Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Politické vedy / štúdie spoločný postup v oblasti prehlbovania integrácie sú mimoriadne vysoké (fakticky je nutný súhlas všetkých členských štátov alebo dosiahnutie mimoriadne vysokej väčšiny pri prijímaní bežných rozhodnutí), tak bariéry pre zablokovanie iniciatívy sú relatívne nízke – v prípade zmeny zakladajúcich zmlúv disponuje vetom každý členský štát bez ohľadu na svoju veľkosť. Príklad Írska pri ratifikácii Zmluvy z Nice a Zmluvy z Lisabonu sú hovoria za všetko. Závislosť SR na EÚ je nesmierna. Platí to nielen v strategickom zmysle (pacifikácia hraníc, mierové susedské vzťahy, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika), ale aj v ekonomickom. Podľa údajov o teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu SR za rok 2008 (ŠÚ SR, 2009) sa 26 krajín EÚ-27 podieľalo na 85,2% vývoze SR a 67,1% dovozu do SR. V prvej desiatke najväčších partnerov SR, pokiaľ ide o export, sú len krajiny EÚ – Nemecko (20,2%), ČR (13%), Francúzsko (6,8%), Poľsko (6,6%) a Taliansko (5,9%) sú cieľovými krajinami pre viac než polovicu exportu SR. V desiatke najväčších dovozcov do SR je sedem krajín EÚ a polovica importu prichádza z piatich krajín – Nemecka (19,7%), ČR (11,3%), Ruskej federácie (10,8%), Južnej Kórey (5,8%) a Číny (5,7%). Pokiaľ ide o podiel vývozu a dovozu tovarov na HDP, SR bola v roku 2008 na druhom mieste v EÚ-27 so 74,1% (Eurostat, 2009b). Vzhľadom na význam EÚ pre stabilitu a predovšetkým prosperitu je v prvoradom záujme SR zabezpečiť jej fungovanie a nepripustiť oslabenie existujúceho stupňa ekonomickej integrácie (politická dimenzia konečného smerovania integrácie je samostatnou otázkou). Z politickobezpečnostného hľadiska predstavuje najväčšiu hrozbu pre EÚ návrat k vlastnej minulosti v podobe snáh o konkurenčné zabezpečenie bezpečnosti jej členskými štátmi na svoj úkor. Preto je z pohľadu SR dôležité pristupovať zodpovedne k otázkam, ktoré majú potenciál oslabiť alebo rozriediť dosiahnutý stupeň integrácie. Nemalo by to znamenať absolútnu podporu pre všetky integračné ambície iniciované Bruselom, ale prinajmenšom poctivú a otvorenú politickú diskusiu (v zmysle väčšej politizácie a zaangažovania verejnosti) o alternatívach, či aktívne angažovanie verejnosti zo strany politických elít. Paradoxom je, že snahy o premostenie regionálnej a globálnej úrovne si budú vyžadovať pokrok v otázkach prehĺbenia integrácie v oblasti spolupráce v zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike, a to bez ohľadu na to, či výsledným efektom bude atlantistická alebo autonomistická podoba jednotnejšej a koherentnejšej EÚ. Obe možnosti by mali byť preferované pred súčasnou 27
Politické vedy / štúdie nedostatočne súdržnou (alebo budúcou fragmentovanou) verziou EÚ. Pre úspech EÚ na globálnej scéne bude kľúčový úspech pri šírení jej hodnôt a noriem do prostredia. Integráciu krajín strednej a východnej Európy je možné považovať za veľký úspech, podobne to zrejme bude v prípade krajín Balkánu. Nezodpovedanou otázkou sú ďalšie periférie EÚ – južná v podobe severnej Afriky, ktorá je geopoliticky napojená skôr na Európu než na subsaharskú Afriku a východná v podobe Bieloruska, Moldavska a Ukrajiny, kde sa zdá, že sľub prípadného budúceho členstva stráca svoju magickú moc pri vnútornej premene týchto krajín tak, ako sa to udialo v strednej a (sčasti) východnej Európe. ZÁVER Príspevok sa snažil naznačiť význam a užitočnosť geopolitického nazerania, kombinujúceho princípy mocenskej politiky a geografie, na analýzu všeobecných možností a limitov zahraničnej politiky SR. SR je v globálnej, ako aj regionálnej perspektíve malým štátom a táto situácia sa v relevantnej budúcnosti nezmení, čo znamená, že zahraničnopolitické možnosti SR budú vždy obmedzené v porovnaní s najdôležitejšími globálnymi aktérmi, ako aj regionálne dôležitejšími štátmi. Otvorenou otázkou ostáva, akým spôsobom bude SR nakladať so svojimi limitovanými zdrojmi, ktoré má k dispozícii na zabezpečenie svojej bezpečnosti a prosperity. Možno odporučiť niekoľko jasných krokov, ktoré by mali viesť tvorcov ofi ciálnej zahraničnej politiky SR: − uvedomiť si hierarchiu a význam hlavných hýbateľov medzinárodnej politiky a refl ektovať ju vo vlastnej politike - predovšetkým pokiaľ ide o dôsledky odlišných hierarchizácií štátnych a inštitucionálnych aktérov ako OSN, EÚ, NATO a USA − z geopolitického hľadiska by mal mať význam regionálneho kontextu predchádzať významu globálneho kontextu pri formulácii politiky SR – akceptujúc obmedzené mocenské zdroje, ktoré má SR k dispozícii − opatrnosť/zdržanlivosť pri použití alebo investovaní svojich mocenských zdrojov; zvažovať a otvorene diskutovať o efektivite konkrétnych volieb v zahraničnej politike a ich možnej nahraditeľnosti inými − uvedomenie si skutočnosti, že paralelná prítomnosť SR v mnohých inštitucionalizovaných formách spolupráce môže odčerpávať obmedzené 28
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie GEOPOLIT
- Page 3 and 4: Politické vedy / štúdie interakc
- Page 5 and 6: Politické vedy / štúdie Štáty
- Page 7 and 8: Vráťme sa späť k SR. Podľa emp
- Page 9 and 10: Politické vedy / štúdie v medzin
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie na reali
- Page 13 and 14: Politické vedy / štúdie sily, za
- Page 15 and 16: Politické vedy / štúdie viac ne
- Page 17 and 18: Politické vedy / štúdie USA, na
- Page 19: Politické vedy / štúdie a člán
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie EUROSTAT
- Page 25: Politické vedy / štúdie SPYKMAN,
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
spoločný postup v oblasti prehlbovania integrácie sú mimoriadne vysoké (fakticky<br />
je nutný súhlas všetkých členských štátov alebo dosiahnutie mimoriadne vysokej<br />
väčšiny pri prijímaní bežných rozhodnutí), tak bariéry pre zablokovanie iniciatívy<br />
sú relatívne nízke – v prípade zmeny zakladajúcich zmlúv disponuje vetom každý<br />
členský štát bez ohľadu na svoju veľkosť. Príklad Írska pri ratifikácii Zmluvy z Nice<br />
a Zmluvy z Lisabonu sú hovoria za všetko.<br />
Závislosť SR na EÚ je nesmierna. Platí to nielen v strategickom zmysle<br />
(pacifikácia hraníc, mierové susedské vzťahy, spoločná zahraničná a bezpečnostná<br />
politika), ale aj v ekonomickom. Podľa údajov o teritoriálnej štruktúre zahraničného<br />
obchodu SR za rok 2008 (ŠÚ SR, 2009) sa 26 krajín EÚ-27 podieľalo na 85,2%<br />
vývoze SR a 67,1% dovozu do SR. V prvej desiatke najväčších partnerov SR,<br />
pokiaľ ide o export, sú len krajiny EÚ – Nemecko (20,2%), ČR (13%), Francúzsko<br />
(6,8%), Poľsko (6,6%) a Taliansko (5,9%) sú cieľovými krajinami pre viac než<br />
polovicu exportu SR. V desiatke najväčších dovozcov do SR je sedem krajín EÚ<br />
a polovica importu prichádza z piatich krajín – Nemecka (19,7%), ČR (11,3%),<br />
Ruskej federácie (10,8%), Južnej Kórey (5,8%) a Číny (5,7%). Pokiaľ ide o podiel<br />
vývozu a dovozu tovarov na HDP, SR bola v roku 2008 na druhom mieste<br />
v EÚ-27 so 74,1% (Eurostat, 2009b). Vzhľadom na význam EÚ pre stabilitu<br />
a predovšetkým prosperitu je v prvoradom záujme SR zabezpečiť jej fungovanie<br />
a nepripustiť oslabenie existujúceho stupňa ekonomickej integrácie (politická<br />
dimenzia konečného smerovania integrácie je samostatnou otázkou). Z politickobezpečnostného<br />
hľadiska predstavuje najväčšiu hrozbu pre EÚ návrat k vlastnej<br />
minulosti v podobe snáh o konkurenčné zabezpečenie bezpečnosti jej členskými<br />
štátmi na svoj úkor. Preto je z pohľadu SR dôležité pristupovať zodpovedne<br />
k otázkam, ktoré majú potenciál oslabiť alebo rozriediť dosiahnutý stupeň<br />
integrácie. Nemalo by to znamenať absolútnu podporu pre všetky integračné<br />
ambície iniciované Bruselom, ale prinajmenšom poctivú a otvorenú politickú<br />
diskusiu (v zmysle väčšej politizácie a zaangažovania verejnosti) o alternatívach,<br />
či aktívne angažovanie verejnosti zo strany politických elít.<br />
Paradoxom je, že snahy o premostenie regionálnej a globálnej úrovne si<br />
budú vyžadovať pokrok v otázkach prehĺbenia integrácie v oblasti spolupráce<br />
v zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike, a to bez ohľadu na to, či<br />
výsledným efektom bude atlantistická alebo autonomistická podoba jednotnejšej<br />
a koherentnejšej EÚ. Obe možnosti by mali byť preferované pred súčasnou<br />
27
Change language