Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Politické vedy / štúdie Slovenská republika má geopolitické „šťastie“ v tom, že je členským štátom jednej z veľmocí, operujúcich nielen v regionálnom kontexte, ale aj na globálnej úrovni – Európskej únie. Členstvo v EÚ umožňuje SR boxovať v inej kategórii, nad svoj (mocenský) hmotnostný limit. S tým sú spojené, samozrejme, výhody, ale aj riziká. EÚ je aktérom, ktorý pohltil politický priestor západnej a strednej Európy a dokonca do značnej miery vypĺňa mentálny obraz Európy ako geografickej entity (napriek anomáliám ako Island, Nórsko, Švajčiarsko, resp. Bielorusko a Ukrajina). Po prvý raz od rozpadu habsburskej ríše sa naplnili snahy o zabezpečenie politického prežitia etnických Slovákov v rámci širšieho politického kontextu na základe právnych princípov, neutralizujúcich mocenské asymetrie. Kým v prípade niektorých iných bezpečnostných komplexov je možné hovoriť o rôznych polaritách a rôznej miere priateľstva či nepriateľstva medzi ich komponentmi (štátmi), v prípade EÚ je táto diskusia zbytočnou. Na polarite záleží len vtedy, ak sa polárne štáty vnímajú ako súperi alebo nepriatelia – vtedy vystúpia na povrch inherentné možnosti mocenského súperenia, skryté v rôznych koncentráciách mocenského potenciálu medzi štátmi v regióne. Na druhej strane, medzi tými štátmi, medzi ktorými existuje dôvera a ktoré sa považujú za priateľov, strácajú mocenské zdroj svoj potenciál byť skonštruované ako hrozba. Európa je príkladom práve takéhoto komplexu, kde mocenská politika medzi štátmi komplexu ustúpila do úzadia a situácia je pokojná a mierová, a to napriek tomu, že neexistuje centrálny poskytovateľ poriadku (ktorými sú napr. USA a Ruská federácia vo svojich regiónoch). Teda, len zdanlivo neexistuje – je prítomný, avšak nemá podobu konkrétneho štátu, ale nachádza sa v podobe EÚ. Tá sa líši od tradičných medzinárodných inštitúcií (ako unikátny experiment sui generis) tým, že v nej došlo k prenosu časti suverenity členských štátov na nadnárodné inštitúcie. Prenos kompetencií však nebol rovnorodý, ale premenlivý od jednej oblasti k druhej. Výsledkom je to, že EÚ nie je ani superštátom, ani obyčajnou medzinárodnou organizáciou, ale leží niekde medzi týmito dvoma možnosťami. Paradoxné je, že EÚ predstavuje pre SR záruku aj hrozbu. Záruku v podobe noriem, na ktorých je postavená a ktoré inštitucionálne zakotvuje a snaží sa projektovať aj navonok. Týmito normami sú sloboda, vláda zákona (právny štát), demokracia a ochrana ľudských práv, ktoré sa týkajú nielen požiadaviek na získanie členstva v EÚ, stanovené v kritériách z Kodane z roku 1993, ale upravujú aj fungovanie EÚ samotnej ako jej konštitutívne normy, spomenuté v preambule 25
Politické vedy / štúdie a článku 6 súčasného znenia Zmluvy o Európskej únii (z Nice). Navyše sú od zmluvy z Amsterdamu (od roku 1999) vymáhateľné a sankcionovateľné (článok 7 Zmluvy o Európskej únii), o čom sa presvedčilo Rakúsko v roku 2000. V tomto prípade ukázala EÚ možnosť, ale aj ochotu zasiahnuť do vnútorných záležitostí jedného z členských štátov a ovplyvniť jeho domácu politiku, a to práve za účelom ochrany hodnôt, na ktorých je sama postavená a ktoré musí ochraňovať, ak má sama prežiť ako úspešná medzinárodná organizácia. Na druhej strane však EÚ predstavuje okrem príležitosti aj potenciálnu hrozbu. Súvisí to predovšetkým s povahou integrácie a nezvratným prenosom rozhodovacích právomocí na nadnárodné európske inštitúcie. Dochádza tak k transferu kompetencií, súvisiacich so suverenitou, pričom proces zasahuje mnohé oblasti, tradične považované za bytostne späté s nezávislou štátnosťou – občianstvo, spoločná mena či spoločná poľnohospodárska politika. V tomto ohľade predstavuje EÚ samotnou svojou existenciou súperiaci politický projekt na vyššej než národnej úrovni, pričom potenciálne hrozí, že dôjde k vzniku nového politického subjektu s kvalitami štátu, ktorý by mohol nahradiť SR. V tomto ohľade je EÚ protipólom možných iredentistických hnutí, ktorých cieľom by bola zmena hraníc zdola, pretože predstavuje potenciál na zmenu vedenú zhora. Hľadanie odpovede na otázku, kedy zaniká suverenita členských štátov a vzniká nový superštát, je nesmierne zložitá, pretože percepcia „kritického množstva“ kompetencií, prenosom ktorých sa stáva EÚ štátom, je odlišná v jednotlivých štátoch, dokonca je ináč vnímaná rôznymi politickými stranami, a navyše je premenlivá aj v rámci konkrétnych oblastí verejnej politiky. Ironické je, že tendencie vývoja, prekračujúce hranice štátov v Európe - organizovaný zločin, ekonomická kriminalita či masová migrácia - predstavujú externality vnútorného vývoja EÚ a vyvolávajú väčší záujem na tom, aby EÚ mala jednotnú politiku pri potieraní negatívnych vedľajších efektov integrácie, čo evokuje potrebu presunu dodatočných kompetencií do Bruselu. Avšak akýkoľvek pohyb v tomto smere vyvoláva v členských štátoch prirodzenú protireakciu, ktorej zmyslom je ochrana nezávislosti a suverenity členských štátov EÚ a zachovanie si možností autonómneho konania. Oba pohyby je, zdá sa, len veľmi ťažko možné vyvážiť k všeobecnej spokojnosti všetkých členských štátov. Je to viditeľné v problémoch s ratifi káciou zmien zakladajúcich zmlúv, ku ktorým dochádza v poslednej dobe, a to bez ohľadu na konkrétnu podobu argumentov proti ratifi kácii. V tejto pozícii sa nachádza aj SR a opäť platí, že kým bariéry pre 26
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie GEOPOLIT
- Page 3 and 4: Politické vedy / štúdie interakc
- Page 5 and 6: Politické vedy / štúdie Štáty
- Page 7 and 8: Vráťme sa späť k SR. Podľa emp
- Page 9 and 10: Politické vedy / štúdie v medzin
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie na reali
- Page 13 and 14: Politické vedy / štúdie sily, za
- Page 15 and 16: Politické vedy / štúdie viac ne
- Page 17: Politické vedy / štúdie USA, na
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie nedostat
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie EUROSTAT
- Page 25: Politické vedy / štúdie SPYKMAN,
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
a článku 6 súčasného znenia Zmluvy o Európskej únii (z Nice). Navyše sú od<br />
zmluvy z Amsterdamu (od roku 1999) vymáhateľné a sankcionovateľné (článok<br />
7 Zmluvy o Európskej únii), o čom sa presvedčilo Rakúsko v roku 2000. V tomto<br />
prípade ukázala EÚ možnosť, ale aj ochotu zasiahnuť do vnútorných záležitostí<br />
jedného z členských štátov a ovplyvniť jeho domácu politiku, a to práve za účelom<br />
ochrany hodnôt, na ktorých je sama postavená a ktoré musí ochraňovať, ak má<br />
sama prežiť ako úspešná medzinárodná organizácia.<br />
Na druhej strane však EÚ predstavuje okrem príležitosti aj potenciálnu<br />
hrozbu. Súvisí to predovšetkým s povahou integrácie a nezvratným prenosom<br />
rozhodovacích právomocí na nadnárodné európske inštitúcie. Dochádza tak<br />
k transferu kompetencií, súvisiacich so suverenitou, pričom proces zasahuje<br />
mnohé oblasti, tradične považované za bytostne späté s nezávislou štátnosťou –<br />
občianstvo, spoločná mena či spoločná poľnohospodárska politika. V tomto ohľade<br />
predstavuje EÚ samotnou svojou existenciou súperiaci politický projekt na vyššej<br />
než národnej úrovni, pričom potenciálne hrozí, že dôjde k vzniku nového politického<br />
subjektu s kvalitami štátu, ktorý by mohol nahradiť SR. V tomto ohľade je EÚ<br />
protipólom možných iredentistických hnutí, ktorých cieľom by bola zmena hraníc<br />
zdola, pretože predstavuje potenciál na zmenu vedenú zhora. Hľadanie odpovede<br />
na otázku, kedy zaniká suverenita členských štátov a vzniká nový superštát,<br />
je nesmierne zložitá, pretože percepcia „kritického množstva“ kompetencií,<br />
prenosom ktorých sa stáva EÚ štátom, je odlišná v jednotlivých štátoch, dokonca<br />
je ináč vnímaná rôznymi politickými stranami, a navyše je premenlivá aj v rámci<br />
konkrétnych oblastí verejnej politiky. Ironické je, že tendencie vývoja, prekračujúce<br />
hranice štátov v Európe - organizovaný zločin, ekonomická kriminalita či masová<br />
migrácia - predstavujú externality vnútorného vývoja EÚ a vyvolávajú väčší záujem<br />
na tom, aby EÚ mala jednotnú politiku pri potieraní negatívnych vedľajších efektov<br />
integrácie, čo evokuje potrebu presunu dodatočných kompetencií do Bruselu.<br />
Avšak akýkoľvek pohyb v tomto smere vyvoláva v členských štátoch prirodzenú<br />
protireakciu, ktorej zmyslom je ochrana nezávislosti a suverenity členských štátov<br />
EÚ a zachovanie si možností autonómneho konania. Oba pohyby je, zdá sa, len<br />
veľmi ťažko možné vyvážiť k všeobecnej spokojnosti všetkých členských štátov.<br />
Je to viditeľné v problémoch s ratifi káciou zmien zakladajúcich zmlúv, ku ktorým<br />
dochádza v poslednej dobe, a to bez ohľadu na konkrétnu podobu argumentov<br />
proti ratifi kácii. V tejto pozícii sa nachádza aj SR a opäť platí, že kým bariéry pre<br />
26
Change language