clxi. â clxii. ÄÃslo - home.nextra.sk

CLXI. – CLXII. ČÍSLO 2008 

Parlamentný 

Kuriér 

ČASOPIS 

Z NÁRODNEJ 

RADY 

SLOVENSKEJ 

REPUBLIKY 

160. výročie 

vzniku prvej 

Slovenskej národnej rady 

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CLXI. – CLXII. ãíslo 2008 

PARLAMENTN¯ KURIÉR 

ãasopis z Národnej rady 

Slovenskej republiky 

Mesaãník, roãník XVI 

Vydavateº: 

Slovenská národná reklamná 

a propagaãná agentúra, s.r.o. 

v spolupráci s Národnou radou SR, 

Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR 

Adresa redakcie: 

Bôrik 

Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. 

Tel./fax: 02/54 414 546 

e-mail: parkur@nextra.sk 

eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor) 

fotoparkur@nextra.sk (pre foto) 

http://www.parlamentnykurier.sk 

Registrované MK SR ã. 837/93 

ISSN 1335–0307 

·éfredaktor: 

Zástupca ‰éfredaktora: 

Redakcia: 

Franti‰ek Nagy 

Ernest Weidler 

Peter Gregu‰ 

Anna Komová 

Robert Kotian 

Izabela Nagyová 

Marta Toma‰oviãová 

Peter Zemaník 

Redakãn˘ kruh: 

Gyula Bárdos 

Stanislav Jani‰ 

Róbert Madej 

ªudmila Mu‰ková 

Rafael Rafaj 

Mária Sabolová 

Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová 

madar@nextra.sk 

Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy 

Asistentka riaditeºa: 

Magdaléna Horáková 

02/54 414 546, 0903 766 995 

Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566 

Riaditeº pre obchod a marketing: 

Marián Reisel 

02/54 414 544, 0905 224 492 

Typo & lito: 

AppleStudio 

Tlaã: 

WELTPRINT, Bratislava 

Grafická úprava: 

J. B. Design 

Fotografie: 

Rudolf Bihary, 

Lesy SR, MP SR, archív redakcie 

Karikatúry: 

Fedor Vico 

Predplatné a objednávky na uverejnenie 

reklamy prijíma: 

Slovenská národná reklamná a propagaãná 

agentúra, s.r.o. 

po‰tov˘ prieãinok 

814 01 Bratislava 1 

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 198,– Sk 

âíslo úãtu 2629002985/1100 

DIâ SK2020399458 

Foto na titulnej strane: 

Lesy SR 

Obsah 

Editorial 

Obãianske zdruÏenia do volieb (F. Nagy) 2 

Slovensko-maìarská spolupráca 

Sme odsúdení na spoluprácu (Rozhovor s A. Heizerom) 2 

Národná rada SR 

LaudÇtiÿ prÿ (P. Michaloviã) 5 

Prírodu musíme chrániÈ a re‰pektovaÈ (Rozhovor so Z. Kramplovou) 12 

Aj zákony musia byÈ v súlade s potrebami ãloveka 46 

(Rozhovor s M. JureÀom a L. Miklósom) 

Po prijatí eura uÏ Slovensko nemá veºké sny (Rozhovor s F. Miklo‰kom) 58 

Ani tribúni ºudu nie sú celkom rovnakí (Rozhovor s I. Radiãovou) 60 

Svet financií 

Individuálny prístup k pohºadávkam priná‰a ‰tátu stovky miliónov korún 6 

(Rozhovor s A. Sakom) 

Ministerstvo pôdohospodárstva SR 

Nep˘tam dotácie, ale nenávratnú pôÏiãku na revitalizáciu vidieka 8 

(Rozhovor so S. Becíkom) 

Spolu dokáÏeme viac (Rozhovor s M. Okenkovou) 22 

MôÏe byÈ jemná a poddajná, ale aj hrubá a drsná... (Rozhovor s J. Dubravskou) 24 

Kvalita je dôleÏitá aj v potravinách (Rozhovor s A. Jurãákovou) 26 

Aby sa hory zelenali... (Rozhovor s M. Ondrejãákom) 29 

Lesy SR 

Lesy sú v dobr˘ch rukách (Rozhovor s J. Minìá‰om) 10 

Zväz spracovateºov dreva 

Drevo je na‰a strategická surovina (Rozhovor s I. Patrá‰om) 11 

Drevársky priemysel 

PRP, s. r. o. – ãlen Zväzu spracovateºov dreva SR 15 

Slovenské poºnohospodárstvo 

V biznise niet miesta pre ilúzie. Naìalej platí: 1 + 1 = 2 16 

(Rozhovor s A. Babi‰om) 

·piãková kvalita poºnohospodárskych strojov i servisu 18 

(Rozhovor so Z. Szikszaiom) 

Európsky parlament 

Záujmy Slovenska v EÚ (Rozhovor s P. Bacom) 20 

V Európe sa má do roku 2020 zníÏiÈ objem odpadu 54 

Pôdohospodárska platobná agentúra 

Agropotravinársky sektor a stabilizácia vidieka (Rozhovor s J. Nem‰ovsk˘m) 32 

Slovenská poºnohospodárska a potravinárska komora 

Samov˘voj v agrosektore je neprijateºn˘ (Rozhovor s M. Semanãíkom) 35 

Slovensk˘ priemysel 

V˘nimoãná environmentálna sluÏba cementárne v Ladcoch 37 

(Rozhovor s A. Barcíkom) 

Ministerstvo hospodárstva SR 

Návrh smernice o podpore vyuÏívania energie z obnoviteºn˘ch zdrojov (J. Novák) 38 

Ministerstvo Ïivotného prostredia SR 

Aby sme raz nemuseli ºutovaÈ... (Rozhovor s P. Tehlárom) 40 

Nachádzame v˘chodiská (Rozhovor so Z. Skalickou) 43 

Îivotné prostredie 

Pri správnom nastavení legislatívy môÏe byÈ trieden˘ zber v˘znamn˘m 49 

zdrojom príjmov pre miestnu samosprávu (M. Pavelka) 

Za kolektívne systémy hovoria v˘sledky (M. Ciran, J. Mikulenka) 50 

ADAT má zodpovednosÈ za elektroniku aj po skonãení jej Ïivotnosti (M. Lelovsk˘) 52 

Najroz‰írenej‰ím odpadom s obsahom ÈaÏk˘ch kovov sú batérie a akumulátory 56 

(J. Kamenick˘) 

Kto zapláta legislatívne diery (J. Lí‰ka) 57 

Parlamentné konfrontácie 

Mnoh˘m sa oãi jednoducho otvoriÈ musia (Rozhovor s M. âíÏom) 62 

MinulosÈ uÏ ìalej nerozpitvávame (Rozhovor s J. Haleck˘m) 63 

Robert Fico nie je siln˘ premiér (Rozhovor s I. Miklo‰om) 64 

Vláde vyhovuje, ak sa ústavn˘ súd nekoná (Rozhovor s L. ÎitÀanskou) 70 

Rie‰enia na hrane ústavy nemám rada (Rozhovor s K. Tóthovou) 71 

Dialógy OA & EW 

Sto aspektov Îitného havárie za volantom r˘chleho auta (Rozhovor s O. Andrásym) 73 

Glosy – Poznámky – Eseje 

Tento spôsob leta nebol nudn˘ (R. Kotian) 77 

Ja som baník (robotník, komunista, katolík) – kto je viac (E. Weidler) 79 

Parlamentn˘ denník 

Diaºnice ako dlhodob˘ problém (R. Kotian) 81 

Supermonitor 

Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 87 

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A L 

Obãianske zdruÏenia 

·koda, Ïe v slovenskej zaspatej verejnosti nevyvolal 

nijakú reakciu závaÏn˘ podnet, s ktor˘m pri- 

‰iel na zaãiatku leta prezident Ivan Ga‰paroviã: „Slovenskej 

demokracii, ale aj úãasti obãanov na politickom 

Ïivote by pomohlo, keby aj obãianske zdru- 

Ïenia alebo odbory mohli stavaÈ svoje kandidaãné listiny 

vo voºbách.“ (HN 8. 7.) 

Základnou pravdou je, Ïe politické strany sa stále 

viac dostávajú do spoloãenského závozu; prestávajú 

byÈ ideovou bázou pre obãanov s rôznym svetonázorom, 

prestávajú byÈ v˘chodiskom na presadzovanie 

ºavicov˘ch, pravicov˘ch, liberálnych alebo 

konzervatívnych postojov rôznych obãianskych skupín. 

Pritom si len samy spôsobujú, Ïe obyvatelia 

strácajú k nim dôveru, akú si zakrátko po novembri 

1989 vytvorili. Úplne sa stratil tak˘ intenzívny vzÈah, 

ak˘ k nim striedavo – raz viac, raz menej – mali veºké 

skupiny ºudí. Vedomie obãanov nepochybne 

ovplyvnili ‰kandály ãi ‰kandáliky, ktoré súviseli s nejasnosÈami 

okolo financovania viacer˘ch strán. 

OvplyvÀujú ho príli‰ vysoké ãiastky, ktoré strany získavajú 

zo ‰tátneho rozpoãtu, a to súbeÏne s t˘m, ako 

sa mnoh˘m veºmi dôleÏit˘m rezortom dotácie z rozpoãtu 

v mene ‰etrenia obmedzujú (‰kolstvo, zdravotníctvo). 

A ovplyvÀuje ho aj nev˘razné verejné úãinkovanie 

viacer˘ch politick˘ch subjektov, ktoré chcú 

propagandistick˘mi sloganmi veºmi lacno nahradiÈ 

programové koncepcie a ideové ciele. 

Samozrejme, je legitímnym cieºom kaÏdej politickej 

strany získaÈ moc. Je to dokonca jeden z najsilnej‰ích 

dôvodov, pre ktor˘ strana vznikla a kvôli ktorému 

sa aj uchádza o dôveru obãanov-voliãov. Pravda, 

v ìal‰om ‰tádiu kardinálna otázka je, ako s mocou, 

ktorú strana získala, jej funkcionári naloÏia. âi 

ju pouÏijú na realizáciu nejak˘ch osobn˘ch zámerov, 

teda vo svoj prospech, alebo na to, aby s jej pomocou 

mohli povedzme vo vláde alebo v parlamente 

presadiÈ pozoruhodné námety a plány, ktoré pred 

voºbami skoncipovali a ktoré im voliãi svojimi hlasmi 

aj schválili. TakÏe v politike moc sama o sebe nie 

je ani dobrá, ani zlá, jej kvalita sa meria praxou, na 

ktorú sa zaãne pouÏívaÈ. 

do volieb 

Nie desaÈroãia, ale storoãia potvrdili, Ïe nejde o 

nejak˘ úzko postkomunistick˘ alebo dokonca len slovensk˘ 

problém. Nedávno jeden rozmer tohto problému 

sformuloval známy publicista Eugen Gindl 

(T˘ÏdeÀ 7. 7.): „Viem, Ïe demokracia je postavená na 

politick˘ch stranách. V dne‰nej partokracii mi v‰ak 

tento mechanizmus uÏ nezaruãuje, Ïe nájdem ºudí, 

ktorí ma reprezentujú. âoraz viac si uvedomujem, Ïe 

politika uÏ nie je verejná sluÏba, ale dÏob a strany 

ãoraz viac pripomínajú eseroãky. Prvoradé je získaÈ 

informácie a obchodovaÈ s nimi, a nie zastupovaÈ obãanov. 

To nie je len prípad Slovenska, ale aÏ na 

malé v˘nimky to platí v‰eobecne.“ 

Neznamená to v‰ak, Ïe sa máme uspokojiÈ s tak˘mto 

kon‰tatovaním. Ak je partokracia javom celoeurópskym, 

dolieha na obrovskú masu obyvateºstva 

a moÏno práve ona je príãinou rozporuplného 

vzÈahu obãanov hádam v‰etk˘ch ‰tátov EÚ k svojim 

reprezentantom v orgánoch EÚ a k tomu, ão sa naz˘va 

„bruselská byrokracia“. A nepriamo to po‰kodzuje 

aj úroveÀ demokracie alebo uplatÀovania demokratick˘ch 

práv v ‰irokom európskom meradle. 

Zaruãene si práve toto oslabenie obãianskeho vplyvu 

na verejn˘ Ïivot v Slovenskej republike musel 

v‰imnú aj prezident Ivan Ga‰paroviã, keì cítil potrebu 

tak aktívne vstúpiÈ do politického diania u nás, ako 

som citoval na zaãiatku tohto editorialu. Nízka úãasÈ 

voliãov v rôznych základn˘ch voºbách kreujúcich 

najdôleÏitej‰ie orgány SR i EÚ, ão vyvrcholilo v júni 

2004, keì úãasÈ voliãov SR na voºbách do Európskeho 

parlamentu bola len trápnych 17 % (v celej Európe 

sa zúãastnilo na voºbách do EP predsa len dovedna 

44 % oprávnen˘ch voliãov EÚ), podnecuje 

zodpovedn˘ch slovensk˘ch politikov k tomu, aby 

analyzovali podobné prejavy nezáujmu a aby uvaÏovali 

– tak ako prezident –, ãi netreba predsa len prijaÈ 

nejaké politické opatrenia – teda nie formálne, ktoré 

by dokonca prikazovali ísÈ voliÈ! –, zabezpeãujúce 

väã‰iu aktivitu obãanov. 

Hoci citovan˘ návrh predloÏil najvy‰‰í ústavn˘ ãiniteº, 

ako poznáme slovenské politické elity, je len 

malá pravdepodobnosÈ, Ïe by sa o Àom zaãalo pruÏne 

a ão najr˘chlej‰ie uvaÏovaÈ, a preto by sa mohla 

väã‰ia nádej vloÏiÈ zatiaº do samotn˘ch politick˘ch 

strán. Tie „najobãianskej‰ie“ by mohli odbyrokratizovaÈ 

samy seba a mohli by hºadaÈ spôsoby, ako zaktivizovaÈ 

obãanov a daÈ priestor ich vôli, ktorá sa 

ãasto hrie‰ne zanedbáva. Dovolím si pouÏiÈ veºmi aktuálny 

príklad, ktor˘ sa dot˘ka v podstate v‰etk˘ch 

parlamentn˘ch politick˘ch strán – lebo v‰etky majú 

svojich zástupcov v obecn˘ch, najmä mestsk˘ch zastupiteºstvách, 

a medzi primátormi: Po celom Slovensku 

rastú stavby, ktoré zacláÀajú a znehodnocujú 

Ïivotné prostredie státisícov a môÏu veºmi negatívne 

ovplyvniÈ podobu slovensk˘ch miest vo veºmi 

blízkej budúcnosti. Samozrejme, najviac sa to vzÈahuje 

na Bratislavu. Obãania sa búria, ale väã‰inou neúspe‰ne. 

âo keby aj zásluhou politick˘ch strán rozhodujúci 

samosprávni ãinitelia zakroãili a podporili 

hoci aj zbúranie stavieb, ktoré sa zaãali stavaÈ bez 

toho, aby mali v‰etky potrebné povolenia – a zakr˘vajú 

v˘hºad alebo niãia parãíky a detské ihriská Nebolo 

by to veºmi pozitívne zviditeºÀovanie oprávnen˘ch 

poÏiadaviek najbeÏnej‰ích obãanov – a súãasne 

spoloãenskej angaÏovanosti politick˘ch strán 

‰éfredaktor 

Maìarsko je tradiãn˘m 

obchodn˘m partnerom SR, 

obchod r˘chlo rastie. Takmer 

polovicu objemu robí 

8000 – 10 000 stredn˘ch, 

mal˘ch a mikropodnikov 

najmä v prihraniãn˘ch 

regiónoch. âasÈ obchodu tvoria 

dovozy pre spoloãné slovenskomaìarské 

a maìarskoslovenské 

podniky. Podºa NBS 

maìarsk˘ majetkov˘ kapitál 

a reinvestovan˘ v zisku 

dosiahol v SR v˘‰ku 1,5 mld. 

eur, ão je 5. miesto medzi 

zahraniãn˘mi investormi v SR. 

V ostatnom ãase badaÈ aj 

prienik kanadského ãi 

amerického kapitálu 

prostredníctvom maìarsk˘ch 

poradensk˘ch, konzultaãn˘ch 

a developersk˘ch spoloãností. 

Na druhej strane, stále vieme 

o sebe veºmi málo, hovorí 

mimoriadny a splnomocnen˘ 

veºvyslanec Maìarskej 

republiky na Slovensku 

Antal HEIZER v rozhovore, 

ktor˘ poskytol Izabele 

Nagyovej. 

Ako hodnotíte súãasn˘ stav slovenskomaìarsk˘ch 

vzÈahov 

SpoluÏitie maìarského a slovenského 

národa – a nie je to len môj názor, potvrdzujú 

to aj viaceré v˘sledky v˘skumov 

verejnej mienky, ale aj názory samotn˘ch 

dotknut˘ch – je harmonické a pokojné. 

Napriek tomu v‰ak oficiálne vzÈahy 

Maìarska a Slovenska nie sú bezkonfliktné, 

skôr zaÈaÏené nerie‰en˘mi problémami, 

zvlá‰È po tom, ako sa Slovenská národná 

strana stala ãlenom vládnej koalície. 

Hádam najväã‰ím problémom je vzájomná 

nevraÏivosÈ, prameniaca z jednostranného 

v˘kladu na‰ich spoloãn˘ch dejín, 

ktorú by mohli strany postupne, vzájomn˘mi, 

drobn˘mi gestami uvoºÀovaÈ. 

Na to vytvára dobré základy dokument 

Spoloãná minulosÈ – spoloãná budúcnosÈ, 

ktor˘ vlani v lete prijali predsedovia 

oboch vlád. Jeho ‰trnásÈ bodov sa zatiaº 

podarilo splniÈ len sãasti. 

Ak˘ progres sa dosiahol v ostatnom 

období v ãinnosti odborn˘ch zmie‰an˘ch 

pracovn˘ch skupín 

Na v˘kon základnej zmluvy v roku 

2

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á 

S P O L U P R Á C A 

Sme odsúdení na spoluprácu 

1998 vzniklo dvanásÈ zmie‰an˘ch komisií. 

Ich ãinnosÈ a pôsobenie je rozdielne. Väã‰ina 

z nich v zmysle stanov zasadala takmer 

kaÏdoroãne, ão je zvlá‰È pote‰ujúce v prípade 

zmie‰anej komisie pre men‰iny, ktorá 

funguje veºmi aktívne a úspe‰ne. Na strane 

druhej ãinnosÈ zmie‰anej komisie pre vzdelávanie 

sa stala pre nás zvlá‰È problémovou. 

Komisia zatiaº – napriek mnoh˘m nazhromaÏden˘m 

problémom – zasadala len dva 

razy, naposledy na jeseÀ roku 2004 v Budape‰ti. 

V˘znam ãinnosti zmie‰an˘ch komisií 

podãiarkol aj dokument Spoloãná minulosÈ 

– spoloãná budúcnosÈ t˘m, Ïe do konca roku 

2007 vyt˘ãil zvolanie zasadaní jednotliv˘ch 

komisií. To sa Ïiaº, vo väã‰ine prípadov nestalo. 

Na základe na‰ich predstáv o tejto 

téme na stretnutí predsedov oboch vlád pripravujeme 

zaujaÈ rozhodné stanovisko. 

Poãas uplynul˘ch rokov Slovensko sa stalo 

vyhºadávanou krajinou pre zahraniãn˘ch 

investorov. Do akej miery to platí pre 

maìarsk˘ kapitál 

V oblasti mimoriadne v‰estrann˘ch obchodn˘ch 

vzÈahov sú, popri obchodnom obrate 

urãujúce kapitálové vzÈahy. V˘razne ich 

charakterizuje, Ïe sú dvojstranné, odli‰ujúc 

sa t˘mto od ostatn˘ch relácií. Je v‰ak pravdou, 

Ïe maìarsk˘ v˘voz kapitálu je dnes e‰te 

omnoho väã‰í ako slovensk˘, ale na oboch 

stranách badaÈ stále narastajúci záujem. Pre 

malé a stredné maìarské podnikanie z prirodzeného 

partnerstva vypl˘va, Ïe Slovensko 

je od roku 2001 stredobodom v˘vozu kapitálu. 

Objem sem smerujúcich investícií je 

uÏ niekoºko rokov najvy‰‰í. Na základe údajov 

Národnej banky Slovenska je Maìarsko 

s hodnotou vyvezeného kapitálu viac ako 

1,5 mld. eur na Slovensku piatym najväã‰ím 

investorom. V rámci neho tvoria urãujúcu 

ãasÈ veºké podniky, ale stále badaÈ znaãn˘ záujem 

zo strany mikro- a mal˘ch firiem, i 

stredn˘ch podnikov. V tejto oblasti sa anga- 

Ïuje na Slovensku asi 8000 – 10 000 podnikov 

a firiem. 

Ako by ste charakterizovali záujem maìarsk˘ch 

firiem o Slovensko Kam by 

mohli smerovaÈ maìarské investície v budúcnosti 

V uplynulom období, v oblasti maìarského 

objemu v˘meny tovarov, okruhu ãinnosti 

a v˘meny tovarov pri v˘voze kapitálu nastal 

znaãn˘ obrat. V prvej etape sa popri 

takzvan˘ch veºk˘ch spoloãnostiach objavili 

predov‰etk˘m aj také podniky, alebo firmy, 

ktoré disponovali minimálnym základn˘m 

imaním a vykonávali obchodnú alebo sprostredkovateºskú 

ãinnosÈ. Naopak v poslednom 

období vzrástol záujem aj zo strany mal˘ch 

a stredn˘ch podnikov. V˘znamne sa tak 

zmenil aj okruh ich pôsobenia. âoraz viac sa 

dostáva do popredia spracovateºsk˘ priemysel, 

stavebníctvo a turistick˘ ruch. Novú oblasÈ 

predstavujú aj informaãné technológie, 

ochrana Ïivotného prostredia, hospodárstvo 

a bezpeãnostná technika ako aj dodávateºské 

projekty. 

V ãom vidíte rezervy pôsobenia maìarskej 

podnikateºskej sféry na Slovensku 

Predov‰etk˘m vo zvy‰ovaní konkurencieschopnosti 

t˘ch mikro-, mal˘ch a stredn˘ch 

podnikov, ktoré vo vzájomn˘ch vzÈahoch 

zastávajú rozhodujúcu rolu. Z hºadiska prispôsobenia 

sa k podmienkam konkurencieschopnosti 

v rámci EÚ je nevyhnutné, aby sa 

zvy‰ovala ich spolupráca, vyuÏívali sa moÏnosti, 

ktoré poskytuje nov˘ systém podmienok, 

ale aj spojenie síl na intenzifikáciu ich 

kapitálov˘ch vzÈahov, zvy‰ovanie umiestnenia 

kapitálu, vznik spoloãn˘ch podnikov, 

spolupráca v oblasti tretích trhov. To môÏe 

priniesÈ nové moÏnosti a dynamiku spolupráce 

v rámci podnikateºskej sféry. 

VyuÏívanie moÏností, ktoré vypl˘vajú zo 

‰trukturálnych fondov, národn˘ch plánov 

rozvoja, spájania oblastí rozvoja dáva tieÏ 

nové a doteraz nevídané ‰irokospektrálne 

moÏnosti cezhraniãnej, regionálnej spolupráce 

nového typu, predov‰etk˘m spoloãn˘m 

vyuÏívaním rozvojov˘ch podpôr v oblasti 

rozvoja regiónov, infra‰truktúry a podnikaní 

v nov˘ch oblastiach, ako je spracovanie a 

vyuÏívanie komunálneho odpadu alebo rozvoj 

a modernizácia dopravnej infra‰truktúry. 

Zánikom národn˘ch preferencií má ãoraz 

väã‰í v˘znam v˘raznej‰ia národná, respektíve 

spoloãná úãasÈ na tendroch a verejn˘ch 

obstarávaniach. Tam sa popri vládnych verejn˘ch 

obstarávaniach do popredia dostávajú 

skôr verejné obstarávania, ktoré sú mimoriadne 

dôleÏité pre malé a stredné firmy. 

V strednej a v˘chodnej Európe má Maìarsko 

jeden z najliberálnej‰ích systémov 

udeºovania pobytov˘ch a pracovn˘ch povolení 

pre cudzích ‰tátnych príslu‰níkov. V súlade 

s t˘m zohráva znaãnú, i keì v poslednom 

ãase zniÏujúcu sa tendenciu v˘mena 

pracovnej sily medzi na‰imi dvoma ‰tátmi. 

V Maìarsku tvoria slovenskí ‰tátni príslu‰- 

níci vy‰e 90 percent z poãtu registrovan˘ch 

zahraniãn˘ch zamestnancov. Pracujú v telekomunikaãnom, 

automobilovom priemysle, 

vo v˘robe umel˘ch hmôt, ale aj v oblasti slu- 

Ïieb, pomocn˘ch hospodárskych ãinností, a 

to predov‰etk˘m v pohraniãn˘ch regiónoch. 

Vo vzájomnom obchode zaznamenáva Slovensko 

dlhodobo nerovnováhu voãi Maìarsku. 

Ako môÏe Slovensko zmeniÈ túto 

situáciu 

Zjavne znázorÀuje moÏnosti vzájomn˘ch 

vzÈahov to, Ïe index objemu vzájomného 

obchodu uÏ niekoºko rokov nadpriemerne 

narastajúcej maìarsko-slovenskej v˘meny 

tovarov, v prepoãte na jednu osobu alebo 

územn˘ celok je viacnásobkom v porovnaní 

pomeru k ostatn˘m ‰tátom V4. Po Nemecku, 

âeskej republike, Taliansku a Ruskej federácii, 

s podobn˘m objemov˘m indexom 

ako je to v prípade Poºska, zastáva Slovensko 

miesto piateho aÏ ‰iesteho najväã‰ieho obchodného 

partnera Maìarska. 

Samozrejme, nemôÏem Slovensku radiÈ, 

ale domnievam sa, Ïe aktívnej‰ou obchodnou 

politikou sa e‰te môÏe ìalej zvy‰ovaÈ aj dynamika 

slovenského exportu. Mimochodom, 

nie je nezvyãajné, aby zo strany jednej alebo 

druhej krajiny sa vytvorili aktíva, ktoré sa 

uÏ niekoºko rokov sa prená‰ajú. Je dôleÏitej- 

‰ie, aby bola ‰truktúra dodávok v˘hodná, 

teda aby boli v prevahe také v˘robky, ktoré 

predstavujú vysokú pridanú hodnotu. Z toho 

hºadiska môÏeme byÈ spokojní, veì zastáva- 

3

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á 

S P O L U P R Á C A 

jú 80 percent dodávok, kde pomer strojov a strojn˘ch zariadení 

predstavuje stabiln˘ch 44 percent, k˘m pomer spracovateºsk˘ch v˘robkov 

narástol z 32 na 43 percent. 

Ak˘ je podºa vás potenciál ìal‰ieho v˘voja hospodárskych vzÈahov 

Maìarskej a Slovenskej republiky 

Vychádzajúc zo ‰peciálneho postavenia vzájomn˘ch vzÈahov danom 

prirodzen˘m partnerstvom, priná‰a ãlenstvo v EÚ a schengenskom 

systéme nové moÏnosti a indukuje nutnosÈ spolupráce. Znamená 

to predov‰etk˘m v oblasti pracovnej sily, tovarov nové moÏnosti 

obchodnej a medzifiremnej spolupráce. V neposlednom rade aj vzÈahy 

nového typu, zaloÏené na voºnom pohybe kapitálu a na úrovni cezhraniãnej 

a regionálnej spolupráce. 

NajdôleÏitej‰ie smery rozvoja dvojstrann˘ch hospodárskych vzÈahov 

môÏeme zhrnúÈ do oblasti zvy‰ovania spolupráce v dodávkach 

energie – napríklad spojenie navádzacích systémov, vyuÏívanie jadrovej 

energie, zosúladenie rozvojov˘ch programov, spojenie energetick˘ch 

systémov, strategické zásobovanie, vyuÏívanie obnoven˘ch 

energetick˘ch zdrojov –, a rozvoja dopravy a infra‰truktúr – rekon- 

‰trukcia ipeºsk˘ch mostov, r˘chlodopravn˘ch vzÈahov a cestovn˘ch 

poriadkov, v oblasti v˘skumu a rozvoja. 

ëalej je to rozvoj vzÈahov v cestovnom ruchu, ão taktieÏ charakterizuje 

dvojstrannosÈ a doplnenie vzájomn˘ch moÏností. So zrete- 

ºom na rozlohu jednotliv˘ch ‰tátov môÏe obchodn˘ obrat, ktor˘ uÏ 

dosahuje mimoriadne vysokú úroveÀ dosiahnuÈ 6 mld. eur. Jeho 

vzrastajúca tendencia bude pravdepodobne ìalej pokraãovaÈ v roku 

2008, predov‰etk˘m vìaka nov˘m moÏnostiam spolupráce v oblasti 

dodávok v automobilovom priemysle a elektronick˘ch zariadení, 

zvy‰ovaním sluÏieb a pôdohospodárskeho obchodu, ão v obrate je 

stále zastúpené len minimálnym pomerom, nov˘ch technológií – 

ochrana Ïivotného prostredia, obnoviteºné energetické zdroje –, zavedenie 

biov˘robkov, rozvíjanie samosprávnych projektov infra- 

‰truktúr, moÏností spolupráce medzi pohraniãn˘mi priemyseln˘mi 

parkmi. 

Pred rokom ste v rozhovore pre ná‰ ãasopis kon‰tatovali, Ïe, paradoxne, 

oveºa lep‰ie poznáte Ïivot Slovákov v Maìarsku neÏ maìarskej 

men‰iny na Slovensku. Vy‰e desaÈ rokov ste pôsobili v politike 

starostlivosti o národnostné men‰iny v Maìarsku. Poãas 

uplynulého roku ste Ïivot maìarskej men‰iny na Slovensku urãite 

spoznali trocha hlb‰ie. Ako hodnotíte ich moÏnosti uchovaÈ 

si identitu a tradiãné kultúrne hodnoty 

Spoloãenstvo Maìarov na Slovensku urobilo za uplynul˘ch 90 rokov 

veºkú cestu pre zachovanie svojej identity. Vytvorilo vlastnú kultúrnu, 

vzdelávaciu a vedeckú in‰titucionálnu sieÈ a zaloÏilo aj svoje 

politické strany. Vìaka tomu sa Maìari na Slovensku stali koncom 

20. storoãia urãujúcim faktorom. K˘m e‰te do roku 1998 bolo nemysliteºné, 

aby bol minister maìarskej národnosti, v roku 2002 uÏ diskutovali 

o tom, ãi môÏe byÈ predseda parlamentu Maìar. Ale popri 

pozitívnom rozvoji maìarskej národnostnej men‰ine robí starosti to, 

Ïe jej postavenie – v zmysle európskych ‰tandardov – neupravujú zákony. 

Preto je vystavená nepríjemn˘m prekvapeniam, podobn˘m ako 

dnes, ktoré zapríãinila v˘mena vlády. Podºa môjho úsudku v tejto oblasti 

by bolo potrebné kodifikovaÈ jej postavenie v zmysle poÏiadaviek 

spájajúcej sa Európy. 

Slovensko – maìarské vzÈahy, to nie je len otázka men‰ín, podnikateºsk˘ch 

prepojení a dejín, ale aj koexistencie oboch ‰tátov 

v spoloãnej Európe. Ktoré sú podºa vás tie najdôleÏitej‰ie spoloãné 

záujmy oboch krajín v tomto priestore 

Jednoznaãne sme odsúdení na spoluprácu – inú ‰ancu nemáme. 

Na‰e ‰táty sú ãlenmi rovnak˘ch medzinárodn˘ch in‰titúcií a spoloãenstiev, 

predstavujú rovnakú hierarchiu hodnôt. To dáva vhodné základy 

na budúcu spoluprácu. Bez nej premrháme obrovské moÏnosti 

v oblasti hospodárskeho rozvoja a modernizácie, ako aj pri snahe 

o zabránenie vplyvov globalizácie. Za dobré v˘chodiskové body povaÏujem 

európske regionálne programy spolupráce, v rámci ktor˘ch 

sa dá realizovaÈ spolupráca pri rozvoji konkrétnych hospodárskych, 

sociálnych a obãianskych vzÈahov. Najväã‰ie moÏnosti vidím pri realizácii 

rozvoja kohézie mal˘ch spoloãenstiev, ão je nevyhnutné na to, 

aby sa v európskych rozmeroch mohlo uskutoãniÈ postupné priãlenenie 

a modernizácia na‰ich ‰tátov. 

4

N Á R O D N Á R A D A S R 

V podveãer 25. júna 2008 sa v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky po druh˘ raz 

konal slávnostn˘ ceremoniál odovzdávania Cien predsedu Národnej rady SR za rozvoj kultúry 

a humanitného vzdelávania. Cena vznikla z iniciatívy predsedu Národnej rady SR Pavla Pa‰ku 

e‰te minul˘ rok, kedy boli ocenení títo v˘znamní predstavitelia na‰ej kultúry a humanitného 

vzdelávania: scénograf prof. Jozef Ciller, v˘tvarn˘ umelec prof. Jozef Jankoviã, religionista, 

etnograf a rusista prof. PhDr. Ján Komorovsk˘, CSc., filmár a spisovateº Albert Marenãin, 

hudobn˘ skladateº Ilja Zeljenka a filozof prof. PhDr. Milan Zigo, CSc. 

LaudÇtiÿ prÿ 

„Slávny francúzsky filozof Gilles 

Deleuze vyslovil znepokojenie nad 

t˘m, Ïe keì dvaja ºudia súÈaÏia, kto 

zloÏí slovo z ôsmich písmen, nad‰ené 

publikum je presvedãené, Ïe je 

svedkom kultúrneho podujatia. Nie 

je moÏné, aby sme preferovali 

celebrity, ktoré sú slávne nie preto, Ïe 

nieão dokázali, ale jednoducho preto, 

Ïe sú známe a známymi ich vyrobili 

médiá. NemôÏeme sa s tak˘mto 

stavom zmieriÈ, pretoÏe t˘m by sme 

akceptovali víÈazstvo banality nad 

múdrosÈou, povrchnosti nad hæbkou, 

elementárneho dôvtipu nad 

skutoãn˘m vedeck˘m bádaním 

a umeleck˘m tvorením. Voãi tak˘mto 

trendom sa dá brániÈ len t˘m, Ïe 

namiesto t˘chto r˘chlokvasen˘ch 

celebrít si budeme uctievaÈ vedcov 

a umelcov, ktor˘ch prínos pre 

kultúru je nepopierateºn˘.“ 

Z úvodného príhovoru predsedu 

Národnej rady SR Pavla Pa‰ku 

pri udeºovaní Cien za rok 2008 

Ako vtedy povedal predseda Národnej 

rady SR Pavol Pa‰ka vo svojom príhovore, 

podnetom na vznik Ceny predsedu Národnej 

rady SR za rozvoj kultúry a humanitného 

vzdelávania je konkrétna historická udalosÈ. 

Na zaãiatku leta v roku 1843 sa ªudovít ·túr 

a Michal Miloslav HodÏa stretli s Jozefom 

Miloslavom Hurbanom na jeho fare v obci 

Hlboké, kde sa dohodli, Ïe na základe stredoslovenského 

náreãia vytvoria spisovnú 

slovenãinu, ktorá umoÏní dohovoriÈ sa v‰etk˘m 

Slovákom bez ohºadu na to, z ktorého 

konca dne‰ného Slovenska pochádzajú. 

LenÏe ºudská komunikácia neprebieha len 

prostredníctvom média verbálneho, ale aj 

prostredníctvom in˘ch jazykov, ak˘mi sú 

napríklad jazyky umenia a vied. Tieto jazyky 

umoÏÀujú generovaÈ nové poznanie, estetické 

informácie rôzneho druhu a vyjadrovaÈ 

morálne názory. Informácie, generované 

a fixované v t˘chto druhotn˘ch jazykoch, 

tvoria ako celok kolektívnu pamäÈ národa, 

bez ktorej nie je moÏná jeho národná identita. 

A práve osobnosti, ktoré obohacujú kultúru 

o estetické informácie a vedecké poznatky 

a t˘m vlastne kultivujú ná‰ kultúrny priestor, 

by mali byÈ oceÀované, aby ich prínos 

nezostal zabudnut˘. 

Kto v‰ak je skutoãnou osobnosÈou a kto len 

nar˘chlo médiami stvorenou celebritou 

Predseda NR SR Pavol Pa‰ka si ako politik 

nechce osobovaÈ právo, aby z pozície svojej 

funkcie rozhodoval o tom, kto je a kto nie je 

vhodn˘m kandidátom na ocenenie. Aby sa 

vyhol podozreniu, Ïe v˘ber ocenen˘ch je 

chtiac-nechtiac motivovan˘ v prvom rade 

ideologicky a aÏ potom sú zohºadnené odborné 

a umelecké kvality, zriadil si poradn˘ orgán 

v podobe návrhovej komisie, ktorej ãlenmi 

sú: Peter Dubeck˘, generálny riaditeº 

Slovenského filmového ústavu; Mgr. Gábor 

Hushegyi, Múzeum kultúry Maìarov na Slovensku; 

prof. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD., 

Filozofická fakulta Univerzity Komenského; 

prof. Ondrej ·ulaj, rektor Vysokej ‰koly múzick˘ch 

umení; prof. Karol Weislechner, 

akad. arch., rektor Vysokej ‰koly v˘tvarn˘ch 

umení a autor t˘chto riadkov. Ako vidno, návrhová 

komisia je zostavená tak, aby ju tvorili 

odborníci, ktorí svojou kvalifikáciou dokáÏu 

pokryÈ rozsiahlu sféru umenia a humanitn˘ch 

vied. Návrhy, ktoré predsedovi NR 

SR dodala návrhová komisia, boli akceptované 

bezo zmeny. 

Udeºovanie Ceny predsedu NR SR pre 

rok 2008 sa odohrávalo v znamení v˘znamu 

skutoãn˘ch osobností pre zdrav˘ rozvoj kultúry 

a humanitného vzdelania. O tom, Ïe na 

Slovensku skutoãné osobnosti máme, dokazuje 

rozhodovanie návrhovej komisie, ktorá 

musela z celej plejády osobností vybraÈ 

‰esÈ kandidátov, ktor˘m bola na slávnostnom 

ceremoniáli udelená Cena predsedu Národnej 

rady za rozvoj kultúry a humanitného 

vzdelávania pre rok 2008. 

O umeleckú stránku slávnostného veãera 

sa postaralo tak ako aj poãas prvého roãníka 

vynikajúce hudobné teleso, Moyzesovo 

kvarteto. Aj tento rok bolo predstavenie kandidátov 

zverené t˘m, ktorí zblízka celé roky 

pozorne sledovali ich umeleckú tvorbu a vedecké 

bádanie. Maliara doc. Rudolfa Filu 

predstavil prof. Ivan Csudai; etnologiãku 

PhDr. SoÀu Kovaãeviãovú, DrSc. PhDr. Gabriela 

Kiliánová, CSc.; historiãku PhDr. Katalin 

Vadkerti PhDr. Ivan Kamenec, DrSc.; 

kameramana Vincenta Rosinca Eduard Greãner, 

dramatika a vysoko‰kolského pedagóga 

prof. PhDr. Karola Horáka, CSc. prof. PhDr. 

Vladimír ·tefko, CSc. v zastúpení prof. Ondreja 

·ulaja a operného sólistu Sergeja Kopãáka 

prof. PhDr. Miloslav Blahynka, CSc. 

MoÏno vyjadriÈ presvedãenie, Ïe aj tento rok 

získali Cenu predsedu Národnej rady Slovenskej 

republiky len tie osobnosti, ktoré si to 

legitímne zaslúÏili a Ïe práve v tom spoãíva 

zmysel tejto ceny. 

Peter Michaloviã 

5

S V E T F I N A N C I Í 

Slovenská konsolidaãná, a. s., (SK) bola zaloÏená v roku 1999 ako spoloãnosÈ s ohraniãenou dæÏkou 

existencie s cieºom vyrovnaÈ pohºadávky presunuté v rámci ozdravenia slovenského bankového sektora. 

V roku 2005 sa presadila nová vládna koncepcia vymáhania pohºadávok verejného sektora, zaloÏená 

na centralizácii vymáhania prostredníctvom jednej, na tento úãel zaloÏenej, budovanej a ‰pecializovanej 

in‰titúcie. SK nezanikla, naopak, stala sa z nej postupne vysoko profesionálna spoloãnosÈ, orientovaná 

na správu a vymáhanie problémov˘ch pohºadávok verejného sektora. O tom, ako SK vyzerá v roku 2008 

sme sa zhovárali s Mgr. Alexandrom SAKOM, predsedom Predstavenstva a generálnym riaditeºom SK. 

Individuálny prístup 

k pohºadávkam priná‰a ‰tátu 

stovky miliónov korún 

Mgr. Alexander SAKO 

Od skonãenia ‰túdia na Univerzite 

Komenského pôsobil v súkromnom sektore. 

·pecializoval sa na strategické plánovanie 

obchodn˘ch aktivít spoloãností, v ktor˘ch 

pracoval ako obchodn˘ riaditeº a konateº. 

Neskôr sa venoval tieÏ konsolidácii, správe 

a vymáhaniu pohºadávok. Od roku 2000 

pracuje v akciovej spoloãnosti Slovenská 

konsolidaãná (SK) a okrem iného 

pripravoval anal˘zu a spolupodieºal sa na 

príprave a implementácii stratégie predaja 

Po‰tovej banky. V júli 2006 sa stal 

predsedom Predstavenstva a generálnym 

riaditeºom Slovenskej konsolidaãnej. 

Generálnym riaditeºom a predsedom Predstavenstva 

Slovenskej konsolidaãnej ste dva 

roky. Ale aj pred t˘m ste pracovali v SK, nie 

ste teda ãlovekom zvonku a viete porovnávaÈ. 

V ãom sa SK v roku 2008 lí‰i od tej istej in- 

‰titúcie v roku 2006 

Zaãnem asi známou, ale predsa potrebnou informáciou. 

SK je nástrojom ‰tátu na správu a 

vymáhanie pohºadávok verejného sektora. Jej 

100% akcionárom je Ministerstvo financií SR. 

Zmeny, ktor˘mi SK so súãasn˘m predstavenstvom 

pre‰la, sa dajú rozdeliÈ na tie, ktoré zjednodu‰ili 

a zefektívnili prácu samotnej SK a tie, 

ktoré sa prejavujú v jej hospodárskom v˘sledku 

na strane v˘nosov. 

Medzi prvé patrí nov˘ spôsob vedenia spoloãnosti. 

Tento manaÏment sa snaÏí rozhodovanie 

delegovaÈ i na niÏ‰ie úrovne, na riaditeºov, 

ktorí majú väã‰ie právomoci i zodpovednosti. 

Samozrejme, na predstavenstve diskutujeme a 

rozhodnutie je kolektívne. âlenovia predstavenstva 

majú bohaté profesionálne skúsenosti 

so správou a vymáhaním pohºadávok, takÏe 

máme úplne jasnú predstavu o kaÏdom návrhu, 

ktor˘ je predloÏen˘. T˘m sa veºmi zefektívnil 

proces rozhodovania. 

Potvrdilo sa, Ïe pozitívny vplyv na efektivitu 

SK malo aj zru‰enie samostatného právneho 

odboru a sústredenie právnikov a správcov pohºadávok 

v rámci spoloãného odboru správy 

pohºadávok. Jedni i druhí sú teraz priamo v 

kontakte s pohºadávkami a v˘kon je omnoho 

pruÏnej‰í. 

Oproti minulosti sa v˘razne zmenila ‰truktúra 

príjmov SK. Predt˘m mala hlavné príjmy z 

predaja pohºadávok. Boli to najmä balíkové 

predaje, ktor˘mi sa predo‰lé vedenia snaÏili 

vysporiadaÈ portfólio SK ão najr˘chlej‰ie, ãasto 

na úkor efektivity. Je pravda, Ïe tieto formy 

predajov vyÏadovala aj Svetová banka, ktorá sa 

na ozdravení ná‰ho bankového sektora podie- 

ºala, predaje sa v‰ak ani neporovnávali s alternatívnymi 

spôsobmi vysporiadavania pohºadávok, 

napr. s individuálnym predajom. Pri mizivom 

poãte pohºadávok, ktoré SK môÏe e‰te odplatne 

postúpiÈ súkromnému sektoru, vyuÏíva 

práve individuálny predaj. Ukazuje sa, Ïe je to 

oveºa efektívnej‰í spôsob vysporiadania pohºadávok. 

S individuálnym predajom je síce viac 

práce, ale v˘nos je vy‰‰í. 

Nové vedenie SK muselo vytvoriÈ celkom 

novú koncepciu vymáhania pohºadávok, ktoré 

uÏ boli prevzaté od spoloãnosti Veriteº na základe 

rozhodnutia predchádzajúcej vlády. I‰lo o 637 

855 pohºadávok v obstarávacej cene 1,- Sk za 

pohºadávku. My sme zmenili postupy pri vymáhaní 

t˘chto pohºadávok. KaÏdá pohºadávka bola 

individuálne posúdená a zaradená podºa stupÀa 

vymoÏiteºnosti do príslu‰nej úrovne. Úrovní je 

niekoºko, od pohºadávok, kde okrem zmluvy pri 

prevzatí neexistovala Ïiadna dokumentáciu, aÏ 

po úroveÀ, kde je dokumentácia úplná a uplat- 

Àujeme si pohºadávky najmä v exekúciách. Vytvorili 

sme call centrum, komunikujeme s 

dlÏníkmi a uzatvárame splátkové kalendáre. 

Pracujeme dokonca aj s odpísan˘mi pohºadávkami 

Táto zmena prístupu k rie‰eniu pohºadávok 

prevzat˘ch z Veriteºa vypl˘vajúca z novej 

koncepcie doteraz priniesla v˘nos vo v˘‰ke cca 

250 mil. korún. 

Minul˘ rok dosiahla SK mimoriadne dobr˘ 

hospodársky v˘sledok. Podstatnou mierou 

sa na Àom podpísalo to, Ïe prestala byÈ akcionárom 

Po‰tovej banky. Tento rok bude z 

hºadiska hospodárskeho v˘sledku uÏ „iba“ 

rokom ‰tandardn˘m. âo sa dá povaÏovaÈ za 

‰tandard pri správe a vymáhaní pohºadávok 

verejného sektora 

Rok 2007 bol pre SK naozaj v˘nimoãn˘. 

Jednak preto, Ïe sa SK podarilo naplniÈ svoj 

dlhodob˘ cieº vystúpiÈ z akcionárskej ‰truktúry 

Po‰tovej banky, na ktorom pracovala ‰esÈ rokov, 

jednak preto, Ïe svoj podiel v banke zhodnotila 

sumou 1,3 miliardy korún. Dôvodov, preão 

SK prestala byÈ akcionárom PB, je niekoºko. 

NajdôleÏitej‰í je ten, Ïe SK má ako strategick˘ 

cieº svojho podnikania správu a vymáhanie pohºadávok 

verejného sektora. Nebola zaloÏená a 

ani kompetenãne uspôsobená na zhodnocovanie 

svojich investícií ako akcionár banky. Vysporiadanie 

svojej majetkovej úãasti v PB plánovala 

SK od roku 2001. UÏ vtedy o tom rokovala 

so svojim 100% akcionárom, MF SR. Získala 

jeho súhlas a podporu. Strategick˘ cieº vo 

vzÈahu k PB bol pravidelne zapracovávan˘ do 

roãn˘ch plánov SK. Cel˘ proces bol pod dohºadom 

MF SR a aktívne doÀ vstupovala NBS vydávaním 

zákonom predpísan˘ch súhlasov a povolení. 

37 % ãistej hodnoty banky zaokrúhlen˘m 

na stovky miliónov korún smerom nahor 

zodpovedala suma 1,3 mld. Sk, ktorú SK za svoj 

podiel získala. 

Ani rok 2008 nepovaÏujem za ‰tandardn˘. 

Kºúãovou otázkou tohto roku je vysporiadanie 

opravnej poloÏky na majetok Konsolidaãnej 

6

S V E T F I N A N C I Í 

banky, to je zásadná vec pre hospodárenie SK 

do budúcnosti. Keì v roku 2002 SK prevzala 

Konsolidaãnú banku, vznikla jej povinnosÈ 15 

rokov odpisovaÈ do nákladov opravnú poloÏku 

na nadobudnut˘ majetok (768,3 mil. Sk roãne). 

To spôsobuje, Ïe pri „‰tandardnom hospodárení“ 

je negatívny vplyv opravnej poloÏky vy‰‰í 

ako je zisk z obchodnej ãinnosti a SK, by vykazovala 

za celé 15-roãné obdobie úãtovnú 

stratu. Podstatné pre hospodárenie SK je vysporiadaÈ 

sa v maximálnej moÏnej miere s opravnou 

poloÏkou v roku 2008, ão nám umoÏní 

práve ãasÈ príjmu z Po‰tovej banky. SK vyká- 

Ïe v roku 2008 stratu z hospodárenia 6,6 mld. 

Sk, ale na jej vysporiadanie má po roku 2007 

vytvoren˘ dostatoãn˘ rezervn˘ fond. V ìal‰ích 

rokoch bude hospodársky v˘sledok ovplyvÀovan˘ 

len v˘sledkami zo spravovania zveren˘ch 

pohºadávok. Od roku 2009 nám to umoÏní vyrovnané 

hospodárenie. 

âlenovia predstavenstva Slovenskej konsolidaãnej, a.s. (zºava): Mgr. Alexander Sako, JUDr. Maro‰ Kar‰Àák, JUDr. Roman OÏvold 

Zo „zbernej nádoby“, ktorá vznikla preto, 

aby do nej ‰tát presunul nedobytné pohºadávky 

bánk pred ich privatizáciou, sa SK zmenila 

na vysoko profesionálnu in‰titúciu s jasnou 

stratégiou na ìal‰ie roky. Nebolo by pre 

‰tát najv˘hodnej‰ie, keby ste vymáhali v‰etky 

pohºadávky Aké sú v˘hody takejto koncentrácie 

pohºadávok v jednom subjekte 

Pôvodn˘ zámer bol, Ïe SK po vysporiadaní 

pohºadávok z re‰trukturalizovan˘ch bánk ukonãí 

svoju ãinnosÈ. MF SR zhodnotilo v˘sledky 

SK a navrhlo vyuÏiÈ jej potenciál aj v budúcnosti. 

Hlavn˘ predmet jej ìal‰ej ãinnosti sa zmenil 

na vymáhanie klasifikovan˘ch pohºadávok evidovan˘ch 

v sektore verejnej správy. Vláda SR 

návrh akceptovala a uloÏila príslu‰n˘m ministrom, 

aby zabezpeãili postupovanie pohºadávok, 

ktoré vznikli v ich sektoroch, do SK. 

K˘m pri správe bankov˘ch pohºadávok bolo 

snahou SK ich ur˘chlené odplatné postúpenie 

na tretie osoby, pri správe daÀov˘ch a coln˘ch 

pohºadávok zákon umoÏÀuje ich postúpenie iba 

tretím stranám, v ktor˘ch má ‰tát 100% vlastnícky 

podiel. Z toho vypl˘va, Ïe SK má za úlohu 

u pohºadávok, ktoré doteraz prevzala z Da- 

Àového a Colného riaditeºstva, ich vymáhanie 

od dlÏníkov aÏ po realizáciu odpisu nedobytného 

zvy‰ku pohºadávky. 

SK má tím, ktor˘ dokáÏe s profesionálnou odbornosÈou 

vymáhaÈ akékoºvek pohºadávky. Je 

vybavená funkãn˘m softvérom, vybudovan˘m 

na reálnej správe a vymáhaní pohºadávok, ktor˘ 

v maximálnej miere systematicky zhromaÏìuje 

informácie o jednotliv˘ch pohºadávkach a 

dlÏníkoch. SK môÏe nielen obhospodarovaÈ 

klasifikované pohºadávky, ktoré uÏ má vo svojom 

portfóliu, ale je pripravená prevziaÈ, spravovaÈ 

a vymáhaÈ pohºadávky z celého sektora 

verejnej správy. 

ZdruÏenie pohºadávok sektora verejnej správy 

má siln˘ synergick˘ efekt. Skráti sa obdobie 

vymáhania, zníÏi sa zaÈaÏenosÈ informaãn˘ch 

systémov, priame náklady, ako aj poÏiadavky na 

personálne a technické vybavenie. Nezanedbateºnou 

v˘hodou je, Ïe SK vystupuje vo väã- 

‰ine prípadov ako konkurzn˘ veriteº z titulu 

bankov˘ch pohºadávok, takÏe prebiehajúce konkurzné 

konania dlh‰í ãas monitoruje a disponuje 

podrobn˘mi informáciami. Neustála aktívna 

komunikácia so správcami konkurzn˘ch podstát, 

monitorovanie a prehodnocovanie ich ãinnosti 

spôsobuje tlak na transparentnosÈ priebehu 

konkurzu, ão skracuje dæÏku konania a ur˘chºuje 

inkaso. V neposlednej miere je SK dostatoãne 

odborne a personálne vybavená na vedenie 

súdnych konaní. 

V rámci sektora verejnej správy je v‰eobecná 

neochota väã‰iny in‰titúcií stotoÏniÈ sa s 

ideou jedného správcu delikventn˘ch pohºadávok 

za cel˘ sektor. Je to zapríãinené ortodoxn˘m 

myslením riadiacich zamestnancov t˘chto in‰titúcií, 

ktorí sú zvyknutí na ‰tandardn˘ model organizaãnej 

‰truktúry rozpoãtov˘ch organizácií, 

kde si organizácia zabezpeãuje v rámci svojej 

organizaãnej ‰truktúry v‰etky ãinnosti. 

ZdruÏenie pohºadávok verejného sektora prispeje 

tieÏ k naplneniu zámeru zníÏiÈ poãet zamestnancov 

verejnej správy. Nedôvera existovala 

spoãiatku aj na DaÀovom riaditeºstve, ktoré 

zaãalo vyuÏívaÈ sluÏby SK ako prvé. V súãasnosti, 

po ‰tvorroãnej spolupráci, sa situácia 

zmenila. DaÀové riaditeºstvo samo iniciovalo 

ìal‰í presun svojich pohºadávok do SK. 

S in‰titúciami patriacimi do rezortu MF SR 

ste sa dohodli. Rokovali ste aj s ministerstvom 

vnútra. Aká je perspektíva, Ïe SK prevezme 

pohºadávky Policajného zboru, prípadne 

sa dohodne aj s in‰titúciami spadajúcimi 

pod iné rezorty 

Rokovania so zástupcami Ministerstva vnútra 

SR sa zaãali minul˘ rok. Záujem o prevod pohºadávok 

‰tátu v správe ministerstva bol obojstrann˘, 

najmä u pohºadávok na základe pokút 

uloÏen˘ch Policajn˘m zborom SR. Obe strany 

sa zhodli na tom, Ïe platná legislatíva neumoÏ- 

Àovala postúpenie t˘chto pohºadávok na SK. 

Preto Ministerstvo vnútra SR v rámci prípravy 

nového zákona o premávke na pozemn˘ch komunikáciách 

navrhlo tieÏ zmenu zákona o priestupkoch. 

Prezident republiky zákon vrátil Národnej 

rade, ale je predpoklad, Ïe po jeho opätovnom 

schválení bude môcÈ Ministerstvo vnútra 

SR postupovaÈ pohºadávky z uloÏen˘ch pokút 

na SK. Na postupovanie ìal‰ích pohºadávok 

spravovan˘ch Ministerstvom vnútra SR a takisto 

na postupovanie pohºadávok ‰tátu v správe 

in˘ch ministerstiev, ústredn˘ch orgánov ‰tátnej 

správy, rozpoãtov˘ch a príspevkov˘ch organizácii 

‰tátu, je potrebná zmena zákona ã. 

278/1993 Z. z. o správe majetku ‰tátu. 

Naznaãili ste, Ïe lep‰iemu a jednoduch‰iemu 

vymáhaniu pohºadávok verejnej správy bráni 

aj existujúca legislatíva. Kºúãovú rolu pri 

jej zmene hrá Národná rada. âo by nová 

právna úprava mala zmeniÈ 

Spôsobu rie‰enia pohºadávok z celého sektora 

verejnej správy sa vláda SR venovala svojimi 

uzneseniami zo 7. septembra 2005 a 6. decembra 

2006. V nov‰om zo spomínan˘ch uznesení 

sa uvaÏuje s legislatívnymi zmenami, ktoré 

umoÏnia v roku 2008 zaãaÈ s postupovaním 

pohºadávok voãi dlÏníkom v konkurze a likvidácii 

do SK od vybran˘ch in‰titúcií verejnej 

správy. 

MoÏnosÈ postúpenia pohºadávok po urãitej lehote 

splatnosti, a nielen v konkurze a likvidácii, 

je jednoznaãne podmienená zmenami legislatívy. 

V prípade pohºadávok ‰tátu je potrebná 

najmä zmena zákona ã. 278/1993 Z. z. o správe 

majetku ‰tátu. Keby tento zákon jednoznaãne 

stanovil, Ïe pohºadávky môÏu prechádzaÈ 

na spoloãnosÈ so 100% úãasÈou ‰tátu a zru‰il by 

t˘m parciálne pravidlá alebo skôr prekáÏky na 

strane jednotliv˘ch rezortov, uvoºnilo by sa postupovanie 

pohºadávok na SK. V prípade, Ïe by 

niektoré ministerstvo malo záujem k nám pohºadávky 

presunúÈ, na základe tohto zákona by to 

mohlo urobiÈ. âi by k tomu do‰lo, záleÏalo by 

na obojstrannej vôli a dohode, ale vytvoril by 

sa pre to aspoÀ priestor. 

V júli sa najmä v médiách preberal predaj 

pohºadávok Sociálnej poisÈovne súkromn˘m 

firmám. UÏ v roku 2005 sa pritom uvaÏovalo 

o presune pohºadávok Sociálnej poisÈovne 

za zhruba 60 mld. korún na SK. Preão sa presun 

nezrealizoval 

Uznesenie vlády zo 6. decembra 2006 okrem 

iného uloÏilo Ministrom práce, sociálnych vecí 

a rodiny a financií, aby zabezpeãili trvalé postupovanie 

pohºadávok Sociálnej poisÈovne voãi 

dlÏníkom v konkurze a v likvidácii na SK. 1. januára 

2008 nadobudol úãinnosÈ zákon ã. 

555/2007 Z. z. o sociálnom poistení, ktor˘ 

umoÏÀuje postúpenie spomínan˘ch pohºadávok 

Sociálnej poisÈovne na SK. V zmysle schválen˘ch 

legislatívnych zmien bola v máji 2008 

uzavretá Zmluva o postúpení pohºadávok, na základe 

ktorej Sociálna poisÈovÀa postúpila SK 1 

648 pohºadávok voãi 1 648 dlÏníkom v nominálnej 

hodnote vy‰e 15,3 mld. korún. Treba 

v‰ak zdôrazniÈ, Ïe ide len o pohºadávky voãi 

dlÏníkom v konkurze a likvidácii. 

O tom, aké pohºadávky Sociálna poisÈovÀa 

zaradila do predaja, SK nemá informácie. SK by 

vìaka svojmu personálnemu a technickému vybaveniu 

bola schopná vymáhaÈ v‰etky pohºadávky 

po urãitej lehote splatnosti. Na to sú v‰ak potrebné 

legislatívne zmeny, ktoré by postupovanie 

tak˘chto pohºadávok umoÏnili a tieÏ vôºa príslu‰n˘ch 

rezortov dohodnúÈ sa s SK na takomto 

rie‰ení svojich pohºadávok. 

7

M I N I S T E R S T V O P Ô D O H O S P O D Á R S T V A 

S R 

Ako predseda ZdruÏenia agropodnikateºov, druÏstva Dvory nad Îitavou a dlhoroãn˘ tieÀov˘ 

minister ªS-HZDS je v poºnohospodárskych kruhoch vysoko re‰pektovan˘m expertom. 

ZdruÏenie agropodnikateºov sa pod jeho vedením stalo viacnásobn˘m víÈazom súÈaÏe agromanaÏérov 

Top Agro Slovensko. Ako dlhoroãného poºnohospodára ho podºa vlastn˘ch slov mrzí, Ïe v oãiach ºudí sú 

roºníci len poÏieraãmi ‰tátnych peÀazí. Podºa neho ºudia na vidieku pracujú poãas víkendov, sviatkov, 

nepoznajú voºné dni. Vidiek nie je len o tvorbe hrubého domáceho produktu, je aj o kvalite Ïivota. 

A tomu by sa chcel ako nov˘ ‰éf agrorezortu venovaÈ. S ministrom pôdohospodárstva SR 

Stanislavom BECÍKOM sa zhovárala Izabela Nagyová. 

Nep˘tam dotácie, 

ale nenávratnú pôÏiãku 

na revitalizáciu vidieka 

V poºnohospodárskych kruhoch ste uznávan˘m 

odborníkom. Ak˘ je vá‰ pohºad na súãasn˘ 

stav slovenského poºnohospodárstva 

KeìÏe sa stále skôr cítim viac pôdohospodárom 

neÏ ministrom, podºa môjho názoru 

aktívneho roºníka je momentálna situácia v 

tomto odvetví jednoducho katastrofálna. Hovorí 

sa, Ïe ‰tát, ktor˘ nevychová svoj národ, 

prestáva byÈ vlasÈou. Poãas posledn˘ch ôsmich 

aÏ deviatich rokov ma táto krásna veta privádzala 

do zúfalstva. PretoÏe to, ão sa tu robilo, 

by som prirovnal k ekonomickej genocíde vidieka 

a pôdohospodárstva. Merateºnou hodnotou 

môjho pohºadu je súãasné pasívne obchodné 

saldo bilancie s agrokomoditami vy‰e 

24 mld. korún. Potraviny sme predt˘m doma 

vyrábali, zhodnocovali formou zdrav˘ch potravín. 

Dnes ich za drahé peniaze dováÏame. 

âasto ide o potraviny niÏ‰ej kvality. Na druhej 

strane, nie kaÏd˘ obãan si môÏe dovoliÈ kupovaÈ 

potraviny vy‰‰ej kvality. 

Je známe, Ïe na zdravotníctvo dávame viac 

peÀazí, neÏ do poºnohospodárstva. 

Ale predsa predchádzajme civilizaãn˘m 

chorobám zdrav˘mi potravinami. Konzumujme 

viac mäsa a mäsov˘ch v˘robkov, ktoré si 

vyprodukujeme doma, a v ktor˘ch nebudú 

nahrádzaÈ základné suroviny rôzne umelé ingrediencie. 

Konzumujme viac kvalitného mlieka 

s mlieãnymi kultúrami namiesto mlieka a 

mlieãnych v˘robkov, ktor˘ch trvanlivosÈ je 

tri t˘Ïdne a viac. Dostávame tak do seba kvantum 

chémie. ÚroveÀ stravovania sa prejaví aj 

na zdraví obyvateºstva. Zo skúsenosti roºníka 

viem, Ïe keì som choval hospodárske zvieratá 

a nevybilancoval som im k⁄mnu dávku, tak 

ich zdravotn˘ stav sa zhor‰oval. A jeho cena 

prostredníctvom lieku je päÈnásobne drah‰ia 

ako cez v˘Ïivu. 

Domnievam sa, Ïe pôdohospodárstvo je dôleÏité 

vidieÈ ako odvetvie, ktoré svojou v˘konnosÈou 

vie zabezpeãiÈ dostatok potravín. A to 

v prípade, keby sme z na‰ej dediny neboli 

vyhnali agrokomodity – od rastlinnej a Ïivoãí‰nej 

v˘roby cez ovocinárstvo, zeleninárstvo, 

8


S R 

vinohradníctvo, chov hovädzieho dobytka i 

oviec po produkciu mlieka, a ìal‰ích ãinností 

v oblasti lesníctva. Dopadli sme tak, lebo 

sme si povedali, Ïe v‰ade budú priemyselné 

parky. Bolo mylné oãakávaÈ, Ïe ten kto venoval 

svoj ãas a priestor napríklad Ïivoãí‰nej v˘robe, 

pôjde do priemyselného parku. Nestalo 

sa tak, dnes je na úrade práce. KeìÏe u nás je 

pasívna obchodná bilancia, v in˘ch ‰tátoch 

musí byÈ aktívna. A to vìaka podpore ‰tátu do 

odvetvia. Mojou povinnosÈou bude postupne 

dorovnaÈ platby, ktoré podºa kodanského summitu 

moÏno daÈ farmárom. Aj slovenskí pôdohospodári 

budú musieÈ budovaÈ viac svoju 

stavovskú ãesÈ, budú to musieÈ byÈ skutoãní 

roºníci. Rozdiel medzi poºsk˘m a slovensk˘m 

farmárom je v tom, Ïe poºsk˘ farmár rozm˘‰- 

ºa na farme, v ma‰tali, pri dobytku. U nás rozm˘‰ºa 

v administratíve, ktorá je veºakrát veºmi 

vzdialená od miesta, kde sa vyrába. Ak na‰i 

roºníci volajú po dorovnaní, po revitalizácii vidieka, 

aj oni budú musieÈ urobiÈ kus roboty. Pasívne 

obchodné saldo merateºné v miliardách 

chceme zníÏiÈ aspoÀ o polovicu, pritom bilancia 

celkového obchodného salda je 21 mld. korún 

mínus, keì odpoãítame 24 mld. korún. Slovensko 

by malo aktívne obchodné saldo. 

Hovorili ste, Ïe ako dlhoroãného poºnohospodára 

vás mrzí, Ïe v oãiach ºudí sú roºníci 

len poÏieraãmi ‰tátnych peÀazí. Ako chcete 

pozdvihnúÈ postavenie roºníka v spoloãnosti 

a zmeniÈ pohºad verejnosti na túto 

profesiu 

Poºnohospodárstvo je ako fabrika. Ak 

chcem, aby vyrábala, musím ju postaviÈ a nakúpiÈ 

technológie. Nep˘tam dotácie, ale nenávratnú 

pôÏiãku vo forme dotácií, tak ako je to 

v celej EÚ. V prvom rade v európskej 15, ale 

aj v okolit˘ch ‰tátoch. Potenciál moÏností je 

neúmerne vysok˘. Napríklad v roku 2000 sme 

robili zeleninu na 45-tisíc hektároch. V sezónnom 

období to znamená – ão hektár zeleniny, 

to traja ºudia. Dnes je zelenina na necel˘ch 9 

000 hektároch. ëalej sme obrábali 16 500 

hektárov ovocn˘ch sadov, dnes je z toho intenzívnych 

len 5 000 hektárov. âo hektár 

ovocného sadu, to celoroãne dvaja pracovníci. 

Máme najosídlenej‰í vidiek z celej Európy, 

sme treÈou najlesnatej‰ou krajinou. Európska 

únia nám schválila kvótu vy‰e 22 800 

hektárov vinohradov. Dnes ich máme 17 000 

ha, z toho rodiacich je 9 000 ha. Musíme v‰ak 

plniÈ v˘nos EÚ, podºa ktorého sa do roku 

2011 zastavuje v˘sadba vinohradov, lebo je 

nadprodukcia vína. A do 15. septembra podávame 

ÏiadosÈ, aby sme desaÈ percent z existujúcich 

vinohradov zlikvidovali. Pritom spotrebu 

na obyvateºa máme 11,5 litra hroznového 

vína, spolu s vínami ovocn˘mi je to o dva litre 

viac. A to je tak – ak nieão nemáte, musíte 

si to kúpiÈ, ste v rukách obchodníka, ktor˘ rozhoduje 

o cene, ste jeho vazal. Zlikvidovali 

sme to, ão sme mali, nenadviazali sme na 

kontinuitu pretransformovaného poºnohospodárstva. 

A dnes, keì ho chceme renovovaÈ, je 

to ako so zastavenou fabrikou, ktorú chcete 

znova rozbehnúÈ. Stojí to ìaleko viac. 

S ak˘mi predsavzatiami ste nastúpili do 

funkcie ministra pôdohospodárstva SR 

Na‰ím cieºom je, aby sme navrátili moÏnosti, 

ktoré vidiek poskytuje. Na na‰ej pôde dokáÏeme 

vypestovaÈ v‰etko, aÏ po juÏné ovocie. 

Ale na druhej strane, roºníka sme vyhnali 

z vidieka, podkapitalizovali toto odvetvie a 

ºuìom podsunuli informácie, Ïe v‰etkého je 

prebytok a v‰etko vieme doviezÈ. Tak sa dnes 

roãne ochudobÀujeme o 24 mld. korún. Tieto 

peniaze musíme vrátiÈ do na‰ich chovov. Mali 

sme krásne privátne chovy na produkciu odstavãiat 

v okresoch Galanta, Dunajská Streda, 

Komárno. Putovali do severn˘ch okresov na 

dok⁄menie. Dnes sa táto surovina dováÏa, pretoÏe 

sa povedalo, Ïe jej je prebytok. 

Ktoré problémy rezortu povaÏujete za najváÏnej‰ie 

Do ministerského kresla som zasadol nie 

ako politik, ale ako roºník, pôdohospodár, ktor˘ 

sa na to pozerá triezvymi oãami. A po urãitom 

ãase odtiaºto odídem. Najneskôr na konci 

volebného obdobia. Dva roky sú naozaj 

krátke obdobie na to, aby sa dali urobiÈ zázraky. 

Druhá vec je chcieÈ a maÈ na prácu vytvorené 

podmienky. Funkciu som neprijal pre 

prestíÏ mojej osoby, ale preto, Ïe vidiek potrebuje, 

aby niekto zaãal hovoriÈ jeho ústami. 

Chcem sa usilovaÈ o revitalizáciu odvetvia. 

Máme moÏnosti ako vpl˘vaÈ na obchodné re- 

Èazce, ktoré si urãujú ceny formou zv˘‰enia 

prísnych hygienick˘ch opatrení na niektoré 

globalizované v˘robky, prostredníctvom 

miestnych alebo krajov˘ch ‰pecialít, alebo Ïe 

sa obchod vo väã‰ej miere spustí aj cez trÏnice. 

Tam by sa spotrebiteºovi ponúkal vlastn˘ 

produkt priamo z v˘roby, vinice ãi sadu, alebo 

ma‰tale do 12 hodín. Bude kvalitnej‰í, lacnej‰í. 

U obãana vzbudí záujem o tieto v˘robky, 

t˘m vyvolá tlak aj na obchodné reÈazce. 

Napríklad v Slovinsku to takto beÏí v kaÏdej 

dedine. 

V porovnaní s minul˘m rokom cena potravinárskej 

p‰enice hlboko klesla. Múka je 

vstupné médium pre pekárenské v˘robky. NemôÏem 

ovplyvniÈ cenu obchodného reÈazca. Je 

na v‰etk˘ch, ktorí sú v tom reÈazci, prvov˘robcom 

poãnúc aÏ po obchod, aby zváÏili cenu 

toho v˘robku. Vlani mali poºnohospodári ove- 

ºa vy‰‰ie ceny, ako tento rok. Hneì na to reagovali 

dodávatelia vstupov – pesticídov, priemyseln˘ch 

osív – a v˘razne zdvihli ceny. Bolo 

by teraz na mieste, keby aj títo dodávatelia 

vstupov reagovali rovnako intenzívne a so 

zv˘‰en˘mi cenami i‰li dole. Ale aj poºnohospodári 

by mali reagovaÈ, keìÏe sa p‰enice urodilo 

viac. Je tu totiÏ veºa k⁄mneho obilia. Prvov˘robcovia 

by sa mali ur˘chlene predzásobiÈ 

odstavãatami. Obilie zhodnotiÈ ão najlep- 

‰ie ako medziprodukt vo forme bravãového 

mäsa. Tak to robia farmári v Poºsku a v Maìarsku. 

Podºa v˘sledkov posledného rokovania Koaliãnej 

rady by agrosektor mal dostaÈ pridané 

v budúcoroãnom rozpoãte. âaká vás rokovanie 

s ministrom financií. Aké presvedãovacie 

argumenty máte pre neho pripravené 

Chcem nenávratnú pôÏiãku vo forme dotácií, 

aby som z koruny, ktorá sa do agrosektora 

dostane, vrátil tri koruny vo forme zníÏeného 

pasívneho obchodného salda agrokomodít. 

Je to moje nekompromisné stanovisko. Ale aj 

vo vlastn˘ch radoch budem presadzovaÈ, aby 

sa kaÏdá rozumne vloÏená koruna vrátila cez 

produkty, ktoré dováÏame. 

Na ak˘ch zásadách chcete postaviÈ medzirezortnú 

spoluprácu 

Úzko spolupracujeme s rezortmi Ïivotného 

prostredia, dopravy, a vnútra. Pokladám za 

ne‰Èastie schválenie nového zákona o cestnej 

premávke, ktor˘ vyluãuje poºnohospodárske 

stroje z verejn˘ch komunikácií. Po nástupe do 

funkcie jeden z mojich prv˘ch úspechov bolo, 

Ïe som presvedãil ministra vnútra SR Roberta 

KaliÀáka o tom, Ïe nie je vhodné nás z 

cestnej premávky vylúãiÈ. Napokon sme sa dohodli,, 

Ïe na‰i pracovníci na úrovni generálnej 

riaditeºky sekcie poºnohospodárstva a viceprezidenta 

rezortu vnútra vypracujú dodatoãné 

pravidlá. Podºa nich kaÏd˘ podnikateºsk˘ 

subjekt v pôdohospodárstve si presne vy- 

‰pecifikuje poºnohospodárske stroje, ktoré dostanú 

na 12 mesiacov v˘nimku. Tá sa bude daÈ 

obnoviÈ. Tieto stroje budú môcÈ teda vyuÏívaÈ 

verejné komunikácie, z ktor˘ch ich pôvodne 

tento právny predpis vytlaãil. Na druhej strane 

si aj poºnohospodári musia uvedomiÈ, Ïe ich 

dopravné prostriedky musia zodpovedaÈ technickému 

stavu, ktor˘ si cestná premávka na verejn˘ch 

komunikáciách vyÏaduje. 

Svetoví lídri varujú pred hroziacou potravinovou 

krízou. Ak˘ by mohla maÈ podºa 

vás dopad na SR 

Vo vzÈahu k vidieku a k pôdohospodárstvu 

vôbec ekonómovia myslenie obãanov SR dosÈ 

nielen formovali, ale aj zdeformovali. Zoberme 

si otázku ropy. Kam to dospelo. Tam sme 

závislí, nemáme ropné polia, aby sme si mohli 

urãovaÈ ceny. Na‰a pôda má väã‰iu hodnotu 

ako pôda v Kuvajte. Vieme na nej pre obãana 

dopestovaÈ v‰etky bezpeãné potravinové 

produkty. Nebudeme sa nikdy musieÈ báÈ a nikdy 

nebudeme odkázaní na to, Ïe budeme musieÈ 

potraviny dováÏaÈ za svetové ceny. Vyrábali 

sme dve miliardy litrov mlieka roãne. 

Dnes sme jediní v Európe, ktorí neplníme 

kvótu. Stavy hovädzieho dobytka klesli v posledn˘ch 

‰iestich rokoch zo 450-tisíc na 215- 

tisíc kusov. Vieme vyrobiÈ dostatok bravãového 

mäsa, vyváÏaÈ túto komoditu, ktorú dnes od 

nás p˘ta v˘chodn˘ sused. Samozrejme, viaÏu 

nás rôzne záväzky vypl˘vajúce napríklad z 

ãlenstva v EÚ. Musíme sa prispôsobiÈ harmonizácii 

noriem ãi uÏ v rámci Európskeho spoloãenstva 

alebo Svetovej obchodnej organizácie. 

To isté platí aj na oblasÈ ovocia, zeleniny, 

hrozna, vína, hydiny, vajec. 

9

L E S Y 

S R 

„LESY SR, ‰. p., splnili vo v‰etk˘ch ukazovateºoch plánované hospodárske v˘sledky, priãom firma skonãila so 

ziskom takmer 86 miliónov korún. ZároveÀ sa nám podarilo vytvoriÈ rezervy na pestovnú ãinnosÈ a ochranu lesa 

v celkovej v˘‰ke 231 miliónov korún. V‰etky hlavné úlohy, najmä v lesníckych ãinnostiach (pestovanie a ochrana 

lesa), sme zabezpeãili nad rámec plánovan˘ch úloh. LESY SR, ‰. p., tak naplnili zámery 

roku 2007, ão plne akceptovala Dozorná rada podniku i jeho zriaìovateº – 

Ministerstvo pôdohospodárstva SR,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér 

generálny riaditeº ‰. p. LESY SR doc. RNDr. Ing. Jozef MI≈ëÁ·, PhD. 

Lesy sú v dobr˘ch rukách 

Hospodárske v˘sledky sú teda dobré. Veºk˘m 

a stále narastajúcim problémom je v‰ak zni- 

Ïovanie odolnosti lesov, konkrétne chradnutie 

a odumieranie smrekov˘ch monokultúr. 

âo s nimi 

Problém odumierania smreãín nie je nov˘. V 

podstate uÏ od zaãiatku 90. rokov bolo badaÈ v˘razné 

zhor‰ovanie stavu smrekov˘ch porastov, 

priãom najviac sa pod to podpísali zl˘ zdravotn˘ 

stav lesov v dôsledku zneãistenia ovzdu‰ia, 

kalamity podkôrneho hmyzu a vetrové kalamity. 

Ich dynamika – aj vzhºadom na celkov˘ 

v˘voj poãasia – nabrala v súãasnosti také rozmery, 

aké sme v minulosti nepoznali. 

Ná‰ podnik prijal na zvládnutie tejto situácie 

viacero opatrení. BohuÏiaº, legislatíva a ‰tátne 

orgány Ïivotného prostredia nám neumoÏnili 

realizovaÈ ich v plnej miere, a preto je dne‰ná 

situácia v˘razne hor‰ia, ako mohla byÈ pri vãasnej 

aplikácii v‰etk˘ch dostupn˘ch lesníckych 

aktivít. Ak bude tento v˘voj aj naìalej takto pokraãovaÈ 

a my nebudeme môcÈ v potrebnej miere 

aktívne zasahovaÈ do obnovy a v˘chovy lesa 

z hºadiska jeho ochrany tak, ako by sme mali, 

dá sa oãakávaÈ, Ïe v priebehu 5 – 10 rokov dôjde 

k v˘raznému ústupu smreka a vzniku rozsiahlych 

kalamitn˘ch holín a such˘ch porastov. 

Momentálne za najkritickej‰iu povaÏujeme 

situáciu v NAPANT-e, kde sú lykoÏrútom napadnuté 

a vyschnuté uÏ dve tretiny smrekov˘ch 

porastov. Obdobná je v‰ak situácia vo 

v‰etk˘ch národn˘ch prírodn˘ch rezerváciách 

v 5. stupni ochrany, ktoré majú viac ako 70%- 

né zastúpenie smreãín: ãi uÏ je to Fabova hoºa 

na Muránskej planine, alebo Babia hora a Pils- 

ko na Orave, ãi ·ramkova ·útovka v Malej 

Fatre. Ak teda z 2 miliónov hektárov lesn˘ch porastov 

odumrie v dôsledku veternej a podkôrnikovej 

kalamity cca 400-tisíc hektárov smreãín, 

zostane – podºa v˘poãtov Národného lesníckeho 

centra vo Zvolene – Ïiv˘ch zhruba 

10% smrekov˘ch porastov. Je to zhruba 20%- 

n˘ úbytok smreka, ão je vzhºadom na prirodzené 

zastúpenie tejto dreviny pri istej nadmorskej 

v˘‰ke a podnebí alarmujúci stav. 

Spomenuli ste urãité prekáÏky v legislatíve. 

Ako hodnotíte existujúce legislatívne rámce 

z hºadiska ìal‰ej ãinnosti ‰. p. LESY SR 

Akútne treba rie‰iÈ predov‰etk˘m konflikt 

dvoch zákonov – Zákona ã. 326 o lesoch a Zákona 

ã. 543 o ochrane prírody a krajiny. V niektor˘ch 

ustanoveniach sa totiÏ obe legislatívne 

normy dostávajú do priameho rozporu, priãom 

jeden zákon nieão prikazuje a druh˘ zákon to 

isté zakazuje, a podºa toho, ãi prioritne rozhoduje 

orgán ‰tátnej správy lesného hospodárstva 

alebo Ïivotného prostredia, v jednom alebo druhom 

prípade dochádza k poru‰eniu zákona. Ak 

by sa tieto legislatívne nezrovnalosti podarilo 

odstrániÈ, urãite by bolo fungovanie lesného 

hospodárstva i Ïivotného prostredia oveºa jednoduch‰ie, 

priamoãiarej‰ie a nekonfliktnej‰ie. 

Podobne je to aj s tzv. poºovníckym zákonom, 

ktor˘ je zastaran˘, neprehºadn˘ a aj ‰tátna správa 

v oblasti poºovníctva má veºké problémy 

pri v˘klade jeho jednotliv˘ch ustanovení. Od 

prijatia nového poºovníckeho zákona sa oãakáva, 

Ïe sa cel˘ tento systém zjednotí a zjednodu- 

‰í, zavedú sa spoloãné princípy pri prenájme po- 

ºovníckych revírov a pri ich schvaºovaní. ZároveÀ 

by sa ním mal vyrie‰iÈ aj problém jednotnej 

stavovskej poºovníckej organizácie. 

Aké sú hlavné strategické „trajektórie“ rozvoja 

‰. p. LESY SR na najbliÏ‰ie obdobie a 

ktoré problémy prioritne rie‰ite 

Okrem uÏ spomínaného problému odumierania 

smreãín a jeho dôsledkov na ekonomiku a 

fungovanie firmy, pracujeme v súãasnosti na príprave 

strategického koncepãného materiálu, 

ktor˘ by urãil smer rozvoja firmy v dlhodobom 

horizonte cca 10 rokov. Základné princípy vychádzajú 

zo ‰tatútu ‰tátneho podniku s t˘m, Ïe 

prioritou je zabezpeãovanie trvalo udrÏateºného 

rozvoja lesov tak, ako to urãuje zákon o lesoch, 

Akãn˘ plán EÚ pre lesníctvo i prijaté deklarácie 

z ministersk˘ch konferencií o ochrane 

lesov v Európe. Chceme dosiahnuÈ plnú hospodársku 

a ekonomickú sebestaãnosÈ firmy, a pritom 

zadefinovaÈ jednoznaãné priority vo v‰etk˘ch 

oblastiach lesníckych ãinností, v správe 

majetku ‰tátu, ale aj vo vedºaj‰ích hospodárskych 

ãinnostiach, ako je napr. chov koní, prevádzka 

Od‰tepného závodu lesnej techniky v 

Banskej Bystrici, Od‰tepného závodu Semenoles, 

Od‰tepného závodu drevárskej v˘roby atì. 

Tento materiál by mal byÈ schválen˘ dozornou 

radou do konca tohto roku. 

ëal‰ím veºk˘m problémom sú momentálne 

ceny dreva. Tie v uplynulom polroku poklesli 

cca o 8%, ão spôsobilo v˘razn˘ v˘padok vo v˘nosoch 

z predaja dreva, následkom ktor˘ch 

sme museli pristúpiÈ k viacer˘m racionalizaãn˘m 

opatreniam. Po viacnásobn˘ch rokovaniach 

so Zväzom spracovateºov dreva na Slovensku 

sa v‰ak podarilo nájsÈ korektné rie‰enie 

a preklenúÈ túto ÈaÏkú situáciu. Tá je v súãasnosti 

relatívne stabilizovaná a je predpoklad, Ïe uÏ 

v blízkej budúcnosti sa ceny dreva postupne vrátia 

na úroveÀ roku 2007. 

Práca s lesom sa samozrejme nepoãíta v 

dÀoch a t˘ÏdÀoch, ale v desiatkach rokov. 

Aká je va‰a vízia rozvoja slovenského „zeleného 

pokladu“ 

Slovenské lesníctvo by malo pokraãovaÈ v zabezpeãovaní 

trvalo udrÏateºného obhospodarovania 

lesov, ktoré musí vychádzaÈ z dlhodobej 

tradície lesníctva na Slovensku a uplatÀovania 

najmodernej‰ích poznatkov vedy a techniky. 

Tieto princípy budeme aplikovaÈ v plnej miere 

aj v podmienkach LESOV SR, ‰. p. Ako firma 

máme ambície uplatÀovaÈ moderné ÈaÏbovodopravné 

technológie, zvy‰ovaÈ biodiverzitu a 

ekologickú stabilitu lesov v správe ná‰ho podniku. 

Chceme nadviazaÈ na dobre rozbehnuté 

aktivity v práci s verejnosÈou, aby lesnícke povolanie 

zv˘‰ilo svoju prestíÏ v oãiach spoloãnosti, 

a aby skutoãne platilo, Ïe „Lesy sú v 

dobr˘ch rukách“. 

10

Z V Ä Z S P R A C O V A T E ª O V D R E V A 

S R 

Drevo je na‰a strategická surovina 

Zväz spracovateºov dreva Slovenskej republiky (ZSD SR) je dobrovoºná organizácia zamestnávateºov 

a v súãasnosti zdruÏuje 142 ãlensk˘ch spoloãností s celkov˘m poãtom takmer sedem tisíc zamestnancov. 

Roãn˘ obrat v‰etk˘ch ãlensk˘ch spoloãností zastúpen˘ch v ZSD SR predstavuje ãiastku okolo 11 miliárd Sk. 

Rozhovor s prezidentom ZSD SR Igorom PATRÁ·OM pripravil Peter Zemaník. 

Drevo ako strategická surovina – toto heslo 

mohla verejnosÈ laická i odborná zaregistrovaÈ 

uÏ niekoºkokrát nielen z úst predstaviteºov 

ZSD SR, ale osvojili si ho aj niektorí 

predstavitelia Vlády SR. PovaÏujete to za 

dobré znamenie Ak˘ je súãasn˘ vzÈah zodpovedn˘ch 

k drevu 

Máte pravdu, na‰ou ambíciou v ZSD SR je 

presadzovaÈ my‰lienku nevyhnutnej zmeny postoja 

v‰etk˘ch kompetentn˘ch k drevu. Sme 

presvedãení, Ïe drevo ako na‰a jediná obnoviteºná 

surovina – okrem vody – je strategická surovina, 

a Ïe podºa toho by sme sa k nej mali aj 

správaÈ. Nemám na mysli len neregulovanú 

ÈaÏbu dreva, ale naopak – trvalo udrÏateºné hospodárenie 

v lesoch (a je jedno, kto je ich správcom) 

a dokonalé vyuÏitie a spracovanie vyÈaÏeného 

dreva v domácich podmienkach. To znamená, 

Ïe máme záujem na tom, aby sa ão najviac 

dreva spracovalo v domácich, slovensk˘ch 

kapacitách, s ão najvy‰‰ou pridanou hodnotou. 

Na export by sa mali dostaÈ len v˘robky z dreva 

s vy‰‰ím stupÀom spracovania oproti teraj- 

‰iemu stavu. Je pravdou, Ïe sa nám v ostatnom 

ãase darí vyváÏaÈ menej guºatiny, t.j. surového 

dreva, a Ïe viac sa na Slovensku prebúdza v˘roba 

nábytku a in˘ch dreven˘ch v˘robkov: 

okien, dverí, schodísk, dokonca cel˘ch domov. 

Ambíciou ZSD SR je podporiÈ rozvoj domácej 

produkcie a vidíme v tom veºkú rezervu s nemal˘m 

prínosom pre ekonomiku Slovenska. 

UÏ neraz ste to povedali a netajíte sa t˘m názorom, 

Ïe Slovensko má v sebe potenciál na 

spracovanie dreva podobn˘, ako vysoko rozvinuté 

krajiny: Rakúsko, Nemecko, ‰kandinávske 

krajiny... V ãom zaostávame 

Slovenská republika patrí v Európe k najlesnatej‰ím 

krajinám. Na druhej strane v‰ak v spotrebe 

dreva obsadzujeme posledné prieãky. Nielen 

preto, Ïe na Slovensku nedokáÏeme exaktne 

odmeraÈ spotrebu dreva obyvateºstvom, ale 

aj preto, Ïe e‰te stále sme dostatoãne neprelomili 

akúsi opatrnosÈ a nedôverãivosÈ na‰ich ºudí 

k väã‰ej „konzumácii“ dreva. A to je pri stavebnom 

boome, ktor˘ e‰te stále zaÏívame, dosÈ 

podstatné. Spôsob v˘stavby posledn˘ch desa- 

Èroãí dostal do povedomia ºudí, Ïe dom môÏe byÈ 

len „kamenn˘“. Je to dôsledok mohutnej v˘stavby 

panelov˘ch a tehlov˘ch domov z ãias, 

keì energia a ekológia neboli podstatn˘m problémom. 

Slovensko má k dispozícii drevo – tradiãn˘ 

a osvedãen˘, energeticky nenároãn˘ a 

ekologicky vynikajúci materiál. PouÏívanie dreva 

ako kon‰trukãného a estetického materiálu 

je v Európe a vo svete aktuálnym trendom v architektúre 

budov rôzneho poslania. Drevo nás 

sprevádza od maliãka aÏ po hrob uÏ celé veky 

a generácie. Dnes to v‰ak nechce byÈ nostalgick˘ 

návrat ku star˘m dreveniciam – hoci aj tie 

sú malebné – ale novodobé vyuÏitie dreva v stavebníctve 

je trendom, ktor˘ musíme zachytiÈ aj 

my. Drevené montované domy sú oveºa v˘hodnej‰ie 

a ekologickej‰ie ako murované. Drevené 

okná a dvere sú takisto kraj‰ie a ekologickej‰ie 

neÏ plastové, drevené kon‰trukcie z lepen˘ch 

nosníkov dokáÏu uniesÈ ìaleko viac ako 

betón ãi Ïelezo. A ão je podstatn˘ rozdiel Pri 

ich v˘robe sa spotrebuje oveºa menej energie 

ako pri v˘robe cementu, betónu, pálení tehál a 

pod. V tom je drevo „neporaziteºné“. Preto by 

mala smerovaÈ hospodárska politika vlády k 

stimulácii zámerov, ktoré budú vo zv˘‰enej 

miere pouÏívaÈ drevo. Opätovne zdôrazÀujem, 

Ïe ho máme pri rozumnom obhospodarovaní 

dostatok. Drevo treba znovu „objaviÈ“ a viac pouÏívaÈ 

aj na Slovensku. 

Na jednej strane dozaista ‰ºachetné úmysly, 

no na druhej akási nedôverãivosÈ spotrebite- 

ºov i aktivity ochranárskych zdruÏení, ktoré 

sa snaÏia ÈaÏbu, a t˘m aj spotrebu dreva na 

Slovensku obmedziÈ. Ako chcete tento rozpor 

rie‰iÈ 

Práve to je najväã‰ia úloha, ktorá pred nami 

stojí. O investície do drevospracujúceho priemyslu 

nie je núdza. Podarilo sa za pár rokov vytvoriÈ 

slu‰ne fungujúcu sieÈ podnikov, ktoré 

spolu kooperujú a aj napriek tomu, Ïe sú si 

miestami konkurenciou, dokáÏu v trhovom prostredí 

efektívne fungovaÈ. Na druhej strane v‰ak 

vieme, Ïe drevo ako strategická surovina dorastá 

nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Preto sme 

v spolupráci s nov˘m vedením ‰. p. Lesy SR pripravili 

a od‰tartovali novú kampaÀ „Viac dreva 

do Ïivota – zabránime t˘m klimatick˘m 

zmenám“, v rámci ktorej chceme aj laickej verejnosti 

vysvetºovaÈ, Ïe drevo je obnoviteºná 

surovina, a Ïe je dôleÏitou súãasÈou tzv. CO2 

cyklu, ktor˘ zabezpeãuje rovnováhu spotreby a 

tvorby kyslíka na Zemi, a Ïe zv˘‰en˘m podielom 

uÏitia dreva v Ïivote spoloãnosti pomôÏeme 

zabrániÈ klimatick˘m zmenám, ktor˘m v 

dne‰n˘ch ãasoch ãelíme. âo sa t˘ka nedôvery 

spotrebiteºov k dreven˘m stavbám a v˘robkom, 

tak tam sa situácia v posledn˘ch rokoch 

v˘razne mení v prospech dreva. Drevostavieb 

a uÏitiu dreva v stavebníctve svitá na lep‰ie 

ãasy. Musíme tomu napomôcÈ koncepãn˘mi 

krokmi a to je práve na nás, ktorí tomu vieme 

napomôcÈ. 

Zväz spracovateºov dreva Slovenskej republiky 

si v apríli minulého roku zaãal písaÈ jedenástu 

kapitolu svojej existencie. Za desaÈ rokov 

sa stihol etablovaÈ na stabilnú a serióznu 

zamestnávateºskú organizáciu. Vy ste prezidentom 

ZSD SR druhé volebné obdobie. S 

ak˘mi cieºmi ste do funkcie nastupovali a ão 

sa vám podarilo zrealizovaÈ 

Základnou zásadou práce ZSD SR je úsilie 

o vecn˘ a kon‰truktívny dialóg so v‰etk˘mi 

partnermi, t. j. s vládnou exekutívou, zákonodarnou 

mocou, Odborov˘m zväzom Drevo, 

Lesy, Voda, predstaviteºmi organizácií lesného 

hospodárstva alebo in˘mi zamestnávateºsk˘mi 

zväzmi a zdruÏeniami. Prvoradou úlohou ZSD 

SR je v‰ak bezo sporu presadzovanie záujmov 

v‰etk˘ch ãlensk˘ch spoloãností v rámci drevospracujúceho 

odvetia priemyslu. VerejnosÈ ãasto 

ZSD SR zuÏuje len na tzv. piliarske spoloãnosti, 

ktor˘ch prirodzen˘m záujmom je drevná 

hmota a t˘m aj piliarska surovina. Treba si v‰ak 

uvedomiÈ, Ïe vo zväze sú organizované nielen 

piliarske firmy, ale aj firmy, ktoré dodávajú 

technológie a materiály na finalizáciu dreva, firmy, 

ktoré drevo finalizujú a aj také, ktoré s t˘mito 

finálnymi produktmi obchodujú. Zväz sa 

poãas desiatich rokov svojej existencie prirodzene 

rozãlenil na päÈ autonómnych sekcií, ktoré 

sa navzájom dopæÀajú. Mojou ambíciou pri nástupe 

do funkcie bolo práve lep‰ie vyprofilovanie 

jednotliv˘ch sekcií a podnietenie ich vy‰‰ej 

aktivity a iniciatívy. Myslím, Ïe sme v tomto 

urobili veºk˘ krok vpred, aj keì stále nie som 

spokojn˘ s t˘m, Ïe na‰a najmlad‰ia a poãtom 

najmen‰ia sekcia sa nedokáÏe akosi prebudiÈ k 

Ïivotu. A pritom má, podºa mojej mienky, najväã‰í 

potenciál rozvoja. 

11


Po menovaní do ãela ministerstva sama priznala, Ïe síce má urãité skúsenosti v oblasti pôdohospodárstva, ale 

reálne v tomto sektore nikdy nepracovala. Uviedla, Ïe minister je ten, kto manaÏuje rezort a najmä musí maÈ 

politickú podporu. Poºnohospodárstvo si podºa nej zaslúÏi ‰pecifick˘ prístup, pretoÏe je nielen o obchode, ale 

najmä o v˘Ïive obyvateºstva. O stabilizácii a rozvoji slovenského poºnohospodárstva a problematike svetovej 

potravinovej krízy je rozhovor, ktor˘ Zdenka KRAMPLOVÁ poskytla Izabele Nagyovej. Stalo sa tak krátko pred 

jej odvolaním z postu ministerky pôdohospodárstva SR na návrh predsedu ªS-HZDS Vladimíra Meãiara. 

Prírodu musíme chrániÈ 

a re‰pektovaÈ 

V˘sledok Dnes ºudstvo zápasí s nedostatkom 

potravín a svetoví politici bijú na poplach. Musela 

prísÈ aÏ svetová potravinová kríza, aby sme 

si zaãali váÏiÈ prácu poºnohospodárov a ocenili 

ich v˘znam pre ºudstvo Na mnoh˘ch medzinárodn˘ch 

fórach hºadajú politici rie‰enia ako zabrániÈ 

svetovej potravinovej kríze. Len pre zaujímavosÈ 

– investície do poºnohospodárstva v 

ostatn˘ch desiatich rokoch poklesli v celosvetovom 

priemere o 70 percent. A hoci si povieme, 

Ïe otázka nedostatku potravín sa Slovenska aÏ 

tak bytostne net˘ka, sme súãasÈou celosvetového 

systému a zvy‰ovanie cien urãit˘ch komodít 

sme uÏ pocítili na vlastnej koÏi. 

Do akej miery môÏe v tomto pomôcÈ Program 

rozvoja vidieka SR na roky 2007 – 2013 

Program rozvoja vidieka SR na roky 2007 – 

2013 je len jedn˘m zo spôsobov ako slovenské 

poºnohospodárstvo postaviÈ na nohy. Podpora 

2,5 miliardy eur v˘raznou mierou pomôÏe stabilizácii 

i rozvoju poºnohospodárstva a lesného 

hospodárstva. Verím, Ïe pomôÏe konkurencieschopnosti 

poºnohospodárskych subjektov, spracovaniu 

a predaju poºnohospodárskych a lesn˘ch 

produktov, realizácii pozemkov˘ch úprav, 

vy‰‰ej hospodárskej hodnote súkromn˘ch obecn˘ch 

lesov, zlep‰eniu Ïivotného prostredia pre 

poºnohospodárstvo v znev˘hodnen˘ch oblastiach, 

ekologizácii hospodárenia, zlep‰eniu Ïivotn˘ch 

podmienok zvierat... A v˘znamná je investícia 

do zv˘‰enia kvality Ïivota na vidieku – a to 

podpora zamestnanosti, rozvoj sluÏieb a zv˘‰enie 

atraktívnosti vidieckych oblastí. Doteraj‰í 

v˘voj totiÏ potvrdil, Ïe rozvoj poºnohospodárstva 

je bezprostredne spojen˘ s udrÏateºn˘m rozvojom 

celého vidieka a kvality Ïivota vôbec. Popri 

zákonoch trhu, ktoré urãujú kvalitu a cenu 

poºnohospodárskych produktov, v‰ak nesmieme 

zabúdaÈ na zákony prírody. Tie sú prvoradé. 

S prírodou, v ktorej sa rodí Ïivot, z ktorej získavame 

obÏivu, nemoÏno bojovaÈ, musíme ju chrániÈ 

a re‰pektovaÈ. Aj preto som prostredníctvom 

zákona presadila ochranu najkvalitnej‰ej poºnohospodárskej 

pôdy, ktorá je pre poºnohospodárov 

základn˘m a nenahraditeºn˘m v˘robn˘m 

prostriedkom. Urobila som kroky, aby uÏ o dva 

roky prideºovanie podpôr poºnohospodárom prebiehalo 

v prostredí, ktoré je maximálne transparentné 

a porovnateºné so ‰tandardom vo vyspel˘ch 

krajinách EÚ. 

Pri nástupe do funkcie ste uviedli, Ïe va‰ím zámerom 

bude, aby pôdohospodárstvo zostalo 

jednou z priorít súãasnej vládnej koalície. 

Ako plánujete splniÈ tento cieº 

Súãasná vláda venuje problematike poºnohospodárstva 

neporovnateºne väã‰iu pozornosÈ 

ako predchádzajúca. Treba to povedaÈ nahlas, Ïe 

v posledn˘ch rokoch bolo poºnohospodárstvo 

podceÀované, na pokraji záujmu spoloãnosti. 

Priame platby poºnohospodárom by mali v 

tomto roku ìalej rásÈ. TridsaÈ percent z nich 

má vyplatiÈ ‰tát. Bude na to dostatok financií 

Systém postupného vyrovnávania priamych 

platieb pre poºnohospodárov vo v‰etk˘ch nov˘ch 

‰tátoch EÚ sa dohodol v prístupovej zmluve. V 

tomto roku na‰i poºnohospodári dostanú 80 percent 

z podpôr, ktoré dostávajú farmári v star˘ch 

ãlensk˘ch ‰tátoch. Je ÈaÏké dosiahnuÈ konkurencieschopnosÈ, 

keì sú vstupné podmienky rozdielne, 

a pritom sme súãasÈou jednotného európskeho 

priestoru s rovnak˘mi pravidlami. Okrem 

toho sa v˘‰ka podpôr odvíja od historického 

12


princípu, ão diskriminuje na‰ich farmárov a sÈa- 

Ïuje efektivitu ich v˘roby. MôÏe vláda SR za 

t˘chto podmienok spochybniÈ vyplatenie podpôr 

Urobím v‰etko preto, aby sme záväzok 

voãi poºnohospodárom splnili. Pôdohospodárska 

platobná agentúra spracováva predloÏené 

Ïiadosti na priame platby v roku 2008, ktoré farmári 

predkladali do 15. mája. PPA musí uskutoãniÈ 

v‰etky predpísané kontroly a v zmysle príslu‰n˘ch 

nariadení Európskej komisie a národnej 

legislatívy by mohla od 1. decembra 2008 aÏ 

do 30. júna 2009 vyplácaÈ jednotlivé platby. 

Ministerstvo pôdohospodárstva SR uÏ dostalo od 

EK rozhodnutie o schválení doplnkov˘ch vnútro‰tátnych 

priamych platieb na rok 2008. Tie sa 

pre administratívnu nároãnosÈ vyplácajú spolu 

s priamymi platbami hraden˘mi z Európskeho 

poºnohospodárskeho záruãného fondu. Finanãné 

zdroje pre ne sú zabezpeãené v rozpoãte Ministerstva 

pôdohospodárstva SR. Prioritou ministerstva 

a PPA je, aby sa platby vyplatili ão najskôr. 

Hoci v závere roka bude vyplateniu platieb 

predchádzaÈ povinná úprava informaãn˘ch systémov 

kvôli zavedeniu eura. 

V EÚ prebieha diskusia o zníÏení finanãnej 

podpory veºk˘m poºnohospodárskym podnikom 

od roku 2009. Existovali v‰ak aj snahy 

daÈ peniaze v rámci Programu rozvoja vidieka 

rad‰ej veºk˘m ako men‰ím farmám. 

Ak˘ je vá‰ postoj k danej téme 

Európska komisia navrhuje zavedenie modulácie 

pre nové ãlenské ‰táty od roku 2012 vo v˘- 

‰ke troch percent. Súãasne navrhuje postupne 

krátiÈ priame platby veºk˘m podnikom. To znamená, 

aby sa priame platby pre farmy, ktoré dostávajú 

vy‰e 300-tisíc eur roãne, zníÏili o deväÈ 

percent. Tento návrh sa dotkne najmä ‰tátov s 

koncentrovanou ‰truktúrou fariem. Som presvedãená, 

Ïe toto opatrenie bude prekáÏkou ìal- 

‰ieho rozvoja poºnohospodárstva. Slovensko - 

rovnako ako aj viaceré ãlenské ‰táty EÚ napríklad 

âeská republika, Maìarsko, Nemecko a 

sãasti aj Veºká Británia - zásadne odmietajú takúto 

formu krátenia priamych platieb. Historická 

skúsenosÈ totiÏ hovorí, Ïe koncentrácia poºnohospodárskej 

v˘roby je efektívnej‰ia ako jej 

drobenie na malé farmy. Pokiaº ide o poskytovanie 

finanãn˘ch zdrojov v rámci projektov˘ch 

podpôr z Programu rozvoja vidieka, v prvov˘robe 

sú podmienky pre v‰etky subjekty oprávnené 

na podporu rovnaké. Bodovacie kritériá sú 

v‰ak postavené na vecnej stránke s cieºom splniÈ 

ciele celého programu, odsúhlasil ich monitorovací 

v˘bor zastúpen˘ ‰irok˘m spektrom farmárov. 

Spolufinancovanie farmárom respektíve 

spracovateºom a v˘robcom tvorí 50 – 75 percent. 

Záviselo od farmára, ako zváÏi jednotlivé kritéria 

a zadefinuje svoj projekt. V‰etky kritéria totiÏ 

poznal dopredu a takisto aj samotné bodovanie. 

V tomto smere je ná‰ rezort v porovnaní s 

ostatn˘mi ministerstvami jedineãn˘ a najtransparentnej‰í. 

Treba v‰ak pripomenúÈ, Ïe opatrenia 

ako spracovanie poºnohospodárskych produktov 

alebo diverzifikácia k nepoºnohospodárskym 

ãinnostiam, nariadenia ES umoÏÀujú 

podporiÈ v rámci Programu rozvoja vidieka v zásade 

len malé a stredné podniky. 

Poºnohospodárski ministri nedávno rokovali 

o tom, ãi EK správne nastavila pravidlá 

podpory pre farmárov z ohrozen˘ch regiónov 

a sektorov. Ak˘ je postoj Slovenska v t˘chto 

otázkach 

Európska komisia navrhuje ìal‰ie odviazanie 

platieb od produkcie, napríklad pre tvrdú p‰enicu 

a ryÏu. TaktieÏ vieme, Ïe mlieãne kvóty sa od 

roku 2015 zru‰ia a v rámci prebiehajúcej „kontroly 

zdravotného stavu“ reformy Spoloãnej 

poºnohospodárskej politiky z roku 2003 sa hºadajú 

prijateºné rie‰enia pre zníÏenie negatívnych 

dopadov na ohrozené regióny a sektory, 

ktoré by pochádzali z t˘chto zmien. Ako jedno 

z moÏn˘ch rie‰ení EK vidí v dobrovoºné vyuÏitie 

desiatich percent finanãn˘ch stropov pre 

priame platby na osobitné nástroje v súlade s navrhovan˘mi 

pravidlami. Slovensko vníma potrebu 

osobitn˘ch podpôr, ktoré by viac re‰pektovali 

národné ‰pecifiká. Preto vítam a podporujem 

navrhované rie‰enie, samozrejme flexibilné 

k poÏiadavkám a prioritám kaÏdého ãlenského 

‰tátu. 

Ceny potravín stále rastú. Avizované je zv˘- 

‰enie cien bravãového a hovädzieho mäsa a 

pretrvávajú obavy z ìal‰ieho rastu cien mlieka. 

V ãom spoãívajú príãiny tohto trendu Nie 

je to aj t˘m, Ïe obchodníci sa uÏ teraz pripravujú 

na euro 

Rast cien nesúvisí s prechodom na euro. Meníme 

menu, nie ceny. Dôvodov na zv˘‰enie cien 

potravín je ale niekoºko. Dopyt po potravinách 

sa za posledn˘ch 18 mesiacov zv˘‰il najmä v 

âíne a Indii, zv˘‰ila sa v˘roba alternatívnych palív 

z poºnohospodárskych komodít. ëal‰ím faktorom 

je slab‰ia minuloroãná úroda – najmä 

obilnín, pokles svetov˘ch zásob potravín, ale aj 

‰pekulatívne investície. V˘voj v sektore o‰ípan˘ch, 

teda pri bravãovom mäse, v˘raznej‰ie 

ovplyvÀuje v˘voj cien vstupov, najmä krmív. 

Náklady na produkciu o‰ípan˘ch sú v˘raznej‰ie 

závislé od cien obilnín ako pri hovädzom dobytku. 

Nízke ceny, ktoré väã‰ine chovateºov nepokr˘vajú 

v˘robné náklady, majú vplyv na rozhodnutia 

o zru‰ení stratového chovu. Ak berieme do 

úvahy, Ïe vy‰e tretina spotreby bravãového mäsa 

je pokrytá z dovozu, je na trhu v˘raznej‰í vplyv 

cien bravãového mäsa z okolit˘ch krajín, ako 

príprava obchodníkov na prijatie eura. Mliekarenské 

odvetvie tieÏ ovplyvnilo zvy‰ovanie cien 

v˘robkov kvôli v˘voju na svetov˘ch trhoch, 

najmä v dôsledku rastúcej spotreby mlieka v 

âíne. U nás sa v tomto roku oãakáva mierny pokles 

cien mlieka a mlieãnych v˘robkov. Podºa 

názoru niektor˘ch expertov sa vy‰‰ie svetové 

spotrebiteºské ceny potravín trvalo udrÏia a budú 

oproti cenám na zaãiatku tisícroãia vy‰‰ie o 15 

aÏ 30 percent. Na Slovensku predpokladáme, Ïe 

ceny potravín stúpnu o 10 percent, maximálne 

o 15 percent, lebo slovensk˘ trh je mal˘ a rozhodujúce 

mnoÏstvo potravín predávajú veºké 

obchodné reÈazce. Súvisí to aj s naru‰ením oãakávanej 

rekordnej úrody husto siatych obilnín z 

tohtoroãnej Ïatvy, ktorú avizoval ·tatistick˘ 

úrad SR na základe prvého odhadu úrody k 20. 

júnu 2008. 

V Programovom vyhlásení vlády sa uvádza, 

Ïe vláda ochráni spotrebiteºov pred zneuÏívaním 

ekonomickej sily niektor˘ch obchodn˘ch re- 

Èazcov. ZároveÀ v‰ak existuje voºná tvorba t˘ch 

cien, ktoré nie sú regulované. Podºa poºnohospodárov 

a potravinárov obchodné reÈazce niekedy 

aÏ likvidaãne zasahujú do tvorby cien. Ako 

vnímate túto situáciu 

Ceny potravín a poºnohospodárskych v˘robkov 

sa uÏ dávnej‰ie liberalizovali, ão súviselo s 

konkurenãn˘m prostredím na trhu. V súãasnosti 

sa nevykonávajú zásahy do jednotliv˘ch poºnohospodárskych 

komodít. Re‰pektujú sa princípy 

zmluvného dohodovania cien. Ministerstvo 

Na v˘stave Flóra v Bratislave 

pôdohospodárstva SR nedisponuje Ïiadnymi 

nástrojmi, ktor˘mi by sa v cenotvorbe mohlo 

ovplyvÀovaÈ správanie sa obchodn˘ch reÈazcov, 

ale ani obchodu ako takého. Cenotvorba potravín 

sa neuskutoãÀuje na úrovni Ministerstva 

pôdohospodárstva SR. Prvorad˘m cieºom ministerstva 

je zabezpeãovaÈ zdravé a bezpeãné potraviny 

pre spotrebiteºov, ão je aj jedna z priorít 

v Programovom vyhlásení vlády SR. Nerovnováha 

farmárov a v˘robcov voãi obchodn˘m re- 

Èazcom existuje. Vypl˘va najmä z ich rozdielnej 

ekonomickej sily. Prvoradá úloha farmárov a v˘robcov 

by mala byÈ a ich zluãovanie a spolupráca, 

aby sa vyváÏila sila obchodu. T˘m by sa urãité 

deformácie trhu mohli napraviÈ. Samotná regulácia 

cien nie je na túto nerovnováhu liekom. 

Ministerstvo pôdohospodárstva SR ju povaÏuje 

za krajné rie‰enie, a aj to len v súvislosti so 

zneuÏívaním situácie pri prechode na euro. V tejto 

oblasti ministerstvo vypracovalo súbor nástrojov, 

opatrení na zabránenie neodôvodnenému nárastu 

cien v súvislosti so zavedením eura v SR. 

Je jedn˘m z podkladov pre pripravovanú novelu 

zákona o cenách. Na‰e ministerstvo sa aktívne 

podieºalo aj na príprave návrhu zákona o neprimeran˘ch 

podmienkach v obchodn˘ch re- 

Èazcoch. Cieºom tohto právneho predpisu je zabrániÈ 

pouÏívaniu neprimeran˘ch obchodn˘ch 

podmienok v zmluvách o dodávke tovaru. AÏ 

prax v‰ak ukáÏe, do akej miery bude obchod konaÈ 

naozaj tak, ako jeho zástupcovia vyhlasujú 

a v akom rozsahu bude nutné zo strany ministerstva 

spomínané zákony vyuÏiÈ. 

Pri rokovaní o koncepcii cenovej politiky vláda 

rozhodla, aby rezorty zmapovali svoju legislatívu 

t˘kajúcu sa cenotvorby. Ministerstvu 

financií majú predloÏiÈ svoje návrhy. 

Ako sa Vám podarilo v tejto súvislosti mapovaÈ 

odvetvovú legislatívu 

V rámci prípravy novely zákona o cenách 

rezort pôdohospodárstva dôkladne zmapoval 

svoju legislatívu t˘kajúcu sa cenotvorby a predloÏil 

Ministerstvu financií SR niekoºko odporúãaní 

a návrhov. V súãasnosti platn˘ zákon o cenách 

nevytvára pre jednotlivé rezorty dostatoãné 

podmienky na vydanie a aplikáciu regulaãného 

v˘nosu, ktor˘ by sa mal pouÏiÈ ako krajné 

rie‰enie na zamedzenie ‰pekulatívneho zvy- 

‰ovania cien po zavedení eura. Preto Ministerstvo 

financií SR iniciovalo vypracovanie návrhu 

novely predmetného zákona. Predmetom 

novely budú nové kompetencie jednotliv˘ch rezortov 

umoÏÀujúce prijaÈ úãinnú reguláciu. Urãením 

nov˘ch regulaãn˘ch nástrojov a vytvore- 

13


ním dostatoãn˘ch podmienok na ich uplatnenie 

by mal ‰tát získaÈ v˘znamn˘ nástroj, ktorého pouÏitím 

môÏe úãinne zasiahnuÈ do úrovne cien tak, 

aby prechod na menu euro nebol na Èarchu sociálnej 

situácie obãanov. 

Sprísnením podmienok na zmenu vyuÏívania 

polí ãi pasienkov reagovala vláda na úbytok 

kvalitnej poºnohospodárskej pôdy. âo oãakávate 

od zmeny zákona o ochrane a vyuÏívaní 

poºnohospodárskej pôdy 

Úrodná poºnohospodárska pôda je neobnoviteºn˘ 

prírodn˘ zdroj, ktor˘ je predmetom spoloãného 

záujmu. Preto ho treba chrániÈ pre budúce 

generácie. Zákonom ã. 219/2008 Z. z., ktor˘m 

sa mení a dopæÀa zákon ã. 220/2004 Z. z. o 

ochrane a vyuÏívaní poºnohospodárskej pôdy 

sa, okrem iného, ustanovil in‰titút odvodov za 

odÀatie poºnohospodárskej pôdy a za neoprávnen˘ 

záber poºnohospodárskej pôdy pre stavebné 

a iné úãely. Odvody predstavujú jedin˘ ekonomick˘ 

nástroj ochrany poºnohospodárskej 

pôdy. Predmetná novela zákona o ochrane pôdy 

vytvára aj priestor na vyrovnanie regionálneho 

hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov 

Slovenska nasmerovaním investorov stavieb na 

v˘chod od bratislavskej a trnavskej aglomerácie 

do doteraz zanedbávan˘ch regiónov juÏného 

Slovenska od Krupiny aÏ po Veºké Kapu‰any, a 

tieÏ do regiónov severného a v˘chodného Slovenska. 

Predmetom povinnosti platenia odvodov 

je odÀatie najkvalitnej‰ích a najúrodnej‰ích poºnohospodárskych 

pôd zaraden˘ch do 1. aÏ 4. 

kvalitatívnej skupiny. PovinnosÈ platenia odvodov 

sa nenavrhuje pri záberoch poºnohospodárskych 

pôd zaraden˘ch do 5. aÏ 9. skupiny. Ustanovením 

in‰titútu odvodov oãakávame ochranu 

a stabilizáciu v˘mery najúrodnej‰ích poºnohospodárskych 

pôd Slovenska. Je to usmernenie a 

urãit˘m spôsobom donútenie investorov stavieb, 

aby sa v záujme zníÏenia finanãn˘ch nákladov 

orientovali do priestoru mimo územia 

najkvalitnej‰ích a najprodukãnej‰ích poºnohospodárskych 

pôd. A to na pôdy menej kvalitné a 

menej v˘znamné pre poºnohospodársku prvov˘robu. 

âo robí rezort pre stabilizáciu chovov hovädzieho 

dobytka a o‰ípan˘ch, ktor˘ch poãty po 

roku 1989 klesli Ako podporujete Ïivoãí‰nu 

v˘robu 

Pokles stavu hovädzieho dobytka po roku 

1989 súvisel aj so spoloãensk˘mi zmenami a s 

potrebou vyrábaÈ surové kravské mlieko ão najefektívnej‰ie. 

Stavy hovädzieho dobytka klesali, 

ale úÏitkovosÈ dojníc sa zvy‰ovala. V roku 

2000 bola priemerná roãná úÏitkovosÈ na dojnicu 

4 467 kg. V roku 2007 sa dosiahla úÏitkovosÈ 

5 951 kg a pre tento rok sa odhaduje na 6 100 

kg. V období po vstupe SR do EÚ sektor chovu 

hovädzieho dobytka podporovala doplnková 

platba k jednotnej platbe na plochu prostredníctvom 

prémiov˘ch práv. Av‰ak táto podpora sa 

vzÈahovala v˘hradne na kategóriu dojãiacich 

kráv. Od roku 2007 sa pre‰lo na platbu formou 

veºk˘ch dobytãích jednotiek. Podºa nariadenia 

Rady (ES) ã. 1782/2003 sa v roku 2007 prijalo 

nariadenie vlády SR ã. 266/2007 Z. z. o podmienkach 

poskytovania podpory v poºnohospodárstve 

formou doplnkovej národnej priamej 

platby na veºké dobytãie jednotky. V˘hodou tejto 

formy podpory je celoplo‰n˘ záber financovania 

chovu hovädzieho dobytka. Chov o‰ípan˘ch 

a v˘roba bravãového mäsa po vstupe SR 

do EÚ patrí z hºadiska ekonomiky v˘roby k 

najrizikovej‰ím podnikateºsk˘m aktivitám. Realizaãná 

cena za kilogram Ïivej hmotnosti bravãového 

mäsa v roku 2002 dosiahla 44,76 Sk. Minimálna 

cena bola v roku 2007 na úrovni 34,54 

Sk, maximálnu úroveÀ dosiahla v roku 2005 

41,24 Sk. V máji 2008 sa cena mäsa zv˘‰ila na 

50,84 Sk/kg jatoãnej hmotnosti, cena v júni 

2008 bola 56,34 Sk/kg jatoãnej hmotnosti. Zv˘- 

‰enie cien sa pozitívne neprejavilo v efektívnosti 

v˘roby bravãového mäsa, lebo zv˘‰enie cien 

bravãového mäsa len ãiastoãne pokryje zv˘‰enie 

nákladov spôsoben˘ch zv˘‰ením cien surovín 

– k⁄mne zmesi, lieky – a ostatn˘ch nákladov. 

Pre nepriazniv˘ cenov˘ v˘voj bravãového mäsa 

a k⁄mnych zmesí poklesol poãet prasníc zo 131- 

tisíc kusov v roku 2000 na 49 029 ks k 31. máju 

2008 V rokoch 2004 aÏ 2006 napriek moÏnosti 

poskytnutia ‰tátnej pomoci na chov o‰ípan˘ch, 

sa táto poskytla iba v minimálnej ãiastke. Investície 

do chovu o‰ípan˘ch v rámci ‰trukturálnej 

politiky sa poskytli 92 subjektom v celkovej 

v˘‰ke 478 miliónov Sk. MoÏnosti podpory pre 

Ïivoãí‰nu v˘robu sú formou doplnkovej národnej 

priamej platby na veºkú dobytãiu jednotku, 

prostredníctvom programu rozvoja vidieka na 

roky 2007 – 2013 ako aj prostredníctvom ‰tátnej 

pomoci. Nepriamo zasa poskytovaním finanãn˘ch 

prostriedkov z európskych aj národn˘ch 

zdrojov na podporu spotreby mlieka a 

mlieãnych v˘robkov cez program ‰kolské mlieko 

a projektom na propagáciu mlieka. 

Vlani v decembri EK schválila Operaãn˘ program 

Rybné hospodárstvo SR na programové 

obdobie 2007 – 2013. Aké moÏnosti poskytuje 

prijímateºom z radov chovateºov r˘b a 

spracovateºov produktov rybolovu a akvakultúry 

Prostredníctvom tohto operaãného programu 

s v˘‰kou 18, 9 milióna eur sa podpora zameriava 

predov‰etk˘m do roz‰írenia, rekon‰trukcie a 

modernizácie existujúcich produkãn˘ch zariadení, 

odbahÀovanie rybniãn˘ch plôch, v˘stavbu 

nov˘ch produkãn˘ch zariadení, v˘stavbu mal˘ch 

predajní pre úpravu a priamy predaj produktov 

akvakultúry. V rámci investícií do spracovania 

sa podporuje technické vybavenie a modernizácia 

existujúcich spracovateºsk˘ch jednotiek a 

celoÏivotné vzdelávanie. ëal‰ou moÏnosÈou pre 

prvov˘robcov v oblasti akvakultúry je opatrenie 

na podporu vzniku formovania, ãinnosti a uºahãenie 

administratívnych operácií organizáciám 

v˘robcov uznan˘ch Ministerstvom pôdohospodárstva 

SR po 1. januári 2007. Toto opatrenie je 

‰pecifické v tom, Ïe podpora v rámci neho sa poskytuje 

formou pau‰álnych platieb na základe 

roãn˘ch trÏieb z predaja produkcie akvakultúry 

prostredníctvom organizácie v˘robcov pri dodrÏaní 

podmienky predaja minimálne 80 percent 

vlastnej produkcie a maximálne 20 percent cudzej 

produkcie. 

Ako by ste zhodnotili súãasnú situáciu v lesnom 

hospodárstve S ak˘mi najväã‰ími problémami 

zápasí tento sektor 

Lesné hospodárstvo na Slovensku sa nachádza 

v neºahkej situácii. Okrem dlh‰ie trvajúcich 

problémov s nepriazniv˘m zdravotn˘m stavom 

lesov, najmä smrekov˘ch, a ich po‰kodením 

podkôrnym hmyzom sa v tomto roku prejavujú 

ìal‰ie negatívne faktory, ktoré v˘razne 

vpl˘vajú na celkov˘ stav lesného hospodárstva 

a jeho finanãné zabezpeãenie. Pozitívne v‰ak treba 

hodnotiÈ prijatie Akãného plánu Národného 

lesníckeho programu vládou SR. Ide o realizaã- 

n˘ dokument k Národnému lesníckemu programu, 

ktor˘ definuje päÈ strategick˘ch cieºov, ktoré 

ministerstvo rozpracováva do konkrétnych 

opatrení. Rozsah a r˘chlosÈ rozpadu smreãín na 

Slovensku je v‰ak podstatne r˘chlej‰í, ako predpokladali 

aj pesimistické scenáre vypracované 

po veternej smr‰ti v roku 2004. Vzniknutú situáciu 

v smrekov˘ch lesoch moÏno charakterizovaÈ 

ako jeden z najváÏnej‰ích lesníckych problémov 

v súãasnosti. Na rie‰enie tejto nepriaznivej 

situácie reagovala aj vláda SR. V novembri 

2007 prijala uznesenie, na základe ktorého ministerstvo 

pôdohospodárstva v roku 2008 zabezpeãuje 

finanãné prostriedky na zabránenie zhor- 

‰ovania zdravotného stavu lesn˘ch porastov s 

prevládajúcim zastúpením smreka v sume 355 

miliónov Sk z Programu rozvoja vidieka a z rozpoãtu 

MP SR. Na trhu s drevom sa prejavili dôsledky 

hypotekárnej krízy na americkom kontinente 

a dochádza k celosvetovému poklesu 

cien dreva a poklesu dopytu po ihliãnatom dreve. 

Na trhu je prebytok ihliãnatého dreva a zni- 

Ïuje sa jeho cena. Pritom trÏby za drevo predstavujú 

vy‰e 80 percent celkov˘ch trÏieb v lesnom 

hospodárstve na Slovensku a u niektor˘ch 

subjektov vy‰e 95 percent ich celkov˘ch trÏieb. 

Preto pokles cien dreva, prípadne zníÏenie dopytu 

po Àom, znamená pre tieto subjekty ako aj 

pre dodávateºov sluÏieb v lesnom hospodárstve 

váÏne existenãné problémy s moÏn˘m negatívnym 

sociálnym dopadom a dopadom na zamestnanosÈ. 

K nepriaznivému stavu prispeli aj následky 

povodní z 30. t˘ÏdÀa tohto roka. Len v 

‰tátnom podniku Lesy SR sa ‰kody pohybujú 

okolo 70 miliónov korún a v ·tátnych lesoch Tatranského 

národného parku okolo 14 miliónov 

korún. ·kody ne‰tátnych subjektov lesného hospodárstva 

sú taktieÏ veºké. Ide opätovne o mimoriadne 

situácie, ktoré tieto subjekty nepredpokladali 

a na ich rie‰enie nemajú vytvorené rezervy. 

Ministerstvo plánuje kvôli potravinovej situácii 

vytvoriÈ krízov˘ fond. âo bude jeho úlohou 

Z ak˘ch prostriedkov by sa mal financovaÈ 

Návrh, respektíve úvaha o vytvorení krízového 

fondu vychádzala z dvoch skutoãností. Svetová 

potravinová kríza núti ‰táty prijaÈ opatrenia 

na rie‰enie potravinovej bezpeãnosti obãanov. 

Súkromné skladovanie, ako jedno z opatrení, 

ktoré dáva do pozornosti EÚ, a na ktoré sú 

vyãlenené peniaze únie, sa doteraz neprejavilo 

ako efektívny nástroj, ktor˘ by slovenskí poºnohospodári 

vyuÏívali. ·tát by mal v tejto oblasti 

pristupovaÈ oveºa efektívnej‰ie. Druhou, nemenej 

dôleÏitou skutoãnosÈou sú dôsledky klimatick˘ch 

zmien. Ide najmä o neúrody v dôsledku 

sucha, povodní, ochorení ãi rôznych nákaz, 

ktoré spôsobujú znaãné ‰kody. Prebiehajú anal˘zy 

daného stavu a pripravuje sa materiál t˘kajúci 

sa celkovo potravinovej bezpeãnosti. Mal by 

daÈ odpoveì aj na otázky vypl˘vajúce zo súãasnej 

situácie na trhoch s potravinami a pohybom 

cien. Podºa v˘sledkov anal˘z budú predmetom 

v˘stupu daného materiálu aj odpovede na otázky 

krízového fondu a ìal‰ích opatrení. Mojím 

cieºom je aj zaãatie verejnej diskusie na túto 

tému úzko súvisiacu so stratégiou poºnohospodárstva 

nielen z pohºadu Slovenska, ale aj Európskej 

únie. Poºnohospodárstvo si totiÏ zaslú- 

Ïi ‰pecifick˘ prístup, pretoÏe tento sektor nie je 

len o obchode, ale najmä o v˘Ïive obyvateºstva. 

Treba si uvedomiÈ, Ïe zákony prírody sú silnej- 

‰ie ako zákony trhu. 

14

D R E V Á R S K Y P R I E M Y S E L 

ãlen Zväzu spracovateºov dreva Slovenskej republiky 

SpoloãnosÈ PRP, s. r. o., pôsobí v drevospracujúcom priemysle 

uÏ 14 rokov a za toto obdobie sa vypracovala z malej píly 

na juhu Slovenska na druhého najväã‰ieho slovenského 

spracovateºa dreva na Slovensku. 

Nosn˘m programom firmy je spracovanie 

ihliãnatej guºatiny, v˘roba a impregnácia 

ãerstvo rezaného kon‰trukãného reziva 

s vyuÏitím najmä v stavebnom priemysle. 

Hlavn˘m sortimentom je ãerstvo 

rezané smrekové rezivo, stavebné kon- 

‰trukãné rezivo, ako hranoly, laty, for‰ne, 

dosky rôznych rozmerov a dæÏok. Rezivo 

spæÀa v‰etky kvalitatívne poÏiadavky Na 

poÏiadanie zákazníkov je moÏné drevo 

impregnovaÈ. Takto o‰etrené rezivo je 

odolné voãi drevokaznému hmyzu, hubám 

a plesni. 

Od svojho vzniku v roku 1994 pre‰la 

prevádzka rozsiahlou modernizáciou a v˘robn˘ 

proces poãnúc elektronickou prebierkou 

drevnej hmoty aÏ po samotn˘ porez 

je plne automatizovan˘. Guºatina je 

hneì pri vstupe elektronicky premeraná, 

odkôrnená a zbavená koreÀov˘ch nábehov. 

Takto o‰etrená je automaticky zatriedená 

do boxov podºa kvalitatívnych znakov 

a postupuje na ìal‰ie spracovanie na piliarsku 

linku. Technológia pílenia guºatiny patrí 

medzi najmodernej‰ie a tento systém je 

vybaven˘ kompletnou optimalizáciou pílenia 

a PLC riadením. 

Aj keì je linka v prevádzke len dva roky 

a splnila v‰etky oãakávania, spoloãnosÈ 

plánuje jej inováciu pridaním 3D skenera. 

Toto meranie umoÏÀuje presnej‰ie zosnímanie 

guºatiny a v˘ber najvhodnej‰ieho 

porezového plánu. 

Pravidelné medzioperaãné kontroly zabezpeãujú, 

Ïe rezivo spæÀa v‰etky kvalitatívne 

poÏiadavky na stavebné a kon‰trukãné 

rezivo. Dôkazom je aj certifikát vnútropodnikovej 

kontroly kvality, vydan˘ firmou 

Lignotesting, na základe ktorého sme vydali 

Vyhlásenie zhody na pevnostne triedené 

kon‰trukãné rezivo. 

SpoloãnosÈ venuje trvalú pozornosÈ kvalite 

v˘robkov a sluÏieb a zabezpeãuje popri 

vysokej efektívnosti v˘roby aj rast environmentálneho 

povedomia spoloãnosti. 

Trvalo udrÏiava certifikovan˘ systém manaÏérstva 

kvality ISO 9001:2000 a v súãasnosti 

pracuje aj na zavedení systému 

environmentálneho manaÏérstva podºa 

14001:2004 a systému BOZP 18001. 

ManaÏment spoloãnosti v súãasnosti prehodnocuje 

ìal‰ie plány do budúcnosti na 

v˘stavbu kotolne, su‰iarne reziva a automatu 

na hobºovanie a profilovanie dreva. Su- 

‰iareÀ a hobºovacie centrum reziva predstavuje 

vy‰‰iu fázu spracovania reziva a potreba 

jej vybudovania vyplynula najmä z 

potrieb zákazníka. Okrem ‰irokej ‰kály 

ãerstvo rezaného reziva, pribudne do zoznamu 

ponúkan˘ch v˘robkov aj su‰ené a hobºované 

rezivo, vhodné na ìal‰ie pouÏitie 

v stavbárskom priemysle v interiéri ãi ako 

polotovar v nábytkárstve. 

Okrem t˘chto uÏ naplánovan˘ch investícií 

má spoloãnosÈ aj dlhodobé ciele v podobe 

finalizácie celého v˘robného procesu. 

Firma je ãlenom Zväzu spracovateºov 

dreva SR, konateº pán Ján BoÏík pôsobí vo 

funkcii viceprezidenta ZSD SR a predsedu 

drevárskej sekcie. 

PRP, s. r. o. 

Îelezniãná 1068 

990 01 Veºk˘ Krtí‰ 

tel./fax: +421 47 483 0010 

prp@prp.sk 

ekonomika@prp.sk 

www.prp.sk 

15

S L O V E N S K É P O ª N O H O S P O D Á R S T V O 

História Skupiny AGROFERT Holding je skvel˘m príkladom dravej (a zdravej) expanzie 

úspe‰ného podniku, generujúceho voºné zdroje, ktoré jeho akcionári nechávali „pracovaÈ“ 

a ìalej reinvestovali do podnikov, pôsobiacich v oblastiach podnikateºskej ãinnosti 

AGROFERT-u. Táto stratégia riadenej expanzie bola zaloÏená na r˘chlej a efektívnej 

re‰trukturalizácii majetkov˘ch úãastí pri súãasnom striktnom zachovaní ekonomickej prosperity 

a stability v‰etk˘ch zainteresovan˘ch subjektov. Okolo spoloãnosti AGROFERT, a. s., sa vytvorila 

silná skupina, zdruÏujúca subjekty s väzbou na chémiu, poºnohospodárstvo a potravinárstvo 

najmä v âeskej republike a na Slovensku. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá 

Ing. Andrej BABI·, generálny riaditeº Agrofert Holding, a. s. 

V biznise niet miesta pre ilúzie. 

Naìalej platí: 1 + 1 = 2 

V roku 2002 ná‰ ãasopis priniesol s vami 

ako s mimoriadne úspe‰n˘m slovensk˘m 

podnikateºom pôsobiacim v âechách obsiahly 

rozhovor. Rok predt˘m ste boli v âR 

vyhlásen˘ za manaÏéra roka, na stole vám 

leÏali ambiciózne privatizaãné projekty ãi 

uÏ v âechách alebo na Slovensku, strategické 

zámery prienikov na trhy ìal‰ích 

krajín najmä v rámci Európskej únie. Odvtedy 

sa udiali v externom prostredí âR, 

SR i EÚ rozsiahle politické i ekonomické 

zmeny, zmenila sa aj celková svetová podnikateºská 

klíma. âo sa odvtedy udialo a 

zmenilo v Skupine Agrofert Holding 

âas tak r˘chlo beÏí a mám ho tak málo, Ïe 

si na v‰etko, ão sa udialo od roku 2002, ani 

poriadne nespomeniem. Tie hlavné udalosti 

boli asi tieto: vyhrali sme ná‰mu partnerovi 

PKN Orlen v roku 2004 privatizáciu ãeského 

Unipetrolu. Následne v‰ak PKN Orlen 

svoje zmluvné záväzky nesplnil a neodpredal 

nám firmy, na ktor˘ch sme sa dohodli. Preto 

sme ho zaÏalovali asi o miliardu eur na arbitráÏnom 

súde. 

Kúpili sme v Nemecku SKW Piesteritz a 

na Slovensku Duslo, ãím sme sa stali druh˘m 

najväã‰ím v˘robcom hnojív v Európe. 

Vstúpili sme v âechách i na Slovensku do 

mlynárskeho a pekárskeho biznisu, taktieÏ do 

mäsopriemyslu v oboch republikách. 

Dnes má Skupina viac ako 250 kapitálov˘ch 

úãastí a predpokladám, Ïe v tomto roku 

dosiahneme cca 135 mld. Kã nekonsolidovan˘ch 

trÏieb. Pravdepodobne prekroãíme hranicu 

100 mld. Kã konsolidovan˘ch trÏieb. 

Aj preto naìalej expandujeme, aby sme 

udrÏali ekonomiku Skupiny. 

V samotnej Skupine sa toho veºa nezmenilo. 

Veºa firiem fúzujeme, veºa firiem máme 

vertikálne nadviazan˘ch. BohuÏiaº, na‰e firmy 

ãasto bojujú medzi sebou namiesto toho, 

aby Èahali za jeden povraz. TakÏe naìalej je 

Skupina AGROFERT ãiastoãne organizovan˘ 

chaos. 

Dovoºte zacitovaÈ z toho dávneho rozhovoru: 

„Zatiaº e‰te stále Skupina nedokázala 

doplniÈ rady manaÏérov tak, ako by som 

si to predstavoval.“ Aká je situácia v tomto 

smere dnes 

ªudí je málo, hlavne t˘ch, ktorí chcú nieão 

dokázaÈ, nieão za sebou zanechaÈ. ªudí s 

Èahom na bránku, zdravo agresívnych a urputn˘ch, 

ale zároveÀ s potrebnou dávkou pokory 

sa nám nedostáva. Potrebujeme dobr˘ch 

ºudí na v‰etk˘ch riadiacich a pracovn˘ch pozíciách. 

Situácia ideálna asi nebude nikdy, ale 

postupne si myslím, Ïe je to stále lep‰ie a lep- 

‰ie, aj keì moji najbliÏ‰í spolupracovníci hovoria, 

Ïe moja personálna politika je katastrofálna. 

Asi majú pravdu. Verím totiÏ na „lopatkovú 

teóriu“. Trojroãné dieÈa sa s lopatkou na 

pieskovisku správa rovnako ako sa bude správaÈ 

v dospelosti. Keì niekoho nového prijímate, 

problém je akurát v tom zistiÈ, ako sa 

s tou lopatkou správal. SnaÏím sa o personalistike 

dosÈ ãítaÈ, aj keì ãasto by som skôr potreboval 

rady psychiatra. 

Teda je v‰etko na najlep‰ej ceste 

Ako sa to vezme. Napriek t˘mto ãíslam 

zisk vyjadren˘ pomerov˘mi ukazovateºmi 

klesá kvôli celkovému v˘voju podnikateºského 

prostredia v oboch krajinách. KeìÏe 

sme v prvej desiatke ãesk˘ch a slovensk˘ch 

exportérov, silná ãeská a slovenská koruna 

nám likviduje zisky. Supermonopoly na elektrinu, 

plyn alebo uhlie sú ìal‰ími subjektmi, 

ktoré odãerpávajú ná‰ zisk. ªudia chcú logicky 

stále väã‰ie platy, atì. atì. V‰etky tieto 

vplyvy pôsobia proti rastu na‰ej v˘konnosti. 

16


Ako sme o tom hovorili, podnikateºská filozofia 

AGROFERT-u bol prv˘ch zhruba 

desaÈ rokov postavená na razantnej expanzii 

a agresívnej, no pritom premyslenej 

akviziãnej stratégii. Nebáli ste sa kupovaÈ 

aj menej v˘konné ãi zadlÏené firmy, získavaÈ 

firmy v konkurze. Je táto dynamika 

získavania ìal‰ích a ìal‰ích podnikov 

charakteristická aj pre aktuálnu prítomnosÈ 

Alebo transformovala do sofistikovanej‰ích 

postupov, spôsobov a ciest, ako napredovaÈ 

Podnikateºská filozofia sa nezmenila, akurát 

podniky, ktoré kupujeme, sú 3- aÏ 6-krát 

drah‰ie ako koncom 90. rokov minulého a na 

zaãiatku tohto storoãia. Hlavné ne‰Èastie sú 

práve tie private equity fondy, ktoré preplácali 

hodnoty firiem a poÏiãiavali si na to v 

bankách. ëalej v‰etci tí, ktorí kupujú firmy 

za cudzie peniaze, nie za svoje. Niã sofistikované 

sme nevymysleli, platí naìalej Ïe 1 + 

1 = 2, plus tro‰ku intuície a ‰Èastia. V dne‰- 

nom svete odhadnúÈ a predpovedaÈ nemôÏete 

vôbec niã. 

VráÈme sa e‰te k tomu star‰iemu rozhovoru, 

uÏ len pre zaujímavú moÏnosÈ porovnávania. 

OpäÈ citát: „Právny rámec podnikateºského 

prostredia je kºúãov˘m meradlom 

jeho investorskej príÈaÏlivosti“. 

Ako z tohto pohºadu vnímate súãasnú situáciu 

nielen v âeskej a Slovenskej republike, 

ale povedzme aj v Maìarsku a ìal‰ích 

krajinách strednej Európy, ktoré pre‰li 

zloÏit˘m procesom premeny a v ktor˘ch 

podnikáte 

Podnikateºské prostredie v âeskej republike 

a v Slovenskej republike som uÏ popísal. 

V Maìarsku zaãíname teraz nakupovaÈ prvé 

firmy, takÏe uvidíme. 

Do tretice citát z vá‰ho rozhovoru z roku 

2002: „V oblasti strednej Európy bude 

e‰te asi rok, moÏno dva trvaÈ situácia, ktorú 

by som nazval obdobím veºk˘ch príle- 

Ïitostí“. Povedali ste to v súvislosti s vtedy 

prebiehajúcimi privatizáciami ‰tátnych 

majetkov˘ch úãastí. Splnili sa va‰e oãakávania 

Podarilo sa vám vyuÏiÈ toto obdobie 

podºa svojich maximálnych predstáv 

Toto obdobie sme bohuÏiaº nevyuÏili, hlavn˘ 

projekt Unipetrol sme nezvládli. Dnes 

podnikáme v âechách i na Slovensku bez 

vplyvu ‰tátu a to je dobre. Na‰e podnikanie 

je objektívne. 

V súãasnosti tvorí Skupinu AGROFERT 

viac ako 150 spoloãností, ktoré zamestnávajú 

viac neÏ 20 000 zamestnancov. Ako to 

celé drÏí pokope Je za t˘m ekonomick˘ 

tmel, alebo skôr optimálne nastavená firemná 

kultúra, komunikácia s ºuìmi, ocenenie 

ich schopnosti Mohli by ste cel˘ 

systém trochu priblíÏiÈ âo je to a akú má 

funkciu tzv. Riadiaci v˘bor âo je to systém 

„vlajkov˘ch lodí“ 

Riadiaci v˘bor zanikol a systém vlajkov˘ch 

lodí tieÏ. Od 1. apríla 2007 funguje nové rekon‰truované 

predstavenstvo AGROFERT 

HOLDING, a. s., a ideme na to tak, Ïe pride- 

ºujeme celoskupinové projekty jednému manaÏérovi 

a podporujeme ho. 

Ako sme uÏ o tom hovorili, podnikáte nielen 

na viacer˘ch kontinentoch, ale aj “hneì 

vedºa“, v Slovenskej republike. S ak˘mi v˘sledkami 

Mohli by ste spomenúÈ najdôleÏitej‰ie 

podnikateºské aktivity na Slovensku 

v posledn˘ch rokoch 

Na‰e aktivity na Slovensku sú známe. Podnikáme 

v chémii, poºnohospodárstve, mlynárstve, 

pekárstve a spracovaní hydiny. 

A aktuálne zámery na Slovensku Napríklad 

v súvislosti s akvizíciou ·ari‰sk˘ch pekární 

a cukrární a spoloãnosti Belar 

Na Slovensku máme nakúpené uÏ dosÈ. 

Okrem Dusla a niektor˘ch agropodnikov a 

poºnonákupov ostatné firmy v˘konnosÈou zaostávajú 

za ãesk˘mi sestersk˘mi firmami. 

E‰te nikdy sme nekúpili firmu v takom dezolátnom 

stave ako Belar. Hodnota firmy oproti 

cene ktorú sme zaplatili je podstatne niÏ- 

‰ia a potrvá roky, k˘m to dáme do poriadku. 

Navy‰e sesterské firmy v rámci Skupiny tieÏ 

moc nechcú Belaru pomôcÈ. Pre nové firmy 

a nov˘ch manaÏérov je vÏdy veºk˘ problém 

sa do Skupiny integrovaÈ. 

Na rozdiel od âeskej republiky Slovensko 

prechádza na euro a za pár mesiacov sa 

stane ãlenom eurozóny. Ako vnímate tento 

fakt zo svojho podnikateºského pohºadu 

Bude maÈ nejak˘ vplyv na ìal‰ie zintenzívnenie 

va‰ich aktivít na Slovensku 

Vnímam to ako nieão nové, kde nikto nevie, 

ak˘ to bude maÈ vplyv na jednotlivé podnikateºské 

subjekty. V˘hoda je, Ïe odpadnú 

kurzové riziká a zaisÈovacie operácie. Na 

na‰e aktivity to vplyv nebude maÈ. Máme 

firmy v Nemecku, ktoré fungujú v eurozóne 

uÏ dávno. 

„Skupina AGROFERT dnes funguje ako 

voºné holdingové zoskupenie, maximálne 

vyuÏívajúce synergické efekty, vychádzajúce 

zo snahy o maximálne vyuÏitie vedomostí 

a skúseností jednotliv˘ch ãlenov skupiny 

na prospech skupiny ako celku bez 

v˘razného posilÀovania centralizaãného 

prvku matky.“ Toºko citát. Dnes v‰ak vo 

svete – najmä vo veºk˘ch spoloãnostiach – 

nastupuje opaãn˘ trend: aj o lokálnych 

margináliách na Slovensku ãi v âechách 

rozhoduje matka v Nemecku ãi v USA. âo 

vy na to 

Skupina AGROFERT zìaleka v‰etky moÏné 

synergie nevyuÏíva, zatiaº tomu bránia 

väã‰inou niektorí manaÏéri jednotliv˘ch firiem, 

moÏná ich priveºké egá. Ale naìalej sa 

snaÏíme vybrané oblasti centralizovaÈ a ako 

som povedal, cez poveren˘ch manaÏérov, 

ktor˘m poskytujeme podporu, riadiÈ celoskupinové 

projekty. Veºké globálne firmy 

fungujú inak. Majú takú pozíciu na trhu, Ïe 

moÏno by ani Ïiadne manaÏmenty nepotrebovali. 

Nev˘hodou t˘chto firiem v‰ak je, Ïe do 

zahraniãia posielajú ãasto svojich univerzálnych 

manaÏérov namiesto toho, aby angaÏovali 

v na‰om prostredí Slovákov a âechov. 

Ale samozrejme to závisí od jednotlivého 

biznisu. 

Aká je va‰a vízia ìal‰ieho rozvoja Skupiny 

AGROFERT 

Vízia je, Ïe chceme preÏiÈ na trhu monopolov 

vstupn˘ch surovín, na trhu kupujúceho 

maloobchodn˘ch reÈazcov, kde sme v pozícii 

predávajúceho a na trhu predávajúceho rastlinnej 

prvov˘roby, kde sme v opaãnej role 

kupujúceho. Tento a budúci rok zaãneme po 

prv˘ raz predávaÈ firmy a tam, kde nemáme 

ambície expandovaÈ biznis, sa ho zbavíme. 

Na záver dovoºte trocha osobnej‰iu otázku. 

Ako mimoriadne úspe‰n˘ a pritom mediálne 

„ostro sledovan˘“ manaÏér ste uÏ 

predt˘m mali a vlastne stále máte mnoÏstvo 

neprajníkov, ktor˘m ste t⁄Àom v oku. 

Stále to e‰te dokáÏete vnútorne „ustáÈ“ a 

vstaÈ ráno s jasnou hlavou: toto chcem robiÈ, 

t˘mto pozitívnym veciam sa chcem 

dnes venovaÈ 

Antidepresíva zatiaº neberiem. Na novinárske 

lÏi, úãelové nepravdy som si zvykol, 

uÏ sa nesúdim. Viac-menej som sa uzavrel. 

ZávisÈ, zloba naìalej h˘bu spoloãnosÈou. 

Ja sa nevenujem pozitívnym veciam. V Agroferte 

mám hlavne úlohu venovaÈ sa „pre‰ºapom“ 

a problémov˘m firmám, rozhodnutiam 

v akvizíciách a divestíciách. Urãite by som 

rad‰ej robil obchodníka v nejakej na‰ej firme, 

to znamená to, ão ma baví uÏ od pätnástich rokov. 

17


SpoloãnosÈ Hriadeº, s. r. o., zameraná predov‰etk˘m na predaj a servis kvalitn˘ch 

poºnohospodárskych strojov, vznikla v roku 1993. Tento rok teda oslavuje 15. v˘roãie svojej existencie. 

A Ïe je to existencia úspe‰ná, o tom sa na‰i ãitatelia môÏu presvedãiÈ v rozhovore s generálnym 

riaditeºom spoloãnosti Hriadeº, s. r. o., Nitra, diplomovan˘m inÏinierom Zoltánom SZIKSZAIOM. 

·piãková kvalita 

poºnohospodárskych strojov 

i servisu 

Mohli by ste, pán generálny riaditeº, v kocke 

predstaviÈ spoloãnosÈ Hriadeº, s. r. o. 

V súãasnosti máme 82 zamestnancov, mana- 

Ïérov, predajcov, servisn˘ch pracovníkov, z toho 

19 s vysoko‰kolsk˘m vzdelaním. Roãne dosahujeme 

obrat cca 11 mil. eur, s medziroãn˘m nárastom 

10 – 15%. V roku 2007 boli dosiahnuté 

doteraz najlep‰ie, rekordné v˘sledky, obrat 16,5 

miliónov eur. Od zaãiatku pôsobenia sme investovali 

do rekon‰trukcie a v˘stavby nov˘ch budov, 

‰irokej siete vlastného servisu, bohatého autoparku 

a modernej poãítaãovej siete. V Nitre 

máme okrem hlavnej administratívnej budovy 

maloobchodnú predajÀu, distribuãn˘ veºkosklad, 

colné sklady, servisnú dielÀu a agrobazár. Na 

Slovensku prevádzkujeme vlastné strediská v 6 

mestách – v Nitre, Komárne, Trnave, Luãenci, 

Rimavskej Sobote a v Ko‰iciach. Koncom roka 

2007 sme slávnostne otvorili nové priestory v 

Ko‰iciach na Teplárenskej ulici. Je to najmodernej‰ie 

stredisko spoloãnosti vôbec s komplexn˘mi 

sluÏbami. 

SpoloãnosÈ Hriadeº, s. r. o., sa môÏe pochváliÈ 

stabiln˘m ziskom a stúpajúcou krivkou 

rastu. V ãom sú podºa vás príãiny t˘chto 

úspe‰n˘ch v˘sledkov v urãite zloÏitom a ne- 

ºahkom poºnohospodárskom podnikateºskom 

prostredí 

Áno, od roku 1993, keì bola na‰a spoloãnosÈ 

zaloÏená, s radosÈou môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe dosahujeme 

veºmi dobré ekonomické v˘sledky. A 

krivka rastu naozaj stúpa. K˘m v roku 1993 

sme mali obrat zhruba 1 milión korún, v roku 

1999 to uÏ bolo prv˘ch 100 miliónov korún, o 

tri roky sme dosiahli dvojnásobok, t. j. 200 miliónov 

a o ìal‰ie tri roky to bolo opäÈ stopercentné 

zv˘‰enie na 400 miliónov korún. Doteraz 

najúspe‰nej‰í bol rok, ktor˘ máme za sebou – ten 

vlaÀaj‰í. 

A ãomu môÏeme ìakovaÈ za tieto v˘sledky 

Asi by som to zhrnul do troch siln˘ch faktorov: 

Po prvé: podarilo sa nám byÈ v správny ãas na 

správnom mieste. Myslím t˘m na‰e zaãiatky na 

slovenskom trhu. V tom roku, t. j. v roku 1993, 

vzniklo na Slovensku urãité vákuum v dodávkach 

náhradn˘ch dielov na poºnohospodárske 

stroje. A my sme túto ‰ancu vyuÏili a zaãali 

sme intenzívne zásobovaÈ poºnohospodárov náhradn˘mi 

dielmi. 

Po druhé: stavili sme na v˘konné a kvalitné 

produkty. Postupne, ako sme roz‰irovali na‰u 

ãinnosÈ, okrem náhradn˘ch dielov sme zaãali 

predávaÈ aj poºnohospodársku techniku renomovan˘ch 

znaãiek, medzi ktor˘mi máme dnes 

najsilnej‰í klasick˘ kolesov˘ traktor na svete nemeckej 

znaãky FENDT. 

No a po tretie: dali sme dohromady bezpochyby 

profesionálny, kvalitn˘ tím pracovníkov, ktorí 

sa neustále starajú o spokojnosÈ na‰ich klientov 

a partnerov. 

Spomínali ste rok 2007 ako naúspe‰nej‰í v doteraj‰ej 

histórii firmy. Ak˘ bol konkrétne z 

hºadiska hospodárskych ukazovateºov 

Ako som uÏ spomenul, rok 2007 bol zatiaº 

najlep‰í, ão sa t˘ka hospodárskych v˘sledkov. 

Dosiahli sme obrat vy‰e pol miliardy slovensk˘ch 

korún. Keì sme pri plánovaní v kruhu kolegov 

analyzovali na‰e moÏnosti na trhu, aká je 

na‰a pozícia, aké sú na‰e silné stránky, verili 

sme, Ïe dosiahneme na‰e ciele. 

âo sa t˘ka skladby t˘chto v˘sledkov, ãísla hovoria 

samé za seba. Najlep‰ie sa nám darilo v oblasti 

predaja strojov. Na celkovej trÏbe sa tento 

predaj podielal pribliÏne päÈdesiatimi percentami. 

Predaj náhradn˘ch dielov je na úrovni 48 

percent, z ãoho 21 percent predstavoval export. 

V servise vìaka vysokej technickej úrovni nami 

predávan˘ch strojov sme dosiahli 2 percentá z 

celkovej trÏby. 

Aj na základe t˘chto v˘sledkov ste jednoznaãne 

v „prvej lige“ vo svojom podnikateºskom 

priestore. Na ktorom mieste 

Z pohºadu ná‰ho umiestnenia na slovenskom 

trhu vyjadrené poãtom predan˘ch traktorov sme 

na 4. mieste medzi 25 najväã‰ími predajcami. 

Najviac predávané sú traktory FENDT Vario, 

hlavne deväÈstovkovej rady, potom postrekovaãe 

Berthoud, stroje na obrábanie pôdy Simba, 

Rabe a Framest ako aj ìal‰ie návesné a prívesné 

zariadenia. 

Sú to celkové v˘sledky spoloãnosti, na ktor˘ch 

sa podiela 6 vlastn˘ch stredísk po celom 

Slovensku. Najlep‰ie predaje dosahujeme v Nitre, 

Trnave a Luãenci, ale len mal˘ rozdiel ich delí 

od Komárna, Ko‰íc a Rimavskej Soboty. 

Znaãka FENDT a Hriadeº, s. r. o., sú vo vedomí 

slovensk˘ch poºnohospodárov uÏ pevne 

spojené. Hriadeº, s. r. o., je v˘hradn˘m predajcom 

poºnohospodárskej techniky tejto 

znaãky. Preão ste sa rozhodli práve pre Àu 

Áno, od roku 2002 sme v˘hradn˘m predajcom 

traktorov nemeckej znaãky FENDT. SpoloãnosÈ 

AGCO FENDT ponúka v tomto sortimente 

spolu 35 modelov traktorov v 6 veºkostn˘ch 

radoch, obilné kombajny a lisy pre hranaté 

aj okrúhle balíky. Predávajú sa v 18 krajinách 

Európy. Podiel Fendtu na celoeurópskom trhu 

vlani dosiahol takmer 7 % , v samotnom Nemecku 

mal 20 %-n˘ podiel, v kategórii nad 51 konsk˘ch 

síl bol na prvom mieste. V minulom roku 

bolo na trhu umiestnen˘ch celkovo 28 449 kusov 

traktorov FENDT. 

Znaãka FENDT si za svoju 76-roãnú existenciu 

vybudovala celosvetovo v˘born˘ imidÏ. 

Traktory znaãky FENDT sú svetovou jednotkou, 

majú poÏadovan˘ vysok˘ v˘kon, sú kvalitné a 

spoºahlivé a hlavne hospodárne, ão sa t˘ka spotreby 

pohonn˘ch hmôt. A tieto priority boli roz- 

Servisná dielÀa 

18


Okrem poºnohospodárskych strojov je Hriadeº, 

s. r. o., aj v˘znamn˘m dodávateºom náhradn˘ch 

dielov a polotovarov pre Ïelezniãnú, 

osobnú a nákladnú automobilovú techniku. 

âo vás viedlo k tomuto roz‰íreniu ponuky 

K roz‰íreniu na‰ej ãinnosti a sortimentu do- 

‰lo uÏ pred viac ako desiatimi rokmi. Dodávame 

sklá kalené, bezpeãnostné, izolaãné, ‰ir‰í 

sortiment chladiãov, ‰tartovacie akumulátory a 

náhradné diely do palivovej sústavy motorov. 

Náhradné diely, ako sklá kabín, chladiãe a akumulátory 

pre dopravné prostriedky nielen dodávame, 

ale aj zabezpeãujeme ich v˘robu v kooperácii 

s in˘mi firmami. A ão nás k tomu viedlo 

Samozrejme poÏiadavky na‰ich partnerov a 

samotného trhu. 

hodujúce aj pre nás. Je totiÏ na‰ím záujmom zabezpeãiÈ 

pre slovensk˘ch farmárov ‰piãkovú 

kvalitu, r˘chlu návratnosÈ ich investícií a vysokú 

spoºahlivosÈ. 

Ktoré najnov‰ie modely tejto znaãky ponúkate 

slovensk˘m zákazníkom a ktor˘ model by 

ste najviac doporuãili 

V˘robca Fendt ponúka nové modely v kaÏdej 

rade od 200 aÏ po 900. 

Najväã‰í záujem na Slovensku je o modely F 

312 V, F 415 V, F820 V a F 936 V. A práve tieto 

modely boli vlani vyhodnotené ako najúspornej‰ie 

vo svojich v˘konov˘ch triedach – podºa 

nezávisl˘ch nemeck˘ch testov DLG, ktoré v‰eobecne 

uznáva kaÏd˘ v˘robca traktorov. 

A ktoré z nich odporúãaÈ To záleÏí od konkrétneho 

vyuÏitia farmárom – ãi potrebuje traktor 

na ÈaÏké práce, na obrábanie veºk˘ch plôch, 

ãi na r˘chlej‰ie presuny dopravou, alebo v Ïivoãí‰nej 

v˘robe. O v‰etky ‰tyri modely je na Slovensku 

vysok˘ záujem. Svedãí o tom aj skutoãnosÈ, 

Ïe práve 150-ty traktor, ktor˘ sme teraz na 

Agrokomplexe odovzdali novému majiteºovi, 

Ing. Zoltánovi Korponayovi z Dvorov nad Îitavou 

, je tieÏ z t˘chto modelov – FENDT 820 

VARIO. 

Pripravuje nemeck˘ v˘robca „na túto sezónu“ 

okrem svojich klasick˘ch modelov aj 

nieão ‰peciálne 

Nedá mi nespomenúÈ najväã‰iu svetovú novinku, 

‰esÈkolesov˘ traktor – obra FENDT TRI- 

SIX s v˘konom 550 konsk˘ch síl, s dvoma prevodovkami 

Vario, ktor˘ bol predstaven˘ vlani v 

Hannoveri na Agrotechnike. Zatiaº je vyroben˘ 

prv˘ prototyp, na ktorom stále prebiehajú nároãné 

odborné testy. Autorom tohto v˘nimoãného 

stroja je Robert Honzek z âeskej republiky, ktor˘ 

bol rovnako tvorcom bezstupÀovej prevodovky 

Vario. 

Preão je tento stroj tak˘ v˘nimoãn˘ Klasick˘ 

4-kolesov˘ traktor uÏ dosiahol svoju hornú 

hranicu ão sa t˘ka v˘konu – je to model Fendt 936 

Vario s 360 konsk˘mi silami. V˘konnej‰ie traktory 

boli na svete doteraz len pásové resp. kæbové, 

ale oba druhy majú svoje limitované ‰pecifické 

vyuÏitie. UniverzálnosÈ rie‰i práve kolesov˘ 

traktor FENDT TRISIX, ktorého predná a 

zadná náprava sú riaditeºné, navy‰e 6 kolies rozloÏí 

tlak na pôdu tak, aby nebola nadmerne utláãaná. 

Na trhu sa má objaviÈ na základe v˘sledkov 

prieskumu trhu a skutoãne je sa na ão te‰iÈ! 

Okrem traktorov znaãky FENDT ponúkate 

aj ‰irokú ‰kálu strojov od in˘ch renomovan˘ch 

v˘robcov, ãi uÏ na úpravu pôdy, o‰etrovanie 

úrody alebo na zber. Ktoré sú to a ak˘ 

Fendt 900 Vario 

je o ne na slovenskom trhu záujem 

Áno, postupne pribudla do ná‰ho sortimentu 

ìal‰ia poºnohospodárska technika. V roku 2002 

to boli postrekovaãe od firmy Berthoud, od roku 

2003 dodávame farmárom stroje na úpravu pôdy 

Simba, od roku 2005 znaãky Rabe a Framest. 

Kombajny Sampo sa objavili na slovenskom 

trhu uÏ v roku 1997. Sú to ‰piãkové stroje vo 

svojich kategóriách. V na‰om portfóliu nech˘bajú 

ani zavlaÏovacie systémy znaãky Nettuno, 

stroje urãené pre Ïivoãí‰nu v˘robu Supertino, ãi 

prívesy a návesy Oehler. 

Aby bol zákazník spokojn˘, je dnes uÏ samozrejmosÈou 

poskytovaÈ mu kvalitn˘ záruãn˘ 

a pozáruãn˘ servis. Aká je v tomto zmysle filozofia 

va‰ej spoloãnosti 

Jednoznaãne sa snaÏíme o komplexnú starostlivosÈ 

o zákazníkov. K dodan˘m strojom zabezpeãujeme 

24 hodinov˘ servis. Vlastné servisné 

dielne sme vybudovali v Nitre, Ko‰iciach a 

nedávno aj v Rimavskej Sobote, aby sme e‰te 

promptnej‰ie mohli reagovaÈ na poÏiadavky farmárov 

v kaÏdom regióne, kde pôsobíme. 

Ná‰ servis, ako jedin˘ v strednej ãasti v˘chodnej 

Európy, sa p˘‰i získaním certifikátu Starservice 

Fendt, ktorého udelenie podlieha prísnym 

kritériám. Svedãí to o vysokej profesionalite 

na‰ich servisn˘ch pracovníkov, ktorí sú vo firme 

AGCO FENDT pravidelne kaÏdoroãne ‰kolení 

a skú‰aní. Rovnako vysoké poÏiadavky kladie 

v˘robca Fendt na technické vybavenie servisn˘ch 

dielní, servisn˘ch áut, aj na poãítaãové 

vybavenie. Pre zákazníka Starservice je zárukou 

kvalitnej sluÏby. 

Ste partnerskou spoloãnosÈou maìarskej firmy 

AXIÁL, s. r. o. V ãom spoãíva va‰a spolupráca 

Odpoviem trochu osobnej‰ie. Na slovensk˘ 

trh som sa v podstate dostal ako b˘val˘ zamestnanec 

spoloãnosti AXIÁL. S jeho majiteºom 

Zsoltom Harsányim sme zaloÏili firmu HRIA- 

DEª. Teraz v auguste je to 15 rokov. Na‰e partnerstvo 

spoãíva hlavne v dodávkach náhradn˘ch 

dielov poºnohospodárskej techniky, preto- 

Ïe väã‰iu ãasÈ nakupujeme práve z distribuãného 

skladu AXIÁLu z Baje, kde je 50-tisíc rôznych 

poloÏiek, náhradné diely takmer na v‰etky 

znaãky a druhy poºnohospodárskych strojov. 

Vìaka on-line prepojeniu na‰ich spoloãností 

sme schopní reagovaÈ veºmi r˘chlo na v‰etky po- 

Ïiadavky na‰ich klientov. 

Slovensko stojí na prahu prechodu na euro. 

Ako podºa vás zasiahne tento prechod va‰u 

spoloãnosÈ a vôbec cel˘ podnikateºsk˘ segment, 

v ktorom pôsobíte 

Som presvedãen˘, Ïe prechod na spoloãnú európsku 

menu uºahãí a zjednodu‰í práve na‰e 

vzájomné obchodovanie s partnermi z uÏ spomenut˘ch 

krajín. V na‰om prípade posilnenie 

koruny voãi euru len pomôÏe ekonomike, keìÏe 

viac tovaru dováÏame, podobne ako ostatní predajcovia 

na Slovensku. 

Aké sú ciele va‰ej spoloãnosti do budúcich rokov 

Na‰ím cieºom je samozrejme zv˘‰iÈ predaj, a 

t˘m aj podiel na existujúcom trhu a získaÈ nové 

trhy, roz‰íriÈ na‰e sluÏby aj v regiónoch, kde dnes 

e‰te nepôsobíme. Priamou komunikáciou a rôznymi 

podporn˘mi aktivitami, predvádzaniami 

strojov u partnerov, úãasÈou na v˘stavách a veºtrhoch 

sa snaÏíme zv˘‰iÈ imidÏ a znalosÈ samotnej 

spoloãnosti a znaãiek strojov, ktoré predávame. 

V na‰ich investiãn˘ch zámeroch je pokraãovaÈ 

v roz‰írení tak˘ch stredísk aké sme vlani 

otvorili v Ko‰iciach. Je to na‰a najmodernej‰ia 

prevádzka s komplexn˘mi sluÏbami – re‰pektujúca 

uÏ poÏiadavky 21. storoãia. 

A na záver: spokojnosÈ na‰ich partnerov je to 

najdôleÏitej‰ie, ão máme vÏdy pred oãami. Chceme 

slúÏiÈ slovensk˘m poºnohospodárom, vybudovaÈ 

s nimi pevné vzÈahy a spoºahlivú vzájomne 

v˘hodnú spoluprácu. 

Hriadeº, spol. s r. o. 

Cabajská 28, 949 01 Nitra 

tel.: 421 37 / 651 95 32 

e-mail: hriadel@hriadel.sk 

www.hriadel.sk 

Otvorenie strediska v Ko‰iciach 

19

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T 

Slovensk˘ europoslanec Peter BACO pôsobí v Európskom parlamente viac ako 2 roky. Jeho 

oãami sa pozrieme na pôdohospodárstvo a spoloãnú poºnohospodársku politiku v nasledujúcom 

rozhovore, ktor˘ redakãne pripravila Anna Komová. 

Záujmy Slovenska v EÚ 

Foto: Lujza Záhoráková 

âo v˘znamné sa vám podarilo presadiÈ v oblasti 

pôdohospodárstva pre Slovensko, ão mimoriadne 

pozdvihlo úroveÀ a v˘znam tohto odvetvia 

âo v˘znamné a ão mimoriadne sú pojmy, ktoré 

bez toho, Ïe by som chcel preháÀaÈ svoju skromnosÈ, 

sa mi zdajú aÏ príli‰ patetické na tú prácu, ktorú 

robíme a na to, ão poslanec Slovenskej republiky 

asi môÏe urobiÈ. V kaÏdom kroku, ktor˘ sa rie- 

‰il vo v˘bore pre pôdohospodárstvo alebo vo vzÈahu 

k pôdohospodárstvu, som sa zapájal a prispieval 

som svojimi pripomienkami a námetmi, ãi uÏ 

písomne alebo v ústnych diskusiách k dopracovaniu 

materiálov tak, aby boli pre Slovensko v˘hodné. 

Teraz je na stole tzv. Health check – Zdravotná 

previerka reformy od roku 2003. Bolo tam niekoºko 

okolností, ktoré pre Slovensko mohli rie‰iÈ 

lep‰ie alebo hor‰ie a jedna my‰lienka, ktorá sa Slovenska 

veºmi negatívne dot˘kala, bol to návrh, aby 

veºké poºnohospodárske podniky, ktoré dostávajú 

viac ako 100 000 eur, mali krátené priame platby 

– t˘m najväã‰ím podnikom aÏ o 45%. S t˘mto 

sme nesúhlasili. Ja som v prvom kole, keì sa o 

tom diskutovalo aj v pléne, veºmi ostro a tvrdo vystúpil 

na túto tému a vysvetºoval som, Ïe my nemáme 

t˘ch „landlordov“ – pôvodne feudálnych 

„veºkovlastníkov“, napríklad britská kráºovská rodina 

alebo mnohé iné britské rodiny majú niekoºko 

tisíc hektárové farmy, ale tie sú aj vo Francúzsku 

a v Nemecku. âiÏe bolo to zamerané vraj na 

nich, aby sa im tie obrovské dotácie, ktoré verejnosÈ 

kritizuje, krátili, ão je podºa môjho názoru pom˘lené. 

Jedna stránka veci je tá, Ïe tie peniaze idú 

do poºnohospodárskeho podnikania, ale iná stránka 

je, Ïe na Slovensku vôbec takéto podmienky nemáme, 

na‰e veºké firmy nie sú firmy jedného veºkého 

boháãa, ale sú to firmy stoviek aÏ tisícok mal˘ch 

vlastníkov pôdy, resp. ide väã‰inou o akciové 

spoloãnosti, spoloãnosti s ruãením obmedzen˘m, 

alebo druÏstvá, teda podniky, kde sú stovky 

podielnikov. To sme sa snaÏili vysvetliÈ, Ïe nemáme 

farmy, ale poºnohospodárske podniky, takÏe by 

sa malo za základ braÈ to, koºko priamych platieb 

pripadá na jedného vlastníka, podielnika pôdy. 

Zdá sa, Ïe na to poãúvajú kolegovia a aj Maìari, 

âesi a Nemci majú podobnú situáciu, hlavne vo v˘chodnom 

Nemecku. Vidím to tak, Ïe je reálne, daÈ 

dohromady skupinu ‰tátov a budeme to vedieÈ 

prehlasovaÈ. Jedna vec sa uÏ podarila, Ïe pôvodne 

bolo krátenie aÏ 45% a mali tie peniaze ísÈ do 

spoloãného balíka do Bruselu. Po diskusiách je to 

maximálne 9%, ãiÏe sa to aÏ päÈnásobne menej a 

peniaze by nemali ísÈ do Bruselu, ale mali by zostaÈ 

pre rozvoj vidieka na ‰pecifické úãely ochrany 

prírody v konkrétnom ‰táte. Keby sa teda aj u 

nás krátili, tak by tie peniaze ‰li pre rozvoj vidieka. 

Parlament je fórum, kde v‰etky tieto diskusie 

prebiehajú a formuluje sa stanovisko, ale kºúãovou 

je Rada EÚ, ktorá rozhoduje. Rada nemusí re‰pektovaÈ 

stanovisko Parlamentu na 100%. UÏ asi tri‰tvrte 

roka o t˘chto témach diskutujeme. To, Ïe to 

âesi a Maìari podporia, bolo jasné a Ïe to Poliaci 

nepodporia, bolo jasné tieÏ. S Poliakmi v‰ak potichu 

debatujeme mimo oficiálne fóra, Ïe im to neu‰kodí, 

keì tie peniaze nepôjdu do EÚ, takÏe by 

nás mohli podporiÈ. Briti to tieÏ podporujú a Nemci 

sa na tom, Ïe ná‰ návrh podporia, zjednotia. 

Veºmi dramaticky sa prijímala reforma reÏimu 

v˘roby hrozna a vína. Niekoºkonásobne som sa v 

tom angaÏoval a v pléne som tvrdo povedal, Ïe 

dobré víno je to, ktoré je predané – to je jednoducho 

názor vinárov: pestujú víno preto, aby ho predali 

– a to, ktoré sa nevie dobre predaÈ, nie je dobré 

víno. My sme na Slovensku za 15 rokov zredukovali 

v˘robu vína o polovicu. V‰etci, ktorí nevyrábali 

dobré víno a nevedeli ho predaÈ, prestali ho 

vyrábaÈ. Tak preão sa my máme finanãne podie- 

ºaÈ na tom, Ïe Francúzi, ·panieli alebo Taliani nevedia 

predávaÈ svoje víno My sme si to zaplatili 

z na‰ich peÀazí – bol to produkt slovenského agrosektora. 

To boli také tvrd‰ie stanoviská, samozrejme, 

Ïe EÚ sa to snaÏí rie‰iÈ citlivej‰ím spôsobom, 

ale bolo to dobré v˘chodisko pre to, aby 

sme povedali kºúãovú my‰lienku v reforme – moÏnosÈ 

dosládzania repn˘m cukrom. To sa podarilo. 

Rozhodovalo sa v Rade, ale diskusie prebiehali na 

úrovni Parlamentu a tam som sa to viacnásobne 

snaÏil vysvetliÈ. Bolo to vyjadrenie názorov âeska, 

Maìarska. 

Prediskutovan˘ bol aj dokument o dopade spoloãnej 

poºnohospodárskej politiky na poºnohospodárstvo 

v nov˘ch ãlensk˘ch krajinách a tam som 

dal viacero pripomienok, ktoré boli akceptované 

– z 11 pripomienok 10. SnaÏil som sa zdôrazniÈ 

hlavne to, Ïe tá správa bola veºmi harmonická aÏ 

idylická. Vytvoril sa tlak a zníÏili sme produkciu, 

ale dostali sme viac peÀazí z EÚ, takÏe to je vyrovnané. 

Moje návrhy viedli k tomu, Ïe som predstavil 

môj pohºad – Ïe spoloãná poºnohospodárska 

politika musí rovnako pôsobiÈ a Ïe to nasledujúce 

kroky v spoloãnej poºnohospodárskej politike 

majú zohºadniÈ. Sú tu aj také veci, ktoré sú priamo 

ÈaÏko vyãísliteºné, ale majú kºúãov˘ dopad na 

dianie. 

Keì sa diskutovalo o pôvodnej Ústave, bol som 

jedin˘ poslanec, ktor˘ dal pozmeÀujúci návrh v 

pléne, na ktor˘ som potreboval 38 podpisov od 

in˘ch poslancov a bol to tak˘ dosÈ nezvykl˘ a odváÏny 

krok, ale bol o tom, Ïe agrárna politika by 

sa mala zameraÈ v prvom rade na zvy‰ovanie konkurencieschopnosti 

smerom k zniÏovaniu farmárskych 

cien a zniÏovaniu nákladov. Oslovil som 40 

poslancov, aby podporili môj pozmeÀovací návrh, 

39 mi to hneì podpísali. To sú také v˘znamnej‰ie 

fragmenty z posledného obdobia, ale o tom 

by som mohol napísaÈ celú publikáciu o tom, ão 

sa prerokovávalo, aké stanoviská som zaujímal. V 

kaÏdom prípade nemôÏeme hovoriÈ o Ïiadnom 

mimoriadnom pozdvihnutí. Je to práca, kde sa 

konkrétnymi krokmi môÏu dosiahnuÈ nie málo 

v˘znamné veci pre slovenské poºnohospodárstvo. 

Kto má dobrú spoluprácu s ministerstvom a má neustály 

prehºad o tom, ão sú priority Slovenska, vo 

vzájomnej koordinácii Parlament – Rada vie záujmy 

Slovenska presadzovaÈ. 

âo by sa malo a mohlo zmeniÈ, podºa vás, v spoloãnej 

poºnohospodárskej politike. Ak˘ je pohºad 

z Bruselu 

Mám trocha in˘ pohºad neÏ v‰eobecn˘ pohºad 

byrokracie bruselskej, pretoÏe tie reformy, ktoré sa 

robia v spoloãnej poºnohospodárskej politike, sú 

orientované na to, aby sa prioritne vyváÏila ponuka 

s dopytom, keìÏe bolo viac vyrobené, ako sa 

mohlo predaÈ. Reforma sa orientuje na to, aby sa 

zniÏovala v˘roba. To povaÏujem za scestné, pretoÏe 

keì si poloÏíme otázku, preão je to tak, odpoveì 

znie: nie preto, Ïe máme veºa produktov, ale 

preto, Ïe sú drahé. Keby boli o 1/4, o 1/3 lacnej- 

‰ie, tak by sme ich vedeli predaÈ a mohli by sme 

ich vyrobiÈ viac. Svet potrebuje a bude potrebovaÈ 

stále viac potravín, pretoÏe o 20 rokov má byÈ o 

50% väã‰ia globálna potreba a o 40 rokov aÏ o 

100%. Je nesprávne identifikovanie najväã‰ieho 

problému, ktor˘m nie je nadprodukcia, ale vysoká 

cena na‰ej produkcie. Reforma by nemala byÈ 

prioritne orientovaná na zniÏovanie produkcie, ale 

na zniÏovanie nákladov, ceny produkcie. Navrhujem 

orientáciu na opatrenia, ktoré budú zabezpeãovaÈ 

v˘znamné zniÏovanie nákladov. Definoval 

som to tak, Ïe cieºom by malo byÈ o 1/3 zníÏiÈ náklady, 

vtedy sa nemusíme obávaÈ konkurencie. 

Aké dlhodobej‰ie agrárne záujmy Slovenska 

obhajujete v Európskom parlamente 

Slovensko vyrába prakticky v‰etky poºnohospodárske 

produkty lacnej‰ie neÏ ‰táty pôvodnej EÚ 

15. Hydina a bravãové mäso – tie náklady sú pribliÏne 

rovnaké, u hovädzieho mäsa, mlieka a obilia 

sú podstatne niÏ‰ie. My by sme mali na vnútornom 

trhu EÚ byÈ víÈazi v súÈaÏivosti o trhy, ale realita 

je iná, pretoÏe v prístupovej zmluve sa b˘valá 

vláda zaviazala k tak˘m podmienkam, Ïe sme 

zaãali so ‰tvrtinov˘mi dotáciami oproti tomu, ako 

majú pôvodné ‰táty EÚ a postupne sa o 5% zvy- 

‰ujú, ão je stále podstatne menej. Máme nastavené 

podmienky, ktoré nás diskriminujú a opatreniami 

nás tlaãia, hoci nie sme hor‰í z hºadiska nákladov 

ani kvality. Tlaãia nás do polohy nekonkurencieschopn˘ch, 

pretoÏe oni si vy‰‰ími dotáciami 

uhrádzajú oveºa vy‰‰iu mieru nákladov. TakÏe ná‰ 

20


dlhodob˘ záujem je ten, aby poºnohospodárska politika 

fungovala rovnako pre v‰etk˘ch. Diskutuje 

sa o tom, ãi by sa mala liberalizovaÈ a do akej miery. 

Sú tam návrhy Veºkej Británie, Francúzska, Nemecka 

– pre nás to nie je rozhodujúce. Pokiaº to 

bude platiÈ, bude sa realizovaÈ my‰lienka, Ïe od 

roku 2015 by mala EÚ a USA vytvoriÈ colnú úniu. 

Pritom v USA sa vyrába poºnohospodárska produkcia 

o 1/3 lacnej‰ie, ão by znamenalo veºk˘ 

tlak na európskych producentov zniÏovaÈ náklady. 

Aj to potvrdzuje potrebu orientácie, o ktorej hovorím 

– zniÏovanie nákladov. Máme podniky, ktoré 

sú schopné pouÏívaÈ najmodernej‰ie technológie, 

biologické a organizaãné poznatky, takÏe z 

dlhodobého hºadiska je pre nás dôleÏité, aby sme 

mali rovnaké podmienky. Chceli by sme maÈ v EÚ 

dlhodobú predstavu o tom, kam to poºnohospodárstvo 

a vidiek chceme nasmerovaÈ, pretoÏe sa nám 

ÈaÏko robia nejaké národné slovenské predstavy o 

tom, ako by to o 20 – 30 rokov mohlo a nemalo 

byÈ, keì nevieme, ako to chce EÚ. 

âo sa vám podarilo vyrie‰iÈ, zdokonaliÈ v súvislosti 

s Prognózami dlhodobého rozvoja pôdohospodárstva 

a vidieka Slovenskej republiky 

Podarilo sa mi v roku 2004 daÈ dohromady s pánom 

Plesníkom skupinu ºudí, ktorí zaãali organizovaÈ 

túto prácu. NajdôleÏitej‰ie bolo, aby som naformuloval 

pre nich zadanie, ciele prognózy a 

kam asi chce smerovaÈ toto úsilie. Myslím si, Ïe 

sa to podarilo. Zaãalo sa pracovaÈ a urobilo sa dosÈ 

zaujímav˘ch prípravn˘ch podkladov. Keì sa vymenila 

vláda, my‰lienka sa dostala do programového 

vyhlásenia a spracovala sa do dlhodob˘ch 

prognostick˘ch plánov˘ch dokumentov a ministerstvo 

to oficiálne rozvinulo. Proces e‰te nie je zav⁄‰en˘, 

aj keì o dokumente bola informovaná 

vláda. Zav⁄‰ením by malo byÈ z diskusie vytvoriÈ 

strategick˘ dokument, ktor˘ by zaväzoval k ìal- 

‰ím krokom vládu, parlament, hospodárske centrum, 

podnikateºov, samosprávu. Mal by byÈ syntetick˘m 

dokumentom o zhode názorov na to, 

ktor˘mi cestami by sa malo ísÈ, identifikovali by 

sa slabé a silné stránky a aby sa sústredili spoloãné 

sily na tieto ciele. Veºmi vzácne na tejto práci 

je to, Ïe pri ekonomicky obozretnom hospodárení 

môÏeme na Slovensku produkovaÈ o 40 – 50% 

viac potravín. Dne‰n˘ stav je útlmov˘, pretoÏe taká 

bola doteraj‰ia agrárna politika. Je to potvrdenie 

toho, Ïe by sa vláda mala orientovaÈ na rozvojovú 

agrárnu politiku. Som rád, Ïe v˘skum identifikoval, 

Ïe tie tendencie a reãi o tom, Ïe v˘znam poºnohospodárstva 

v spoloãnosti upadá a ukázalo sa 

aj v slovensk˘ch podmienkach, Ïe to vôbec nie je 

pravda, z pohºadu pridanej hodnoty ide o najväã- 

‰ie odvetvie – zamestnanosÈ 15 %. Treba zobraÈ do 

úvahy aj súvisiace odvetvia – keì nebudeme maÈ 

poºnohospodárstvo, nebudeme maÈ ani poºnohospodárske 

stavebníctvo, úãtovníctvo, financovanie, 

sluÏby agrochemické, krmovinársky priemysel 

– celá tá obsluÏná schéma je 4 – 5-násobne väã- 

‰ia neÏ samotné poºnohospodárstvo. Keì sa povie, 

Ïe slovenské poºnohospodárstvo nie je ani 4% 

HDP, ale keì zoberieme v‰etky súvislosti s t˘m, 

tak je to vlastne najsilnej‰ie odvetvie. Aj v EÚ sa 

objavili ãísla, Ïe poºnohospodárstvo reprezentuje 

prv˘ sektor s asi 13 % HDP, druh˘ je automobilov˘ 

s 11 % a tretí je chemick˘ s 9 % a dokonca 

je najsilnej‰í zamestnávateº, lebo zamestnáva aÏ 15 

% ºudí EÚ. TakÏe myslím si, Ïe t˘ch 20 – 30 rokov 

dozadu, keì politici nemali o poºnohospodárstvo 

záujem, pretoÏe bolo dosÈ potravín a boli lacné, 

ceny sa nezvy‰ovali, teraz keì sa ukázala aj 

moÏná potravinová kríza, tak aj zistenia o v˘zname 

poºnohospodárstva z národohospodárskeho 

hºadiska sú veºmi dôleÏité, pretoÏe to sme mali aj 

v programe HZDS – ide aÏ o 70 000 pracovn˘ch 

miest, keby sme vyuÏili len t˘ch 30 % a ten potenciál, 

ktor˘ tu máme k dispozícii, zintenzívnili, tak 

to sú aj národohospodársky zaujímavé ãísla, Ïe 

úplne vyvracajú obavy, ãi poºnohospodárstvo má 

byÈ prioritou. V‰etko je postavené na tom, ako to 

poºnohospodárstvo bude fungovaÈ. 

Aké úlohy v súãasnosti rie‰i Rada ministra pre 

agrárnu politiku SR, o ktorej vznik ste sa zaslú- 

Ïili 

Na môj návrh pán JureÀa zaloÏil poradn˘ orgán 

Radu ministra, kde sa mali diskutovaÈ zásadné 

strategické otázky agrárnej politiky na Slovensku 

a to malo byÈ fórum na to, aby sa stretli rôzne názory 

a aby on z nich vedel prijaÈ rozhodnutia pre 

aparát ministerstva a daÈ im zadanie, aby mohli pracovaÈ. 

Ja si myslím, Ïe to funguje a Ïe nová pani 

ministerka k tomu pristúpila po novom a trochu si 

to modifikuje, ale je to v poriadku a je to prínosné. 

Sú strategické otázky agrárnej politiky Slovenskej 

republiky v súlade s názormi medzinárodn˘ch 

in‰titúcií Ako ãasto a ak˘m spôsobom koordinujete 

stratégiu agrárnej politiky Slovenska 

Ja nekoordinujem stratégiu agrárnej politiky 

Slovenska, som jedn˘m z t˘ch, ktor˘ prikladá svoje 

názory na diskusiu spolu s názormi ºudí, ão 

majú do toho ão povedaÈ, takÏe musím na rovinu 

povedaÈ, Ïe nie som stratégom slovenského poºnohospodárstva, 

dávam k dispozícii svoje návrhy a 

zatiaº mám tak˘ pocit, Ïe sú zaujímavé, berú sa do 

úvahy a pracuje sa s nimi. 

PredloÏili ste návrh reformy spoloãnej poºnohospodárskej 

politiky, ktor˘ akceptuje záujmy 

Slovenska. Ak˘ mal ohlas 

Minul˘ rok poãas Agrokomplexu pán JureÀa organizoval 

fórum, kde sa diskutovalo na túto tému. 

Ja som za Slovensko predkladal ucelen˘ námet a 

poÀal som to viac zo ‰iroka a bolo to akceptované. 

Z ministerstva som dostal odozvu, Ïe to z 

âiech, Maìarska akceptovali a chceli by maÈ k dispozícii 

môj dokument a pracovaÈ s ním. Z âiech 

nemajú v poºnohospodárskom v˘bore nikoho, tak- 

Ïe aj t˘m je to motivované. V ãeskom parlamente 

som mal predná‰ku na tieto témy v t˘chto súvislostiach, 

takÏe tam je taká najuÏ‰ia spolupráca. 

Aké boli va‰e aktivity v oblasti bioenergetiky, 

viem Ïe ste sa o uvedenú oblasÈ zaujímali. Dospeli 

ste k nov˘m poznatkom Na ãom ste participovali 

Pred 2 rokmi, kedy bolo absolútne nad‰enie 

pre bioenergetiku, som spolu s komorou organizoval 

konferenciu na túto tému. UpozorÀoval som na 

to, Ïe je to dosÈ módna záleÏitosÈ a tro‰ku sa to znásilÀuje 

a celá prioritizácia tohto problému môÏe vyvolaÈ 

problémy v nedostatku Ïivoãí‰nych krmív, v 

raste cien potravín. Osobne sa domnievam a prezentoval 

som, Ïe by bolo ideálne, keby potreba potravín 

pre v˘Ïivu zvierat bola bilancovaná spoloãne 

s potrebou biomasy pre bioenergetiku a aby bola 

prioritne postavená potreba potravín a nadprodukcia 

aby bola smerovaná do v˘roby bioenergetiky. 

Treba to prepojiÈ so zásobami, musíme pracovaÈ s 

v˘znamn˘mi zásobami, ão sa ukazuje a potvrdilo 

to aj OSN a FAO, Ïe najväã‰ou príãinou rastu 

cien sú nedostatoãné zásoby. To, Ïe raz je viacej, 

inokedy menej, je normálne a Ïe sa poºnohospodárske 

produkty pouÏívajú pre energetiku je tieÏ 

normálne, ale normálne by bolo, keby ºudia reagovali 

na tie v˘kyvy a nestabilitu vytvorením dostatoãn˘ch 

zásob. Nie je to také jednoduché, lebo 

sú tam veºmi silné komerãné a lobistické záujmy, 

do toho vstúpili v tomto roku aj ‰pekulanti, ktorí 

skúpili veºké mnoÏstvá potravín, poãkali, aÏ zdra- 

Ïejú a pri nedostatku ich predali za vy‰‰ie ceny. 

USA dotujú napríklad bioetanol, ão my sme v EÚ 

odmietli a aj podporu pestovania energetick˘ch 

plodín. Je to zloÏit˘ mechanizmus, ale myslím si, 

Ïe je dôleÏité maÈ dostatoãné zásoby. 

Najväã‰iu kompetenciu spomedzi orgánov EÚ 

má Rada EÚ, aká je va‰a spolupráca s Àou, má 

vplyv na va‰e rozhodnutia 

Áno, osobitne v poºnohospodárskej politike 

väã‰inu rozhodnutí robí Rada EÚ. Parlament naozaj 

je ako diskusné fórum. Pracovníci Rady sa zúãastÀujú 

rokovaniach Parlamentu – tam sa robí tá 

pravá politika, to znamená, Ïe priamo volení zástupcovia 

ºudí hovoria priamo k veciam a hºadajú 

sa nejaké dohody. Potom sa tieto rozhodnutia definitívne 

prijímajú v Rade – niektoré spolurozhodovaním 

– nemôÏe ich Rada prijaÈ, pokiaº nemá 

súhlas Európskeho Parlamentu a niektoré môÏe (samozrejme 

aj Parlament samostatne robiÈ). Konkrétna 

spolupráca je na úrovni poslanec za Slovensko 

a minister za Slovensko, ja zastupujem v Parlamente 

a pani ministerka v Rade, s in˘mi ministrami z 

in˘ch ‰tátov ja nekomunikujem – komunikujem s 

poslancami z in˘ch ‰tátov a ministerka zasa na 

úrovni ãlenov Rady s ministrami in˘ch ‰tátov. 

MôÏem povedaÈ, Ïe tá spolupráca sa mimoriadne 

zlep‰ila po v˘mene vlády, sme z jednej strany minister 

aj poslanec, spolu sme tvorili agrárny program 

HZDS aj programové vyhlásenie vlády, tak- 

Ïe jednoducho to naladenie na jednu strunu je jednoznaãné 

a pri t˘ch konkrétnych krokoch sa vymieÀajú 

názory a nie sú zásadné rozdiely. Skôr sa 

bavíme o taktike – ktor˘ ‰tát nás môÏe podporiÈ, 

s k˘m môÏeme dosiahnuÈ dohody a lep‰iu spoluprácu 

pri presadení materiálov. 

Nadobudol Európsky parlament istú väã‰iu 

váÏnosÈ odkedy sa roz‰íril 

MoÏno áno, odznievajú aj iné názory, neÏ doteraz. 

Rumuni majú dosÈ ‰pecifické problémy, objavujú 

sa aj otázky maìarskej men‰iny v Rumunsku, 

z Bulharskej strany sa objavujú problémové 

vzÈahy s tureckou men‰inou v Bulharsku, takÏe to 

sú také aj nové veci a posilÀujú napríklad aÏ nacionálne 

témy a záujmy maìarsk˘ch poslancov. To 

je len jeden prvok. Napríklad veºmi ne‰Èastne 

transformovali poºnohospodárstvo, produkcia sa 

zníÏila o viac ako 50%. Napríklad Bulharsko bolo 

zásobárÀou zeleninou a kvetmi, potravinami a teraz 

ani pre seba si nevedia vyrobiÈ dostatok. Majú 

‰pecifické problémy s korupciou, s t˘m, Ïe im to 

tam celé nefunguje, ‰tátna administratíva je zle platená, 

nevedia ani dobre zúradovaÈ peniaze z Európskej 

únie. Teraz je napríklad taká vec, Ïe Bulharsku 

sa idú krátiÈ dotácie o obrovské sumy, pretoÏe 

to nie je dobre zadministrované, nevedia v˘davky 

vierohodne preukázaÈ, sú tam podozrenia z veºkej 

korupcie. 

Zaujímajú postoj aj v rámci rie‰ení dohôd s 

Ruskom, s Amerikou, povedal by som, Ïe sa to 

obohatilo ten diapazón názorov a pohºadov a Ïe EP 

je informovan˘ o problémoch tak˘ch, ktoré EÚ 15 

nepoznala a nepozná. Sú to spoloãenské a ºudské 

problémy a preto je to obohatenie, pretoÏe Ïivot je 

raz tak˘, treba problémy vyrie‰iÈ. âi je väã‰ia váÏnosÈ 

– moÏnoÏe áno. Najmä sa roz‰íril poãet hlasov 

pre nové ãlenské krajiny a pouÏívame to uÏ 

napr. pri reforme vína. Bulhari, Rumuni podporili 

a zaradili sa aj v t˘chto záujmoch sa formuje silnej‰í 

blok postsocialistick˘ch krajín, väã‰inou sa 

vedia dohodnúÈ na spoloãnom hlasovaní. 

21


S R 

UpevÀovanie vzájomnej spolupráce krajín strednej a v˘chodnej Európy je nesporne dôleÏité nielen 

pri kvalitatívnom zvy‰ovaní úrovne poºnohospodárstva, ale aj pri utuÏovaní vzájomn˘ch vzÈahov, 

ktoré vedú k porozumeniu medzi národmi. Ich hodnotu pozná aj generálna riaditeºka Sekcie 

zahraniãnej koordinácie MP SR Marieta OKENKOVÁ. Viac v rozhovore, ktor˘ pripravila Anna Komová. 

Spolu dokáÏeme viac 

V minulom roku bola podpísaná dohoda 

o spolupráci medzi Ministerstvom pôdohospodárstva 

SR a Ministerstvom pôdohospodárstva 

âªR, poãas oficiálnej náv‰tevy 

premiéra Róberta Fica. Ak˘ zámer 

spolupráce sa v nej vyzdvihuje 

Zámerom spolupráce, ktorú sme podpisom 

tejto dohody zaãali, je podpora hospodárskej 

a obchodnej spolupráce a spolupráce v oblasti 

vedy a techniky v sektoroch poºnohospodárstva 

a potravinárstva. I‰lo nám o vytvorenie 

in‰titucionálneho prostredia pre spoluprácu 

medzi slovensk˘mi a ãínskymi ekonomick˘mi 

subjektmi, vedeck˘mi v˘skumn˘mi 

ústavmi, ako aj ìal‰ími organizáciami na 

oboch stranách. 

Dohodla sa aj konkrétna spolupráca na 

realizácii troch vedecko-v˘skumn˘ch projektov. 

Aké sú to projekty, môÏete byÈ 

konkrétnej‰ia 

UÏ poãas náv‰tevy premiéra Roberta Fica 

v âíne, keì ho sprevádzal b˘val˘ minister JureÀa, 

do‰lo okrem rezortnej dohody k podpisu 

i troch ìal‰ích dohôd na úrovni na‰ich 

v˘skumn˘ch ústavov. Poãas rokovania na 

ãínskom ministerstve poºnohospodárstva v 

októbri minulého roku sme preto vychádzali 

práve z t˘chto podpísan˘ch dohôd. Dohodnuté 

boli projekty s âínskou akadémiou poºnohospodárskych 

vied: informaãná podpora 

pre trvalo udrÏateºné vyuÏitie poºnohospodárskej 

pôdy a regionálny rozvoj, podstatou 

ìal‰ieho je trvalo udrÏateºná rastlinná a Ïivoãí‰na 

v˘roba priaznivá k Ïivotnému prostrediu 

a posledn˘ sa sústreìuje na spoloãn˘ v˘skum 

spracovania, kvality a bezpeãnosti mäsov˘ch 

v˘robkov. 

V akom ‰tádiu je ich realizácia 

âo sa t˘ka projektu zameraného na informaãnú 

podporu pre trvalo udrÏateºné vyuÏitie 

poºnohospodárskej pôdy a regionálny rozvoj, 

tento projekt sa realizuje medzi Ústavom 

poºnohospodárskych zdrojov a regionálneho 

plánovania âínskej akadémie poºnohospodárskych 

vied a na‰im V˘skumn˘m ústavom 

pôdoznalectva a ochrany pôdy. 

Na pôde partnerskej organizácie v âíne sa 

uskutoãnili spoloãné odborné konzultácie o 

konkrétnom obsahu a ‰truktúre projektu. 

âínska strana prejavila záujem o implementáciu 

postupov tvorby informaãn˘ch zdrojov 

o pôde a moÏnostiach ich vyuÏitia pre racionálne 

vyuÏívanie pôdy komplexne vyvinuté 

vo V˘skumnom ústave pôdoznalectva a 

ochrany pôdy v Bratislave. Pre SR má byÈ 

projekt prínosom pri spoloãnom rozpracovávaní 

modelov˘ch rie‰ení informaãnej podpory 

pre ochranu a vyuÏívanie pôdy podºa skúseností 

ãínskeho partnera. 

Doteraj‰í priebeh spolupráce sa uskutoã- 

Àoval vzájomn˘mi konzultáciami. Urãil sa 

rozsah pilotn˘ch území v âíne a v SR, pre 

ktoré by sa mali ciele projektu rozpracovaÈ. 

Vymedzili sa zatiaº nasledovné ‰tyri okruhy 

rie‰enia: informaãná podpora pre identifikáciu 

potenciálov vhodnosti pôd pre pestovanie 

plodín, v˘voj algoritmov modelovania 

potenciálov zneãistenia vodn˘ch zdrojov dusiãnanmi 

z poºnohospodárskej v˘roby, databázové 

rie‰enia pôdno-ekologick˘ch parametrov 

území, v˘voj prezentaãn˘ch zdrojov 

elektronick˘mi médiami. 

Konkrétne produkty k spomínan˘m zadaniam 

bude moÏné dopracovaÈ spoloãne vykonávan˘mi 

aktivitami na softvérov˘ch médiách. 

Táto práca si vyÏaduje mobilitu partnersk˘ch 

organizácií. V˘mena pracovníkov 

sa predpokladá v jeseni 2008. 

Druh˘ projekt, ktorého zámerom je v˘skum 

v oblasti trvalo udrÏateºnej rastlinnej a 

Ïivoãí‰nej v˘roby priaznivej k Ïivotnému 

prostrediu, sa realizuje takisto medzi âínskou 

akadémiou poºnohospodárskych vied a 

pracoviskami Slovenského centra poºnohospodárskeho 

v˘skumu. Rozsah moÏnej spolupráce 

bol stanoven˘ pri náv‰teve ãínskych 

partnerov na Slovensku. Záujem ãínskych 

v˘skumníkov po vzhliadnutí na‰ich pracovísk 

sa orientoval hlavne na ekologické systémy 

pestovania rastlín, uchovanie genetick˘ch 

zdrojov a ‰ºachtenie rastlín, ekologicko-ekonomické 

faktory vyuÏitia trávnych 

porastov vrátane faktorov ochrany pôdy v 

horsk˘ch a podhorsk˘ch oblastiach, kvalitu 

mlieka z pohºadu genetiky, v˘Ïivy a prostredia 

chovu, vyuÏitie ‰pecifick˘ch vlastností 

ovãieho mlieka vo v˘Ïive obyvateºstva a 

zaujímali sa tieÏ o systémy chovu králikov. 

22


S R 

Následná spolupráca sa orientuje hlavne na 

uchovanie, zlep‰ovanie a vyuÏívanie genetick˘ch 

zdrojov rastlín a ich divo rastúcich príbuzn˘ch 

druhov, kde ústav rastlinnej v˘roby 

centra uÏ v minulosti vyuÏíval ãínske 

moÏnosti. Veºmi dôleÏité tu bude nájsÈ a 

zhodnotiÈ také genetické zdroje rastlín, ktoré 

budú adaptabilné na oãakávané klimatické 

zmeny, predov‰etk˘m tolerantné voãi suchu, 

na druhej strane voãi nízkym teplotám 

a ìal‰ím abiotick˘m faktorom. 

V oblasti Ïivoãí‰nej v˘roby sa zaãalo s v˘menou 

skúseností v oblasti vyuÏitia transgenézy, 

molekulárno-genetick˘ch a plemenárskych 

postupov pre zlep‰ovanie genofondu 

zvierat. 

Pri náv‰teve ãínskych v˘skumn˘ch pracovísk 

mali na‰i v˘skumníci moÏnosÈ vidieÈ ich 

vysokú úroveÀ, predov‰etk˘m z pohºadu infra‰truktúry. 

Tretí projekt, ktor˘ sa sústreìuje na spoloãn˘ 

v˘skum spracovania, kvality a bezpeãnosti 

mäsov˘ch v˘robkov, sa len teraz spú‰- 

Èa, keìÏe mu predchádzala príprava dohody 

o spolupráci medzi V˘skumn˘m ústavom 

potravinárskym v Bratislave a uÏ spomínanou 

âínskou akadémiou poºnohospodárskych 

vied. Treba povedaÈ, Ïe v ãase, keì sa 

podpísali dohody s predchádzajúcimi dvoma 

v˘skumn˘mi ústavmi, sme e‰te nevedeli, Ïe 

budeme pripravovaÈ i ìal‰iu dohodu. Návrh 

tejto dohody je hotov˘, v súãasnosti ho pripomienkuje 

ãínska strana, pripravuje sa jej 

podpis a rozbieha sa dohodnut˘ projekt. 

Kto a s ak˘m nasadením sa na nich zúãast- 

Àuje 

Na projektoch pracujú vedeckí pracovníci 

v˘skumn˘ch ústavov rezortu pôdohospodárstva, 

teda V˘skumného ústavu pôdoznalectva 

a ochrany pôdy, Slovenského centra 

poºnohospodárskeho v˘skumu a V˘skumného 

ústavu potravinárskeho. 

V súãasnosti sa spolupráca obmedzuje na 

elektronickú komunikáciu, keìÏe bohuÏiaº, 

v súvislosti s krátením finanãn˘ch prostriedkov 

na zahraniãné pracovné cesty, sme museli 

upustiÈ od náv‰tevy na‰ich v˘skumníkov 

na partnerskej âínskej akadémii poºnohospodárskych 

vied. Je to ‰koda, pretoÏe takéto 

projekty sa ÈaÏko realizujú bez osobného 

kontaktu. 

Vzhºadom na trvalú poddimenzovanosÈ 

finanãného zabezpeãenia na‰ich v˘skumn˘ch 

pracovísk sú preto na‰e moÏnosti ponuky 

spolupráce limitované. 

Ak˘ v˘vojov˘ stupeÀ spæÀa v súãasnosti 

oblasÈ informaãnej podpory pre trvalo 

udrÏateºné vyuÏitie poºnohospodárskej 

pôdy a regionálny rozvoj, spoloãného slovensko-ãínskeho 

v˘skumu 

Informaãná podpora pre ochranu a 

vyuÏívanie pôdy je na Slovensku rozpracovaná 

a elektronickou formou poskytovaná na 

veºmi vysokej úrovni. Cez pôdny portál 

www.vupu.sk sú uÏívateºom z poºnohospodárskej 

a environmentálnej praxe poskytované 

podrobné údajové a mapové informácie o 

vlastnostiach na‰ich pôd. Primárne a najmä 

odvodené údaje zásadne pomáhajú hospodárom 

na pôde v ich rozhodovacom procese a 

súãasne ich upozorÀujú na prípadné obmedzenia 

pri hospodárení, napríklad z dôvodov 

ochrany Ïivotného prostredia. Systém tohto 

akéhosi informaãného poradenstva sa sústavne 

zdokonaºuje a sofistikuje najmä vyuÏívaním 

aktuálnych informácií získavan˘ch 

zo satelitov. 

Nadviazalo sa aj na kvalitu a bezpeãnosÈ 

mäsov˘ch v˘robkov, ão je dôleÏité aby sa 

pri jej zvy‰ovaní dodrÏiavalo Na ãom ste 

sa dohodli a ão sa prenieslo uÏ do praxe 

NajdôleÏitej‰ím hºadiskom pri mäsov˘ch 

a potravinárskych v˘robkoch v‰eobecne je 

bezpeãnosÈ a ochrana zdravia spotrebiteºa. 

Ako je to s trvalo udrÏateºnou rastlinnou 

a Ïivoãí‰nou v˘robou, ktorá ma byÈ priaznivá 

k Ïivotnému prostrediu, na‰li ste spoloãné 

postupy, alebo ste sa v názoroch odli‰ovali 

Trvalá udrÏateºnosÈ poºnohospodárstva má 

rovnaké ciele na celom svete: zabezpeãiÈ 

ekologicky tolerantnú, ekonomicky efektívnu 

a sociálne akceptovateºnú produkciu. Rozdiely 

sú v‰ak v sociálno-ekonomick˘ch a 

prírodno-klimatick˘ch podmienkach. Z toho 

vypl˘va aj stav, v ktorom sa poºnohospodárstvo 

v na‰ich krajinách nachádza. Ciele spoloãného 

záujmu vo v˘skume, ktoré uÏ boli 

vymenované, ukázali, Ïe v mnohom môÏu 

byÈ postupy spoloãné. Postupy a nástroje 

v‰ak môÏu maÈ ãasovú rozdielnosÈ. 

Aká je podºa vás ìal‰ia spolupráca âªR s 

krajinami strednej a v˘chodnej Európy 

Vyvíja sa dostatoãná iniciatíva aj v oblasti 

obchodu 

âo sa t˘ka ná‰ho rezortu, veºk˘ potenciál 

má spolupráca v oblasti obchodu s genetick˘m 

reprodukãn˘m materiálom hovädzieho 

dobytka, zo slovenskej strany je záujem aj o 

v˘voz ná‰ho vína do âíny. âína prejavila záujem 

aj o kvalitné minerálne vody z ná‰ho regiónu, 

na ão sme upozornili aj na‰e firmy. 

SkutoãnosÈ, na ktorú v‰ak nemoÏno zabúdaÈ 

je, Ïe âína v posledn˘ch rokoch dosiahla 

pozoruhodn˘ hospodársky rast. Roãn˘ rast 

HDP dosahuje v âíne 8 – 10 %. V roku 2007 

to bolo dokonca okolo 11,4 %. Je samozrejmé, 

Ïe âína je v súãasnosti jednou z najatraktívnej‰ích 

destinácií pre priame zahraniãné 

investície pre v‰etky krajiny, vrátane krajín 

ná‰ho regiónu. 

Ste spokojná s v˘vojom obchodnej politiky 

s poºnohospodárskymi komoditami 

Zahraniãnoobchodná bilancia agropotravinárskeho 

sektora medzi Slovenskou republikou 

a âínskou ºudovou republikou vykazuje 

trvalo záporné saldo obchodnej bilancie. 

Dokonca v roku 2005 sa nerealizovali Ïiadny 

v˘vozy zo SR do âíny, ãiÏe obchodná v˘mena 

bola jednostranná. V roku 2006 sa e‰te 

viac zv˘‰ili dovozy z âíny do SR, priãom od 

nás sa vyviezla na ãínsky trh iba jedna komodita, 

a to cukor. V roku 2007 v‰ak stúpol ná‰ 

v˘voz agrokomodít do âíny pribliÏne 1,5-násobne. 

VyváÏali sme najmä ãokoládu, rastlinné 

ãasti a semená. Zaujímav˘mi v˘vozn˘mi 

artiklami sa javia rastliny, semená, potravinové 

prípravky, ostatné cukry, ãokoláda 

ãi minerálne vody a víno. Boli pokusy preraziÈ 

na ãínsky trh so slovensk˘mi vínami, ale 

na‰i v˘robcovia nevyrábajú dostatoãné 

mnoÏstvá zodpovedajúce ãínskym poÏiadavkám. 

Okrem toho prenikanie na ãínsky trh je 

veºmi problematické, nakoºko âíÀania majú 

prednostne záujem o nové technológie a o 

moÏnosti ich prispôsobenia svojim podmienkam, 

napr. v spolupráci s francúzskymi firmami, 

ale máme informáciu, Ïe aj s maìarsk˘mi 

vyrábajú svoje vlastné vína, na ktoré 

sú aj patriãne hrdí. 

Z hºadiska celkovej negatívnej obchodnej 

bilancie SR v agropotravinárskom sektore 

dochádza k jej postupnému prehlbovaniu od 

ná‰ho vstupu do EÚ. Redukcia v˘robn˘ch 

kapacít, neustála likvidácia podnikov spracovateºského 

priemyslu (cukrovary, konzervárne, 

pivovary, mliekárne, mäsokombináty), 

rast kúpnej sily obyvateºstva, obmedzená 

domáca ponuka, zvy‰ujúci sa tlak na roz‰irovanie 

sortimentu v˘robkov a dovoz ãasto 

lacnej‰ích, i keì nie vÏdy kvalitn˘ch v˘robkov 

zo strany obchodn˘ch reÈazcov moÏno 

oznaãiÈ za hlavné faktory nepriaznivej obchodnej 

bilancie SR. 

âo je dôleÏité pri posilÀovaní vzájomnej 

ekonomickej a obchodnej v˘meny s agrokomoditami 

medzi âínou a krajinami 

strednej a v˘chodnej Európy 

Partnerstvo EÚ vo v‰eobecnosti s âínou by 

malo byÈ vyváÏené – otvorenie európskeho 

trhu pre ãínske v˘robky by malo byÈ kompenzované 

otváraním ãínskeho trhu pre európske 

v˘robky. Európa by mala byÈ nekompromisnej‰ia 

a vyÏadovaÈ dôsledné plnenie povinností, 

ku ktor˘m sa âína zaviazala pri 

vstupe do WTO. Rovnako treba byÈ nekompromisn˘ 

pri kontrole kvality a bezpeãnosti 

v˘robkov dováÏan˘ch z âªR. 

ëal‰ie zasadnutie pracovnej skupiny by 

malo byÈ na Slovensku v roku 2009. âo 

v‰etko treba dovtedy stihnúÈ a pripraviÈ na 

rokovanie. S ak˘mi návrhmi poãítate 

Aká spoloãná problematika bude stredobodom 

záujmu 

Pred zasadnutím pracovnej skupiny na 

Slovensku v roku 2009 by sa mala predov‰etk˘m 

oficiálne podpísaÈ dohoda o spolupráci 

medzi V˘skumn˘m ústavom potravinárskym 

a âínskou akadémiou poºnohospodárskych 

vied, ão by nemal byÈ problém. Bude potrebné 

zhodnotiÈ aktivity zrealizované v rámci 

v‰etk˘ch troch projektov a vyvodiÈ z nich závery, 

prípadne sa dohodnúÈ s ãínskou stranou 

na ich pokraãovaní. Nie je vylúãené ani to, 

Ïe z ãínskej strany budú prezentované nové 

návrhy ìal‰ích projektov. K tomu je v‰ak 

e‰te predãasné sa vyjadrovaÈ. Urãite bude 

dôleÏité vychádzaÈ z na‰ich reálnych moÏností, 

ako aj s v˘vinu na‰ej obchodno-ekonomickej 

spolupráce v oblasti agrokomodít a potravinárskych 

v˘robkov. Na‰ím cieºom je aj 

tak˘mto spôsobom podporiÈ presadzovanie sa 

slovensk˘ch firiem na ãínskom trhu. Stále 

v‰ak treba maÈ na zreteli odli‰nosti v kultúre 

aj pri rokovaniach s ãínskymi partnermi. 

23


S R 

Vlna je prírodn˘ materiál, ktor˘ po celé stároãia nenahradili iné priemyselné vlákna. Existenciu 

bez vlnen˘ch v˘robkov si hádam ani nevieme predstaviÈ. Je teda potrebné venovaÈ jej primeranú 

pozornosÈ v poºnohospodárskej oblasti. VyuÏitie vlny je dnes veºmi ‰iroké, a preto sa Ïivoãí‰na v˘roba 

bez chovu oviec nezaobíde. PozornosÈ tejto problematike venuje aj redaktorka Anna Komová v rozhovore 

s generálnou riaditeºkou Sekcie poºnohospodárstva MP SR Jarmilou DUBRAVSKOU. 

MôÏe byÈ jemná a poddajná, 

ale aj hrubá a drsná... 

V rámci poºnohospodárstva je neodluãiteºnou 

súãasÈou jeho prosperity aj chov oviec, 

ão je, ako som sa doãítala, v porovnaní s âeskou 

republikou na‰ou prioritou. Aká je situácia 

v súãasnosti 

Chov oviec má na Slovensku dlhoroãnú tradíciu. 

Na‰a história, kultúra, ãi kulinárske umenie 

sú späté práve s chovom oviec. V minulosti 

platilo: „oveãka trojak˘ úÏitok má‰“. Okrem 

vlny to bola produkcia mlieka a mäsa. Dnes je 

situácia iná. Pre chovateºov oviec má v˘znam 

najmä mlieko, ktoré predávajú priamo spracovateºom 

a ovãie mäso, ktoré je finanãne zaujímavé 

najmä pre odberateºov z in˘ch ãlensk˘ch 

‰tátov. Vlna, ktorú získavame po ostrihaní 

oviec, chovan˘ch na Slovensku, v‰ak nemôÏe 

konkurovaÈ vlne z dovozu. Práve pri kvalite 

vlny sú dôleÏité klimatické podmienky, ãiÏe 

vlna oviec zo strednej Európy nemôÏe v jemnosti 

konkurovaÈ ovãej vlne z Austrálie, ãi 

·panielska. Hrúbka vlny, teda hrúbka vlasu, súvisí 

s jeho zakorenením. âím vlas korení plyt- 

‰ie, t˘m je jemnej‰í – má viac oblúãikov. âím 

je koÏa jemnej‰ia, vlasy v nej korenia plyt‰ie. 

TakÏe v oblastiach s vy‰‰ou teplotou majú 

ovce jemnej‰iu vlnu, ktorá je drah‰ia a vhodnej‰ia 

na v˘robu kvalitn˘ch v˘robkov. V ãase, 

keì bolo Slovensko súãasÈou âeskoslovenska, 

boli na produkciu vlny poskytované vysoké dotácie, 

av‰ak jej reálna hodnota bola v˘razne niÏ- 

‰ia. Dnes sa uÏ dotácie na vlnu neposkytujú, 

bolo by to v rozpore so Spoloãnou poºnohospodárskou 

politikou Európskej únie. Skutoãná 

nákupná cena vlny sa podºa ‰tatistick˘ch údajov 

pohybuje okolo 16 aÏ 19 Sk za kilogram 

potnej vlny, teda vlny po jej ostrihaní. 

Chov oviec je pre nás dôleÏit˘ z viacer˘ch 

dôvodov. Ak chceme, aby bola na‰a krajina turisticky 

atraktívna, musia byÈ na‰e lúky a pasienky 

obhospodarované, mali by byÈ kosené 

a spásané. NuÏ a zviera má lep‰iu chodivosÈ 

ako technika, dostane sa aj na svahy s vysok˘m 

sklonom, nepotrebuje benzín, ãi naftu a nezneãisÈuje 

prostredie exhalátmi. Navy‰e zvieratá 

chované na pastve produkujú kvalitnej‰ie mlieko 

a mäso, a kvalita je pre nás, konzumentov, 

dôleÏitá. Vìaka zdrav˘m potravinám si udrÏiavame 

vlastné zdravie. KaÏdá krajina má iste záujem 

o kvalitné a zdravé potraviny, ale nie 

kaÏdá krajina má také ideálne prírodné podmienky 

pre chov oviec ako Slovensko. Slovensko 

má viac ako 800-tisíc hektárov trávnych 

porastov, ktoré je potrebné rozumne vyuÏívaÈ 

a tak˘mto vyuÏitím by mohol byÈ práve roz‰írenej‰í 

chov oviec. 

âo v‰etko sa robí pre to, aby sa dobrá prosperita 

práve v chove oviec aj kôz udrÏala 

Slovensko je súãasÈou Európskej únie, a tak 

môÏe vytváraÈ podmienky len v rámci moÏností 

platnej legislatívy. Aby sme na Slovensku zachovali 

chov oviec a nedo‰lo k takému drastickému 

poklesu stavu oviec, ako napríklad 

pred rokmi v âeskej republike, zaãali sme poskytovaÈ 

finanãné prostriedky chovateºom na 

tzv. prémiové práva. Bola to jedna z moÏností, 

ako poskytnúÈ malú ãasÈ finanãn˘ch prostriedkov 

chovateºom. V˘‰ka podpory cca 600 

Sk mala chovateºov podporiÈ najmä morálne. 

Pre chovateºov sú najdôleÏitej‰í spotrebitelia, 

veì bez dopytu po bryndzi, ovãom hrudkovom 

syre, korbáãikoch, pareniciach ãi ovãom mäse, 

by nemali perspektívu. 

Mrzí ma v‰ak, Ïe chov kôz je u nás stále nedocenen˘. 

Sme jednou z mála krajín, kde sa na 

pultoch aÏ príli‰ ãasto objavujú drahé kozie 

syry a mlieko z in˘ch ãlensk˘ch ‰tátov. Na‰e 

v˘robky, ktoré dokáÏeme vyrobiÈ lacnej‰ie a 

minimálne v rovnakej kvalite, ch˘bajú. Máme 

chovateºov kôz, ktorí produkujú kvalitné mlieko, 

ale majú problém dostaÈ sa na trh. 

A ão robíme pre chovateºov oviec a kôz 

dnes Chovatelia môÏu získaÈ podporu napríklad 

na investície z Programu rozvoja vidieka 

na roky 2007 – 2013. ZároveÀ chovatelia získavajú 

podporu formou platieb na veºké dobytãie 

jednotky. Z finanãného balíka, ktor˘ je 

k dispozícii na ‰tátnu pomoc, je ãasÈ urãená aj 

chovateºom oviec a kôz. PravdaÏe, finanãné 

prostriedky sú len jednou ãasÈou. DôleÏité sú 

aj ìal‰ie oblasti, ako napríklad vzdelávanie, poradenstvo, 

v˘skum, ale aj organizovanie v˘stav. 

Vìaka Plánu rozvoja vidieka, ãi Programu 

rozvoja vidieka boli zorganizované ‰kolenia 

pre chovateºov oviec zamerané na získavanie 

mlieka, jeho ìal‰ie spracovanie na rôzne druhy 

v˘robkov, systémy chovu, ale aj spôsoby 

pasenia ãi zvy‰ovania kvality pastevného porastu. 

V t˘chto ãinnostiach sa bude pokraãovaÈ 

aj v nasledujúcom období a verím, Ïe chovatelia 

budú vyuÏívaÈ získané informácie pre 

prospech svojich vlastn˘ch fariem, a t˘m aj pre 

prospech chovu oviec a kôz na Slovensku. 

V ktorej ãasti Slovenska sa tomuto odvetviu 

poºnohospodárstva najlep‰ie darí 

Chov oviec je typick˘ najmä pre oblasÈ severného 

a stredného Slovenska. V˘borní chovatelia 

oviec sú v‰ak aj v regióne Nitry, Levíc, 

ãi Sabinova. V minulosti bolo Slovensko rozdelené 

na urãité oblasti, platila rajonizácia. 

Boli urãené plemená, ktoré boli vhodné na 

chov v jednotliv˘ch oblastiach podºa prírodn˘ch 

podmienok. V súãasnosti môÏe chovateº 

chovaÈ akékoºvek plemeno oviec kdekoºvek na 

Slovensku, av‰ak vÏdy sú dôleÏité náklady na 

chov jednotliv˘ch plemien. 

Ak˘ hospodársky osoh je z takého chovu, 

preão je pre na‰e poºnohospodárstvo dôle- 

Ïité práve udrÏanie si kvalitného chovu 

Kvalitn˘ chov je základom prosperity cho- 

24


S R 

vateºa. Ak chovateº vlastní zvieratá, ktoré majú 

genetické predpoklady pre vysokú produkciu 

mlieka, ãi vysoké priemerné denné prírastky 

alebo kvalitnú vlnu, má istotu, Ïe pri dobr˘ch 

chovateºsk˘ch podmienkach sa tieto genetické 

predpoklady aj uplatnia. PravdaÏe, kvalitnú 

produkciu je potrebné speÀaÏiÈ na trhu. 

Usporadúvajú sa aj stretnutia na európskej 

úrovni, ktoré priná‰ajú nové poznatky pre 

chov oviec Dá sa z ich ãerpaÈ aj pre chov 

v na‰ich podmienkach 

V jednej z predchádzajúcich odpovedí som 

uviedla, Ïe pre chovateºov je dôleÏitá veda, v˘skum 

ãi organizovanie v˘stav. Existuje veºké 

mnoÏstvo podujatí, kde sa chovatelia môÏu 

stretnúÈ, vymeniÈ si skúsenosti, poradiÈ si navzájom. 

KaÏd˘ rok sú usporiadané konferencie, 

semináre, stretnutia, v˘stavy, ktoré sú zamerané 

na urãité oblasti, napríklad na genetiku, 

chov, ‰ºachtenie, veterinárnu starostlivosÈ, 

ale aj na k⁄menie, ãi plemenitbu oviec. Chovatelia 

teda majú moÏnosÈ získavaÈ teoretické 

poznatky a aplikovaÈ ich vo svojich chovoch. 

Chovatelia sú zdruÏení aj v nadnárodn˘ch organizáciách, 

ktoré sa aktívne zúãastÀujú aj na 

príprave legislatívy a hoci sú podmienky v 

jednotliv˘ch krajinách ‰pecifické, mnohé poznatky 

sú aplikovateºné takmer v kaÏdej krajine, 

v kaÏdom chove. 

âo je dôleÏité nepodceniÈ, na ão netreba zabúdaÈ 

a aké sú v˘sledky v porovnaní s EÚ 

Chovateº nikdy nesmie zabudnúÈ na to, Ïe 

pracuje so Ïiv˘mi tvormi. Poºnohospodárstvo 

je rizikovou oblasÈou pre podnikanie, v˘sledky 

závisia vÏdy od poãasia, ktoré nedokáÏeme 

ovplyvniÈ. Ak je rok such˘, znamená to nedostatok 

krmiva, slabú úrodu, niÏ‰ie prírastky, ãi 

produkciu mlieka. Ak naopak veºa pr‰í, v˘sledky 

sú opäÈ nepriaznivé. 

Ak by sme hodnotili v˘sledky v chove oviec 

v rámci krajín EÚ, dosiahli by sme zaujímavé 

umiestnenie v prvej desiatke krajín. Podºa údajov 

z centrálnej evidencie hospodárskych zvierat 

sme v prvom ‰tvrÈroku chovali 359-tisíc 

oviec. Patríme ku krajinám, kde sa poãet oviec 

zvy‰uje. Produkcia mlieka na dojenú bahnicu 

je viac ako 73 kilogramov (chovy s kvalitn˘mi 

bahnicami vyprodukujú dvojnásobne viac 

mlieka ako je priemerná produkcia za Slovensko), 

odchov jahniat sa pohybuje okolo 94 

kusov na 100 bahníc. V produkãn˘ch a reprodukãn˘ch 

parametroch v chove oviec sme na 

tom dobre, hor‰ie je to v spotrebe komodít na 

obyvateºa. Pri tomto kritériu v˘razne zaostávame 

za chovateºsky vyspel˘mi krajinami, keì 

sa v EÚ-27 v roku 2007 spotrebovalo priemerne 

na jedného obyvateºa 2,85 kg ovãieho mäsa, 

priãom v EÚ-15 bola spotreba 3,3 kg. NajniÏ- 

‰ia spotreba ovãieho mäsa je v EÚ-10 len 0,3 

kg, av‰ak na Slovensku je to menej ako polovica 

zo spotreby EÚ-10. 

PozornosÈ pri chove oviec sa sústreìuje predov‰etk˘m 

na vlnu, pretoÏe otázka produkcie 

kvality vlny je stále aktuálna. âo je potrebné 

dodrÏaÈ aby bola vlna kvalitná, aké 

máte skúsenosti, prípadne teoretické poznatky 

z medzinárodn˘ch konferencií, ktoré 

sa poriadajú na spomínanú tému 

Ovce sú dôleÏité pre produkciu mlieka, mäsa 

a pravdaÏe aj vlny. Kvalita vlny je veºmi dôleÏitá 

pre moÏnosti jej ìal‰ieho spracovania. 

Kvalitná vlna musí byÈ ão najmenej zneãistená, 

nemala by byÈ zak⁄mená (nemala by obsahovaÈ 

rastlinné neãistoty), nemá obsahovaÈ v˘kaly. 

Kvalitná vlna je typická vlasmi bez defektov, 

ãiÏe vlas by mal byÈ rovnako hrub˘ po 

celej svojej dæÏke (ide o jemnosÈ vlasu – teda 

jeho priemernú hrúbku). Pri spracúvaní vlny je 

dôleÏitá dæÏka vlasu. Rúno by v na‰ich podmienkach 

nemalo obsahovaÈ m⁄tvy vlas, ãi 

ãierny vlas, ktoré sú nevhodné pre ìal‰ie spracovanie. 

Ktor˘mi ìal‰ími hodnotn˘mi v˘robkami sa 

môÏeme pochváliÈ pri jednotliv˘ch chovoch 

Chovatelia oviec sa zaoberajú najmä produkciou 

mlieka, v men‰ej miere je to produkcia 

hrudkového syra ãi in˘ch v˘robkov priamo na 

farmách. Chovatelia, ktorí sa zaoberajú chovom 

dojn˘ch oviec, produkujú najmä jahÀacie 

mäso, ktoré je urãené takmer v˘hrade na taliansky 

trh. 

Aká je v súãasnosti úroveÀ v˘meny informácií, 

ktoré sa zaoberajú chovom oviec a kôz 

medzi jednotliv˘mi krajinami EÚ 

O chove oviec je dostatoãné mnoÏstvo informácií 

dostupn˘ch priamo na internetov˘ch 

stránkach. Aj jednotlivé ãlenské ‰táty majú 

dostatok informácií. Informácie sa dostávajú k 

chovateºom viacer˘mi spôsobmi, v prvom rade 

cez ‰tátne orgány – ministerstvá, veterinárne 

správy, keìÏe zástupcovia ãlensk˘ch ‰tátov sa 

aktívne stretávajú na zasadnutiach v Bruseli. V 

druhom rade získavajú chovatelia informácie 

cez svoje vlastné organizaãné ‰truktúry. Mnohé 

ovãiarsky vyspelé krajiny sú aktívne v medzinárodn˘ch 

organizáciách (napr. COPA – 

COGECA). Tu majú chovatelia a ich zástupcovia 

priestor na diskusie o problémoch a moÏnosti 

spoloãne hºadaÈ rie‰enia a v˘chodiská. 

Pred ‰tyrmi rokmi sa zaãalo v odborn˘ch kruhoch 

diskutovaÈ o elektronickej identifikácii, 

ktorá mala byÈ povinná pre krajiny EÚ od 1. januára 

2008. Na dva roky bol proces oddialen˘, 

nie v‰ak zastaven˘. Práve v období, keì je 

situácia na trhu nepriaznivá, sú chovatelia v˘razne 

aktívnej‰í. 

Kto je zapojen˘ do procesu v˘roby a produkcie 

vlny, aké sú podmienky pre prácu v 

tejto oblasti Má Slovensko dostatok odborníkov 

pre túto oblasÈ poºnohospodárstva 

Na zaãiatku je chovateº, ktor˘ okrem produkcie 

mlieka ãi mäsa, produkuje vÏdy aj vlnu. 

Podºa plemena, ktoré chovateº vlastní, získava 

vlnu jeden ãi dvakrát do roka. Priemerne získa 

chovateº od jednej ovce do 2 kg potnej vlny 

za rok. Potom nastupuje v˘kup vlny. Ceny 

vlny sú rôzne, av‰ak aj pri kvalitnej vlne je cena 

vzhºadom na prácnosÈ jej získavania nízka. 

Cena vlny ãasto nepokryje ani náklady na jej 

získanie. Spracovanie vlny je nároãné, treba ju 

najprv vytriediÈ, oddeliÈ kvalitnej‰ie ãasti od nekvalitnej, 

‰pinavej vlny, ktorá sa nedá spracovaÈ. 

Následne je potrebné vlnu ‰peciálne upraviÈ 

(vlna sa perie, upravuje sa obsah vlnotuku, 

zbavuje sa vlnopotu). Na Slovensku pôsobí 

viacero spracovateºsk˘ch firiem, ktoré sa zaoberajú 

nákupom vlny a jej ìal‰ím spracovaním. 

Nie je tajomstvom, Ïe vlna sa beÏne upravuje 

mimo územia Slovenska a k nám sa vozí 

pripravená na ìal‰ie spracovanie, alebo uÏ 

priamo v hotov˘ch v˘robkoch. 

Z odbornej stránky sme mali v minulosti veºmi 

kvalitn˘ch odborníkov, av‰ak vzhºadom na 

súãasné postavenie vlny, nie je dopyt po odborníkoch 

so ‰peciálnym zameraním na vlnu. 

âo priná‰a pre Slovensko dobrá produkcia 

vlny a ostatn˘ch v˘robkov z ovãiarstva Je 

tá práca rentabilná 

Ovãiarstvo je nielen zdrojom mäsa, mlieka, 

vlny, vnútorností a koÏí. Ovãiarstvo je zdrojom 

kvalitn˘ch potravín. Asi málo ºudí vie, Ïe ovãie 

mlieko ãi mäso obsahuje konjugovanú kyselinu 

linolovú (CLA), ktorá priaznivo pôsobí 

na tráviaci trakt, pomáha pri ateroskleróze 

a známe sú jej protikarcinogénne úãinky. Ovãiarstvo 

je tieÏ zdrojom pracovn˘ch miest pre 

zamestnancov v spracovateºskom priemysle, ãi 

v potravinárstve. Chovom oviec môÏeme chrániÈ 

Ïivotné prostredie, správnou a usmerÀovanou 

pastvou vyuÏívaÈ trávne porasty tak, aby 

sa zabránilo roz‰irovaniu nevhodn˘ch druhov 

rastlín. Ak sa pozeráme na chov oviec len cez 

ãísla, je moÏné dosiahnuÈ rentabilitu v chovoch, 

ale v˘sledky v produkãn˘ch a reprodukãn˘ch 

ukazovateºoch musia byÈ nadpriemerné. 

Je podºa vás Ïivoãí‰na v˘roba na Slovensku 

dostatoãne finanãne dotovaná 

Je ÈaÏké nájsÈ presné vyjadrenie pre slovo dostatoãn˘. 

Ak hovoríme o finanãn˘ch prostriedkoch 

pre akúkoºvek oblasÈ hospodárstva, asi by 

sme nena‰li úplnú spokojnosÈ nikde. Finanãné 

prostriedky do Ïivoãí‰nej v˘roby idú vìaka 

viacer˘m tokom, nie je to len priama pomoc 

cez podporu na veºké dobytãie jednotky, podpora 

cez ‰tátnu pomoc na plemenárske ãinnosti, 

ãi podpory na investície, nákup strojov, rekon‰trukcie 

a v˘stavby ustajÀovacích priestorov, 

platby na Ïivotné podmienky zvierat. Ide 

aj o nepriamu podporu, napríklad cez ‰kolské 

mlieko, propagáciu kvalitn˘ch v˘robkov 

(Znaãka kvality). Na‰ím cieºom je podporovaÈ 

Ïivoãí‰nu v˘robu na Slovensku tak, aby sme sa 

o pár rokov nemuseli chodiÈ pozeraÈ do zoologick˘ch 

záhrad na hospodárske zvieratá, ktoré 

dnes chováme. Verím, Ïe vìaka uroben˘m 

zmenám v oblasti podpornej politiky, zachováme 

Ïivoãí‰nu v˘robu v symbióze s rastlinnou 

v˘robou. Îivoãí‰na v˘roba nemôÏe existovaÈ 

bez rastlinnej v˘roby, sú navzájom prepojené. 

A podobne rastlinná v˘roba potrebuje Ïivoãí‰- 

nu v˘robu. 

Aké sú perspektívy, ão plánujete zmeniÈ, 

alebo obmeniÈ, aby sa zv˘‰ila produkcia v 

ovãiarstve 

Chov oviec povaÏujem za perspektívny. Potrebujeme 

v‰ak viac aktivizovaÈ chovateºov, 

aby vytvárali zdruÏenia, ktoré budú silnej‰ie pri 

vyjednávaní s odberateºmi, ãi uÏ ide o ceny 

mäsa alebo mlieka. V zahraniãí nie je niã neobvyklé, 

Ïe chovatelia sú zároveÀ majiteºmi 

mliekarne alebo bitúnku. Zisk je teda rovnomerne 

prerozdelen˘ v‰etk˘m vlastníkom, teda 

chovateºom a nákupné ceny sú reálne. Chovatelia 

majú potom nielen väã‰iu istotu, ale aj 

zodpovednosÈ. 

Podporujeme tvorbu projektov na propagáciu 

kvalitn˘ch produktov z chovu oviec. Na 

Slovensku máme kvalitné v˘robky, len je potrebné, 

aby sme ich dokázali vyuÏiÈ pre na‰ich 

obyvateºov na zlep‰enie ich stravovacích návykov. 

25


S R 

Súãasnou úlohou poºnohospodárstva a potravinárstva je popri udrÏiavaní vysokej úrovne zdravotnej 

bezpeãnosti potravín rozvíjaÈ aj ich kvalitu v súlade so zásadami zdravej v˘Ïivy a poÏiadavkami 

spotrebiteºov. Rozhovor na túto tému poskytla generálna riaditeºka Sekcie potravinárstva 

Ministerstva pôdohospodárstva SR Andrea JURâÁKOVÁ redaktorke Anne Komovej. 

Kvalita je dôleÏitá aj v potravinách 

V súãasnosti je stále viac t˘ch, ktorí preferujú 

zdrav˘ Ïivotn˘ ‰t˘l, správne v˘Ïivové návyky. 

Máte na to v rámci vá‰ho pôsobenia, aby ste zabezpeãili 

v‰etky potreby pre takto zm˘‰ºajúcich 

ºudí 

Úlohou agropotravinárstva je zabezpeãovaÈ 

v˘Ïivu obyvateºstva, produkovaÈ dostatok predov‰etk˘m 

bezpeãn˘ch a kvalitn˘ch potravín, 

ktoré svojím zloÏením pozitívne prispejú k pestrej 

a vyváÏenej strave a v neposlednom rade k aktuálnemu 

trendu zdravého Ïivotného ‰t˘lu. V súvislosti 

s rastúcim v˘skytom civilizaãn˘ch ochorení 

je zdôraznené poslanie potravinárov zvy‰ovaÈ 

podiel tak˘ch potravín, ktoré môÏu pôsobiÈ pozitívne 

a preventívne vytváraÈ predpoklady na zni- 

Ïovanie v˘skytu neprenosn˘ch ochorení, úmrtnosti 

a celkové posilÀovanie zdravia. Pri nákupe potravín 

sa spotrebiteº v Spoloãenstve denne stretáva 

s ãoraz väã‰ím mnoÏstvom potravín, ktoré sú 

na obale oznaãené v˘Ïivov˘mi a zdravotn˘mi 

tvrdeniami ako sú napr.: nízkoenergetick˘, bez 

energetickej hodnoty, s nízkym obsahu tuku, 

„light“, „prírodn˘“ alebo s nízkym obsahom cukru, 

resp. sodíka/soli, s vysok˘m obsahom vlákniny, 

prípadne, Ïe potravina je zdrojom urãitého vitamínu 

alebo minerálnej látky. 

Na lep‰iu orientáciu spotrebiteºov v spleti t˘chto 

údajov, aj ich informovanosÈ a uºahãenie v˘beru, 

Európska únia pristúpila k harmonizácii legislatívy 

v tejto oblasti. Cieºom je, aby potraviny 

boli z v˘Ïivového hºadiska primerane oznaãené, 

aby prispeli k pestrej a vyváÏenej strave, ktorá je 

predpokladom dobrého zdravia a to pri zohºadnení 

rozdielov a tradiãn˘ch spôsobov stravovania v 

jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch. Ministerstvo pôdohospodárstva 

SR úzko spolupracuje s popredn˘mi 

slovensk˘mi autoritami z oblasti v˘Ïivy z rezortu 

Ministerstva zdravotníctva SR i akademickej 

obce, ako i s predstaviteºmi potravinárskeho 

priemyslu. Rezort pôdohospodárstva plní úlohu 

kontaktného miesta Európskeho úradu pre bezpeãnosÈ 

potravín (European Food Safety Authority – 

ìalej EFSA), ktor˘ na vedeckom základe posudzuje 

oprávnenosÈ pouÏívania v˘Ïivov˘ch a zdravotn˘ch 

tvrdení uvádzan˘ch potravinárskym priemyslom. 

V legislatívnej oblasti sa aktívne podie- 

ºa na tvorbe predpisov, ktoré sú orientované tak, 

aby spotrebiteº získal ão najúplnej‰ie informácie. 

Cieºom je zachovaÈ slobodu spotrebiteºa pri v˘bere 

potravín, tak aby mal moÏnosÈ pri svojej voºbe 

prihliadaÈ na vedecké odporúãania zdôrazÀujúce 

kladn˘ vplyv na stravovanie. Ako kontaktné miesto 

zabezpeãuje implementáciu legislatívy a komunikáciu 

s EFSA. Európska únia má viac ako 500 

miliónov konzumentov, s ktor˘mi je potrebné jasne 

a jednoducho komunikovaÈ. ZároveÀ je povinnosÈou 

nás, ‰tátnych orgánov, komunikovaÈ a informovaÈ 

potravinársky priemysel a spotrebiteºov 

o nov˘ch aspektoch bezpeãnosti a kvality potravín. 

V˘sledkom je národn˘ zoznam v˘Ïivov˘ch a 

zdravotn˘ch tvrdení, ktor˘ bol zaãiatkom roka 

2008 zaslan˘ na EFSA a Európsku komisiu. 

Európska komisia v roku 2007 publikovala 

Bielu knihu o stratégii rie‰enia zdravotn˘ch problémov 

súvisiacich s v˘Ïivou, nadváhou a obezitou 

v Európe. Citujem: „Za posledné tri desaÈroãia 

sa v EÚ dramaticky rozrástla nadváha a obezita, 

hlavne medzi deÈmi, kde sa nadváha v roku 

2006 odhadla na 30 %. Toto je následok zhor‰ujúceho 

sa trendu nezdravého stravovania a nedostatku 

telesnej aktivity u obyvateºov EÚ, takÏe 

moÏno v budúcnosti oãakávaÈ zv˘‰enie poãtu 

chronick˘ch ochorení, napr. kardiovaskulárnych 

chorôb, vysokého krvného tlaku, cukrovky typu 

2, infarktu, urãit˘ch typov rakoviny, ochorení pohybového 

ústrojenstva a dokonca i celého spektra 

du‰evn˘ch chorôb. Z dlhodobého hºadiska to 

bude maÈ za následok negatívny vplyv na priemernú 

oãakávanú dæÏku Ïivota v EÚ a zníÏenú kvalitu 

Ïivota pre mnoh˘ch“. 

Na implementáciu Bielej knihy rezort v spolupráci 

s popredn˘mi slovensk˘mi autoritami z oblasti 

v˘Ïivy s rezortu pôdohospodárstva, zdravotníctva 

i akademickej obce reagoval prípravou „ 

Stratégie politiky v˘Ïivy z hºadiska rezortu pôdohospodárstva“, 

ktorá reflektuje na aktuálne potreby 

vo v˘Ïive vo vzÈahu k poºnohospodárstvu a potravinárskemu 

priemyslu. Na vnútro‰tátnej úrovni 

implementujeme konkrétne aktivity, ktoré smerujú 

k zdravému Ïivotnému ‰t˘lu a podpore zdravia 

komplexne, ako napr. odporúãania pre potravinársky 

priemysel: zameraÈ sa na v˘robu potravín 

so zníÏen˘m obsahom energie, zachovávaÈ vysokú 

nutriãnú hodnotu surovín, uplatÀovaÈ ‰etrné 

v˘robné technologické operácie, prípadne uplatniÈ 

obohacovanie a fortifikáciu opodstatnen˘mi 

nutraceutikami (deficitn˘mi v spotrebe obyvateºstva), 

dodrÏiavaÈ zásadu minimalizácie aditívnych 

látok v inovovan˘ch potravinách, prísne zachovávaÈ 

hygienickú bezpeãnosÈ v˘robkov z hºadiska 

nutriãného, mikrobiologického a toxikologického, 

vyrábaÈ ucelené súbory potravín cielene 

urãen˘ch vymedzen˘m skupinám obyvateºov, vrátane 

v˘robkov pre lieãebnú v˘Ïivu, voliÈ moderné 

obaly – esteticky príÈaÏlivé, zdravotne bezpeãné 

a funkãne zachovávajúce senzorické vlastnosti 

a predlÏujúce trvanlivosÈ v˘robkov. Na úseku 

prvov˘roby odporúãa zv˘‰iÈ spotrebu mlieka, 

podstatne zv˘‰iÈ produkciu sladkovodn˘ch r˘b, venovaÈ 

pozornosÈ produkcii a spotrebe hydiny, zv˘- 

‰iÈ spotrebu zeleniny a venovaÈ pozornosÈ pestovaniu 

zeleniny, aplikovaÈ integrovanú produkciu 

ovocia a zeleniny, venovaÈ pozornosÈ produkcii zemiakov 

a kyslej kapusty ako zdrojom vitamínu C, 

pestovaniu repky olejnej, keìÏe repkov˘ olej je 

svojou nutriãnou hodnotou blízky olivovému oleju, 

roz‰íriÈ pestovanie pohánky, kukurice, amarantu 

ako v˘znamn˘ch základn˘ch ãlánkov nutriãn˘ch 

programov pre celiatikov , topinamburov ako 

zdroja inulínu a obohacovaÈ ním viaceré nové v˘robky 

racionálnej v˘Ïivy, v˘robky pre diabetikov 

atì. 

Aké sú problémy pri zabezpeãovaní vysokokvalitn˘ch 

potravín a zdravej v˘Ïivy pre obyvateºov 

Slovenska 

Stravovacie zvyklosti väã‰iny obyvateºstva Slovenska 

majú veºa nedostatkov, napríklad nadmern˘ 

energetick˘ príjem, vysoká spotreba tukov a ich 

nesprávna skladba, nadmerná spotreba cukru a 

soli, nízky príjem zeleniny, ovocia, strukovín, 

mlieka, syrov a r˘b, nesprávny pitn˘ reÏim. Trh 

Európskej únie je otvoren˘ a je viac-menej na kaÏdom 

spotrebiteºovi, ako sa orientuje v obrovskej 

ponuke potravinárskych v˘robkov, ão preferuje v 

rámci svojich v˘Ïivov˘ch zvyklostí, prípadne aké 

potraviny si vyberá v súvislosti s jeho zdravotn˘m 

stavom. Za zdravú v˘Ïivu a Ïivotn˘ ‰t˘l je zodpovedn˘ 

jednotlivec sám, v tomto smere treba vyplniÈ 

priestor informovanosti spotrebiteºov, a t˘m 

pozitívne vpl˘vaÈ na jeho konanie, predov‰etk˘m 

preventívne pôsobiÈ na v˘chovu mladej generácie. 

Na‰ou úlohou je v prvom rade zabezpeãiÈ informovanosÈ 

verejnosti a osvetu a v rámci Spoloãnej 

poºnohospodárskej politiky, ako aj na úseku ochrany 

zdravia a spotrebiteºa, produkovaÈ potraviny v˘znamné 

z hºadiska v˘Ïivy. 

Ako sa vyvíja konkurencie schopnosÈ potravinárskych 

podnikov, v ãom sa viditeºne zv˘‰ila 

v porovnaní s minulosÈou 

V uplynul˘ch rokoch sa uskutoãnila dôkladná 

re‰trukturalizácia potravinárskeho priemyslu, ktorej 

hlavn˘mi cieºmi boli modernizácia v˘robného 

procesu najmä s cieºom dosiahnuÈ vy‰‰iu produktivitu 

práce, harmonizácia s normami EÚ v oblasti 

bezpeãnosti a kvality potravín, ako aj celkové 

zv˘‰enie konkurenãnej schopnosti potravinárskeho 

priemyslu. V období pred vstupom do EÚ 

bola nevyhnutná harmonizácia s normami EÚ v 

oblasti bezpeãnosti potravín a rozsiahle investície 

do moderného technologického vybavenia za úãelom 

zabezpeãenia, zv˘‰enia a dodrÏiavania hygieny 

v˘roby a spracovania potravinárskych surovín 

predov‰etk˘m z oblasti Ïivoãí‰nych komodít tak, 

aby re‰pektovali pravidlá EÚ z hºadiska poÏadovan˘ch 

stavebn˘ch a hygienick˘ch úprav potravinárskych 

prevádzok. Splnenie t˘chto závaÏn˘ch 

úloh sa samozrejme prejavilo aj v urãitom 

náraste zadlÏenia potravinárskych subjektov. V 

roku 2007 sa pridaná hodnota v odvetví zv˘‰ila, 

priãom k jej zv˘‰eniu najv˘raznej‰ie prispeli práve 

potravinárske v˘robky, ktoré priaznivo ovplyv- 

26


S R 

Àujú zdrav˘ Ïivotn˘ ‰t˘l, ão dokumentuje zv˘‰en˘ 

záujem slovenského spotrebiteºa o svoje zdravie 

a jeho reakciu na súãasné celosvetové trendy 

vo v˘Ïive. 

Stále prísnej‰ia legislatíva EÚ kladie vysoké finanãné 

nároky na potravinárske prevádzky v súvislosti 

s rozvíjajúcimi sa vedeck˘mi poznatkami 

na úseku bezpeãnosti potravín a v˘Ïivy. Neustále 

sa vyvíja napr. legislatíva na oznaãovanie potravín 

a legislatíva pre obaly a odpady. V súãasnosti 

pripravované nariadenie EÚ o informáciách 

o potravinách, ktoré má byÈ prijaté v roku 2010, 

na jednej strane urãite prispeje k v˘razne lep‰ej informovanosti 

európskeho spotrebiteºa, na druhej 

strane bude maÈ urãite finanãn˘ dopad na v˘robu 

a distribúciu potravín. 

BudúcnosÈ je orientovaná na inovácie prevádzok 

cez inovatívne technológie a aplikáciu environmentálne 

priateºsk˘ch technológií, zv˘‰enie 

konkurencieschopnosti na trhu cestou certifikácie 

systémov manaÏérstva kvality a bezpeãnosti 

podºa medzinárodn˘ch noriem, v˘roby v˘robkov 

s priazniv˘m úãinkom na v˘Ïivu a zdravie 

konzumentov, zlep‰enia systému marketingu 

a propagácie. 

V programovacom období rokov 2007 – 2013 

môÏu slovenskí potravinári ãerpaÈ podpory z eurofondov 

v rámci dvoch operaãn˘ch programov, 

prvospracovatelia v rámci Programu rozvoja vidieka 

SR 2007 – 2013, cez Opatrenie 1.2 Pridávanie 

hodnoty do poºnohospodárskych produktov 

a produktov lesného hospodárstva, druhospracovatelia 

cez Operaãn˘ program KonkurencieschopnosÈ 

a hospodársky rast pri Ministerstve hospodárstva 

SR. 

Dostatoãne sa vyuÏíva aj ochrana pôvodu potravinárskych 

v˘robkov a registrácia na‰ich 

tradiãn˘ch v˘robkov v rámci EÚ Od koho 

musí prísÈ iniciatíva 

V Európskej únií sa problematika chránen˘ch 

oznaãení pôvodu, zemepisn˘ch oznaãení a tradiãn˘ch 

poºnohospodárskych v˘robkov a potravín súhrne 

naz˘va ako politika kvality. Politika kvality 

je filozofia rozvoja kvality originálnych a tradiãn˘ch 

v˘robkov a podpory kultúrnych tradícií a regiónov, 

v ktor˘ch sa tieto v˘robky vyrábajú. Kvalita 

v˘robku je schopnosÈ v˘robku uspokojiÈ potreby 

a poÏiadavky spotrebiteºa. Dnes je jedn˘m 

z najv˘znamnej‰ích kritérií pre úspech v˘robku na 

trhu. V súvislosti s politikou kvality EÚ sa kvalita 

chápe ‰ir‰ie a moÏno Àou rozumieÈ vlastnosti 

v˘robku charakterizujúce urãitú kultúru, tradíciu 

a ‰pecifikum regiónu alebo oblasti, umoÏÀujúce 

zachovanie tradícií a Ïivota vidieka. 

V Európskej únii existujú dva stupne ochrany 

v˘robkov. Prv˘ stupeÀ ochrany ustanovuje dobrovoºn˘ 

reÏim ochrany oznaãení pôvodu a zemepisn˘ch 

oznaãení na území Spoloãenstva. Druh˘ 

stupeÀ je beÏnej‰ie oznaãovan˘ ako „zaruãené 

tradiãné ‰peciality“. Od roku 1993 sa zaregistrovalo 

viac ako 700 oznaãení, ktoré oznaãujú predov‰etk˘m 

viac ako 150 syrov, 160 druhov mäsa 

a mäsov˘ch v˘robkov, 150 druhov ãerstvého alebo 

spracovaného ovocia a zeleniny a 80 druhov 

olivového oleja. Komisia okrem toho dostala viac 

ako 500 ìal‰ích Ïiadostí o zaregistrovanie oznaãení 

z ãlensk˘ch ‰tátov, ale aj z tretích krajín 

(napr. zaregistrovanie v˘robku Café de Columbia 

z Kolumbie). Tieto údaje svedãia o tom, Ïe dobrovoºn˘ 

reÏim ochrany mal v Spoloãenstve jasnú 

odozvu. Rovnako aj vyhotovenie spoloãného symbolu 

Spoloãenstva prispelo k tomu, Ïe spotrebitelia 

zaãali oceÀovaÈ uveden˘ reÏim ochrany v 

Spoloãenstve. 

V SR tento druh ochrany e‰te nenadobudol 

takú intenzitu. Dôvodom môÏe byÈ, Ïe ÏiadosÈ 

podáva skupina, ktorá vyrába v˘robok v urãitej zemepisnej 

oblasti. Len vo v˘nimoãn˘ch prípadoch 

môÏe podaÈ ÏiadosÈ len jeden v˘robca, ak je jedin˘m 

v˘robcom v zemepisnej oblasti. Cel˘ postup 

registrácie trvá v priemere ‰tyri roky, ão v˘robcov 

pravdepodobne tieÏ odrádza. Samotná registrácia 

závisí od iniciatívy zväzu prihlasovateºov a v˘robcov. 

V júli 2008, Komisia zapísala ìal‰ie dva v˘robky 

do registra chránen˘ch oznaãení, a to Slovenskú 

bryndzu s Slovenskú parenicu. TaktieÏ SR 

ãaká v najbliÏ‰ej dobe na rozhodnutie Komisie o 

zápise Slovenského o‰tiepka. Spolu s uÏ zaregistrovan˘m 

Skalick˘m trdelníkom tak SR získala 

‰tyri registrácie od decembra 2007. Z liehovín, ktoré 

sú chránené ako „zemepisné oznaãenia“, má SR 

chránené tieto v˘robky: Bo‰ácka slivovica, Spi‰ská 

boroviãka, Slovenská boroviãka, Slovenská 

boroviãka Juniperus, Karpatské brandy ‰peciál, 

Inovecká boroviãka, Liptovská boroviãka, Demänovka 

bylinná horká, Laugarício vodka, Demänovka 

bylinn˘ likér. V priebehu sedem roãného 

prechodného obdobia majú ãlenské ‰táty moÏnosÈ 

zoznam t˘chto liehovín aktualizovaÈ. Záujem 

o registráciu sa postupne zvy‰uje, o registráciu 

sa uchádzajú ìal‰ie v˘robky, ako Oravsk˘ 

alebo Zázrivsk˘ korbáãik, Bratislavsk˘ roÏok, 

ovãí hrudkov˘ syr sala‰nícky, ovãí sala‰nícky 

úden˘ syr, Tekovsk˘ salámov˘ syr, mäsové v˘robky 

atì. 

Je tento proces registrácie v Bruseli ãasovo nároãn˘ 

Postup registrácie je síce zdæhav˘, trvá v priemere 

‰tyri roky, ale potom táto ochrana je trvalá 

a chráni v˘robok v rámci Európskeho spoloãenstva, 

ak samozrejme v˘robca dodrÏiava v‰etky 

podmienky v˘roby a postupy kontroly. Prvá fáza 

prebieha na národnej úrovni, kde ministerstvo 

prijme prihlá‰ku, odborne ju posúdi, uverejnení sa 

doplnená ÏiadosÈ v Úradnom vestníku MP SR, aby 

prebehlo námietkové konanie na národnej úrovni 

a ÏiadosÈ sa za‰le na Európsku Komisiu (DG 

AGRI), v priemere tento proces trvá asi 6 – 8 mesiacov. 

Druhá fáza prebieha na úrovni Spoloãenstva 

a v˘kon zabezpeãuje Komisia. 

V lehote do dvanástich mesiacov Komisia formálne 

preverí, ãi ÏiadosÈ o registráciu zah⁄Àa v‰etky 

náleÏitosti a vyzve ãlensk˘ ‰tát k odstráneniu 

nedostatkov. Následne prebieha pripomienkové 

konanie zo strany Komisie, ktoré trvá v priemere 

asi 6 – 8 mesiacov. V tejto fáze vyzve Komisia 

ãlensk˘ ‰tát, aby odstránil jej odborné pripomienky. 

·pecifikácia sa uverejní v Úradnom vestníku 

EÚ a lehota na podanie námietok voãi registrácii 

je od dátumu uverejnenia ‰esÈ mesiacov. 

Ak voãi uverejneniu nie sú podané Ïiadne námietky, 

Komisia zapí‰e v˘robok do Registra chránen˘ch 

oznaãení pôvodu a chránen˘ch zemepisn˘ch 

oznaãení a rozhodnutie sa uverejní v Úradnom 

vestníku EÚ. Ak ãlensk˘ ‰tát za‰le námietku 

do Bruselu a námietka je prípustná, Komisia 

vyzve zainteresované strany, aby sa zapojili do 

vzájomn˘ch konzultácií a dosiahli dohodu v lehote 

do ‰iestich mesiacov. Komisia preskúma dosiahnutú 

dohodu a následne zapí‰e v˘robok do registra 

chránen˘ch oznaãení pôvodu a chránen˘ch zemepisn˘ch 

oznaãení a rozhodnutie sa uverejní v 

Úradnom vestníku EÚ. V prípade nedosiahnutia 

dohody rozhoduje Komisia. 

Existuje v SR národn˘ program podpory domácich 

potravinárskych v˘robkov 

Podºa v˘sledkov prieskumu uskutoãneného rezortom 

v máji 2007, 85,5 % respondentov oãakáva 

od rezortu kvalitné a bezpeãné potraviny. Ministerstvo 

pôdohospodárstva SR v roku 2004 

uviedlo Národn˘ program podpory domácich poºnohospodárskych 

v˘robkov a potravín a oznaãovanie 

kvalitn˘ch poºnohospodárskych v˘robkov 

a potravín logom „Znaãka kvality SK“, ktoré 

spotrebiteºom poskytuje r˘chlu informáciu o tom, 

Ïe v˘robok je nad‰tandardnej kvality, bezpeãn˘ a 

spät˘ so Slovenskom. Cieºom programu bolo 

upriamiÈ pozornosÈ spotrebiteºskej verejnosti na 

kvalitné domáce poºnohospodárske v˘robky a potraviny. 

Súãasn˘ spotrebiteº si pri kúpe akéhokoºvek 

v˘robku kladie otázku, ão charakterizuje jeho 

kvalitu. Od potravín sa oãakáva primeraná kvalita 

a cena, atraktívny senzorick˘ profil, lákav˘ dizajn, 

vyváÏená biologická hodnota a v neposlednom 

rade aj definovan˘ obsah Ïivín a energie na 

obale v˘robku. Kvalita v˘robku spoãíva teda v 

jeho schopnosti uspokojiÈ potreby a poÏiadavky 

spotrebiteºa. V˘robcovia si ãoraz viac zaãínajú 

uvedomovaÈ, Ïe aj táto forma prezentácie má pozitívny 

vplyv nielen na samotnú podporu predaja 

ich v˘robkov, ale hlavne nadobudnutie skúseností 

a nov˘ch obchodn˘ch kontaktov na domácom 

a zahraniãnom trhu. V˘robok, ktor˘ je predmetom 

Ïiadosti o udelenie znaãky musí najmenej 

v jednom znaku vykazovaÈ nad‰tandardné kvalitatívne 

charakteristiky, ktoré zvy‰ujú jeho funkãnosÈ 

a pridanú hodnotu a zaruãujú, Ïe tento v˘robok 

je na kvalitatívne vy‰‰ej úrovni v porovnaní 

s podobn˘mi v˘robkami na trhu. Parametrami 

prevy‰ujúcimi ‰tandardnú kvalitu môÏu byÈ napríklad: 

zv˘‰en˘ obsah biologicky cenn˘ch látok, 

ako sú antioxidanty, vitamíny, esenciálne mastné 

kyseliny, stopové prvky, zníÏená energetická hodnota, 

probiotick˘ charakter v˘robku, zníÏen˘ obsah 

prídavn˘ch látok (konzervaãné, stabilizátory, 

texturanty a iné), spracovanie umoÏÀujúce zachovanie 

biologicky cenn˘ch prírodn˘ch zloÏiek, 

tradiãná receptúra a technológia v˘roby, ìal‰ie 

nad‰tandardné kvalitatívne charakteristiky, ktoré 

zvy‰ujú funkãnosÈ a pridanú hodnotu v˘robku. Od 

roku 2004 do roku 2008 je drÏiteºom Znaãky kvality 

75 v˘robcov pre 377 v˘robkov. 

Ako sú spotrebitelia informovaní o kvalitn˘ch 

a bezpeãn˘ch potravinách âo v‰etko pod tou 

kvalitou a bezpeãnosÈou v potravinárstve treba 

rozumieÈ 

Pojem „bezpeãnosÈ potravín“ je striktne stanoven˘ 

v európskej legislatíve, v‰eobecnom potravinovom 

práve, priãom potraviny sa nesmú 

umiestÀovaÈ na trhu, ak nie sú bezpeãné. Za nebezpeãné 

sa povaÏujú potraviny vtedy, ak sú zdraviu 

‰kodlivé alebo nevhodné na ºudskú spotrebu 

(napr. skazené potraviny, potraviny vzbudzujúce 

odpor atì.). Za bezpeãnosÈ potraviny podºa v‰eobecného 

potravinového práva EÚ zodpovedá prevádzkovateº 

potravinárskeho priemyslu na v‰etk˘ch 

stupÀoch v˘roby, spracovania a distribúcie 

potravín. Tento je povinn˘ postupovaÈ v súlade so 

zákonom NR SR ã. 152/1995 Z. z. o potravinách 

v znení neskor‰ích predpisov, ktor˘ presne ‰pecifikuje, 

ão v‰etko musia dodrÏiavaÈ prevádzkovatelia 

potravinárskeho priemyslu v oblasti hygieny 

ale i bezpeãnosti a kvality v˘robkov. Súãasne 

je povinn˘ implementovaÈ v‰etky povinnosti vypl˘vajúce 

z európskeho práva. Úlohou kontroln˘ch 

orgánov ‰tátu je monitorovaÈ a overovaÈ, ãi 

prevádzkovatelia potravinárskeho priemyslu dodrÏiavajú 

predpisy. Ukladajú a vyvodzujú nápravné 

opatrenia v záujme ochrany zdravia spotrebiteºa. 

27


S R 

Pojem kvality, i legislatívne nástroje sa v EÚ 

harmonizovali len ãiastoãne pre urãité vybrané komodity. 

PoÏiadavky na kvalitu potraviny si urãuje 

hlavne ãlensk˘ ‰tát vnútro‰tátnou legislatívou 

notifikovanou na Európskej komisii. Podºa zákona 

NR SR ã. 152/1995 o potravinách v znení neskor‰ích 

predpisov, je kvalita celkov˘ súhrn záväzne 

urãen˘ch vlastností a znakov v˘robku, ktoré mu 

dávajú schopnosÈ uspokojovaÈ konkrétne potreby 

spotrebiteºa. Kvalita potravín je v SR upravená Potravinov˘m 

kódexom SR. 

V pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva spotrebitelia 

nájdu informácie ohºadom bezpeãnosti a 

kvality potravín na webovej stránke ·tátnej veterinárnej 

a potravinovej správy SR www.svpssr.sk, 

na ktorej sú zverejnené mesaãné v˘sledky úradnej 

kontroly potravín, ktorú za predchádzajúci 

mesiac vykonali in‰pektori príslu‰n˘ch regionálnych 

veterinárnych a potravinov˘ch správ. V t˘chto 

mesaãn˘ch hláseniach spotrebiteº môÏe zistiÈ, 

aké hygienické nedostatky boli zistené vo v˘robe 

a v maloobchode, a samozrejme nájde tam aj 

nevyhovujúce potraviny z hºadiska bezpeãnosti a 

kvality. Na webovej stránke MP SR www.mpsr.sk 

nájdu spotrebitelia informácie ohºadom úradnej 

kontroly potravín spolu s v˘sledkami nevyhovujúcich 

potravín za predchádzajúci kalendárny rok. 

V˘sledky z úradnej kontroly potravinového re- 

Èazca sú povinné zasielaÈ v‰etky ãlenské ‰táty Európskej 

Komisii, ktorá potom pripraví sumárnu 

správu z oblasti bezpeãnosti potravín v EÚ za 

v‰etky ãlenské ‰táty a predkladá ju Rade EÚ. 

Roky 2007 a 2008 sú z hºadiska úradnej kontroly 

v˘znamné, pretoÏe Slovenská republika i ostatné 

ãlenské ‰táty v súlade s nov˘mi jednotn˘mi pravidlami 

EÚ pre kontroly bezpeãnosti potravinového 

reÈazca, predloÏili Európskej komisii v roku 

2007 jednotn˘ viacroãn˘ plán kontrol celého potravinového 

reÈazca a v tomto roku v˘roãnú správu, 

v jednotnej forme a obsahu, ktorú spotrebiteº 

nájde uverejnenú na webovej stránke MP SR. 

Táto správa obsahuje vyhodnotenie efektívnosti 

systému úradnej kontroly za rok 2007 v celom potravinovom 

reÈazci, v sektoroch: zdravie rastlín, 

zdravie a pohoda zvierat, krmivá, ekologické poºnohospodárstvo, 

mnoÏiteºsk˘ materiál, potraviny. 

SR prostredníctvom kontaktného miesta – 

·VPS SR, je napojená na európsky elektronick˘ 

systém hlásenia rizikov˘ch potravín pri Európskej 

komisii, tzv. systém R˘chlej v˘meny informácií 

pre potraviny a krmivá (Rapid alert system for 

food and feed – RASFF). SieÈ je ìalej tvorená krajsk˘mi 

a regionálnymi veterinárnymi a potravinov˘mi 

správami, Ústredn˘m kontroln˘m a skú- 

‰obn˘m ústavom poºnohospodárskym v pôsobnosti 

rezortu pôdohospodárstva a Úradom verejného 

zdravotníctva SR a regionálnymi úradmi verejného 

zdravotníctva v pôsobnosti rezortu zdravotníctva. 

Do systému sú zapojené aj hraniãné in‰pekãné 

priechody s tretími krajinami v pôsobnosti 

Colnej správy, na ktor˘ch sa vykonáva veterinárna 

kontrola a kontrola potravín a krmív prichádzajúcich 

z tretích krajín. Úlohou systému je zabezpeãiÈ 

vzájomnú informovanosÈ ãlenov o rizikov˘ch 

potravinách a krmivách na trhu Spoloãenstva a ich 

stiahnutie z trhu tak, aby sa ão najr˘chlej‰ie obmedzil 

ich prístup k spotrebiteºovi v záujme ochrany 

jeho zdravia. Denné hlásenia spotrebiteº nájde 

na stránke www.svpssr.sk 

Aké sú európske trendy pre zdravú v˘Ïivu 

SpæÀame ich 

Rozsiahly sortiment potravín na trhu automaticky 

neznamená, Ïe spotrebiteº si vyberie to, ão 

je pre jeho zdravie najvhodnej‰ie. âasto na‰i spotrebitelia 

podliehajú úãinkom reklamy, pekn˘m 

obalom i nevhodn˘m stravovacím zvyklostiam – 

návykom. V˘sledkom je, Ïe na‰u v˘Ïivu v porovnaní 

s európskymi trendmi charakterizuje nevyváÏenosÈ, 

ktorú vyvoláva prebytok spotreby energetick˘ch 

potravín s vysok˘m obsahom tukov, 

cukrov, soli a nízky príjem mlieãnych v˘robkov, 

zeleniny, ovocia, strukovín a r˘b. Takou v˘Ïivou 

je podporen˘ jeden z faktorov, ktor˘ sa spolu s nízkou 

pohybovou aktivitou a bezprostredne aj sám 

podieºa na zv˘‰ení v˘skytu neprenosn˘ch ochorení, 

resp. chorobnosti a úmrtnosti. 

Trvale nepriaznivá je i spotreba zeleniny, ovocia, 

zemiakov a strukovín, ão pri klesajúcej spotrebe 

obilnín, okrem nedostatku viacer˘ch dôle- 

Ïit˘ch nutriãn˘ch faktorov (vitamínov, minerálov 

a ìal‰ích dôleÏit˘ch prírodn˘ch látok s ochrann˘m 

úãinkom) vedie, napr. i k nízkemu príjmu potravinovej 

vlákniny charakterizovanej viacer˘mi 

ochrann˘mi úãinkami voãi roz‰írenosti tzv. civilizaãn˘ch 

chorôb. Súãasne je zaznamenan˘ trvale 

nedostatoãn˘ príjem takmer v‰etk˘ch vitamínov, 

najv˘raznej‰í pri vitamíne C a vitamíne B2, u 

niektor˘ch vekov˘ch skupín obyvateºstva aj Ïeleza 

a vitamínu A, v zimnom období i vitamínu D 

a z minerálnych látok vápnika. 

Nedostatoãná je úroveÀ súãasnej spotreby mlieka 

a mlieãnych v˘robkov (okrem kyslomlieãnych) 

vo v˘Ïive obyvateºstva, najmä z hºadiska 

poÏiadaviek optimálneho v˘vinu mladej generácie, 

ale aj ìal‰ích skupín obyvateºstva. ÚroveÀ súãasnej 

spotreby mlieka a mlieãnych v˘robkov 

(bez masla) u obyvateºstva SR dosahuje len 155 

kg/obyvateºa/rok (údaj z roku 2005), pritom odporúãaná 

dávka spotreby je aÏ 220 kg/obyvateºa/rok. 

Vytvárajú sa tak reálne podmienky pre roz‰írenosÈ 

hlavne osteoporózy, ktorá podºa WHO predstavuje 

jedno z najzávaÏnej‰ích zdravotn˘ch rizík tohto 

storoãia pre obyvateºov vo vyspel˘ch krajinách. 

Z uveden˘ch dôvodov rezort tak ako i ostatné 

ãlenské ‰táty realizuje nástroje Spoloãnej poºnohospodárskej 

politiky EÚ na zv˘‰enie spotreby 

mlieka a mlieãnych v˘robkov v matersk˘ch a 

základn˘ch ‰kolách – tzv. program „‰kolské mlieko“, 

ako aj projekt marketingu a propagácie mlieka 

a mlieãnych v˘robkov. V ‰tádiu prípravy je ìal- 

‰í projekt „Ovocie do ‰kôl“, ktor˘ má zabezpeãiÈ 

odporúãanú spotrebu ovocia, a s t˘m spojen˘ príjem 

vitamínov a vlákniny. 

Aké sú v˘sledky kontrol v potravinárstve DodrÏiavajú 

podnikatelia v tejto oblasti v‰etky 

predpisy alebo musíte ãasto zakroãiÈ a pristúpiÈ 

k sankciám 

Úradnú kontrolu potravín v SR vykonáva ·tátna 

veterinárna a potravinová správa SR a jej krajské 

a regionálne veterinárne a potravinové správy 

SR a v rezorte zdravotníctva Úrad verejného zdravotníctva 

SR a jeho regionálne úrady verejného 

zdravotníctva SR. Národná správa z úradnej kontroly 

potravín v SR za rok 2007, ktorá obsahuje 

konkrétne údaje je sprístupnená verejnosti na webovej 

stránke MP SR. Celkovo bolo v roku 2007 

orgánmi potravinového dozoru skontrolovan˘ch 

43 605 objektov, priãom u 22 693 objektov boli 

zistené nedostatky a celkovo bolo vykonan˘ch 86 

223 kontrol. Spolu bolo odobrat˘ch 49 252 vzoriek, 

z ãoho 5,5 % bolo nevyhovujúcich. Nedostatky 

boli zisÈované najmä v hygiene, nesprávnom 

oznaãovaní, predaji v˘robkov po dátume spotreby, 

v správnej v˘robnej praxi, v zloÏení potravín, 

kontaminantoch (prítomnosÈ neÏiaducich látok) a 

in˘ch nedostatkoch zisten˘ch v priebehu kontroly. 

V priebehu roka 2007 boli kontroln˘mi orgánmi 

vydané zákazy umiestnenia potravín na trh, zá- 

kaz manipulácie s v˘robkami, príkazy na stiahnutie 

nevyhovujúcich potravín z trhu, na zne‰kodnenie 

potravín. ëalej boli uloÏené opatrenia rozhodnutím 

riaditeºa na odstránenie nedostatkov a 

uloÏené pokuty najmä za predaj v˘robkov po dátume 

spotreby, nevyhovujúce v˘robky a nevyhovujúcu 

hygienu, vrátane blokov˘ch pokút. 

âo v prípade, Ïe potraviny, ktoré kontrolné orgány 

oznaãia za zdraviu ‰kodlivé sa po ãase 

opäÈ objavia na trhu 

Tak˘to prípad je ohrozením alebo po‰kodením 

zdravia ºudí, ão môÏe byÈ kvalifikované ako trestn˘ 

ãin. Po zistení, Ïe potravina je zdraviu ‰kodlivá, 

in‰pektor úradnej kontroly vydá príkaz na jej 

stiahnutie z predaja. Takéto potraviny sú oznaãené 

a oddelene skladované, následne vrátené do 

krajiny pôvodu alebo zlikvidované. O v‰etkom 

musí prevádzkovateº potravinárskeho podniku 

predloÏiÈ dokumentáciu, aby bolo moÏné skontrolovaÈ, 

ão sa so zakázanou potravinou stalo a v 

akom mnoÏstve. In‰pektori úradnej kontroly potravín 

pri kontrole v obchodnej sieti kontrolujú aj 

to, ãi nie sú spotrebiteºom ponúkané potraviny, na 

ktoré bol vydan˘ zákaz predaja, priãom majú vypracovan˘ 

zoznam s oznaãením v˘robnej dávky. 

Niekedy dochádza u spotrebiteºov k dezinformáciám 

ohºadom v˘robnej dávky potraviny. Rozhodujúcou 

na zákaz predaja je v˘robná dávka, nie 

názov potraviny. 

Pre kvalitu potravín sú rovnako dôleÏití aj 

kvalifikovaní pracovníci v potravinárskom 

priemysle. Máme ich dostatok 

ZamestnanosÈ v odvetví medziroãne kontinuálne 

klesá, ão sa prejavuje klesajúcim podielom 

potravinárstva na celkovej zamestnanosti hospodárstva 

SR, priãom priemern˘ evidenãn˘ poãet zamestnancov 

medziroãne klesá cca o 5 %. Klesajúci 

trend zamestnanosti ovplyvÀuje i nízka priemerná 

mzda v potravinárskom priemysle. PoÏiadavky 

na kvalifikáciu zamestnancov urãuje zákon 

o potravinách, kedy zamestnanci v potravinárstve 

sú povinní maÈ v miere zodpovedajúcej ich 

pracovnému zaradeniu znalosti o v˘robe potravín, 

manipulácii s nimi a ich uvádzaní na trh a o predpisoch 

na zabezpeãenie bezpeãnosti a kvality potravín, 

musia dodrÏiavaÈ zásady osobnej hygieny 

a hygienické poÏiadavky na zaobchádzanie s potravinami, 

musia absolvovaÈ vstupnú lekársku 

prehliadku a ìal‰ie lekárske prehliadky na predchádzanie 

prenosn˘m ochoreniam. Podnikatelia 

nesmú v prevádzkach zamestnávaÈ osoby, ktor˘m 

ich zdravotn˘ stav nedovoºuje vykonávaÈ epidemiologicky 

závaÏné ãinnosti. Takisto in‰pektori, 

v súlade s legislatívou EÚ pre v˘kon úradn˘ch 

kontrol, musia maÈ zodpovedajúce vzdelanie z oblasti 

chémie, potravinárskej technológie, v˘Ïivy, 

zdravotníctva, poºnohospodárstva, veterinárnej 

medicíny atì. Sú pravidelne preskú‰avaní na v˘kon 

kontrolnej ãinnosti a realizujú ‰koliace plány 

na aktuálne problematiky bezpeãnosti a kvality 

potravín. Vzdelanie veterinárnych in‰pektorov 

a ich dæÏka praxe potrebná pre ãinnosÈ in‰pektora 

je urãená priamo nariadením EÚ. Nedostatok 

kvalifikovan˘ch pracovníkov sa prejavuje hlavne 

na úrovni stredn˘ch ‰kôl, na úseku stredn˘ch odborn˘ch 

uãilí‰È, kedy profesie ako pekár, cukrár, 

mäsiar nie sú obsadzované dostatoãne. Na úrovni 

vysoko‰kolského a postgraduálneho ‰túdia je 

dostatoãn˘ záujem o ‰tudijné odbory ako chémia 

potravín, bezpeãnosÈ potravín, v˘Ïiva, technológie, 

biotechnológie, veterinárna medicína atì. 

28


S R 

Slovensko patrí medzi najvyspelej‰ie lesnícke ‰táty v Európe. Na‰e „zelené pºúca“ 

by nemali byÈ ºahostajné nikomu. Ich kapacitu udrÏiava na Ministerstve pôdohospodárstva SR 

aj generálny riaditeº Sekcie lesníckej Ing. Marián ONDREJâÁK, ktor˘ rozvinul tému 

v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou. 

Aby sa hory zelenali.... 

Rozpracoval sa Národn˘ lesnícky program 

do akãného plánu Na aké obdobie je akãn˘ 

plán rozpracovan˘ a kto zohráva dôleÏitú úlohu 

pri jeho implementácii 

NLP Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozpracovalo 

do Akãného plánu NLP (ìalej len AP 

NLP), ktor˘ vláda SR prijala 11. júna 2008 uznesením 

ã. 380. Tento dokument vypracovalo MP 

SR v spolupráci s Národn˘m lesníckym centrom 

a jeho ãasov˘ horizont je stanoven˘ na 

roky 2009 aÏ 2013. AP NLP nadväzuje na obsah 

a ‰truktúru NLP (strategické ciele, priority, rámcové 

ciele) a rozpracováva jeho rámcové ciele (v 

celkovom poãte 56) na jednotlivé opatrenia. Po 

roku 2013 sa vyhodnotí plnenie opatrení AP 

NLP a budú sa aktualizovaÈ a prehodnocovaÈ 

opatrenia na ìal‰ie obdobie aÏ do roku 2020. Pri 

realizácii AP NLP sa predpokladá vyuÏitie finanãn˘ch 

prostriedkov z Programu rozvoja vidieka, 

zo ‰tátnej podpory lesníctva z rozpoãtovej kapitoly 

rezortu pôdohospodárstva, ‰tátnej pomoci, 

vlastn˘ch zdrojov vlastníkov a obhospodarovateºov 

lesov, ako aj z rozpoãtov˘ch kapitol a operaãn˘ch 

programov niektor˘ch súvisiacich rezortov. 

Budú sa tieÏ vytváraÈ podmienky na vyuÏitie 

ìal‰ích fondov a v˘davkov˘ch programov 

Európskej únie (EÚ), ako sú: LIFE+, 7. v˘skumn˘ 

rámcov˘ program, program inteligentná energia 

pre Európu, programy zamerané na konkurencieschopnosÈ 

a inovácie, vzdelávanie a prípravu. 

Pri implementácii AP NLP zohrávajú v˘znamnú 

úlohu v‰etky subjekty, ktoré sa do jeho 

prípravy zapojili. 

âomu je v Àom treba venovaÈ obzvlá‰È zv˘‰enú 

pozornosÈ a preão 

V rámci prípravy AP NLP sme sa zamerali na 

rozpracovanie priorít lesného hospodárstva, ktoré 

tieÏ poskytujú rámec pre vymedzenie vplyvov 

in˘ch sektorov na lesnícku politiku a zvy‰ovanie 

povedomia o v˘zname lesov pre spoloãnosÈ. 

PozornosÈ je treba venovaÈ najmä súãinnosti s 

in˘mi sektormi, ‰tátnymi lesmi a ne‰tátnym sektorom. 

DôleÏité bude tieÏ vytvoriÈ tak˘ in‰titucionálny 

a právny rámec, ktor˘ zabezpeãí naplnenie 

jednotliv˘ch cieºov AP NLP. 

Aké strategické ciele má Národn˘ lesnícky 

program a na aké ãasové rozpätie sa pripravuje 

Je moÏné ho vôbec pripraviÈ s platnos- 

Èou na viac rokov, keìÏe príroda je nevyspytateºná 

Medzinárodná diskusia o národn˘ch lesníckych 

programoch zaãala uÏ v roku 1992 na Konferencii 

Organizácie Spojen˘ch národov o Ïivotnom 

prostredí a rozvoji. ëalej pokraãovala 

pod zá‰titou Medzivládneho panela o lesoch a 

Medzivládneho fóra o lesoch a v súãasnosti má 

v˘znamné postavenie v programe Fóra OSN o lesoch. 

Vypracovanie národn˘ch lesníckych programov 

takisto odporuãili aj záväzné medzinárodné 

programové a koncepãné dokumenty, na 

ktor˘ch realizácii sa SR podieºa. Ide predov‰etk˘m 

o rezolúcie z ministersk˘ch konferencií o 

ochrane lesov v Európe (·trasburg 1990, Helsinki 

1993, Lisabon 1998, ViedeÀ 2003). V˘znam 

národn˘ch lesníckych programov je podãiarknut˘ 

aj v lesníckej stratégii pre EÚ, ktorá bola 

schválená rezolúciou Rady dÀa 15. 12. 1998 a je 

súãasÈou záverov 6. zasadnutia Konferencie 

zmluvn˘ch strán Dohody o biologickej rozmanitosti 

(Haag 2002). V súãasnosti sa koncepcia 

národn˘ch lesníckych programov stala dôleÏit˘m 

nástrojom na dosiahnutie trvalo udrÏateºného 

obhospodarovania lesov spôsobom, ktor˘ re‰pektuje 

národnú suverenitu a je v súlade so ‰pecifick˘mi 

národn˘mi podmienkami. 

Okrem uveden˘ch medzinárodn˘ch dokumentov 

a dohovorov sa tieÏ vláda SR zaviazala prijaÈ 

novú lesnícku politiku vo forme Národného 

lesníckeho programu (ìalej len NLP). Tento dokument 

bol schválen˘ vládou SR 27. júna 2007 

a ãasov˘ horizont jeho plnenia sa stanovil do konca 

roka 2020. NLP definuje 5 strategick˘ch cie- 

ºov: podpora ekologického obhospodarovania 

lesov; zlep‰ovanie a ochrana Ïivotného prostredia; 

zlep‰ovanie kvality Ïivota; zvy‰ovanie dlhodobej 

konkurencieschopnosti a posilÀovanie kooperácie, 

koordinácie a komunikácie, v rámci ktor˘ch 

sú definované priority lesného hospodárstva. 

Vláda SR prijala uznesenie, v ktorom sa zaviazala 

prijaÈ Akãn˘ plán NLP, ktor˘ bude podrobnej‰ie 

rozpracovávaÈ rámcové ciele na jednotlivé 

opatrenia. 

Ktoré zákony v˘razn˘m spôsobom zasahujú 

do hospodárenia v lesoch 

KeìÏe podiel lesov na Slovensku z celkovej 

jeho v˘meru prevy‰uje 41 %, lesného hospodárstva 

ako celku, ale aj samotného hospodárenia v 

lesoch sa dot˘ka mnoÏstvo právnych predpisov. 

MôÏem spomenúÈ napríklad stavebn˘ zákon, 

ktor˘ rie‰i územné plánovanie od celo‰tátnej 

úrovne aÏ po úroveÀ obce alebo zóny, priãom v 

t˘chto plánoch sa rie‰ia aj moÏnosti zvy‰ovania 

v˘mery lesov, ale aj ich vyuÏitie na iné úãely. Tento 

zákon rie‰i aj umiestÀovanie a povoºovanie rôznych 

druhov stavieb, vrátane stavieb slúÏiacich 

lesnému hospodárstvu, ako sú napríklad lesné 

cesty, priãom bez dostatoãnej sprístupnenosti lesn˘ch 

porastov nie je moÏné úãinne zavádzaÈ do 

lesného hospodárstva najmodernej‰ie, k prírode 

‰etrné, environmentálne priaznivé technológie. 

Samozrejme, jedn˘m so zákonov s najv˘raznej‰ím 

dopadom na hospodárenie v lesoch je 

zákon o ochrane prírody a krajiny, na základe ktorého 

je vyhlasovaná ochrana jednotliv˘ch území, 

priãom v druhom aÏ piatom stupni ochrany 

sa nachádza vy‰e 70 % lesov na Slovensku, o 

okrem iného svedãí aj o skutoãnosti, Ïe lesy sú 

jedn˘m z najzachovalej‰ích prírodn˘ch bohatstiev 

a Slovensku a to aj, alebo najmä vìaka doteraj‰ej 

starostlivosti lesníkov o ne. Zákony o 

ochrane prírody a krajiny úãinné od roku 1995 

v‰ak lesníkom ãasto zviazali ruky a neumoÏnili 

vykonávaÈ potrebné opatrenia na zachovanie 

priaznivého, najmä zdravotného stavu lesov, 

znemoÏnili vykonávanie preventívnych opatrení, 

vrátane opatrení na ochranu pred poÏiarmi a 

to najmä presadzovaním pasívnej ochrany prírody 

a krajiny (ponechávanie prírody na samovoºn˘ 

v˘voj) pred jej aktívnou ochranou, ão v‰ak 

v prírode tak silne pozmenenej ãlovekom nepovaÏujeme 

za optimálne rie‰enie. V˘razn˘ posun 

v prospech lesného hospodárstva priniesla ostatná 

poslanecká novela zákona o ochrane prírody 

a krajiny (publikovaná v zbierke zákonov pod ã. 

454/2007 Z. z.), ktorá zosúladila právne predpisy 

na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody 

a krajiny. Dúfame, Ïe úplné zosúladenie prinesie 

nov˘ návrh zákona o ochrane prírody a kra- 

29


S R 

jiny, ktor˘ Ministerstvo Ïivotného prostredia SR 

pripravuje a na ktorého príprave sa v rámci medzirezortného 

pripomienkového konania aktívne 

zúãastÀujeme. 

Hospodárenia lesoch sa dot˘kajú aj ìal‰ie 

predpisy, priãom nemôÏem nespomenúÈ napríklad 

zákon o vodách, keìÏe lesy v˘znamne 

ovplyvÀujú cel˘ kolobeh vody v prírode a taktieÏ 

zákon o ochrane pred poÏiarmi, pretoÏe lesy 

sú nielen nieãím majetkom, ale majú aj obrovské 

prírodné hodnoty, ktoré si zaslúÏia na‰u ochranu. 

Osobitne povaÏujeme za potrebné upozorniÈ 

na zákon o energetike, keìÏe cez lesy vedie 

mnoÏstvo produktovodov, ktoré obmedzujú hospodárenie 

v lesoch, priãom podºa ná‰ho názoru 

tento zákon nedostatoãne a v rozpore s Ústavou 

SR rie‰i náhrady za obmedzenie vlastníckych 

práv vlastníkov lesov a to najmä uÏ pri existujúcich 

stavbách. 

Ako sa javí situácia lesov vo vzÈahu k emisiám 

‰kodliv˘ch látok a globálnym klimatick˘m 

zmenám 

K najváÏnej‰iemu negatívnemu vplyvu emisií 

na zdravotn˘ stav lesov a plnenie poÏadovan˘ch 

funkcií lesov patrí predov‰etk˘m vypú‰Èanie emisií 

tuh˘ch látok a oxidu siriãitého. V tejto oblasti 

moÏno kon‰tatovaÈ v˘razné zníÏenie emisií t˘chto 

zneãisÈujúcich látok predov‰etk˘m z dôvodu 

zastavenia mnoh˘ch v˘robn˘ch jednotiek, 

ktoré boli producentmi t˘chto látok do ovzdu‰ia 

a zároveÀ plnenie jednotliv˘ch záväzkov Slovenskej 

republiky vo vzÈahu predov‰etk˘m ku 

Kjótskemu protokolu. Na zneãisÈovaní ovzdu‰ia 

oxidmi dusíka a oxidom uhoºnat˘m sa v˘znamne 

podieºa najmä doprava. Emisie oxidov dusíka 

(NOx) vykazujú v období 1990 – 2007 mierny 

pokles. Pokles emisií CO z veºk˘ch zdrojov 

bol iba mierny, ale úroveÀ zneãistenia ovzdu‰ia 

oxidom uhoºnat˘m je znaãne nízka a na Ïiadnej 

monitorovacej stanici sa nezistilo prekroãenie limitnej 

hodnoty. Emisie ostatn˘ch zneãisÈujúcich 

látok od roku 1996 klesajú. Redukcia emisií v 

rámci Európy sa uÏ pozitívne prejavila na zníÏení 

kyslosti zráÏkov˘ch vôd na území Slovenska. 

Priame úãinky zneãisteného ovzdu‰ia na dreviny 

a lesné porasty sa teda vo v‰eobecnosti zni- 

Ïujú. Rizikom zostávajú vo vy‰‰ích polohách 

vysoké koncentrácie troposférického ozónu. 

Hlavnou príãinou zakysºovania lesn˘ch pôd sú 

depozície síry a dusíka. Súãasn˘ stav pôd poznaãuje 

vplyv imisií z predchádzajúcich desaÈroãí. 

V znaãnom rozsahu do‰lo k zakysleniu pôd najmä 

vo vy‰‰ích polohách a v oblastiach s väã‰ími 

lokálnymi zdrojmi kysl˘ch emisií. Podºa hodnotenia 

aktívnej reakcie je v súãasnosti na pribliÏne 

25 % lesn˘ch pôd silne kyslá reakcia (pH 

pod 4,5), na 40 % kyslá (pH 4,5 aÏ 5,5), na 17 

% mierne kyslá (pH 5,5 aÏ 6,5), na 5 % neutrálna 

(6,5 aÏ 7,2) a na 13 % mierne alkalická (7,2 

aÏ 8,0). Dlhodob˘m problémom zostáva taktieÏ 

lokálna aÏ regionálna kontaminácia pôd ÈaÏk˘mi 

kovmi a zásadit˘mi imisiami, najmä v blízkosti 

ich emisn˘ch zdrojov. 

Rie‰enie otázky vplyvu zmeny klímy na lesy 

Slovenska sa zakladá na vypracovaní klimatick˘ch 

modelov s cieºom ich vyuÏitia na urãenie 

klimatick˘ch amplitúd pôvodného roz‰írenia 

jednotliv˘ch drevín na území Slovenska a amplitúd 

ich reálneho roz‰írenia. Uvedené amplitúdy 

sa projektovali do budúcnosti v zmysle regionálnych 

scenárov zmeny klímy. Konfrontáciou uveden˘ch 

údajov sa hodnotí priestorov˘ posun 

areálov zodpovedajúcich pôvodnému a súãasnému 

roz‰íreniu jednotliv˘ch drevín. Táto anal˘za 

sa vykonala pre hlavné dreviny Slovenska: buk, 

dub, smrek, smrekovec, jedºu a borovicu. Z hodnotenia 

vypl˘va, Ïe uÏ v súãasnosti je najmä pri 

smreku nesúlad medzi jeho bioklimatick˘mi nárokmi 

a skutoãn˘m v˘skytom. 

Z hºadiska lesníckych adaptaãn˘ch opatrení sa 

zatiaº javí ako najperspektívnej‰ia cesta nie radikálnych 

zmien cel˘ch spoloãenstiev, ale zvy- 

‰ovanie ich biodiverzity, najmä lesn˘ch drevín. 

Ide najmä o ich druhovú, vekovú a priestorovú 

diverzitu. 

Ako je to s lesn˘mi cestami, ktoré boli zanedbávané 

aj v dôsledku nedostatku financií, 

zmenilo sa nieão k lep‰iemu 

Na lep‰ie ãasy sa z pohºadu moÏnosti poskytovania 

podpory na investície do lesnej dopravnej 

siete zaãalo bl˘skaÈ uÏ v roku 2004, kedy sa 

zaãal na Slovensku implementovaÈ Sektorov˘ 

operaãn˘ program poºnohospodárstvo a rozvoj 

vidieka 2004 – 2006 (SOP P a RV 2004 – 2006) 

a Program rozvoja vidieka 2004 – 2006 ( PRV 

2004 – 2006). 

V rámci PRV 2004 – 2006 bol na v˘stavbu, 

prestavbu a rekon‰trukciu lesn˘ch ciest zo strany 

Ïiadateºov záujem realizovaÈ investície do 4 

protipoÏiarnych lesn˘ch ciest o celkovej v˘‰ke 

poÏadovan˘ch nákladov 19 mil. Sk. Boli uspokojené 

v‰etky poÏiadavky v plnej v˘‰ke. 

V rámci SOP P a RV 2004 – 2006 bol na v˘stavbu, 

prestavbu a rekon‰trukciu lesn˘ch ciest 

zo strany Ïiadateºov záujem realizovaÈ investície 

do 78 protipoÏiarnych lesn˘ch ciest o celkovej 

v˘‰ke poÏadovan˘ch nákladov 447 mil. Sk. Skutoãná 

v˘‰ka poskytnutej podpory bola 144 mil. 

Sk na 39 lesn˘ch ciest. Vy‰‰ia ãiastka nemohla 

byÈ poskytnutá z dôvodu limitu finanãn˘ch prostriedkov 

alokovan˘ch na podopatrenie 2.1.2 

Verejno-prospe‰né investície – neziskové investície, 

v rámci ktorého bolo moÏné podporovaÈ investície 

do lesn˘ch ciest. 

Tento priazniv˘ trend je zachovan˘ i v nasledujúcom 

programovacom období, keì je v Programe 

rozvoja vidieka SR na roky 2007 – 2013 

( PRV SR 2007 – 2013) moÏné poskytovaÈ príspevok 

na v˘stavbu, prestavbu a rekon‰trukciu 

lesn˘ch ciest v rámci dvoch opatrení, a to opatrenia 

1.4 Zv˘‰enie hospodárskej hodnoty lesov 

s 50% refundáciou vynaloÏen˘ch nákladov a 

opatrenia 2.1 Obnova potenciálu lesného hospodárstva 

a zavedenie preventívnych opatrení so 

100% refundáciou vynaloÏen˘ch nákladov. Na 

obe tieto opatrenia je alokovan˘ch 155,6 mil. eur. 

Doteraj‰í priebeh podávania Ïiadostí o nenávratn˘ 

finanãn˘ príspevok z PRV SR 2007 – 2013 naznaãuje, 

Ïe veºká ãasÈ poskytnut˘ch podpôr bude 

opäÈ smerovaÈ na investície do dlhodobo zanedbávanej 

lesnej dopravnej siete. 

Do akej miery sa v praxi re‰pektuje zákon o 

lesoch turistami Máte informácie 

Samostatné sledovania a ‰tatistiky o dodrÏiavaní 

zákona o lesoch turistami sa nevedú, av‰ak 

nejaké informácie o t˘chto skutoãnostiach samozrejme 

máme. Ide najmä o podnety a návrhy na 

rie‰enia, ktoré dostávame od obcí, od vlastníkov 

lesov ale aj od samotn˘ch turistov, ktorí sa chcú 

v lesoch rekreovaÈ a vyuÏívaÈ ich produkãné i mimoprodukãné 

funkcie. 

Z t˘chto podnetov môÏeme kon‰tatovaÈ najãastej‰ie 

poru‰ovanie zákazu jazdy na bicykli 

mimo lesn˘ch ciest a vyznaãen˘ch trás ako aj jazdy 

na motorkách a motorov˘ch trojkolkách a 

‰tvorkolkách, ãím dochádza k vyru‰ovaniu, ãasto 

aÏ ohrozovaniu Ïivota a zdravia ostatn˘ch obãanov. 

Pritom tieto vozidlá nie sú osobitne oznaãené 

a je veºmi nároãné ich identifikovaÈ, ak nie 

sú pri t˘chto poru‰eniach zákona priamo prichytení, 

ão je opäÈ vzhºadom na ãlenitosÈ lesn˘ch 

terénov mimoriadne obtiaÏne. Navy‰e poru‰itelia 

ãasto ignorujú aj upozornenia vlastníkov a uÏívateºov 

lesov ako aj lesnej stráÏe, preto bez pomoci 

polície je ich identifikácia a prichytenie ãasto 

nemoÏné. Napriek tomu, Ïe tieto zákazy sú v 

súãasnosti ÈaÏko dokazovateºné a vymoÏiteºné, 

povaÏujeme tieto zákazy za mimoriadne dôleÏité 

a veríme, Ïe osvetou a v˘chovou najmä u detí 

a mládeÏe dôjde k pochopeniu a postupnému 

uplatÀovaniu t˘chto ustanovení v plnej miere. 

Je známe, Ïe po kalamite vo Vysok˘ch Tatrách 

sa robilo zalesÀovanie. Ak˘m smerom sa 

obnova lesn˘ch porastov vo Vysok˘ch Tatrách 

uberá 

Obnova po‰koden˘ch lesn˘ch porastoch je zaloÏená 

na dvoch základn˘ch princípoch. Prv˘m 

princípom je maximálne moÏné vyuÏitie prirodzenej 

obnovy lesa, kedy nov˘ porast vzniká zo semena 

stromov, ktoré neboli po‰kodené vetrovou 

smr‰Èou v roku 2004. Je treba poznamenaÈ, Ïe veºmi 

dobré v˘sledky sa dosiahli v prirodzenej obnove 

predov‰etk˘m v oblastiach, kde bolo moÏné 

spracovaÈ kalamitnú drevnú hmotu. Prirodzené 

zmladenie sa zaznamenalo pri drevine smrek, 

borovica, smrekovec a vo v˘znamnej miere aj pri 

jarabine. ZároveÀ sa preukázalo ako opodstatnené 

oãakávanie lesníkov, Ïe v˘znamnú obnovu 

zohrajú pri obnove tatransk˘ch lesov prípravné 

dreviny, predov‰etk˘m breza. Druh˘ základn˘ 

princíp sa uplatÀuje predov‰etk˘m pri umelej obnove 

lesa, kedy v˘sadbou sadbového materiálu 

sledujeme zv˘‰enie biodiverzity lesn˘ch porastov 

v prospech listnat˘ch drevín (ide hlavne o javor), 

resp. ihliãnat˘ch drevín (borovica, smrekovec), 

ktoré sú predpokladom dopestovania lesov 

s vy‰‰ím odolnostn˘m potenciálom proti pôsobeniu 

‰kodliv˘ch ãiniteºov v lesoch. V‰etky tieto princípy 

a postupy obnovy lesn˘ch porastov sú zapracované 

v projekte revitalizácie po‰kodeného 

územia ako aj v plánovacích dokumentoch lesného 

hospodárstva. V kaÏdom prípade cieºom je vytvorenie 

lesn˘ch porastov s v˘razne niÏ‰ím zastúpením 

smreka v porovnaní so zastúpením, aké táto 

drevina v lesoch TANAP mala pred vetrovou 

smr‰Èou z 19. novembra 2004. 

Obnovujú sa aj smrekové porasty 

Obnova smrekov˘ch porastov prebieha kontinuálne. 

Keì si zoberieme skutoãnosÈ, Ïe práve 

monokultúry smreka tvorili prevaÏnú väã‰inu 

tatransk˘ch lesov, bez obnovy lesa na lesn˘ch pozemkoch, 

na ktor˘ch bol tento les po‰koden˘ vetrovou 

smr‰Èou nie je moÏné zabezpeãiÈ úlohy stanovené 

plánovacími dokumentmi lesného hospodárstva, 

plnenie poÏadovan˘ch funkcií lesa a zabezpeãenie 

trvalo udrÏateºného obhospodarovania 

lesa. Jednoznaãne moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe na 

mnoh˘ch miestach sa vyuÏila pomerne vysoká 

schopnosÈ smreka zabezpeãiÈ nov˘ porast prirodzenou 

obnovou. Ak by sme napríklad pre‰li 

niektoré oblasti na ochrannom obvode Doln˘ 

Smokovec (konkrétne pod cestou Slobody), kde 

boli smrekové porasty prakticky úplne zniãené, 

je prirodzená obnova smreka naozaj ukazovate- 

ºom adaptabilnosti a schopnosti reprodukcie tejto 

dreviny. âo v‰ak treba na tomto mieste pripomenúÈ 

je skutoãnosÈ, Ïe práve na spomínanom 

území boli pred vetrovou smr‰Èou uplatÀované 

manaÏmentové opatrenia, ktoré viedli k diverzifikácii 

smrekov˘ch monokultúr a lesné porasty 

30


S R 

mali v mnoh˘ch prípadoch charakter v˘berkového 

lesa, teda smreãín s rozdielnou vekovou skladbou 

skupín stromov alebo jednotliv˘ch stromov. 

Podmienky pre prirodzenú obnovu boli teda v˘razne 

lep‰ie ako na lesn˘ch pozemkoch TANAP 

porasten˘ch smrekov˘mi monokultúrami, kde 

predov‰etk˘m z dôvodu striktn˘ch obmedzení 

ochrany prírody a krajiny nebolo tieto manaÏmentové 

opatrenia moÏné realizovaÈ. A práve to 

je rozdiel medzi uplatÀovaním aktívnej a pasívnej 

ochrany prírody. Tam, kde sa uplatÀovala 

aktívna ochrana prírody sa vytvorili vhodnej‰ie 

podmienky na prirodzenú obnovu lesn˘ch porastov. 

Dokazuje to aj hore uveden˘ stav, keì v lokalitách, 

kde boli uplatÀované striktné zákazy a 

teda sa presadzovala pasívna ochrana prírody, obnova 

lesn˘ch porastov je v˘razne nároãnej‰ia a 

nákladnej‰ia. Ochrann˘ obvod Doln˘ Smokovec 

je toho dobr˘m príkladom. 

Rátate s t˘m, Ïe globálne oteplenie môÏe priniesÈ 

zmenené podmienky aj pre Tatry 

Vplyv globálnych klimatick˘ch zmien sa prejavuje 

na celom území Slovenska. âi uÏ ide o fenomén 

otepºovania, alebo fenomén veºk˘ch v˘kyvov 

prejavujúcich sa dlhotrvajúcim suchom ãi 

doteraz nie tak ãasto sa opakujúcimi krátkodob˘mi, 

ale na objem zráÏok v˘razne nadpriemern˘mi 

zráÏkami, ktoré sú zdrojom lokálnych povodní 

pre túto ãasÈ Európy neznámych rozsahov. 

Ak si zoberieme túto skutoãnosÈ, tak môÏeme 

potvrdiÈ vplyv t˘chto globálnych klimatick˘ch 

zmien aj na prípade lesov Vysok˘ch Tatier. Klimatické 

zmeny v˘razne ovplyvÀujú nielen rastové 

charakteristiky horsk˘ch smreãín, ale vytvárajú 

podmienky pre prípadné premnoÏenie ‰kodliv˘ch 

ãiniteºov v takom rozsahu, Ïe bez intenzívnych 

ochrann˘ch a obrann˘ch opatrení moÏno 

vo veºmi blízkom období oãakávaÈ úpln˘ rozpad 

smrekov˘ch porastov. A v tomto prípade 

nielen smrekov˘ch porastov nepôvodn˘ch, ale aj 

pôvodn˘ch. Tu neobstojí Ïiadna teória hlásajúca, 

Ïe pôvodné tatranské smrekové porasty sú 

schopné odolávaÈ pôsobeniu ‰kodliv˘ch ãinite- 

ºov, predov‰etk˘m biotick˘ch ‰kodliv˘ch ãinite- 

ºov. Dnes uÏ nemoÏno hovoriÈ o dohadoch, dnes 

je uÏ skutoãnosÈou rozpad horsk˘ch smreãín, 

ktoré tvorili pre na‰e generácie neodmysliteºn˘ 

zelen˘ veniec okolo na‰ich veºhôr. Dôkazom je 

aj toºko pertraktovaná Tichá a Kôprová dolina, 

kde v dôsledku pôsobenia hmyzích ‰kodcov dochádza 

k úplnému rozpadu horsk˘ch smreãín. A 

pre t˘ch, ktorí dodnes hovoria o schopnosti pôvodn˘ch 

smreãín odolaÈ pôsobeniu t˘chto ‰kodliv˘ch 

ãiniteºov, snáì bude staãiÈ pohºad na tieto 

pôvodné smreãiny, ktoré tvorili „ãiapoãky“ 

vrcholov v Tichej doline, ãi dnes uÏ jednoznaãne 

rozpadnuté horské smreãiny v Kôprovej doline, 

alebo existenãne ohrozené jedineãné prírodné 

dediãstvo Národnej prírodnej rezervácie Nefcerka, 

ktoré nám v dobrom závideli mnohé iné 

krajiny. Práve tieto dve doliny v TANAP sú dokladom 

toho, Ïe v dôsledku vplyvu globálneho 

otepºovania sa tvrdenia o tom, Ïe pre lykoÏrúta 

smrekového nie sú optimálne podmienky pre 

jeho gradáciu vo vy‰‰ích nadmorsk˘ch v˘‰kach, 

stali dnes uÏ len neplatnou teóriou. Vrcholové 

partie vysokohorského smrekového lesa sa nám 

rozpadávajú pred oãami. Urãite v‰ak nie z dôvodu 

neschopnosti lesníkov ale z dôvodu zavádzania 

praktík bezzásahovosti reÏimu na územiach, 

kde tento jednoznaãne vedie len a len k zániku 

lesn˘ch ekosystémov bez rozdielu ich pôvodnosti 

a z dôvodu zákazu realizácie ak˘chkoºvek manaÏmentov˘ch 

opatrení aktívnej ochrany prírody. 

Alebo sme nemali dosÈ príkladov z neìalekého 

zahraniãia V tomto prípade treba len kon‰tatovaÈ, 

Ïe spoloãnosÈ si neuvedomila jednu podstatnú 

a absolútnu pravdu – prírodu sme nezdedili 

po na‰ich otcoch, poÏiãali sme si ju od na- 

‰ich detí. 

Aká je va‰a spolupráca s Ministerstvom Ïivotného 

prostredia SR Lesníci a ochranári by 

mali maÈ spoloãné záujmy smerom k prírode 

Je nesporné, Ïe Slovensko disponuje v európskom 

aj celosvetovom meradle v˘znamn˘m prírodn˘m 

dediãstvom, ktoré si urãite zaslúÏi robiÈ 

v‰etky opatrenia v prospech zachovania alebo 

zlep‰enia jeho stavu. Práve tieto dve slová sú t˘m 

podstatn˘m, ão si obidve skupiny, teda lesníci a 

ochrancovia prírody musia uvedomiÈ. Dokladom 

prírodn˘ch hodnôt je veºké mnoÏstvo chránen˘ch 

území národného v˘znamu reprezentované 

deviatimi národn˘mi parkmi a zároveÀ návrh 

území, ktoré SR ako ãlenská krajina navrhla 

na zaradenie do systému chránen˘ch území medzinárodného 

v˘znamu v rámci siete NATURA 

2000. Ak si zoberieme navrhované vtáãie územia, 

tak ich celková rozloha predstavuje viac ako 25 

% rozlohy SR. Chránené územia európskeho 

v˘znamu predstavujú v˘meru 574, 7 tis. ha. Pritom 

lesné pozemky tvoria napríklad v tomto prípade 

aÏ 86,5 % t˘chto území. Lesné pozemky 

predstavujú teda podstatnú ãasÈ chránen˘ch území 

národného a medzinárodného v˘znamu, by 

moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe sú kostrou ochrany prírody. 

Vyvstáva tu v‰ak jedna otázka, ktorú tzv. 

ochranári nechcú poãuÈ, o odpovedi na Àu ani nehovoriac. 

Ide o jednoduchú, logickú otázku, preão 

Slovenská republika mohla navrhnúÈ tak˘ 

zoznam chránen˘ch území na zahrnutie do siete 

NATURA 2000. Ak do úvahy berieme nenahraditeºnú 

úlohu lesov v chránen˘ch územiach, 

tak Slovensko malo túto moÏnosÈ len a len preto, 

lebo celé generácie lesníkov hospodárili v lesoch 

zaloÏen˘ch predov‰etk˘m na princípoch 

prírode blízkeho obhospodarovania. Ak by sme 

sa pozreli na rozdelenie lesov podºa stupÀov prirodzenosti, 

tak prírodn˘ les máme na cca 4,9 % 

lesn˘ch pozemkov, prirodzen˘ les na cca 60 % 

lesn˘ch pozemkov a prevaÏne prirodzen˘ les na 

cca 20 % lesn˘ch pozemkov. Teda zmenené lesy 

a premenené lesy sa nachádzajú len na cca 

15,1 % lesn˘ch pozemkov. To len potvrdzuje 

skutoãnosÈ, Ïe t˘mi, ktorí doposiaº, nielen novodobo, 

uplatÀovali aktívnu ochranu prírody boli 

práve lesníci, teda dôvod, preão mohla Slovenská 

republika predloÏiÈ EÚ tak˘to návrh nie je dôsledkom 

ãinnosti ochrany prírody, ale prístupu 

predov‰etk˘m lesníka k lesu a prírode ako takej. 

A na dôvaÏok, veì keì si len pozrieme v‰eobecne 

záväzné právne predpisy upravujúce problematiku 

lesov, tak tam jednoznaãne nájdeme, ako 

lesníci vidia les – cez uplatÀovanie mimoprodukãn˘ch 

funkcií lesov (pôdoochranná, vodohospodárska, 

klimatická, spoloãenské – zdravotná, 

rekreaãná, prírodoochranná a vodoochranná) a 

produkãn˘ch funkcií lesov. 

Spolupráca pracovníkov ochrany prírody a 

lesníkov je v‰ak t˘m, ão je v súãasnosti a aj do 

budúcnosti podmienkou ako uplatÀovania trvalo 

udrÏateºného obhospodarovania lesov, tak aj 

uplatÀovania aktívnej ochrany prírody. Aktívna 

ochrana prírody so sebou priná‰a aj nevyhnutnosÈ 

realizácie konkrétnych manaÏmentov˘ch opatrení 

s cieºom zachovania alebo zlep‰enia stavu 

predmetu ochrany, s ãím lesníci problém nemajú. 

V tomto smere môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe posledné 

obdobie je obdobím vytvárania a nachádza- 

nia spôsobov spoloãnej komunikácie a spolupráce 

ochrany prírody a krajiny a obhospodarovateºov 

lesov. Hºadania ãasto nároãného, ale urãite 

hºadania v prospech lesov na Slovensku a v 

prospech ochrany prírody zároveÀ. Predpokladám, 

Ïe nová právna úprava ochrany prírody a 

krajiny bude predstavovaÈ modernú právnu úpravu 

ochrany prírody, ktorá vytvorí základné rámce 

pre uplatÀovanie aktívnej ochrany prírody. 

Pomáhajú vám aj závery medzinárodn˘ch 

konferencií o lesoch Do akej miery majú 

‰táty európskeho spoloãenstva aj spoloãnú 

politiku v oblasti lesníctva 

Implementácia relevantn˘ch v˘stupov medzinárodn˘ch 

politick˘ch procesov a iniciatív, ktoré 

sa t˘kajú lesov a lesníctva, na národnej úrovni 

je jednou z kºúãov˘ch priorít Národného lesníckeho 

programu. To znamená, Ïe medzinárodné 

celosvetové a európske lesnícke a s lesmi 

súvisiace procesy v˘znamn˘m spôsobom ovplyvÀujú 

lesnícku politiku v Slovenskej republike. 

Procesy, ktoré tvoria rámec medzinárodnej 

lesníckej politiky, prebiehajú na rôznych úrovniach. 

Na globálnej úrovni ide najmä o procesy 

spadajúce do rámca Organizácie Spojen˘ch národov, 

ako je napríklad Fórum o lesoch (UNFF). 

Na celoeurópskej regionálnej úrovni sú jedn˘m 

z najv˘znamnej‰ích procesov Konferencie ministrov 

o ochrane lesov v Európe. Okrem lesníckych 

procesov sú lesy predmetom záujmu znaãného 

mnoÏstva in˘ch politick˘ch oblastí, ktoré sú 

prioritne zamerané napr. na ochranu biodiverzity, 

produkciu energie z obnoviteºn˘ch zdrojov, 

zmierÀovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy, 

ochranu pôdy, ochranu kvantity a kvality vodn˘ch 

zdrojov, boj proti roz‰irovaniu pú‰tí, zmier- 

Àovanie chudoby a rozvojovú pomoc. Cieºom 

medzinárodného spoloãenstva je zabezpeãenie 

koordinácie pri tvorbe a implementácii politík súvisiacich 

s lesmi. 

âo sa t˘ka druhej ãasti otázky, systém primárneho 

práva Európskych spoloãenstiev a Európskej 

únie, ktor˘ je tvoren˘ zmluvami o zaloÏení 

Európskeho spoloãenstva a Zmluvou o Európskej 

únii, neustanovuje vytvorenie spoloãnej politiky 

v oblasti lesného hospodárstva. V zmysle princípu 

subsidiarity, implementácia primeran˘ch politík 

a stratégií na zabezpeãenie trvalo udrÏateºného 

obhospodarovania lesov je predov‰etk˘m 

v kompetencii jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov. 

Na druhej strane, realizácia trvalo udrÏateºného 

obhospodarovania lesov je v˘znamn˘m prvkom 

(cieºom) v rámci Spoloãnej poºnohospodárskej 

politiky (SPP), najmä piliera rozvoja vidieka, ako 

i spoloãn˘ch politík ostatn˘ch sektorov ovplyv- 

Àujúcich lesy a lesné hospodárstvo (napr. politika 

Ïivotného prostredia, obchodná a colná politika, 

politiky v oblasti v˘skumu, vnútorného 

trhu, zdravia a ochrany spotrebiteºa, rozvojovej 

spolupráce, priemyslu a energetiky). Okrem toho, 

na úrovni Európskej únie existuje súbor aktov 

(právne záväzného i právne nezáväzného charakteru), 

ktoré sa bezprostredne t˘kajú odvetvia 

lesného hospodárstva. Ide najmä o lesnícku stratégiu 

Európskej únie a akãn˘ plán Európskej 

únie pre lesy. Súbor t˘chto dokumentov, ktoré urãujú 

strategick˘ a legislatívny rámec lesného 

hospodárstva, sa neformálne naz˘va ako lesnícka 

politika Európskej únie. 

Ing. Marián Ondrejãák 

generálny riaditeº sekcie lesníckej 

Ministerstvo pôdohospodárstva 


31

P Ô D O H O S P O D Á R S K A P L A T O B N Á A G E N T Ú R A 

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) bola zriadená zákonom ã. 473/2003 Z. z. 

o Pôdohospodárskej platobnej agentúre a podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení 

niektor˘ch zákonov s úãinnosÈou od 1. 12. 2003. Generálny riaditeº PPA Ing. Jozef NEM·OVSK¯ 

je hosÈom Parlamentného kuriéra a partnerom pre rozhovor redaktorke Anne Komovej. 

Agropotravinársky sektor 

a stabilizácia vidieka 

V tomto roku uplynie päÈ rokov ãinnosti 

PPA. Nastáva ãas na bilanciu. âo by ste 

zvlá‰È ocenili pri spätnom pohºade 

Na jubilejné hodnotenie je e‰te privãas, 

lebo ‰tvrÈ roka ão nás delí od v˘roãia, znamená 

pre PPA veºa kaÏdodennej práce. Z 

roka na rok sa roz‰iruje jej agenda a rastie aj 

poãet vyplaten˘ch platieb: V roku 2004 agentúra 

poukázala na úãty Ïiadateºov 11 544 

platieb, v ìal‰om roku 17 538, predvlani 24 

505 a v roku 2007 aÏ 37 116 platieb. 

DôleÏité je vyzdvihnúÈ skutoãnosÈ, Ïe PPA 

ako akreditovaná agentúra plní úlohy vypl˘vajúce 

z platnej legislatívy Európskeho 

spoloãenstva a Slovenskej republiky a je akceptovaná 

Európskou komisiou aj ostatn˘mi 

in‰titúciami ES. 

Chcel by som oceniÈ úsilie v‰etk˘ch zamestnancov, 

ktorí z Pôdohospodárskej platobnej 

agentúry zaloÏenej iba päÈ mesiacov 

pred vstupom SR do Európskej únie vytvorili 

organizáciu zásadne prispievajúcu k stabilizácii 

národného agropotravinárskeho sektora 

a rozvoju vidieka. Musím vyzdvihnúÈ 

r˘chlosÈ, s akou sa na‰i ºudia pripravili na akreditáciu, 

získali ju a zaãali v najskor‰om 

moÏnom termíne vyplácaÈ finanãné prostriedky 

z európskych fondov. Platobná agentúra 

od obdobia svojho vzniku pre‰la viacer˘mi 

zmenami, ktoré súviseli so zmenou legislatívy 

ES a SR, priãom najväã‰í vplyv na jej 

ãinnosÈ majú zmeny európskej legislatívy, 

ktorá urãuje akreditaãné kritériá. 

Veºk˘m prínosom agentúry je transparentnosÈ 

jej práce, ãím rozumiem dôsledné informovanie 

Ïiadateºov o podmienkach podávania 

Ïiadostí a vypracúvania projektov, ich 

schvaºovanie podºa objektívnych zverejnen˘ch 

kritérií aj uverejÀovanie informácií o 

vyplaten˘ch prostriedkoch. PPA vybudovala 

svoju internetovú stránku www.apa.sk, 

kde poskytuje Ïiadateºom o v‰etky druhy 

podpôr a programov aktuálne informácie a 

príslu‰nú legislatívu. 

Agentúra vytvorila podmienky na administráciu, 

kontrolu a schvaºovanie podporn˘ch 

schém a programov. Napríklad v oblasti priamych 

platieb i‰lo o prípravu Integrovaného 

administratívneho a kontrolného systému 

(IACS), formulárov Ïiadostí a príloh, príruãiek 

pre Ïiadateºov, ale aj podrobné rozpracovanie 

procesov administrovania, kontroly, 

schvaºovania a vyplácania finanãn˘ch prostriedkov 

v súlade s legislatívou ES a SR. 

Vstup do EÚ znamenal implementáciu 

podporn˘ch schém a opatrení, ktoré SR predt˘m 

nerealizovala alebo realizovala za in˘ch 

podmienok. PPA sa nov˘ch povinností ujala 

s pln˘m nasadením, priãom administratívne 

a kontrolné procesy súvisiace s implementáciou 

sa vykonávali iba na základe legislatívy 

bez praktick˘ch skúseností s realizáciu 

t˘chto opatrení. 

Pokiaº ide o nad‰tandardné v˘kony a v˘sledky, 

nemoÏno nespomenúÈ vãasné vyplácanie 

priamych platieb po v‰etky uplynulé 

roky v najskor‰om legislatívou povolenom 

termíne, vysoké ãerpanie prostriedkov na 

program SAPARD ãi Sektorov˘ operaãn˘ 

program Poºnohospodárstvo a rozvoj vidieka, 

ale aj veºké objemy intervenãn˘ch nákupov 

obilia v rokoch 2004/2005 a 2005/2006. 

Koºko Ïiadostí na jednotlivé podpory a 

programy evidujete, podarí sa vyhovieÈ 

kaÏdej Ak nie, preão 

V roku 2008 eviduje PPA 39 696 Ïiadostí 

o priame podpory, z toho 15 730 Ïiadostí 

o jednotnú platbu na plochu (SAPS ), 1156 

o osobitnú platbu na ovocie a zeleninu, 4 636 

o vyrovnávací príspevok na znev˘hodnené 

oblasti (LFA), 12 823 Ïiadostí o podporu 

plodín pestovan˘ch na ornej pôde a 2594 Ïiadostí 

o podporu na veºké dobytãie jednotky. 

Na opatrenia Programu rozvoja vidieka 

SR 2007 – 2013 bolo v prvom polroku 2008 

vyhlásen˘ch 8 v˘ziev a prijat˘ch 3 189 Ïiadostí 

o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok (NFP) 

v celkovej sume 30 430 350 000 Sk. Oprávnené 

v˘davky na predloÏené projekty predstavujú 

spolu 60 946 471 000 Sk. Na opat- 

32


renie 1.1 modernizácia fariem prijala PPA 

2001 Ïiadostí na súhrnnú sumu Ïiadan˘ch 

príspevkov 19 111 246 000 Sk. O zatiaº druhú 

najvy‰‰iu celkovú sumu 7 829 169 000 Sk 

sa uchádzajú predkladatelia 276 Ïiadostí o 

príspevok na opatrenie 1.2 pridávanie hodnoty 

do poºnohospodárskych produktov. Tretím 

najpopulárnej‰ím opatrením PRV 2007 

– 2013 je zatiaº opatrenie 2.1 obnova potenciálu 

lesného hospodárstva, na ktoré bolo 

predloÏen˘ch 314 Ïiadostí o NFP na celkovú 

poÏadovanú sumu 2 889 113 000 Sk. 

Prvá v˘zva na Operaãn˘ program Rybné 

hospodárstvo SR 2007 – 2013 bola zverejnená 

pre opatrenia 2.1 investície do akvakultúry 

a 2.2 investície do spracovania a uvádzania 

na trh s moÏnosÈou predkladaÈ Ïiadosti na 

regionálnych pracoviskách PPA od 1. júla do 

31. augusta 2008. 

KeìÏe EK obmedzuje poãet komodít, na 

ktoré sa poskytujú v˘vozné náhrady, poãet 

Ïiadostí tu v súãasnosti klesol a redukoval sa 

poãet Ïiadateºov, najmä pre v˘voz základn˘ch 

poºnohospodárskych produktov. Momentálne 

systém v˘vozn˘ch náhrad v SR 

vyuÏívajú hlavne v˘vozcovia hydinového 

mäsa. V prvom polroku 2008 PPA evidovala 

134 Ïiadostí o v˘vozné náhrady pri v˘voze 

základn˘ch poºnohospodárskych produktov 

a 87 Ïiadostí o v˘voznú náhradu pri v˘voze 

spracovan˘ch poºnohospodárskych produktov. 

Na diverzifikáciu v sektore cukru evidujeme 

93 Ïiadostí, pri ktor˘ch e‰te nebol ukonãen˘ 

proces posudzovania a na re‰trukturalizáciu 

v sektore cukru prijala PPA tri Ïiadosti 

vyhodnotené ako oprávnené. Za predchádzajúci 

hospodársky rok bolo evidovan˘ch 

33 Ïiadostí, z ktor˘ch jedna nespæÀala podmienky 

pre poskytnutie podpory. 

Na podporu re‰trukturalizácie vinohradov 

bolo od roku 2004 podan˘ch 360 Ïiadostí. 

Niektoré uÏ boli vyplatené, ìal‰ie rekon- 

‰trukcie prebiehajú. Niektoré Ïiadosti boli zamietnuté, 

predov‰etk˘m pre nevyjasnené 

vlastnícke a nájomné vzÈahy k pozemkom. 

V oblasti trhov˘ch opatrení pre Ïivoãí‰- 

ne komodity v roku 2008 PPA prijala 38 Ïiadostí 

o podporu na ‰kolské mlieko, 4 Ïiadosti 

na podporu vãelárom, 36 Ïiadostí o podporu 

pri v˘nimoãn˘ch opatreniach v sektore 

hydiny, z ktor˘ch tri neboli schválené, 

lebo nespæÀali podmienky pre priznanie podpory. 

PPA prijala aj ‰tyri Ïiadosti o intervenãné 

opatrenia na trhu s maslom, dve z nich neschválila, 

keìÏe uchádzaãi neuspeli vo verejnej 

súÈaÏi. 

Pôdohospodárska platobná agentúra eviduje 

kaÏdoroãne okolo 2 300 Ïiadostí o ‰tátnu 

pomoc, z ktor˘ch vyradí pribliÏne sto, a to 

predov‰etk˘m z dôvodu, Ïe Ïiadateº bol identifikovan˘ 

ako dlÏník ‰tátneho rozpoãtu. Systém 

‰tátnej podpory je nastaven˘ tak, Ïe pokiaº 

Ïiadateº splní legislatívne podmienky 

pre poskytnutie finanãn˘ch prostriedkov, 

agentúra mu ako oprávnenému Ïiadateºovi 

zmluvne dohodnutú podporu poukáÏe na 

úãet. Dotácia sa poskytuje podºa jednotliv˘ch 

podporn˘ch opatrení oprávnen˘m Ïiadateºom 

v rovnakej percentuálnej v˘‰ke. 

Pri posudzovaní oprávnenosti vyplatenia 

finanãn˘ch prostriedkov postupuje PPA pod- 

ºa legislatívy EÚ a SR. Pokiaº niektoré zo Ïiadostí 

nespæÀajú legislatívne podmienky, agentúra 

Ïiadostiam nevyhovie. PPA nemohla vyhovieÈ 

ani mnoh˘m Ïiadostiam o nenávratn˘ 

finanãn˘ príspevok na projekty, ktoré sa dostali 

„pod ãiaru“ pri vyãerpaní finanãn˘ch limitov. 

V tejto súvislosti si urãite spomeniete 

na opatrenie 1.1 Sektorového operaãného 

programu Poºnohospodárstvo a rozvoj vidieka 

2004 – 2006. 

Aké nové podpory v poºnohospodárstve sa 

v SR uplatÀujú, ktoré sa osvedãili a zostávajú 

UÏ od vstupu do EÚ zaãala SR poskytovaÈ 

svojim farmárom priame platby: jednotnú 

platbu na plochu, podporu plodín na ornej 

pôde a vyrovnávací príspevok v znev˘hodnen˘ch 

oblastiach. V roku 2005 pribudli 

platby na tabak, chmeº, chov dojãiacich 

kráv, jariek, bahníc a kôz a od roku 2006 aj 

osobitná platba na cukor ako re‰trukturalizaãná 

pomoc pestovateºom, ktorí sa museli vzdaÈ 

pestovania cukrovej repy v dôsledku zníÏenia 

kvóty cukrovarov. V novom programovacom 

období od roku 2007 podporuje SR 

chov dobytka platbou na veºké dobytãie jednotky, 

ostatné podpory vyplácané v rokoch 

2004 aÏ 2006 zostali zachované. Pribudli 

platby na pestovanie energetick˘ch plodín a 

agroenvironmentálne opatrenia. 

V roku 2008 zostali v platnosti v‰etky 

podpory administrované v reÏime priamych 

platieb v roku 2007. Podpora na spracované 

ovocie a zeleninu, ktorú dostávali skupiny v˘robcov 

v rámci organizácie trhu, sa rozdelila 

na prechodnú platbu na rajãiaky a osobitnú 

platbu na ovocie a zeleninu vyplácané v 

reÏime priamych platieb. Pribudla podpora 

opatrení osi 2 PRV 2007 – 2013 na zlep‰enie 

Ïivotného prostredia a krajiny ako aj 

trvalo udrÏateºné vyuÏívanie poºnohospodárskej 

pôdy: agroenvironmentálne platby, platby 

na zlep‰enie Ïivotn˘ch podmienok zvierat, 

platby na podporu európskej sústavy 

chránen˘ch území na poºnohospodárskej 

pôde. 

Platba na tabak sa v roku 2008 vypláca naposledy. 

Jej úãelom je podporiÈ diverzifikáciu 

ãinnosti pestovateºov tabaku, preto nie je 

viazaná na produkciu, poskytuje sa na základe 

v˘‰ky kvóty pridelenej k 31. 12. 2005. 

V reÏime priamych platieb sa administruje 

aj podpora opatrení Programu rozvoja vidieka 

2007 – 2013 zameraná na trvalo udrÏateºné 

vyuÏívanie lesnej pôdy: na prvé zalesnenie 

poºnohospodárskej pôdy, na lesné pozemky 

v územiach európskeho v˘znamu a 

lesnícko-environmentálne platby. 

Zmenila sa situácia v oblasti spoloãnej obchodnej 

a trhovej politiky 

V oblasti organizácie trhu s rastlinn˘mi a 

Ïivoãí‰nymi komoditami zostávajú platby 

na podporu v˘vozu základn˘ch a spracovan˘ch 

poºnohospodárskych v˘robkov za hranice 

EÚ s moÏnosÈou poskytnutia v˘vozn˘ch 

náhrad. Poãet Ïiadostí sa v roku 2008 

oproti rokom 2004 aÏ 2007 v˘razne redukoval, 

lebo EÚ v˘davky na v˘vozné náhrady 

zniÏuje. Pokles v˘davkov na v˘vozné náhrady 

a trhovú politiku v‰eobecne spôsobilo 

viac faktorov napr. zniÏovanie rozdielov 

medzi cenami na trhoch EÚ a na svetovom 

trhu, v˘sledky medzinárodn˘ch rokovaní 

GATT/WTO aj celková situácia na trhu s 

vybran˘mi komoditami. 

V platnosti zostávajú v˘robné náhrady na 

spracovanie su‰eného krmiva pre schválené 

spracovateºské podniky, intervenãné opatrenia 

na trhu s obilninami (v súãasnosti sa nevyuÏívajú), 

cukrom, maslom, podpora na 

‰kolské mlieko, podpora na zlep‰enie podmienok 

pre produkciu vãelích produktov a 

obchodovanie s nimi, podpora v sektore vajec 

a hydiny, podpora súkromného skladovania 

bravãového mäsa. V oblasti trhu s ovocím 

a zeleninou sa naìalej uplatÀujú podpory 

pre organizácie v˘robcov a financovanie 

akãn˘ch plánov pre skupiny v˘robcov. 

Nové podpory spoloãnej trhovej politiky 

sú zamerané na sektor cukru, vinohradníctvo 

a vinárstvo, mlieãne v˘robky, ovocie a zeleninu. 

V rámci re‰trukturalizácie cukrovarníckeho 

priemyslu sú v˘robcovia cukru motivovaní 

prostredníctvom re‰trukturalizaãnej pomoci 

zníÏiÈ produkciu cukru alebo úplne sa 

vzdaÈ v˘robnej kvóty. Na tento úãel bol zriaden˘ 

doãasn˘ re‰trukturalizaãn˘ fond ako 

súãasÈ Európskeho poºnohospodárskeho záruãného 

fondu. Pre najviac postihnuté regióny 

bola vyãlenená diverzifikaãná pomoc 

pestovateºom na podporu prechodu od pestovania 

cukrovej repy na pestovanie in˘ch 

plodín. Re‰trukturalizaãná a diverzifikaãná 

pomoc v sektore cukru je vyãlenená do roku 

2009/2010. 

V sektore vinohradníctva a vinárstva plánujeme 

naìalej vyuÏívaÈ podporu na re‰trukturalizáciu 

vinohradov a na pouÏitie zahusteného 

hroznového mu‰tu za úãelom zv˘‰enia 

obsahu alkoholu vo víne. Vinohradníci a 

vinári môÏu vyuÏívaÈ nové podpory: podporu 

propagácie na trhoch tretích krajín, podporu 

na poistenie úrody, na investície do 

podnikov, podporu za trvalé ukonãenie v˘sadby 

vinohradov. Pribudla aj podpora na 

propagáciu mlieãnych v˘robkov a ovocia a 

zeleniny. 

Ako SR vyuÏíva v súãasnosti moÏnosÈ poskytovaÈ 

‰tátne dotácie 

Do systému poskytovania ‰tátnych dotácií 

pribudol v súlade s legislatívou ES nov˘ prvok, 

ktorého zmyslom je v niektor˘ch prípadoch 

neposkytovaÈ finanãné platby poºnohospodárom 

priamo, ale nepriamo prostredníctvom 

subvencovan˘ch sluÏieb a tovarov. 

Nov˘m je aj motivaãn˘ prvok, ktor˘ vy- 

Ïaduje uhrádzaÈ poºnohospodárovi len náklady, 

ktoré vznikli po prijatí Ïiadosti, jej 

posúdení, schválení a podpísaní zmluvy s 

platobnou agentúrou. Tento prvok sa neuplatÀuje 

pri kompenzaãn˘ch platbách za 

straty na zvieratách, rybách, poºnohospodárskych 

plodinách a lesn˘ch porastoch vzniknuté 

v dôsledku prírodn˘ch katastrof, nepriazniv˘ch 

poveternostn˘ch udalostí a orgánmi 

‰tátnej správy nariaden˘ch alebo vyhlásen˘ch 

opatrení. 

Tak ako v minulosti sa aj v tomto programovom 

období poskytujú ‰tátne dotácie pre 

poºnohospodársku prvov˘robu na úãasÈ na 

v˘stavách, na vãelstvá, na platby poistného 

v rastlinnej a Ïivoãí‰nej v˘robe a dotácie na 

úhradu ãasti straty spôsobenej nepriazniv˘mi 

poveternostn˘mi udalosÈami a prírodn˘- 

33


mi katastrofami na poºnohospodárskych plodinách 

a hospodárskych zvieratách. 

âo nového priná‰a Program rozvoja vidieka 

2007 – 2013 

Politika rozvoja vidieka ako súãasÈ spoloãnej 

poºnohospodárskej politiky slúÏi v 

období 2007 – 2013 na dosiahnutie trvalo 

udrÏateºného rozvoja vidieka. Program rozvoja 

vidieka (PRV) má za cieº zv˘‰enie konkurencieschopnosti 

poºnohospodárstva, potravinárstva 

a lesného hospodárstva, zlep‰enie 

stavu Ïivotného prostredia a krajiny, skvalitnenie 

Ïivota vo vidieckych oblastiach a 

diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva. 

Projektové opatrenia osi 1 slúÏia na podporu 

modernizácie, inovácie a efektivity agropotravinárskeho 

a lesníckeho sektora prostredníctvom 

opatrení: modernizácia fariem, 

pridávanie hodnoty do poºnohospodárskych 

produktov a produktov lesného hospodárstva, 

infra‰truktúra t˘kajúca sa rozvoja a 

adaptácie poºnohospodárstva a lesného hospodárstva, 

zv˘‰enie hospodárskej hodnoty lesov 

a odbytové organizácie v˘robcov. Opatrenia 

odborné vzdelávanie, informaãné aktivity 

a vyuÏívanie poradensk˘ch sluÏieb sú zamerané 

na prehlbovanie vedomostí a zvy‰ovanie 

odborného prehºadu v oblasti agropotravinárstva 

a lesníctva. 

Ako som uÏ spomenul, os 2 sa venuje prevaÏne 

podporám vyplácan˘m v reÏime priamych 

platieb, v˘nimkou sú podopatrenia 

technická pomoc, obnova potenciálu lesného 

hospodárstva a zavedenie preventívnych 

opatrení ako aj národná sieÈ rozvoja vidieka. 

Novinkou je os 3 zameraná na kvalitu Ïivota 

vo vidieckych oblastiach a diverzifikáciu 

vidieckeho hospodárstva, vytváranie pracovn˘ch 

príleÏitostí na vidieku a zlep‰enie kvality 

Ïivota vo vidieckych oblastiach. Slovensk˘ 

vidiek privítal implementáciu opatrení diverzifikácia 

smerom k nepoºnohospodárskym 

ãinnostiam, podpora ãinností v oblasti 

vidieckeho cestovného ruchu ako aj skupinu 

opatrení na obnovu a rozvoj obcí, obãianskej 

vybavenosti a sluÏieb. 

Îiadatelia uÏ majú moÏnosÈ pripravovaÈ si 

projekty aj na os 4 LEADER podºa v˘zvy na 

opatrenia implementácia integrovan˘ch stratégií 

rozvoja územia a chod miestnej skupiny. 

Od ãoho závisia finanãné prostriedky 

Finanãné limity pre priame podpory financované 

z Európskeho poºnohospodárskeho 

záruãného fondu (EPZF) ako jednotná 

platba na plochu (SAPS), osobitná platba na 

cukor, platba na pestovanie energetick˘ch 

plodín, prechodná platba na rajãiaky a osobitná 

platba na ovocie a zeleninu kaÏdoroãne 

schvaºuje Európska komisia a zakotví v 

nariadení. To platí aj pre podporu v˘vozu poºnohospodárskych 

v˘robkov (v˘vozné náhrady). 

SúãasÈou EPZF je aj doãasn˘ fond na re- 

‰trukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu, 

do ktorého prispievajú podniky s pridelenou 

kvótou na cukor a izoglukózu v súlade 

s platnou legislatívou EÚ. Komisia kaÏd˘ rok 

do konca februára informuje o dostupnosti finanãn˘ch 

zdrojov na re‰trukturalizaãné opatrenia. 

Doplnkové priame podpory sú financované 

z národného rozpoãtu. Ich sadzby zverej- 

Àuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR kaÏdoroãne 

vo vestníku spolu so sadzbami priamych 

podpôr financovan˘ch z rozpoãtu EÚ. 

Suma platieb závisí od disponibiln˘ch zdrojov 

‰tátneho rozpoãtu takisto ako podpory vyplácané 

v rámci ‰tátnej pomoci - ‰tátne dotácie. 

Opatrenia osí Programu rozvoja vidieka 

2007 – 2013 sú financované z Európskeho 

poºnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, 

priãom národn˘ rozpoãet je povinn˘ zabezpeãiÈ 

spolufinancovanie. Finanãné limity 

na jednotlivé opatrenia sú zverejnené priamo 

v dokumente PRV 2007 - 2013. 

Ak˘ je podiel ãerpania ‰trukturálnych finanãn˘ch 

prostriedkov EÚ za minulé programové 

obdobie Je potrebné doãerpaÈ 

e‰te veºa prostriedkov do konca roka 2008 

Na Sektorov˘ operaãn˘ program Poºnohospodárstvo 

a rozvoj vidieka (SOP P-RV) 

SR 2004 – 2006 bolo vyãlenen˘ch celkom 

9,72 mld. Sk. Z toho bolo do 30. 6. 2008 koneãn˘m 

príjemcom vyplaten˘ch takmer 8,37 

mld. Sk – z toho z európskych fondov 

EAGGF a FIFG 5,77 mld. Sk a zo ‰tátneho 

rozpoãtu SR 2,6 mld. Sk. To je 86 % vyãlenen˘ch 

finanãn˘ch prostriedkov. Predpokladáme, 

Ïe do konca roku 2008 sa doãerpá zostávajúcich 

asi 1,3 mld. Sk do 100 % alokovanej 

sumy. 

V programovom období 2004 – 2006 bolo 

moÏné ãerpaÈ finanãné prostriedky na rozvoj 

slovenského poºnohospodárstva a vidieka 

nielen zo ‰trukturálneho programu SOP 

P-RV. Z Plánu rozvoja vidieka SR 2004 – 

2006 spolufinancovaného z EAGGF a ‰tátneho 

rozpoãtu SR je na projektové podpory 

urãen˘ch vy‰e 6,7 mld. Sk, z ãoho sa do 30. 

6. 2008 ãerpalo 84 % ãiÏe 5,67 mld. Sk – zo 

zdrojov EÚ 4,31 mld. Sk a zo ‰tátneho rozpoãtu 

SR 1,36 mld. Sk. 

Rybné hospodárstvo má tieÏ svoj operaãn˘ 

program platn˘ do roku 2013. Podporuje 

ho SR aj EÚ Aké sú limity ãerpania 

Rybné hospodárstvo má nesporn˘ v˘znam 

pre zdravú v˘Ïivu obyvateºstva , ale aj pre 

ochranu a tvorbu Ïivotného prostredia a zachovania 

pôvodného genofondu r˘b. Nezanedbateºn˘ 

je verejnoprospe‰n˘ prínos rybníkov 

ku krajinotvorbe, protipovodÀovej 

ochrane, zachytávaniu vody v krajine a stabilizácii 

trvalo udrÏateºného rozvoja vidieka. 

Spotreba r˘b v SR dlhodobo stagnuje a má 

v˘razne sezónne v˘kyvy, priãom takmer 60 

percent spotreby sladkovodn˘ch r˘b pokr˘va 

dovoz s úzkym sortimentom produktov pri 

relatívne vysok˘ch cenách. 

Finanãn˘ plán Operaãného programu Rybné 

hospodárstvo SR 2007 – 2013 predpokladá 

verejn˘ príspevok 16 908 tis. eur pre regióny 

konvergenãného cieºa ãiÏe pre západné 

Slovensko, stredné Slovensko a v˘chodné 

Slovensko, kde sa nachádza väã‰ina zariadení 

na chov r˘b a spracovateºsk˘ch kapacít, 

a 2 014 tis. eur pre Bratislavsk˘ kraj, ktor˘ 

je zaraden˘ do ostatn˘ch oblastí. Na celkovom 

limite 18 922 752 eur sa Európsky fond 

rybného hospodárstva podieºa plánovanou 

sumou 13 688 528 eur a ‰tátny rozpoãet SR 

sumou 5 234 224 eur. 

Hovorili ste o podpore chovu dobytka z 

priamych platieb. âo SR e‰te robí pre 

podporu Ïivoãí‰nej v˘roby 

Na projekty podporované na základe opatrenia 

ã. 1.1 investície do poºnohospodárskych 

podnikov SOP Poºnohospodárstvo a 

rozvoj vidieka SR 2004 – 2006 bolo schválen˘ch 

celkovo 4,756 mld. Sk, z toho pribliÏne 

30 percent ãiÏe 1,385 mld. Sk na projekty 

Ïivoãí‰nej v˘roby. Z Plánu rozvoja vidieka 

SR 2004 – 2006 bol na opatrenie ã. 1. investície 

do poºnohospodárskych podnikov 

schválen˘ finanãn˘ príspevok 734 mil. Sk, z 

toho príspevok na projekty zamerané na Ïivoãí‰nu 

v˘robu tvorí asi 24 % v sume 177 

mil. Sk. 

SR pripravila pre Ïivoãí‰nu v˘robu nové 

podporné opatrenia ‰tátnej pomoci napr. na 

odstraÀovanie a likvidáciu Ïivoãí‰nych ved- 

ºaj‰ích produktov, na zv˘‰enie kvality mäsa 

jatoãn˘ch kurãiat a zv˘‰enie kvality odstavãiat, 

na zlep‰enie Ïivotn˘ch podmienok o‰ípan˘ch. 

V súãasnosti sa pripravuje opatrenie 

eradikácia infekãnej bovinnej rhinotracheitídy 

(IBR) na ozdravenie chovov hovädzieho 

dobytka. Zámerom je uhradiÈ chovateºom 

koncom roku 2008 náklady vynaloÏené v 

rokoch 2007 a 2008 na nákup vakcín. 

Koºko financií sa uvoºnilo z verejn˘ch 

zdrojov na Program rozvoja vidieka SR do 

roku 2013 

Na financovanie Programu rozvoja vidieka 

SR 2007 – 2013 je schválen˘ch 2,56 mld. 

eur, na ktoré vyãlenil spoloãn˘ rozpoãet ES 

prostredníctvom Európskeho poºnohospodárskeho 

fondu pre rozvoj vidieka takmer 

1,97 mld. eur a ‰tátny rozpoãet SR vy‰e 593 

miliónov eur. 

Európska komisia predæÏila lehotu na prechod 

k platbe na farmu, a tak schéma 

priamych platieb sa môÏe vyuÏívaÈ aÏ do 

roku 2010. âo bude potom 

V súãasnosti prebieha hodnotenie Spoloãnej 

poºnohospodárskej politiky, takzvaná 

zdravotná prehliadka, a v rámci nej je navrhnutá 

podstatná zmena niektor˘ch dôleÏit˘ch 

nariadení, ktoré upravujú podmienky pre 

poskytovanie priamych podpôr. Jednou z 

navrhovan˘ch zmien pre ãlenské ‰táty ktoré 

uplatÀujú SAPS je moÏnosÈ predæÏiÈ poskytovanie 

jednotnej platby na plochu do konca 

roku 2013. Rozhodnutie o termíne prechodu 

na nov˘ systém platieb závisí od Ministerstva 

pôdohospodárstva SR. 

Aké je ìal‰ie smerovanie agentúry, na ão 

sa v pôsobnosti PPA treba prioritne zameraÈ 

PPA má akreditovan˘ systém riadenia ãinností 

na zabezpeãenie efektívneho a transparentného 

administrovania finanãn˘ch schém 

z fondov EÚ a národn˘ch zdrojov ako aj 

ostat˘ch úloh vypl˘vajúcich zo zákona. Rezervy 

je moÏné nájsÈ vo funkãnosti informaãn˘ch 

systémov, v kontroln˘ch mechanizmoch 

a v neposlednom rade je potrebné sa 

zameraÈ na flexibilitu pri implementácii nov˘ch 

foriem podpory. 

34

SLOVENSKÁ POªNOHOSPODÁRSKA A POTRAVINÁRSKA KOMORA 

„MôÏeme diskutovaÈ o formách a spôsoboch hºadania cesty budúceho rozvoja, ale nie o úpadku 

ná‰ho agropotravinárskeho komplexu“ – povedal Milan SEMANâÍK, ktor˘ v marci 2008 prijal 

funkciu predsedu Slovenskej poºnohospodárskej a potravinárskej komory. V nasledujúcom 

rozhovore priná‰ame jeho ìal‰ie názory. Pripravila redaktorka Anna Komová. 

Samov˘voj v agrosektore je neprijateºn˘ 

DokáÏe na‰e agropotravinárstvo primerane 

reagovaÈ na globalizáciu svetového trhu 

Som presvedãen˘, Ïe áno, hoci to nebude 

jednoduch˘ proces. Poºnohospodári sa uÏ dnes 

na vlastnej koÏi presviedãajú, akí silní sú ich obchodní 

partneri, ktor˘ch koncentrácia neustále 

rastie. Vidíme to v spracovateºskom priemysle 

a e‰te viac vo sfére predaja finálnej potravinárskej 

produkcie, kde obchodné reÈazce získali natoºko 

dominantné postavenie, Ïe môÏu dodávateºom 

jednostranne vnucovaÈ svoju vôºu. Tento 

problém sme sa snaÏili rie‰iÈ legislatívnou 

cestou a veríme, Ïe zákon o neprimeran˘ch 

podmienkach v obchodn˘ch vzÈahoch, ktor˘ 

uÏ parlament schválil a úãinnosÈ nadobudne od 

budúceho roka, pomôÏe odstrániÈ aspoÀ najhrub‰ie 

formy zneuÏívania ekonomickej sily 

veºk˘ch obchodn˘ch systémov. Pokiaº ide o 

samotné poºnohospodárstvo, aj v Àom dochádza 

postupne ku koncentrácii, hoci napohºad to 

moÏno tak celkom nevyzerá. Prvov˘robné podnikateºské 

subjekty sa v‰ak snaÏia upevÀovaÈ 

svoju pozíciu na trhu a urãite by sa im to darilo 

lep‰ie a r˘chlej‰ie, keby nedoplácali predov‰etk˘m 

na slab‰iu kapitálovú vybavenosÈ, súvisiacu 

s historick˘m v˘vojom na‰ej agrárnej 

politiky. Tá sa v etape sociálno-ekonomickej 

transformácie Slovenska – a e‰te predt˘m aj 

âesko-Slovenska – dosÈ ãasto nekoncepãne menila 

podºa toho, aké politické subjekty vytvárali 

jednotlivé vládne koalície. V súãasnosti pripisujeme 

znaãn˘ v˘znam zakladaniu odbytov˘ch 

zdruÏení poºnohospodárskych v˘robcov, 

ktoré môÏu zlep‰iÈ ich vyjednávaciu pozíciu 

na trhu. V˘hodou tejto formy koncentrácie je, 

Ïe podniky odovzdávajú odbytovému zdruÏeniu 

iba dohodnutú ãasÈ kompetencií a naìalej zostávajú 

de facto i de jure samostatn˘mi subjektmi 

s vlastnou podnikateºskou i manaÏérskou stratégiou. 

Pri klasick˘ch fúziách sa tento prvok vytráca, 

pretoÏe rozhodovacie právomoci získavajú 

noví vlastníci, vedenia koncernov˘ch ãi holdingov˘ch 

spoloãností a podobne. 

Aké podmienky majú dnes slovenskí poºnohospodári 

v porovnaní s ostatn˘mi ãlensk˘mi 

krajinami EÚ 

Podobne ako ich kolegovia v ostatn˘ch nov˘ch 

ãlensk˘ch krajinách (s v˘nimkou Slovinska) 

sa musia vysporiadaÈ iba s postupn˘m vyrovnávaním 

v˘‰ky priamych podpôr s tradiãn˘mi 

ãlenmi EÚ. Tento handicap pociÈujeme o to 

v˘raznej‰ie, Ïe v predvstupovom období i v prv˘ch 

rokoch po vstupe do Spoloãenstva sme sa 

trápili s nedostatoãn˘m kapitálov˘m a finanãn˘m 

zázemím, ão sme doteraz úplne neprekonali. 

Hoci práve preto by na‰e podpory nemali 

byÈ niÏ‰ie, prístupové rokovania nemali len ekonomick˘, 

ale aj politick˘ charakter, ktor˘ sa 

napokon ukázal ako rozhodujúci. Nedávno sa 

niektorí rezortní ministri z nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov 

pokúsili ur˘chliÈ vyrovnanie priamych platieb 

v celej EÚ, av‰ak na ich iniciatívu Európska 

komisia zareagovala jednoznaãne odmietavo, 

odvolávajúc sa na prístupové zmluvy a ich 

podmienky. Slovensk˘m poºnohospodárom navy‰e 

vláda v prv˘ch troch rokoch ãlenstva v EÚ 

nevyplácala ani moÏn˘ 30-percentn˘ národn˘ 

doplatok, ão ich z hºadiska konkurenãnej schopnosti 

znev˘hodnilo aj vo vzÈahu k susedn˘m ‰tátom 

Visegrádskej ‰tvorky. Zmenilo sa to aÏ vlani 

a v tomto roku, keì sa agrárna a vidiecka politika 

koneãne stala jednou z priorít ‰tátnej hospodárskej 

politiky. Predchádzajúce dlhodobé 

finanãné „nedokrvenie“ agrárneho sektora v‰ak 

pribrzdilo úroveÀ investovania, spôsobilo odliv 

kvalifikovanej pracovnej sily a priam dramaticky 

zredukovalo záujem mlad˘ch ºudí o prácu v 

poºnohospodárstve. Tieto javy sú síce badateºné 

aj v in˘ch ‰tátoch EÚ, no u nás zaãali pôsobiÈ 

veºmi koncentrovane a plo‰ne. O to zloÏitej- 

‰ie bude ich prekonávanie. 

Máme tomu rozumieÈ tak, Ïe na‰i prvov˘robcovia 

nie sú spokojní s priamymi podporami 

a úroveÀ ich konkurenãnej schopnosti v porovnaní 

s in˘mi krajinami stagnuje, ãi dokonca 

klesá 

NemôÏeme sa zmieriÈ s diskrimináciou v 

priamych podporách, o ktorej som uÏ hovoril a 

ktorá sa má s nami ÈahaÈ v podstate poãas celého 

tohto rozpoãtového obdobia EÚ, teda v rokoch 

2007 – 2013. Plná v˘‰ka priamych platieb 

sa má síce dosiahnuÈ skôr, ale kaÏdoroãne budeme 

odkázaní na to, pre ak˘ národn˘ doplatok 

sa pri zostavovaní ‰tátneho rozpoãtu rozhodne 

vláda a Národná rada SR. Západoeurópski farmári 

takéto ÈaÏkosti maÈ nebudú, pretoÏe ich 

priame podpory budú v plnom rozsahu hradené 

zo spoloãného rozpoãtu EÚ. âo sa t˘ka na- 

‰ej konkurenãnej schopnosti, v rozhodujúcej 

miere súvisí s celkov˘m podnikateºsk˘m prostredím. 

Ak sme na spoloãnom trhu konfrontovaní 

s viac podporovan˘mi a lep‰ie kapitálovo 

zabezpeãen˘mi konkurentmi, nemôÏe sa nám 

ºahko d˘chaÈ. UÏ pred vstupom do EÚ sme 

tvrdili, Ïe sa nebojíme konkurencie, ale nerovnak˘ch 

podnikateºsk˘ch podmienok. A dnes sa 

potvrdzuje, Ïe sme sa nem˘lili. Na‰i roºníci nie 

sú hor‰í ako farmári kdekoºvek inde, ale rozdiely 

v zdrojovom zabezpeãení im komplikujú Ïivot. 

Prirovnal by som to k dostihom, kde b˘vajú 

niektoré kone znev˘hodnené vy‰‰ou záÈa- 

Ïou. SkutoãnosÈ, Ïe napriek dlhodobému znev˘hodneniu 

ná‰ agrárny sektor neklesol pod hladinu, 

ba naopak, dokázal absorbovaÈ aj viaceré 

rozvojové impulzy, svedãí o jeho veºkej vnútornej 

sile. Úctu a obdiv si zaslúÏia v‰etci, ktorí sa 

ho snaÏia rozvíjaÈ a pozdvihovaÈ na modernej- 

‰iu úroveÀ. DôleÏitá v‰ak bude v˘vojová a generaãná 

kontinuita, ktorá sa nám pre neºahké 

podmienky a nezriedka aj spoloãenské nedocenenie 

poºnohospodárstva zaãína pomaly narú- 

‰aÈ. Tu vidím jedno z najväã‰ích rizík, ohrozujúcich 

domácu prvov˘robu. 

âo spôsobuje rozdielnosÈ úrodov˘ch koeficientov 

jednotliv˘ch ‰tátov EÚ a od ãoho závisia 

Ak˘ koeficient má Slovensko 

Európska komisia pri ich v˘poãte vychádzala 

zo ‰tatisticky vykazovan˘ch priemern˘ch 

hektárov˘ch úrod ãlensk˘ch krajín v referenãnom 

období. To na‰e bolo veºmi nepriaznivé, 

pretoÏe i‰lo o tie roky pred vstupom Slovenska 

do EÚ, keì sme z rôznych dôvodov – napríklad 

nepriazniv˘ch poveternostn˘ch vplyvov, 

ale aj v dôsledku spomínaného nedostatku zdrojov 

na primerané vklady do pôdy – dosahovali 

slab‰iu produkciu rastlinn˘ch komodít ako v minulosti. 

Usilovali sme sa síce presadiÈ zmenu referenãného 

obdobia, ale Brusel s Àou nesúhlasil, 

hoci predvstupové roky objektívne neodzrkadºovali 

úrodov˘ potenciál ná‰ho agrárneho 

sektora. A tak pre Slovensko napokon vy‰iel 

koeficient 4,06 tony z hektára ako priemer z dosiahnut˘ch 

úrod v referenãnom období, priãom 

âeská republika ho má vy‰‰í asi o 5 percent a 

Maìarsko aÏ takmer o 16 percent. ZdôrazÀujem, 

Ïe to nesúvisí len s objektívnymi rozdielmi v prírodn˘ch 

podmienkach a ‰truktúre pôdneho fondu, 

ale aj s nerovnak˘m finanãn˘m zabezpeãením, 

keì ná‰ ‰tát pred vstupom do EÚ podporoval 

poºnohospodárstvo menej ako jeho susedia. 

Ak˘ je v˘poãet priamych platieb a v ktorom 

roku má prísÈ k ich vyrovnaniu v celej EÚ 

V˘‰ka sumy alokovanej na priame platby na 

plochu sa vypoãítala ako súãin národného úro- 

35

SLOVENSKÁ POªNOHOSPODÁRSKA A POTRAVINÁRSKA KOMORA 

dového koeficientu – v na‰om prípade spomínan˘ch 

4,06 – ãiastky 63 eur a rozsahu vynegociovanej 

poºnohospodársky vyuÏívanej plochy 

v hektároch. V prvom roku ná‰ho ãlenstva 

v EÚ sme v‰ak zo spoloãného rozpoãtu dostali 

len 25 % a ìal‰ích 30 % mohol pridaÈ ‰tát v 

rámci národného doplatku, ão v‰ak – na rozdiel 

od na‰ich susedov – v plnom rozsahu nevyuÏil. 

Postupne sa bude príspevok EÚ zvy‰ovaÈ s t˘m, 

Ïe 100-percentnú úroveÀ dosiahne aÏ v roku 

2013. V˘‰ka národného doplatku v nov˘ch ãlensk˘ch 

‰tátoch závisí od moÏností a rozhodnutia 

jednotliv˘ch vlád a parlamentov, takÏe sa 

môÏe teoreticky kaÏd˘ rok meniÈ, ão sa na Slovensku 

v prv˘ch troch rokoch po integrácii do 

EÚ naozaj aj stalo. V Ïiadnom prípade v‰ak nemôÏe 

prekroãiÈ spomínan˘ch 30 % celkovej 

sumy priamych platieb s t˘m, Ïe od roku 2011 

by mala postupne klesaÈ, keìÏe vtedy Brusel zabezpeãí 

80 % nároku, aÏ do roku 2013, keì by 

priame platby v SR malo v plnom rozsahu hradiÈ 

spoloãenstvo a ‰tátny rozpoãet by uÏ na ne 

nemal doplácaÈ niã. V západnej Európe si v‰ak 

uÏ teraz nemusia robiÈ ÈaÏkú hlavu z národného 

doplatku, keìÏe cel˘ objem priamych platieb 

dostávajú zo spoloãného rozpoãtu EÚ. Okrem 

toho samotn˘ v˘poãet ich v˘‰ky povaÏujeme za 

diskriminaãn˘, pretoÏe dosahované priemerné 

hektárové úrody sa neustále menia, ale úrodov˘ 

koeficient, na základe ktorého sa vypoãítal 

celkov˘ objem zdrojov, zostal „zabetónovan˘“ 

na v˘sledkoch referenãného obdobia, ktoré 

bude z roka na rok ãoraz vzdialenej‰ou históriou. 

V praxi to znamená, Ïe Slovensko bude vo 

v˘‰ke priamych podpôr na hektár pôdy vo finanãnom 

vyjadrení zaostávaÈ za âeskou republikou, 

Maìarskom i mnoh˘mi ìal‰ími ãlensk˘mi 

krajinami EÚ aj vtedy, keì ich bude dostávaÈ 

na 100-percentnej úrovni. Sme presvedãení, 

Ïe tento princíp by sa mal zmeniÈ a nemal by 

natrvalo ovplyvÀovaÈ priame podpory v rámci 

spoloãnej poºnohospodárskej politiky EÚ. 

Dotaãná politika by sa mala uÏ ãoskoro zmeniÈ, 

keì by sa podpory nemali vyplácaÈ na 

hektár plochy, ale na farmu. âo to znamená 

pre poºnohospodárov a ako sa tento systém 

dotkne Slovenska 

Táto zmena sa Slovenska nedotkne, pretoÏe 

EÚ umoÏnila krajinám, ktoré na základe zmluvy 

o pristúpení zaãali uÏ v roku 2004 uplatÀovaÈ 

tzv. systém jednotnej platby na plochu 

(SAPS), aby predæÏili jeho aplikáciu aÏ do roku 

2013. My to vítame, pretoÏe ÈaÏko sme si po 

vstupe do EÚ zvykali na nov˘ podporn˘ systém 

a nepovaÏovali by sme za správne meniÈ ho v 

ãase, keì sme si ho uÏ osvojili. Spoloãenstvo vo 

v‰eobecnosti presadzuje oddelenie priamych 

podpôr od produkcie, zníÏenie ich celkového 

objemu a zv˘‰enie podielu prostriedkov pre 

rozvoj vidieka a agroenvironmentálne systémy. 

Oãakáva, Ïe to bude maÈ pozitívny vplyv 

na trh s poºnohospodárskymi komoditami, keìÏe 

finanãné prostriedky nebudú smerovaÈ do 

nepredajn˘ch zásob v˘robkov. Oddelenie podpôr 

od produkcie má podºa Európskej komisie 

prispôsobiÈ agrárnu v˘robu reálne existujúcim 

potrebám, priãom by sa zároveÀ mal dosiahnuÈ 

pozitívny efekt na celkov˘ príjem farmárov a 

posilnenie ich trhovej orientácie. Podºa názoru 

slovenskej agropotravinárskej samosprávy sa 

v‰ak tieto ciele môÏu naplniÈ aÏ vtedy, keì spoloãná 

poºnohospodárska politika EÚ nebude 

dvojr˘chlostná, teda s tak˘mi rozdielmi vo vzÈahu 

k star˘m a nov˘m ãlenom, aké obsahuje v súãasnosti. 

Ak˘ je vlastne zmysel prechodu platby na 

farmu, bol by azda pre niekoho v˘hodnej‰í 

viac a pre iného menej 

Súvisí to so spomínan˘m oddelením priamych 

platieb od poºnohospodárskej produkcie 

a snahou o dosiahnutie väã‰ej trhovej orientácie 

farmárov. Jednoducho povedané, priame 

podpory by sa od istého ãasu mali zaãaÈ vyplácaÈ 

na jednotlivé podnikateºské subjekty bez 

ohºadu na to, akú produkciu budú zabezpeãovaÈ. 

Za základ sa má vziaÈ priemerná v˘‰ka podpôr 

v referenãnom období, ktorú roºník dostane s 

t˘m, Ïe on sám sa rozhodne, ão bude pestovaÈ, 

prípadne na akú Ïivoãí‰nu v˘robu a v akom rozsahu 

sa zameria. Zástancovia tohto systému poãítajú, 

Ïe prvov˘robcovia sa budú venovaÈ tomu, 

ão dokáÏu efektívne speÀaÏiÈ a o ão bude na trhu 

záujem. Opakujem v‰ak, Ïe Slovenska sa táto 

zmena minimálne do roku 2013 nebude t˘kaÈ. 

âo sa udeje potom, o tom je momentálne predãasné 

hovoriÈ, pretoÏe Ïiadne definitívne rozhodnutia 

e‰te neuzreli svetlo sveta. 

DokáÏu jednotlivé poºnohospodárske podniky 

tvoriÈ vlastné finanãné zdroje 

IsteÏe, aj keì pri ich tvorbe existuje medzi 

nimi znaãná diferenciácia. UÏ teraz sa vyprofilovali 

subjekty, ktoré veºmi pruÏne reagujú na 

situáciu na trhu a diverzifikáciou svojich aktivít 

dokáÏu vhodne rozkladaÈ podnikateºské riziko. 

To má bezprostredn˘ vplyv aj na tvorbu 

vlastn˘ch finanãn˘ch zdrojov a mieru investovania, 

ktorá vytvára predpoklady pre ich ìal‰ie 

napredovanie. Aj v poºnohospodárstve je totiÏ 

progresívny rozvoj podmienen˘ nov˘mi investíciami, 

bez ktor˘ch sa nedajú dosahovaÈ dlhodobej‰ie 

úspechy. Na rozdiel od in˘ch ekonomick˘ch 

odvetví v‰ak biologick˘ charakter agrárnej 

v˘roby vytvára mnoÏstvo ‰pecifík a rizikov˘ch 

prvkov. A práve manaÏment t˘chto rizík 

vystupuje v ostatnom ãase ãoraz viac do popredia 

– okrem iného aj v súvislosti s klimatick˘mi 

zmenami, na ktoré musí reagovaÈ poºnohospodárska 

veda i prax. Od zvládnutia tejto 

kºúãovej úlohy bude celkom urãite v nemalej 

miere závisieÈ i budúca tvorba vlastn˘ch finanãn˘ch 

zdrojov v podnikoch poºnohospodárskej 

prvov˘roby. 

Je moÏné, aby sa úplne zru‰ili agrárne podpory 

Aké by to mohlo maÈ následky 

Teoreticky to, samozrejme, moÏné je, ale v 

praxi by ru‰enie agrárnych podpôr bolo oveºa 

zloÏitej‰ie. Predov‰etk˘m preto, Ïe by muselo 

prísÈ k ich plo‰nej likvidácii na celom svete, ão 

sa pri rôznorodosti agrárnych politík v jednotliv˘ch 

‰tátoch a politicko-ekonomick˘ch zoskupeniach 

zdá málo pravdepodobné. Cieºom podpôr 

zvyãajne b˘va vyrovnávanie rozdielov v 

podnikateºskom prostredí, stabilizácia farmárskych 

príjmov, udrÏanie vidieckeho osídlenia a 

zachovanie primeranej ‰truktúry poºnohospodárskej 

produkcie. V‰etko toto by po úplnom zru- 

‰ení podpornej politiky bolo ohrozené a naru- 

‰ené. Agrárna v˘roba by sa rozvíjala iba v najúrodnej‰ích 

regiónoch, pretoÏe tam by priná- 

‰ala najlep‰ie ekonomické efekty. V trhovej ponuke 

by sa objavili iba komodity s primeran˘mi 

cenami, pretoÏe v˘roba ostatn˘ch by sa z 

ekonomick˘ch dôvodov zastavila. Vidiecke sídla 

v niektor˘ch menej produkãn˘ch regiónoch 

a mikroregiónoch by osireli, e‰te viac by poklesla 

agrárna zamestnanosÈ. VáÏnym dôsledkom by 

bol e‰te väã‰í tlak na ceny potravín, do ktor˘ch 

by sa nevyhnutne museli premietnuÈ ‰krty v 

podporách. Samov˘voj v agrosektore by bol 

váÏnym ohrozením potravinovej bezpeãnosti, o 

ktorej sa v súvislosti s aktuálnou krízou na svetovom 

trhu s potravinami zaãína ãoraz viac hovoriÈ 

ako o strategickom fenoméne 21. storoãia. 

V poºnohospodárstve, ako sa zdá, vládne tzv. 

„sila závislosti“, keì sa zv˘‰ené ceny obilia 

odrazia na zv˘‰ení cien k⁄mnych zmesí a to 

celé zasa vpl˘va na v˘‰ku cien potravín. S 

ak˘m v˘vojom poãítate v tomto roku 

Existuje viacero prognóz, ale nikto nemôÏe 

jednoznaãne povedaÈ, ktorá je tá pravá. Vo v‰eobecnosti 

sa u nás, v okolit˘ch krajinách i v celej 

Európskej únii poãíta s vy‰‰ími úrodami 

obilia a repky ako pred rokom, ão to v‰ak urobí 

s ich cenami, to ukáÏe aÏ v˘voj ponuky a dopytu 

na svetovom trhu. My predpokladáme, Ïe 

k takému dramatickému cenovému pohybu ako 

vlani tentoraz nedôjde. Z na‰ich anal˘z vypl˘va, 

Ïe v celoroãn˘ch bilanciách by ceny potravín 

mohli vzrásÈ o 8 – 13 percent, ão by nemalo 

ohroziÈ plnenie inflaãného kritéria v súvislosti 

so vstupom SR do eurozóny. V druhom polroku 

by mohli viac stúpaÈ ceny Ïivoãí‰nych komodít, 

najmä bravãového mäsa, pretoÏe chovatelia 

kvôli predchádzajúcim stratám z predaja jatoãn˘ch 

o‰ípan˘ch v˘razne zredukovali ich poãty. 

AÏ reálny v˘voj v‰ak ukáÏe, ktoré z t˘chto 

predpokladov vyjdú a ktoré nie. 

âo by podºa vás pomohlo pri zlep‰ení postavenia 

agrosektora na Slovensku 

Predov‰etk˘m zv˘‰enie jeho spoloãenskej 

prestíÏe na národnej úrovni a vyrovnanie podnikateºsk˘ch 

podmienok v rámci spoloãnej poºnohospodárskej 

politiky EÚ. Poºnohospodárstvo 

naìalej zostáva mimoriadne dôleÏitou vidieckou 

ekonomickou aktivitou a okrem v˘robn˘ch 

prínosov sa vyznaãuje aj nemal˘mi 

nev˘robn˘mi benefitmi, súvisiacimi najmä s 

udrÏiavaním kultúrneho charakteru krajiny, tvorbou 

a ochranou Ïivotného prostredia i v‰eliãím 

in˘m. 

Aké sú najbliÏ‰ie zámery SPPK, ãomu sa 

treba venovaÈ v obchodnej politike 

Na‰a komora – podobne ako aj iné samosprávne 

organizácie – nemôÏe priamo vstupovaÈ 

do obchodnej politiky svojich ãlenov a nemieni 

to robiÈ ani v budúcnosti. Na‰im prvorad˘m 

zámerom je podieºaÈ sa na tvorbe a realizácii 

rozvojovej hospodárskej a agrárnej politiky, 

z ktorej by profitovali nielen podnikatelia 

v poºnohospodárstve a potravinárstve, ale v koneãnom 

dôsledku v‰etci obyvatelia Slovenskej 

republiky. Domáci agrosektor bude musieÈ v najbliÏ‰ej 

budúcnosti reagovaÈ na dôsledky klimatick˘ch 

zmien, ão povaÏujeme v rastlinnej v˘robe 

za jednu z rozhodujúcich úloh. Îivoãí‰na 

produkcia sa musí po predchádzajúcich otrasoch 

stabilizovaÈ a postupne absorbovaÈ nové rozvojové 

impulzy. Zmeny budú nevyhnutné aj v samotnej 

organizácii poºnohospodárskej prvov˘roby, 

predov‰etk˘m z hºadiska jej reálnej koncentrácie. 

Neznamená to v‰ak, Ïe men‰ie podnikateºské 

subjekty musia zaniknúÈ, resp. stratiÈ 

autonómnosÈ. Svoje trhové pozície môÏu posilÀovaÈ 

rôznymi formami, napríklad aj ãlenstvom 

vo v˘robno-odbytov˘ch zdruÏeniach. 

36

S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E L 

PovaÏská cementáreÀ, a. s., Ladce sa ako prvá cementáreÀ aktívne postavila k zamedzeniu ‰írenia BSE 

a in˘ch infekãn˘ch chorôb v Slovenskej republike. Jej cementárenská rotaãná pec zabezpeãuje bezpeãnú 

bezodpadovú a hospodárnu likvidáciu rizikov˘ch materiálov Ïivoãí‰neho pôvodu z kafilérií. V ãom 

spoãívajú hlavné celospoloãenské prínosy revoluãnej ekotechnológie, vyvinutej v PovaÏskej cementárni, a. s., 

Ladce, ktorá je prevenciou proti potenciálnemu riziku nákazy a je patentovaná aj v zahraniãí, sme sa op˘tali 

Ing. Antona BARCÍKA, generálneho riaditeºa spoloãnosti. 

V˘nimoãná environmentálna 

sluÏba cementárne v Ladcoch 

Je známe, Ïe na Slovensku rovnakú environmentálnu 

sluÏbu iná cementáreÀ neposkytuje. 

V ãom sú hlavné prednosti tejto 

environmentálnej ãinnosti, ktorá zamedzuje 

‰íreniu BSE a in˘ch infekãn˘ch chorôb 

Likvidáciou mäsovokostn˘ch múãok in˘mi 

technológiami, napríklad v podmienkach 

beÏn˘ch spaºovní, hrozí nebezpeãenstvo nedokonalého 

spálenia, sprevádzané vznikom 

toxick˘ch spalín, ktoré môÏu byÈ veºkou zá- 

ÈaÏou pre Ïivotné prostredie. 

Spoluspaºovanie mäsovokostnej múãky v 

cementárenskej rotaãnej peci sú zabezpeãené 

znaãné úspory primárneho paliva (aÏ 20 – 

30 %), priãom popol zo spoluspaºovania je 

viazan˘ do cementárenského slinku, ãím dochádza 

nielen k t˘mto energetick˘m efektom, 

ale aj k jeho materiálnemu zhodnocovaniu do 

zv˘‰enia v˘roby slinku. 

aktivity v investiãnej a prevádzkovej oblasti, 

ktoré v celospoloãenskom záujme realizuje 

na‰a spoloãnosÈ. Nárast likvidovan˘ch odpadov 

zvy‰uje súãasne záÈaÏ na technické 

zariadenia, resp. finanãn˘ rozsah preventívnej, 

príp. následnej údrÏby, ktoré na‰a spoloãnosÈ 

prevádzkuje. 

Ako nová technológia ovplyvÀuje program 

Európskej únie, zameran˘ na zniÏovanie 

skleníkov˘ch plynov 

V˘znamná technologická inovácia prispieva 

‰etrením u‰ºachtil˘ch palív aj k zniÏovaniu 

emisií CO 2 . Ekotechnológia zniÏuje merné 

emisie na vyrobenú tonu cementu, ão 

vzhºadom na pomerne vysokú cenu CO 2 na 

trhu priná‰a pre PovaÏskú cementáreÀ, a. s. 

Ladce aj v˘znamn˘ ekonomick˘ efekt. T˘m 

sú zhodnocované mimoriadne a jedineãné 

V ãom je vami vyvinutá a vyuÏívaná technológia 

v˘nimoãná a aká je jej hlavná 

prednosÈ 

Dokonalá, hygienická, bezodpadová vysokoteplotná 

de‰trukcia rizikov˘ch organick˘ch 

substrátov Ïivoãí‰neho pôvodu, mäsovokostnej 

múãky z kostí a vnútorností mäsovospracovateºského 

priemyslu z uhynut˘ch 

zvierat, je zabezpeãovaná bez kvalitatívnych 

obmedzení, keìÏe prednosÈou na‰ej technológie 

je vyrie‰enie, resp. zníÏenie negatívneho 

vplyvu fosforu na kvalitu vyrábanej produkcie. 

Aj z tohto dôvodu v˘nimoãnú environmentálnu 

sluÏbu PovaÏskej cementárne, 

a. s., Ladce vyuÏíva aj zahraniãie. 

Ak˘ mala ohlas táto ‰piãková technológia 

v slovenskej verejnosti 

Vyvinutá technológia bola viacnásobne 

ocenená na viacer˘ch úrovniach, naposledy 

v júni tohto roku Zlatou medailou a certifikátom 

Slovak Gold. 

37

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A 

S R 

Klimatické zmeny predstavujú jednu z najváÏnej‰ích globálnych hrozieb, ktorá môÏe maÈ za následky nielen 

nezvratné po‰kodenie Ïivotného prostredia, ale taktieÏ nedozerné hospodárske a sociálne dôsledky. Praktické 

rie‰enie problémov spojen˘ch so zmenou klímy a adaptáciou na jej nepriaznivé dôsledky uÏ zìaleka nie je len 

environmentálny, ale najmä ekonomick˘ a technologick˘ problém. Európska únia je dlhodobo lídrom v boji proti 

klimatick˘m zmenám. Usiluje sa byÈ obhajcom prechodu svetovej ekonomiky na nízkouhlíkové hospodárstvo, 

ktoré je postavené aj na vyuÏívaní obnoviteºn˘ch zdrojov energie (OZE). Garantuje tak väã‰iu odolnosÈ, 

nezávislosÈ a sebestaãnosÈ ekonomík a zároveÀ vytvára nové pracovné príleÏitosti a odvetvia s veºkou pridanou 

hodnotou. K tejto mimoriadne dôleÏitej téme priná‰ame ãlánok Ing. Juraja NOVÁKA, hlavného ‰tátneho radcu 

energetickej a surovinovej politiky Ministerstva hospodárstva SR. 

Návrh smernice o podpore 

vyuÏívania energie 

z obnoviteºn˘ch zdrojov 

STRUâNÁ CHARAKTERISTIKA 

KLIMATICKO-ENERGETICKÉHO 

BALÍâKA 

Z pohºadu EÚ bol prelomov˘m rok 2007, 

keì na zasadnutí Európskej rady v marci 

2007 boli odsúhlasené hlavné ciele t˘kajúce 

sa klímy a energetiky: 

• zníÏenie emisií skleníkov˘ch plynov do 

roku 2020 minimálne o 20 % v porovnaní 

s úrovÀou v roku 1990, v prípade ‰ir‰ej medzinárodnej 

dohody o zníÏení emisií prijme 

EÚ cieº na zníÏenie emisií o 30 %; 

• 20 % podiel OZE na koneãnej energetickej 

spotrebe v EÚ do roku 2020, vrátane 10 % 

podielu biopalív. 

Reakciou na vy‰‰ie uvedené globálne v˘zvy 

je tzv. klimaticko-energetick˘ balíãek, 

ktor˘ Európska komisia (EK) predstavila 23. 

januára 2008. Integrovan˘ klimaticko-energetick˘ 

balíãek je ambicióznym rie‰ením, 

ktor˘ bude v˘znamn˘m spôsobom predurãovaÈ 

hospodársky v˘voj ãlensk˘ch krajín EÚ 

v nadchádzajúcich rokoch. Okrem zníÏenia 

emisií skleníkov˘ch plynov nové pravidlá 

prispejú k zv˘‰eniu energetickej efektívnosti 

a najmä posilneniu energetickej bezpeãnosti 

ãlensk˘ch ‰tátov. 

Klimaticko-energetick˘ balíãek pozostáva 

z nov˘ch pravidiel pre poskytovanie ‰tátnej 

pomoci a ‰tyroch legislatívnych návrhov: 

1. smernica o podpore vyuÏívania energie z 

obnoviteºn˘ch zdrojov, 

2. smernica, ktorou sa mení a dopæÀa smernica 

2003/87/ES o obchodovaní s emisn˘mi 

kvótami skleníkov˘ch plynov, 

3. rozhodnutie o úsilí ãlensk˘ch ‰tátov zní- 

ÏiÈ emisie skleníkov˘ch plynov v sektoroch 

mimo schému obchodovania s emisn˘mi 

kvótami, 

4. smernica o geologickom ukladaní a skladovaní 

oxidu uhliãitého. 

Pri stanovení individuálnych cieºov sa EK 

snaÏila uplatniÈ kºúãové princípy, ako je ekonomická 

efektívnosÈ, transparentnosÈ, spravodlivosÈ, 

solidarita a záväznosÈ plnenia prijat˘ch 

cieºov. DôleÏit˘m prvkom pre koneãnú 

podobu legislatívnych návrhov bol aj integrovan˘ 

prístup k rie‰eniu problematiky 

zniÏovania emisií skleníkov˘ch plynov a podpory 

obnoviteºn˘ch zdrojov energie, keìÏe 

tento môÏe efektívnym spôsobom minimalizovaÈ 

negatívne synergie opatrení, ku ktor˘m 

by pri nekoordinovanom plnení cieºov mohlo 

dochádzaÈ. 

Dosiahnutie politickej dohody o konkrétnej 

podobe legislatívnych návrhov sa oãakáva 

do konca roka 2008 a ich definitívne 

schválenie sa predpokladá v prvom polroku 

2009. 

SMERNICA O PODPORE VYUÎÍVANIA 

ENERGIE Z OBNOVITEªN¯CH ZDROJOV 

Návrh smernice, ktor˘ pokr˘va celú oblasÈ 

vyuÏívania obnoviteºn˘ch zdrojov energie 

(v˘roba elektriny, vykurovanie a chladenie a 

doprava), je hlavn˘m nástrojom na dosiahnutie 

cieºa EÚ, ktor˘m je 20 % podiel obnovi- 

38

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A 

S R 

teºn˘ch zdrojov energie na koneãnej spotrebe. 

Návrh smernice upravuje nasledujúce oblasti: 

• stanovenie národn˘ch cieºov pre podiel 

OZE do roku 2020, 

• vydávanie a obchodovanie so zárukami pôvodu, 

• kritériá udrÏateºnosti pre biopalivá, 

• ustanovenia t˘kajúce sa prístupu do siete a 

administratívne procedúry. 

STANOVENIE NÁRODN¯CH CIEªOV 

Jedn˘m zo základn˘ch rozdielov návrhu 

tejto smernice oproti v súãasnosti platnej 

smernici ã. 2001/77/ES o podpore elektrickej 

energie vyrábanej z OZE na vnútornom trhu 

s elektrickou energiou, je v záväznosti cieºov. 

K˘m platná smernica stanovila indikatívne 

ciele, ku ktor˘m sa ãlenské krajiny musia priblíÏiÈ, 

ale ich nesplnenie nie je postihnuteºné, 

v prípade nového návrhu smernice ide o záväzné 

ciele. Tieto boli navrhnuté individuálne 

ako národné ciele pre kaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát a 

sú právne vymoÏiteºné. Cieº dosiahnuÈ 10% 

podiel OZE na celkovej spotrebe benzínu a nafty 

v doprave do roku 2020 bol stanoven˘ ako 

záväzn˘ pre v‰etky ãlenské krajiny. 

Vychádzajúc zo stanoveného cieºa má EÚ 

ako celok zv˘‰iÈ podiel OZE zo súãasn˘ch 8,5 

% na 20 % do roku 2020. Vzhºadom na rozdielnu 

úroveÀ vyuÏívania OZE v súãasnosti, 

rozdielne podmienky a moÏnosti investícií 

ãlensk˘ch ‰tátov, EK navrhla metodológiu, 

podºa ktorej: 

• kaÏd˘ ‰tát rovnako prispeje k naplneniu 

cieºa do úrovne 50 %, t. j. kaÏdá krajina 

zv˘‰i podiel OZE o 5,75 %; 

• ìal‰ích 50 % zv˘‰enia bude urãen˘ch na základe 

potenciálu krajiny podºa úrovne HDP 

(krajiny s men‰ím HDP prispejú menej); 

• krajiny, ktoré uÏ v súãasnosti investovali do 

OZE, budú maÈ zníÏené ciele. 

Národn˘ cieº SR je na základe návrhu Európskej 

komisie urãen˘ na 14 % v roku 2020, 

ão v podstate znamená, Ïe Slovensko má 

zv˘‰iÈ vyuÏívanie OZE v pomere ku koneãnej 

energetickej spotrebe zo súãasn˘ch 7 % 

na 14 %. 

VYDÁVANIE A OBCHODOVANIE 

SO ZÁRUKAMI PÔVODU 

V oblasti vydávania a obchodovania so 

zárukami pôvodu do‰lo k zmene oproti pôvodnému 

návrhu smernice, podºa ktorého záruky 

pôvodu plnili funkciu garancie pôvodu 

vyrobenej elektriny a tepla z OZE a zároveÀ 

boli nástrojom obchodu medzi podnikateºsk˘mi 

subjektmi resp. ãlensk˘mi ‰tátmi EÚ. Na 

základe v˘hrad k pôvodnému návrhu prezentovali 

Nemecko, Veºká Británia a Poºsko 

spoloãn˘ návrh, ktor˘ podporuje aj SR. 

Tento spoloãn˘ návrh sa t˘ka vydávania záruk 

pôvodu, ‰tatistického obchodu, spoloãn˘ch 

projektov a spoloãného dosahovania 

cieºa v OZE medzi zdruÏen˘mi krajinami. 

·tatistick˘ obchod je pritom povaÏovan˘ za 

flexibiln˘ nástroj, ktor˘ umoÏní v dlhodobom 

horizonte uzatváraÈ zmluvy o predaji energie 

z OZE z jedného ãlenského ‰tátu inému tak, 

aby ‰tát, ktor˘ plní indikatívnu trajektóriu 

mohol predávaÈ túto energiu inému. 

KRITÉRIÁ UDRÎATEªNOSTI 

PRE BIOPALIVÁ 

Citlivou oblasÈou smernice sú kritériá 

udrÏateºnosti pre biopalivá. Biopalivá vyrábané 

z biomasy budú dominantne napæÀaÈ 

cieº 10 % OZE v doprave a ich mnoÏstvo 

bude závisieÈ od spotreby motorov˘ch palív. 

Na základe uvedeného bolo dôleÏité vytvoriÈ 

systém kritérií udrÏateºnosti pre biopalivá, 

priãom pri jeho vytváraní EK vzala do úvahy. 

• vplyv na potravinovú bezpeãnosÈ, 

• zníÏenie emisie skleníkov˘ch plynov, 

• zmenu úãelu vyuÏívania pôdy a 

• biodiverzitu. 

Pri kritériách udrÏateºnosti pre biopalivá 

ostáva stále otvorenou otázka v˘‰ky úspory 

emisií skleníkov˘ch plynov pre druh˘ krok. 

V prvom kroku bola úspora emisií skleníkov˘ch 

plynov nastavená na 35%. 

Niektoré ãlenské krajiny poÏadujú pre druh˘ 

krok automatické stanovenie hranice najneskôr 

od roku 2015 vo v˘‰ke viac ako 50%. 

Ostávajúce ãlenské krajiny, vrátane SR, súhlasia 

so súãasn˘m znením návrhu smernice, 

av‰ak poÏadujú tri roky pred termínom uplatnenia 

druhého kroku vypracovanie dopadovej 

‰túdie, ktorá urãí v˘‰ku úspor. SR prezentovala 

stanovisko, podºa ktorého referenãn˘m 

rokom pre druh˘ krok môÏe byÈ najskôr 

rok 2018. 

S v˘‰kou úspor emisií skleníkov˘ch plynov 

súvisí v˘roba biopalív II. generácie . Vzhºadom 

na budúci v˘voj by sa mala SR usilovaÈ 

o ão najvy‰‰í podiel biopalív II. generácie po 

roku 2015, aby naplnila kritéria udrÏateºnosti 

a súãasne dosiahla v˘znamné zníÏenie emisií 

v doprave. To si v‰ak vyÏaduje v˘skum a 

v˘voj a partnerstvo pri v˘skumn˘ch úlohách 

a demon‰traãn˘ch zariadeniach s ostatn˘mi 

krajinami. Navy‰e biopalivá II. generácie 

majú lep‰ie kvalitatívne parametre pre spaºovacie 

motory, nebudú ohrozovaÈ potravinovú 

bezpeãnosÈ a spôsobovaÈ rast cien potravín 

tak, ako biopalivá prvej generácie. 

Podiel jednotliv˘ch palív a foriem energie 

v koneãnej energetickej spotrebe SR 

Elektrina mimo OZE 

14,4 % 

Elektrina z OZE 

3,7 % 

Obnoviteľné 

palivá 

3,0 % 

Ropné palivá 

27,6 % 

Teplo 

8,7 % 

Tuhé palivá 

6,1 % 

USTANOVENIA T¯KAJÚCE SA 

PRÍSTUPU DO SIETE 

A ADMINISTRATÍVNE PROCEDÚRY 

Plynné palivá 

36,5 % 

V oblasti pripojenia do siete, opakuje táto 

smernica poÏiadavky smernice ã. 2001/77/ES 

a vyÏaduje od ãlensk˘ch ‰tátov objektívne, 

transparentné a nediskriminaãné kritériá pre 

pripojenie do sústavy. Ak je to potrebné, 

môÏu ãlenské ‰táty presunúÈ ãasÈ alebo celé 

náklady na pripojenie na prevádzkovateºa 

prenosovej alebo distribuãnej sústavy a musia 

zabezpeãiÈ, aby ich poplatky nediskriminovali 

elektrinu z OZE a odzrkadºovali prínosy 

pripojenia elektrárne. Administratívne 

procedúry pre OZE musia byÈ jasne definované, 

poplatky musia zodpovedaÈ nákladom 

a men‰ie projekty musia maÈ jednoduch‰ie autorizaãné 

procedúry. 

V¯ZVY PRE SR VYPL¯VAJÚCE 

Z NÁVRHU SMERNICE 

Národn˘ cieº zv˘‰enia podielu OZE na 

14 % do roku 2020 povaÏuje SR za ambiciózny 

a nákladn˘, av‰ak realistick˘. VyuÏívanie 

OZE ako domácich energetick˘ch zdrojov 

zniÏuje závislosÈ ekonomiky od nestabiln˘ch 

cien ropy a zemného plynu. Ich vyuÏívanie 

je zaloÏené na vyspel˘ch environmentálne 

‰etrn˘ch technológiách a v˘razne prispieva 

k zniÏovaniu emisií skleníkov˘ch plynov 

a ‰kodlivín. 

Pri napæÀaní tohto cieºa sa chce SR zameraÈ 

najmä na vyuÏívanie biomasy, ako na 

zdroj s najväã‰ím technick˘m potenciálom, 

ako aj z dôvodu, Ïe zdroje biomasy vhodnej 

na energetické vyuÏitie sú rozmiestnené relatívne 

rovnomerne po celom území Slovenska. 

Vy‰‰ie vyuÏívanie biomasy ako domáceho 

zdroja, ktor˘ sa dá skladovaÈ je aj vo vzÈahu 

k energetickej bezpeãnosti hodnotené vysoko 

pozitívne a biomasa má tendenciu pri 

v˘robe tepla do roku 2020 v˘znamnou mierou 

nahradiÈ fosílne palivá, ãím sa zníÏi vplyv 

najmä rastúcich cien zemného plynu na vykurovanie. 

Poºnohospodári môÏu biomasu, vznikajúcu 

ako odpad z rastlinnej a Ïivoãí‰nej v˘roby, 

vyuÏiÈ pri diverzifikácii ãinností svojich 

fariem najmä v˘stavbou bioplynov˘ch staníc, 

ktoré tento odpad spracujú na bioplyn s efektom 

v˘roby elektriny a tepla alebo v˘roby 

biometánu, ktor˘ má parametre zemného plynu 

a môÏe byÈ dodávan˘ do plynárenskej distribuãnej 

siete. Tak˘mto vyuÏívaním biomasy 

sa podporia ekonomické aktivity na 

vidieku, vytvoria sa nové pracovné miesta a 

zv˘‰i sa aj spoºahlivosÈ dodávok energie. 

Hoci biomasa bude dominovaÈ pri napæÀaní 

cieºa je potrebné vyuÏívaÈ aj ostatné druhy 

OZE. Ministerstvo hospodárstva SR pre 

podporu v˘roby elektriny z OZE vypracovalo 

návrh zákona o podpore obnoviteºn˘ch 

zdrojov energie a kombinovanej v˘roby elektriny 

a tepla. Návrh zákona implementuje 

spomínanú platnú smernicu o podpore v˘roby 

elektriny z OZE ako aj smernicu ã. 

2004/8/ES o podpore kogenerácie zaloÏenej 

na dopyte po vyuÏiteºnom teple na vnútornom 

trhu s energiou. 

Návrh zákona má za úlohu zlep‰iÈ fungovanie 

trhu s elektrinou pre OZE a vysoko 

úãinnej kombinovanej v˘roby elektriny a 

tepla. Zv˘‰enie v˘roby elektriny z OZE a 

úspora primárnych palív vo vysoko úãinnej 

kombinovanej v˘robe súãasne vytvára podmienky 

pre zníÏenie emisií oxidu uhliãitého, 

ãím napomôÏe napæÀaÈ cieº v oblasti zníÏenia 

emisií skleníkov˘ch plynov. 

(Zdroj: Návrh postupu prípravy pozície SR 

na rokovania o integrovanom klimatickoenergetickom 

balíãku EK, ktor˘ bol schválen˘ 

uznesením vlády SR ã. 190/2008 

zo dÀa 26. marca 2008) 

39

M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A 

S R 

ªudia si v tomto storoãí viac ako inokedy zaãali v‰ímaÈ a chrániÈ svoje okolie. Je doslova 

nevyhnutné aby prostredie, ktoré sa celkom urãite podpisuje na kvalite Ïivota kaÏdého z nás, 

priaznivo vpl˘valo na zdrav˘ v˘voj ãloveka. Viac k téme súãasného Ïivotného prostredia 

v rozhovore s generálnym riaditeºom Sekcie kvality Ïivotného prostredia MÎP SR 

Pavlom TEHLÁROM. Pripravila redaktorka Anna Komová. 

Aby sme raz nemuseli ºutovaÈ... 

Ako vidíte súãasnú situáciu, mení sa kvalita 

Ïivotného prostredia uÏ k lep‰iemu 

Kvalita Ïivotného prostredia sa mení k lep‰iemu 

aj prijatím nariadenia EP a Rady ã. 1907/2006 

o registrácii, hodnotení a autorizácii chemikálií 

„REACH“ – Registration (Registrácia), Evaluation 

(Hodnotenie), Authorization (Autorizácia) 

and Restriction (obmedzenie) of Chemicals (chemick˘ch 

látok). Návrh novej chemickej legislatívy 

bol predloÏen˘ v nadväznosti na závery 

Bielej knihy „Stratégia pre budúcu politiku pre 

chemikálie“, z ktor˘ch vypl˘va, Ïe súãasn˘ legislatívny 

rámec EÚ pre chemické látky neposkytuje 

dostatok informácií o úãinkoch chemick˘ch 

látok na zdravie ºudí a Ïivotné prostredie. 

„Stará chemická legislatíva“ platná do toho ãasu 

bola pre evidované riziká chemick˘ch látok nepruÏná 

a to z hºadiska hodnotenia t˘chto rizík a 

zavádzania potrebn˘ch opatrení. 

Jedn˘m z hlavn˘ch cieºov nariadenia je zabezpeãiÈ 

bezpeãnosÈ a zdravotnú ne‰kodnosÈ chemick˘ch 

látok, a to ochrana zdravia ºudí a Ïivotného 

prostredia pred nepriazniv˘mi úãinkami chemick˘ch 

látok, zlep‰enie konkurenãnej schopnosti 

a inovaãného potenciálu európskeho priemyslu, 

efektívne fungovanie trhu s chemikáliami 

a podpora zníÏenia vykonávania testov na 

zvieratách. Obsahuje pravidlá t˘kajúce sa chemick˘ch 

látok samotn˘ch, v prípravkoch a vo v˘robkoch. 

Systémom REACH sa zásadn˘m spôsobom 

reformuje súãasná legislatíva Európskej únie pre 

oblasÈ uvádzania chemikálií na trh. DôleÏit˘m aspektom 

pri uvádzaní chemick˘ch látok, chemick˘ch 

prípravkov ale aj v˘robkov obsahujúcich 

chemické látky, je mnoÏstvo látky uvádzanej na 

trh, nebezpeãné vlastnosti a vplyv na zdravie 

ºudí a na Ïivotné prostredie. Hlavn˘ dôraz sa kladie 

na chemické látky, ktoré majú vlastnosti karcinogénov, 

mutagénov, látky po‰kodzujúce reprodukciu 

(CMR), ìalej na perzistentné, bioakumulatívne 

a toxické látky (PBT) a vysoko perzistentné 

a vysoko bioakumulatívne (vPvB). 

Roz‰iruje sa zodpovednosÈ za minimalizáciu rizík 

z pouÏívania chemick˘ch látok a prípravkov 

nielen na v˘robcov a dovozcov, ale aj na následn˘ch 

uÏívateºov chemick˘ch látok a chemick˘ch 

prípravkov. Nariadenie REACH predstavuje 

komplexn˘, vzájomne prepojen˘ systém ãinnosti 

a zodpovednosti na úrovni priemyslu ãlensk˘ch 

‰tátov EÚ, Európskej chemickej agentúry 

a Európskej Komisie. Aby sa primerane kontrolovali 

riziká vyvstávajúce z v˘roby, dovozu, 

uvedenia na trh a pouÏívania chemick˘ch látok, 

REACH prená‰a dôkazne bremeno z kompetentn˘ch 

orgánov na priemysel v oblasti zhromaÏìovania 

informácií o chemick˘ch látkach a pouÏitia 

t˘chto informácií na posúdenie bezpeãnosti 

chemikálií a vhodn˘ v˘ber vhodn˘ch opatrení 

manaÏmentu rizika. Aby sa reflektoval tento 

nov˘ prístup, nariadenie uvádza, Ïe je na v˘robcoch, 

dovozcoch a následn˘ch uÏívateºoch látok, 

aby zabezpeãili, Ïe ich v˘roba, uvedenie na trh 

alebo dovoz alebo pouÏitie látok je uskutoãnené 

tak˘m spôsobom, Ïe nepriaznivo neovplyvní 

zdravie ºudí alebo Ïivotné prostredie. 

Systém REACH zah⁄Àa: 

• Registráciu – vyrobené alebo dovezené chemické 

látky v rámci EÚ nad 1t/r (databáza Európskej 

chemickej Agentúry) 

• Hodnotenie – chemické látky uvádzané na trh 

v EÚ v mnoÏstvách nad 10 t, 100 t, 1000 t a 

viac ako 1000 t (rozsah testov závisí od mnoÏstva) 

• Autorizáciu – chemické látky u ktor˘ch sa 

predpokladá obava z ich nepriaznivého úãinku 

na zdravie ºudí alebo ÎP (karcinogény 1 a 

2, mutagény 1 a 2, látky po‰kodzujúce reprodukciu 

1 a 2 a POP) 

• PovinnosÈ vypracovania Správy o chemickej 

bezpeãnosti a vykonanie hodnotenia rizika 

pre látky uvádzané na trh v mnoÏstve nad 10 

t/r 

Sú presne definované opatrenia, ktoré treba 

dodrÏiavaÈ aby sa nezneãisÈovalo Ïivotné prostredie, 

ktor˘ch ãinností sa t˘kajú 

Chemick˘ priemysel a priemysel, pri ktorom 

sa vyuÏívajú chemické látky, so sebou nepriná- 

‰ajú len uÏitoãné produkty, bez ktor˘ch by súãasná 

moderná spoloãnosÈ nemohla existovaÈ, ale aj 

mnohé riziká, ktoré si beÏn˘ spotrebiteº ãasto ani 

neuvedomuje. 

Nekontrolovan˘ únik nebezpeãn˘ch chemick˘ch 

látok môÏe v koneãnom dôsledku viesÈ k 

vzniku závaÏnej priemyselnej havárie s následkami 

na Ïivotoch a zdraví ºudí, Ïivotnom prostredí 

a majetku. Aby sa tieto riziká dostali pod kontrolu 

a zníÏila sa tak pravdepodobnosÈ vzniku závaÏnej 

priemyselnej havárie a zlep‰ila pripravenosÈ 

na zdolávanie tak˘chto havárií, je potrebné 

zavádzaÈ systém prevencie, pod ktor˘m rozumieme 

súbor organizaãn˘ch, riadiacich, personálnych, 

v˘chovn˘ch, technick˘ch, technologick˘ch 

a materiálnych opatrení. 

Po niekoºk˘ch závaÏn˘ch priemyseln˘ch haváriách 

v 70. a 80. rokoch v podnikoch chemického 

priemyslu s niekoºk˘mi stovkami aÏ tisíckami 

obetí z radov obyvateºstva (Bhópál, Seveso), 

si cel˘ svet uvedomil, Ïe je potrebné sa zaoberaÈ 

uvedenou problematikou nielen na úrovni 

podniku, ale aj na úrovni ‰tátu a v medzinárodnom 

meradle. 

V Slovenskej republike komplexn˘ program 

prevencie závaÏn˘ch priemyseln˘ch havárií a 

pripravenosti na ne rie‰i zákon ã. 261/2002 Z. z. 

o prevencii závaÏn˘ch priemyseln˘ch havárií a 

o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov v znení 

neskor‰ích predpisov a príslu‰né vykonávacie 

predpisy (ìalej len „zákon o haváriách“). Tento 

zákon plne transponuje kºúãovú smernicu Európskej 

únie v oblasti priemyselného zneãistenia a 

manaÏmentu rizík, a to smernicu 96/82/ES o 

kontrole veºk˘ch havarijn˘ch nebezpeãenstiev 

zah⁄Àajúcich nebezpeãné látky (tzv. SEVESO 

II), a ìal‰ie medzinárodné predpisy (OECD, 

MOP). Predmetom právnej úpravy podºa zákona 

je ustanovenie podmienok a postupov pri prevencii 

závaÏn˘ch priemyseln˘ch havárií v podnikoch 

s prítomnosÈou vybran˘ch nebezpeãn˘ch 

látok a pripravenosÈ na ich zdolávanie a obmedzovanie 

ich následkov na Ïivot a zdravie ºudí, 

Ïivotné prostredie a majetok v prípade ich vzniku. 

Zákon definuje predov‰etk˘m povinnosti pre 

prevádzkovateºov, ktorí sú povinní prijaÈ v‰etky 

opatrenia potrebné na prevenciu závaÏn˘ch priemyseln˘ch 

havárií v prípade ich vzniku alebo 

bezprostrednej hrozby, ìalej opatrenia potrebné 

na ich zdolanie a obmedzenie následkov a vytvoriÈ 

systém vedenia dokumentácie a evidencie, ako 

aj riadenia podniku tak, aby bol na poÏiadanie 

schopn˘ preukázaÈ plnenie povinností vypl˘vajúcich 

z tohto zákona. 

Zákon nadobudol úãinnosÈ 1. júla 2002 a dnes 

uÏ treba zákon novelizovaÈ z viacer˘ch dôvodov. 

Aj napriek prijat˘m opatreniam, ktoré mali za cieº 

zabezpeãiÈ úãinnú bezpeãnosÈ chemického priemyslu, 

do‰lo v nedávnej minulosti k niekoºk˘m 

závaÏn˘m priemyseln˘m haváriám s váÏnymi následkami. 

Únik kyanidov v Baia Mare váÏne 

ohrozil Ïivot v rieke Dunaj a v˘buchy chemick˘ch 

látok váÏne ohrozili mestá Enschede a Toulouse. 

V súvislosti s t˘mito udalosÈami ako aj s 

prihliadnutím na v˘sledky ‰túdií o karcinogénnych 

látkach a látkach ‰kodiacich Ïivotnému 

prostrediu, Európska komisia pristúpila k novelizácii 

smernice SEVESO II, takÏe aj Slovenská 

republika ako ãlensk˘ ‰tát bola povinná uvedenú 

novelizácii zapracovaÈ do legislatívy SR do 1. 

júla 2005. 

V súãasnosti patrí pod zákon o haváriách 68 

podnikov (tzv. SEVESO podniky), z toho do ka- 

40


S R 

tegórie A patrí 31 podnikov a do kategórie B 37 

podnikov (prísnej‰ia kategória). Po novelizácii 

dochádza k postupnému pribúdaniu t˘chto podnikov 

vzhºadom na zníÏenie prahov˘ch hodnôt 

pre niektoré vybrané chemické látky (napr. pre 

ropné produkty sa prahové hodnoty zníÏili o polovicu). 

Register podnikov vedie MÎP SR a je 

moÏné si ho pozrieÈ aj na webovej stránke ministerstva 

http://enviro.gov.sk. Podniky sa kategorizujú 

na základe prítomného mnoÏstva vybran˘ch 

nebezpeãn˘ch látok taxatívne vymenovan˘ch 

v prílohe k zákonu alebo na základe kategórie 

nebezpeãn˘ch vlastností vybran˘ch nebezpeãn˘ch 

látok. 

V roku 2004 sa vykonali koordinované kontroly 

vo v‰etk˘ch podnikoch, ktoré patrili pod zákon 

o haváriách. Kontroly koordinuje Slovenská 

in‰pekcia Ïivotného prostredia na základe 

schváleného plánu kontrol a v˘roãná správa je 

uverejnená na webovej stránke ministerstva. 

Slovenská republika má ako jedna z mála zaveden˘ 

systém odborne spôsobil˘ch osôb a autorizovan˘ch 

osôb. Tieto osoby sú ako jediné 

oprávnené vypracovávaÈ potrebnú dokumentáciu 

v zmysle zákona. Od roku 2002 MÎP SR udelilo 

35 autorizácii a vydalo okolo 250 osvedãení 

o odbornej spôsobilosti pre odbornosÈ ·pecialista 

na prevenciu závaÏn˘ch priemyseln˘ch havárií 

a 26 osvedãení pre odbornosÈ Havarijn˘ technik. 

Register t˘chto osôb vedie ministerstvo a je 

uverejnen˘ na webovej stránke ministerstva. 

Ministerstvo vydalo niekoºko metodick˘ch 

publikácií s cieºom podporiÈ prevádzkovateºov a 

orgány ‰tátnej správy pri zavádzaní zákona do 

praxe. V‰etky tieto príruãky sú taktieÏ dostupné 

na webovej stránke. 

K 1. júlu 2005 vypr‰al pre prevádzkovateºov 

termín na predloÏenie bezpeãnostnej správy. 

Bezpeãnostná správa je nosn˘m dokumentom 

prevádzkovateºa, ktorá obsahuje technické, riadiace 

a prevádzkové informácie o nebezpeãenstvách 

a rizikách podniku kategórie B a o opatreniach 

na ich vylúãenie alebo zníÏenie. Zákon 

definuje tzv. spoloãenskú prijateºnosÈ rizika, tak- 

Ïe prevádzkovatelia boli povinní porovnaÈ riziko 

zistené anal˘zou rizika vo svojej prevádzke 

so stanovenou hodnotou a na základe toho prijaÈ 

príslu‰né opatrenia na riadenie tohto rizika. 

Úlohou obvodného úradu Ïivotného prostredia je 

posúdiÈ bezpeãnostnú správu v koordinácii s 

ìal‰ími dotknut˘mi orgánmi (MÎP SR, SIÎP, orgány 

civilnej ochrany, orgány in‰pekcie práce, orgány 

na úseku ochrany pred poÏiarmi, orgány na 

ochranu zdravia, Hlavn˘ bansk˘ úrad) a vydaÈ 

rozhodnutie o súhlase s bezpeãnostnou správou. 

V súãasnosti je tento proces rozbehnut˘ v plnom 

prúde a aj keì si povinnosÈ predloÏiÈ bezpeãnostnú 

správu splnilo v‰etk˘ch 3 prevádzkovateºov 

podnikov kategórie B, do dne‰ného dÀa bolo 

vydan˘ch 28 súhlasov s bezpeãnostnou správou. 

Na základe novely zákona o haváriách je zriaden˘ 

Informaãn˘ systém prevencie závaÏn˘ch 

priemyseln˘ch havárií na zabezpeãenie zhromaÏìovania 

údajov a poskytovania informácií o 

prevencii závaÏn˘ch priemyseln˘ch havárií. Informaãn˘ 

systém tvoria dva moduly, jeden pre 

dotknuté orgány ‰tátnej správy a druh˘ pre verejnosÈ. 

Modul pre verejnosÈ je dostupn˘ na webovej 

stránke: http://www.enviroportal.sk/seveso/informacny-system.php. 

ëal‰ie informácie 

dostupné pre verejnosÈ sú na stránkach http://enviro.gov.sk 

a www.sazp.sk/seveso. 

ëal‰ia novela smernice a následne zákona o 

haváriách sa predpokladá v súvislosti so vstúpe- 

ním do platnosti (1.6.2007) nariadenia Európskej 

komisie a Rady REACH, ktorá prinesie úplne 

nov˘ pohºad na hodnotenie chemick˘ch látok. 

Látky sa budú postupne prehodnocovaÈ na základe 

najnov‰ích poznatkov vedy a techniky a prinesú 

niektoré obmedzenia v ich pouÏívaní, v˘robe 

a uvádzaní na trh. Za hodnotenie látok budú 

zodpovední predov‰etk˘m prevádzkovatelia a 

rezort Ïivotného prostredia bude dohliadaÈ na 

ekotoxikologické vlastnosti látok uvádzan˘ch 

ha trh, ich obmedzené pouÏitie, alebo úpln˘ zákaz. 

Zákon o haváriách od dátumu jeho uplatÀovania 

priniesol systém a poriadok v danej oblasti. 

Podniky s prítomnosÈou vybran˘ch nebezpeãn˘ch 

látok sú na jeho základe podchytené, existuje 

o nich evidencia a sú v nich vykonávané 

pravidelné kontroly. Na základe v˘sledkov t˘chto 

kontrol je preukázateºné, Ïe kontrolované podniky 

zákon vedome neporu‰ujú, ani sa ho nesna- 

Ïia obchádzaÈ. Postupne si v‰etci uvedomili, Ïe 

povinnosti vypl˘vajúce zo zákona sú rozumné, 

úãinné a nevytvárajú problémy v podnikateºskom 

prostredí. 

Zákon o environmentálnych ‰kodách platí od 

septembra minulého roku, priniesol viac svetla 

do problematiky kvality Ïivotného prostredia 

Prevencia a náprava environmentálnych ‰kôd 

sa podºa zákona uplatÀujú prostredníctvom zásady 

,,zneãisÈovateº platí“ a zároveÀ musia byÈ v 

súlade so zásadou trvalo udrÏateºného rozvoja. 

Základom zákona je, aby sa prevádzkovateº, ktor˘ 

svojou ãinnosÈou environmentálnu ‰kodu spôsobil, 

alebo len predstavuje bezprostrednú hrozbu 

vzniku takejto ‰kody, bol povaÏovan˘ za finanãne 

zodpovedného. Cieºom je donútiÈ ho, 

aby prijal a vykonal opatrenia a vypracoval postupy 

na minimalizáciu moÏn˘ch environmentálnych 

‰kôd, ãim sa logicky riziko jeho finanãnej 

zodpovednosti zúÏi. 

Zákon upravuje zodpovednosÈ za environmentálne 

‰kody, ktoré môÏu vzniknúÈ neúmyseln˘m, 

alebo zavinen˘m konaním prevádzkovate- 

ºov ãinností, ktoré sú v Àom priamo vymenované. 

Zákon NR SR ã. 359/2007 Z. z. o prevencii 

a náprave environmentálnych ‰kôd a o zmene a 

doplnení niektor˘ch zákonov (ìalej iba „zákon 

o environmentálnych ‰kodách“) nadobudol úãinnosÈ 

1.9.2007 s odkladnou úãinnosÈou dvoch 

ustanovení. Zákon definuje environmentálne 

‰kody, ktoré môÏu vzniknúÈ na chránen˘ch druhoch 

Ïivoãíchov a rastlín, chránen˘ch biotopoch, 

vode a pôde. Smernica umoÏnila postihovaÈ 

environmentálne ‰kody iba na chránen˘ch 

druhoch a biotopoch európskeho v˘znamu, ão 

Slovenská republika pri transpozícii vyuÏila. Zákon 

teda nezah⁄Àa chránené druhy a biotopy národného 

v˘znamu. Tento ústupok sme prijali ako 

ústretov˘ krok zo strany EÚ vzhºadom na veºk˘ 

záber a nároãnosÈ transpozície uvedenej smernice. 

Iba v˘poãet ãinností, ktor˘ch sa zákon pod- 

ºa smernice t˘ka, je veºmi rozsiahly a pokr˘va 

väã‰inu priemyseln˘ch ãinností. Na tomto mieste 

by som chcela poznamenaÈ, Ïe zhruba polovica 

ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie sa e‰te so 

smernicou o zodpovednosti za environmentálne 

‰kody nevyrovnala a Slovenská republika je jednou 

z prv˘ch, ktorá smernicu transponovala do 

domáceho právneho poriadku. 

Environmentálnou ‰kodou podºa zákona o environmentálnych 

‰kodách nie je akékoºvek po- 

‰kodenie Ïivotného prostredia, ale iba ‰koda 

vzniknutá na chránen˘ch druhoch a biotopoch európskeho 

v˘znamu, na vode a na pôde. Za ‰kodu 

sa v‰ak povaÏuje akákoºvek nepriaznivá zmena 

niektorého z uveden˘ch prírodn˘ch zdrojov, 

nezávisle od toho, ãi bola spôsobená poru‰ením 

právnych predpisov, zavinen˘m konaním, alebo 

konaním v súlade s právnymi predpismi. Tento 

zákon sa vzÈahuje na environmentálnu ‰kodu a 

bezprostrednú hrozbu takejto ‰kody, spôsobenú 

bez ohºadu na zavinenie, ktoroukoºvek z pracovn˘ch 

ãinností, ako je napríklad prevádzka zariadení 

podliehajúcich integrovanému povoleniu s 

v˘nimkou zariadení alebo ich ãastí, ktoré sa pouÏívajú 

na v˘skum, v˘voj a testovanie nov˘ch 

v˘robkov a procesov, zberom, prepravou, zhodnocovaním 

a zne‰kodÀovaním odpadov, cezhraniãn˘m 

pohybom odpadov, vypú‰Èaním odpadov˘ch 

vôd do povrchov˘ch vôd alebo do podzemn˘ch 

vôd, vypú‰Èaním zneãisÈujúcich látok do povrchov˘ch 

vôd alebo do podzemn˘ch vôd alebo 

injektáÏou zneãisÈujúcich látok do podzemn˘ch 

vôd, odberom vody a vzdúvaním vody, v˘robou, 

pouÏívaním, uskladÀovaním, spracúvaním, plnením, 

uvoºÀovaním do Ïivotného prostredia a 

vnútropodnikovou prepravou nebezpeãn˘ch chemick˘ch 

látok a nebezpeãn˘ch chemick˘ch prípravkov, 

prípravkov na ochranu rastlín vrátane 

ich uvádzania na trh, biocídnych v˘robkov vrátane 

ich uvádzania na trh, prepravou nebezpeãného 

alebo zneãisÈujúceho tovaru cestnou dopravou, 

Ïelezniãnou dopravou, vnútrozemskou vodnou 

dopravou, námornou dopravou alebo leteckou 

dopravou, prevádzkou veºk˘ch zdrojov a 

stredn˘ch zdrojov zneãisÈovania ovzdu‰ia, pouÏívaním 

geneticky modifikovan˘ch organizmov 

vrátane ich prepravy a zámern˘m uvoºÀovaním 

geneticky modifikovan˘ch organizmov. 

Zákon sa tieÏ vzÈahuje na environmentálnu 

‰kodu a bezprostrednú hrozbu takejto ‰kody spôsobenú 

na chránen˘ch druhoch rastlín a Ïivoãíchov 

a chránen˘ch biotopoch spôsobenú zavinen˘m 

konaním prevádzkovateºa inej pracovnej 

ãinnosti, ako boli uvedené vy‰‰ie. 

Vedome uvádzam v tomto rozhovore vyãerpávajúci 

v˘poãet ãinností, ktor˘mi môÏe prevádzkovateº 

spôsobiÈ environmentálnu ‰kodu, pretoÏe 

aÏ z uvedeného v˘poãtu je moÏné pochopiÈ, 

Ïe zákon sa vlastne t˘ka drvivej väã‰iny prevádzkovateºov 

a ãinností, ktoré beÏne prichádzajú 

do úvahy. T˘ch ãinnosti, na ktoré sa zákon nevzÈahuje 

je pomerne málo a sú to ãinnosti, ktoré 

nie sú aÏ také beÏné, ako napr. ãinnosti spojené 

s jadrov˘m rizikom, vojnové konflikty, prírodné 

javy v˘nimoãnej, neovplyvniteºnej a neodvrátiteºnej 

povahy a pod. 

Prevádzkovatelia podºa tohto zákona sú povinní 

predchádzaÈ hrozbe vzniku environmentálnej 

‰kody prijatím a vykonaním preventívnych opatrení 

a v prípade vzniku environmentálnej ‰kody 

sú povinní prijaÈ a vykonaÈ nápravné opatrenia. 

Ak prevádzkovateº neprijme preventívne alebo 

nápravné opatrenia, môÏe namiesto neho konaÈ 

príslu‰n˘ orgán ‰tátnej správy (obvodn˘ úrad 

Ïivotného prostredia alebo v zákone ustanoven˘ch 

prípadoch Slovenská in‰pekcia Ïivotného 

prostredia). Náklady na preventívne opatrenia a 

na nápravné opatrenia zná‰a prevádzkovateº 

okrem v zákone ustanoven˘ch prípadov liberaãn˘ch 

dôvodov. Ak namiesto prevádzkovateºa konal 

príslu‰n˘ organ, má voãi prevádzkovateºovi 

nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Náhrada 

nákladov sa bude vymáhaÈ od prevádzkovateºa 

aÏ exekuãn˘m konaním. Zákon ustanovuje 

povinnosti ako prevádzkovateºov, tak aj príslu‰n˘ch 

orgánov ‰tátnej správy, vrátane sankcií 

za poru‰enie tohto zákona. 

41


S R 

Zákon sa nevzÈahuje na environmentálne ‰kody 

vzniknuté pred jeho úãinnosÈou, takÏe zákon 

nerie‰i uÏ vzniknuté environmentálne záÈaÏe. 

Environmentálna ‰koda taktieÏ nezah⁄Àa ‰kodu 

na majetku ani na zdraví osôb. Environmentálna 

‰koda je ale postihovateºná aÏ do tridsiatich 

rokov od jej vzniku. 

Toºko struãn˘ v˘poãet toho, ão zákon upravuje. 

Pochopiteºne zákon upravuje ìal‰ie podrobnosti. 

Ak chceme byÈ konkrétni, môÏem uviesÈ, 

Ïe príslu‰né orgány rezortu Ïivotného prostredia 

v SR vytypovali cca 5 000 prevádzkovateºov, ktor˘ch 

sa zákon o environmentálnych ‰kodách 

môÏe t˘kaÈ. Momentálne, podºa mojich informácií 

prevádzkovatelia prehodnocujú svoje ãinnosti 

z hºadiska ich umiestnenia v Ïivotnom prostredí, 

to znamená, Ïe vyhodnocujú skutoãnosti, ãi 

svojou ãinnosÈou môÏu po‰kodiÈ vodu, pôdu, 

chránené druhy, prípadne chránené biotopy. Následne 

dopæÀajú systém preventívnych opatrení, 

ktoré uÏ vypl˘vajú z in˘ch predpisov, aby predi‰li 

vzniku environmentálnej ‰kody. Pritom si 

musia byÈ vedomí skutoãnosti, Ïe nielen havária 

môÏe vyústiÈ do environmentálnej ‰kody a naopak, 

Ïe nie kaÏdá havária môÏe zákonite spôsobiÈ 

environmentálnu ‰kodu. Environmentálna 

‰koda môÏe vzniknúÈ následkom havárie, ale 

môÏe vznikaÈ aj postupne, pri nedodrÏaní podmienok 

bezpeãnosti a spoºahlivosti technického 

zariadenia pri prevádzke, ale aj ºudskou chybou. 

Hrozba vzniku environmentálnej ‰kody sa 

dá eliminovaÈ správnymi preventívnymi opatreniami, 

ktoré je kaÏd˘ prevádzkovateº povinn˘ vykonaÈ 

na jej odvrátenie. Prípravou a vykonaním 

správnych preventívnych opatrení sa prevádzkovateº 

vyhne vzniku environmentálnej ‰kody, v 

prípade jej vzniku musí prijaÈ a vykonaÈ v‰etky 

uskutoãniteºné kroky na okamÏitú kontrolu, zabránenie 

‰íreniu, odstránenie alebo iné zvládnutie 

príslu‰n˘ch zneãisÈujúcich látok alebo in˘ch 

‰kodliv˘ch faktorov s cieºom obmedziÈ alebo 

predísÈ ìal‰ím environmentálnym ‰kodám a nepriazniv˘m 

úãinkom na Ïivotné prostredie a 

zdravie alebo ìal‰iemu zhor‰eniu funkcií prírodn˘ch 

zdrojov. 

Opatrenia na prevenciu a zniÏovanie zneãistenia 

aby boli úãinné treba adresovaÈ priamo 

k jadru zneãisÈovania. Je moÏné vÏdy odhaliÈ 

pravého pôvodcu, teda zneãisÈovateºa a ak˘ 

máte dosah na neho ak sa mu dokáÏe poru‰ovanie 

pravidiel 

Integrovaná prevencia a kontrola zneãisÈovania 

Ïivotného prostredia (IPKZ) predstavuje súbor 

opatrení zameran˘ch na prevenciu zneãisÈovania, 

na zniÏovanie emisií do ovzdu‰ia, vody a 

pôdy, na obmedzovanie vzniku odpadu a na 

zhodnocovanie a zne‰kodÀovanie odpadu s cie- 

ºom dosiahnuÈ celkovú vysokú úroveÀ ochrany 

Ïivotného prostredia. 

DosiahnuÈ systém integrovaného posudzovania 

vplyvov zneãisÈovania na Ïivotné prostredie 

a zaviesÈ systém integrovaného povoºovania prevádzok 

spadajúcich pod reÏim IPKZ je cieºom 

smernice Rady 95/61/ES o integrovanej prevencii 

a kontrole zneãisÈovania, ktorá nadobudla 

úãinnosÈ 30. októbra 1999. 

Problematika IPKZ bola transponovaná do 

právneho poriadku Slovenskej republiky a implementovaná 

prostredníctvom zákona ã. 245/2003 

Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zneãis- 

Èovania Ïivotného prostredia a o zmene a doplnení 

niektor˘ch zákonov v znení neskor‰ích predpisov, 

ktor˘ nadobudol úãinnosÈ 31. júla 2003. 

Úãelom zákona o IPKZ je dosiahnuÈ trvalo 

udrÏateºn˘ rozvoj a zabezpeãiÈ celkovú vysokú 

úroveÀ ochrany Ïivotného prostredia, ão je moÏné 

realizovaÈ zabezpeãením vyváÏeného integrovaného 

posudzovania v‰etk˘ch zloÏiek Ïivotného 

prostredia orgánmi ‰tátnej správy pri 

povoºovaní prevádzok, ktoré môÏu rozhodujúcim 

spôsobom zneãisÈovaÈ Ïivotného prostredie. 

IPKZ sa vzÈahuje na zneãistenie spôsobené 

priemyseln˘mi ãinnosÈami, ako sú: energetika, 

v˘roba a spracovanie kovov, spracovanie nerastov, 

chemick˘ priemysel, nakladanie s odpadmi 

a ostatné ãinnosti, medzi ktoré patrí napríklad v˘roba 

buniãiny, papiera a lepenky, v˘roba koÏu- 

‰ín a koÏí, bitúnky, hydinárne, o‰ipárne atì. 

V súãasnosti sa na Slovenku prevádzkuje cca 

500 prevádzok spadajúcich pod reÏim IPKZ a z 

nich je povolen˘ch 360 prevádzok. Zákon o 

IPKZ stanovuje, Ïe jestvujúce prevádzky musia 

maÈ vydané právoplatné integrované povolenia 

do 30. októbra 2007, inak po tomto termínu nesmú 

byÈ tieto prevádzky v ãinnosti. 

V snahe o rie‰enie problémov v Ïivotnom 

prostredí sa prijímajú opatrenia zamerané na 

ochranu Ïivotného prostredia ako celku, ako aj 

na ochranu jeho jednotliv˘ch zloÏiek (lesy, voda, 

pôda atì.). SúãasÈou t˘chto opatrení je integrovaná 

prevencia a kontrola zneãisÈovania Ïivotného 

prostredia. 

E‰te stále pretrváva problém polychlórovan˘ch 

bifenylov (PCB) najmä na severe Slovenska 

Vzhºadom na potrebu zabezpeãiÈ komplexné 

rie‰enie problému PCB v ‰ir‰om okolí b˘valého 

‰tátneho podniku Chemko StráÏske, kde sa v 

minulosti PCB vyrábali, preveruje sa moÏnosÈ 

kombinácie viacer˘ch technológií, ktoré by 

umoÏnili zne‰kodnenie PCB odpadov ako aj dekontamináciu 

pôdy a sedimentov kontaminovan˘ch 

PCB. 

Táto problematika je zahrnutá aj v Operaãnom 

programe Îivotné prostredie, ktor˘ je základn˘m 

dokumentom na finanãnú podporu aktivít v oblasti 

ochrany Ïivotného prostredia na obdobie do 

roku 2013. V rámci Prioritnej osi Odpadové hospodárstvo 

je moÏné podávaÈ projekty zamerané 

na stratégiu, zber, dekontamináciu a zne‰kodnenie 

PCB odpadov ako aj na regionálne ‰túdie 

hodnotenia dopadov environmentálnych záÈaÏí na 

Ïivotné prostredie. 

V máji 2001 bol prijat˘ tzv. ·tokholmsk˘ dohovor 

o perzistentn˘ch organick˘ch látkach, 

ktor˘ zaväzuje signatárov eliminovaÈ zdroje 

12 chemick˘ch látok, medzi ktoré patria aj 

PCB. Nemáme na Slovensku väã‰í problém s 

jeho plnením 

Koneãn˘ termín na zabezpeãenie zne‰kodnenia 

zariadení s obsahom PCB a in˘ch druhov odpadov 

s obsahom PCB je v II. ãasti prílohy A bod 

(e) ·tokholmského dohovoru stanoven˘ do konca 

roka 2028. Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe problematika 

POPs-manaÏmentu má prierezov˘ 

charakter a t˘ka sa ‰irokej ‰kály oblastí spadajúcich 

do pôsobnosti viacer˘ch rezortov vo väzbe 

na problémy, ako sú POPs pesticídy, POPs odpady, 

zariadenia s obsahom polychlórovan˘ch bifenylov 

(PCB), neúmyselne vznikajúce POPs, 

ako sú dioxíny a furány, zneãistené územia t˘mito 

látkami, podávanie správ, v˘mena informácií, 

zvy‰ovanie informovanosti verejnosti, in‰titucionálne 

a legislatívne opatrenia, v˘skum a v˘voj, 

plnenie konkrétnych úloh je potrebné zabezpeãovaÈ 

vo väzbe na Národn˘ strategick˘ referenãn˘ 

rámec a jednotlivé operaãné programy na 

obdobie rokov 2007 – 2013 s v˘hºadom na obdobie 

do roku 2025. 

Aká je spolupráca so samosprávami a jednotliv˘mi 

regiónmi, majú záujem o zlep‰ovanie 

kvality Ïivotného prostredia 

Spolupráca MÎP SR so samosprávami a regiónmi 

je na dobrej úrovni a realizuje sa predov‰etk˘m 

prostredníctvom organizácií, ktoré zastupujú 

ich záujmy, najmä so ZdruÏením miest a obcí 

Slovenska a Úniou miest Slovenska. Spolupráca 

má charakter spoloãn˘ch konferencií a workshopov 

zameran˘ch na jednotlivé témy v oblasti 

Ïivotného prostredia. Boli vydané napr. spoloãné 

publikácie, zamerané na problematiku zhodnocovania 

biologického odpadu v komunálnej 

sfére. Dobrá spolupráca je nielen v oblasti v˘meny 

informácií, ale aj pri príprave legislatívy. Rie- 

‰ia sa tieÏ akútne problémy, s ktor˘mi sa regióny 

nedokáÏu samé vyrovnaÈ. Poslednou spoloãnou 

akciou ZMOSu a MÎP SR, zameranou na 

rie‰enie problémov s neoprávnene uloÏen˘m odpadom, 

tzv. ãiernymi skládkami odpadov, je akcia 

„Vyãistime si Slovensko“, pri ktorej sa za 

úãasti viacer˘ch vzájomne spolupracujúcich subjektov 

zo 40 lokalít v rámci SR odviezlo viac ako 

830 ton odpadu a zlikvidovalo sa tak 54 nelegálnych 

skládok odpadov. 

Samospráva sa napríklad v oblasti zhodnocovania 

odpadov zameriava predov‰etk˘m na zhodnocovanie 

biologicky rozloÏiteºn˘ch komunálnych 

odpadov. Hlavn˘m dôvodom je ustanovenie 

zákona o odpadoch, podºa ktorého platí od 

1.1.2006 zákaz zne‰kodÀovania biologicky rozloÏiteºného 

odpadu zo záhrad a parkov vrátane 

odpadu z cintorínov (tzv. „zeleného odpadu“). 

Predmetn˘ zákaz je reakciou na stratégiu európskeho 

spoloãenstva stanovenú v smernici o 

skládkach odpadov, podºa ktorej musia ãlenské 

‰táty zabezpeãiÈ postupné obmedzovanie ukladania 

biologicky rozloÏiteºn˘ch komunálnych odpadov 

na skládky odpadov. 

Ktoré regióny sú najaktívnej‰ie pri udrÏiavaní 

svojho prostredia, majú na to aj finanãné 

zabezpeãenie 

Z hºadiska aktivity jednotliv˘ch regiónov nie 

je moÏné povedaÈ, ktor˘ je aktívnej‰í a ktor˘ menej, 

pretoÏe aj problémy v oblasti Ïivotného prostredia 

v jednotliv˘ch regiónoch sa odli‰ujú a 

mnohé sú ‰pecifické pre dan˘ región. Nie je 

moÏné napríklad ‰pecifikovaÈ úroveÀ separovaného 

zberu odpadov z hºadiska regiónov, ale 

v‰eobecne platí, Ïe veºmi dobré v˘sledky v separovanom 

zbere odpadov vykazujú predov‰etk˘m 

zdruÏenia viacer˘ch obcí, ão sa prejavuje v 

mnoÏstve vyseparovan˘ch odpadov. Regióny a 

samosprávy, obce a mestá majú moÏnosÈ získaÈ 

na rie‰enie problémov v oblasti Ïivotného prostredia 

finanãné prostriedky z viacer˘ch zdrojov, 

napríklad z Recyklaãného fondu, Environmentálneho 

fondu a tieÏ zo ‰trukturálnych fondov Európskej 

únie. 

Aké projekty na udrÏiavanie zdravého Ïivotného 

prostredia sa realizujú a budú realizovaÈ 

V súãasnosti sa v oblasti Ïivotného prostredia 

venuje zv˘‰ená pozornosÈ najmä t˘m aspektom, 

v ktor˘ch sa ukazuje potreba zlep‰iÈ súãasn˘ 

stav, prekonaÈ zaostávanie za vyspel˘mi krajinami 

EÚ alebo zabezpeãiÈ plnenie záväzkov a po- 

Ïiadaviek a implementáciu opatrení vypl˘vajúcich 

z právnych predpisov EÚ v oblasti Ïivotného 

prostredia. 

42


S R 

Jedn˘m z kºúãov˘ch problémov, ktoré je potrebné 

rie‰iÈ predov‰etk˘m v spojitosti s ohrozovaním 

zdravia a skracovaním dæÏky Ïivota ºudí 

je ochrana ovzdu‰ia. V najbliÏ‰ích rokoch budeme 

prioritne rie‰iÈ kvalitu ovzdu‰ia a zaoberaÈ sa 

zniÏovaním stropov zneãisÈujúcich látok (oxidov 

síry, oxidov dusíka, tuh˘ch ãastíc, amoniaku, 

prchav˘ch organick˘ch látok), priãom dodrÏanie 

emisn˘ch stropov si vyÏiada nemalé finanãné 

náklady, ktoré sa pohybujú na úrovni 

pribliÏne 0,11% hrubého národného dôchodku 

roãne. Najväã‰ím problémom v ochrane ovzdu- 

‰ia je nevyhovujúca kvalita ovzdu‰ia, vysok˘ 

podiel emisií zneãisÈujúcich látok z mobiln˘ch 

zdrojov, nevyhovujúca skladba palivovej základne 

a pod. Z teritoriálneho hºadiska sa venuje 

zv˘‰ená pozornosÈ najmä oblastiam vyÏadujúcim 

osobitnú ochranu ovzdu‰ia, kde dochádza k prekraãovaniu 

limitn˘ch hodnôt zneãisÈujúcich látok. 

V otázke ochrany ozónovej vrstvy Zeme sa 

ako v˘znamn˘ problém ukazuje nízky objem 

zberu, recyklácie, regenerácie a zne‰kodÀovania 

látok po‰kodzujúcich ozónovú vrstvu. Systém 

zberu, recyklácie, regenerácie a zne‰kodÀovania 

látok po‰kodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme je 

potrebné realizovaÈ celoplo‰ne, t.j. spôsobom, 

ktor˘ zabezpeãí uvedenú aktivitu na celom území 

SR. 

Úlohy v odpadovom hospodárstve vypl˘vajú 

z hierarchie cieºov zakotven˘ch v koncepãn˘ch 

dokumentoch EÚ a SR pre túto oblasÈ. Zvy‰ovanie 

celkového mnoÏstva odpadov si vyÏaduje 

podporu v oblasti prevencie a minimalizácie ich 

vzniku, zhodnocovania a separovaného zberu. 

Samostatnú kapitolu tvorí nakladanie s vybran˘mi 

druhmi odpadov (napr. odpady PCB/PCT, 

odpad zo zdravotníckej starostlivosti), pre nakladanie 

s ktor˘mi ch˘ba dostatoãná infra‰truktúra. 

Problematika komunálneho odpadu je charakterizovaná 

niÏ‰ou mierou produkcie v porovnaní s 

EÚ 15 takmer o 300 kg na osobu za rok, keì v 

období do roku 2013 sa predpokladá nárast 

mnoÏstva komunálneho odpadu, ão si vyÏiada 

primerané príspevky do podpory separovaného 

zberu, zhodnocovania a zne‰kodÀovania odpadov. 

Rie‰enie environmentálnych záÈaÏí je ‰pecifická 

problematika SR, ktorá nemá porovnateºné 

charakteristiky v ‰tátoch EÚ. Situovanie, rozloha 

a stupeÀ záÈaÏe t˘chto území urãen˘ch na revitalizáciu 

predstavuje v˘znamn˘ priestor pre 

investiãn˘ rozvoj, ale aj pre ochranu prírody, 

ktorej záujmy môÏu byÈ ohrozované pri investiãnej 

v˘stavbe na „zelenej lúke”. 

Oblasti, o ktor˘ch som sa zmienil sú len ãas- 

Èou celého komplexu problémov, ktoré stoja v 

centre pozornosti v súvislosti s kvalitou Ïivotného 

prostredia a trvalo udrÏateºn˘m rozvojom. Z 

hºadiska vplyvov a budúcich dopadov na ìal‰í v˘voj 

je ich rie‰enie nevyhnuté a súãasne aj finanãne 

nároãné. V˘chodisko pre realizáciu úloh 

v oblasti dobudovania a skvalitnenia environmentálnej 

infra‰truktúry a racionálneho vyuÏívania 

zdrojov, zlep‰enia stavu Ïivotného prostredia a 

jeho ochrany, a posilnenie efektívnosti environmentálnej 

zloÏky trvalo udrÏateºného rozvoja 

predstavuje Operaãn˘ program Îivotné prostredie 

na roky 2007 – 2013. Operaãn˘ program Îivotné 

prostredie zah⁄Àa päÈ hlavn˘ch okruhov, 

ak˘mi sú integrovaná ochrana a racionálne vyuÏívanie 

vôd, ochrana pred povodÀami, ochrana 

ovzdu‰ia a minimalizácia nepriazniv˘ch vplyvov 

zmeny klímy, odpadové hospodárstvo a ochrana 

a regenerácia prírodného prostredia a krajiny, v 

ktor˘ch sa záujemcovia môÏu uchádzaÈ o podporu 

pri realizácii projektov. 

Aké sú moÏnosti financovania, vyuÏíva sa aj 

financovanie environmentálnych projektov 

formou nenávratného finanãného príspevku 

v rámci Operaãného programu Îivotné prostredie, 

do akej miery 

V súãasnosti môÏu Ïiadatelia o environmentálne 

projekty získaÈ finanãnú podporu na ich financovanie 

z troch finanãn˘ch zdrojov, z Recyklaãného 

fondu, Environmentálneho fondu a z 

Operaãného programu Ïivotné prostredie, teda z 

fondov EÚ. 

Z Recyklaãného fondu môÏu obce a mestá 

dostaÈ dotáciu na zavedenie resp. zintenzívnenie 

separovaného zberu odpadov, dobudovanie zbern˘ch 

dvorov, zakúpenie zberovej techniky, ako 

aj na podporu propagácie separovaného zberu. 

Súãasne majú obce moÏnosÈ získaÈ tzv. obligatórne 

príspevky z Recyklaãného fondu za vyseparované 

mnoÏstvo odpadov aÏ do v˘‰ky 1800,- 

Sk za tonu, priãom zo zákona majú na ne právny 

nárok. Z Environmentálneho fondu môÏu samosprávy, 

mestá a obce získaÈ finanãné prostriedky 

v rámci troch podporovan˘ch aktivít, 

ktor˘mi sú uzatváranie a rekultivácia skládok, separácia 

a zhodnocovanie biologicky rozloÏiteºn˘ch 

odpadov, a zavedenie separovaného zberu 

v obciach, budovanie zbern˘ch dvorov a dotrieìovacích 

zariadení (podpora je urãená hlavne 

obciam, resp. in˘m organizáciám v 100 % vlastníctve 

obcí). 

TreÈou moÏnosÈou pre Ïiadateºov o environmentálne 

projekty sú zdroje Operaãného programu 

Ïivotné prostredie, kde v rámci spomínan˘ch 

hlavn˘ch piatich okruhov je moÏné získaÈ 

finanãné prostriedky na realizáciu projektov v 

konkrétnych podporovan˘ch aktivitách. V rámci 

prioritnej osi 4. „Odpadové hospodárstvo“ sú 

podporované aktivity zamerané najmä na zavádzanie 

nov˘ch a zefektívÀovanie jestvujúcich 

systémov separovaného zberu komunálneho odpadu. 

Dôraz je kladen˘ na projekty budovania 

zbern˘ch miest a dvorov; na zavedenie separovaného 

zberu t˘ch zloÏiek komunálnych odpadov, 

pre ktoré sú obce povinné zaviesÈ separovan˘ 

zber v 2010, ak˘mi sú papier, plasty, kovy, 

sklo, biologicky rozloÏiteºn˘ odpad. V oblasti 

zhodnocovania odpadov majú prioritu projekty 

zamerané na materiálové zhodnocovanie odpadov 

a zv˘‰enie miery recyklácie alebo napríklad 

projekty zamerané na v˘stavbu zariadení na 

zhodnocovanie biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadov 

– bioplynové a biofermentaãné stanice. Nezabudlo 

sa ani na rie‰enie problematiky environmentálnych 

záÈaÏí, kde sa poãíta s realizáciou 

projektov v oblasti dobudovania informaãného 

systému environmentálnych záÈaÏí, ich monitorovania 

a prieskumu, spracovania rizikov˘ch 

anal˘z vrátane sanácie najrizikovej‰ích environmentálnych 

záÈaÏí. Îiadateºmi o podporu financovania 

z tohto zdroja môÏu byÈ subjekty nielen 

zo sektora verejnej správy, ale aj súkromného 

sektora. 

Nachádzame v˘chodiská 

Stav Ïivotného prostredia si v kaÏdom období vyÏaduje pozornosÈ, pretoÏe s ãasom sa menia aj podmienky 

jeho ochrany. S pribúdajúcou technikou a nov˘mi v˘robkami, pribúda na druhej strane aj odpad. 

To ako s ním nakladaÈ rie‰i aj Novela zákona o odpadoch a obaloch. Je to aj obsah rozhovoru, ktorému 

sa venuje riaditeºka Odboru legislatívy MÎP SR Zuzana SKALICKÁ a redaktorka Anna Komová. 

Ako vy ste hodnotili stav aproximácie práva 

v odpadovom hospodárstve 

Aproximácia práva je nároãn˘ a komplikovan˘ 

proces, ktor˘ predstavuje prevzatie veºkého 

mnoÏstva právnych noriem Európskej únie do 

právneho poriadku Slovenskej republiky, preto- 

Ïe len takéto právne predpisy sa stávajú funkãnou 

súãasÈou právneho poriadku zluãiteºného s 

právom Európskych spoloãenstiev a právom 

Európskej únie. 

Práve z tohto dôvodu odbor legislatívy Ministerstva 

Ïivotného prostredia SR v spolupráci s 

vecn˘m odborom odpadového hospodárstva 

sekcie kvality Ïivotného prostredia Ministerstva 

Ïivotného prostredia SR zapracoval do návrhu 

novely zákona o odpadoch jednotlivé ustanovenia 

smernice Európskeho parlamentu a 

Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch 

a o pouÏit˘ch batériách a akumulátoroch. V súãasnom 

období prebieha legislatívny proces odstraÀovania 

zásadn˘ch pripomienok subjektov, 

ktoré sa zúãastnili medzirezortného pripomienkového 

konania, po ukonãení tohto procesu nás 

ãaká spracovanie koneãn˘ch znení jednotliv˘ch 

ustanovení návrhu novely zákona ã. 223/2001 Z. 

z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektor˘ch 

zákonov v znení neskor‰ích predpisov tak, aby 

legislatívny proces mohol aÏ do jeho úspe‰ného 

ukonãenia ìalej pokraãovaÈ. 

âo je cieºom nového zákona o odpadoch, aké 

je jadro problému, na základe ktorého sa novela 

pripravuje 

Cieºom novelizácie zákona ã. 223/2001 Z. z. 

o odpadoch a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov 

v znení neskor‰ích predpisov je prispieÈ 

k ochrane, zachovaniu a zlep‰eniu kvality Ïivotného 

prostredia najmä: 

• minimalizáciou negatívnych vplyvov batérií 

a akumulátorov a pouÏit˘ch batérií a akumulátorov 

prostredníctvom zákazu uvádzaÈ na trh 

presne vy‰pecifikované druhy batérií a akumulátorov, 

ktoré obsahujú ortuÈ a kadmium, 

• ustanovením striktn˘ch povinností v‰etk˘m 

v˘robcom elektrozariadení, ktorí na ná‰ vnú- 

43


S R 

torn˘ trh elektrozariadenia uvádzajú prostredníctvom 

internetového alebo katalógového 

predaja, 

• jednoznaãnej‰ím vymedzením postavenia kolektívnych 

systémov zberu, spracovania, recyklácie 

a zne‰kodnenia v oblasti t˘kajúcej sa 

nakladania s elektroodpadom, 

• zavedením podrobnej‰ej úpravy kontrolnej 

ãinnosti coln˘ch úradov pri cezhraniãnej preprave 

odpadov, pri dovoze, v˘voze a tranzite 

odpadov, 

• a v neposlednej rade zavedením systému vyradenia 

fyzicky neexistujúceho vozidla z evidencie 

a sfunkãnenia stagnujúceho stavu v prípadoch 

ak sú drÏitelia starého auta neznámi, 

nezistiteºní, pretoÏe vozidlo nemá Ïiadne identifikaãné 

údaje. 

Jadrom problému, okrem povinnosti transpozície 

vy‰‰ie citovanej smernice Európskeho parlamentu 

a Rady do vnútro‰tátneho právneho 

predpisu Slovenskej republiky na základe, ktorej 

sa novela tohto zákona pripravuje, je aj reakcia 

ná‰ho ministerstva legislatívne upraviÈ po- 

Ïiadavky, ktoré priamo vyvstali z aplikaãnej 

praxe. 

Aké nové povinnosti a pre koho prinesie pripravovaná 

novela zákona o obaloch a odpadoch 

Novelizácia zákona ã. 223/2001 Z. z. o odpadoch 

a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov 

v znení neskor‰ích predpisov prinesie povinnosti 

pre v˘robcu, distribútora a predajcu. 

K zariadeniam, ktor˘ch súãasÈou sú batérie a 

akumulátory, budú musieÈ byÈ v budúcnosti priloÏené 

in‰trukcie s popisom, ako moÏno batérie 

a akumulátory zo zariadení bezpeãne vybraÈ 

spolu s informáciami pre uÏívateºov o ich materiálovom 

zloÏení; táto povinnosÈ sa nebude nevzÈahovaÈ 

na zariadenia, u ktor˘ch z dôvodov 

bezpeãnosti, v˘konu, medicínskych dôvodov, 

alebo z dôvodu integrity údajov, je potrebn˘ 

stály prísun elektrickej energie a vyÏaduje sa stále 

spojenie medzi zariadením a batériou, alebo 

akumulátorom. 

Je snaha distribútorov a predajcov prenosn˘ch 

batérií a akumulátorov zaviazaÈ povinnosÈou 

• zabezpeãovaÈ vo svojich predajn˘ch miestach 

spätn˘ odber v‰etk˘ch druhov pouÏit˘ch 

prenosn˘ch batérií a akumulátorov bez 

ohºadu na v˘robnú znaãku, dátum ich uvedenia 

na trh a bez väzby na kúpu novej prenosnej 

batérie alebo akumulátora alebo iného tovaru 

po celú prevádzkovú dobu a bez nároku 

na odplatu za tento spätn˘ odber; náklady na 

zber, spracovanie a recykláciu sa pre koneãn˘ch 

uÏívateºov pri predaji nov˘ch prenosn˘ch 

batérií a akumulátorov nebudú uvádzaÈ 

oddelene, 

• informovaÈ koneãn˘ch uÏívateºov o moÏnosti 

odovzdania pouÏit˘ch prenosn˘ch batérií a 

akumulátorov na svojich predajn˘ch miestach, 

• odovzdávaÈ odobrané pouÏité prenosné batérie 

a akumulátory len autorizovanému spracovateºovi 

alebo fyzickej osobe (v zmysle 

Ïivnostenského zákona) alebo právnickej osobe 

zabezpeãujúcej zber pouÏit˘ch prenosn˘ch 

batérií a akumulátorov na základe zmluvného 

vzÈahu s autorizovan˘m spracovateºom. 

V˘robca bude v budúcnosti povinn˘ pri uvedení 

batérií a akumulátorov na trh v Slovenskej 

republike dodaÈ v‰etk˘m autorizovan˘m spracovateºom 

presné chemické a materiálové zloÏenie 

batérií a akumulátorov pre potreby urãenia 

technologického a technického postupu ich spracovania 

a recyklácie. 

Nov˘ zákon o obaloch stanoví povinnosti povinnej 

osoby pri spätnom odbere obalov a zbere 

a zhodnocovaní odpadov z obalov uveden˘ch 

na trh alebo do obehu a ich zhodnocovanie 

a recykláciu minimálne v rozsahu záväzn˘ch 

limitov, ktoré budú ustanovené v nariadení vlády 

Slovenskej republiky pre rozsah zhodnocovania 

odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie 

vo vzÈahu k celkovej hmotnosti odpadov 

z obalov. Túto povinnosÈ bude môcÈ oprávnená 

osoba preniesÈ v˘luãne na oprávnenú organizáciu. 

PovinnosÈ sa v tomto prípade nebude vÈahovaÈ 

na povinnú osobu, ktorá uvedie na trh alebo 

do obehu menej ako 200 kg obalov za príslu‰- 

n˘ kalendárny rok. 

Povinnej osobe bude umoÏnené plniÈ záväzné 

limity prostredníctvom zhodnotenia a recykláciou 

odpadov z obalov aj mimo územia Európskeho 

spoloãenstva, ak bude preukázané, Ïe 

zhodnotenie alebo recyklácia sa uskutoãnili za 

podmienok, ktoré sú rovnocenné s podmienkami 

ustanoven˘mi v Európskej únii. Splnenie 

podmienok bude preukazovaÈ povinná osoba 

alebo oprávnená organizácia. 

Povinná osoba bude povinná vhodn˘m spôsobom 

informovaÈ spotrebiteºov o spôsobe zabezpeãenia 

spätného odberu obalov a zberu odpadov 

z obalov. Túto povinnosÈ bude môcÈ zabezpeãiÈ 

aj prostredníctvom oprávnenej organizácie. 

Oprávnená organizácia bude novelou zákona 

zaviazaná predkladaÈ Ministerstvu Ïivotného 

prostredia SR „Správu o ãinnosti oprávnenej 

organizácie“ za kalendárny rok najneskôr do 6 

mesiacov po uplynutí kalendárneho roka. Správa 

o ãinnosti bude musieÈ obsahovaÈ informáciu 

o spôsobe zabezpeãenia spätného odberu, zberu, 

zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov, 

v˘‰ku zabezpeãovan˘ch cieºov zhodnotenia a recyklácie 

odpadov z obalov, mnoÏstvo zhodnoten˘ch 

a recyklovan˘ch odpadov z obalov pod- 

ºa jednotliv˘ch druhov v tonách a vyhlásenie o 

uhradení v‰etk˘ch povinn˘ch odvodov a daní,. 

ZároveÀ bude oprávnená organizácia zaviazaná 

povinnosÈou predkladaÈ Ministerstvu Ïivotného 

prostredia SR súvahu a v˘kaz ziskov a strát 

z riadnej individuálnej úãtovnej závierky do 30 

dní po jej schválení a v rovnakej lehote tieto informácie 

verejne sprístupÀovaÈ v elektronickej 

forme. 

âo v‰etko moÏno povaÏovaÈ za obal, na ktor˘ 

sa novela vzÈahuje 

Za obal, na ktor˘ sa vzÈahuje návrh zákona o 

obaloch neskor‰ích predpisov sa povaÏuje v˘robok, 

ktor˘ sa pouÏíva na balenie, ochranu, manipuláciu, 

dodávanie a uvádzanie tovarov, od surovín 

po v˘robky, od v˘robcu po uÏívateºa alebo 

spotrebiteºa, bez toho, aby boli dotknuté ìal- 

‰ie funkcie obalu vtedy, ak je oddeliteºnou súãas- 

Èou v˘robku, nie je nevyhnutn˘ na uchovávanie, 

podporu alebo zachovávanie v˘robku poãas jeho 

Ïivotnosti a v‰etky jeho ãasti sú urãené na spoloãné 

pouÏitie, spotrebovanie alebo zne‰kodnenie, 

za obaly sa povaÏujú aj nevratné ãasti obalov 

pouÏívané na tie isté úãely. 

Obaly sa budú ãleniÈ na: 

• spotrebiteºsk˘ obal, ktor˘ tvorí bezprostrednú 

ochranu tovaru alebo skupiny tovarov a v 

mieste nákupu tvorí tovarovú jednotku pre koneãného 

uÏívateºa alebo spotrebiteºa, 

• skupinov˘ obal urãen˘ na to, aby tvoril v 

mieste nákupu skupinu urãitého poãtu tovarov˘ch 

jednotiek bez ohºadu na to, ãi sa predáva 

koneãnému uÏívateºovi alebo spotrebiteºovi 

alebo slúÏi ako prostriedok na dopæÀanie 

tovarov do ponuky poãas predaja; môÏe 

sa z tovaru odstrániÈ bez ovplyvnenia jeho 

vlastností, alebo 

• prepravn˘ obal urãen˘ na uºahãenie manipulácie 

a prepravy urãitého mnoÏstva tovarov˘ch 

jednotiek alebo skupinov˘ch balení s cie- 

ºom predchádzaÈ fyzickému po‰kodeniu pri 

manipulácii a preprave; prepravn˘m obalom 

nie je cestn˘, Ïelezniãn˘, lodn˘ ani leteck˘ 

kontajner. 

Zálohovan˘m obalom bude obal v˘robku, pri 

predaji ktorého sa popri cene bude podºa návrhu 

novely zákona úãtovaÈ osobitná peÀaÏná ãiastka 

viazaná na obal pouÏit˘ na predaj v˘robkov. 

Opakovane pouÏiteºn˘ obal je zadefinovan˘ 

ako obal, pôvodne urãen˘ na vykonanie minimálneho 

poãtu ciest alebo obehov poãas svojho 

Ïivotného cyklu, ktor˘ sa opakovane plní alebo 

pouÏije na ten ist˘ úãel, na ktor˘ bol urãen˘, a 

to s vyuÏitím alebo bez vyuÏitia pomocn˘ch 

v˘robkov prítomn˘ch na trhu, ktoré umoÏÀujú 

opakované naplnenie obalu; tak˘to opakovane 

pouÏit˘ obal sa stane odpadom z obalov, ak sa 

uÏ opakovane nepouÏije. 

Kto je vlastne drÏiteºom odpadu a aké sú 

jeho povinnosti vypl˘vajúce zo zákona 

V zmysle v‰eobecného ustanovenia § 2 ods. 

3 zákona ã. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene 

a doplnení niektor˘ch zákonov v znení neskor‰ích 

predpisov je drÏiteºom odpadu pôvodca 

odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická 

osoba, u ktorej sa odpad nachádza. V‰eobecné 

povinnosti drÏiteºa odpadu sú vymedzené v 

§ 19 ods. 1 zákona ã. 223/2001 Z. z. o odpadoch: 

• zaraìovaÈ odpady podºa Katalógu odpadov, 

• zhromaÏìovaÈ odpady utriedené podºa druhov 

odpadov a zabezpeãiÈ ich pred znehodnotením, 

odcudzením alebo in˘m neÏiaducim únikom, 

• zhromaÏìovaÈ oddelene nebezpeãné odpady 

podºa ich druhov, oznaãovaÈ ich urãen˘m spôsobom 

a nakladaÈ s nimi v súlade so zákonom 

a osobitn˘mi predpismi, 

• zhodnocovaÈ odpady pri svojej ãinnosti; odpad 

takto nevyuÏit˘ ponúknuÈ na zhodnotenie 

inému, 

• zabezpeãovaÈ zne‰kodnenie odpadov, ak nie 

je moÏné alebo úãelné zabezpeãiÈ ich zhodnotenie, 

• odovzdaÈ odpady len osobe oprávnenej nakladaÈ 

s odpadmi podºa tohto zákona, ak nezabez- 

44


S R 

peãuje ich zhodnotenie alebo zne‰kodnenie 

sám, 

• viesÈ a uchovávaÈ evidenciu o druhoch a 

mnoÏstve odpadov, s ktor˘mi nakladá, a o 

ich zhodnotení a zne‰kodnení, 

• ohlasovaÈ ustanovené údaje z evidencie príslu‰nému 

orgánu ‰tátnej správy odpadového 

hospodárstva; v prípade komunálnych odpadov 

len vtedy, ak nebolo súãasÈou ‰tatistického 

hlásenia povolenie na jeho sprístupnenie, 

• umoÏniÈ orgánom ‰tátneho dozoru v odpadovom 

hospodárstve prístup do stavieb, priestorov 

a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov 

a na ich vyÏiadanie predloÏiÈ dokumentáciu a 

poskytnúÈ pravdivé a úplné informácie súvisiace 

s odpadov˘m hospodárstvom; ustanovenia 

osobitného predpisu t˘mto nie sú dotknuté, 

• predloÏiÈ na vyÏiadanie prechádzajúceho drÏiteºa 

odpadu doklady preukazujúce spôsob nakladania 

s odpadmi, 

• vykonaÈ opatrenia na nápravu uloÏené orgánom 

‰tátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, 

• zabezpeãiÈ na základe vyjadrenia príslu‰ného 

orgánu ‰tátnej správy odpadového hospodárstva 

zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri 

spracovateºskej operácii v colnom reÏime aktívny 

zu‰ºachÈovací styk alebo ich v˘voz pod- 

ºa ‰tvrtej ãasti tohto zákona, 

• zabezpeãiÈ analytickú kontrolu odpadov v 

ustanovenom rozsahu, 

• na ÏiadosÈ ministerstva, krajského úradu Ïivotného 

prostredia, obvodného úradu Ïivotného 

prostredia alebo nimi poverenej osoby bezplatne 

poskytnúÈ informácie potrebné na vypracovanie 

a aktualizáciu programu. 

Prejdime k obalom. Existuje nejaká norma, 

ktorá hovorí o obaloch napr. podºa objemu 

alebo bezpeãnosti, ktorú treba dodrÏiavaÈ pri 

likvidácii obalov 

Spôsob nakladania s obalmi a odpadmi z obalov 

upravuje niekoºko právnych predpisov. V prvom 

rade je to zákon o obaloch, v ktorom sa definujú 

druhy obalov, upravujú poÏiadavky na zlo- 

Ïenie, vlastnosti a oznaãovanie obalov, ìalej 

práva a povinnosti právnick˘ch a fyzick˘ch osôb 

pri pouÏívaní, zbere a zhodnocovaní odpadu z 

obalov, pôsobnosÈ orgánov ‰tátnej správy a zodpovednosÈ 

za poru‰ovanie povinností v oblasti 

obalov. PoÏiadavky na zloÏenie ustanovujú najvy‰‰ie 

prípustné hodnoty obsahu vybran˘ch ÈaÏk˘ch 

kovov v obaloch napr. olova, kadmia, ortuti 

a ‰esÈmocného chrómu, a poÏiadavka oznaãiÈ 

na obale vlastnosti pouÏitého obalového materiálu 

má uºahãiÈ zber, opätovné pouÏitie a 

zhodnocovanie. Zákon o obaloch je ‰pecifick˘m 

zákonom vo vzÈahu ku zákonu o odpadoch, 

pretoÏe ak neobsahuje osobitnú úpravu nakladania 

s odpadmi z obalov, postupuje sa pod- 

ºa zákona o odpadoch. Ako príklad by som mohla 

uviesÈ nakladanie s obalmi zneãisten˘mi zvy- 

‰kami nebezpeãn˘ch látok, ktoré sú vyÀaté z pôsobnosti 

zákona o obaloch a spôsob nakladania 

s nimi sa riadi zákonom o odpadoch. 

Na ktoré obaly sa vzÈahuje povinnosÈ odovzdávania 

na skládky, alebo iné stanovené 

miesta, aby sa nezneãisÈovalo okolie 

Pri nakladaní s odpadmi z obalov by som 

rada upozornila na tú skutoãnosÈ, Ïe ak hovoríme 

obaloch, potom pri nakladaní s odpadmi z 

obalov kladieme dôraz na prevenciu, zber a 

zhodnocovanie. V tejto súvislosti sú tzv. povinné 

osoby, v zmysle zákona o obaloch, povinné 

plniÈ tzv. záväzné limity vyjadrujúce mieru zhodnotenia 

odpadov z obalov a záväzné limity recyklácie. 

Tento postup vychádza zo smernice ES, 

priãom miera zhodnotenia sa bude ìalej sprís- 

ÀovaÈ. Pre splnenie tejto povinnosti je povinná 

osoba preukázaÈ nielen to, Ïe zabezpeãila zber 

odpadov z obalov, ale aj to, Ïe sa zhodnotili. Pod- 

ºa nariadenia vlády SR ã. 220/2005 Z. z. pre rok 

2007 boli stanovené záväzné limity zhodnocovania 

pre obalov˘ materiál papier na úrovni 

45%, sklo 43%, plasty 36% a kovy 25%. DosiahnuÈ 

tieto ciele v zhodnocovaní, ale v koneãnom 

dôsledku aj v recyklácii, je moÏné len za v˘raznej 

podpory a rozvoja separovaného zberu odpadu 

z obalov. Zákon o obaloch preto vôbec nehovorí 

o moÏnosti zne‰kodÀovania tohto druhu 

odpadov na skládkach. Jedinú v˘nimku predstavujú 

odpady z obalov zneãistené zvy‰kami nebezpeãn˘mi 

látkami, ktoré sú vyÀaté z pôsobnosti 

zákona o obaloch a spôsob nakladania s nimi 

sa riadi zákonom o odpadoch. 

Komu prináleÏí povinnosÈ evidencie odpadu 

a sú dostatoãne informovaní v‰etci na ktor˘ch 

sa to vzÈahuje, o svojej povinnosti 

Ak hovoríme o odpadoch z obalov, potom povinnosÈ 

viesÈ evidenciu o obaloch uveden˘ch trh 

a o plnení záväzn˘ch limitov zhodnocovania a 

recyklácie odpadov z obalov je povinná osoba, 

ktorou je podnikateº, ktor˘ uvádza na trh obaly 

alebo v˘robky v obaloch okrem v˘robcov obalov. 

Povinné osoby sa musia registrovaÈ v Registri 

povinn˘ch osôb. Niektoré povinnosti môÏe 

povinná osoba zabezpeãiÈ aj s pomocou tzv. 

oprávnenej organizácie zaloÏenej povinn˘mi 

osobami, ktorá potom vedie evidenciu za kaÏdú 

povinnú osobu. Prax ukazuje, Ïe nie v‰etci si doteraz 

splnili svoju povinnosÈ, pretoÏe poãet zaregistrovan˘ch 

osôb je v˘razne niÏ‰í v porovnaní 

s odborn˘mi odhadmi. 

Aké najãastej‰ie priestupky sa vyskytujú v súvislosti 

s touto problematikou Bude moÏnosÈ 

vyvodzovaÈ na základe vy‰etrovania a 

zistení vinníka aj iné sankcie ako doteraz 

Ak by sme sa pozreli na problematiku odpadov 

z hºadiska zákona o odpadoch, tak azda 

najpálãivej‰ím problémom je nepovolene uloÏen˘ 

odpad, ktor˘ v‰etci poznáme ako „ãierne 

skládky odpadov“. Podºa zákona o odpadoch je 

za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré 

vznikli na území obce, a s drobn˘mi stavebn˘mi 

odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedná 

obec. Obec je povinná zabezpeãiÈ alebo 

umoÏniÈ zber a prepravu komunálnych odpadov 

vznikajúcich na jej území na úãely ich zhodnotenia 

alebo zne‰kodnenia v súlade s t˘mto 

zákonom vrátane zabezpeãenia zbern˘ch nádob 

zodpovedajúcich systému zberu komunálnych 

odpadov v obci a zabezpeãenia priestoru, kde 

môÏu obãania odovzdávaÈ oddelené zloÏky komunálnych 

odpadov v rámci separovaného zberu. 

Ak sa nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie 

odpadu na nehnuteºnosti v rozpore so zákonom 

o odpadoch zabezpeãí zhodnotenie odpadu 

alebo zne‰kodnenie odpadu na vlastné náklady 

príslu‰n˘ obvodn˘ úrad Ïivotného prostredia; 

ak ide o komunálne odpady alebo drobné 

stavebné odpady, zhodnotenie alebo zne‰kodnenie 

na vlastné náklady zabezpeãí obec, na ktorej 

území boli tieto odpady umiestnené v rozpore 

so zákonom o odpadoch. 

Problémy s „ãiernymi skládkami odpadov“ 

úzko súvisia so systémom zberu komunálneho 

odpadu v obci. Práve to je základn˘ faktor, od 

ktorého sa závisí spôsob nakladania s komunálnym 

odpadom v obci a pokiaº nie je systém 

zberu nastaven˘ optimálne, môÏe dochádzaÈ 

práve k uvádzanému javu nepovoleného ukladania 

odpadu. 

Podºa zákona o odpadoch sa zakazuje uloÏiÈ 

alebo ponechaÈ odpad na inom mieste ako na 

mieste na to urãenom v súlade so zákonom o odpadoch. 

Poru‰enie tohto ustanovenia je spojené 

so sankciou, ktorou je pokuta do 500 tis. Sk 

právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateºovi. 

V ostatn˘ch prípadoch (fyzická osoba) 

ide o priestupok, ktor˘ prerokúva obec a môÏe 

uloÏiÈ pokutu do 5 tis. Sk. 

S recykláciou odpadu sú spojené aj urãité 

poplatky, menia sa na základe Novely zákona 

o odpadoch a obaloch 

Poplatky do Recyklaãného fondu sa nemenia, 

tieto sú podrobne ‰pecifikované vo vyhlá‰ke 

Ministerstva Ïivotného prostredia Slovenskej 

republiky ã. 127/2004 Z. z. o sadzbách pre v˘poãet 

príspevkov do Recyklaãného fondu, o 

zozname v˘robkov, materiálov a zariadení, za 

ktoré sa platí príspevok do Recyklaãného fondu, 

a o podrobnostiach o obsahu Ïiadosti o poskytnutie 

prostriedkov z Recyklaãného fondu v 

znení vyhlá‰ky Ministerstva Ïivotného prostredia 

Slovenskej republiky ã. 359/2005 Z. z. 

Z vá‰ho odborného pohºadu na spomínanú 

novelu zákona o odpadoch, vidíte aj jej slabiny 

âo treba dorie‰iÈ, odstrániÈ, prispôsobiÈ, 

prípadne doplniÈ, aby vyhovovala súãasnému 

stavu 

Jednoznaãne je nevyhnutné novelou zákona 

o odpadoch zabezpeãiÈ aby subjekty, ktoré operujú 

na trhu s odpadmi nezneuÏívali svoje postavenie 

obchádzaním ustanovení zákona a upraviÈ 

povinnosti platieb do Recyklaãného fondu z 

hºadiska odstránenia dvojitého finanãného zaÈa- 

Ïenia spoplatnenia toho istého obalu jednak pod- 

ºa zákona o odpadoch a jednak zaÈaÏením povinnosÈou 

plnenia záväzn˘ch limitov zhodnotenia 

zberu a zhodnotenia odpadu z obalov. 

Pripravuje sa novela zákona o odpadoch a 

obaloch v súlade s európskymi normami, alebo 

e‰te treba urobiÈ viac zmien aby sa zladila 

s európskym trendom 

Pripravovan˘ návrh novely zákona o odpadoch 

po ukonãení legislatívneho procesu bude 

plne v súlade s príslu‰nou smernicou Európskeho 

parlamentu a Rady 2006/66/ES a pripravovan˘ 

návrh novely zákona o obaloch obsahuje 

plnú transpozíciu Smernice Rady 94/62/ES v 

znení smernice 2004/12/ES Európskeho parlamentu 

a Rady a smernice Európskeho parlamentu 

a Rady 2005/20/ES. 

A na záver by ste mohli zhrnúÈ ão pozitívne 

prinesie pre Ïivotné prostredie a kvalitu Ïivota 

obyvateºom Slovenska. 

Problematika Ïivotného prostredia najmä v 

oblasti odpadového hospodárstva sa stáva z roka 

na rok dôleÏitej‰ou a diskutovanej‰ou témou, urãite 

pripravovan˘ návrh novely zákona o odpadoch 

prinesie lep‰ie vyuÏitie prostriedkov povinn˘ch 

osôb, urãen˘ch na podporu separovaného 

zberu v obciach a minimalizáciu negatívnych 

vplyvov batérií a akumulátorov a pouÏit˘ch batérií 

na Ïivotné prostredie. 

45


Pre dobr˘ Ïivot je dôleÏité nielen dobré zdravie, istota a harmónia, ale aby sa naozaj dobre Ïilo 

v‰etk˘m, ktorí chcú do s˘tosti vychutnávaÈ napríklad krásu prostredia, je potrebné zabezpeãiÈ aj 

kvalitnú legislatívu, ktorá zaruãí priazniv˘ v˘voj a následne vy‰‰ie uspokojovanie potrieb. 

Práve v Ïivotnom prostredí sa vedia dobre orientovaÈ b˘val˘ minister pôdohospodárstva 

Miroslav JURE≈A a tieÏ b˘val˘ minister Ïivotného prostredia Lászlo MIKLÓS, 

ktorí sú v súãasnosti ãlenmi V˘boru NR SR pre pôdohospodárstvo, Ïivotné prostredie 

a ochranu prírody. V nasledujúcom rozhovore odpovedali redaktorke Anne Komovej. 

Aj zákony musia byÈ 

v súlade s potrebami ãloveka 

Zákony pre oblasÈ Ïivotného prostredia sa 

pripravujú z pochopiteºn˘ch dôvodov dlh‰í 

ãas ako jeden rok pretoÏe treba pri príprave 

dôsledne zvaÏovaÈ spoloãné záujmy priemyslu, 

poºnohospodárstva aj obãanov. Je 

moÏné akceptovaÈ a zosúladiÈ v‰etky poÏiadavky 

L. Miklós: Len teoreticky. V zásade tlak 

priemyslu a poºnohospodárstva proti environmentálnym 

obmedzeniam je omnoho silnej‰í 

, ako záujmy obãanov. Nakoniec treba 

povedaÈ, Ïe obmedzenia, zákazy, príkazy, 

pravidlá správania v danom momente nemá 

rád ani obãan, priãom samozrejme Ïivotné 

prostredie sa chráni pre zdravie a pohodu 

kaÏdého fyzického obãana – nie pre podniky 

a in‰titúcie. Treba povedaÈ aj to, Ïe na rozdiel 

od ostatn˘ch dotknut˘ch hráãov „Ïivotné prostredie“ 

ako in‰titúcia nemá ekonomick˘ záujem 

na v˘sledkoch boja, ten záujem je v‰eobecn˘ 

a dlhodob˘, definovan˘ ako „ão nie je 

ekologické, nie je (dlhodobo celkom urãite) 

ekonomické. 

M. JureÀa: NájsÈ vhodné rie‰enia v legislatíve 

Ïivotného prostredia bolo vÏdy veºmi nároãné. 

Väã‰inou majú obmedzujúci charakter 

a vo väã‰ine prípadov majú za následok 

vzrast prevádzkov˘ch a investiãn˘ch nákladov 

podnikov a firiem. Na druhej strane je 

nesmierne dôleÏité, aby hospodárske ãinnosti 

nad prípustnú mieru nezaÈaÏovali Ïivotné 

prostredie a aby bol ‰tát schopn˘ daÈ také 

legislatívne rámce, ktoré budú garantovaÈ 

kvalitu podmienok pre Ïivot obãanov. Jedn˘m 

zo základn˘ch problémov, ktoré vidím 

v oblasti legislatívy Ïivotného prostredia na 

Slovensku je snaha sprísÀovaÈ normy oproti 

ostatn˘m ‰tátom EÚ, ão hendikepuje domácich 

producentov a má priamy vplyv na 

konkurencieschopnosÈ slovenského hospodárstva. 

Z dikcie niektor˘ch environmentálnych 

zákonov, ktoré boli pripravované a prijaté 

poãas uplynul˘ch dvoch Dzurindov˘ch 

vlád jasne cítiÈ vplyv niektor˘ch extrémne 

orientovan˘ch mimovládnych organizácií, 

ktoré dostali pre svoje konanie nenáleÏit˘ 

priestor, priãom o odbornej úrovni je moÏné 

neraz pochybovaÈ. Aj keì si nemyslím, Ïe 

je moÏné uspokojiÈ v‰etky zainteresované 

skupiny, verím v zdrav˘ rozum a rozumn˘ 

kompromis, ktor˘ odstráni súãasné disparity 

a problémy v legislatíve Ïivotného prostredia. 

Ak˘ zákon by sa ão najskôr z vá‰ho pohºadu, 

pohºadu profesionálov, mal dostaÈ v ão 

najkrat‰om ãase na prerokovanie do NR 

L. Miklós: V oblasti Ïivotného prostredia 

urãite zákon o star˘ch environmentálnych 

záÈaÏiach. 

M. JureÀa: KaÏdá novela ãi nov˘ zákon v 

oblasti Ïivotného prostredia by mal predov‰etk˘m 

obsahovaÈ kvalitnú transpozíciu európskych 

smerníc, pretoÏe EÚ povaÏuje 

ochranu a kvalitu Ïivotného prostredia za 

jednu z hlavn˘ch priorít svojich politík. Samozrejme, 

oãakávam aj odstránenie protichodnosti 

niektor˘ch ustanovení environmentálnych 

noriem s ostatnou legislatívou. V 

nedávnej minulosti bolo beÏnou praxou, Ïe to, 

ão nepresadilo MÎP alebo mimovládky do 

ostatn˘ch zákonov, dostalo sa do environmentálnej 

legislatívy. Potom neãudo, Ïe sa neraz 

stalo, Ïe ak obãan alebo organizácia konala 

v zmysle jedného zákona, napríklad o lesoch, 

dostal sa do protiprávneho stavu v 

zmysle zákona o ochrane prírody. Ale tak˘ch 

anomálií a nesúladu by sme na‰li ìaleko viac 

aj v in˘ch oblastiach. Problémy majú záchranári, 

hasiãi, letci, chovatelia, poºnohospodári,... 

Environmentálna legislatíva sa netvorí 

pre úzku skupinu zasväten˘ch, ale zasahuje 

do v‰etk˘ch sfér Ïivota spoloãnosti. Preto by 

mala byÈ vyváÏená, ‰iroko akceptovateºná, 

ktorá nebude zámienkou pre kriminalizáciu 

obãanov ãi odborn˘ch záujmov˘ch skupín, 

ale bude skutoãne pre ãloveka, na ochranu 

jeho zdravia a kvality Ïivota. 

Pripravuje sa novela zákona o obaloch a 

zákona o odpadoch. âo by malo byÈ jeho 

ústrednou ideou 

L. Miklós: Rozdelenie zodpovednosti, a t˘m 

aj ekonomickej záÈaÏe, ktorú treba vynaloÏiÈ 

na zhodnotenie alebo zne‰kodnenie odpadov 

medzi v˘robcov obalov aj v˘robkov, ìalej obchod 

a spotrebiteºov. KaÏd˘ v˘robok aj jeho 

obal sa po ãase stanú samozrejme pre daného 

drÏiteºa nepotrebn˘mi, teda stanú sa odpadom. 

Samozrejme v˘roba a obchod má z v˘roby 

a distribúcie zisk, obãan spotrebiteº platí 

– keì kúpi aj keì likviduje. Ak sa dostane 

odpad na spracovanie, je to uÏ materiál pre 

v˘robu, stane sa zdrojom pre ìal‰í ekonomick˘ 

cyklus, teda aj zdrojom zisku. Treba 

udrÏaÈ, aby kolobeh materiálu aj vo fáze „odpadu“ 

bolo ekonomicky v˘hodn˘ pre v‰etk˘ch, 

zabezpeãiÈ stratégiu „win-win“. 

M. JureÀa: So vzrastom Ïivotnej úrovne 

spoloãnosti vzrastá úmerne aj tvorba odpadov 

46


– komunálnych aj t˘ch z hospodárskej produkcie. 

Preto by mala nová legislatíva jasne 

urãovaÈ environmentálne vhodné spôsoby 

nakladania s odpadmi tak, aby sa zo Slovenska 

nestala jedna veºká skládka, ale aby sa na- 

‰li rozumné a ekonomicky v˘hodné rie‰enia 

pre ìal‰ie vyuÏitie odpadov v hospodárstve. 

Slovensko je závislé od dovozu surovín a 

energetick˘ch nosiãov zo zahraniãia. Odpady 

sa môÏu staÈ ich v˘znamn˘m zdrojom, ktor˘m 

môÏeme ãiastoãne nahradiÈ dovozy a 

vylep‰iÈ tak zahraniãnú obchodnú bilanciu na- 

‰ej krajiny. To základné ão by mal zákon obsahovaÈ 

je prísne dodrÏiavanie základného 

pravidla: „ZneãisÈovateº platí“. Vyvodenie 

priamej zodpovednosti pôvodcov odpadov 

je kºúãom k ochrane verejn˘ch financií, lebo 

nie je tajomstvom, Ïe ‰tát musí vkladaÈ obrovské 

zdroje do sanovania nelegálnych skládok, 

star˘ch environmentálnych záÈaÏí, pozostatkoch 

po hospodárskych ãinnostiach, ktoré 

ohrozujú kvalitu Ïivotného prostredia a 

zdravia obãanov. Do budúcnosti je potrebné 

prijaÈ prísne normy, ktoré budú garantovaÈ 

identifikáciu pôvodcov odpadov a kvalitu 

nakladania s nimi. 

âo treba novelizovaÈ a ãomu sa treba v˘raznej‰ie 

v zákone venovaÈ 

L. Miklós: Je toho viac, ale za najv˘znamnej‰í 

moment povaÏujem dostaÈ ão najlep‰ie 

vytrieden˘ odpad na ìal‰ie spracovanie: Najlacnej‰ie 

je to cez zapojenie obcí a obãana, 

resp. bez toho to dosÈ dobre nejde. ZapojiÈ obãana 

len so spoºahnutím sa na jeho ekologické 

vedomie sa podarí v najlep‰om prípade tak 

maximum na 40-50%, treba uplatniÈ jednak 

vynucovacie nástroje (poplatky a sankcie), ale 

e‰te lep‰ie zabezpeãiÈ, aby odpad bol uÏ aj v 

rukách obãana tovarom, napr. cez zálohovacie 

systémy. Samozrejme v˘roba a obchod 

budú proti tomu protestovaÈ, pretoÏe je to 

pre nich v porovnaní so súãasnosÈou – keì o 

mnohé komodity po ich predaji uÏ nemali 

Ïiadnu starosÈ – záÈaÏ. 

M. JureÀa: Je potrebné klásÈ maximálny dôraz 

na procesy separácie a recyklácie odpadov. 

Musia sa nájsÈ vhodné legislatívne rámce 

pre obmedzenie skládkovania a zavádzanie 

nov˘ch progresívnych technológií do odpadového 

hospodárstva, ktoré zabezpeãia dostatok 

zdrojov – vstupn˘ch surovín pre slovensk˘ 

priemysel. ZároveÀ je potrebné odstrániÈ 

„obchodovanie s potvrdenkami“, ktoré 

vytvárajú tieÀovú odpadársku ekonomiku, 

po‰kodzujú t˘ch, ktor˘ sa snaÏia o korektné 

nakladanie s odpadmi. Je potrebné sprísniÈ 

kontrolu správania sa povinn˘ch osôb, to 

znamená t˘ch, ktorí vyrábajú alebo uvádzajú 

v˘robky a obaly na trh, ktorí neraz zneu- 

Ïívajú diery v súãasnej legislatíve a prostredníctvom 

niektor˘ch nastrãen˘ch firiem a organizácií 

si plnia povinnosti len na papieri a 

ão je neprípustné, doslova okrádajú systém a 

obãanov o finanãné prostriedky. Oãakávam 

od MÎP razantné rie‰enie tohto problému, 

pretoÏe ak si obãan v cene v˘robku zaplatí za 

jeho environmentálne vhodnú likvidáciu, nie 

je moÏné, aby si niekto tieto peniaze prisvojil 

a to, ão má skonãiÈ u recyklátora, skonãí 

nekontrolovane na skládke. 

Do akej miery zneãisÈuje pôdu a vodu poºnohospodárstvo 

a priemysel a ako je to so 

zneãisÈovaním vôd a prostredia samotn˘mi 

obyvateºmi Slovenska 

L. Miklós: Aktuálne zneãisÈovanie uÏ nie je 

aÏ také dramatické a je viac alebo menej kontrolované, 

aj keì sa vyskytujú z ãasu na ãas 

excesy, ktorá sú aj verejnosti známe. Hor‰ie 

je to s minul˘m zneãistením podzemn˘ch 

vôd celej Podunajskej níÏiny, ale aj ostatn˘ch 

níÏin a kotlín dusiãnanmi z ich celoplo‰- 

nej aplikácie poºnohospodármi ako aj z bodov˘ch 

zdrojov zo Ïivoãí‰nej veºkov˘roby do takej 

miery, Ïe bez úpravy sú na pitné úãely nevhodné. 

Toto zneãistenie sa prakticky nedá 

odstrániÈ, aspoÀ nie v najbliÏ‰ej dobe. Tu mô- 

Ïeme naozaj postaviÈ skoro básnickú a urãite 

v znaãnej miere dogmatickú – alebo laickú 

– otázku, ktorú ãasto stavia najmä priemysel 

a poºnohospodárstvo voãi Ïivotnému 

prostrediu: „âo unesie na‰e hospodárstvo“. 

(Mieni sa t˘m vplyv regulatívov Ïivotného 

prostredia na ekonomiku v˘roby a obchodu). 

âo teda unesie, najmä z dlhodobého hºadiska. 

âo nás(‰tát aj obãana) stojí napr. Ïe pitnú 

vodu nemoÏno získaÈ z miestnych zdrojov 

a treba dopravovaÈ na stovky km Samozrejme 

pre niektoré subjekty aj táto ãinnosÈ priná‰a 

zisky. In˘m problémov˘m okruhom je 

t˘ch viac ako 10 tisíc bodov väã‰ích-men‰ích 

star˘ch environmentálnych záÈaÏí – háld, 

smetísk, skládok, odkalísk, skladov agrochemikálií, 

ku ktor˘m sa uÏ nikto nehlási, ale 

znamenajú tzv. ãasované bomby pre Ïivotné 

prostredie. 

M. JureÀa: Nechcem zachádzaÈ do ‰tatistick˘ch 

detailov. Kto chce poznaÈ ãísla, nájde si 

ich v kaÏdoroãnej v˘roãnej Správe o stave Ïivotného 

prostredia Slovenskej republiky, ktorú 

vydáva MÎP SR. Na margo priemyseln˘ch 

a poºnohospodárskych v˘rob je treba povedaÈ, 

Ïe miera zneãistenia postupne zniÏuje. Je to 

dané jednak sprísÀujúcimi sa limitmi na zneãisÈujúce 

látky z hospodárskych ãinností, na 

druhej strane v‰ak zavádzaním nov˘ch environmentálne 

vhodn˘ch technológií. V oblasti 

pôdohospodárstva je dôleÏité presadzovaÈ 

také agrotechnické postupy, ktoré budú garantovaÈ 

ão najniÏ‰iu mieru zneãistenia jednotliv˘ch 

zloÏiek Ïivotného prostredia. Pre stav a 

kvalitu Ïivotného prostredia je najvhodne‰ie 

tzv. ekologické poºnohospodárstvo. KeìÏe 

jeho produkty sú v‰eobecne drah‰ie, jeho 

rozvoj závisí od dopytu po ekopotravinách a 

teda od miery Ïivotného ‰tandardu obãanov 

Slovenska. 

A ão s odpadom, ktor˘ sa dostane na Slovensko 

zo zahraniãia, aj také prípady boli, 

sme dostatoãne legislatívne chránení pred 

podobn˘mi situáciami 

L. Miklós: V rámci EÚ, kde je voºn˘ pohyb 

tovaru, je ochrana dosÈ ÈaÏká, aj keì legislatíva 

existuje. SprísÀovanie tejto legislatívy vyvoláva 

odpor hospodárskych subjektov v EÚ, 

aj u nás. Najväã‰ím problémom tu je, Ïe sú 

v˘razne rozdielne náklady na zne‰kodÀovanie 

odpadov v rôznych ‰tátoch – u nás samozrejme 

niÏ‰ie, ako v západnej Európe, alebo 

Ïe u nás je mnohokrát najekonomickej‰ie vyuÏitie 

pozemku umoÏniÈ západnej firme ulo- 

ÏiÈ svoj odpad na Àom. TakÏe rozhodujúcu 

úlohu aj v tomto hrajú ekonomické záujmy 

konkrétnych subjektov, ktoré môÏu obohraÈ 

aj sebalep‰iu legislatívu. 

M. JureÀa: Nelegálne dovozy sú v‰eobecn˘m 

problémom celej EÚ. KeìÏe vo vyspel˘ch 

krajinách EÚ dlhodobo platia prísne 

normy, nakladanie a likvidácia odpadov je 

tam veºmi drahá. Preto sa nájdu zahraniãné 

firmy, ktoré sa uchyºujú k nelegálnym praktikám. 

Je smutné, Ïe bez pomoci na‰ich domácich 

firiem a obãanov by také konanie nemalo 

‰ancu na úspech, ale moc peÀazí je veºká. 

Preto je potrebná vysoká súãinnosÈ v‰etk˘ch 

dotknut˘ch orgánov a organizácií a samozrejme 

i prísny a korektn˘ postup ‰tátov, 

odkiaº odpad pochádza. Momentálne krajiny 

b˘valého v˘chodného bloku Èahajú za krat‰í 

koniec, aj keì oficiálna politika EÚ vedie k 

povinnosti likvidovaÈ odpad na území ‰tátu., 

kde vznikol, ak má na to príslu‰né kapacity. 

Prax je v‰ak ìaleko zloÏitej‰ia. 

Existuje nejak˘ sporn˘ problém, ktor˘ treba 

aktuálne rie‰iÈ v rámci európskych 

smerníc 

L. Miklós: Je ich viac, ich podstata spoãíva 

skoro vÏdy práve v rozdielnom stave ekonomík 

v regiónoch EU , a konkrétne v ekonomike 

odpadového hospodárstva. 

M. JureÀa: Sporn˘ch problémov je viac. 

T˘m základn˘m je rôzne nazeranie na likvidáciu 

a zhodnocovanie odpadov. Veºké západ- 

47


né krajiny, kde sa historicky vyvinulo spaºovanie 

odpadov ako základn˘ spôsob ich likvidácie, 

sa snaÏia aby energetické zhodnotenie 

odpadov bolo rovnocenné materiálovému. 

Ako krajina, ktorá v oblasti energetiky nepodlieha 

tendenãn˘m vplyvom a je za rozvoj 

bezpeãnej jadrovej energetiky, nemáme strategicky 

do budúcnosti problém s energiami 

tak, ako je to kvôli silnej zelenej loby v Rakúsku, 

ãi Nemecku. Práve kvôli surovinovej 

závislosti ná‰ho hospodárstva kladieme dôraz 

na materiálové zhodnotenie a prioritnú 

podporu recyklácie odpadov. BohuÏiaº, je 

treba skon‰tatovaÈ rôznu váhu jednotliv˘ch 

delegácií pri rokovaniach na úrovni komisie 

a silu veºk˘ch ekonomík star˘ch ãlensk˘ch 

‰tátov. 

U nás na Slovensku sa berie väã‰í ohºad na 

obchodníkov, konkrétne pri zálohovaní 

nápojov˘ch obalov, ako v zahraniãí. Je to 

podºa vás potrebné Aké sú na to dôvody 

L. Miklós: Treba definovaÈ, kto u nás! Musím 

priznaÈ, Ïe hospodárske rezorty boli aj za 

môjho pôsobenia na strane v˘robcov a obchodu. 

Aj keì som mal s predstaviteºmi ekonomickej 

sféry korektné a otvorené vzÈahy, nepodarilo 

sa mi napr. presadiÈ zálohovanie 

PET flia‰. 

M. JureÀa: Zálohovanie je téma, ktorá je 

dlhodobo Ïivená. Otázku potreby zálohovania 

hravo vyrie‰i zavádzanie nov˘ch technológií 

pre spracovanie komunálnych odpadov. 

Najnov‰ie trendy vo svete ukazujú, Ïe separovanie 

u obãana je drahé a zloÏité, hlavne v 

neadresnom prostredí sídlisk. Preto sa zaãínajú 

v západnej Európe budovaÈ spracovateºské 

závody, ktoré vyseparujú v‰etok komunálny 

odpad, jeho materiálovo nevyuÏiteºné ãasti 

energeticky zhodnotia a len malé percento 

ìalej nespracovateºného odpadu sa ukladá do 

zeme alebo termicky zlikviduje. Toto je jediná 

cesta do budúcnosti. Zálohovanie je z ekonomického 

hºadiska vhodné pre opakovateºné 

obaly. Problém nevidím v zv˘hodÀovaní 

obchodníkov, ale skôr v otázke potreby obrovsk˘ch 

zdrojov, ktoré sú potrebné na zavedenie 

systému zálohovania a tie budú vytiahnuté 

zase len z peÀaÏeniek obãanov. Ak 

hovorím o zálohovaní obalov, bavíme sa predov‰etk˘m 

o PET fºa‰iach a plechovkách od 

nápojov. Tieto komodity tvoria len nepatrnú 

ãasÈ odpadov, takÏe zavedenie drahého systému 

by problematiku zhodnocovania a likvidácie 

obalov rie‰ilo len v malej miere. 

Dá sa porovnaÈ zneãistenie pôdy u nás a v 

zahraniãí, ako je to napríklad s dodrÏiavaním 

separovaného zberu 

L. Miklós: Ako som uÏ povedal, aktuálne 

zneãisÈovanie pôdy nie je dramatické. Väã‰ie 

problémy znamená zneãistenie podzemn˘ch 

vôd, rezíduá zneãistenia v pôde a erózia pôdy. 

Pred rokom 1989, v 70. a 80. rokoch bolo zneãisÈovanie 

u nás silnej‰ie ako v západnej Európe, 

pretoÏe bolo menej kontrolované a v˘roba 

potravín – resp. ãísla o v˘robe potravín 

- boli politickou prioritou, tomu sa v‰etko 

podriaìovalo, otázky zneãistenia nehrali rolu. 

M. JureÀa: Zneãistenie pôdy poºnohospodárskymi 

ãinnosÈami na Slovensku v ostatnom 

období ustúpilo. Je to hlavne vìaka tomu, Ïe 

sa pod vplyvom nedostatku zdrojov zníÏilo 

vyuÏívanie priemyseln˘ch hnojív a ãasÈ pôdy 

sa zmenila na pasienky, alebo dokonca leÏí ladom. 

Máme v‰ak lokality, kde je pôda zneãistená 

po priemyseln˘ch aktivitách z minulosti 

a tu musíme rie‰iÈ situáciu urgentne a 

efektívne. Spomeniem len problémy s PCB 

látkami. Sú to staré environmentálne dlhy a 

neostáva niã iné, len aby sa ‰tát s minulosÈou 

postupne vyrovnal. âo sa t˘ka separácia, v zahraniãí 

sú prísne pravidlá, ktoré sa postupne 

dostávajú aj do na‰ich noriem. Nie je problém 

zaviesÈ a kontrolovaÈ separáciu tam, kde je individuálna 

bytová v˘stavba. VáÏny problém 

je to vo veºk˘ch mestách, predov‰etk˘m na 

sídliskách, kde ãasto dochádza k znehodnocovanie 

separovan˘ch komodít in˘mi odpadmi 

a separáciu je treba vykonaÈ opakovane 

väã‰inou u zberovej spoloãnosti. Je na to liek 

– progresívne technológie pre nakladanie a separáciu 

odpadov v jednom centre, nie u obãana. 

Veºa sa hovorí o recyklácii, vyrie‰i to zneãisÈovanie 

pôdy a vôbec Ïivotného prostredia 

L. Miklós: Samozrejme, Ïe k tomu prispeje, 

a to v rozhodujúcej miere. Okrem toho je to 

nové hospodárske odvetvie, ktoré vyrába, zamestnáva, 

toãí ekonomiku. Pri recyklácii mô- 

Ïeme hovoriÈ o „win-win“ stratégii. 

M. JureÀa: Recyklácia je spôsob zhodnotenia, 

ktorého v˘sledkom je okrem samotnej suroviny 

pre ìal‰ie priemyselné ãinnosti i zmen- 

‰enie mnoÏstva odpadu na samotnú likvidáciu. 

Ak zoberieme do úvahy, Ïe i zelen˘ a kuchynsk˘ 

odpad je moÏno energeticky zhodnotiÈ 

a vyrobiÈ kvalitné hnojivo, potom na samotné 

uloÏenie do zeme ostane len málo. 

Toto je v˘znam separácie a recyklácie. 

Ako je to so zneãisÈovaním lesov, sú lesy dostatoãne 

legislatívne chránené pred priamym 

zneãisÈovaním a po‰kodzovaním 

L. Miklós: Aj tu platí, Ïe aktuálne zneãisÈovanie 

nie je najväã‰í problém. ZneãisÈovatelia 

sú platcami poplatkov a pokút. Z minulého 

obdobia je v‰ak zasiahnut˘ch a po‰koden˘ch 

okolo 85 % lesov – samozrejme v rôznej 

miere. Lesy blízke prirodzenému zloÏeniu 

sa celkom iste zregenerujú – hovorím o 

lese ako o ekosystéme, nie o jednotliv˘ch 

stromoch ako o komodite „drevo“ – v‰ak je 

to obnoviteºn˘ zdroj par excelence. 

M. JureÀa: Je to vec predov‰etk˘m vlastníkov 

a správcov lesnej a poºnohospodárskej 

pôdy. Legislatíva samozrejme existuje. Problém 

je v samotnej praxi. Nezodpovedn˘m 

konaním niektor˘ch obãanov a firiem vzniká 

na Slovensku veºké mnoÏstvo nelegálnych 

skládok v prírode mimo intravilánov 

miest a obcí. Tu je potrebná spolupráca pri odhaºovaní 

tejto trestnej ãinnosti. Pritom je potrebné 

pripomenúÈ rôzne lesohospodárske 

ãinnosti, ktoré si vyÏadujú priamo aplikáciu 

schválen˘ch chemick˘ch látok pre ochranu 

lesn˘ch porastov proti ‰kodcom, ão samozrejme 

nemôÏeme povaÏovaÈ za zneãisÈovanie 

lesa. 

Nezdá sa vám, Ïe niekedy sú práve mimovládne 

organizácie brzdou pri prijímaní 

zákonov, ktoré sú v súlade s európskymi 

smernicami DokáÏete sa dohodnúÈ, alebo 

niekedy aj upozorÀujú na neÏelané situácie 

oprávnene 

L. Miklós: Pravdu povediac, nevedel by som 

jednoznaãne povedaÈ, kedy boli proti, keì 

zákon bol naozaj v súlade s európskymi smernicami. 

Také prípady boli, Ïe rezort a mimovládne 

organizácie si rôzne vysvetºovali znenie 

európskej smernice, ale tak ostro by som 

situáciu nestaval. Mimovládne organizácie sú 

na to, aby povedali aj iné, ão hovorí vláda, 

niekedy nahlas, niekedy môÏu aj kriãaÈ. Môj 

názor je, Ïe keì len zlomok ich varovn˘ch 

signálov, protestov, upozornení v oblasti Ïivotného 

prostredia bolo oprávnen˘ch, tak to 

treba ceniÈ. V‰ak nikde nie je napísané, Ïe vo 

v‰etkom majú pravdu a Ïe ich názor treba v 

plnosti prijaÈ, tak isto ako ani u ostatn˘ch rezortov 

alebo in˘ch subjektov v rámci pripomienkového 

konania. Znovu podãiarkujem, 

mimovládne organizácie majú v demokratick˘ch 

spoloãnostiach svoju úlohu a sú mimo 

vlády. 

M. JureÀa: Mnohé mimovládne organizácie 

vykonávajú veºa zásluÏnej a dobrej práce pre 

kvalitu ÎP na Slovensku. Máme tu v‰ak aj silné 

zoskupenie mimovládok, ktoré si vyrobili 

z environmentu vlastn˘ biznis a neraz sa aj 

politicky profilujú. Je smutné, Ïe dostávajú 

obrovsk˘ priestor v médiách a je o to hor‰ie, 

Ïe sú dodnes niektoré z nich personálne prepojené 

s ústredn˘mi orgánmi ‰tátnej správy. 

Tretí sektor sa v‰ak nesnaÏím vnímaÈ, ako jednoliaty 

celok. Je dôleÏité nastaviÈ spoluprácu 

s t˘mi organizáciami, ktoré majú nespochybniteºn˘ 

odborn˘ základ a ktoré nesledujú 

politické ale profesionálne ciele. Îivotné 

prostredie nie je predsa vecou jednotlivcov 

alebo úzkej skupiny ºudí, ale celého spektra 

na‰ej spoloãnosti, kaÏdého ãloveka. 

Myslíte si, Ïe sa prijatím novely zákona o 

obaloch a odpadoch zmení situácia k lep- 

‰iemu DokáÏete odhadnúÈ do akej miery 

L. Miklós: Zákony sa majú novelizovaÈ preto, 

aby sa vylep‰ili, preto ja dobrosrdeãne verím, 

Ïe aj táto novela bude smerovaÈ k zlep- 

‰eniu situácie a tvorivosÈ poslancov nebude 

smerovaÈ k opaãnému cieºu, resp. aby zákon 

vylep‰oval situáciu v Ïivotnom prostredí, nie 

v situácii rôznych hráãov alebo skupín na 

trhu odpadového hospodárstva na úkor Ïivotného 

prostredia. V súãasnosti známe znenie 

vyvoláva mnohé kritiky, vyãkajme v‰ak na 

koneãné znenie schválené vo vláde a potom 

aj v parlamente! 

M. JureÀa: Ak sa t˘mito novelami odstránia 

uÏ vy‰‰ie pomenované problémy, verím v 

posun k lep‰iemu. 

Kedy bude novela zákona o obaloch a odpadoch 

na rokovaní v parlamente 

L. Miklós: Oba zákony ãakajú na predloÏenie 

do vlády, takÏe do parlamentu by mali prísÈ 

asi aÏ na októbrovú schôdzu. 

M. JureÀa: Keì sa ukonãí prípravn˘ legislatívny 

proces na ministerstve a vo vláde SR. 

Zatiaº musí NR SR poãkaÈ na jeho v˘sledky. 

48

Î I V O T N É P R O S T R E D I E 

Odpad vnímame ako odpudzujúcu vec, ktorá zosobÀuje v‰etko ão je nepotrebné, spotrebované a nakoniec i 

nebezpeãné pre zdravie a Ïivotné prostredie. Na to, aby sme sa ho dokázali zbaviÈ je dôleÏité vytvoriÈ systém, ktor˘ 

minimalizuje jeho negatívne dopady a zároveÀ pomôÏe, aby sa odpadom uloÏen˘m na skládku stali naozaj len 

veci a materiály, ktoré sa nedajú opätovne vyuÏiÈ. ZároveÀ v‰ak tento systém nesmie byÈ príli‰ drah˘. VytvoriÈ 

pravidlá systémového fungovania je v rukách v˘konnej moci a parlamentu. 

Pri správnom nastavení legislatívy 

môÏe byÈ trieden˘ zber v˘znamn˘m 

zdrojom príjmov pre miestnu samosprávu 

V zásade existujú dve cesty, ktor˘mi sa Slovensko 

môÏe vydaÈ pri tvorbe t˘chto pravidiel. Prvou 

je cesta experimentov a druhou je cesta overen˘ch 

rie‰ení. 

V˘straÏn˘m príkladom cesty experimentov je 

mnohokrát medializovan˘ systém nakladania s 

odpadom v juÏnom Taliansku, v meste Neapol. 

V tomto meste prerástol „odpadov˘ problém“ aÏ 

do tak˘ch rozmerov, Ïe o tom vedel cel˘ svet a 

na jeho rie‰enie musela centrálna vláda povolaÈ 

armádu. Taliansko si za tento príklad vyslúÏilo 

ostrú kritiku Európskej komisie, ktorá vyzvala 

centrálnu vládu, aby pravidlá nakladania s odpadom 

dala do poriadku a vytvorila systém, ktor˘ 

do budúcnosti zabráni vzniku podobn˘ch situácií. 

Cesta experimentu zaviedla mesto na pokraj 

ekologickej a hygienickej katastrofy. 

Druhou cestou je príklad in˘ch ãlensk˘ch krajín 

Európskej únie, Belgicka, âeskej republiky, 

Portugalska, ktoré dosahujú najlep‰iu mieru triedenia 

odpadov a následnej recyklácie. V t˘chto 

krajinách funguje tzv. systém spätného odberu 

(Take Back System) opierajúci sa o existenciu a 

fungovanie oprávnen˘ch organizácií. Prostredníctvom 

takto nastaveného systému nakladania s 

odpadmi z obalov ‰etria tieto ‰táty prírodné zdro- 

je, Ïivotné prostredie a náklady obãanov na zvoz 

a likvidáciu odpadu. A ako to dokáÏu 

Systém financovania odpadového hospodárstva 

na komunálnej úrovni v t˘chto krajinách stojí na 

dvoch pilieroch. Prv˘m sú peniaze získané od 

spracovateºov za vyseparované druhotné suroviny 

a druh˘m pilierom je príspevok priemyslu na 

prevádzku systému triedeného zberu, ktoré dostáva 

samospráva prostredníctvom oprávnen˘ch organizácií 

– spoloãností zaloÏen˘ch firmami uvádzajúcimi 

na trh v˘robky zabalené v obaloch 

(v˘robcovia, dovozcovia, distribútori). 

Odpad sa vìaka rozvoju technológií a rastu nákladov 

na prírodné zdroje stal materiálom, ktor˘ 

je zaujímav˘ z ekonomického hºadiska a preto sa 

stal obchodovateºnou komoditou. Odpad predov‰etk˘m 

jeho jednotlivé súãasti majú svoju cenu. 

ZloÏky kaÏdodenného odpadu, ako papier, sklo, 

plasty, kov a podobne sú druhotné suroviny, ktoré 

je moÏné predaÈ a je o ne vo v˘robnej sfére veºk˘ 

záujem. Odpad sa stáva cennou komoditou podobne 

ako uhlie alebo ropa a dá sa predpokladaÈ, 

Ïe v budúcnosti bude jeho cena ìalej v˘znamne 

rásÈ. Preto je dôleÏité poloÏiÈ si pri tvorbe základn˘ch 

pravidiel otázku, kto je majiteºom odpadu 

a kto s ním môÏe obchodovaÈ Ak sa jeho 

majiteºom stane v prvom momente miestna samospráva, 

dostáva do rúk potenciálne v˘znamn˘ 

zdroj príjmov. 

V prípade, Ïe sa majiteºom odpadu vyprodukovaného 

obãanmi stáva obec alebo mesto, samospráva 

môÏe, ak má záujem z jeho predaja pokryÈ 

v˘znamnú ãasÈ nákladov na odpadové hospodárstvo 

a obãania potom nemusia platiÈ také vysoké 

poplatky za jeho zvoz a likvidáciu. Tento predpoklad 

má v‰ak jednu podmienku. Takto môÏe systém 

fungovaÈ len vtedy, ak obãania odpad vznikajúci 

v domácnostiach triedia a systém triedeného 

zberu dosahuje v meste alebo obci dostatoãnú 

úroveÀ a legislatívne pravidlá budú nastavené 

tak, Ïe to umoÏnia.. 

Triedením odpadu sa oddeºujú materiály, ktoré 

sa dajú spracovaÈ od materiálov, ktoré nie je 

moÏné ìalej spracovaÈ. V˘znam triedeného zberu 

je i v tom, Ïe zmen‰uje mnoÏstvo materiálu 

ukladaného na skládku a t˘m ‰etrí mestu náklady 

za skládkovanie a samozrejme prospieva Ïivotnému 

prostrediu. Vìaka takto nastavenému 

systému sú obãania motivovaní triediÈ odpad a 

miestna samospráva bude motivovaná efektívne 

prevádzkovaÈ systém triedeného zberu. 

ByÈ majiteºom odpadu je pre obec uÏitoãné 

i preto, Ïe môÏe takto získaÈ dodatoãné prostriedky 

na prevádzku systému triedeného 

zberu (druh˘ vy‰‰ie spomínan˘ pilier) od 

oprávnen˘ch organizácii, ktoré reprezentujú 

spoloãností uvádzajúce na trh v˘robky zabalené 

v obaloch. Tieto spoloãnosti majú na základe 

európskej obalovej smernice transponovanej 

do slovenského právneho poriadku prostredníctvom 

zákona o obaloch, povinnosÈ zabezpeãiÈ, aby 

urãité mnoÏstvo obalového materiálu, ktor˘ uviedli 

na trh bol opätovne vyuÏit˘. Tieto spoloãnosti 

majú jedinú moÏnosÈ, ako tieto povinnosti splniÈ 

– prispieÈ majiteºovi odpadu na to, aby tento materiál 

triedil a odovzdával na spracovanie. Dnes 

tieto peniaze poväã‰ine konãia v rukách zberov˘ch 

spoloãností a spracovateºov. V prípade, Ïe 

majiteºom odpadu bude miestna samospráva 

a tá vyuÏije túto v˘hodu a práva, ktoré má, tieto 

peniaze môÏu skonãiÈ u nej a bude ich môcÈ 

pouÏiÈ na optimalizáciu financovania odpadového 

hospodárstva. 

Tak˘to systém financovania prevádzky systému 

triedeného zberu funguje v mnoh˘ch západoeurópskych 

krajinách a je dlhodobo overen˘ a 

funkãn˘. Je najefektívnej‰ím systémom zberu a 

spätného odberu odpadov z obalov. Na‰im najbliÏ‰ím 

príkladom je âeská republika, kde obce 

a mestá dostávajú príspevky na prevádzku triedeného 

zberu od autorizovanej obalovej spoloãnosti 

Ekokom, alebo Belgicko, kde miestna samospráva 

dostáva príspevok na prevádzku od spoloãnosti 

Fost Plus. Tieto prostriedky spolu s 

prostriedkami za vytrieden˘ materiál vedú k 

tomu, Ïe obãania v koneãnom dôsledku platia 

len za odvoz a likvidáciu nevytriedeného komunálneho 

odpadu. Na Slovensku to vo väã‰ine 

prípadov funguje tak, Ïe miestna samospráva 

a následne obãania musia platiÈ zberov˘m spoloãnostiam 

i za zvoz vytriedeného odpadu a to ich 

demotivuje odpad triediÈ. 

Pri príprave pravidiel, ktoré upravujú problematiku 

nakladania s odpadom je dôleÏité poloÏiÈ 

si otázku: „Kto bude s rastúcej ceny odpadu v budúcnosti 

profitovaÈ Budú to len vybrané spoloãnosti, 

podobne ako to je v prípade ropy Zisky 

spoloãností stúpajú tak závratne ako ceny pohonn˘ch 

hmôt a my spotrebitelia musíme len 

platiÈ. Alebo sa pouãíme, zoberieme si pozitívny 

príklad zo zahraniãia a vytvoríme pravidlá, ktoré 

umoÏnia profitovaÈ z rastúcej ceny komodít obãanom 

zastúpen˘m obcami a mestami. 

Spoloãnosti, ktoré majú zo zákona povinnosÈ 

plniÈ limity recyklácie/zhodnocovania odpadov z 

obalov sú pripravené podporiÈ prevádzku systémov 

triedeného zberu odpadov z obalov v slovensk˘ 

mestách a obciach. Je v‰ak na tvorcoch pravidiel, 

aby im to prostredníctvom zákona o obaloch 

a zákona o odpadoch umoÏnili. 

Marian PAVELKA 

predseda Slovenského priemyselného zdruÏenia 

pre obaly a Ïivotné prostredie SLICPEN 

49


Na Slovensku sa systém zberu elektroodpadu postupne zavádza od roku 2005, odkedy sú 

v˘robcovia a dovozcovia elektroodpadu zodpovední za svoje v˘robky aj po lehote ich Ïivotnosti. 

Vo v‰etk˘ch krajinách EÚ sa o realizáciu a financovanie zberu a recyklácie elektroodpadu 

starajú kolektívne systémy (KS) zaloÏené v˘robcami. Podobne je to aj na Slovensku. Kolektívne 

systémy sú legitímnymi organizáciami povinn˘ch osôb, ktoré na seba prevzali zodpovednosti 

svojich ãlenov vypl˘vajúce z európskej odpadovej legislatívy. 

Za kolektívne systémy 

hovoria v˘sledky 

úlohou KS je ão najefektívnej‰ie zabezpeãiÈ 

zber a spracovanie elektroodpadu pre svojich 

ãlenov a nie budovaÈ recyklaãn˘ priemysel. 

Nastavenie mantinelov na jeho budovanie by 

malo byÈ kºúãov˘m cieºom politiky Ïivotného 

prostredia na Slovensku. Vytvorenie recyklaãn˘ch 

kapacít je pre v˘robcov len nevyhnut˘m 

prostriedkom, aby KS splnili túto najdôleÏitej- 

‰iu úlohu. Koniec koncov stovky miliónov korún 

zaplatili do RF práve v˘robcovia a dovozcovia. 

Nie je to teda náhodou tak, Ïe práve v˘robcovia 

a dovozcovia zaplatili vybudovanie recyklaãn˘ch 

kapacít Ceny recyklácie postavené 

recyklátormi a platené v˘robcami sú cenami 

TRHOV¯MI a ako také uÏ v sebe zah⁄Àajú 

aj financovanie rozvoja recyklaãn˘ch kapacít. 

A navy‰e sú v súãasnosti najvy‰‰ie spomedzi 

v‰etk˘ch krajín EÚ, ako to vypl˘va z porovnania 

cien spracovania za rok 2007 publikovaného 

nedávno zdruÏením WEEE Forum. 

O tom, Ïe KS fungujú maximálne efektívne 

a prostriedky vyzbierané vo forme recyklaãn˘ch 

poplatkov smerujú len na zber a recykláciu 

elektroodpadu sa môÏe kaÏd˘ presvedãiÈ vo 

verejne dostupn˘ch v˘roãn˘ch správach jednotliv˘ch 

KS. KS totiÏ nielen zaloÏili, ale aj riadia 

a kontrolujú v˘robcovia a dovozcovia, ktorí 

podnikajú efektívne a chcú vedieÈ o kaÏdej 

vynaloÏenej korune. Aj renomovaní ekonómovia 

preukázali, Ïe najefektívnej‰ie sa vyuÏívajú 

vlastné peniaze na úãely, za ktoré sme zodpovední. 

Najnehospodárnej‰ie ich vyuÏívajú 

tí, ktorí pouÏívajú cudzie zdroje na cudzie projekty. 

A s cudzími zdrojmi na cudzie projekty 

hospodári aj Recyklaãn˘ fond. 

Tri roky fungovania kolektívnych systémov 

v˘robcov a dovozcov (KS) na Slovensku jasne 

preukázali, Ïe je to správna cesta, a Ïe kolektívne 

systémy zaloÏené dovozcami a v˘robcami 

si plnia v‰etky svoje povinnosti voãi 

slovenskej a európskej legislatíve. Za kolektívnymi 

systémami v oblasti elektroodpadu pritom 

stoja svetoví v˘robcovia elektrospotrebiãov, 

ako DELL, Electrolux, Hewlett-Packard, IBM, 

Nokia, Panasonic, Philips, Siemens, Sony, 

Whirlpool a mnohí ìal‰í. 

Za rok 2007 sa na Slovensku celkovo vyzbieralo 

pribliÏne 14 600 ton elektroodpadu, z ãoho 

kolektívne systémy zaloÏené v˘robcami a dovozcami 

vyzbierali aÏ 12 453 ton, ão predstavuje 

86 % z celkového vyzbieraného mnoÏstva. 

Tieto ãísla jasne dokazujú, Ïe Slovensko plní 

prísne európske limity zberu a zhodnotenia 

elektroodpadu len vìaka snahe, ktorú uÏ 3 roky 

efektívne vyvíjajú kolektívne systémy. 

Efektívne riadime, za ão sme zodpovední 

Napriek preukázateºn˘m v˘sledkom, ãi uÏ v 

oblasti zberu alebo zhodnotenia sú kolektívne 

systémy neustále kritizované najmä zo strany 

ne‰tátneho Recyklaãného fondu (RF), ktorého 

predstavitelia spochybÀujú ich v˘sledky, celkovú 

opodstatnenosÈ, transparentnosÈ a dokonca 

i to, Ïe nepodporujú dostatoãne recyklaãn˘ 

priemysel. 

Je potrebné si uvedomiÈ fakt, Ïe hlavnou 

Nadbytoãné recyklaãné kapacity 

A práve preto by mala byÈ ãinnosÈ samotného 

Recyklaãného fondu pod kontrolou verejnosti 

a ‰tátu, a nie tak ako to je doposiaº. V oblasti 

reálneho spracovania (recyklácie) odpadu, 

ktorá je kºúãovou aktivitou v odpadovom hospodárstve, 

nemá v‰ak RF Ïiadne zákonné povinnosti, 

Ïiadne zmysluplné aktivity a Ïiadnu 

zodpovednosÈ. Slovensk˘ unikát – Recyklaãn˘ 

fond bol a ostáva v Európskej únii jedin˘m. A 

ani Ïiadna krajina ho po vzore Slovenska nezriadila. 

Jeho opodstatnenosÈ je teda otázna. 

Slovensko totiÏ vìaka nemu nepredbieha okolité 

krajiny v kvalite Ïivotného prostredia, ani 

zatiaº nedobieha vyspelé krajiny v odpadovom 

hospodárstve. Má len deformovan˘ trh v odpadovom 

hospodárstve. 

Príspevky od v˘robcov do RF sú vynútené 

zákonom, preto by mali byÈ pod verejnou kontrolou. 

Uchádzaãi o príspevok z RF na vybudovanie 

recyklaãn˘ch kapacít majú teda záujem 

o cudzie, verejné zdroje. TakÏe úplné zverejÀovanie 

rozpoãtu, projektov uchádzajúcich sa o 

podporu a nakoniec podporen˘ch projektov by 

mali byÈ samozrejmosÈou s odôvodnením, preão 

práve tieto projekty boli podporené a preão 

iné nie. Zásadnou podmienkou schválenia projektu 

by malo byÈ preukázanie, Ïe recyklaãné 

kapacity sú vôbec potrebné. DôleÏité je taktieÏ 

50


KS rozvíjajú systém zberu elektroodpadu aj formou organizovania mobiln˘ch zberov pre obãanov, ako aj ekologickou likvidáciou elektro‰rotu nachádzajúceho sa na mnoh˘ch ãiernych skládkach. 

následné vyhodnocovanie efektivity a reálnych 

prínosov podporen˘ch projektov. A toto sa nedeje 

alebo deje len veºmi obmedzene. Inak by 

sa nemohlo staÈ, Ïe na Slovensku máme mnohé 

nadbytoãné recyklaãné kapacity, napríklad 

práve v oblasti elektroodpadu. V súãasnosti sú 

na Slovensku kapacity na spracovanie 50-tisíc 

ton elektroodpadov roãne. Polovicu z toho zafinancoval 

práve Recyklaãn˘ fond. No reálna 

potreba sa pohybuje okolo 22-tisíc ton. Aby boli 

vyuÏité naplno muselo by sa na Slovensku 

spracovávaÈ 8 kg elektroodpadu na obyvateºa 

roãne, ão je absolútne utopistická predstava aj 

z pohºadu budúcnosti. 

Mohlo by sa zdaÈ, Ïe vysoké mnoÏstvo recyklaãn˘ch 

kapacít bude maÈ aspoÀ jedno pozitívum, 

a to silnej‰iu konkurenciu a niÏ‰ie ceny. 

Nie je tomu tak. Aj napriek prebytku kapacít v 

oblasti elektro, spôsobenému aj dotáciami, by 

pritom kolektívne systémy vedeli pre svojich 

ãlenov lacnej‰ie odpad spracovaÈ v zahraniãí. 

Túto moÏnosÈ, niekedy aÏ trikrát lacnej‰iu, v‰ak 

zakazuje súãasn˘ zákon ako aj jeho pripravovaná 

novela. âi je to v súlade s európskymi pravidlami 

skúma v súãasnosti aj Brusel. 

Nevyhnutná je systémová zmena legislatívy 

Aby sa mohol na Slovensku rozvinúÈ efektívny, 

udrÏateºn˘ a transparentn˘ systém zberu 

a recyklácie elektroodpadu, je nevyhnutná úprava 

existujúcej legislatívy. Pri súãasnej legislatíve 

ako aj pri jej novele, ktorej návrh pripravilo 

MÎP SR na jar tohto roku sú mnohé úpravy 

zákona zloÏité a nevykonateºné. Aj kvôli 

t˘mto dôvodom sa pripravovaná novela zákona 

o odpadoch stala terãom kritiky a zásadn˘ch 

pripomienok zo strany ‰tátnych orgánov ako aj 

odbornej i laickej verejnosti. 

Napriek tomu, Ïe v˘robcovia a dovozcovia 

elektrozariadení, prenosn˘ch batérií a akumulátorov 

a nimi zaloÏené kolektívne systémy 

dlhodobo ústne aj písomne deklarovali svoj 

záujem byÈ ‰tátnym orgánom pri tvorbe novej 

odpadovej legislatívy odborn˘m partnerom, 

MÎP SR napriek sºubu na príprave novej legislatívy 

s v˘robcami a ich kolektívnymi systémami 

nespolupracovalo. Proces tvorby novej legislatívy 

prebiehal bez ich zapojenia, napriek 

tomu, Ïe sú v súãasnosti jediná priamo zodpovedná 

strana za realizáciu a financovanie zberu 

a recyklácie elektroodpadu. 

Aj toto bol dôvod, preão sa tohto roku pripravili 

novely zákona o odpadoch a obaloch, 

voãi ktor˘m vyjadrili mnoÏstvo zásadn˘ch pripomienok 

nielen v˘robcovia a dovozcovia, ktor˘ch 

sa zákon priamo t˘ka ale aj orgány ‰tátnej 

správy. Hoci prijatie takejto novely zákona v pôvodnom 

znení by znamenalo pre oblasÈ elektroodpadu 

urãit˘ pokrok, do zákona o odpadoch 

boli doplnené aj ãasti, ktoré popisujú niektoré 

povinnosti nevykonateºn˘m spôsobom a nerie‰ia 

podstatné problémy súvisiace s efektívnym 

zberom a zhodnotením odpadov tak, aby 

Slovenská republika bola schopná plniÈ prísne 

európske limity ich zberu a zhodnotenia. 

Hlavn˘mi nedostatkami novely zákona o odpadoch 

a zákona o obaloch, kritizované v˘robcami 

a dovozcami boli: 

• v prípade batérií bol návrh novely zákona v 

rozpore so Smernicami EU a vná‰al by do celého 

systému chaos a netransparentnosÈ 

• vo v‰etk˘ch oblastiach boli ustanovené nedostatoãne 

jasné pravidlá fungovania kolektívnych 

systémov, oprávnen˘ch organizácií 

a sú nepresnosti v stanovení povinností v˘robcov 

• pre v‰etky oblasti by hrozilo duplicitné za- 

ÈaÏenie v˘robcov platbami do Recyklaãného 

fondu bez akejkoºvek zodpovednosti tohto 

ne‰tátneho útvaru. Napríklad v prípade batérií 

navrhovan˘ spôsob platieb príspevkov 

do Recyklaãného fondu v sume od 190 Sk/kg 

zv˘‰i súãasné ceny prenosn˘ch batérií o 13 

aÏ 157 % 

• povinnosÈ spracovávaÈ nebezpeãn˘ elektroodpad 

na Slovensku, ktorá znemoÏÀuje vyuÏiÈ 

lacnej‰ie a z pohºadu kvality porovnateºné 

kapacity na spracovanie v okolit˘ch ‰tátoch 

EÚ a narú‰a princíp vyuÏívania v˘hod 

jednotného trhu EÚ 

• pretrvávajúca administratívna nároãnosÈ a 

byrokracia, ktorá pritom nerie‰i problém 

moÏn˘ch podvodov s potvrdeniami. 

Novela zákona zároveÀ navrhla zaviesÈ pojmy 

„koneãné zhodnotenie“ a „koneãn˘ zhodnotiteº“, 

ktor˘ch aplikácia by priniesla so sebou 

riziko obmedzenia konkurencie medzi spracovateºmi 

a recyklátormi a v koneãnom dôsledku 

zv˘‰enie nákladov s vplyvom na zv˘‰enie 

cien tovarov. Toto by súãasne spôsobilo i naru- 

‰enie materiálov˘ch tokov v odpadovom hospodárstve, 

ohrozilo separovan˘ zber v komunálnej 

sfére a nastolilo e‰te vy‰‰iu netransparentnosÈ 

v nakladaní s odpadmi. Ide o skrytú 

monopolizáciu formou predaja „finálnych peãiatok“, 

ku ktorej by mala prístup len úzka 

skupina spoloãností a to bez reálneho opodstatnenia. 

Pre stabilizáciu a ìal‰í rozvoj zberu, recyklácie 

a zhodnotenia odpadov v˘robcovia a dovozcovia 

elektrozariadení, prenosn˘ch batérií a 

akumulátorov a nimi zaloÏené kolektívne systémy 

navrhli pripravovanú novelu zákona stiahnuÈ 

z pripomienkového konania a zredukovaÈ ju 

len na nevyhnutnú mieru – implementáciu 

smernice EP a R 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch, 

ão bol vlastne jedin˘ dôvod novely 

zákona. Zredukovanie navrhovanej novely 

zákona o odpadoch len na akumulátory a batérie 

súãasne eliminuje drvivú väã‰inu pripomienok 

k novele zákona. 

Vzhºadom na to, Ïe MÎP SR pripravuje zásadnú 

novelu zákona o odpadoch, nemalo by 

pokraãovaÈ v ãiastkov˘ch zmenách zákonov. Je 

potrebné pripraviÈ ich nové znenia v spolupráci 

s dotknut˘mi subjektami. 

V˘robcovia a dovozcovia elektrozariadení, 

prenosn˘ch batérií a akumulátorov a nimi zaloÏené 

kolektívne systémy majú záujem na ìal- 

‰om odbornom a Ïivotnému prostrediu prospe‰nom 

rozvoji odpadovej legislatívy a trhového 

odpadového hospodárstva bez nesystémov˘ch 

deformácií. Majú záujem na vecnom, 

kon‰truktívnom a odbornom dialógu s MÎP 

SR, ponúkajú svoju pomoc, skúsenosti i medzinárodné 

kontakty v záujme ão najlep‰ieho fungovania 

odpadového hospodárstva Slovenska. 

Signál na pozitívnu zmenu v spolupráci v˘robcov 

a ministerstva 

KS ako zástupcovia v˘robcov a dovozcov 

elektrozariadení oceÀujú, Ïe MÎP SR v poslednom 

období prijalo od nich túto pomoc pri 

príprave nov˘ch znení zákonov a prizvalo ich 

ku kon‰truktívnej diskusii a spolupráci pri ich 

tvorbe. Veríme, Ïe obe strany tak budú spoloãne 

pracovaÈ na tom, aby sa do NR SR dostali 

na schválenie také návrhy zákonov, ktoré umoÏnia 

v‰etk˘m zúãastnen˘m stranám naìalej budovaÈ 

efektívny systém zberu a recyklácie elektroodpadu 

s hlavn˘m cieºom ochrany Ïivotného 

prostredia. 

Ing. Martin Ciran 

generálny riaditeº, ENVIDOM 

SEWA 

Ing. Jifií Mikulenka 

generálny riaditeº, SEWA, a. s. 

51


Asociácia dovozcov audiovizuálnej techniky Slovenska (ADAT) aktívne prispeva k ochrane 

Ïivotného prostredia starostlivosÈou o jej recykláciu a zhodnotenie na druhotné suroviny 

prostredníctvom kolektívneho systému na recykláciu elektronického odpadu SEWA, a. s. 

ADAT má zodpovednosÈ 

za elektroniku aj po skonãení 

jej Ïivotnosti 

môÏeme predstaviÈ prípad: Ak poplatok na recykláciu 

napr. televízneho prijímaãa presiahne 

300 Sk, zákazník sa môÏe vzhºadom na 

otvoren˘ trh, rozhodnúÈ pre jeho kúpu napr. 

v âechách, a t˘m stráca Slovensko nielen príjem 

z recyklaãného poplatku, ale aj DPH a profit 

pre predajcu, ãím je postih pre ekonomiku 

Slovenska v˘znamn˘. V Ïiadnom prípade nesmieme 

dopustiÈ, aby si súkromné fondy pod 

rôznymi zámienkami urobili z recyklaãného 

priemyslu v˘nosn˘ biznis. 

NEDOVOªME KLIENTELISTICK¯M 

FONDOM PARAZITOVAË NA 

PODNIKATEªOCH A SPOTREBITEªOCH 

SLOVENSKA, ALEBO AKO TO JE 

S ELEKTROODPADOM V SR 

Ing. Mário Lelovsk˘ je predsedom ADATu od roku 1994 a aktívne sa podieºal na príprave a implementácii viacer˘ch zákonov, 

nariadení a smerníc súvisiacich s problematikou spotrebnej elektroniky a jej recyklácie. 

SPOTREBNÁ ELEKTRONIKA ZAUJÍMA 

NENAHRADITEªNÉ MIESTO V ÎIVOTE 

KAÎDÉHO Z NÁS 

R˘chly v˘voj nárokov spotrebiteºov na moderné 

b˘vanie a záujem o moderné elektrospotrebiãe 

sa premieta v rastúcom predaji spotrebnej 

elektroniky. Po desaÈroãiach obmedzeného 

v˘beru na tri typy farebn˘ch televízorov 

a dva gramofóny je v predajniach ‰irok˘ v˘ber 

v‰akovak˘ch prístrojov aÏ má zákazník 

problém si vybraÈ. Aj napriek zvy‰ujúcej sa 

kvalite prístrojov tieto raz skonãia svoj Ïivotn˘ 

cyklus a stanú sa tzv. elektroodpadom. 

Znaãkoví v˘robcovia elektroniky sa prihlásili 

k záväzku plnenia zákonn˘ch noriem v EÚ 

a k ochrane Ïivotného prostredia a rie‰enie 

problému elektroodpadu (WEEE) je v centre 

ich pozornosti. Slovenskí v˘robcovia a dovozcovia 

spotrebnej elektroniky zdruÏení 

v Asociácii dovozcov a v˘robcov audiovizuálnej 

techniky si úlohy vypl˘vajúce z európskej 

legislatívy vzali k srdcu a od roku 2000 iniciovali 

zákonné úpravy, ktoré by umoÏnili rie- 

‰enie recyklácie elektroodpadu na poÏadovanej 

úrovni a zabezpeãili plnenie limitov EÚ. 

KOLEKTÍVNE SYSTÉMY RECYKLÁCIE 

ELEKTROODPADU NA SLOVENSKU – 

VZOR PRE ·TÁTY EÚ 

V roku 2005 sme dokázali aj v zloÏitej legislatívnej 

situácii implementovaÈ príslu‰né 

zákony a rozbehnúÈ kolektívny systém SEWA, 

ktor˘ sa stal vzorom aj pre rie‰enia v okolit˘ch 

krajinách a ãeskí kolegovia zdruÏení v ASE- 

KOLe si vzali v mnohom príklad práve zo 

Slovenska. V˘robcovia majú neºahkú úlohu 

v extrémne silnej cenovej konkurencii zabezpeãiÈ 

financovanie recyklácie a pritom zabezpeãiÈ 

atraktívne ceny v porovnaní s ponukou 

v susedn˘ch krajinách. Z toho logicky vypl˘va, 

Ïe rie‰enie musí byÈ maximálne efektívne 

a nesmie zvy‰ovaÈ cenu v˘robkov viac ako je 

nevyhnutne potrebné pretoÏe v opaãnom prípade 

sa spotrebiteº sa zaãne správaÈ trhovo 

a nakúpi tam kde je cena v˘hodnej‰ia. Z tohto 

dôvodu majú akékoºvek nesystémové zásahy, 

ako poplatky do Recyklaãného fondu, ktoré 

vyÏadujú neoprávnené a zv˘‰ené náklady, 

likvidaãné dôsledky na samotn˘ predaj, a teda 

aj na získavanie prostriedkov pre financovanie 

nakladania s elektroodpadom. Konkrétne si 

Na zodpovednosÈ v˘robcov za v˘robok poãas 

jeho Ïivotného cyklu sme si uÏ v‰etci pomaly 

zvykli. Nie sú to len pravidlá zodpovednosti 

za kvalitu, predlÏovanie záruãnej lehoty 

ãi zodpovednosÈ za prípadné ‰kody spôsobené 

v˘robkom. Je to takisto aj otázka funkãnosti 

a tieÏ aj zloÏenia samotného v˘robku. 

Je to jednak spôsob celkovej kon‰trukcie v˘robku 

– v˘robky by mali byÈ ºahko opraviteºné, 

z ºahko opätovne spracovateºn˘ch materiálov 

pri ão najjednoduch‰ej separácii jednotliv˘ch 

ãastí ãi zloÏiek. ëalej je to zloÏenie v˘robkov 

ãi ich ãastí – kladie sa dôraz na nepou- 

Ïívanie t˘ch látok, ktoré môÏu, alebo by mohli 

ohroziÈ zdravie ãloveka, alebo Ïivotné pro- 

52


stredie, alebo by ich nebolo moÏno recyklovaÈ. 

Súãasne treba dbaÈ na riadne oznaãovanie v˘robkov. 

T˘mto v‰ak starostlivosÈ v˘robcu o v˘robok 

z pohºadu konca jeho Ïivotného cyklu nekonãí. 

UÏ dlh‰ie sme svedkami prehlbujúcej sa adresnej 

zodpovednosti v˘robcov za v˘robky po 

skonãení ich Ïivotného cyklu. 

Ako vôbec prvá sa zrejme rie‰ila oblasÈ obalov. 

Je to pochopiteºné, keìÏe obal je v˘robok, 

ktor˘ svoj Ïivotn˘ cyklus konãí ako prv˘ – 

vlastne e‰te predt˘m, ako zaãneme pouÏívaÈ v˘robok 

v tomto obale zabalen˘. V˘robcovia (dovozcovia) 

tak uÏ nejak˘ ãas musia plniÈ povinné 

limity zberu a zhodnocovania odpadov 

z obalov. To znamená fyzicky zabezpeãovaÈ 

a najmä financovaÈ v‰etky potrebné ãinnosti. 

ëal‰ou oblasÈou, alebo skupinou v˘robkov 

kde do‰lo k stanoveniu adresnej zodpovednosti 

v˘robcov (dovozcov) za ich v˘robky, je 

oblasÈ elektrick˘ch a elektronick˘ch zariadení. 

V˘znamn˘m je zavedenie povinn˘ch limitov 

zberu a zhodnocovania elektroodpadu, ktoré 

sú v platnosti od 13. augusta 2005. V súãasnosti 

je uÏ legislatívou EÚ stanovená adresná 

zodpovednosÈ v˘robcu za ìal‰ie v˘robky, resp. 

súãasti elektrick˘ch a elektronick˘ch v˘robkov 

– a to za prenosné batérie a akumulátory. 

V˘robcovia elektrick˘ch a elektronick˘ch 

zariadení tak patria k prv˘m, na ktor˘ch dopadajú 

zodpovednosti vypl˘vajúce z viacer˘ch legislatívnych 

noriem EÚ – obalov˘ch, WEEE 

i baterkov˘ch. 

Veºmi v˘znamn˘m negatívnym faktorom 

ovplyvÀujúcim reÏim realizácie povinností v˘robcov 

elektrick˘ch a elektronick˘ch zariadení 

sú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch 

t˘kajúce sa Recyklaãného fondu. Tento ne- 

‰tandardn˘ nástroj, ktor˘ znamená zv˘‰enie nákladov 

v˘robcov a spotrebiteºov sa neuplatÀuje 

nikde inde v EÚ – iba na Slovensku! Markantné 

je to najmä na v˘robkoch typu meracích 

a kontroln˘ch prístrojov, prístrojov pre medicínu 

a rôznych predajn˘ch automatov a bankomatov. 

Tu je zdvojená povinnosÈ v˘robcu – 

musí platiÈ príspevok do Recyklaãného fondu 

(alebo ho zníÏiÈ zabezpeãením recyklácie rovnakého 

mnoÏstva rovnakého druhu v˘robkov) 

a súãasne nie je zbaven˘ povinnosti postaraÈ sa 

o recykláciu zariadenia po skonãení jeho Ïivotnosti 

– teda opäÈ uhradiÈ recykláciu. Platbou do 

Recyklaãného fondu tento za v˘robcu nepreberá 

nijaké zodpovednosti ani budúce povinnosti. 

Samozrejme odhliadnuc od problémov, 

ktoré v záujme zniÏovania príspevkov vznikajú 

pri organizácii zberu a spracovaní elektroodpadu 

z pohºadu jeho moÏného variantného 

zaradenia. 

V prípade RF tak ide len o jeden z typicky 

slovensky unikátnych bezodn˘ch balíkov na 

klientelistické rozhadzovanie prostriedkov 

in˘ch subjektov. Preão teda zbytoãne zaÈaÏovaÈ 

spotrebiteºov Chceme vyhnaÈ slovensk˘ch 

spotrebiteºov na nákupy do okolit˘ch krajín 

Napokon smernica EÚ i zákon o odpadoch 

jasne hovoria, Ïe recyklaãné poplatky môÏu byÈ 

stanovené len na úrovni skutoãn˘ch nevyhnutn˘ch 

nákladov potrebn˘ch na zabezpeãenie 

recyklácie elektroodpadu. V SR neexistuje nijak˘ 

nadmern˘ v˘ber recyklaãn˘ch poplatkov, 

neexistuje nijak˘ biznis z nich. Tieto poplatky 

sú smerované v˘hradne na úãel, na ktor˘ sú urãené, 

a to na financovanie zberu a spracovania 

odpadov. Îe to tak je si veºmi prísne riadia 

a kontrolujú samotní v˘robcovia a dovozcovia. 

V˘robcovia a dovozcovia tak financujú odpadov˘ 

trh a prispievajú na jeho rozvoj. Environmentálna 

politika na Slovensku je vìaka nesystémov˘m 

subvenciám od Recyklaãného fondu 

extrémne predraÏená a zbytoãne zaÈaÏuje 

podnikateºov aj spotrebiteºov. Tie zapríãinili, 

Ïe ceny za recykláciu elektrospotrebiãov, ktoré 

úãtujú firmy vybavené technológiou sponzorovanou 

RecFondom (z príspevkov dovozcov 

a platené spotrebiteºmi) sú niekoºkonásobne 

vy‰‰ie ako v okolit˘ch krajinách. 

Vo v‰etk˘ch krajinách EÚ sa o realizáciu 

a financovanie zberu a recyklácie elektroodpadu, 

odpadu z obalov a pouÏit˘ch prenosn˘ch 

batérií a akumulátorov starajú kolektívne systémy 

(KS) zaloÏené v˘robcami. Kolektívne 

systémy sú legitímne organizácie povinn˘ch 

osôb, ktoré na seba prevzali zodpovednosti 

svojich ãlenov vypl˘vajúce z európskej odpadovej 

legislatívy. Prostredníctvom kolektívnych 

systémov tak v˘robcovia a dovozcovia 

elektrozariadení v jednotliv˘ch krajinách efektívne 

a úspe‰ne zabezpeãujú zber a recykláciu 

elektroodpadu, odpadu z obalov a pouÏit˘ch 

prenosn˘ch batérií a akumulátorov. 

Podºa platnej legislatívy sú na Slovensku za 

zber a recykláciu elektroodpadu zodpovední 

v˘hradne v˘robcovia a dovozcovia a nikto in˘ 

túto zodpovednosÈ nemá (na rozdiel od in˘ch 

‰tátov EÚ). 

Sme hrdí na to, Ïe práve v˘robcovia a dovozcovia 

v SR sa stali prostredníctvom svojich 

kolektívnych systémov v rámci EÚ lídrami 

v oblasti plnenia nov˘ch povinností v oblasti 

elektroodpadu, obalov i batérií a v mnoh˘ch 

smeroch predbehli i podstatne ekonomicky 

vyspelej‰ie krajiny. 

Sme v‰ak súãasne svedkami snáh Recyklaãného 

fondu, ktorého predstavitelia parazitujú 

na odpadovom priemysle o odãerpávanie prostriedkov 

z vreciek spotrebiteºov pod plá‰tikom 

podpory rozvoja recyklaãného priemyslu na 

Slovensku. 

Mário Lelovsk˘ 

predseda ADAT 

konateº BaSys Czech & Slovak 

Slobodné Fórum, podpredseda 

pre ekonomiku a stratégiu 

www.inteligentnydom.sk 

PROFIL ASOCIÁCIE DOVOZCOV 

AUDIOVIZUÁLNEJ TECHNIKY 

SLOVENSKEJ REPUBLIKY – ADAT 

Asociácia dovozcov audiovizuálnej 

techniky Slovenskej republiky ako dobrovoºné 

profesijné zdruÏenie dovozcov spotrebnej 

elektroniky bola zaloÏená 31. augusta 

1994 v Bratislave. 

Asociácia je zaregistrovaná na OÚ Bratislava 

I., ãíslo 134/1994-Ta. 

Poslaním Asociácie je podpora podnikateºsk˘ch 

aktivít, ochrana záujmov a zais- 

Èovanie potrieb jej ãlenov. 

Na dosiahnutie t˘chto cieºov Asociácia: 

• zhromaÏìuje poznatky z dovozu predmetného 

tovaru a jeho predaja na území 


• predkladá podnety a návrhy úradom 

a spolupracuje s príslu‰n˘mi orgánmi 

‰tátnej správy v oblasti tvorby legislatívnych 

predpisov a nariadení súvisiacich 

s dovozom a distribúciou predmetného 

tovaru na území Slovenskej republiky 

• spolupracuje s príslu‰n˘mi orgánmi na 

aplikácii noriem a predpisov platn˘ch 

v EÚ a aktívne vedie svojich ãlenov 

k ich efektívnemu uplatneniu 

• zhromaÏìuje informácie o obligatórnych 

náleÏitostiach v˘robkov, ktoré 

môÏu byÈ predmetom ‰etrenia orgánov 

v správnom konaní vrátane ich sprievodn˘ch 

dokladov 

• vyvíja ãinnosÈ zameranú na ochranu 

spotrebiteºa 

Asociácia sa podieºala na príprave a aplikácii 

viacer˘ch zákonov, noriem a predpisov 

z oblasti spotrebnej elektroniky 

a prostredníctvom profesionálneho zázemia 

svojich ãlenov je dôleÏit˘m partnerom 

pri odbornom posudzovaní a konzultáciách 

v komodite spotrebnej elektroniky. 

V súãasnosti reprezentuje podiel ãlenov 

ADAT na celkovom slovenskom trhu znaãkovej 

spotrebnej elektroniky asi 70 %. 

53


KaÏd˘ obãan EÚ vyprodukuje roãne priemerne tri a pol tony odpadu. Ak od tohto mnoÏstva odrátame 

odpad z priemyslu ãi stavebníctva, zostane nám roãn˘ odpad z domácností, kancelárií a drobn˘ch 

obchodov. Ten len za posledné desaÈroãie vzrástol zo 460 na 518 kilogramov na osobu. Problém 

s odpadom v Európskej únii narastá. Hoci sa v posledn˘ch rokoch mnoÏstvo recyklácie a druhotného 

pouÏitia odpadov˘ch materiálov zv˘‰ilo, kopy odpadu na skládkach v EÚ sú stále privysoké. Len jedna 

tretina odpadu z domácností ãi kancelárií sa napríklad recykluje a kompostuje. Takmer polovica „smetí“ 

stále konãí na skládkach. Preto bola revízia vy‰e 30-roãnej smernice viac neÏ potrebná. Dlho oãakávan˘ 

návrh smernice o odpadoch schválili poslanci Európskeho parlamentu na svojom júnovom plenárnom 

zasadnutí. Táto legislatíva, na ktorej znení sa EP dohodol s Radou, stanovuje ciele na opätovné vyuÏitie 

a recykláciu odpadu do roku 2020. Smernica tieÏ stanovuje pravidlá pre recykláciu a ukladá ãlensk˘m 

‰tátom povinnosÈ vypracovaÈ záväzné programy na predchádzanie vzniku odpadov. Na základe 

prijatého znenia bude spaºovanie odpadov za urãit˘ch podmienok povaÏované za „vyuÏitie odpadu“. 

V Európe sa má do roku 2020 

zníÏiÈ objem odpadu 

PoslankyÀa EP Caroline Jackson (EPP-ED, UK) 

Zdroj Európsky parlament 

S ohºadom na dramatick˘ nárast produkcie 

odpadu v Európskej únii navrhla Európska 

komisia v septembri 2005 revíziu smernice z 

roku 1975, ktorá stanoví pravidlá pre recykláciu 

a ukladá ãlensk˘m ‰tátom povinnosÈ vypracovaÈ 

záväzné národné programy na obmedzenie 

produkcie odpadu – plán o nakladaní 

s odpadom a plán predchádzania vzniku 

odpadu. 

Nová legislatíva taktieÏ zjednodu‰uje doteraj‰í 

právny rámec. Do rámcovej smernice 

zaãleÀuje smernicu o nakladaní s odpadov˘mi 

olejmi a smernicu o nebezpeãnom odpade. 

Rámcová smernica okrem toho stanovuje 

definície a základné pravidlá pre ìal‰iu 

európsku legislatívu o odpadoch. 

EUROPOSLANCI ZA AMBICIÓZNEJ·IE 

CIELE 

SpravodajkyÀa Caroline Jackson (EPP- 

ED, UK) v rozprave uviedla, Ïe rokovania s 

Radou boli veºmi nároãné. „Ide o najlep‰í 

kompromis, ktoré bolo moÏné dosiahnuÈ. Prijatie 

tejto smernice je preto dôleÏit˘m okamihom 

pre Parlament, ktor˘ zásadn˘m spôsobom 

ovplyvnil jej znenie. Pôvodn˘ návrh 

Komisie obsahoval príli‰ technické ustanovenia. 

Poslanci v‰ak do smernice zaãlenili ciele 

v oblasti recyklácie, zdôraznili potrebu 

predchádzania vzniku odpadu a zaãlenili ustanovenie 

o hierarchii odpadov.“ 

Niektorí europoslanci poslanci vyjadrili 

presvedãenie, Ïe by sa mali zaviesÈ ambicióznej‰ie 

ciele najmä pokiaº ide o recykláciu 

a opätovné pouÏitie odpadu. Vyjadrili sklamanie 

nad t˘m, Ïe plány na predchádzanie vzniku 

odpadov nebudú povinne obsahovaÈ záväzné 

ciele. 

EuroposlankyÀa Irena Belohorská (NA, 

SK), ãlenka V˘boru EP pre Ïivotné prostredie, 

verejné zdravie a bezpeãnosÈ potravín, 

povaÏuje text za dôleÏit˘ legislatívny dokument, 

ktorého cieºom je zjednodu‰iÈ súãasn˘ 

právny rámec v oblasti odpadového hospodárstva. 

Práve environmentálna legislatíva, 

ktorej podstatnú ãasÈ tvorí odpadové hospodárstvo, 

je najãastej‰ou témou sporov na Európskom 

súdnom dvore. „Ak v‰ak chceme 

naozaj dosiahnuÈ zníÏenie mnoÏstva odpadov, 

nebude to moÏné bez kvantitatívnych ukazovateºov 

stanoven˘ch v programoch odpadového 

hospodárstva ãlensk˘ch ‰tátov,“ uviedla 

poslankyÀa Belohorská. „ZníÏenie mnoÏstva 

nemusí automaticky znamenaÈ, Ïe najnebezpeãnej‰ie 

odpady budú odstránené,“ dodala 

s t˘m, Ïe príli‰ná flexibilita v programoch, 

ãi nepresne a vágne urãené ciele nepovedú 

k Ïelanému v˘sledku. 

Hoci sa v posledn˘ch rokoch recyklácia a 

druhotné pouÏitie odpadov˘ch materiálov 

zv˘‰ili, mnoÏstvo odpadu na skládkach v EÚ 

je stále privysoké, povedala poslankyÀa EP 

Zita Ple‰tinská (EPP-ED, SK). Aj keì dohodnut˘ 

kompromisn˘ balíãek nie je podºa nej 

ideálny, text smernice povaÏuje za politicky 

ambiciózny nástroj v oblasti odpadového 

hospodárstva pre budúce generácie EÚ. Na 

báze tejto smernice budú musieÈ ãlenské krajiny 

zlep‰iÈ svoje odpadové hospodárstvo. 

Preto ocenila, Ïe do tejto smernice boli zakotvené 

aj otázky t˘kajúce sa zne‰kodÀovania 

nebezpeãného odpadu a nebezpeãn˘ch olejov. 

„Verím, Ïe ãlenské ‰táty podºa dohodnutého 

textu splnia v‰etky ambiciózne ciele, hlavne 

Ïe zavedú do roku 2015 systémy zberu triedeného 

odpadu pre papier, kov, plasty, sklo, 

textil, in˘ biologicky rozloÏiteºn˘ odpad, oleje 

a nebezpeãn˘ odpad,“ povedala europoslankyÀa 

Ple‰tinská. 

ZÁVÄZNÉ CIELE NA OPÄTOVNÉ 

VYUÎITIE A RECYKLÁCIA ODPADU 

V kompromisnom znení bola zohºadnená 

poÏiadavka Parlamentu na zaãlenenie ustanovenia 

o opätovnom vyuÏití a recyklácii, ktor˘ 

nebol súãasÈou pôvodného návrhu Komisie 

ani spoloãného postoja Rady. Podºa prijatého 

textu by mali ãlenské ‰táty prijaÈ opatrenia 

nevyhnutné na dosiahnutie nasledovn˘ch 

cieºov: zasadiÈ sa, aby sa do roku 2020 

podiel opätovného vyuÏitia a recyklácie komunálneho 

a podobného odpadu (papier, sklo 

a podobne) dosahoval najmenej 50 percent 

hmotnosti. Pri stavebnom a demolaãnom odpade 

by mal dosiahnuÈ tento podiel 70 percent. 

54


Komisár Európskej komisie zodpovedn˘ za 

oblasÈ Ïivotného prostredia Stavros Dimas v 

rozprave na pôde Európskeho parlamentu 

zdôraznil, Ïe „bolo veºmi ÈaÏké presvedãiÈ 

ãlenské ‰táty, aby zaviedli uvedené ciele“. Poslancov 

zároveÀ uistil, Ïe ak ãlenské ‰táty nesplnia 

tieto ciele do roku 2020, Komisia ich 

môÏe predvolaÈ na súd za nedodrÏanie ustanovenia 

smernice. 

Cieº pre priemyseln˘ odpad a odpad vznikajúci 

pri v˘robe, ktorého zavedenie poÏadoval 

Parlament, napokon nebol do kompromisného 

textu zaãlenen˘. Komisia v‰ak do roku 

2020 tieto ciele posúdi a zváÏi prípadné stanovenie 

cieºov pre ìal‰ie druhy odpadov. 

PREDCHÁDZANIE VZNIKU ODPADOV 

Nová smernica ukladá ãlensk˘m ‰tátom 

povinnosÈ vytvoriÈ do piatich rokov od jej 

vstupu do platnosti plány nakladania s odpadom 

a plány predchádzania vzniku odpadov, 

vrátane stanovenia cieºov. Komisia okrem 

toho do konca roku 2014 navrhne opatrenia 

o predchádzaní vzniku odpadov a oddelenia 

cieºov na rok 2020. 

SPAªOVANIE 

Spaºovanie bolo jednou z najkontroverznej- 

‰ích otázok smernice. Európsky parlament 

povaÏuje za jeden z najdôleÏitej‰ích cieºov 

zníÏenie objemu odpadov, ktor˘ sa vyváÏa na 

skládky a je spaºovan˘. Poslanci v‰ak boli v 

tejto otázke nejednotní: diskusia sa t˘kala 

Komisár pre Ïivotné prostredie Stavros Dimas 

Zdroj Európsky parlament 

toho, ãi by malo byÈ spaºovanie povaÏované 

za „odstránenie“ alebo „vyuÏitie“ odpadov. 

Poslanci napokon podporili spoloãné stanovisko 

Rady a Komisie, podºa ktorého by sa 

malo spaºovanie povaÏovaÈ za „vyuÏitie“ odpadov, 

pretoÏe spæÀa urãité ‰tandardy, pokiaº 

ide o energetickú úãinnosÈ. Podºa Komisie by 

v‰ak iba energeticky najúãinnej‰ie spaºovne 

mali byÈ oznaãené za „zariadenia na vyuÏívanie 

odpadov“. 

SpravodajkyÀa Caroline Jackson v rozprave 

uviedla, Ïe „toto opatrenie povedie spaºovne 

k tomu, aby sa usilovali o dosiahnutie vysok˘ch 

‰tandardov“. Zdôraznila, Ïe v súãasnosti, 

keì Európa ãelí nedostatku pohonn˘ch 

hmôt, môÏe byÈ práve odpad vyuÏit˘ ako dôleÏit˘ 

zdroj palív. „ZároveÀ je v‰ak potrebné 

dodaÈ, Ïe Parlament zavedením záväzn˘ch 

cieºov pre recykláciu a predchádzanie vzniku 

odpadov zaistil, Ïe spaºovanie odpadu 

bude musieÈ ísÈ ruka v ruke s recykláciou,“ 

uviedla poslankyÀa. 

Európsky parlament tieÏ presadil ustanovenie, 

na základe ktorého bude zmienka o 

energetickej úãinnosti ‰esÈ rokov od vstupu 

smernice do platnosti opätovne revidovaná. 

ZÁVÄZNÁ PÄËSTUP≈OVÁ HIERARCHIA 

SúãasÈou kompromisného znenia je taktieÏ 

päÈstupÀová hierarchia ako nakladaÈ s 

odpadmi, ktorá má umoÏniÈ efektívne predchádzanie 

a zníÏenie objemu produkcie odpadu. 

Táto hierarchia uvádza poradie preferencií 

pre nakladanie s odpadmi. Prím hrá predov‰etk˘m 

prevencia, ão znamená neprodukovaÈ 

odpad, ak to nie je nevyhnutné. V opaãnom 

prípade nastupujú moÏnosti jeho vyuÏitia. 

Buì sa odpadov˘ materiál druhotne pouÏije 

alebo sa recykluje. ·tvrt˘m stupÀom sú 

takzvané „iné operácie zhodnocovania“. 

Uskladnenie odpadu na skládkach, pripadne 

jeho likvidácia tak zostáva aÏ poslednou moÏnosÈou. 

PäÈ spôsobov nakladania s odpadom: 

1. predchádzanie, 

2. opätovné pouÏitie, 

3. recyklácia, 

4. ìal‰ie vyuÏitie 

5. ‰etrné odstránenie z hºadiska Ïivotného 

prostredia. 

Táto hierarchia je záväzná a ãlenské ‰táty 

by ju mali povaÏovaÈ za prioritu. 

Odch˘lenie od tejto hierarchie bude moÏné 

len v prípadoch odôvodnen˘ch zohºadÀovaním 

Ïivotného cyklu pri celkov˘ch dopadoch 

vzniku tohto odpadu a nakladania s 

ním. 

Smernica zavádza definíciu pre vedºaj‰ie 

produkty a prípady, keì „odpad prestáva byÈ 

odpadom“. Jej znenie vyz˘va ãlenské ‰táty, 

aby prijali opatrenia na podporu triedeného 

zberu biologického odpadu. 

VyuÏívanie odpadu v sebe skr˘va obrovsk˘ 

potenciál. ·etrí totiÏ nielen Ïivotné prostredie, 

ale aj energetické náklady. Na v˘robu 

tony recyklovaného papiera sa napríklad v porovnaní 

s v˘robou z dreva u‰etrí najmenej 

‰tvrtina energie. ZároveÀ sa do ovzdu‰ia dostane 

aÏ o 75 percent emisií menej. Nie v‰etky 

ãlenské ‰táty si v‰ak tieto moÏnosti plne 

uvedomujú. Niektoré ãlenské ‰táty Európskej 

únie na skládky odváÏajú aÏ 90 percent 

vyprodukovaného odpadu. 

Znenie prijatého textu nájdete na: 

http://www.europarl.europa.eu/sides/get 

Doc.dotype=TA&reference=P6-TA-2008- 

0282&language=SK&ring=A6-2008-0162 

ODPAD V âÍSLACH 

• V Európe sa kaÏdoroãne vyprodukuje 

1,8 miliárd ton odpadov. Tento objem 

rastie r˘chlej‰ie ako HDP. PrevaÏnú 

ãasÈ celkového objemu odpadu tvorí 

predov‰etk˘m odpad z domácností, 

obchodn˘ch ãinností (teda obchodov, 

re‰taurácií, nemocníc atì.), priemyslu 

(napríklad farmaceutické spoloãnosti, 

odevn˘ priemysel), poºnohospodárstva, 

stavebníctva a z demolácie, 

hutného priemyslu a v˘roby energie. 

• Niektoré ãlenské ‰táty vyváÏajú na 

skládky aÏ 90 percent svojho odpadu, 

iné len 10 percent. 

• V roku 1995 vyprodukoval kaÏd˘ obãan 

EÚ v priemere 460 kg odpadov. 

Do roku 2004 sa tento objem zv˘‰il na 

520 kg a oãakáva sa, Ïe v roku 2020 

by mal dosiahnuÈ 680 kg. Tieto údaje 

dokazujú, Ïe za 25 rokov do‰lo k 50- 

percentnému zv˘‰eniu produkcie odpadu. 

Dôvodom je predov‰etk˘m narastajúca 

konzumácia zo strany finálnych 

spotrebiteºov. 

• Medzi ãlensk˘mi ‰tátmi takzvanej starej 

európskej 15 a 12 nováãikmi sú 

v‰ak v˘znamné rozdiely. Zatiaº ão na 

jednu osobu z EÚ 15 pripadá v priemere 

570kg odpadu, obãan EÚ 12 vyprodukuje 

v priemere len 335kg. Napriek 

tomu sa oãakáva, Ïe vzhºadom k 

spotrebiteºsk˘m trendom v EÚ 12 bude 

produkcia t˘chto krajín v blízkej budúcnosti 

dosahovaÈ objem produkcie 

EÚ 15. 

• V roku 2005 bolo 49 percent odpadu 

vyvezen˘ch na skládky, 18 percent 

spálen˘ch a len 27 percent recyklovan˘ch 

ãi kompostovan˘ch. 

55


Medzi najnebezpeãnej‰ie a zdravie najohrozujúcej‰ie karcinogény alebo jedy najroz‰írenej‰ie medzi obyvateºstvom 

patrí kadmium, ortuÈ a zlúãeniny olova. Zdrojom t˘chto kovov sú hlavne batérie a akumulátory, bez ktor˘ch si 

v súãasnosti ani nevieme predstaviÈ beÏn˘ Ïivot. Rozvojom automobilizmu a jeho orientácie na nové pohonné 

agregáty bude pouÏitie akumulátorov e‰te ‰ir‰ie. Spotrebná elektronika, poãítaãe, hraãky, ale aj rôzne pracovné 

náradie, bezpeãnostné zariadenia v nemocniciach, ropovodoch, plynovodoch, atómov˘ch elektrárÀach sa uÏ dnes 

bez pouÏitia batérií a akumulátorov nezaobídu. 

Najroz‰írenej‰ím odpadom 

s obsahom ÈaÏk˘ch kovov sú 

batérie a akumulátory 

Îivotn˘ cyklus batérií a akumulátorov, tak 

ako aj in˘ch tovarov, je ãasovo ohraniãen˘. Po 

vyãerpaní ich úÏitkov˘ch hodnôt sa stávajú 

odpadom. Odpadom ohrozujúcim zdravie a 

Ïivotné prostredie. 

Nakladaniu s t˘mto odpadom cel˘ ekologicky 

vyspel˘ svet venuje mimoriadnu pozornosÈ. 

Je prijatá Smernica Európskeho parlamentu 

a Rady s hlavn˘m cieºom minimalizovaÈ 

negatívny vplyv batérií a akumulátorov na 

Ïivotné prostredie. Stanovila podmienky pre 

nakladanie s batériami a akumulátormi, podºa 

ktor˘ch sa s t˘mto odpadom musí nakladaÈ 

oddelene od ostatn˘ch odpadov. Musia byÈ odstránené 

z elektronick˘ch zariadení a automobilov 

a následne sa môÏe s nimi nakladaÈ len 

v súlade s podmienkami urãen˘mi v tejto smernici. 

Smernica ã. 2006/66/ES sa vzÈahuje na v‰etky 

typy batérií a akumulátorov bez ohºadu na 

ich tvar, objem, hmotnosÈ, materiálové zloÏenie 

alebo pouÏitie. To znamená aj na prenosné 

tuÏkové a gombíkové. 

Vo svojom prvom ãlánku Smernica zdôraz- 

Àuje, kto sa má podieºaÈ na Ïivotnom cykle batérií 

a akumulátorov. Okrem v˘robcov, distribútorov 

a koneãn˘ch uÏívateºov sú to hlavne 

subjekty, ktoré sa priamo podieºajú na spracovaní 

a recyklácii pouÏit˘ch batérií a akumulátorov. 

BohuÏiaº sú niektoré subjekty, ktoré nere‰- 

pektujú túto zásadu. SnaÏia sa v spoloãnosti vystupovaÈ 

ako ochrancovia Ïivotného prostredia, 

no okrem niekoºk˘ch poãítaãov nevlastnia 

Ïiadne zberové a recyklaãné technológie, ani 

sa na ich vybudovaní nepodieºali, ale pasujú sa 

za zberateºov a recyklátorov. Dokonca nedovolia 

t˘m, ktorí v skutoãnosti platia recyklaãné 

poplatky a t˘m, ão recykláciu vykonávajú, aby 

sa mohli podieºaÈ na kontrole a riadení Ïivotného 

cyklu tovaru, tak ako to smernica ukladá. 

Síce finanãné prostriedky za recykláciu 

celého predaného mnoÏstva tovaru od obãanov 

zinkasujú, ale financovaÈ by chceli len nejaké 

minimálne limity a ostatné financie sa stratia 

v t˘chto organizáciách neznámo kam. 

Finanãné prostriedky, ktoré obãan musí povinne 

zo zákona zaplatiÈ v cene tovaru by mali 

byÈ v plnom rozsahu pouÏité len na cieº, na ktor˘ 

ich obãan platí, teda na ekologické nakladanie 

s odpadom na zber a recykláciu. 

Z t˘chto finanãn˘ch prostriedkov podºa 

smernice EÚ sú v˘robca alebo tretie osoby 

povinní financovaÈ v‰etky náklady vypl˘vajúce 

zo zberu a recyklácie v‰etk˘ch pouÏit˘ch batérií 

a akumulátorov a náklady, ktoré vznikajú 

z verejn˘ch informaãn˘ch kampaní o zbere 

a recyklácii. Vyzbierané prostriedky zostávajúce 

po úhrade uveden˘ch nákladov musia byÈ 

pouÏité na cieº, na ktor˘ ich obãan zaplatil, t. 

j. na ìal‰ie zdokonalenie technológie zberu a 

recyklácie s cieºom zv˘‰enia percenta vyzbierateºnosti 

a kvality recyklácie. 

Na Slovensku uÏ viac ako 14 rokov je realizovan˘ 

zber a recyklácia oloven˘ch akumulátorov 

v‰etk˘ch druhov. Viac ako 5 rokov je 

zabezpeãen˘ stopercentne oddelen˘ zber t˘chto 

batérií a ich následné ekologické zhodnotenie 

od v‰etk˘ch pôvodcov, ktorí svoj pouÏit˘ akumulátor 

odovzdajú na zhodnotenie. 

V recyklaãnom závode MACH TRADE, 

s. r. o., v Seredi bolo v roku 2000 spracované 

zo SR vy‰e 6 miliónov kg pouÏit˘ch oloven˘ch 

akumulátorov a v roku 2007 to uÏ bolo viac ako 

8 miliónov kg, ão predstavuje 95 aÏ 97 % vyzbierateºnosti 

a zhodnotenia k dovozom. Je to 

úroveÀ, ktorá doteraz nebola dosiahnutá v Ïiadnej 

inej komodite odpadov v SR. Dosiahli sme 

tak úroveÀ zhodnocovania opotrebovan˘ch 

oloven˘ch akumulátorov na úrovni najvyspelej‰ích 

krajín Európy. V tejto komodite sme uÏ 

dosiahli cieº EÚ staÈ sa „recyklujúcou spoloãnosÈou“. 

Chcel by som vyzdvihnúÈ systém zberu batérií 

a akumulátorov, ktor˘ vzi‰iel zo spoloãného 

postupu ZdruÏenia miest a obcí SR, 

ZMOS-u, Recyklaãného fondu a firmy AKU 

– TRANS, s. r. o. Realizácia tohto projektu plne 

garantuje splnenie nároãn˘ch podmienok EÚ 

pre manipuláciu s batériami a akumulátormi, 

a to bez ìal‰ích nákladov obcí. Obce nemajú 

Ïiadne náklady so zberom, dopravou a recykláciou, 

oni dostanú za tento odpad e‰te zaplatené. 

Za rok 2007 Recyklaãn˘ závod MACH 

TRADE, s. r. o., vyplatil viac ako 90 miliónov 

Sk za batérie a akumulátory odovzdané na recykláciu. 

Vytvoril sa tak priestor na realizáciu funkãného 

a vysoko úãinného zberu opotrebovan˘ch 

akumulátorov. Vytvoren˘ systém zberu a 

recyklácie je zárukou, Ïe v SR máme problém 

pouÏit˘ch akumulátorov a batérií v plnom rozsahu 

vyrie‰en˘. 

Na‰ím cieºom je zozbieraÈ a zhodnotiÈ kaÏd˘ 

kus batérie a akumulátorov vãítane prenosn˘ch, 

ktoré pôvodcovia odovzdajú do fungujúceho 

systému zberu a recyklácie tak, ako to urãuje 

Smernica EÚ ã. 2006/66/ES. Túto sluÏbu 

ponúkame zabezpeãiÈ v zmysle zákona 

223/2001 Z. z. § 56 ods. 3 v‰etk˘m v˘robcom 

a dovozcom batérií a akumulátorov v SR alebo 

tretím osobám konajúcim v ich mene za 

predpokladu splnenia si povinnosti financovaÈ 

túto ãinnosÈ v zmysle ãlánku 16 smernice 

2006/66/ES. 

Ján Kamenick˘ 

56


Kto zapláta legislatívne diery 

Obyvatelia Slovenskej republiky ako koneãní spotrebitelia tovarov zaplatia v cenách v˘robkov 

vyroben˘ch na Slovensku alebo dovezen˘ch zo zahraniãia cca 2,5 mld. Sk recyklaãn˘ch poplatkov, 

ktoré vstupujú u v˘robcov a dovozcov do kalkulácie cien tovarov. Za rok 2007 v‰ak v˘robcovia 

a dovozcovia transformovali do Recyklaãného fondu menej neÏ 600 mil. Sk. 

Súãasná legislatíva, Ïiaº, umoÏÀuje aj takéto správanie. 

Zákon ã. 223/2001 Z. z. o odpadoch na‰tartoval 

aktivity smerujúce k materiálovému zhodnocovaniu 

odpadov pomerne dynamicky. Na základe 

tohto zákona vznikol aj Recyklaãn˘ fond ako 

v˘znamn˘ nástroj financovania systému spoloãensky 

optimálneho nakladania s odpadmi, prostredníctvom 

ktorého boli do systému nakladania 

s odpadmi umiestnené nemalé finanãné prostriedky, 

s cieºom kreovania recyklaãného priemyslu 

a separovaného zberu odpadov mestami 

a obcami. Princíp ãinnosti Recyklaãného fondu 

spoãíva v sústreìovaní peÀaÏn˘ch prostriedkov 

na podporu zberu, zhodnocovania a spracovania 

odpadov z 10 komodít: batérie a akumulátory, minerálne 

oleje, pneumatiky, viacvrstvové kombinované 

materiály, elektrozariadenia (vrátane sveteln˘ch 

zdrojov), v˘robky z plastov, papier a lepenka, 

sklo, vozidlá, kovové obaly. Sadzby príspevkov 

urãilo MÎP SR a sú odvádzané povinn˘mi 

osobami – v˘robcami a dovozcami tovarov 

umiestnen˘ch na slovenskom trhu. Príspevky 

do Recyklaãného fondu si ich platitelia môÏu 

zníÏiÈ v rozsahu zodpovedajúcom mnoÏstvu odpadov 

z jednotliv˘ch komodít, ktorého zhodnotenie 

sami zabezpeãili. To znamená, Ïe v˘sledkom 

efektívneho pôsobenia Recyklaãného fondu 

je v koneãnom dôsledku zniÏovanie príjmov 

na úãtoch jeho jednotliv˘ch sektorov. Toto zni- 

Ïovanie príjmov fondu zvy‰ovaním podielu recyklácie 

odpadov by nakoniec automaticky viedlo 

k zastaveniu investiãnej ãinnosti Recyklaãného 

fondu, ão je úplne správne. Vtedy by fond 

splnil svoj úãel. 

Súãasné legislatívne prostredie umoÏÀuje, pri 

obmedzen˘ch kontroln˘ch mechanizmoch, aby 

recyklaãné poplatky zaplatené v koneãnom dôsledku 

obyvateºmi Slovenska boli súkromn˘mi 

spoloãnosÈami pouÏité na iné úãely, neÏ na podporu 

separovaného zberu a zhodnocovania od- 

padov. TieÏ sa úplne stráca ekologická solidarita 

medzi t˘mi, ktorí na biznise zarábajú vrátane 

zárobkov na recyklaãn˘ch poplatkoch a mestami 

a obcami, ktoré sa následne musia vysporiadaÈ 

so stále rastúcim objemom odpadov. Túto situáciu 

treba zásadne zmeniÈ a zlep‰iÈ v prospech 

podpory separovaného zberu a recyklácie odpadov. 

Legislatívne zmeny úãinné od roku 2005, na 

základe ktor˘ch vznikli oprávnené organizácie a 

kolektívne systémy, a v dôsledku ktor˘ch prestali 

byÈ vytvárané finanãné zdroje na zber a zhodnocovanie 

odpadov z obalov nad stanovené záväzné 

limity, rozbili dobre na‰tartovanú dynamiku 

zberu, triedenia a recyklácie odpadov. Musím 

kon‰tatovaÈ, Ïe sektory Recyklaãného fondu, 

ktoré boli t˘mito zmenami zasiahnuté, sa dnes 

rozbiehajú podstatne pomal‰ie ako tie sektory, 

ktoré zostali t˘mito zmenami nedotknuté. V obalov˘ch 

komoditách a v nakladaní s elektroodpadom 

Slovensko zaostáva za vyspelou Európou. 

V odpadov˘ch komoditách, ako sú opotrebované 

pneumatiky, opotrebované batérie a akumulátory, 

staré vozidlá ãi odpadové oleje, kde nepôsobia 

oprávnené organizácie a kolektívne systémy, 

Slovensko naopak uÏ dnes dosahuje v zbere, 

triedení a recyklácii odpadov úroveÀ najvyspelej‰ích 

krajín Európskej únie alebo ich dokonca 

predstihlo. 

Recyklaãn˘ fond doteraz za viac ako 6 rokov 

svojho pôsobenia schválil na podporu separovaného 

zberu a zhodnocovania odpadov finanãné 

prostriedky vo v˘‰ke takmer 3,3 miliardy Sk, keì 

vyhovel viac ako 7 100 Ïiadostiam podnikateºov 

a obcí o poskytnutie finanãn˘ch prostriedkov. 

Celková suma prostriedkov obligatórne poskytnutá 

obciam a mestám za komunálny odpad vytrieden˘ 

a odovzdan˘ na spracovanie presiahla od 

zaãiatku pôsobenia Recyklaãného fondu uÏ 180 

miliónov korún. V prvom polroku 2008 fond 

schválil dotácie zatiaº pre celkovo 50 projektov 

v súhrnnej v˘‰ke takmer 518 miliónov Sk. 

S prispením fondu sa vytvorilo doteraz 930 nov˘ch 

pracovn˘ch miest, z toho 148 pribudlo v minulom 

roku. Len vlani sa s podporou Recyklaãného 

fondu na Slovensku vyzbieralo 212 000 ton 

a zhodnotilo 134 000 ton odpadov. Poãas aktívneho 

pôsobenia Recyklaãného fondu je to celkovo 

vy‰e 560 000 ton vyseparovan˘ch odpadov a 

370 000 ton zhodnoten˘ch odpadov. 

Recyklaãn˘ fond má v súãasnosti nezastupiteºné 

miesto v procese spoloãensky uÏitoãného 

nakladania s odpadmi a je pripraven˘ prevziaÈ na 

seba zodpovednosÈ za plnenie limitov Slovenskej 

republiky v oblasti resp. komoditách jeho pôsobenia. 

Cieºom a zmyslom Recyklaãn˘m fondom 

predkladan˘ch zmien a doplnení zákona ã. 

223/2001 Z. z. o odpadoch a zákona ã. 529/2005 

Z. z. o obaloch je zabezpeãiÈ v rokoch 2008 aÏ 

2015 plnenie nasledujúcich cieºov: 

• realizovaÈ zásadu, aby v‰etky recyklaãné poplatky, 

rovnako ako príspevky do Recyklaãného 

fondu, ktoré zaplatia obyvatelia SR v cene 

tovarov, boli pouÏité len na podporu zberu, triedenia 

a zhodnocovania odpadov a s nimi priamo 

súvisiace aktivity 

• získaÈ nové suroviny pre priemysel, zv˘‰iÈ ich 

podiel z dne‰n˘ch 160 tis. ton roãne na 1 mil. 

ton vytriedeného a recyklovaného odpadu roãne 

v roku 2015 a 1,5 mil. ton roãne v roku 2020 

a t˘m zníÏiÈ závislosÈ SR od dovozu 

• iniciovaÈ a podporiÈ recyklaãn˘ priemysel ako 

nové priemyselné odvetvie s jeho konkurencie 

schopnosÈou v rámci EÚ do roku 2012; koneãnom 

dôsledku prispieÈ k zv˘‰eniu objemu 

daní pre príjem do ‰tátneho rozpoãtu v objeme 

100 – 200 mil. Sk roãne 

• v rámci recyklaãného priemyslu vytvoriÈ do 

roku 2015 cca 6200 nov˘ch dlhodobo udrÏateºn˘ch 

pracovn˘ch miest a do roku 2020 

ìal‰ích cca 4000 nov˘ch pracovn˘ch miest 

• zapojiÈ v‰etk˘ch 2924 miest a obcí (dnes cca 

1 800) do separovaného zberu komunálnych 

odpadov do roku 2010 a tieÏ v‰etky domácnosti 

• do roku 2015 dosiahnuÈ zhodnocovanie odpadov 

na úrovni 80% aÏ 95% (podºa jednotliv˘ch 

komodít a t˘m trvalé plnenie limitov zhodnocovania 

odpadov stanoven˘ch EÚ a vládou 

SR. 

V prípade prijatia navrhovan˘ch legislatívnych 

zmien má Recyklaãn˘ fond vyt˘ãené aj 

tieto ìal‰ie ciele: 

• vytvoriÈ ìal‰ie finanãné zdroje pre podporu separovaného 

zberu a následnej recyklácie odpadov 

v objeme cca 1 mld. Sk 

• vytvoriÈ finanãné zdroje podpory Recyklaãného 

fondu pre projekt Ministerstva ‰kolstva SR 

na praktickú v˘chovu reálnym separovan˘m 

zberom odpadov Ïiakmi matersk˘ch, základn˘ch 

a stredn˘ch ‰kôl v objeme cca 30 mil. Sk 

roãne 

• vytvoriÈ finanãné zdroje pre podporu vzniku 

a ãinnosti sociálnych podnikov pracujúcich v 

rómskych lokalitách s trieden˘m zberom odpadov, 

jeho úpravou a následnou recykláciou 

v spolupráci so splnomocnenkyÀou vlády SR 

pre rómske komunity. 

Navrhované legislatívne zmeny by nezakladali 

Ïiadne nároky na ‰tátny rozpoãet, neovplyvnia 

infláciu a rozhodne by sa nemali prejaviÈ vo zvy- 

‰ovaní koneãn˘ch cien tovarov pre obyvateºov. 

Realizáciou navrhovan˘ch minimálnych legislatívnych 

zmien budú vytvorené podmienky k 

naplneniu uznesenia vlády Slovenskej republiky 

ã. 19 z 9. januára 2008 k návrhu aktualizácie postupnosti 

(Roadmap) implementácie Akãného 

plánu pre environmentálne technológie (ETAP) 

v Slovenskej republike. 

Ing. Ján LÍ·KA 

riaditeº Recyklaãného fondu 

57


Je funkãne najstar‰ím poslancom Národnej rady SR a ist˘ ãas jej dokonca aj predsedal. Pôvodne 

bol ãlenom Verejnosti proti násiliu, neskôr odi‰iel tam, kam patril autenticky – do 

KresÈanskodemokratického hnutia. Po tom, ako zistil, Ïe z KDH sa vytratil pôvodn˘ politick˘ étos, 

urobil dovtedy nepredstaviteºne – odi‰iel z KDH a stal sa spoluzakladateºom strany Konzervatívni 

demokrati Slovenska. UÏ raz kandidoval v prezidentsk˘ch voºbách, tentoraz sa chce na t˘chto 

voºbách zúãastniÈ aj v rámci príbehu ‰tyroch odídencov z KDH. Franti‰ek MIKLO·KO. 

Po prijatí eura uÏ Slovensko 

nemá veºké sny 

‰esÈ známych mien, medzi ktoré sa tie hlasy delili 

najviac. ªudia si vyberali spomedzi ‰iestich 

siln˘ch kandidátov. Uvidíme, koºko bude kandidátov 

teraz, lebo aj toto ovplyvÀuje rozhodovanie 

ºudí. zatiaº zo známej‰ích ºudí avizujú záujem 

Ivan Ga‰paroviã, Iveta Radiãová, Ivan 

·imko, ja a podºa mojej mienky na poslednú 

chvíºu príde aj Vladimír Meãiar. Jeho politika 

baví, je to hráã a toto si nenechá ujsÈ. 

Viac tak˘chto mien asi nebude a bude to in˘ 

v˘ber ako naposledy. 

UÏ raz ste kandidovali v prezidentsk˘ch voºbách 

– aká bola va‰a skúsenosÈ z toho pokusu, 

prípadne pouãenie z úsilia staÈ sa hlavou 

‰tátu 

SkúsenosÈ je omnoho intenzívnej‰ia, ako keì 

robí stranícku kampaÀ. Oliver Andrássy raz povedal, 

Ïe politik je ‰tyri roky pánom, ale raz za 

‰tyri roky, poãas volieb, je pánom voliã a vtedy 

to tomu politikovi dá jasne najavo. Posledné 

dve kampane sme v KDH s volebn˘mi novinami 

chodili po mestách a dedinách – ãiÏe 

bola to kampaÀ politiky priameho kontaktu s obãanom, 

voliãom, bez toho, aby tam bol ak˘koºvek 

pomocn˘ element typu umelcov a podobne. 

Túto istú kampaÀ sme pouÏili aj poãas prezidentskej 

kampane – je to dosÈ namáhavé, lebo 

k˘m poãas parlamentnej kampane sa ten tlak 

rozloÏí na viacero politikov, prezidentskú kampaÀ 

musí absolvovaÈ kandidát sám. Samozrejme 

to priná‰a aj úsmevné situácie – keì sme boli 

v Kysuckom Novom Meste, tam bola taká stra‰- 

ná zima a pr‰alo, na uliciach nebol absolútne 

nikto. Koneãne i‰iel jeden pán vyvenãiÈ psa, tak 

sme sa na neho v‰etci vrhli a dali sme mu noviny. 

Ja som vtedy poznamenal, aby sme ich dali 

aj tomu psovi, nech rozdáme aspoÀ dva kusy,. 

Je to nároãné, ale zároveÀ ãlovek si oÈuká, ako 

ho asi ºudia vnímajú a prijímajú. Toto bola moja 

prvá skúsenosÈ a videl som, Ïe vtedy ma ºudia 

ako kandidáta na prezidenta aÏ tak veºmi neprijímali. 

Napriek tomu som tento svoj osobn˘ 

príbeh dotiahol a hoci som získal menej percent 

ako máva vo voºbách beÏne KDH, ãiÏe ani v‰etci 

voliãi KDH ma nevolili, som rád tejto skúsenosti 

a neºutujem ju. 

Nepodieºala sa na tom odmietavom postoji aj 

skutoãnosÈ, Ïe sa obávali trie‰tenia sily medzi 

priveºa kandidátov, ão oslabuje ‰ance 

uspieÈ 

Myslím, Ïe tam bolo viacero vecí nedomyslen˘ch. 

Jednak zapôsobil aj tento dôvod, hoci z 

prostredia kresÈanskodemokratického som kandidoval 

sám a na poslednú chvíºu som dostal aj 

podporu od SMK. UÏ som povedal, Ïe som nedostal 

hlasy v‰etk˘ch kádehákov a z maìarského 

prostredia som nedostal takmer niã, pretoÏe 

napriek oficiálnej podpore vedenia SMK za mÀa 

hlasovalo asi 10-tisíc voliãov, ãiÏe maìarská 

podpora bola iba symbolická. Zrejme tá priama 

voºba je dobrá, hoci prezident nemá veºké právomoci, 

pretoÏe tá voºba je plebiscitom a ukazuje, 

ão chcú ºudia a nie stranícke sekretariáty. 

Je uÏ jedno, koho zvolia, ale zvolená hlava ‰tátu 

je ich prezidentom, napriek tomu, Ïe prezidenti 

zvolení priamou voºbou mávajú podstatne 

väã‰ie právomoci. V minul˘ch voºbách bolo 

‰esÈ veºmi siln˘ch kandidátov – b˘val˘ prezident 

Rudolf Schuster, Vladimír Meãiar, Ivan Ga‰paroviã, 

Eduard Kukan, Martin Bútora a ja. To bolo 

Na druhej strane na rozdiel od t˘ch posledn˘ch 

volieb dnes majú voºby jedného veºkého 

favorita, Ivana Ga‰paroviãa. âo bolo 

hlavn˘m dôvodom, Ïe ste sa na to dali opäÈ 

Hlavné dôvody boli dva, preão som sa takto 

rozhodol. Poviem otvorene, Ïe som uÏ nechcel 

kandidovaÈ, ale potom sme odi‰li z KDH zo zásadn˘ch 

dôvodov – preto, lebo sme nadobudli 

presvedãenie, Ïe v KDH uÏ nie je ten étos idealizmu, 

v akom sme tam Ïili po cel˘ ãas a nechcelo 

sa nám pohybovaÈ v tej novej polohe, chceli 

sme sa nejako pokúsiÈ udrÏaÈ tento typ politiky 

na slovenskej politickej scéne. âiÏe beriem 

tú kandidatúru váÏne, ale vnímam ju aj ako súãasÈ 

ná‰ho príbehu po odchode z KDH. To znamená, 

Ïe sa pokú‰ame aj cezo mÀa ako prezidentského 

kandidáta, potom aj cez voºby do Európskeho 

parlamentu a do slovenského parlamentu 

udrÏaÈ tento typ politiky v hre. Pri v‰etkej 

skromnosti si myslím, Ïe na zaãiatku to 

KDH, najmä v roku 1992, kde sme ãelili aj silnému 

ohováraniu, Ïe sme zradcovia, reprezentovali 

najviac disidenti Ján âarnogursk˘, Ladislav 

Pittner a ja. Neskôr vyrástli v KDH mnohí 

v˘razní politici, ale myslím si, Ïe sme sa spolu 

s âarnogursk˘m zaslúÏili o to, Ïe politika 

kresÈansk˘ch demokratov sa stala trvale prítomnou 

aj v zmysle ideovom. Myslím si, Ïe v 

slovenskej krajine, ktorá chce byÈ pluralitná, ale 

teraz to hovorím z druhej strany, teda nechce byÈ 

len liberálno-obãianska, chce maÈ aj konzervatívne 

zastúpenie, by sa nemal vyprázdÀovaÈ 

tento priestor, ktor˘ hovorí o symbole krajiny. 

Prezident republiky ako hlava ‰tátu je v prvom 

rade symbolom krajiny. Nechcem hovoriÈ, nakoºko 

ja mám moÏnosÈ tento symbol napæÀaÈ, ale 

myslím si, Ïe ºudia konzervatívneho a kresÈanského 

zamerania by mali maÈ a‰piráciu kandidovaÈ 

aj na tento post. V tomto smere KDH nebolo 

schopné postaviÈ svojho kandidáta a preto 

sa dostalo do úplne vajatavej polohy. 

58


Hovoríte o konzervatívnych hodnotách, nereprezentuje 

ich ani Ga‰paroviã, ani Radiãová. 

Myslíte, Ïe môÏu byÈ konzervatívne hodnoty 

pre ºudí také dôleÏité, aby v˘razne 

ovplyvnili v˘sledky volieb 

Myslím si, Ïe politika nie je len o víÈazstve, 

ale aj o zápase, o istej polarizácii názorov, ktoré 

aj keì nezvíÈazia, tak ovplyvÀujú spoloãnosÈ. 

UÏ len táto polarizácia názorov, ich prítomnosÈ 

pri voºbe prezidenta má obrovsk˘ v˘znam 

pre krajinu. Ja si myslím, Ïe úãasÈ kresÈansk˘ch 

demokratov vo vláde, aj keì sme neboli silnou 

stranou, vytvárala polemické prostredie –máloktorá 

krajina sa vedela pri rôznych témach tak 

pustiÈ do polemiky ako Slovensko aj vìaka 

kresÈansk˘m demokratom, ktorí niesli v sebe aj 

tento rozmer morálnych hodnôt, ku ktor˘m nás 

zaväzovalo kresÈanstvo. 

Keì hovoríte o kresÈanskom Slovensku a pozriete 

si dôveryhodnosÈ politikov podºa prieskumov 

verejnej mienky, nie je to vlastne uÏ 

len m˘tus Fico, Ga‰paroviã, Meãiar, Slota. 

Akoby to bol uÏ skutoãne len m˘tus, akoby 

bola táto krajina oveºa viac zhumpºovaná 

komunizmom, ako sme si mysleli... 

Áno, to je úplná pravda. Ale ja hovorím o 

kresÈanskom a konzervatívnom Slovensku v 

zmysle zápasu o tieto hodnoty. Tento zápas e‰te 

má v˘znam – na rozdiel od in˘ch krajín, sú vyprázdnené, 

stali sa konzumn˘mi. U nás e‰te 

má v˘znam a toto je na Àom zaujímavé. 

Na ão sa chcete sústrediÈ vo svojom volebnom 

programe âím sa chcete odli‰ovaÈ od ostatn˘ch 

kandidátov 

Nastala tu veºmi zvlá‰tna politická a spoloãenská 

situácia. Slovensko v tejto chvíli nemá 

veºk˘ sen. V minulosti ich malo – bol ním pád 

komunizmu, vznik samostatnej republiky, zápas 

o demokraciu v rokoch 1994 – 1998, vstup do 

NATO, EÚ, schengen bola veºká udalosÈ, aj 

prijatie eura je e‰te sen, hoci uÏ v tro‰ku inej polohe. 

Ale eurom sa zav⁄‰ia sny Slovenska a 

táto krajina nemá iné nové sny a dôsledkom toho 

je upadanie do konzumu a priemernosti. To je 

zákonit˘ jav a tomu sa nevyhne ani Slovensko. 

V tomto smere aÏ teraz prichádza doba, kedy 

bude treba zviesÈ obrovsk˘ zápas o vnútornú 

podstatu a tvár tento krajiny, lebo ona sa po 1. 

januári 2009 rozleje do obrovského európskeho 

mora, ão je dobré, ale toto bude aj hodina 

pravdy pre Slovensko – aké bude Tam uÏ nás 

nebude niã ospravedlÀovaÈ, uÏ nebudeme maÈ 

nepriateºa a teraz sa ukáÏe, ão je v nás. 

Keì o tom hovoríte, nie je to aj t˘m, Ïe obrovské 

zápasy sa vedú vtedy, ak sa krajina 

cíti ohrozená Ale my akoby sme sa necítili 

byÈ ohrození niãím, akoby sme nevnímali tú 

zvrhlosÈ niektor˘ch rozhodnutí, ktoré sem zaná‰a 

táto vláda... 

Úplne súhlasím a s veºk˘m znepokojením sa 

pozerám na to, ako sa premiérovi darí hovoriÈ 

veci, ktoré za normálnych okolností, keì bol v 

opozícii, by sa nikdy neodváÏil povedaÈ. Ale 

dnes si je tak˘ ist˘ sám sebou, a tak sa pokú‰a 

vniesÈ úplne nov˘ rozmer do krajiny, cez ten 

klientelizmus, vytváranie novej ‰tátostrany, poslu‰nosti 

a spontánneho uznávania jednej silnej 

strany... Toto je veºmi nebezpeãné. Treba povedaÈ 

jednu vec – tak ako v období meãiarizmu 

Meãiar nebol ten, ão strhol Slovensko, ale veºká 

ãasÈ Slovenska potrebovala Meãiara, bola na 

naho nastavená a on sa na‰iel. V tejto chvíli väã- 

‰ia ãasÈ Slovenska potrebuje Fica, je na neho nastavená 

a preto mu ide karta a preto on pokojne 

surfuje na hrebeni tejto vlny. Fico sa v‰ak 

m˘li v jednej veci, m˘li sa v Slovensku, on ho 

celkom nepozná. Slovensko je emocionálne, 

vie sa zamilovaÈ, ale tá láska postupne bude upadaÈ 

a uÏ tu nie sú prostriedky na to, aby sa tá moc 

udrÏala. Okrem toho, Ïe Fica chcela táto doba 

a on si pokojne môÏe realizovaÈ svoje chúÈky, 

a to, ão má v sebe a na ão je nastaven˘, teda na 

autoritatívny spôsob vládnutia, okrem toho som 

znepokojen˘ t˘m, Ïe táto krajina sa ãoraz viac 

dostáva pod tlak veºmi siln˘ch finanãn˘ch a 

lobistick˘ch skupín. Práve konzum obyvateºstva 

a tlak siln˘ch finanãn˘ch skupín vytvára úplne 

inú atmosféru krajiny, v ktorej nebude ºahké zápasiÈ 

aj o nejaké hodnoty. 

Zrejme si nadkritické mnoÏstvo ºudí neuvedomuje 

toto nebezpeãenstvo. 

ªudia sú unavení z t˘ch veºk˘ch národn˘ch 

vzopätí, súãasne sa im zaãína dariÈ, zároveÀ sú 

zhnusení politikou a dostávajú sa do takého 

geta, Ïe nejak˘m spôsobom uÏ prestali byÈ citliví 

na niektoré momenty a len preÏívajú a sú 

spokojní v tomto preÏívaní. ZároveÀ ich v tom 

podporuje odpor k politikom a politike. ªuìom 

sa aspoÀ tro‰ku zaãína dariÈ a preto aÏ tak veºmi 

politiku nepotrebujú a ani si nev‰ímajú, Ïe 

sa do nej vkrádajú takéto veci. 

Doteraz sme mali troch prezidentov, Michala 

Kováãa, Rudolfa Schustera a Ivana Ga‰- 

paroviãa. KaÏd˘ z nich nejak˘m spôsobom 

ovplyvnil dobu, v ktorej pôsobil, a aj rolu prezidenta. 

Ako vnímate t˘chto troch doteraj‰ích 

prezidentov 

Tí prezidenti sú súãasÈou celého diania, ktoré 

sa tu odohralo. Veì táto politická scéna od novembra 

1989 nebola veºmi ideálna. Keby nebolo 

t˘ch obrovsk˘ch ch˘b, ktoré narobil Meãiar 

v rokoch 1992 – 1998, najmä 1994 – 1998, tak 

my by sme neboli vytvorili zoskupenie, v ktorom 

sme dali dokopy aj Maìarov, v‰etky slovenské 

konzervatívne a liberálne strany a navy- 

‰e aj ºavicovú SDª. To bolo úplne umelé zoskupenie, 

na ktoré doplatila zánikom SDª. My si 

niektoré periódy ponovembrového v˘voja moÏno 

idealizujeme, ale ak si pozrieme prieskum 

popularity politikov, keby sme rozdelili tie preferencie 

politick˘ch strán, tak ich odrazom sú 

aj títo prezidenti. 

Sú takí ako my. 

Áno. 

Dlho ste pôsobili v NR SR a tak ste aj vníman˘ 

ako dlhoroãn˘ politik a poslanec. Myslíte, 

Ïe je toto va‰ou prednosÈou v súÈaÏi o post 

prezidenta 

Nemyslím si to. V tomto smere Slováci majú 

radi niektoré svoje idoly, ale dlhoroãné pôsobenie 

veºa neznamená. Veì ako si vieme uctiÈ svoje 

‰portové legendy Nijako. A pritom by sme 

si ich mali váÏiÈ, veì dosiahli veºa v hokeji, futbale... 

Ako si vieme uctiÈ na‰ich väzÀov, muãeníkov 

Ani cirkvi sa to nedarí. Akoby sme nemali 

zmysle pre pamäÈ, akoby sme si ju nechceli 

pestovaÈ. A do pamäti patrí nie vytváranie ilúzií 

a legiend, ale uctenie si toho, ão jestvuje. 

NeuvaÏovali ste o tom, Ïe by ste boli kandidátom 

potrebného poãtu poslancov Preão 

ste sa rozhodli zbieraÈ podpisy obãanov 

Minule som bol kandidátom 15 poslancov 

KDH. Dnes v‰etci kandidáti na prezidenta 

uprednostÀujú podpisy obãanov. Je to nároãnej- 

‰ie, ale priná‰a to informáciu a uÏ na zaãiatku 

kampane sa kandidát prihovára voliãom, Ïe má 

o neho záujem. Podpisy poslancov sú príli‰ formálny 

a neosobn˘ krok. V‰etci kandidáti od 

neho ustupujú. 

Ako ºudia reagujú na tvoju kandidatúru 

E‰te len zaãíname. My sme dosÈ ÈaÏko zhá- 

Àali 10-tisíc podpisov na zaregistrovanie politickej 

strany, lebo e‰te nemáme vybudovanú 

takú ‰truktúru, ale aj preto, Ïe na formulár o 

vzniku strany treba daÈ aj ãíslo obãianskeho 

preukazu. A tento údaj mnohí ºudia neradi zverejÀujú. 

Je to ist˘ krok do ich súkromia, obávajú 

sa ich zneuÏitia. Na prezidentskú kandidatúru 

tento údaj netreba. Aj tieto okolnosti hrajú 

rolu, ako sa k nim ºudia postavia. Zatiaº nemám 

veºa reakcií. 

Ako ste na tom s volebn˘m tímom a prípravou 

volebného programu 

Nechcel by som ísÈ na variant veºkého volebného 

programu, lebo toto nie je o vládnutí, ale 

o istom symbolickom naplnení funkcie. Nemienim 

robiÈ nejak˘ veºk˘ program, ale jadrom 

môjho vstupu na tento prezidentsk˘ ring je postaviÈ 

politick˘ idealizmus proti politickému 

oportunizmu, postaviÈ politickú pamäÈ proti politickému 

populizmu a politickú pravdu proti politick˘m 

fóbiám. Idealizmus proti oportunizmu 

uÏ dnes preÏívame. MoÏno tro‰ku zväzujúce 

pre predchádzajúcich prezidentov bolo, Ïe od 

zaãiatku vedeli, Ïe budú chcieÈ kandidovaÈ e‰te 

raz. Je to tak˘ sen, byÈ prezidentom dve volebné 

obdobia, ãiÏe maximum a t˘m sa e‰te viac 

zapísaÈ do dejín, ale ãlovek by nemal takto rozm˘‰ºaÈ 

a ostaÈ slobodn˘. Lebo potom je veºmi 

závisl˘ od politick˘ch strán a od ich podpory v 

ìal‰ích voºbách. Alebo aj od toho, aby hovoril 

ºuìom to, ão im prekáÏa a rad‰ej teda nehovoril 

niã. Oportunizmus je v politike veºmi úãinná 

zbraÀ a veºmi politikom a stranám pomáha, 

ale to, ão zostáva pred dejinami, je politick˘ 

idealizmus. 

Politická pamäÈ proti politickému populizmu 

Áno, lebo toto preÏívame stále, keì populizmus, 

to, ão nám práve vyhovuje, zaãína meniÈ 

aj na‰e dejiny. Tu uÏ nebol komunizmus, len 

Dzurindova zlá vláda – nehovorím, Ïe nemala 

chyby, ale tu uÏ populizmus zaãína prekrúcaÈ pamäÈ. 

A pravda proti fóbiám 

Práve toto bude aktuálna téma od 1. januára 

2009. Tie na‰e fóbie, keì sme sa stále na niekoho 

vyhovárali, tie na‰e strachy z cudziny, z konfrontácie. 

Treba sa t˘chto fóbií vzdaÈ a povedaÈ 

pravdu, akí sme. Tá pravda sa bude t˘kaÈ nielen 

ná‰ho okolia, ale aj nás sam˘ch. Tzn. nebudeme 

sa môcÈ vyhováraÈ, Ïe nemáme ani ‰port, ani 

umelcov, ani niã, Ïe za to môÏe Praha alebo 

Brusel. Ak by som to mal zhrnúÈ, prezident Slovenskej 

republiky bude v tom najbliÏ‰om období 

aj dosÈ osamel˘, ak bude chcieÈ byÈ autentick˘. 

Bude osamel˘m ãlovekom, nebude maÈ podporu 

politick˘ch strán, ale o to je väã‰ie jeho poslanie, 

ak má túto krajinu nielen reprezentovaÈ, 

ale aj byÈ pre Àu nejak˘m prínosom. 

59


Ak by sme napísali, Ïe Iveta RADIâOVÁ (SDKÚ-DS) patrí medzi najaktívnej‰ích poslancov opozície, 

bola by to síce aj formálne pravda, ale nemuselo by to e‰te znamenaÈ príli‰ veºa. PretoÏe v NR SR je 

dosÈ ãlenov, ktorí v‰elião a ãasto navrhujú, ale neraz to môÏu byÈ iba prázdne slová, ktoré sa len 

veºmi ÈaÏko môÏu premeniÈ na nejak˘ pozitívny, aspoÀ relatívny legislatívny ãin. To sú tí, ão hovoria 

a vystupujú menej v záujme obãanov, a viac preto, aby si ich v‰imli stranícke sekretariáty a stranícki 

‰éfovia. Sociologiãka univerzitná profesorka Radiãová v‰ak prichádza s premyslen˘mi, znalosÈami 

podloÏen˘mi a presne sformulovan˘mi návrhmi, ktoré síce koalícia – podºa dlhoroãnej tradície 

parlamentn˘ch hlasovaní – priamo nie vÏdy prijme, ale vzhºadom na závaÏnosÈ dôsledkov sa ãasto 

nakoniec v nejakej podobe pretransformujú na dôleÏit˘ paragraf v danej právnej norme. 

V posledn˘ch mesiacoch svoj politick˘ register aktivít obohatila o jednu, ktorá nie je príli‰ beÏná 

a ãastá, a najmä nie, ak ide o Ïenu. Stala sa kandidátkou opozície pre voºby na post prezidenta. 

Teraj‰í najvy‰‰í ústavn˘ ãiniteº si vytvoril veºmi dobrú v˘chodiskovú pozíciu – dokázal osloviÈ tú 

ãasÈ obãanov-voliãov, ktorí majú radi ºudov˘ spôsob komunikácie a rôzne druhy ºudovej zábavy, ako 

je fanú‰ikovanie na hokeji, motorizmus alebo aj vyhrávanie na fujare. Náskok Ivana Ga‰paroviãa je 

pomerne veºk˘, ale Iveta Radiãová sa k jeho preferenciám pomaly, ale isto pribliÏuje. V t˘chto 

prezidentsk˘ch pretekoch pravdepodobne zohrá nezanedbateºnú úlohu to, ak˘mi témami a s akou 

kultivovanosÈou jeden i druhá oslovia obãanov strednej triedy, akú my‰lienkovú i reãnícku úroveÀ 

budú maÈ ich „kázne“, o to viac, Ïe skutoãné duchovné vystúpenia ãi kÀazov, ãi umelcov, ãi 

politick˘ch osobností sú v podstate veºkou zriedkavosÈou. Pár ‰tylisticky vybrúsen˘ch a obsahovo 

originálnych, ale aj du‰i obãana námetovo blízkych prehovorov môÏe e‰te vyvolaÈ prekvapujúce 

ohlasy. Publicista Ernest Weidler sa v‰ak tejto problematiky v rozhovore s poslankyÀou Radiãovou, 

podpredsedníãkou V˘boru NR SR pre sociálne veci a b˘vanie, dotkol skôr letmo – keìÏe oficiálna 

kampaÀ sa e‰te ani nezaãala – a tak dialóg mal trochu ‰ir‰í záber. 

Ani tribúni ºudu 

nie sú celkom rovnakí 

Pani Radiãová, do politickej praxe ste sa 

zaãlenili z akademického zázemia. Ako 

univerzitná profesorka ste mali svoj re‰- 

pekt a svoju dôstojnosÈ. Politické prostredie 

akoby cielene takéto postavenie ru‰í a 

znehodnocuje. Ako ste si zvykli, Ïe vás v 

politick˘ch debatách ãi v parlamente, ãi v 

mediálnych diskusiách ktokoºvek môÏe 

uráÏaÈ alebo dehonestovaÈ 

NemôÏe ma ktokoºvek uráÏaÈ ani dehonestovaÈ, 

pretoÏe ja tento spôsob komunikácie 

a realizácie politiky zásadne odmietam, a 

teda naÀ ani nereagujem. Ide to mimo mÀa, 

mÀa sa to nijako nedot˘ka, ja to nemienim 

re‰pektovaÈ - a len zopakujem jednu svoju 

vetu: Invektíva nie je urazením adresáta, ale 

sebaponíÏením. 

Ale predsa len sa môÏe staÈ a aj sa stáva v 

rôznych diskusiách, Ïe politickí oponenti sa 

vyjadrujú veºmi nevyberane... 

Aj v takom prípade je to ich problém... 

Prejdete nad t˘m aj vo svojom najhlb‰om 

vnútre 

60


Tak ako som odpovedala: Je to ich problém 

a ich vizitka. Ale ono sa to, ãi chcem alebo 

nie, vo vnútri ukladá. 

Iste vo svojom vnútri citlivo reagujete nielen 

na priame ataky, ktoré sa dot˘kajú 

vás osobne, ale aj na negatívne javy, s ktor˘mi 

sa kaÏdodenne stretávate a ktoré dokáÏu 

zruinovaÈ krehké stavby va‰ich dobr˘ch 

úmyslov vykonaÈ nieão pozitívne. Je 

nejak˘ podnet zvonku alebo z vá‰ho okolia, 

ktor˘ vám dokáÏe vrátiÈ pocit, Ïe nie ste 

zbytoãná a Ïe va‰e úsilie má svoj zmysel 

Myslím, Ïe áno. V politike sa pridruÏuje 

oproti mnoh˘m nev˘hodám jedna prinajmen- 

‰om rovnako veºká v˘hoda, a to je neobyãajná 

citlivosÈ a spätná väzba od beÏn˘ch ºudí, 

od radov˘ch obãanov, s ktor˘mi sa stretávam 

pravidelne a ãasto. Ale nielen stretávam, nie 

je to teda len vec monológu, ktor˘ predná‰am, 

alebo Ïe by som sa hrala na tribúna ºudu, ão 

znamená, Ïe ja hovorím z tribúny a ºud poãúva 

pod tribúnou, to vonkoncom nie. Nielen 

Ïe sa stretávam s obãanmi, ale hlavne sa 

s nimi zhováram, ãiÏe ich aj poãúvam, a táto 

spätná väzba – to myslím úprimne a váÏne – 

je tou najdôleÏitej‰ou zloÏkou politickej aktivity, 

pretoÏe ãi uÏ hovoríme o legislatíve, 

alebo hovoríme o nejak˘ch koncepciách, 

predstavách a plánoch, tak ste núten˘ do istej 

miery zov‰eobecÀovaÈ, a to aÏ do takej, Ïe 

jedineãné kaÏdodenné príbehy sa v nich strácajú 

a legislatíva, ktorá sa nakoniec prijme 

alebo aspoÀ navrhne, má byÈ ão najvhodnej- 

‰ia pre jedineãné príbehy, ktoré ãlovek od obãanov 

poãuje. TakÏe ich treba poznaÈ. O to 

viac, Ïe svet je mozaikou niektor˘ch ‰Èastnej- 

‰ích, niektor˘ch veºmi ne‰Èastn˘ch príbehov 

a pokiaº sa mi pre tieto príbehy podarí nájsÈ 

rie‰enie, najmä v takej forme, Ïe po rokoch 

dostanem krásnu spätnú väzbu typu vety: 

„DvadsaÈ rokov mi nik nevedel pomôcÈ k 

dôchodku a vy ste to vyrie‰ili!“– tak to stojí 

za to. 

PouÏili ste pekn˘ v˘raz, trochu aÏ staromilsk˘, 

ale pekn˘: tribún ºudu. Nezdá sa vám, 

Ïe aj v tejto modernej dobe, alebo moÏno 

práve v nej, slovenskej verejnosti ch˘bajú 

tribúni ºudu, a Ïe by teda bolo dobre, keby 

nejakí boli 

Na to sa nedá celkom jednoznaãne odpovedaÈ, 

lebo ani tribúni ºudu nie sú celkom rovnakí. 

Od tribúnov ºudu môÏeme na jednej 

strane oãakávaÈ, Ïe sú to ºudia, ktorí vedia formulovaÈ 

a potom hovoriÈ za záujmy obãanov, 

Ïe vedia jeho myslenie transformovaÈ do podoby 

slov a moÏno aj do nejak˘ch poÏiadaviek, 

ale potom sa zasa iní ãastokrát menia na 

heslárov, teda na v˘robcov hesiel, a ja by 

som nerada bola v˘robcom hesiel, pretoÏe – 

viem, Ïe je to populárne, Ïe je to lákavé, lebo 

práve to pomáha získavaÈ väã‰ie preferencie, 

lenÏe je to hlboko nepravdivé. 

Aj keì som v tomto rozhovore nechcel hovoriÈ 

o va‰ej kandidatúre na prezidentku 

– ani v podstate nebudem hovoriÈ –, ale ak 

sme uÏ dostali do dialógu termín tribún 

ºudu, nedá mi, aby som sa neop˘tal: Ak by 

ste cítili, Ïe treba ºuìom povedaÈ aj nieão 

kritické a nepríjemné, teda Ïe nerobia nieão, 

ão by bolo treba robiÈ, alebo Ïe robia to, 

ão nie je správne, povedali by ste im to 

Jeden z rozmerov prezidentského úradu 

urãite je, aby bol schopn˘ byÈ – ja tomu hovorím 

– moderátorom, teda t˘m, ão bolo dlhé 

obdobie va‰ou profesiou, ale v zmysle sprostredkovateºa 

potrieb, záujmov, názorov a 

postojov rôznych sociálnych skupín – a aby 

dokázal byÈ nielen tlmoãníkom spoloãensk˘ch 

potrieb a záujmov, ale aj aby dokázal 

pomenovaÈ to, ão je dôleÏité a podstatné a 

jemn˘m spôsobom upozorniÈ obãanov: Pozor, 

to a to sa nám z politiky – najmä pri kaÏdodennom 

politikárãení – úplne vytratilo! A 

som presvedãená, Ïe práve to sú témy, o ktor˘ch 

by sa mali zhováraÈ politici ãi ‰tátnici s 

obãanmi. V tomto zmysle by som tribúnom 

ºudu rada bola. Priãom ãasto treba ºuìom v 

reakcii na ich poÏiadavky vysvetliÈ: Moment, 

toto by bolo nespravodlivé, pretoÏe keby sme 

to uskutoãnili, znamenalo by to ublíÏenie 

in˘m skupinám – alebo by z toho vyplynuli 

isté privilégiá pre jedn˘ch v porovnaní s in˘mi 

ºuìmi a na ich úkor. To sú pravdy, ktoré 

hovorím vÏdy otvorene. A najmä nikdy nesºubujem 

nesplniteºné, ani som nikdy také veci 

neurobila. Politik by mal byÈ ‰tátnikom, v 

zmysle tribúna ºudu, a zároveÀ maÈ schopnosÈ 

viesÈ, t.j. nepodliehaÈ momentálnym náladám, 

ale maÈ nadhºad. 

Ak som nadhodil my‰lienku ‰tátnikovej 

nekompromisnej úprimnosti vo vzÈahu k 

obãanom, nie je to úplne môj v˘mysel. Nedávno 

som ãítal v˘poveì manÏelky amerického 

prezidentského kandidáta Baracka 

Obamu Michelle a ona ºuìom povedala: Ja 

má skvelého a dobrého muÏa, lebo je úÏasne 

tvrd˘, a ak si ho zvolíte, veºmi sa nete‰- 

te, lebo on bude aj k vám nekompromisn˘! 

Nie som si ist˘, ãi by sa na Slovensku niektor˘ 

politik odváÏil prísne zaútoãiÈ na obãanov. 

Respektíve neviem si predstaviÈ, 

ako by zareagovala väã‰ina Slovákov, keby 

im také nieão povedal niektor˘ politik alebo 

jeho manÏelka. 

Príli‰ by som k nám neprená‰ala americké 

skúsenosti, lebo, viete, aj toto, ão ste citovali, 

bol len marketingov˘ Èah, za ktor˘m sa v 

prvom rade skr˘va zdôraznenie my‰lienky, Ïe 

Barack Obama vie byÈ razantn˘, Ïe vie byÈ 

rozhodn˘ a Ïe vie presadiÈ veci aj napriek 

tomu, ak nebudú práve populistické alebo na 

prv˘ pohºad populárne. TakÏe v prezentácii 

Obamovej manÏelky ‰lo o túto vlastnosÈ. Verím 

na dialóg, verím na rozhovor, verím na 

schopnosÈ a silu vedenia prirodzen˘ch rozhovorov 

a dohovorov, v ktor˘ch sa jedni i druhí 

navzájom poãúvajú. VÏdy sa mi to osvedãilo, 

takÏe nie som zástanca politiky typu cukor 

a biã. Lebo to, ão ste uviedli, je také pohrozenie: 

Pozor, môj muÏ bude na vás tvrd˘! 

Som presvedãená, Ïe politik má naozaj strá- 

ÏiÈ hranicu, nielen hranicu ublíÏenia alebo 

diskriminácie, ale rovnako ostro aj hranicu 

privilegovania niektor˘ch skupín na úkor 

druh˘ch, pretoÏe to je rovnako nebezpeãné 

pre vnímanie toho, ão je spravodlivé v celej 

spoloãnosti. A toto pomenovávam – pokiaº to 

viem – veºmi presne. Nepotrebujem, pán 

Weidler, tvrdosÈ vo v˘povedi, pretoÏe pouÏívam 

vecnosÈ a presnosÈ a tie nezahmlievam 

potom Ïiadnymi prívlastkami, takÏe ak s vami 

nebudem súhlasiÈ, tak vám poviem: Nesúhlasím 

s vami, pretoÏe si myslím, Ïe sa v tomto 

a v tomto hrubo m˘lite. Ak ma presvedãíte 

o opaku, tak naopak, dokáÏem povedaÈ: 

Pardon, m˘lila som sa! alebo Pardon, urobila 

som chybu! 

Preão vlastne ºudia roky, desaÈroãia i storoãia 

– a v obrovsk˘ch húfoch – chodia do 

kostola na kázne Veì ãím sú vlastne dobré 

kázne Väã‰ina z nich nie je niãím in˘m, 

neÏ vstupovaním do du‰e. 

Kto je bez viny, nech po mne hodí ãímkoºvek, 

aj tvrd‰ím nieãím ako kameÀom: niektoré 

chyby ãlovek urobí s t˘m, Ïe si plne 

uvedomí ich následky, a niektoré urobí úplne 

bez toho, aby si ich uvedomil, teda nechtiac. 

Koºkokrát ublíÏite nechtiac a potom vás to 

hrozne mrzí, a väã‰inou najbliÏ‰ím, ale nech 

vás to potom ão aj veºmi-veºmi mrzí, uÏ neviete, 

ako to slovo zobraÈ späÈ a ono Ïije svoj 

Ïivot. UÏ ho neviete nijako vrátiÈ alebo zru- 

‰iÈ – ako na poãítaãi, kde funguje veºmi dobré 

tlaãidlo VymaÏ! To v Ïivote neplatí. Vypovedané 

slová Ïijú, to je váÏna realita a my sme 

svedkami toho, Ïe namiesto niekdaj‰ích súbojov 

so zbraÀami v ruke pouÏívame veºmi 

ostré slovné súboje a vyslovujeme vety, ktoré 

nás urãite potom veºmi mrzia. Nechcem vyslovovaÈ 

vety, ktoré by ma museli mrzieÈ. Je 

taká krásna veta, ja sa jej snaÏím pridrÏiavaÈ, 

veta, ktorá najv‰eobecnej‰ie odznieva vo 

vzÈahu k láske: ªúbiÈ znamená správaÈ sa tak, 

aby si nikdy nemusel prosiÈ o odpustenie. A 

myslím si, Ïe by to mohlo a malo platiÈ ‰irokospektrálne. 

Veì kto rád povie Prepáã 

âlovek v na‰om v‰ednom Ïivote nie vÏdy 

poãuje nieão, ão by ho obohatilo. Ale zato 

máme moÏnosÈ ãítaÈ. Keì si chcete preãítaÈ 

nieão múdre, nieão, ão vám osvetlí hoci 

aj len nejaké dôleÏité momenty problémov, 

ktoré sa práve rie‰ia buì priamo v 

parlamente, alebo kdekoºvek inde, máte 

nejaké svoje osvedãené pramene, nejaké 

knihy spred tisíc rokov alebo moderné knihy, 

literatúru umeleckú alebo vedeckú 

Vãera ráno, keì som sa presúvala do Martina, 

pristihli by ste ma v aute, Ïe som mala 

vedºa seba kôpku kníh. A na tej kôpke by ste 

na‰li nové dejiny Slovenska od doktorky Aleny 

Bartlovej, ale aj dejiny Slovenska od ªubomíra 

Liptáka, pretoÏe si rada zvyknem porovnávaÈ 

texty. Rovnako som mala so sebou 

najnov‰iu sociologickú staÈ o nerovnostiach 

od severského autora Lindgrena, ão je ‰piãkov˘ 

expert na sociálnu politiku. Takisto siaham 

znova a znova po kniÏkách z celej 

brnianskej ‰koly sociálnej politiky – od pána 

Rabu‰ica, MoÏného, Mare‰a alebo Sirovátku. 

To sú v‰etko kniÏky, ktoré mám po ruke a po 

ktor˘ch pravidelne siaham. Teraz som zaãala 

viac ãítaÈ texty o ústave, ústavnosti a právnom 

‰táte, lebo sú to zaujímavé texty, a také 

ãítam neskonale rada. âasto to mám odãasované 

podºa dæÏky trasy, ako sa presúvam, A, 

samozrejme, rada mám aj beletriu, priãom 

mám obrovské ‰Èastie, Ïe celé moje najbliÏ- 

‰ie okolie sú vá‰niví ãitatelia literatúry – a keì 

na nieão zabudnem, tak ma Dado Nagy upozorní: 

Toto si urãite preãítaj, ão je skvelé! Tak- 

Ïe vlastne mám ak˘si predv˘ber. Ale musím 

úprimne e‰te dodaÈ, Ïe mám rozãítan˘ch niekoºko 

kniÏiek na noãnom stolíku, pred spaním 

totiÏ uÏ neãítam odborné texty, ale zásadne 

beletriu, z ktorej mnohokrát nevie ãlovek 

zaspaÈ. 

61

P A R L A M E N T N É K O N F R O N T Á C I E 

Parlament po dvoch rokoch 

V polovici volebného obdobia má súãasná koalícia v prieskumoch verejnej mienky spolu 

aÏ ústavnú väã‰inu. Na júlovej koaliãnej rade predseda vlády a Smeru Robert Fico vyhlásil, 

Ïe „ak budeme pokraãovaÈ v tomto tempe a spolupráci naìalej, je vysoká pravdepodobnosÈ, 

Ïe budeme rovnako uvaÏovaÈ aj v nasledujúcom volebnom období“. Trocha prekvapujúci názor, 

ale z hºadiska marginálnosti opoziãn˘ch strán nie je vylúãen˘ ani tento variant najbliÏ‰ieho 

povolebného zoskupenia. O hodnotenie vlády Roberta Fica v polãase jej v˘konu sa zhovárame 

s podpredsedom NR SR Miroslavom âÍÎOM (Smer-SD), predsedom sociálneho v˘boru 

Jozefom HALECK¯M (ªS-HZDS) a podpredsedom SDKÚ-DS Ivanom MIKLO·OM. 

Pripravil Róbert Kotian. 

Po poslednej koaliãnej rade sa v‰etci traja 

predsedovia strán vyjadrili, Ïe by chceli 

v takomto zloÏení pokraãovaÈ aj v budúcom 

volebnom období. PovaÏujete takéto 

rozhodnutie za reálne Ak áno, ão podºa 

vás motivovalo predsedov k t˘mto vyhláseniam 

Zmysel t˘chto vyhlásení vychádza zo stavu 

koaliãnej spolupráce, hodnotenia jej doteraj‰ieho 

pôsobenia a v˘sledkov, ktoré koalícia dosiahla 

prostredníctvom fungovania vlády SR 

a parlamentu. SúãasÈou hodnotenia bolo aj porovnanie 

stavu v súãasnosti a v minul˘ch koalíciách, 

schopnosÈ reflektovaÈ volebné v˘sledky 

a akceptovaÈ dosiahnuté pomery. Vyhlásenie 

nesporne ovplyvnil aj súãasn˘ stav opoziãn˘ch 

strán, spôsoby a nástroje, ktoré opozícia 

vyuÏíva v politickom boji, ako aj programové 

priority, ktoré ponúka. NemoÏno predsa nevidieÈ 

stabilné politické prostredie v koaliãn˘ch 

stranách a schopnosÈ zjednotiÈ sa na základn˘ch 

smeroch fungovania ‰tátu. 

Miroslav âíÏ: Mnoh˘m sa oãi 

jednoducho otvoriÈ musia 

Robert Fico sa v minulosti viackrát vyjadril 

– aj na základe prevládajúceho trendu 

v prieskumoch verejnej mienky – Ïe by 

po budúcich voºbách najrad‰ej vládol iba 

s jedn˘m partnerom – aké sú podºa vás 

prednosti a slabiny SNS a ªS-HZDS, aby 

uprednostnil jedného alebo druhého partnera 

Akceptujem prirodzenú novinársku nevypoãítateºnosÈ 

va‰ej otázky, ale hodnoteniu 

predností ãi slabín koaliãn˘ch partnerov sa 

asi vyhnem. Názor premiéra, Ïe stabilitu a akcieschopnosÈ 

vlády nepovoºuje väã‰í poãet 

koaliãn˘ch partnerov, myslím, netreba odôvodÀovaÈ. 

Vypl˘va to z prirodzeného a akceptovateºného 

egoizmu politickej strany, ktorá 

tak má oveºa väã‰í priestor pre realizáciu 

vlastného programu a nemusí robiÈ dramatické 

kompromisy. 

Ústavn˘ súd uÏ rozhodol o podaní súladu 

zákona o pôvode majetku s ústavou, len 

oznámenie o rozhodnutí odloÏil na 3. septembra. 

âo oãakávate od tohto rozhodnutia 

Budete presadzovaÈ túto my‰lienku, aj 

ak ústavn˘ súd rozhodne o protiústavnosti 

tohto zákona alebo jeho ãastí 

Samozrejme, Ïe predpokladám potvrdenie 

platnosti platného zákona. Ak sa zákonu predov‰etk˘m 

vyt˘ka naru‰enie princípu „zákazu 

retroaktivity“ tak som presvedãen˘, Ïe iné 

pozitívne, spoloãensky akceptované hodnoty, 

ktoré sú s t˘mto „princípom“ v kolízii, 

prevaÏujú a ich realizáciu podmieÀuje jednorazová 

situácia vytvorená v procese privatizácie 

verejného majetku, existencie organizovaného 

zloãinu, ktor˘ v prv˘ch rokoch 

transformácie spoloãnosti veºmi v˘razne 

vstupoval do ekonomick˘ch procesov, rovnako 

ako ìal‰í dôsledok transformácie – masívny 

rast tieÀovej ekonomiky. To si vyÏaduje 

aspoÀ ãiastoãnú nápravu a posúdenie majetkovej 

podstaty hlavne tam, kde existujú 

veºmi váÏne podozrenia z nezákonnosti pri 

jeho nadobúdaní alebo tam, kde neexistujú 

preukázateºné zdroje jeho vzniku. Som presvedãen˘, 

Ïe tento zákon zodpovedá európskej 

právnej kultúre a obdobné zákony existovali 

v jednotliv˘ch krajinách v období po 

druhej svetovej vojne, osobitne po zlomov˘ch 

politick˘ch situáciách. PovinnosÈ preukazovaÈ 

pôvod majetku niekedy aÏ ne‰tandardn˘mi 

prostriedkami je súãasÈou právnych 

poriadkov krajín EÚ a prirodzené práva 

‰tátu v tejto oblasti sa re‰pektujú. Sú známe 

in‰titúty dodatoãného zdanenia a rôzne 

oprávnenia predov‰etk˘m daÀov˘ch, ale aj 

trestn˘ch orgánov pri dokumentovaní pôvodu 

majetku, jeho rozsahu a prírastkov, daÀovej 

disciplíny a pod. Myslím si, Ïe zodpovednosÈ 

Ústavného súdu SR je veºká a jeho rozhodnutie 

bude maÈ veºk˘ v˘znam aj pre budúcnosÈ. 

Ak prevládne liberálny pohºad, bude 

to maÈ veºmi nepriaznivé dôsledky pre dodrÏiavanie 

zákonov v ekonomickej oblasti, 

pri uÏívaní majetku a konflikt ‰tátu a vlastníctva 

bude pretrvávaÈ. 

Pokraãovanie na strane 65 

62


Jozef Haleck˘: MinulosÈ uÏ ìalej 

nerozpitvávame 

jiny. Vo v‰etk˘ch rezortoch cez v˘bory a na‰ich 

‰tátnych tajomníkov prispievame k aktívnym a 

progresívnym rie‰eniam. 

V doteraj‰om období sa v koalícii prejavilo 

viac sporov – o obsadzovanie pozícií v SIS, o nomináciu 

Júliusa Reze‰a v dozornej rade Transpetrolu, 

o zákon o sociálnom poistení, o zisk 

zdravotn˘ch poisÈovní, o pozície Ïivnostníkov 

v Zákonníku práce, o zákon o pôvode majetku... 

PovaÏujete ich za v˘znamné nezhody, alebo 

skôr o kolorit vládnutia 

V‰etky tieto rozpory povaÏujem za beÏné poãas 

vládnutia trojkoalície. Neboli také, aby ohrozovali 

existenciu koalície, alebo váÏne naru‰ovali 

komunikáciu a spoluprácu. Niektoré rozpory boli 

motivované a podporované aj zo strany koaliãn˘ch 

partnerov, z konkurenãn˘ch dôvodov a vzhºadom 

na veºkú skupinu spoloãn˘ch voliãov. Myslím si, 

Ïe v‰etci koaliãní partneri sa uÏ dostatoãne oÈukali 

a zvaÏujú opatrnej‰ie svoje postupy, rozhodnutia 

a chcenia. Urãit˘m problémom sú neprimerane 

vysoké preferencie Smeru. 

Po poslednej koaliãnej rade sa v‰etci traja predsedovania 

strán vyjadrili, Ïe by chceli v takomto 

zloÏení pokraãovaÈ aj v budúcom volebnom 

období. PovaÏujete takého rozhodnutie 

za reálne Ak áno, ão podºa vás motivovalo 

predsedov k t˘mto vyhláseniam 

Pokraãovanie v koalícii Smer SD, SNS a ªS- 

HZDS aj po voºbách 2010 je moÏné, aj reálne. Ale, 

samozrejme, sú moÏné aj iné povolebné kombinácie. 

V‰etko bude závisieÈ od volebn˘ch v˘sledkov 

a od poãtov poslaneck˘ch klubov a poslancov 

v‰etk˘ch strán v parlamente. ªS-HZDS ako stredová 

strana bude maÈ aj naìalej vysok˘ koaliãn˘ 

potenciál, smerom naºavo alebo napravo. Vyjadrenie 

chápem ako povzbudenie v‰etk˘ch troch koaliãn˘ch 

partnerov k e‰te väã‰ej spolupráci a súdrÏnosti. 

PovaÏujem to za reakciu na predchádzajúce 

proklamácie o budúcej vláde, ktorú by zostavovala 

jedna alebo najviac dve strany. 

Aké pozície pri rozhodovaní v koalícii zaujímajú 

jednotlivé strany Nerozhoduje o v‰etkom v 

podstate iba Smer-SD 

Pozície jednotliv˘ch strán vo vláde a v parlamente 

v podstate vypl˘vajú z poãtu poslancov. 

Takto by to malo byÈ, zhruba to tak aj je. Ale myslím 

si, Ïe Smer -SD získal viac ministersk˘ch postov 

a ìal‰ích funkãn˘ch miest, ako by mal a musel. 

K svojim koaliãn˘m partnerom bol, mierne povedané, 

trochu diskriminujúci. Druh˘ problém vidím 

aj v tom, Ïe Smer-SD chce, aspoÀ ãiastoãne, 

ovládnuÈ aj rezorty ìal‰ích koaliãn˘ch strán. Napríklad 

na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré 

patrí ªS-HZDS, chce ovládaÈ Slovensk˘ pozemkov˘ 

fond, na ministerstve v˘stavby a regionálneho 

rozvoja eurofondy. KríÏové nasadenie ‰tátnych 

tajomníkov na ministerstvách je nefunkãné 

a zbytoãné. KaÏdá koaliãná strana by mala ovládaÈ 

a plne zodpovedaÈ za pridelen˘ rezort v plnom 

rozsahu. Ale je potrebné poznamenaÈ, Ïe v priebehu 

dvoch rokov tejto vlády sa koaliãná komunikácia 

a rozhodovanie vylep‰uje. 

Robert Fico sa viackrát vyjadril – aj na základe 

prevládajúceho trendu v prieskumoch verejnej 

mienky – Ïe by po budúcich voºbách najrad‰ej 

vládol iba s jedn˘m partnerom – aké sú, 

podºa vás, prednosti a slabiny SNS a ªS-HZDS, 

aby uprednostnil jedného alebo druhého partnera 

Vládne zostavy sa vytvárajú tak, aby bola istá 

nadpoloviãná väã‰ina v parlamente. Vládu jednej 

strany nepredpokladám, lebo iné sú volebné preferencie 

a iné volebné v˘sledky. V stranách, kde 

je veºké percento mlad˘ch voliãov sú volebné 

preferencie o ‰tvrtinu trvalo väã‰ie ako volebné v˘sledky. 

Pokiaº by si budúci premiér zo Smeru mal 

vybraÈ medzi SNS a ªS-HZDS, tak by si vybral 

ªS-HZDS. Hlavne kvôli rozdielnemu kreditu t˘chto 

strán v zahraniãí a kvôli záujmom SMK, 

ktorá v Bruseli má veºk˘ a trval˘ vplyv. ªS-HZDS 

má väã‰í odborn˘ potenciál a silné postavenie v 

obciach, ale aj mal˘ch a stredn˘ch mestách; na druhej 

strane SNS je viac tvárnej‰ia a venuje sa iba 

svojim rezortom a svojim záujmom. 

Máte za sebou dva roky vládnutia so Smerom 

a SNS – ão sa vám podarilo presadiÈ z programu 

HZDS, ãím ste podºa vás pomohli Slovenskej 

republike a ãím slovensk˘m obãanom 

V rezorte pôdohospodárstva sme zabezpeãili 

veºmi dobré financovanie poºnohospodárskych 

hospodárskych jednotiek a budeme sa aktívne podieºaÈ 

na rozdeºovaní eurofondov pre vidiek, dedinu 

a pôdohospodárov. Poºnohospodári majú jedny 

z najlep‰ích podmienok pre svoju existenciu za 

posledné roky. V súdnictve je vidieÈ snahu zv˘‰iÈ 

efektívnosÈ, r˘chlosÈ a nekomplikovanosÈ v súdnych 

postupoch a rozhodnutiach. V sociálnej sfére 

sa snaÏíme vyrovnane kráãaÈ so Smerom. Prispeli 

sme k vyváÏenému Zákonníku práce, dodali 

sme veºa podnetov a postupov pri korekciách dôchodkovej 

reformy, poÏadujeme nové a upravené 

postupy v systéme zamestnanosti a efektov trhu 

práce. V zahraniãnej politike sme zárukou proeurópskych 

a transatlantick˘ch záujmov na‰ej kra- 

Vládna kríza vznikla vlani v novembri okolo 

Slovenského pozemkového fondu a odvolania 

Branislava Brízu a Miroslava JureÀu – ako 

dnes vyhodnocujete tento spor 

Je to uÏ minulosÈ, takÏe to ìalej nerozpitvávame. 

Som si vedom˘, Ïe v‰etky okolnosti a dôvody 

sú zloÏitej‰ie. Jedno si v‰ak myslím, Ïe jeden 

rezort by mal riadiÈ a rozhodovaÈ v Àom jeden minister, 

jedna koaliãná strana. Vnútri rezortu by nemali 

byÈ silné segmenty, ktoré ovláda iná koaliãná 

strana. VÏdy to môÏe byÈ zdrojom rozporov, 

rozdielnych záujmov a prípadne neúmyseln˘ch 

alebo aj úmyseln˘ch konfliktov. 

O tom, Ïe ªS-HZDS a Smer-SD sú programovo 

odli‰né strany, sa asi nedá pochybovaÈ – ão 

vás spája, Ïe predsedovia strán hodnotia va‰e 

spoluvládnutie ako veºmi úspe‰né 

Spája nás hlavne to, Ïe vládneme spolu, dobrá 

podpora obyvateºstva a je moÏnosÈ aj v ìal‰om období 

opäÈ spolu vládnuÈ. To euforické kon‰tatovanie 

o veºmi dobrej spolupráci môÏe aj znamenaÈ, 

Ïe na‰i ‰éfovia sa dohodli na nieãom podstatnom 

a veºkom. Je to stredo-ºavá koalícia a vyhovuje 

v‰etk˘m koaliãn˘m stranám. 

V˘hrady voãi hlasovaniu v NR SR ãasto prezentujú 

opoziãní poslanci a tvrdia, Ïe Ïiadne ich návrhy 

neprechádzajú – do akej miery sú tieto ich 

sÈaÏnosti opodstatnené 

Tieto sÈaÏnosti opoziãn˘ch poslancov sú ãiastoãne 

opodstatnené. Skutoãne predkladajú niektoré 

zákony a pozmeÀovacie návrhy, ktoré sú dobré, 

pragmatické a mohli by sa uplatniÈ v legislatívnej 

praxi. Ja uÏ som aj viaceré podporil, bez nejakej 

negatívnej odozvy v na‰om poslaneckom 

klube. Îiaºbohu, pretrváva tak˘ úzus, Ïe opoziãn˘m 

poslancov by nemalo skoro niã prechádzaÈ v 

parlamente. Je to na ‰kodu veci. Vraj to tak bolo 

aj pri obrátenom garde v minulosti. 

Doteraz z vlády odi‰li traja ministri – dvaja za 


63


Ivan Miklo‰: Robert Fico 

nie je siln˘ premiér 

aspoÀ sme si to mysleli a my to aj ìalej budeme 

robiÈ tak, Ïe svoje programy berieme 

váÏne a chceme ich presadzovaÈ. Chvalabohu, 

situácia je lep‰ia, ako by vypl˘valo z realizácie 

ich predvolebn˘ch programov, ale hor- 

‰ia, ako Slovensko potrebuje. 

Po poslednej koaliãnej rade sa v‰etci traja 

predsedovia strán vyjadrili, Ïe by chceli v 

takomto zloÏení pokraãovaÈ aj v budúcom 

volebnom období. Je to odklon od doteraj- 

‰ích Ficov˘ch slov PovaÏujete takéto rozhodnutie 

za reálne 

V polovici volebného obdobia povaÏujem 

takéto vyjadrenie predov‰etk˘m za predãasné. 

Robert Fico sa v minulosti viackrát vyjadril 

– aj na základe prevládajúceho trendu v 

prieskumoch verejnej mienky – Ïe by po 

budúcich voºbách najrad‰ej vládol iba s 

jedn˘m partnerom. Ako vnímate túto poslednú 

rétoriku 

Netu‰ím, preão by som mal robiÈ analytika 

jeho vyhlásení, najmä ak sa t˘kajú vnútra tejto 

koalície. Necítim túto potrebu, ale ak veºmi 

chcete, tak si myslím, Ïe je to zrejme snaha 

upokojiÈ oboch partnerov, aby nevyvolával 

pocit, Ïe si bude vyberaÈ iba jedného z nich. 

„Dnes je situácia taká, Ïe niet inej náhrady 

za súãasnú koalíciu. SMK v rozklade, 

SDKÚ-DS v rozklade, KDH sa uÏ rozloÏilo, 

ale neskonãil sa mocensk˘ boj o predsedu,“ 

vyhlásil po utorkovej koaliãnej rade 

predseda ªS-HZDS Vladimír Meãiar. âo 

vy na to 

Je pozoruhodné, Ïe to hovorí strana, o ktorej 

v‰etci odborníci, politológovia, analytici 

hovoria, Ïe aj preÏije, tak nanajv˘‰ jedno volebné 

obdobie. 

Reagujete na to, kto to hovorí. Ale nechcete 

sa vyjadriÈ o tom, ão hovorí Situácia v 

opozícii skutoãne nevyzerá veºmi optimisticky 

z vá‰ho hºadiska. 

Opakujem, sme v polovici volebného obdobia. 

âo sa t˘ka SDKÚ, my sme si urobili poriadok 

v strane a vyrie‰ili sme si problémy, 

ktoré sme mali. Nezaoberáme sa t˘m, ale 

chceme a budeme sa zaoberaÈ prácou, bez 

ohºadu na to, ão si kto o tom bude myslieÈ. 

Ako si vysvetºujete vyhlásenia pána Micheºa 

o jeho odchode z vá‰ho poslaneckého 

klubu 

Priznám sa, Ïe ma to prekvapilo. Kuruca 

sme vylúãili, to, Ïe odi‰iel Li‰ka, sa dalo oãakávaÈ, 

Micheºovo rozhodnutie ma prekvapilo 

o to viac, Ïe dôvody, ktoré uviedol, nepovaÏujem 

za skutoãné dôvody. E‰te zaãiatkom 

júna mal rozhovor v .t˘Ïdni, kde sa ho p˘tali, 

preão hlasoval za odvolanie bratislavsk˘ch 

poslancov a Micheº odpovedal, Ïe ho presvedãila 

osemhodinová diskusia na republikovej 

rade. Dnes to má byÈ dôvodom na odchod. 

âo sa t˘ka postoja k Lisabonskej zmluve, 

nikdy na Ïiadnom rokovaní ani pol slovom nevyjadril 

v˘hrady voãi postupu strany. Zrejme 

tie dôvody sú iné, a aj preto ma to prekvapilo. 

Viete si teda predstaviÈ skutoãné dôvody 

Nechcem o tom ‰pekulovaÈ, aké dôvody 

ho k tomu viedli. Mám na to názor, aj isté indície, 

ale nebudem sa k tomu vyjadrovaÈ. 

Máme za sebou dva roky vládnutia Smeru 

s HZDS a SNS. Viaceré katastrofické scenáre 

analytikov a pozorovateºov spojené s 

nástupom Smeru sa nesplnili – ãím si to vysvetºujete 

Zl˘m odhadom analytikov Odklonom 

Smeru od najextrémnej‰ích predvolebn˘ch 

sºubov 

Je pozoruhodné, Ïe R. Fico, R. KaliÀák a 

ìal‰í dnes nás obviÀujú z toho, Ïe sme maºovali 

ãierne scenáre, keì sme napríklad tvrdili, 

Ïe reformy budú ru‰ené. Ale to sme netvrdili 

my, to tvrdil Robert Fico, mali to napísané 

v predvolebnom programe... 

Brali ste ho teda váÏne... 

Iste, predvolebné programy sa pí‰u preto, 

âo bolo pre vás poãas Ficovho vládnutia 

najväã‰ím prekvapením – pozitívnym a negatívnym 

Pozitívnym prekvapením bola neschopnosÈ 

realizovaÈ vlastn˘ program a vlastnú víziu, alebo 

absencia tejto vízie. Neviem, ão z toho je 

realita, ale jediná vízia, ktorú Fico deklaruje, 

Ïe má a napæÀa, je vízia sociálneho ‰tátu. Ja 

si myslím, Ïe je to zlá vízia, ale som ochotn˘ 

veriÈ, Ïe Fico je presvedãen˘ o tom, Ïe je 

dobrá, ale on ju nenapæÀa. Silné sociálne ‰táty 

majú pomer verejn˘ch v˘davkov k HDP 

vy‰e 50 percent, Fico prevzal vládu pri úrovni 

37 percent, dnes po dvoch rokoch je to asi 

35 percent a podºa jeho dokumentov, podºa 

Konvergenãného programu do roku 2010, 

ktor˘ schválila jeho vláda, predpokladá, Ïe to 

bude len 32,5 percenta v roku 2010. 

Rozpoãet na sociálne v˘davky v tomto roku 

rastie o 2 percentá, ão je menej ako inflácia, 

celkové v˘davky ‰tátneho rozpoãtu rastú o 10 

percent – a detské prídavky sa nevalorizovali 

uÏ dva roky ani o korunu, napriek tomu, Ïe 

v˘razne rastú ceny potravín a chudobou sú 

ohrozené najmä mnohopoãetné rodiny s mal˘mi 

deÈmi. âiÏe zjavne tú víziu nenapæÀa. 

MoÏno má iba inú predstavu o sociálnom 

‰táte ako ju prezentujete... 

Túto otázku ste nemysleli váÏne. Siln˘ sociálny 

‰tát je jasne zadefinovan˘. Toto, ão 

hovorím, sú konkrétne kroky, ktoré idú proti 

sociálnemu ‰tátu. Samozrejme, ja to nereklamujem 

v zmysle, Ïe by sa mal sociálny ‰tát budovaÈ... 

âi si to Fico neinterpretuje inak – sociálny 

‰tát sú pre neho vianoãné príspevky... 

Berme to váÏne, je zjavné, ão je siln˘ sociálny 

‰tát. Ja nechcem ‰pekulovaÈ o tom, 

ako si sociálny ‰tát vysvetºuje Fico, hovorím, 

Ïe sociálny ‰tát je definovan˘ inak a mÀa 

do t˘chto ‰pekulácií neÈahajte. Po prvé, buì 

tá vízia je len prázdna marketingová floskula 

a vôbec nechce siln˘ sociálny ‰tát, alebo nie 

je absolútne schopn˘ presadzovaÈ ten siln˘ sociálny 

‰tát. To v‰ak svedãí o tom, Ïe buì tú víziu 

nemá, len ju deklaruje, alebo nie je schopn˘ 

ju presadiÈ. 

Nepripú‰Èate moÏnosÈ, Ïe po tom, ako sa 

dostal k moci a zistil, v akom stave je ekonomika, 

Ïe niektoré veci prehodnotil 

Ale v akom stave je ekonomika V takom 

nikdy doteraz nebola... Máme desaÈpercentn˘ 

ekonomick˘ rast. Ruky mu zviazalo aj euro, 

ale to by tieÏ svedãilo o jeho nepripravenosti 

vládnuÈ. A po druhé, ekonomika vytvára 


64


Pokraãovanie zo strany 62 

Aké pozície pri rozhodovaní v koalícii zaujímajú 

jednotlivé strany Nerozhoduje o 

v‰etkom v podstate iba Smer-SD 

Odpustite, ale otázka je príli‰ prvoplánová. 

Ako pozitívnu schopnosÈ koalície som 

spomenul schopnosÈ re‰pektovaÈ volebné v˘sledky 

a povolebné pomery. Smer-SD má 

viac poslancov ako obe koaliãné strany dokopy 

a zodpovedá tomu aj zloÏenie vlády. 

Dohodnuté sú aj mechanizmy, ktoré zabra- 

Àujú jednostrannej dominancii jednej strany 

a rôznymi spôsobmi je upravené aj právo 

veta men‰ích strán. Na‰i partneri prirodzene 

hºadajú spôsoby pre realizáciu vlastn˘ch záujmov 

a v zásadn˘ch otázkach uplatnili svoje 

moÏnosti a presadili rie‰enia, ktoré nám nie 

vÏdy vyhovovali. Táto prirodzená „odstredivosÈ“ 

bude s blíÏiacimi sa voºbami postupne 

rásÈ. Faktom je, Ïe predpoklady pre budúce 

koalície sa zaãínajú vnímaÈ ãoraz intenzívnej‰ie 

a lídri strán to prirodzene vnímajú. 

Máte za sebou dva roky vládnutia so 

HZDS a SNS – ão sa vám podarilo presadiÈ 

z programu Smeru, ãím ste podºa vás 

pomohli Slovenskej republike a ãím slovensk˘m 

obãanom 

Za zásadné povaÏujem predov‰etk˘m presadenie 

novej etiky nakladania s verejn˘m 

majetkom. Vláda zastavila jednoznaãne jednostranne 

v˘hodné predaje verejného majetku, 

oveºa dôslednej‰ie presadzuje akcionárske 

záujmy ‰tátu v sprivatizovan˘ch monopoloch, 

vytvorila ãi vytvára lep‰ie podmienky 

pre nakladanie so sprivatizovan˘mi peniazmi 

na‰ich obãanov v súkromn˘ch dôchodkov˘ch 

ãi zdravotn˘ch poisÈovniach, 

vytvára podmienky pre to, aby zlep‰ila Ïivotné 

podmienky najviac postihnut˘ch skupín 

obãanov, dôchodcov a invalidov. Pripravené 

sú programy pre mladú generáciu rozvoj 

‰kolského systému dostupného pre v‰etk˘ch, 

programy rozvoja rodiny, rozvoj samosprávy. 

Väã‰ina obãanov môÏe koneãne vládu povaÏovaÈ 

za svoju a prejavuje sa to aj v prieskumoch 

verejnej mienky. Obãania koneãne 

cítia, Ïe sú zdrojom politickej moci. V tom 

je predsa podstata demokracie. Alebo nie 

Iste to poznáte, Ïe ‰edivá je teória a veãne 

je zelen˘ strom Ïivota. Mnohé katastrofické 

scenáre analytikov a pozorovateºov 

spojené s nástupom Smeru sa nesplnili – 

ãím si to vysvetºujete Zl˘m odhadom 

analytikov Odklonom Smeru od predvolebn˘ch 

sºubov 

To, ãomu hovoríte katastrofické scenáre 

analytikov a pozorovateºov, to v skutoãnosti 

Ïiadne relevantné anal˘zy vôbec neboli. 

I‰lo o názory v˘razne pravicovo orientovan˘ch 

ºudí, ãasto veºmi aktívne, jednostranne 

zapojen˘ch do politického boja, Ïijúcich ãasto 

z dobre platen˘ch lobistick˘ch aktivít. 

Takéto názory moÏno okrem nepodstatn˘ch 

v˘nimiek nikdy nevychádzali z nezávislého 

akademického ãi expertného prostredia. 

Takzvaní analytici vystupujúci v mediálnom 

prostredí sa dajú ºahko spoãítaÈ na prstoch 

oboch rúk a tento stav skôr naznaãuje, Ïe médiá 

nedokáÏu vytvoriÈ objektívne prostredie 

pre potrebnú diskusiu a korektné a nestranné 

sprostredkovanie podstaty prebiehajúcich 

procesov. PovaÏujem za tragické, Ïe takéto 

prostredie ani v náznaku nedokáÏu vytvoriÈ 

verejnoprávne médiá. AspoÀ ãiastoãná objektivita 

v médiách nie je chránenou verejnoprávnou 

hodnotou, ako to ukázala aj diskusia 

spojená so schvaºovaním tlaãového zákona, 

ale aspoÀ niektoré na‰e autentické stanoviská 

moÏno spoznaÈ z televíznych prenosov 

z rokovania parlamentu, ãi priamych prenosov 

z tlaãoviek. Zásadné vystúpenia a tvrdenia 

koaliãn˘ch predstaviteºov sú sprostredkovávané 

úãelovo, ãasto sa karikujú, neseriózne 

komentujú a okamÏite jednostranne 

interpretujú. Vytvoren˘ obraz je potom prirodzene 

v rozpore s realitou a vzápätí dostávame 

otázky, preão to tak je. 

âo bolo pre vás poãas vládnutia najväã‰ím 

prekvapením – pozitívnym a negatívnym 

Negatívnym predov‰etk˘m to, ako je moÏné 

beztrestne ‰íriÈ vo verejnom priestore lÏivé 

informácie, zrejmé a oãividné nepravdy, 

manipulácie a neschopnosÈ verejnosti úãinne 

sa im brániÈ a spôsoby, ktoré v politickom 

boji pouÏíva opozícia, predov‰etk˘m SDKÚ- 

DS. K pozitívnym prekvapeniam patrí to, 

Ïe napriek v‰etkému sa realita predsa len 

trochu zlep‰uje. 

V doteraj‰om období sa v koalícii prejavilo 

viacero sporov – o obsadenie pozícií v 

SIS, o nomináciu Júliusa Reze‰a v dozornej 

rade Transpetrolu, o zákon o sociálnom 

poistení, o zisk zdravotn˘ch poisÈovní, 

o pozície Ïivnostníkov v Zákonníku 

práce, o zákon o pôvode majetku... Pova- 

Ïujete ich za v˘znamné nezhody, alebo 

skôr o kolorit vládnutia 

Skôr za kolorit vládnutia a prirodzené hodnotové 

spory. Na‰i partneri sa deklarujú ako 

stredo-pravé strany a spory o ochranu „práce“ 

patria v koaliãnom spoluÏití k najãastej- 

‰ím. Inou otázkou sú problémy politickej 

etiky, teda otázky spojené s obsadzovaním 

funkcií. Bolo potrebné priamo v praxi dotvoriÈ 

dohodnuté pravidlá a realizovaÈ interpretáciu 

zodpovednosti koalície ako celku a individuálnu 

zodpovednosÈ jednotliv˘ch strán. 

Vládna kríza vznikla vlani v novembri 

okolo Slovenského pozemkového fondu a 

odvolanie Branislava Brízu a Miroslava 

JureÀu – ako dnes vyhodnocujete tento 

spor 

Ako som naznaãil. Mechanizmus fungovania 

Slovenského pozemkového fondu 

(SPF) bol v predchádzajúcom období predmetom 

na‰ej tvrdej kritiky. Re‰tituãné machinácie 

s pôdou sa uskutoãÀovali vo veºkom 

rozsahu. I‰lo o 10-tisíce, moÏno 100-tisíce ha 

pôdy, priãom zvolen˘ re‰tituãn˘ mechanizmus 

a platná právna úprava takéto machinácie 

priamo vyvolávala. âasto zabúdame, Ïe 

b˘valá koalícia predæÏila uÏ prepadnut˘ re‰- 

tituãn˘ termín, myslím, Ïe niekedy v roku 

2004 alebo 2005 a znovu tak otvorila moÏnosÈ 

tak˘chto konaní. Mechanizmus bol známy. 

Lobistické firmy vo sfére SPF hºadali 

re‰tituentov, za bagateº odkúpili ich re‰tituãn˘ 

nárok s t˘m, Ïe sami re‰tituenti si dobré 

pozemky na SPF nevybavia. Následne sa 

na SPF prideºovala pôda. Ako a za ão, sa dá 

‰pekulovaÈ. Po Slovensku chodí veºk˘ poãet 

milionárov a moÏno aj miliardárov SPF. 

Pôda kúpená za niekoºko desiatok, ãi stovák 

korún za m2 sa následne predávala za desaÈa 

viacnásobné ceny. Tzv. kauzy v SPF rozpútané 

poãas na‰ej vlády nestáli na protizákonnom 

konaní, ale pokraãovali v predchádzajúcich 

akoÏe „samozrejm˘ch praktikách“ 

SPF. Preto ná‰ postup musel byÈ zásadn˘, 

preto taká ostrá reakcia premiéra. Dnes je situácia 

vyrie‰ená. B˘valé postupy sa nemô- 

Ïu opakovaÈ. PovaÏujem to za v˘razn˘ 

úspech vlády aj koalície. Opoziãno-mediálna 

interpretácia tohto problému, neuveriteºná 

dezinterpretácia a prekrútenie stavu malo 

pre mÀa aj osobné dôsledky. UÏ verím, Ïe 

moÏné je v‰etko. Verím v‰ak, Ïe obãania cítia 

skutoãn˘ stav veci a interpretácia „káuz“ 

diskreditovala tak opozíciu, ako aj médiá. 

O tom, Ïe ªS-HZDS, SNS a Smer-SD sú 

programovo odli‰né strany, sa asi nedá 

pochybovaÈ – ão vás spája, Ïe predsedovia 

strán hodnotia va‰e spoluvládnutie ako 

veºmi úspe‰né 

Predov‰etk˘m asi to, Ïe táto vláda si vyslúÏila 

veºkú podporu verejnosti. Veì podºa 

prieskumov ju podporuje 60 aÏ 70 % verejnosti. 

Oãividné sú jej úspechy medzinárodné 

– Lisabonská zmluva, Schengen, euro; 

rovnako aj vnútorná stabilita, hospodársky 

rast, nefunkãná, rozbitá opozícia. Myslím, Ïe 

viac netreba uvádzaÈ. 

V˘hrady voãi hlasovaniu v NR SR ãasto 

prezentujú opoziãní poslanci a tvrdia, Ïe 

Ïiadne ich návrhy neprechádzajú – do 

akej miery sú tieto ich sÈaÏnosti opodstatnené 

Táto otázka sa uvádza ãasto, ale priznám 

sa, nie vÏdy jej rozumiem. Krajina sa predsa 

riadi programov˘m vyhlásením vlády. 

Opozícia zaÀ nehlasovala a jej hodnotová 

‰truktúra je prirodzene iná. HovoriÈ o podpore 

opoziãn˘ch návrhov má predsa zmysel 

vtedy, ak tieto návrhy nejdú proti programu 

vlády, pretoÏe za jeho plnenie je vláda zodpovedná. 

ëal‰ím predpokladom je, Ïe návrhy 

nejdú proti rozpoãtovej politike vlády a vylep‰ujú 

tú-ktorú odvetvovú politiku vlády. 

Tak˘chto návrhov spæÀajúcich tieto hypotetické 

kritériá je minimum. V˘znamné je aj to, 

Ïe vo vyhrotenej a konfrontaãnej atmosfére 

parlamentu je nedôvera ku korektnosti opoziãn˘ch 

návrhov veºmi silná. 

Doteraz z vlády odi‰li traja ministri – dvaja 

za Smer a jeden z ªS-HZDS – ako vyhodnocujete 

tieto odchody 

Ak nerátam odchod ministra zdravotníctva, 

ktor˘ sa vzdal zo zdravotn˘ch dôvodov, 

tak u zvy‰n˘ch dvoch nebola preukázaná 

subjektívna zodpovednosÈ za nejaké protiprávne 

alebo neodborné konania. Nedo‰lo k 

preukázateºn˘m ‰kodám. I‰lo v‰ak o vyvodenie 

objektívnej zodpovednosti za udalosti 

a konania osôb v rezorte, za ktor˘ minister 

zodpovedá. Preukázateºne sa zvy‰uje kvalita 

zodpovednosti za v˘kon verejnej funkcie. 

V porovnaní s atmosférou minul˘ch 

Dzurindov˘ch vlád je pokrok oãividn˘. 

Bez Smeru-SD sa zrejme nedá vládnuÈ, na 

to je jeho dominancia v prieskumoch verejnej 

mienky privysoká – jedine, Ïe by sa 


65



Smer a jeden z ªS-HZDS – ako vyhodnocujete 

tieto odchody 

Zrejme boli na to dôvody, ãi uÏ politické alebo 

odborné. O v‰etk˘ch okolnostiach pravdepodobne 

nevieme. JureÀova „ãervená karta“ ako keby 

bola prísnej‰ia a vytiahnutá trochu priskoro. Asi 

bude tlak koaliãn˘ch lídrov, aby boli koncipované 

nejaké princípy a dôvody na odvolávanie ich 

funkcionárov v tak˘chto krízov˘ch situáciách. 

Problémom HZDS v minulosti neboli percentá 

a poãet mandátov v NR SR, ale nízky koaliãn˘ 

potenciál. Zdá sa, Ïe pre toto volebné obdobie 

je typick˘ opaãn˘ trend – vá‰ koaliãn˘ potenciál 

nie je nízky, ale zvy‰ovaÈ voliãskú dôveryhodnosÈ 

môÏe byÈ problém. Vnímate to inak 

Ak nie, ão chcete urobiÈ pre zvy‰ovanie va‰ich 

sympatií medzi voliãmi 

Áno, je to tak. Myslím si, Ïe teraz máme percentá 

stabilizované a postupne by sa mala prejaviÈ 

tendencia k vzostupu. Sme stredová strana a tak 

teraz, i v budúcnosti bude moÏnosÈ voºby naºavo 

alebo napravo. Budeme sa musieÈ viac a konkrétnej‰ie 

prejavovaÈ ako stredová strana, viac oslovovaÈ 

na‰ich voliãov jasn˘mi, konkrétnymi a jednoduch‰ími 

témami, ktoré im v Ïivote pomôÏu. 

Na‰e vystupovanie musí byÈ viac pozitívne, viac 

populistické. Je nevyhnutné systematicky oslovovaÈ 

a rokovaÈ s dôchodcami, Ïivnostníkmi, obyvateºmi 

dedín, vidieka. Futbalovou terminológiou povedané 

budeme musieÈ nakúpiÈ niekoºk˘ch ‰ikovn˘ch 

a mediálne presvedãiv˘ch „útoãníkov“. 

VenovaÈ sa máme iba t˘m zmenám, ktoré sú moÏné, 

reálne a kon‰truktívne, a ktoré ºuìom konkrétne 

pomôÏu. 

Bez Smeru-SD sa zrejme nedá vládnuÈ, na to 

je jeho dominancia v prieskumoch verejnej 

mienky privysoká – jedine, Ïe by sa spojili v‰etky 

neºavicové strany proti ºavicovému Smeru- 

SD. PovaÏujete takúto alternatívu za nemoÏnú 

V‰etko bude závisieÈ od volebn˘ch v˘sledkov. 

Privysoké preferencie sú niekedy klamlivé, hlavne 

tam, kde je vysoké percento mlad˘ch ºudí, ktorí 

svoj názor vyjadria, ale k voºbách nie vÏdy idú. 

Kombinácie zostavovania vlády sú vÏdy otvorené. 

Teraj‰ia vládna zostava zaberá stredo-ºav˘ 

priestor, ão napæÀa v‰etky tri vládne strany. ªS- 

HZDS má v˘razné percento skôr ºavicov˘ch voliãov, 

takÏe teraj‰ie zloÏenie koalície jej vyhovuje. 

Ale vedeli by sme moÏno e‰te viac bodovaÈ svojím 

sociálnym a ºudov˘m programom aj v stredopravej 

vláde. Ja si viem predstaviÈ aj zloÏenie budúcej 

vlády smerom doprava, je tam v‰ak problém 

KDH, ktoré si v nedostatoãne odreagovanej polohe 

voãi SDKÚ-DS vybíja svoju negatívnu energiu 

na ªS-HZDS. KDH bude aj v budúcnosti torpédovaÈ 

zostavenie stredo-pravej vlády s úãasÈou 

ªS-HZDS. Aby sa po ìal‰ích parlamentn˘ch voºbách 

mohla zmeniÈ teraj‰ia stredo-ºavá vláda, 

môÏe to umoÏniÈ iba vstup do parlamentu ìal‰ej 

stredo-pravej strany, ão je dosÈ nepravdepodobné. 

A aj tu je otázka, ãi voliãi by neboli iba z teraj‰ieho 

stredopravého ko‰iara, ão by teraj‰í pomer 

koalícia verzus opozícia veºmi nezmenilo. 

Smer-SD obsadil celú ºavú ãasÈ politického 

spektra – nemyslíte si, Ïe podobn˘ proces je potrebn˘ 

aj v jeho pravicovej ãasti 

Skutoãne, Smer-SD perfektne obsadil, zintegroval 

ºavú polovicu politického spektra, na pravej 

ãasti do bude ÈaÏko moÏné. Lebo nacionálno-regionálna 

SMK a ideologicky-religiózne KDH sa 

zintegrovaÈ ÈaÏko dajú. ªS-HZDS musí viac bojovaÈ 

o stredov˘ch voliãov, o t˘ch, ão vlastnou hlavou 

a rukami bojujú o svoju existenciu, o Ïivnostníkov, 

drobn˘ch a mal˘ch podnikateºov. Tieto 

stredové skupiny majú vysoké dane, odvody a 

malú podporu pre svoje podnikanie. Pomer stredo-prav˘ch 

voliãov k stredo-ºav˘m bude asi dlhodobej‰ie 

nev˘hodn˘ pre pravicové strany. Hodnotenie 

strán na ºavicové, pravicové a stredové sa ãasom 

stáva nevhodné a mätúce. HodnotiÈ by sa mali 

konkrétne jednotlivé kroky v‰etk˘ch strán, s ohºadom 

na v‰etky politické, hospodárske a sociálne 

problémy a prístupy. 

âím si vysvetºujete takú v˘raznú dominanciu 

Smeru-SD v prieskumoch verejnej mienky – je 

to len marketingová záleÏitosÈ 

Vysoké volebné percentá a nasledujúce povolebné 

politické preferencie sú súhrou v‰etk˘ch 

priazniv˘ch okolností. Smer-SD v predchádzajúcom 

období získal potrebné politické skúsenosti 

v parlamente, nastúpil po 8-roãnom vládnutí nepopulárnej 

pravicovej vlády, vykonal efektívnu integráciu 

skoro v‰etk˘ch strán na ºavej strane politického 

spektra, premiér R. Fico a ostatní politici 

vedia osloviÈ nekomunistick˘ch i komunistick˘ch 

voliãov naºavo od stredu. Premiér trvalo vystupuje 

ako stranícky politik a menej ako predseda 

vlády, vie nachádzaÈ témy, jednoducho ich formulovaÈ 

a trvalo sºubovaÈ a vyvolávaÈ nádej v 

lep‰iu budúcnosÈ. Stranícke stanovy mu umoÏÀujú, 

aby vyberal politikov nielen z neurãitej centrálnej, 

krajskej alebo okresnej ‰truktúry, ale vie vytiahnuÈ 

schopn˘ch a presvedãiv˘ch ºudí okamÏite 

hore, priamo a bez nejak˘ch straníckych bojov. 

Kredit strany, ale aj vlády vie trvalo drÏaÈ veºmi 

vysoko. Bez poºavenia vie veºmi tvrdo a efektívne 

bojovaÈ proti svojmu opoziãnému oponentovi. 

Vyhráva nad súpermi t˘m, Ïe vie presvedãivo sºubovaÈ 

a vyvolávaÈ pozitívne a angaÏované emócie. 

Ak by verejnosÈ zareagovala na slová troch 

predsedov o spoloãnom vládnutí aj v budúcom 

volebnom období, nepovaÏujete za riskantné, 

Ïe si voliãi povedia, naão sú nám tri 

strany, ak na‰e potreby dokáÏe saturovaÈ jedna 

strana Ak sa v‰ak budete chcieÈ od Smeru 

odlí‰iÈ, nebudete sa pribliÏovaÈ k súãasn˘m 

poziãn˘m stranám 

Urãitá hrozba, Ïe by nám v krajine vládla jedna 

strana, existuje. Ale myslím si, Ïe sa nakoniec 

po voºbách 2010 nezrealizuje. KaÏdá strana sa sna- 

Ïí dosiahnuÈ ãím vy‰‰ie volebné percento, aj nad 

50 percent, keì to je moÏné. Po roku 1989 by ºudia 

predsa vládnutie jednej strany povaÏovali za 

urãité ohrozenie demokracie a rovnováhy. ªS- 

HZDS sa musí odlí‰iÈ nielen od opoziãn˘ch strán, 

ale hlavne od koaliãn˘ch, predov‰etk˘m od Smeru. 

So Smerom máme veºa spoloãn˘ch voliãov. 

Na‰i b˘valí voliãi v najväã‰om poãte odi‰li do 

Smeru. Ako stredová strana sme vnímaní ako potenciálny 

partner aj eventuálnej stredo-pravej vlády. 

Na‰a urãitá identifikácia s teraj‰ími opoziãn˘mi 

stranami v predchádzajúcom období nám najviac 

poznaãila voliãov v ostatn˘ch parlamentn˘ch 

voºbách. Z teraj‰ích koaliãn˘ch strán na‰a 

strana musí najviac pracovaÈ, prichádzaÈ s iniciatívou, 

pokiaº si chceme zaistiÈ existenciu v budúcom 

parlamente. 

Ako hodnotíte doteraj‰ie vládnutie z hºadiska 

prijímania sociálne orientovan˘ch zákonov 

PovaÏujete ich za nutné a zmysluplné 

KaÏdá vláda sa musí poãas svojho vládnutia do- 

tknúÈ aj sociálnych zákonov. Tie sú najviac a najcitlivej‰ie 

vnímané. A táto vláda, keìÏe si hovorí 

sociálna vláda, musela po pravicovej vláde jasne 

zasiahnuÈ do sociálnych zákonov. A aj zasiahla, 

skoro do v‰etk˘ch. Do Zákonníka práce, zákona 

o sluÏbách zamestnanosti a do dôchodkov˘ch zákonov 

a podobne. NielenÏe musela takto osloviÈ 

svojich voliãov, ale viaceré zákony posunula viac 

do stredu, moÏno aÏ doºava. Okrem toho vychytala 

aj viaceré nezrovnalosti a chyby. ªudová strana 

hºadala také rie‰enia, aby sa ani podnikateºské 

prostredie a efektívne fungovanie ekonomiky nenaru‰ilo. 

Nie je momentálne avizovan˘ sociálny balíãek 

in‰pirovan˘ obavami z následkov prijatia eura 

a mal by vlastne tieto dopady ão najviac kompenzovaÈ 

Zaiste, sú obavy z dopadov prijatia eura, hlavne 

na dôchodcov, mladé rodiny s deÈmi, sociálne 

ohrozené skupiny. Tento sociálny balíãek je urãitou 

kompenzáciou záÈaÏe, ktorá dopadne na tieto 

ohrozené skupiny. Ale nielen to. Táto vláda v druhej 

polovici svojho vládnutia musí daÈ jasne najavo, 

komu chce pomôcÈ a ako. A musí stanoviÈ aj 

niektoré trvalé znaky svojej politiky, ako napríklad 

je 13. dôchodok, vianoãné príspevky, 25-tisícové 

príspevky na prvé, druhé i tretie dieÈa a podobne. 

Súãasn˘ sociálny balíãek je do veºkej miery 

kópiou b˘val˘ch návrhov Ivety Radiãovej – 

dá sa to takto povedaÈ A ão bránilo koalícii, ak 

to tak je, aby návrhy I. Radiãovej podporila 

Nie je ãas na prekroãenie zákopov medzi koalíciou 

a opozíciou v záujme „vy‰‰ích“ cieºov 

Áno, aj opoziãní poslanci ãasto predkladajú 

kvalitné a dobré zákony a pozmeÀovacie návrhy. 

A je pravda, Ïe asi najviac práve poslankyÀa I. Radiãová. 

Av‰ak uÏ od zaãiatku parlamentu u nás je 

zauÏívaná prax, Ïe skoro v‰etky opoziãné návrhy 

sú negované. Je to vzájomné a bolo to tak aj v minulosti, 

Ïiaº. Nie je to dobré. Ja osobné nemám problém 

aspoÀ obãas zjavne podporiÈ také návrhy, aÏ 

mám s t˘m u koaliãn˘ch poslancov a ministersk˘ch 

úradníkov problém. Praktické legislatívne 

návrhy v parlamente sú predmetom politického 

boja, takÏe väã‰iu spoluprácu a vzájomnú akceptáciu, 

aj v budúcnosti, je nereálne oãakávaÈ. 

Sociálny balíãek si vyÏiada 7 miliárd zo ‰tátnych 

financií, ão nie je málo. Pritom in˘ priebeh 

tendra na elektronické m˘to by mohol zo 

‰tátnej kasy neodãerpaÈ 6,5 miliardy korún – 

nedajú sa na sociálne programy získavaÈ financie 

aj efektívnej‰ími tendrami 

Áno, tak by to mohlo a malo byÈ. Na mimoekonomické 

bonusy by sa mali vyuÏívaÈ hlavne programy, 

ktoré ‰etria financie vo verejnej správe a 

vo v˘berov˘ch konaniach ekonomick˘ch aktivít, 

ktoré financuje ‰tát. Efektívne a racionálne tendre 

sºubuje kaÏdá garnitúra, ÈaÏké je to zrealizovaÈ 

v praxi. 

V poslednom ãase ste sa prezentovali návrhmi 

na vytvorenie ‰tátnej DSS – ãím by sa mala odlí‰iÈ 

od súkromn˘ch, aby jej vytvorenie málo 

zmysel 

Na zaãiatku som to bral zo svojej strany ako námet 

do diskusie. Tento návrh nemal podporu ani 

zo strany ‰tátnych in‰titúcií a koaliãn˘ch partnerov. 

V poslednom ãase ako keby sa zv˘‰il záujem 

o in‰taláciu tejto dôchodkovej ustanovizne. Zria- 


66



zdroje, veì celkové verejné v˘davky rastú v 

tomto roku o 10 percent. 

âiÏe by mal tie zdroje vyuÏívaÈ inak aj 

podºa va‰ich predstáv, ale aj podºa jeho 

vyhlásení 

Presne tak. PretoÏe je desaÈpercentn˘ rast 

verejn˘ch v˘davkov, ale len o dve percentá 

rastú v˘davky na sociálne veci a nedostatoãne 

rastú v˘davky na ‰kolstvo, vedu, v˘skum, 

teda tie veci, ktoré by sme urãite preferovali 

my. Na druhej strane rastú v˘davky napríklad 

na spotrebu ‰tátnej správy, vrátane ‰tátnych investícií, 

kde je obrovská korupcia a na ktor˘ch 

ryÏujú podnikateºské skupiny, ktoré sú za Robertom 

Ficom. Ak sa vrátim k tomu, ão ma 

prekvapilo aj pozitívne, aj negatívne – Ïe 

nemá Ïiadnu víziu, alebo ju nie je schopn˘ realizovaÈ, 

pretoÏe ak by realizoval razantne nesprávnu 

víziu, tak by to bolo ‰kodlivej‰ie, 

ako keì nepresadzuje Ïiadnu. A to negatívne 

je, Ïe síce dnes zaÏívame ekonomicky veºmi 

dobré ãasy hlavne vìaka reformám, ktoré boli 

urobené, ale obávam sa, Ïe tie dobré ãasy 

prejedáme a nevytvárame predpoklady na to, 

aby i‰lo o dlhodobú úspe‰nosÈ najmä t˘m, Ïe 

sa neinvestuje dostatoãne do vzdelania, vedy, 

‰kolstva a v˘skumu a takisto aj t˘m, Ïe sa narú‰ajú 

mnohé reformy, dôchodková, zdravotnícka, 

aj keì v men‰ej miere, ako sme sa 

obávali. ëal‰ou dôleÏitou vecou je, Ïe sa nerie‰ia 

tie problémy, ktoré by bolo potrebné rie- 

‰iÈ – napríklad vynútiteºnosÈ práva, efektívnosÈ 

verejnej správy, kde úplne zlyháva. 

Pozitívne som vnímal deklarované zámery 

vlády vo dvoch oblastiach – prvá bola zníÏenie 

zamestnanosti v ‰tátnej správe o 20 percent 

v priebehu roka 2007, a druhá bola zefektívnenie 

a stransparentnenie verejného obstarávania, 

kde by sa u‰etrili desiatky miliárd 

korún. A aká bola realita ZníÏenie poãtu ‰tátnych 

zamestnancov o 0,02 percenta – to nájdete 

v ‰tátnom rozpoãte, napriek uzneseniam, 

akãnému plánu, a ão sa t˘ka verejného obstarávania, 

taká netransparentnosÈ, taká miera 

priamych zadaní s korupciou a klientelizmom 

tu nikdy nebola, aká je dnes. 

âím si to vysvetºujete 

T˘m, Ïe vôºa zv˘‰iÈ transparentnosÈ a bojovaÈ 

s korupciou je len deklarovaná. A t˘m, 

Ïe Robert Fico nie je slobodn˘, lebo tie podnikateºské 

skupiny, ktoré stoja za ním a chcú 

profitovaÈ, sú omnoho silnej‰ie ako on. Ukázalo 

sa to aj pri ministrovi Poãiatkovi. Nakoniec 

je známe, Dag Dani‰ o tom písal v Pravde, 

Ïe Smer nie je ‰tandardná politická strana, 

ale je to akciová spoloãnosÈ, za ktorou sú 

silní akcionári, ktorí do toho vloÏili nemalé peniaze 

a chcú ich mnohonásobnú návratnosÈ. A 

je známe, kto sú títo ºudia. 

âím si potom vysvetºujete to, ak˘m spôsobom 

dokázal osloviÈ také mnoÏstvo ºudí Je 

to len marketingová záleÏitosÈ 

Je to zhoda viacer˘ch skutoãností, ale aj 

jeho schopností. Fico je nepochybne veºmi 

schopn˘, moÏno aÏ geniálny komunikátor, 

ale zároveÀ aj demagóg a populista. Je aÏ zaráÏajúce, 

ako sú metódy, ktoré pouÏíva Fico, 

totoÏné s metódami, ktoré pouÏíval Vladimír 

Meãiar. TieÏ fungovali, aj Meãiar bol ne- 

smierne populárny. Fico má v porovnaní s Meãiarom 

navy‰e v˘hodu, Ïe zdedil rozbehnutú 

ekonomiku, desaÈpercentn˘ rast ekonomiky 

ºudia pociÈujú, cítia, Ïe sa majú lep‰ie a v‰etky 

problémy, ktoré vznikajú, sa Ficovi úspe‰- 

ne darí zhodiÈ na niekoho iného a vytvoriÈ dojem, 

Ïe on je bojovník proti ich vinníkom. Pozrite 

DSS-ky, obchodné reÈazce, zdravotné 

poisÈovne, opozíciu, novinárov... A po druhé, 

systematicky útoãí proti médiám a novinárom, 

lebo vie, Ïe tam je jeho slabina, Ïe vlastné kauzy 

a korupãné aféry neututlá, budú zverejnené, 

a preto vyuÏíva toto obdobie, keì je veºmi 

populárny, aby znedôveryhodnil médiá. 

Toto vnímame takmer pri kaÏdom jeho vystúpení. 

Na druhej strane poãet jeho protivníkov, 

s ktor˘mi si to premiér „rozdáva“, 

stále stúpa. Nieão podobné sa dialo aj Meãiarovi, 

keì mnoÏstvo skupín profesijn˘ch 

a in˘ch zaãínalo maÈ konkrétnu skúsenosÈ 

s jeho politikou a v˘sledkom bol postupn˘ 

odklon od jeho politiky a rozãarovanie. Aj 

teraz je t˘ch skupín viacero, DSS-ky, médiá, 

majitelia pozemkov pod diaºnicami... 

Ale Ficova popularita neklesá. 

Tieto skupiny, ktoré ste vymenovali, nie sú 

poãetne majoritné skupiny obyvateºstva, to 

vytriezvovanie trvá znaãne dlh˘ ãas, lebo ich 

k Ficovi viaÏe emócia. Emócia neopadáva 

r˘chlo na základe racionálnych argumentov. 

Za Meãiara to trvalo ‰esÈ rokov, neviem, ako 

dlho to bude trvaÈ za Fica. Samozrejme, treba 

robiÈ v‰etko pre to, aby to trvalo ão najkrat- 

‰ie, lebo ãím dlh‰ie to bude trvaÈ, t˘m bude 

cena, ktorú za to v‰etci zaplatíme, vy‰‰ia. Ale 

ak uÏ sa na to p˘tate, tak podºa mÀa k tomu 

prispieva nielen nie celkom schopná a efektívna 

opozícia, ale moÏno aj spôsob, ak˘m 

niektoré médiá a novinári pí‰u nielen o Ficovej 

vláde, ale aj o na‰ej vláde. Vá‰ ãlánok z 

utorka (Pre hyeny je aj trojka dobrá, 1. 7.) je 

toho krásnym príkladom. Skúste si ho preãítaÈ 

– v jednom odseku v úvode hovoríte, ak˘ 

je zásadn˘ rozdiel medzi obdobím Dzurindovej 

vlády a Meãiarovej a Ficovej, a v poslednom 

odseku tvrdíte, Ïe Dzurinda, Meãiar a 

Fico sú presne takí istí. Veì popierate sám 

seba. Vy ste v takom bloku v‰etci, aj s Hrabkom, 

ktor˘ písal presne to isté, vy toho Dzurindu 

nezná‰ate a neviete prekroãiÈ svoj tieÀ 

a prispievate k tejto situácii. 

Na‰ou úlohou urãite nie je k nieãomu prispievaÈ 

alebo nie. Predpokladám, Ïe by ste 

ÈaÏko popierali chyby, ktoré ste urobili poãas 

vá‰ho vládnutia, hovorím o ‰kandáloch, 

o mnoÏstve poslancov, ktorí prechádzali 

hore-dolu a jednoducho o tom som písal, 

Ïe v niektor˘ch spôsoboch ste si podobní. 

Vy si sám sebe protireãíte. Myslím si, Ïe 

spôsob, ak˘m o tom pí‰ete, tomu pomáha. Aj 

vy osobne. To je v‰etko. Ja vám nejdem vyvracaÈ 

vá‰ názor, odpovedám na otázku, preão 

si myslím, Ïe je ten Ficov fenomén tak˘, 

ak˘ je. 

Bez Smeru-SD sa zrejme nebude daÈ po budúcich 

voºbách vládnuÈ, na to je jeho dominancia 

v prieskumoch verejnej mienky 

privysoká – jedine, Ïe by sa spojili v‰etky 

ostatné strany proti Smeru-SD. PovaÏujete 

to za reálne 

Po prvej polovici volebného obdobia to tak 

vyzerá, zároveÀ v‰ak treba povedaÈ, Ïe sme v 

polovici volebného obdobia a mne sa nechce 

‰pekulovaÈ o tom, ão bude za dva roky. Pova- 

Ïujem za oveºa zmysluplnej‰ie a efektívnej- 

‰ie venovaÈ energiu tomu, aby to bolo inak. Po 

druhé, ak by to bolo tak, aj keì sme najsilnej- 

‰ou opoziãnou stranou, tak sa zdá, Ïe sami nebudeme 

schopní v najbliÏ‰ích voºbách Ficovi 

konkurovaÈ, aj keì sú predpoklady, Ïe jeho 

podpora klesne, preto hovoríme, Ïe kºúãová 

je spolupráca a spoloãn˘ postup s KDH. Nehovorím 

o SMK, lebo po skúsenostiach z posledného 

pol roka sa zdá, Ïe SMK pôjde do 

vlády s kaÏd˘m. Nemáme v˘hrady voãi SMK, 

ale my pre nich budeme zaujímaví len vtedy, 

ak spolu s KDH budeme maÈ viac ako Smer. 

T˘mto sa chceme zaoberaÈ. 

K tomuto som smeroval otázkou, ão môÏe 

robiÈ opozícia pre to, aby bola alternatívou 

nielen poãetne, ale aj mentálne pre porovnateºnú 

ãasÈ obyvateºov. Ficovi sa podarilo 

zjednotiÈ mnoÏstvo ºavicov˘ch strán do 

jedného bloku, na pravej strane sa k niãomu 

podobnému neschyºuje. NepovaÏujete 

to za chybu 

Veì o tom hovorím. Hovorím o tesnej spolupráci 

SDKÚ a KDH, ão sú pravicové strany. 

Poznáte e‰te nejaké SMK je skôr etnická 

strana. 

NeuvaÏujete o jednej silnej strane 

UvaÏovaÈ má zmysel o tom, ão je reálne a 

toto v tejto chvíli reálne nie je. Preto je plytvaním 

energie v súãasnej situácii sa t˘mto zaoberaÈ. 

Predseda vlády rád v poslednom ãase vyhlasuje, 

Ïe za ekonomick˘mi úspechmi Slovenska 

nie sú ani reformy, ani rovná daÀ, 

ani príchod zahraniãn˘ch investorov, ale 

tvrdá a lacná práca slovensk˘ch obãanov. 

Ak by sa to dalo akceptovaÈ, tak staãí 

tvrd‰ie a lacnej‰ie pracovaÈ. 

VÏdy je za ekonomick˘m v˘vojom nakoniec 

práca ºudí, takÏe v tomto zmysle má 

pravdu, ale ak by sme to brali váÏne ako kºúãové 

a rozhodujúce, potom by sme museli 

kon‰tatovaÈ, Ïe v juÏnej ãasti Kórejského polostrova 

Ïijú tvrdo pracujúci ºudia, k˘m v severnej 

ãasti Ïijú leniví lempli. Alebo by sme 

museli kon‰tatovaÈ, Ïe Slováci sú rádovo usilovnej‰í 

a ÈaÏ‰ie pracujúcej‰í ako Maìari, 

keìÏe Maìari dosahujú 1,5-percentné tempo 

ekonomického rastu a Slovensko 10 percent. 

Samozrejme, je to nezmysel. Nakoniec tie 

hodnoty vznikajú prácou ºudí, ale veºmi dôleÏité 

je, ako je organizovaná spoloãnosÈ, ako 

je vyuÏit˘ jej potenciál a to je o reformách. Ficovi 

sa samozrejme nepáãi, Ïe reformy, ktoré 

tak kritizoval a okiadzal, ktoré chcel ru‰iÈ, 

sú t˘m zásadn˘m, ão je v pozadí vysokého 

ekonomického rastu, a preto to nikdy neprizná. 

Fico nemá problém klamaÈ, pouÏíva loÏ 

ako pracovnú metódu, presne ako to robil 

Meãiar. Premiér vyuÏíva, Ïe pre ºudí, ktorí nemajú 

ekonomické vzdelanie, je ÈaÏ‰ie pochopiteºné, 

Ïe v ekonomike je obrovská zotrvaãnosÈ. 

Fico vládne dva roky a ak za tie dva roky 

akceleruje ekonomick˘ rast, ja sa neãuduje, Ïe 

beÏní ºudia si myslia, Ïe je to vìaka jeho vláde. 

Ale toto by mali vysvetºovaÈ tí, ão tomu 


67



spojili v‰etky neºavicové strany proti ºavicovému 

Smeru-SD. PovaÏujete takúto alternatívu 

za nemoÏnú 

Áno. 

âím si vysvetºujete takú v˘raznú dominanciu 

Smeru-SD v prieskumoch verejnej 

mienky – je to len marketingová záleÏitosÈ 

Myslím si, Ïe hovoriÈ o marketingovej záleÏitosti 

v tejto súvislosti sa nedá. Po dvoch 

rokoch by sa v‰etky umelé aktivity demaskovali. 

Skutoãne by som uvítal nezávislé anal˘zy 

tohto druhu a v˘znam by mala aj korektná 

odborná diskusia. Ak na mnoh˘ch obãanov 

pred voºbami pôsobila intenzívna mediálna 

diskreditácia strán vládnej koalície, tak 

pri praktickej vládnej politike ºudia zistili, Ïe 

ide o úprimnú snahu realizovaÈ volebné sºuby. 

Stratili sa kaÏdodenné ‰kandály spojené 

s defraudáciou verejného majetku z obdobia 

Dzurindov˘ch vlád a pokusy vyrábaÈ umelé 

‰kandály mnohí ºudia neakceptovali. ªudia 

cítia, Ïe ich potreby, ako aj záujmy spoloãnosti 

ako celku sú dominantné v ãinnosti 

vlády, a Ïe sa vláda o ich podporu usiluje. 

Vláda re‰pektuje hodnotovú diferenciáciu 

spoloãnosti, zmierÀuje staré rozpory, organizuje 

politiku skôr obãianskej a národnej jednoty, 

ako politiku „dvoch spoloãností“. Nevnucuje 

rie‰enia násilne a hºadá potrebné 

kompromisy. 

Ak by verejnosÈ zareagovala na slová 

troch predsedov o spoloãnom vládnutí aj 

v budúcom volebnom období, nepovaÏujete 

za reálne, Ïe si voliãi povedia, naão sú 

nám tri strany, ak na‰e potreby dokáÏe saturovaÈ 

jedna strana Poãítate aj s takouto 

alternatívou 

PoãítaÈ s takouto alternatívou by nebolo rozumné. 

Smer-SD je objektívne mladá strana, 

stredo-ºavá, ideovo skôr naklonená k liberálno-sociálnym 

rie‰eniam. Skôr, ãi neskôr bude 

musieÈ v˘raznej‰ie presadzovaÈ moderné ºavicové 

hodnoty skôr k obãianskym postojom, 

individuálnym ºudsk˘m právam a programovo 

nie je schopná obsiahnuÈ cel˘ hodnotov˘ 

diapazón, ktor˘ reprezentuje súãasná 

koalícia. Ak máme naìalej disponovaÈ ‰tátotvorn˘m 

potenciálom, tak si potrebujeme 

udrÏaÈ predov‰etk˘m integraãnú schopnosÈ a 

vytvoriÈ primerané základy pre realizáciu 

politiky moderného sociálneho ‰tátu, ktorá sa 

mi v súãasnosti zo sociálno-demokratick˘ch 

hodnôt zdá najdôleÏitej‰ia. Veºmi dobre si 

uvedomujeme, Ïe táto politika má stálych nepriateºov 

a jej realizácia je nepochybne spätá 

aj s ist˘mi obeÈami. 

Ako hodnotíte doteraj‰ie vládnutie z hºadiska 

prijímania sociálne orientovan˘ch 

zákonov PovaÏujete ich za nutné a zmysluplné 

Samozrejme, o tom niet poch˘b. Transformácia 

na neoliberálny spôsob v˘razne po‰kodila 

väã‰inu obyvateºstva, zaãínala vytváraÈ 

vrstvu obãanov Ïijúcich pod hranicou chudoby. 

Jedno percento ºudí ovládlo viac ako 

40 % b˘valého spoloãného majetku a jednostranne 

sa demon‰trovalo, Ïe tento majetok 

a úÏitky z neho patria iba nov˘m vlastníkom 

a nemá Ïiadne väzby k zabezpeãovaniu verejného 

záujmu (pozri napr. ãl. 14 nemeckej 

ústavy). Na hranicu biedy sme dostali väã- 

‰inu dôchodcov a invalidov. A to nehovorím 

o veºkej skupine ºudí bez zamestnania. Dnes, 

limitovaní snahou o prijatie eura, sme v ‰tádiu 

nápravy najviditeºnej‰ích krívd, av‰ak 

musíme ìalej diskutovaÈ a hºadaÈ podporu pre 

politiku ústavného práva ºudí na dôstojn˘ 

Ïivot, rie‰iÈ reálne potreby mlad˘ch ºudí získaÈ 

byt a právo zaloÏiÈ si rodinu. E‰te stále 

nedokáÏeme vytvoriÈ podmienky pre reprodukciu 

spoloãnosti ako celku. 

Nie je momentálne avizovan˘ sociálny balíãek 

in‰pirovan˘ obavami z následkov 

prijatia eura a mal by vlastne tieto dopady 

ão najviac kompenzovaÈ 

Priama viazanosÈ nie je, aj keì tento balíãek 

v súvislosti s prijatím eura nadobúda 

osobitnú dôleÏitosÈ. Vláda rizikám, ktoré by 

v tejto súvislosti mohli vzniknúÈ, venuje veºa 

pozornosti a osobitne ma te‰í, Ïe mimo opozície 

a médií sa stretáva s veºmi pote‰ujúcou 

odozvou v ekonomicko-hospodárskej sfére, 

v in‰titúciách na‰ej obãianskej spoloãnosti a 

faktu, Ïe sme schopní kolektívnej zodpovednosti. 

Tento pozitívny ohlas na vládne 

aktivity spojené s eurom ma napæÀajú optimizmom 

a robia na‰u prácu zmysluplnou. 

Súãasn˘ sociálny balíãek je do veºkej miery 

kópiou b˘val˘ch návrhov Ivety Radiãovej 

– dá sa to takto povedaÈ A ão bránilo 

koalícii, ak to tak je, aby návrhy I. Radiãovej 

podporila Nie je ãas na prekraãovanie 

zákopov medzi koalíciou a opozíciou 

v záujme vy‰‰ích cieºov 

Nápad na‰ich médií, ktor˘ sa odráÏa aj vo 

va‰ej otázke, Ïe v sociálnej sfére odpisujeme, 

pri v‰etkej úcte, od pani Radiãovej, som povaÏoval 

za tragikomick˘, ale dnes uÏ iba za 

komick˘. Sociálna politika má svoje ‰tandardy, 

klasické nástroje, v ktor˘ch sa realizuje. 

Pani Radiãová, ktorú si inak váÏim, mala 

primeran˘ priestor na realizáciu svojich sociálnych 

predstáv v ãase, keì bola poradky- 

Àou ministra ãi ministerkou. Som presvedãen˘, 

Ïe ona by takto otázku nestavala. Pre 

realizáciu dobrej sociálnej politiky je potrebné 

predov‰etk˘m vytváraÈ predpoklady, 

dobre ‰truktúrovaÈ priority a aÏ na poslednom 

mieste hºadaÈ primerané právne a vecné mechanizmy 

jej realizácie. Myslím si, Ïe súãasná 

ministerka práce a sociálnych vecí dostatoãne 

profesijne zvláda problematiku a nepotrebuje 

pozeraÈ do zo‰itu pani Radiãovej. 

Prekraãovanie spomínan˘ch zákopov má nepochybne 

zmysel, ale potrebuje primerané 

podmienky. Nie je jednoduché preniesÈ sa cez 

dôsledky politiky pána Dzurindu a Miklo‰a 

a zabudnúÈ na nezmyselné prehajdákanie verejného 

majetku, osobitne strategick˘ch podnikov 

a zabudnúÈ na mechanizmy jeho vlády. 

V na‰om prostredí má mizivú dôveryhodnosÈ 

a priestor pre ‰ir‰iu, celospoloãenskú a 

záujmovú spoluprácu, ãi dohodu skôr vidíme 

tam, kde sa vyskytuje len minimálne. 

Sociálny balíãek si vyÏiada 7 mld. zo ‰tátnych 

financií, ão nie je málo. Pritom in˘ 

priebeh tendra na elektronické m˘to by 

mohol zo ‰tátnej kasy neodãerpaÈ 6,5 miliardy 

korún – nedajú sa na sociálne programy 

získavaÈ financie aj efektívnej‰ími 

tendrami 

Pán redaktor, ubezpeãujem Vás, Ïe priebeh 

tendra na elektronické m˘to budeme podrobne 

monitorovaÈ a vláda sa nenechá diskreditovaÈ 

nejak˘mi netransparentn˘mi ãi pochybn˘mi 

postupmi a v˘sledok tendra dostatoãne 

odôvodní. Ale keì spomínate zdroje na sociálnu 

politiku. Cenovo totálne podhodnotené 

predaje strategick˘ch podnikov, kde sa 

‰kody radovo odhadujú od 200 do 500 miliárd 

Sk, nestoja za zmienku Nech je to len 

200 miliárd Sk – znamená to bezproblémovo 

dobudovanú infra‰truktúru – diaºnice, vedeckotechnick˘ 

rozvoj, odstránenie modernizaãného 

dlhu, rie‰enie bytov˘ch problémov 

mlad˘ch. âo s t˘m a ako vyrie‰ime zodpovednosÈ 

za tieto straty 

Predseda vlády rád vyhlasuje, Ïe za ekonomick˘mi 

úspechmi Slovenska nie sú ani 

reformy, ani rovná daÀ, ani príchod zahraniãn˘ch 

investorov, ale tvrdá a lacná práca 

slovensk˘ch obãanov. Ak by sme prijali 

tento model, moÏno by staãilo iba pracovaÈ 

e‰te tvrd‰ie a e‰te lacnej‰ie – nie je 

to zjednodu‰ené videnie úspechov Slovenska 

Z va‰ej otázky vypl˘va, Ïe naznaãujete 

v˘znamn˘ podiel vlád Mikulá‰a Dzurindu za 

súãasn˘ ekonomick˘ úspech Slovenska. Po 

prvé – relativita ekonomického úspechu. 

Priemerné zárobky na Slovensku sú stále 

v˘razne niÏ‰ie ako v âeskej republike, Poºsku, 

Maìarsku a Slovinsku. Preão, keì v˘chodisková 

základÀa, ãi v roku 1989 alebo v 

roku 1992 bola okrem âeskej republiky a 

Slovinska v˘razne lep‰ia. SpomeÀme len 

vtedaj‰iu zahraniãnú zadlÏenosÈ Poºska a 

Maìarska. Ani v jednej z t˘chto krajín neprebehli 

reformy Dzurindovho typu. Po druhé – 

vlády Mikulá‰a Dzurindu a proinvestiãné 

prostredie. V kaÏdej zo spomínan˘ch krajín 

majú vy‰‰í poãet zahraniãn˘ch investícií, tak 

na krajinu ako aj na obyvateºa. Ani v jednej 

krajine neprebehla daÀová reforma ná‰ho 

typu a náklady na pracovnú silu sú väã‰ie. V 

âeskej republike, v období vlády Mikulá‰a 

Dzurindu vládla ãeská sociálna demokracia. 

Chcete tvrdiÈ, Ïe vláda Mikulá‰a Dzurindu 

bola lep‰ia Ak˘ tam bol v˘voj zahraniãnej 

zadlÏenosti, ako sa pouÏili zdroje z privatizácie, 

ako sa v tom období znásobil napr. hrub˘ 

domáci produkt. Vo v‰etk˘ch spomínan˘ch 

krajinách daÀové v˘nosy a v˘nosy zo 

‰tátneho, ãi verejného majetku zabezpeãujú 

primeranú vy‰‰iu Ïivotnú úroveÀ. Som presvedãen˘, 

Ïe jednak neustála diskreditácia 

krajiny v 90. rokoch v zahraniãí zabrzdila prirodzen˘ 

ekonomick˘ rozvoj Slovenska a Slovensko 

v˘razne po‰kodila ekonomická politika 

neoliberálov v rokoch 1998 aÏ 2002. Po 

tretie – pre zanovit˘ch odporcov racionálnych 

argumentov. Preãítajte si prosím správu 

o stave na‰ej krajiny, ktorú predloÏil v parlamente 

vtedaj‰í prezident Michal Kováã, 

tu‰ím, Ïe v apríli roku 1998 o vynikajúcich 

úspechoch Slovenskej republiky v ekonomickej 

oblasti a o zlom stave v demokracii. 

Mnoh˘m sa oãi jednoducho otvoriÈ musia. 

68


Pokraãovanie zo strany 66 Pokraãovanie zo strany 67 priniesli v˘nosy, sú nepopulárne – lebo je to 

dením ‰tátnej alebo verejnoprávnej dôchodcovskej 

správcovskej spoloãnosti som sledoval cieº vytvoriÈ 

konkurenciu súkromn˘m DSS-kám. ·tátna 

DSS by vytvorila priestor na konkurenciu vo verejnoprávnej 

ãinnosti, vy‰‰iu efektívnosÈ, niÏ‰ie 

poplatky, moÏno vy‰‰ie v˘nosy atì. Podobne ako 

vedºa seba jestvujú ‰tátna zdravotná poisÈovÀa a 

súkromné zdravotné poisÈovne, nech je podobn˘ 

princíp aj v sociálnej a dôchodkovej sfére. Konkurencia 

v nakladaní s najväã‰ím balíkom peÀazí 

vo verejnej správe nemôÏe u‰kodiÈ. Zabezpeãila 

by sa aj koncovka v dôchodkovej oblasti, a to 

garancia dôchodkov a istota minimálnych dôchodkov. 

Dôchodcovské spoloãnosti – súkromné 

aj ‰tátna – by mali pracovaÈ za t˘ch ist˘ch zákonn˘ch 

podmienok. ·tát by mal vloÏiÈ do tejto spoloãnosti 

financie a mal by tieto financie aj vyuÏívaÈ 

pre ekonomické priority na Slovensku. AspoÀ 

reálne o tejto konkurenãnej in‰titúcii by sa malo 

uvaÏovaÈ. 

daÀ z príjmu fyzick˘ch osôb, DPH a spotrebné 

dane. Ich zvy‰ovanie je nepopulárne a 

preto to neurobil. Myslím si, Ïe je to taká 

zvlá‰tna politika niãnerobenia. To, Ïe sa nezvy‰uje 

miera prerozdeºovania a bude ìalej 

klesaÈ, je dobré, ale zároveÀ zniÏujúca sa 

miera prerozdeºovania znamená, Ïe ak dávate 

málo prostriedkov na vedu, ‰kolstvo, 

v˘skum, a naopak veºa dotácií do poºnohospodárstva, 

a máte veºké ‰tátne zákazky a verejné 

investície, tak ohrozujete práve budúcu 

udrÏateºnosÈ ekonomického rastu. 

Ja nepochybujem, Ïe Fico má ist˘ sociálny 

rozmer, ale zrejme je priestor, v ktorom 

by ho mohol presadzovaÈ, dosÈ úzky. 

Pritom by mohol oveºa ‰ir‰í – krásny príklad 

je diaºniãné m˘to, za ktoré chcú daÈ o 

6 miliárd korún viac, ako by bolo nevyhnutné. 

Viete, ão by sa dalo urobiÈ za ‰esÈ miliárd 

Takisto ste hovorili, Ïe by ste podporili trvalé 

otvorenie druhého piliera – ão vás k tomuto 

tvrdeniu viedlo a do akej miery je to vá‰ osobn˘ 

názor a do akej miery postoj HZDS 

Áno, navrhoval som spoãiatku otvoriÈ 1. a 2. pilier 

na ìal‰í polrok a nakoniec som vyslovil my- 

‰lienku otvoriÈ dôchodkov˘ systém natrvalo, s 

moÏnosÈou prechodu medzi oboma piliermi pod- 

ºa rozhodnutia sporiteºa alebo poistenca. Spoãiatku 

som bol obviÀovan˘, Ïe to robím len pre osobné 

alebo stranícke preferenãné body. Nepresvedãil 

som cel˘ stranícky parlamentn˘ klub, lebo 

medzi vysloven˘m názorom a jeho zamietnutím 

na koaliãnej rade uplynuli iba tri dni. TakÏe som 

to bral ako môj osobn˘ názor, ão je v poriadku. K 

moÏnosti trvalého otvorenia systému ma viedlo to, 

Ïe pol roka na správne vyrovnanie a vytriedenie 

oboch pilierov nestaãilo. V 2. pilieri zostalo niekoºkonásobne 

viac sporiteºov ako vystúpilo, ktorí 

si v kapitalizaãnom pilieri nena‰etria na dôchodok. 

Sú to hlavne tí, ktorí tam boli získaní nekal˘m 

spôsobom, star‰í obãania, iba ãiastoãne zamestnaní, 

fluktuanti, chronicky chorí, marginalizované 

veºké skupiny a e‰te ìal‰ie, ºahko identifikované 

skupiny. InformovanosÈ a angaÏovanosÈ 

samotn˘ch sporiteºov bola malá. Tento nedostatok 

závaÏn˘m spôsobom sa prejaví v koncovke sporenia 

a následky bude musieÈ niekto rie‰iÈ, najskôr 

‰tát. 

Predseda vlády rád vyhlasuje, Ïe za ekonomick˘mi 

úspechmi Slovenska nie sú ani reformy, 

ani rovná daÀ, ani príchod zahraniãn˘ch investorov, 

ale tvrdá a lacná práca slovensk˘ch obãanov. 

Ak by sme prijali tento model, moÏno by 

staãilo iba pracovaÈ tvrd‰ie a e‰te lacnej‰ie – nie 

je to zjednodu‰ené videnie úspechov Slovenska 

Pravdu má jedna i druhá strana, ale sú to polarizované 

názory z dvoch konkurenãn˘ch polôh. 

DôleÏité sú aj reformy a rovná daÀ, aj pracovitosÈ 

a nízke mzdy na‰ich pracovníkov. Ale rovnako dôleÏitá 

je aj strategická poloha Slovenska v strede 

Európy, vysok˘ poãet zahraniãn˘ch firiem, ktoré 

pri‰li na Slovensko, pomerne vysoká nezamestnanosÈ, 

atraktívna a uznávaná technologická a priemyselná 

úroveÀ na‰ej krajiny z minulosti a cel˘ 

rad ìal‰ích faktorov. UkáÏe sa, ak˘ bude rast, keì 

ekonomick˘ zahraniãn˘ boom sa prenesie na juÏné 

a v˘chodné krajiny a keì zdraÏie pracovná sila 

doma. 

rozumejú, vrátane médií a opozície, odborníkov. 

Lebo ãím lep‰ie to budú ºudia chápaÈ 

v budúcnosti, t˘m men‰í priestor vznikne pre 

populizmus a demagógiu a pre úspe‰nosÈ 

chybn˘ch politík a politikov, ão sa krajine 

vypomstí. Na ilustráciu, ão je za t˘m ekonomick˘m 

rastom – keì sme odovzdávali 

vládu v polovici roka 2006, tak tempo ekonomického 

rastu bolo 6,5 percenta, ale vo 

‰tvrtom ‰tvrÈroku 2007 to bolo 14,4 percenta 

a kontinuálne to tempo rástlo. âiÏe za jeden 

a pol roka Ficovej vlády narástol ekonomick˘ 

rast vy‰e dvojnásobne, zároveÀ 

v‰ak podºa v‰etk˘ch anal˘z, domácich aj 

zahraniãn˘ch, sa dosÈ v˘razne zhor‰ovalo 

podnikateºské prostredie. Veì to je krásna 

ukáÏka zotrvaãnosti ekonomick˘ch procesov. 

Ak by to tak nebolo, tak by platilo, Ïe 

ãím hor‰ie podnikateºské prostredie, t˘m 

vy‰‰í ekonomick˘ rast, ão je samozrejme totálny 

nezmysel. Keì sme nastúpili v roku 

1998 a zaãali robiÈ stabilizaãné opatrenia a 

robili rozumnú politiku, ktorá hasila poÏiare 

veºmi zle nastavenej ekonomiky za Meãiara, 

tak to spôsobilo, Ïe sme mali minimálne 

dva roky záporné ekonomické tempo. 

Mali sme mínusov˘ ekonomick˘ rast, pokles 

reálnych miezd a pokles Ïivotnej úrovne. V 

ekonomike funguje veºká zotrvaãnosÈ. Ak je 

ekonomika na‰tartovaná zle, a vy zaãnete robiÈ 

dobrú politiku, za dva roky sa dobré fakty 

tejto politiky prejavia, a naopak, ak je ekonomika 

na‰tartovaná dobre a zaãnete robiÈ 

chybnú politiku, trvá roky, k˘m sa jej dôsledky 

prejavia v celkovom ekonomickom v˘voji. 

Navy‰e, Fico síce robí chybnú politiku, 

ale nerobí ju aÏ v takej miere, v akej sme 

sa obávali, aj euro ho udrÏalo v ist˘ch limitoch 

a prejavuje sa aj neschopnosÈ a nedostatoãná 

kapacita nieão zásadné urobiÈ – 

veì si v‰imnite, Ïe urobil jedine kroky, ktoré 

sa dajú urobiÈ veºmi ºahko a jednoducho: 

zru‰enie poplatkov v zdravotníctve je jedna 

veta v zákone, zníÏenie DPH na lieky alebo 

knihy takisto. Ale ak má vymyslieÈ nieão 

zloÏitej‰ie, tak je v úzkych. Jediná zloÏitej‰ia 

vec, ktorú bola vymyslená, to mu vymyslel 

Sulík – pri zniÏovaní nezdaniteºného 

základu vy‰‰ích príjmov˘ch skupín. âiÏe 

myslím si, Ïe aj nedostatoãná kapacita, aj 

ch˘bajúca predstava, ão s tou ekonomikou 

a krajinou chce robiÈ, viedla k tomu, Ïe 

chvalabohu, mnohé veci sa nemenia. A pekne 

to vidieÈ aj v daniach – keby Fico chcel 

budovaÈ siln˘ sociálny ‰tát, tak by musel 

zv˘‰iÈ aj dane. Ale Fico nie je socialista, neviem, 

ãi chce siln˘ sociálny ‰tát, on je predov‰etk˘m 

populista, nechce robiÈ Ïiadne 

nepopulárne kroky, lebo mu ide predov‰etk˘m 

o moc a o popularitu. Sú dve skupiny 

daní, ktoré môÏete zv˘‰iÈ – jedna, kde to nie 

je nebezpeãné z hºadiska popularity, je daÀ 

zo zisku a z dividend. Tu sú dve príãiny, preão 

to neurobil – prvá je tá, Ïe sponzori a podnikateºské 

skupiny, ktoré sú za ním, boli 

proti. Druhou príãinou je, Ïe táto daÀ by mu 

nepriniesla vy‰‰í v˘nos. Ak by sa zaviedla 

daÀ z dividend a zv˘‰ila daÀ zo zisku, právnické 

osoby to jednoducho vedia optimalizovaÈ 

a vy‰‰ie v˘nosy by sa nezískali. Medzi 

podnikateºmi by populárny nebol a efekt 

by to neprinieslo. Zv˘‰enie daní, ktoré by 

Rovnak˘ sociálny balíãek. Napríklad. 

Áno. A to hovoríme len o jednom tendre, 

nehovoríme o koºko peÀazí sme pri‰li zru- 

‰ením privatizácie bratislavského letiska. 

Podobne aj príprava mnoh˘ch PPP projektov 

bude znamenaÈ obrovskú záÈaÏ pre ‰tátny 

rozpoãet. Neviem, ãi je Fico sociálne cítiaci 

politik, ale ak je, potom je absolútne neslobodn˘ 

a neschopn˘. ëal‰í príklad – ministerstvo 

navrhne zv˘‰iÈ detské prídavky o 

30 korún a premiér povie, Ïe nie, pouÏijeme 

to inak. A chce tie financie pouÏiÈ marketingovo 

inak. To bolo aj pre mÀa veºmi 

prekvapujúce, ak˘ úspech mali tie príspevky 

na prvé dieÈa. My máme 15-tisíc prvoroden˘ch 

detí, potom nejak˘ch 50-tisíc, ktoré 

sa narodia ako ìal‰ie v poradí a potom milión 

detí, na ktoré sa dávajú detské prídavky. 

A Fico dá ãere‰niãku 15-tisíc prvoroden˘m 

deÈom, nepridá ani korunu t˘m 50-tisícom 

a miliónu detí, priãom prvorodené 

deti nie sú väã‰inou v sociálne slab˘ch rodinách, 

ale sociálne odkázané sú mnohopoãetné 

rodiny s mal˘mi deÈmi, ktor˘m by 

skutoãne pomohlo zv˘‰enie rodinn˘ch prídavkov. 

Teraz ide urobiÈ to isté. Ja si myslím, 

Ïe by sa mali oveºa viac valorizovaÈ detské 

prídavky, ale Fico to zru‰í a povie, Ïe taká 

suma je nedôstojná a dá ju na podobn˘ marketingov˘ 

Èah, ktor˘ vôbec nepomôÏe tomu 

miliónu detí. PomôÏe pár deÈom a túto marketingovú 

bublinu dobre predá. A tu sa prejavuje 

na‰a neschopnosÈ, na‰a spoloãná neschopnosÈ, 

tieto marketingové bubliny odhaºovaÈ. 

Bol som sám prekvapen˘, ako pod- 

ºa prieskumov verejnej mienky ºudia ocenili 

tento príspevok pri narodení prvého die- 

ÈaÈa ako veºmi sociálny krok. 

Je to ºahko pochopiteºné. To je asi jeden 

zo zásadn˘ch rozdielov medzi Ficom a 

vami, Ïe svoje zámery predkladá spôsobom, 

ktor˘ jeho voliãi veºmi dobre a ºahko 

chápu. 

Ja sa s t˘m nesporím, Ïe Fico je siln˘ 

premiér v tom, ako si získaÈ a udrÏiavaÈ 

moc, ale v tom, v ãom by mal byÈ premiér 

siln˘, je slab˘. 

69


ÎitÀanská verzus Tóthová 

VyvlastÀovanie sa stalo v poslednom ãase obºúben˘m rie‰ením, prípadne hrozbou rie‰enia problémov, ktoré má 

súãasná vláda s vlastníkmi pozemkov na plánovan˘ch trasách diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest, alebo s energetick˘mi 

monopolmi. Tento proces má svoje mantinely, zákonné predpoklady, aj históriu. O tom, ão by mal alebo mohol 

robiÈ ústavn˘ súd v prípadoch zákonov spät˘ch s in‰titútom vyvlastÀovania, hovoríme s poslankyÀami 

Ústavnoprávneho v˘boru NR SR Luciou ÎIT≈ANSKOU a Katarínou TÓTHOVOU. 

Lucia ÎitÀanská: Vláde vyhovuje, 

ak ústavn˘ súd nekoná 

Priveºmi frekventovan˘m slovom v poslednom 

ãase je vyvlastÀovanie – ão znie v krajine, 

kde sa pred niekoºk˘mi desaÈroãiami znárodÀovalo, 

dosÈ podivne, ºudia majú z toho 

obavy a preto k t˘mto zámerom pristupujú 

aj dosÈ konfrontaãne. Aké sú teda aj podºa 

ústavy podmienky, aby bolo moÏné nejak˘ 

majetok vyvlastniÈ 

Musia byÈ kumulatívne splnené viaceré podmienky, 

musí ísÈ o verejn˘ záujem, moÏno vyvlastniÈ 

iba na základe zákona, a v nevyhnutnom 

rozsahu a za primeranú náhradu. 

Nie sú to tro‰ka univerzálne formulácie, najmä 

ak ide o nevyhnutnú mieru a primeranú 

náhradu 

To je ústava, a ústava môÏe maÈ len univerzálne 

formulácie. Je na zákonnej právnej norme, 

aby podmienky konkretizovala a aby kaÏd˘ konkrétny 

prípad posúdil súd. PosúdiÈ, ão je primeraná 

náhrada a ão nie, ão je nevyhnutn˘ rozsah 

sa dá len vo vzÈahu ku konkrétnemu prípadu vyvlastÀovania. 

Musia byÈ splnené naraz v‰etky 

‰tyri podmienky a ich splnenie musí byÈ súdom 

preskúmateºné. 

Ako z tohto hºadiska vnímate návrh zákona 

o ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic 

Podºa môjho názoru nie sú splnené podmienky. 

Tvárime sa, Ïe nejde o vyvlastnenie, ale o obmedzenie 

vlastníckeho práva. Zákon umoÏÀuje 

stavaÈ na pozemkoch, ku ktor˘m nemá investor 

alebo ‰tát vlastnícke alebo iné právo. UmoÏ- 

Àuje sa stavaÈ na súkromnom pozemku, ão je zásah 

do práva súkromného vlastníka bez toho, aby 

boli splnené ‰tyri podmienky vyvlastnenia. Podmienky 

platia v rovnakom rozsahu pre vyvlastnenie 

aj pre nútené obmedzenie vlastníckeho 

práva. Zákon neuvaÏuje o náhrade vôbec a primeranosÈ 

a nevyhnutnosÈ zásahu je otázna. 

Minister VáÏny pri navrhovaní zákona o ur˘chlenej 

v˘stavbe diaºnic a novele zákona o 

cestnej premávke hovorí o tom, Ïe inak nie je 

moÏné stihnúÈ termíny v˘stavby diaºnic a 

spojenia Bratislavy s Ko‰icami do konca roka 

2010. Je táto argumentácia z právneho hºadiska 

korektná 

Z hºadiska ústavnosti zákona je to pre mÀa 

úplne nepodstatná argumentácia, z hºadiska 

toho, ãi je tá argumentácia pravdivá, mám pochybnosti. 

Myslím si, Ïe treba nájsÈ také rie‰enie, 

aby procesy na úradoch prebiehali r˘chlej- 

‰ie. Rovnako by r˘chlej‰ie mali konaÈ súdy pri 

preskúmaní rozhodnutí. Urãite si nemyslím, Ïe 

rie‰ením je zákon, ktor˘ je kontroverzn˘ a pravdepodobne 

protiústavn˘. Vláda si musí stavaÈ 

také ciele, ktoré sú splniteºné ústavn˘m spôsobom. 

Nie je príkaz zákona alebo ústavy postaviÈ 

diaºnice do roku 2010. 

Ako vnímate skutoãnosÈ, Ïe síce bol podan˘ 

ten zákona na ústavn˘ súd a predkladatelia 

navrhovali, aby bola pozastavená jeho úãinnosÈ, 

ale ústavn˘ súd sa t˘m vôbec nezaoberal 

„Na to, aby mohol Ústavn˘ súd uplatniÈ 

túto svoju právomoc, musí byÈ splnená aspoÀ 

jedna z t˘chto podmienok pri ìal‰om uplat- 

Àovaní napadnutej právnej úpravy: môÏe 

ohroziÈ základné práva a slobody, hrozí znaãná 

hospodárska ‰koda, hrozí in˘ váÏny nenapraviteºn˘ 

následok.“ Nemáte pocit, Ïe prinajmenej 

jednu z t˘chto podmienok by mal 

ústavn˘ súd zvaÏovaÈ 

Myslím si, Ïe prinajmenej dve tieto podmienky 

sú splnené a aj preto sme v podnete navrhovali, 

aby zákonu pozastavili úãinnosÈ. 

âím si vysvetºujete toto mlãanie ústavného 

súdu 

Ústavn˘ súd dokázal byÈ pri tak˘chto prípadoch 

akãnej‰í. Ak si spomínate, bol napríklad 

pruÏnej‰í, pokiaº i‰lo o exekúcie zdravotníckych 

zariadení. Vtedy pozastavil úãinnosÈ promptne 

a potom aj vzniká priestor na rozhodovanie. 

V prípade v˘stavby diaºnic je situácia podobná, 

môÏu byÈ ohrozené základné práva a 

slobody obãanov, ale ústavn˘ súd je naraz veº- 

mi pomal˘. Nechcem ‰pekulovaÈ, lebo to robím 

nerada, ale viem si predstaviÈ, Ïe tento postoj 

ústavného súdu vláde urãite veºmi vyhovuje, 

lebo moÏno stihne, ão potrebuje. 

Viacerí ústavní právnici hovoria o kontroverznosti 

tohto zákona a preto by bolo veºmi 

vhodné, aby ústavn˘ súd, k˘m nebude vyrie- 

‰ená protiústavnosÈ tohto zákona, alebo niektor˘ch 

paragrafov, pozastavil jeho úãinnosÈ. 

Iste, som o tom presvedãená. 

„Zákonná úprava, ktorá by umoÏnila vyvlastniÈ 

niekoho bez toho, aby bolo predt˘m 

rozhodnuté o primeranej náhrade, by bola v 

zjavnom rozpore s Ústavou SR,“ povedal advokát 

Rado Procházka. Pri tomto zákone odznelo 

toºko relevantn˘ch v˘hrad, Ïe je nepochopiteºné, 

Ïe ústavn˘ súd nekoná. 

Súhlasím, ale nemám ão dodaÈ. Ústavn˘ súd 

nekoná a vláde to vyhovuje. 

Dá sa povedaÈ, Ïe ústavn˘ súd zvaÏuje iné kritériá 

ako je ústava 

Do ‰pekulácií sa nebudem pú‰ÈaÈ. 

Pri rokovaní o zákone o cestnej premávke 

bola do tohto zákona vsunutá novela spomínaného 

zákona, ktorá roz‰irovala úseky diaºnic, 

kde bolo moÏné tento zákon pouÏiÈ. Zákon 

vrátil prezident Ga‰paroviã s odôvodnením, 

Ïe „Ústavn˘ súd SR... povaÏuje za jeden 

zo základn˘ch princípov právneho ‰tátu, za 

neoddeliteºnú súãasÈ právneho ‰tátu a imanentn˘ 

znak právneho ‰tátu princíp právnej 

istoty a ochrany dôvery obãanov v právny poriadok. 

Spôsob novelizácie, keì sa jedn˘m zákonom 

súãasne novelizuje viacero zákonov, 

ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia, 

nie je medzi nimi obsahová a systematická 

väzba, nie je, podºa môjho názoru, 

v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom 

predvídateºnosti zákona a jeho zrozumiteºnosti.“ 

je táto argumentácia hlavy 

‰tátu pre vás akceptovateºná 

S pripomienkou prezidenta republiky sa stotoÏÀujem. 

Oãakávate, Ïe tieto pripomienky bude akceptovaÈ 

aj koaliãná väã‰ina 

Od koaliãnej väã‰iny neoãakávam niã, my za 

pripomienky prezidenta budeme hlasovaÈ. 


70


Priveºmi frekventovan˘m slovom a legislatívnym 

aktom je vyvlastÀovanie – ão znie v krajine, 

kde sa pred niekoºk˘mi desaÈroãiami 

znárodÀovalo, dosÈ ãudne, ºudia majú z toho 

obavy a preto k t˘mto zámerom pristupujú aj 

dosÈ konfrontaãne. Aké sú teda aj podºa ústavy 

podmienky, aby bolo moÏné nejak˘ majetok 

vyvlastniÈ 

Ako prvé chcem povedaÈ, Ïe u nás sa vyvlast- 

Àovanie chápe ako rezíduum b˘valého spoloãenského 

zriadenia, teda obdobia socializmu, ale 

toto je úplne deformované chápanie, pretoÏe v‰etky 

‰táty, ktoré ani nemali etapu v˘voja socializmu 

a i‰li v˘vojom ãisto kapitalistického spoloãenského 

poriadku, poznali a poznajú in‰titút vyvlast- 

Àovania. Je to úplne samozrejm˘ in‰titút nielen 

európskeho kontinentálneho práva, ale právnej 

kultúry ako takej. Preto aj na‰a ústava zakotvuje 

tento in‰titút v ãlánku 20, ale vzhºadom na to, Ïe 

zároveÀ zakotvuje ochranu vlastníctva, sú v ústave 

presne stanovené podmienky, kedy moÏno 

majetok vyvlastniÈ. Treba povedaÈ, Ïe vyvlastniÈ 

moÏno len nehnuteºn˘ majetok alebo práva k takémuto 

majetku. Okrem vyvlastnenia, ktor˘ je 

najsilnej‰í zásah do vlastníctva, ústava pozná aj 

obmedzenie vlastníckeho práva. Vyvlastnenie je 

pozbavenie práva, iná kategória je obmedzenie 

vlastníckeho práva. Pre oba tieto zásahy do vlastníctva 

sú stanovené rovnaké podmienky – Ïe 

musí ísÈ o prípady, keì sa dá primeraná náhrada, 

vyvlastniÈ moÏno iba v nevyhnutnej miere a musí 

byÈ na tom celospoloãensk˘ záujem. 

Podmienky vyvlastÀovania sú teda presne spomenuté, 

ale neumoÏÀujú priveºmi ‰irok˘ v˘klad 

– pojmy ako primeraná náhrada, verejn˘ 

záujem znejú veºmi v‰eobecne. 

BliÏ‰ia konkretizácia je v zákone ã. 50/1976 Zb., 

ktor˘ upravuje vyvlastÀovanie a ktor˘ vykonáva 

ãlánok 20 ústavy, napr. treba preukázaÈ, Ïe cieº, pre 

ktor˘ sa vyvlastÀuje nemoÏno dosiahnuÈ inak. 

Aká je primeraná náhrada napríklad za vyvlastnenie 

pozemku ãi za zbúran˘ rodinn˘ 

dom – to asi nie je jednoduché urãiÈ. 

Ak by toto v‰etko mohlo byÈ v zákonoch, potom 

by sme nepotrebovali rozhodovaciu aktivitu 

‰tátnych orgánov, ktoré vlastne tie v‰eobecné, v zákonoch 

stanovené pravidlá správania sa konkretizujú 

na individuálne prípady. To je práve zdatnosÈ 

právnikov, ktorí musia zo systémovej súvislosti 

práva naplniÈ tieto, niekedy v‰eobecné pojmy. 

Katarína Tóthová: Rie‰enia 

na hrane ústavy nemám rada 

Ako potom vnímate situáciu, Ïe je moÏné pod- 

ºa zákona o ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic zaãaÈ 

stavaÈ napríklad diaºnicu na pozemku e‰te 

predt˘m, ako by do‰lo k náhrade a dohode s 

vlastníkom 

Pokiaº ste sledovali prerokúvanie v parlamente, 

patrila som medzi t˘ch poslancov, ktorí vyjadrili 

názor, Ïe takáto úprava je na hrane ústavy. 

âi tomu tak je, o tom rozhodne ústavn˘ súd. 

Osobne vÏdy zastávam názor, Ïe vo veciach, kde 

sa rozhoduje individuálnym rozhodnutím, má sa 

realizovaÈ individuálne rozhodnutie aÏ po právoplatnosti 

a vykonateºnosti, pokiaº priamo v tom 

individuálnom rozhodnutí nie je odÀat˘ odkladn˘ 

úãinok odvolania, tzn. Ïe sa uskutoãní v˘kon 

bez nadobudnutia právoplatnosti. Tak˘to model 

je dan˘ pre celú verejnú správu, je to zákon ã. 

71/1967 Zb., ktor˘ v paragrafe 55 umoÏÀuje vykonaÈ 

platné, e‰te nie právoplatné a vykonateºné 

rozhodnutie. Ale musí tu byÈ to rozhodnutie. A 

mne práve prekáÏalo, a to som navrhovala v parlamente, 

Ïe tento model, ktor˘ sa uplatÀuje v celej 

‰tátnej správe sa mal uplatniÈ aj tu a skráten˘mi 

lehotami na vydanie rozhodnutia. Ur˘chliÈ 

v˘stavbu bolo moÏné s vyuÏitím uÏ dlhé roky platného 

zákona. Ten umoÏÀuje vykonaÈ – s odôvodnením 

verejného záujmu a naliehavosti v˘konu 

– aj neprávoplatné individuálne rozhodnutie. Toto 

by nemohlo byÈ zru‰ené ústavn˘m súdom, lebo 

od roku 1967 nielen na na‰om území, ale aj v ‰tátoch, 

ktoré majú úpravu správneho konania, je takáto 

zásada prijatá a uplatÀovaná. 

Tento vá‰ návrh v‰ak nepre‰iel. 

Z mnoÏstva návrhov prejde len ten, ktor˘ získa 

nadpoloviãnú väã‰inu. 

Vá‰ návrh zdanlivo spomaºoval vyvlastÀovanie, 

ale v koneãnom dôsledku – lebo nevedno, ako 

rozhodne ústavn˘ súd – to vyvlastÀovanie fakticky 

ur˘chºoval. 

Ja som mala v parlamente uÏ viacero návrhov, 

ktoré som povaÏovala za dobré, a ukázal to aj v˘voj 

– napríklad hovorila som, Ïe vyvlastÀovacie 

konanie aj cel˘ rozsah stavebného konania daÈ absolútne 

do pôsobnosti obcí je nezmysel, ão sa stalo 

e‰te za Dzurindovej vlády, ale to bolo ako 

hrach na stenu. V˘voj poukázal, Ïe v praxi to bolo 

neudrÏateºné, a museli sa prijaÈ 

legislatívne zmeny a ãasÈ vyvlastÀovacieho 

konania aj stavebného konania pre‰la opäÈ na 

‰tátnu správu. Ja si myslím, Ïe by malo prejsÈ e‰te 

viac právomocí, lebo je to tak ‰pecifická ãinnosÈ, 

ktorú samosprávam dnes, keì nemáme veºa odborníkov, 

nemôÏeme daÈ v celom rozsahu do 

kompetencií. 

Voãi zákonu o ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic zaznelo 

viacero v˘hrad, aj od ústavn˘ch právnikov 

– podºa Jána Vozára „skôr, neÏ Ústavn˘ 

súd vyhlásil zákon alebo jeho ãasÈ za protiústavn˘, 

mohlo uplynúÈ urãité obdobie, keì 

protiústavn˘ zákon mohol napáchaÈ pri svojej 

aplikácii inverzibilné ‰kody. Ústavn˘ súd 

preto získal právomoc v konaní o súlade v‰eobecne 

záväzn˘ch právnych predpisov pozastaviÈ 

úãinnosÈ niektorého ustanovenia, ãasti 

právneho predpisu, ãi dokonca celého napadnutého 

právneho predpisu. Toto môÏe uskutoãniÈ 

hneì na zaãiatku konania, keì prijíma 

uznesením návrh na ìal‰ie konanie. Na to, 

aby mohol Ústavn˘ súd uplatniÈ túto svoju 

právomoc, musí byÈ splnená aspoÀ jedna z t˘chto 

podmienok pri ìal‰om uplatÀovaní napadnutej 

právnej úpravy: môÏe ohroziÈ základné 

práva a slobody, hrozí znaãná hospodárska 

‰koda, hrozí in˘ váÏny nenapraviteºn˘ 

následok“. Nemyslíte si, Ïe napríklad pri rozhodovaní 

o zákone o mimoriadnych opatreniach 

pri v˘stavbe diaºnic bola splnená aspoÀ 

jedna podmienka na to, aby ÚS pozastavil 

úãinnosÈ tohto zákona Ako napokon urobil 

pri zákona o pôvode majetku... 

Keby bolo v zákone taxatívne uvedené, Ïe v t˘chto 

prípadoch, ak sú naplnené, musí pozastaviÈ 

úãinnosÈ, tak by to bola iná situácia. KeìÏe je to 

ustanovenie pripú‰Èajúce úvahu ústavného súdu, 

je v˘luãne v jeho kompetencii, ako rozhodne. 

Predpokladala som, Ïe sa pozastaví úãinnosÈ zákona, 

ale zrejme sudcovia ÚS dospeli pri hlasovaní 

alebo prediskutovaní k inému názoru. Aj to 

je v súlade s platn˘m právom. 

Ale nevyluãujete, Ïe niektoré z t˘ch podmienok 

platia na tento zákon. 

V prípade, Ïe by bolo rozhodnuté, Ïe zákon je 

protiústavn˘, právo poãíta aj s t˘mto prípadom a 

príslu‰né dotknuté subjekty majú právo na náhradu 

‰kody. 

Ale viete, ako sa dá urãiÈ ‰koda za dom, kde 

jeho obyvatelia b˘vajú niekoºko desaÈroãí. 

To sú veºmi váÏne zásahy do právneho postavenia 

ºudí. Jediné, ão je moÏné v praxi, je finanãné 

alebo materiálne od‰kodnenie. 

Minister VáÏny pri navrhovaní spomínaného 

zákona hovoril o tom, Ïe inak nie je moÏné stihnúÈ 

termíny v˘stavby diaºnic a spojenia Bratislavy 

s Ko‰icami do konca roka 2010. Je táto 

argumentácia z právneho hºadiska korektná 

Akoby ekonomick˘ záujem sa mal staÈ právnym 

argumentom. 

Vyhlásenia ministra dopravy, pô‰t a telekomunikácií 

osobne vidím v historick˘ch súvislostiach. 

Ak ideme posudzovaÈ takéto rozhodnutia 

o v˘stavbe diaºnic z hºadiska korektnosti, tak to 

najnekorektnej‰ie, ão sa u nás stalo, bolo zastavenie 

v˘stavby diaºnic Dzurindovou vládou. Toto 

bolo najnekorektnej‰ie, lebo nemusí byÈ vláda veºmi 

hlboko ekonomicky a strategicky erudovaná, 

aby posúdila, Ïe stavba diaºnic a ciest má nesmierny 

ekonomick˘ dopad a zaostalosÈ v˘chodného 

Slovenska je dôsledkom toho nedomysleného, nesprávneho, 

len politicky motivovaného rozhodnutia 

zastaviÈ v˘stavbu diaºnic. Musí kaÏd˘ vedieÈ, 

Ïe investície nedostaneme tam, kde nie sú 

dostupné cesty a spoje. 


71



Preão vám ten Pelegriniho pozmeÀujúci 

návrh unikol 

Je to zjavn˘ omyl z na‰ej strany. Je to 

úplne evidentné, lebo na‰e postoje k zákonu 

o ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic sú jednoznaãné 

a nemenia sa. Budeme to prezentovaÈ aj 

pri hlasovaní o pripomienke prezidenta republiky. 

Nemám sa ako ospravedlÀovaÈ. Je to zjavn˘ 

omyl, ktor˘ sa obãas stane, najmä ak je 

na rokovaní veºa pozmeÀujúcich návrhov. 

Hlasovali sme veºmi r˘chlo o veºkom mnoÏstve 

pozmeÀujúcich návrhov a hneì aj o zákone 

ako o celku. Za zákon ako celok sme 

nehlasovali. Omyl si vysvetºujem t˘m, Ïe 

sme pozornosÈ orientovali na úplne iné pozmeÀujúce 

návrhy, ktoré sa t˘kali in˘ch vecí 

v zákone o cestnej premávke. V tom je práve 

nebezpeãenstvo „novielok“, ktoré menia 

úplne iné právne predpisy. 

Hovoril som s poslankyÀou Tóthovou, ktorá 

argumentovala aj t˘m, Ïe vidí pozitívum 

prijatia tohto návrhu poslanca Pelegriniho 

aj v tom, Ïe to zrejme potlaãí 

ústavn˘ súd k tomu, aby ur˘chlene rozhodol 

o podnete na zákon o ur˘chlenej v˘stavbe 

diaºnic. âo vy na to 

Meritum problému je na ústavnom súde 

podané, leÏí tam uÏ veºmi dlho. Je to ‰pekulácia. 

Ako vnímate zámery predsedu vlády, ktor˘ 

uvaÏuje o tom, Ïe by boli vyvlastnené 

energetické monopoly, ak nebudú pri urãovaní 

cien energií zvaÏovaÈ kúpyschopnosÈ 

obyvateºstva alebo sa vyh˘baÈ dostavbe 

3. a 4. bloku Mochoviec 

Predov‰etk˘m ako politické vyjadrenia. A 

nepáãia sa mi, pretoÏe premiér musí vedieÈ, 

Ïe k tomuto kroku nemôÏe pristúpiÈ. Keby to 

urobil, tak zmení charakter ‰tátu. Ak sa chceme 

baviÈ o právnej rovine, tak v súãasnom 

právnom stave je také vyvlastnenie neuskutoãniteºné. 

V systéme nemáme zákon, ktor˘ 

by to umoÏÀoval. 

Aj politické vyjadrenia priná‰ajú ‰kody republike, 

pretoÏe spochybÀujú právnu istotu. 

Najvy‰‰ie autority ‰tátu spochybÀujú ochranu 

vlastníctva. 

Len detail – profesorka Tóthová hovorí, Ïe 

vyvlastÀovaÈ moÏno len nehnuteºnosti a 

práva k nim. Dá sa toto natiahnuÈ na akcie 

tak˘chto firiem 

V súãasnom právnom stave sa akcie zahraniãn˘ch 

investorov nedajú vyvlastniÈ. Azda 

predseda vlády nehovoril o tom, Ïe napríklad 

vyvlastní Slovensk˘m elektrárÀam aj nehnuteºnosti, 

budovy.. Ústava umoÏÀuje vyvlast- 

ÀovaÈ iba podºa zákona. Zákon, ktor˘ vo 

v‰eobecnosti upravuje vyvlastÀovanie, rie‰i 

iba vyvlastÀovanie nehnuteºností. Máme nález 

ústavného súdu, ktor˘ v˘slovne povedal, 

Ïe odÀatie akcií priamo právnym predpisom 

bolo v rozpore s ústavou. Ústava umoÏÀuje 

vyvlastnenie podºa zákona, ale nie zákonom. 

NemoÏno prijaÈ zákon, Ïe vyvlastÀujete nejakú 

vec. MoÏno iba prijaÈ zákon, podºa ktorého 

moÏno urãité veci vyvlastÀovaÈ individuálnym 

rozhodnutím. To je logické, lebo v 

kaÏdom individuálnom prípade treba posúdiÈ, 

ãi sú splnené podmienky verejného záujmu, 

primeranosti náhrady a nevyhnutnej miery. 


Ako sa ako právniãka dívate na tento konflikt 

ekonomického záujmu a právnej ãistoty ochrany 

vlastníctva Necítite tam rozpor 

Znovu opakujem, ústava vyvlastÀovanie pova- 

Ïuje za samozrejmú súãasÈ práva demokratického 

právneho ‰tátu. Ak sa uplatÀuje podºa ústavn˘ch 

podmienok nie je v rozpore sústavnou ochranou 

vlastníctva. 

Ústavn˘ právnik Rado Procházka tvrdí, Ïe 

„zákonná úprava, ktorá by umoÏnila vyvlastniÈ 

niekoho bez toho, aby bolo predt˘m rozhodnuté 

o primeranej náhrade, by bola v zjavnom 

rozpore s Ústavou SR“. âo vy na to 

Jasne som hovorila, Ïe ústava hovorí o vyvlastnení 

za primeranú náhradu. Ústava nikde nehovorí, 

Ïe primeraná náhrada musí byÈ vyplatená 

pred vyvlastnením. 

Ale ako vnímate fakt, Ïe môÏe sa zaãaÈ stavaÈ 

na súkromnom pozemku e‰te predt˘m, bez 

toho, aby bola dohodnutá náhrada 

Primeraná náhrada je podmienkou vyvlastnenia. 

Îiaº, predloÏen˘ návrh zákona zmenil ãasovú 

postupnosÈ. O vyvlastnení musí byÈ rozhodnuté 

a primeraná náhrada musí byÈ poskytnutá. 

Ale necítite problém, Ïe sa zaãne stavaÈ skôr, 

ako budú vyrie‰ené vlastnícke práva 

Aj v parlamente som povedala, Ïe tento zákon 

pociÈujem na hrane s ústavou a kaÏdá takáto hrana 

je urãit˘ otáznik, na ktor˘ má daÈ odpoveì 

ústavn˘ súd. âi to je problém Ja pociÈujem, Ïe 

je na hrane a je tam otáznik. AÏ po v˘roku ústavného 

súdu môÏeme povedaÈ, ãi je to problém 

alebo nie. Doslova som povedala, Ïe rie‰enia na 

hrane ústavy nemám rada. 

Pri rokovaní o zákone o cestnej premávke 

bola do tohto zákona vsunutá novela spomínaného 

zákona, ktorá roz‰irovala úseky diaºnic, 

kde bolo moÏné tento zákon o ur˘chlenej 

v˘stavbe diaºnic pouÏiÈ. Zákon vrátil do parlamentu 

na opätovné prerokovanie prezident 

Ivan Ga‰paroviã s odôvodnením, Ïe „Ústavn˘ 

súd SR... povaÏuje za jeden zo základn˘ch 

princípov právneho ‰tátu, za neoddeliteºnú súãasÈ 

právneho ‰tátu a imanentn˘ znak právneho 

‰tátu princíp právnej istoty a ochrany 

dôvery obãanov v právny poriadok. Spôsob 

novelizácie, keì sa jedn˘m zákonom súãasne 

novelizuje viacero zákonov, ktoré navzájom 

bezprostredne obsahovo nesúvisia, nie je medzi 

nimi obsahová a systematická väzba, nie 

je, podºa môjho názoru, v súlade s princípom 

právnej istoty, ani s princípom predvídateºnosti 

zákona a jeho zrozumiteºnosti“. Je táto 

argumentácia hlavy ‰tátu pre vás akceptovateºná 

Ako bude pri tomto zákone hlasovaÈ 

klub ªS-HZDS a ako vy osobne 

Pán prezident zo svojho hºadiska dal pripomienky, 

ktoré budeme v klube rozdiskutovávaÈ, 

a uvidíme, aké stanovisko k tomu zaujmeme. V 

kaÏdom prípade návrh poslanca Pelegriniho je 

svojím systémov˘m rie‰ením obdobná právna 

reglementácia ako spomínan˘ zákon predloÏen˘ 

na ústavn˘ súd. Ja vidím urãité pozitívum v tom, 

Ïe to zrejme potlaãí ústavn˘ súd k tomu, aby 

ur˘chlene o uÏ podanom návrhu rozhodol. 

Takto to vidíte Lebo v ãase, k˘m ústavn˘ súd 

e‰te nerozhodne, a ani nepozastaví úãinnosÈ zákona, 

vznikla ìal‰ia právna norma, ktorá ten- 

to problém akoby roz‰irovala... PovaÏujete to 

za rozumné 

Opakujem, ak je tu ìal‰í obdobn˘ návrh zákona, 

nepriamo to bude nútiÈ ústavn˘ súd ur˘chlene 

rozhodnúÈ. 

Ak sa v‰ak vrátime k tomu zákonu o cestnej 

premávke, ak˘ je vá‰ názor na zakomponovanie 

novely zákona o ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic 

do zákona o cestnej premávke, keì nejde 

o zákony, ktoré by bezprostredne navzájom súviseli 

PovaÏujete to za dôvod na to, aby ste tú 

ãiastkovú novelu odstránili zo zákona, alebo ju 

tam chcete ponechaÈ 

Ja som veºmi ostro vystúpila, keì v predchádzajúcom 

volebnom období do zákona o horskej 

sluÏbe dali novelu zákona o cestnej premávke, 

ão nemá vôbec Ïiadnu logiku... 

Proti tomu vystupovali aj médiá, to si dobre 

pamätám... 

... pretoÏe horská sluÏba v horsk˘ch terénoch 

nemá niã spoloãné s komunikáciami na diaºnici. 

Toto nie je aÏ tak˘ totoÏn˘ prípad, lebo cestn˘ zákon, 

ktor˘ upravuje aj postup polície na diaºniciach, 

má urãitú súvislosÈ aj s diaºnicami. Je otázne, 

kde je hranica súvislostí e‰te prijateºná a kde 

uÏ nie. V mnoh˘ch prípadoch, keì sa prijíma 

nov˘ zákon, musíte vstúpiÈ do in˘ch zákonov. 

Nedá sa tomu vyhnúÈ. Je otázne, kde je tá hranica. 

A pre vás je tento prípad prijateºn˘ 

Pre mÀa, opakujem, to má urãité pozitívum, Ïe 

ústavn˘ súd, ak prejde tento zákon, uÏ nemôÏe odkladaÈ 

svoje rozhodnutie o zákone o ur˘chlenej 

v˘stavbe diaºnic. NemôÏe nechaÈ kopiÈ rovnaké 

rie‰enia bez ich rozhodnutia. ËaÏko sa totiÏ zmierujem 

s t˘m, Ïe ústavn˘ súd, ktor˘ sankcionuje 

iné súdy za prieÈahy v konaní, vo svojom vlastnom 

konaní sa prieÈahom nevyh˘ba. MoÏno sú 

pre to objektívne dôvody, ale na úrovni ústavného 

súdu by som oãakávala, aby svoje rozhodnutia 

formuloval, ponúkol a pre spoloãnosÈ ponúkol 

promptne rie‰enie. Nie je náleÏité, aby ústavn˘ 

súd, ktor˘ bojuje proti prieÈahom v‰eobecn˘ch 

súdov sa sám do takej situácie dostával. Podobnú 

v˘hradu mám voãi súdu o ºudsk˘ch právach 

v ·trasburgu, ktor˘ neraz rozhoduje v lehote 4 – 

5 rokov, priãom vyná‰a rozhodnutia o zodpovednosti 

republikov˘ch súdov pri e‰te krat‰ích prie- 

Èahoch. A o tom treba tieÏ rozprávaÈ. 

V úvode ste spomínali, Ïe vyvlastÀovanie by sa 

malo t˘kaÈ len nehnuteºností alebo práv k 

nim. Ako z tohto hºadiska vnímate zámer predsedu 

vlády vyvlastÀovaÈ energetické monopoly 

na Slovensku Je to vôbec právne moÏné a 

realizovateºné 

Ústava svojou formuláciou takúto moÏnosÈ 

nevyluãuje. To je rovina teórie. Iná rovina sa 

t˘ka praktickej realizácie. Evidujem niektoré 

ãlánky z na‰ej tlaãe 19. 2. 2008 o príprave legislatívy, 

ktorá umoÏní vláde Veºkej Británie vyvlastniÈ 

hypotekárnu banku Northern Rock. Teoreticky 

ako právniãka musím povedaÈ, Ïe zo znenia 

na‰ej ústavy ani takéto rie‰enie nie je vylúãené. 

âi je vhodné v praxi, to je uÏ oveºa ‰ir‰ia 

otázka, aby bolo na Àu moÏné odpovedaÈ bez 

hlb‰ej diskusie a bez hlb‰ích súvislostí. Zatiaº na 

to uplynul veºmi krátky ãas, a táto otázka si Ïiada 

diskusiu právnikov, domyslenie dopadov právnych, 

politick˘ch, medzinárodn˘ch... Ale znenie 

ústavy to nevyluãuje, ão ako právniãka mô- 

Ïem povedaÈ hneì teraz. 

72

D I A L Ó G Y O A 

& E W 

O ãom 

O dave ºudí na púti v Levoãi a mravnej bezúhonnosti ºudu 

O rituálnom vystúpení pápeÏa v Austrálii 

O tom, ãi SDKÚ-DS pohltí KDH a o zjednocovaní pravice 

O tom, kam patrí a kam bude patriÈ SMK 

O rozhodcovi Micheºovi a o tom, ãi neposlúÏi lep‰ie Slovensku vo futbale neÏ v SDKÚ 

O vysväcovaní Ïien v anglikánskej cirkvi za biskupky a o reakcii Vatikánu 

O nerozváÏnosti Îitného a hyenizme novinárov 

Sto aspektov Îitného havárie 

za volantom r˘chleho auta 

hmotn˘ dostatok. Má v 21. storoãí e‰te nejaké 

oprávnenie, aby ºudia prosili Boha o takéto 

veci 

Samozrejme, svojím spôsobom je to ãasto 

zo zi‰tn˘ch dôvodov. Boris Filan má takú vetiãku 

– neviem, ãi je z jeho hlavy, alebo ãi ju niekde 

ãítal, ale kaÏdopádne ja to poznám od neho 

–, Ïe „Pán Boh nikde nie je tak˘ populárny, ako 

na potápajúcej sa lodi, alebo v padajúcom lietadle“. 

In˘mi slovami: ºudia, ktorí si aj roky 

nespomenú na Boha, keì sa zrazu ocitnú v ÈaÏkostiach, 

tak si na neho hneì spomenú. Bohu- 

Ïiaº, ºudia priãasto pristupujú k Pánu Bohovi zo 

zi‰tn˘ch dôvodov a vybavia si Ho len vtedy, keì 

sú v ÈaÏkostiach, hoci málokomu zíde na um vtedy, 

keì mu je dobre. S t˘m môÏe súvisieÈ aj to, 

Ïe práve tí ºudia, ktorí majú nejaké problémy, ãi 

uÏ existenãné alebo zdravotné, tak prídu na púÈ, 

lebo dúfajú, Ïe budú JeÏi‰om Kristom alebo 

Pannou Máriou proteÏovaní a Ïe budú maÈ v Ïivote 

istú v˘hodu pred t˘mi, ktorí do Levoãe alebo 

do ·a‰tína neprídu. Ale takí sme uÏ my ºudia, 

je to také milo smie‰ne ºudské. 

Zaãiatkom leta sa na tradiãnej púti v Levoãi 

zúãastnilo pol aÏ tri‰tvrte milióna ºudí, to je 

dosÈ veºké ãíslo. Ak také mnoÏstvo ºudí príde 

na náboÏenské podujatie, zdá sa, Ïe predsa 

len väã‰ina obãanov Slovenska sú ºudia, 

ktorí si ctia základné mravné princípy obsiahnuté 

v kresÈanskej vierouke, a potom to so 

Slovenskom nie je aÏ také zlé. 

To, Ïe sa zúãastní toºko ºudí na púti, e‰te nemusí 

aÏ tak veºa vypovedaÈ o mravnej úrovni t˘chto 

ºudí. MôÏe to byÈ svojím spôsobom aj ist˘ 

– ako by som povedal – módny trend, Ïe sa patrí 

zúãastniÈ sa na nejakej púti. Ale, samozrejme, 

je to lep‰ie, ako keby sa zúãastnilo tri‰tvrte milióna 

na nejakej pankáãskej akcii. Len samo o 

sebe to, Ïe tam pri‰lo toºko ºudí, podºa mÀa nemusí 

znamenaÈ z hºadiska mravnosti národa niã. 

Zhodou okolností som v súvislosti s touto pú- 

Èou ãítal v novinách názor jedného muÏa, Ïe 

mu to pripadalo, akoby ºudia tam prichádzali 

tak, ako kedysi v minulom reÏime chodili 

na prvomájové sprievody. 

Tak asi je to predsa len tro‰ku iné, lebo na prvomájové 

sprievody sme chodili z donútenia, 

k˘m tu neverím, Ïe by niekto nejako nútil ºudí, 

aby tam i‰li. Skôr je to moÏno – ako som povedal 

– tak˘ módny trend. A tro‰ku moÏno aj túÏba 

zúãastniÈ sa na nieãom v obrovskom dave, 

pretoÏe ºudia sú radi vo veºkom kolektíve. Cítia 

sa tam akísi mocnej‰í, pretoÏe keì je nás veºa, 

tak sme silnej‰í. TakÏe moÏno to nejako súvisí 

s takouto psychickou danosÈou ãloveka. Ale asi 

to, bohuÏiaº, len málo súvisí alebo vôbec nesúvisí 

s t˘m, Ïe by v‰etci z t˘ch tri‰tvrte milióna 

ºudí, ktorí v Levoãi pri‰li na púÈ, boli nejaké morálne 

bezúhonné bytosti, aby sme na základe 

toho mohli kon‰tatovaÈ, Ïe kto tam bol, je morálne 

bezúhonn˘, a ten, kto tam nebol, morálne 

bezúhonn˘ nie je. Tak to asi nefunguje. 

Keì som vám túto otázku dal, trochu som bol 

in‰pirovan˘ aj anketami, ktoré na tak˘chto 

púÈach robia s ich úãastníkmi rôzne televízie. 

Mnohí do mikrofónu a do kamery hovorili o 

svojich ÈaÏkostiach a svoj vstup uzavreli slovami, 

Ïe pri‰li poprosiÈ Pána Boha a JeÏi‰a 

Krista a Pannu Máriu, aby im pomohli, aby 

ich sam˘ch alebo ich príbuzn˘ch vylieãili, 

aby im doÏiãili dobrú úrodu alebo nejak˘ in˘ 

Nesúvisí to trochu aj s t˘m, Ïe ºudia majú najmä 

v posledn˘ch rokoch radi ‰ou Napríklad 

na mnohé podujatia predo‰lého i tohto pápe- 

Ïa chodia do Vatikánu státisíce ºudí – a teraz 

v lete to tak bolo aj poãas jeho náv‰tevy Austrálie 

–, takÏe sa viacerí novinári a iní ºudia 

p˘tajú, ãi to nie je skôr pekné, aÏ rituálne vystúpenie 

pápeÏa, ktoré ich priÈahuje. On sám 

moÏno vystupuje pred t˘mi masami úprimne, 

ale mnohí z t˘ch, ktorí sú tam prítomní, 

si u‰ºachtil˘ cieº takéhoto zhromaÏdenia 

transformujú a prerobia na to, ão ich du‰e potrebujú. 

Áno, asi môÏe byÈ v tom, ão hovoríte, veºa 

pravdy, ale jednoducho my, ºudia, sme takí, a asi 

sa na tom nedá veºa zmeniÈ, keìÏe jednoducho 

ºudská povaha je taká: pre nejedného ãloveka, 

ktor˘ ide na púÈ alebo na audienciu do Vatikánu, 

je najdôleÏitej‰í pocit, ktor˘ tam získa, Ïe sa 

môÏe niekde pochváliÈ: bol som s pápeÏom, videl 

som ho v jeho okne a vyzerá tak a tak – ruky 

sa mu triasli alebo netriasli, alebo mu padli okuliare, 

alebo má e‰te nejak˘ in˘ záÏitok, ktor˘ 

môÏe porozprávaÈ a tváriÈ sa pritom, ako keby 

boli s pápeÏom kamaráti. Je to veºmi ºudské a v 

73


& E W 

podstate ani sa to nikomu veºmi nedá vyãítaÈ, aj 

keì je to, hovorím, stra‰ne úsmevné. Ale my ºudia 

sme asi vo svojej podstate veºmi úsmevné bytosti 

a Pán Boh z nás musí maÈ veºkú „srandu“. 

V politike sa ãasto hovorí o populistick˘ch politikoch 

a vraví sa tieÏ o tom, ako sa pripravujú 

na to, aby nimi vedeli byÈ, pretoÏe aj to, 

samozrejme, treba vedieÈ, to nejde len tak vystúpiÈ 

na verejnosti a byÈ úspe‰n˘m populistom, 

treba si to tieÏ nejako na‰tudovaÈ. Myslíte 

si, Ïe aj najmä títo poslední dvaja pápe- 

Ïi, ktorí dokázali byÈ príÈaÏliví pre dosÈ veºké 

masy, sa nejako pripravovali na svoje vystúpenia 

Neviem, to by som sa uÏ asi pú‰Èal na tenk˘ 

ºad tárajstva. Ale keì sa uÏ p˘tate, tak si skôr myslím, 

Ïe nie, pretoÏe pápeÏom sa ãlovek nestane 

len tak z niãoho niã. Tomu v‰elião predchádza. 

UÏ len to, Ïe kaÏd˘ kÀaz sa v kÀazskom seminári 

uãí rétoriku, ão je veºmi múdre. Veì vo- 

ºakedy aj na gymnáziu mali rétoriku, e‰te aj 

môj otec ju mal, a je podºa mÀa chybou, Ïe dnes 

sa táto verbálna stránka úplne zanedbáva a ãím 

ìalej, t˘m viac sa v‰etky skú‰ky robia formou 

testov, ãiÏe takou neverbálnou formou, a tá verbálna 

je potom na pomerne nízkej úrovni. KÀazi 

v‰ak rétoriku majú a aj musia maÈ, pretoÏe keì 

kÀaz – hoci aj len beÏn˘ dedinsk˘ farár – vystúpi 

v kostole, tak musí vedieÈ hovoriÈ, rozhodne 

tam nemôÏe pristupovaÈ k svojim veriacim formou 

nejak˘ch testov. âiÏe keì prejde kÀaz celou 

tou hierarchiou, aÏ k˘m napokon cez post 

kardinála to dotiahne na pápeÏa, tak, myslím si, 

je uÏ dostatoãne fundovan˘, a preto v tom najvy‰‰om 

‰tádiu asi uÏ nemusí svoje vystúpenia nacviãovaÈ 

pred zrkadlom. 

Pamätáte sa, ktor˘ katolícky kÀaz na Slovensku 

mal v ponovembrovom období mimoriadny 

úspech Napríklad ‰tudenti vraj v tisícoch 

chodili na jeho ani nie kázne, ale skôr 

predná‰ky alebo úvahy. 

Ak to mám úprimne povedaÈ, tak boli takí, 

ktorí sa pre mÀa preslávili v pozitívnom slova 

zmysle, tak˘m bol, povedzme, Ján Krstiteº Balázs, 

a boli zasa takí, ktorí sa preslávili v negatívnom 

zmysle slova, ako napríklad páter Anton 

Hlinka, tak neviem, ktorého z nich máte na mysli. 

Predstavte si, uhádli ste. Obaja mali ohlas, ale 

naozaj mimoriadny mal Anton Hlinka. A pri 

oboch je zaujímavé – iste ste si to v‰imli –, Ïe 

oboch v istom období po niekoºk˘ch rokoch 

naraz akoby stiahli z obehu. Myslíte si, Ïe ich 

vystúpenia boli proti nejak˘m cirkevn˘m záujmom 

Neviem, no môj názor je ten – a berte to ako 

vyslovene môj osobn˘ názor –, Ïe názory pátra 

Hlinku nerobili katolíckej cirkvi veºmi dobré 

meno. Myslím si, Ïe z podobn˘ch dôvodov e‰te 

pápeÏ Ján Pavol II. v apríli 1996 veºmi elegantn˘m 

spôsobom stiahol z obehu aj arcibiskupa 

Dominika Hru‰ovského, a to tak, Ïe ho vymenoval 

za apo‰tolského nuncia, pov˘‰il na arcibiskupa 

a poslal akoÏe za odmenu do Bieloruska. 

TakÏe asi ani v duchovn˘ch kruhoch nie 

kaÏd˘, kto verejne vystupuje ako kÀaz, robí 

dobré meno cirkvi, a myslím si, Ïe názory pátra 

Hlinku – aspoÀ z môjho pohºadu – neboli tou 

najlep‰ou reklamou pre katolícku cirkev. Boli to 

názory skôr blízke stanoviskám z ãias slovenského 

‰tátu, a to, myslím si, Ïe Jánovi Pavlovi II. aÏ 

tak nekonvenovalo, takÏe na‰iel vkusnú formu, 

ako ho presunúÈ na in˘ dôleÏit˘ post. 

Robertovi Ficovi sa podarilo zoskupiÈ do jednej 

strany, do Smeru-SD, v‰etky ºavicové prúdy 

a strany, takÏe sa stali najväã‰ou silou v slovenskom 

politickom Ïivote. Zato pravicová 

zloÏka slovenskej politiky je vo viditeºnom 

útlme. Ale uÏ sa tam v poslednom ãase deje 

veºmi zaujímav˘ pohyb, akoby sa SDKÚ-DS 

a KDH tak zbliÏovali, Ïe sa to zaãína podobaÈ 

aÏ na pokus o spojenie oboch strán. Zdá sa 

vám pravdepodobné, Ïe by KDH malo nejakú 

inú bázu pre svoju ìal‰iu existenciu neÏ nejakú 

fúziu s SDKÚ, veì v poslednej dobe sú 

uÏ len na 7-8 %, ão je dosÈ málo. 

Keì ste povedali, Ïe je jednotná ºavica a Ïe 

Robert Fico spojil ºavicové strany, nie je to celkom 

presne tak. Ja by som to povedal tak, Ïe on 

zaloÏil jednu ºavicovú stranu a ostatné do tejto 

jednej vtiahol, ako ãierna diera vÈahuje do seba 

v‰etku hmotu, ktorá sa dostane do jej blízkosti. 

Treba povedaÈ, Ïe to urobil veºmi múdro. AÏ tak, 

Ïe keì ºavica takto jednotná, nie je moÏné, aby 

bola pravica dlhodobo takto rozbitá. Ak chce fungovaÈ, 

a predpokladám, Ïe chce, tak sa ãasom vytvorí 

veºk˘ tlak na nejak˘ spôsob zjednotenia. 

Ten spôsob asi bude veºmi zloÏit˘, lebo sú tam 

rôzne osobné nevraÏivosti a kde sú teraz dvajatraja 

predsedovia, tak nakoniec v zjednotenej 

pravici bude len jeden predseda. A teraz ide o to, 

Ïe dvaja (alebo aj traja!) t˘m pádom uÏ nebudú 

maÈ svoje funkcie. Ktorí to budú âiÏe s t˘m je 

spojen˘ch veºa ºudsk˘ch osudov a nenaplnen˘ch 

ºudsk˘ch ambícií a podobn˘ch problémov, 

ktoré sú niekedy veºmi dôleÏité a – nech je to 

akokoºvek smutné – ãasto aj dôleÏitej‰ie ako nejaké 

ideové spory. Ale osobne si myslím, Ïe ten 

tlak na spevnenie pravice bude tak˘ veºk˘, Ïe politici 

v teraj‰ích zoslabnut˘ch stranách budú 

musieÈ nájsÈ v sebe dosÈ síl na to, aby potlaãili 

svoje konkrétne politické alebo karieristické 

ambície, pretoÏe byÈ predsedom je skôr karieristická 

predstava, neÏ nejaká ideová, a Ïe sa bude 

musieÈ pravica nejako zjednotiÈ. Ja osobne si myslím, 

Ïe ak to má fungovaÈ, tak to nemôÏe byÈ 

tak, Ïe – ja neviem – SDKÚ pohltí KDH, lebo 

potom to nebude dobre fungovaÈ. Ja si myslím, 

Ïe to môÏe fungovaÈ len podºa toho modelu, 

ktor˘ urobil Robert Fico, keì zaloÏil nov˘ subjekt 

a ten nov˘ subjekt takpovediac vytuneloval 

v‰etky ºavicové strany. Ten subjekt, ak má byÈ 

akãn˘, modern˘ a príÈaÏliv˘, musí byÈ in˘ subjekt, 

ako je KDH, a musí byÈ in˘, ako je SDKÚ, 

alebo teoreticky e‰te aj nejaké iné pravicové 

strany, ktoré existujú. Musí to byÈ, podºa môjho 

názoru, nov˘ subjekt, a do neho prebehnú v‰etci, 

ktorí chcú byÈ v pravicovom spektre. Nemyslím 

si, Ïe by bola dobrá taká cesta, keby uÏ dnes 

existujúca niektorá strana chcela integrovaÈ druhú. 

A vy ako obãan, ktor˘ sa prikláÀa k pravicovej 

politike, by ste boli za to, aby taká strana 

vznikla 

Z hºadiska pragmatického Ïivota áno, musí 

vzniknúÈ, lebo – ako hovorím – je to nerovn˘ boj 

jednotnej ºavice s rozbitou pravicou, a tak to aj 

vyzerá, Ïe potom si Smer prakticky robí na Slovensku, 

ão chce, ão nie je dobré – rovnako ako 

by nebolo dobré, keby si pravica robila, ão by 

chcela. Áno, aj to by bolo zlé, lebo vÏdy je zlé, 

keì jedna strana veºmi dominuje nad ostatn˘mi, 

oveºa je lep‰ie, keì sú zhruba dve rovnaké stra- 

ny, ktoré si tak tro‰ku pozerajú na prsty, ako keì 

je jedna silná a okolo je veºa slab˘ch. 

Jeden veºmi solídny publicista, ktor˘ sa sna- 

Ïí vidieÈ veci v súvislosti, povedal, Ïe podºa 

neho na Slovensku uÏ nie sú politické strany 

s nejak˘mi ideami, ale sú len eseroãky. Ak je 

to pravda, neru‰ilo by vás, keby to platilo aj 

pri vzniku pravicovej politickej strany Viete 

si predstaviÈ, Ïe by nejaká vznikla tak, aby 

nebola obchodnou, ale naozaj politickou, teda 

ideovou organizáciou, ktorá síce ide za mocou, 

lebo politika bez toho nemôÏe byÈ, ale má 

pri tom jednoznaãné idey, ktoré chce realizovaÈ 

Ja si myslím, Ïe vznik jednej silnej pravicovej 

strany, ktorá by integrovala v‰etk˘ch ºudí 

pravicového zm˘‰ºania, by bola skôr ideovou záleÏitosÈou, 

lebo tá pravicovosÈ by skôr zjednocovala 

jej ãlenov, funkcionárov i prívrÏencov, 

ako keì je viacero strán, pri ktor˘ch naozaj niekedy 

je uÏ aj ÈaÏké nájsÈ nejak˘ zásadn˘ rozdiel 

medzi jednou, druhou a treÈou. Ale hlavn˘ rozdiel 

je ten, Ïe v dvoch stranách hneì sa nájdu 

dvaja ºudia, ktorí majú ambície byÈ predsedami, 

k˘m v jednej je evidentné, Ïe bude len jeden 

predseda, ktor˘ bude v‰etk˘ch integrovaÈ. V 

slab‰ích a mal˘ch stranách aj tí ich politici niekedy 

tak voºne lavírujú, Ïe prejdú z jednej strany 

do druhej, a asi aj preto, Ïe tie straniãky nemajú 

nejak˘ pevn˘ ideov˘ a osobnostn˘ základ. 

UÏ by bol povedzme problém, keby niekto 

prestúpil z pravicovej strany do ºavicovej, hoci 

aj také sa stávalo, ale to uÏ potom pôsobí veºmi 

zvlá‰tne, keì niekto prejde vlastne do úplne 

iného politického spektra. Stávalo sa aj to v histórii 

– napríklad známy, ãasto citovan˘ a obdivovan˘ 

politik Winston Churchill to urobil dvakrát, 

Ïe prebehol k opaãnej strane, od konzervatívcov 

pre‰iel k liberálom a od liberálov sa potom 

zase vrátil ku konzervatívcom, ale to svedãilo 

o tom, Ïe Churchill bol sám sebou a v podstate 

nemal veºk˘ zmysel pre stranícky Ïivot. KeìÏe 

v‰ak v nejakej strane musel byÈ, tak bol 

akurát v tej, s ktor˘mi sa nepohádal, lebo on bol 

tam ãi onam stále sám sebou. 

Neviem, ãi by nebolo správne alebo uÏitoãné, 

aby dovtedy, neÏ vznikne – ak vznikne – jednotná 

pravicová strana, sa SDKÚ zriekla aj 

v názve toho K – teda kresÈanská –, ão aj tak 

v praxi jej politici dosÈ ignorujú. Nie preto, 

Ïe by sa mala zrieknuÈ v‰etk˘ch kresÈansk˘ch 

princípov, naopak, tie môÏu byÈ v mnohom 

dobr˘m základom pre uvaÏovanie a konanie 

jej politikov, ale skôr preto, aby zdôraznila, 

Ïe je otvorená aj väã‰ej spoloãenskopolitickej 

liberálnosti v zmysle väã‰ej obãianskej 

slobody. 

Ja nechcem krivdiÈ SDKÚ, ale myslím si, Ïe 

to písmeno K sa v jej názve ocitlo tak, Ïe sa aj 

názvom chcela ão najviac podobaÈ SDK. Len- 

Ïe v tom pôvodnom názve SDK to K neznamenalo 

kresÈansk˘, ale slovo koalícia. KeìÏe sa 

v‰ak nemohli staÈ koalíciou, tak pod to K vsunuli 

do názvu novej Dzurindovej strany slovo 

„kresÈanská“, lebo lep‰ie slovo na K im nepri‰- 

lo na um. Pritom ale hneì poãas vzniku strany 

sa prihodila tá kuriózna historka, keì vtedaj‰í 

podpredseda Eduard Kukan hovoril o sebe ako 

o ateistovi a preto vraveli, Ïe v rámci Slovenskej 

demokratickej a kresÈanskej únie je aj ateistická 

platforma. To, Ïe v kresÈanskej strane je ateistická 

platforma, mi pripadalo vtedy dosÈ zábav- 

74


& E W 

né, lebo potom by aj v Ku-klux-klane mohla byÈ 

ãerno‰ská platforma. Tak to asi celkom nie je 

moÏné, pokiaº berieme idey, ktoré nám predkladajú 

strany, váÏne. Napokon, ani tá nová strana 

by asi nemala ºudí deliÈ na princípe náboÏenstva, 

ãi sú kresÈania, alebo Ïidia, ale predov‰etk˘m na 

princípe, ãi sú praviãiari alebo ºaviãiari, preto- 

Ïe keby vznikla nová strana, o ktorej hovorím, 

ktorá by mala ambíciu integrovaÈ ºudí pravicového 

zm˘‰ºania, tak potom uÏ by samozrejme 

ani v jej názve to slovo kresÈansk˘ asi nemalo 

byÈ. Mimochodom, proti zjednocovaniu na báze 

postupného nabaºovania ìal‰ích strán hovorí aj 

to, Ïe uÏ samotn˘ názov by spôsoboval problémy, 

keìÏe uÏ teraz je SDKÚ-DS, lebo integrovali 

Demokratickú stranu, a keby integrovali 

povedzme e‰te aj KDH, tak by bola SDKÚ- 

DS-KDH, alebo ako by sa to potom volalo 

Ten názov by sa stále predlÏoval a kaÏdá pribratá 

strana by bola za ìal‰ou pomlãkou, takÏe pomaliãky 

uÏ by sa to nedalo ani vysloviÈ. 

Keì sa uvaÏuje o podstatn˘ch politick˘ch 

rie‰eniach v blízkej budúcnosti na Slovensku, 

vyt⁄ãa otázka: âo s SMK Na jednej strane 

sa tento subjekt tak nejako automaticky priraìuje 

k pravicov˘m stranám, hoci nechápem, 

na základe ãoho, ale na druhej strane 

stále veºmi siln˘ je v nej prvok etnick˘. Myslíte, 

Ïe záujmom zakladateºa novej strany, o 

ktorej sme hovorili, by malo byÈ, aby do nej 

získal aj politikov a voliãov SMK 

Politikov nie, ale ãasÈ voliãov asi áno. SMK 

je ‰pecifická strana, rovnako ako je Àou SNS, a 

to je tak˘ tandem, Ïe pokiaº bude SMK, tak 

bude aj SNS, a keì bude SNS, bude aj SMK, 

teda maìarská strana, nech sa uÏ volá akokoºvek. 

A budú sa ako Chip a Dale naháÀaÈ stále dookola. 

Pokiaº je to v ist˘ch medziach, tak by to 

bolo aj v poriadku, ale keì jedna alebo druhá 

bude maÈ príli‰ veºké preferencie, tak to bude 

svedãiÈ o tom, Ïe asi obãianska spoloãnosÈ na 

Slovensku nefunguje normálne, pretoÏe aj medzi 

maìarsk˘mi voliãmi sú praviãiari a ºaviãiari, 

ale v‰etci sú zjednotení v SMK, takÏe tam je 

siln˘ národn˘ princíp, ktor˘ je v rozpore s obãianskym. 

Je to slovenské ‰pecifikum, ktoré asi 

vypl˘va z nejak˘ch historick˘ch podmienok, 

tak ako v ·panielsku je baskická strana a v Írsku 

zasa nejaká Írska republikánska strana, tak- 

Ïe aj v in˘ch európskych krajinách môÏu byÈ takéto 

‰pecifické etnické strany, tie sú v‰ak v rozpore 

s obãianskym princípom. 

Nemali by sa teda predsa len tí, ktorí teraz 

patria k priaznivcom alebo k funkcionárom 

SMK, rozdeliÈ a ãasÈ z nich by pre‰la do strany, 

ktorá by nasledovala po SDKÚ a KDH, 

k˘m ºavicová ãasÈ do Smeru 

Áno, za normálnych okolností by to tak malo 

byÈ, Ïe by aj obãania maìarskej národnosti boli 

vlastne tak˘mi ist˘mi obãanmi ako sú slovenskí 

alebo rómski, a tí by sa stranícky zaradili pod- 

ºa toho, ãi sú praviãiari, alebo ºaviãiari, a e‰te by, 

samozrejme, mohli byÈ povedzme aj zelení, priãom 

je zaujímavé, Ïe u nás Strana zelen˘ch 

úplne absentuje, hoci tá by v kaÏdej normálnej 

krajine mala byÈ. Strana zelen˘ch nie je v podstate 

ani pravicová a ani ºavicová, ale je to taká 

zaujímavá farba, ktorá by mala byÈ tieÏ v parlamente 

zastúpená, najmä keì ãlovek vidí, ako sa 

devastuje na‰a zemeguºa. Práve preto som presvedãen˘, 

Ïe nejak˘ch zelen˘ch by sme, podºa 

mÀa, potrebovali, aby tro‰ku ochraÀovali prírodu 

a Ïivotné prostredie. Ale keì sa vrátim k 

tomu, o ãom sme hovorili, tak si myslím, Ïe asi 

e‰te dlh‰iu dobu bude v maìarskej ãasti populácie 

prevaÏovaÈ národn˘ alebo etnick˘ princíp. 

Nedá sa veºmi predpokladaÈ, Ïe by v krátkom 

ãase ºavicovo zm˘‰ºajúci politici alebo voliãi 

SMK pre‰li do Smeru, a pravicoví tam, kde je 

zatiaº SDKÚ a KDH. SMK zostane – ako som 

pred chvíºou naznaãil – minimálne dovtedy, 

k˘m tu bude SNS. 

Poãas úvah a rozhodovaní Európskej socialistickej 

strany, ãi prijme alebo neprijme 

Smer do svojho kruhu, jeden z jej vysok˘ch 

funkcionárov vyslovil smerom k Robertovi Ficovi 

zaujímav˘ podnet, aby sa pri vytváraní 

nejakej budúcej koalície spojil Smer-SD so 

SMK. Nezdá sa vám, Ïe to by mohol byÈ zárodok 

uvaÏovania o tom, Ïe by sa SMK pomaly 

presunula z pravicového do ºavicového zoskupenia 

Neviem, ale ja si myslím, Ïe Robertovi Ficovi 

je bliÏ‰í ten princíp, ktor˘ reprezentuje SNS, 

neÏ princíp, ktor˘ reprezentuje SMK. Ak vychádzam 

z doteraj‰ích verejn˘ch vystúpení Roberta 

Fica a z jeho osobnosti, tak sa mi nejaví veºmi 

ako pravdepodobné, Ïe by sa mohol spojiÈ s 

maìarskou men‰inovou stranou. Pravda, keby 

bol namiesto neho na ãele Smeru in˘ ãlovek, ten 

by moÏno mal bliÏ‰ie k Maìarom neÏ k Jánovi 

Slotovi. V tomto prípade to veºmi záleÏí od 

osobnostného princípu lídra takej silnej strany, 

ako je Smer-SD. Niekomu sú Maìari sympatickí 

a niekomu nie sú – a Robertovi Ficovi, tak sa 

mi to javí, sympatickí veºmi nie sú, takÏe by najmä 

preto s nimi do koalície ne‰iel. Ale keby sa 

mu sympatick˘mi stali, tak by pokojne mohol s 

nimi ísÈ – nemyslím si totiÏ, Ïe by bol nejak˘ zásadn˘ 

ideologick˘ spor medzi Smerom a SMK. 

Ak hovoríme teraz o Smere-SD, nedávno sa 

vyskytla zaujímavá, i keì, Ïiaº, nie veºmi ojedinelá 

situácia, a tá tieÏ môÏe – ale nemusí – 

so Smerom súvisieÈ. Keì odi‰iel z poslaneckého 

klubu SDKÚ-DS iste najslávnej‰í súãasn˘ 

slovensk˘ futbalov˘ rozhodca Micheº, ktor˘, 

mimochodom, sám seba v jednom rozhovore 

oznaãil za najlep‰ieho rozhodcu na svete, 

niektorí analytici a Ïurnalisti naznaãili, Ïe 

ho k tomuto kroku mohli in‰pirovaÈ tí vplyvní 

funkcionári Slovenského futbalového zväzu, 

ktorí vo veºkej miere inklinujú práve k 

Smeru. Nedarí sa Ficovej strane ovládnuÈ v 

poslednom ãase mnohé zaujímavé in‰titúcie 

a t˘m pre Roberta Fica a pre vedenie Smeru 

získavaÈ vplyv v najrôznej‰ích prostrediach, 

ão mu môÏe vynahradzovaÈ to, Ïe stále nemá 

sebe a Smeru v˘razne nakloneného ani jedného 

v˘znamnej‰ieho novinára 

ËaÏko povedaÈ, ale mne sa zdá, Ïe okolo toho 

pána rozhodcu je veºmi veºa nezodpovedan˘ch 

otázok. Ja neviem, aké boli vôbec jeho pohnútky, 

aby sa dal na politiku, ãi ho politika naozaj 

zaujíma, alebo len tak uvaÏoval, Ïe keì sa pridá 

k strane, o ktorej si moÏno vtedy myslel, Ïe 

bude znovu vládnou stranou, tak pre slovensk˘ 

futbal nieão vydobyje, keì uÏ nechcem povedaÈ, 

Ïe sám pre seba, ale – dajme tomu – budem milosrdn˘ 

a poviem, Ïe chcel dobre slovenskému 

futbalu a Ïe vìaka tomu, keì bude ãlenom vládnej 

strany, predpokladal, Ïe sa mu to podarí. A 

teraz keì vidí, Ïe jedno a moÏno aj dve funkãné 

obdobia SDKÚ vo vláde nebude, aspoÀ to tak 

vyzerá, tak uÏ vie, Ïe nebude ãlenom vládnej 

strany. A tak si jedného dÀa moÏno pomyslel, Ïe 

lep‰ie slovenskému futbalu poslúÏi inde ako v 

SDKÚ. 

Veºmi pekne ste to povedali... 

Dúfam, Ïe som bol dostatoãne diplomatick˘. 

A tak˘chto prípadov bude v blízkej budúcnosti 

moÏno aj niekoºko, Ïe ºudia, ktorí i‰li do politiky 

a do nejak˘ch funkcií, aby pomáhali nejak˘m 

svojim ãiastkov˘m záujmom, alebo nejakej uÏ‰ej 

skupine ºudí, tak moÏno pocítia, Ïe tejto uÏ‰ej skupine 

ºudí by pomohli lep‰ie, keby boli na strane 

nejakej vládnej strany, a nie na strane opoziãnej. 

Nedávno zhodou okolností uÏ aj Mikulá‰ 

Dzurinda pripustil, Ïe personálna politika v 

SDKÚ e‰te pred rokmi, teda pred predo‰l˘mi 

voºbami, pri zostavovaní kandidátky nebola 

naj‰Èastnej‰ia. MôÏe dnes vôbec vedenie 

tej ãi onej strany nejako dosiahnuÈ alebo zariadiÈ, 

aby sa do strany medzi jej ãlenov, a 

najmä t˘ch, ktorí majú byÈ v nejak˘ch funkciách, 

dostali naozaj len ºudia s vnútorn˘m 

presvedãením, teda takí, ktorí majú v hlave 

nejaké idey a spoloãenské ciele a plány alebo 

dokonca aj projekty uskutoãniteºné touto 

stranou Alebo, podºa vás, prevaÏujú tí, ktorí 

sa usilujú o vstup do strany len zo zi‰tn˘ch 

dôvodov a oãakávajú, Ïe strana im pomôÏe 

splniÈ nejaké osobné Ïelania 

No, to je, samozrejme, veºk˘ problém kaÏdej 

vládnej strany – alebo strany, ktorá tak vyzerá, 

Ïe bude vládna –, Ïe keì sa k nej niekto pridá, 

tak sa dá veºmi ÈaÏko zistiÈ, ãi tam i‰iel zo zi‰tn˘ch 

dôvodov, alebo z nejak˘ch principiálnych, 

a väã‰inou aÏ potom pobyt v opozícii, tobôÏ 

dlh‰í pobyt, ukáÏe, aké boli skutoãné pohnútky 

dotyãného. Pochopiteºne, Ïe moc mnoh˘ch ºudí 

priÈahuje a keì niekto vstupuje do vládnej strany 

vo fáze, keì je vo vláde, tak ãlovek minimálne 

musí byÈ opatrn˘ a obozretne sa zam˘‰ºaÈ nad 

dôvodmi, ktoré ho k tomu vedú. Ale to uÏ by mal 

byÈ, podºa mÀa, predseda poprednej politickej 

strany dostatoãne skúsen˘ na to, aby takéto pohnútky 

záujemcu o ãlenstvo vedel predpokladaÈ 

a podºa mÀa to nie je zase aÏ také zloÏité zistiÈ, 

lebo staãí sa pozrieÈ do, v úvodzovkách poviem, 

„kádrového posudku“ dotyãného kandidáta. A 

keì sa zistí, Ïe uÏ bol medziãasom aj – a teraz 

naozaj nehovorím o nikom konkrétnom – v komunistickej 

strane, keì to bolo v˘hodné, a prípadne 

e‰te predt˘m bol z neho nejak˘ veºk˘ 

zväzácky funkcionár, a potom zasa Ïe bol funkcionárom 

Verejnosti proti násiliu, keì zase bolo 

módne toto politické zdruÏenie – a zase odtiaº 

odi‰iel, keì uÏ ani VPN nebola módna, tak sa dá 

zistiÈ, ãi sú ºudia, ktorí vÏdy utekajú tam, kde je 

moc, zi‰tní, alebo nie. Dá sa to pomerne r˘chlo 

zistiÈ podºa toho, ako sa ºudia v celom svojom 

Ïivote správali, ãi i‰li za funkciami a kariérou, 

alebo aj za nieãím in˘m. BohuÏiaº, do strán sa 

väã‰inou hlásia karieristi – isté je, Ïe nekarieristi 

tam nejdú. 

Vladimír Meãiar uÏ dlho navrhuje – zatiaº 

bezúspe‰ne –, aby sa prijal zákon, podºa ktorého 

by poslanec, ak vystúpi z poslaneckého 

klubu, musel vrátiÈ strane, za ktorú ho do NR 

SR zvolili, mandát. V Rakúsku viacerí poslanci 

– e‰te pred vyhlásením predãasn˘ch volieb 

– vystúpili zo svojej strany, ale, aspoÀ ako som 

ja zaregistroval, hneì aj oznámili, Ïe odchádzajú 

i z parlamentu. KeìÏe u nás nie je taká 

politická kultúra, ktorá by nútila politikov ko- 

75


& E W 

naÈ podºa nejak˘ch vy‰‰ích morálnych zásad 

a podºa toho, ako ich konanie posúdia obãania, 

nebolo by správnym rie‰ením Meãiarov 

návrh akceptovaÈ 

Viete, kaÏd˘ tento prípad je, samozrejme, 

veºmi individuálny a mal by sa posudzovaÈ tro‰- 

ku ‰pecificky. Ale môj principiálny názor je ten, 

Ïe som proti straníckemu diktátu, ãiÏe som svojím 

spôsobom za to, aby v parlamente sedeli konkrétni 

individualizovaní ºudia, a nie predæÏené 

ruky predsedu strany. TakÏe si v zásade nemyslím, 

Ïe by mal poslanec, ktor˘ odíde z poslaneckého 

klubu alebo zo strany, vrátiÈ mandát. Ja 

si skôr myslím, Ïe je správne, ak by v parlamente 

boli ºudia, ktorí by sa museli zodpovedaÈ, 

ako je to aj napísané v ústave, iba svojmu svedomiu, 

a oveºa menej vedeniu strany, pretoÏe 

podºa mÀa momentálne to je veºk˘ problém, a 

nielen u nás, Ïe krajinám vládnu strany a nie konkrétni 

ºudia. Tie hlasovacie mechanizmy, keì 

predseda povie, Ïe za toto hlasujeme a v‰etci hlasujú 

„za“, sú mi veºmi nesympatické. Aj keì z 

pohºadu strany veºmi praktické. 

VráÈme sa teraz e‰te – hoci dosÈ veºk˘m oblúkom 

– k cirkevnej tematike, s ktorou sme 

dnes v podstate zaãínali. Vo Veºkej Británii v 

anglikánskej cirkvi po päÈsto rokoch povolili 

aj Ïenám, aby ich mohli vysvätiÈ za biskupky. 

Vo Vatikáne hneì na to zareagovali, samozrejme, 

s nevôºou, a naznaãili, Ïe to môÏe 

skomplikovaÈ zblíÏenie rímskych katolíkov s 

anglick˘mi kresÈanmi. Máte na to nejaké svoje 

necirkevné vysvetlenie, preão je vo Vatikáne 

tak˘ odpor k tomu, aby sa Ïeny stali vy‰- 

‰ími duchovn˘mi ãiniteºkami Obãas sa predkladá 

verejnosti ako jeden z argumentov tohto 

odporu k Ïenám to, Ïe JeÏi‰ Kristus nemal 

medzi apo‰tolmi Ïiadnu Ïenu a Ïe v‰etci jeho 

blízki spolupracovníci boli teda muÏi. Neviem, 

je to dosÈ siln˘ argument 

Existuje také príslovie, Ïe kam ãert nemôÏe, 

po‰le Ïenu. TakÏe keby sme vychádzali z tohto 

príslovia, tak konajú správne. Ale naozaj z hºadiska 

dne‰nej doby je tento vzÈah k Ïenám tak˘ 

anachronizmus, ak˘, povedal by som, Ïe nemá 

obdoby. Na druhej strane, samozrejme, katolícka 

cirkev je dvojtisícroãná ustanovizeÀ a má 

svoje veºké historické skúsenosti, ktoré sú skoro 

neporovnateºné s ãímkoºvek in˘m. Niet inej 

in‰titúcie, ktorá by mala takú historickú skúsenosÈ, 

ktorá kontinuálne funguje toºk˘ ãas ako vatikánska 

náboÏenská in‰titúcia. TakÏe moÏno 

majú takú skúsenosÈ, Ïe ak do nieãoho váÏneho 

zaãala nejaká Ïena hovoriÈ, tak sa to neskonãilo 

dobre. Napokon, moÏno by sme kaÏd˘ z nás 

vedeli povedaÈ aj zo Ïivota také prípady, Ïe do 

muÏského kolektívu pri‰la jedna alebo dve Ïeny 

a tie dve dokázali rozdeliÈ v‰etk˘ch muÏov minimálne 

na dva tábory. Îena v muÏskom kolektíve 

je vÏdy tro‰ku akoby jablkom sváru, ku 

ktorému tí muÏi musia zaujaÈ nejaké stanovisko, 

a to môÏe byÈ buì pozitívne, alebo negatívne. 

TakÏe ãi má katolícka cirkev takú skúsenosÈ, Ïe 

v histórii to nezvyklo dobre dopadnúÈ, keì Ïena 

vstúpila do kolektívu, ão je vyjadrené v spomínanom 

slovenskom prísloví – Kam ãert nemô- 

Ïe, po‰le Ïenu – to neviem. Ale isté je, Ïe v dne‰- 

nom svete tento postoj k Ïenám pôsobí veºmi 

anachronicky a tro‰ku pripomína nejak˘ Taliban, 

Ïe Ïena musí ísÈ len tri kroky za muÏom, a aj to 

e‰te zahalená. Ale ako hovorím, moÏno sa naozaj 

v katolíckej cirkvi vychádza zo Ïivotnej skúsenosti. 

Ja som sa raz úprimne op˘tal Franti‰ka Miklo‰ka, 

keì bol e‰te slobodn˘ – a, ako viete, slobodn˘ 

bol dlho –, preão sa neoÏenil, a on mi odpovedal, 

Ïe sa neoÏenil preto, lebo mal takú Ïivotnú 

skúsenosÈ, Ïe v‰etci, ktorí boli za komunizmu 

v tajnej cirkvi a oÏenili sa, tak skôr alebo 

neskôr pod vplyvom manÏelky a prípadne jej 

rodiny z toho vycúvali. Tá manÏelka mu totiÏ povedala: 

Teraz vidí‰ – kvôli tomu, Ïe ty si v tajnej 

cirkvi, tak nám syna nezobrali na ‰kolu. Alebo: 

teba vyhodili z práce a my dcére potrebujeme 

kúpiÈ nové topánky, kde zoberieme na ne peniaze 

TotiÏ, pokiaº boli v priamom odpore proti 

komunistickému reÏimu, tak z pochopiteºn˘ch 

dôvodov t˘ch peÀazí nemali veºa, lebo 

boli odstavení. A tak tie ich manÏelky ako taká 

tichá voda kvapkali a kvapkali, aÏ tí dotyãní z 

toho vycúvali. Jedinou v˘nimkou v tomto smere 

bol Ján âarnogursk˘, ktor˘ bol Ïenat˘ a napriek 

tomu zostal nezlomn˘ vo vzÈahu k reÏimu, 

ale nikto in˘. Tak mi to Miklo‰ko uvádzal ako 

dôvod svojho neÏenenia v ãasoch, keì byÈ v disente 

bolo spojené s mnoh˘mi nepríjemnosÈami 

a s rôznym strádaním. Preto ja pripú‰Èam aj tú 

moÏnosÈ, Ïe dvetisícroãná skúsenosÈ katolíckej 

cirkvi je taká, Ïe pokiaº sa okolo váÏnych a dôleÏit˘ch 

vecí zaãala motaÈ nejaká Ïena, tak ten 

kolektív uÏ nefungoval dostatoãne efektívne a 

prípadne sa aj rozhádal. Ale keì to teraz v anglikánskej 

cirkvi bude dvetisíc rokov dobre fungovaÈ 

aj so Ïenami-biskupkami, tak moÏno potom 

zmení názor aj katolícka cirkev (smiech) ... 

Je téma, s ktorou, priznám sa, si neviem poradiÈ. 

Na jednej strane ako ãlovek nemám 

chuÈ o nej vôbec hovoriÈ, na druhej strane ako 

novinár cítim, Ïe ju nemôÏem ani v na‰om 

dialógu vynechaÈ. TakÏe skúsim – ak sa mi to 

podarí – nejako citlivo. Okolo tragickej havárie 

moderátora RasÈa Îitného, pri ktorej 

zabil dieÈa, najmä bulvár úplne vybuchol v˘ãitkami 

k elegantnému mladému muÏovi. Ale 

ãítal som aj naliehavú v˘zvu nejakého neznámeho 

kÀaza, ktor˘ Ïiadal ºudí, aby sa vcítili 

do Îitného situácie a aby nevyvolávali k 

nemu nenávisÈ. On nehovorí o tom, Ïe mu 

majú odpustiÈ, tak ìaleko neza‰iel, aspoÀ v 

tom, ão som ãítal, ale je proti nenávisti. My sa 

k ãomu alebo ku komu prikloníme 

Tak v tomto prípade si myslím, Ïe s t˘m kÀazom 

sa dá úplne súhlasiÈ, lebo pokiaº nepripú‰- 

Èame takú moÏnosÈ, Ïe bulvár koná naozaj z ãisto 

humanitn˘ch a neviem ak˘ch mravn˘ch princípov, 

ão si asi nemyslíme, a skôr si myslíme, 

Ïe tie titulky sú také preto, aby predávanosÈ t˘ch 

novín bola ão najväã‰ia, musíme to zobraÈ tak, 

Ïe im ani tak nejde o ºudskú tragédiu, ktorú Îitn˘ 

spôsobil, ako skôr o to, aby sa ich noviny rozchytali. 

Keì bude ten titulok tak˘, Ïe Zabijeme 

Èa! ão vraj povedal niekto z rodiny toho m⁄tveho 

chlapca, tak si myslia, a asi to majú aj odskú- 

‰ané, Ïe predajú podstatne viac t˘ch svojich novín, 

ako keby dali tak˘ titulok, Ïe Stala sa ºudská 

tragédia... Pre nich to vyzerá lep‰ie, keì je 

to takto expresívne uÏ na titulke. Ale je to skutoãne 

hyenizmus, lebo na jednej i druhej strane 

sa odohrala obrovská tragédia. Samozrejme, Ïe 

keì som ãítal rozhovor s RasÈom Îitn˘m, tak ma 

‰okovali jeho názory na r˘chlu jazdu. Bolo pre 

mÀa jednoznaãne zaráÏajúce, keì povedal, Ïe 

r˘chla jazda v Àom vyvoláva adrenalín a to on 

potrebuje. Tak to mi nebolo dvakrát po vôli a nemyslím 

si, Ïe ãlovek by sa mal umelo „vyhecovaÈ“ 

nejak˘m adrenalínom, aby potom preÏíval 

pocit blaÏenosti. A aj na pozadí t˘chto jeho ná- 

zorov je hrozné, ão sa stalo a myslím si, Ïe za 

to bude musieÈ, bohuÏiaº, zná‰aÈ dôsledky. Teraz 

ma v‰ak najviac zaujíma to, ako sa on postaví 

k tomuto celému, keì bude v takom stave, 

Ïe sa bude môcÈ k tomu, ão vykonal, postaviÈ s 

pln˘m vedomím: ãi sa k tomu postaví kajúcne, 

Ïe „Áno, spôsobil som nieão takéto hrozné a zaslúÏim 

si za to trest...“ Alebo bude hºadaÈ spôsoby, 

ako sa z toho vykrútiÈ a vyjsÈ prakticky bez 

trestu. Tam sa potom bude lámaÈ jeho charakter, 

ãi sa postaví k tomu, ão sa stalo, chlapsky a povie 

si: Budem zná‰aÈ dôsledky svojich ãinov... 

Alebo sa bude snaÏiÈ z toho zbabelo vykrútiÈ. To 

je z celého problému taká základná otázka, ktorá 

mÀa najviac zaujíma. Ale na druhej strane tieto 

hyenistické názory, ãi uÏ novinárov alebo 

úãastníkov mnoh˘ch internetov˘ch diskusií, ma 

aÏ tak veºmi nezaujímajú, skôr ma do hæbky 

du‰e zarmucujú. 

Ak vás teda zaujíma – pravdu povediac, mÀa 

tieÏ –, ako sa zachová, keì zaãnú vy‰etrovaÈ 

jeho nehodu, moÏno sa uÏ zam˘‰ºate aj nad 

t˘m, ão ho to v‰etkého najviac bude du‰evne 

muãiÈ Îe pri jeho havárii zahynulo malé 

dieÈa Alebo to, Ïe – ak ho uznajú vinn˘m – 

pôjde dokonca moÏno do väzenia Alebo to, 

Ïe si moÏno nikdy nebude môcÈ sadnúÈ do 

moderátorského ‰túdia za mikrofón a za kameru, 

tak ako sa to stalo, hoci v in˘ch súvislostiach, 

jeho predchodcovi, tieÏ moderátorovi 

Markízy, ªubomírovi Karáskovi, ktor˘ 

sa vraj doteraz uãí hovoriÈ, a uÏ je niekoºko 

rokov odvtedy, ão sa mu to stalo 

Neviem, to by bolo absolútne strieºanie od 

pása, k tomu ma nedotlaãíte. Bude zaujímavé 

sledovaÈ, ão on urobí, ale aby som ja teraz hádal, 

Ïe to urobí takto a takto – nie, na to ma nedostanete. 

Keì budem chcieÈ triafaÈ, tak si podám 

‰portku, ale nebudem hádaÈ, ão budú ºudia 

robiÈ v komplikovanej situácii. Budem sa sna- 

ÏiÈ sledovaÈ jeho kroky a potom, keì sa nejako 

zachová, môÏeme o tom hovoriÈ, ale aby sme my 

predpokladali, ão urobí a potom z toho hypotetického 

predpokladu vyvodzovali daão ìal‰ie, to 

uÏ je tenk˘ ºad, na ktor˘ ja nejdem. 

A to by ste aspoÀ vedeli alebo chceli povedaÈ, 

ako by ste pravdepodobne zareagovali vy, 

keby ste sa dostali do takejto prekérnej situácie 

Neviem. Najhor‰ie na situácii RasÈa Îitného 

je, Ïe to nie je buì – alebo, ale Ïe to je aj – aj. 

MôÏem v‰ak povedaÈ, Ïe asi by som si dosÈ 

trieskal hlavu, keìÏe by to znamenalo, Ïe som 

konal veºmi nerozváÏne. BohuÏiaº, v Ïivote sa 

to stáva. Nech prv˘ hodí kameÀom, kto nikdy niã 

nerozváÏne neurobil, lebo staãí sekunda nepozornosti 

a dostanete sa do veºkej nepríjemnosti. 

To by som zase klamal, keby som tvrdil, Ïe 

som nikdy v Ïivote neprekroãil povolenú r˘chlosÈ. 

Ale mám také svoje Ïivotné zásady, ktoré 

sa snaÏím dodrÏiavaÈ, a to aj pri ‰oférovaní, napríklad 

Ïe nepredbieham, keì nevidím. A zatiaº 

ma to nejako ochránilo. Ale kto sadne za volant, 

ÈaÏko môÏe povedaÈ, Ïe sa mu niã nemôÏe staÈ. 

A to je tak tro‰ku aj na ospravedlnenie RasÈa Îitného, 

Ïe asi nikto, kto si sadol za volant, nemô- 

Ïe povedaÈ, Ïe jemu by sa niã také nemohlo 

staÈ. Mohlo. Ale keì sa to uÏ stane, treba sa k 

tomu postaviÈ chlapsky. To je v‰etko, ão k tomu 

môÏem povedaÈ. 

S Oliverom Andrásym 

uvaÏoval Ernest Weidler 

76

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E 

Tento spôsob leta nebol nudn˘ 

Napísal by moÏno Vladislav Vanãura, keby 

bol toto leto politick˘m komentátorom. Lebo 

napriek parlamentn˘m prázdninám a olympijsk˘m 

hrám nenastal pokoj zbraní ani doma, 

ani v zahraniãí. 

Na ‰tarte leta boli ústavní sudcovia 

Bizarnú ‰tartovaciu pi‰toº do letn˘ch prázdnin 

mali v rukách ústavní sudcovia, keì rozhodli, 

Ïe s v˘rokom o zákone o preukazovaní 

pôvodu majetku poãkajú do septembra, 

keì sa bude môcÈ na vynesení v˘roku osobne 

zúãastniÈ aj predseda NR SR Pavol Pa‰ka. 

Nejasností okolo tohto rozhodnutia bolo viacero 

– spoãiatku sa zdalo, Ïe ústavní sudcovia 

uÏ vedia, ako rozhodnú, prinajmenej oznamovanie 

rozhodnutia na presnú hodinu 

tomu nasvedãovalo. O deÀ neskôr vy‰lo najavo, 

Ïe „v predmetnej veci e‰te v tajnom 

hlasovaní pléna Ústavného súdu SR nebolo 

rozhodnuté“. Oveºa komplikovanej‰ia situácia 

v‰ak nastane po rozhodnutí Ústavného 

súdu – lebo zákon (alebo jeho ãasti) sú v súlade 

s ústavou alebo nie. Prv˘ variant nedá 

spávaÈ mnoh˘m ºuìom z podsvetia alebo r˘chlokvasenej 

zbohatlíckej elity a zákon o preukazovaní 

pôvodu majetku sa stane súãasÈou 

mnoh˘ch nielen politick˘ch súbojov. Ak je 

v‰ak zákon ako celok, alebo jeho niektoré paragrafy 

protiústavné, spokojní budú síce predsedovia 

SNS a ªS-HZDS, ktorí sa netajili 

v˘hradami voãi zákonu, v opaãnej situácii 

bude predseda Smeru-SD Robert Fico, pod- 

ºa ktorého vyjadrení je preukazovanie pôvodu 

majetku jeho srdcovou záleÏitosÈou a bude 

musieÈ sa s problémom pochybne získan˘ch 

majetkov nejak˘m spôsobom vyrovnaÈ. MôÏe 

síce povedaÈ, Ïe proti rozhodnutiu ústavn˘ch 

sudcov niã nezmôÏe ani on, ale veºmi t˘m 

svojich priaznivcov nepote‰í. TobôÏ, ak bude 

musieÈ nájsÈ spôsob, ako dôveryhodne reagovaÈ 

na oãakávan˘ návrh takéhoto zákona z 

dielne Konzervatívnych demokratov Slovenska. 

Hoci keby ústavní sudcovia rozhodli, Ïe 

zákon sa musí t˘kaÈ iba majetku získaného od 

dátumu jeho úãinnosti iksypsilon, pote‰ili by 

sa mnohí. A mnohí z t˘ch mnoh˘ch by boli 

koneãne za vodou. 

Malá h⁄ba p˘ta viac 

Ani letn˘ spánok nezabránil tomu, aby sa 

slovenská politická scéna obohatila o jeden 

politick˘ subjekt a o diskusiu o pripravovanej 

liberálnej strane. Viacero politológov a 

analytikov sa nazdáva, Ïe „na Slovensku existuje 

voºn˘ priestor na vznik novej politickej 

strany, ktorá by mohla uspieÈ v parlamentn˘ch 

voºbách. Ch˘ba v‰ak osobnosÈ, ktorá by za 

t˘mto zoskupením stála“, tvrdia títo analytici 

a sãasti majú pravdu. Je zjavné, Ïe ºah‰ie 

sa presadzuje strana, ktorá má na ãele v˘raznú 

a mediálne známu osobnosÈ – nemenej dôleÏité 

sú v‰ak aj my‰lienky, ktoré takáto osobnosÈ 

a jej personálne okolie presadzuje. Ak sa 

na Slovensku diskutuje o ch˘bajúcej strane, 

zväã‰a sa diskusie t˘kajú absencie liberálnej 

strany – lebo v NR SR sú strany akékoºvek, 

len nie liberálne. âo je vzhºadom na minulosÈ 

liberálnych projektov (VPN, ODÚ, AD, 

ANO) a na ich v˘znamn˘ prínos pri reformovaní 

komunistického alebo meãiarovského 

Slovenska predsa len prekvapujúce. Posledn˘m 

politikom, ktor˘ verejne deklaroval liberálnu 

orientáciu svojej strany, bol Pavol Rusko, 

u ktorého v‰ak nikto nepochyboval, Ïe 

túto orientáciu si mediálny magnát vybral aj 

preto, Ïe bola voºná. A Ïe pod liberalizmus ruskovského 

razenia bolo moÏné skryÈ aj archeologick˘ 

prieskum buldozérmi v záujme 

kórejského investora. Na druhej strane treba 

priznaÈ, Ïe v spore o vatikánskej zmluvy a interrupãn˘ 

zákon bol Rusko jedin˘m predsedom 

parlamentnej strany, ktor˘ úprimne zastával 

liberálne postoje. 

Najãerstvej‰ím pokusom o vybudovanie 

liberálnej strany sa netají Róbert Nemcsics – 

ak sa ako o ãerstvom pokuse dá hovoriÈ o projekte, 

ktor˘ sa rodí uÏ tretí rok. Je nepochybné, 

Ïe najnov‰í trend vytvoriÈ zo Slovenska 

ak˘si paternalistick˘ ostrov, si priam vyÏaduje 

aj liberálne orientovaného protivníka, lebo 

predov‰etk˘m liberálna strana môÏe byÈ autentick˘m 

odporcom v‰etk˘ch tak˘chto pokusov. 

„Okrem osobnosti na presadenie sa v najbliÏ‰ích 

voºbách v‰ak zrejme naãim e‰te niekoºko 

detailov – prehºadné transparentné financovanie 

(bez cash v trezoroch podnikate- 

ºov a finanãn˘ch skupín); tím lídrov, lebo na 

stranu jedného ãloveka – v‰evedka liberálni 

voliãi pozitívne nezareagujú; lídrov, ktorí sú 

osobnosÈami v kºúãov˘ch rezortoch (ekonomika, 

bezpeãnosÈ, legislatíva, sociálne veci, 

zdravotníctvo, kultúra, médiá...) a vedia so 

svojím okolím zrozumiteºne a dôveryhodne 

komunikovaÈ; lídrov, ktorí nemajú maslo na 

hlave z obdobia meãiarizmu a Dzurindov˘ch 

vlád, aby mohli slobodne a bez bumerangového 

efektu poukazovaÈ na ‰kandály v‰etk˘ch 

doteraj‰ích vlád, aj súãasnej; zhodn˘ alebo 

aspoÀ pribliÏn˘ postoj k doteraj‰ím reformám; 

zhodu na kºúãov˘ch problémoch súãasnej 

spoloãnosti (reformy, informaãná spoloãnosÈ, 

bioetické otázky, ochrana súkromného 

vlastníctva, sloboda prejavu, priateºsk˘ ‰tát); 

zhodn˘ alebo aspoÀ pribliÏn˘ postoj ku kºúãov˘m 

historick˘m a politick˘m udalostiam 

20. storoãia (1918, 1938, 1948, 1989, 1998); 

dôveryhodné osobnosti v regiónoch, ktoré 

dokáÏu pritiahnuÈ voliãov a neodradia ich 

svojou doteraj‰ou ãinnosÈou (kaÏd˘ o kaÏdom 

nieão vie); aspoÀ minimálnu priazeÀ ãi objektivitu 

mienkotvorn˘ch médií, ktoré sa nedajú 

kúpiÈ ich politick˘mi protivníkmi...“ 

âo nie je na jednu novú stranu práve málo 

– ale ak má byÈ liberálna strana len premaºovanou 

podobou toho, ão tu uÏ máme, nech 

rad‰ej ani nevznikne. ëal‰í neúspech liberálnej 

strany by mohol byÈ pre liberalizmus na 

Slovensku smrteºn˘. 

Iná situácia je v konzervatívnom priestore. 

Pod vedením ‰tyroch odídencov z KDH bola 

na ministerstve vnútra zaregistrovaná nová 

strana – Konzervatívni demokrati Slovenska. 

Ich prezidentsk˘ kandidát Franti‰ek Miklo‰- 

ko v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér v podstate 

vyãerpávajúco vysvetlil dôvody svojej 

kandidatúry, aj vzniku novej konzervatívnej 

strany: „Z KDH sme odi‰li zo zásadn˘ch dôvodov 

– preto, lebo sme nadobudli presvedãenie, 

Ïe v KDH uÏ nie je ten étos idealizmu, 

v akom sme tam Ïili po cel˘ ãas a nechcelo 

sa nám pohybovaÈ v tej novej polohe, chceli 

sme sa nejako pokúsiÈ udrÏaÈ tento typ politiky 

na slovenskej politickej scéne. âiÏe beriem 

tú kandidatúru váÏne, ale vnímam ju aj 

ako súãasÈ ná‰ho príbehu po odchode z KDH. 

To znamená, Ïe sa pokú‰ame aj cezo mÀa ako 

prezidentského kandidáta, potom aj cez voºby 

do Európskeho parlamentu a do slovenského 

parlamentu udrÏaÈ tento typ politiky v hre. 

Myslím si, Ïe sme sa spolu s âarnogursk˘m 

zaslúÏili o to, Ïe politika kresÈansk˘ch demokratov 

sa stala trvale prítomnou aj v zmysle 

ideovom. Myslím si, Ïe v slovenskej krajine, 

ktorá chce byÈ pluralitná, ale teraz to hovorím 

z druhej strany, teda nechce byÈ len liberálnoobãianska, 

chce maÈ aj konzervatívne zastúpenie, 

by sa nemal vyprázdÀovaÈ tento priestor, 

ktor˘ hovorí o symbole krajiny. Prezident 

republiky ako hlava ‰tátu je v prvom rade 

symbolom krajiny.“ Analytici síce pochybujú, 

Ïe práve KDS bude novou parlamentnou 

stranou, nie v‰ak o tom, Ïe obohatia politickú 

diskusiu na Slovensku. 

Dve zmeny vo vláde 

Vláda stabilnej koalície, akú Slovensko uÏ 

dávno nemalo, sa poãas letn˘ch dní zmenila 

na dvoch postoch – svoje kreslo stratil minister 

Ïivotného prostredia Jaroslav Izák (SNS), 

lebo si to Ïelal premiér Robert Fico a predseda 

SNS Ján Slota to akceptoval, a ministerka 

pôdohospodárstva Zdenka Kramplová, 

lebo si to Ïelal Vladimír Meãiar a akceptoval 

to premiér, lebo tak znie koaliãná dohoda. 

77


Okolnosti odchodu oboch ministrov v‰ak 

boli diametrálne odli‰né – nominant SNS 

opustil ministerstvo pre neetické ãerpanie z 

environmentálneho fondu – nie pre poru‰enie 

zákona, to nezaznamenal ani predseda 

vlády, ale pre neetické konanie pri ãerpaní. 

Zdenka Kramplová zasa opú‰Èa svoj post ministerky 

pre ãudné narábanie s darcovsk˘mi 

peniazmi pre ªS-HZDS a podivn˘ takmer miliardov˘ 

tender na ministerstve pôdohospodárstva. 

Exministerka Kramplová tvrdila, Ïe 

odmietla stranícky klientelizmus, Meãiar zasa 

na tlaãovke odmietol, Ïe by niekto zo straníckych 

orgánov do neho zasahoval. Naopak 

zdôraznil, Ïe suma 900 mil. korún (29,9 milióna 

eur) bola vysoko nadhodnotená a Ïe od 

Kramplovej Ïiadal o nápravu v tendri. Tá 

v‰ak nemala spoãívaÈ v tom, Ïe víÈazom tendra 

bude niekto in˘. Podºa neho mala zru‰iÈ 

podprahov˘ tender a vypísaÈ nov˘, riadny. Pozoruhodné 

veci sa dejú na Slovensku a vraj 

niet niã nové pod slnkom (Kazateº). 

Je to bizarné kon‰tatovanie, ale skutoãne aÏ 

budúcnosÈ a polícia môÏu dokázaÈ, kde je 

pravda v tomto spore o pozadie miliardového 

tendra – to v‰ak bude musieÈ polícia postupovaÈ 

oveºa dôslednej‰ie ako napríklad v 

prípade Rafajovho podpisovania za predsedu 

Slotu. 

Porovnateºne zaujímavé ako sú odchody 

ministrov, sú aj ich zotrvávania vo funkciách. 

Podºa zistení médií a opozície sú najviac atakovan˘mi 

ãlenmi vlády minister spravodlivosti 

·tefan Harabin a ministerka práce, sociálnych 

vecí a rodiny Viera Tomanová. K˘m 

o Harabinovom zotrvaní vo funkcii sa rozhodne 

na mimoriadnej septembrovej schôdzi, 

Vieru Tomanovú takáto procedúra zrejme 

e‰te ãaká. IsteÏe, nedá sa oãakávaÈ, Ïe by 

práve títo dvaja ãlenovia Ficovho kabinetu 

mali namále – napokon, premiér uÏ na ich adresu 

vyriekol, Ïe za ministrom Harabinom 

stojí celou svojou váhou a ak ministerka Tomanová 

spáchala zloãin, berie ho na seba. 

Kverulant a detailista by si moÏno preãítal návrh 

na odvolanie ministra Harabina a pozornej‰ie 

v‰imol, preão polícia obvinila riaditeºku 

neziskovky Privilégium zo subvenãného 

podvodu – ale to predseda vlády nie je. 

A tak mimoriadne schôdze budú zrejme 

plniÈ úlohu postupného nahlodávania imidÏu 

premiérov˘ch chránencov – a informácie a 

obvinenia, ktoré na t˘chto schôdzach odznejú, 

budú postupne nahlodávaÈ aj imidÏ ochrancu 

oboch obviÀovan˘ch ministrov. ObviÀovan˘ch 

z nie bezv˘znamn˘ch skutkov. Preto 

je nenáleÏité oãakávaÈ, Ïe premiérov nepo‰kvrnen˘ 

imidÏ sa prejaví oãistou imidÏu 

Harabina a Tomanovej, skôr naopak, ‰kvrny 

na imidÏi oboch ãlenov vlády presiaknu ãasom 

aj na belostné rúcho predsedu vlády. 

Ale kto uÏ na Slovensku hºadí za roh, nebodaj 

za ten druh˘ 

Ústavn˘ súd, po druhé 

PozmeÀujúci návrh poslanca Petra Pelegriniho, 

ktor˘m bola ãudn˘m spôsobom na trojnásobok 

roz‰írená sieÈ diaºnic a r˘chlostn˘ch 

ciest, na ktorej moÏno stavaÈ na súkromn˘ch 

pozemkoch aj bez dohody s ich vlastníkmi, 

ukázal v podivnom svetle v prvom pláne 

opoziãn˘ch poslancov, ktor˘m tento pofidérny 

pokus nemal uniknúÈ, ale aj ústavn˘ch 

sudcov. Problém je v tom, Ïe pri rokovaní o 

návrhu opoziãn˘ch poslancov z KDS, ktorí 

navrhovali ústavnú formu zákona o preukazovaní 

pôvodu majetku, sa koaliãní poslanci 

dohodli, Ïe poãkajú na rozhodnutie Ústavného 

súdu o (proti)ústavnosti pôvodného zákona 

– ktorého úãinnosÈ Ústavn˘ súd pozastavil 

krátko po prijatí podania dvoch skupín poslancov. 

A tak napriek siln˘m reãiam o potrebe 

takéhoto zákona Národná rada ãaká na 

rozhodnutie ústavn˘ch sudcov – dokonca o 

dva mesiace dlh‰ie, ako bolo pôvodne plánované. 

V podobnej legislatívnej situácii sa 

v‰ak zachovali inak – a na pochybnosti o 

protiústavnosti zákona o ur˘chlenej v˘stavbe 

diaºnic, a na podanie podnetu opoziãn˘ch 

poslancov, nereagoval rovnako ani Ústavn˘ 

súd. Naopak, v ãase, keì e‰te ústavní sudcovia 

ani len zìaleka nerozhodli o tom, kedy sa 

problému budú venovaÈ (a dokonca ani nepozastavili 

jeho úãinnosÈ), prijali koaliãní poslanci 

podivn˘m manévrom ìal‰iu zákonnú 

normu, roz‰irujúcu podozrenie o protiústavnej 

v˘stavbe ìal‰ích tristo kilometrov diaºnic 

a r˘chlostn˘ch ciest. 

Pouãenia sa núkajú dve – pohotovosÈ koaliãn˘ch 

poslancov a ústavn˘ch sudcov je príkladná, 

ak ide o majetok najbohat‰ích ºudí na 

Slovensku. Po druhé, ak ide o majetok neznámych, 

nie veºmi vplyvn˘ch a voliãsky nepoãetn˘ch 

vlastníkov pozemkov, blíÏi sa r˘chlosÈ 

koaliãn˘ch poslancov a ústavn˘ch sudcov 

k nule. 

A hoci Ivan Ga‰paroviã spomínan˘ zákon 

poslancom vrátil, len veºmi málo pozorovateºov 

sa nazdáva, Ïe bude v tomto súboji 

úspe‰n˘. Hlava ‰tátu sa zachovala tak, ako sa 

mala. Kedy tak urobí sudcovská elita 

Róbert Kotian 

78


Ja som baník (robotník, 

komunista, katolík) – kto je viac 

Aj poãas komunistického reÏimu, keì sa hovorilo 

o rovnosti v‰etk˘ch ºudí, predsa len boli veºké 

skupiny, ktoré sa svojím spoloãensk˘m postavením 

a svojou kvalitou od ostatn˘ch odli‰ovali. Pod- 

ºa komunistického historika Viliama Plevzu „robotnícka 

trieda je nositeºom v‰etkého najlep‰ieho, ão 

je v ºudstve“ a známy slogan „Ja som baník, kto 

je viac“ vyãleÀoval e‰te aj z tejto skvelej triedy uÏ‰iu 

‰pecializáciu ako maximum, ão moÏno medzi pracujúcimi 

nájsÈ. (Priãom nepochybujeme, Ïe baníctvo 

patrí medzi najÈaÏ‰ie a najrizikovej‰ie povolania 

– ale dávaÈ baníkom punc priam boÏskej v˘luãnosti 

iste nie je veºmi spravodlivé pri konfrontácii 

s hutníkmi, vodiãmi kamiónov alebo aj s chirurgmi.) 

A tak ako sú dnes katolíci – podºa kÀaza Pako‰a 

– uctievatelia viery, ktorá „má najvy‰‰iu morálku“, 

tak vtedy boli ãlenovia komunistickej strany 

ãímsi viac neÏ my ostatní, pretoÏe aj podºa oficiálnych 

uãebníc „KSâ bola revoluãn˘m predvojom 

robotníckej triedy“ a ãlenovia strany mali naozaj 

privilégiá, na ktoré ostatní nedorástli. Napríklad 

ich deti mali prednosÈ pri prijímaní na vysoké 

‰koly. 

Pavel Pako‰, ktor˘ je 18 rokov rímskokatolíckym 

kÀazom, pred rokom, v lete 2007, v rozhovore pre 

Sme (12. 7. 2007) kon‰tatoval: „Toto náboÏenstvo 

(katolícke) má najvy‰‰iu morálku. Hovorí o svätosti 

a tú si musí ãlovek vybojovaÈ, dospieÈ k nej. ·tudoval 

som nielen na‰u vieru, ale aj iné dostupné 

cesty a porovnával som. Niã vzne‰enej‰ie som v‰ak 

nena‰iel. (Ostatné viery) tak˘mi nie sú. Urãite nie 

sú rovnocenné. A nie v‰etci máme rovnakého Boha. 

Pozor na „ctiteºov jedného boha", lebo JeÏi‰a nedali 

na kríÏ ani ateisti, ani budhisti a hinduisti, ale 

ctitelia jediného Boha, ktorí nevedeli prijaÈ hlb‰iu 

pravdu, Ïe Boh má Syna aj medzi ºuìmi.“ 

P˘chou, ba aÏ neboÏskou nafúkanosÈou nas˘tené 

Pako‰ove slová by nestáli ani za to, aby si ich 

niekto v‰imol, keby nekoncentrovali v sebe zárodok 

jedného z najnebezpeãnej‰ích javov ºudskej 

spoloãnosti od jej historicky známych zaãiatkov. 

NáboÏenská, nacionálna, rasová alebo triedna nadradenosÈ 

– a najmä jej ‰írenie medzi prívrÏencami 

daného spoloãenstva – je rozbu‰kou, ktorá dokáÏe 

rozvíriÈ tragické strety jedn˘ch státisícov proti 

druh˘m, a ak tí prví majú väã‰iu politickú, ekonomickú, 

propagandistickú, vojenskú alebo inú 

moc neÏ tí druhí, môÏe sa to skonãiÈ smrÈou nevídaného 

mnoÏstva v podstate nevinn˘ch ºudí. 

Samozrejme, Pako‰ sa úzkostlivo snaÏí, aby ho 

nikto nemohol obviniÈ z antisemitizmu – z najniãivej‰ej 

formy rasizmu 20. storoãia –, a tak svoju 

úvahu o vyspelom náboÏenstve – katolíckom – na 

rozdiel od vierovyznania, ktoré je moÏno e‰te hor- 

‰ie, nemorálnej‰ie, menej vzne‰ené, neÏ je budhistické 

alebo hinduistické, ãi dokonca neÏ je neverectvo, 

zaobaºuje do slov, ktoré okºukou hovoria o 

nemravnom vierovyznaní popierajúcom „hlb‰iu 

pravdu, Ïe Boh má Syna aj medzi ºuìmi.“ KaÏd˘ 

v‰ak, kto pozná Nov˘ zákon, vie, Ïe JeÏi‰a Krista 

vydali Pilátovi, aby ho dal ukriÏovaÈ, jeruzalemsk˘ 

veºkÀaz Kaifá‰ s ìal‰ími Ïidovsk˘mi veºkÀzmi, 

zákonníkmi a star‰ími ºudu. 

Pravda, sebavedomie slovenského rímskokatolíckeho 

kÀaza o tom, ão je hlb‰ia pravda, sa neopiera 

o Ïiaden reálny argument, ale len – alebo najmä 

– o vieru jednej miliardy a niekoºk˘ch stotisíc pozem‰Èanov, 

k˘m ìal‰ie 4/5 ºudsk˘ch bytostí, a to je 

dosÈ veºa ºudí, svoj vzÈah k Bohu opierajú o inú vierouku, 

bez toho, aby jediného Boha roz‰irovali o 

ìal‰ích dvoch – ãi Boh-JeÏi‰ Kristus a Boh-Duch 

svät˘ sú niÏ‰ími bohmi neÏ je Boh-Otec – a veºk˘ 

poãet obyvateºov Zeme v Boha vôbec neverí. Ak 

chce niekto veriÈ v poslanie JeÏi‰a Krista, nemôÏe 

sa vo svojej argumentácii uch˘liÈ k takému globálnemu 

a v tomto kontexte prázdnemu tvrdeniu, Ïe 

je to hlb‰ia pravda. T˘m totiÏ moÏno oznaãiÈ ãokoºvek. 

O svojej hlb‰ej pravde je presvedãen˘ fanatick˘ 

islamista, ktor˘ sa pridá k bin Ládinov˘m teroristom, 

zlo odmietajúci gándhista, ktorému imponuje 

satyagraha, teda hºadanie pravdy alebo skôr 

pravdivosti, a rovnako aj domáci katolícky misionár 

Anton Srholec, ktor˘ svoju zboÏnú pravdu vidí 

v tom, Ïe sa stará o bratislavsk˘ch bezdomovcov. 

TotiÏ v‰etko, ão súvisí s Bohom, má také zloÏité parametre, 

Ïe kaÏdá veliãina si vyÏaduje oveºa nároãnej‰ie 

uvaÏovanie neÏ to umoÏÀuje pár fráz hodiacich 

sa na ãokoºvek pri skúmaní „BoÏej témy“. 

Zhodou okolností poãas roka od uverejnenia 

Pako‰ov˘ch názorov vy‰li v novinách, najmä v 

Sme a v Sme.sk, viaceré rozsiahle a v podstate 

analytické rozhovory s predstaviteºmi takmer v‰etk˘ch 

relevantn˘ch európsko-ázijsk˘ch náboÏensk˘ch 

spoloãenstiev. Ale ani v jednom z nich sa neobjavila 

taká bohorovná sebaistota ako v Pako‰ovom. 

Napríklad protestantsk˘ teológ Michal Havran 

ml. oveºa uváÏenej‰ie hovorí: „Protestantská teológia, 

napriek tomu, Ïe ãasto zlyhávala a zlyháva, 

dokázala v sebe vÏdy nájsÈ vnútorné zdroje na to, 

aby sa vrátila k svojmu pôvodnému poslaniu: ByÈ 

na strane slab‰ích ºudí.“ (Sme, 29. 7. 08) 

Aj b˘val˘ vysok˘ ãlen bahájskej hierarchie – 

Svetového domu spravodlivosti – Ian Chalmers 

Semple (Sme 9. 8. 08) hovorí oveºa zdrÏanlivej‰ie: 

„Predt˘m som bol dosÈ neortodoxn˘m kresÈanom, 

zároveÀ som mal obrovsk˘ch strach, pretoÏe som 

videl, v akom stave sa nachádza svet v roku 1949. 

Uvedomil som si, Ïe kresÈania sa uÏ dvetisíc rokov 

snaÏia budovaÈ na zemi mier, priãom k nemu v podstate 

za cel˘ ten ãas nedospeli. Videl som tieÏ Bibliu, 

v ktorej sa pí‰e, Ïe JeÏi‰ priniesol meã. Vtedy 

som si povedal, Ïe správaÈ sa ão najlep‰ie je mojou 

úlohou, a prinesenie mieru nechaÈ rad‰ej na 

Boha. JeÏi‰ síce na zem priniesol isté princípy, 

podºa ktor˘ch sa majú správaÈ jednotlivci, ale zabezpeãenie 

svetového mieru bolo podmienené jeho 

druh˘m príchodom.“ Pritom Baháji tieÏ hºadajú 

správne zm˘‰ºanie a správny názor – teda pravdu: 

„Jedn˘m z princípov bahájskej viery je nezávislé 

hºadanie pravdy. Keì sa mi dostalo toto uãenie do 

rúk, aj ja som zaãal skúmaÈ, ãi sú tie tvrdenia 

pravdivé. Moja skúsenosÈ za celé desaÈroãia hovorí, 

Ïe sú.“ Na základe ãoho – okrem osobnej viery 

– sa môÏe niekomu zdaÈ bliÏ‰ia a dôveryhodnej- 

‰ia pravda Pavla Pako‰a a inému zasa Sempleho 

V mene neomylnej pravdy sa podarilo na zaãiatku 

tohto storoãia katolíckemu kléru a ãasti rodiãov, 

ktorí absolutizovali svoje náhºady na duchovné 

zdravie ‰kolopovinn˘ch detí v súlade ani nie tak s 

kresÈansk˘mi princípmi, ako skôr s ustrnut˘mi pohºadmi 

na v‰etky spoloãenské normy, zabrániÈ uvedeniu 

jogy do ‰kôl ako súãasti telocviku. Mali síce 

pravdu, Ïe joga otvára priestor na zduchovnenie telesn˘ch 

pohybov a na oboznámenie detí s princípmi 

iného náboÏenstva neÏ je kresÈanské, ale keìÏe 

Slovensko je obãiansky, sekulárny ‰tát a nie nábo- 

Ïensk˘, a keìÏe kresÈanstvo alebo Ïidovstvo nie 

v‰etk˘ch uspokojuje, je problematické, ak nie priamo 

neprípustné, aby sa úplne znemoÏnilo poznanie 

in˘ch právd alebo in˘ch náboÏensk˘ch v˘chodísk, 

neÏ je jedno jediné: to, ktoré sa povaÏuje na 

Slovensku za tradiãné, za náboÏenstvo „dedov“, a 

preto automaticky za najsprávnej‰ie. Aj preto sa 

zdá, Ïe Mahé‰varánanda, autor systému Joga v 

dennom Ïivote, oprávnene upodozrieva kÀazov 

najsilnej‰ej slovenskej cirkvi, Ïe sa priamej konfrontácie 

svojich náboÏensk˘ch predstáv s ostatn˘mi 

váÏne obávajú: 

„Joga je vyrovnávajúci princíp, ktor˘ balansuje 

a vyrovnáva viditeºné i neviditeºné elementy. 

Îiadne náboÏenstvo, dokonca ani hinduizmus, nie 

je na tejto planéte star‰ie ako joga. Boh, jednotlivec, 

viera, modlitba, dobr˘, zl˘, hriech, utrpenie, 

‰Èastie... to v‰etko sú princípy jogy. A obsahuje ich 

vlastne kaÏdé náboÏenstvo. MládeÏi na Slovensku 

‰kodí najviac konflikt medzináboÏensk˘. Joga by ich 

oslobodila. Dnes uÏ nemôÏete deti ohlupovaÈ ako 

kedysi, veì máme dobu internetu. V‰etky médiá sa 

vìaka nemu prepojili a z celého sveta vlastne vznikla 

malá dedina. UÏ 5-roãné deti dávajú vám otázky, 

na ktoré máte problém odpovedaÈ. Ja nemám 

Ïiadny problém. Ja môÏem pokojne kºaknúÈ pred Je- 

Ïi‰om a objaÈ ho, nosiÈ so sebou Bibliu. Problém 

má druhá strana. Tí, ktorí majú strach a pocit viny. 

Ja strach nemám, pretoÏe som vyrástol v hinduizme, 

ktor˘ je pln˘ tolerancie. Oni moÏno vyrástli v 

strachu.“ 

Ale uÏ ãi má Ind pravdu, alebo nie, na tom v súvislosti 

na‰ej úvahy ani nezáleÏí. Prudko sa meniaci 

Ïivot pod tlakom úÏasn˘ch objavov posledn˘ch 

desaÈroãí, ktoré asi najviac ovplyvnili Ïivotn˘ ‰t˘l, 

rozsah a obsah osobn˘ch záujmov a aj intelektuálnu 

úroveÀ mladej generácie – oveºa skôr neÏ sa staromódni 

predstavitelia v‰etk˘ch relevantn˘ch cirkví 

na Slovensku nazdajú – ich donúti oveºa viac sa 

zaujímaÈ o názory ‰tudentov i mlad˘ch robotníkov 

a nevyh˘baÈ sa ani najpálãivej‰ím otázkam, ktoré 

79


vyslovia. V internetov˘ch diskusiách stredo‰kolákov 

sa navzájom sami seba ãasto p˘tajú, preão sa 

ãlovek narodil, keì musí zomrieÈ, ako, v akej podobe 

sa du‰a udrÏí, ak telo zhnije alebo zhorí, preão 

mladí manÏelia tak veºmi chcú maÈ deti, keì je 

to len tisícroãné udrÏiavanie Ïivota bez nejakého 

hlb‰ieho zmyslu atì. Pritom je príznaãné, Ïe neraz 

viac dôverujú primeran˘m a uspokojiv˘m odpovediam 

svojich vrstovníkov neÏ rodiãov, uãiteºov 

alebo aj duchovn˘ch. Ak kÀazi nechcú zostaÈ iba 

pastoraãn˘mi úradníkmi, ãi priam byrokratmi s 

nacviãen˘mi v˘poveìami a zmechanizovan˘mi 

odpoveìami, budú musieÈ oveºa pruÏnej‰ie, premyslenej‰ie 

a otvorenej‰ie reagovaÈ na kaÏd˘ podnet, 

ktor˘ príde nielen od mlad˘ch, ale od kohokoºvek 

zo ‰ir‰ej verejnosti. 

Ani v náhºadoch a pocitoch nemeckej budhistky, 

ktorá pôvodne vyrastala „v príjemnej kresÈanskej 

rodine“, priãom jej rodiãia sú doteraz „veºmi 

angaÏovaní v evanjelickej cirkvi“, nieto ani stopy 

po pov˘‰enosti alebo privilegite, ktorá sála z textu 

katolíckeho duchovného. Naopak, bola aj s desiatkami 

in˘ch kresÈanov, ktorí sa stali súãasÈou 

budhistického centra v juÏnom Nemecku, úplne 

prekvapená, keì zistila, Ïe budhizmus je oveºa 

star‰í ako kresÈanstvo. A k veºkej zdrÏanlivosti i k 

vedomiu nepatrnosti ju priviedla obdivuhodná nebombastickosÈ, 

nepompéznosÈ, neokázalosÈ a 

skromnosÈ samotného Budhu pri vystupovaní a 

komunikácii s ºuìmi. Karola Schneider-Waldner 

uvaÏuje (Sme.sk, 20. 12. 2007): „O budhizme ani 

nemoÏno povedaÈ, Ïe ide o ãisté náboÏenstvo, pretoÏe 

Budha sám povedal: ’Po mne príde veºa in˘ch 

dobr˘ch tradícií, ide o to, aby sa ºudia rozvíjali‘. 

V‰etci chcú byÈ ‰Èastní a vyhnúÈ sa utrpeniu. Budha 

tvrdil: ’Na‰iel som cestu, ale keì chcete nieão 

vedieÈ, musíte sa sami p˘taÈ, pretoÏe nejde ani o 

misionárstvo, ani o to, aby som vám ukazoval, ão 

je najsprávnej‰ie.‘ ªudia sami musia prísÈ na to, 

ão chcú. U nás to teda nie je o tom, Ïe niekto za 

vami príde a nanúti vám názor. DôleÏit˘ citát Budhu 

je: ’MôÏem vám iba ukázaÈ, akou cestou som 

‰iel.‘ Keì zomieral, povedal: ’Dal som vám v‰etko, 

ão som mal, ale cestu si musíte nájsÈ sami‘. Pre 

mÀa je dobr˘m uãiteºom budhizmu ten, kto chce, 

aby bol jeho Ïiak nezávisl˘m.“ 

Budhisti, ale ani veriaci z mnoh˘ch in˘ch zoskupení 

sa nehonosia t˘m, aké mnoÏstvo ich je v nejakej 

societe a nevynucujú si na základe tejto formálnej 

ãíselnej prevahy rôzne práva, samozrejme, 

väã‰inou na úkor ostatn˘ch inak zm˘‰ºajúcich, 

inak cítiacich, inak veriacich obyvateºov ‰tátu. Pritom 

JeÏi‰ povedal: „Ale ja vám hovorím: Milujte 

svojich nepriateºov a modlite sa za t˘ch, ão vás prenasledujú...“ 

Mt 5/44. Katolíci si vynucujú mnohé 

zákony, vyhlá‰ky a rozhodnutia nie na základe 

debaty a presviedãania o zmysle a hodnote nejakého 

nariadenia, ale politick˘m tlakom, a niekedy 

priamo nátlakom. 

Bolo by, samozrejme, nezmyslom robiÈ z nás 

hlupákov, ktorí z posunutého zorného uhla neÏ citovan˘ 

katolícky kÀaz tieÏ nejako rozli‰ujú kvalitu 

ºudí (a zoskupení, do ktor˘ch sa zdruÏujú) pau- 

‰álne podºa toho, ãi sú Nemci alebo Francúzi, pravoslávni, 

katolíci, ãeskí bratia, Ïidia alebo evanjelici, 

árijci alebo neárijci, robotníci, intelektuáli alebo 

duchovní, a podºa toho, ãi sú to príslu‰níci tej 

ãi onej cirkvi, tej ãi onej politickej strany, toho ãi 

onoho obãianskeho zdruÏenia. Nadãasové ºudské, 

humanistické princípy si nemá právo nik prisvojovaÈ, 

zlodejmi, lupiãmi, vrahmi, klientelistami alebo 

okrádaãmi ‰tátu sa ºudia stávajú kdekoºvek – 

akoby to bolo kdesi vnútri nich, hoci ani to nebude 

celkom pravda, Ïe by ºudia boli náchylní k svinstvám 

len podºa nejak˘ch genetick˘ch daností. Aj 

v stranách s naju‰ºachtilej‰ími heslami a tézami, aj 

v cirkvách s najboÏskej‰ími BoÏími prikázaniami, 

aj v najdemokratickej‰ích ‰tátoch sú grázli, ktor˘m 

nieto na Zemi páru. 

Na‰ím zámerom teda nie je ukázaÈ súdiacim prstom 

na niekoho podºa jeho spoloãenskej zaradenosti, 

my chceme len, naopak, povedaÈ, Ïe nik 

nemá právo prisvojovaÈ si aureolu morálnej nedotknuteºnosti 

a v˘luãnosti na úkor in˘ch ºudí. Ak pripomeniem 

to, ão je dávno známe, nebude to preto, 

Ïe by som chcel zveliãovaÈ be‰tialitu klanu duchovn˘ch 

na ist˘ch miestach Európy v ist˘ch v˘sekoch 

historického ãasu. Ale kto si preãíta ch˘rne 

Kladivo na ãarodejnice a so zaÈat˘mi zubami si 

predstaví stovky Ïien bezdôvodne osoãen˘ch a hanebn˘m 

spôsobom muãen˘ch a potom zväã‰a aj 

upálen˘ch, nemôÏe sa nezaãudovaÈ, ako sa dediãi 

inkvizície dovolia povaÏovaÈ svoje spoloãenstvo za 

najvzne‰enej‰ie i najmorálnej‰ie medzi v‰etk˘mi 

náboÏenstvami, priãom Ïiadne iné mu nie je rovnocenné. 

A k ohavnosti inkvizície postavenej na poverách 

treba pridaÈ aj trápnosÈ upaºovania, pri ktorom hádzali 

do ohÀa zasa ãasto najvyspelej‰ích, najosvietenej‰ích 

a najvzdelanej‰ích ºudí stredoveku i raného 

novoveku, reformátorov a vedcov Majstra 

Jana Husa, dominikána Girolama Savonarolu alebo 

Giordana Bruna, azda najoriginálnej‰ieho mysliteºa 

2. polovice 16. storoãia. Dogmatikov musel 

veºmi pobúriÈ, keì na základe svojho skúmania 

uviedol: „Slneãná sústava nie je jediná. Podobn˘ch 

sústav je vo vesmíre nespoãetné mnoÏstvo. Hmotná 

podstata v‰etk˘ch t˘chto sústav je rovnaká, v‰ade 

sa uplatÀujú tie isté sily a zákony. Z toho nemoÏno 

nevyvodiÈ, Ïe organick˘ Ïivot nie je obmedzen˘ 

iba na na‰u Zem, ale Ïe sa vyvíja aj inde vo vesmíre.“ 

Po procese a nekoneãnom muãení ho upálili 

za Ïiva. Na hranici stál nah˘, priãom jazyk mal 

prepichnut˘ klincom, ako to cirkev vtedy robila so 

v‰etk˘mi kacírmi. To mohli vykonaÈ ctitelia vy‰- 

‰ej pravdy, ako oznaãuje svojich spoluveriacich Pako‰ 

Tí, ktor˘m Bruno poãas vyná‰ania rozsudku 

‰plechol medzi oãi slová oprávneného poh⁄dania: 

„Vyná‰ate nado mnou rozsudok s väã‰ím strachom, 

neÏ s ak˘m ho ja poãúvam“ 

Táto úvaha nie je protikatolíckym traktátom. 

Kam, ku komu by sme sa zaradili s úpadkovou filozofiou, 

ktorú vlastne vehementne odmietame 

kaÏdou vetou tejto úvahy Boli by sme rovnak˘mi 

inkvizítormi a obmedzencami, ako sú nimi tí, 

ktorí sa nedôstojne a spupne vyvy‰ujú nad kohokoºvek 

z iného etnika alebo náboÏenstva. Koniec 

koncov, tí, ktor˘ch staviame proti úbohosti dogmatizmu 

– Hus, Savonarola alebo aj Giordano 

Bruno – boli tieÏ katolíci, len iní ako bezcenní doktrinári. 

A nemôÏeme si neváÏiÈ obetav˘ch ºudí, ktorí 

sa zriekli akéhokoºvek pohodlia a i‰li robiÈ do Afriky 

sociálnych, zdravotn˘ch i duchovn˘ch misionárov 

alebo ich robia dokonca aj tu, na Slovensku 

(spomínan˘ Srholec a mnohí iní). 

Boh – ak je – je jeden, len ºudia sú odli‰ní a pod- 

ºa svojho ducha si takmer v‰etci Boha formujú 

tak, aby im vyhovoval. A ãasto nenávidia t˘ch, 

ktorí si ho stvárÀujú zasa podºa svojej du‰e, svojej 

v˘chovy plnej rôznych siln˘ch duchovn˘ch podnetov 

– alebo Ïiadnych. Boh sa t˘m v‰ak nijako nezmení 

a neprispôsobí sa nezvratn˘m pravdám hlásan˘m 

rôznymi primitívnymi horlivcami a úzkoprs˘mi 

talibancami. 

Ak zbavíme Boha ºudsk˘ch nánosov, ktor˘mi 

ho v priebehu storoãí deformovali a stále viac 

vnucovali sebe a svojmu okoliu rôzne národy, 

vierovyznania, proroci, mudrci, apo‰tolovia a 

vodcovia, nebudeme ho síce vedieÈ o niã presnej- 

‰ie definovaÈ alebo zobraziÈ neÏ na‰i predchodcovia, 

ale moÏno ho dokáÏeme oveºa citlivej‰ie 

zakúsiÈ a najmä pretaviÈ v sebe sam˘ch. Mne napríklad 

moje poznanie, to, ão som preãítal a poãul 

od najrôznej‰ích ºudí, katolíkov, evanjelikov, 

Ïidov alebo bezvercov, môj cit, môj úvahov˘ 

aparát, môj pohºad na vesmír i Zem, ale aj môj 

strach, a iste e‰te v‰elião iné naznaãuje, Ïe Boh 

nie je ºudsky malichern˘, a preto nepotrebuje 

ãloveka trestaÈ, neváÏi si pochlebovaãov, neurá- 

Ïa sa na posmievaãov, nepotrpí si na ºudí poní- 

Ïene kºaãiacich v prachu a popole, nevyzdvihuje 

nikoho do pozície elity, nedáva nikomu právo 

prisvojovaÈ si Ho a nárokovaÈ si na pozíciu 

jediného pravoverného. âlovek si v priebehu tisícroãí 

vytvoril celú sústavu mravností, ktoré 

majú svoju silu aj t˘m, Ïe prekraãujú hranice 

národov, sociálnych vrstiev a vierovyznaní – a 

Boh ich nepotrebuje dopæÀaÈ nejak˘mi svojimi 

‰peciálnymi prikázaniami a poÏiadavkami, aby 

prijal ãloveka a nejak˘m spôsobom – neviem 

ak˘m – mu moÏno ponúkol naspäÈ pobyt v tom 

raji, z ktorého ho kedysi dávno vraj vyhnal. 

Absolútne nevidím dôvod, aby som niekomu 

vnucoval svoju predstavu o duchovnom Ïivote. 

KaÏd˘ má slobodnú vôºu, aby si ho sformoval 

sám – ak pritom neubliÏuje nikomu inému, ak 

nikoho neznásilÀuje, ak ho neponiÏuje. V rámci 

svojich existenãn˘ch podmienok a v primeranej 

ºudskej solidarite si má ãlovek pestovaÈ svoju 

dôstojnosÈ a doÏiãiÈ ju aj in˘m. V tom sa nemôÏe 

veºmi lí‰iÈ od bytosti, ktorá môÏe byÈ vyhovujúca 

aj nejak˘m BoÏím zámerom. Boh je 

ãosi úÏasne dobré okolo nás, ale rozhodne nie je 

zlostn˘m sudcom a stráÏcom väznice, v ktorej 

Ïijú a Ïivoria miliardy trestancov. Mne sa aspoÀ 

zdá byÈ trápna predstava, Ïe v‰emocn˘ Boh by 

len na to bol stvoril nebo a zem a navy‰e e‰te aj 

ãloveka, jediného Ïivého tvora, ktorému doÏiãil 

popri nároãne a komplikovane organizovanom 

tele e‰te aj nevyspytateºnú du‰u, aby mohol 

usporiadaÈ Posledn˘ súd a na Àom ako inkvizítor 

posielaÈ jedn˘ch do pekla a druh˘ch do raja. 

Ako pointu k môjmu problematickému mudrovaniu 

cítim potrebu vloÏiÈ nieão celkom odli‰né 

spôsobom rozprávania – pasáÏ z veºmi sugestívneho, 

preplakaného rozprávania 79-roãnej 

dôchodkyne o jej dramatick˘ch mesiacoch 

stredoslovenského dieÈaÈa poãas SNP (aj keì 

uznám, Ïe sa to na prv˘ pohºad do kontextu reflexie 

o Bohu a ºuìoch vonkoncom nehodí – ale 

len na prv˘ pohºad). Zdenka Orbanová spomína 

a zam˘‰ºa sa: „Osobne si myslím, Ïe so SNP 

sa nevie úplne vyrovnaÈ ãasÈ katolíckej cirkvi, keìÏe 

niektorí jej ãinitelia kolaborovali s Nemcami. 

NemoÏno v‰ak zov‰eobecÀovaÈ, aj medzi katolíkmi 

bolo ohromné mnoÏstvo dobr˘ch ºudí, ktorí pomáhali. 

Ja som evanjeliãka, ale taká triezva. Niektorí 

ºudia veºmi kritizujú v‰etky cirkvi, ale ja hovorím, 

Ïe do kritiky vÏdy treba vloÏiÈ aj rozum. Averzia 

alebo kritika katolíkov ãi evanjelikov len pre iracionálnu 

nenávisÈ nie je dobrá. Nechodím pravidelne 

do kostola, ale snaÏím sa ÏiÈ slu‰ne a zachovávaÈ 

kresÈanské zásady. Myslím si, Ïe keì pomáham 

druh˘m, mám rada blíÏnych a bojujem za 

dobré veci bez toho, aby som zámerne ubliÏovala, 

tak ma BoÏia ruka chráni.“ (Sme, 19. 8. 08) 

Keì sa iracionálna nenávisÈ premení na reálnu, 

ãasto sa otvorí peklo. Pritom cesta doÀho 

b˘va dláÏdená náboÏensk˘mi symbolmi a tí, ão 

po nej dupocú ãiÏmami, veºmi nahlas zneuÏívajú 

meno BoÏie. Viera b˘valej uãiteºky a úradníãky 

je oveºa vzne‰enej‰ia neÏ nadhodnotená viera 

uãeného kÀaza. 

Ernest Weidler, publicista 

80

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K 

Celoroãné svietenie, pouÏívanie zimn˘ch pneumatík na snehu 

a ºade, prísnej‰ie sankcie za alkohol za volantom, maximálna 

povolená r˘chlosÈ v obci zníÏená zo 60 na 50 km/hod, 

minimálna r˘chlosÈ na diaºniciach sa zvy‰uje z 50 

na 80km/hod, telefonovanie poãas jazdy iba so súpravou 

handsfree, zákaz pouÏívaÈ mobily a hudobné prehrávaãa na 

prechodoch pre chodcov, zv˘‰enie pokút z 2000 na 20.000 Sk 

a moÏnosÈ odpracovaÈ pokutu nad 2000 Sk verejnoprospe‰n˘mi 

prácami. Viac-menej rozumné návrhy, ktoré sa presadili 

v novom zákone o cestnej premávke. Neboli by to v‰ak slovenskí 

poslanci, aby aj zdanlivo celoparlamentnú zhodu 

neskomplikovali. 

Diaºnice ako 

dlhodob˘ problém 

Dlho oãakávan˘ zákon o cestnej premávke 

sa – úplne logicky – nevyhol ani konfrontaãn˘m 

témam, hoci tá najkontroverznej‰ia vy‰la 

najavo oveºa neskôr a ani sa net˘kala cestnej 

premávky. 

I. âO ODZNELO POâAS ROZPRAVY 

Robert KaliÀák: Prevaha vecn˘ch pripomienok 

Chcem oceniÈ komunikáciu v rámci celého 

politického spektra, kedy i‰lo naozaj o vec a 

o zlep‰enie podmienok na na‰ich cestách, 

zlep‰enie prístupu k niektor˘m informáciám 

na‰ich vodiãov a hlavne zv˘‰enie bezpeãnosti 

na‰ich obãanov. Spomeniem iba niekoºko zásadn˘ch 

opatrení, kedy sme sa rozhodli, Ïe na 

jednej strane zníÏime maximálnu povolenú 

r˘chlosÈ v obciach na 50 km tak ako je to vo 

zvy‰ku Európy, na druhej strane v‰ak v rámci 

akcie ãisté cesty odstránime v‰etky ostatné 

znaãenia, ktoré spomaºujú cestnú premávku v 

rámci niektor˘ch úsekov ciest, predov‰etk˘m 

sú to známe 40-tky aj rôzne ìal‰ie obmedzenia. 

Máme úpravy aj samozrejme v pokutách, 

ktoré ãasto sa stali predmetom diskusie, moÏno 

v‰ak zodpovedne prehlásiÈ, Ïe 95% v‰etk˘ch 

pokút zostáva v pôvodnom stave a teda 

v‰etky tie klasické ‰tandardné priestupky sú 

stále v limite od nula do 2 000 Sk. 

Tie najprísnej‰ie tresty sme sa rozhodli aplikovaÈ 

na cestn˘ch pirátov, ktorí jazdia neprimerane 

vysokou r˘chlosÈou a rovnako na t˘ch, 

ktorí sa stále neodnauãili, Ïe alkohol za volant 

nepatrí. 

Martin Pado: Zákon neskutoãne me‰ká 

Chcem podobne ako pán minister vyjadriÈ 

vcelku spokojnosÈ s t˘m, ako boli zapracované 

pripomienky, dá sa povedaÈ, Ïe 99 percent 

pripomienok. 

K samotnému zákonu len pár slov. Nechcem 

donekoneãna opakovaÈ to, ão som uÏ viackrát 

povedal o tom, Ïe zákon neskutoãne me‰ká. 

Tie alarmujúce ãísla o zv˘‰enom poãte usmrten˘ch 

na na‰ich cestách mali by viesÈ v prvom 

rade k tomu, aby zákon bol schvaºovan˘ v 

Národnej rade uÏ minul˘ rok. 

Keì ãítam tento návrh zákona, rozm˘‰ºam 

nad t˘m, ãi naozaj tento zákon má za cieº aj 

umravniÈ vodiãov, umravniÈ t˘ch, ktorí sa preháÀajú 

po na‰ich cestách nebezpeãnou r˘chlosÈou. 

Na jednej strane vysoké pokuty, pán 

minister hovorí o tom, Ïe si musia uvedomiÈ, 

Ïe ich cesta do Ko‰íc vyjde lacnej‰ie letecky 

ako na aute a na druhej strane opatrenia, ktoré 

pôsobia presne opaãne. Je to v prvom rade 

snaha o zavedenie absolútnej prednosti v jazde. 

O ãom inom je táto snaha ako umoÏniÈ cestn˘m 

pirátom naozaj bez zjavnej zodpovednosti 

za niektoré ãiny, ktoré sa môÏu staÈ, prehá- 

ÀaÈ sa po cestách obrovskou r˘chlosÈou. PretoÏe 

na jednej strane síce ho môÏeme pokutovaÈ 

za vysokú r˘chlosÈ, môÏu mu daÈ pokutu 

10 – 15-tisíc korún, ale absolútna prednosÈ 

bude hovoriÈ o tom, Ïe dopravnú nehodu zaviní 

niekto in˘. 

Teraz mi dovoºte, aby som predniesol pozmeÀovacie 

návrhy k návrhu zákona, ktoré 

podºa mojej mienky tento návrh zákona vylep- 

‰ujú a prispejú k zv˘‰eniu bezpeãnosti úãastníkov 

cestnej premávky. Po prvé, v ãlánku 1 

§ 8 ods. 1 písm. a) sa za slová plnenie ich úloh, 

vkladajú slová pri zásahu a aÏ potom nasleduje 

ãiarka. Odôvodnenie: v‰etci úãastníci cestnej 

premávky sú na ceste za normálnych podmienok 

rovní. Treba pritom povedaÈ, Ïe nebezpeãenstvo 

zranenia pri dopravnej nehode v 

prípade nepouÏitia bezpeãnostn˘ch pásov alebo 

in˘ch zadrÏiavacích je pre v‰etk˘ch úãastníkov 

cestnej premávky rovnaké, pritom platí, 

Ïe polícia by ísÈ v‰etk˘m úãastníkom cestnej 

premávky pri dodrÏiavaní predpisov a 

technick˘ch podmienok byÈ za normálnych 

okolností vzorom. 

OD 15. JÚNA 2008 

DO 31. JÚLA 2008 

17. júna – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã 

podpísal dlho diskutovan˘ zákon o v˘chove 

a vzdelávaní (‰kolsk˘ zákon) predloÏen˘ ministrom 

‰kolstva SR Jánom Mikolajom (SNS). 

Základn˘ prvok reformn˘ch zmien predstavujú 

v˘chovno-vzdelávacie programy, prostredníctvom 

ktor˘ch sa bude uskutoãÀovaÈ v˘chova 

a vzdelávanie v ‰kolách. ·tát pre ‰koly 

urãí povinn˘ obsah uãiva prostredníctvom 

‰tátneho vzdelávacieho programu. ·koly si 

dotvoria podºa vlastn˘ch potrieb zhruba 30 

percent v˘uãby v ‰kolsk˘ch vzdelávacích programoch. 

17. júna – Poslanci Národnej rady SR odmietli 

opätovne schváliÈ návrh novely zákona 

o ochrane mládeÏe pred zneuÏívaním alkoholick˘ch 

nápojov poslank˘À ªS-HZDS Kataríny 

Tóthovej a ªudmily Mu‰kovej. Na prelomenie 

prezidentského veta je potrebn˘ch 

najmenej 76 hlasov zákonodarcov, poslankyne 

ich presvedãili len 72. Plénum tak vyhovelo 

prezidentovi Ivanovi Ga‰paroviãovi, ktor˘ 

novelu odmietol podpísaÈ a poslancom odporuãil 

opätovne ju neprijaÈ. 

19. júna – Predseda poslaneckého klubu 

SNS Rafael Rafaj dnes ãlenom mandátového 

a imunitného v˘boru povedal, Ïe svojho straníckeho 

‰éfa Jána Slotu do parlamentnej prezenãnej 

listiny nezapisoval. Slota zopakoval, 

Ïe podpisy sú autentické, pre v˘bor sa t˘m 

kauza údajného fal‰ovania skonãila. V˘bor 

podºa predsedníãky Renáty Zmajkoviãovej 

(Smer-SD) neprijal Ïiadne uznesenie a vecou 

sa uÏ zaoberaÈ nebude. 

19. júna – Do Afganistanu môÏe slovenská 

armáda vyslaÈ 246 vojakov. Vypl˘va to z 

návrhu na zmenu mandátu, zmenu poãtov príslu‰níkov 

Ozbrojen˘ch síl (OS) SR a na ukonãenie 

pôsobenia zdravotníckeho tímu OS SR 

v operácii ISAF v Afganistane, ktor˘ schválil 

parlament. Doteraz mala slovenská armáda 

v Afganistane mandát na 115 vojakov. 

20. júna – Obciam a vy‰‰ím územn˘m celkom 

(VÚC) by sa mal sÈaÏiÈ prístup k nepotrebnému 

majetku ‰tátu. Vypl˘va to z návrhu 

novely zákona o prevode vlastníctva nehnuteºného 

majetku vo vlastníctve SR na obec alebo 

vy‰‰í územn˘ celok, ktor˘ dnes poslanci 

posunuli do druhého ãítania. Doteraz prebytoãn˘ 

nehnuteºn˘ majetok napríklad v správe 

ministerstva obrany bezodplatne putoval na 

obce, respektíve VÚC, pokiaº o neho neprejavila 

v 30-dÀovej lehote záujem Ïiadna ‰tátna 

rozpoãtová alebo ‰tátna príspevková organizácia. 

23. júna – Stretávanie sa politikov a podnikateºov 

je podºa predstaviteºov finanãnej 

skupiny J&T úplne legitímne a snahu vytækaÈ 

politick˘ kapitál z toho, kto sa viac di‰tancuje 

od finanãn˘ch skupín, povaÏujú za scestnú. 

„Návrh na odvolanie ministra len za to, Ïe sa 

stretol so zástupcami J&T, je absolútne neopodstatnen˘,“ 

uviedol na tlaãovej konferencii 

jeden zo zakladajúcich partnerov skupiny 

Patrik Tkáã. Reagoval tak na medializovanú 

kauzu náv‰tevy ministra financií Jána Poãiatka 

na jachte J&T v Monaku pár dní pred zmenou 

centrálnej parity slovenskej koruny voãi 

euru 28. mája. 

24. júna – Na Slovensku nerozhoduje ºuìmi 

zvolená vláda, ale oligarchia v podobe finanãn˘ch 

skupín a veºkopodnikateºov. Ako 

reakciu na pondelkové rozhodnutie predsedu 

81


vlády Roberta Fica neprijaÈ ponúknutú demisiu 

ministra financií Jána Poãiatka to na dne‰- 

nej tlaãovej konferencii vyhlásil líder SDKÚ- 

DS Mikulá‰ Dzurinda. Podºa jeho slov sa 

predstavitelia finanãnej skupiny J&T na pondelkovej 

tlaãovke Poãiatka zastávali a robili 

mu alibi. „Vãeraj‰ok bol veºk˘m míºnikom. 

Ukázalo sa, Ïe Fico je neslobodn˘,“ podãiarkol 

expremiér. 

24. júna – Predseda vlády SR Robert Fico 

oãakáva, Ïe sa opozícia na stredaj‰ej mimoriadnej 

schôdzi NR SR ospravedlní ministrovi 

financií Jánovi Poãiatkovi. Reagoval tak na 

dne‰né vyjadrenia guvernéra Národnej banky 

Slovenska Ivana ·ramka, podºa ktor˘ch Poãiatek 

nemohol prezradiÈ informáciu o zmene 

centrálnej parity, lebo Àou v tom ãase nikto 

nedisponoval. „Ráno 28. mája nikto nevedel, 

Ïe bude zmenená centrálna parita, aÏ na 

základe rôznych obchodov sa príslu‰né európske 

in‰titúcie rozhodli zmeniÈ centrálnu paritu. 

Túto procedúru zaãali odpoludnia a nám 

potom oznámili, Ïe do‰lo k zmene parity vo 

veãern˘ch hodinách,“ povedal. 

25. júna – Minister financií Ján Poãiatek 

ostáva aj po dne‰nom hlasovaní poslancov 

Národnej rady (NR) SR vo svojej funkcii. Zo 

104 prítomn˘ch hlasovalo za vyslovenie nedôvery 

48 zákonodarcov, proti bolo 55 a jeden 

poslanec sa hlasovania zdrÏal. Podºa oãakávaní 

za vyslovenie nedôvery nehlasoval 

Ïiadny poslanec vládnej koalície, návrh podporili 

iba ãlenovia opoziãn˘ch strán. Poãiatek 

bol v poradí tretím ministrom Ficovej vlády, 

ktor˘ v parlamente ãelil návrhu na odvolanie. 

Pred ním to boli minister hospodárstva ªubomír 

Jahnátek a ministerka práce, sociálnych 

vecí a rodiny Viera Tomanovej. Ani v jednom 

prípade opozícia neuspela. 

27. júna – Poslanec Národnej rady SR 

Franti‰ek Miklo‰ko by mal podºa hovorcu 

prípravného v˘boru Konzervatívnych demokratov 

Slovenska (KDS) Vladimíra Palka kandidovaÈ 

do prezidentského úradu. Medzi diskutovan˘mi 

kandidátmi mu ch˘ba osoba, 

ktorá by stelesÀovala kresÈanské a konzervatívne 

hodnoty. Rozhodnutie o nominovaní 

Miklo‰ka má byÈ speãatené po registrácii strany. 

1. júla – Poslanci sa v parlamente naìalej 

nebudú registrovaÈ elektronicky. Zákonodarcovia 

dnes neschválili návrh novely rokovacieho 

poriadku podpredsedu KDH Daniela 

Lip‰ica. Zákonodarcovia sa podºa nej mali 

registrovaÈ prostredníctvom hlasovacej karty, 

a to dva razy denne, vÏdy pred a po 14. hodine. 

Poslanci uÏ predminul˘ t˘ÏdeÀ posunuli do 

druhého ãítania novelu rokovacieho poriadku 

predsedu NR SR Pavla Pa‰ku a podpredsedu 

NR SR Miroslava âíÏa. Tá hovorí, Ïe podpisy 

na prezenãn˘ch listinách by mali kaÏd˘ deÀ 

podpisovaÈ overovatelia z radov poslancov. 

Pa‰ka chce hºadaÈ kompromis na v˘slednej podobe 

novely, aby vyhovovala v‰etk˘m politick˘m 

stranám v NR SR. 

1. júla – V stranách súãasnej opozície vládne 

organizaãná nemohúcnosÈ a sú ideovo vyprázdnené. 

Po dne‰nom stretnutí Koaliãnej 

rady to povedal predseda ªS-HZDS Vladimír 

Meãiar. Súãasné zloÏenie vládnej koalície 

bolo po predãasn˘ch voºbách pred dvoma 

rokmi a aj v súãasnosti podºa jeho slov jedin˘m 

moÏn˘m variantom. 

2. júla – Podporu talentovanej mládeÏe, 

vrcholového ‰portu a ‰portu na ‰kolách rie‰i 

nov˘ zákon o organizácii a podpore ‰portu, 

Po druhé. V ãlánku 1 § 40 ods. 2 vypustiÈ 

písmeno m), doteraj‰ie písmeno n) oznaãiÈ 

ako m). Odôvodnenie. Jedná sa zúÏenie práva 

prednostnej jazdy zo zákona. O vozidlo 

samosprávneho kraja pri prevoze jeho predsedu. 

Je to oprava zmätoãného návrhu zo spoloãnej 

správy. 

Na základe diskusie v prvom ãítaní a vzhºadom 

na doteraj‰í stav, kedy sa nikdy nepotvrdila 

potreba roz‰íriÈ poãet oprávnen˘ch in‰titúcií 

s prednostn˘m právom jazdy, navrhujem 

zúÏiÈ právo prednostnej jazdy o vozidlá na 

prepravu predsedu Ústavného súdu, predsedu 

Najvy‰‰ieho súdu Slovenskej republiky, predsedu 

Najvy‰‰ieho kontrolného úradu, riadite- 

ºa NBÚ a Generálnej prokuratúry. Chcem poukázaÈ 

na to, Ïe doteraz platn˘ zákon pozná nasledovné 

in‰titúcie, ktoré majú právo prednostnej 

jazdy. Po a) ozbrojen˘ch síl, ozbrojen˘ch 

zborov, ozbrojen˘ch bezpeãnostn˘ch 

zborov a civilnej ochrany obyvateºstva, ktoré 

urãia príslu‰né ministerstvá. Po b) Slovenskej 

informaãnej sluÏby ktoré urãí riaditeº Slovenskej 

informaãnej sluÏby, po c) obecnej polície, 

ktoré urãí obec, po d) poÏiarnej ochrany, po e) 

záchranné zdravotnej sluÏby, banskej záchrannej 

sluÏby a poruchovej sluÏby plynárensk˘ch 

zariadení. 

Pavol Hru‰ovsk˘: RovnosÈ obãanov je esenciou 

demokracie 

Ak sa niektor˘ zo zákonov, ktor˘ prerokovávame, 

bezprostredne dot˘ka najväã‰ej skupiny 

poslancov Národnej rady, tak to je asi zákon 

o premávke na pozemn˘ch komunikáciách. 

Dlho som rozm˘‰ºal, ãi k tomuto návrhu 

zákona predloÏím, alebo nepredloÏím pozme- 

Àovací návrh, ktor˘ sa znovu t˘ka v prvom 

rade nás poslancov Národnej rady viacej, ako 

ostatn˘ch drÏiteºov akéhokoºvek druhu a stup- 

Àa vodiãsk˘ch oprávnení. Po tom, ako som 

v‰ak mal rôzne stretnutia a diskusie s obãanmi 

Slovenskej republiky, tak mi viackrát pripomínali, 

Ïe ºahko sa vám schvaºuje nov˘ zákon 

a zvy‰ujú pokuty za dopravné priestupky, 

aj keì pán minister pri úvodnom slove povedal, 

Ïe sa to vzÈahuje iba na pirátov, tak som 

dospel k záveru, Ïe asi by sme neboli dostatoãne 

zodpovední, keby sme práve pri tomto 

zákone vyuÏívali isté v˘hody, ktoré vytvárajú 

nerovnosÈ obãanov pred zákonom a poÏívali 

poslaneckú imunitu za dopravné priestupky. 

UÏ trikrát v tomto volebnom období bol do Národnej 

rady predloÏen˘ vÏdy v inej podobe raz 

dokonca návrh ústavného zákona o zru‰ení 

poslaneckej imunity a priznám sa, Ïe nie som 

t˘m, ktor˘ je zástancom absolútneho zru‰enia 

a odÀatia poslaneckej imunity ústavn˘m ãiniteºom. 

PovaÏujem v‰ak za slu‰né a zodpovedné, 

aby sme tu v tomto prípade naozaj odstránili 

nerovnosÈ obãana pred zákonom za poru- 

‰ovanie dopravn˘ch priestupkov a dopravn˘ch 

predpisov. NemôÏem hlasovaÈ za tak˘ návrh 

zákona, ktor˘m na jednej strane zvy‰ujem 

sankcie in˘m ako sám sebe, a preto som sa rozhodol 

predloÏiÈ v mene skupiny poslancov 

pozmeÀujúci návrh k vládnemu návrhu zákona 

o cestnej premávke. Najskôr ho uvediem. 

V ãl. 3 navrhovaného zákona za bod 1 sa 

vkladá nov˘ bod 2, ktor˘ znie: „2. V § 9 ods. 

2 navrhujem toto znenie: (2) Podºa tohto zákona 

moÏno prejednaÈ konanie poslanca Národnej 

rady Slovenskej republiky, ktoré je 

priestupkom proti bezpeãnosti a plynulosti 

cestnej premávky podºa § 22 a priestupkom na 

úseku ochrany pre alkoholizmom a in˘mi toxikomániami 

podºa § 30 ods. 1 písm. f), g) alebo 

h)“. 

Ostatné body po prijatí tohto návrhu sa primerane 

preãíslujú. T˘mto návrhom sa roz‰iruje 

okruh konaní poslanca Národnej rady Slovenskej 

republiky, ktoré moÏno prerokovaÈ 

ako priestupok podºa tohto zákona na v‰etky 

konania, ktoré sú priestupkom proti bezpeãnosti 

a plynulosti cestnej premávky podºa § 22. 

Táto právna úprava priamo súvisí so zákonom 

o cestnej premávke a o zmene a doplnení 

niektor˘ch zákonov, ktor˘m sa mení a dopæÀa 

tento zákon. 

RovnosÈ pred zákonom pre v‰etk˘ch obãanov 

je esenciálnym princípom demokracie a 

akékoºvek oslabenie tohto fundamentu demokracie 

môÏe ohroziÈ nielen samotné demokratické 

mechanizmy v krajiny, ale aj demokratickú 

kultúru, demokratické prostredie a demokratické 

étos, ktor˘ sa udomácÀuje v slovenskej 

spoloãnosti. Hrozí moÏnosÈ vytvorenia atmosféry, 

v ktorej sú predstavitelia ‰tátu pova- 

Ïovaní za nieão viac ako sú obãania. Takáto atmosféra 

protireãí obãianskemu princípu modernej 

parlamentnej demokracie a vytvára nebezpeãnú 

pôdu pre existenciu neprimeraného 

etatizmu. Predpokladan˘ návrh v‰ak vychádza 

z presvedãenia, Ïe demokracia má byÈ v prvom 

rade o rovnosti v‰etk˘ch obãanov a túto rovnosÈ 

by v demokratickej krajiny zahmlievaÈ 

Ïiadny právny in‰titút. Bez ohºadu na to, ãi tento 

in‰titút de jure chráni parlament ako celok, 

de facto totiÏ chráni konkrétnych poslancov, 

ktorí môÏu tento in‰titút zneuÏívaÈ. 

Návrh zároveÀ reflektuje poÏiadavku slovenskej 

verejnosti, ktorá vo väã‰ine povaÏuje 

in‰titút imunity poslancov za neprimeran˘ 

nástroj ochrany parlamentu. Pokiaº chcem naozaj 

zv˘‰iÈ dôveryhodnosÈ slovenského parlamentu, 

verejnosti by mal byÈ poslan˘ jasn˘ dôkaz, 

Ïe poslanci sú ochotní vzdaÈ sa svojich nelegitímnych 

v˘hod a Ïe sú odhodlaní dôsledne 

sa zasadzovaÈ za rovnosÈ v‰etk˘ch obãanov 

pred zákonom. VerejnosÈ nemôÏe maÈ pocit, Ïe 

v politike vládne korupcia, na ktorú navy‰e nemôÏe 

dosiahnuÈ ruka zákona. Aj keby nedochádzalo 

k zneuÏívaniu poslaneckej imunity, samotná 

moÏnosÈ vyuÏiÈ poslaneckú imunitu 

privádza obãanov k názoru, Ïe v parlamente 

existuje priestor pre zneuÏívanie poslaneck˘ch 

v˘sad, to je priestor pre korupãné správanie. 

Jozef ·imko: ôsme najnebezpeãnej‰ie cesty 

Aké je vlastne postavenie Slovenskej republiky 

v Európskej únii v oblasti cestnej premávky 

a ão sa od Slovenskej republiky ãaká. 

Vieme, Ïe Európska komisia poÏaduje od ãlensk˘ch 

‰tátov EÚ, aby do roku 2010 zníÏili 

poãet m⁄tvych na cestách na polovicu oproti 

roku 2001. V roku 2001 predstavoval poãet 

m⁄tvych v EÚ v dôsledku dopravn˘ch nehôd 

viac ako 50-tisíc ºudí. Na slovensk˘ch cestách 

v roku 2001 zahynulo 614 ºudí, v roku 2006 

bolo m⁄tvych v dôsledku dopravn˘ch nehôd 

viac ako 560. V prvom ‰tvrÈroku 2007 zaevidovalo 

slovenská polícia navy‰e o takmer 50 

obetí dopravn˘ch nehôd viac ako v roku 2006. 

Slovensko má v prieskume Európskej únie 

ôsme najnebezpeãnej‰ie cesty. Podºa ‰tatistiky 

najhor‰ie sú na tom Gréci, nasledujú Polia- 

82


ci, Belgiãania, Slovinci a Maìari. Najbezpeãnej‰ie 

cesty naopak majú v Holandsku, potom 

nasleduje Nórsko, ·védsko. U nás na Slovensku 

najnebezpeãnej‰ie sú okrem centier 

miest najnehodovej‰ie miesta hlavne diaºniãné 

Èahy, hlavne medzi Bratislavou a Sencom, 

cesta okolo Îiliny, Popradu. KaÏd˘ rok je na 

t˘chto úsekoch vy‰e 12 nehôd na 1 km. Komisár 

EÚ odporúãa nov˘m ãlensk˘m krajinám 

prijaÈ najmä dve úãinné opatrenia a to sprísniÈ 

tresty pre nezodpovedn˘ch vodiãov a zintenzívniÈ 

v˘stavbu bezpeãnej‰ích ciest. Za príklad 

sa nám dáva krajina Francúzsko, kde sa podarilo 

od roku 2001 do roku 2005 zníÏiÈ poãet 

úmrtí na cestách o 42 %. Pomohli neºútostné 

kontroly, sankcie. Úspech Francúzov pripisuje 

sa predov‰etk˘m ‰ikovnému vyuÏitiu radarov 

skutoãn˘ch i falo‰n˘ch a nulovej tolerancie 

polície k vodiãom, ktorí sa previnili. 

Prv˘m váÏnym problémom sú spomínané uÏ 

niekoºkokrát zimné pneumatiky. Súhlasím s 

t˘m, aby nákladné vozidla a autobusy mali 

pevne stanovené obdobie, poãas ktorého musia 

maÈ obuté zimné pneumatiky. S ãím ale ÈaÏko 

súhlasiÈ, je nejednoznaãne definované povinnosti 

pouÏitia zimn˘ch pneumatík pre osobné 

automobily. MoÏno by stálo pouvaÏovaÈ, 

hovorím do budúcnosti, nepriamo tlaãiÈ napríklad 

aj cez jednotlivé poisÈovne, ktoré by mohli 

pri uzavieraní poistky zníÏiÈ poistné vodiãovi, 

ktor˘ má zimné pneumatiky alebo pri nehodách 

bude takémuto vodiãovi uhradená väã- 

‰ia suma za spôsobenú ‰kodu. 

Myslím si, Ïe tak˘to model by bol v˘hodn˘ 

pre v‰etk˘ch, pretoÏe tí, ktorí menej jazdia, 

by nemuseli prezúvaÈ a tí, ktorí jazdia veºa a 

ìaleko, pre t˘ch sú kvalitné zimné pneumatiky 

nutnosÈou, by mali urãité v˘hody úspor na 

poistnom. 

Podobne ako v prvom ãítaní aj teraz chcem 

poukázaÈ na § 71, ktor˘ dáva policajtom moÏnosÈ 

zobraÈ vodiãsk˘ preukaz, ak vodiã nemá 

pri sebe dostatoãnú hotovosÈ, ale chybu si priznáva 

a je ochotn˘ ju zaplatiÈ. Preão tento zákon 

zlep‰uje vymáhanie pokút, aj keì bolo 

tvrdené, Ïe bude v prvom rade preventívny. Na 

mÀa pôsobí skôr veºmi represívne a ão je moÏno 

aj jeho najväã‰ia chyba. No a s t˘m súvisia 

aj zdá sa mi premr‰tené v˘‰ky pokút, ktoré 

podporujú a zvy‰ujú korupciu. Stále neviem 

pochopiÈ jednu vec a zatiaº mi to nikto 

ani nevedel vysvetliÈ. Preão pri tejto príleÏitosti, 

keì máme na stole novelu zákona, nezavedieme 

pri v˘bere pokút iné pravidlo. Napríklad, 

Ïe policajti nebudú vyberaÈ priamo hotovosÈ, 

ale len rozdávaÈ poukazy na zaplatenie 

pokuty. Veì skúsenosti dobré majú v Spojen˘ch 

‰tátoch americk˘ch, Kanade a podobne. 

V˘sledok by bol okamÏit˘. Menej úplatkov 

alebo iná moÏnosÈ, mobiln˘ platobn˘ terminál, 

ako majú rakúski policajti. ZníÏi sa moÏnosÈ 

v˘hovorky nemám pri sebe toºko peÀazí a radikálne 

by sa aj zníÏila moÏnosÈ, Ïe policajt 

môÏe trebárs vybraÈ nieão aj do svojho vaãku. 

Môj ìal‰í podnet sa t˘ka nehody a poistn˘ch 

udalostí. Predstavte si takú fiktívnu udalosÈ. 

Auto s vystrelen˘mi airbagmi v strede diaºnice, 

druhé s pokrãen˘mi plechmi v priekope, 

vystresovaní, ale na‰Èastie nezranení vodiãi 

stoja pri krajnici a hádajú v˘‰ku ‰kody. Po 

opadnutí strachu usúdia, Ïe ‰koda nepresiahla 

120-tisíc korún. A tak, podºa tohto návrhu, 

by nemuseli volaÈ policajtov. 

Situáciu v‰ak neskôr bude skúmaÈ poisÈov- 

Àa vinníka. PoisÈovÀa na rozdiel od úãastníkov 

nehody zistí, Ïe ‰koda je vy‰‰ia, no nie je o tom 

policajn˘ záznam, policajná správa a tak sa 

vinník môÏe chytaÈ za hlavu, lebo ho ãakajú 

pekné peripetie, aby získal od‰kodnenie z poisÈovne, 

ktorá bude prem˘‰ºaÈ, komu teraz veriÈ. 

A tak napriek tomu, Ïe viem, Ïe tento zákon 

má okrem iného prispieÈ k tomu, aby odbremenil 

policajtov, prispeje skôr zjednodu‰eniu 

práce poistn˘m podvodníkom. Vo v‰eobecnosti 

bude totiÏ oveºa zloÏitej‰ie zistiÈ, kto bol 

v danom prípade vinník a kto po‰koden˘. Poistné 

udalosti nebudú dostatoãne zdokumentované, 

bude ch˘baÈ policajn˘ zápis o udalosti. 

A na ão chcem obzvlá‰È upozorniÈ, je to, Ïe 

nebude moÏné zistiÈ napríklad, ãi niektor˘ z 

úãastníkov nehody bol pod vplyvom alkoholu 

alebo nie. Dokonca sa môÏe staÈ aj to, Ïe 

úãastníci nehody by si na druh˘ deÀ rozmysleli, 

ako to vlastne bolo a zmenia, kto je vinník 

a kto po‰koden˘. 

Policajná správa o nehode slúÏi poisÈovni 

ako hodnovern˘ doklad, na základe ktorého 

poisÈovÀa rozhoduje o v˘‰ke ãi vyplatení poistnej 

sumy. V prípade, Ïe úãastníci nehody políciu 

nezavolajú, riskujú dlh‰ie vybavovanie 

plnenia poistného, jeho zníÏenia ãi dokonca nevyplatenie. 

Predpokladám, Ïe naozaj kaÏd˘ z 

vás vie, Ïe poisÈovne takmer v kaÏdom prípade 

poÏadujú od vodiãov dôkladne vypísanú 

správu o dopravnej nehode, ktorú pribaºujú pri 

uzatvorení poistky. Preto tieÏ by bolo moÏné 

uvaÏovaÈ o zmene prvej hlave dopravnej nehody 

v § 66 povinnosti úãastníka dopravnej nehody 

a ‰kodovej udalosti tam doplniÈ e‰te text 

– zavolaÈ políciu. 

Som presvedãen˘, Ïe keì ºudia zistia, Ïe poisÈovne 

nebudú akceptovaÈ ich dokumenty, 

sami opäÈ zaãnú volaÈ k nehodám policajtov. 

Zákon totiÏ nie je ãarovn˘ prútik. A naopak, 

policajná správa je hodnovern˘ podklad, ktor˘ 

nik nespochybÀuje. 

Rafael Rafaj: Ochrana chodcov na prechode 

Ide v podstate o, podºa mÀa, jednoduch˘ pozmeÀujúcich 

návrh, ktor˘ by mal rie‰iÈ zv˘‰enú 

ochranu chodcov. Chodcov, ktorí sú v cestnej 

premávke podºa § 2 úãastníkmi cestnej 

premávky a mám za to, Ïe v‰etci úãastníci 

cestnej premávky by mali byÈ rovnocenní vo 

svojich právach a povinnostiach, ale aj v maximálnej 

ochrane. KeìÏe chodec je, a myslíme 

t˘m chodca vo v‰etk˘ch demografick˘ch 

kategóriách, ãiÏe od mal˘ch detí aÏ po starcov, 

asi najviac ohrozenou skupinou úãastníkov 

cestnej premávky, a to paradoxne aj na prechodoch 

pre chodcov, tak si dovoºujem predloÏiÈ 

pozmeÀujúci návrh, ktor˘ by chodcom v záujme 

ich zv˘‰enej bezpeãnosti a zabezpeãenia 

ão maximálnej pozornosti venovania sa situácii 

a jej vyhodnoteniu obmedzil pouÏitie mobiln˘ch 

telefónov v ãase prechodu cez priechod 

pre chodcov, resp. pri pohybe cez vozovku 

alebo po vozovke. KaÏd˘ psychológ vám 

povie, Ïe pri takejto ãinnosti je pozornosÈ telefonujúceho 

zníÏená na minimum, v ist˘ch 

vypät˘ch situáciách je dokonca nulová, takmer 

nulová, najmä ak oãami podvedome vidí pred 

sebou prechod pre chodcov a má signál, Ïe 

môÏe ísÈ, priãom nevie vyhodnotiÈ situáciu, keì 

auto je uÏ tak blízko prechodu, Ïe by nedokázal 

ho zastaviÈ. 

TakÏe myslím si, Ïe toto malé opatrenie v 

ktor˘ dnes schválili poslanci. ·port by sa mal 

financovaÈ prostredníctvom ‰tátnych dotácií 

cez rezort ‰kolstva. Predov‰etk˘m sa pouÏijú 

na zabezpeãenie ‰portov˘ch reprezentácií, 

starostlivosÈ o ‰portové talenty a organizovanie 

‰portov˘ch súÈaÏí. 

2. júla – Parlament dnes potvrdil vládou navrhnuté 

personálne zmeny v Dozornej rade 

Úradu pre dohºad nad zdravotnou starostlivos- 

Èou (DR ÚDZS). Za nového predsedu DR 

ÚDZS plénum zvolilo exministra zdravotníctva 

Ivana Valentoviãa, ktor˘ sa tak vracia 

do zdravotníckej oblasti. 

3. júla – Futbalov˘ rozhodca a poslanec ªubo‰ 

Micheº vystúpil z poslaneckého klubu 

SDKÚ-DS. Svoje rozhodnutie dnes oznámil 

predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Pa‰kovi. 

Micheº zostáva radov˘m ãlenom strany a 

v NR SR bude napæÀaÈ pravicov˘ program a 

proeurópsku orientáciu. „Toto rozhodnutie vo 

mne dozrievalo dlh‰í ãas, prv˘m a zásadn˘m 

momentom vedúcim k tomuto rozhodnutiu 

bolo nehlasovanie klubu SDKÚ-DS za ratifikáciu 

Lisabonskej zmluvy,“ uviedol Micheº vo 

vyhlásení k odchodu z klubu. Druh˘m podstatn˘m 

momentom, ktor˘ ovplyvnil Micheºovo 

rozhodnutie, bol postoj vedenia SDKÚ-DS k 

nespokojn˘m ãlenom bratislavskej organizácie, 

ktor˘ napokon viedol k rozpusteniu v‰etk˘ch 

bratislavsk˘ch miestnych zväzov SDKÚ- 

DS. 

3. júla – Celoroãné svietenie, pouÏívanie 

zimn˘ch pneumatík na snehu a ºade, ale aj prísnej‰ie 

sankcie za alkohol za volantom zavádza 

od 1. októbra nov˘ zákon o cestnej premávke, 

ktor˘ dnes schválil parlament. Nové 

opatrenia by mali zv˘‰iÈ bezpeãnosÈ na cestách, 

prispieÈ k disciplinovanosti vodiãov a 

zníÏeniu dopravn˘ch nehôd, domnieva sa rezort 

vnútra, ktor˘ právnu normu do Národnej 

rady SR predkladal. Zákonodarcovia zamietli 

návrh predsedu KDH Pavla Hru‰ovského na 

zru‰enie priestupkovej imunity poslancov, 

aby ich mohla polícia postihovaÈ za dopravné 

priestupky ako beÏn˘ch obãanov. 

3. júla – Odchod futbalového rozhodcu 

ªubo‰a Micheºa z poslaneckého klubu SDKÚ- 

DS prekvapil tak predsedu strany Mikulá‰a 

Dzurindu, ako aj poslanca Juraja Li‰ku, ktor˘ 

sám z SDKÚ-DS vystúpil. „Pán poslanec 

Micheº nielenÏe nenastoºoval iné otázky, ale 

veºmi silno podporoval na‰u politiku,“ reagoval 

na dne‰nom brífingu na rozhodnutie Micheºa 

líder SDKÚ-DS Mikulá‰ Dzurinda. 

4. júla – Zmena modelu financovania cirkví 

a náboÏensk˘ch spoloãností je pre ªS- 

HZDS prijateºná, len ak s t˘m prídu jej predstavitelia 

a s revíziou status quo budú súhlasiÈ. 

Vypl˘va to zo záverov Republikového politického 

grémia strany, o ktor˘ch dnes na 

tlaãovej konferencii na pôde Národnej rady SR 

informoval jeho predseda Marián Klenko. 

4. júla – Poslanci Národnej rady SR vyhoveli 

návrhu predsedu ªS-HZDS Vladimíra 

Meãiara a z funkcie predsedu v˘boru pre kultúru 

a médiá odvolali nezávislého poslanca 

Pavla Minárika. Ten bude vo v˘bore ìalej 

pôsobiÈ ako radov˘ ãlen. Za odvolanie bolo 79 

zo 109 prítomn˘ch poslancov. Okrem ãlenov 

koaliãn˘ch strán za zbavenie funkcie hlasoval 

len nezávisl˘ poslanec Juraj Li‰ka, b˘val˘ 

ãlen SDKÚ-DS. 

4. júla – Poslanci Národnej rady (NR) SR 

dnes nevzali na vedomie v˘roãnú správu o ãinnosti 

Ústavu pamäti národa (ÚPN) za rok 

2007. Za to, aby parlament vzal správu na ve- 

83


domie, hlasovali predstavitelia opoziãn˘ch 

strán, nezávislí poslanci a ãasÈ Smeru-SD. 

Poslanci ªS-HZDS a SNS boli proti, respektíve 

sa zdrÏali. 

4. júla – Vláda nenaplnila katastrofické 

scenáre opoziãn˘ch strán preto, Ïe, na‰Èastie, 

neplní svoje predvolebné sºuby. T˘mito slovami 

reagoval na dne‰nej tlaãovej konferencii 

podpredseda SDKÚ-DS Ivan Miklo‰ na vyhlásenie 

predsedu vlády SR Roberta Fica, 

podºa ktorého sa politické a ekonomické katastrofické 

scenáre opozície nenaplnili. 

5. júla – Názory SNS a ªS-HZDS na konkrétnu 

formu novely zákona o Ústave pamäti 

národa (ÚPN) sa lí‰ia a spolu so zástupcami 

Smeru-SD ich budú zosúlaìovaÈ v priebehu 

septembra a októbra tohto roku. Pre TASR 

to potvrdil predseda poslaneckého klubu SNS 

Rafael Rafaj. 

6. júla – Politické strany b˘val˘ch vlád 

Mikulá‰a Dzurindu mali podºa lídra ªS-HZDS 

Vladimíra Meãiara profitovaÈ z ãinnosti nebankov˘ch 

subjektov aj prostredníctvom vkladov. 

„Myslím aj na vklady. Odpoveì je áno,“ 

povedal pre TASR predseda ªS-HZDS. Meãiar 

naznaãil, Ïe peniaze do nebankov˘ch subjektov 

vkladali aj finanãné skupiny. Líder ªS- 

HZDS podºa vlastn˘ch slov hºadá z podkladov 

odpoveì na otázku, preão okrem Vladimíra 

Fruniho, ktorého súdili za podvod, nikoho 

nesúdili za spoluúãasÈ na podvode. „Pre 

mÀa je záhada, ktorú sme rie‰ili s predsedom 

v˘boru pre ºudské práva, preão Fruni, keì 

pred ‰peciálnym súdom chcel rozprávaÈ o politick˘ch 

dôsledkoch kauzy a ktorí politici 

boli do toho zapojení, predseda súdu ho zastavil 

a zakázal mu o tom hovoriÈ. Preão,“ p˘tal 

sa Meãiar. 

6. júla – Disciplína politick˘ch strán pri 

predkladaní v˘roãn˘ch finanãn˘ch správ sa od 

roku 2005 zásadne zlep‰ila, zlom nastal najmä 

prijatím nového zákona o politick˘ch stranách 

a zaãiatkom sankcionovania nedisciplinovan˘ch 

subjektov. Vypl˘va to z Informácie 

o predloÏení v˘roãn˘ch finanãn˘ch správ politick˘ch 

strán a politick˘ch hnutí za rok 2007, 

ktorú 4. júla vzal parlament na vedomie. Pod- 

ºa informácie o predloÏení v˘roãn˘ch finanãn˘ch 

správ politick˘ch strán a politick˘ch 

hnutí za rok 2007 je najmajetnej‰ou stranou 

Smer-SD s hodnotou imania 90,983 milióna 

Sk (tri milióny eur) a záväzkami 5,013 milióna 

Sk (165.467 eur), ªS-HZDS vlastní majetok 

za 34,229 milióna Sk (1,1 milióna eur) a 

má záväzky 33,046 milióna Sk (1 milión eur). 

Tretí najvy‰‰í majetok má KDH – v hodnote 

27,638 milióna Sk (912.265 eur) a záväzky 

1,246 milióna Sk (41.127 eur), nasleduje 

SMK-MKP s majetkom 17,698 milióna Sk 

(584.169 eur) a záväzkami 2,149 milióna Sk 

(70.933 eur), SDKÚ-DS má majetok v hodnote 

16,802 milióna Sk (554.594 eur) a záväzky 

9,038 milióna Sk (298.323 eur). Najchudobnej‰ou 

parlamentnou stranou je SNS s 

majetkom v hodnote 443.000 Sk (14.622 eur) 

a záväzkami 9,171 milióna Sk (302.713 eur). 

Zatiaº ão dary od fyzick˘ch osôb strany priznávajú 

beÏne, dar od firmy (právnickej osoby) 

eviduje z parlamentn˘ch strán len KDH, 

ªS-HZDS a Smer-SD. 

6. júla – Oddialenie rozhodnutia Ústavného 

súdu (ÚS) SR o zákone o preukazovaní pôvodu 

majetku by pre Smer-SD nemalo Ïiadny 

v˘znam. Uviedol to dnes poslanec NR SR 

Boris Zala (Smer-SD) v diskusnej relácii TA3 

V politike, v reakcii na ÏiadosÈ predsedu parzáujme 

bezpeãnosti chodcov bude pochopené 

nielen vodiãmi, ktor˘m odºahne, ale aj samotn˘m 

chodcom, rodiãom detí, ale aj ºuìom, 

ktorí sú zaneprázdnení a príli‰ r˘chlo sa ponáhºajú. 

TakÏe tu je môj pozmeÀujúci návrh: 

Chodec prechádzajúci cez cestu priechodom 

pre chodcov alebo ak sa nachádza na vozovke, 

alebo ak prechádza cez vozovku mimo 

priechodu pre chodcov nesmie pouÏívaÈ mobiln˘ 

telefón ani iné elektronické zariadenia na 

poãúvanie hudby, ani iné technické prostriedky 

zniÏujúce jeho pozornosÈ.“ 

II. 450 KILOMETROV DIAªNIC 

A R¯CHLOSTN¯CH CIEST 

A potom vystúpil poslanec Smeru-SD Peter 

Pelegrini a okºukou vniesol do zákona o 

cestnej premávke to, ão sa zdráhal vniesÈ do 

zákona o ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic minister 

dopreavy ªubomír VáÏny.& 

Peter Pelegrini: Nemenia sa zákony, len 

prílohy 

A keìÏe pri návrhu cestného zákona sa hovorilo 

aj o tom, Ïe bezpeãnosti cestnej premávky 

neprispieva len cestn˘ zákon, ale aj infra- 

‰truktúra, dovoºte mi podaÈ e‰te pozmeÀujúci 

návrh ã. 2, ktor˘ znie nasledovne. 

V ãl. II sa na zaãiatku vkladá nov˘ bod 1, 

ktor˘ znie: „(1) § 2 sa dopæÀa odsekom 5, ktor˘ 

znie: „5. Zoznam diaºnic a r˘chlostn˘ch 

ciest je uveden˘ v príloh ã. 2. Bod (2). 

K ãl. II za bod 14 sa dopæÀa nov˘ bod 15, 

ktor˘ znie: Za prílohu ã. 1 sa vkladá príloha ã. 

2, ktorá znie: „Príloha ã. 2 – Zoznam diaºnic 

a r˘chlostn˘ch ciest. 

D1 Bratislava (PetrÏalka – kriÏovatka z D2) 

– Trnava – Trenãín, Îilina, Trenãín, Pre‰ov, 

Ko‰ice, ‰tátna hranica Slovenskej republiky – 

Ukrajiny. 

D2. ·tátna hranica âeskej republiky/Slovenskej 

republiky, Kúty, Malacky, Bratislava, ‰tátna 

hranica Slovenskej republiky, Maìarskej republiky. 

D3 Îilina, Kysucké Nové Mesto, âadca, 

Skalité, ‰tátna hranica Slovenskej republiky, 

Poºskej republiky. 

D4 ‰tátna hranica Rakúsko, Slovenská republika, 

Bratislava, kriÏovatka D2 Jarovce, kri- 

Ïovatka Rovinka, kriÏovatka z D1 Ivanka pri 

Dunaji, sever, kriÏovatka s cestou 2/502, kri- 

Ïovatka s cestou I/2, kriÏovatka z D2 Stupava 

– juh, ‰tátna hranica Slovenskej republiky, 

Rakúsko. 

R1, Trnava, Nitra, Îarnovica, Îiar nad Hronom, 

Zvolen, Banská Bystrica, RuÏomberok. 

R2 Trenãín, kriÏovatka D1, Prievidza, Îiar 

nad Hronom, Zvolen, Luãenec, Rimavská Sobota, 

RoÏÀava, Ko‰ice. 

R-3 ‰tátna hranica Maìarskej republiky, 

Slovenskej republiky, ·ahy, Zvolen, Îiar nad 

Hronom, Turãianske Teplice, Martin, Kraºovany, 

Doln˘ Kubín, Trstená a ‰tátna hranica Slovenskej 

republiky, Poºskej republiky. 

R-4 ‰tátna hranica Maìarskej republiky, 

Slovenskej republiky, MilhosÈ, Ko‰ice, Pre‰ov, 

Giraltovce, Svidník, ‰tátna hranica Slovenskej 

republiky, Poºskej republiky. 

R-5 ‰tátna hranica âeskej republiky, Slovenskej 

republiky, Svrãinovec, kriÏovatka z D-3. 

R-6 ‰tátna hranica âeská republika, Slovenská 

republika, Lysá pod Makytou, Púchov. 

R-7 Bratislava, Dunajská Streda, Nové 

Zámky, Veºk˘ Krtí‰, Luãenec. 

R-8, R-2 Partizánske, Topoºãany, Nitra. 

R-1 odôvodnenie k tomuto bodu. 

Cestn˘ zákon doteraz neobsahuje zoznam 

diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest. 

Uznesením vlády ã. 1084/2007 zo dÀa 19. 

12. 2007 bola definovaná sieÈ diaºnic a r˘chlostn˘ch 

ciest na území Slovenskej republiky. 

Aj vzhºadom na potrebu zosúladenia názvov 

a oznaãení bude sieÈ diaºnic a r˘chlostn˘ch 

ciest urãená ako príloha v príslu‰nom zákone. 

Poznamenávam, Ïe pri t˘chto pozmeÀujúcich 

návrhoch ide len o zmenu príloh a nevchádza 

sa do Ïiadnych paragrafov˘ch znení predmetn˘ch 

zákonov. 

Bod 3 pozmeÀujúceho návrhu 

za ãl. 7 sa vkladajú nové ãl. 8 a 9, ktoré znejú. 

âl. 8 zákon Národnej rady Slovenskej republiky 

ã. 129/1996 Z. z. o niektor˘ch opatreniach 

na ur˘chlenie prípravy v˘stavby diaºnic 

a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona 

Národnej rady Slovenskej republiky ã. 160/96 

Z. z. a zákona ã. 275/2007 Z. z. sa mení a dopæÀa 

takto. 

V prílohe ã. 2 pripravované stavby diaºnic 

sa na konci pripájajú tieto slová. 

R-1 Banská Bystrica, RuÏomberok. 

R-8 Partizánske, Topoºãany, Nitra. 

A ãl. 9 zákon ã. 669/2007 Z. z. o jednorazov˘ch 

mimoriadnych opatreniach v príprave 

niektor˘ch stavieb diaºnic a ciest pre motorové 

vozidlá o doplnení zákona Národnej rady 

Slovenskej republiky ã. 162/1995 Z. z. o katastri 

nehnuteºnosti, katastrálny zákon v znení 

neskor‰ích predpisov v znení zákona ã. 

86/2008 Z. z. sa dopæÀa takto. 

V prílohe sa na konci pripájajú tieto slová. 

D-1 JabloÀov, Behárovce. 

D-3 Îilina, Skalité, ‰tátna hranica Slovenská 

republika, Poºská republika. 

D-4 Jarovce, ‰tátna hranica Slovenská republika, 

Rakúska republika. 

R-1 Banská Bystrica, RuÏomberok. 

R-2 Trenãín, kriÏovatka z D-1, Prievidza. 

R-8 Partizánske, Topoºãany, Nitra. 

Doteraj‰í ãl. 8 sa oznaãuje ako ãl. 10. 

Odôvodnenie k t˘mto dvom ãlánkom. Ide o 

previazanie textácie príloh t˘chto dvoch zákonov 

s prílohou ã. 2 zákona cestného kde sa definuje 

sieÈ diaºnic a r˘chlostn˘ch komunikácií. 

E‰te raz opakujem, pozmeÀujúci návrh ã. 2, 

ktor˘ odovzdávam spravodajcovi, nezasahuje 

do Ïiadneho paragrafového znenia, Ïiadneho 

z menovan˘ch zákonov, mení a dopæÀa len 

prílohy v t˘chto zákonoch. 

Na návrh poslanca Pelegriniho zareagoval 

len poslanec Martin Pado, ostatn˘m v opozícii 

uniklo, ão sa vlastne schvaºuje – a Ïe proti 

zákonu o ur˘chlenej v˘stavbe diaºnic uÏ podali 

podnet na Ústavn˘ súd SR e‰te v januári 

2008. 

Martin Pado: Povedal to, ão je realita 

Pán poslanec Pelegrini, som rád, Ïe ste nakoniec 

hovorili aj o t˘ch chystan˘ch úsekoch 

r˘chlostn˘ch komunikácií, pretoÏe na zaãiatku 

ste citovali cestnú sieÈ, teda r˘chlostné komunikácie. 

A z toho vá‰ho vystúpenia vyplynulo, 

ako keby sme tie r˘chlostné komunikácie 

na Slovensku nemali v tej trase, ako ste ich 

naznaãili. 

Zrejme aj pán minister si to myslel vãera, 

84


keì hovoril o r˘chlostn˘ch komunikáciách 

ciest ako cestách 1. triedy. R˘chlostné komunikácie, 

pán minister, tam kde si vy myslíte, 

sa e‰te len budú stavaÈ podºa toho, ão povedal 

pán poslanec Pelegrini. A on povedal len to, 

ão je realita. 

Podºa toho nakoniec vyzeralo aj hlasovanie 

o Pelegriniho pozmeÀovacom návrhu: 

Ján Richter (spravodajca) 

·iesty pozmeÀujúci návrh predloÏil v rozprave 

pán poslanec Pelegrini. PredloÏil ho v 

dvoch ãastiach. Teraz budeme hlasovaÈ o pozmeÀovacom 

návrhu pána poslanca Pelegriniho 

v ãasti II spoloãne. Pán predseda, dajte 

hlasovaÈ. 

135 prítomn˘ch, 122 za, 12 sa zdrÏalo, 1 nehlasoval. 

Tento návrh sme prijali. 

A bolo vymaºované. 

III. AKO REAGOVALI MÉDIÁ 

A PREZIDENT 

Opakované „jednorazové“ 

Do nového zákona o cestnej premávke sa 

dostali ustanovenia, ktoré sú stelesnením najhor‰ích 

tradícií slovenského parlamentarizmu. 

Zákonodarná perfídnosÈ tu nadobudla podobu 

ãistého svinstva. Keì v máji vy‰lo najavo, 

Ïe minister VáÏny pripravuje novelu zákona, 

ktorou sa mali z „jednorazov˘ch mimoriadnych 

opatrení“ v príprave diaºnic staÈ opatrenia 

opakované, vzbudilo to pozornosÈ. Vládna 

moc vtedy pochopila, Ïe tadiaº cesta nevedie. 

A povolala do akcie poslanca Pelegriniho, 

aby svoj cieº presadila jeho pozmeÀovacím návrhom. 

Ako Pelegrini priznal, predloÏil ho 

„na základe dohody s ministerstvom dopravy“. 

Jeho pozmeÀovacím návrhom sa do zákona 

o cestnej premávke dostalo ustanovenie, 

ktor˘m sa dopæÀa „zákon ã. 669/2007 Z. z. o 

jednorazov˘ch mimoriadnych opatreniach v 

príprave niektor˘ch stavieb diaºnic a ciest“. Ide 

o návrh, o ktorom je ÈaÏké povedaÈ, ãi má odpudzujúcej‰í 

obsah, alebo formu, v akej sa 

uplatnil. 

„Vìaka“ zákonu ã. 669/2007 sa môÏu stavaÈ 

diaºnice aj na pozemkoch, ktoré patria obãanom 

tohto ‰tátu, a to na úseku dlhom 157 kilometrov. 

„Vìaka“ Pelegriniho návrhu zákon 

o cestnej premávke jeho pôsobnosÈ predæÏil o 

dve tretiny, lebo úsek, kde môÏu vojsÈ buldozéry 

na súkromné pozemky, natiahol o ìal‰ích 

300 kilometrov. Toºko k obsahu a teraz k forme. 

To, ão by slu‰ná vláda nikdy neurobila, vláda 

Roberta Fica urobila za priÈaÏujúcich okolností. 

V‰etci sa e‰te pamätáme na v˘strahu 

prokurátorov, Ïe poslanci by nemali prijímaÈ 

rovnak˘ zákon, ak˘m sa uÏ zaoberá Ústavn˘ 

súd a e‰te o Àom nerozhodol. V˘strahu, ktorú 

vzala koalícia váÏne, keì sa mala zaoberaÈ 

ústavn˘m zákonom o preukazovaní pôvodu 

majetku, nemala ani v päte, keì o stovky kilometrov 

predæÏila svoje „jednorazové“ opatrenie. 

NemoÏno si nev‰imnúÈ, Ïe svoje dielo 

vykonala spôsobom, ktor˘ nepatrí medzi prijateºné 

legislatívne praktiky. Zákonom o cestnej 

premávke totiÏ zmenila zákon o jednorazov˘ch 

mimoriadnych opatreniach. Podºa ministra 

VáÏneho vraj „zákon umoÏÀuje, aby sa 

lamentu Pavla Pa‰ku, ktor˘ sa chcel osobne 

zúãastniÈ vyhlásenia rozhodnutia ÚS SR. „Jedn˘m 

z úãastníkov toho sporu na Ústavnom 

súde je Národná rada SR a pán Pa‰ka ako jej 

‰éf má právo zúãastniÈ sa tohto rozhodnutia,“ 

povedal Zala. „Pa‰ka parlament nikdy na 

Ústavnom súde nezastupoval a chce len oddialiÈ 

jeho rozhodnutie, pretoÏe koalícii spôsobí 

veºké problémy,“ reagoval poslanec parlamentu 

za KDH Daniel Lip‰ic. 

10. júla – Proces oddlÏovania zdravotníctva 

cez spoloãnosÈ Veriteº za minulej vlády bol 

efektívny, transparentn˘ a dôveryhodn˘. Na 

tlaãovej besede to dnes povedal b˘val˘ ãlen 

Dozornej rady Veriteºa Peter PaÏitn˘. Spolu s 

Tomá‰om Szalayom vytvoril internetovú 

stránku www.veriteº.sk, ktorá vysvetºuje cel˘ 

proces oddlÏovania zdravotníctva prostredníctvom 

Veriteºa, priãom obsahuje aj kompletn˘ 

zoznam v‰etk˘ch subjektov, ktor˘m Veriteº 

vyplatil pohºadávky voãi zdravotníckemu 

sektoru. Databáza sa dá zoraìovaÈ podºa ãísla 

dokladu, dátumu, sumy, IâA, príjemcu i popisu 

transakcie. „KaÏdá jedna koruna, kaÏd˘ 

halier je zdokumentovan˘,“ kon‰tatoval PaÏitn˘. 

10. júla – Existuje mnoÏstvo skutoãností, 

ktoré potvrdzujú, Ïe spoloãnosÈ Veriteº pri 

oddlÏovaní zdravotníctva za minulej vlády 

nakladala s verejn˘mi financiami ne‰tandardne. 

Pre TASR to dnes povedal hovorca ministerstva 

financií Miroslav ·mál. ·mál opätovne 

potvrdil, Ïe k likvidácii Veriteºa do‰lo bezdôvodne, 

tesne pred parlamentn˘mi voºbami 

a v rozpore s právnym poriadkom. 

14. júla – Opoziãné strany SDKÚ-DS a 

KDH tento t˘ÏdeÀ zaãnú zbieraÈ podpisy na 

zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu s 

cieºom odvolaÈ ministra spravodlivosti ·tefana 

Harabina (nominant ªS-HZDS). Dôvodom 

na jeho odvolanie má byÈ podºa podpredsedu 

KDH Daniela Lip‰ica priateºsk˘ 

vzÈah s osobou podozrivou z obchodovania s 

drogami. Lucia ÎitÀanská (SDKÚ-DS) potvrdila, 

Ïe rokovania s kresÈansk˘mi demokratmi 

prebiehajú a ich v˘sledkom s najväã‰ou 

pravdepodobnosÈou bude zvolanie mimoriadnej 

schôdze. Pre letné parlamentné prázdniny 

sa zrejme budú poslanci Harabinom zaoberaÈ 

aÏ v septembri. 

14. júla – Nová liberálna strana, ktorú chce 

na Slovensku vytvoriÈ exminister hospodárstva 

za Alianciu nového obãana (ANO) Robert 

Nemcsics, sa nemieni orientovaÈ ‰peciálne 

na voliãov SDKÚ-DS nespokojn˘ch s aktuálnou 

politikou strany. „Nebudeme suplovaÈ 

ani ìal‰iu platformu pre prípadn˘ch odídencov 

z SDKÚ,“ povedal pre TASR Nemcsics. 

Nová plánovaná liberálna strana má maÈ vlastnú 

autonómnu politiku a skôr sa snaÏiÈ otváraÈ 

témy, ktor˘m sa dne‰né parlamentné strany 

nevenujú. 

15. júla – Ak by sa voºby do Národnej 

rady (NR) SR konali zaãiatkom júla, Smer-SD 

by podporilo 48 percent slovensk˘ch voliãov. 

Vypl˘va to z prieskumu, ktor˘ od 1. do 

7. júla uskutoãnil Ústav pre v˘skum verejnej 

mienky pri ·tatistickom úrade SR na vzorke 

1063 respondentov od 18 rokov. Podºa prieskumu 

by SNS získala 11,4 percenta, SDKÚ- 

DS by podporilo 9,7 percenta a ªS-HZDS by 

získalo 9,6 percenta respondentov. Do parlamentu 

by sa e‰te dostali SMK a KDH. Volieb 

do NR SR by sa na zaãiatku júla nezúãastnilo 

16,2 percenta osloven˘ch a ìal‰ích 13,7 percenta 

respondentov si nevedelo vybraÈ Ïiaden 

politick˘ subjekt. Ak by sa parlamentné voºby 

skonãili v súlade s júlov˘m prieskumom, 

NR SR by pozostávala zo zástupcov ‰iestich 

subjektov a strana Smer–SD by po prv˘ raz 

mala v zastupiteºskom zbore nadpoloviãnú 

väã‰inu poslancov – aÏ 76. SNS by obsadila 

18 poslaneck˘ch kresiel, SDKÚ-DS a ªS- 

HZDS by zastupovalo po 15 poslancov a aj 

zvy‰né dve strany, SMK a KDH by si uplat- 

Àovali nárok na rovnak˘ poãet mandátov – 13. 

15. júla – Nezávisl˘ poslanec NR SR Tibor 

Miku‰ plánuje na jeseÀ zaloÏiÈ novú politickú 

stranu pod názvom Nová demokracia. 

Vo svojom dne‰nom hlavnom spravodajstve 

to uviedla televízia JOJ. Tibor Miku‰ vystúpil 

z ªS-HZDS niekoºko mesiacov po tom, 

ako sa neúspe‰ne uchádzal o post lídra hnutia. 

16. júla – Najdôveryhodnej‰ou politickou 

osobnosÈou na Slovensku je opäÈ predseda 

vlády Robert Fico, ktorému dôveruje 38,4 

percenta Slovákov. Nasleduje prezident Ivan 

Ga‰paroviã s podporou 20,7 percenta op˘tan˘ch. 

Trojicu najdôveryhodnej‰ích politikov 

uzatvára líder národniarov Ján Slota, ktorého 

podporuje 13,3 percenta osloven˘ch. Vypl˘va 

to z reprezentatívneho prieskumu verejnej 

mienky realizovaného s mesaãnou periodicitou, 

ktor˘ uskutoãnil Ústav pre v˘skum verejnej 

mienky (ÚVVM) pri ·tatistickom úrade 

SR v dÀoch 1. aÏ 7. júla 2008 na vzorke 1063 

obãanov vo veku 18 a viac rokov. Medzi najdôveryhodnej‰ích 

politikov patrí aj minister 

vnútra Robert KaliÀák, ktor˘ v prieskume s 

podporou 12 percent op˘tan˘ch obsadil ‰tvrtú 

prieãku. Predsedovi ªS-HZDS Vladimírovi 

Meãiarovi dôveruje 9,1 percenta osloven˘ch. 

Viac ako päÈpercentnú podporu dosiahli aj 

b˘val˘ ‰éf SMK Béla Bugár a prezidentská 

kandidátka Iveta Radiãová, obaja získali dôveru 

6,2 percenta Slovákov. 

16. júla – Spolupráca v súãasnej vládnej 

koalícii je dobrá, strana Smer-SD si váÏi svojich 

partnerov, preto je moÏné uvaÏovaÈ o pokraãovaní 

rovnakej koalície aj po budúcich 

parlamentn˘ch voºbách. Uviedol to premiér a 

predseda strany Smer-SD Robert Fico dnes na 

tlaãovej konferencii po skonãení v˘jazdového 

zasadania vlády SR v Topoºãanoch. 

17. júla – Poslanec Národnej rady SR Daniel 

Lip‰ic dnes odovzdal riaditeºovi Národného 

bezpeãnostného úradu (NBÚ) Franti- 

‰kovi Blanárikovi prepis telefonického rozhovoru, 

ktor˘ poukazuje na dôvern˘ vzÈah ministra 

spravodlivosti ·tefana Harabina s odsúden˘m 

kosovsk˘m Albáncom Bakim Sadikim. 

Táto osoba sa podºa Lip‰ica pohybovala 

v albánskej drogovej mafii. „Teraz je to na 

rie‰ení NBÚ. Jeho postup poznám, pretoÏe 

som ãlenom v˘boru, ktor˘ rozhoduje o odvolaniach. 

V zásade okrem príslu‰níkov ·tB 

práve takéto kontakty s osobami z podsvetia 

sú dôvodom na nepriznanie previerky,“ uviedol 

Lip‰ic pre novinárov. 

17. júla – Opoziãné strany SDKÚ-DS a 

KDH budú iniciovaÈ mimoriadnu schôdzu 

Národnej rady (NR) SR s cieºom odvolaÈ ministra 

spravodlivosti ·tefana Harabina. Na 

dne‰nej tlaãovej konferencii to uviedla podpredsedníãka 

SDKÚ-DS Lucia ÎitÀanská a 

podpredseda KDH Daniel Lip‰ic. „Návrh podáme 

v momente, keì bude zrejmé, Ïe bude 

parlament uzná‰aniaschopn˘,“ povedal Lip‰ic. 

Predpokladá, Ïe sa tak stane v septembri tohto 

roku. 

18. júla – Hrozba, Ïe Slovensko prehrá ar- 

85


bitráÏ s akcionárom zdravotnej poisÈovne (ZP) 

Dôvera, je podºa podpredsedu ªS-HZDS Miroslava 

JureÀu reálna. Pre TASR dnes zároveÀ 

pripomenul, Ïe vláda SR si zrejme dala urobiÈ 

právnu anal˘zu, ktorá ju oprávÀuje spoliehaÈ 

sa na úspech v medzinárodnom spore. 

Dodal, Ïe postoje koaliãn˘ch strán pri prijímaní 

novely zákona o ZP, ktorá zakázala poisÈovniam 

voºne nakladaÈ so ziskom z verejného 

zdravotného poistenia, sa lí‰ili. JureÀov stranícky 

kolega Milan Urbáni v októbri 2007 poãas 

parlamentnej rozpravy k novele predloÏil 

pozmeÀujúci návrh, ktor˘ slobodné narábanie 

so ziskom umoÏÀoval. Svoju víziu v‰ak napokon 

presadil Smer-SD. 

22. júla – Predseda vlády SR Robert Fico 

poÏiadal predsedu SNS Jána Slotu, aby navrhol 

meno náhradníka za súãasného ministra 

Ïivotného prostredia Jaroslava Izáka (SNS). 

Dôvodom v˘meny má byÈ ãerpanie peÀazí z 

Environmentálneho fondu v súlade so zákonom, 

ale v rozpore s etick˘mi pravidlami. 

Uviedol to dnes na tlaãovej konferencii na 

pôde Úradu vlády SR. 

22. júla – Slovenská národná strana (SNS) 

akceptuje návrh predsedu vlády SR Roberta 

Fica a jeho dôvody na v˘menu ministra Ïivotného 

prostredia SR Jaroslava Izáka. Pre TASR 

to uviedla tlaãová tajomníãka SNS Jana Benková. 

22. júla – Prav˘ dôvod odvolania ministra 

Ïivotného prostredia Jaroslava Izáka z funkcie 

vidí predseda poslaneckého klubu SDKÚ- 

DS Stanislav Jani‰ v ãrtajúcej sa kauze obchodovania 

s emisiami. „PovaÏujem to za marketingov˘ 

Èah predsedu vlády, pretoÏe ak by 

uplatÀoval toto kritérium, ktoré uplatnil na ministra 

Izáka, tak by vo vláde nezostal takmer 

nikto,“ vyhlásil pre TASR 

23. júla – Ministerstvo vnútra (MV) SR 

eviduje od utorka 22. júla novú politickú stranu 

– Konzervatívnych demokratov Slovenska 

(KDS). Ako uviedol hovorca prípravného v˘boru 

KDS Vladimír Palko, „strana na budúci 

t˘ÏdeÀ predstaví svojho prezidentského kandidáta 

a zvolí ‰tatutára strany.“ KDS je politická 

strana zaloÏená na tradiãn˘ch hodnotách 

ºudského Ïivota a spolunaÏívania, ktoré sa 

opierajú o stároãné zásady kresÈanstva a humanizmu 

v Európe. Strana podporuje stabilitu 

tradiãnej rodiny, vlastenectvo, ktoré nie je 

nepriateºské voãi in˘m národom, ekonomickú 

slobodu a solidaritu voãi slab˘m a núdznym. 

24. júla – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã 

vrátil dnes zákon o cestnej premávke, ktor˘ 

schválila Národná rada (NR) SR 3. júla 2008. 

Prezidentovo veto poslanci prelomia len v 

prípade, Ïe za zákon zahlasuje nadpoloviãná 

väã‰ina v‰etk˘ch zákonodarcov, teda 76. 

24. júla – Opozícia váha, ãi do rady Slovenského 

pozemkového fondu (SPF) bude 

delegovaÈ svojich zástupcov. Nepáãi sa jej 

znenie zákona upravujúceho ãinnosÈ fondu. 

Podºa neho ãlenovia rady SPF, ktorá má fond 

kontrolovaÈ, nemôÏu konaÈ samostatne, ale 

ako kolektívny orgán. Z celkového poãtu 11 

ãlenov rady má opozícia nárok na dve miesta. 

28. júla – Jaroslav Izák (SNS) by sa po odvolaní 

z funkcie ministra Ïivotného prostredia 

mohol staÈ poslancom Národnej rady SR. Do 

poslaneck˘ch lavíc zasadne v prípade, Ïe nov˘m 

ministrom bude niektor˘ z národniarskych 

zákonodarcov. 

29. júla – V prvej polovici roka poslanci 

Národnej rady SR absolvovali poãas ôsmich 

schôdzí 41 rokovacích dní. ·tyri zo schôdzí 

boli mimoriadne, opozícia si vyÏiadala tri a 

koalícia jednu. Do konca roka majú zákonodarcovia 

zatiaº naplánované tri riadne schôdze, 

ktoré by mali dovedna obsahovaÈ 31 rokovacích 

dní. Opozícia bude pokraãovaÈ aj v odvolávaní 

ministrov. Proces vyslovovania nedôvery 

ãaká na ministra spravodlivosti ·tefana 

Harabina (nominant ªS-HZDS). 

29. júla – Franti‰ek Miklo‰ko sa bude po 

druh˘ raz uchádzaÈ o prezidentskú funkciu. 

„Prijal ponuku Konzervatívnych demokratov 

Slovenska a bude kandidovaÈ v nasledujúcich 

prezidentsk˘ch voºbách,“ povedal dnes 

prv˘ predseda KDS Vladimír Palko. Miklo‰- 

ko sa chce ako prezidentsk˘ kandidát opieraÈ 

predov‰etk˘m o politick˘ idealizmus, politickú 

pamäÈ a pravdu. Podºa Palka je ãlovek, ktor˘ 

stelesÀuje kresÈanské a konzervatívne hodnoty 

a má za sebou siln˘ Ïivotn˘ príbeh. 

31. júla – Aliancia Fair-play dnes zaslala 

parlamentnému v˘boru pre financie, rozpoãet 

a menu podnet na preskúmanie nezákonnosti 

daru prijatého ªS-HZDS v roku 2007. V˘bor 

Ïiada, aby kon‰tatoval, Ïe HZDS prijalo 

dar vo v˘‰ke 50.000 Sk (1660 eur) od spoloãnosti 

Transpetrol v rozpore so zákonom, aby 

túto informáciu zaslal ministerstvu financií a 

súhlasil s udelením pokuty pre túto politickú 

stranu. Dar priznala ªudová strana – Hnutie 

za demokratické Slovensko vo v˘roãnej správe 

za rok 2007. Podºa Aliancie Fair-play je tento 

dar v jasnom rozpore s platn˘m zákonom 

o zdruÏovaní v politick˘ch stranách. Ten politick˘m 

subjektom zakazuje, aby prijali dar 

od spoloãností s majetkovou úãasÈou ‰tátu. Za 

poru‰enie zákona hrozí strane v tomto prípade 

pokuta vo v˘‰ke 100.000 Sk (3320 eur), 

teda dvojnásobok prijatého daru. 

31. júla – Bez vysoko‰kolského vzdelania 

vstúpilo do Národnej rady (NR) SR 19 poslancov. 

Viac ako tretinu zákonodarného zboru 

(150) tvoria inÏinieri (56), nasledujú magistri 

(19) a doktori práva (17). Najväã‰í pomer 

netitulovan˘ch k ãlenom poslaneckého klubu 

má podºa internetovej stránky parlamentu 

SNS – z 19 národniarskych poslancov nemajú 

vysokú ‰kolu piati. V SMK nemá titul päÈ 

zákonodarcov z 20. Jediná strana, ktorej v‰etci 

poslanci absolvovali V·, je KDH. SDKÚ- 

DS a ªS-HZDS majú po jednom poslancovi 

bez akademického vzdelania. Smer-SD mal v 

ãase vstupu do NR SR sedem poslancov z 50- 

tich bez vysokej ‰koly. Najvy‰‰í stupeÀ akademického 

vzdelania dosiahli ‰iesti poslanci. 

Profesormi a profesorkami sú Ferdinand Devínsky 

(SDKÚ-DS), László Miklós (SMK), 

Mojmír Mamojka (Smer-SD), Iveta Radiãová 

(SDKÚ-DS) a Katarína Tóthová (ªS- 

HZDS). 

31. júla – Parlamentn˘ v˘bor pre financie, 

rozpoãet a menu sa bude zaoberaÈ darom vo 

v˘‰ke 50.000 Sk (1660 eur), ktor˘ od spoloãnosti 

Transpetrol v roku 2007 dostala ªS- 

HZDS. Predseda finanãného v˘boru Jozef 

Burian (Smer-SD) pre TASR potvrdil, Ïe v˘bor 

si najprv vyÏiada od ªS-HZDS darovaciu 

zmluvu, aby mohol preveriÈ a presne identifikovaÈ 

firmu, ktorá strane Vladimíra Meãiara 

darovala peniaze. Ak sa potvrdí, Ïe ide o 

spoloãnosÈ s majetkovou úãasÈou ‰tátu, v˘bor 

na svojom prvom zasadnutí v septembri rozhodne 

o spôsobe vyvodenia sankcie voãi ªS- 

HZDS. 

cez jeden zákon vstupovalo do druhého“. âesk˘ 

Ústavn˘ súd uÏ takúto legislatívnu prax 

oznaãil za protiústavnú. 

Napokon treba povedaÈ, Ïe parlamentná 

opozícia v tomto prípade totálne zlyhala. V stenografickom 

zázname schôdze je zapísané, 

Ïe na vystúpenie poslanca Pelegriniho reagoval 

faktickou poznámkou b˘val˘ minister 

vnútra Pado. Exminister teda poãul pozmeÀovací 

návrh vládneho poslanca, ale z obsahu 

jeho poznámky vypl˘va, Ïe mu vôbec nedo‰- 

lo, ão vlastne obsahuje. A nedo‰lo to ani poslaneck˘m 

klubom SDKÚ-DS a SMK, ktoré 

prakticky kompletne (okrem neprítomn˘ch a 

nehlasujúceho poslanca Jani‰a ãi poslanca Pásztora, 

ktor˘ sa zdrÏal) hlasovali za Pelegriniho 

pozmeÀovací návrh. Z KDH zaÀ hlasoval 

„iba“ predseda Hru‰ovsk˘, ostatní sa zdrÏali. 

Obsah Pelegriniho návrhu i spôsob, ak˘m 

ho koalícia presadila, je hanebn˘. Za to, ako 

zo seba opozícia nechala urobiÈ spolok hlupákov, 

sa môÏe iba hanbiÈ. 

Marián Le‰ko (Sme, 22. júla 2008) 

Prekroãia svoj tieÀ po prezidentovi aj ústavní 

sudcovia 

Prezident Ivan Ga‰paroviã urobil to, ão sa 

od hlavy ‰tátu oãakáva – mal pochybnosti o 

ústavnosti zákona o cestnej premávke, do ktorého 

sa perfídne dostal pozmeÀujúci návrh 

poslanca Pelegirniho, novelizujúci zákon o 

jednorazov˘ch mimoriadnych opatreniach v 

príprave niektor˘ch stavieb diaºnic – a zákon 

vrátil do NR SR. Argumentácia hlavy ‰tátu vyzerá 

nepriestrelne – „Ústavn˘ súd SR... pova- 

Ïuje za jeden zo základn˘ch princípov právneho 

‰tátu, za neoddeliteºnú súãasÈ právneho 

‰tátu a imanentn˘ znak právneho ‰tátu princíp 

právnej istoty a ochrany dôvery obãanov v 

právny poriadok. Spôsob novelizácie, keì sa 

jedn˘m zákonom súãasne novelizuje viacero 

zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo 

nesúvisia, nie je medzi nimi obsahová a 

systematická väzba, nie je, podºa môjho názoru, 

v súlade s princípom právnej istoty, ani s 

princípom predvídateºnosti zákona a jeho zrozumiteºnosti.“ 

Je v‰ak takmer vylúãené, Ïe to 

pozastaví koaliãn˘ch poslancov v ich pravdepodobne 

protiústavnom ÈaÏení. Ur˘chlená v˘stavba 

diaºnic je pre tento vládny spolok (takmer) 

nadov‰etko – a ak by sme aj poãítali 

teoreticky s t˘m, Ïe 450 kilometrov diaºnic si 

vyÏaduje vykúpiÈ/vyvlastniÈ 45 ‰tvorcov˘ch kilometrov 

pozemkov (t. j. 4 500 ha), ide o voliãsky 

zanedbateºnú sumu vlastníkov, ktorá 

zberaãov preferencií nemôÏe zaujímaÈ. 

Ivan Ga‰paroviã teda prekroãil svoj tieÀ – 

hoci zákon vrátil zrejme s vedomím, Ïe to neohrozí 

jeho prezidentskú kandidatúru. Dá sa 

v‰ak pochybovaÈ, ãi sa prezidentovi ão len 

priblíÏia ústavní sudcovia a pozastavia úãinnosÈ 

tohto zákona po jeho schválení (prípadne 

zákona o jednorazov˘ch mimoriadnych 

opatreniach v príprave niektor˘ch stavieb diaºnic). 

Kde by sme boli, keby tak˘to Ústavn˘ 

súd mal k dispozícii Vladimír Meãiar v rokoch 

1994 – 1998 

Róbert Kotian 

(Hospodárske noviny, 28. júla 2008) 

TakÏe uÏ o niekoºko dní uvidíme. 

(rk) 

86

S U P E R M O N I T O R 

SUPERMONITOR 

a (medzit˘m) minikomentáre 

7. júna – 21. júla 2008 

MoÏno nová ‰kolská reforma dodrÏí, ão 

sºubuje minister, hádam to nebudú rozprávky 

pre deti, ale naozajstná snaha zmeniÈ ‰kolsk˘ 

systém a uãiÈ deti namiesto memorovania 

pouãiek lásku k múdrosti. Alebo aspoÀ 

trochu samostatne rozm˘‰ºaÈ. MoÏno je to 

pre ortodoxnú predstavu ‰koly trocha desivé, 

ale informaãná revolúcia posledn˘ch rokov 

posunula aj vzdelávanie do formy ãohosi, ão 

musí maÈ v sebe prvky zábavnosti. Inak sa deti 

o ‰kolu alebo jednotlivé predmety jednoducho 

nebudú zaujímaÈ, pretoÏe ich pritiahne 

ãosi iné. 

Spisovateº Martin Kasarda. 

Pravda 7. 6. 

(Asi by si ão najviac rodiãov, uãiteºov a 

‰kolsk˘ch úradníkov malo dobre zapamätaÈ 

ako základnú formulku pre v‰etko, ão 

súvisí so ‰kolou: deti treba uãiÈ láske k 

múdrosti.) 

*** 

Kresba: Milan Vavro. Extra plus jún 

(A pritom nov˘ tlaãov˘ zákon je úplne 

tup˘.) 

*** 

Ja by som rozli‰oval medzi pokojom a stí- 

‰ením. K stí‰eniu môÏe viesÈ hociktorá z relaxaãn˘ch 

techník, ale pokoj je nieão iné. 

Pokoj dáva ãloveku len ãisté svedomie. Ak sa 

na to pozriem ako kresÈan, Kristus dáva ãloveku 

tak˘ pokoj, ktor˘ mu nedokáÏe daÈ svet 

a ani Ïiadna z relaxaãn˘ch techník. 

Psychiater a diakon Max Ka‰parÛ. 

T˘ÏdeÀ 9. 6. 

(Ktovie, pre koºk˘ch veriacich kresÈanov je 

JeÏi‰ Kristus uvedomelo a – takpovediac – 

naplno Bohom, BoÏím Synom. Ale ak je 

„len“ ochrancom ãlovekovho dobrého svedomia 

a formovateºom jeho pokoja v du‰i, 

uÏ splnil svoju úlohu trvalého partnera v 

ÈaÏk˘ch dÀoch, ktoré ãloveka neustále za- 

ÈaÏujú ubíjajúcimi stresmi. Najhor‰í je Boh 

abstraktn˘ a teda na míle od ãloveka vzdialen˘.) 

*** 

KaÏdá krajina je obãas unavená reformami. 

Myslím si, Ïe sa to stalo aj Slovensku. Je 

to prirodzené. SR vstúpila do EÚ, stane sa ãlenom 

euroklubu, ão je veºk˘ úspech a ºudia by 

mali byÈ py‰ní. Verím v‰ak, Ïe jej politici sa 

na‰tartujú do nov˘ch reforiem. V‰etky krajiny 

vedia, Ïe potrebujú napríklad penzijnú reformu, 

ale neboli schopné ju urobiÈ. Reforma 

nie je otázkou Ïivota a smrti, Ïe ju treba urobiÈ 

okamÏite. Nedá sa v‰ak ani donekoneãna 

odkladaÈ. 

Viceprezident Svetovej banky Shigeo Katsu. 

Pravda 9. 6. 

(To sú dve veºké záÈaÏe nielen nad Slovenskom 

alebo Európou, ale nad cel˘m svetom: 

globálne klimatizaãné ohrozenie ºudstva 

– a dôchodkov˘ systém, ktor˘ by odvrátil 

aj vo vyspel˘ch ekonomikách kolaps 

a nepripustil prudk˘ pád existenãnej 

úrovne miliónov star˘ch ºudí. Najmä druh˘ 

problém aj najvyspelej‰ie ‰táty odsúvajú 

do nekoneãna, ale hrozba je stále ãernej- 

‰ia. Oddialenie odchodu do dôchodku alebo 

zv˘‰enie odvodov je len krátkodob˘m 

rie‰ením, treba nájsÈ oveºa efektívnej‰ie 

zvládnutie prvoradej úlohy.) 

*** 

Spomedzi nerestí schopn˘ch naplniÈ ºudské 

vnútro tmou vyniká nenávisÈ. Vyznaãuje sa 

expanzivitou a so stra‰ideln˘mi hradmi má 

spoloãné to, ão by sme mohli charakterizovaÈ 

ako mátoÏnosÈ, vypl˘vajúcu z nedostatoãného 

poznania nenávideného objektu. Tento 

objekt plodí potom v zaÈaÏenom ºudskom 

vnútri podozrenie, strach a pocity ohrozenia. 

NenávisÈ vo svojej rozpínavej, násilnej 

úplnosti je schopná zasiahnuÈ aj celé spoloãenské 

systémy. 

Spisovateº Stanislav Rakús. 

Sme 9. 6. 

(Ak je nieão v absolútnom protiklade k 

Bohu, je to práve nenávisÈ. A je desivou realitou, 

Ïe práve ona je neoddeliteºnou súãas- 

Èou dejín väã‰iny známych náboÏenstiev a 

ich konkrétnych realizátorov, teda cirkví a 

náboÏensk˘ch zoskupení.) 

*** 

DieÈa sa ºah‰ie stáva korisÈou pedofilov, 

ak nemá doma alebo v blízkom okolí osobu, 

ktorej sa môÏe kedykoºvek so v‰etk˘m zdôveriÈ 

a ak nie je citovo nas˘tené. Deti by sme 

mali aj v ‰kole uãiÈ rozli‰ovaÈ, ktoré dotyky 

sú e‰te dovolené a ktoré uÏ nie, ktoré tajomstvá 

sú dobré a ktoré zlé. Pedofil si získava 

priazeÀ dieÈaÈa spravidla dlhodobo, rôznymi 

oceneniami aj darãekmi, o to viac je dieÈa potom 

viazané tajomstvom. 

Psychologiãka Mária Harga‰ová. 

Pravda 10. 6. 

(Vyspelí rodiãia nemôÏu chcieÈ bezuzdnú 

sexuálnu v˘chovu svojich detí. Ale musia 

sa búriÈ aj proti dogmatick˘m kÀazom, 

ktorí chcú donútiÈ ‰kolské úrady, aby ju 

buì vôbec nezaraìovali do ‰kolského procesu, 

alebo aby ju tak oklie‰tili, Ïe sa niã 

podstatné deti nedozvedia. Rodiãia musia 

svoje deti nas˘tiÈ citmi a uãitelia tak˘mi poznatkami, 

aby deti dokázali nájsÈ hlbokú 

radosÈ z ºúbostn˘ch záÏitkov, ale aby dokázali 

aj ãeliÈ surov˘m nájazdom a zvodom 

nebezpeãn˘ch pedofilov.) 

*** 

Centrálne banky vo svete dnes ãelia trom 

hlavn˘m v˘zvam: globalizácii, nov˘m technológiám 

a starnúcemu obyvateºstvu. Spomedzi 

nich si vyÏaduje zv˘‰enú pozornosÈ centrálnych 

bánk globalizácia, pretoÏe pôsobí 

na rast cien tovarov a sluÏieb, ãiastoãne na 

zdraÏovanie ropy, komodít, ale aj potravín. 

Prezident Európskej centrálnej 

banky Jean-Claude Trichet. HN 10. 6. 

(Koneãne si niekto kompetentn˘ uvedomil, 

Ïe aj humanitné problémy sa musia 

staÈ súãasÈou kvalitnej politiky kaÏdej vlády, 

kaÏdej v˘znamnej finanãnej in‰titúcie 

a kaÏdej obãianskej organizácie, ktorá chce 

zabrániÈ najväã‰ím katastrofám v spoloãnosti.) 

*** 

Postavenie osamel˘ch rodiãov, dôchodcov 

a párov s tromi a viac deÈmi sa voãi slovenskému 

priemeru buì nezlep‰ilo, alebo sa dokonca 

mierne zhor‰ilo. Pri osamel˘ch rodiãoch 

a dôchodcoch sa zlep‰enie príjmovej situácie 

na základe nov˘ch pracovn˘ch miest 

nedá ani oãakávaÈ. Na to, aby sa ich situácia 

zlep‰ila, by bolo treba viac neÏ len zbieraÈ 

ovocie minul˘ch reforiem. 

Riaditeº In‰titútu pre dobre 

spravovanú spoloãnosÈ Miroslav Beblav˘. 

Sme 10. 6. 

(Depresívne pôsobí najmä to, Ïe vláda, ktorá 

chce byÈ sociálne solidárna, nemá jedinú 

osobnosÈ, ktorá by hºadala systémové 

rie‰enie proti chudobe ohrozujúcej spomínané 

tri skupiny. Zru‰enie poplatkov u 

87


lekára alebo rozdelenie vianoãn˘ch almu- 

Ïien najbiednej‰ím dôchodcom je len technick˘ 

v˘kon presunu poloÏiek ‰tátneho 

rozpoãtu do inej kolonky. Ale ão robiÈ, aby 

sa situácia státisícov rodín a jedincov nezhor‰ovala) 

*** 

Úspechy teroristick˘ch akcií fanatick˘ch 

moslimsk˘ch dÏihádistov sú aj v˘sledkom 

pasivity miliónov mierumilovn˘ch moslimov. 

Mlãaním asistujú fanatikom. Bez apatie 

svojho okolia by teroristi neboli schopní 

viesÈ vraÏedné operácie, získaÈ explozívny 

materiál, budovaÈ tréningové tábory. Bez 

úãasti ìal‰ích moslimov by nemohli získaÈ peniaze 

na svoju ãinnosÈ. Preto sa tieto milióny 

nekonfliktn˘ch moslimov automaticky 

stávajú nepriateºmi Západu. 

Profesor na univerzite vo Virgínii 

Walter E. Williams. HN 10. 6. 

(ZodpovednosÈ masy obyvateºstva za to, 

ão konajú a páchajú ich elity, vodcovia a aj 

volení ãinitelia, je závaÏná otázka modern˘ch 

dejín civilizovaného ºudstva. Do akej 

miery sú na vine aj slu‰ní, len príli‰ mlãiaci 

obãania za v‰etky svinstvá, ktoré sa odohrali 

v slovenskom parlamente, v absolútne 

nespravodlivej privatizácii, v zloãinoch 

vrcholiacich aÏ vraÏdami, v diktatúre jednej 

ãasti obyvateºstva, povedzme úradníkov 

vern˘ch najsilnej‰ím stranám, nad inou 

ãasÈou len v mene volebného úspechu) 

*** 

Kresba: Alan Lesyk. Pravda 10. 6. 

(Áno, drah˘ automat! Aj figu borovú mi uÏ 

bude‰ musieÈ ukazovaÈ v eurách!) 

*** 

Dva roky po voºbách je uÏ v‰elião jasnej- 

‰ie. Slovensko sa vrátilo mentálne do meãiarovsk˘ch 

ãias a komunistick˘ch stereotypov. 

Máme tlaãov˘ zákon, ktor˘ zdokonaºuje normalizaãn˘ 

princíp autocenzúry. Máme uÏ 

zasa nepozerateºnú verejnú televíziu. Máme 

ministra vnútra, ktor˘ sa dodnes neospravedlnil 

za svoj v˘rok o nespochybniteºnom 

klamstve ‰tudentky Hedvigy M., hoci je nad 

slnko jasnej‰ie, Ïe pochybné sú najmä dôkazy 

o jeho nepochybnosti. 

Literát a politik Peter Zajac. 

Sme 11. 6. 

(UÏ takmer 20 rokov vie Zajac o slovenskej 

politike takmer v‰etko. Najmä o jej omyloch 

a pádoch. Teraz situáciu sleduje z pozície 

vedúceho ãiniteºa okrajovej strany, 

ale od 89-teho bol dlh‰í ãas aj poslancom 

parlamentu. A to je vlastne najzáhadnej‰ie: 

Ako to, Ïe ãlovek, ktor˘ ovláda nielen politiku, 

ale aj morálne princípy úãinkovania 

v nej, ktor˘ mohol priamo ovplyvÀovaÈ jej 

chod a presadzovaÈ Ïelateºnú zásadovosÈ, 

vlastne na celej ãiare neuspel Preão skôr 

padal, neÏ by sa vzopínal k politick˘m 

vrcholkom) 

*** 

Sme stále vnímaní ako nejaká zaostalá krajina 

na predmestí Sovietskeho zväzu. Aj na 

predná‰ke v Nemecku sa ma jeden mlad˘ 

úãastník op˘tal, kde vlastne Litva leÏí. A to 

sme susediace krajiny. 

Prezident Litvy Valdas Adamkus. 

HN 11. 6. 

(My sme sa v 89-tom prudko vymkli z poniÏujúceho 

obrazu krajiny pod diktatúrou 

komunistickej strany. Pravda, vyboãenie 

z demokratickej línie v polovici 90. rokov 

nás takmer znovu – a veºmi r˘chlo – 

uvrhlo do priepasti, z ktorej sme sa vyhrabali. 

A treba naplno povedaÈ: nebyÈ Dzurindu 

ktovie, kde by sme dnes boli. To treba 

maÈ nástojãivo na pamäti. Aké dôsledky 

má zlé meno ‰tátu, dokonca aj keì zaÀ 

nemôÏe, potvrdzuje práve Litva, ktorej 

napokon odmietli transformáciu domácej 

meny na euro.) 

*** 

Tunguzskú katastrofu koncom júna 1908 

spôsobil podºa v‰etkého úlomok z roja meteoritov, 

ktoré vytvorila Enckeova kométa. Bolo 

‰Èastím, Ïe vybuchol v ºudoprázdnej tajge, a 

nie kdesi nad Petrohradom alebo in˘m veºk˘m 

mestom, lebo by zahynula moÏno polovica 

jeho obyvateºov, alebo dokonca v‰etci. 

ªudstvo zatiaº nemá v˘konné rakety, schopné 

podobné vesmírne teleso zniãiÈ, ale pracovaÈ 

na tom treba. 

Vojtech Ru‰in z Astronomického ústavu 

SAV. Pravda 11. 6. 

(âo prv rozpolí Zem – nejaká nová Enckeova 

kométa, najnov‰í model ãlovekom 

vyrobenej atómovej bomby, alebo v˘bu‰- 

ninami opásané telá agresívnych teroristov) 

*** 

Dôchodkové sporenie je rizikovej‰í podnik, 

neÏ sa o tom opakovane hovorí. A aj keby sa 

o tom hovorilo stále, nebude to dosÈ proti reklamnej 

kampani dôchodkov˘ch spoloãností. 

V˘kyvy v ekonomick˘ch cykloch môÏu 

spôsobiÈ, Ïe do dôchodku pôjdu desaÈtisíce Ïobrákov, 

o ktor˘ch sa potom bude musieÈ postaraÈ 

‰tát. Katastrofálne môÏu dopadnúÈ aj 

ºudia, ktor˘m sa bude desiatky rokov dariÈ 

dobre. 

Publicista Jakub Topol. 

Slovo 11. 6. 

(Katastrofálne môÏe dopadnúÈ ktokoºvek, 

alebo takmer kaÏd˘, k˘m bude maÈ dôchodkov˘ 

systém v rukách ‰tát s neschopn˘mi 

alebo neochotn˘mi úradníkmi.) 

*** 

Podºa niektor˘ch jedn˘m z dôvodov, preão 

sa Obamovi podarilo poraziÈ Hillary Clintonovú, 

bol ten, Ïe mnoho belo‰sk˘ch voliãov 

ho povaÏovalo za „nadrasového“. In˘mi slovami 

– Obama bol ãernoch, ale nie príli‰ 

ãierny. Nakoºko ãierny v‰ak môÏe byÈ, aby si 

neznepriatelil belo‰sk˘ch voliãov Alebo nakoºko 

ãiernym ho republikáni musia urobiÈ, 

aby vyhrali 

Marcus Mabry, 

The New York Times 12. 6. 

(Nakoºko by musel byÈ Béla Bugár slovensk˘, 

aby mohol byÈ prezidentom SR 

*** 

V praxi euro ukázalo, Ïe nútiÈ ‰táty Európy 

s rozliãnou ekonomikou staÈ sa homogénnymi 

pomocou politick˘ch rozhodnutí je politikou 

par excellence a má ìaleko od toho, 

aby bolo prospe‰nou pre v‰etky krajiny. Byrokrati 

v Bruseli nie sú schopní reagovaÈ na 

meniace sa podmienky. PodceÀujú zápas o suroviny 

a tlaky spôsobené ekonomickou emancipáciou 

rozvojov˘ch krajín. Ak sa Európa neprebudí, 

bude musieÈ ãeliÈ ÈaÏk˘m ãasom. 

Spoloãná monetárna politika jej nepomôÏe. 

âesk˘ prezident, ekonóm Václav Klaus. 

Financial Times 12. 6. 

(V politike – a s Àou súvisiacej ekonomike 

– zriedkavo má absolútnu platnosÈ len jedin˘ 

názor, a to bez ohºadu na to, aká osobnosÈ 

ho vysloví. Spoloãensk˘ Ïivot je úÏasne 

pestr˘ a rozmanit˘. A aj preto je ÈaÏké 

jednoznaãne radiÈ, ktorú formuláciu prijaÈ 

ako svätosväte správnu a jedinú pouÏiteºnú. 

DôleÏité je, aby obãania, ale aj odborníci 

mohli osobnostiam dôverovaÈ aspoÀ v 

tom, Ïe ich anal˘zy a zov‰eobecnenia vychádzajú 

z úprimného pohºadu na situáciu, 

a nie zo zi‰tn˘ch záujmov.) 

*** 

PoãuÈ názory a kritiky na svoje knihy od 

ºudí spoza hraníc je veºmi vzru‰ujúce. Hlavne, 

keì vidím, Ïe kniha vyslobodená z pôvodného 

jazyka dokáÏe osloviÈ. Najväã‰iu dôle- 

ÏitosÈ pre mÀa majú nemecké preklady mojich 

kníh. Viem po nemecky a môÏem zváÏiÈ 

reakcie na prácu prekladateºov. Navy‰e nemecké 

jazykové prostredie zjednocuje viacero 

kultúr. 

Maìarsk˘ spisovateº László Márton. 

Sme 13. 6. 

(Ak sa ãasto preklad umeleckej prózy do 

iného jazyka povaÏuje za splo‰tenie pôvodnej 

mnohov˘razovosti diela a za oslabenie 

sugestívnosti autorovej v˘povede, 

Márton zrazu hovorí o jeho oslobodení. A 

môÏe maÈ pravdu – prinajmen‰om v tom, 

Ïe ak je román dobre preloÏen˘, nájde 

nov˘ rozmer a moÏno aj nové spoloãenské 

postavenie.) 

*** 

UÏ som pochopila, Ïe nie je naozaj v mojich 

silách, aby som zachránila cel˘ svet, Európu 

od v˘chodu na západ a od severu na juh, 

a dokonca ani na‰u malú, milú krajinku. 

EuroposlankyÀa Monika Fla‰íková-BeÀová. 

HN 13. 6. 

(Európa a ani na‰a malá milá krajinka 

naozaj nepotrebuje mesiá‰ov, ale silné 

88


osobnosti, ktoré by vytrhli svet z duchovnej 

biedy, z amorálnosti a z intelektuálneho 

úpadku.) 

*** 

Pre historika je Ïivot jednej generácie prikrátky, 

pre históriu je zaujímavé to, ão trvá, 

nie to, ão sa mení s kaÏdou politickou vlnou. 

Historik Matú‰ Kuãera, b˘val˘ minister 

‰kolstva. Extra Plus jún 2008. 

(Slovensk˘m politikom v‰ak akoby ani nezáleÏalo 

na tom, ão si o nich pomyslí história.) 

*** 

Keì sú traja ºudia pol roka zavretí v stiesnenom 

priestore, psychicky je to veºmi nároãné. 

PretoÏe keì si ublíÏia, nemôÏu sa zdvihnúÈ 

a buchnúÈ dverami. 

B˘val˘ kozmonaut Alexandr Volkov (60) 

o svojom synovi Sergejovi (35). 

Pravda 14. 6. 

(Pol roka visia stovky kilometrov nad nami 

dvaja-traja ºudia a my ich ani neregistrujeme. 

Ich trvalo nebezpeãn˘ pobyt v tajuplnom 

vesmírnom priestore bez pevnej 

pôdy pod nohami – a nevyhnutnosÈ ovládaÈ 

svoju hlúpu pozemskú povahu, to si vy- 

Ïaduje úplne nepoznané prvky pohybov 

vlastnej mysle. Je to námet na shakespearovskú 

tragédiu) 

*** 

âesk˘ prezident Václav Klaus je svojím 

tvrdením, Ïe írske „nie“ znamená koniec Lisabonskej 

zmluvy EÚ, osamoten˘m hlasom 

medzi európskymi lídrami. Tí sú väã‰inou 

za pokraãovanie ratifikácie reformnej zmluvy 

v parlamentoch. Klausove názory v‰ak 

pravdepodobne nájdu ohlas u mnoh˘ch európskych 

voliãov, ktorí nedostali moÏnosÈ 

vyjadriÈ sa tieÏ v referende. 

Britská stanica BBC 14. 6. 

(Príli‰né sebavedomie ostrieºan˘ch lídrov 

EÚ zo „star˘ch ‰tátov EÚ“ ignoruje veºmi 

odli‰né historické a psychologické zázemie 

nesúrodej masy Európanov. VzdialenosÈ 

Bruselu od ich domovskej krajiny im 

umoÏÀuje ka‰laÈ na mienku svojich obãanov, 

a preto si myslia, Ïe môÏu ka‰laÈ na názor 

v‰etk˘ch Európanov.) 

*** 

Kresba: Vojto Haring. Tele plus 14. 6. 

(Koalícia sa ústretovo prihovára opozícii v 

slovenskom parlamente.) 

*** 

Kresba: Marián Kamensk˘. 

Kum‰t (Pravda) 14. 6. 

UÏ si nevieme predstaviÈ ani praãloveka, Ïe 

by bol mohol ÏiÈ bez poãítaãa.) 

*** 

Íri svojím odváÏnym hlasovaním poslali 

správu a tá znie: „My Íri sme star˘ a hrd˘ národ 

a nesmie sa s nami zaobchádzaÈ ako s koloniálnymi 

nevoºníkmi. Nepáãi sa nám, Ïe dokument, 

ktor˘ nám predloÏili, bol úmyselne 

neãitateºn˘, a e‰te viac sa nám nepáãia dosÈ 

nezakryté hrozby, ktoré voãi nám vyslovili 

niektorí ºudia. Trváme na dokumente, ktorému 

budeme v‰etci rozumieÈ a na tom, aby bol 

dostatok ãasu pochopiÈ, kam sa v skutoãnosti 

uberáme, a prediskutovaÈ to medzi sebou. 

PretoÏe to je demokratick˘ spôsob a írsky spôsob.“ 

Britsk˘ novinár Frederick Forsyth, 

írske noviny Sunday Independent 15. 6. 

(Íri sa v podstate vzbúrili proti diktátorom 

v demokratickom baránãom rúchu.) 

*** 

Viaceré prieskumy verejnej mienky naznaãili, 

Ïe keby 4. novembra hlasovali Európania 

o tom, kto bude americk˘m prezidentom, 

dali by svoje hlasy Obamovi, ktorého obdivne 

opisujú ako prienik najlep‰ích vlastností 

Johna F. Kennedyho a Martina Luthera Kinga. 

Katrin Bennhold. 

The International Herald Tribune 16. 6. 

(Enormn˘ záujem európskej verejnosti o 

americk˘ch kandidátov na prezidenta USA 

dokazuje to, Ïe samotnej Európe mimoriadne 

ch˘bajú svojrázne osobnosti, a tak 

si aspoÀ trochu prisvojuje tie, ktoré jej nepatria 

– alebo len veºmi vzdialene.) 

*** 

Íri nastavili namyslenej Európe zrkadlo 

pravdy: Naão je nám prezident Európy, keì 

bude len formálny a draho platen˘ (staãí nám 

vlastn˘). Naão je nám hoci aj zredukovaná 

EK, keì je to v podstate geto nóbl úradníkov, 

ktorí vydávajú dekréty ako feudálni páni odtrhnutí 

od reality beÏného Ïivota (staãí nám 

vlastná vláda s jej vrtochmi). Naão sú nám europoslanci, 

ktorí sa vozia lietadlami medzi 

Bruselom a ·trasburgom so svojimi k⁄dºami 

asistentov a mrakmi papierov (staãia nám 

na‰i papalá‰i, ktorí nás poznajú akurát pár mesiacov 

pred voºbami). 

Komentátor Peter Turãík. 

HN 16. 6. 

(UÏ je ozaj najvy‰‰í ãas skoncovaÈ s trápnym 

vyhadzovaním miliárd eur na úradníkov 

za ich umelú, navonok potrebnú aktivitu, 

ktorá priná‰a najväã‰í úÏitok len 

im sam˘m.) 

*** 

Estónsko bolo v 90. rokoch takmer uãebnicov˘m 

príkladom krajiny, ktorá sa, predov‰etk˘m 

vìaka r˘chlym reformám, postavila 

na nohy a slúÏila ako vzor ostatn˘m postkomunistick˘m 

váhavcom. Dnes je príkladom, 

ako r˘chlo sa dá padnúÈ. Zv˘‰enie konkurencieschopnosti 

estónskych firiem bude asi bolestivé 

– ako kaÏdé hºadanie rezerv v nákladoch. 

Publicista Robert ÎitÀansk˘. 

T˘ÏdeÀ 16. 6. 

(KeìÏe vo vláde a okolo nej nie je veºa ekonomick˘ch 

odborníkov a zatiaº sa nijaké 

nové opatrenia neprijali, treba sa obávaÈ 

podobného záveru súãasnej úspe‰nej etapy. 

Ak chce Smer-SD v najbliÏ‰ích voºbách 

opäÈ vyhraÈ, môÏe ho uÏ ãakaÈ – a najmä 

v‰etk˘ch, ktorí chcú ÈaÏiÈ z toho, Ïe práve 

Smer je pri moci – nepríjemné sklamanie.) 

*** 

Ako je moÏné, Ïe hoci Ïeny tvoria polovicu 

obyvateºstva, sú stále nedostatoãne zastúpené 

vo vrcholnej európskej politike Preão 

by mala byÈ EÚ nevyhnutne reprezentovaná 

muÏmi 

Podpredsedníãka Európskej komisie 

Margot Wallströmová. HN 17. 6. 

(Neviem, ão je v tejto chvíli dôleÏitej‰ie: ãi 

to, Ïe v orgánoch EÚ je príli‰ málo Ïien, alebo 

skôr to, Ïe v nich vôbec nie sú vyhranené 

osobnosti – ãi uÏ muÏi, alebo Ïeny –, ktoré 

by priniesli kon‰truktívneho ducha do 

organizácie zdruÏujúcej polmiliardovú 

masu ºudí.) 

*** 

NemôÏeme sa tváriÈ, Ïe pár miliónov Írov 

má men‰iu váhu ako väã‰í Francúzi. Ak Francúzi 

mohli zablokovaÈ euroústavu, rovnaké 

právo musí maÈ aj Írsko s Lisabonskou zmluvou. 

âesk˘ premiér Mirek Topolánek. 

Sme 17. 6. 

(Íri tvrdo – a jediní v súãasnej Európe – vyslovili 

to, ão sa Slováci alebo Slovinci vysloviÈ 

neopováÏia: Demokracia na jednej strane 

znamená, Ïe sa spoloãenstvo riadi väã- 

‰inov˘m rozhodnutím svojho obyvateºstva. 

Ale na druhej strane znamená aj to, ão 

Britovia alebo Nemci uÏ neradi registrujú: 

Ïe aj men‰ie skupiny – dva milióny obãanov 

oproti 480 miliónom – majú právo na 

svoj názor a na svoj spôsob existencie. EÚ 

treba formovaÈ tak, aby kaÏd˘ jej obãan a 

89


‰tát mal svoje dôstojné postavenie a miesto.) 

*** 

Schola ludus znamená ‰kolu hrou. Postupuje 

plne v súlade s modernou vedou a efektívnym 

spôsobom vyuÏíva najnov‰ie vedecké 

poznatky. Tento systém sa vyvinul veºmi 

prirodzene, a nie je teda opozíciou voãi star- 

‰ím systémom, ale ich pokraãovaním. Nepou- 

Ïívame Ïiadne neprirodzené metódy, podstatou 

je hra a hra je pre ãloveka prirodzená. Navy‰e 

pomáha vnímaÈ uãenie ako dobrodruÏstvo, 

prebúdza radosÈ z objavovania. 

Zakladateºka obãianskeho zdruÏenia 

Schola ludus Katarína Teplanová. 

Slovo 18. 6. 

(V ‰kolstve nijaká zásadná reforma zorganizovaná 

ministerstvom neprichádza do 

úvahy. Kºúãová zmena sa musí odohraÈ v 

„du‰i“ ‰kolstva, v schopnosti uãiteºov podporovan˘ch 

riaditeºmi premeniÈ Ïiakom 

trvalo vnucovanú drinu na zábavu, ão neznamená 

úplne vynechaÈ bifºovanie, ale 

presunúÈ ho natoºko do úzadia, aby de- 

Èom a mlad˘m ºuìom neotravovalo Ïivot a 

nestrpãovalo kaÏdoranné vstávanie.) 

*** 

Lisabonská zmluva dáva EÚ viac demokracie, 

väã‰iu transparentnosÈ a väã‰iu schopnosÈ 

konaÈ. Je odpoveìou na kritiku obãanov za nedostatky 

EÚ. PribliÏuje EÚ k jej obãanom. 

Predseda Európskeho parlamentu 

Hans-Gert Pöttering. HN 19. 6. 

(Je odváÏne – ak nie aj memiestne – tvrdiÈ 

to zoãi-voãi írskemu referendu.) 

*** 

Úradníci, ktor˘m hovoríme byrokrati, vy- 

Ïadujú údaje, ktoré nepotrebujú, nútia nás 

vyplÀovaÈ zloÏité formuláre a vyrábaÈ k nim 

prílohy, ktor˘mi dokumentujeme, Ïe existujeme, 

nesedíme práve vo väzení a dobrovoºne 

sa vzdávame nároku na ochranu osobn˘ch 

údajov, ktoré sme im nedobrovoºne poskytli. 

Epidémia sa ‰íri z Bruselu. Veì ako 

spoãítaÈ olivové stromy v hájoch na Sicílii, na 

kultiváciu ktor˘ch má prispieÈ EK 

Predseda SAV ·tefan Luby. 

HN 19. 6. 

(Bolo by hlboko ºudské a aj sociálne, keby 

ministerstvo sociálnych vecí preverilo v‰etky 

zákony a predpisy, ktoré nútia invalidov 

aj vo váÏnom zdravotnom stave, aby vyplÀovali 

nezmyselné papiere, komplikujúce 

postihnut˘m ºuìom Ïivot. A keby ich 

dalo zru‰iÈ.) 

*** 

Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Îurnál 19. 6. 

(Slovensk˘ch baranov najãastej‰ie zoÏerú 

politici, ktor˘m ostatní barani zoÏerú v‰etko.) 

*** 

V tejto krajine je normálne, Ïe hoci byt 

vlastníte, pouÏívaÈ ho nemôÏete. PretoÏe ‰tát 

vám byt, ktor˘ kedysi va‰ej rodine zobral, vrátil 

aj s nájomníkom, a toho sa nijako nemô- 

Ïete zbaviÈ. Navy‰e ‰tát absurdne urãil, aké 

maximálne nájomné od neho môÏete poÏadovaÈ. 

Majiteº vo vedºaj‰om rovnakom byte dostáva 

desaÈtisíc mesaãne, vy necelú tisícku. 

·tát sa tvári, ak˘ je sociálny, ale na cudzí, teda 

vá‰ úãet. Vy máte svoj byt, za ktor˘ vám nájomník 

platí deväÈ stoviek, a napriek tomu si 

va‰a dcéra musí, ak chce ‰tudovaÈ, prenajaÈ 

men‰í za osem tisícok. 

Komentátor Milo‰ Luknár. 

Plus 7 dní 20. 6. 

(Zaiste ani Ïurnalista nechce nájomníkov 

z re‰tituovan˘ch bytov vyhodiÈ na ulicu. Na 

zaplakanie je skôr neschopnosÈ ‰tátu rie- 

‰iÈ situáciu na vysokej úrovni – napr. postaviÈ 

byty, ktoré by ponúkol ako náhradu 

za b˘vanie v t˘chto bytoch.) 

*** 

Neviem, ãi je pre Rusko lep‰í osvieten˘ 

diktátor, alebo slab˘ demokrat, keì Rusi sami 

hovoria, Ïe oni na demokraciu e‰te nedorástli. 

Neviem, ãi nám Brusel bude diktovaÈ ako 

voºakedy Moskva a ãi je lep‰ie, keì nám diktuje 

niekto, kto má ak˘-tak˘ chochmes, ako 

to nechaÈ na na‰ich politick˘ch odroÀov. 

Básnik Daniel Hevier. 

Sme 20. 6. 

(Nie je dobre, aby nám ktokoºvek diktoval. 

MoÏno okrem básnikov. Keby boli tak˘mi 

osobnosÈami, Ïe by nám ich diktát znel celkom 

príjemne a Ïe by mali potrebn˘ re‰- 

pekt.) 

*** 

·tátnici sa stretávajú na pravidelnom summite. 

Dajú si káviãku a podebatujú o tom, ão 

ich najviac trápi. Îiadne zázraky v‰ak oãakávaÈ 

netreba. Za pár dní nevyrie‰ia ani vysoké 

ceny benzínu, ani budúcnosÈ Európy, ani 

mier vo svete. Skutoãn˘m problémom EÚ je, 

Ïe hlavy ãlensk˘ch ‰tátov sa nedokáÏu dohodnúÈ, 

ão vlastne od tohto integraãného projektu 

chcú. 

Komentátor Pavol Babo‰. 

Pravda 20. 6. 

(Európske elity tak ako ná‰ v˘kvet domáci 

chcú od akéhokoºvek projektu v˘hody 

pre seba – a najmä dlhodobú istotu svojho 

politického postavenia –, a reálny koncept 

uÏitoãn˘ch rie‰ení váÏnych európskych 

– u nás slovensk˘ch – problémov, 

ktoré nám visia nad hlavami, nie je pre 

nich zaujímav˘. Zrejme nemajú ani dosÈ 

talentu a odborn˘ch predpokladov, aby 

nieão nové, osoÏné a hodné 21. storoãia 

vymysleli.) 

*** 

Som uÏ príli‰ star˘, aby som mal strach z 

politickej moci. Iba si niekedy kladiem otázku, 

ãi vo vlãej jame stojí za to ãestnému novinárovi 

kriãaÈ a daÈ sa napospas vlkom. Najmä, 

ak sú tí vlci arogantní, netolerantní, neprístupní 

oponentúre, pretoÏe majú „mandát 

väã‰iny“, ako to ãasto s veºk˘m sebavedomím 

zdôrazÀujú! 

Novinár Ernest StredÀansk˘ (1930), 

v roku 1968 emigroval, potom pracoval 

v Slobodnej Európe a Hlase Ameriky. 

HN 20. 6. 

(Ak˘ to bol vôbec motor, ão nás hnal, aby 

sme sa chceli staÈ ãestn˘mi novinármi) 

*** 

Medzi ostatn˘mi ministrami z vlády Ján 

Poãiatek vyãnieval v pozitívnom zmysle. Poãúval, 

vedel vecne argumentovaÈ, dotiahol 

vstup do eurozóny. V˘znamné reformy v‰ak 

neurobil a nedá sa teda povedaÈ, Ïe by krajinu 

posunul vpred. 

Analytik MESA 10 Ján Maru‰inec. 

Pravda 21. 6. 

(Niekedy je dôleÏité a pozitívne to, ak niekto 

vo vysokej funkcii neposunie krajinu 

aspoÀ vzad. A to najmä vtedy, keì ostatní 

ãinitelia okolo neho podºahnú v‰eobecnému 

trendu pribrzdiÈ v‰etky odváÏne a modernizujúce 

opatrenia predo‰lej vlády.) 

*** 

Podºa mÀa na planéte Zem vypukol konzumn˘ 

komunizmus. Vznikol tak˘ celosvetov˘ 

politick˘ reÏim, ktor˘ si z kapitalizmu 

a komunizmu vzal to najlep‰ie – právo na súkromn˘ 

majetok, slobodu slova a zniãenie 

triednych rozdielov – a to „v‰etko najlep‰ie“ 

zopsul na najniÏ‰iu, najvulgárnej‰iu moÏnú 

úroveÀ nudy. Koho by v takomto prostredí zaujímali 

nejaké literárne experimenty 

Spisovateº Peter Macsovszky. 

Sme 21. 6. 

(BohuÏiaº, namiesto sugestívnych shakespearovsk˘ch 

hier a Dostojevského románov 

zanechávame potomkom iba ‰pinu politickej 

a kultúrnej gebuzíny.) 

*** 

Vedci to neradi poãujú, sú v‰ak financovaní 

z verejn˘ch zdrojov a z ãasu na ãas by mali 

skladaÈ úãty verejnosti. InformovaÈ ju, ako s 

peniazmi naloÏili. Jasne a zrozumiteºne. 

Biológ prof. Ján TurÀa. 

Pravda 21. 6. 

(Ak to vraví ãlovek, ktor˘ sám je v˘znamn˘m 

vedcom, je to e‰te silnej‰ím mementom 

pre jeho kolegov. V SR sa vedeckí pracovníci 

vymykajú spod spoloãenskej pozornosti 

a kontroly aj svojimi v˘sledkami, ale 

aj nákladmi, ktoré spotrebujú na svoje v˘kony.) 

*** 

Faktormi ‰vajãiarskeho úspechu, ak to trochu 

zjednodu‰ím, sú najmä nízke daÀové a 

odvodové zaÈaÏenie, ìalej kantonálne vlády, 

ktoré tlak verejnosti udrÏuje ‰tíhle, a napokon 

in‰titucionálna konkurencia medzi samotn˘mi 

kantónmi. V na‰ej malej 7,5-miliónovej 

krajine máme 26 kantónov, ão sú v podstate 

suverénne entity. Je to silno decentralizova- 

90


n˘ systém, a tie celky spolu súÈaÏia o kapitál, 

zdroje, ºudí a e‰te v mnoh˘ch ìal‰ích ohºadoch. 

Profesorka ekonómie na Îenevskej 

univerzite Victoria Curzon-Price. 

T˘ÏdeÀ 23. 6. 

(My v‰etko pokrivíme. Na‰ich 8 Ïúp neznamená 

úradovanie bliÏ‰ie k obãanom a pod 

ich dohºadom, ale, naopak, sú zdrojom ìal- 

‰ej byrokracie a moÏno aj korupcie v men- 

‰om rámci, neÏ je ‰tát. Autá, ktoré nakupujú 

pre svojich potentátov – aÏ za 3-4 

milióny – a prémie, ktoré im rozdávajú, sú 

zrkadlom sebavedom˘ch a arogantn˘ch 

samovládcov gubernií, ktorí si môÏu dovoliÈ 

nakladaÈ s pozemkami, skládkami, Ïupn˘mi 

investíciami podºa svojich potrieb a 

nemusia sa obãanov vôbec na niã v nijakom 

referende p˘taÈ.) 

*** 

Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 23. 6. 

(F: „Toto záchranné koleso ti hádÏem posledn˘ 

raz.“ P: „NevyhráÏaj sa. Veì aj to 

si kúpil odo mÀa.“) 

*** 

K˘m si vláda láme hlavu, ako vyrie‰iÈ budúce 

dôchodky, ‰tudent gymnázia Jakub MiÀo 

z Ko‰íc v tom má jasno. So svojím návrhom 

dôchodkovej reformy zvíÈazil v celoslovenskej 

súÈaÏi pre mlad˘ch finanãníkov. A ão 

vlastne mlad˘ reformátor vymyslel Zru‰iÈ I. 

aj II. dôchodkov˘ pilier. Dôchodok rodiãa 

by tvorilo 9 % z príjmu jeho detí. âím by mal 

viac pracujúcich detí, t˘m by bol väã‰í jeho 

starobn˘ dôchodok. âím úspe‰nej‰ie by deti 

boli, t˘m viac by mohli daÈ svojim rodiãom. 

Zúroãila by sa tak starostlivosÈ vynaloÏená na 

deti. 

Îurnalistka Slávka Séle‰ová. 

Pravda 24. 6. 

(Neúprosne sa blíÏi budúcnosÈ, keì pohodlní 

úradníci budú musieÈ zdvihnúÈ zadky 

a pohnúÈ nielen rozumom, ale aj odvahou, 

a hºadaÈ pre dôchodkové systémy 

21. storoãia úplne neãakané a úãinné rie- 

‰enia. Opakujeme: Ani neskor‰í odchod 

do dôchodku, ani ìal‰ie zvy‰ovanie odvodov, 

ani zniÏovanie dôchodkov rôznymi 

fintami cez hor‰iu valorizáciu, nie sú prijateºn˘m 

dlhodob˘m zvládnutím problému. 

MiÀov nápad má svoje úskalia, ale 

vÏdy je nádejnej‰í neÏ tie, ktoré predkladá 

ministerka.) 

*** 

Ikonu robím 2 mesiace i pol roka. Ikona nie 

je obyãajn˘ obraz. Pre niekoho je to modlitba, 

pre ºudí, ão nie sú veriaci, to môÏe byÈ 

‰perk alebo energia, ktorá pôsobí na ãloveka 

z tohto diela. 

Ikonografka Ala Teicherová z Ilavy. 

Pravda 26. 6. 

(Veºa vzru‰ujúcich vecí, ktoré súvisia s Bohom, 

sú pre svoje tajomno, ale aj nevyspytateºnú 

silu naozaj storak˘m vyjadrením 

vesmírnej energie. MoÏno aj Boh – dodávame 

opatrne – je nádhernou a úÏasnou 

energiou, ktorá udrÏiava ãloveka v jeho nev‰ednom 

postavení uprostred Ïiv˘ch tvorov.) 

*** 

V boji proti korupcii má Slovensko takmer 

desaÈnásobne hor‰ie v˘sledky ako napríklad 

Veºká Británia, Rakúsko, Dánsko ãi Fínsko, 

ktoré sú na vrchole rebríãka. Najmen‰ie úspechy 

v potláãaní korupcie mali vlani âína, 

Rusko a Zimbabwe. 

·túdia Svetovej banky. 

Pravda 26. 6. 

(Vychádza to tak, Ïe ãím je v krajine v˘datnej‰ia 

a surovej‰ia diktatúra, t˘m sú väã- 

‰ie predpoklady na korupciu. Kto má v 

rukách moc, môÏe bez strachu nútiÈ ºudí, 

aby za kaÏdú potrebnú vec alebo sluÏbu zaplatili 

úplatok. A to platí aj pre despotizmy, 

ktoré sa tvária ako demokracia. A ak 

vláda len predstiera, Ïe je demokratická, 

najlep‰ie jej samovládne sklony prezradí 

to, Ïe proti korupcii nebojuje, ale si ju ctí.) 

*** 

Republikáni teraz sústredia v‰etky svoje 

sily na démonizáciu Michelle Obamovej. 

Podºa názoru niektor˘ch ºudí bude pre Ameriãanov 

väã‰ím problémom akceptovaÈ ãerno‰skú 

prvú dámu – hlavnú hostiteºku, tróniacu 

nad v˘znamn˘mi rituálmi v Bielom dome 

ako sú vianoãné oslavy – neÏ ãerno‰ského 

prezidenta. 

Glosátorka Maureen Dowdová. 


(Politika je zvrátená na kaÏdom kroku, v 

kaÏdej pozícii a najmä v‰ade tam, kde 

môÏe vyÈaÏiÈ z ºudskej obmedzenosti a prízemnosti. 

Aj v USA si mnohí voliãi skôr 

v‰imnú, akú tvár má prvá dáma, neÏ aké 

my‰lienky sa preháÀajú hlavou budúceho 

prezidenta.) 

*** 

Americkí podnikatelia tradiãne v dôchodku 

rozdeºujú ãasÈ svojich peÀazí na dobroãinnosÈ. 

Je to základ anglosaského trhového modelu, 

ktor˘ nechá ºudí vystúpiÈ na vrchol a 

ãaká, Ïe podiel z úspechu rozdelia spoloãnosti. 

Publicista Juraj Porubsk˘. 

Pravda 28.6. 

(Mnohí predstavitelia slovenskej kapitalistickej 

triedy a pravicoví Ïurnalisti zboÏstvili 

právo ºudí na závratné majetky a peniaze 

a toto právo úplne vytrhli zo sociálneho 

kontextu a izolovali ho. Anglosasi v‰ak 

vedia, Ïe bez dobre fungujúcej spoloãnosti 

by hodnota ich miliárd bola veºmi iluzórna. 

Ich dobroãinnosÈ je rozumn˘m zhodnotením 

rovnováhy medzi právom na zisk 

a morálnou povinnosÈou dbaÈ o sociálne 

zdravie spoloãenstva.) 

*** 

Nech sa deje, ão sa deje, Ïivot ide vÏdy ìalej. 

Herec Tomá‰ Ma‰talír, SND. 

Tele plus 28. 6. 

(Len niekedy nás zabudne vziaÈ so sebou.) 

*** 

1 

Îijeme v strede genocídy, ktorá je podobná 

t˘m z minulého storoãia. 

Aktivistka Jana Tutková 

v kampani proti potratom. 

2 

Tridsiatniãka Selma bola práve doma spolu 

so svojimi dvomi deÈmi a matkou, keì k 

nim pri‰la srbská polovojenská skupina. Povedali, 

Ïe hºadajú zbrane. Ale v jej dome 

Ïiadne zbrane neboli. Jeden z muÏov ju zúrivo 

schmatol a hodil do spálne. Potom pri- 

‰li aj ìal‰í. Potom to so mnou robili. E‰te dlho 

potom som sa nemohla pozrieÈ deÈom do 

oãí... Um˘vala som sa a um˘vala, ale ten zápach 

zostával. Predstav si, robili to so mnou 

na mojej manÏelskej posteli. 

Chorvátska spisovateºka 

Slavenka Drakuliãová. Sme 28. 6. 

(Nepamätáme sa, Ïe by katolícke aktivistky 

boli rozhorãene protestovali proti skutoãn˘m 

genocídam spojen˘m s poniÏujúcim 

znásilÀovaním, ktoré sa pred rokmi 

odohrali na Balkáne. A proti arcibiskupovi, 

ktor˘ chválil ãasy, keì tu vládol katolícky 

prezident a poÏehnával nemeck˘ch 

fa‰istov vyvraÏìujúcich a podpaºujúcich 

celé obce s kresÈansk˘mi obyvateºmi vrátane 

desiatok detí.) 

*** 

Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 28. 6. 

(Takto prakticky debatuje s rodiãmi len 

chalan, ktor˘ pravidelne pozerá O 5 minút 

12.) 

*** 

Keì robíte nieão správne, cel˘ svet vás za 

to nenávidí. 

Americk˘ právnik a filozof Ben Novak 

(7 rokov Ïil v SR). T˘ÏdeÀ 30. 6. 

(Táto my‰lienka sa tisíce ráz v rôznych 

rozhovoroch a v rôznych obmenách neustále 

opakuje. Dokonca aj psychológovia 

nám vedia vysvetliÈ, preão je to na svete 

91


medzi ºuìmi takto. A navy‰e mnohí cítia, 

aká veºká pokrivenina na du‰i ºudstva to 

je. A predsa nie sme schopní niã na tom 

zmeniÈ. Veì e‰te aj tí, ão tú vetu viac alebo 

menej pohor‰ene vyslovujú, nenávidia 

kdekoho len preto, Ïe ten ktosi robí nieão 

správne.) 

*** 

Vo svojej tvorbe sa snaÏím o definovanie 

kódov z minulosti, ktoré majú priamy vplyv 

na to, akí sme teraz. Sme poznaãení rokmi totalitného 

reÏimu, ktor˘ nás manipuloval. A súãasne 

sme masírovaní mocou konzumu, ktor˘ 

vym˘va na‰u tradíciu a autentickosÈ ná‰ho 

prostredia. 

V˘tvarník Svätopluk Mikyta (35). 

Sme 30. 6. 

(Dnes majú v slovenskom prostredí rozhodujúcu 

úlohu tie skupiny obãanov, ktoré 

tvoria najhor‰iu kombináciu ºudsk˘ch charakterov: 

rodinkárstvo a klientelizmus ako 

v˘razn˘ element socialisticko-komunistickej 

society, pretoÏe zabezpeãuje prístup k 

lukratívnym postom a informáciám potrebn˘m 

na ‰vindliarske kupãenie, a kapitalistickú 

chamtivosÈ. V tejto mixáÏi sú 

choroboplodné zárodky spoloãenskej demoralizácie.) 

*** 

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus jún 

(Z kresby nie je jasné, ãi ide o svedomie 

koaliãné, alebo opoziãné. Alebo sú obe rovnako 

na h...) 

*** 

Prezident Sarkozy pochopil, Ïe samostatné 

Francúzsko svetov˘m impériom tak skoro 

nebude. Preto uprel svoj zrak na EÚ. Zjednotená 

Európa by mohla byÈ v top trojke a 

krajina sa ako jej líder vráti medzi ‰piãku svetovej 

politiky. Aj preto tak presadzuje reformy 

v únii. A zatiaº sa mu darí. Ak vo svojom 

úsilí vytrvá, môÏe po dlhom ãase dostaÈ Francúzov 

do stredu Európy. 

Publicista Pavol Babo‰. 

Pravda 1. 7. 

(Ponovembrové Slovensko má jedno veºké 

trápenie. Akokoºvek naliehavo potrebuje 

politickú osobnosÈ, ktorá by ho posunula 

aspoÀ do centra strednej Európy, vÏdy, 

keì sa objaví na obzore osoba, ktorá by 

mohla byÈ individualitou, sama sa svojimi 

detinsk˘mi chybami znemoÏní. Vo väã‰ine 

drieme ãosi z autokrata straníckej samovlády 

zdedenej z b˘valého reÏimu – a preto 

z nich nemôÏe byÈ slovensk˘ Tony Blair, 

ani Sarkozy.) 

*** 

Neprekvapuje ma, Ïe sa vláda venuje najmä 

dôchodcom. V‰etky strany budú robiÈ 

opatrenia, aby si ich naklonili. Európa totiÏ 

starne, takÏe sa z nich stáva dôleÏitá cieºová 

skupina a práve dôchodcovia sú najstabilnej‰í 

voliãi. Zv˘‰enie dôchodkov uÏ od januára 

je rozumné opatrenie. Bude to maÈ nielen 

praktick˘ sociálny, ale aj symbolick˘ v˘znam: 

s eurom sa nebude spájaÈ len nieão negatívne, 

ale aj nejak˘ príjemnej‰í záÏitok. 

Monika âambalíková zo Sociologického 

ústavu SAV. Pravda 2. 7. 

(Opozícii by nemalo staãiÈ, Ïe Ficovi len nadáva 

a ironizuje jeho populizmus. Mala by 

si v‰imnúÈ, v ãom sú pozitívne prvky jeho 

politiky a uvedomiÈ si ich imidÏovú hodnotu.) 

*** 

Sporenie na dôchodok je epochálny ãin 

Dzurindovej vlády a najcennej‰ia z reforiem, 

ktoré po sebe zanechala. Súkromné sporenie 

v starobe v‰ak nevzniklo pre to, ão hlásali Kaník 

a spol., teda aby sa dne‰ní platiãi odvodov 

mali na dôchodku lep‰ie ako pri jednopilierovom 

„systéme“, ale preto, lebo sú ‰tátne 

záruky financovania dôchodkov z ãisto verejn˘ch 

zdrojov ãisto fantazmagorické, respektíve 

neodôvodnene optimistické. 

Komentátor Peter Schutz. 

Sme 2. 7. 

(·tát za rôznych vlád ãasto dokázal, Ïe sa 

nemoÏno spoºahnúÈ na jeho rozhodnutia, a 

preto je existenãne dôleÏité si aspoÀ ãasÈ dôchodku 

zabezpeãiÈ súkromne.) 

*** 

Philosophia Mundi Williama z Conches 

dala Európe 12. storoãia prv˘ v‰eobsiahly 

spis o fyzickom svete. Tvrdí, Ïe prírodné fenomény 

vznikajú zo síl, ktoré síce stvoril 

Boh, pôsobia v‰ak samostatne. William z 

Conches nebol ochotn˘ prijaÈ Stvoriteºa, ktor˘ 

ustaviãne zasahuje do sveta. Vesmír chápal 

ako boÏsky stvoren˘ mechanizmus. Boh 

len spustil kolesá pohybu. 

Britsk˘ populárno-náuãn˘ spisovateº 

Philip Ball. Slovo 2. 7. 

(Hºadanie Boha sa neodohrávalo vÏdy tak 

zjednodu‰ene a mysticky, ako to predvádzal 

v ãasoch starej Biblie MojÏi‰ na hore 

Sinaj. UÏ pred tisíc rokmi sa to dialo z pozícií 

akéhosi vedeckého skúmania a zrejme 

to privádzalo do bezradnosti mnoh˘ch múdrych 

a úprimne hºadajúcich ºudí. Zreteºná 

nebola ani veda so svojimi odpoveìami 

o prírode, ale celkom zrozumiteºn˘ nebol 

ani Boh, ktor˘ prírodu stvoril.) 

*** 

Písal sa júl 1947, keì sa zrodila jedna z najslávnej‰ích 

záhad modernej histórie ºudstva 

a keì sa skratka UFO – neidentifikovan˘ lietajúci 

objekt – stala súãasÈou takmer v‰etk˘ch 

jazykov sveta. Zoznámenie sa s mimozemskou 

civilizáciou by v‰ak pre ºudstvo nemuselo 

byÈ len najúÏasnej‰ou správou v histórii, ale 

aj správou poslednou. Ak by ufóni pri‰li nav‰tíviÈ 

na‰u planétu z nekoneãn˘ch diaºok 

vesmíru, museli by byÈ technologicky oveºa 

vyspelej‰í ako pozem‰Èania v súãasnosti. V 

prípade ich zl˘ch úmyslov by ºudstvo nemalo 

veºa ‰ancí. 

Publicista Andrej Mati‰ák. 

Pravda 2. 7. 

(ªudia sa r˘chlo dajú strhnúÈ ãomukoºvek 

s nádychom senzaãnosti. Ale reagujú pritom 

úplne zaslepene: neuvedomujú si dôsledky 

toho ãi onoho javu.) 

*** 

Za posledn˘ch vlád boli prvé dámy: a) 

vÏdy vplyvné, b) vÏdy oveºa tvrd‰ie ako tí 

mäkk˘‰i, ktor˘ch si vzali. Nancy Reaganová 

odpálila aj ºudí, ktor˘ch by jej manÏel nikdy 

nevyhodil. Barbara Bushová bola stelesnením 

chladného vystupovania; neverte jej imidÏu 

starej a milej mamu‰ky – to je úpln˘ podvod. 

Hillary Clintonová zniesla zá‰È tak, ako to Bill 

nedokázal. Laura Bushová je chladná, dokonca 

aj k odvek˘m poboãníkom Georgea W. 

Busha. 

Komentátor David Brooks. 


(Aj preto je zaujímavé sledovaÈ americk˘ch 

komentátorov, Ïe sú schopní skúmaÈ 

v‰etky okolnosti dôleÏitého javu, a nie len 

tie, ktoré moÏno odkryÈ na prv˘ pohºad. âo 

napríklad vieme o tom, ako vpl˘va na Ivana 

Ga‰paroviãa jeho pani Silvia) 

*** 

20. storoãie bolo poznamenané predov‰etk˘m 

tragick˘mi dôsledkami dvoch obludn˘ch 

a rovnako zloãinn˘ch ideologick˘ch 

systémov – boº‰evizmu a nacizmu. No k˘m 

nacizmus politicky jestvoval len pribliÏne 12 

rokov a povojnoví víÈazi sa s ním jednoznaãne 

vyrovnali, celkom inak tomu bolo s druhou 

zloãinnou ideológiou, ktorá tu pôsobila 

oveºa dlh‰ie a s jej protagonistami sa neuskutoãnilo 

prakticky Ïiadne trestnoprávne vyrovnanie. 

Ani u nás. 

Publicista Martin Lacko. 

HN 4. 7. 

(K˘m fa‰isti sa priam vystatovali svojou 

vraÏednou nenávisÈou k národn˘m a rasov˘m 

nepriateºom, komunizmus uprednostnil 

dokonalé pokrytectvo: síce tieÏ zavrhoval 

triednych nepriateºov, ale dal si veºmi 

záleÏaÈ na tom, aby vyzeral ako demokracia, 

dokonca lep‰ia ako burÏoázna. Aj to 

môÏe byÈ dôvod, preão sa Norimbersk˘ 

proces s niektor˘mi predstaviteºmi boº‰evizmu 

neuskutoãnil.) 

*** 

U nás na to, aby sa nejak˘ frajer ocitol 

pred súdom, musí zabiÈ ãloveka. ·anca, Ïe pôjde 

za mreÏe, je v‰ak aj tak takmer nulová. 

Nabudúce to môÏe byÈ va‰e dieÈa alebo in˘ 

blízky, kto skonãí pod kolesami vodiãa, ktor˘ 

si myslí, Ïe on predpisy dodrÏiavaÈ nemusí. 

Napokon, viacerí na‰i najvy‰‰í ãinitelia sú 

mu v tom svetl˘m vzorom. 

Komentátor Milo‰ Luknár. 

Plus 7 dní 4. 7. 

(Ako v‰ak donútiÈ obãanov, aby nesúcitili 

s prominentn˘mi hviezdami) 

92


*** 

Verejná sféra sa musí zbaviÈ primitívnych 

a de‰truktívnych emócií. Premiér je ‰ikovn˘ 

politik, ale dosiaº nebol ani vodcom, ani morálnou 

autoritou. Naopak, Ficova agresivita a 

egoizmus sú hlbok˘m sklamaním a znemoÏ- 

Àujú akúkoºvek váÏnu diskusiu o budúcnosti 

slovenskej spoloãnosti. 

Komentátor Tom Nicholson. 

Sme 7. 7. 

(Rozpor medzi politickou zruãnosÈou Roberta 

Fica a medzi jeho schopnosÈou vyuÏiÈ 

ju na zruãné riadenie ‰tátu ako spoloãenskej 

jednotky, ktorá je vhodnou bázou Ïivota 

pre v‰etk˘ch jej obyvateºov, nie len pre 

jednu – akokoºvek veºkú – vybranú skupinu, 

veºmi po‰kodzuje trvalo hodnotn˘ 

imidÏ ‰ikovného politika. Fico sa musí zbaviÈ 

úãelového hodnotenia ºudí na „svojich“ 

voliãov a ostatn˘ch obãanov. Ak vláda podporuje 

len „svojich“ primátorov a starostov, 

robí pre stabilitu SR to najhor‰ie, ão 

sa dá.) 

*** 

Odchodom Micheºa sa niã zásadné nedeje. 

V politike je to beÏn˘ jav. Oddelí sa zrno od 

ostatného. Obdobie, ktor˘m politika v súãasnosti 

prechádza, je previerka charakteru kaÏdého 

poslanca. Na Slovensku vládne arogancia 

moci, klíma zastra‰ovania. âudujete sa, Ïe 

v tejto klíme slab‰ie charaktery podºahnú Niektorí 

podºahnú, zobchodujú, nechajú sa zastra‰iÈ. 

Predseda SDKÚ-DS Mikulá‰ Dzurinda. 

HN 7. 7. 

(Povedzme, Ïe súhlasíme so v‰etk˘mi 47 

slovami, ktoré sme citovali. Povedzme, Ïe 

situácia je veºmi kritická pre ãestn˘ch obãanov. 

Povedzme, Ïe nás slávny medzinárodn˘ 

rozhodca prekvapil a pobúril. Ale 

ãas letí a Dzurinda nepredstúpil zatiaº pred 

obãanov, ktorí by chceli byÈ jeho priaznivcami 

a nepredloÏil ani len mal˘ projekt, 

ão chce urobiÈ, aby sa mohol di‰tancovaÈ 

od arogancie moci, ktorej v istom 

ãase aj sám podºahol.) 

*** 

Vediem ãisto Ïensk˘ pí‰uci kolektív, s ktor˘m 

som veºmi spokojná. Nikto sa tu nehrá 

na nejakého guru, ktor˘ v‰etko vie a bez ktorého 

to celé padne. Sú to ‰Èastné povahy na 

tímovú prácu, a keìÏe majú veºa práce, nemajú 

ãas sa ohováraÈ, závidieÈ si alebo nepriaÈ. 

Najmlad‰ia ‰éfredaktorka t˘Ïdenníka 

Veronika Daniãová (25). HN 8. 7. 

(V t˘ch pár vetách je v‰etko, ão tam má byÈ 

a text je teda takmer vzorov˘. A predsa by 

sa od mladej ‰éfredaktorky Ïiadalo aspoÀ 

trochu ‰tylistického espritu.) 

*** 

Csáky okamÏite po oznámení v˘sledku volieb 

na sneme (a svojom tesnom víÈazstve 

nad Bugárom) urobil dôleÏit˘ manéver, ktor˘ 

dodnes stabilizuje jeho pozíciu. Ponúkol 

viaceré posty mlad˘m ºudom s regionálnym 

vplyvom, ktorí pôvodne patrili medzi podporovateºov 

Bugára. A pomer síl v strane sa posunul 

v jeho prospech e‰te viac. V predsedníctve 

vznikla väã‰ina z ºudí, ktorí sa tam dostali 

s jeho pomocou. A vypadli ºudia, ktor˘ch 

Csáky pokladal za ãlenov ekonomickej loby. 

Politológ László Öllös. 

Sme 8. 7. 

(Ako sa bude SMK presadzovaÈ v súãasnej 

slovenskej politike – ak˘ bude maÈ vplyv, 

koºko získa poslancov v NR SR –, záleÏí od 

jej voliãov. Ale v ‰ir‰ej slovenskej verejnosti 

sa jej obraz stabilizovanej, principiálnej, 

ale aj korektnej strany úplne rozmazáva a 

SMK sa prepadáva do pozície nezaujímavej, 

nepríÈaÏlivej regionálnej strany, ktorá 

uÏ niãím neprevy‰uje slovenské subjekty.) 

*** 

âeská a slovenská kinematografia po rozdelení 

federácie V‰etky dôleÏité kontakty so 

západn˘mi finanãn˘mi kruhmi mali v âesku, 

Slováci nemali niã. Po rozdelení republiky dokázali 

âesi nadviazaÈ vzÈahy s t˘mito zdrojmi. 

Na Slovensku sa podºa tunaj‰ej obyãaje 

rozkradla Koliba, zanikli ‰peciálne remeslá. 

Keì som bol naposledy na Kolibe, akurát 

tomu ‰éfovala Meãiarova dcéra, tak tam bol 

funkãn˘ jeden agregát, aj to len obãas. 

Jedineãn˘ filmov˘ herec Ivan Palúch (68) – 

od 1974 mal zákaz hrania v divadlách 

a vo filmoch mohol stvárÀovaÈ len 

malé úlohy. Pravda 8. 7. 

(V rokoch 1990 – 1998 sa na Slovensku 

diali epochálne veci – v dobrom i veºmi 

zlom, aÏ katastrofálnom. Napí‰e niekto o 

tom desaÈroãí, ktoré moÏno zlomilo Slovensku 

du‰u, alebo aspoÀ chrbtovú kosÈ 

A ão napí‰e Aj o degenerácii a degradácii 

slovenskej kinematografie A o prípadnom 

podiele Meãiarovej rodiny na de‰trukcii 

jej materiálnej bázy) 

*** 

Svetové ‰tandardy sluÏieb vyslovene tlaãia 

na personál, ktor˘ musí byÈ pozitívne naladen˘. 

Zahraniãn˘ klient neakceptuje, ak sa niekto 

na neho neusmieva. Toto bol len jeden z 

problémov, veºmi ÈaÏko zvládnuteºn˘. 

Viceprezident kúpeºov v Rajeck˘ch 

Tepliciach Zdenko Mi‰kolci. HN 8. 7. 

(Uvedomujeme si, Ïe sa tro‰ku opakujeme, 

ale ide o veºmi dôleÏit˘ predpoklad na‰ej 

úspe‰nosti v ponuke Slovenska, jeho slu- 

Ïieb a produktov náv‰tevníkom zo zahraniãia. 

Pritom je nutné si uvedomiÈ, Ïe ten 

úsmev by nemal vyvolávaÈ zdanie násilnej 

grimasy, ale mal by pôsobiÈ prirodzene, 

ako odraz dobrej nálady a pozitívneho 

vzÈahu k Ïivotu.) 

*** 

Koncom druhého prezidentského obdobia 

Vladimira Putina uÏ boli modernizaãné sny 

Ruska v troskách. Modernizácia sa jednoducho 

ukázala ako ìal‰ie prerozdeºovanie majetku 

v prospech t˘ch hore. Obrázok Západu 

ako nepriateºa sa stal jedin˘m ideologick˘m 

ospravedlnením Putinovho modelu korporatívneho 

‰tátu. 

Komentátor Andrej Piontkovskij. 

Sme 8. 7. 

(Nik tak pre svoju existenciu nepotrebuje 

deklasovanie nepriateºov ako komunisti a 

ich nasledovníci ãi v Rusku, ãi v ‰tátoch b˘valého 

sovietskeho bloku. KeìÏe programu 

t˘chto politikov – namiesto kon‰truktívnych 

pozitívnych prvkov sformovan˘ch 

do silného programu s nádejou na reálne 

úspechy pre obãanov – dominujú predov‰etk˘m 

propagandistické frázy, musia 

obyvateºstvo burcovaÈ opaãn˘mi emóciami 

– a nenávisÈ je siln˘m motivaãn˘m zdrojom. 

To poznáme aj na ponovembrovom 

Slovensku.) 

*** 

Opozícia by mohla byÈ aktívnej‰ia. Dzurindove 

vlády sa síce poãas ôsmich rokov zaslú- 

Ïili o v˘razné zlep‰enie podnikateºsk˘ch podmienok, 

no dnes majú problém s nedostatkom 

ekonomick˘ch námetov. Ako keby veºmi ÈaÏko 

hºadali témy, s ktor˘mi by mohli vyjsÈ na 

verejnosti a ktoré by verejnosÈ aj reálne oslovili. 

Riaditeº Podnikateºskej aliancie Slovenska 

Róbert Kiãina. HN 8. 7. 

(Ak opozícia vyãíta Smeru-SD a spol., Ïe vo 

v˘konnej praxi vlády, ale aj v propagande 

sa príli‰ opiera o odváÏne a reformné kroky 

predo‰lej vlády, treba povedaÈ – nech to 

znie akokoºvek bizarne –, Ïe sama sa príli‰ 

spolieha na to, ão SDKÚ a spol. vykonali 

a dosiahli v predo‰l˘ch 8 rokoch, ale od 

volieb s nijak˘mi závratn˘mi koncepãn˘mi 

a reformn˘mi nápadmi nepri‰li, takÏe 

vlastne nemajú o ãom komunikovaÈ s obãanmi.) 

*** 

SpoluÏitie s men‰inou je prevaÏná ãasÈ maìarskej 

verejnosti ochotná tolerovaÈ, pokiaº tá 

nepodãiarkuje, Ïe je men‰inou. Pokiaº nie je 

hrdá na to, Ïe je men‰inou. 

Riaditeº maìarského Sociologického ústavu 

Pál Tamás. TV relácia Az Este 8. 7. 

(Podobne je to aj inde na svete, ale to neznamená, 

Ïe je to správne. Ani to, Ïe väã- 

‰ina neznesie, aby men‰ina zdôrazÀovala 

svoju odstrãenosÈ do kúta, a ani to, Ïe men- 

‰ina – najmä neprávom – provokuje väã- 

‰inu svojím nárekom nad t˘m, ako ju väã- 

‰ina utláãa.) 

*** 

Ani komunizmus nemoÏno vidieÈ ãiernobielo. 

A ani odsudzovaÈ ºudí, ktorí boli ticho. 

Veì bolo treba kúpiÈ deÈom pomaranãe, postaraÈ 

sa o rodinu. Takto rozm˘‰ºali ºudia. Ja 

som sa oÏenil aÏ v ‰tyridsiatke a nebol som 

tak existenãne a finanãne závisl˘ od reÏimu. 

Ale niekoºko rokov som Ïil z 500 korún ãistého 

príjmu. Pohyboval som sa v komunite 

ºudí, ktor˘m bol reÏim ukradnut˘. Oni ho nepotrebovali. 

Îili sme asketick˘m spôsobom 

Ïivota. Nechceli sme sa staÈ závisl˘mi od re- 

Ïimu, s ktor˘m sme vnútorne nesúhlasili. Îili 

sme na okraji. 

ReÏisér Du‰an Hanák. 

Jeho filmy roky Ïili v boº‰evickom trezore. 

HN 9. 7. 

(Najtalentovanej‰í, najvyspelej‰í ºudia nikdy 

nepovedia, Ïe komunist˘ reÏim bol dobr˘, 

lebo mlieko stálo dve koruny, ale súãas- 

93


ne s humanistick˘m nadhºadom posudzujú 

ºudí, ktorí sa nejak˘m spôsobom diktatúre 

reÏimu prispôsobili. Najmenej slobodní 

boli ºudia, ktorí chceli ÏiÈ pohodlne, 

so solídnym zárobkom a so zabezpeãenou 

rodinou.) 

*** 

Prv˘ je so ziskom vy‰e 160-tisíc hlasov môj 

dedo Josif Visarionoviã Stalin. MoÏno je 

kdekto prekvapen˘, ale niã ãudné na tom nie 

je. Pol storoãia ho oãierÀujú, obviÀujú z vymyslen˘ch 

zloãinov a dúfajú, Ïe autorita Stalina 

upadne. Ale má to úplne opaãn˘ úãinok. 

Stalinov vnuk Jevgenij DÏuga‰vili 

– o prvenstve diktátora Stalina v súÈaÏi 

o titul najväã‰ej historickej osobnosti Ruska. 

Pravda 9. 7. 

(Skromne vybavení ºudia najviac ÈaÏili z 

boº‰evického reÏimu. Bez veºkej námahy si 

mohli ÏiÈ relatívne pohodlne. A nemuseli sa 

ani báÈ, Ïe mlyn diktátorov ich zomelie na 

‰rot. Stalinovi boli nebezpeãní buì slobodomyseºní 

intelektuáli, alebo rovnako ako 

on mocichtiví komunisti. Jedn˘ch i druh˘ch 

posielal do gulagov alebo aj na popravu.) 

*** 

Svetová ekonomická situácia sa v súãasnosti 

v˘razne mení. Bruselskí úradníci v‰ak 

nie sú schopní reagovaÈ na meniace sa podmienky, 

podceÀujú hroziacu tvrd‰iu konkurenciu 

o svetové zdroje surovín a potravín a 

nové v˘zvy, ktoré priná‰a emancipácia veºk˘ch, 

v minulosti zaostal˘ch krajín. Namiesto 

toho slepo trvajú na "boji s klimatick˘mi 

zmenami“ ako na najv˘znamnej‰ej agende. 

Ak sa Európa vãas neprebudí, ãakajú ju ÈaÏké 

ãasy. 

Prezident âR Václav Klaus. 

HN 9. 7. 

(Klausa mnohí znevaÏujú. A predsa je v EÚ 

unikátnym ‰tátnikom – kvalifikovan˘m 

ekonómom. NeãítaÈ pozorne jeho názory 

na bruselskú hospodársku politiku môÏe 

maÈ nedozerné následky. Îiaº, ani tak nie 

pre samotn˘ch úradníkov EÚ – tí si vÏdy 

nájdu lukratívne miesto –, ako pre obãanov 

EÚ, odkázan˘ch na dobrú situáciu v Európe.) 

*** 

Ubúda detí do 14 rokov a pribúda ºudí vo 

veku 65 a viac rokov. Na sto detí dnes pripadá 

76 star˘ch ºudí. E‰te v roku 1993 to bolo 

len 45. Ide o ãasovanú demografickú bombu, 

ktorá bude maÈ vplyv nielen na vekovú ‰truktúru 

obyvateºstva, ale aj na sluÏby v zdravotníctve. 

Tlaãov˘ tajomník Zastúpenia EK v SR 

Roman Schönwiesner. Sme 9. 7. 

(Príslu‰ná ministerka Tomanová takto komentuje 

podobné informácie: „Nikto z vás 

ma nikdy neprinúti povedaÈ, Ïe je to nepriazniv˘ 

v˘voj.“ Pre Àu nie. Ona sa teraz 

o seba dobre postará a keì nastane kritická 

situácia pre dôchodcov, ona uÏ dávno vo 

vláde nebude.) 

*** 

Treba rozvíjaÈ kritické, otvorené myslenie, 

treba byÈ ochotn˘ spochybÀovaÈ konvencie – 

prijaÈ ich, ak sa ukáÏu ako platné, ale odmietnuÈ 

ich, ak len odráÏajú ‰truktúry moci – 

a to sa stáva najãastej‰ie. Je to nepohodlné a 

ãasto nákladné. Ale taká je cena za lep‰í svet. 

Jeden z najváÏenej‰ích mysliteºov 

20. storoãia Noam Chomsky. Slovo 9. 7. 

(A chceme vôbec lep‰í svet a kritické myslenie 

Chceme zdokonaºovaÈ veci Alebo 

chceme len víÈaziÈ vo voºbách, získavaÈ 

moc a peniaze a napokon bezbolestne zomrieÈ 

Majú v tomto zmysle politickí lídri v 

SR, liberáli, praviãiari a ºaviãiari, odli‰né 

záujmy) 

*** 

Kresba: Pavel Jakubec. HN 10. 7. 

(Hrajú sa na slepú babu – alebo je ten be- 

Ïec za eurom naozaj slep˘) 

*** 

Hladujúce regióny v Afrike sa stali tikajúcimi 

bombami. Keì explodujú, zaãnú destabilizovaÈ 

blízke i vzdialené okolie, okrem 

iného i Európu. Chudoba a s Àou spojené násilie 

totiÏ vyvolá pohyb obyvateºstva smerom 

do pokojnej‰ích a bohat˘ch regiónov. UniesÈ 

dôsledky takejto migrácie nie je jednoduché, 

preto je v záujme Európy zvaÏovaÈ rie‰enia afrického 

hladu. 

Politologiãka Katarína Mallok. 

Sme 11. 7. 

(Poprední svetoví politici sú ÈaÏkopádni a 

aÏ krízy ich dokáÏu pri‰kripnúÈ, keìÏe 

konvenãná diplomacia a tradiãná politika 

neponúka nijaké reálne v˘chodiská. Teraz 

má EÚ príleÏitosÈ dokázaÈ svojim obãanom, 

Ïe nie je len oázou pohodlného Ïivota 

pre svojich ãiniteºov, ale aj akcieschopn˘m 

súborom rozhºaden˘ch osobností.) 

*** 

Ak reprezentujú pri ‰tátnych náv‰tevách 

doma alebo v zahraniãí, mali by vyuÏívaÈ 

autá s vysok˘m ‰tandardom. Na beÏnú dennú 

pracovnú ãinnosÈ by staãili vozidlá cenovo 

hlb‰ie pod milión korún, ktoré sú dostatoãne 

komfortné a reprezentatívne. ·etrenie, ktoré 

vyhlásila súãasná vládna koalícia pri svojom 

nástupe, je vzdialené jej predsavzatiam. 

Ladislav Kováãik, RuÏindol, v rubrike 

Listy ãitateºov. Pravda 11. 7. 

(Aká krehká je du‰a slovensk˘ch ‰tátnych 

i samosprávnych politikov: len ão sa stanú 

ministrami, Ïupanmi alebo primátormi, 

ãosi sa v nich zlomí – a to sa prejaví tak, Ïe 

uÏ im nestaãí pod zadkom ‰tyristotisícové, 

ale prinajmen‰om miliónové superauto.) 

*** 

Ústrednou otázkou nie je medzera medzi 

EÚ a jej obãanmi, ale medzi Európou a Bruselom. 

Je neprekonateºn˘ rozpor medzi Európou 

slávnostn˘ch prejavov a nekoneãn˘m 

radom pravidiel o banánoch, uhorkách a pracovn˘ch 

podmienkach... 

Anglick˘ sociológ a politik 

Lord Ralf Dahrendorf (1929). Sme 12. 7. 

(Ústrednou európskou otázkou je medzera 

medzi obãanmi EÚ a triedou bruselsk˘ch 

úradníkov s ich neprimeran˘mi v˘sadami 

a právami, a najmä s ich neschopnosÈou 

odhaliÈ a rie‰iÈ skutoãné problémy 

pol miliardy ºudí, a Európy ako politického 

celku.) 

*** 

Veºa ºudí by sa chcelo vrátiÈ k prirodzenému 

spôsobu Ïivota, aj vzhºadom na teraj‰ie 

uponáhºané tempo ãi techniku. Pobyt pri vode 

tak, ako nás stvorila príroda, umocÀuje tento 

záÏitok. âlovek sa zbaví zbytoãn˘ch my- 

‰lienok. A potom – naturisti majú hlb‰í a kraj- 

‰í vzÈah k prírodn˘m hodnotám. Viac s Àou cítia 

a snaÏia sa ju rôznym spôsobom uchrániÈ. 

Predseda Klubu slovensk˘ch naturistov 

Ján Ole‰. Pravda 12. 7. 

(Mnoh˘m ºuìom je – jednoducho – príjemné 

sa povaºovaÈ po nábreÏí alebo si zaplávaÈ 

v jazere bez plaviek. Úprimne sa cítia 

uvoºnenej‰ie a prirodzenej‰ie, ako keì 

majú na sebe povinne nejak˘ textil. Je v‰ak 

zaujímavé, ako sa takmer v‰etci naturisti 

usilujú nájsÈ nejaké vzne‰enej‰ie zámery 

pre svoju vyzleãenosÈ alebo zníÏenú hanblivosÈ. 

Zrejme je ºah‰ie zbaviÈ sa plaviek neÏ 

aspoÀ malej dávky pokrytectva.) 

*** 

Nestavajte mi, prosím, pomník vy‰‰í, neÏ 

má on (syn Voloìa, ktorého preÏila). Obaja 

sme obyãajní, seberovní ºudia. 

Ruská hereãka Nonna Morìuková. 

Sme 12. 7. 

(Morìukovú anglická encyklopédia „Who 

is who“ zaradila medzi 10 najlep‰ích hercov 

20 storoãia. Zomrela 82-roãná, pomerne 

osamotená, bez dostatoãn˘ch finanãn˘ch 

prostriedkov. Napokon, na Slovensku 

je tieÏ dosÈ ºudí, ktorí si myslia, Ïe ºuìom 

na dôchodku treba dávaÈ ão najmen‰ie 

penzie, bez ohºadu na to, ão pre ºudstvo vykonali.) 

*** 

Kedysi pôsobilo kresÈanstvo v Európe ako 

sila integrujúca celú spoloãnosÈ. To uÏ dnes 

kresÈanská viera iste nie je. Nahradili ju napríklad 

médiá. KresÈanstvo zohrávalo zjednocujúcu 

spoloãenskú úlohu v oblasti kultúry a 

etiky, ãasto aj politiky. Politick˘ vplyv kres- 

Èansk˘ch cirkví je dnes men‰í ako v minulosti. 

Vedeck˘ pracovník Peter Jedliãka. 

T˘ÏdeÀ 14. 7. 

(Je to správny postreh. KÀazi pre svojich 

cirkevníkov neboli len nositeºmi viery, ale 

aj rozprávaãmi príbehov a udrÏiavateºmi 

morálky. Boli jedn˘m z nosn˘ch pilierov Ïi- 

94


vota spoloãnosti. A v tejto chvíli ÈaÏko povedaÈ, 

ãi je skôr dobre, alebo zle, Ïe uÏ nie 

sú.) 

*** 

Euro na Slovensko definitívne príde 1. 1. 

2009. Je to skutoãne dobrá správa pre SR. 

Leví diel na jeho prijatí majú Poãiatek a 

·ramko so svojimi ºuìmi, ale predsa len keby 

premiér euro politicky nepodporil a nestál k 

nemu, nebolo by. TakÏe vìaka mu. Bude iróniou 

osudu, keì si to premiér odnesie. Napríklad 

poklesom preferencií z dôvodu zvy‰ovania 

cien potravín, ktoré, mimochodom, s eurom 

nesúvisí. Jediná rozumná vec, ktorú po 

sebe zanechá – a práve tá ho bude stáÈ hlasy. 

AspoÀ zaÏije na vlastnej koÏi, ako sa práve cíti 

Dzurinda. 

Ekonóm Richard Sulík. HN 14. 7. 

(Sulíkova glosa jednak oceÀuje t˘ch, ktorí 

si to za svoje v˘sledky – bez ohºadu na 

svoju politickú zaãlenenosÈ – zaslúÏia, teda 

aj Roberta Fica, a jednak vníma práve 

premiéra z nadãasového a z mimostraníckeho 

aspektu: pripomína mu, ako môÏe za- 

ÈaÏiÈ aj jeho hlavu tá istá ÈaÏoba nespravodlivosti, 

ktorou zaÈaÏil on hlavu Dzurindovu.) 

*** 

Kresba: Fedor Vico. HN 14. 7. 

(Najiskrivej‰í je humor, ktor˘ kombinuje 

trpké javy reality s absolútnou absurditou.) 

*** 

Astronómia má ãoraz väã‰í v˘znam pre 

beÏn˘ch ºudí. V prvom rade ºudia sú veºmi 

zvedaví. Chceme predsa poznaÈ svet, v ktorom 

Ïijeme. Okrem toho, málokto uÏ dnes 

verí tradiãnému náboÏenskému vysvetleniu, 

Ïe vesmír vznikol za ‰esÈ dní. Ako teda vznikol 

Nositeº Nobelovej ceny 

Riccardo Giacconi. Pravda 15. 7. 

(Ak je dnes veda schopná rozlú‰tiÈ to, ão 

e‰te vãera bolo úplnou záhadou, a ak dokáÏe 

upozorniÈ na to, ão v‰etko sa muselo 

odohraÈ inak, neÏ to vykresºujú literárne 

príbehy v náboÏensk˘ch textoch, je obdivuhodné, 

Ïe si uchováva svoju triezvosÈ – 

na mnohé veci neodpovedá, lebo nevie, a 

dáva za nimi jednoznaãn˘ otáznik, preto- 

Ïe nechce klamaÈ. 

*** 

Pre‰li ‰tyri dni a film Juraja Jakubiska Bathory 

uÏ videlo 36-tisíc ºudí. A na lístkoch sa 

trhlo skoro päÈ miliónov korún. Je to síce 

menej, ako sa podarilo filmu Matrix Reloaded, 

ale zase viac, ako mali Piráti z Karibiku, 

Harry Potter alebo Indiana Jones. TakÏe 

je to naozaj ohromujúce. E‰te by sa hodilo, 

keby nám niekto vysvetlil, ako je to moÏné. 

Novinárka Kristína Kúdelová. 

Sme 16. 7. 

(PriÈahuje geniálny Jakubisko ako tak˘ 

Alebo sú ºudia zvedaví, ako sa mu podarí 

premeniÈ grófku, ktorú legenda uloÏila do 

vedomia davov ako krvilaãnú vrahyÀu desiatok 

slúÏok, na Ïenu, ktorá túÏi po plnohodnotnej 

láske, na u‰ºachtilú matku, i na 

‰ºachtiãnú, ktorá sa usiluje dôstojne ãeliÈ 

zákernostiam osudu Jakubisko ju efektne 

zmenil – ak je tá, ktorá zomiera za 

chladn˘mi múrmi, e‰te vôbec Báthoryãka.) 

*** 

Na zaujatie voliãov bude ãoraz viac potrebné 

pouÏívaÈ ãoraz primitívnej‰í marketing. 

Do politiky sa tak ãoraz viac dostane prvkov 

„reality show“ (Îigmund Pálffy na jeden deÀ 

ministrom, Poãiatek úãinkoval v TV seriáli) 

a t˘m sa ohromne bulvarizuje. Vznikne akási 

bulvárna demokracia. Nie je dôleÏité byÈ 

‰tátnik, staãí byÈ sexi. 

âitateº Vladimír Gábor. 

Z blogu SME 17. 7. 

(O ão príjemnej‰ie je ãítaÈ inteligentné a dôvtipné 

blogové príspevky beÏn˘ch obãanov 

neÏ bezkrvnú, nenápaditú, nezaujímavú, 

na univerzite vy‰tudovanú mladú publicistiku.) 

*** 

Veºkomesto ãloveka psychicky viac vyãerpáva 

a unavuje, vidiek lieãi a upokojuje. 

Kto len môÏe, sÈahuje sa z veºkomesta do 

jeho blízkeho okolia. Na chalupe sa v ãloveku 

prebudia starodávne archetypálne danosti 

ãi zruãnosti, z neºútostn˘ch dravcov trhovej 

ekonomiky sa aspoÀ na chvíºu stávajú 

prajní susedia, ktorí majú ãas na rozhovor a 

vedia poradiÈ aj pomôcÈ. 

Spisovateº Peter Jaro‰. HN 17. 7. 

(Jaro‰ iste nechce zbaviÈ ãloveka mnoh˘ch 

príÈaÏliv˘ch záÏitkov z veºkomesta: v galérii, 

v divadle. Ale chce obmedziÈ ataky agresívnych 

odºud‰ten˘ch príznakov mesta.) 

*** 

Keì sa poãas nedávnej politickej krízy v 

Zimbabwe okolo afrického pobreÏia potulovala 

ãínska nákladná loì plná zbraní a svet sa 

zmietal v strachu, Ïe jej náklad nájde cestu k 

Mugabemu, zavtipkoval si nad scénou nemeck˘ 

kabaretista: V‰etko je v poriadku, koneãne 

âína odzbrojuje. Skvel˘ vtip má trpkú 

príchuÈ, keìÏe bol adresovan˘ demokratickému 

svetu. 

Politologiãka Katarína Mallok. 

Sme 17. 7. 

(Demokratick˘ svet – v Európe a Severnej 

Amerike – si hovie v pohodln˘ch papuãkách 

pred televízormi, pozerá sa na ohlupujúce 

programy a úplne zabúda na to, 

ako sa pred 75-timi rokmi okolo strednej 

Európy potulovali fa‰istické hitlerovské 

nákladné vlaky plné zbraní a koºké stovky 

miliónov ºudí zakrátko zomreli.) 

*** 

V Európe máme tendenciu rozvíjaÈ slabé 

stránky ãloveka a zanedbávaÈ jeho talent. V˘sledkom 

je priemernosÈ, jednotvárnosÈ. V 

USA sa kladie väã‰í dôraz na rozvíjanie siln˘ch 

stránok jedinca, individuálny rozvoj talentu, 

hºadanie génia. V provinãnom svete národného 

zahºadenia do seba sa oceÀuje skôr 

uniformita, nev˘raznosÈ a podriadenosÈ priemeru. 

Profesor manaÏérskych systémov 

na Fordham University Milan Zelen˘. 

Trend 17. 7. 

(Nie v‰etci uãitelia túÏia po fenomenálnych 

‰tudentoch a ‰éfovia po nadpriemern˘ch 

zamestnancoch – aby sa neukázala 

ich netalentovanosÈ a neschopnosÈ prekroãiÈ 

dobr˘mi nápadmi priemernosÈ. To do 

nás hlboko v‰tepil e‰te komunizmus, kde 

sa najmä partajní ãinitelia obávali, aby 

pri niekom jedineãnom nebila do oãí ich 

tuctovosÈ.) 

*** 

Ná‰ svet je unaven˘ chamtivosÈou, vykorisÈovaním 

a nejednotou, vyãerpan˘ bolesÈou 

z falo‰n˘ch sºubov, unuden˘ falo‰n˘mi idolmi 

a ãiastoãn˘mi odpoveìami. Musím vás varovaÈ 

pred trendmi modernej spoloãnosti, 

ktoré povy‰ujú násilie a sexuálnu degradáciu 

v médiách na zábavu. Je potrebné va‰e svedectvo 

o úcte k Ïivotu. 

PápeÏ Benedikt XVI. v Sydney 

k 150 000 pútnikom. Sme 18. 7. 

(PápeÏ je dnes asi jedin˘ spomedzi verejne 

ãinn˘ch osobností, kto vie povedaÈ silné 

posolstvo mladej generácii. Európski aj 

americkí politici sú len bezkrvn˘mi úradníkmi, 

ktorí omieºajú tie isté neúãinné frázy. 

A predsa jeho vystúpenia pred státisícmi 

veriacich pôsobia ako dobre zreÏírovaná 

‰ou obºúbenej hviezdy, kde zostáva len 

málo priestoru pre BoÏiu prítomnosÈ a 

úprimnú vrúcnosÈ pokornej viery prítomn˘ch.) 

*** 

Pri mojej nedávnej náv‰teve Washingtonu 

som si uvedomil, ako sa vezie Obama s Ficom 

na spoloãnej ideovej vlne. No dospel 

som tieÏ k poznaniu, Ïe ºavicov˘ Obama, 

ktorého k Ficovi moÏno prirovnaÈ jeho postojom 

k riadeniu ‰tátu, podporuje slobodn˘ obchod, 

pôsobenie voºného trhu. Obama je proti 

riadeniu ekonomiky, namiesto toho favorizuje 

stimuly. 

Novinár Ernest StredÀansk˘. 

HN 18. 7. 

(Pre slovenskú Ïurnalistiku je veºmi pozitívne, 

Ïe sa do nej aktívne vrátil 78-roãn˘ 

StredÀansk˘, ktor˘ po dlhodobej emigrácii 

v USA teraz striedavo Ïije vo Washingtone 

a v Bratislave. B˘val˘ redaktor Hlasu 

Ameriky získal v USA najvy‰‰ie TV 

ocenenie Emmy Award. Jeho ãlánky nahrádzajú 

to, ão väã‰ine slovensk˘ch publicistov 

ch˘ba: schopnosÈ konfrontovaÈ slovenské 

skúsenosti s politikou v zahraniãí, 

najmä v USA.) 

*** 

95


U nás sme konfrontovaní s kresÈanskou 

morálkou, ktorá kladie veºk˘ dôraz na vernosÈ. 

Ale nejde primárne len o morálne dôvody. 

ªudia, ktorí sa stretnú s neverou, preÏívajú 

veºkú individálnu bolesÈ a sú zneistení. Sú 

potom hor‰ími obãanmi, hor‰ími pracovníkmi, 

hor‰ími ºuìmi v komunikácii. Keì to veºmi 

zov‰eobecníme, s ohºadom na v‰etky kultúry 

a historické obdobia, nevera je fenomén, 

ktor˘ nás individuálne zraÀuje, môÏeme 

si hovoriÈ, ão chceme, môÏeme maÈ akékoºvek 

filozofie a liberálne názory. 

Sociologiãka Sylvia Porubänová. 

TV oko 18. 7. 

(Morálne posudzovanie nevery prebrali 

náboÏenstvá medzi svoje dogmy z rozumn˘ch 

dôvodov. Sexuologiãka: „Monogamní 

sme od ãias pravek˘ch ºudí, keì bolo nevyhnutné, 

aby muÏ zostal so Ïenou aj vo 

chvíli, keì s Àou uÏ nemôÏe maÈ sex. Aby 

teda neodi‰iel za inou Ïenou, keì je jeho 

partnerka tehotná alebo keì dojãí dieÈa. A 

aby dieÈa nezahynulo, aby sa oÀ staral.“ 

·koda, Ïe potom múdru zásadu prerobili 

na skostnatené prikázanie.) 

*** 

Hudba priná‰a duchovné spojenie s ºuìmi, 

ktor˘ch nepoznáte ani nevidíte. Stáva sa súãasÈou 

va‰ej du‰e, ktorá cez hudbu dokáÏe zahorieÈ. 

Hudba je spôsob, ak˘m môÏeme hovoriÈ 

k druh˘m. Lebo jeden druhého potrebujeme 

milovaÈ a medzi sebou si vymieÀaÈ svoje 

pocity. 

Jeden z najv˘znamnej‰ích americk˘ch 

soulmanov King Solomon Burke. 

Sme 18. 7. 

(âi ãítate rozhovor s tvorcom symfonickej 

hudby, ãi opernej, ãi dÏezovej, alebo aj 

pop-music, musíte sa znovu a znovu 

utvrdiÈ v tom, Ïe niã nie je mysterióznej- 

‰ie, z du‰e vychádzajúce a najhlb‰ie do 

du‰e prenikajúce, neÏ je akákoºvek hudba. 

âi Boh je, ãi nie, hudba je prejavom boÏskosti 

a tajuplnosti v ãloveku, ão dokumentuje 

aj fakt, Ïe nik dosiaº nedokázal vysvetliÈ, 

odkiaº hudba pochádza a ão ju reálne 

v ãloveku vyvoláva.) 

*** 

Kresba: Shooty. Sme 18. 7. 

(Pán Dzurinda, iní tieÏ niã nerobia, ale robia 

to s väã‰ím ‰armom a väã‰ou presvedãivosÈou 

neÏ vy a celá opozícia.) 

*** 

V ParíÏi chodím do ‰koly zameranej na telekomunikaãné 

prístroje a poãítaãe a staré ºudové 

remeslá som si zvolil ako povinnú stáÏ 

v zahraniãí. V ‰kole chcú, aby sme absolvovali 

stáÏ úplne iného zamerania, ako je odbor, 

ktor˘ ‰tudujeme. Paliãkovanú ãipku obdivujem 

uÏ dlho. Zvlá‰È tú zo ·panej Doliny. 

Moja mama pochádza z Banskej Bystrice. 

Aj ona paliãkuje. 

ParíÏsky ‰tudent Marek Rohr (21). 

Pravda 19. 7. 

(Skutoãná reforma, ktorá radikálne mení 

tradiãnú filozofiu ‰kolského vzdelávania. 

Budúci francúzski it-pracovníci sa uãia 

paliãkovaÈ od babiek v zapadnutej slovenskej 

dedine – v obci takmer bez stálych 

obyvateºov. MoÏno im to bude v dennej 

praxi naniã, ale zaruãene to v ich „du‰i“ nechá 

hlb‰ie stopy neÏ nezáÏivné povinné ãítanie.) 

*** 

Zastavujú sa pri nich predov‰etk˘m zahraniãní 

turisti. Slováci aÏ takí zvedaví nie sú, do 

odºahl˘ch dolín k dreven˘m kostolíkom zablúdi 

len málokto. V najstar‰om z chrámov 

slovenskej ãasti Karpát v BodruÏali sa zachovali 

obrazy Golgoty a Apokalypsy maºované 

na dreve. Osem kostolíkov zo SR bolo zapísan˘ch 

do Zoznamu svetového dediãstva 

UNESCO. 

Publicistka Zuzana Uliãianska. 

Sme 19. 7. 

(Za to, Ïe sa pár historicky vzácnych dreven˘ch 

kostolíkov zachovalo dodnes, mô- 

Ïeme byÈ vìaãní nie ‰tedr˘m sponzorom, 

ale – naopak – veºkej chudobe obcí, v ktor˘ch 

stoja. Kde mali viac peÀazí, biedne 

kostolíky zrúcali a namiesto nich postavili 

beÏné murované stavby. Cenné drevenice 

nav‰tevujú cudzinci a sem-tam celkom 

iste i samotn˘ Pán Boh.) 

*** 

Alweg sme navrhli pre Tatry s kolegom 

Hupkom preto, lebo bol nehluãn˘, bezpeãn˘, 

nedal sa vykoºajiÈ a bol schopn˘ za hodinu 

prepraviÈ niekoºkonásobne viac cestujúcich 

ako elektriãka. 

Architekt Alexander Valentoviã. 

Bol som vtedy medikom. Ministerstvo dopravy 

reagovalo na návrh Alwegu vyjadrením, 

Ïe na takúto stavbu nie sú finanãné prostriedky. 

My, ‰tudenti, sme pri‰li s nápadom 

zorganizovaÈ celonárodnú zbierku. Naãasovanie 

nemohlo byÈ lep‰ie: v politike sa práve zaãal 

odmäk a ºudia otupení dlhoroãnou totalitou 

opäÈ dostávali chuÈ verejne sa angaÏovaÈ. 

Lekár Ivan Belan. 

Pravda 19. 7. 

(„Alweg“ bol úÏasn˘m podujatím, nasiaknut˘m 

atmosférou PraÏskej jari ’68, a súãasne 

aj úÏasnou vnútornou silou, ktorá v 

Slovákoch drieme, len ju naplno nikto nedokáÏe 

zobudiÈ. To nebolo tárajské vlastenãenie, 

ale efektívne vlastenectvo – z vtedaj- 

‰ích platov sa nazbieralo 16 miliónov, ão v 

prepoãte na dne‰né peniaze je moÏno aj 

200 miliónov Sk. Pri‰iel v‰ak 21. august ’68 

a v˘stavba nadzemnej Ïeleznice sa odloÏila 

na neurãito.) 

*** 

Podºa skeptikov sa Belgicko e‰te nerozpadlo 

len preto, lebo sa jeho politici nedokáÏu dohodnúÈ 

ani na spôsobe rozchodu. Flámski a 

valónski politici uÏ Ïijú prakticky oddelene, 

skoro sa nepoznajú, stretávajú sa väã‰inou len 

vtedy, ak po voºbách potrebujú daÈ dokopy nejakú 

federálnu vládu, ãi vyrie‰iÈ posledné 

sporné územie, ão je práve Brusel a jeho okolie. 

Komentátor Peter Morvay. 

Sme 19. 7. 

(Nebudeme musieÈ nakoniec pripustiÈ, Ïe 

premiéri Klaus a Meãiar v 1992 boli silné 

a zodpovedné osobnosti, ktoré zabránili 

pri rozpade âSFR ak˘mkoºvek tragédiám) 

*** 

Podºa najnov‰ích v˘skumov po pohlavnom 

styku s viacer˘mi samcami ‰impanzie 

samice dostávajú svojich partnerov do ÈaÏk˘ch 

pochybností. Tí netu‰ia, od ktorého z 

nich mláìatá sú. A keìÏe nevedia, ãi opiãky 

nie sú náhodou ich vlastní potomkovia, nemô- 

Ïu ich ani zabiÈ. 

V˘skumník Tobias Deschner z Lipska. 

Nâ 20. 7. 

(Stratégia ‰impanzích samiãiek, ktorá im 

umoÏÀuje ão najlep‰ie ochrániÈ svoje mláìatá, 

vyvoláva na‰e uznanie. ·koda, Ïe zatiaº 

presne nevieme, ãi je to len odraz pudu 

sebazáchovy, alebo ãi sú to uÏ zárodky ºudského 

rozumu, ãi dokonca prefíkanosti.) 

*** 

Ako bojovaÈ s populizmom Treba maÈ 

odstup a sledovaÈ ho skôr z diaºky. Populistom 

veºmi vyhovujú konfrontácie, keì dráÏdia 

ºudí – preto by som im nedával takú príleÏitosÈ. 

B˘val˘ federálny prezident Václav Havel 

na festivale Pohoda. Sme 21. 7. 

(LenÏe ão by sa ako usilovali solídni politici 

nedráÏdiÈ populistov, tí si dráÏdenie vyprovokujú 

aj sami. 

*** 

Kresba: Danglár. Pravda 21. 7. 

(Páni ministri P. a K. sa môÏu poìakovaÈ 

kresliarovi za efektné oznaãenie: „sociálne 

neohroziteºní“.) 

Vyberajú a komentujú 

Anna Weidlerová a Ernest Weidler 

96

clxi. â clxii. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

clxi. â clxii. ÄÃslo - home.nextra.sk