Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Politické vedy / štúdie Myšlienky z Aronovho diela o ideológii v industriálnej spoločnosti poukazujú celkom jasne na to, akým predelom je pre vývoj ideológie súčasná doba s jej úrovňou techniky a poznania. Avšak ani pre vyspelé štáty nie je oprávnená naivná predstava, že ľudia budú žiť a konať iba na základe vedeckej racionality bez nových hodnotových orientácií, bez nových ideálov. Prepracovanie sa k absolútnej pravde nie je nikdy možné, absolútne poznanie nie je možné (K. R. Popper, T. Kuhn), a to ani v oblasti exaktných vedných disciplín. Syntéza liberalizmu, demokracie a socializmu, ktorá sa stáva určujúcou pre politickú oblasť, je syntézou ideológií. V súvislosti so spomenutým je relevantné uvažovať o duchovnom útvare o „ideológii západnej demokracie“ alebo o ideológii „slobodného sveta“, „civilnom náboženstve“ či „novom humanizme“ (terminologická otázka). V dnešnom relatívne slobodnom svete nemožno hovoriť o jednotnej ideológii, ale o pluralite. Predovšetkým od 50. rokov 20. storočia ide o pluralitu modifikácie základnej ideológie, ktorá sa vyvinula konvergenciou rôznych ideologických prúdov – kresťanskej sociálnej etiky, liberalizmu a socializmu. Túto konvergenciu je možné pozorovať na postupujúcej konvergencii ideologického obsahu v programoch politických subjektov (až na extrémistické). Spoločnosť dosahuje konsenzus v základných hodnotách, pričom kognitívna zložka sa stáva stále viac záležitosťou vedeckého poznania. Veda, ktorá sa vyznačuje stále väčšou (nie však absolútnou) objektivitou (snahou o objektivitu), disponuje relatívne funkčnými kritériami pre rozhodnutia, čo je pravdivé a čo je nepravdivé, čo však v zmysle racionality neznamená koniec ideológie. Tieto kritériá nemôžu byť základom hodnôt, noriem a cieľov. Občanom štátov s vládnucou ideológiou sa javí nazeranie sveta, naše základné hodnoty, ideály a normy ako prirodzené, správne, zodpovedajúce rozumu. Samozrejmosť, s akou ich prijímame, sa nelíši od samozrejmosti, s akou iné civilizácie chápali a pristupovali k svojim svetonázorovým a hodnotovým predstavám. Chápeme našu ideológiu ako výsledok vývoja, ale sme už menej ochotní chápať ju ako niečo, čo sa bude ďalej meniť a vyvíjať. Na tento proces ďalšieho vývoja poukazujú zmeny v hodnotových orientáciách prebiehajúce ako „tichá revolúcia“ od konca päťdesiatych rokov a predstavujúce akési reálne zárodky nových modifi kácií onej vládnucej ideológie „západnej demokracie“. Zmeny hodnotových orientácií v týchto štátoch predstavujú skôr čiastočnú snahu o prehĺbenie a rozvinutie nového humanizmu. 48
Politické vedy / štúdie Ideológia „západnej demokracie“ zdôrazňuje znak, ktorým sa odlišovala od veľkých ideológií minulých aj súčasných civilizácií alebo od totalitných ideológií minulého storočia. Svojím obsahom vyrástla z troch pôvodne si vzájomne konkurujúcich ideológií: kresťanstva, liberalizmu a socializmu. Nie je však iba prienikom nazerania a etiky týchto ideológií, ale tiež historickým produktom dvoch posledných storočí. Jej základnými rysmi je na jednej strane rast racionality predovšetkým vedeckej, na druhej strane stále prehlbovanie humanizmu. 25 Problematiku konca ideológie je možné zhrnúť do troch základných podnetov. Na vzniku tejto „teórie“ sa podieľajú predovšetkým: – negatívna skúsenosť s ideologickou politikou, ktorú v praxi predstavovali totalitné režimy, vojny, koncentračné tábory, z toho vzniká potreba „depolitizácie“, – psychologický pocit radikálnej premeny sociokultúrnych podmienok spoločnosti (napr. povojnová eufória), – etablovanie nového politického poriadku a jeho inštitucionálnej základne, ktorý predstavuje lepšie možnosti riadenia spoločnosti (ekonomické a právne nástroje), čím vzniká potreba obhajoby tohto poriadku ( a tým aj demokratického rámca, v ktorom pôsobí). 26 Tematika „konca“ sa v dejinách neobjavuje po prvý krát. Najmä v oblasti filozofi e nie sú takéto názory ničím novým. V súvislosti s koncom dejín a koncom ideológie spomenieme predovšetkým dve práce, na ktoré je možné považovať za modelové a z tohto dôvodu je nevyhnutné na ne reagovať 27 : D. Bell v diele „The End of Ideology“ (1965) a F. Fukuyama v práci „Koniec dejín“ (1990). Napriek tomu, čo vyplýva z ich samotných názvov – koniec ideológie a koniec dejín je možné si všimnúť fakt, že dejiny pokračujú a ideológie sú stále prítomné. D. Bell odhadol, že v západnej Európe nie je priestor pre pôsobenie extrémistických ideológií, akými sú krajne pravicový fašizmus a krajne ľavicový komunizmus. Revolúcie, triedny boj, koncentračné tábory a plynové komory, to všetko skončilo: „Pre radikálnu inteligenciu, ktorá počas jeden a pol storočia sformulovala množstvo revolučných impulzov, toto všetko znamená koniec 25 BAUER, J.: Ideologie, hodnoty a politika. Praha, VŠE 1991. s. 128 26 ŠARADÍN, P.: Historické proměny pojmu ideologie. Brno, CDK 2001. s. 71 27 Názory na práce Bella a Fukuyamu sú zhrnuté v práci Chaima I. Waxmana „The End of Ideology Debate“. 49
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie IDEOLÓG
- Page 3 and 4: Politické vedy / štúdie „ideol
- Page 5 and 6: Politické vedy / štúdie V zmysle
- Page 7 and 8: Politické vedy / štúdie a) Sveto
- Page 9 and 10: Politické vedy / štúdie zavinene
- Page 11 and 12: Politické vedy / štúdie v kontra
- Page 13: Politické vedy / štúdie či podm
- Page 17 and 18: ideológií, v novom svetle, v nov
- Page 19 and 20: Pre potreby našej krátkej analýz
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie Stručn
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie Záver V
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
Myšlienky z Aronovho diela o ideológii v industriálnej spoločnosti poukazujú<br />
celkom jasne na to, akým predelom je pre vývoj ideológie súčasná doba s jej<br />
úrovňou techniky a poznania. Avšak ani pre vyspelé štáty nie je oprávnená naivná<br />
predstava, že ľudia budú žiť a konať iba na základe vedeckej racionality bez<br />
nových hodnotových orientácií, bez nových ideálov. Prepracovanie sa k absolútnej<br />
pravde nie je nikdy možné, absolútne poznanie nie je možné (K. R. Popper,<br />
T. Kuhn), a to ani v oblasti exaktných vedných disciplín. Syntéza liberalizmu,<br />
demokracie a socializmu, ktorá sa stáva určujúcou pre politickú oblasť, je syntézou<br />
ideológií.<br />
V súvislosti so spomenutým je relevantné uvažovať o duchovnom útvare o<br />
„ideológii západnej demokracie“ alebo o ideológii „slobodného sveta“, „civilnom<br />
náboženstve“ či „novom humanizme“ (terminologická otázka).<br />
V dnešnom relatívne slobodnom svete nemožno hovoriť o jednotnej ideológii,<br />
ale o pluralite. Predovšetkým od 50. rokov 20. storočia ide o pluralitu modifikácie<br />
základnej ideológie, ktorá sa vyvinula konvergenciou rôznych ideologických prúdov<br />
– kresťanskej sociálnej etiky, liberalizmu a socializmu. Túto konvergenciu je možné<br />
pozorovať na postupujúcej konvergencii ideologického obsahu v programoch<br />
politických subjektov (až na extrémistické). Spoločnosť dosahuje konsenzus<br />
v základných hodnotách, pričom kognitívna zložka sa stáva stále viac záležitosťou<br />
vedeckého poznania. Veda, ktorá sa vyznačuje stále väčšou (nie však absolútnou)<br />
objektivitou (snahou o objektivitu), disponuje relatívne funkčnými kritériami pre<br />
rozhodnutia, čo je pravdivé a čo je nepravdivé, čo však v zmysle racionality<br />
neznamená koniec ideológie. Tieto kritériá nemôžu byť základom hodnôt, noriem<br />
a cieľov. Občanom štátov s vládnucou ideológiou sa javí nazeranie sveta, naše<br />
základné hodnoty, ideály a normy ako prirodzené, správne, zodpovedajúce<br />
rozumu. Samozrejmosť, s akou <strong>ich</strong> prijímame, sa nelíši od samozrejmosti, s akou<br />
iné civilizácie chápali a pristupovali k svojim svetonázorovým a hodnotovým<br />
predstavám. Chápeme našu ideológiu ako výsledok vývoja, ale sme už menej<br />
ochotní chápať ju ako niečo, čo sa bude ďalej meniť a vyvíjať. Na tento proces<br />
ďalšieho vývoja poukazujú zmeny v hodnotových orientáciách prebiehajúce<br />
ako „t<strong>ich</strong>á revolúcia“ od konca päťdesiatych rokov a predstavujúce akési reálne<br />
zárodky nových modifi kácií onej vládnucej ideológie „západnej demokracie“.<br />
Zmeny hodnotových orientácií v týchto štátoch predstavujú skôr čiastočnú snahu<br />
o prehĺbenie a rozvinutie nového humanizmu.<br />
48
Change language