Kreovanie slovenskej cirkevnej provincie v širšom - Politické vedy
Kreovanie slovenskej cirkevnej provincie v širšom - Politické vedy Kreovanie slovenskej cirkevnej provincie v širšom - Politické vedy
═════════════ Politické vedy / diskusia ═════════════ Obsah dokumentov zakladajúcich Slovenskú cirkevnú provinciu 1. Apoštolská konštitúcia Qui Divino 6 Rozhodnutím pápeža bola v tomto ustanovujúcom dokumente existujúca Trnavská apoštolská administratúra povýšená na diecézu a zároveň vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. Za sufragánne, čiže podriadené diecézy, jej boli pridelené rímskokatolícke biskupstvá v Nitre, v Banskej Bystrici, na Spiši, v Košiciach a Rožňave. 7 Podľa ustanovení zakladajúceho dokumentu daného Pavlom VI. sa mal zúčastňovať na pastoračných prácach novozriadenej cirkevnej provincie aj ordinár Prešovskej gréckokatolíckej eparchie byzantského obradu. Pápež v tomto dokumente povyšuje cirkevno-právne nižšie postavený celok – apoštolskú administratúru – na samostatnú partikulárnu jednotku, diecézu, na čele ktorej stojí biskup. Diecézny biskup má právo a povinnosť zastupovať cirkev vo všetkých jej právnych záležitostiach, pričom cirkevnoprávne podlieha priamo pápežovi (na rozdiel od správcu apoštolskej administratúry; apoštolský administrátor koná v mene Svätej stolice). Zriadenie metropolitného sídla na území diecézy ju automaticky povyšuje na sídlo arcibiskupa – metropolitu (de iure ide o zriadenie Provincie, teda sa stáva arcibiskupstvom, ktorému sú podriadené tie diecézy, o ktorých takto rozhodol pápež. Toto bolo vždy predmetom práva pápeža, a v histórii konfesijných vzťahov môžeme nájsť aj zásahy do tohto typu právomocí pápeža. 2. Apoštolská konštitúcia Praescriptionum sacrosancti Bola vydaná tým istým pápežom v ten istý deň ako konštitúcia Qui Divino. Dopĺňa rozhodnutie pápeža riadiť územie diecéz a zároveň novozaloženej Trnavskej provincie tak, aby boli hranice diecéz v súlade so zreteľom na štátne hranice Československej socialistickej republiky. Došlo tak aj k politicky výhodnému kroku – k zosúladeniu cirkevných hraníc Trnavského arcibiskupstva, teda celého cirkevného územia Slovenska so 6 Originály oboch zakladajúcich dokumentov boli publikované In Ročenka 1979. Trnava: SSV, v cirkevnom nakladateľstve Bratislava: pre ZKD Pacem in Terris SSR,1979. s. 14 – 19. 7 Nitra, Banská Bystrica a Spiš, boli do tohto času priamo podriadené Apoštolskej stolici ako súčasť rozsiahlej Ostrihomskej arcidiecézy, zriadenej pápežom Piom VI.(bullou Regalium principum počas vlády Márie Terézie dňa 15.marca 1776). 124
═════════════ Politické vedy / diskusia ═════════════ štátnymi hranicami. Pápežský dokument, ktorý zriaďuje Provinciu, podrobne definuje jednotlivé partikulárne územné celky (farnosti), ktoré ležia mimo správy biskupa sídliaceho v Československej socialistickej republike a priraďuje ich do kompetencie novozriadenej Slovenskej cirkevnej provincie (Trnavské arcibiskupstvo). Išlo o územia troch farností diecézy Györ (Maďarsko) a o dve farnosti benediktínskeho opátstva Pannonhalma (Maďarsko), ležiace na území vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky. Tieto sa pripojili k novozaloženej Trnavskej arcidiecéze. Trinásť farností Satmárskej diecézy (Satu Mare, Rumunsko), ktoré sa nachádzali na území Slovenska, bolo pripojených ku Košickej diecéze. Košická a Rožňavská diecéza boli oddelené od Jágerskej cirkevnej provincie (Eger, Maďarsko) a pripojené k novej Trnavskej provincii. Ideou tohto pápežského dokumentu, v ktorom ide o územnú úpravu duchovnej správy obyvateľov vtedajšej ČSSR, je vyňatie obyvateľov spoločnej republiky Čechov a Slovákov spod vplyvu maďarských biskupov a rumunského biskupa, avšak v prvom rade Apoštolský stolec sledoval záujem povýšiť partikulárnu cirkev na samostatnú jednotku, ktorá bude mať na čele vysväteného arcibiskupa, správcu cirkevného územia, ktorého sama určí. Napriek zriadeniu Trnavskej arcidiecézy, vtedajší biskup Mons. J. Gábriš zostal až do smrti iba na hierarchickom poste apoštolského administrátora, pretože nevyhovoval vtedajšiemu komunistickému režimu. K vymenovaniu trnavského arcibiskupa metropolitu došlo až v júli 1989. Stal sa ním vtedajší apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy Mons. J. Sokol. Do úradu arcibiskupa nastúpil v septembri 1989. Arcidiecézu spravoval až do roku 2008, kedy pápež opäť zreorganizoval Slovenskú cirkevnú provinciu. Historický a politologický exkurz Vznik Československa v roku 1918 umožnil uvažovať o vzniku Slovenskej cirkevnej provincie. Svätá stolica uznala ČSR medzi prvými a 22. marca 1920 s ňou nadviazala aj diplomatické styky. 13. februára 1921 boli v Nitre vysvätení prví traja slovenskí biskupi (Krajči, 2006). Územie Slovenska bolo v cirkevnej správe Ostrihomského arcibiskupstva. Pozitívnym krokom na politickej úrovni, ktorý pomohol pri vzniku neskoršej SCP, bola medzinárodná politická dohoda Modus vivendi medzi ČSSR a Svätou stolicou uzavretá 2. februára 1928. Dohoda hneď v prvom článku deklarovala zásadu, že žiadna časť územia diecézy v ČSR nebude podriadená ordinárovi, ktorého sídlo je mimo územia ČSR, a tým ani nijaká česká alebo slovenská 125
- Page 1 and 2: ═══════════
- Page 3: ═══════════
- Page 7 and 8: ═══════════
- Page 9 and 10: ═══════════
- Page 11: ═══════════
═════════════ Politické <strong>vedy</strong> / diskusia ═════════════<br />
Obsah dokumentov zakladajúcich Slovenskú cirkevnú<br />
provinciu<br />
1. Apoštolská konštitúcia Qui Divino 6<br />
Rozhodnutím pápeža bola v tomto ustanovujúcom dokumente existujúca<br />
Trnavská apoštolská administratúra povýšená na diecézu a zároveň<br />
vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. Za sufragánne, čiže podriadené diecézy, jej<br />
boli pridelené rímskokatolícke biskupstvá v Nitre, v Banskej Bystrici, na Spiši, v<br />
Košiciach a Rožňave. 7 Podľa ustanovení zakladajúceho dokumentu daného<br />
Pavlom VI. sa mal zúčastňovať na pastoračných prácach novozriadenej<br />
<strong>cirkevnej</strong> <strong>provincie</strong> aj ordinár Prešovskej gréckokatolíckej eparchie byzantského<br />
obradu.<br />
Pápež v tomto dokumente povyšuje cirkevno-právne nižšie postavený<br />
celok – apoštolskú administratúru – na samostatnú partikulárnu jednotku,<br />
diecézu, na čele ktorej stojí biskup. Diecézny biskup má právo a povinnosť<br />
zastupovať cirkev vo všetkých jej právnych záležitostiach, pričom cirkevnoprávne<br />
podlieha priamo pápežovi (na rozdiel od správcu apoštolskej<br />
administratúry; apoštolský administrátor koná v mene Svätej stolice). Zriadenie<br />
metropolitného sídla na území diecézy ju automaticky povyšuje na sídlo<br />
arcibiskupa – metropolitu (de iure ide o zriadenie Provincie, teda sa stáva<br />
arcibiskupstvom, ktorému sú podriadené tie diecézy, o ktorých takto rozhodol<br />
pápež. Toto bolo vždy predmetom práva pápeža, a v histórii konfesijných<br />
vzťahov môžeme nájsť aj zásahy do tohto typu právomocí pápeža.<br />
2. Apoštolská konštitúcia Praescriptionum sacrosancti<br />
Bola vydaná tým istým pápežom v ten istý deň ako konštitúcia Qui Divino.<br />
Dopĺňa rozhodnutie pápeža riadiť územie diecéz a zároveň novozaloženej<br />
Trnavskej <strong>provincie</strong> tak, aby boli hranice diecéz v súlade so zreteľom na štátne<br />
hranice Česko<strong>slovenskej</strong> socialistickej republiky.<br />
Došlo tak aj k politicky výhodnému kroku – k zosúladeniu cirkevných<br />
hraníc Trnavského arcibiskupstva, teda celého cirkevného územia Slovenska so<br />
6<br />
Originály oboch zakladajúcich dokumentov boli publikované In Ročenka 1979. Trnava: SSV,<br />
v cirkevnom nakladateľstve Bratislava: pre ZKD Pacem in Terris SSR,1979. s. 14 – 19.<br />
7<br />
Nitra, Banská Bystrica a Spiš, boli do tohto času priamo podriadené Apoštolskej stolici ako súčasť<br />
rozsiahlej Ostrihomskej arcidiecézy, zriadenej pápežom Piom VI.(bullou Regalium principum počas<br />
vlády Márie Terézie dňa 15.marca 1776).<br />
124
Change language