Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Politické vedy / štúdie suverenite, o intervencii, a najmä na humanitárnu intervenciu, ktoré nemožno oddeliť od doby a miesta vzniku ich pôsobenia, účelu a teda po novom vzniká aj problém vzťahu vnútroštátneho a medzinárodného práva z globálneho hľadiska, ako aj vzťahu vnútroštátneho a komunitárneho práva, napr. európskeho z hľadiska regionálneho. Narastá aj úloha medzinárodných organizácií, hoci niektoré z nich, napr. OSN a najmä Bezpečnostná rada vyžadujú určité úpravy, zmeny idúce s dobou 1 . Zásady medzinárodného práva zohrávajú dôležitú úlohu v medzinárodných vzťahoch, v procese ich zmien a rozvoja. Môžu rozvíjať, meniť a vytvárať nové zásady, a rovnako môžu aj staré zásady nadobúdať nové akcenty. Problémom sa treba zaoberať i preto, že v roku 2001 bola prijatá novela Ústavy SR. V porovnaní s prvým znením Ústavy, ktorá slová „medzinárodné právo“ ani raz vo svojom texte nepoužila, stanovila v Čl. 1 ods. 2, že „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky“ 2 . Pod pojmom všeobecné pravidlá medzinárodného práva treba chápať aj zásady medzinárodného práva, najmä tie, ktoré sú formulované v Čl. 2 Charty OSN, a spresnené a doplnené v Deklarácii zásad medzinárodného práva, týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce štátov v súlade s Chartou OSN, prijatej rezolúciou VZ OSN č. 2625 z roku 1970, zásad Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969, ako aj zásad v zmysle Čl. 38 ods. 1 písmeno c Štatútu medzinárodného súdneho dvora, podľa ktorého berie za podklad rokovania aj všeobecné právne zásady, uznané civilizovanými národmi popri ďalších prameňoch medzinárodného práva, ako aj iných zásad rôznych oblastí medzinárodného práva. V súvislosti s úvahami o zásadách medzinárodného práva nemožno obísť dokument, akým je „Návrh zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu“ z 18. júla 2003, predložený predsedom Európskej rady v Ríme (dokument Conv. 850/03), po úpravách schválený, resp. podpísaný v Ríme v roku 2004. Návrh Ústavnej zmluvy v Čl. 3 pojednáva o cieľoch únie a v bode 4 uvádza, že: „únia presadzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy vo vzťahoch so širším svetom. Prispieva k mieru a bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju zeme, k stabilite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov a vzájomne výhodnému obchodu, vykoreneniu chudoby 1 Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003, s. 451 a ďalšie 2 Novela k Ústave Slovenskej republiky z 23.2.2001 6
Politické vedy / štúdie a ochrany ľudských práv a najmä práv detí, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva vrátane rešpektovania zásad Charty organizácie Spojených národov“ 3 Ciele únie, medzi ktorými má čestné miesto aj prísne dodržiavanie a rozvoj medzinárodného práva a zvlášť rešpektovanie zásad Charty OSN, majú veľký význam v súčasnom svete. Zdôrazňujú úlohu zásad Charty OSN, teda najmä Čl. 2 Charty, kde sú zásady formulované a potvrdzujú úlohu zásad medzinárodného práva, pretože zásady Charty OSN sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Medzinárodné zmluvy Európskych spoločenstiev (ES) tvoria primárne právo EÚ. Na základe medzinárodného práva sú koncipované všetky zakladajúce akty, či už Parížska zmluva (o zriadení ESUO), Rímske zmluvy (o zriadení EHS a o zriadení EUROATOMU), Dohovor o niektorých orgánoch, spoločných pre európske spoločenstvá, Zlučovacia zmluva (Dohovor o zriadení jednej veľkej rady a jednej komisie pre všetky tri spoločenstvá), Jednotný Európsky akt, Maastrichtská zmluva o Európskej únii, Amsterdamská zmluva o revízii zriaďovacích zmlúv a Maastrichtskej zmluvy o EÚ, ako aj zmluva z Nice. Ústavná zmluva, zakladajúca Ústavu pre Európu je tiež koncipovaná na základe medzinárodného práva. Na základe zriaďovacích zmlúv sa prijímajú legislatívne akty orgánov spoločenstva a ide o tzv. sekundárne právo (nariadenia, smernice, rozhodnutia, doporučenia a stanoviská). Názvy týchto legislatívnych aktov sa zmenia v zmysle Návrhu ústavnej zmluvy (pozri Čl. 32 -Právne akty únie). Sekundárnym právom EÚ sa v tejto štúdii zaoberať nebudeme. V literatúre o práve ES sa stretávame s tvrdením, že Európsky súdny dvor môže cestou zovšeobecnenia formulovať všeobecnú zásadu, ktorá je vytvorená zo spoločných rysov právnych poriadkov členských štátov. Ide teda o všeobecné právne zásady v európskej dimenzii. Niekedy sú označované ako 3 Návrh zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, predložený predsedom Európskej Rady v Ríme 18. júla 2003, Conv. 85/03, s. 6 7
- Page 1: Politické vedy / štúdie ZÁSADY
- Page 5 and 6: Politické vedy / štúdie píše,
- Page 7 and 8: Politické vedy / štúdie e) cieľ
- Page 9 and 10: Politické vedy / štúdie jurisdik
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie Treba do
- Page 13 and 14: Politické vedy / štúdie a) ustan
- Page 15 and 16: Politické vedy / štúdie nebezpe
- Page 17 and 18: Politické vedy / štúdie práv. A
- Page 19 and 20: Politické vedy / štúdie OSN, aby
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie Charty o
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie III. Pro
- Page 25 and 26: Politické vedy / štúdie Treba sa
- Page 27 and 28: Politické vedy / štúdie - patrí
- Page 29 and 30: Politické vedy / štúdie Literat
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
suverenite, o intervencii, a najmä na humanitárnu intervenciu, ktoré nemožno<br />
oddeliť od doby a miesta vzniku ich pôsobenia, účelu a teda po novom vzniká aj<br />
problém vzťahu vnútroštátneho a medzinárodného práva z globálneho hľadiska,<br />
ako aj vzťahu vnútroštátneho a komunitárneho práva, napr. európskeho z hľadiska<br />
regionálneho. Narastá aj úloha medzinárodných organizácií, hoci niektoré z nich,<br />
napr. OSN a najmä Bezpečnostná rada vyžadujú určité úpravy, zmeny idúce<br />
s dobou 1 .<br />
Zásady medzinárodného práva zohrávajú dôležitú úlohu v medzinárodných<br />
vzťahoch, v procese ich zmien a rozvoja. Môžu rozvíjať, meniť a vytvárať nové<br />
zásady, a rovnako môžu aj staré zásady nadobúdať nové akcenty.<br />
Problémom sa treba zaoberať i preto, že v roku 2001 bola prijatá novela Ústavy<br />
SR. V porovnaní s prvým znením Ústavy, ktorá slová „medzinárodné právo“ ani raz<br />
vo svojom texte nepoužila, stanovila v Čl. 1 ods. 2, že „Slovenská republika uznáva<br />
a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy,<br />
ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky“ 2 . Pod pojmom všeobecné<br />
pravidlá medzinárodného práva treba chápať aj zásady medzinárodného práva,<br />
najmä tie, ktoré sú formulované v Čl. 2 Charty OSN, a spresnené a doplnené<br />
v Deklarácii zásad medzinárodného práva, týkajúcich sa priateľských vzťahov<br />
a spolupráce štátov v súlade s Chartou OSN, prijatej rezolúciou VZ OSN č. 2625<br />
z roku 1970, zásad Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969, ako aj<br />
zásad v zmysle Čl. 38 ods. 1 písmeno c Štatútu medzinárodného súdneho dvora,<br />
podľa ktorého berie za podklad rokovania aj všeobecné právne zásady, uznané<br />
civilizovanými národmi popri ďalších prameňoch medzinárodného práva, ako aj<br />
iných zásad rôznych oblastí medzinárodného práva.<br />
V súvislosti s úvahami o zásadách medzinárodného práva nemožno obísť<br />
dokument, akým je „Návrh zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu“ z 18. júla<br />
2003, predložený predsedom Európskej rady v Ríme (dokument Conv. 850/03),<br />
po úpravách schválený, resp. podpísaný v Ríme v roku 2004. Návrh Ústavnej<br />
zmluvy v Čl. 3 pojednáva o cieľoch únie a v bode 4 uvádza, že: „únia presadzuje<br />
a podporuje svoje hodnoty a záujmy vo vzťahoch so širším svetom. Prispieva k<br />
mieru a bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju zeme, k stabilite a vzájomnému<br />
rešpektovaniu sa národov a vzájomne výhodnému obchodu, vykoreneniu chudoby<br />
1<br />
Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003, s. 451 a ďalšie<br />
2<br />
Novela k Ústave Slovenskej republiky z 23.2.2001<br />
6
Change language