Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Politické vedy / štúdie 4) podľa právnej záväznosti, 5) podľa stupňa zovšeobecnenia, 6) podľa rozsahu platnosti a významu. Pozornosť je potrebné venovať najmä stupňu zovšeobecnenia právnej sily. Podľa stupňa zovšeobecnenia práv a povinností, obsiahnutých v pravidlách možno tieto pravidlá členiť na zásady a normy. Zásady obsahujú všeobecné pravidlá a povinnosti, normy obsahujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov. Niektorí autori však nepoužívajú termín pravidlá medzinárodného práva ako všeobecnejší a nadriadený zásadám a normám, ale hovoria o normách v širšom a užšom význame. Medzi normy v širšom význame zaraďujú zásady. Zovšeobecnenie konkrétnych pravidiel môže byť výsledkom generalizácie formálne právnych zásad. Zásady možno vyjadriť ako všeobecné, všeobecnejšie alebo najvšeobecnejšie. V literatúre sa uvádza príklad - pravidlo imunity štátu je všeobecnou zásadou. Pravidlo rovnosti štátov je všeobecnejšou zásadou, lebo okrem pravidla imunity štátu vyjadruje vo všeobecnejšom význame aj obsah ďalších konkrétnych pravidiel i zásad medzinárodného práva, napr. zásadu rovnoprávnej účasti štátov na medzinárodných konferenciách, medzinárodných dohodách, rovnaké postavenie voči iným štátom pri uzatváraní medzinárodných zmlúv, alebo zásad rovnakého postavenia podľa diplomatického protokolu. Pravidlo suverenity štátu vzhľadom na predchádzajúce zásady - zásadu imunity štátu a zásadu rovnosti štátov - je najvšeobecnejšou zásadou, lebo okrem už spomínaných vyjadruje ešte mnoho ďalších zásad a pravidiel medzinárodného práva, napr. zásadu územnej nezávislosti a zvrchovanosti, zásadu slobodného zaobchádzania s prírodnými zdrojmi a bohatstva atď.. Zásada môže vzniknúť skôr, ako došlo k podrobnej úprave určitej kategórie medzinárodných vzťahov pomocou konkrétnych noriem. Túto tézu možno ilustrovať napr. na zásade spoločného dedičstva ľudstva, pokiaľ ide o morské dno a jeho podzemie z roku 1970. Valné zhromaždenie OSN ju prijalo ako zásadu a všeobecné pravidlo pre prieskum a ťažbu bohatstva na morskom dne a v jeho podzemí pod šírym morom za hranicami národnej 12
Politické vedy / štúdie jurisdikcie. Na konferencii o morskom práve roku 1982, VZ OSN prijalo túto zásadu (aj v dohovore o morskom práve) už v medzinárodnej zmluve, resp. vo forme zásady vyjadrenej v medzinárodnej zmluve. Táto myšlienka sa týka aj ďalších prípadov a oblastí, napr. zásady mierového využívania kozmického priestoru, prijatej v Deklarácii zásad pre výskum a využívanie kozmického priestoru z roku 1963 VZ OSN, ktorá sa vyjadrila zmluvno-právne v Kozmickej zmluve z roku 1967. Treba dodať, že všeobecné zásady medzinárodného práva sú zásady, ktoré sú uznané a uznávané celým medzinárodným spoločenstvom, napr. zásada neintervencie, zásada slobody šíreho mora, zásada mierového využívania kozmického priestoru a nebeských telies, zásada mierového využitia Antarktídy. Niektoré z ich sa uplatňujú iba v určitej oblasti medzinárodných vzťahov, napr. zásada diplomatickej imunity, zásada neprisvojovania si nebeských telies v kozme. Iné všeobecné zásady platia vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov a označujú sa preto za základné zásady medzinárodného práva. Podľa teórie možno hodnotiť ich funkcie a úlohu, lebo vyjadrujú najdôležitejšie funkcie medzinárodného práva, mier a medzinárodnú bezpečnosť štátov, ochranu ľudských práv a slobôd a medzinárodnú spoluprácu i ďalšie úlohy. Predstavujú riadiace pravidlá súčasného systému všeobecného medzinárodného práva a tvoria do istej miery jeho ústavu – Ústavu súčasného medzinárodného spoločenstva – a je dôležité, že mnohé z nich majú kogentnú povahu a sú nadradené ostatným pravidlám. Preto ich možno považovať za základné zásady medzinárodného práva. Pre formuláciu kogentných pravidiel (imperatívne a donucovacie normy) mal rozhodujúci význam Viedenský dohovor o zmluvnom práve z roku 1969, podľa ktorého sa za kogentné pravidlá pokladajú také pravidlá, ktoré slúžia celému medzinárodnému spoločenstvu ako normy, od ktorých sa nemožno odchýliť. 15 Prof. Oppenheim za takéto kogentné normy považuje tie, ktoré zakazujú také kriminálne akty, akými sú obchod s otrokmi, pirátstvo alebo genocída, agresia, zachovávanie ľudských práv, rovnosť štátov, zásada sebaurčenia. Tvrdí, že úplný obsah kategórie jus cogens sa vypracuje v praxi štátov a jurisprudencii medzinárodných tribunálov. 15 Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003, s. 73 13
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie ZÁSADY
- Page 3 and 4: Politické vedy / štúdie a ochran
- Page 5 and 6: Politické vedy / štúdie píše,
- Page 7: Politické vedy / štúdie e) cieľ
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie Treba do
- Page 13 and 14: Politické vedy / štúdie a) ustan
- Page 15 and 16: Politické vedy / štúdie nebezpe
- Page 17 and 18: Politické vedy / štúdie práv. A
- Page 19 and 20: Politické vedy / štúdie OSN, aby
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie Charty o
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie III. Pro
- Page 25 and 26: Politické vedy / štúdie Treba sa
- Page 27 and 28: Politické vedy / štúdie - patrí
- Page 29 and 30: Politické vedy / štúdie Literat
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
4) podľa právnej záväznosti,<br />
5) podľa stupňa zovšeobecnenia,<br />
6) podľa rozsahu platnosti a významu.<br />
Pozornosť je potrebné venovať najmä stupňu zovšeobecnenia právnej sily.<br />
Podľa stupňa zovšeobecnenia práv a povinností, obsiahnutých v pravidlách možno<br />
tieto pravidlá členiť na zásady a normy. Zásady obsahujú všeobecné pravidlá a<br />
povinnosti, normy obsahujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov. Niektorí<br />
autori však nepoužívajú termín pravidlá medzinárodného práva ako všeobecnejší<br />
a nadriadený zásadám a normám, ale hovoria o normách v širšom a užšom<br />
význame. Medzi normy v širšom význame zaraďujú zásady. Zovšeobecnenie<br />
konkrétnych pravidiel môže byť výsledkom generalizácie formálne právnych zásad.<br />
Zásady možno vyjadriť ako všeobecné, všeobecnejšie alebo najvšeobecnejšie.<br />
V literatúre sa uvádza príklad - pravidlo imunity štátu je všeobecnou zásadou.<br />
Pravidlo rovnosti štátov je všeobecnejšou zásadou, lebo okrem pravidla imunity<br />
štátu vyjadruje vo všeobecnejšom význame aj obsah ďalších konkrétnych pravidiel<br />
i zásad medzinárodného práva, napr. zásadu rovnoprávnej účasti štátov na<br />
medzinárodných konferenciách, medzinárodných dohodách, rovnaké postavenie<br />
voči iným štátom pri uzatváraní medzinárodných zmlúv, alebo zásad rovnakého<br />
postavenia podľa diplomatického protokolu.<br />
Pravidlo suverenity štátu vzhľadom na predchádzajúce zásady - zásadu<br />
imunity štátu a zásadu rovnosti štátov - je najvšeobecnejšou zásadou, lebo okrem<br />
už spomínaných vyjadruje ešte mnoho ďalších zásad a pravidiel medzinárodného<br />
práva, napr. zásadu územnej nezávislosti a zvrchovanosti, zásadu slobodného<br />
zaobchádzania s prírodnými zdrojmi a bohatstva atď..<br />
Zásada môže vzniknúť skôr, ako došlo k podrobnej úprave určitej kategórie<br />
medzinárodných vzťahov pomocou konkrétnych noriem. Túto tézu možno<br />
ilustrovať napr. na zásade spoločného dedičstva ľudstva, pokiaľ ide o morské<br />
dno a jeho podzemie z roku 1970.<br />
Valné zhromaždenie OSN ju prijalo ako zásadu a všeobecné pravidlo pre<br />
prieskum a ťažbu bohatstva na morskom dne a v jeho podzemí pod šírym morom<br />
za hranicami národnej<br />
12
Change language