Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
dostatočne silného aktéra nájdu vo svojom bezprostrednom okolí v podobe EÚ - ak<br />
len neveria v nezvratnosť vývoja mocenskej rovnováhy v Európe, teda v návrat<br />
európskej násilnej minulosti v 21. storočí. V tomto prípade by malo platiť, že na<br />
vzdialenosti záleží a geopolitická košeľa EÚ je bližšia než kabát USA.<br />
Moc USA a ich vplyv v rámci NATO sa prejavuje aj v tom, ako dokážu formovať<br />
agendu NATO a prinášať témy do diskusie. V istom zmysle to dokumentuje<br />
jeden z aspektov moci – moc nad mienkou druhých (Carr, 1939, s. 139) alebo<br />
ďalšiu dimenziu moci, v ktorej USA excelujú – mäkkú moc (Nye, 2002b). Po<br />
11. septembri USA pozmenili priority svojej zahraničnej politiky, ktoré odrážali,<br />
v uvedenom poradí, podporu ľudskej dôstojnosti, boj proti terorizmu, zabránenie<br />
regionálnym konfl iktom, boj proti proliferácii zbraní hromadného ničenia, šírenie<br />
trhového hospodárstva a ekonomického liberalizmu, šírenie demokracie. Je<br />
zaujímavé, že o rok neskôr EÚ vo svojej bezpečnostnej stratégii v zásade<br />
reflektovala vytýčené priority v pätici kľúčových hrozieb: terorizmus, šírenie zbraní<br />
hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhávajúce štáty a organizovaný zločin.<br />
SR vo svojej bezpečnostnej stratégii z roku 2005 urobila to isté a okolité krajiny<br />
ako Česko, Maďarsko a Rakúsko v zásade tiež (Nečej, 2005). Autor sa nevie<br />
zbaviť dojmu, že takéto usporiadanie preferencií nezodpovedá tomu, čo je pre<br />
SR skutočne dôležité a odvádza pozornosť iným smerom, než by bolo žiaduce.<br />
Štáty nepozerajú na vonkajšie prostredie rovnakými očami. Líšia sa nielen<br />
prostriedkami, ktoré majú k dispozícii na realizovanie svojej zahraničnej politiky,<br />
ale aj vnímaním trendov a hrozieb v globálnom prostredí. Ak by to nebolo inak<br />
a ak by všetky členské štáty NATO videli hrozby identicky, nedošlo by k trpkej<br />
roztržke v otázke Iraku 2003 a neexistovali by ani rozdiely medzi koncepčnými<br />
dokumentmi jednotlivých štátov.<br />
Nie medzinárodný terorizmus, ale regionálny konflikt v Európe by z hľadiska<br />
potenciálnych škôd mal byť hrozbou číslo jeden, aj keď jeho pravdepodobnosť<br />
sa nezdá byť momentálne vysoká. Veľký medzištátny konflikt v bezprostrednom<br />
susedstve by ohrozoval fungovanie štátu a populácie SR najviac. Táto možnosť<br />
by nemala byť podcenená len preto, že sa momentálne nezdá byť vierohodnou<br />
a je zatlačená do úzadia módnejšími hrozbami, ktoré sa nachádzajú v „rebríčkoch“<br />
USA či EÚ vyššie. Vzhľadom na to, že takáto možnosť existuje, je kľúčové<br />
zachovať súčasnú podobu mocenskej rovnováhy, ktorej SR vďačí za svoju<br />
momentálnu stabilitu, bezpečnosť a prosperitu. Na globálnej úrovni je to primát<br />
23