priemernej štandardnej odchýlky s = 20,34
mm. Potom nasledovala sejačka Meca 2000 (s = 30,22 mm),
ďalej sejačka Planter II (s = 35,58 mm) a najhoršie výsledky
v tomto zmysle vykazovala sejačka Magicsem 4000 (s = 41,84
mm),
pri sejačkách s pneumatickými výsevnými ústrojenstvami
hodnota štandardnej odchýlky s narastajúcou rýchlosťou sejačky
sa zvyšuje (presnosť rozloženia semien v riadku klesá). Pri
niektorých sejačkách s mechanickým naberacím ústrojenstvom
naviac platí, že horizontálna zložka obvodovej rýchlosti kotúča je
približne zhodná s pojazdovou rýchlosťou stroja a najlepšie
rozloženie rastlín v riadku sa dosahuje pri určitej (optimálnej)
pracovnej rýchlosti. Pri sejačke Meca 2000 je to rýchlosť 1,65
m.s -1 , pri sejačke Monopill S pri rýchlosti 1,71 m.s -1 .

Záver
Dosahovanie dobrých výsledkov v pestovaní cukrovej
repy je podmienené dopestovaním rovnomerného a vyrovnaného
porastu so zodpovedajúcim počtom jedincov na hektár.
Zakladanie porastu cukrovej repy je ovplyvnené
pôdnymi, klimatickými podmienkami, obrábaním pôdy a sejbou
okrem iného. Kvalitnou sejbou sa snažíme zabezpečiť čo
najpriaznivejšie podmienky pre klíčenie, vzchádzanie, vývoj
a zber repy.
Pri hodnotení kvality presnej sejby sme porovnávali päť
sejačiek s rôznym výsevným ústrojenstvom. Kvalita
rozmiestnenia osiva v pôde je daná rovnomernosťou resp.
variabilitou jeho horizontálneho rozmiestnenia vo vysievaných
riadkoch a jeho vertikálnym rozmiestnením t.j. hĺbkou sejby.
Pri horizontálnom rozmiestnení semien neskôr rastlín
v riadkoch je cieľom dosiahnuť minimálnu variabilitu
vysievaných vzdialeností medzi semenami v riadku vyjadrenú
štandardnou odchýlkou. Z tohto pohľadu najlepšie výsledky
dosiahla sejačka Monopill S (s=20,34 mm). Potom nasledovala
sejačka Meca 2000 (s = 30,22 mm), sejačka Planter II (s= 35,58
mm) a nakoniec sejačka Magicsem 4000 (s = 41,84 mm).
Vertikálne ukladanie semien, čiže hĺbka sejby má
rozhodujúci vplyv na klíčenie, vzchádzanie, ale aj rýchlosť

vzchádzania repy. Výsledky dokazujú, že s narastaním pracovnej
rýchlosti sejačky vykazujú pokles hĺbky ukladania semien do
pôdy v rámci sledovaného rozsahu pracovnej rýchlosti až o cca
1/3. Výsevné pätky u porovnávaných sejačiek vykazujú značný
rozdiel v maximálnom a minimálnom zahĺbení. Najnižšie
hodnoty kolísania zahĺbenia výsevnej pätky vykazovala sejačka
Meca 2000 (variačné rozpätie hĺbkového uloženie semien sa
pohybovalo v rozsahu 36,1 – 49,2 mm). Sejačky Planter II (33,2 –
55,9 mm) a Becker SE 4-049 (49,6 – 74,6 mm) dosiahli z tohto
pohľadu horšie výsledky.
Uvedené poznatky z problematiky sejby môžu napomôcť
pri riešení konkrétnych problémov spojených s použitím rôznych
sejačiek a osív v poľných podmienkach.
Riešenie uvedeného tematického celku bolo vyžiadané
potrebami praxe z pohľadu použitia a nákupu techniky na sejbu
repy (Selekt – výskumný a šľachtiteľský ústav Bučany a. s.).
Výsledky boli publikované a prezentované na zahraničných i
celoslovenských konferenciách.

Zoznam použitej literatúry
BAJČI, P. – PAČUTA, V. – ČERNÝ, I. 1997. Technológia
pestovania cukrovej repy. In: Cukrová repa, Nitra, UVTIP-NOI,
1997, s.34-91, ISBN 80-85330-35-0
BAJČI, P. 1998. Aktuálne problémy pestovania cukrovej repy na
Slovensku. In: Řepařství, 1998, Katedra rostlinné výroby AF
ČZU, Praha, 1998, s. 89-92
GRIEPENTROG, H., W. 1992. Bewertung von
Längsverteilungen bei Einzelkornsämachinen. In: Landtechnik,
1992, Nr. 3, 1992, s. 123-132
ISO 7256/1 - Návrh metodiky skúšok sejačiek pre presnú sejbu
NOZDROVICKÝ, L. – RATAJ, V. – MIHAĽ, P. 1997.
Mechanizácia rastlinnej výroby a jej hospodárne využívanie, SPU
v Nitre, 129 s., ISBN 80 – 7137 – 439 - 3
PÁLTIK, J. 1998. Zuckerübenanbau in der Slowakei. In: Die
Zuckerrüben, NSR, 1998, Nr. 6, s. 242-246
PÁLTIK, J. 2001. Porovnanie kombinovaných kypričov pri
predsejbovej príprave pôdy. In: Moderná mechanizácia. č.5,
2001, s. 8-9
RYBKA, A. 1999. Uplatnení strojů pro zpracovaní půdy
s poháněnými pracovnými nástroji v systému precizního
zemědelství. In: Sbornik příspěvků z Mezinárodní vědecké
konference „zemědelská technika na přelomu 20 a 21. století“,
1999, s. 52-57, ISBN 80-213-0504-5
SPERLINGSSON, CH. – RADEMACHER, T. – BRINKMANN,
W. ET. AL. 1986/87. Vereinheitlichung des Prüfverfahrens für
Zuckerrüben-Präzisions-Einzelkornsägeräte nach ISO 7256/1. In:
Jahrensbericht, Bonn: Institut für Landtechnik, 1986/87, s. 60-66
STN 46 5451 - Vzdálenosti řádku, výsevky, spony při
výseve a výsadbě a kloubka setí sazení rostlin obdelávaných
mechanizačními prostředky
Ďalších 125 literárnych prameňov je uvedených v dizertačnej
práci.

Zoznam publikovaných prác autora súvisiacich
s riešenou problematikou
PÁLTIK, J. a KOL. 2003. Stroje pre rastlinnú výrobu. Obrábanie
pôdy, sejba. Nitra: VES SPU, 2003, 241 s. ISBN 80-8069-200-9
PÁLTIK, J. – FINDURA, P. 2003. Hodnotenie kvality sejby
cukrovej repy z pohľadu vzdialeností semien. In: Listy
cukrovarnické a řepařské, roč. 119, 2003, č. 4, s. 102-105.
FINDURA, P. – PÁLTIK, J. – MAGA, J. 2003. Porovnanie
kvality sejby sejačiek Becker SE 4- 049 a Meca 2000. In:
Zemědělská a zahradnická technika z hlediska enviromentální
politiky státu. Břeclav: UZT, 2003, s. 89-93.ISBN 80-7157-661-1
FINDURA, P. – MAGA, J. – PÁLTIK, J. 2004. Drills for sugar
beet sowing in conditions of EU. In: Agricultural Engineering in
the EU Competitive Environmet. Prague: Czech University of
Agriculture in Prague, 2004, s.20-24. ISBN 80- 213-1173-8
FINDURA, P. – PÁLTIK, J. – MAGA, J. 2004. Sowing quality
comparison of sowing machines. In: Young people and
multidisciplinary research: 6 th International Symposium.
Timisoara: Banat´s University of Agricultural Sciences and
Veterinary Medicine Timisoara, 2004, s. 40-44. ISBN 973-8359-
250
FINDURA, P. – ŠVARDA, R. 2003. Presnosť sejby sejačiek
s pneumatickým podtlakovým princípom naberania semien pri
výseve cukrovej repy. In: V. Mezinárodní vědecká konference
mladých 2003. Praha: TF, ČZU V Prahe, 2003, s. 43-47. ISBN
80-213-1054-5
PÁLTIK, J. - PORUBSKÝ, J. - FINDURA, P. 2001. Osivo a
stroje na sejbu repy cukrovej.In: IV. celoslovenská vedecká
repárska konferencia (s medzin. účast'ou). Nitra: VES SPU, 2001,
s. 133-136. ISBN 80-7137-831-3
ŠABÍK, J. - PÁLTIK, J. - FINDURA, P. - HALAJ, P. 2001.
Sledovanie kvality rozmiestnenia osiva v pôde pri sejbe cukrovej
repy. In: Agrotech Nitra 2001. Poľnohospodárska technika na

začiatku 21. storočia. Nitra: SPU, 2001, s. 375-380. ISBN 80-
7137-874-7
FINDURA, P. 2002. Porovnanie kvality sejby sejačiek Monopill
S a Magicsem 4000. In: Zborník zo IV. medzinárodnej vedeckej
konferencie mladých 2002. Nitra: SPU, 2002, s. 215-221. ISBN
80-8069-085-5
PÁLTIK, J. – MAGA, J. – FINDURA, P. 2002. Hodnotenie
kvality rozmiestnenia rastlín po sejbe repy rôznymi sejačkami. In:
Agrotech Nitra 2002: „40 rokov študijného odboru mechanizácia
poľnohospodárstva a jeho prínos v oblasti poľnohospodárskych
technických vied“. Nitra: SPU, 2002, s. 254-260. ISBN 80-8069-
097-9
PÁLTIK, J. – FINDURA, P. – MAGA, J. 2003. Zakladanie
porastov cukrovej repy. In: V. celoslovenská vedecká repárska
konferencia (s medzin. účasťou). Nitra: SPU, 2003, s. 27-32.
ISBN 80-6069-280-7
ŠVARDA, R. – FINDURA, P. – PETRANSKÝ, P. – JOBBÁGY,
J. 2004. Využitie systému GPS pri realizácii zonálneho spôsobu
hnojenia pozemku. In: Informačné technológie v manažmente
výrobných systémov. Nitra: SPU v Nitre (CD ROM), 2004, s.
239-244. ISBN 80-8069-364-1
FINDURA, P. – MARHAVÝ, Ľ. 2004. Rozmiestnenie rastlín
cukrovej repy v diferencovanom prostredí. In: VI. Medzinárodná
vedecká konferencia mladých 2004. Nitra: SPU v Nitre (CD
ROM), 2004, s. 47-54. ISBN 80-8069-422-2
ŠVARDA, R. – FINDURA, P. 2004. Sledovanie vplyvu
variabilného hnojenia na vývoj porastu kukurice. In: VI.
Medzinárodná vedecká konferencia mladých 2004. Nitra: SPU
v Nitre (CD ROM), 2004, s. 239-244. ISBN 80-8069-422-2
FINDURA, P. 2002. Čo nového v pestovaní cukrovej repy. In:
Naše pole, roč. 6, 2002, č. 12, s. 36-37.
FINDURA, P. 2002. Výsev cukrovej repy sejačkou Monopill S.
In: Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve, roč. 5, 2002, č.
6, s. 36-38.