Zásady medzinárodného práva v súčasnom svete - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
Treba dodať, že poradie týchto zásad oproti ich zaradeniu v Čl. 2 Charty
OSN 17 bolo v Deklarácii zmenené, zrejme z hľadiska významu.
Zásada zákazu hrozby a použitia sily v medzinárodných vzťahoch sa
zaradila medzi už prijaté zásady na prvé miesto. Súvisí to s cieľmi OSN, ktorá
deklaruje ako svoju prvoradú úlohu zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť
a pre tento cieľ robiť účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu
mieru. Súvisí to aj s Preambulou Charty OSN. V prvých slovách sľubuje uchrániť
budúce pokolenia pred hrôzou vojny, ktorá dvakrát v priebehu 20. storočia priniesla
ľudstvu nevysloviteľné strasti. Táto zásada sa nazýva tiež zásadou nepoužitia
sily v medzinárodných vzťahoch.
Význam tejto zásady je mimoriadny. Je však pomerne novou zásadou
medzinárodného práva. Na začiatku 20. storočia medzinárodné právo priznávalo
štátu používať silu a to aj ozbrojené násilie pre mocenské ciele bez ohľadu na to,
či to bolo z formálneho hľadiska správne alebo zavrhnutiahodné (jus ad bellum).
Pakt Spoločnosti národov síce obmedzoval vojnu tak, že „vojna, vyjmúc prípady
v Pakte Spoločnosti národov výslovne uvedené, je dovolená.“ Až v Parížskom
pakte (Briand-Kelloggov pakt) z roku 1928 sa zmluvné strany slávnostne menom
svojich národov zaviazali, že odsudzujú vojnu ako prostriedok na vyriešenie
medzinárodných nezhôd a zriekajú sa jej ako prostriedku národnej politiky vo
svojich vzájomných vzťahoch (Čl. 1 paktu). Z hľadiska medzinárodného práva,
Parížsky pakt znamená radikálny obrat pokiaľ ide o právne hodnotenie použitia
sily, teda vojny. Ešte zásadnejší obrat nastal prijatím Charty OSN z roku 1945,
ktorá v Čl. 2 ods. 4 stanovila zásadu, že všetci členovia organizácie Spojených
národov sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby alebo použitia
sily oproti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu ako aj
každého iného spôsobu, nezlučiteľného s cieľmi Organizácie spojených národov.
Zakázalo sa teda nielen použitie sily, ale aj hrozba silou. Znenie tejto zásady je
v Deklarácii zásad uvedené nasledovne:
„Každý štát je povinný zdržať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby
silou alebo použitia sily tak proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti,
ako aj akýmkoľvek iným spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Organizácie spojených
národov. Hrozba silou alebo použitie sily je narušením medzinárodného práva a
17
Pozri článok 2 Charty OSN.
15