Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
III. Problematika uplatňovania ďalších zásad medzinárodného<br />
práva<br />
K otázke zásad medzinárodného práva treba ešte povedať, že sú obvykle<br />
vyjadrené v medzinárodných obyčajoch a v medzinárodných zmluvách. Aj<br />
všeobecné právne zásady uznané civilizovanými národmi, ako sa o nich píše<br />
v Čl. 38 ods. 1 písmeno c Štatútu Medzinárodného súdneho dvora, sa považujú<br />
za pramene medzinárodného práva. Takýmito zásadami sú napríklad zásada,<br />
že nikto nemôže byť sudcom vo svojej veci, audiatur et alteram partem, držba,<br />
slušnosť, lex specialis derogat generali, nulum crimen sine lege, sine causa, sine<br />
culpa a pod..<br />
Už pri tejto príležitosti možno konštatovať, že na tento prameň medzinárodného<br />
práva, ktorý tiež Medzinárodný súdny dvor berie za podklad svojho rozhodovania,<br />
boli rôzne názory v teórii i praxi štátov, najmä v období bipolarity. Bývalé socialistické<br />
štáty od počiatku neakceptovali obligatórnu jurisdikciu Medzinárodného súdneho<br />
dvora (hoci túto prax zmenili). Vyplývala z Čl. 36 Štatútu, podľa ktorého príslušnosť<br />
Medzinárodného súdneho dvora sa vzťahuje na všetky spory, ktoré mu strany<br />
predložia, ako aj na všetky otázky osobitne predvídané v Charte OSN alebo v<br />
platných zmluvách a dohovoroch. Podľa ods.2 tohto článku, však štáty, ktoré sú<br />
stranami zúčastnenými na tomto štatúte môžu kedykoľvek vyhlásiť, že uznajú<br />
voči ktorémukoľvek inému štátu, ktorý prijíma ten istý záväzok ipso facto, a bez<br />
osobitného ujednania, kompetentnosť dvora vo všetkých právnych sporoch za<br />
záväznú, ak sa týkajú:<br />
a) výkladu niektorej zmluvy;<br />
b) ktorejkoľvek otázky medzinárodného práva;<br />
c) existencie akejkoľvek okolnosti, ktorá keby sa dokázala, zakladala by<br />
porušenie niektorého medzinárodného záväzku;<br />
d) povahy alebo rozsahu náhrady za porušenie medzinárodného<br />
záväzku.<br />
Zatiaľ je teda jurisdikcia Medzinárodného súdneho dvora iba fakultatívna.<br />
Zrejme preto, bývalé socialistické štáty mali isté výhrady k tomuto prameňu<br />
medzinárodného práva, a okrem nich aj niektoré neangažované krajiny namietali,<br />
že Medzinárodný súdny dvor sa skladá z dvoch ideologických blokov a každý<br />
medzinárodný spor má preto aj politické pozadie, čo znemožňuje riešiť čisto<br />
27
Change language