cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

S L O V E N S K O - N E M E C K Á
S P O L U P R Á C A
existenãnú otázku a otázku pôsobenia v regióne.
Keì ch˘bajú odborní pracovníci, nedá sa vyrábaÈ.
V Nemecku musíme rie‰iÈ problém ch˘bajúcich
100-tisíc inÏinierov. Treba túto situáciu
braÈ veºmi váÏne a tu musí zasiahnuÈ aj politika,
aby na‰la adekvátne rie‰enie.
Je táto koncepcia viazaná na urãité hospodárske
odvetvie, alebo je platná v‰eobecne
Nie, nie je to ‰pecifická odvetvová koncepcia,
ale platí pre v‰etky oblasti produkcie. Ide o vytvorenie
ist˘ch odborn˘ch vzdelávacích akadémií,
ktoré budú zastre‰ovaÈ rôzne odvetvia: elektrotechniku,
strojárenstvo, chémiu a iné.
So vzdelávaním, koncepciami, ‰kolami úzko
súvisí aj téma, ktorej sa neúnavne venujete
od svojho nástupu. Ide o vyuãovanie cudzích
jazykov a rozhodnutie slovenskej vlády presadiÈ
angliãtinu ako prv˘ povinn˘ jazyk na
základn˘ch ‰kolách. Aké máte k tejto uÏ
platnej zmene v˘hrady
Áno, je to téma, ktorá súvisí s t˘m, ão som
uÏ spomínal. V‰etko moje snaÏenie smerovalo
k tomu, aby sme zachovali postavenie nemeckého
jazyka nielen v ‰kolskom systéme, ale na
Slovensku vôbec. Musím znovu zopakovaÈ, Ïe
to nie je „útok na angliãtinu“, naopak – nemáme
vôbec niã proti vyuãovaniu tohto jazyka. Ale
ide nám moÏnosÈ zachovania v˘beru. Angliãtina
je dnes uÏ samozrejmosÈou, uãia sa ju malé
deti v ‰kôlkach a príleÏitostí na zdokonalenie sa
im poskytujú aj internetové médiá, poãúvanie
hudby v rádiách, ãi iné moÏnosti. Ale popri angliãtine
je predov‰etk˘m v stredoeurópskom
priestore nemeck˘ jazyk, pri v‰etkej skromnosti,
najdôleÏitej‰í. A na dôleÏitosti získava aj
vìaka hospodárskemu prepojeniu na‰ich krajín,
veì nemecké firmy hºadajú predov‰etk˘m tak˘ch
spolupracovníkov, ktorí ovládajú nemãinu.
Samozrejme, Ïe veºké koncerny a podniky
komunikujú so svojimi centrálami po anglicky,
ale na Slovensku pôsobia stovky stredn˘ch nemeck˘ch
podnikov, kde komunikaãn˘m jazykom
je bezpochyby nemãina.
Zaregistrovali sme v tejto súvislosti aj iniciatívy
Spoloãnosti uãiteºov nemeckého jazyka
a germanistov Slovenska, ktorá sa snaÏila aj
v spolupráci s Goetheho in‰titútom vyvíjaÈ
iniciatívu na zmiernenie dopadov nového
‰kolského zákona vo vyuãovaní cudzích jazykov.
Ako ju vnímate Myslíte, Ïe sa dá zákon,
alebo jeho úãinnosÈ e‰te modifikovaÈ
Samozrejme, Ïe sa nemôÏeme mie‰aÈ do zákonodarstva,
to je prirodzené, ale môÏeme podporovaÈ
aktivity obãianskych a profesijn˘ch
zdruÏení. MôÏeme pozorovaÈ, ako tento zákon
zmení postavenie nemeckého jazyka na Slovensku
a máme prvé indície na to, Ïe sa situácia
nevyvíja pozitívne. Na mnoh˘ch ‰kolách
zredukovali vyuãovanie nemãiny. Predt˘m bol
beÏn˘ model v˘uãby cudzích jazykov, keì na
‰kole bolo 5 hodín angliãtiny a 4 hodiny nemãiny
do t˘ÏdÀa. Dnes sa situácia obracia v neprospech
nemeckého jazyka a 2 hodiny sa uberú
v prospech angliãtiny a pomer vyuãovania sa
obráti na 7 ku 2 v neprospech nemãiny. A uznáte,
Ïe pri dvojhodinovke vyuãovania cudzieho
jazyka do t˘ÏdÀa sa Ïiadnu cudziu reã nenauãíte.
To nie je moÏné. Ale v plnej nahote sa tento
problém prejaví v dlhodobom horizonte, pretoÏe
Ïiaci stratia záujem o vyuãovanie nemeckého
jazyka a aj motiváciu sa ho uãiÈ a prejaví
sa to v in˘ch súvislostiach – ãi uÏ napríklad v
turistickom ruchu, v hospodárskej sfére a koniec
koncov aj vo vzdelávaní. Pokú‰ame sa preto
udrÏaÈ tak˘ stav, aby sme nemeck˘ jazyk zo ‰kôl
nestratili. âomu ale vôbec nerozumieme, to je
ochudobnenie detí – alebo ak chcete rodiãov –
o moÏnosÈ zvoliÈ si tak˘ cudzí jazyk ako prv˘,
ktor˘ povaÏujú pre seba za v˘hodn˘. PretoÏe ak
porovnáme poãet maturantov v cudzích jazykoch,
tak z angliãtiny maturovalo vlani 35-tisíc
Ïiakov a z nemãiny 15-tisíc a aÏ ìaleko za nimi
sú ostatné cudzie jazyky. Aj z toho je jasné, Ïe
nemãina mala doteraz v˘znamné postavenie v
slovenskom ‰kolskom systéme, obávame sa
v‰ak, Ïe ho práve preferovaním angliãtiny – ktorá
je silná sama o sebe – postupne stratí.
Táto otázka dozaista ovplyvÀuje nielen tzv.
veºkú politiku ãi hospodárstvo, ale aj Ïivot
tzv. jednoduch˘ch ºudí. Dá sa to pozorovaÈ
predov‰etk˘m na kultúrnej spolupráci na‰ich
národov. Ako hodnotíte túto oblasÈ
Existuje tu istá deºba práce. V na‰om ‰táte sú
za kultúrne aktivity zodpovedné jednotlivé poboãky
Goetheho in‰titútu, ktor˘ má vo svojej
ãinnosti aktivity zamerané predov‰etk˘m na
vzdelávanie a kultúru. Existuje u nás aj DAAD
– Nemecká akademická v˘menná sluÏba, ktorá
deleguje lektorov nemeckého jazyka na univerzity
a vysoké ‰koly a sprostredkúva pobyty
pre talentovan˘ch zahraniãn˘ch ‰tudentov v
SRN. Okrem toho organizujeme aj tzv. Diplom
z nemeckého jazyka, ão sú jazykové skú‰ky,
ktor˘ch urãit˘ stupeÀ zaruãuje absolventovi akceptáciu
znalosti nemeckého jazyka pre ‰túdium
a zamestnanie u nás. Na Slovensku pôsobí
momentálne 30 uãiteºov z Nemecka, ktor˘ch
delegujeme a financujeme z ná‰ho, nemeckého
rozpoãtu – ão je takisto nemalá investícia
do rozvoja vzájomn˘ch vzÈahov. Ak to spoãítam,
tak celkovo investujeme do jazykov˘ch a vzdelávacích
aktivít na Slovensku 2,5 milióna eur.
Aj to je jedn˘m z argumentov, ktoré som pouÏil
v diskusii s predstaviteºmi slovenskej vlády a
ministerstva ‰kolstva. Nehovoriac o tom, Ïe na
tomto území sa po nemecky hovorilo uÏ pred
800 rokmi, kedy o angliãtine nikto e‰te nechyroval.
Nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku rezonujú
otázky, ktoré úzko súvisia s pamäÈou národa
a s udalosÈami, ktoré v roku 1989 umoÏnili
slobodné nad˘chnutie sa ºuìom v b˘val˘ch
komunistick˘ch ‰tátoch. Viem, Ïe máte
osobnú, intenzívnu skúsenosÈ z tohto obdobia
a preto by ma zaujímalo, ako dostaÈ do
povedomia mladej generácie, ktorá tieto udalosti
vníma len a len sprostredkovane, dôle-
ÏitosÈ hodnôt, o ktoré i‰lo vtedy, a o ktoré
musí ísÈ aj dnes. Akosi akoby príli‰ samozrejme
vnímajú slobodu a demokraciu.
„ZaslúÏi len ten slobodu si s Ïitím, kto denne
o Àu bojuje,“ ak sa nem˘lim, to je citát z Goetheho
Fausta. A to vysvetºuje v‰etko. Naozaj
musíme o slobodu usilovaÈ kaÏd˘ deÀ, inak ju
ºahko stratíme. Îelezná opona naozaj siahala od
Baltického mora aÏ k âiernemu moru a dnes si
mnohí ani v Nemecku nevedia predstaviÈ, Ïe obãania
NDR nemohli cestovaÈ v podstate nikam.
A t˘m, Ïe sa cel˘ systém zrútil ako domãek z karát,
uvoºnila sa nielen cesta k zjednoteniu Nemecka,
ale k zjednoteniu celej Európy. A mladí
ºudia sa o tom ãasto dozvedajú len z rozprávania
svojich rodiãov. Za dôleÏité povaÏujem
predov‰etk˘m to, aby sme spoznali hodnotu a
cenu slobodu. Îe to je hodnota, ktorá nám umoÏ-
Àuje rozhodovaÈ o svojom osude slobodne, Ïe
nám nikto nestavia nijaké umelé prekáÏky. Îe
im nikto neprikazuje, ão majú ‰tudovaÈ a ão
nesmú ‰tudovaÈ, kam môÏu a kam nemôÏu ísÈ.
Dnes si to naozaj nevedia predstaviÈ, ako dokonale
bola chránená hranica medzi tzv. V˘chodom
a Západom, a to dokonca medzi dvoma socialistick˘mi
‰tátmi. âo ma to stálo námahy, k˘m
som mohol ako veºvyslanec v Budape‰ti prekroãiÈ
hranicu z vtedaj‰ieho âeskoslovenska do
Maìarska. Sloboda a mier v Európe, ktor˘ trvá
uÏ 66 rokov – to sú hodnoty, ktoré treba neustále
pripomínaÈ, a za ktoré sa oplatí stále bojovaÈ.
Mlad˘m treba pripomínaÈ, Ïe majú spoluzodpovednosÈ
za to, ãi tieto hodnoty pretrvajú
aj v ãase, keì uÏ budú vychovávaÈ vlastné deti.
KaÏd˘ má ‰ancu, preÏiÈ svoj Ïivot naplno, zodpovedne
vyuÏiÈ príleÏitosÈ, ktorú mu sloboda ponúka.
Ak získam dobré vzdelanie, dokáÏem sa
dobre uplatniÈ. Doma alebo aj v zahraniãí. A tam
sa kruh na‰ich tém uzatvára. Nenaplnili sa ani
obavy, ktoré zaznievali z médií, Ïe po 1. máji
2011 sa pohnú davy Slovákov a zaplavia pracovn˘
trh v Nemecku ãi Rakúsku. Je to úplne prirodzené,
Ïe aj ºudia od nás chodia za prácou do
krajín, kde nájdu lep‰ie uplatnenie.
9