Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy Ideológie a ich funkcie v politickom živote - Politické vedy
Politické vedy / štúdie Zároveň je ideológia podľa tohto chápania akýmsi garantom jednoty ostatných vied. Vďaka ideológii „môžeme konečne poznať fungovanie duše tak dobre ako otvorený hodinový strojček a môžeme študovať ako fungujú: hnev, ctižiadosť, láska.“ 16 Tu je možné len prirodzene konštatovať fakt, že pôvodne myslený a vyvíjaný projekt ideológie nemá s jeho neskorším poňatím a využívaním (od Napoleona a Marxa po súčasnosť) nijako blízko. Vo väčšine učebníc, slovníkov a článkov sa stretávame s názormi, podľa ktorých neúspešnosť snahy o zavedenie pojmu vyššie uvedeným spôsobom je nepriamo zviazaná predovšetkým s K. Marxom a F. Engelsom. Je tomu skutočne tak Z koncepčného analytického hľadiska určite, ale z dnešného uhla pohľadu treba konštatovať, že na počiatku jasnej dichotómie, ktorej produkt až podnes bohužiaľ zásadným spôsobom pôsobí, vnímanie pojmu a fenoménu ovplyvnil Napoleon Bonaparte (1769-1821). Napoleon bol nadšeným stúpencom a zástancom pracovníkov Národného inštitútu vo Francúzsku (od roku 1797 jeho čestným členom). Aj napriek faktu, že štruktúra Inštitútu bola značne rozmanitá, všetci jeho členovia boli liberálne zmýšľajúci intelektuáli, „ktorí strážili slobodu myslenia a vyjadrovania ako základnú podmienku revolúcie“. 17 Inštitút, výnimočný už svojím programom, obhajoval demokratické výsledky revolúcie a stal sa postupne akousi hrádzou (liberálnou opozíciou) proti absolutistickým snahám Napoleona počas reštaurácie Bourbonovcov. Jeho členovia rozvíjali racionalistické tendencie, ktoré sa však snažili modifikovať v zmysle Condillacovej kritiky Descarta. Vytvorili základy pre neskoršiu expanziu pozitivizmu. Inštitút sa stal predovšetkým centrom experimentálnych štúdií (bezprostredný vplyv na vznikajúce myšlienky mali tiež F. Bacon, I. Newton, a predovšetkým J. Locke). Konfl ikt s Napoleonom je možné vnímať ako ideologický stret medzi politickými hodnotami republikánstva a autoritarizmu. Negatívne konotácie zaznamenáva vôbec po prvýkrát pojem ideológ. V januári v roku 1800 Napoleon predniesol prejav nielen proti liberálne zmýšľajúcim intelektuálom, ale aj proti ním považovaným nepriateľom, a teda nepriateľom sociálneho poriadku, ktorý spoluvytváral. Týmto sa od Tracyho dištancoval a jeho školu, ktorá nedokázala podľa neho pochopiť praktickú politiku a podporiť ju, nazval spolkom protivných a nudných teoretikov. Ideológia sa pre Napoleona stala akousi „vizionárskou špekuláciou“ 16 BRAND,1972, s. 33 17 LICHTHEIM, G.: The Concept of Ideology and Other Essays. New York, Random House 1967. s. 5 44
Politické vedy / štúdie v kontraste ku realite vlády. Inými slovami, ideológia bola pre neho tým, čím stará metafyzika pre Tracyho. V roku 1802 bola Sekcia morálnych a politických vied zrušená a jej členovia preradení na iné pracoviská inštitútu. Po neúspešnom ťažení do Ruska Napoleon obvinil ideológov z toho, že za tento debakel sú zodpovední práve oni (Šaradín, 2001, s. 22). Odmietnutie Tracyho a jeho diela bolo odmietnutím nefunkčného modelu a nie myšlienky o integrujúcom vplyve aj vedecky nepodložených ideológií. Napoleon si uvedomoval predovšetkým praktický význam náboženstva ako integrujúcej ideológie, o čom svedčia slová: „pokiaľ ide o mňa, nevidím v náboženstve mysteriózne premeny na telo a krv, ale mystérium spoločenského poriadku; myšlienku rovnosti spája s nebom a zabraňuje, aby bohatý bol zavraždený chudobnými“. 18 Pozitívne či negatívne vnímanie ideológie malo vždy politický podtext. V súčasnej dobe moderná politická veda pri analýze ideológie operuje pojmami, ktorými sú: kritické a neutrálne ponímanie ideológie. Pri kritickom vnímaní je ideológia vnímaná predovšetkým ako skreslenie nášho poznania – buď s vedomým, alebo nevedomým zastieraním pravdy, ktoré je v podstate odstrániteľné použitím vhodných poznávacích prostriedkov. Pri neutrálnom vnímaní sa predpokladá, že ľudia v závislosti na svojom sociálnom postavení vnímajú rozdielne realitu, a preto budú vždy výsledky ich poznania nie iba odlišné, ale aj v rôznej miere pravdivé, a teda aj skreslené. 19 IV. K otázke paradigiem v ideológiách Hodnotové orientácie sú niečím hlbším a stabilnejším ako politické postoje. Hodnotové orientácie predstavujú základné dispozície pre najrôznejšie prístupy k ekonomickým, sociálnym či politickým javom. Politické názory a politické postoje sú v porovnaní s tým premenlivejšie, lebo sú len reakciou na tieto zmeny. Na druhej strane však skúsenosť z politického správania a konania sedimentuje vo videní a hodnotení sveta. Hodnoty sú niečím hlbším, politické postoje a aktivity tvoria akúsi „povrchnejšiu“ vrstvu. Vzťah medzi týmito vrstvami je však charakteristický nevyhnutným vzájomným pôsobením. 18 BRAND, 1972, s. 43 19 PROROK, V.: Kondratěvovy cykly a budoucnost ideologií. In: Ideológie na prahu III. tisícročia. Prešov, FF PU 2001. s. 9 45
- Page 1 and 2: Politické vedy / štúdie IDEOLÓG
- Page 3 and 4: Politické vedy / štúdie „ideol
- Page 5 and 6: Politické vedy / štúdie V zmysle
- Page 7 and 8: Politické vedy / štúdie a) Sveto
- Page 9: Politické vedy / štúdie zavinene
- Page 13 and 14: Politické vedy / štúdie či podm
- Page 15 and 16: Politické vedy / štúdie Ideológ
- Page 17 and 18: ideológií, v novom svetle, v nov
- Page 19 and 20: Pre potreby našej krátkej analýz
- Page 21 and 22: Politické vedy / štúdie Stručn
- Page 23 and 24: Politické vedy / štúdie Záver V
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
Zároveň je ideológia podľa tohto chápania akýmsi garantom jednoty ostatných<br />
vied. Vďaka ideológii „môžeme konečne poznať fungovanie duše tak dobre ako<br />
otvorený hodinový strojček a môžeme študovať ako fungujú: hnev, ctižiadosť,<br />
láska.“ 16 Tu je možné len prirodzene konštatovať fakt, že pôvodne myslený<br />
a vyvíjaný projekt ideológie nemá s jeho neskorším poňatím a využívaním (od<br />
Napoleona a Marxa po súčasnosť) nijako blízko.<br />
Vo väčšine učebníc, slovníkov a článkov sa stretávame s názormi, podľa<br />
ktorých neúspešnosť snahy o zavedenie pojmu vyššie uvedeným spôsobom<br />
je nepriamo zviazaná predovšetkým s K. Marxom a F. Engelsom. Je tomu<br />
skutočne tak Z koncepčného analytického hľadiska určite, ale z dnešného uhla<br />
pohľadu treba konštatovať, že na počiatku jasnej d<strong>ich</strong>otómie, ktorej produkt až<br />
podnes bohužiaľ zásadným spôsobom pôsobí, vnímanie pojmu a fenoménu<br />
ovplyvnil Napoleon Bonaparte (1769-1821). Napoleon bol nadšeným stúpencom<br />
a zástancom pracovníkov Národného inštitútu vo Francúzsku (od roku 1797<br />
jeho čestným členom). Aj napriek faktu, že štruktúra Inštitútu bola značne<br />
rozmanitá, všetci jeho členovia boli liberálne zmýšľajúci intelektuáli, „ktorí strážili<br />
slobodu myslenia a vyjadrovania ako základnú podmienku revolúcie“. 17 Inštitút,<br />
výnimočný už svojím programom, obhajoval demokratické výsledky revolúcie<br />
a stal sa postupne akousi hrádzou (liberálnou opozíciou) proti absolutistickým<br />
snahám Napoleona počas reštaurácie Bourbonovcov. Jeho členovia rozvíjali<br />
racionalistické tendencie, ktoré sa však snažili modifikovať v zmysle Condillacovej<br />
kritiky Descarta. Vytvorili základy pre neskoršiu expanziu pozitivizmu. Inštitút<br />
sa stal predovšetkým centrom experimentálnych štúdií (bezprostredný vplyv na<br />
vznikajúce myšlienky mali tiež F. Bacon, I. Newton, a predovšetkým J. Locke).<br />
Konfl ikt s Napoleonom je možné vnímať ako ideologický stret medzi politickými<br />
hodnotami republikánstva a autoritarizmu. Negatívne konotácie zaznamenáva<br />
vôbec po prvýkrát pojem ideológ. V januári v roku 1800 Napoleon predniesol prejav<br />
nielen proti liberálne zmýšľajúcim intelektuálom, ale aj proti ním považovaným<br />
nepriateľom, a teda nepriateľom sociálneho poriadku, ktorý spoluvytváral.<br />
Týmto sa od Tracyho dištancoval a jeho školu, ktorá nedokázala podľa neho<br />
pochopiť praktickú politiku a podporiť ju, nazval spolkom protivných a nudných<br />
teoretikov. Ideológia sa pre Napoleona stala akousi „vizionárskou špekuláciou“<br />
16<br />
BRAND,1972, s. 33<br />
17<br />
LICHTHEIM, G.: The Concept of Ideology and Other Essays. New York, Random House 1967. s. 5<br />
44
Change language