Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy Zásady medzinárodného práva v súÄasnom svete - Politické vedy
Politické vedy / štúdie Zásadu pacta sunt servanda považuje napr. H. Kelsen, autor čistej teórie práva, za základnú normu medzinárodného práva. Vyjadruje zásadu, že je základným predpokladom celého obyčajového práva a zaväzuje štáty plniť záväzky. Komplex týchto zásad treba doplniť ešte o mimoriadne významnú zásadu, t. j. Zásadu práva na život v mieri ako základnej zásady súčasného medzinárodného práva. 20 Popri týchto zásadách, ktoré možno považovať za základné, niektorí autori dedukovali z analýzy medzinárodných zmlúv a praxe štátov ďalšie zásady medzinárodného práva. Z hľadiska univerzálnosti OSN, napriek istej kritike jej činnosti a postavenia v súčasnom svete i Charty OSN, ide o Zásadu odzbrojenia, ktorá sa odvodzuje najmä z Čl. 11 Charty OSN. Podľa uvedeného článku, Valné zhromaždenie môže študovať všeobecné zásady spolupráce pre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, vrátane zásad o odzbrojení a úprave zbrojenia, a môže robiť odporúčania o týchto zásadách členom Organizácie, bezpečnostnej rade alebo obom súčasne. Vieme, že OSN urobila mnoho pre prijatie príslušných medzinárodných dohôd o obmedzení zbrojenia a odzbrojení. Zásluhu na to v období bipolarity majú najmä USA a ZSSR. Normatívny obsah zásady odzbrojenia spočíva v tom, že obsahuje povinnosť štátov usilovať sa a rokovať s ostatnými štátmi o úprave zbrojenia a odzbrojení. Tieto otázky sú aktuálne aj pre súčasnosť. Ak sa má vychádzať zo zásady zvrchovanej rovnosti štátov, podľa Čl. 2 ods. 1, a ak kolektívna, globálna bezpečnosť je spoločná a nedeliteľná, a ak sa má zaručiť bezpečnosť všetkých štátov spoločne i jednotlivo, vyplýva z tézy o takto chápanej bezpečnosti logicky aj Zásada rovnakej bezpečnosti. Zároveň ako jej dôsledok, sa sformulovala Zásada rozumnej obrannej dostatočnosti, ktorá znamená takú úroveň a charakter vojenského potenciálu aj štátov, aby zaručovala ich bezpečnosť, ale zároveň aby nemohla byť ohrozená bezpečnosť iných štátov. Vzťahuje sa k obrane a nie k útoku, čo by mohlo znamenať vyššiu bezpečnosť vzájomne závislého sveta, ktorý ohrozovalo a ohrozuje najmä jadrové 20 Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003, s. 94 18
Politické vedy / štúdie nebezpečenstvo a nebezpečenstvo chemických a bakteriologických, či iných zbraní hromadného ničenia. 21 K týmto zásadám treba osobitne pridať nové zásady - tzv. soft law, ktoré boli prijaté v Deklarácii zásad vzťahov, v roku 1975 v Záverečnom akte KBSE v Helsinkách. Neskôr tieto zásady prevzali členské štáty OBSE. Jedná sa o zásady: 1) Zásada neporušiteľnosti hraníc; 2) Zásada územnej celistvosti štátov; 3) Zásadu rešpektovania ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody. Celá Deklarácia obsahuje 10 zásad. Neuvedených 7 je totožných zo zásadami, vyjadrenými v Článku 2 charty OSN. Tri zásady Deklarácie, ktoré sme citovali, vyplývajú tiež zo zásad Charty OSN, najmä zo Zásady zákazu hrozby a použitia sily (Čl. 2 ods. 4) a Článku 1 ods. 3 – posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám. Niektorí autori uvádzajú osobitne všeobecné zásady medzinárodného práva, upravujúce správanie sa štátov v medzinárodných vzťahoch vo svojich systémoch. E. J. de Arachega, člen Komisie OSN pre medzinárodné právo a predseda Medzinárodného súdneho dvora, medzi takéto zásady zaraďuje zásadu Zákazu hrozby a použitia sily, Zásadu rovnoprávnosti a sebaurčenia národov a Zásadu neintervencie. 22 K zásade uvedenej na prvom mieste Deklarácie zásad, sme sa už vyššie vyjadrili. Zásada mierového riešenia medzinárodných sporov (Čl. 2 ods. 3 Charty OSN) je rozpracovaná v Deklarácii zásad medzinárodného práva z roku 1970. Bola prijatá Valným zhromaždením OSN a ďalej rozvinutá v osobitnej Deklarácii o mierovom riešení medzinárodných sporov (Manilská deklarácia) prijatá VZ OSN 15.12.1982 (dokument A/Res 37/10). Je široko koncipovaná, vychádzajúc z ďalších skúseností OSN a štátov v oblasti medzinárodných vzťahov. V roku 1989 sa VZ OSN touto zásadou zaoberalo a prijalo Deklaráciu o predchádzaní sporom a situáciám, ktoré by mohli ohroziť medzinárodný mier a bezpečnosť, 21 Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003, s. 104 22 De Arechega, E. J.: Sovremennoje meždonarodnoje pravo IIL. Progres, Moskva 1983, s. 137-157 19
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie ZÁSADY
- Page 3 and 4: Politické vedy / štúdie a ochran
- Page 5 and 6: Politické vedy / štúdie píše,
- Page 7 and 8: Politické vedy / štúdie e) cieľ
- Page 9 and 10: Politické vedy / štúdie jurisdik
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie Treba do
- Page 13: Politické vedy / štúdie a) ustan
- Page 17 and 18: Politické vedy / štúdie práv. A
- Page 19 and 20: Politické vedy / štúdie OSN, aby
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie Charty o
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie III. Pro
- Page 25 and 26: Politické vedy / štúdie Treba sa
- Page 27 and 28: Politické vedy / štúdie - patrí
- Page 29 and 30: Politické vedy / štúdie Literat
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
Zásadu pacta sunt servanda považuje napr. H. Kelsen, autor čistej teórie<br />
práva, za základnú normu medzinárodného práva. Vyjadruje zásadu, že je<br />
základným predpokladom celého obyčajového práva a zaväzuje štáty plniť<br />
záväzky.<br />
Komplex týchto zásad treba doplniť ešte o mimoriadne významnú zásadu, t. j.<br />
Zásadu práva na život v mieri ako základnej zásady súčasného medzinárodného<br />
práva. 20<br />
Popri týchto zásadách, ktoré možno považovať za základné, niektorí autori<br />
dedukovali z analýzy medzinárodných zmlúv a praxe štátov ďalšie zásady<br />
medzinárodného práva.<br />
Z hľadiska univerzálnosti OSN, napriek istej kritike jej činnosti a postavenia<br />
v súčasnom <strong>svete</strong> i Charty OSN, ide o Zásadu odzbrojenia, ktorá sa odvodzuje<br />
najmä z Čl. 11 Charty OSN. Podľa uvedeného článku, Valné zhromaždenie<br />
môže študovať všeobecné zásady spolupráce pre zachovanie medzinárodného<br />
mieru a bezpečnosti, vrátane zásad o odzbrojení a úprave zbrojenia, a môže<br />
robiť odporúčania o týchto zásadách členom Organizácie, bezpečnostnej rade<br />
alebo obom súčasne. Vieme, že OSN urobila mnoho pre prijatie príslušných<br />
medzinárodných dohôd o obmedzení zbrojenia a odzbrojení. Zásluhu na<br />
to v období bipolarity majú najmä USA a ZSSR. Normatívny obsah zásady<br />
odzbrojenia spočíva v tom, že obsahuje povinnosť štátov usilovať sa a rokovať<br />
s ostatnými štátmi o úprave zbrojenia a odzbrojení. Tieto otázky sú aktuálne aj<br />
pre súčasnosť.<br />
Ak sa má vychádzať zo zásady zvrchovanej rovnosti štátov, podľa Čl. 2 ods.<br />
1, a ak kolektívna, globálna bezpečnosť je spoločná a nedeliteľná, a ak sa má<br />
zaručiť bezpečnosť všetkých štátov spoločne i jednotlivo, vyplýva z tézy o takto<br />
chápanej bezpečnosti logicky aj Zásada rovnakej bezpečnosti. Zároveň ako<br />
jej dôsledok, sa sformulovala Zásada rozumnej obrannej dostatočnosti,<br />
ktorá znamená takú úroveň a charakter vojenského potenciálu aj štátov, aby<br />
zaručovala ich bezpečnosť, ale zároveň aby nemohla byť ohrozená bezpečnosť<br />
iných štátov. Vzťahuje sa k obrane a nie k útoku, čo by mohlo znamenať vyššiu<br />
bezpečnosť vzájomne závislého sveta, ktorý ohrozovalo a ohrozuje najmä jadrové<br />
20<br />
Azud, J.: Medzinárodné právo. Veda SAV, Bratislava 2003, s. 94<br />
18
Change language