Kreovanie slovenskej cirkevnej provincie v širšom - Politické vedy
Kreovanie slovenskej cirkevnej provincie v širšom - Politické vedy Kreovanie slovenskej cirkevnej provincie v širšom - Politické vedy
═════════════ Politické vedy / diskusia ═════════════ arcibiskupov, a tiež sídlom Spolku Sv. Vojtecha. Preto sa sídlom arcibiskupa stala Trnava, a nie Nitra, ako sa zvažovalo. Bratislava z politických dôvodov neprichádzala v tom čase do úvahy. Sídlom metropolitu Provincie bola Trnava plných tridsať rokov až do 14. februára 2008. Pri príležitosti výročia vzniku Provincie sa arcibiskup J. Sokol vyjadril, že vtedajšia vládnuca moc nemala jednotnú predstavu, čo prinesie vznik Provincie samotnému štátu. Arcibiskup Sokol za úspešným zriadením Provincie videl jednak vplyv slovenských kňazov vo Vatikáne, ktorí tam pôsobili, a na druhej strane, vplyv prezidenta Slováka v Prahe, ktorý s ďalšími krajanmi podporili túto myšlienku. Podľa arcibiskupa vtedajší prezident Československa G. Husák, aj keď bol jeden z najtvrdších bojovníkov proti katolíckej cirkvi, bol právnik a veľmi dobre vedel, že kým nie sú stabilné hranice cirkevnej provincie, nie sú stabilné ani štátne hranice (Cirkvi pomohol k samostatnosti aj Husák...). Záver Zriadenie provincií na Slovensku je výraz istého dynamizmu cirkevného spoločenstva. Zároveň to vytvára vhodné podmienky pre prácu cirkvi. Na území Slovenskej republiky existujú v súčasnosti dve cirkevné provincie latinského obradu – Západná slovenská cirkevná provincia so sídlom v Bratislave, Východná slovenská cirkevná provincia so sídlom v Košiciach a Gréckokatolícka cirkevná provincia so sídlom metropolitu v Prešove. Na záver tohto príspevku citujem slová prezidenta Slovenskej republiky I. Gašparoviča z príhovoru pri príležitosti novoročného stretnutia s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností v Bratislave 8. januára 2008: „Historická skutočnosť ustanovenia samostatnej cirkevnej provincie nebola len úzko katolíckou záležitosťou. Mala oveľa širší medzinárodný rozmer vo svojom období. Ako som konštatoval vo svojom novoročnom príhovore k občanom, v nemalej miere nám pomohla k voľbe samostatnosti a suverenity na vlastnom území, k ustanoveniu Slovenskej republiky“. Majster slova, básnik Milan Rúfus, napísal: „Je to naša prvá novoveká identifikačná karta, vystavená najvyššou morálnou autoritou svetového spoločenstva“. Tí, ktorí sa hlásia ku kresťanskému vierovyznaniu, stoja zároveň pred výzvou naplniť aj skutkami to, čo bolo najdôležitejším úmyslom pápežov pri usporadúvaní a postupnom povyšovaní cirkevných štruktúr na našom území od starobylej Nitry až podnes: povzniesť človeka vierou, vzdelaním a hodnotami, ktoré potvrdzujú pravú ľudskosť. 130
═════════════ Politické vedy / diskusia ═════════════ Literatúra: GAJDOŠ, M., KONEČNÝ, S. 2008. Príprava a priebeh tzv. pravoslávnej akcie na Slovensku. [cit.15.3.2009]. Dostupné na internete: Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach. KRAJČI, J. 2006. Historické reflexie konfesijných vzťahov. Banská Bystrica: PRF UMB, 2006. 284 s. ISBN 80-8083-263-3. KRÁĽ, J. a kol.: Ústavné garancie ľudských práv. Bratislava: UK PRF, Vydavateľské oddelenie, 2004. 180 s. ISBN 80–7160-173-X. HRDINA, I.-A. 2006. Texty ke studiu konfesního práva. III. Československo. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 2006. 345 s. ISBN 80-246-1289-5. Ročenka 1979. Bratislava: SSV, Trnava v cirkevnom nakladateľstve pre ZKD Pacem in Terris SSR, 1979. 96 s. SOKOL, J. Cirkvi pomohol k samostatnosti aj Husák. [cit.16.3.2009]. Dostupné na internete: http: ŠMÁLIK, Š. 1996. Veľký štyridsaťročný pôst cirkvi na Slovensku. Bratislava: Charis, 1996. 109 s. ISBN 80-88743-12-5. 648/2002 Z. z. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. 326/2001 Z. z. Základná zmluva medzi Slovensko republikou a Svätou stolicou. Dostupné na internete: http://www.izurnal.sk/index.phpItemid=89&id=1351&option=com_content&task =view Provincia bez metropolitu, 5.12.2007. [cit. 16.3.2009] Archív Biskupského úradu Banskej Bystrice. Pastiersky list ordinárov SSR z príležitosti publikovania apoštolských konštitúcií jeho svätosti pápeža Pavla IV. o zriadení Slovenskej cirkevnej provincie a úpravy hraníc jednotlivých diecéz podľa doterajších hraníc nášho štátu. 1976. 131
- Page 1 and 2: ═══════════
- Page 3 and 4: ═══════════
- Page 5 and 6: ═══════════
- Page 7 and 8: ═══════════
- Page 9: ═══════════
═════════════ Politické <strong>vedy</strong> / diskusia ═════════════<br />
arcibiskupov, a tiež sídlom Spolku Sv. Vojtecha. Preto sa sídlom arcibiskupa<br />
stala Trnava, a nie Nitra, ako sa zvažovalo. Bratislava z politických dôvodov<br />
neprichádzala v tom čase do úvahy. Sídlom metropolitu Provincie bola Trnava<br />
plných tridsať rokov až do 14. februára 2008.<br />
Pri príležitosti výročia vzniku Provincie sa arcibiskup J. Sokol vyjadril, že<br />
vtedajšia vládnuca moc nemala jednotnú predstavu, čo prinesie vznik Provincie<br />
samotnému štátu. Arcibiskup Sokol za úspešným zriadením Provincie videl<br />
jednak vplyv slovenských kňazov vo Vatikáne, ktorí tam pôsobili, a na druhej<br />
strane, vplyv prezidenta Slováka v Prahe, ktorý s ďalšími krajanmi podporili túto<br />
myšlienku. Podľa arcibiskupa vtedajší prezident Československa G. Husák, aj<br />
keď bol jeden z najtvrdších bojovníkov proti katolíckej cirkvi, bol právnik a veľmi<br />
dobre vedel, že kým nie sú stabilné hranice <strong>cirkevnej</strong> <strong>provincie</strong>, nie sú stabilné<br />
ani štátne hranice (Cirkvi pomohol k samostatnosti aj Husák...).<br />
Záver<br />
Zriadenie provincií na Slovensku je výraz istého dynamizmu cirkevného<br />
spoločenstva. Zároveň to vytvára vhodné podmienky pre prácu cirkvi.<br />
Na území Slovenskej republiky existujú v súčasnosti dve cirkevné<br />
<strong>provincie</strong> latinského obradu – Západná slovenská cirkevná provincia so sídlom<br />
v Bratislave, Východná slovenská cirkevná provincia so sídlom v Košiciach<br />
a Gréckokatolícka cirkevná provincia so sídlom metropolitu v Prešove.<br />
Na záver tohto príspevku citujem slová prezidenta Slovenskej republiky I.<br />
Gašparoviča z príhovoru pri príležitosti novoročného stretnutia s predstaviteľmi<br />
cirkví a náboženských spoločností v Bratislave 8. januára 2008: „Historická<br />
skutočnosť ustanovenia samostatnej <strong>cirkevnej</strong> <strong>provincie</strong> nebola len úzko<br />
katolíckou záležitosťou. Mala oveľa širší medzinárodný rozmer vo svojom<br />
období. Ako som konštatoval vo svojom novoročnom príhovore k občanom, v<br />
nemalej miere nám pomohla k voľbe samostatnosti a suverenity na vlastnom<br />
území, k ustanoveniu Slovenskej republiky“. Majster slova, básnik Milan Rúfus,<br />
napísal: „Je to naša prvá novoveká identifikačná karta, vystavená najvyššou<br />
morálnou autoritou svetového spoločenstva“.<br />
Tí, ktorí sa hlásia ku kresťanskému vierovyznaniu, stoja zároveň pred<br />
výzvou naplniť aj skutkami to, čo bolo najdôležitejším úmyslom pápežov pri<br />
usporadúvaní a postupnom povyšovaní cirkevných štruktúr na našom území od<br />
starobylej Nitry až podnes: povzniesť človeka vierou, vzdelaním a hodnotami,<br />
ktoré potvrdzujú pravú ľudskosť.<br />
130
Change language