Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
pripomínajú ideológie fi lozofi u politiky 7 , na úrovni operatívnej získavajú podobu<br />
širokých politických hnutí. 8 Ideológia má aj napriek dnešnému jednoznačnému<br />
zaradeniu (nie však definovaniu) svoj myšlienkový pôvod v inšpirácii francúzskeho<br />
osvietenstva, v duchu racionalizmu ako „vlády“ rozumu v zmysle „skvalitnenia<br />
verejného myslenia“.<br />
Ideologicky motivované správanie predstavuje kategóriu, ktorá je výlučne<br />
antropocentricky orientovaná. Toto správanie (ale aj uvažovanie o ňom a tiež<br />
jeho následné sumarizovanie a hodnotenie) je vždy nevyhnutne viazané na<br />
určité hodnoty a <strong>ich</strong> systémy, ktoré indivíduum, sociálna skupina či spoločnosť<br />
ako celok rešpektuje, ktoré uznáva. V súvislosti s uvedeným možno konštatovať<br />
fakt, že ideologické správanie (fenomén) prirodzene existovalo oveľa skôr ako<br />
D. de Tracy komentoval pojem, ktorým sa neskôr začalo označovať to, čomu<br />
dnes hovoríme ideológia. V staroveku a stredoveku mali politické koncepcie<br />
podobu mýtov a náboženstva, v ktorých sú vzťahy, ktoré človek nedokáže<br />
pochopiť, vysvetlené aktivitou vyššej sily či boha. Mýty a náboženstvá boli po dlhé<br />
obdobie v dejinách ľudskej existencie univerzálnym a jedine možným spôsobom<br />
osvojovania si sveta človekom. Zmena nastáva až v období novoveku, kedy<br />
sa náboženské a osvietenské ideológie transformovali do podoby moderných<br />
politických ideológií. Za ideologické prejavy môžeme nepochybne považovať<br />
politické princípy obsiahnuté v Aristotelovej Politike, Machiavelliho rady<br />
Lorenzovi Medicejskému vo Vladárovi či koncepty T. Campanellu a T. Mora<br />
o dokonalom usporiadaní spoločnosti a i.<br />
To, s čím spájame termín ideológia v súčasnosti, je predovšetkým axiologický<br />
pluralizmus 9 a axiologický relativizmus 10 ; realita rôznosti (nie sme všetci rovnakí)<br />
a realita nedostatku (nikdy nie je všetkého dosť pre všetkých).<br />
7<br />
Vznik určitej fi lozofi e politiky je výsledok činnosti jedinca, ktorý zovšeobecňuje či vyhodnocuje reálne<br />
tendencie a často aj existujúce politické ideológie. Realita umožňuje vždy vytvárať viac koncepcií. V Číne<br />
v staroveku, vedľa seba existovali napríklad koncepcie Konfucia a jeho žiakov, taoistická koncepcia Lao-c,<br />
koncepcia legistu Šang Janga a nasledovníkov, koncepcia Muo Ti, zakladateľa mohizmu. Podobne je<br />
možné nájsť alternatívne pohľady v období francúzskej revolúcie. Popri Lockovom liberálnom koncepte<br />
vznikol Rosseauov socialistický koncept a po francúzskej revolúcii sa objavil konzervatívny koncept E.<br />
Burka. Ideologická pluralita je typická aj pre počiatok 21. storočia (PROROK, V., 2005, s. 11).<br />
8<br />
HEYWOOD, A.: Politologie. Praha, Eurolex Bohemia 2004. s. 63<br />
9<br />
Axiologický pluralizmus stojí na pozíciách mnohosti a rôznosti a zároveň rovnocennosti týchto<br />
východísk.<br />
10<br />
Axiologický relativizmus vnímame cez prizmu inkomensurability hodnôt.<br />
38