Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Politické vedy / štúdie jeden z prameňov práva ES. Súdny dvor niekedy deklaruje a formuluje zásady, prípadne ich všeobecnou činnosťou vytvára. 4 Myšlienka o všeobecných právnych zásadách práva ES/EÚ je cenná aj z hľadiska úvah o všeobecných právnych zásadách, uznaných civilizovanými národmi, ako to uvádza citovaný Čl. 38 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora. Takéto všeobecné právne zásady majú význam aj z hľadiska úlohy rozširujúcej sa EÚ v medzinárodných vzťahoch. Ako zásady sa uvádzajú, napr. zásady právnej istoty, zásada rovnosti, zásada legitímneho očakávania (legitimate expectationis), a ďalšie 5 , ktoré spomína napr. A. Tokár. Právna veda a jej reprezentanti sa z hľadiska zmien vo vnútri štátov, ktoré nastali pod vplyvom medzinárodných zmien, zaoberali a zaoberajú úlohou a významom právnych princípov, zásadami tvorby, výkladom i aplikáciou medzinárodného práva. 6 Zásadami medzinárodného práva sa však nezaoberala. Otázka zásad medzinárodného práva súvisí všeobecne s prameňmi medzinárodného práva. Tieto zásady sa prelínajú, o čom štúdia pojednáva v ďalšej časti. Otázka súvisí aj s dejinami medzinárodného práva a jeho vedy, s jeho tvorbou, rozvojom i kodifikáciou. Teória pritom nedefinovala priamo pramene medzinárodného práva, ani všetky jeho zásady. Vychádzať budeme teda z teórie práva ako samostatného vedného odboru. Známy český teoretik J. Boguszak 4 Týč, V.: Základy práva evropských společenství. Linde, Praha 2000, s. 48 a ďalšie Tokár, A.: Všeobecné právne zásady práva ES/EÚ. In: Európske právo na Slovensku (právny rozmer členstva Slovenskej republiky v Európskej únii) nadácia Kaligram, 202 s. Autor sa zaoberá zložitosťou tohto problému a prikláňa sa k názoru, že za všeobecné zásady práva ES/EÚ sa považujú tie zásady, ktoré sú alebo uvedené v základných zmluvách alebo ich vytvoril počas svojej činnosti Európsky súdny dvor. Tvrdí medzi iným, že všeobecné zásady kontinentálneho práva, teda pôvodne nepochádzajú z medzinárodného práva, sú takpovediac „filtrované“ formou porovnávania jednotlivých úprav z vnútroštátneho práva členských štátov. Vychádza zo zásadného rozhodnutia ESD Van gen en Loos, keď súd konštatoval, že komunitárne právo predstavuje osobitný systém medzinárodného práva (s. 174-175). Rozoberá potom zásadu subsidiarity a proporcionality ako inštitucionálne zásady, a zásadu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní i zásadu diskriminácie. Problematikou sa zaoberá v rozsiahlej štúdii aj P. Colotka, pozri osobitne bod – všeobecné právne zásady s. 97-99. Colotka, P.: Systém inštitúcií EÚ a prameňov európskeho práva, In: Európske právo na Slovensku, nadácia Kaligram 2002, s. 54 a ďalšie. 5 Týč, V.: C. d.; Tokár, A.: C. d.; Colotka, P.: C. d.. 6 Svedectvom toho bola napríklad aj vedecká konferencia usporiadaná Ústavom štátu a práva v roku 2003, a z tejto konferencie boli uverejnené materiály v č. 3 a 4 v roku 2003 v časopise Právny obzor. Pozn. aut.. 8
Politické vedy / štúdie píše, že: „v tradičnom chápaní rozumieme právnymi princípmi pravidlá relatívne vysokého stupňa všeobecnosti, ktoré sú explicitné alebo implicitné alebo ako „communis opinion doctorum“ imanentné danému právu, právnemu odvetviu alebo právnemu inštitútu“. Autor ďalej tvrdí, že sú spoločné právu rôznych krajín daného typu právnej kultúry. Obvykle nestrácajú platnosť počas zmien druhých konkrétnejších právnych noriem, s ktorými sú späté pri aplikácii. 7 Podľa teoretika Z. Kühna, možno právny princíp vymedziť nasledovne: 1. Ide o pravidlo, ktoré je možné vyjadriť vo forme kondicionálnej vety. 2. Ide o štandard tvoriaci základ tej časti práva, ku ktorej prislúcha (napr. základ určitého inštitútu, odvetvia) alebo v prípade všeobecných právnych princípov tvoriaci základ právneho poriadku ako významového celku. 3. Ide o pravidlá mimoriadnej dôležitosti z hľadiska tej časti práva, ku ktorej prislúchajú napr. z hľadiska právneho poriadku ako celku. 4. Ide o pravidlá vysokého stupňa všeobecnosti. 5. Obvykle vyjadruje vyššiu hodnotu právneho poriadku 8 Upozorňujeme, že Bogusakova definícia je stručnejšia, ale vyjadruje podstatu právneho princípu a jeho črty. Obe definície sú podnetné. Môžeme dodať, že podľa Z. Kühna, všeobecný právny princíp môže pôsobiť ako autorizovaný prameň práva, nie je však dôsledkom právneho poriadku, ale jeho predpokladom. Podľa niektorých autorov, napr. autorov správy ILA z roku 2000 9 , sa rozoznávajú viaceré kategórie nepísaného práva odlišného od medzinárodného práva obyčajového. Podľa nich existujú určité princípy medzinárodného nepísaného práva, ktoré sú axiómou. Všeobecné právne princípy nemajú menšiu relevanciu ako medzinárodné zmluvy a obyčaje, lebo dikcia Čl. 38 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora uvádza medzinárodnú zmluvu, medzinárodnú obyčaj a všeobecné právne princípy ako zdroje, ktoré má Dvor použiť a ako podporné prostriedky rozsudky medzinárodných tribunálov a doktrínu. Hoci na druhej strane sa uvažuje 7 Boguszak, J.: Pojetí, druhy a význam právních princípu. In: Právny obzor č. 3/2003, s. 241 8 Kühn, Z.: Aplikace práva v složitých případech. (K úloze právních princípů v judikatúře). Karolínum, Praha 2002, s. 36 9 International law asociation, Committe on Formation of Customary (general) International law 2000: Final Report of the Committe: Statement of Principles Applicable to the Formation of General Customary Interantional Law. In: The International Law Association. Report of the Sixty-ninth Conference, ILA, London 2000 9
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie ZÁSADY
- Page 3: Politické vedy / štúdie a ochran
- Page 7 and 8: Politické vedy / štúdie e) cieľ
- Page 9 and 10: Politické vedy / štúdie jurisdik
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie Treba do
- Page 13 and 14: Politické vedy / štúdie a) ustan
- Page 15 and 16: Politické vedy / štúdie nebezpe
- Page 17 and 18: Politické vedy / štúdie práv. A
- Page 19 and 20: Politické vedy / štúdie OSN, aby
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie Charty o
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie III. Pro
- Page 25 and 26: Politické vedy / štúdie Treba sa
- Page 27 and 28: Politické vedy / štúdie - patrí
- Page 29 and 30: Politické vedy / štúdie Literat
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
jeden z prameňov práva ES. Súdny dvor niekedy deklaruje a formuluje zásady,<br />
prípadne ich všeobecnou činnosťou vytvára. 4<br />
Myšlienka o všeobecných právnych zásadách práva ES/EÚ je cenná aj<br />
z hľadiska úvah o všeobecných právnych zásadách, uznaných civilizovanými<br />
národmi, ako to uvádza citovaný Čl. 38 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora.<br />
Takéto všeobecné právne zásady majú význam aj z hľadiska úlohy rozširujúcej sa<br />
EÚ v medzinárodných vzťahoch. Ako zásady sa uvádzajú, napr. zásady právnej<br />
istoty, zásada rovnosti, zásada legitímneho očakávania (legitimate expectationis),<br />
a ďalšie 5 , ktoré spomína napr. A. Tokár.<br />
Právna veda a jej reprezentanti sa z hľadiska zmien vo vnútri štátov, ktoré nastali<br />
pod vplyvom medzinárodných zmien, zaoberali a zaoberajú úlohou a významom<br />
právnych princípov, zásadami tvorby, výkladom i aplikáciou medzinárodného<br />
práva. 6 Zásadami medzinárodného práva sa však nezaoberala.<br />
Otázka zásad medzinárodného práva súvisí všeobecne s prameňmi<br />
medzinárodného práva. Tieto zásady sa prelínajú, o čom štúdia pojednáva<br />
v ďalšej časti. Otázka súvisí aj s dejinami medzinárodného práva a jeho <strong>vedy</strong>, s<br />
jeho tvorbou, rozvojom i kodifikáciou. Teória pritom nedefinovala priamo pramene<br />
medzinárodného práva, ani všetky jeho zásady. Vychádzať budeme teda z teórie<br />
práva ako samostatného vedného odboru. Známy český teoretik J. Boguszak<br />
4<br />
Týč, V.: Základy práva evropských společenství. Linde, Praha 2000, s. 48 a ďalšie<br />
Tokár, A.: Všeobecné právne zásady práva ES/EÚ. In: Európske právo na Slovensku (právny rozmer<br />
členstva Slovenskej republiky v Európskej únii) nadácia Kaligram, 202 s.<br />
Autor sa zaoberá zložitosťou tohto problému a prikláňa sa k názoru, že za všeobecné zásady práva<br />
ES/EÚ sa považujú tie zásady, ktoré sú alebo uvedené v základných zmluvách alebo ich vytvoril počas<br />
svojej činnosti Európsky súdny dvor. Tvrdí medzi iným, že všeobecné zásady kontinentálneho práva,<br />
teda pôvodne nepochádzajú z medzinárodného práva, sú takpovediac „filtrované“ formou porovnávania<br />
jednotlivých úprav z vnútroštátneho práva členských štátov. Vychádza zo zásadného rozhodnutia ESD Van<br />
gen en Loos, keď súd konštatoval, že komunitárne právo predstavuje osobitný systém medzinárodného<br />
práva (s. 174-175). Rozoberá potom zásadu subsidiarity a proporcionality ako inštitucionálne zásady,<br />
a zásadu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní i zásadu diskriminácie.<br />
Problematikou sa zaoberá v rozsiahlej štúdii aj P. Colotka, pozri osobitne bod – všeobecné právne<br />
zásady s. 97-99. Colotka, P.: Systém inštitúcií EÚ a prameňov európskeho práva, In: Európske právo<br />
na Slovensku, nadácia Kaligram 2002, s. 54 a ďalšie.<br />
5<br />
Týč, V.: C. d.; Tokár, A.: C. d.; Colotka, P.: C. d..<br />
6<br />
Svedectvom toho bola napríklad aj vedecká konferencia usporiadaná Ústavom štátu a práva v roku 2003, a z tejto konferencie<br />
boli uverejnené materiály v č. 3 a 4 v roku 2003 v časopise Právny obzor. Pozn. aut..<br />
8
Change language