Inštitucionálno-politický vývoj Ruskej federácie po ... - Politické vedy
Inštitucionálno-politický vývoj Ruskej federácie po ... - Politické vedy Inštitucionálno-politický vývoj Ruskej federácie po ... - Politické vedy
═════════════ Politické vedy / diskusia ═════════════ Z inštitucionálno-politického hľadiska je možné proces formovania postsovietskej ruskej štátnosti rozdeliť podľa časového (periodického) členenia na obdobie rokov: 1. O rozpadu ZSSR, vzniku RF až po prijatie Ústavy RF (1991 – 1993). 2. Od prijatia Ústavy RF až do odchodu prezidenta B. Jeľcina z funkcie prezidenta RF (1993 – 2000). 3. Od nástupu prezidenta V. Putina až do jeho oficiálneho odchodu z funkcie prezidenta (2000 – 2008). 4. Nástup D. Medvedeva za prezidenta RF (2008 – súčasnosť). Paralelne k vyššie spomínanému časovému členeniu je možné priradiť aj kategorizáciu z hľadiska personálneho: a) Jeľcinova éra (zodpovedá bodu 1., resp. bodu 2.), b) Putinova éra (zodpovedá bodu 3. a de facto aj bodu 4.). 1 Obdobie rokov 1991 – 1993 Uvedená periodizácia je bezprostredne spojená predovšetkým s menom prvého ruského prezidenta B. Jeľcina. Kľúčovou etapou, ktorá charakterizuje toto obdobie, resp. jej samotné vyvrcholenie tzv. „horúcou jeseňou“ koncom roka 1993, sa stal najmä konštitučný a inštitucionálny proces spojený s vytváraním novej sústavy orgánov štátnej moci, s hľadaním optimálneho modelu federatívneho štátoprávneho usporiadania zohľadňujúceho potrebu adekvátneho rozdelenia kompetencií medzi federáciu a jej subjekty a s formovaním straníckeho systému vyznačujúceho sa vznikom nových politických subjektov (Duleba, Hirman, 1999). Nemenej dôležitou skutočnosťou v tomto období, ktoré ovplyvňovalo celkový kontext doby, sa stalo formovanie samotnej ruskej štátnosti, ktorá prebiehala po rozpade Sovietskeho zväzu v novovytvorených podmienkach paralelne s radikálnou hospodárskou reformou (o. i. privatizácia). Architektom tejto reformy bol J. Gajdar. V ruských podmienkach však ekonomická reforma významnou mierou (aj keď nepriamo) poznačila aj neskorší politický vývoj v RF (fenomén tzv. oligarchov). Procesy, ktoré po vzniku samostatného ruského štátu prebiehali v ruskom politickom prostredí, nevznikli v bode „nula“, t. j. právnym zánikom existencie ZSSR, ale svoju „predohru“ mali v procese demokratizácie samotného ZSSR. Z tých najznámejších udalostí a politických krokov, ktoré poznačili neskorší politický vývoj, je potrebné spomenúť: prvé čiastočne slobodné parlamentné 134
═════════════ Politické vedy / diskusia ═════════════ voľby v marci 1989, voľby do Najvyššieho sovietu na Zjazde ľudových poslancov (máj 1989), vytvorenie Ústavného súdu RSFSR (december 1990), zrušenie článku 6 sovietskej ústavy, ktorá zakotvovala vedúcu úlohu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (marec 1990) a v neposlednom rade postupný prechod reálnej politickej moci na zväzové republiky. Celkovo je však potrebné chápať toto obdobie (podobne ako v iných postkomunistických krajinách) v kontexte politickej, ekonomickej a sociálnej krízy, v ktorej sa RF ocitla po rozpade ZSSR. Kríza bola Rusmi označovaná aj ako „smutnoje vremja“ (čas chaosu) alebo „smuta“ (nepokoje, zmätky), a Rusko jej vraj vo svojich dejinách čelilo už tretíkrát (predtým v rokoch 1598 – 1613 a 1917 – 1921) (Duleba, Hirman, 1999). Príznačné pre toto obdobie sa stalo hľadanie odpovedí na otázky „Kto sme“ a „Čo chceme“, ktoré súviseli s vlastnou identitou. 2 To, že uvedené obdobie je spojené s menom prezidenta B. Jeľcina, dokumentuje aj A. Duleba vo svojej štúdii Rusko na konci Jeľcinovej éry. Zahraničná a vnútorná politika, rozširovanie NATO a záujmy Slovenska. V štúdii píše, že v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine sa v tom čase presadil tzv. „Jeľcinovský model“ prezidentstva z roku 1990. Ten umožňoval prezidentom ako najvyšším predstaviteľom výkonnej moci právo vydávať dekréty, ktoré mali charakter legislatívnych aktov a boli záväzné pre výkon na celom území štátu. Tento fenomén je atypický pre demokracie s prísnou a vyváženou deľbou moci medzi jej jednotlivými vetvami (zákonodarná, výkonná, súdna), resp. je porušením princípu deľby moci a zároveň jedna z hlavných príčin deformácií v politickej transformácii postsovietskeho Ruska (Duleba, Hirman, 1999, s. 93). Disbalancia medzi prezidentom B. Jeľcinom ako výkonnou inštitúciou moci a Zjazdom ľudových poslancov RF ako zložky zákonodarnej moci v procese prípravy novej ústavy mali za následok v priebehu roka 1993 narastanie vnútropolitickej krízy. 3 Jej vyvrcholenie, resp. celého tohto turbulentného 2 Aspekty hľadania vlastnej štátnosti sú zdôraznené, napr. aj v zahranično-politických dokumentoch tzv. prechodného obdobia: „Hlavné zásady vojenskej doktríny v Ruskej federácii“. Označenie prechodného obdobia znamená, že ide o obdobie stanovenia ruskej štátnosti, uskutočnenia demokratických reforiem, formovania nového systému medzinárodných vzťahov. Dokument bol rozpracovaný na zasadnutiach Rady bezpečnosti Ruskej federácie (RB RF) 3. marca a 6. októbra 1993. Na svojom zasadnutí 2. novembra 1993 RB RF odobrila dopracovaný dokument. Potvrdený bol 2. novembra 1993 Dekrétom prezidenta Ruskej federácie č. 1833. 3 Zjazd ľudových poslancov sa v tomto období postavil proti záverom legislatívnej komisie (na čele s B. Jeľcinom) pre vypracovanie návrhu novej ústavy. Legislatívna komisia navrhla, okrem iného, 135
- Page 1 and 2: POLITICKÉ VEDY / POLITICAL SCIENCE
- Page 3: ═══════════
- Page 7 and 8: ═══════════
- Page 9 and 10: ═══════════
- Page 11 and 12: ═══════════
- Page 13 and 14: ═══════════
═════════════ Politické <strong>vedy</strong> / diskusia ═════════════<br />
Z inštitucionálno-<strong>po</strong>litického hľadiska je možné proces formovania<br />
<strong>po</strong>stsovietskej ruskej štátnosti rozdeliť <strong>po</strong>dľa časového (periodického) členenia<br />
na obdobie rokov:<br />
1. O rozpadu ZSSR, vzniku RF až <strong>po</strong> prijatie Ústavy RF (1991 – 1993).<br />
2. Od prijatia Ústavy RF až do odchodu prezidenta B. Jeľcina z funkcie<br />
prezidenta RF (1993 – 2000).<br />
3. Od nástupu prezidenta V. Putina až do jeho oficiálneho odchodu z funkcie<br />
prezidenta (2000 – 2008).<br />
4. Nástup D. Medvedeva za prezidenta RF (2008 – súčasnosť).<br />
Paralelne k vyššie s<strong>po</strong>mínanému časovému členeniu je možné priradiť aj<br />
kategorizáciu z hľadiska personálneho:<br />
a) Jeľcinova éra (zod<strong>po</strong>vedá bodu 1., resp. bodu 2.),<br />
b) Putinova éra (zod<strong>po</strong>vedá bodu 3. a de facto aj bodu 4.).<br />
1 Obdobie rokov 1991 – 1993<br />
Uvedená periodizácia je bezprostredne s<strong>po</strong>jená predovšetkým s menom<br />
prvého ruského prezidenta B. Jeľcina. Kľúčovou eta<strong>po</strong>u, ktorá charakterizuje<br />
toto obdobie, resp. jej samotné vyvrcholenie tzv. „horúcou jeseňou“ koncom<br />
roka 1993, sa stal najmä konštitučný a inštitucionálny proces s<strong>po</strong>jený<br />
s vytváraním novej sústavy orgánov štátnej moci, s hľadaním optimálneho<br />
modelu federatívneho štátoprávneho us<strong>po</strong>riadania zohľadňujúceho <strong>po</strong>trebu<br />
adekvátneho rozdelenia kompetencií medzi federáciu a jej subjekty<br />
a s formovaním straníckeho systému vyznačujúceho sa vznikom nových<br />
<strong>po</strong>litických subjektov (Duleba, Hirman, 1999). Nemenej dôležitou skutočnosťou<br />
v tomto období, ktoré ovplyvňovalo celkový kontext doby, sa stalo formovanie<br />
samotnej ruskej štátnosti, ktorá prebiehala <strong>po</strong> rozpade Sovietskeho zväzu<br />
v novovytvorených <strong>po</strong>dmienkach paralelne s radikálnou hos<strong>po</strong>dárskou<br />
reformou (o. i. privatizácia). Architektom tejto reformy bol J. Gajdar. V ruských<br />
<strong>po</strong>dmienkach však ekonomická reforma významnou mierou (aj keď nepriamo)<br />
<strong>po</strong>značila aj neskorší <strong>po</strong>litický vývoj v RF (fenomén tzv. oligarchov).<br />
Procesy, ktoré <strong>po</strong> vzniku samostatného ruského štátu prebiehali v ruskom<br />
<strong>po</strong>litickom prostredí, nevznikli v bode „nula“, t. j. právnym zánikom existencie<br />
ZSSR, ale svoju „predohru“ mali v procese demokratizácie samotného ZSSR.<br />
Z tých najznámejších udalostí a <strong>po</strong>litických krokov, ktoré <strong>po</strong>značili neskorší<br />
<strong>po</strong>litický vývoj, je <strong>po</strong>trebné s<strong>po</strong>menúť: prvé čiastočne slobodné parlamentné<br />
134
Change language