Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Politické vedy / štúdie právne otázky (napr. názor zástupcu Ceylonu (Srí Lanky, pozri Doc. A/C/6/SR. 805). Zástupca Indonézie zasa namietal, že Medzinárodný súdny dvor uplatňuje právo civilizovaných národov. Táto veta v Čl. 38 Štatútu teda robila isté problémy. K týmto a podobným argumentom proti dikcii Čl. 38 ods. 1 písmeno c sa vyjadril Seidl-Hohenveldern. Uvádza, že Charta OSN spočíva na Zásade suverénnej rovnosti všetkých členov, ktorí sú zároveň aj členmi štatútu Medzinárodného súdneho dvora a sú považovaní za civilizované národy. 31 K tejto otázke treba spomenúť ešte jednu poznámku, lebo súvisí s problematikou obsahu všeobecného medzinárodného práva, o ktorej sa v literatúre diskutovalo a diskutuje. Týka sa to vzťahu všeobecného medzinárodného práva a práva OSN. Dôvody na stotožňovanie oboch, najlepšie vystihol názor rakúskeho internacionalistu A. Verdrossa ako aj vývoj zmien jeho názorov. Dôvody na rozlíšenie videl v existencii predchádzajúceho medzinárodného práva, na ktoré sa odvoláva preambula Charty OSN (Charta uvádza text „iné pramene práva“) a Čl. 38 ods. písmeno b. Štatútu Medzinárodného súdneho dvora – medzinárodná obyčaj. Názor na členenie všeobecného medzinárodného práva a práva OSN bol však prekonaný A. Verdrossom. Jeho spolupracovník a spoluautor diela, B. Simma, v predhovore k ich spoločnej práci Univerzálne medzinárodné právo uviedol: „A. Verdross považoval nakoniec za nutné odstrániť nedorozumenie, ktoré naša systematika vyvolala už v predhovore k tomuto vydaniu a poukazoval na to, že mal síce pred tým pravdu, keď rozlišoval medzi všeobecným medzinárodným právom a iba partikulárnym právom OSN – avšak od tej doby čo Charta OSN zahrnuje takmer všetky štáty, a jej hlavné zásady uznalo aj niekoľko štátov stojacich mimo OSN, bola Charta OSN povýšená na ústavu univerzálneho spoločenstva štátov. Preto ak sa medzinárodné právo nezhodovalo s Chartou už pred jej vstupom do platnosti, muselo byť včlenené do jej rámca. Toto právo nie je len potiaľ záväzné, pokiaľ nebolo derogované normami Charty OSN a musí byť tiež vykladané v jej svetle. 32 V dnešnej dobe možno niektorí autori zdieľajú pôvodný názor A. Verdrossa vo všeobecnom medzinárodnom práve, resp. vzťahu k tzv. právu OSN a iste ho aj rovnako prehodnotili. 31 Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003 32 Verdross, A. – Simma, B.: Univerzales volkerrecht. 1984; Kelsen, H.: The Principals of International Law. New York 1950 28
Politické vedy / štúdie Treba sa však vrátiť k defi nícii právnych zásad. Teória práva tvrdí, že isté princípy, zásady sú platné pre určité právne odvetvia. Za takéto odvetvie možno považovať aj medzinárodné právo, ak by sme vychádzali z monistickej teórie vzťahu vnútroštátneho medzinárodného práva alebo aj keď z nej nebudeme vychádzať. Medzinárodné právo je osobitným systémom práva. Pre jednotlivé odvetvia medzinárodného práva má určité zásady. Nebudeme v tejto súvislosti analyzovať systém medzinárodného práva a kritériá jeho delenia, možno však hneď uviesť niektoré zásady niektorých oblastí medzinárodného práva. V medzinárodnom zmluvnom práve takýmito zásadami sú: zásada pacta sunt servanda, zásada rebus sic stantibus, zásada bona fide, zásada lex posterior derogat priori. V medzinárodnom morskom práve sú to zásady ako napr.: zásada slobody morí, zásada slobody šíreho mora, zásada slobodného prístupu vnútrozemských štátov k moru, sloboda tranzitu, pomerne nedávno prijatá zásada spoločného dedičstva ľudstva pre morské dno a jeho podzemie, zásada ochrany morských vôd a oceánov pred znečistením a ďalšie. V medzinárodnom kozmickom práve sú to napr.: zásada slobody, výskumu a využívania kozmického priestoru a nebeských telies; zásada zákazu privlastnenia si kozmického priestoru a nebeských telies; zásada, že Mesiac a jeho prírodné zdroje sú spoločným dedičstvom ľudstva. V práve odzbrojenia a bezpečnosti sú to: zásada odzbrojenia, zásada rovnakej bezpečnosti a zásada rozumnej obrannej dostatočnosti. V medzinárodnom trestnom práve sú to: zásada potrestania vojnových zločinov a zločincov, zásada nepremlčania vojnových zločinov a ďalšie. V tzv. medzinárodnom vojnovom práve sa jedná o: zásadu humanity a zásadu vojenskej účelnosti. V teoretických otázkach zásad medzinárodného práva a analógie právnych zásad vo vnútroštátnom i medzinárodnom práve, je nutné zaoberať sa základnými zásadami medzinárodného práva. Pod pojmom základných právnych zásad náuka chápe historicky podmienené a všeobecne prijaté normy, ktoré vyjadrujú hlavný obsah medzinárodného práva, jeho charakteristické znaky a najvyššiu právotvornú silu. Tieto zásady podmieňujú štruktúru medzinárodného práva, upravujúc spojenie jeho prvkov určujúcim spôsobom a vplývajú na mechanizmus spolupôsobenia tohto práva s inými sociálnymi systémami, predovšetkým so systémom medzinárodných vzťahov. 33 33 Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003 29
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie ZÁSADY
- Page 3 and 4: Politické vedy / štúdie a ochran
- Page 5 and 6: Politické vedy / štúdie píše,
- Page 7 and 8: Politické vedy / štúdie e) cieľ
- Page 9 and 10: Politické vedy / štúdie jurisdik
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie Treba do
- Page 13 and 14: Politické vedy / štúdie a) ustan
- Page 15 and 16: Politické vedy / štúdie nebezpe
- Page 17 and 18: Politické vedy / štúdie práv. A
- Page 19 and 20: Politické vedy / štúdie OSN, aby
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie Charty o
- Page 23: Politické vedy / štúdie III. Pro
- Page 27 and 28: Politické vedy / štúdie - patrí
- Page 29 and 30: Politické vedy / štúdie Literat
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
právne otázky (napr. názor zástupcu Ceylonu (Srí Lanky, pozri Doc. A/C/6/SR.<br />
805). Zástupca Indonézie zasa namietal, že Medzinárodný súdny dvor uplatňuje<br />
právo civilizovaných národov. Táto veta v Čl. 38 Štatútu teda robila isté problémy.<br />
K týmto a podobným argumentom proti dikcii Čl. 38 ods. 1 písmeno c sa vyjadril<br />
Seidl-Hohenveldern. Uvádza, že Charta OSN spočíva na Zásade suverénnej<br />
rovnosti všetkých členov, ktorí sú zároveň aj členmi štatútu Medzinárodného<br />
súdneho dvora a sú považovaní za civilizované národy. 31<br />
K tejto otázke treba spomenúť ešte jednu poznámku, lebo súvisí s problematikou<br />
obsahu všeobecného medzinárodného práva, o ktorej sa v literatúre diskutovalo<br />
a diskutuje. Týka sa to vzťahu všeobecného medzinárodného práva a práva<br />
OSN. Dôvody na stotožňovanie oboch, najlepšie vystihol názor rakúskeho<br />
internacionalistu A. Verdrossa ako aj vývoj zmien jeho názorov. Dôvody na<br />
rozlíšenie videl v existencii predchádzajúceho medzinárodného práva, na ktoré<br />
sa odvoláva preambula Charty OSN (Charta uvádza text „iné pramene práva“)<br />
a Čl. 38 ods. písmeno b. Štatútu Medzinárodného súdneho dvora – medzinárodná<br />
obyčaj.<br />
Názor na členenie všeobecného medzinárodného práva a práva OSN bol však<br />
prekonaný A. Verdrossom. Jeho spolupracovník a spoluautor diela, B. Simma,<br />
v predhovore k ich spoločnej práci Univerzálne medzinárodné právo uviedol: „A.<br />
Verdross považoval nakoniec za nutné odstrániť nedorozumenie, ktoré naša<br />
systematika vyvolala už v predhovore k tomuto vydaniu a poukazoval na to, že mal<br />
síce pred tým pravdu, keď rozlišoval medzi všeobecným medzinárodným právom<br />
a iba partikulárnym právom OSN – avšak od tej doby čo Charta OSN zahrnuje<br />
takmer všetky štáty, a jej hlavné zásady uznalo aj niekoľko štátov stojacich mimo<br />
OSN, bola Charta OSN povýšená na ústavu univerzálneho spoločenstva štátov.<br />
Preto ak sa medzinárodné právo nezhodovalo s Chartou už pred jej vstupom do<br />
platnosti, muselo byť včlenené do jej rámca. Toto právo nie je len potiaľ záväzné,<br />
pokiaľ nebolo derogované normami Charty OSN a musí byť tiež vykladané<br />
v jej svetle. 32 V dnešnej dobe možno niektorí autori zdieľajú pôvodný názor A.<br />
Verdrossa vo všeobecnom medzinárodnom práve, resp. vzťahu k tzv. právu OSN<br />
a iste ho aj rovnako prehodnotili.<br />
31<br />
Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003<br />
32<br />
Verdross, A. – Simma, B.: Univerzales volkerrecht. 1984; Kelsen, H.: The Principals of International Law. New York 1950<br />
28
Change language