18.01.2015 Views

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

S L O V E N S K O - R A K Ú S K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

livé krajiny a ‰táty majú pred sebou e‰te kus<br />

roboty. Je jasné, Ïe práve v tak˘chto ÈaÏk˘ch<br />

ãasoch sa vynárajú otázky ºudí, kam a ako<br />

smeruje euro, kam a ako smerujú ‰táty v rámci<br />

eurozóny, ãi bolo dobr˘m rozhodnutím<br />

euro prijaÈ alebo nie. V takomto prípade e‰te<br />

silnej‰ie vystupujú do popredia otázky spravodlivosti<br />

a solidarity medzi ‰tátmi, medzi<br />

ºuìmi. Ale musím povedaÈ, Ïe na‰ou najvy‰-<br />

‰ou prioritou musí zostaÈ stability eurozóny,<br />

lebo to je základ ná‰ho spoloãného hospodárenia.<br />

Ak sa nám nepodarí tento základ udrÏaÈ<br />

a stabilizovaÈ, budeme ãeliÈ mnoh˘m negatívnym<br />

dopadom.<br />

Udalosti sa v t˘chto dÀoch r˘chlo striedajú,<br />

ako ste uÏ spomenuli. Ale napriek tomu,<br />

zdá sa, sme e‰te nedosiahli uspokojujúce a<br />

upokojujúce v˘sledky. Dá sa vôbec predpokladaÈ<br />

alebo naãrtnúÈ ãasov˘ rozvrh na<br />

dosiahnutie pokojnej atmosféry Ako dlho<br />

to bude celé trvaÈ Samozrejme, Ïe to do<br />

veºkej miery závisí aj od r˘chlosti, s akou<br />

budú jednotlivé ‰táty ochotné prijaÈ aj politické<br />

rozhodnutia – mám na mysli Talian<strong>sk</strong>o,<br />

Grécko, ·paniel<strong>sk</strong>o, ale aj iné krajiny.<br />

Nálada na finanãn˘ch trhoch je mimoriadne<br />

nervózna, ËaÏko to k ãomukoºvek prirovnaÈ,<br />

pretoÏe sme podobnú situácii e‰te neza-<br />

Ïívali, ale k˘m pred vypuknutím finanãnej krízy<br />

v roku 2008 na rovnakú situáciu trhy a ratingové<br />

agentúry reagovali úplne inak, alebo<br />

nereagovali vôbec, dnes sú nervózne z najmen‰ích<br />

zmien a negatívnych signálov a reagujú<br />

okamÏite. Samozrejme, Ïe je to veºká v˘zva<br />

pre celú EÚ, ale iba v takomto veºkom<br />

kontexte sa dajú nájsÈ odpovede na tieto otázky.<br />

Aj keì je cesta k nim veºmi t⁄nistá a strmá.<br />

Veì 27 krajín EÚ a z toho 17 krajín eurozóny<br />

potrebuje ist˘ ãas, k˘m nájde spoloãn˘<br />

konsenzus a spoloãnú víziu. A ão a t˘ka ãasového<br />

rozvrhu – je predpoklad a odhodlanie,<br />

nájsÈ pravidlá na ãinnosÈ EFSF do decembra<br />

tohto roka. Je to mimoriadne veºká v˘zva, ale<br />

musí sa nám to podariÈ. Opatrenia na zlep‰enie<br />

hospodár<strong>sk</strong>o-politického riadenia sa majú<br />

presadiÈ v roku 2012. Predsavzatia sú jedna<br />

vec, ale globálna hospodár<strong>sk</strong>a situácia môÏe<br />

tieto odhodlania ovplyvniÈ tieÏ negatívne,<br />

pretoÏe v‰etky ekonomiky sú medzi sebou<br />

veºmi tesne poprepájané. Dot˘ka sa to predov‰etk˘m<br />

tzv. mal˘ch ekonomík, ktoré sú silno<br />

proexportne nastavené a závisia od svojej<br />

exportnej v˘konnosti – ako napríklad Sloven<strong>sk</strong>o<br />

a aj Rakú<strong>sk</strong>o.<br />

Ale na druhej strane si musíme byÈ vedomí,<br />

Ïe EÚ a eurozóna nemajú inú moÏnosÈ, len<br />

túto situáciou zvládnuÈ a ísÈ spoloãnou cestou,<br />

ak chcú preÏiÈ.<br />

T˘m sa môÏeme akoby vrátiÈ na zaãiatok<br />

ná‰ho rozhovoru, pretoÏe sme to spomenuli<br />

u Ï viackrát, Ïe sme navzájom dokonale<br />

hospodár<strong>sk</strong>y a ekonomicky poprepletaní.<br />

To v‰ak znamená, Ïe musíme denno-denne<br />

rie‰iÈ praktické otázky existencie, ktoré<br />

sa t˘kajú nielen ekonomiky, ale aj beÏného<br />

Ïivota. Hovorím o kultúrnej v˘mene,<br />

kultúrnom obohacovaní sa. Myslíte, Ïe aj<br />

na tomto poli robíme pokroky, alebo je to<br />

tieÏ negatívne ovplyvnené hospodár<strong>sk</strong>ou situáciou<br />

Je úplne jasné, Ïe umenie a kultúra je faktor<br />

ºud<strong>sk</strong>ej existencie, ktor˘ ºudí zbliÏuje. A<br />

kultúrna politika je jedn˘m zo stavebn˘ch<br />

kameÀov rakú<strong>sk</strong>ej zahraniãnej politiky. Rakú<strong>sk</strong>o<br />

si na tom veºmi zakladá a to sa nezmení<br />

ani kvôli komplikovanej hospodár<strong>sk</strong>ej situácii.<br />

K na‰ej kultúrnej v˘mene prispievajú<br />

hlavne Kultúrne fórum v Bratislave a Sloven<strong>sk</strong>˘<br />

in‰titút vo Viedni. A tieto dve in‰titúcie<br />

zohrávajú v na‰om vzájomnom spoznávaní sa<br />

veºkú úlohu. V spoznávaní umelcov, diel,<br />

hodnôt, ale aj ºudí navzájom. Preto vidím<br />

na‰u kultúrnu budúcnosÈ optimisticky, najmä,<br />

ak si uvedomíme, koºko spoloãn˘ch a umelecky<br />

hodnotn˘ch projektov sme za tie desiatky<br />

rokov uÏ zrealizovali. Za v‰etky spomeniem<br />

projekt ná‰ho Kultúrneho fóra, ktoré<br />

iniciovalo sponzorstvá rakú<strong>sk</strong>ych firiem na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u, aby financovali v˘lety odborn˘m<br />

v˘kladom pre takmer 400 sloven<strong>sk</strong>˘ch ‰kolákov<br />

na tohtoroãnú Dolnorakú<strong>sk</strong>u v˘stavu.<br />

Bolo to o to zaujímavej‰ie, Ïe práve v tomto<br />

období bola spomínaná v˘stava usporiadaná<br />

so zreteºom na sloven<strong>sk</strong>ého náv‰tevníka, tak-<br />

Ïe sprievodné texty a materiály boli v troch<br />

jazykoch, nemecky, anglicky a sloven<strong>sk</strong>y.<br />

Musím spomenúÈ aj podujatie v rámci Lisztovho<br />

roku, kedy sa rakú<strong>sk</strong>y klavirista Paul<br />

Gulda spolu s kapelou Cigán<strong>sk</strong>i diabli pokúsili<br />

vypátraÈ spoloãné ãrty a vplyv cigán<strong>sk</strong>ej<br />

a ºudovej hudby na Lisztovu tvorbu a prezentovali<br />

ich na jednom úÏasnom koncerte v<br />

Bratislave. ëal‰ím, v<strong>sk</strong>utku celoeuróp<strong>sk</strong>ym<br />

projektom, je hudobn˘ projekt „Accentus<br />

musicalis“, v rámci ktorého existuje spolupráca<br />

Univerzity pre hudbu a v˘tvarné umenie vo<br />

Viedni s Vysokou ‰kolou múzick˘ch umení v<br />

Bratislave, a ktorého cieºom je na‰tudovanie<br />

a interpretácia, spojená s vydaním pôvodnej<br />

starej hudby. Na tomto projekte spolupracovali<br />

nielen rakú<strong>sk</strong>i a sloven<strong>sk</strong>í ‰tudenti, ale aj<br />

‰tudenti z ìal‰ích 13 krajín Európy, ãím sa podieºali<br />

na zachovaní veºkého kultúrneho dediãstva<br />

na na‰om To je v mojich oãiach <strong>sk</strong>utoãne<br />

európ<strong>sk</strong>y projekt. kontinente.<br />

Dalo by sa o tak˘chto projektoch hovoriÈ<br />

celé hodiny, ale chcel by som pri tejto príleÏitosti<br />

predsa len pripomenúÈ, Ïe to e‰te<br />

celkom nedávno nebolo také samozrejmé.<br />

Práve v novembri sme si pripomenuli zásadné<br />

udalosti, ktor˘ch v˘sledkom je aj<br />

to, Ïe sa môÏeme rozprávaÈ o tak˘chto projektoch<br />

a bilaterálnej spolupráci. Ale v tejto<br />

súvislosti mi nedá nesp˘taÈ sa, ako predov‰etk˘m<br />

mlad˘m ºuìom, ktorí nemajú<br />

inú <strong>sk</strong>úsenosÈ, neÏ tú, v ktorej teraz Ïijeme,<br />

pripomenúÈ, Ïe to, ão ich obklopuje, nie je<br />

také samozrejmé, Ïe o súãasné hodnoty<br />

treba stále a znovu zabojovaÈ<br />

Myslím si, Ïe aj tu je predov‰etk˘m nezastupiteºná<br />

úloha kultúry a umenia. Som presvedãen˘,<br />

Ïe práve kultúra dokáÏe najlep‰ie<br />

sprostredkovaÈ tie hodnoty, o ktoré ste vtedy<br />

bojovali, o ktoré ide aj dnes. Treba pripomínaÈ,<br />

Ïe viac ako 40 rokov umelého rozdelenia<br />

Ïeleznou oponou mnohé pokrivilo, zmenilo,<br />

posunulo. To, ão tu predt˘m bolo, ºud<strong>sk</strong>á spolupatriãnosÈ,<br />

porozumenie, zrazu zostalo na<br />

jednej i druhej strane Ïeleznej opony. Na‰e<br />

vzájomné spájanie a otváranie sa je preto urãit˘<br />

proces. A práve kultúra dokáÏe sprostredkovaÈ<br />

pocit blízkosti a porozumenia a ºudia<br />

ho – na‰Èastie – znovu nachádzajú. A je<br />

jedno, ãi sa to deje na regionálnej ãi lokálnej<br />

úrovni, ale práve vìaka dlhoroãnému rozdeleniu,<br />

máme ão dobiehaÈ a spoznávaÈ. A to je<br />

jednou z veºk˘ch úloh veºvyslanectva, aby<br />

sme aj na‰im priãinením prispeli v di<strong>sk</strong>usiách<br />

ãi priamom stretávaní sa sloven<strong>sk</strong>˘ch ãi<br />

rakú<strong>sk</strong>ych osobností s mlad˘mi ºuìmi k sprostredkovaniu<br />

pocitov a <strong>sk</strong>úseností, ktoré sú<br />

síce neprenosné, no môÏu priblíÏiÈ to, ão mladí<br />

ºudia nezaÏili. A práve tak zrastáme stále<br />

viac spolu.<br />

A na záver azda: máte osobné motto, alebo<br />

túÏbu, ktorú chcete v rámci svojej misie<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u splniÈ<br />

NuÏ, nenaz˘val by som to mottom, ale<br />

chcel by som pokraãovaÈ v rozvíjaní na‰ich bilaterálnych<br />

vzÈahov, ão dozaista vìaka ich<br />

vysokej úrovni nie je také ºahké. Mojím cie-<br />

ºom je e‰te viac posilniÈ prezenciu Rakú<strong>sk</strong>a a<br />

jeho in‰titúcií na Sloven<strong>sk</strong>u, rád by som im<br />

dal väã‰iu váhu, viac publicity. Mám na mysli<br />

etablovanie jedného, dvoch honorárnych<br />

konzulátov na Sloven<strong>sk</strong>u a zriadenie Rakú<strong>sk</strong>ej<br />

kniÏnice v centrálnej ãasti va‰ej prekrásnej<br />

krajiny.<br />

47

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!