Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Politické vedy / štúdie indivíduá a sociálne skupiny líšia rozsahom nimi vykonávaných činností rovnako ako kvalitou podmienok pre ich sebarealizáciu. Existencia vzájomne sa líšiacich štruktúr potrieb a záujmov a zároveň nemožnosť ich všetky v určitom čase a priestore uspokojovať, je jedným z kľúčových prvkov pre vznik a existenciu politických ideológií), b) odlišnosti v hodnotení spoločensko-politickej reality, ktorá vyplýva z odlišného postavenia jednotlivých skupín v spoločnosti – axiologické príčiny (Politické ideológie vznikajú až vtedy, keď jednotlivé sociálne skupiny začínajú vnímať a pociťovať svoje postavenie ako neuspokojivé a porovnávajú sa s inými sociálnymi skupinami, respektíve ich postavením. Negatívne emócie, negatívne hodnotenie reality, sú motiváciou, ktorá vedie človeka k premýšľaniu o súvislostiach. Na určitom stupni a za určitých podmienok môže táto predstava získať systematickú podobu. Avšak ideológia ako koncepcia vzniká až vtedy, keď prebehne rovnaký proces u tých, ktorí sú so svojím postavením spokojní – vznik pozitívnych emócií. So vznikom rozvinutého ideologického sveta začína reagovať jedna skupina na druhú. Politické ideológie jednotlivých sociálnych skupín sa líšia podľa ich sociálnej pozície. Konkrétna alternatíva je daná stupňom nespokojnosti alebo rizika danej zmeny, možnosťou riešenia situácie, ako aj kvalitou refl exie existujúcich problémov.), c) odlišnosti v spôsobe poznávania reality, ktoré sa premietajú do preferovania určitých poznávacích prostriedkov – gnozeologické príčiny (Poznanie reality je jednak otázkou použitého nástroja poznania, jednak celkového spôsobu uchopenia sveta. Jednotlivé filozofické smery preferujú jednotlivé typy poznávacích nástrojov). Alternatívu tu tvorí nazeranie, intuitivizmus. Môže to byť tiež senzualizmus, empirizmus či racionalizmus. 12 Tieto faktory sa premietajú do štruktúry ideológií. Ideologické útvary predstavujú celky, ktorých štruktúru tvoria tri základné zložky: 12 PROROK, V.: Kondratěvovy cykly a budoucnost ideologií. In: Ideológie na prahu III. tisícročia. Prešov, FF PU 2001. s. 24 40
Politické vedy / štúdie a) Svetonázorová časť, ktorá obsahuje idey o všeobecnej povahe skutočnosti vrátane prípadných predstáv o transcendentálnej realite osudu, božstve a bohu v náboženstve, ríši ideí, ríši hodnôt. b) Hodnotová časť – základné hodnoty a ideály, ktoré dávajú životu a okoliu zmysel. Ich javovou formou sú hodnotové orientácie. c) Normy a ciele, ktoré sú z hodnotenia a poznania vyvodené, a ktoré sa zameriavajú na konanie indivíduí a skupín (uvedená charakteristika sa týka predovšetkým „veľkých“ ideologických koncepcií). 13 Ako už bolo naznačené, podoba ideologických konceptov sa historicky vyvíja – od mýtov k náboženstvám a následne k moderným a postmoderným ideológiám. Stúpenci nového ideologického konceptu sa vždy domnievali, že ich pričinením vzniká tá pravá a správna podoba. Dnes je táto predstava spojená s modernou politickou vedou, ale úvahy o tom, že politické vedy nemôžu na seba prevziať funkcie politických ideológií, sú vždy spojené s faktom, že naše poznanie reality v absolútne vedeckom slova zmysle by znamenalo zdieľanie hodnôt jednoznačne preukázateľných ako pravdivé. Ako také by museli byť uznané úplne všetkými členmi spoločnosti, čo zatiaľ v ľudskej spoločnosti nie je prakticky mysliteľné a uskutočniteľné ani prostredníctvom politických vied. Politické vedy nespĺňajú požiadavky absolútne syntetických výpovedí ani požiadavku politickej neutrality. Politické vedy však môžu napomáhať pri objasňovaní základných funkcií politických ideológií – explikačnej, integračnej, normatívnej, motivačnej. Explikačná funkcia. Potreba vysvetlenia okolitého sveta, spoločnosti a vlastného postavenia človeka v rámci sveta je neustálou potrebou, ktorá je spoločenskými pomermi vždy len rôznym spôsobom modifikovaná. Poznanie na žiadnom stupni vývoja nemôže byť úplne uspokojené. Otázky vždy prekračujú aktuálny rámec vedenia a tým nás posúvajú istým spôsobom vpred. Poznanie nemôže s absolútnou istotou vylúčiť existenciu niečoho iného, ako je náš vedecky poznávaný svet. Keby poznanie bolo absolútne, úplné, nahradila by veda túto funkciu ideológie. Integračná funkcia. Človek je človekom iba ako spoločenská bytosť. Interakcia s inými indivíduami sa môže realizovať len v určitom systéme, v ktorom ľudia žijú a plnia určité roly. Ideológia je základom noriem a cieľov spoločenských 13 BAUER, J.: Ideologie, hodnoty a politika. Praha, VŠE 1991. s. 102 41
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie IDEOLÓG
- Page 3 and 4: Politické vedy / štúdie „ideol
- Page 5: Politické vedy / štúdie V zmysle
- Page 9 and 10: Politické vedy / štúdie zavinene
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie v kontra
- Page 13 and 14: Politické vedy / štúdie či podm
- Page 15 and 16: Politické vedy / štúdie Ideológ
- Page 17 and 18: ideológií, v novom svetle, v nov
- Page 19 and 20: Pre potreby našej krátkej analýz
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie Stručn
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie Záver V
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
indivíduá a sociálne skupiny líšia rozsahom nimi vykonávaných činností<br />
rovnako ako kvalitou podmienok pre <strong>ich</strong> sebarealizáciu. Existencia<br />
vzájomne sa líšiac<strong>ich</strong> štruktúr potrieb a záujmov a zároveň nemožnosť<br />
<strong>ich</strong> všetky v určitom čase a priestore uspokojovať, je jedným z kľúčových<br />
prvkov pre vznik a existenciu politických ideológií),<br />
b) odlišnosti v hodnotení spoločensko-politickej reality, ktorá vyplýva<br />
z odlišného postavenia jednotlivých skupín v spoločnosti – axiologické<br />
príčiny (Politické ideológie vznikajú až vtedy, keď jednotlivé sociálne<br />
skupiny začínajú vnímať a pociťovať svoje postavenie ako neuspokojivé<br />
a porovnávajú sa s inými sociálnymi skupinami, respektíve <strong>ich</strong> postavením.<br />
Negatívne emócie, negatívne hodnotenie reality, sú motiváciou, ktorá<br />
vedie človeka k premýšľaniu o súvislostiach. Na určitom stupni a za<br />
určitých podmienok môže táto predstava získať systematickú podobu.<br />
Avšak ideológia ako koncepcia vzniká až vtedy, keď prebehne rovnaký<br />
proces u tých, ktorí sú so svojím postavením spokojní – vznik pozitívnych<br />
emócií. So vznikom rozvinutého ideologického sveta začína reagovať<br />
jedna skupina na druhú. Politické ideológie jednotlivých sociálnych<br />
skupín sa líšia podľa <strong>ich</strong> sociálnej pozície. Konkrétna alternatíva je daná<br />
stupňom nespokojnosti alebo rizika danej zmeny, možnosťou riešenia<br />
situácie, ako aj kvalitou refl exie existujúc<strong>ich</strong> problémov.),<br />
c) odlišnosti v spôsobe poznávania reality, ktoré sa premietajú do<br />
preferovania určitých poznávacích prostriedkov – gnozeologické<br />
príčiny (Poznanie reality je jednak otázkou použitého nástroja poznania,<br />
jednak celkového spôsobu uchopenia sveta. Jednotlivé filozofické smery<br />
preferujú jednotlivé typy poznávacích nástrojov).<br />
Alternatívu tu tvorí nazeranie, intuitivizmus. Môže to byť tiež senzualizmus,<br />
empirizmus či racionalizmus. 12<br />
Tieto faktory sa premietajú do štruktúry ideológií. Ideologické útvary<br />
predstavujú celky, ktorých štruktúru tvoria tri základné zložky:<br />
12<br />
PROROK, V.: Kondratěvovy cykly a budoucnost ideologií. In: Ideológie na prahu III. tisícročia. Prešov,<br />
FF PU 2001. s. 24<br />
40
Change language