6. Praktické využitie vlastnostà zvuku - Gymnázium J. A. Raymana
6. Praktické využitie vlastnostà zvuku - Gymnázium J. A. Raymana
6. Praktické využitie vlastnostà zvuku - Gymnázium J. A. Raymana
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
siene sa upravujú tak, aby dozvuk nepôsobil rušivo, ale aby prispieval k<br />
zlepšeniu počúvania.<br />
Ak sa odráža zvuk postupne od niekoľkých stien rôzne vzdialených od<br />
nás, počujeme niekoľkonásobnú ozvenu.<br />
Vynútené kmity a rezonancia<br />
Každý, kto sa hojdal na hojdačke, vie, čo treba robiť, aby sa udržal jej<br />
kmitavý pohyb. Keby sme na sedadle hojdačky iba sedeli, prestala by<br />
po chvíľke kmitať. Ide o tlmené kmitanie. My ju však chceme udržať v<br />
pohybe, čo dosiahneme zmenou polohy ťažiska tela, alebo<br />
pravidelnými vonkajšími nárazmi. Potom hojdačka kmitá tzv. netlmeným<br />
kmitaním (straty sú počas celej periódy nahradzované pôsobením sily).<br />
Periodickým pôsobením sily vzniká vynútené kmitanie. Ak na teleso<br />
nepôsobí vonkajšia sila, hovoríme o vlastných kmitoch. Keď sa<br />
frekvencia vynúteného kmitania rovná frekvencii vlastných kmitov<br />
nastáva jav, ktorý nazývame rezonancia. Amplitúda (výchylka)<br />
vynúteného kmitania je pri rezonancii maximálna, čo znamená, že<br />
dochádza k zosilneniu kmitov.<br />
Ak necháme kmitajúcu ladičku v blízkosti struny, po chvíli sa struna<br />
rozkmitá frekvenciou ladičky. Ide o vynútené kmitanie. Ak použijeme inú<br />
ladičku (iná frekvencia) a výchylky struny sú väčšie, znamená to, že<br />
frekvencia druhej ladičky je bližšie k frekvencii vlastného kmitania<br />
struny (vlastnej frekvencii). V prípade, že použijeme viac ladičiek s<br />
rôznymi frekvenciami môžeme zistiť vlastnú frekvenciu struny. Tá sa<br />
rovná frekvencii ladičky, pri ktorej výchylky dosiahnu maximum<br />
(rezonancia struny a ladičky).<br />
Príloha: Obr. č.15<br />
Rezonančné zosilnenie demonštrujeme nasledujúcimi pokusmi:<br />
Úderom kladivka z pryže rozochvejme ladičku. Počujeme tón hlasitosti.<br />
Ak podoprieme chvejúcu sa ladičku nôžkou o dosku stola, počujeme<br />
hlasnejší tón ladičky. Doska stola sa môže rozochvieť tónmi s rôznymi<br />
kmitočtami. Dotykom s nôžkou chvejúcej sa ladičky vznikne v doske<br />
nútené chvenie, v ktorom prevláda kmitočet odpovedajúci tónu ladičky.<br />
Tón ladičky sa zosilňuje tým, že sa nôžka ladičky upevní na dutú<br />
drevenú skrinku. Chvením ladičky sa rozochveje skrinka aj stĺpec<br />
vzduchu vo vnútri tak, že u nich prevláda kmitočet odpovedajúci tónu<br />
ladičky. Tým sa zdroj <strong>zvuku</strong> zväčší a zvuk vnímame hlasnejšie.<br />
Chvenie ladičky môžeme vyvolať aj nútene chvením v stĺpci vzduchu v<br />
trubici. Ak meníme dĺžku stĺpca vzduchu tým, že trubicu ponárame viac<br />
alebo menej do vody v nádobe, nájdeme istú dĺžku vzduchového stĺpca,<br />
pri ktorom počujeme tón ladičky veľmi zosilnený. V tomto prípade<br />
13
Change language