18.01.2015 Views

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Základn˘m predpokladom úspechu informatizácie spoloãnosti a budúcej informaãnej spoloãnosti je<br />

schopnosÈ zaistiÈ správne fungovanie a pouÏívanie informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií (IKT).<br />

IKT zasahujú dnes prakticky do v‰etk˘ch oblastí ãinnosti spoloãnosti, riadenie ‰tátu a prevádzku jeho<br />

kritickej infra‰truktúry nevynímajúc. Z hºadi<strong>sk</strong>a dôsledkov, ktoré by ich v˘padok alebo zlyhanie mohlo<br />

pre spoloãnosÈ maÈ, patria k najdôleÏitej‰ím ãastiam kritickej infra‰truktúry spoloãnosti a vìaka tomu<br />

aj k potenciálnym cieºom úmyseln˘ch útokov. Informaãná bezpeãnosÈ (IB), alebo zaistenie<br />

bezproblémového fungovania IKT je v prvoradom záujme nielen vlastníkov jednotliv˘ch IKT systémov,<br />

ale aj v národnom záujme ‰tátu.<br />

Zvy‰ovanie kompetentnosti<br />

v informaãnej bezpeãnosti v SR<br />

vyspel˘ch krajín, stav, moÏnosti a potreby<br />

Sloven<strong>sk</strong>a v informaãnej bezpeãnosti, definovala<br />

Národná stratégia pre IB vzdelávanie a<br />

zvy‰ovanie povedomia o IB ako jednu z<br />

ôsmich priorít. Následne bol v roku 2009 vypracovan˘<br />

Návrh projektu vzdelávania v IB<br />

v SR, na podporu zvy‰ovania bezpeãnostného<br />

povedomia bol vytvoren˘ v˘kladov˘ slovník<br />

termínov IB (2009) a v roku 2010 bol detailnej‰ie<br />

rozpracovan˘ obsah vzdelávania<br />

pre jednotlivé kategórie pouÏívateºov IKT.<br />

Podºa schváleného akãného plánu pre Národnú<br />

stratégiu mali byÈ v roku 2011 dopracované<br />

znalostné ‰tandardy IB a spusten˘ pilotn˘<br />

projekt vzdelávania v IB pre ‰tátnu<br />

správu. Tieto úlohy sa v‰ak uÏ z neznámych<br />

dôvodov nerealizovali.<br />

Aké ciele si kládla t˘mito dokumentmi<br />

tvorená koncepcia vzdelávania v IB a ak˘m<br />

spôsobom ich hodlala napæÀaÈ KeìÏe IB je ‰iroká,<br />

r˘chle sa vyvíjajúca multidisciplinárna<br />

oblasÈ, vzdelávanie v IB musí zohºadÀovaÈ<br />

rozdielne potreby pouÏívateºov IKT a nevyhnutnosÈ<br />

neustále aktualizovaÈ potrebné znalosti<br />

a zruãnosti. Preto koncepcia vzdelávania v<br />

IB rozli‰uje ‰esÈ základn˘ch kategórií pouÏívateºov<br />

IKT: laici, manaÏéri, informatici,<br />

praktickí ‰pecialisti IB, v˘<strong>sk</strong>umníci a uãitelia<br />

IB a pre prvé ‰tyri kategórie urãila znalostné<br />

potreby:<br />

1. U laikov, ktorí predstavujú naj‰ir‰iu<br />

<strong>sk</strong>upinu pouÏívateºov IKT bez systematického<br />

informatického vzdelania, je potrebné vybudovaÈ<br />

aspoÀ základné bezpeãnostné povedomie,<br />

t. j. zaistiÈ, aby mali predstavu o tom,<br />

ão a preão treba robiÈ, resp. ão a preão sa robiÈ<br />

nemá a aby sa nauãili ako bezpeãne pouÏívaÈ<br />

konkrétne IKT systémy.<br />

Kºúãovou vlastnosÈou IKT z hºadi<strong>sk</strong>a ich<br />

funkcionality je ich vzájomná prepojenosÈ.<br />

PrepojenosÈ IKT je zároveÀ veºmi nepríjemnou<br />

bezpeãnostnou slabinou IKT a systémov,<br />

ktoré od nich závisia. PrepojenosÈ IKT totiÏ<br />

spôsobuje, Ïe nie je dosÈ dobre moÏné vybraÈ<br />

a cieºavedome chrániÈ len ãasÈ IKT a ponechaÈ<br />

ochranu „zvy‰ku“ na dobrú vôºu ich majite-<br />

ºov, pretoÏe 1. obe ãasti (chránená a „zvy‰ok“<br />

pouÏívajú tie isté zdroje (napr. internet) a 2.<br />

nedostatoãne chránené poãítaãe sa môÏu staÈ<br />

najprv obeÈami a následne prostriedkom útoku<br />

na chránenú ãasÈ IKT. Dokonca ani izolácia<br />

vybran˘ch systémov od okolitého sveta<br />

nie je dostatoãnou zárukou ich bezpeãnosti<br />

(riadiace systémy SCADA napadnuté pomocou<br />

malware Stuxnet, 2010). Podobne ako v<br />

reálnom svete, bude potrebné aj vo virtuálnom<br />

digitálnom priestore zaviesÈ isté pravidlá a<br />

mechanizmy zabezpeãujúce ich dodrÏiavanie,<br />

inak v Àom nastane chaos a budú platiÈ<br />

nanajv˘‰ zákony dÏungle. Legislatíva, ‰tandardy,<br />

pravidlá, technické rie‰enia, organizaãné<br />

opatrenia sa v‰ak môÏu minúÈ úãinkom, ak<br />

im nebudú rozumieÈ a dodrÏiavaÈ ich ºudia,<br />

ktorí s IKT pracujú. A nejde len o expertov na<br />

IB, ale aj o informatikov a obyãajn˘ch pouÏívateºov.<br />

Zohºadniac <strong>sk</strong>úsenosti informaãne<br />

2. ManaÏéri (vedúci pracovníci) organizácií<br />

sú na jednej strane (laick˘mi) pouÏívateºmi<br />

IKT, ale na druhej strane zohrávajú<br />

kºúãovú úlohu pri presadzovaní IB v organizácii:<br />

zodpovedajú za ochranu aktív organizácie,<br />

rozhodujú o bezpeãnostnej politike organizácie,<br />

prostriedkoch na jej realizáciu, o informaãno-bezpeãnostnom<br />

manaÏmente a pod.<br />

Navy‰e, sú ãasto zodpovední za naplnenie<br />

legislatívnych informaãno-bezpeãnostn˘ch<br />

poÏiadaviek v organizácii (napr. ochrana<br />

osobn˘ch údajov, utajovan˘ch <strong>sk</strong>utoãností a<br />

pod.). Na plnenie t˘chto úloh potrebujú manaÏéri<br />

hlb‰ie poznaÈ<br />

• základné princípy manaÏmentu IB,<br />

• základné informácie o riadení projektov a<br />

procesoch prevádzky IKT systémov ,<br />

• základné princípy personálnej bezpeãnosti,<br />

• základné princípy zabezpeãenia kontinuity<br />

ãinností a rozumieÈ<br />

• legislatívnym poÏiadavkám súvisiacich s IB<br />

a spôsobom ich naplnenia.<br />

3. Do kategórie informatikov patria informatici,<br />

ktorí sa ne‰pecializujú na IB. Pôsobia<br />

ako návrhári softvérov˘ch a hardvérov˘ch<br />

systémov, programátori, správcovia systémov<br />

a sietí a v podobn˘ch funkciách. Práve<br />

informatici majú najväã‰í vplyv na stav IB<br />

konkrétneho systému, resp. organizácie. Bez<br />

toho, aby mali prehºad o IB a chápali bezpeãnostné<br />

poÏiadavky a vedeli ich presadzovaÈ v<br />

celom Ïivotnom cykle IKT systému, nie je<br />

moÏné zaistiÈ potrebnú bezpeãnostnú úroveÀ<br />

IKT systémov.<br />

Z hºadi<strong>sk</strong>a vzdelávania má v˘znam rozli-<br />

‰ovaÈ informatikov zaoberajúcich sa návrhom<br />

a v˘vojom IKT systémov (architekti, analytici,<br />

programátori) a informatikov zodpove-<br />

38

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!