6. Praktické využitie vlastnostà zvuku - Gymnázium J. A. Raymana
6. Praktické využitie vlastnostà zvuku - Gymnázium J. A. Raymana 6. Praktické využitie vlastnostà zvuku - Gymnázium J. A. Raymana
Obsah 1. ZÁKLADY............................................................................................5 1.1 Podstata zvuku...........................................................................5 1.2 Šírenie zvuku..............................................................................5 1.3 Rýchlosť zvuku ...........................................................................6 2. CHARAKTERISTIKY ZVUKU......................................................8 2.1 Definície a pojmy.......................................................................8 2.2 Intenzita zvuku ..........................................................................8 2.3 Vyššie harmonické frekvencie (vhf)....................................9 3. ZVUKOVÉ JAVY ...............................................................................10 3.1 Difrakcia, interferencia, rázy ...............................................10 3.2 Odraz zvuku, ozvena a rezonancia....................................12 4. ZÁZNAM ZVUKU ...........................................................................15 4.1 Záznam a prehrávanie zvuku..............................................15 4.2 Elektromagnetická indukcia.................................................15 4.3 CD prehrávač............................................................................16 5. OTÁZKY A ODPOVEDE...............................................................17 6. PRAKTICKÉ VYUŽITIE VLASTNOSTÍ ZVUKU .................19 7. SLOVNÍK POJMOV.......................................................................21 8. MEDIÁLNY INDEX (LEN NA CD)...........................................24 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY................................................25 PRÍLOHA:................................................................................................26
1.1 Podstata zvuku 1. Základy Zvuk môžeme vnímať len za určitých podmienok. Základnou z podmienok je, že musí existovať: zdroj zvuku, prostredie, ktorým sa šíri a zdravý sluch. Zjednodušene je zvuk kmitanie akejkoľvek hmoty. Hmotou (látkou) môže byť vzduch, voda, drevo, alebo ktorýkoľvek iný materiál. Prostredie, ktorým sa šíri zvukový rozruch od chvejúceho sa telesa k nášmu uchu, je najčastejšie vzduch. Faktom je, že jediné prostredie, ktorým sa zvuk nemôže šíriť, je vákuum. Potom naše uši zhromažďujú tieto vibrácie a umožňujú nám interpretovať ich. 1.2 Šírenie zvuku Ak chceme byť vo vysvetlení presnejší, treba dodať, že kmity, ktoré vytvárajú zvuk, nie sú výsledkom pohybu celého objemu "tam a späť". Ak by to platilo, celá atmosféra by sa musela hýbať zakaždým, keď sa vytvorí sebemenší zvuk! Namiesto toho, sa kmity objavujú medzi jednotlivými molekulami látky a šíria sa v látke vo forme zvukových vĺn. Zvukové vlny sa šíria látkou tak, že každá molekula vráža do vedľajšej a vracia sa do pôvodnej polohy. V dôsledku toho sa v látke striedajú oblasti, v ktorých je hmota hustejšia, nazývané zhluky, s oblasťami, kde je hmota redšia, nazývané zriedenia. Napríklad: ak oceľový prúžok alebo tenkú drevenú doštičku upevníme na jednom konci a druhý koniec vychýlime, doštička sa rozkmitá a počujeme zvuk. Pri chvení oceľového prúžku sa predáva časť jeho pohybovej energie molekulám plynov vzduchu. Zatiaľ čo v istom okamihu sú molekuly plynov po jednej strane prúžku viacej k sebe stlačované, sú na opačnej strane viacej od seba oddiaľované. V nasledujúcich okamihoch nastáva jav opačný. Týmto, pravidelne sa opakujúcim dejom, sa prenáša energia postupne aj na vzdialenejšie molekuly plynov. Vzduchom sa šíri všetkými smermi od chvejúceho sa prúžku rozruch, v ktorom prebieha striedavo pravidelné zhustenie a zriedenie molekúl vzduchu. Podobne počujeme zvuk rozkmitanej struny upevnenej na oboch koncoch alebo zvuk ladičky, ktorú sme rozkmitali úderom kladivka z pryže. 5
- Page 1 and 2: Gymnázium Jána Adama Raymana Roč
- Page 3: Prehlásenie Prehlasujem, že som t
- Page 7 and 8: Pevné Látky: Zvuk sa najrýchlej
- Page 9 and 10: 2.3 Vyššie harmonické frekvencie
- Page 11 and 12: Akustické rázy (takty) Teraz, ke
- Page 13 and 14: siene sa upravujú tak, aby dozvuk
- Page 15 and 16: 4.1 Záznam a prehrávanie zvuku 4.
- Page 17 and 18: 5. Otázky a odpovede č. 1: „Re
- Page 19 and 20: Echolokácia 6. Praktické využiti
- Page 21 and 22: 7. Slovník pojmov Amplitúda Ampli
- Page 23 and 24: Ultrazvuk Je to mechanické vlnenie
- Page 25 and 26: Zoznam použitej literatúry kniha:
- Page 27 and 28: Obr. č.1 Obr. č.2 Obr. č.3 27
- Page 29 and 30: Obr. č.7 Obr. č.8 Obr. č.9 29
- Page 31: Obr. č.16 Obr. č.13 Obr. č.17 Ob
1.1 Podstata <strong>zvuku</strong><br />
1. Základy<br />
Zvuk môžeme vnímať len za určitých podmienok. Základnou z<br />
podmienok je, že musí existovať: zdroj <strong>zvuku</strong>, prostredie, ktorým sa šíri<br />
a zdravý sluch. Zjednodušene je zvuk kmitanie akejkoľvek hmoty.<br />
Hmotou (látkou) môže byť vzduch, voda, drevo, alebo ktorýkoľvek iný<br />
materiál. Prostredie, ktorým sa šíri zvukový rozruch od chvejúceho sa<br />
telesa k nášmu uchu, je najčastejšie vzduch. Faktom je, že jediné<br />
prostredie, ktorým sa zvuk nemôže šíriť, je vákuum. Potom naše uši<br />
zhromažďujú tieto vibrácie a umožňujú nám interpretovať ich.<br />
1.2 Šírenie <strong>zvuku</strong><br />
Ak chceme byť vo vysvetlení presnejší, treba dodať, že kmity, ktoré<br />
vytvárajú zvuk, nie sú výsledkom pohybu celého objemu "tam a späť".<br />
Ak by to platilo, celá atmosféra by sa musela hýbať zakaždým, keď sa<br />
vytvorí sebemenší zvuk! Namiesto toho, sa kmity objavujú medzi<br />
jednotlivými molekulami látky a šíria sa v látke vo forme zvukových vĺn.<br />
Zvukové vlny sa šíria látkou tak, že každá molekula vráža do vedľajšej<br />
a vracia sa do pôvodnej polohy. V dôsledku toho sa v látke striedajú<br />
oblasti, v ktorých je hmota hustejšia, nazývané zhluky, s oblasťami, kde<br />
je hmota redšia, nazývané zriedenia.<br />
Napríklad: ak oceľový prúžok alebo tenkú drevenú doštičku upevníme<br />
na jednom konci a druhý koniec vychýlime, doštička sa rozkmitá a<br />
počujeme zvuk.<br />
Pri chvení oceľového prúžku sa predáva časť jeho pohybovej energie<br />
molekulám plynov vzduchu. Zatiaľ čo v istom okamihu sú molekuly<br />
plynov po jednej strane prúžku viacej k sebe stlačované, sú na opačnej<br />
strane viacej od seba oddiaľované. V nasledujúcich okamihoch nastáva<br />
jav opačný. Týmto, pravidelne sa opakujúcim dejom, sa prenáša<br />
energia postupne aj na vzdialenejšie molekuly plynov. Vzduchom sa šíri<br />
všetkými smermi od chvejúceho sa prúžku rozruch, v ktorom prebieha<br />
striedavo pravidelné zhustenie a zriedenie molekúl vzduchu. Podobne<br />
počujeme zvuk rozkmitanej struny upevnenej na oboch koncoch alebo<br />
zvuk ladičky, ktorú sme rozkmitali úderom kladivka z pryže.<br />
5