Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Politické vedy / štúdie sa nedokážu úspešne spojiť dohromady, môžu byť len závažiami v rovnováhe, používané inými.“ V globálnom aj regionálnom kontexte je SR malým štátom. Aké sú však implikácie tohto jednoduchého tvrdenia Z politického hľadiska rozdiel medzi malými štátmi a veľkými (veľmocami) je zásadný. Jeden zo zakladateľov štúdia medzinárodných vzťahov Edward Hallett Carr písal o tom, že „malé mocnosti nastavujú svoj kurz tak, aby zodpovedal silným“ (Carr, 1939, s. 134) a jeho už citovaný súčasník Spykman, že „[r]eorientácia a zmena spojenectva malých mocností ... môže byť prvým výsledkom posunu v rovnováhe síl medzi veľkými mocnosťami.“ (Spykman – Rollinsová, 1939, s. 395). Toto sa stráca zo zreteľa v analýzach na základe medzinárodného práva, kde platí pohodlná (no empiricky nepresná) právna fi kcia zvrchovanej rovnosti štátov. Tá umožňuje malým štátom v istých, no predovšetkým inštitucionálnych kontextoch takpovediac „boxovať“ v inej mocenskej kategórii bez obáv z vlastnej malosti a slabosti. Rozdiel medzi malými a veľkými štátmi však nie je triviálny, ale má vážne dopady na zahraničnopolitické možnosti jednotlivých štátov. Veľké štáty môžu na rozdiel od malých použiť tú istú relatívnu časť svojich zdrojov na ovplyvnenie vzťahov s vonkajším prostredím a aktérmi v širšom spektre zahraničnopolitických aktivít, prípadne efektívnejšie sústrediť väčší podiel aktivít jedného druhu (napr. vojenské spôsobilosti alebo zahraničnú pomoc) na dosiahnutie žiaduceho stavu. Malé štáty, ceteris paribus, disponujú nižšími celkovými zdrojmi a aj vynaloženie toto istého podielu na konkrétnu aktivitu ako v prípade veľkého štátu im negarantuje väčší vplyv, pretože v absolútnom porovnaní (tovarov, peňazí, vojakov) ide o počty s nižšou celkovou váhou. Inými slovami, veľké štáty si „môžu dovoliť“ robiť v zahraničnej politike viac a môžu ju podporiť širším spektrom nástrojov, resp. robiť tak v porovnaní s malými štátmi udržateľnejšie alebo efektívnejšie. To je výsledok asymetrickej distribúcie mocenských zdrojov medzi jednotlivými štátmi. V praktickej medzinárodnej politike jednoducho platí, že štáty si nie sú rovné vo všetkých ohľadoch (v medzinárodnom práve naopak sú). Veľké štáty majú širší manévrovací priestor, môžu si dovoliť robiť viac a konať aktívnejšie (resp. nekonať, prípadne nekonať dlhšie), kým v prípade malých štátov je to naopak - tie za svoje zahraničnopolitické omyly draho platia premrhaním limitovaných mocenských zdrojov. 13
Vráťme sa späť k SR. Podľa empirických údajov ide v globálnom porovnaní o malý štát. V celosvetovom porovnaní podľa údajov CIA The World Factbook (CIA, 2009) je SR pokiaľ, ide o veľkosť teritória, na 130. mieste z 250 teritoriálnych útvarov s 48 845 km 2 (viac než 50 krajín je 10-násobne väčších a 80 krajín má rozlohu pod 10 000 km 2 ) a na 111. mieste z 238 porovnávaných entít, pokiaľ ide o populáciu (5 455 407), pričom 80 krajín má viac než 10 miliónov obyvateľov a ďalších 80 má pod 1 milión obyvateľov. Pokiaľ ide o ekonomickú vyspelosť, Svetová banka (2008) radí SR medzi krajiny s vysokým príjmom. Podľa ukazovateľa HDP, resp. HDP per capita je SR v šiestej desiatke spomedzi porovnávaných krajín, no 44 krajín má raz také HDP a 16 krajín viac než 10-násobne väčšie HDP. Tento globálny pohľad však značne narúša naše videnie pozície SR, pretože v skutočnosti globálne porovnanie viac skrýva než odhaľuje. Nie je správne porovnávať SR v rámci celej populácie štátov, ale len s relevantnejšími štátmi, ktoré sa nachádzajú v užšie geograficky vymedzenom, teda regionálnom, kontexte. Pre zjednodušenie použijeme údaje, týkajúce sa EÚ-27 a troch kandidátskych krajín: Chorvátska, Macedónska a Turecka. V tomto 30-člennom rebríčku je SR na 19. mieste (18. v súčasnej EÚ-27), pokiaľ ide o populáciu, 22. z 30 (20. z EÚ-27) v rozlohe a 19. v EÚ-27 podľa veľkosti HDP 1 . Ak klesneme z európskej ešte o úroveň nižšie, k bezprostredným geografickým susedom, teda zvyšným krajinám V4 plus Rakúsku a Ukrajine, uvidíme situáciu v relatívnych pojmoch ešte zreteľnejšie: SR je rozlohou aj populáciou najmenšia, v absolútnom HDP na poslednom mieste, hoci v HDP na obyvateľa uprostred týchto šiestich krajín. Pokiaľ ide o vojenský personál, podľa údajov z databáz SIPRI2 z roku 2003 bola SR s 19 000-člennými ozbrojenými silami na poslednom mieste medzi svojimi susedmi. Kritériá môžeme ľubovoľne obmieňať, ale podstata ostane nezmenená: Slovenská republika patrí ako v globálnom, tak aj v regionálnom kontexte medzi štáty, ktoré nehrajú prvé husle vo svetovej politike a ktorých vplyv to aj jasne dokumentuje. Koncept malého štátu je v teóriách medzinárodných vzťahov etablovaný, aj keď len akoby mimochodom a okrajovo, pretože pozornosť je zameraná na superveľmoci alebo veľmoci, skrátka na tie štáty, ktoré významne formujú podobu medzinárodnej politiky. Základná téza 1 Údaje o rozlohe sú z CIA – The World Factbook (CIA, 2009), údaje o veľkosti populácie sú z Eurostatu (Eurostat, 2009a), údaje o GDP sú zo Svetovej banky (2008) 2 Podľa SIPRI FIRST Database (Facts on International Relations and Security Trends): http://first.sipri. org/ 14 Politické vedy / štúdie
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie GEOPOLIT
- Page 3 and 4: Politické vedy / štúdie interakc
- Page 5: Politické vedy / štúdie Štáty
- Page 9 and 10: Politické vedy / štúdie v medzin
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie na reali
- Page 13 and 14: Politické vedy / štúdie sily, za
- Page 15 and 16: Politické vedy / štúdie viac ne
- Page 17 and 18: Politické vedy / štúdie USA, na
- Page 19 and 20: Politické vedy / štúdie a člán
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie nedostat
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie EUROSTAT
- Page 25: Politické vedy / štúdie SPYKMAN,
Vráťme sa späť k SR. Podľa empirických údajov ide v globálnom porovnaní<br />
o malý štát. V celosvetovom porovnaní podľa údajov CIA The World Factbook (CIA,<br />
2009) je SR pokiaľ, ide o veľkosť teritória, na 130. mieste z 250 teritoriálnych útvarov<br />
s 48 845 km 2 (viac než 50 krajín je 10-násobne väčších a 80 krajín má rozlohu pod<br />
10 000 km 2 ) a na 111. mieste z 238 porovnávaných entít, pokiaľ ide o populáciu<br />
(5 455 407), pričom 80 krajín má viac než 10 miliónov obyvateľov a ďalších 80<br />
má pod 1 milión obyvateľov. Pokiaľ ide o ekonomickú vyspelosť, Svetová banka<br />
(2008) radí SR medzi krajiny s vysokým príjmom. Podľa ukazovateľa HDP, resp.<br />
HDP per capita je SR v šiestej desiatke spomedzi porovnávaných krajín, no 44<br />
krajín má raz také HDP a 16 krajín viac než 10-násobne väčšie HDP.<br />
Tento globálny pohľad však značne narúša naše videnie pozície SR, pretože<br />
v skutočnosti globálne porovnanie viac skrýva než odhaľuje. Nie je správne<br />
porovnávať SR v rámci celej populácie štátov, ale len s relevantnejšími štátmi, ktoré<br />
sa nachádzajú v užšie geograficky vymedzenom, teda regionálnom, kontexte. Pre<br />
zjednodušenie použijeme údaje, týkajúce sa EÚ-27 a troch kandidátskych krajín:<br />
Chorvátska, Macedónska a Turecka. V tomto 30-člennom rebríčku je SR na 19.<br />
mieste (18. v súčasnej EÚ-27), pokiaľ ide o populáciu, 22. z 30 (20. z EÚ-27)<br />
v rozlohe a 19. v EÚ-27 podľa veľkosti HDP 1 .<br />
Ak klesneme z európskej ešte o úroveň nižšie, k bezprostredným geografickým<br />
susedom, teda zvyšným krajinám V4 plus Rakúsku a Ukrajine, uvidíme situáciu<br />
v relatívnych pojmoch ešte zreteľnejšie: SR je rozlohou aj populáciou najmenšia,<br />
v absolútnom HDP na poslednom mieste, hoci v HDP na obyvateľa uprostred<br />
týchto šiestich krajín. Pokiaľ ide o vojenský personál, podľa údajov z databáz<br />
SIPRI2 z roku 2003 bola SR s 19 000-člennými ozbrojenými silami na poslednom<br />
mieste medzi svojimi susedmi. Kritériá môžeme ľubovoľne obmieňať, ale<br />
podstata ostane nezmenená: Slovenská republika patrí ako v globálnom, tak aj<br />
v regionálnom kontexte medzi štáty, ktoré nehrajú prvé husle vo svetovej politike<br />
a ktorých vplyv to aj jasne dokumentuje. Koncept malého štátu je v teóriách<br />
medzinárodných vzťahov etablovaný, aj keď len akoby mimochodom a okrajovo,<br />
pretože pozornosť je zameraná na superveľmoci alebo veľmoci, skrátka na tie<br />
štáty, ktoré významne formujú podobu medzinárodnej politiky. Základná téza<br />
1<br />
Údaje o rozlohe sú z CIA – The World Factbook (CIA, 2009), údaje o veľkosti populácie sú z Eurostatu<br />
(Eurostat, 2009a), údaje o GDP sú zo Svetovej banky (2008)<br />
2<br />
Podľa SIPRI FIRST Database (Facts on International Relations and Security Trends): http://first.sipri.<br />
org/<br />
14<br />
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie
Change language