Zásady medzinárodného práva v súčasnom svete - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
e) cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, požiadavka v právnej alebo inej politike;
f) vedúce pravidlo výkladu.
Takéto poňatie poukazuje na názorovú nejednotnosť, resp. aj zložitosť
v chápaní termínu princíp, resp. zásada. V teórii sú aj oponenti o záväznosti
zásad. Časť literatúry uvádza, ako napr. prof. G. Schwanzenberg napísal v roku
1960, že nakoľko základné princípy sa javia skôr abstrakciami, vyplývajúcimi
z noriem medzinárodného práva, nie sú samé o sebe, ak neboli zahrnuté do
medzinárodného práva cestou troch právotvorných procesov. 13
Z judikatúry možno pripomenúť rozhodnutie Stáleho dvora medzinárodnej
spravodlivosti vo veci Lotus, podľa ktorého výraz princípy medzinárodného práva
ako sa zvyčajne používa, môže značiť skôr medzinárodné právo ako sa používa
medzi štátmi.
V teórii sa za formálne pramene medzinárodného práva považujú
- medzinárodné zmluvy, medzinárodná obyčaj, záväzné rozhodnutia
medzinárodných orgánov a organizácií, napr. rozsudky arbitrážnych a súdnych
orgánov, rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN (opatrenia podľa 7 kapitoly Charty
OSN). Prípadne boli nimi v minulosti aj vnútroštátne akty, napr. britský kódex
signálov pre bezpečnosť národnej plavby z roku 1857. 14 Za vnútroštátne akty
možno považovať aj všeobecné právne zásady.
Medzi všeobecné pravidlá medzinárodného práva, spomínané aj v novele
Ústavy SR, Čl. 1 ods. 2, patria viaceré druhy. Náuka ich člení podľa rôznych
kritérií a spôsobov:
1) podľa spôsobu vzniku a formy existencie,
2) podľa obsahu,
3) podľa doby platnosti,
13
Schwanzenberg, G. In: O Connell, P. D.: International Law. Stevens and Sons, London 1970
14
Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003; ako aj ďalšia slovenská, česká a zahraničná literatúra napr.
Tomko, J. a kol.: Medzinárodné právo verejné. Orbis, Bratislava 1988; Klučka, J.: Medzinárodné právo verejné. Iura Edition,
Bratislava 2004, s. 100-133; Mráz, S. – Poredoš, F. – Vršanský, P.: Medzinárodné právo verejné. Učebné texty PF UK,
Bratislava 2003, s. 20-29. Z českej literatúry: David, V. a kol.: Mezinárodní právo veřejné. Karolínum, Praha 2004, s. 113-120;
Malenovský, J.: Mezinárodní právo veřejné – doplněk. Masarykova univerzita, Brno 1993; Potočný, M.: Mezinárodní právo
veřejné. Orbis, Praha 1978. Zo zahraničnej literatúry: O Connell, P. D.: International Law. London Stevens and sons 1970;
Hankin – Schachter – Pugh - Smith: International Law. Cases and materials. West publishing co., St. Paul Minnesotta 1993;
Verdross, A.: Völkrrecht. Springervfelraght, Wien 1955; ruský preklad Meždunarodnoje právo. IIL, Moskva 1959, s. 160-168;
Lukašuk, I. I.: Meždunarodnoje právo. Izdateľstvo Beg, Moskva 1997, s. 246-288.
11