Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Politické vedy / štúdie V období bipolarity sa za najvšeobecnejšiu zásadu, základnú zásadu považovala Zásada mierového spolužitia štátov, inak povedané zásada alebo zásady priateľských vzťahov a spolupráce štátov ako sa odrazila napr. v citovanej Deklarácii zásad medzinárodného práva z roku 1970, ba dokonca v tom období aj v ústavách niektorých demokratických štátov napr. Nemecka a Talianska. Napr. Ústava Spolkovej republiky Nemecko v Čl. 26 formuluje myšlienku a zásadu mierového spolužitia takto: 1. Konania, ktoré sú spôsobilé a predsavzaté s úmyslom rušiť mierové spolužitie štátov, najmä pripravovať útočnú vojnu, sú protiústavné. Budú postihnuté trestom. 2. Zbrane určené k vedeniu vojny smú byť vyrábané, pripravované a dávané do obchodu, len so zvolením vlády. Bližšie určuje spolkový zákon. Kvôli významu uvedieme aj bod 3 a bod 4. Podľa bodu 3: „Spolok môže zákonom preniesť svoje zvrchované práva na medzinárodné zriadenie“ a podľa bodu 4 „Spolok sa môže za účelom zachovania mieru zaradiť do sústavy vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, zvoliť pri tom obmedzenie svojich zvrchovaných práv, ktoré privedú a zaistia pokoj a trvalý poriadok v Európe medzi národmi“. Talianska Ústava má ustanovenia, podľa ktorých sa podobne ako Ústava SRN, zrieka vojny. Dikcia talianskej Ústavy znie: „Taliansko sa zrieka vojny ako nástroja ohrozenia slobody druhých národov, ako prostriedku riešenia medzinárodných sporov za predpokladu rovnosti s ostatnými štátmi, súhlasí s obmedzeniami zvrchovanosti, potrebnými k vybudovaniu poriadku, ktorý by zabezpečoval mier a spravodlivosť medzi národmi, podporuje a dáva podnet medzinárodným orgánom s týmito úlohami“. Tieto príklady dokazujú vplyv zásady mierového spolužitia štátov aj na ústavy niektorých demokratických štátov. Dôležitú úlohu v medzinárodných vzťahoch by mala mať Zásada spravodlivosti, hoci jej obsah je náročné definovať. Základné zásady medzinárodného práva musia zohľadniť ciele medzinárodného práva, ktorými sú najmä mier, bezpečnosť a ľudské práva. K tomu možno dodať, že sa vytvára, či už vytvorila, azda najdôležitejšia základná Zásada súčasného medzinárodného práva, právo na život v mieri 30
Politické vedy / štúdie - patrí k tzv. tretej generácii ľudských práv, akými sú napr. právo na rozvoj, právo na zdravé životné prostredie a ďalšie. Všeobecné pravidlá medzinárodného práva boli všeobecne prijaté, uznané a zaväzujú všetky štáty. Označujú sa niekedy za univerzálne alebo generálne pravidlá a vychádzajú z univerzálnych medzinárodných zmlúv, a zo všeobecne uznaných medzinárodných obyčajov a záväzných rozhodnutí celosvetových medzinárodných orgánov. Charakteristické pre ne je, že sú platné a vzťahujú sa na celé medzinárodné spoločenstvo, na štáty i na medzinárodné organizácie. Subjektmi týchto všeobecných pravidiel sú štáty. Koncepcia všeobecnej účasti na všeobecných pravidlách medzinárodného práva je odrazom moderného chápania v súčasnej dobe. Možno za ne považovať aj zásady medzinárodného práva, najmä uvedené v Čl. 2 Charty OSN a Deklarácii zásad medzinárodného práva i niektoré ďalšie, na rozdiel od obdobia I. polovice 19. storočia, kedy prax európskych štátov bola založená na iných ideách. Aplikácia vtedajšieho medzinárodného práva sa obmedzovala iba na Európu a na tie časti sveta, kam kolonialisti priniesli európsku civilizáciu, t. j. najmä na americký kontinent. Vzťahy k ostatným štátom upravovali nerovnoprávne zmluvy. 34 Námietku voči Deklarácii zásad medzinárodného práva, Rezolúcii č. 2625/XXV zo dňa 24.10.1970 VZ OSN uvádza Seidl-Hohenveldern. Tvrdí, že ňou nebolo vytvorené právo, a že nejde o autentickú interpretáciu. Napríklad výklad Zásady hrozby a použitia sily sa dostal do sporu v prípade (Nicaragua - United States (merits) case concerning military and parlamilitary activities and againts Nicaragua. International Court of Justice 1986), keď Medzinárodný súdny dvor dospel k názoru, že existuje Zásada nepoužitia sily a môže byť považovaná za zásadu medzinárodného obyčajového práva. 35 Podľa našej mienky však nejde o to, či ňou bolo vytvorené právo, alebo nevytvorené právo ako tvrdí Seidl-Hohenveldern, lebo toto právo bolo predsa vytvorené už prijatím zásad medzinárodného práva v roku 1970. Podľa nich sa majú správať členské štáty OSN a to v zmysle zásad Čl. 2 Charty OSN z roku 1945. Tieto zásady tvoria súčasť všeobecného medzinárodného práva a to medzinárodného práva zmluvného, ako aj medzinárodného práva obyčajového. 36 34 Pozri Rez. VZ OSN, Rez. A/rez. 43/89 35 Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003 36 Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003 31
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie ZÁSADY
- Page 3 and 4: Politické vedy / štúdie a ochran
- Page 5 and 6: Politické vedy / štúdie píše,
- Page 7 and 8: Politické vedy / štúdie e) cieľ
- Page 9 and 10: Politické vedy / štúdie jurisdik
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie Treba do
- Page 13 and 14: Politické vedy / štúdie a) ustan
- Page 15 and 16: Politické vedy / štúdie nebezpe
- Page 17 and 18: Politické vedy / štúdie práv. A
- Page 19 and 20: Politické vedy / štúdie OSN, aby
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie Charty o
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie III. Pro
- Page 25: Politické vedy / štúdie Treba sa
- Page 29 and 30: Politické vedy / štúdie Literat
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
V období bipolarity sa za najvšeobecnejšiu zásadu, základnú zásadu<br />
považovala Zásada mierového spolužitia štátov, inak povedané zásada alebo<br />
zásady priateľských vzťahov a spolupráce štátov ako sa odrazila napr. v citovanej<br />
Deklarácii zásad medzinárodného práva z roku 1970, ba dokonca v tom období<br />
aj v ústavách niektorých demokratických štátov napr. Nemecka a Talianska. Napr.<br />
Ústava Spolkovej republiky Nemecko v Čl. 26 formuluje myšlienku a zásadu<br />
mierového spolužitia takto:<br />
1. Konania, ktoré sú spôsobilé a predsavzaté s úmyslom rušiť mierové<br />
spolužitie štátov, najmä pripravovať útočnú vojnu, sú protiústavné. Budú postihnuté<br />
trestom.<br />
2. Zbrane určené k vedeniu vojny smú byť vyrábané, pripravované a dávané<br />
do obchodu, len so zvolením vlády. Bližšie určuje spolkový zákon.<br />
Kvôli významu uvedieme aj bod 3 a bod 4. Podľa bodu 3: „Spolok môže<br />
zákonom preniesť svoje zvrchované práva na medzinárodné zriadenie“ a podľa<br />
bodu 4 „Spolok sa môže za účelom zachovania mieru zaradiť do sústavy vzájomnej<br />
kolektívnej bezpečnosti, zvoliť pri tom obmedzenie svojich zvrchovaných práv,<br />
ktoré privedú a zaistia pokoj a trvalý poriadok v Európe medzi národmi“.<br />
Talianska Ústava má ustanovenia, podľa ktorých sa podobne ako Ústava<br />
SRN, zrieka vojny. Dikcia talianskej Ústavy znie: „Taliansko sa zrieka vojny<br />
ako nástroja ohrozenia slobody druhých národov, ako prostriedku riešenia<br />
medzinárodných sporov za predpokladu rovnosti s ostatnými štátmi, súhlasí<br />
s obmedzeniami zvrchovanosti, potrebnými k vybudovaniu poriadku, ktorý by<br />
zabezpečoval mier a spravodlivosť medzi národmi, podporuje a dáva podnet<br />
medzinárodným orgánom s týmito úlohami“.<br />
Tieto príklady dokazujú vplyv zásady mierového spolužitia štátov aj na ústavy<br />
niektorých demokratických štátov.<br />
Dôležitú úlohu v medzinárodných vzťahoch by mala mať Zásada<br />
spravodlivosti, hoci jej obsah je náročné definovať. Základné zásady<br />
medzinárodného práva musia zohľadniť ciele medzinárodného práva, ktorými<br />
sú najmä mier, bezpečnosť a ľudské práva.<br />
K tomu možno dodať, že sa vytvára, či už vytvorila, azda najdôležitejšia<br />
základná Zásada súčasného medzinárodného práva, právo na život v mieri<br />
30
Change language