cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
18.01.2015 • Views
Share Embed Flag

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
home.gts.sk

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

1. lobistický časopis na Sloven<strong>sk</strong>u od roku 1993<br />

CCIII. – CCIV. ČÍSLO 2012<br />

Parlamentný<br />

Kuriér<br />

ČASOPIS<br />

Z NÁRODNEJ<br />

RADY<br />

SLOVENSKEJ<br />

REPUBLIKY

CCIII. – CCIV. ãíslo 2012<br />

PARLAMENTN¯ KURIÉR<br />

ãasopis z Národnej rady<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

Mesaãník, roãník XX<br />

Vydavateº:<br />

Sloven<strong>sk</strong>á národná reklamná<br />

a propagaãná agentúra, s.r.o.<br />

v spolupráci s Národnou radou SR,<br />

Vládou SR a Prezident<strong>sk</strong>ou kanceláriou SR<br />

Adresa redakcie:<br />

Bôrik<br />

Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1.<br />

Tel./fax: 02/54 414 544<br />

e-mail: parkur@gtsmail.<strong>sk</strong><br />

eurorep@gtsmail.<strong>sk</strong> (‰éfredaktor)<br />

fotoparkur@gtsmail.<strong>sk</strong> (pre foto)<br />

http://www.parlamentnykurier.<strong>sk</strong><br />

Registrované MK SR ã. EV4085/10<br />

ISSN 1335–0307<br />

·éfredaktor:<br />

Zástupca ‰éfredaktora:<br />

Redakcia:<br />

Franti‰ek Nagy<br />

Ernest Weidler<br />

Anna Komová<br />

Robert Kotian<br />

Izabela Nagyová<br />

Peter Zemaník<br />

Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová<br />

jmadarasova@chello.<strong>sk</strong><br />

Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy<br />

Asistentka riaditeºa:<br />

Magdaléna Horáková<br />

0903 766 995<br />

Inzercia: 0903 715 585<br />

Riaditeº pre obchod a marketing:<br />

Marián Reisel<br />

02/54 414 544, 0905 224 492<br />

Typo & lito:<br />

AppleStudio<br />

Tlaã:<br />

WELTPRINT, Bratislava<br />

Grafická úprava:<br />

J. B. Design<br />

Fotografie:<br />

Rudolf Bihary,<br />

archív redakcie<br />

Karikatúry:<br />

Fedor Vico<br />

Predplatné a objednávky na uverejnenie<br />

reklamy prijíma:<br />

Sloven<strong>sk</strong>á národná reklamná a propagaãná<br />

agentúra, s.r.o.<br />

po‰tov˘ prieãinok<br />

814 01 Bratislava 1<br />

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR<br />

âíslo úãtu 2629002985/1100<br />

DIâ SK2020399458<br />

Foto na titulnej strane:<br />

TASR:<br />

Centrála Smeru po parlamentn˘ch voºbách 2012<br />

OBSAH<br />

Editoriál<br />

ZanechaÈ po sebe v˘raznú stopu (F. Nagy) 2<br />

Európ<strong>sk</strong>y parlament<br />

Inauguraãn˘ prejav predsedu Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu Martina Schulza (pk) 2<br />

Svet financií<br />

Sloven<strong>sk</strong>á ekonomika oãami guvernéra NBS (Rozhovor s J. Makúchom) 5<br />

Sloven<strong>sk</strong>í exportéri dostávajú finanãnú podporu uÏ 15 rokov 6<br />

(Rozhovor s M. Schrenkelom)<br />

Sloven<strong>sk</strong>o-nemecká spolupráca<br />

Základom na‰ej spolupráce je dôvera a profesionalita (Rozhovor s B. Stockerom) 7<br />

KaÏd˘ má ‰ancu zodpovedne vyuÏiÈ príleÏitosÈ, ktorú mu sloboda ponúka 8<br />

(Rozhovor s J.E. A. Hartmannom)<br />

Sloven<strong>sk</strong>á energetika<br />

Elektromobilita na Sloven<strong>sk</strong>u (P. ·evce) 10<br />

Automobilov˘ priemysel<br />

Svetoví hráãi na automobilovom trhu sú si do roku 2025 istí iba elektromobilmi 12<br />

a „mest<strong>sk</strong>˘mi“ autami<br />

Telekomunikaãn˘ úrad SR<br />

Telekomunikaãné vízie (Rozhovor s L. Miku‰om) 13<br />

Úrad vlády SR<br />

Aj vyuÏívanie nov˘ch technológií súvisí s rastom telekomunikaãného trhu 15<br />

(Rozhovor s B. Máãajom)<br />

Vláda SR<br />

Smerovanie informatizácie (Rozhovor s R. Sillom) 17<br />

Ministerstvo financií SR<br />

Operaãn˘ program Informatizácia spoloãnosti (Rozhovor s D. Îilákovou) 18<br />

Ako ìalej v boji proti poãítaãovej kriminalite (J. Hochmann) 33<br />

Colné riaditeºstvo SR<br />

Nevytráca sa efektívnosÈ ani operatívnosÈ (Rozhovor s M. Machovou) 19<br />

Ministerstvo ‰kolstva, vedy, v˘<strong>sk</strong>umu a ‰portu SR<br />

Proces informatizácie a ‰kolstvo (Rozhovor s I. ·iagim) 22<br />

Predpokladom úspe‰nej vedy sú kvalitné a aktuálne informácie 50<br />

(Rozhovor s J. TurÀom)<br />

ITAS<br />

European schoolnet (Rozhovor s G. Budin<strong>sk</strong>˘m) 24<br />

eGovernment je jedn˘m z kºúãov˘ch indikátorov konkurencieschopnosti krajiny 25<br />

(Rozhovor s J. Sabakom)<br />

Informaãné technológie<br />

Preão si treba pri tvorbe programového vyhlásenia vlády v‰imnúÈ IKT sektor (pk) 26<br />

Czech POINT: Integrované obsluÏné místo za fiekou Moravou (pk) 28<br />

Datové schránky versus doporuãené dopisy (Rozhovor s T. Jeãn˘m) 29<br />

Kyberzloãinci sa budú sústreìovaÈ na mobily a cloudovú infra‰truktúru (pk) 30<br />

Sú va‰e citlivé informácie naozaj v bezpeãí (Rozhovor s M. Minarov<strong>sk</strong>˘m) 32<br />

Zvy‰ovanie kompetentnosti v informaãnej bezpeãnosti v SR (D. Olejár) 38<br />

Boj proti poãítaãovej kriminalite nikdy nekonãí (Rozhovor s M. Trnkom) 40<br />

Mimoriadne úspe‰n˘ projekt Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills sa vracia... (pk) 52<br />

Ministerstvo vnútra SR<br />

Informaãno-komunikaãné technológie – ich vyuÏitie a bezpeãnosÈ 36<br />

(Rozhovor s P. Struhárikom)<br />

Sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo<br />

Îijeme v ‰táte dán<strong>sk</strong>om, alebo deklarujeme iné hodnoty, aké Ïijeme 41<br />

(I. âarnogur<strong>sk</strong>˘)<br />

Aj v stavebníctve sa dá kríza prekonaÈ len na princípe spolupráce a solidarity 42<br />

(Rozhovor s V. Juríkom)<br />

Sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo prizmou rakú<strong>sk</strong>eho odborníka (S. Dukat) 44<br />

Sloven<strong>sk</strong>á komora stavebn˘ch inÏinierov... (D. Majdúch) 48<br />

Autorizovaní stavební inÏinieri pre zjednotenú Európu a rozvoj... (pk) 49<br />

Sloven<strong>sk</strong>o-rakú<strong>sk</strong>a spolupráca<br />

Stále viac zrastáme spolu (Rozhovor s J. E. M. Wuketichom) 46<br />

Národná rada SR<br />

KresÈanstvu sa lep‰ie darí v hor‰ích ãasoch (Rozhovor s A. Pfiidalom) 53<br />

Baníctvo na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

V‰etko ão máme, pochádza z prírodn˘ch zdrojov (D. C. Constantinides) 54<br />

Ekonomick˘ v˘znam zlata ako komodity s monetárnym dopytom 55<br />

(Rozhovor s J. Karpi‰om)<br />

Dialógy MM & EW<br />

MoÏno porovnávaÈ Havla a Radiãovú (Rozhovor s M. Markoviãom) 57<br />

Glosy – Poznámky – Eseje<br />

Filisterstvo na ‰kolách (E. Weidler) 61<br />

Supermonitor<br />

Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre 63<br />

(Vyberajú a komentujú A. Weidlerová a E. Weidler)<br />

www.parlamentnykurier.<strong>sk</strong>

E D I T O R I Á L<br />

ZanechaÈ po sebe<br />

v˘raznú stopu<br />

âo vlastne ãakáme dnes od na‰ich politikov<br />

A ão máme alebo môÏeme od nich ãakaÈ<br />

Chceme, aby boli popredn˘mi osobnos-<br />

Èami vo verejnom Ïivote – alebo aby boli<br />

<strong>sk</strong>ôr takmer nezbadateºní a aby formovali<br />

tvár na‰ej spoloãnosti akosi z úzadia Ch˘ba<br />

nám, Ïe dne‰ná Európa nemá nijakého de<br />

Gaulla ãi Adenauera na ãele tak˘ch dôleÏit˘ch<br />

krajín, ako sú Francúz<strong>sk</strong>o a Nemecko<br />

– alebo sa majú prezidenti a premiéri prezentovaÈ<br />

predov‰etk˘m ako mimoriadne v˘konní<br />

a korektní úradníci, ktorí pri v˘kone<br />

svojich funkcií nezatrasú du‰ami ºudí okolo<br />

seba ZáleÏí Robertovi Ficovi ãi Mikulá‰ovi<br />

Dzurindovi najviac na vysokej percentuálnej<br />

podpore obyvateºstva v prie<strong>sk</strong>umoch<br />

verejnej mienky a najmä vo voºbách,<br />

alebo chcú, aby sa nieão v duchovn˘ch aktivitách<br />

verejnosti ich zásluhou <strong>sk</strong>valitnilo<br />

A aby Sloven<strong>sk</strong>o bolo ãoraz viac re‰pektovan˘m<br />

‰tátom medzi krajinami Európy, ale<br />

aj ostatného sveta – aj zásluhou originálnych<br />

my‰lienok svojich lídrov<br />

Pravdou je, Ïe dnes nemáme v stredoeuróp<strong>sk</strong>ej<br />

politike nijakého Václava Havla.<br />

Na sotvakoho spomedzi t˘ch, ktorí boli na<br />

ãele Sloven<strong>sk</strong>a i spoloãného ‰tátu od roku<br />

1989, si – okrem neho – dnes e‰te spomenieme.<br />

Stratili sa v hmle uplynul˘ch rokov<br />

tak, ako ktor˘koºvek riaditeº alebo hlavn˘<br />

ekonóm nejakého podniku. Neuchovalo sa<br />

niã z toho, ão vtedy v˘znamné (podºa nich)<br />

povedali v novoroãn˘ch prejavoch alebo<br />

na úvod nejakého svojho straníckeho zjazdu.<br />

MoÏno to súvisí aj s t˘m, Ïe uÏ dlho nijakú<br />

v˘raznú osobnosÈ nemáme ani medzi<br />

spisovateºmi. Neznamená to, Ïe nemáme<br />

nikoho, komu by sa podarilo napísaÈ román<br />

príjemn˘ na ãítanie alebo poriadne vzru‰ujúci,<br />

ale nemôÏeme si nev‰imnúÈ, Ïe sa do<br />

vedomia verejnosti nepredralo v uplynul˘ch<br />

desaÈroãiach Ïiadne literárne dielo, ktoré<br />

by vyvolalo nevídan˘ v‰eobecn˘ ohlas.<br />

Málokto zo sloven<strong>sk</strong>˘ch intelektuálov a verejne<br />

aktívnych ãiniteºov má ambíciu nielen<br />

dosiahnuÈ ak˘-tak˘ úspech, ale byÈ aj silnou<br />

autoritou, ktorá svojimi slovami a svojou<br />

tvorbou dokáÏe byÈ pre tisíce ºudí re‰pektovanou<br />

veliãinou. A keìÏe nemajú takúto cti-<br />

ÏiadosÈ, ktorá si v‰ak vyÏaduje nielen chuÈ,<br />

ale aj nároãnú a tvrdú prácu, nemoÏno sa ãudovaÈ,<br />

Ïe nijakí ªudovítovia ·túrovia sa neobjavujú<br />

a ani nie je dôvod dúfaÈ, Ïe sa objavia.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u v mnoh˘ch historick˘ch<br />

obdobiach mali spisovatelia kºúãové postavenie<br />

– dnes v‰ak na nich aj KDH, aj Smer,<br />

aj SDKÚ zvysoka – s prepáãením – ka‰lú.<br />

A to nie je zdravé.<br />

Dobroslav Chrobák bol v polovici minulého<br />

storoãia nielen uznávan˘m spisovate-<br />

ºom, autorom na svoje ãasy exkluzívneho románu<br />

„Drak sa vracia“, ale päÈ rokov bol aj<br />

rozhlasov˘m riaditeºom – alebo naopak: nebol<br />

iba riaditeºom rozhlasu, ale aj ãinorod˘m<br />

literátom. Bol <strong>sk</strong>utoãnou individualitou,<br />

ktorá dala svojráznu tvár sloven<strong>sk</strong>ému verejnému<br />

Ïivotu. âím je v‰ak dnes TáÀa Keleová-Vasilková,<br />

povaÏovaná za najúspe‰-<br />

nej‰iu sloven<strong>sk</strong>ú spisovateºku, keìÏe zí<strong>sk</strong>ala<br />

uÏ 16 zlat˘ch a 20 platinov˘ch kníh (ocenenie<br />

Platinová kniha zí<strong>sk</strong>ava kniha, z ktorej<br />

sa predalo najmenej 25-tisíc v˘tlaãkov)<br />

Zato nejakú veºkú úctu ako umelecká (literárna)<br />

osobnosÈ alebo vôbec ako individualita<br />

si nezí<strong>sk</strong>ala.<br />

Ktor˘ politik od roku 1989 formoval a povzná‰al<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ verejn˘ Ïivot Ktorého<br />

moÏno ão len do istej miery pripodobniÈ<br />

Milanovi Rastislavovi ·tefánikovi Ktor˘ sa<br />

chce nielen momentálne uplatniÈ, ale aj – povedzme<br />

to trochu nadnesene, ale súãasne aj<br />

legitímne – zapísaÈ do sloven<strong>sk</strong>ej histórie 21.<br />

storoãia Nepí‰eme o tom takto preto, Ïe sa<br />

chceme z niekoho posmievaÈ alebo Ïe chceme<br />

niekoho znevaÏovaÈ, ale – naopak – preto,<br />

Ïe chceme aspoÀ niekoºk˘ch talentovan˘ch<br />

ºudí povzbudiÈ, aby sa kon‰truktívnymi<br />

a uÏitoãn˘mi ãinmi pokúsili zanechaÈ<br />

po sebe v˘raznú stopu.<br />

Franti‰ek Nagy<br />

‰éfredaktor<br />

Európ<strong>sk</strong>y parlament si<br />

17. januára 2012 zvolil 387<br />

hlasmi za nového<br />

predsedu nemeckého<br />

sociálneho demokrata<br />

Martina SCHULZA.<br />

Bude stáÈ na ãele Parlamentu<br />

aÏ do júna 2014.<br />

VáÏené dámy, váÏení páni, milé kolegyne,<br />

milí kolegovia.<br />

Väã‰ina z vás ma doteraz poznala ako predsedu<br />

jednej z politick˘ch <strong>sk</strong>upín v Parlamente.<br />

VáÏim si nesmiernu dôveru, ktorú ste mi<br />

dnes napriek tomu prejavili. Budem sa zo<br />

v‰etk˘ch síl usilovaÈ o to, aby som va‰u dôveru<br />

ne<strong>sk</strong>lamal a ná‰mu Parlamentu zabezpeãil<br />

v˘razn˘ vplyv. Funkciu predsedu Parlamentu<br />

by som chcel vykonávaÈ tak, aby tí, ktorí<br />

ma dnes zvolili, mohli sebavedome obhajovaÈ<br />

svoju voºbu a aby som pozitívne prekvapil<br />

t˘ch, ktorí ma nevolili.<br />

Budem predsedom v‰etk˘ch poslancov a<br />

budem obhajovaÈ ich práva!<br />

Moje poìakovanie patrí vám, pán predseda<br />

Buzek. Boli ste prv˘m predsedom jednej<br />

z in‰titúcií EÚ, ktor˘ pochádza z hnutia za slobodu<br />

vo v˘chodnej Európe, a t˘m aj symbolom<br />

víÈazstva demokracie!<br />

Túto funkciu dnes preberám s pokorou.<br />

Európa preÏíva búrlivé ãasy. Pre mnoh˘ch Európanov<br />

sú to ÈaÏké ãasy. Moji rodiãia patrili<br />

e‰te ku generácii, ktorá sa riadila heslom:<br />

„Na‰e deti sa raz musia maÈ lep‰ie ako my.“<br />

A my sa <strong>sk</strong>utoãne máme lep‰ie! Nemáme<br />

v‰ak uÏ istotu, Ïe aj na‰e deti sa raz budú maÈ<br />

tak dobre, ako sa máme my. V dôsledku hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

krízy sa v mnoh˘ch krajinách rozrástla<br />

chudoba a nezamestnanosÈ nadobudla<br />

najmä v prípade mlad˘ch ºudí dramatické<br />

rozmery. Mladí ºudia demon‰trujú v európ<strong>sk</strong>ych<br />

uliciach proti hospodár<strong>sk</strong>emu systému,<br />

v ktorom si pár vyvolen˘ch pchá do vreciek<br />

zi<strong>sk</strong>y a obyãajní ºudia zná‰ajú straty,<br />

proti systému, v ktorom nutne vzniká dojem,<br />

Ïe anonymné ratingové agentúry v New Yorku<br />

majú väã‰í vplyv ako demokraticky volené<br />

vlády a parlamenty. Táto kríza dôvery voãi<br />

politike a jej in‰titúciám ohrozuje aj vieru v<br />

európ<strong>sk</strong>y projekt. Mnohí ºudia sa na na‰u<br />

prácu pozerajú s nedôverou. Nevedia, ãi v‰etko,<br />

ão sa tu deje, je <strong>sk</strong>utoãne správne. Musí<br />

nám byÈ jasné, Ïe ºudí v Európe aÏ tak nezaujímajú<br />

di<strong>sk</strong>usie v in‰titúciách, ale Ïe sa ove-<br />

ºa viac obávajú o budúcnosÈ svojich detí, prácu,<br />

dôchodky, sociálnu spravodlivosÈ. Pre<br />

nich sú dôleÏité zdravé potraviny a ãisté Ïivotné<br />

prostredie. A my im chceme lep‰ie naãúvaÈ!<br />

PretoÏe toto je miesto, kde zastupujeme<br />

záujmy ºudí. Tu sedia zástupcovia európ<strong>sk</strong>eho<br />

ºudu. Preto hovorím: obãania, ktorí nám<br />

priamym hlasovaním vyslovili dôveru, oãakávajú,<br />

Ïe budeme bojovaÈ za ich vec. Viem,<br />

Ïe v‰etci kolegovia v tejto in‰titúcii sa pova-<br />

Ïujú za obhajcov ºudí, a som na to hrd˘. Som<br />

vám v‰etk˘m za to vìaãn˘.<br />

Prv˘ raz od zaloÏenia Európ<strong>sk</strong>ej únie sa jej<br />

zlyhanie stáva realistick˘m scenárom. UÏ<br />

2

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T<br />

Inauguraãn˘ prejav predsedu<br />

Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu<br />

Martina Schulza<br />

niekoºko mesiacov sa Únia náhli od jedného<br />

krízového samitu k ìal‰iemu. Rozhodnutia,<br />

ktoré sa t˘kajú nás v‰etk˘ch, prijímajú predsedovia<br />

vlád za zatvoren˘mi dverami. Pova-<br />

Ïujem to za návrat k ãasom európ<strong>sk</strong>ej politiky,<br />

o ktor˘ch sme si mysleli, Ïe sme ich uÏ<br />

dávno prekonali: pripomína mi to obdobie<br />

vieden<strong>sk</strong>ého kongresu v 19. storoãí, keì platila<br />

zásada: bezohºadne presadzovaÈ národné<br />

záujmy, a to bez demokratickej kontroly.<br />

Naproti tomu je základom povojnovej Európy<br />

vecné poznanie, Ïe na‰e záujmy uÏ nemoÏno<br />

oddeºovaÈ od záujmov na‰ich susedov,<br />

uvedomenie si toho, Ïe EÚ nie je hrou s nulov˘m<br />

súãtom, v ktorom musí jeden prehraÈ,<br />

aby niekto in˘ mohol zvíÈaziÈ. Je to presne naopak:<br />

Buì v‰etci prehráme, alebo v‰etci zví-<br />

Èazíme. Základn˘m pravidlom je metóda Spoloãenstva,<br />

ktorá nie je odborn˘m v˘razom, ale<br />

duchom Európ<strong>sk</strong>ej únie!<br />

âo konkrétne to znamená Rie‰iÈ konflikty<br />

prostredníctvom dialógu a konsenzu. Namiesto<br />

práva silnej‰ieho presadzovaÈ solidaritu<br />

a demokraciu. ZabezpeãiÈ rovnováhu medzi<br />

záujmami mal˘ch a veºk˘ch ‰tátov, severu<br />

a juhu, v˘chodu a západu a postaviÈ blahobyt<br />

v‰etk˘ch nad individuálne záujmy!<br />

Tento projekt Spoloãenstva, ktor˘ bol mnoho<br />

desaÈroãí samozrejm˘, ako aj úspe‰n˘,<br />

utrpel ujmu.<br />

V uplynul˘ch dvoch rokoch sa nezmenilo<br />

len vnímanie problémov, ale aj spôsob, ako<br />

ak˘m sa tieto problémy rie‰ia. PretoÏe záplava<br />

samitov, rastúci poãet stretnutí predsedov<br />

vlád a upínanie sa na ne v˘razne vyluãuje z<br />

rozhodovacích procesov jedin˘ priamo volen˘<br />

orgán Spoloãenstva – Európ<strong>sk</strong>y parlament.<br />

V zásade sú degradovaní aj zástupcovia<br />

obãanov jednotliv˘ch krajín na pomocníkov<br />

exekutívy, ktorí môÏu len odobrovaÈ vládne<br />

dohody prijímané v brusel<strong>sk</strong>˘ch kanceláriách.<br />

V˘sledok politiky, ktorá je na parlamentnej<br />

úrovni nedostatoãne odôvodnená, pociÈujú<br />

obãania ako diktát Bruselu, za ão musí platiÈ<br />

EÚ ako celok, pretoÏe to predstavuje Ïivnú<br />

pôdu pre protieuróp<strong>sk</strong>e nálady.<br />

A tomu sa Európ<strong>sk</strong>y parlament nebude neãinne<br />

prizeraÈ!<br />

Toho, kto si myslí, Ïe viac Európy moÏno<br />

vytvoriÈ pomocou men‰ej miery parlamentarizmu,<br />

vyz˘vam tu a teraz do boja!<br />

Medzi‰tátna dohoda o novej fi‰kálnej únii<br />

je prvou <strong>sk</strong>ú‰kou. Pri rokovaniach neboli zástupcovia<br />

ná‰ho Parlamentu naj<strong>sk</strong>ôr so svojou<br />

poÏiadavkou spojiÈ rozpoãtovú disciplínu<br />

s rastom a zamestnanosÈou úspe‰ní. Ale na‰i<br />

obãania oãakávajú práve takúto rozumnú rovnováhu!<br />

Aj preto musíme maÈ miesto pri rokovaniach<br />

na európ<strong>sk</strong>ych samitoch!<br />

Európa je spoloãenstvo zaloÏené na hodnotách.<br />

Od kandidát<strong>sk</strong>ych krajín Ïiadame prísne<br />

dodrÏiavanie kodan<strong>sk</strong>˘ch kritérií. Na‰a snemovÀa<br />

sa musí zasadzovaÈ o to, aby dodrÏiavanie<br />

a uplatÀovanie demokracie a základn˘ch<br />

práv a slobôd bolo aj v ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátoch<br />

samozrejmosÈou. Kto poru‰uje hodnoty<br />

stanovené v na‰ej charte základn˘ch práv,<br />

musí poãítaÈ s na‰ím odporom.<br />

Svoju úlohu vo funkcii predsedu Parlamentu,<br />

predsedu jednej z troch ústredn˘ch in‰titúcií<br />

EÚ, vidím v tom, Ïe budem vzdorovaÈ tomuto<br />

pretrvávajúcemu trendu upínania sa na<br />

samity a opätovného presúvania záleÏitostí<br />

na národnú úroveÀ. Chcem prispieÈ k tomu,<br />

aby sa Parlament ako miesto demokracie a<br />

kontroverzn˘ch debát o smerovaní politiky v<br />

EÚ zviditeºnil a aby ho bolo viac poãuÈ. Na-<br />

‰im slovám musíme zaistiÈ väã‰iu váhu.<br />

Osobitne dôleÏité bude dosiahnuÈ rovnocenné<br />

postavenie s Radou pri rokovaniach, ãi<br />

uÏ pôjde o finanãn˘ v˘hºad, reformu poºnohospodár<strong>sk</strong>ej<br />

ãi regionálnej politiky, politiky<br />

v oblasti rybného hospodárstva, boj proti<br />

zmene klímy, legislatívu o finanãn˘ch trhoch,<br />

spravodlivosÈ a vnútorné veci alebo obchodnú<br />

politiku.<br />

UÏ dva roky platí Lisabon<strong>sk</strong>á zmluva, ktorej<br />

moÏnosti sme ako zástupcovia ºudu e‰te<br />

ani zìaleka nevyãerpali. Prínos na‰ich <strong>sk</strong>utoã-<br />

3

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T<br />

n˘ch právomocí, v najhor‰om aj v prípade<br />

konfliktu, musí byÈ na‰ím spoloãn˘m cieºom.<br />

Zv˘‰enie viditeºnosti Parlamentu si vyÏaduje<br />

aj kritick˘ prístup k dohodám v prvom ãítaní.<br />

To v‰etko môÏe fungovaÈ len vtedy, ak budeme<br />

udrÏiavaÈ poriadok aj v rámci Parlamentu.<br />

Za pomoci na‰ej administratívy sa postarám<br />

sa o to, aby mali parlamentné orgány a v‰etci<br />

poslanci k dispozícii priestor, ktor˘ si vy-<br />

Ïaduje optimálne plnenie na‰ich úloh ako zákonodarcov.<br />

Nebudem nenároãn˘m predsedom. Budem<br />

predsedom, ktor˘ v prípade nevyhnutnosti<br />

vymáha re‰pekt v˘konn˘ch zloÏiek voãi Parlamentu<br />

obhajujúcemu záujmy obãanov, ak sú<br />

ohrozované. Predsedom, ktor˘ zastupuje<br />

schopn˘ch poslancov, ktorí sa zasadzujú o záleÏitosti<br />

svojich obãanov! Predsedom, ktor˘<br />

dá v‰etko za to, aby znovu zí<strong>sk</strong>al stratenú dôveru<br />

ºudí v proces zjednocovania Európy a<br />

znovu prebudil nad‰enie za Európu!<br />

VáÏení poslanci,<br />

mnohí ºudia ri<strong>sk</strong>ovali svoje Ïivoty, mnohí<br />

ich obetovali v boji za parlamentné práva a<br />

parlamentarizmus. Prv˘ slobodne zvolen˘<br />

predseda ústavodarného zhromaÏdenia v Tuni<strong>sk</strong>u,<br />

Mustafá Ben DÏaafar, spolu so svojimi<br />

kolegami, ktorí zí<strong>sk</strong>avajú prvé parlamentné<br />

<strong>sk</strong>úsenosti, vzhliada k parlamentom v Európe<br />

a k Európ<strong>sk</strong>emu parlamentu. V Líbyi,<br />

kde despotick˘ vládca viedol vojnu proti<br />

vlastnému ºudu, otvorila EÚ ako prvá veºvyslanectvo<br />

a v zloÏitej situácii t˘m po<strong>sk</strong>ytla ºuìom<br />

nádej. Pri odovzdávaní Sacharovovej<br />

ceny nás odváÏna mladá blogerka a statoãn˘<br />

bojovník proti Kaddáfího reÏimu dojali svojím<br />

zanietením za európ<strong>sk</strong>e hodnoty. Na Blízkom<br />

V˘chode sa nás v‰etk˘ch opakovane p˘tajú,<br />

ako Európa dokázala, aby sa z nepriate-<br />

ºov stali priatelia, a ako sme napriek rozdielom<br />

v otázkach národnosti, náboÏenstva a<br />

svetonázorov dokázali spoloãne vytvoriÈ túto<br />

jednotnú Európu.<br />

âím viac sa od Európy vzìaºujeme, o to<br />

kraj‰ie sa o nej hovorí.<br />

SnaÏme sa spoloãne o to, aby sme toto<br />

nad‰enie za jednotnú Európu priniesli späÈ do<br />

Európy!<br />

Európa je fascinujúca my‰lienka. My‰lienka,<br />

ktorá vznikla ako reakcia druhej polovice<br />

20. storoãia na jeho prvú polovicu.<br />

Ako vyzeralo t˘ch prv˘ch 50 rokov NenávisÈ,<br />

mocen<strong>sk</strong>á politika, huckanie proti druh˘m,<br />

poh⁄danie ãlovekom, zákopy prvej svetovej<br />

vojny a Stalinove gulagy. Plynové komory<br />

v Osvienãime ako najtemnej‰í bod v dejinách<br />

civilizácie. Zjednotenie Európy a spoloãné<br />

európ<strong>sk</strong>e in‰titúcie zabezpeãili v druhej<br />

polovici 20. storoãia obdobie blahobytu a<br />

mieru, ktoré bolo najdlh‰ím v dejinách Európy.<br />

V roku 1989 padla Ïelezná opona. Nemecko<br />

sa opäÈ zjednotilo. V rokoch 2004 a 2007<br />

sa ãlenmi EÚ stali b˘valé krajiny Var‰av<strong>sk</strong>ej<br />

zmluvy, ãím obnovili kultúrnu a politickú<br />

jednotu tohto 40 rokov umelo rozdeleného<br />

kontinentu. Ak˘ úspe‰n˘ projekt! Preão sme<br />

sa odnauãili byÈ na to hrdí Preão pripú‰Èame,<br />

aby sa o tomto jedineãnom historickom úspechu<br />

hovorilo negatívne<br />

Dámy a páni,<br />

môj star˘ otec bojoval v prvej svetovej<br />

vojne. Môj otec o dvadsaÈ rokov ne<strong>sk</strong>ôr i‰iel<br />

do vojny, ktorou zloãineck˘ Hitlerov reÏim<br />

rozdúchal oheÀ na celom svete. Vyrástol som<br />

v meste na pomedzí troch krajín, kde ºudia<br />

museli na hraniciach ãakaÈ v dlh˘ch radoch,<br />

keì chceli nav‰tíviÈ svojich susedov v Belgicku<br />

a Holand<strong>sk</strong>u.<br />

Prekonali sme vojnu a hlad. Otvorili sme<br />

hranice. Poh⁄dame rasizmom a xenofóbiou.<br />

Dnes Ïijeme v slobodnej a otvorenej Európe.<br />

V Európe, ktorá môÏe byÈ py‰ná na svoju<br />

kultúrnu rozmanitosÈ.<br />

Pripravme túto Európu na 21. storoãie. Aby<br />

bola aj pre mladú generáciu znovu prísºubom<br />

hospodár<strong>sk</strong>y silnej, sociálne spravodlivej,<br />

slobodnej a demokratickej európ<strong>sk</strong>ej domoviny.<br />

KTO JE MARTIN SCHULZ<br />

Martin Schulz sa narodil 20. decembra 1955 v Hehlrathe, malom nemeckom meste neìaleko hraníc Nemecka, Holand<strong>sk</strong>a a Belgicka.<br />

Po strednej ‰kole sa rozhodol ÏiviÈ sa svojou vá‰Àou pre knihy a vyuãil sa ako kníhkupec. V roku 1982 si otvoril vlastné kníhkupectvo<br />

vo Würselene, ktoré dvanásÈ rokov úspe‰ne viedol.<br />

Svoju politickú kariéru zaãal ako devätnásÈroãn˘, keì vstúpil do sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Vo veku 31 rokov<br />

sa stal najmlad‰ím starostom v najºudnatej‰ej nemeckej spolkovej krajine Severné Por˘nie-Vestfál<strong>sk</strong>o, keì ho zvolili do funkcie starostu<br />

Würselenu, ktorú zastával jedenásÈ rokov. „Toto obdobie sformovalo moje nad‰enie pre Európu a presvedãenie, Ïe chcem pomôcÈ<br />

vybudovaÈ a rozvíjaÈ európ<strong>sk</strong>y projekt,“ hovorí Schulz o svojom pôsobení ako miestneho politika.<br />

Od roku 1994 je Martin Schulz poslancom Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu. Pôsobil v mnoh˘ch parlamentn˘ch v˘boroch, vrátane podv˘boru<br />

pre ºud<strong>sk</strong>é práva a V˘boru pre obãian<strong>sk</strong>e slobody a vnútorné veci. Od roku 2000 viedol nemeckú delegáciu sociálnych demokratov<br />

(SPD) v Parlamente a bol zároveÀ podpredsedom sociálno-demokratickej <strong>sk</strong>upiny EP.<br />

Je známy ako zásadov˘ ãlovek, ktor˘ sa nebojí povedaÈ svoj názor. To raz vyvolalo dnes uÏ slávnu uráÏku od b˘valého talian<strong>sk</strong>eho<br />

premiéra Silvia Berlusconiho poãas plenárneho zasadnutia v ·trasburgu v roku 2003.<br />

V roku 2004 bol zvolen˘ predsedom politickej <strong>sk</strong>upiny sociálnych demokratov (S & D) Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu. Túto funkciu zastával<br />

aÏ do zvolenia za predsedu EP. Od roku 2009 tieÏ pôsobí ako zástupca SPD pre európ<strong>sk</strong>e záleÏitosti v Nemecku. Jeho názory<br />

hlboko ovplyvnili proeuróp<strong>sk</strong>u politiku jeho strany.<br />

Hoci je dobre známou tvárou európ<strong>sk</strong>ej politiky, stále udrÏuje silnú väzbu so svojím volebn˘m obvodom. „Veºa rokov som pôsobil<br />

ako starosta mesta, kedy bolo mojou kaÏdodennou prácou poãúvaÈ obavy ºudí a odpovedaÈ na ich otázky. Je to stále veºmi dôleÏitá<br />

súãasÈ mojej práce.“<br />

4

S V E T F I N A N C I Í<br />

Cieºom hospodár<strong>sk</strong>ej politiky je nielen solidárny a spravodliv˘ ekonomick˘ systém,<br />

ale aj zdrav˘ ekonomick˘ rast. Viac v rozhovore s guvernérom Národnej banky Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Jozefom MAKÚCHOM, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.<br />

Sloven<strong>sk</strong>á ekonomika oãami<br />

guvernéra NBS<br />

Ako by ste charakterizovali úspechy – neúspechy<br />

sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky v predchádzajúcom<br />

období, aká bola vnútorná stabilita<br />

Za úspech povaÏujem, ako r˘chlo sa na‰a ekonomika<br />

dokázala obnoviÈ po krízovom prvom polroku<br />

2009, keì dobehla predkrízovú úroveÀ uÏ v<br />

prvom polroku 2011. V ìal‰ích mesiacoch sa tento<br />

trend nepotvrdil. TaktieÏ je potrebné vyzdvihnúÈ<br />

stabilitu finanãného sektora a obnovenie jeho zi<strong>sk</strong>ovosti.<br />

Skôr negatívne hodnotím v˘voj na trhu<br />

práce, kde stále pretrváva vysoká miera nezamestnanosti<br />

a pozitívne efekty z reálnej ekonomiky sa<br />

pomerne pomaly prejavujú v zlep‰ovaní na trhu<br />

práce.<br />

Akú úroveÀ dosiahol podiel verejného dlhu k<br />

HDP<br />

Podiel verejného dlhu na HDP naru‰il v roku<br />

2009 svoju dlhodobo priaznivo klesajúcu tendenciu<br />

a zaãal opäÈ narastaÈ. Do roku 2010 mu kríza<br />

takpovediac „pomohla“ k nárastu o 13 percentuálnych<br />

bodov a podºa jesennej notifikácie verejného<br />

deficitu a dlhu dosiahol podiel verejného dlhu<br />

úroveÀ 41 % z HDP. Ani v˘hºad na nasledujúce<br />

roky nie je priazniv˘. S pokraãujúcim deficitn˘m<br />

v˘vojom verejn˘ch financií bude podiel dlhu na<br />

HDP v strednodobom horizonte narastaÈ. Preto, aj<br />

keì zatiaº úroveÀ dlhu nie je v porovnaní s ostatn˘mi<br />

krajinami vysoká, je potrebné zásadn˘m spôsobom<br />

zmeniÈ tento trend a zaãaÈ v˘raznej‰ie konsolidovaÈ<br />

v˘voj verejn˘ch financií.<br />

Dá sa povedaÈ, Ïe ‰truktúra ekonomiky Sloven<strong>sk</strong>a<br />

zodpovedá moÏnostiam a neodli‰uje sa od<br />

krajín EÚ Mení sa konvergencia v˘konnosti –<br />

HDP na obyvateºa – v dlhodobom horizonte<br />

·truktúra ekonomiky Sloven<strong>sk</strong>a je veºmi podobná<br />

susedn˘m krajinám, najmä âe<strong>sk</strong>ej republike.<br />

Do stredoeuróp<strong>sk</strong>eho regiónu prúdilo v poslednej<br />

dekáde veºa zahraniãn˘ch investícií, keì<br />

sem expandovali nielen firmy zo západnej Európy,<br />

ale aj z ostatn˘ch ãastí sveta, najmä kvôli jednoduch‰iemu<br />

prístupu na trh EÚ. V˘konnosÈ na‰ej<br />

ekonomiky do znaãnej miery závisí od v˘voja v<br />

krajinách na‰ich najväã‰ích obchodn˘ch partnerov.<br />

Konvergovanie na‰ej ekonomiky k ‰truktúram star˘ch<br />

ãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín je postupn˘ a dlh‰ie trvajúci<br />

proces. V predkrízovom období na‰a ekonomika<br />

pomerne r˘chlo dobiehala v˘konnosÈ vyspelej-<br />

‰ích krajín. Dosahovali sme r˘chlej‰ie dynamiky<br />

HDP, zí<strong>sk</strong>avali sme trhové podiely. Kríza tento<br />

proces spomalila, priãom krízov˘ prepad sloven<strong>sk</strong>ej<br />

ekonomiky bol v˘raznej‰í, aj vplyvom na‰ej<br />

vysokej otvorenosti. ·trukturálne zmeny, ktoré sa<br />

udiali poãas krízového obdobia môÏu ovplyvniÈ ìal-<br />

‰í v˘voj. Firmy poãas krízy prepustili ãasÈ svojich<br />

zamestnancov (v priemysle takmer pätinu), ktor˘ch<br />

v‰ak následne v období pokrízového oÏivenia neprijali<br />

naspäÈ. Predkrízové objemy produkcie dokáÏu<br />

zabezpeãovaÈ s niωím poãtom. Tak˘to nárast<br />

produktivity môÏe indikovaÈ pokraãovanie procesu<br />

konvergencie, av‰ak musí to byÈ podporené<br />

vhodnou stratégiou hospodár<strong>sk</strong>ej politiky.<br />

Ako sa zmenilo podnikateº<strong>sk</strong>é prostredie, ak˘<br />

v˘znam mala rovná daÀ Pred ãasom sa hovorilo<br />

o tom, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o má dobré podmienky<br />

na podnikanie v rámci krajín V4, zmenilo sa nieão<br />

Sloven<strong>sk</strong>o nedosiahlo najlep‰ie hodnotenie z<br />

krajín V4 v Ïiadnej správe o hodnotení podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia zverejnenej zahraniãn˘mi in‰titúciami<br />

v posledn˘ch rokoch. Zavedenie rovnej dane<br />

tak zohralo v˘znamnú úlohu pri zv˘‰ení atraktivity<br />

Sloven<strong>sk</strong>a pre zahraniãn˘ch investorov. Podnikateº<strong>sk</strong>é<br />

prostredie, Ïiaº, stále trpí na niektoré neduhy<br />

a zmeny prichádzajú veºmi pomaly. Stále sa<br />

nepodarilo zlep‰iÈ vymoÏiteºnosÈ práva. Pretrváva<br />

veºká byrokracia, ktorá v˘znamne zaÈaÏuje podnikateºov.<br />

Pevne verím, Ïe budúca vláda bude pokraãovaÈ<br />

v zaãatej práci a dokonãí pripravené zmeny<br />

na zlep‰enie podnikateº<strong>sk</strong>ého prostredia.<br />

Ako by ste hodnotili vonkaj‰iu stabilitu âo sa<br />

t˘ka v˘voja sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky, aké sú vyhliadky<br />

jej rastu S ak˘mi rizikov˘mi faktormi<br />

treba rátaÈ v rámci budúceho v˘voja ná‰ho hospodárstva,<br />

ak o nich vieme nedajú sa eliminovaÈ<br />

Sloven<strong>sk</strong>o ako otvorená ekonomika je vo v˘raznej<br />

miere ovplyvnená vonkaj‰ím prostredím. Po kríze<br />

sa svetová ekonomika zaãala obnovovaÈ relatívne<br />

r˘chlym tempom, ão malo pozitívny dopad na<br />

na‰u ekonomiku v roku 2010 a v prvom polroku<br />

2011. Aktuálne spomaºovanie dynamiky rastu na-<br />

‰ich exportov súvisí s neistotou na svetov˘ch trhoch<br />

a s postupn˘m spomaºovaním zahraniãného dopytu,<br />

respektíve so ‰pecifick˘m v˘vojom vo vybran˘ch<br />

odvetviach (napríklad elektrotechnick˘ priemysel).<br />

Preto vyhliadky rastu sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky<br />

závisia predov‰etk˘m od vonkaj‰ích faktorov.<br />

A vzhºadom na doteraj‰í v˘voj neistoty spôsobenej<br />

dlhovou krízou niektor˘ch krajín, práve vonkaj‰ie<br />

prostredie a prepad zahraniãného dopytu predstavuje<br />

najrizikovej‰í faktor v˘hºadu sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky<br />

v budúcich rokoch. Riziká z tohto pohºadu<br />

sa nedajú eliminovaÈ a tak sa nedôvera a neistota<br />

prelievajú do na‰ej ekonomiky zo zahraniãia.<br />

âo v‰ak je moÏné eliminovaÈ, je roz‰írenie dlhovej<br />

krízy aj na Sloven<strong>sk</strong>o, a to v˘razn˘m zniÏovaním<br />

fi‰kálnych deficitov v súlade s poÏiadavkami Európ<strong>sk</strong>ej<br />

komisie a stabilizáciou verejného dlhu.<br />

S ak˘mi rizikami moÏno rátaÈ, ão zvy‰uje infláciu<br />

Riziká, ktoré sa takmer pravidelne objavujú pri<br />

inflácii a ktoré centrálne banky priamo nedokáÏu<br />

v˘raznej‰ie ovplyvniÈ menovou politikou, sú najmä<br />

ceny komodít. Tie ovplyvÀujú v˘voj cien potravín<br />

a energií. Zr˘chlenie inflácie v tomto roku<br />

bolo spôsobené do veºkej miery rastom cien komodít,<br />

zmenami nepriamych daní a zavedením niektor˘ch<br />

poplatkov v cenách energií. V nasledujúcom<br />

období v‰ak riziká v oblasti cien prevládajú smerom<br />

nadol.<br />

Nastali aj zmeny v ‰truktúre v˘davkov verejného<br />

rozpoãtu<br />

V rámci v˘voja v˘davkov majú na jednej strane<br />

sociálne platby dlhodobo rastúcu tendenciu, na<br />

strane druhej podiel v˘davkov na verejnú správu<br />

v podobe vyplaten˘ch miezd zamestnancom verejnej<br />

správy a v podobe v˘davkov na nákup tovarov<br />

a sluÏieb je klesajúci. Do roku 2010 sa veºmi priaznivo<br />

vyvíjali aj úrokové náklady na obsluhu verejného<br />

dlhu. V˘davky na verejné investície si moÏno<br />

aj vìaka úspe‰nému vyuÏívaniu zdrojov z európ<strong>sk</strong>ych<br />

‰trukturálnych fondov udrÏujú relatívne<br />

stabilnú úroveÀ. V budúcnosti je moÏné oãakávaÈ<br />

zhor‰enie v˘voja úrokov˘ch nákladov verejného<br />

dlhu. To, spolu s pokraãujúcim rastom sociálnych<br />

v˘davkov, predstavuje v˘zvy pre budúce vlády.<br />

âo povaÏujete za dlhodobé ciele v rámci hospodárstva<br />

Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Je potrebné prezentovaÈ silné stránky na‰ej ekonomiky<br />

a zvy‰ovaÈ atraktivitu Sloven<strong>sk</strong>a v zahraniãí.<br />

Oãakával by som pokraãovanie zvy‰ovania<br />

flexibility na trhu práce, zvy‰ovanie investícií do<br />

v˘<strong>sk</strong>umu. Zahraniãná hospodár<strong>sk</strong>a politika by mala<br />

podporovaÈ v˘voz na‰ich produktov a sluÏieb predov‰etk˘m<br />

do r˘chlo sa rozvíjajúcich krajín. Rovnako<br />

treba zv˘‰iÈ propagáciu Sloven<strong>sk</strong>a v oblasti<br />

cestovného ruchu. Za nevyhnutné tieÏ povaÏujem<br />

uvedomenie si potreby upevÀovania postavenia<br />

Sloven<strong>sk</strong>a v eurozóne, a to nielen tak˘m nastavením<br />

hospodár<strong>sk</strong>ych politík, ktoré budú prispievaÈ<br />

k vyrovnávaniu, resp. odstraÀovaniu makroekonomick˘ch<br />

nerovnováh, ale aj re‰pektovaním spoloãn˘ch<br />

pravidiel tohto klubu.<br />

5

S V E T F I N A N C I Í<br />

V roku 1997 bola na Sloven<strong>sk</strong>u zriadená ‰tátna exportno-úverová agentúra, ktorá podporuje sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

v˘vozcov tovarov a sluÏieb t˘m, Ïe im po<strong>sk</strong>ytuje také bankové a poisÈovacie produkty, aké komerãn˘<br />

sektor nedokáÏe pokr˘vaÈ. EXIMBANKA SR oslávi v júli tohto roka svoje 15. narodeniny.<br />

Mario SCHRENKEL, predseda Rady banky a generálny riaditeº, bilancuje najsilnej‰ie<br />

momenty Ïivota EXIMBANKY SR a hovorí aj o v˘zvach do budúcnosti.<br />

Sloven<strong>sk</strong>í exportéri dostávajú<br />

finanãnú podporu uÏ 15 rokov<br />

Hlavn˘m zámerom zriadenia EXIMBAN-<br />

KY SR bolo zv˘‰enie konkurenãnej schopnosti<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ch v˘vozcov a v˘robcov. âím<br />

bola podmienená jej existencia<br />

Okrem iného aj <strong>sk</strong>utoãnosÈou, Ïe agentúry<br />

podobného zamerania existovali vo vyspel˘ch,<br />

nielen európ<strong>sk</strong>ych ‰tátoch uÏ desiatky rokov.<br />

Bez jej zaloÏenia by neboli niektorí sloven<strong>sk</strong>í<br />

exportéri konkurencieschopní, predov‰etk˘m<br />

pri projektoch väã‰ieho rozsahu a v<br />

rizikov˘ch teritóriách. Jedn˘m z prv˘ch poisten˘ch<br />

projektov boli v˘vozy energetick˘ch<br />

zariadení a strojár<strong>sk</strong>ych v˘robkov. V súãasnosti<br />

sa postavenie agentúr, ako je EXIMBANKA<br />

SR, posilÀuje práve vzhºadom na nedávnu krízu<br />

a súãasnú recesiu, keìÏe v tak˘chto podmienkach<br />

sa zniÏuje apetít súkromného finanãného<br />

sektora, ktor˘ v‰ak nie je na‰ím<br />

konkurentom.<br />

Ktorá udalosÈ za ostatn˘ch 15 rokov je pod-<br />

ºa vás najv˘znamnej‰ím míºnikom v histórii<br />

EXIMBANKY SR<br />

Vstup do OECD v roku 2000, a samozrejme<br />

aj do EÚ v roku 2004. Pravidlá Konsenzu<br />

OECD striktne regulujú moÏnosti podpory exportu<br />

a vymedzujú pravidlá ãinnosti na‰ej in-<br />

‰titúcie, ktorá je aj bankou aj úverovou pois-<br />

ÈovÀou, a následne sú prenesené do pravidiel<br />

EÚ, ktor˘mi sa taktieÏ riadime. Zaujímav˘m<br />

míºnikom a zároveÀ in‰piráciou bola transakcia<br />

za viac ako 50 mil. eur, kde sme poisÈovali<br />

odberateº<strong>sk</strong>˘ úver na v˘voz kotlov na v˘stavbu<br />

elektrárne v ãín<strong>sk</strong>om meste Shen Tou.<br />

V Stratégii EXIMBANKY SR pre roky 2011<br />

– 2015 ste si definovali niekoºko cieºov. Ktoré<br />

z nich sa uÏ podarilo dosiahnuÈ<br />

V kvantitatívnej oblasti porovnávame hodnotu<br />

transakcií realizovan˘ch prostredníctvom<br />

na‰ich podporn˘ch programov s celkov˘m exportom<br />

sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky v danom roku.<br />

Táto miera podpory exportu realizovaná produktmi<br />

EXIMBANKY SR sa historicky pohybuje<br />

na úrovniach 5,0 – 7,5 %. V roku 2011 sa<br />

nám podarilo udrÏaÈ sa na úrovni pribliÏne<br />

6 %.<br />

Z kvalitatívnej stránky je EXIMBANKA<br />

SR aktívnej‰ia v organizovaní seminárov, kde<br />

informujeme podnikateºov o moÏnostiach spolupráce.<br />

Organizujeme aj fóra pre ‰ir‰iu odbornú<br />

verejnosÈ.<br />

Koncom roka 2011 sme vyuÏili príleÏitosÈ<br />

poÏiãaÈ si financie na po<strong>sk</strong>ytovanie exportn˘ch<br />

úverov˘ch produktov z tzv. cudzích zdrojov,<br />

a to vzhºadom na <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe EXIM-<br />

BANKA SR vtedy uÏ rozpoÏiãala v‰etky vlastné<br />

zdroje urãené na financovanie exportu. Toto<br />

bola aktivita, ktorú sme plánovali zrealizovaÈ<br />

aÏ v období rokov 2013 – 2014.<br />

âo ukazujú hospodár<strong>sk</strong>e v˘sledky z roku<br />

2011<br />

Rok 2011 vyústil do kladného v˘sledku,<br />

podporili sme export v hodnote takmer 3,23<br />

mld. eur. Podarilo sa nám v˘znamne zníÏiÈ<br />

prevádzkové náklady a minimalizovaÈ tvorbu<br />

opravn˘ch poloÏiek, ktoré súvisia s na‰ou ãinnosÈou,<br />

tzn. s vyplácaním poistn˘ch plnení<br />

alebo náhrad, ktor˘ch sa podnikatelia nemô-<br />

Ïu domôcÈ, alebo obchodn˘mi prípadmi spojen˘mi<br />

s neúspe‰n˘m financovaním. Z krajín<br />

mimo EÚ, do ktor˘ch smeruje nami podporen˘<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ v˘voz, dominuje Ru<strong>sk</strong>o alebo<br />

‰táty b˘valého ZSSR, AlÏír<strong>sk</strong>o a Kuba.<br />

Aj na‰e malé Sloven<strong>sk</strong>o vyváÏa nieão na<br />

Kubu<br />

Úspe‰n˘mi odvetviami, ktoré vyuÏívajú<br />

na‰e sluÏby, sú energetika a v‰eobecné strojárstvo.<br />

VyváÏajú sa napríklad ãasti v˘robn˘ch liniek,<br />

kotle, regulaãná technika, generátory a<br />

náhradné diely do technológií vybudovan˘ch<br />

e‰te pred rokom 1989, resp. ne<strong>sk</strong>ôr. Ide o dodávky<br />

k najdôleÏitej‰ej infra‰truktúre, nie o v˘stavbu<br />

hotelov.<br />

S ak˘mi subjektmi a na akej úrovni momentálne<br />

EXIMBANKA SR spolupracuje<br />

Na‰imi klientmi sú okrem sloven<strong>sk</strong>˘ch exportérov<br />

aj komerãné banky. Priamo podporujeme<br />

sloven<strong>sk</strong>é banky, a t˘m pomáhame ich<br />

klientom realizovaÈ finanãné kontrakty. Spolupracujeme<br />

tieÏ so zahraniãn˘mi exportnoúverov˘mi<br />

agentúrami, z ktor˘ch vyzdvihujeme<br />

dlhoroãné dobré vzÈahy s ãe<strong>sk</strong>ou EGAP.<br />

Veºmi dobre sa nám spolupracuje so Sloven<strong>sk</strong>ou<br />

obchodnou a priemyselnou komorou,<br />

najmä pri organizovaní a vymieÀaní si <strong>sk</strong>úseností<br />

s ãinnosÈou na‰ej in‰titúcie s ãlenmi Komory.<br />

Keì Sloven<strong>sk</strong>á agentúra pre rozvoj investícií<br />

a obchodu vykonáva aktivity smerom<br />

k podpore exportu, kooperujeme aj s Àou. Proexportnú<br />

politiku má pod patronátom Ministerstvo<br />

hospodárstva SR. Ministerstvo zahraniãn˘ch<br />

vecí SR disponuje veºmi zaujímav˘mi<br />

informáciami o jednotliv˘ch teritóriách a o<br />

pripravovan˘ch obchodn˘ch prípadoch. Dohºad<br />

a koordináciu legislatívnej ãinnosti vykonáva<br />

Ministerstvo financií SR.<br />

Aké v˘zvy vás v budúcnosti ãakajú<br />

Najbliωie míºniky na tento rok máme potvrdené<br />

a nastúpili sme cestu ich plnenia. Nastavili<br />

sme parametre podpory exportu vy‰‰ie<br />

ako v roku 2011 – rátame s t˘m, Ïe v bankov˘ch<br />

a poisÈovacích ãinnostiach zaznamenáme<br />

progres. Oãakávame, Ïe splníme parlamentom<br />

nedávno schválen˘ rozpoãet. Chceme implementovaÈ<br />

napríklad bankov˘ informaãn˘<br />

systém, vnútornú infra‰truktúru a projekty,<br />

ktoré od obdobia vzniku neboli realizované.<br />

Myslím, Ïe na ne nastal ten správny ãas.<br />

Ako oslávite 15. v˘roãie EXIMBANKY SR<br />

Na pripomenutie ná‰ho 15-roãného pôsobenia<br />

na sloven<strong>sk</strong>om trhu pripravujeme pre odbornú<br />

verejnosÈ – predov‰etk˘m pre exportérov,<br />

komerãné banky, zainteresované ministerstvá,<br />

predstaviteºov ‰tátnej správy a akademickej<br />

obce niekoºko ‰pecializovan˘ch akcií,<br />

ktor˘ch cieºom je dozvedieÈ sa, ão je moÏné v<br />

na‰ej práci e‰te zlep‰iÈ. V˘znamnou akciou<br />

bola konferencia Podpora exportu – áno! Ale<br />

ako, ktorá sa u<strong>sk</strong>utoãnila vo februári tohto<br />

roka. V septembri 2012 budeme hostiteº<strong>sk</strong>ou<br />

krajinou zasadnutia expertov na Ïivotné prostredie<br />

pri ‰tátom podporovan˘ch exportn˘ch<br />

úveroch. EXIMBANKA SR tak po prv˘krát<br />

vystúpi ako organizátor tejto kaÏdoroãnej konferencie<br />

OECD.<br />

Pripravila Zuzana Staníková<br />

6

S L O V E N S K O - N E M E C K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

Základom na‰ej spolupráce<br />

je dôvera a profesionalita<br />

Spolupráca Sloven<strong>sk</strong>ej republiky so Spolkovou republikou Nemecko má mnoÏstvo podôb a ciest.<br />

Jednou z nich je spolupráca v oblasti podnikateº<strong>sk</strong>˘ch partnerstiev. Vynikajúcim príkladom<br />

práve takejto obojstranne v˘hodnej spolupráce je partnerstvo spoloãnosti AGCO Fendt GmbH<br />

so sloven<strong>sk</strong>ou firmou HRIADEª, s.r.o. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá<br />

Bernhard STOCKER, obchodn˘ riaditeº pre strednú Európu AGCO GmbH.<br />

Dotknime sa teraz ‰ir‰ích otázok. Európ<strong>sk</strong>a<br />

únia sa ocitla v problémoch. S niωími<br />

dotáciami pre cel˘ agrosektor okrem iného<br />

v˘razne vystúpila do popredia otázka<br />

cenov˘ch hladín pre nákup novej techniky.<br />

Nízka nákupná cena sa stala hlavn˘m kritériom.<br />

Je to podºa vás správna cesta<br />

Moja <strong>sk</strong>úsenosÈ mi hovorí, Ïe farmári by sa<br />

mali pozrieÈ na ich príjem z v˘konov, ktoré sú<br />

zaloÏené na cenách svetového trhu. A tie sú<br />

stabilné a silné. Teraz je ãas investovaÈ do strojov<br />

s v˘hodnou cenou, ktoré dlhodobo, minimálne<br />

na 5 rokov zaruãia investície a povedú<br />

k zníÏeniu nákladov. Najniωia spotreba paliva,<br />

najºah‰í spôsob riadenia, maximálny<br />

úÏitok , aplikácia pre rôzne úãely na poli, pomôÏu<br />

riadiÈ náklady poãas pouÏívania t˘chto<br />

strojov. To pomôÏe tieÏ minimalizovaÈ ri<strong>sk</strong>, ak<br />

ceny komodít klesnú, alebo sa zníÏi úroda<br />

kvôli klimatick˘m zmenám.<br />

Bernhard STOCKER,<br />

obchodn˘ riaditeº pre strednú Európu AGCO Fendt GmbH<br />

Tento rok to bude okrúhlych desaÈ rokov,<br />

ão bolo oficiálnym podpísaním distributér<strong>sk</strong>ej<br />

zmluvy od‰tartované partnerstvo<br />

nemeckej spoloãnosti AGCO FENDT<br />

GmbH so sloven<strong>sk</strong>ou firmou HRIADEª,<br />

s. r. o. V ãom spoãíva toto partnerstvo a ako<br />

hodnotíte t˘chto 10 rokov<br />

Keì sme v roku 2002 zaãali na‰e partnerstvo<br />

so spoloãnosÈou HRIADEª, s. r. o., boli<br />

sme presvedãení, Ïe je tou pravou firmou, ktorá<br />

vybuduje profesionálny biznis a stane sa siln˘m<br />

reprezentantom znaãky Fendt na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Základom ná‰ho partnerstva bola<br />

teda a stále je dôvera z na‰ej strany a motivácia<br />

spoloãnosti HRIADEª, s. r. o., staÈ sa ãíslom<br />

jeden na sloven<strong>sk</strong>om trhu spolu s jednou<br />

z najdôleÏitej‰ích znaãiek spoloãnosti<br />

AGCO. Vidím posledn˘ch 10 rokov ako jedny<br />

z najvzru‰ujúcej‰ích rokov vôbec, preto-<br />

Ïe aj keì to boli niekedy ÈaÏké a zloÏité roky,<br />

vÏdy sme mali vern˘ a motivovan˘ tím v<br />

spoloãnosti HRIADEª, s ktor˘m sme mohli<br />

spolupracovaÈ a na ktor˘ sme sa mohli spo-<br />

ºahnúÈ.<br />

Aké sú ìal‰ie predpoklady, ão sa t˘ka roz-<br />

‰írenia a <strong>sk</strong>valitnenia tejto spolupráce smerom<br />

do budúcnosti<br />

Pracujeme spoloãne na v˘raznom zv˘‰ení<br />

zi<strong>sk</strong>ov znaãky FENDT. Na‰ím cieºom je dosiahnuÈ<br />

15 % trhov˘ podiel tejto znaãky na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u. TieÏ sa te‰íme na na‰u spoluprácu<br />

s firmou HRIADEª, s. r. o., v súvislosti s<br />

Zoltán Szikszai,<br />

konateº a riaditeº firmy HRIADEª<br />

ìal‰ími AGCO znaãkami, ako sú FELLA a<br />

CHALLENGER.<br />

Aká je súãasná pozícia spoloãnosti AGCO<br />

GmbH v rámci európ<strong>sk</strong>eho trhu s poºnohospodár<strong>sk</strong>ou<br />

technikou<br />

Momentálny trhov˘ podiel AGCO so znaãkou<br />

FENDT v Európe, bez Afriky, Stredného<br />

v˘chodu a Turecka je 7,8 %. Na hlavn˘ch<br />

trhoch v Európe, v kategórií traktorov nad 60<br />

kon<strong>sk</strong>˘ch síl, sme dosiahli trhov˘ podiel s predajom<br />

FENDT 10,5%.<br />

S ak˘mi novinkami oslovuje Va‰a spoloãnosÈ<br />

farmárov tento rok<br />

Nové inovácie budú prezentované na dobre<br />

známom Poºnom dni vo Wadenbrunne v<br />

septembri 2012.<br />

Aká je základná vízia AGCO GmbH v t˘chto<br />

súvislostiach PrevaÏuje optimistické<br />

videnie<br />

Na‰ou základnou víziou je, Ïe rastúca svetová<br />

populácia si bude vyÏadovaÈ stále viac<br />

potravín. Aj kontinenty ako Ázia ãi Afrika sa<br />

stále viac orientujú na kvalitnej‰ie produkty,<br />

ako sú mlieãne v˘robky, chlieb, mäso atì.<br />

TakÏe ceny potravín a komodít pôjdu nahor.<br />

Ceny za produkciu budú taktieÏ rásÈ, keìÏe<br />

ceny palív a energií stále stúpajú a t˘m rastú<br />

aj ceny vstupov napr. umelé hnojivo. Náklady<br />

na pozemky, t. j. za ich nákup ãi prenájom<br />

budú taktieÏ stále vy‰‰ie, pretoÏe rastúca konkurencia<br />

medzi v˘robou potravín a produkciou<br />

energie sa v nákladoch pochopiteºne odrazia.<br />

T˘m pádom farmár potrebuje najv˘konnej‰ie<br />

stroje s najniωou cenou. Perfektné pre<br />

produkty FENDT! Najniωia cena – najvy‰-<br />

‰ia efektivita a úãinnosÈ!<br />

Fendt Vario 828<br />

7

S L O V E N S K O - N E M E C K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

„Obidve na‰e krajiny sú na seba odkázané. Sme exportné ‰táty, ktoré spoloãne profitujú zo<br />

spoloãnej meny. Preto je na‰ou spoloãnou zodpovednosÈou, aby sme sa postarali o stabilitu<br />

v európ<strong>sk</strong>om priestore. Spolu ovplyvÀovaÈ, reformovaÈ, meniÈ pravidlá, ktoré potrebujeme<br />

k prosperite“. Aj to sú tézy, o ktor˘ch sa J. E. Axel HARTMANN, veºvyslanec Spolkovej republiky<br />

Nemecko na Sloven<strong>sk</strong>u, rozprával pre Parlamentn˘ kuriér s Petrom Zemaníkom.<br />

KaÏd˘ má ‰ancu<br />

zodpovedne vyuÏiÈ príleÏitosÈ,<br />

ktorú mu sloboda ponúka<br />

detí. Dnes uÏ môÏeme povedaÈ, Ïe v tomto ‰kol<strong>sk</strong>om<br />

zariadení, ktoré sa integruje v‰etky stupne<br />

v˘chovy od ‰kôlky aÏ po maturitu, nájdu deti<br />

uplatnenie. Je to naozaj dôleÏit˘ faktor aj pri manaÏér<strong>sk</strong>om<br />

rozhodovaní sa o nov˘ch investíciách.<br />

T˘m nechcem povedaÈ, Ïe je to elitná ‰kola<br />

len pre nemecké deti, naopak, sme veºmi<br />

radi, Ïe ju v drvivej väã‰ine nav‰tevujú sloven<strong>sk</strong>é<br />

deti, ktoré sa tak˘mto spôsobom dokonale<br />

nauãia nemeck˘ jazyk. Dá sa povedaÈ, Ïe<br />

v tejto ‰kole vyrastá mladá generácia ºudí, ktorá<br />

bude v rozhodujúcej miere môcÈ nadviazaÈ na<br />

teraj‰ie úspechy nemecko-sloven<strong>sk</strong>ej hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

ãi politickej spolupráce, pretoÏe z nich,<br />

azda, vzídu noví, jazykovo kvalitne vybavení<br />

manaÏéri, alebo úspe‰ní politici.<br />

Pri rozhovoroch s veºvyslancami zvyãajne<br />

zaãíname otázkou o bilaterálnych vzÈahoch<br />

na‰ich krajín, preto neurobím v˘nimku ani<br />

teraz, a rád by som sa Excelencia op˘tal na<br />

va‰e hodnotenie na‰ej spolupráce a kooperácie,<br />

pretoÏe máte ten najlep‰í prehºad o hospodár<strong>sk</strong>ych<br />

a investiãn˘ch aktivitách nemeck˘ch<br />

subjektov u nás. Kde vidíte ÈaÏi<strong>sk</strong>o na-<br />

‰ej spolupráce Ako vidíte pozitívne, ale aj –<br />

moÏno – negatívne stránky<br />

Musím povedaÈ, Ïe máme za sebou mimoriadne<br />

úspe‰n˘ rok nemecko-sloven<strong>sk</strong>ej spolupráce.<br />

MoÏno, bez zveliãovania, ten najlep‰í vôbec<br />

v osemnásÈroãnej histórii na‰ich vzÈahov.<br />

E‰te nikdy predt˘m sa na Sloven<strong>sk</strong>u v takom<br />

krátkom ãasovom odstupe nevystriedali náv‰tevy<br />

najvy‰‰ích predstaviteºov Spolkovej republiky<br />

Nemecko, ak v minulom roku. Zaãalo to náv‰tevou<br />

nemeckej kancelárky, ktorá sa zúãastnila<br />

na stretnutí Vy‰ehrad<strong>sk</strong>ej <strong>sk</strong>upiny a bilaterálne<br />

rokovala aj s vtedaj‰ou sloven<strong>sk</strong>ou premiérkou,<br />

prv˘ raz vôbec nav‰tívil Sloven<strong>sk</strong>ú republiku<br />

nemeck˘ minister zahraniãn˘ch vecí a<br />

napokon Sloven<strong>sk</strong>o nav‰tívil aj spolkov˘ prezident.<br />

Táto náv‰teva sa u<strong>sk</strong>utoãnila koncom<br />

septembra a mala veºk˘ v˘znam, pretoÏe nielen<br />

potvrdila vynikajúcu úroveÀ na‰ich bilaterálnych<br />

vzÈahov, ale z ná‰ho pohºadu osvetlila o<br />

nieão viac jednu z kapitol na‰ich vzÈahov, ktorá<br />

akoby pomaly upadala do zabudnutia a tou<br />

je situácia karpat<strong>sk</strong>˘ch Nemcov na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Treba azda pripomenúÈ, Ïe karpat<strong>sk</strong>í Nemci<br />

pri‰li na toto územia pred 800 rokmi, aby svojim<br />

technick˘m umom prispeli k rozvoju tejto<br />

krajiny predov‰etk˘m rozvoju baníctva, remeselníctva,<br />

architektúry a in˘ch odvetví. Zanechali<br />

svoje stopy a aj keì sa ich poãet uÏ radikálne<br />

zníÏil – dnes sa ich k nemeckej men‰ine a nemeckému<br />

pôvodu priznáva iba niekoºko tisíc –<br />

chceli sme aj touto náv‰tevou pripomenúÈ v˘znam<br />

tejto kapitoly na‰ich spoloãn˘ch dejín.<br />

Musím e‰te medzi úspechmi tohto roka spomenúÈ,<br />

Ïe sa nám koneãne podarilo dotiahnuÈ<br />

právny status nemeckej ‰koly v Bratislave, ktorej<br />

ustanovenie trvalo päÈ rokov vo veºmi zdæhavom<br />

procese povoºovaní a pravidiel. Napokon<br />

sa to podarilo a touto cestou tieÏ ìakujem v‰etk˘m<br />

zainteresovan˘m, ktorí k tomuto v˘sledku<br />

prospeli. Nemecká ‰kola je totiÏ nielen vzdelávacou<br />

in‰titúciou v prvom rade, ale je dôleÏitá<br />

aj z pohºadu stabilizácie nemeck˘ch investícií<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u. PretoÏe, keì sa na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

majú objaviÈ manaÏéri z nemeck˘ch firiem, prvou<br />

otázkou b˘va umiestnenie ‰kolopovinn˘ch<br />

VráÈme sa v‰ak trochu nazad k otázke hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

spolupráce. Ako vidíte na‰u bilaterálnu<br />

bilanciu Nemecko je bezpochyby<br />

najdôleÏitej‰ím hospodár<strong>sk</strong>ym partnerom<br />

pre sloven<strong>sk</strong>˘ priemysel a naopak to platí<br />

azda podobne.<br />

Najlep‰ím indikátorom, ãi dôkazom úzkeho<br />

prepojenia a spolupráce medzi sloven<strong>sk</strong>ou a nemeckou<br />

ekonomikou je spôsob, ak˘m sme sa vyrovnali<br />

s hospodár<strong>sk</strong>ou krízou nedávnych mesiacov.<br />

Bolo to v<strong>sk</strong>utku takmer raketové tempo.<br />

Hospodár<strong>sk</strong>y rast na úrovni 4 % na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

a 3 % v Nemecku, to sa len tak ºahko a v‰ade v<br />

Európe nevidí. Aj to je odrazom úzkeho prepojenia<br />

na‰ich ekonomík. Na Sloven<strong>sk</strong>u pôsobí<br />

viac ako 400 nemeck˘ch firiem a tie zamestnávajú<br />

viac ako 90 tisíc sloven<strong>sk</strong>˘ch zamestnancov.<br />

Je to dôleÏit˘ hospodár<strong>sk</strong>y ukazovateº, ktorému<br />

sa veºmi te‰íme. Je známe, Ïe najväã‰ou<br />

firmou je Volkswagen, ktor˘ svoju produkciu<br />

zv˘‰il o nov˘ model malého auta, ktor˘ vyrába<br />

v Bratislave. Ale to je len jeden príklad za v‰etky.<br />

Problémom, ktor˘ musíme rie‰iÈ nielen na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u, ale aj v Nemecku sa zaãína stávaÈ nedostatok<br />

kvalifikovanej pracovnej sily. Máme<br />

koncepciu, ktorú vypracovala Nemecko-sloven<strong>sk</strong>á<br />

obchodná komora, a ktorú chceme po<br />

vzore nemeckého priemyslu aplikovaÈ aj v spolupráci<br />

s veºk˘mi zamestnávateºmi u vás. UÏ<br />

pred dvoma rokmi sme ju predstavili na ministerstve<br />

práce, sociálnych vecí a rodiny a chceme<br />

ju znovu oprá‰iÈ a presadiÈ do praxe. Ak totiÏ<br />

bude ubúdaÈ a ch˘baÈ kvalifikovaná pracovná<br />

sila, môÏe to pre nemecké firmy znamenaÈ<br />

8

S L O V E N S K O - N E M E C K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

existenãnú otázku a otázku pôsobenia v regióne.<br />

Keì ch˘bajú odborní pracovníci, nedá sa vyrábaÈ.<br />

V Nemecku musíme rie‰iÈ problém ch˘bajúcich<br />

100-tisíc inÏinierov. Treba túto situáciu<br />

braÈ veºmi váÏne a tu musí zasiahnuÈ aj politika,<br />

aby na‰la adekvátne rie‰enie.<br />

Je táto koncepcia viazaná na urãité hospodár<strong>sk</strong>e<br />

odvetvie, alebo je platná v‰eobecne<br />

Nie, nie je to ‰pecifická odvetvová koncepcia,<br />

ale platí pre v‰etky oblasti produkcie. Ide o vytvorenie<br />

ist˘ch odborn˘ch vzdelávacích akadémií,<br />

ktoré budú zastre‰ovaÈ rôzne odvetvia: elektrotechniku,<br />

strojárenstvo, chémiu a iné.<br />

So vzdelávaním, koncepciami, ‰kolami úzko<br />

súvisí aj téma, ktorej sa neúnavne venujete<br />

od svojho nástupu. Ide o vyuãovanie cudzích<br />

jazykov a rozhodnutie sloven<strong>sk</strong>ej vlády presadiÈ<br />

angliãtinu ako prv˘ povinn˘ jazyk na<br />

základn˘ch ‰kolách. Aké máte k tejto uÏ<br />

platnej zmene v˘hrady<br />

Áno, je to téma, ktorá súvisí s t˘m, ão som<br />

uÏ spomínal. V‰etko moje snaÏenie smerovalo<br />

k tomu, aby sme zachovali postavenie nemeckého<br />

jazyka nielen v ‰kol<strong>sk</strong>om systéme, ale na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u vôbec. Musím znovu zopakovaÈ, Ïe<br />

to nie je „útok na angliãtinu“, naopak – nemáme<br />

vôbec niã proti vyuãovaniu tohto jazyka. Ale<br />

ide nám moÏnosÈ zachovania v˘beru. Angliãtina<br />

je dnes uÏ samozrejmosÈou, uãia sa ju malé<br />

deti v ‰kôlkach a príleÏitostí na zdokonalenie sa<br />

im po<strong>sk</strong>ytujú aj internetové médiá, poãúvanie<br />

hudby v rádiách, ãi iné moÏnosti. Ale popri angliãtine<br />

je predov‰etk˘m v stredoeuróp<strong>sk</strong>om<br />

priestore nemeck˘ jazyk, pri v‰etkej <strong>sk</strong>romnosti,<br />

najdôleÏitej‰í. A na dôleÏitosti zí<strong>sk</strong>ava aj<br />

vìaka hospodár<strong>sk</strong>emu prepojeniu na‰ich krajín,<br />

veì nemecké firmy hºadajú predov‰etk˘m tak˘ch<br />

spolupracovníkov, ktorí ovládajú nemãinu.<br />

Samozrejme, Ïe veºké koncerny a podniky<br />

komunikujú so svojimi centrálami po anglicky,<br />

ale na Sloven<strong>sk</strong>u pôsobia stovky stredn˘ch nemeck˘ch<br />

podnikov, kde komunikaãn˘m jazykom<br />

je bezpochyby nemãina.<br />

Zaregistrovali sme v tejto súvislosti aj iniciatívy<br />

Spoloãnosti uãiteºov nemeckého jazyka<br />

a germanistov Sloven<strong>sk</strong>a, ktorá sa snaÏila aj<br />

v spolupráci s Goetheho in‰titútom vyvíjaÈ<br />

iniciatívu na zmiernenie dopadov nového<br />

‰kol<strong>sk</strong>ého zákona vo vyuãovaní cudzích jazykov.<br />

Ako ju vnímate Myslíte, Ïe sa dá zákon,<br />

alebo jeho úãinnosÈ e‰te modifikovaÈ<br />

Samozrejme, Ïe sa nemôÏeme mie‰aÈ do zákonodarstva,<br />

to je prirodzené, ale môÏeme podporovaÈ<br />

aktivity obãian<strong>sk</strong>ych a profesijn˘ch<br />

zdruÏení. MôÏeme pozorovaÈ, ako tento zákon<br />

zmení postavenie nemeckého jazyka na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

a máme prvé indície na to, Ïe sa situácia<br />

nevyvíja pozitívne. Na mnoh˘ch ‰kolách<br />

zredukovali vyuãovanie nemãiny. Predt˘m bol<br />

beÏn˘ model v˘uãby cudzích jazykov, keì na<br />

‰kole bolo 5 hodín angliãtiny a 4 hodiny nemãiny<br />

do t˘ÏdÀa. Dnes sa situácia obracia v neprospech<br />

nemeckého jazyka a 2 hodiny sa uberú<br />

v prospech angliãtiny a pomer vyuãovania sa<br />

obráti na 7 ku 2 v neprospech nemãiny. A uznáte,<br />

Ïe pri dvojhodinovke vyuãovania cudzieho<br />

jazyka do t˘ÏdÀa sa Ïiadnu cudziu reã nenauãíte.<br />

To nie je moÏné. Ale v plnej nahote sa tento<br />

problém prejaví v dlhodobom horizonte, pretoÏe<br />

Ïiaci stratia záujem o vyuãovanie nemeckého<br />

jazyka a aj motiváciu sa ho uãiÈ a prejaví<br />

sa to v in˘ch súvislostiach – ãi uÏ napríklad v<br />

turistickom ruchu, v hospodár<strong>sk</strong>ej sfére a koniec<br />

koncov aj vo vzdelávaní. Pokú‰ame sa preto<br />

udrÏaÈ tak˘ stav, aby sme nemeck˘ jazyk zo ‰kôl<br />

nestratili. âomu ale vôbec nerozumieme, to je<br />

ochudobnenie detí – alebo ak chcete rodiãov –<br />

o moÏnosÈ zvoliÈ si tak˘ cudzí jazyk ako prv˘,<br />

ktor˘ povaÏujú pre seba za v˘hodn˘. PretoÏe ak<br />

porovnáme poãet maturantov v cudzích jazykoch,<br />

tak z angliãtiny maturovalo vlani 35-tisíc<br />

Ïiakov a z nemãiny 15-tisíc a aÏ ìaleko za nimi<br />

sú ostatné cudzie jazyky. Aj z toho je jasné, Ïe<br />

nemãina mala doteraz v˘znamné postavenie v<br />

sloven<strong>sk</strong>om ‰kol<strong>sk</strong>om systéme, obávame sa<br />

v‰ak, Ïe ho práve preferovaním angliãtiny – ktorá<br />

je silná sama o sebe – postupne stratí.<br />

Táto otázka dozaista ovplyvÀuje nielen tzv.<br />

veºkú politiku ãi hospodárstvo, ale aj Ïivot<br />

tzv. jednoduch˘ch ºudí. Dá sa to pozorovaÈ<br />

predov‰etk˘m na kultúrnej spolupráci na‰ich<br />

národov. Ako hodnotíte túto oblasÈ<br />

Existuje tu istá deºba práce. V na‰om ‰táte sú<br />

za kultúrne aktivity zodpovedné jednotlivé poboãky<br />

Goetheho in‰titútu, ktor˘ má vo svojej<br />

ãinnosti aktivity zamerané predov‰etk˘m na<br />

vzdelávanie a kultúru. Existuje u nás aj DAAD<br />

– Nemecká akademická v˘menná sluÏba, ktorá<br />

deleguje lektorov nemeckého jazyka na univerzity<br />

a vysoké ‰koly a sprostredkúva pobyty<br />

pre talentovan˘ch zahraniãn˘ch ‰tudentov v<br />

SRN. Okrem toho organizujeme aj tzv. Diplom<br />

z nemeckého jazyka, ão sú jazykové <strong>sk</strong>ú‰ky,<br />

ktor˘ch urãit˘ stupeÀ zaruãuje absolventovi akceptáciu<br />

znalosti nemeckého jazyka pre ‰túdium<br />

a zamestnanie u nás. Na Sloven<strong>sk</strong>u pôsobí<br />

momentálne 30 uãiteºov z Nemecka, ktor˘ch<br />

delegujeme a financujeme z ná‰ho, nemeckého<br />

rozpoãtu – ão je takisto nemalá investícia<br />

do rozvoja vzájomn˘ch vzÈahov. Ak to spoãítam,<br />

tak celkovo investujeme do jazykov˘ch a vzdelávacích<br />

aktivít na Sloven<strong>sk</strong>u 2,5 milióna eur.<br />

Aj to je jedn˘m z argumentov, ktoré som pouÏil<br />

v di<strong>sk</strong>usii s predstaviteºmi sloven<strong>sk</strong>ej vlády a<br />

ministerstva ‰kolstva. Nehovoriac o tom, Ïe na<br />

tomto území sa po nemecky hovorilo uÏ pred<br />

800 rokmi, kedy o angliãtine nikto e‰te nechyroval.<br />

Nielen na Sloven<strong>sk</strong>u, ale aj v Nemecku rezonujú<br />

otázky, ktoré úzko súvisia s pamäÈou národa<br />

a s udalosÈami, ktoré v roku 1989 umoÏnili<br />

slobodné nad˘chnutie sa ºuìom v b˘val˘ch<br />

komunistick˘ch ‰tátoch. Viem, Ïe máte<br />

osobnú, intenzívnu <strong>sk</strong>úsenosÈ z tohto obdobia<br />

a preto by ma zaujímalo, ako dostaÈ do<br />

povedomia mladej generácie, ktorá tieto udalosti<br />

vníma len a len sprostredkovane, dôle-<br />

ÏitosÈ hodnôt, o ktoré i‰lo vtedy, a o ktoré<br />

musí ísÈ aj dnes. Akosi akoby príli‰ samozrejme<br />

vnímajú slobodu a demokraciu.<br />

„ZaslúÏi len ten slobodu si s Ïitím, kto denne<br />

o Àu bojuje,“ ak sa nem˘lim, to je citát z Goetheho<br />

Fausta. A to vysvetºuje v‰etko. Naozaj<br />

musíme o slobodu usilovaÈ kaÏd˘ deÀ, inak ju<br />

ºahko stratíme. Îelezná opona naozaj siahala od<br />

Baltického mora aÏ k âiernemu moru a dnes si<br />

mnohí ani v Nemecku nevedia predstaviÈ, Ïe obãania<br />

NDR nemohli cestovaÈ v podstate nikam.<br />

A t˘m, Ïe sa cel˘ systém zrútil ako domãek z karát,<br />

uvoºnila sa nielen cesta k zjednoteniu Nemecka,<br />

ale k zjednoteniu celej Európy. A mladí<br />

ºudia sa o tom ãasto dozvedajú len z rozprávania<br />

svojich rodiãov. Za dôleÏité povaÏujem<br />

predov‰etk˘m to, aby sme spoznali hodnotu a<br />

cenu slobodu. Îe to je hodnota, ktorá nám umoÏ-<br />

Àuje rozhodovaÈ o svojom osude slobodne, Ïe<br />

nám nikto nestavia nijaké umelé prekáÏky. Îe<br />

im nikto neprikazuje, ão majú ‰tudovaÈ a ão<br />

nesmú ‰tudovaÈ, kam môÏu a kam nemôÏu ísÈ.<br />

Dnes si to naozaj nevedia predstaviÈ, ako dokonale<br />

bola chránená hranica medzi tzv. V˘chodom<br />

a Západom, a to dokonca medzi dvoma socialistick˘mi<br />

‰tátmi. âo ma to stálo námahy, k˘m<br />

som mohol ako veºvyslanec v Budape‰ti prekroãiÈ<br />

hranicu z vtedaj‰ieho âe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>a do<br />

Maìar<strong>sk</strong>a. Sloboda a mier v Európe, ktor˘ trvá<br />

uÏ 66 rokov – to sú hodnoty, ktoré treba neustále<br />

pripomínaÈ, a za ktoré sa oplatí stále bojovaÈ.<br />

Mlad˘m treba pripomínaÈ, Ïe majú spoluzodpovednosÈ<br />

za to, ãi tieto hodnoty pretrvajú<br />

aj v ãase, keì uÏ budú vychovávaÈ vlastné deti.<br />

KaÏd˘ má ‰ancu, preÏiÈ svoj Ïivot naplno, zodpovedne<br />

vyuÏiÈ príleÏitosÈ, ktorú mu sloboda ponúka.<br />

Ak zí<strong>sk</strong>am dobré vzdelanie, dokáÏem sa<br />

dobre uplatniÈ. Doma alebo aj v zahraniãí. A tam<br />

sa kruh na‰ich tém uzatvára. Nenaplnili sa ani<br />

obavy, ktoré zaznievali z médií, Ïe po 1. máji<br />

2011 sa pohnú davy Slovákov a zaplavia pracovn˘<br />

trh v Nemecku ãi Rakú<strong>sk</strong>u. Je to úplne prirodzené,<br />

Ïe aj ºudia od nás chodia za prácou do<br />

krajín, kde nájdu lep‰ie uplatnenie.<br />

9

S L O V E N S K Á<br />

E N E R G E T I K A<br />

Parn˘ stroj otvoril pred viac ako tristo rokmi dvere priemyselnej revolúcii. Ale aÏ vynález automobilu,<br />

v˘roby elektriny, Ïiarovky a telegrafu koncom 19. storoãia zmenili svet na nepoznanie. Po revoluãnej<br />

zmene v telekomunikáciách – prechodom od pevnej linky k bezdrôtovej sieti – prichádza na<br />

rad aj automobil. Storoãie dominancie vznetového motora a fosílnych palív dnes ustupuje.<br />

Uvoºnené pozície obsadzuje vodíkov˘, hybridn˘ a ãisto elektrick˘ pohon.<br />

Elektromobilita na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Konrad Kreuzer, predseda predstavenstva<br />

ZSE a E.ON Sloven<strong>sk</strong>o, a. s.<br />

Elektromotor pritom nie je novinkou – pouÏíval<br />

sa uÏ koncom 19. storoãia. Ne‰ikovn˘m<br />

je stále len spôsob <strong>sk</strong>ladovania „paliva“<br />

– elektrickej energie. Na rovnakú vzdialenosÈ<br />

dojazdu bez dotankovania potrebuje auto<br />

s dieselov˘m motorom len 50-litrovú nádrÏ,<br />

ale zásobník elektrickej energie (ºudovo „batéria“)<br />

v elektromobile by potreboval váÏiÈ aÏ<br />

2,5 tony. Preto sa v 20. storoãí presadili vznetové<br />

motory nad elektrick˘mi.<br />

Prvé rozsiahlej‰ie pokusy s ãisto elektrick˘m<br />

pohonom <strong>sk</strong>onãili v 90. rokoch 20. storoãia<br />

fia<strong>sk</strong>om. Ani úvod 21. storoãia nebol závratne<br />

dynamick˘ – v roku 2011 predstavili<br />

svetové automobilky len 14 nov˘ch typov<br />

elektromobilov a ich celosvetov˘ predaj dosiahol<br />

pribliÏne 43 000 kusov. To je poãet, ktor˘<br />

netvorí ani len desatinu roãnej produkcie<br />

áut v sloven<strong>sk</strong>˘ch závodoch VW, PSA-Citroën<br />

a Kia.<br />

Európa, ktorá sa na celkovom objeme predaja<br />

r. 2011 podieºa zhruba ‰tvrtinou, má tak<br />

k cieºu 5 miliónov kusov do roku 2020 (predpoklad<br />

Európ<strong>sk</strong>ej komisie) e‰te naozaj dlhú<br />

cestu. V oblasti infra‰truktúry sa v rokoch<br />

2010 aÏ 2011 otvorilo vo svete okolo 7 000<br />

nabíjacích staníc, ão je v porovnaní s poãtom<br />

t˘ch benzínov˘ch stále zanedbateºné mnoÏstvo.<br />

Tempo rozvoja i v tejto oblasti preto podmieÀuje<br />

ãi uÏ geniálny vynález (zásobník<br />

elektrickej energie), systém dotácií a in˘ch foriem<br />

podpory alebo cena fosílnych palív a<br />

schopnosÈ automobiliek spustiÈ <strong>sk</strong>utoãnú sériovú<br />

v˘robu elektromobilov. Spolu s postupujúcou<br />

urbanizáciou vo svete tieto faktory<br />

vytvárajú priaznivé podmienky na dynamick˘<br />

v˘voj v tomto smere.<br />

V¯HODY A NEV¯HODY<br />

ELEKTROMOBILITY<br />

Elektromobilita je uÏ teraz ideálnym konceptom<br />

na dopravu v husto ob˘van˘ch aglomeráciách.<br />

AÏ 80 % jázd obyvateºa EÚ nepresiahne<br />

denne vzdialenosÈ 70 km, ão úplne<br />

staãí pre kapacitu dojazdu elektromobilu. Takáto<br />

jazda produkuje nulové priame emisie v<br />

mieste prevádzky a hluãnosÈ je limitovaná<br />

na zvuk pneumatík na ceste. VyuÏívanie elektrickej<br />

energie premiestÀuje produkciu emisií<br />

mimo sídiel, priãom takto zí<strong>sk</strong>ané „palivo“<br />

zniÏuje prevádzkové náklady auta na ‰tvrtinu<br />

v porovnaní s klasick˘m motorom. Asynchrónny<br />

elektromotor navy‰e vyÏaduje len<br />

minimálnu údrÏbu. Pri vy‰‰om poãte elektromobilov<br />

by ich zásobníky elektrickej energie<br />

mohli tvoriÈ aj v˘znamn˘ prvok regulácie<br />

stability elektrickej siete.<br />

PrekáÏky r˘chlej‰ieho rozvoja sú v‰ak e‰te<br />

stále vysoké. Najvy‰‰ou je cena elektromobilu,<br />

ktorá takmer trikrát presahuje cenu porovnateºného<br />

auta na klasick˘ pohon (viac ako<br />

26 000 eur za vozidlo niωej strednej triedy).<br />

Sekunduje jej dojazd, ktor˘ pri vyuÏití súãasn˘ch<br />

zásobníkov (batérií) je na úrovni maximálne<br />

130 aÏ 150 km. Chladné poãasie doká-<br />

Ïe dojazdovú vzdialenosÈ zníÏiÈ i na polovicu.<br />

Taká je priama <strong>sk</strong>úsenosÈ z jazdy v zimn˘ch<br />

mesiacoch – s pusten˘m kúrením klesá<br />

na cca 70 km. Spôsob nabíjania a potrebn˘ ãas<br />

k úkonu má tieÏ niekoºko nedostatkov. Nabíjanie<br />

klasickou domácou zásuvkou trvá do 7<br />

hodín (z 0 na 100% kapacity batérie). Jednosmerné<br />

nabíjanie s v˘konom 50 kW v‰ak potrebn˘<br />

ãas <strong>sk</strong>racuje iba na 20 minút. Domáce<br />

nabíjanie sa preto bude vyuÏívaÈ primárne<br />

cez noc alebo na firemn˘ch parkovi<strong>sk</strong>ách,<br />

k˘m r˘chlonabíjanie sa uplatní <strong>sk</strong>ôr na ãerpacích<br />

staniciach, odpoãívadlách pri cestách ãi<br />

in˘ch vytipovan˘ch miestach na akútne dobitie<br />

v prípade potreby.<br />

V budúcnosti oãakávame kombináciu viacer˘ch<br />

foriem nabíjania, kde by sa komfort<br />

mal ão najviac priblíÏiÈ tomu, na ak˘ sme<br />

zvyknutí pri klasickom tankovaní. Argument<br />

o nedostupnosti nabíjacej infra‰truktúry je<br />

síce pravdiv˘, ale stavaÈ nabíjacie stanice pre<br />

neexistujúce autá by bolo ako stavaÈ bazény<br />

pre neplavcov. Ani mobilné telefóny nemali<br />

okamÏité celonárodné pokrytie sieÈou vysielaãov<br />

signálu – ich stavba trvala niekoºko rokov.<br />

SITUÁCIA NA SLOVENSKU<br />

Prvé elektromobily sa predstavili e‰te v<br />

90. rokoch 20. storoãia, ale koncepãnej‰í prístup<br />

pri‰iel aÏ so svetov˘m trendom zvy‰ovania<br />

cien palív a ekologick˘ch tlakov. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

je dnes na cestách len asi 20 elektromobilov,<br />

ktoré zakúpili prevaÏne energetické<br />

spoloãnosti na testovanie prevádzky. V krajine<br />

zatiaº ch˘ba trh, nad‰enie pre vec i koncepcia<br />

rozvoja elektromobility v rámci národnej<br />

dopravnej infra‰truktúry.<br />

Ministerstvo hospodárstva pod vedením<br />

ministra Juraja Mi‰kova sa v r. 2011 ujalo úlohy<br />

národného koordinátora a „patróna“ rozvoja<br />

elektromobility. Minister podºa vzoru<br />

Nemecka vyzval na januárovej konferencii<br />

10

S L O V E N S K Á<br />

E N E R G E T I K A<br />

MH SR v tomto roku na vytvorenie spoloãnej<br />

národnej platformy pre elektromobilitu.<br />

Fórum, ktoré by tvorili vládne a mimovládne<br />

in‰titúcie spolu s automobilkami a energetick˘mi<br />

spoloãnosÈami (správcami distribuãnej<br />

siete), by vypracovalo celkov˘ koncept<br />

moÏného rozvoja alebo minimálne odporúãania<br />

krokov potrebn˘ch na jeho ‰tandardizáciu.<br />

Sloven<strong>sk</strong>o má v tomto smere unikátnu pozíciu.<br />

Na na‰om území pôsobia tri automobilky<br />

s vlastn˘mi subdodávateºmi a technické<br />

smery z oblasti dopravy a automobilizmu<br />

majú na univerzitách bohatú tradíciu.<br />

Na vytvorenie platformy je napriek istému<br />

<strong>sk</strong>lzu e‰te stále ãas. Sloven<strong>sk</strong>o sa nachádza v<br />

‰tádiu ujasnenia si cieºov a zaradenia pre tento<br />

druh dopravy a identifikácie v‰etk˘ch potrebn˘ch<br />

úãastníkov di<strong>sk</strong>usie. Prepojenie na<br />

existujúce sektory hospodárstva a dopravy k<br />

vytvoreniu synergického efektu je tieÏ e‰te len<br />

na zaãiatku. Elektromobilita neexistuje samostatne<br />

– je to téma, ktorá vychádza z existujúcich<br />

priemyseln˘ch politík a vzájomne<br />

ich prepája.<br />

Lídrom praktick˘ch krokov sú zatiaº len tradiãné<br />

energetické spoloãnosti, od ktor˘ch sa<br />

oãakáva v˘znamn˘ príspevok do rozvoja infra‰truktúry<br />

v podobe nabíjacích staníc. Preto<br />

Západosloven<strong>sk</strong>á energetika (ZSE) a spoloãnosti<br />

SSE, VSE a SE/Enel sú dnes najväã-<br />

‰ími majiteºmi „autoparku“ na Sloven<strong>sk</strong>u,<br />

ktor˘ testuje moÏnosti elektrickej sústavy a<br />

vplyvu nabíjania vozidiel na jej stabilitu. Prípadová<br />

‰túdia pripravená zo strany IBM pre<br />

ZSE napríklad ukázala, Ïe do poãtu cca<br />

5 000 vozidiel by súãasná kapacita elektrickej<br />

siete západného Sloven<strong>sk</strong>a zvládla simultánne<br />

nabíjanie tohto poãtu bez zásadnej‰ieho<br />

vplyvu na investície do elektrickej siete.<br />

Nad 5 000 áut sa v‰ak uÏ vyÏaduje investovaÈ<br />

rádovo v miliónoch eur do posilnenia<br />

uzlov˘ch bodov sústavy. Nárast poãtu elektromobilov<br />

nemá radikálny dosah na samotnú<br />

spotrebu elektrickej energie, ale práve na<br />

jej distribúciu.<br />

Pred rokom mali veºké energetické spoloãnosti<br />

plány aj v stredoeuróp<strong>sk</strong>om regióne plány<br />

na in‰taláciu desiatok staníc na nabíjanie<br />

striedav˘m prúdom (normálne nabíjanie).<br />

Dnes svoje plány prehodnocujú a posúvajú<br />

viac do budúcnosti. Rok 2011 totiÏ <strong>sk</strong>lamal<br />

ako vlajkov˘ rok prudkého nárastu predaja<br />

elektromobilov vo svete. Namiesto Európy sa<br />

vedúcimi trhmi predaja stali Japon<strong>sk</strong>o a USA.<br />

Preto v Európe zatiaº nachádzame <strong>sk</strong>ôr individuálne<br />

úsilia a pilotné projekty, ktoré oboznamujú<br />

verejnosÈ a politikov s rôznymi aspektami<br />

tohto nového druhu autodopravy.<br />

PROJEKT VIBRATE<br />

Elektromobilita má v súãasnej podobe e‰te<br />

stále ìaleko k reálnemu biznisovému modelu.<br />

Západosloven<strong>sk</strong>á energetika preto privítala<br />

moÏnosÈ zapojiÈ sa do cezhraniãného projektu<br />

Európ<strong>sk</strong>ej komisie s názvom VIBRA-<br />

Te. V projekte testuje jednotlivé technologické<br />

komponenty, ich spoºahlivosÈ a akceptáciu<br />

zo strany verejnosti, teda zákazníkov.<br />

VIBRATe, ako napovedá názov, je pilotn˘<br />

projekt prepojenia Viedne a Bratislavy sieÈou<br />

nabíjacích staníc tak, aby doprava medzi t˘mto<br />

dvojmestím bola spoºahlivá a bezpeãná i<br />

pre elektromobily. Ide o svojho charakteru<br />

najväã‰í projekt v tejto oblasti na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Spolufinancovan˘ z Programu cezhraniãnej<br />

spolupráce Sloven<strong>sk</strong>o – Rakú<strong>sk</strong>o 2007 – 2013<br />

projekt spája päÈ energetick˘ch podnikov – na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u ZSE a mimovládne Energetické<br />

centrum Bratislava, plus rakú<strong>sk</strong>e podniky<br />

Verbund, Wien Energie a EVN. Projekt potrvá<br />

do decembra 2013 a je predpoklad, Ïe polo-<br />

Ïí základ pre ìal‰í rozvoj infra‰truktúry aj na<br />

v˘chod republiky, ãi k susedom v âe<strong>sk</strong>u a<br />

Maìar<strong>sk</strong>u.<br />

Primárnym cieºom je ukáÏka elektromobility<br />

ako súãasti beÏnej dopravy. V Bratislave<br />

jazdí od zaãiatku januára 2012 päÈ elektromobilov<br />

typu Citroen C-Zero, ktoré po<strong>sk</strong>ytlo financovanie<br />

projektu. Ich zmluvn˘mi uÏívateºmi<br />

sú Magistrát mesta Bratislava, Mest<strong>sk</strong>á<br />

ãasÈ PetrÏalka, Bratislav<strong>sk</strong>˘ samosprávny<br />

kraj, Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo<br />

pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja<br />

SR. KaÏdá in‰titúcia má nain‰talovanú vlastnú<br />

nabíjaciu stanicu vo svojich priestoroch a<br />

autá sú zaradené do ich vozového parku. Po<br />

dvoch mesiacoch vyuÏívania elektromobilov<br />

(január a február) spoloãne najazdili viac ako<br />

4 300 km ãisto elektrick˘ch kilometrov, ão je<br />

vzhºadom na chladné poãasie nad rámec oãakávania.<br />

Ak by sa tieto kilometre porovnali s<br />

klasick˘m autom v danej triede s emisiami<br />

120 g na km, tak prejdená vzdialenosÈ sa zaobi‰la<br />

bez 516 kg emisií CO 2 v Bratislave.<br />

Korektne v‰ak treba pripomenúÈ, Ïe v˘roba<br />

elektrickej energie na Sloven<strong>sk</strong>u produkuje<br />

CO 2 emisie, a teda celková „zelenosÈ“ elektromobility<br />

je priamo nadviazaná na energetick˘<br />

mix zdrojov v danej krajine.<br />

Druh˘m cieºom projektu je prepojenie<br />

miest ViedeÀ a Bratislava r˘chlonabíjacími<br />

stanicami tak, aby vodiãi v danom priestore<br />

neboli obmedzení dojazdom. Doplnia ich minimálne<br />

ìal‰ie dve stanice s normálnym nabíjaním<br />

na území Bratislavy. Táto infra‰truktúra<br />

bude dostupná do konca prvého polroku<br />

2012. V súãasnosti sa hºadá vhodnú lokalitu<br />

pre r˘chlonabíjaciu stanicu a proces obstaranie<br />

je uÏ v plnom prúde.<br />

Tretím cieºom je otestovanie viacer˘ch platobn˘ch<br />

moÏností za „tankovanú“ elektrickú<br />

energiu. Vodiãi na oboch strán hranice by tak<br />

nemali maÈ problém nabíjaÈ a zaplatiÈ. Po<br />

splnení vy‰‰ie uveden˘ch troch cieºov budeme<br />

maÈ ucelen˘ systém, ktor˘ nám po<strong>sk</strong>ytne<br />

dostatok dát pre zber a vyhodnocovanie údajov<br />

z nabíjacích staníc, jazdy elektromobilov<br />

a z rozdan˘ch dotazníkov na subjektívne pohºady<br />

vodiãov. Zaujímavé bude porovnanie<br />

‰t˘lu jazdenia, denne najazden˘ch kilometrov,<br />

spotrebovanej elektrickej energie a vyuÏívania<br />

nabíjacích staníc nielen medzi sloven<strong>sk</strong>˘mi<br />

uÏívateºmi, ale aj v porovnaní s<br />

vodiãmi v Rakú<strong>sk</strong>u. Tieto údaje budú slúÏiÈ<br />

pri ìal‰om rozhodovaní o smerovaní elektromobility.<br />

AKO ëALEJ<br />

V súãasnosti vo svete dochádza k tvorbe<br />

partnerstiev a aliancií medzi hlavn˘mi súãasn˘mi<br />

a budúcimi hráãmi na poli elektromobility.<br />

Jednotlivé krajiny definujú svoje<br />

stratégie a vízie, bez ktor˘ch domáce subjekty<br />

(súkromné, ale aj akademické) majú sÈaÏenú<br />

rozhodovaciu pozíciu. Aktéri, ktorí v tejto<br />

novej oblasti vidia svoju budúcnosÈ, testujú<br />

technológiu a reakcie verejnosti prostredníctvom<br />

pilotn˘ch projektov. Ruka trhu, akokoºvek<br />

v súãasnosti kritizovaná, musí stanoviÈ<br />

reálne ceny elektromobilov a ostatnej potrebnej<br />

infra‰truktúry. V tomto zhrnutí je zadefinované,<br />

ak˘m smerom by sa mali uberaÈ<br />

‰tátne orgány a reflektuje zároveÀ aktivity,<br />

ktoré uÏ v súãasnosti Západosloven<strong>sk</strong>á energetika<br />

vyvíja.<br />

Viac sa o projekte VIBRATe dozviete na<br />

www.emobility-vibrate.eu<br />

Peter ·EVCE,<br />

projektov˘ manaÏér, E.ON Sloven<strong>sk</strong>o<br />

11

A U T O M O B I L O V ¯ P R I E M Y S E L<br />

KeìÏe âína sa povaÏuje za svetovo najväã‰í trh na predaj a v˘voz automobilov a bude ním aÏ do roku<br />

2025 a zároveÀ sa oãakáva dopyt po elektromobiloch aj na rozvíjajúcich sa trhoch, hráãi na globálnych<br />

automobilov˘ch trhoch by mali maÈ jasnej‰iu predstavu o ìal‰om postupe v otázkach rozhodujúcich<br />

pre tento priemysel. Podºa 13. roãníka publikácie vydanej spoloãnosÈou KPMG International nazvanej<br />

Global Automotive Executive Survey sa zdá, Ïe jasnú predstavu e‰te nemajú.<br />

Svetoví hráãi na automobilovom trhu<br />

sú si do roku 2025 istí iba<br />

elektromobilmi a „mest<strong>sk</strong>˘mi“ autami<br />

veºa nov˘ch príleÏitostí, ale na druhej strane<br />

môÏu tieÏ oãakávaÈ silnú konkurenciu v rámci<br />

tradiãn˘ch a nov˘ch technológií na domácich<br />

trhoch z BRIC krajín (Brazília, Ru<strong>sk</strong>o,<br />

India, âína).“<br />

„V˘sledky v tomto roku, v porovnaní s v˘sledkami<br />

z predchádzajúcich rokov hovoria,<br />

Ïe odborníci v oblasti automobilového priemyslu<br />

nemajú stále úplne jasnú predstavu o<br />

tom, kam ich priemysel smeruje,“ hovorí<br />

Mathieu Meyer, KPMG Head of Automotive<br />

pre Európu a partner v nemeckej firme. „Jedna<br />

vec je istá – elektromobily sú najdôleÏitej-<br />

‰ím trendom v odvetví. Ako a kedy bude plne<br />

elektrick˘ pohon realitou, to záleÏí od mnoh˘ch<br />

zloÏit˘ch a navzájom prepojen˘ch faktorov.“<br />

K˘m priemysel pokraãuje v zvaÏovaní relatívnych<br />

v˘hod rôznych technológií elektrifikovaného<br />

paliva, je zrejmé, Ïe vlastníctvo<br />

ãasti e-komponentov (batérie a chémia, v˘konová<br />

elektronika, e-motory, ãlánky a balenia<br />

a iné) bude vyvolávaÈ silnú konkurenciu medzi<br />

v˘robcami originálych zariadení (OEM<br />

v˘robcami) a dodávateºmi. PäÈdesiat ‰tyri<br />

percent respondentov uviedlo, Ïe do roku<br />

2025 dodávatelia elektrick˘ch komponentov<br />

zí<strong>sk</strong>ajú na dôleÏitosti a ‰tyridsaÈ percent respondentov<br />

predpokladá, Ïe OEM v˘robcovia<br />

budú okrem tradiãn˘ch pohonn˘ch technológií<br />

zvy‰ovaÈ svoj vplyv aj v tejto oblasti.<br />

Elektromobily sa zrejme roz‰íria z Ázie. Ale<br />

aká technológia sa pouÏije<br />

Respondenti v Ázii, âíne a Japon<strong>sk</strong>u predpovedajú<br />

do roku 2025 vy‰‰iu penetráciu<br />

plne elektrick˘ch automobilov ako celosvetov˘<br />

priemer. Viac ako 50 % respondentov z<br />

âíny oãakáva, Ïe 11 aÏ 25 % (t. j. 4 aÏ 9 miliónov<br />

vozidiel) registrácií budú predstavovaÈ<br />

e-autá, zatiaº ão 46% respondentov z Japon<strong>sk</strong>a<br />

predpovedá, Ïe registrácia e-aut prekroãí<br />

hranicu 25 %. Na rozdiel od toho 50 % respondentov<br />

v USA verí, Ïe registrácia e-áut<br />

bude predstavovaÈ do roku 2025 len 6 aÏ<br />

10 %.<br />

V˘sledky prie<strong>sk</strong>umu zaujímavo ukazujú, Ïe<br />

ázij<strong>sk</strong>í a europ<strong>sk</strong>i OEM v˘robcovia s najväã‰ou<br />

pravdepodobnosÈou zí<strong>sk</strong>ajú poãas nasledujúcich<br />

piatich rokov obrov<strong>sk</strong>˘ podiel na<br />

trhu a oãakáva sa, Ïe sedem z desiatich najr˘chlej‰ie<br />

narastajúcich v˘robcov áut bude z<br />

Ázie. Navy‰e, väã‰ina op˘tan˘ch verí, Ïe<br />

âína bude viesÈ v predaji a v˘voze vozidiel<br />

do roku 2017, na druhom mieste bude USA<br />

a o tretie miesto sa bude deliÈ Brazília a India.<br />

„Nበprie<strong>sk</strong>um tieÏ ukázal, Ïe 75% respondentov<br />

verí, Ïe vyspelé a rozvíjajúce sa<br />

trhy sa navzájom pribliÏujú, ão bude znamenaÈ,<br />

Ïe moÏnosti a v˘zvy pre oba druhy trhov<br />

budú rovnaké,“ hovorí Chang Soo Lee,<br />

KPMG Head of Automotive pre Áziu.<br />

„To má veºk˘ dopad na OEM v˘robcov z<br />

vyspel˘ch trhov – na jednej strane budú maÈ<br />

Urbanistická mobilita a connected car<br />

(auto komunikujúce pomocou internetu,<br />

alebo mobilnej siete)<br />

ëal‰ou ãasÈou, ktorú sa v˘robcovia snaÏia<br />

kontrolovaÈ, sú okrem palivov˘ch technológií<br />

aj urbanistické mobility sluÏby, connected<br />

car technologie, nové spojenectvá a partnerstvá<br />

na preniknutie do inovácií a unikátnych<br />

schopností. Urbanistická mobilita sa<br />

r˘chlo rozvíja najmä v USA a Japon<strong>sk</strong>u, kde<br />

si viac ako 60 % op˘tan˘ch myslí, Ïe urbanistické<br />

plánovanie bude maÈ vplyv na kon-<br />

‰trukciu vozidiel a ich pouÏitie. V Nemecku<br />

si to prekvapujúco myslí len 38 %.<br />

·túdia ukazuje, Ïe potenciálna základÀa<br />

mest<strong>sk</strong>˘ch zákazníkov pre BRIC trhy a trhy<br />

Severná Amerika, Západná Európa a Japon<strong>sk</strong>o<br />

sa bude pohybovaÈ medzi 5 – 16% ão je<br />

asi 110 – 230 miliónov zákazníkov v nasledujúcich<br />

15 rokoch. Oãakáva sa, Ïe Brazília<br />

bude hlavn˘m trhom pre dopravné sluÏby; priãom<br />

42 % respondentov predpovedá, Ïe viac<br />

ako 25 % mest<strong>sk</strong>ého obyvateºstva krajiny<br />

bude vyuÏívaÈ tieto sluÏby do roku 2026. Celkovo<br />

má najväã‰í potenciál staÈ sa hlavn˘m<br />

lídrom na trhu dopravn˘ch sluÏieb âína, kde<br />

sa oãakáva 90 miliónov potenciálnych zákazníkov.<br />

KeìÏe u mlad˘ch mest<strong>sk</strong>˘ch vodiãov rastie<br />

záujem o zdieºanie automobilov a nie o ich<br />

vlastníctvo, OEM v˘robcovia tak majú moÏnosÈ<br />

dominovaÈ na tomto trhu. Respondenti z<br />

celého sveta majú ale rozliãné názory na to,<br />

kto by mohol kontrolovaÈ tento narastajúci trh<br />

mobility sluÏieb. Takmer 30% z nich verí, Ïe<br />

spoloãné partnerstvá medzi OEM v˘robcami<br />

a mobility inovátormi v tomto sektore by<br />

predstavovali úspe‰nú cestu.<br />

Plne integrované conneted vozidlo sa uÏ<br />

dlho oãakáva, hovorí 60 % op˘tan˘ch. Zatiaº<br />

ão je trh kontrolovan˘ tradiãn˘mi OEM v˘robcami,<br />

veºmi lukratívny trh pre in-car connectivity<br />

(pripojiteºnosÈ vnútri auta) sa zdá byÈ<br />

stále otvoren˘. Takmer 30 % respondentov<br />

predpokladá, Ïe OEM v˘robcovia budú do<br />

roku 2025 ovládaÈ príjmov˘ reÈazec, nasledovaní<br />

budú IT a komunikaãn˘mi spoloãnos-<br />

Èami.<br />

12

T E L E K O M U N I K A â N ¯ U R A D S R<br />

Telekomunikaãné vízie<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u sme veºmi r˘chlo prijali celosvetov˘ trend a tak sa niet ão ãudovaÈ, Ïe v prevádzke je viac<br />

ako dvojnásobok mobiln˘ch telefónov na reálny poãet obyvateºstva. Rôznorodé vyzváÀanie nás sprevádza<br />

na kaÏdom mieste, na kaÏdom kroku. Národn˘m regulátorom tohto trhu je Telekomunikaãn˘ úrad SR,<br />

do ktorého kompetencie spadajú aj ìal‰ie segmenty viaÏuce sa k ná‰mu kaÏdodennému Ïivotu.<br />

V rozhovore s predsedom TÚ SR Ladislavom MIKU·OM sa o nich rozprávala Marta Toma‰oviãová.<br />

Koncom leta boli zo zdrojov TU SR zverejnené<br />

informácie, Ïe bude vyhlásená súÈaÏ<br />

na vyuÏívanie frekvencií v pásmach 800<br />

(tzv. digitálna dividenda) a 2 600 MHz.<br />

Frekvencie sú ideálne na vybudovanie mobiln˘ch<br />

sietí ‰tvrtej generácie, prvá najmä<br />

pre vidiecke a druhá pre husto osídlené oblasti.<br />

Telekomunikaãn˘ úrad pracuje na<br />

tom, aby operátori mohli ponúknuÈ svoje<br />

sluÏby pre verejnosÈ pri vyuÏívaní frekvencií<br />

v oboch pásmach uÏ od roku 2012.<br />

V akom ‰tádiu rozpracovania je táto agenda<br />

dnes<br />

TÚ SR v spolupráci s Ministerstvom dopravy,<br />

v˘stavby a regionálneho rozvoja pripravil<br />

návrh novely zákona, aby zákon o elektronick˘ch<br />

komunikáciách umoÏÀoval prideºovaÈ<br />

frekvencie v elektronickej aukcii.<br />

V prípade realizácie elektronickej aukcie<br />

by náklady spojené s jej realizáciou neboli<br />

spojené s nav˘‰ením rozpoãtu TÚ SR, ale<br />

boli by hradené z v˘nosu z elektronickej aukcie,<br />

ão je postup, ktor˘ sa ‰tandardne vyuÏíva<br />

v krajinách Európ<strong>sk</strong>ej únie.<br />

Frekvencie v pásme 800 MHz má TÚ SR<br />

uÏ k dispozícii a frekvencie v pásme 2 600<br />

MHz musia/majú súãasní uÏívatelia uvoºniÈ do<br />

konca roku 2011. Kritériá v˘berového konania<br />

budú predmetom verejnej di<strong>sk</strong>usie a po jej<br />

vyhodnotení TÚ SR rozhodne o kritériách<br />

v˘beru. V˘berové konanie prebehne v prvom<br />

‰tvrÈroku budúceho roka. Pre masmédiá sme<br />

sa uÏ niekoºkokrát vyjadrili, Ïe TÚ SR preferuje<br />

vyhlásenie v˘berového konania na pridelenie<br />

frekvencii v pásmach 800 (tzv. digitálna<br />

dividenda) a 2 600 MHz formou elektronickej<br />

aukcie. Strategick˘m zámerom TÚ SR<br />

je vhodn˘m nastavením podmienok v˘berového<br />

konania prioritne dosiahnuÈ pokrytie ‰irokopásmov˘m<br />

prístupom k internetu na<br />

miestach, kde pokrytie v súãasnosti e‰te nie<br />

je (tzv. biele miesta). TÚ SR zároveÀ uvaÏuje,<br />

Ïe zákonn˘m spôsobom pridelí úãastníkovi<br />

aukcie, ktor˘ v Sloven<strong>sk</strong>ej republike e‰te<br />

nemá frekvencie v pásmach 900 a 1 800<br />

MHz, aj frekvencie v t˘chto pásmach, ãím<br />

plánuje posilniÈ súÈaÏ na trhu a vytvoriÈ tak<br />

lep‰ie podmienky pre koncového zákazníka.<br />

TÚ SR 28. októbra 2011 podpísal dôleÏitú<br />

medzinárodnú zmluvu s Ukrajinou (s ukrajin<strong>sk</strong>ou<br />

administráciou) o vyuÏívaní spomínaného<br />

pásma. ·pecialisti TÚ SR vykonali<br />

kus kvalitnej, nielen technickej, ale aj diplomatickej<br />

práce. Podpis tejto zmluvy je veºmi<br />

dôleÏit˘ nielen pre Sloven<strong>sk</strong>o. Ukrajina nie je<br />

ãlenom EÚ, ani NATO, a jej pôvodne odmietav˘<br />

prístup by negatívne ovplyvnil budúce<br />

vyuÏívanie digitálnej dividendy. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

by tak nebolo moÏné vyuÏívaÈ tieto frekvencie<br />

na v˘chodnej ãasti Sloven<strong>sk</strong>a. TÚ SR<br />

napokon vyrokoval v˘hodnej‰ie podmienky,<br />

ako tie, ktoré si dohodlo susedné Maìar<strong>sk</strong>o a<br />

sprostredkoval Poº<strong>sk</strong>u dohodu s Ukrajinou.<br />

Závery, ktoré dohodol TÚ SR, vytvoria podmienky<br />

umoÏÀujúce operátorom bez problémov<br />

pokryÈ prihraniãné oblasti s Ukrajinou.<br />

Zmluvy s Poº<strong>sk</strong>om, Maìar<strong>sk</strong>om a Rakú<strong>sk</strong>om,<br />

t˘kajúce sa tejto problematiky boli vyrokované<br />

a podpísané uÏ <strong>sk</strong>ôr. Medzinárodné dohody<br />

boli nevyhnutn˘m predpokladom na to,<br />

aby TÚ SR mohol vyhlásiÈ v˘berové konanie<br />

a úspe‰ní uchádzaãi mohli zaãaÈ vyuÏívaÈ vysúÈaÏené<br />

frekvencie.<br />

ZároveÀ na verejnosÈ prenikli pozitívne<br />

informácie, Ïe o úãasÈ na telekomunikaãnom<br />

trhu SR prejavil záujem veºk˘ operátor<br />

z Ázie pôsobiaci na troch kontinentoch.<br />

Operátor chce cez Sloven<strong>sk</strong>o preniknúÈ na<br />

európ<strong>sk</strong>y trh. TakÏe budeme maÈ na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

‰tvrtého operátora a prinesie to<br />

uÏívateºom zv˘‰enie kvality po<strong>sk</strong>ytovan˘ch<br />

sluÏieb<br />

TÚ SR v poslednom období kontaktovalo<br />

prostredníctvom rôznych poradcov niekoºko<br />

záujemcov o vstup na trh elektronick˘ch komunikácií.<br />

Záujem je najmä o frekvencie v<br />

pásmach 800 a 2 600 MHz, ktoré TÚ SR bude<br />

prideºovaÈ vo v˘berovom konaní. MôÏem potvrdiÈ,<br />

Ïe eminentn˘ záujem o tieto frekvencie<br />

a moÏnosÈ staÈ sa ‰tvrt˘m mobiln˘m operátorom<br />

prejavil veºk˘ operátor z Ázie pôsobiaci<br />

na troch kontinentoch, ktorého zástupcovia<br />

v auguste nav‰tívili TÚ SR a rezortné<br />

ministerstvo. Tento operátor má záujem o<br />

vstup na nበtrh a postupne chce preniknúÈ aj<br />

na ìal‰ie trhy do Európy. V mene operátora<br />

vystupovali zástupcovia spoloãnosti Viettel<br />

Corporation z Vietnamu.<br />

âi bude maÈ Sloven<strong>sk</strong>á republika ‰tvrtého<br />

mobilného operátora, to je otázka budúcnosti.<br />

Predov‰etk˘m sa tak˘to záujemca musí<br />

zúãastniÈ a uspieÈ vo v˘berovom konaní, o<br />

ktorom som hovoril v predchádzajúcej otázke.<br />

Ako som uÏ povedal, plánujeme posilniÈ<br />

súÈaÏ na trhu, z ãoho budú maÈ osoh uÏívatelia<br />

sluÏieb. Nov˘ operátor by vo v˘berovom<br />

konaní mohol zí<strong>sk</strong>aÈ nielen frekvencie v pásmach<br />

800 a 2 600 MHz, ale aj frekvencie v<br />

pásmach 900 a 1 800 MHz. V pásme 900<br />

MHz sa nedávno uvoºnili frekvencie, ale ‰írka<br />

pásma je neporovnateºne men‰ia, ako majú<br />

súãasní traja mobilní operátori. V pásme 1 800<br />

MHz je k dispozícii porovnateºná ‰írka pásma.<br />

Príchod ìal‰ieho operátora by mohol byÈ<br />

pozitívnym impulzom, ktor˘ by mohol zv˘-<br />

‰iÈ súÈaÏ na trhu. Následkom toho by mala byÈ<br />

zaujímavej‰ia ponuka pre uÏívateºov sluÏieb<br />

a e‰te väã‰í boj o zákazníka.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u prebehla digitalizácia – prechod<br />

na DVB-T. Okrem mnoh˘ch pozitív,<br />

ktoré sú nesporné, digitalizácia v niektor˘ch<br />

lokalitách nepriniesla zv˘‰enie pokrytia,<br />

ale práve naopak zníÏenie. Preão sa<br />

niã r˘chlej‰ie ne<strong>sk</strong>valitÀuje pokrytie územia<br />

signálom DVB-T, môÏu byÈ rozdiely<br />

medzi teoretick˘m a praktick˘m pokrytím<br />

Ako sa budú rie‰iÈ nepokryté oblasti<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u a rozdiely medzi teoretick˘m<br />

a praktick˘m pokrytím najmä stredného<br />

Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Na maloobchodnom trhu, ktor˘ nepatrí ani<br />

nepatril pod ex-ante reguláciu (reguláciu zo<br />

strany TÚ SR), existujú 4 súÈaÏné platformy<br />

13

T E L E K O M U N I K A â N ¯ U R A D S R<br />

(1. terestriálna, tá má dve formy – DVB-T alebo<br />

analóg, 2. satelitná, 3. káblová platforma<br />

a 4. IPTV), z ktor˘ch si divák môÏe slobodne<br />

vyberaÈ. Divák má moÏnosÈ vybraÈ si spôsob<br />

príjmu signálu na základe svojich preferencií<br />

a v prípade nespokojnosti môÏe ºahko<br />

prejsÈ od jedného operátora k inému.<br />

âo sa t˘ka terestriálneho spôsobu ‰írenia,<br />

sieÈ analógov˘ch televíznych vysielaãov na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u stavali roky viaceré spoloãnosti.<br />

V˘sledkom bolo, Ïe v niektor˘ch lokalitách<br />

bol moÏn˘ príjem z niekoºk˘ch TV vysielaãov<br />

a v niektor˘ch bol s televíznym príjmom<br />

problém. Dobudovanie pokrytia financovali<br />

predov‰etk˘m televízne stanice. V lokalitách,<br />

kde nebol moÏn˘ príjem, napr. v hor<strong>sk</strong>˘ch dolinách,<br />

televízie v spolupráci s miestnou samosprávou<br />

vybudovali malé vysielaãe, ktoré<br />

zabezpeãovali televízny príjem v danej lokalite.<br />

Prechod na digitálne terestriálne televízne<br />

vysielanie (DVB-T) prebehol veºmi<br />

r˘chlo, ãím sa Sloven<strong>sk</strong>á republika zaradila<br />

medzi vyspelé krajiny Európy. Ako v‰etko<br />

nové, aj DVB-T má e‰te svoje det<strong>sk</strong>é choroby,<br />

z ktor˘ch v krátkom ãase vyrastie. Prechodom<br />

na DVB-T pokrytie signálom zabezpeãuje<br />

prevádzkovateº siete, resp. sietí DVB-T<br />

predov‰etk˘m na základe zmluvy s televíznymi<br />

stanicami. Inak povedané, pokrytie si objednávajú<br />

televízne stanice u prevádzkovate-<br />

ºa. Pre teoretick˘ v˘poãet pokrytia signálom,<br />

t.j. v˘poãet intenzity elektromagnetického<br />

poºa, existujú rôzne modely ‰írenia. Podºa<br />

záverov Regionálnej rádiokomunikaãnej konferencie<br />

RRC 06 odporúãanie Medzinárodnej<br />

telekomunikaãnej únie ITU - R P. 1546 definuje<br />

základnú metódu pre v˘poãet intenzity<br />

elektromagnetického poºa a vychádzalo sa z<br />

nej aj na Sloven<strong>sk</strong>u. Táto v˘poãtová metóda<br />

je zaloÏená na ‰tatistick˘ch krivkách ‰írenia.<br />

Najväã‰ou slabinou tejto metódy je neúplné<br />

zohºadnenie terénnych prekáÏok, ako sú napríklad<br />

lesy a zástavba. Navy‰e ani ten najdokonalej‰í<br />

program nedokáÏe na sto percent<br />

zohºadniÈ terénny profil. Takto v praxi<br />

vznikajú rozdiely medzi teoretick˘m v˘poãtom<br />

a reálnym pokrytím. Ako sa budú rie‰iÈ<br />

nepokryté oblasti, to je <strong>sk</strong>ôr otázka na prevádzkovateºa,<br />

televízie a prípadne na miestnu samosprávu.<br />

Ako som uÏ povedal, pokrytie signálom<br />

zabezpeãuje prevádzkovateº siete, resp.<br />

sietí DVB-T predov‰etk˘m na základe zmluvy<br />

s televíznymi stanicami. Podºa zákona o digitálnom<br />

vysielaní po<strong>sk</strong>ytovateº multiplexu<br />

rozhoduje pri budovaní komunikaãnej siete na<br />

prenos terestriálneho multiplexu slobodne a<br />

nezávisle o poãte vysielaãov a ich umiestnení<br />

pri dodrÏaní technick˘ch parametrov frekvenãného<br />

vyhradenia urãen˘ch TÚ SR. Zákon<br />

ukladá po<strong>sk</strong>ytovateºovi multiplexu zabezpeãiÈ<br />

prístup k signálu terestriálneho multiplexu<br />

kaÏdému koncovému uÏívateºovi terestriálneho<br />

multiplexu, ktor˘ o to poÏiada a nachádza<br />

sa vo frekvenãnom vyhradení, v ktorom<br />

sa sluÏba po<strong>sk</strong>ytovateºom obsahovej sluÏby<br />

po<strong>sk</strong>ytuje, a to v územnom rozsahu dohodnutom<br />

v zmluve s televíziou alebo televíziami<br />

a za nedi<strong>sk</strong>riminaãn˘ch a primeran˘ch<br />

podmienok pre koncového uÏívateºa.<br />

Okrem terestriálneho spôsobu ‰írenia sa v<br />

posledn˘ch rokoch stal obºúben˘ satelitn˘<br />

spôsob ‰írenia. V˘hodou je pokrytie celého<br />

územia Sloven<strong>sk</strong>ej republiky prakticky na<br />

100 %. Na trhu sú momentálne minimálne dve<br />

ponuky operátorov, ktoré divákom umoÏÀujú<br />

za jednorazov˘ poplatok zí<strong>sk</strong>aÈ príjem sloven<strong>sk</strong>˘ch,<br />

ãe<strong>sk</strong>˘ch a ìal‰ích televíznych staníc<br />

bez ìal‰ích poplatkov.<br />

TÚ SR rozhodol, Ïe regulácia v rámci tzv.<br />

relevantného trhu ‰írenia rozhlasového a<br />

televízneho vysielania 15. februára 2010<br />

konãí a vydal povolenie najväã‰iemu prevádzkovateºovi<br />

– spoloãnosti Towercom na<br />

zabezpeãovanie digitálneho vysielania na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u. TÚ SR v‰ak zo zákona bol povinn˘<br />

uloÏiÈ aj záväzky t˘kajúce sa pokrytia,<br />

rozsahu a kvality sluÏieb, ako aj ìal‰ích<br />

dôleÏit˘ch parametrov digitálneho vysielania.<br />

Aké nástroje má TÚ SR na nápravu<br />

tejto situácie a kedy sa dajú oãakávaÈ konkrétne<br />

kroky<br />

Je to trocha zloÏitej‰ie, preto to vysvetlím<br />

bliωie. Na veºkoobchodnom trhu – prenos televízneho<br />

a rozhlasového vysielania ku koncov˘m<br />

uÏívateºom ide o veºkoobchodné vzÈahy<br />

medzi rozhlasov˘mi a televíznymi vysielateºmi<br />

s prevádzkovateºmi sietí, ktoré sú urãené<br />

na ‰írenie rozhlasov˘ch a televíznych<br />

programov. Vysielatelia majú niekoºko moÏností<br />

‰írenia svojich programov, napr. prostredníctvom<br />

siete terestriálnych vysielaãov,<br />

káblov˘ch distribuãn˘ch systémov, satelitu<br />

alebo IPTV. Ale vrátim sa k rozhodnutiu. Európ<strong>sk</strong>a<br />

komisia prijala Odporúãanie o relevantn˘ch<br />

trhoch v˘robkov a sluÏieb v sektore<br />

elektronick˘ch komunikácií umoÏÀujúcich<br />

reguláciu ex ante v súlade so smernicou Európ<strong>sk</strong>eho<br />

parlamentu a Rady o spoloãnom<br />

regulaãnom rámci pre elektronické komunikaãné<br />

siete a sluÏby (revidované odporúãanie).<br />

Revidované odporúãanie odkazuje na<br />

pouÏitie trojkriteriálneho testu. Cieºom testu<br />

troch kritérií je urãiÈ, ãi na predmetn˘ch relevantn˘ch<br />

trhoch je opodstatnená regulácia<br />

zo strany ‰tátu, zastúpeného TÚ SR podºa<br />

vy‰‰ie spomínanej smernice. Ak by boli kumulatívne<br />

splnené v‰etky tri kritériá, TÚ SR<br />

by pristúpil k anal˘ze trhu. TÚ SR na základe<br />

odporúãania Európ<strong>sk</strong>ej komisie (EK) o<br />

relevantn˘ch trhoch vykonal trojkriteriálny<br />

test na veºkoobchodnom trhu – prenos televízneho<br />

a rozhlasového vysielania koncov˘m<br />

uÏívateºom. Trojkriteriálny test preukázal, Ïe<br />

regulácia uvedeného trhu nie je opodstatnená.<br />

TÚ SR na základe vyhodnotenia trojkriteriálneho<br />

testu pri‰iel k záveru, Ïe na tomto<br />

veºkoobchodnom trhu neexistujú trvalé a podstatné<br />

prekáÏky a súãasne tento trh je z pohºadu<br />

do budúcnosti natoºko dynamicky sa rozvíjajúci,<br />

Ïe regulácia ex-ante na veºkoobchodnom<br />

trhu nie je opodstatnená. Na záver<br />

úrad <strong>sk</strong>on‰tatoval, Ïe trojkriteriálny test nie je<br />

splnen˘, keìÏe kritéria trojkriteriálneho testu<br />

nie sú splnené kumulatívne a preto by<br />

predmetn˘ trh nemal podliehaÈ ex-ante regulácii<br />

a zároveÀ je ho potrebné rozhodnutím vy-<br />

ÀaÈ zo zoznamu relevantn˘ch trhov. K v˘sledkom<br />

sa vyjadrila EK, ktorá k nim nemala<br />

Ïiadne pripomienky, preto TÚ SR rozhodnutím<br />

z polovice roku 2010 zru‰il reguláciu na<br />

uvedenom veºkoobchodnom trhu, t.j. zru‰il<br />

rozhodnutia o urãení v˘znamného podniku a<br />

v‰etky uloÏené povinnosti.<br />

V máji 2009 TÚ SR zaãal v˘berové konanie<br />

na pridelenie frekvencií: 1. pre prevádzkovateºa<br />

prv˘ch dvoch multiplexov, 2. pre<br />

prevádzkovateºa verejnoprávneho multiplexu<br />

digitálneho televízneho terestriálneho vysielania.<br />

Podmienky v˘berov˘ch konaní stanovuje<br />

zákon o digitálnom vysielaní a postup<br />

TÚ SR zákon o elektronick˘ch komunikáciách.<br />

TÚ SR nemá zákonnú moÏnosÈ svojvoºne<br />

„vylep‰ovaÈ“ zákony a postupovaÈ inak,<br />

ako stanovujú tieto zákony. Ponuky do oboch<br />

v˘berov˘ch konaní predloÏili traja záujemcovia:<br />

Telecom Corp., a. s., Towercom, a. s., a<br />

Valtech Communications Inc. V˘berová komisia<br />

urãila poradie uchádzaãov podºa podmienok<br />

stanoven˘ch vo v˘zvach. Stanovené<br />

poradie bolo a je podºa zákona pre úrad záväzné.<br />

Postup a kritériá v˘beru v oboch v˘berov˘ch<br />

konaniach vychádzajú zo zákona o<br />

elektronick˘ch komunikáciách a zákona o<br />

digitálnom vysielaní. Na základe poradia,<br />

ktoré urãila v˘berová komisia, sa víÈazom<br />

oboch v˘berov˘ch konaní stala spoloãnosÈ<br />

Towercom, ktorej TÚ SR musel vydaÈ povolenia.<br />

V˘berové konanie, ani jeho v˘sledky,<br />

nikto zákonn˘m spôsobom nespochybnil. TÚ<br />

SR do povolení premietol záväzky, ktoré na<br />

seba prevzal drÏiteº povolenia poãas v˘berového<br />

konania. Právoplatné povolenia sú verejne<br />

dostupné na internete. Towercom bol<br />

podºa povolení napríklad povinn˘ uviesÈ sieÈ<br />

prvého multiplexu do komerãnej prevádzky<br />

31. decembra 2009 a pokryÈ signálom 79,7 %<br />

obyvateºstva. K 31. marcu 2010 bolo povinnosÈou<br />

pokryÈ 89,4 % obyvateºstva Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky. Druh˘ multiplex a verejnoprávny<br />

multiplex sú v komerãnej prevádzke od 30.<br />

júna 2010. Reálne spustili vysielanie <strong>sk</strong>ôr a<br />

dosiahli vy‰‰ie pokrytie. Towercom podºa<br />

povolení zabezpeãil podporu ‰tátnej informaãnej<br />

kampanei, ktorá bola v kompetencii<br />

rezortného ministerstva, a pred spustením<br />

siete do komerãnej prevádzky spustil komunikaãno-produktovú<br />

kampaÀ. K 31.dembru<br />

2012 Towercom podºa povolení po<strong>sk</strong>ytne minimálne<br />

tieto sluÏby: elektronick˘ programov˘<br />

sprievodca, MHP, t.j. napr. e-government,<br />

on-line nakupovanie, OTA SW aktualizácia.<br />

Umiestnenie a parametre jednotliv˘ch<br />

vysielaãov podºa právoplatn˘ch povolení<br />

TÚ SR sú rovnako verejne dostupné na<br />

internete. V povoleniach sú stanovené dôle-<br />

Ïité parametre vysielania, ktoré vychádzajú zo<br />

Ïiadosti o povolenia a z medzinárodnej dohody<br />

GE 06 podpísanej v Îeneve. Okrem<br />

umiestnenia vysielaãa, frekvencie, vyÏiareného<br />

v˘konu, polarizácie antény a v˘‰ky antény<br />

nad terénom, sú to napr. poãet nosn˘ch a<br />

ochrann˘ interval, ktoré majú vplyv na kvalitu<br />

signálu.<br />

Chcem zdôrazniÈ, Ïe Ïiadna spoloãnosÈ<br />

nemá zákonom, ani in˘m spôsobom garantovan˘<br />

monopol na prevádzku DVB-T multiplexov.<br />

Sloven<strong>sk</strong>á republika má podºa medzinárodnej<br />

dohody Îeneva 2006 (GE06) na digitálne<br />

terestriálne televízne vysielanie (DVB-<br />

T) k dispozícii celkovo osem celoplo‰n˘ch<br />

multiplexov, z toho sedem v UHF a jeden vo<br />

VHF pásme. Z ôsmich celoplo‰n˘ch multiplexov<br />

má spoloãnosÈ Towercom pridelené frekvencie<br />

pre jeden úpln˘, jeden neúpln˘ celoplo‰n˘<br />

multiplex a jeden multiplex pre ‰írenie<br />

verejnoprávnych médií. Zo zostávajúcich<br />

piatich multiplexov budú vyhotovené ìal‰ie<br />

DVB-T a DVB-T2 vysielacie siete. Okrem<br />

toho na Sloven<strong>sk</strong>u po<strong>sk</strong>ytujú ìal‰ie spoloãnosti<br />

miestne multiplexy DVB-T a ìal‰ie<br />

majú podanú ÏiadosÈ. V súãasnosti na zákla-<br />

14

T E L E K O M U N I K A â N ¯ U R A D S R<br />

de prejaveného záujmu TÚ SR realizuje v˘berové<br />

konanie na ‰tvrt˘ celoplo‰n˘ multiplex.<br />

Aj v tomto prípade podmienky v˘berového<br />

konania stanovuje zákon o digitálnom<br />

vysielaní a postup TÚ SR zákon o elektronick˘ch<br />

komunikáciách. Do v˘berového konania<br />

podali ÏiadosÈ a ponuku dvaja záujemcovia.<br />

Poradie urãí v˘berová komisia. V prípade,<br />

Ïe v budúcnosti bude opäÈ záujem o pridelenie<br />

ìal‰ích frekvencií pre celoplo‰n˘ multiplex,<br />

tak TÚ SR podºa zákona zaãne v˘berové<br />

konanie. O poãte prevádzkovateºov multiplexov<br />

nerozhoduje TÚ SR, ale v˘luãne trh.<br />

Aké sú súãasné moÏnosti spustenia 3D vysielania<br />

v DVB T na Sloven<strong>sk</strong>u Kedy v˘hºadovo<br />

by podºa vás mohlo byÈ spustené<br />

DVB T2 na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Toto sú <strong>sk</strong>ôr otázky na operátorov a na televízne<br />

stanice. Úlohou TÚ SR, ako regulátora,<br />

je vytváraÈ podmienky. V‰etky doteraj-<br />

‰ie v˘berové konania aj prebiehajúce v˘berové<br />

konanie na prideºovanie frekvencií pre<br />

DVB-T majú v úãele pouÏitia pridelen˘ch<br />

frekvencií uvedené, Ïe sú urãené na vybudovanie<br />

siete terestriálneho multiplexu, prostredníctvom<br />

ktorej bude po<strong>sk</strong>ytovaná sluÏba<br />

prenos televíznej programovej sluÏby v<br />

‰tandarde DVB-T a jeho moÏn˘ch nov‰ích<br />

verzií, napr. DVB-T2 a doplnkov˘ch obsahov˘ch<br />

sluÏieb. Potom záleÏí na tom, ak˘ je podnikateº<strong>sk</strong>˘<br />

plán víÈaza a aké sú plány televízií.<br />

Skú‰obné vysielanie DVB-T2 na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

uÏ prebehlo a bolo úspe‰né.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u je plne liberalizovan˘ trh, ale<br />

pouÏívatelia sa prakticky môÏu rozhodnúÈ<br />

len pre sluÏby jedného pevného a dvoch<br />

mobiln˘ch operátorov. Ako chce trh telekomunikaãn˘ch<br />

sluÏieb TÚ SR doregulovaÈ<br />

Na‰Èastie, situácia je úplne iná, ako ju popisujete.<br />

UÏívatelia si dnes môÏu vybraÈ sluÏby<br />

troch sieÈov˘ch mobiln˘ch operátorov a<br />

sluÏby ìal‰ích aÏ piatich virtuálnych mobiln˘ch<br />

operátorov. Príchod tretieho mobilného<br />

operátora v roku 2006 znamenal pre uÏívate-<br />

ºov väã‰iu moÏnosÈ v˘beru, vyvolal tlak na<br />

zniÏovanie cien a <strong>sk</strong>valitÀovanie ponuky. Telefónne<br />

hovory ukonãuje vo svojich pevn˘ch<br />

verejn˘ch telefónnych sieÈach aÏ deväÈ operátorov.<br />

Konkrétne moÏnosti v˘beru záleÏia<br />

od lokality. TÚ SR reguluje veºkoobchodné<br />

ceny za ukonãenie hovorov v mobiln˘ch aj v<br />

pevn˘ch sieÈach. Vìaka tejto regulácii sú dnes<br />

tieto ceny na úrovni priemeru európ<strong>sk</strong>ych<br />

krajín vyuÏívajúcich metodiku efektívneho<br />

operátora, t.j. sú niωie ako celkové priemerné<br />

ceny európ<strong>sk</strong>ych krajín. TÚ SR bude v regulácii<br />

naìalej pokraãovaÈ aÏ do ãasu, pokiaº<br />

si to situácia na trhu bude vyÏadovaÈ. Rovnako<br />

realitou je prenesenie telefónneho ãísla.<br />

Bol to práve TÚ SR, ktor˘ v polovici roku<br />

2009 TÚ SR záväzn˘m predpisom podstatne<br />

<strong>sk</strong>rátil lehotu na prenesenie ãísla z 25 na 5 pracovn˘ch<br />

dní a uloÏil, aby pri volaniach na prenesené<br />

ãíslo v mobiln˘ch sieÈach hlá<strong>sk</strong>a vopred<br />

informovala o volaní na prenesené ãíslo.<br />

TÚ SR zároveÀ odporuãil maximálnu v˘-<br />

‰ku poplatku, ktor˘ vyberajú operátori od<br />

uÏívateºov za prenesenie ãísla. Práve vìaka<br />

tomu klesli tieto poplatky aj u mobiln˘ch<br />

operátorov na pribliÏne priemer krajín Európ<strong>sk</strong>ej<br />

únie. Nov˘ zákon o elektronick˘ch komunikáciách<br />

stanovil lehotu na prenesenie<br />

na jeden pracovn˘ deÀ od uzavretia zmluvy<br />

o prenesení ãísla. TÚ SR záväzn˘m predpisom<br />

urãuje podrobnosti a stanovuje kompenzáciu<br />

úãastníkovi v prípade one<strong>sk</strong>oreného<br />

prenesenia ãísla a v prípade prenesenia ãísla<br />

proti jeho vôli.<br />

UÏ v predchádzajúcich rozhovoroch sme<br />

hovorili o tom, Ïe postavenie TÚ SR ako nezávislého<br />

regulátora vychádza z európ<strong>sk</strong>ej<br />

legislatívy a podlieha smerniciam a neriadeniam<br />

EK v oblasti telekomunikaãného<br />

trhu. Ak˘m spôsobom je TÚ SR financovan˘<br />

v súãasnosti a ak˘ je jeho prínos do<br />

‰tátneho rozpoãtu<br />

âinnosÈ TÚ SR nestojí ‰tát ani cent. TÚ SR<br />

je financovan˘ refinanãn˘m mechanizmom z<br />

úhrad, ktoré urãuje a vyberá podºa zákona o<br />

elektronick˘ch komunikáciách. Príjmy úradu<br />

sú na takej úrovni, ktorá plne pokr˘va v‰etky<br />

náklady úradu aj príp. neoãakávané v˘davky.<br />

Príjmy TÚ SR ku koncu novembra 2011<br />

dosiahli uÏ viac ako 68 mil. eur. Z toho takmer<br />

48 mil. eur uhradil Slovak Telekom za<br />

predæÏenie povolení. ëal‰ích takmer 41 mil.<br />

eur má v najbliωích dÀoch uhradiÈ Orange.<br />

Celkové príjmy TÚ SR by v roku 2011 takto<br />

dosiahli pribliÏne 110 mil. eur. Tieto príjmy<br />

sú príjmom ‰tátneho rozpoãtu, ão zlep‰uje<br />

finanãnú situáciu ‰tátu.<br />

Aj vyuÏívanie nov˘ch<br />

technológií súvisí s rastom<br />

telekomunikaãného trhu<br />

Necelé dva roky pôsobí Branislav MÁâAJ vo funkcii generálneho riaditeºa Národnej agentúry<br />

pre sieÈové a elektronické sluÏby, ktorú zriadil Úrad vlády Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.<br />

O jeho zámeroch sme sa spoloãne rozprávali pri jeho nástupe do funkcie a rovnako dnes<br />

priná‰ame rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér, ktor˘ vedie redaktorka Anna Komová.<br />

Pred ãasom, keì sme spoloãne robili rozhovor,<br />

pri príleÏitosti vá‰ho nástupu do<br />

funkcie generálneho riaditeºa Národnej<br />

agentúry pre sieÈové a elektronické sluÏby,<br />

ste boli prekvapen˘, Ïe agentúra bola v<br />

stave, ktor˘ nezodpovedal nároãnosti a v˘znamu<br />

zveren˘ch projektov, ako hodnotíte<br />

jej stav dnes<br />

Tento stav sa nám podarilo zlep‰iÈ tak, Ïe<br />

situácia je momentálne pomerne dobrá, aj<br />

keì od ideálu má e‰te ìaleko. Pozitívny posun<br />

budem ilustrovaÈ na príklade projektu<br />

budovania ‰irokopásmov˘ch sietí do tzv. bielych<br />

miest v rámci Prioritnej osi ã. 3 Operaãného<br />

programu informatizácia spoloãnosti<br />

(OPIS), ktor˘ je v zmysle Národnej stratégie<br />

pre ‰irokopásmov˘ prístup vládnou prioritou<br />

a ktorého realizátorom je Národná agentúra.<br />

Keì som nastúpil do agentúry tento kºúãov˘<br />

projekt nemal nikto na starosti, nebol tu nikto<br />

kto by mal o tomto projekte aspoÀ základné<br />

informácie! Agentúru sme posilnili z personálnej<br />

stránky intern˘mi zamestnancami,<br />

ako aj extern˘mi konzultantmi, ktorí majú<br />

relevantné <strong>sk</strong>úsenosti z oblasti informaãn˘ch<br />

technológií a telekomunikácií, ãi projektového<br />

riadenia. ëal‰ie posilÀovanie agentúry<br />

v personálnej oblasti oãakávam aj v súvislosti<br />

s nábehom projektov financovan˘ch z OPIS<br />

do realizaãnej fázy v rámci tzv. podporn˘ch<br />

aktivít projektov.<br />

15

Ú R A D V L Á D Y<br />

S R<br />

Stále sa darí zvy‰ovaÈ kvalitu a efektivitu<br />

sluÏieb pre obãanov a podnikateºov<br />

V súãasnosti Národná agentúra pre sieÈové<br />

a elektronické sluÏby prevádzkuje na Ústrednom<br />

portáli verejnej správy sluÏby, ktoré<br />

uºahãujú prístup obãanov a podnikateºov k<br />

sluÏbám verejnej správy. SluÏba V‰eobecné<br />

podanie pre povinné osoby umoÏÀuje orgánom<br />

a in‰titúciám verejnej moci prijímaÈ a<br />

reagovaÈ na elektronické podania podpísané<br />

zaruãen˘m elektronick˘m podpisom prostredníctvom<br />

elektronickej podateºne, ktorú majú<br />

na Ústrednom portáli verejnej správy zriadenú.<br />

Elektronická podateºÀa ‰etrí povinn˘m<br />

osobám náklady v porovnaní s elektronick˘mi<br />

podateºÀami komerãn˘ch subjektov a zaruãuje<br />

splnenie v‰etk˘ch poÏiadaviek, ktoré<br />

vyÏaduje legislatíva. Obãania a podnikatelia<br />

tak môÏu povinn˘m osobám podávaÈ elektronicky<br />

v‰etky druhy podaní, ktoré sa povinné<br />

subjekty tak˘mto spôsobom rozhodli akceptovaÈ.<br />

SluÏby Obchodného registra umoÏÀujú<br />

zí<strong>sk</strong>anie niektor˘ch dokladov a informácií,<br />

ako napríklad v˘pis z Obchodného registra,<br />

vyhotovenie kópie listiny uloÏenej v zbierke<br />

listín a iné na základe elektronickej Ïiadosti.<br />

SluÏby Jednotn˘ch kontaktn˘ch miest sú urãené<br />

pre podnikateºov a umoÏÀujú im vybaviÈ<br />

niektoré úkony súvisiace s podnikaním z<br />

jedného miesta. Od 1. 1. 2012 bola táto sluÏba<br />

roz‰írená o moÏnosÈ vybaviÈ tieto úkony<br />

spojené s ohlásením Ïivnosti (ako aj so zmenou<br />

údajov a pozastavením, resp. zru‰ením<br />

Ïivnosti) formou elektronick˘ch formulárov<br />

prostredníctvom Ústredného portálu verejnej<br />

správy, bez nutnosti nav‰tíviÈ osobne kontaktné<br />

miesto. V súãasnosti tieÏ Národná<br />

agentúra spú‰Èa aplikáciu Elektronické sluÏby<br />

pre samosprávy, ktorá umoÏní obyvateºom<br />

a podnikateºom z obcí, ktoré budú maÈ záujem<br />

vyuÏívaÈ sluÏby Národnej agentúry, rie‰iÈ<br />

niektoré agendy a komunikovaÈ s obcou elektronicky.<br />

Ako príklad môÏem uviesÈ ohlásenie<br />

drobnej stavby, ohlásenie konania ‰portového<br />

alebo kultúrneho podujatia, prihlásenie<br />

psa a pod.<br />

âo sa podarilo zjednodu‰iÈ v rámci nov˘ch<br />

digitálnych sluÏieb<br />

Podarilo sa nám predov‰etk˘m aspoÀ ãiastoãne<br />

odbremeniÈ obãanov a podnikateºov od<br />

ãasti „papierovej byrokracie“, keì sa im<br />

umoÏnilo niektoré úkony a podania rie‰iÈ<br />

elektronicky. Najlep‰ím príkladom sú sluÏby<br />

uÏ spomenut˘ch Jednotn˘ch kontaktn˘ch<br />

miest na Ïivnosten<strong>sk</strong>˘ch úradoch, kde pri zakladaní<br />

Ïivnosti staãí, aby obãan pri‰iel na toto<br />

miesto a v‰etky informácie a doklady potrebné<br />

pre zaloÏenie Ïivnosti ktoré vydávajú iné<br />

‰tátne orgány (napr. Register trestov, Obchodn˘<br />

register, daÀové úrady...) zhromaÏdí prostredníctvom<br />

prepojen˘ch databáz práve Jednotné<br />

kontaktné miesto. Tento prístup ‰etrí ãas<br />

aj peniaze. Navy‰e, ako uÏ bolo spomenuté,<br />

od 1. 1. 2012 môÏe obãan sluÏby Jednotn˘ch<br />

kontaktn˘ch miest vyuÏiÈ aj prostredníctvom<br />

elektronick˘ch formulárov priamo z Ústredného<br />

portálu verejnej správy, bez nutnosti<br />

nav‰tíviÈ osobne kontaktné miesto.<br />

Ste spokojn˘ s rozsahom a dostupnosÈou<br />

sluÏieb, ktoré po<strong>sk</strong>ytujete<br />

VÏdy je ão zlep‰ovaÈ. Veºk˘ poãet sluÏieb<br />

je nadviazan˘ na projekt nového Ústredného<br />

portálu verejnej správy, ktor˘ má nadviazaÈ na<br />

existujúce rie‰enia a zv˘‰iÈ úroveÀ spolupráce<br />

a koordinácie informaãn˘ch systémov verejnej<br />

správy tak, aby bolo moÏné ão najviac<br />

agendy vybaviÈ z jedného prístupového miesta<br />

– pre obãana a podnikateºa to znamená – z<br />

pohodlia svojho domova, resp. kancelárie.<br />

Îiaº, financovanie tohto projektu bolo ukonãené<br />

zo strany ministerstva financií aj napriek<br />

stanovi<strong>sk</strong>u Národnej agentúry, Ïe v<br />

tomto projekte by sa malo po urãit˘ch úpravách<br />

pokraãovaÈ ìalej. Aj tu uÏ v‰ak do‰lo k<br />

pozitívnemu posunu a verím, Ïe projekt nového<br />

Ústredného portálu bude v tomto roku<br />

re‰tartovan˘. Nová ‰túdia u<strong>sk</strong>utoãniteºnosti na<br />

tento projekt je momentálne v procese schva-<br />

ºovania. Rovnako tak v tomto roku Národná<br />

agentúra po predchádzajúcich prípravn˘ch<br />

prácach realizovan˘ch v minulom roku spú‰-<br />

Èa realizaãnú fázu projektu pre zavedenie ‰irokopásmového<br />

prístupu k internetu do oblastí,<br />

ktoré nie sú pokryté (tzv. biele miesta).<br />

Hlavn˘m cieºom je zv˘‰iÈ dostupnosÈ ‰irokopásmov˘ch<br />

sluÏieb pre obãanov ako aj podnikateº<strong>sk</strong>˘<br />

sektor a t˘m aj zv˘‰iÈ dostupnosÈ<br />

elektronick˘ch sluÏieb pre ão najväã‰iu <strong>sk</strong>u-<br />

pinu obyvateºov Sloven<strong>sk</strong>a. Na Sloven<strong>sk</strong>u je<br />

aktuálne 729 obcí (pribliÏne 26 % obcí v SR),<br />

kde absentuje akákoºvek moÏnosÈ prístupu k<br />

‰irokopásmov˘m sluÏbám. V tomto roku sa<br />

bude pripravovaÈ kompletná projektová dokumentácia<br />

na realizáciu optick˘ch vedení do<br />

bielych miest v dæÏke cca 4 000 kilometrov.<br />

Momentálne prebieha proces verejného obstarávania<br />

pre dodávateºa projektovej dokumentácie.<br />

Do konca februára oãakávame schválenie<br />

schémy ‰tátnej pomoci pre tento projekt<br />

zo strany Európ<strong>sk</strong>ej komisie.<br />

Zaznamenali ste ja pripomienky, prípadne<br />

sÈaÏnosti zmluvn˘ch strán na sluÏby,<br />

ktoré ste museli rie‰iÈ<br />

Pri po<strong>sk</strong>ytovaní elektronick˘ch sluÏieb sa<br />

technick˘m problémom nedá vyhnúÈ, to by<br />

vám potvrdili aj komerãní po<strong>sk</strong>ytovatelia.<br />

Pokiaº v‰ak vzniknú, snaÏíme sa ich ão najr˘chlej‰ie<br />

rie‰iÈ k spokojnosti zmluvnej strany.<br />

TaktieÏ sme vÏdy otvorení podnetom na<br />

zlep‰enie sluÏby a zaoberáme sa kaÏdou po-<br />

Ïiadavkou.<br />

Podarilo sa Národnej agentúre pre sieÈové<br />

a elektronické sluÏby ako prevádzkovate-<br />

ºovi novovybudovan˘ch telekomunikaãn˘ch<br />

sietí odstrániÈ aj regionálne znev˘hodnenie<br />

v dostupnosti komunikaãnej infra-<br />

‰truktúry<br />

Projekt na zavedenie ‰irokopásmového prístupu<br />

sa dostal v tomto roku do realizaãnej<br />

fázy. Tento projekt má byÈ ukonãen˘ do roku<br />

2015. Národná agentúra urobila v‰etko potrebné<br />

pre úspe‰nú realizáciu tohto projektu,<br />

na konci ktorého bude odstránené regionálne<br />

znev˘hodnenie v dostupnosti komunikaãnej<br />

infra‰truktúry. âo sa t˘ka po<strong>sk</strong>ytovania uÏ existujúcich<br />

elektronick˘ch sluÏieb, prístup k<br />

nim má umoÏnen˘ kaÏd˘, kto má zaveden˘<br />

internet. Registrácia na Ústredn˘ portál verejnej<br />

správy je jednoduchá a bezplatná.<br />

Oãakávali ste veºk˘ nárast a nové inovatívne<br />

rie‰enia v oblasti elektrokomunikaãn˘ch<br />

sluÏieb, naplnilo sa va‰e oãakávanie<br />

alebo e‰te treba dobiehaÈ<br />

Moje oãakávania boli rozhodne vy‰‰ie ako<br />

je realita. Prakticky v‰etky projekty v oblasti<br />

elektronizácie verejnej správy sú viazané na<br />

financovanie z eurofondov a to viazne. V<br />

schéme ãerpania fondov˘ch prostriedkov<br />

musí dôjsÈ k zásadn˘m zmenám. Vyhováranie<br />

sa na Brusel neobstojí, pretoÏe viaceré z<br />

prvkov v mechanizme ãerpania prostriedkov<br />

sú v˘luãne na‰ím intern˘m rie‰ením, ktoré<br />

Brusel nevyÏadoval. Bude potrebné prehodnotiÈ<br />

aj niektoré rozhodnutia, ako bolo napríklad<br />

pozastavenie financovania projektu nového<br />

Ústredného portálu verejnej správy. Tieto<br />

rozhodnutia uÏ bude musieÈ prijaÈ nová garnitúra,<br />

ktorá vzi‰la z marcov˘ch volieb.<br />

16

V L Á D A<br />

S R<br />

Informatizácia má aj v oblasti verejnej správy podstatn˘ v˘znam v tom,<br />

Ïe dokáÏe zjednodu‰iÈ Ïivot takmer kaÏdému, kto uznáva odbúranie byrokracie,<br />

ale aj automatizovanie niektor˘ch procesov. Viac sa k téme vyjadruje splnomocnenec vlády SR<br />

pre informaãnú spoloãnosÈ Roland SILL v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.<br />

Smerovanie informatizácie<br />

Aké sú reálne moÏnosti informatizácie verejnej<br />

správy dnes<br />

Obrov<strong>sk</strong>é. Tak ako sa informatizovali iné<br />

oblasti Ïivota, ãaká to aj verejnú správu. Dnes<br />

uÏ len málokto pí‰e listy, ale <strong>sk</strong>ôr sa posiela<br />

elektronická po‰ta. Tá je oveºa lacnej‰ia a<br />

oveºa r˘chlej‰ia. Keì ideme do banky, pova-<br />

Ïujeme za samozrejmé, Ïe si peniaze môÏeme<br />

vybraÈ na ktorejkoºvek poboãke a nemusíme<br />

si nosiÈ vkladnú kniÏku. A vlastne, Ïe<br />

môÏeme aj zadaÈ príkaz na úhradu z domu.<br />

Cez internet si môÏeme kúpiÈ letenky za ove-<br />

ºa men‰iu cenu, ako pred desiatimi rokmi. To<br />

v‰etko a e‰te podstatne viac priniesla informatizácia.<br />

Nieão podobné ãaká aj verejnú správu. Tá<br />

je dnes pasívna a len ãaká na to, ão budú ºudia<br />

ÏiadaÈ. Úrady medzi sebou komunikujú<br />

málo, a ak, tak len veºmi pomaly.<br />

Toto v‰etko zmeníme. Verejná správa bude<br />

aktívnej‰ia. Sama si vyhºadá potrebné informácie<br />

a nebude nútiÈ ºudí behaÈ po úradoch<br />

kvôli rôznym potvrdeniam. Obãania tak budú<br />

menej zaÈaÏení v komunikácii s verejnou<br />

správou pri rie‰ení vlastn˘ch Ïivotn˘ch situácií.<br />

In‰titúcie totiÏ budú zabezpeãovaÈ znaãnú<br />

ãasÈ komunikácie medzi sebou. Ak aj bude<br />

potrebné s verejnou správou komunikovaÈ, tak<br />

to bude moÏné z pohodlia domu cez internet,<br />

alebo cez stovky integrovan˘ch miest. V nich<br />

si ºudia budú môcÈ vybaviÈ viaceré agendy bez<br />

toho, aby bolo potrebné nav‰tevovaÈ mnohé<br />

úrady.<br />

Príkladom fungovania takejto novej verejnej<br />

správy bude postup pri presÈahovaní. Dnes<br />

musia ºudia po nahlásení zmeny pobytu e‰te<br />

absolvovaÈ celú kalváriu oznamovania zmeny<br />

adresy na rôznych in‰titúciách, ako napríklad<br />

na Sociálnej poisÈovni. Po zmene sa v‰etko<br />

udeje automaticky bez ìal‰ieho obÈaÏovania<br />

ºudí.<br />

Do akej miery sa naplnili oãakávania vkladané<br />

do OPISu<br />

Projekty OPIS-u sa e‰te len rozbiehajú.<br />

Zatiaº budujeme len základy. Odpovedal by<br />

som, Ïe oãakávania sa tak síce pomaly ale<br />

predsa napæÀajú. Faktom v‰ak je, Ïe nábeh<br />

projektov OPIS-u je neúmerne pomal˘. Pre<br />

mnoh˘ch, ktorí si od OPIS-u sºubovali r˘chlu<br />

modernizáciu verejnej správy to musí byÈ<br />

<strong>sk</strong>lamanie. Program bol dokonca v istej fáze<br />

vyhodnoten˘ ako najrizikovej‰í v Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republike. V súãasnosti v‰ak dúfam môÏeme<br />

<strong>sk</strong>on‰tatovaÈ, Ïe v‰etky prechodné problémové<br />

oblasti vrátane pochybností o vyãerpaní záväzku<br />

za tento rok sme uÏ prekonali.<br />

Koºko primárnych projektov eGovermentu,<br />

ktoré eliminovali byrokraciu sa u<strong>sk</strong>utoãnilo<br />

V‰etky projekty OPIS-u viac ãi menej vedú<br />

k eliminácií byrokracie. Na centrálnej úrovni<br />

je v súãasnosti zazmluvnen˘ch 16 národn˘ch<br />

projektov. Ide o projekty, ako elektronizácia<br />

registra fyzick˘ch osôb, katastra, ministerstva<br />

práce, matriky, verejného obstarávania<br />

a podobne. TieÏ je potrebné spomenúÈ<br />

projekt centrálnej ohlasovne, ktorá v˘razne<br />

uºahãí byrokraciu pri nahlasovaní zmeny pobytu.<br />

Podobne sa eliminuje byrokracia pri<br />

vydávaní osvedãení o evidencii vozidla.<br />

V najbliωom období predpokladáme zaãatie<br />

ãerpania aj u ìal‰ích zazmluvnen˘ch projektov<br />

ako je napríklad elektronizácia slu-<br />

Ïieb ·tatistického úradu, Sociálnej poisÈovne<br />

ãi novovytváranej Finanãnej správy. Podobne<br />

sa elektronizuje cel˘ stavebn˘ poriadok a<br />

územné plánovanie. Urãite tieÏ musíme spomenúÈ<br />

elektronizáciu miestnej a regionálnej<br />

samosprávy, ako je to v prípade vy‰‰ích územn˘ch<br />

celkov. Pripravujeme tieÏ v˘zvy pre<br />

mestá a obce.<br />

Ako je to so zjednodu‰ením administratívy,<br />

ktorá sa mala rie‰iÈ v rámci projektov,<br />

kto a kde sa z nej môÏu te‰iÈ<br />

Prvé v˘sledky v eliminácií byrokracie prinesú<br />

projekty, ktoré súvisia s najãastej‰ími Ïivotn˘mi<br />

situáciami. Ide o také situácie, ako<br />

presÈahovanie, narodenie dieÈaÈa, uzavretie<br />

manÏelstva ãi nahlasovanie vozidla. Vo v‰etk˘ch<br />

t˘chto situáciách sa vìaka projektom eliminuje<br />

mnoÏstvo administratívnych povinností.<br />

Na‰ou ambíciou je vo v‰etk˘ch t˘chto<br />

Ïivotn˘ch situáciách dosiahnuÈ stav raz a dosÈ.<br />

Teda to, aby obãania len raz museli nahlásiÈ<br />

nejakú zmenu. O v‰etko ostatné sa uÏ automaticky<br />

postará verejná správa.<br />

V ãom je podstatn˘ problém ãerpania zdrojov<br />

EÚ<br />

Problém je v zloÏitosti a pomalosti. Cel˘<br />

systém je tak˘ zloÏit˘, Ïe pre beÏného ãloveka<br />

je uÏ prakticky nemoÏné ho chápaÈ. Aj pre<br />

ºudí denne pracujúcich s fondmi je nároãné<br />

poznaÈ v‰etko. Táto komplikovanosÈ v‰ak prekvapivo<br />

vedie ãasto k nejednoznaãnosti, a<br />

t˘m aj k rôznym v˘kladom. V takejto podobne<br />

totiÏ systém ãerpania fondov viac odradzuje<br />

ako priÈahuje. Pre budúcnosÈ bude<br />

potrebné cel˘ systém zjednodu‰iÈ a urobiÈ ho<br />

zrozumiteºnej‰ím.<br />

eGoverment má vlastne aj veºkú politickú<br />

podporu, preão je úroveÀ nízka<br />

Po príchode do ‰tátnej správy som pochopil,<br />

Ïe verejná správa sa správa ako mamutia<br />

loì. Keì kapitán zavelí zmenu kurzu, tak sa<br />

loì zaãne otáãaÈ aÏ po dlhom ãase. Aj v ‰tátnej<br />

správe v‰etko dlho trvá, lebo je to veºk˘<br />

kolos. A to, o ão sa snaÏíme je zásadnou reformou.<br />

Nerobíme len malé kozmetické vylep‰enia,<br />

ale meníme samotnú podstatu verejnej<br />

správy. NemôÏeme preto oãakávaÈ, Ïe<br />

táto zmena sa dosiahne r˘chlo a ºahko. Skutoãn˘<br />

problém nie je nasadzovanie technológií,<br />

ale zmena procesov a zmena zákonov. Informaãn˘<br />

systém nasadíme za jeden rok. Ale<br />

len zmapovanie súãasn˘ch administratívnych<br />

procesov nám zaberie mnoÏstvo mesiacov a<br />

zmena legislatívy je práca na roky. Ani z pohºadu<br />

politikov nie je téma eGovermentu veºmi<br />

populárna. A to práve preto, lebo priná‰a<br />

v˘sledky aÏ po dlhom ãase.<br />

Berú sa do úvahy potreby projektov<br />

Systém riadenia <strong>sk</strong>utoãne potreby projektov<br />

do úvahy neberie. Systém maximalizuje<br />

kontrolu, a to najmä formálnu kontrolu. Keby<br />

sme konali striktne podºa systému riadenia,<br />

tak by sme vlastne len kontrolovali. Potlaãené<br />

sú iné aspekty projektového riadenia, ako<br />

napríklad sledovanie zabezpeãenia plynulého<br />

financovania, alebo pomoc pri nedostatku<br />

kapacít.<br />

V ãom spoãíva komplikovanosÈ riadenia<br />

ãerpania eurofondov na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Systém ãerpania eurofondov je veºmi komplikovan˘<br />

a pomal˘. Kontrola je viacnásobná<br />

a veºmi dôkladná. Aj pomerne malé a formálne<br />

poru‰enie pravidiel môÏe projekt zastaviÈ,<br />

alebo vrátiÈ v procese o mnoho mesiacov<br />

dozadu. Pri koordinácii projektov tak musíme<br />

neúmerne veºkú pozornosÈ venovaÈ dodrÏiavaniu<br />

formálnych procesov.<br />

Hlavn˘ problém v‰ak nie je ani tak vo viacnásobnej<br />

kontrole. Problém je <strong>sk</strong>ôr v tom, Ïe<br />

17

V L Á D A<br />

S R<br />

nie sú úplne jasné kompetencie jednotliv˘ch<br />

orgánov. Do kaÏdého projektu zasahuje veºa<br />

orgánov, ako napríklad sprostredkovateº<strong>sk</strong>˘<br />

orgán, riadiaci orgán, certifikaãn˘ orgán, ãi<br />

niekedy aj orgán auditu. Nie vÏdy sa tieto orgány<br />

zhodujú. V˘sledkom je potom stav, keì<br />

projektoví manaÏéri Ïijú v permanentnej neistote<br />

a nevedia plne predvídaÈ rozhodovanie<br />

o v˘davkoch.<br />

Dá sa povedaÈ, Ïe je európ<strong>sk</strong>a legislatíva<br />

zloÏitá, ão by odstránilo jej komplikovanosÈ<br />

Európ<strong>sk</strong>a legislatíva je prekvapujúco jednoduchá<br />

a v zásade len stanovuje základn˘<br />

systém riadenia. Táto európ<strong>sk</strong>a legislatíva sa<br />

dokonca má tendenciu zjednodu‰ovaÈ. Je na<br />

národn˘ch ‰tátoch, ako tento základn˘ systém<br />

rozvinú. A na Sloven<strong>sk</strong>u sme tento systém naozaj<br />

v˘razne <strong>sk</strong>omplikovali. Myslím si, Ïe<br />

Sloven<strong>sk</strong>u by v <strong>sk</strong>utoãnosti pomohol návrat<br />

k pôvodn˘m európ<strong>sk</strong>ym vzorom. Podot˘kam<br />

v‰ak, Ïe v súãasnosti sa aj na úrovni EÚ pripravuje<br />

a pripomienkuje nová generácia nariadení,<br />

ktoré budú platiÈ pre politiku súdrÏnosti<br />

po roku 2013. Doteraj‰ie <strong>sk</strong>úsenosti totiÏ<br />

ani EÚ nepovaÏuje za dobré a snaÏí sa systém<br />

zreformovaÈ.<br />

V akom ‰tádiu je systém riadenia ‰trukturálnych<br />

fondov, vyÏaduje si reformu<br />

Súãasn˘ systém riadenia pre roky 2007 aÏ<br />

2013 sa uÏ asi zásadnej‰ie na centrálnej úrovni<br />

reformovaÈ nestihne. My v OPIS-e nahrádzame<br />

preto reformu systému orientáciou na<br />

spoluprácu a pomoc prijímateºom. Kladiem<br />

veºk˘ dôraz na to, aby ºudia na viacer˘ch<br />

úrovniach riadenia spolu priateº<strong>sk</strong>y a férovo<br />

spolupracovali. TaktieÏ je dôleÏité vychádzaÈ<br />

v ústrety prijímateºom a snaÏiÈ sa aktívne im<br />

pomáhaÈ v boji s byrokraciou. Pre budúce<br />

obdobie v‰ak silne odporúãam zásadne zjednodu‰iÈ<br />

cel˘ systém podºa vzoru krajín, ktoré<br />

sú úspe‰né v ãerpaní.<br />

Nie je to príli‰ odváÏne v súãasnosti premárniÈ<br />

eurofondy na informatizáciu, ako<br />

sa tomu dá zabrániÈ<br />

Premárnenie eurofondov neprichádza do<br />

úvahy. Z pohºadu ãerpania nesmieme prísÈ o<br />

Ïiadne v˘znamnej‰ie prostriedky. Z pohºadu<br />

vecného musia projekty priniesÈ zásadnú elimináciu<br />

administratívy a vytvorenie <strong>sk</strong>utoãne<br />

modernej verejnej správy.<br />

Operaãn˘ program<br />

Informatizácia spoloãnosti<br />

Ministerstvo financií Sloven<strong>sk</strong>ej republiky ako sprostredkovateº pre Operaãn˘ program<br />

Informatizácia spoloãnosti v rámci prezentácií objasÀuje prínos aj pre verejnosÈ.<br />

Riaditeºka odboru na MF SR Denisa ÎILÁKOVÁ pripomenula jeho v˘znam aj v rozhovore<br />

pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.<br />

MF SR. Jedn˘m druhom sú tzv. systémové<br />

opatrenia a druh˘m druhom sú tzv. ‰pecifické<br />

opatrenia (opatrenia na úrovni projektov).<br />

Systémové opatrenia majú za cieº:<br />

• zr˘chliÈ ãerpanie a <strong>sk</strong>valitnenie projektov<br />

• zefektívnenie komunikácie s prijímateºmi a<br />

dodávateºmi,<br />

• zintenzívniÈ spoluprácu so Ïiadateºmi o NFP<br />

pri príprave projektu,<br />

• zadefinovaÈ dokumenty k predloÏeniu Ïiadosti<br />

o platbu a ich vzor.<br />

Opatrenia na úrovni projektov pozostávajú<br />

z projektov, pri ktor˘ch je ukonãená kontrola<br />

verejného obstarávania, resp. bude ukonãená<br />

v blízkej budúcnosti. V rámci jednotliv˘ch<br />

projektov je stanoven˘ presn˘ harmonogram<br />

jednotliv˘ch míºnikov realizácie projektu<br />

na dvoch úrovniach, fyzickej a finanãnej.<br />

Preão sa povaÏuje OPIS za najrizikovej‰í<br />

operaãn˘ program<br />

Operaãn˘ program Informatizácia spoloãnosti<br />

procesuje veºké mnoÏstvo národn˘ch<br />

projektov. Ide o projekty, ktoré majú veºk˘<br />

rozpoãet, nakoºko majú zabezpeãovaÈ komplexné<br />

sluÏby pre obãanov, ale majú byÈ aj prínosné<br />

pre verejnú správu. Sú to veºké projekty,<br />

a preto sa s nimi spája aj vy‰‰ia rizikovosÈ<br />

a detailné rozpracovanie rozpoãtu je omnoho<br />

nároãnej‰ie, ako pri men‰ích projektoch.<br />

Nároãné a komplikované je aj verejné obstarávanie<br />

ktoré sa uplatÀuje pri t˘chto veºk˘ch<br />

projektoch. Komplikovan˘ je proces<br />

verejného obstarávania vzhºadom na ‰pecifickosÈ<br />

projektov na informaãné technológie a s<br />

t˘m súvisiaca zdæhavá a nároãná kontrola aplikovan˘ch<br />

postupov verejného obstarávania.<br />

Okrem toho, na prelome rokov 2010 –<br />

2011 sa konalo prehodnocovanie projektov,<br />

ktorého cieºom bola optimalizácia a zefektív-<br />

Àovanie procesov.<br />

Akãn˘ plán zr˘chlenia ãerpania a implementácie<br />

OPIS je postaven˘ na istej stratégii,<br />

z ãoho vychádza<br />

Akãn˘ plán zr˘chlenia ãerpania obsahuje<br />

dva základné druhy opatrení, ktoré prijalo<br />

SúãasÈou akãného plánu bolo aj vytvorenie<br />

programovej kancelárie, ktorá zabezpeãuje<br />

odborné kapacity expertov v oblasti IT<br />

riadenia projektov. Úlohou programovej<br />

kancelárie je:<br />

• analyzovaÈ projekty v portfóliu OPIS,<br />

• navrhovaÈ rie‰enia a po<strong>sk</strong>ytovaÈ komplexnú<br />

podporu programov˘m a projektov˘m manaÏérom<br />

v rozsahu potrieb pre riadenie IT<br />

programov a projektov vo verejnej správe,<br />

• zabezpeãovaÈ odborné ãinnosti dohºadu nad<br />

sluÏbami a po<strong>sk</strong>ytovaÈ podporu manaÏérom<br />

SORO a manaÏérom na úrovni prijímateºov,<br />

• zabezpeãovaÈ poradenstvo v rámci oblasti<br />

informaãnej bezpeãnosti a dohºadu nad sluÏbami<br />

PO1 OPIS.<br />

Odkedy sa zaãali uplatÀovaÈ jednotlivé<br />

18

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R<br />

kroky plánu a aké je tempo ãerpania<br />

Tempo ãerpania sa vplyvom zavedenia Akãného<br />

plánu v˘razne zv˘‰ilo a tento stav aj<br />

pretrváva. Akãn˘ plán zr˘chlenia ãerpania<br />

bol prijat˘ 16. marca tohto roka, kedy sa konalo<br />

stretnutie s Európ<strong>sk</strong>ou komisiou v Bruseli,<br />

ktorej majú zodpovedné orgány povinnosÈ<br />

reportovaÈ aktuálny v˘voj v rámci OPIS.<br />

Dokedy bude predpokladaná suma vyãerpaná<br />

a ste spokojná s jeho priebehom<br />

Podarilo sa nám vyãerpaÈ pravidlo n+3,<br />

ktoré predstavovalo záväzok, aby sa do konca<br />

roka vyãerpalo z prostriedkov ERDF 71,6<br />

mil. eur. Tento záväzok sa nám nielen podarilo<br />

vyãerpaÈ, ale dokonca preãerpaÈ. Momentálne<br />

je úroveÀ ãerpania prostriedkov z<br />

ERDF vo v˘‰ke 74 195 849,11 mil. eur.<br />

Dotknime sa konkrétne harmonogramu<br />

realizácie projektu OPIS Elektronické sluÏby<br />

Sociálnej poisÈovne a jeho rozpoãtu.<br />

Harmonogram realizácie projektu je rozdelen˘<br />

podºa jednotliv˘ch systémov, ktoré tento<br />

projekt obsahuje. Väã‰ina z nich je vo fáze<br />

prípravy verejného obstarávania a v dvoch prípadoch<br />

uÏ prebieha verejné obstarávanie. Indikatívny<br />

rozpoãet je cca 46,3 mil. eur.<br />

Aké sú, prípadne boli, problémy v rie‰ení<br />

spomínaného projektu<br />

Organizaãn˘mi opatreniami bude potrebné<br />

eliminovaÈ riziká vypl˘vajúce najmä zo súãasného<br />

prehnaného dôrazu kladeného na ‰pecifickosÈ<br />

a zloÏitosÈ jednotlivej vecnej agendy,<br />

priãom sa uplatÀuje jednotn˘ poistn˘ princíp<br />

– hodnotenie obdobia poistenia a zaplateného<br />

poistného. Bude nevyhnutné zjednotiÈ vzájomné<br />

vzÈahy medzi procesmi súvisiacimi s<br />

konaním o dávkach a platením odvodov na<br />

sociálne poistenie tak, aby jednoznaãne na<br />

seba nadväzovali a plnohodnotne vyuÏívali a<br />

spracovávali príslu‰né vstupy / v˘stupy.<br />

Je to pravdepodobne dosÈ podstatn˘ projekt<br />

pre obãanov, stretli ste sa so záujmom<br />

verejnosti<br />

VerejnosÈ mala moÏnosÈ bliωie sa dozvedieÈ<br />

o tomto projekte na jeho verejnej prezentácii<br />

tzv. public hearing. SORO MF SR usporiadal<br />

v októbri tohto roku uÏ v poradí druhú<br />

verejnú prezentáciu ‰túdií u<strong>sk</strong>utoãniteºnosti na<br />

Národné projekty. Di<strong>sk</strong>usia po odprezentovaní<br />

jednotliv˘ch ‰túdií po<strong>sk</strong>ytuje priestor, aby<br />

sa vyjadrila k danému budúcemu projektu aj<br />

verejnosÈ. Najviac verejnosÈ zaujal urãite prínos,<br />

ak˘ bude maÈ tento projekt pre obãanov.<br />

Konkrétne v tomto projekte sa kladie dôraz na<br />

zniÏovanie administratívnej zaÈaÏenosti klientov,<br />

presadzovanie proaktívneho prístupu,<br />

zniÏovanie vnútornej administratívnej zaÈaÏenosti<br />

in‰titúcie, a t˘m aj nákladov na v˘kon<br />

sociálneho poistenia, zv˘‰enie miery automatizácie<br />

a elektronizácie sluÏieb podporujúcich<br />

v˘kon sociálneho poistenia pri zníÏení<br />

poãtu zamestnancov, univerzálnosÈ a jednotnosÈ<br />

postupov voãi klientovi, elimináciu duplicít<br />

v administratívnych procesoch, racionalizáciu<br />

a optimalizáciu v˘konu sociálneho<br />

poistenia.<br />

Ak˘ prínos bude maÈ projekt Elektronické<br />

sluÏby sociálnej poisÈovne pre Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Hlavn˘m cieºom projektu je implementácia<br />

nov˘ch, na pouÏívateºa orientovan˘ch<br />

elektronick˘ch sluÏieb prostredníctvom zavedenia<br />

nového informaãného systému zameraného<br />

hlavne na podporu procesov v˘konu<br />

sociálneho poistenia.<br />

Navrhované projekty sledujú najmä dosiahnutie<br />

cieºov celospoloãen<strong>sk</strong>ého v˘znamu<br />

v oblasti sociálneho zabezpeãenia obãanov.<br />

Takéto nekvantifikovateºné prínosy realizácie<br />

projektov sú:<br />

Zv˘‰i sa transparentnosÈ systému:<br />

KaÏd˘ obãan a podnikateº<strong>sk</strong>˘ subjekt bude<br />

môcÈ on-line, v reálnom ãase, zistiÈ (overiÈ)<br />

svoje postavenie v systéme sociálneho poistenia.<br />

ZníÏi sa administratíva a eliminuje sa byrokracia:<br />

Informácie o zmenách v statuse obãana<br />

alebo podnikateº<strong>sk</strong>ého subjektu sa budú zí<strong>sk</strong>avaÈ<br />

z registrov spolupracujúcich in‰titúcií verejnej<br />

správy, t. j. zo zdroja ich prvotnej evidencie.<br />

T˘mto postupom bude eliminovaná<br />

potreba na predkladanie rôznych dokumentov<br />

a potvrdení, ktoré vydávajú ostatné in‰titúcie<br />

verejnej správy.<br />

Zr˘chli a automatizuje sa konanie:<br />

Obãania a podnikateº<strong>sk</strong>é subjekty budú<br />

maÈ moÏnosÈ podaÈ podania alebo poÏiadavky<br />

príslu‰n˘mi formami elektronickej komunikácie<br />

bez nutnosti náv‰tevy príslu‰ného<br />

úradu. SluÏbami workflow a automatizáciou<br />

spracovania zí<strong>sk</strong>an˘ch informácií sa ur˘chli<br />

konanie a obmedzí sa chybovosÈ.<br />

Zabezpeãí sa informovanosÈ klienta:<br />

Obãania a podnikateº<strong>sk</strong>é subjekty budú<br />

maÈ moÏnosÈ zí<strong>sk</strong>aÈ potrebné informácie prostredníctvom<br />

jednotliv˘ch foriem elektronickej<br />

komunikácie.<br />

In‰titucionálna stabilita<br />

Kooperácia jednotliv˘ch in‰titúcií rezortu<br />

a integrita finanãn˘ch tokov zabezpeãená previazaním<br />

systémov evidencie príjmov a v˘davkov<br />

na finanãn˘ (úãtovn˘) systém vytvorí<br />

predpoklady pre dlhodobé plánovanie a<br />

stabilizáciu ekonomického prostredia jednotliv˘ch<br />

in‰titúcií rezortu.<br />

Z uvedeného vypl˘va, Ïe predkladan˘ projekt<br />

má zásadn˘ celospoloãen<strong>sk</strong>˘ v˘znam,<br />

t˘ka sa prakticky kaÏdého obãana a jeho cie-<br />

ºom je vytvorenie komplexného, transparentne<br />

fungujúceho systému po<strong>sk</strong>ytujúceho v‰etky<br />

poÏadované sluÏby obãanom on-line na akceptovateºnej<br />

kvalitatívnej úrovni.<br />

Akãn˘ plán zr˘chlenia ãerpania bol pravdepodobne<br />

nevyhnutn˘ oceÀujete jeho prijatie<br />

a ão vládna kríza, nepodpísala sa na<br />

jeho realizácii<br />

Akãn˘ plán v˘razne pomohol pri ãerpaní<br />

prostriedkov z OPIS a vládna kríza sa v Àom<br />

neodzrkadlila. Naìalej pokraãujeme v nasadenom<br />

tempe ãerpania a v‰etky kroky sa plnia<br />

podºa plánu. Systémové opatrenia a opatrenia<br />

na úrovni projektov, ktoré sú v akãnom pláne<br />

definované nepodliehajú vládnej kríze.<br />

Nevytráca sa efektívnosÈ<br />

ani operatívnosÈ<br />

Colná správa pre‰la viacer˘mi zmenami a stala sa z nej moderná ‰tátna in‰titúcia,<br />

ktorá sa snaÏí uºahãovaÈ aj medzinárodn˘ obchod. Mária MACHOVÁ, e‰te nedávno vo funkcii<br />

generálnej riaditeºky Colného riaditeºstva SR, dôverne pozná prostredie aj problémy colnej<br />

správy. Po<strong>sk</strong>ytla informácie pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.<br />

Ako sa snaÏí Colná správa reagovaÈ na<br />

meniace sa medzinárodné prostredie a na<br />

medzinárodn˘ obchod<br />

Globalizácia svetového obchodu a tok tovarov<br />

veºk˘ch objemov z v˘chodnej Ázie<br />

kladie na colné správy v‰etk˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch<br />

krajín, a teda aj Sloven<strong>sk</strong>a, nové poÏiadavky<br />

a nároky. Na jednej strane máme vytváraÈ<br />

podmienky, aby sa tovar dostal ão naj<strong>sk</strong>ôr do<br />

cieºa jeho urãenia a na druhej strane je na‰ou<br />

úlohou chrániÈ územie Sloven<strong>sk</strong>a ale aj celého<br />

spoloãenstva pred neférov˘mi dovozmi a<br />

v˘vozmi, pred tovarmi ktoré môÏu ohroziÈ<br />

zdravie a bezpeãnosÈ obãanov a pod. Nie<br />

vÏdy je jednoduché tieto dve zdanlivo protichodné<br />

poslania plniÈ, navy‰e v období neus-<br />

19

C O L N É R I A D I T E ª S T V O<br />

S R<br />

táleho zniÏovania prostriedkov, ktoré colná<br />

správa dostáva zo ‰tátneho rozpoãtu. V‰etci<br />

dovozcovia a v˘vozcovia, colní deklaranti –<br />

tí v‰etci by boli objektívne najrad‰ej, keby<br />

bolo colné konanie ão najkrat‰ie, bez prieÈahov,<br />

najlep‰ie „pod nosom“ a „non stop“ proste<br />

ideálne. Nemusíme v‰ak byÈ ani priateºmi<br />

rôznych ‰tatistík aby sme videli a vedeli, Ïe<br />

nezanedbateºná ãasÈ tovarov, ktoré sa dostávajú<br />

na nበãi európ<strong>sk</strong>y trh nespæÀa kritériá<br />

bezpeãnosti, kvality, dodrÏiavania práv du‰evného<br />

vlastníctva, primeranej ceny a pod., ão<br />

znamená Ïe jednotlivec, alebo ãasÈ obchodného<br />

reÈazca nedodrÏiava zákony a pravidlá férového<br />

obchodu. A preto je tu tlak na vykonávanie<br />

nov˘ch komplexnej‰ích druhov kontrol<br />

zaloÏen˘ch na anal˘ze rizikov˘ch subjektov,<br />

distribuãn˘ch kanálov ãi druhov tovar,<br />

kontrol zaloÏen˘ch na v˘mene informácií o<br />

podozriv˘ch obchodn˘ch operáciách, organizujú<br />

sa spoloãné kontrolné akcie a pod., ão samozrejme<br />

predlÏuje a predraÏuje cel˘ proces.<br />

Preto priblíÏenie sa k ideálnemu a efektívnemu<br />

stavu v oblasti colného konania vyÏaduje<br />

od v‰etk˘ch zainteresovan˘ch pouÏívaÈ<br />

nové postupy a prístupy aby bol medzinárodn˘<br />

obchod efektívny, ale aj bezpeãn˘.<br />

Ako ste spokojná s vyuÏívaním elektronizácie<br />

v colnom konaní, stala sa uÏ samozrejmosÈou<br />

alebo sú e‰te rezervy<br />

Sme veºmi radi, Ïe colná správa je na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

priekopníkom v elektronizácii administratívnych<br />

postupov v colnom i daÀovom<br />

konaní. Patríme k in‰titúciám, ktoré veºkú<br />

ãasÈ konania zabezpeãujú elektronickou formou<br />

a automaticky. V súãasnosti takto beÏia<br />

colné reÏimy tranzit a v˘voz. V súlade s<br />

medzinárodn˘mi trendmi a v rámci finanãn˘ch<br />

moÏností by mali byÈ v nasledujúcom<br />

období zautomatizované aj colné reÏimy pri<br />

dovoze, reÏimy s ekonomick˘m úãinkom a<br />

zjednodu‰ené postupy. Colná správa SR sa<br />

tieÏ aktívne podieºa na projekte centrálneho<br />

elektronického prieãinka, ktor˘ by mal od<br />

roku 2013 stranám zapojen˘m v medzinárodnom<br />

obchode umoÏniÈ aby v‰etky potrebné<br />

dokumenty potrebné pre dovoz, v˘voz ãi<br />

tranzit predloÏili v jedinom vstupnom bode<br />

a splnili tak v‰etky regulaãné poÏiadavky<br />

súvisiace s ich potrebami na jednom mieste.<br />

SúãasÈou elektronického konania je i zavedenie<br />

zaruãeného elektronického podpisu<br />

na dokumentoch majúcich elektronickú formu.<br />

Cel˘ proces colného konania je moÏné<br />

sledovaÈ elektronicky, ão umoÏnilo zr˘chlenie<br />

pohybu tovaru a zr˘chlilo colného konanie.<br />

Z ekonomického hºadi<strong>sk</strong>a elektronické<br />

colné konanie zníÏilo finanãné náklady a ãas<br />

ako colnej správe, tak aj podnikateº<strong>sk</strong>˘m subjektom.<br />

No a ìal‰ie plány do budúcnosti Ak<br />

to bude z finanãného hºadi<strong>sk</strong>a moÏné, radi by<br />

sme dosiahli stav, aby v‰etky dokumenty,<br />

ktoré na‰i klienti sú povinní predkladaÈ colnej<br />

správe pri colnom ãi daÀovom konaní<br />

toto mohli urobiÈ elektronicky, aby elektronická<br />

komunikácia bola obojstranná. Tro‰ku<br />

nadnesene povedané, aby colná správa ão<br />

naj<strong>sk</strong>ôr fungovala bez papiera!<br />

Aká je situácia pri dodrÏiavaní bezpeãnosti<br />

celého logistického reÈazca<br />

UÏ vy‰‰ie uvedené naznaãuje, Ïe v posledn˘ch<br />

rokoch sa v˘razn˘m spôsobom mení<br />

úloha coln˘ch správ. Aj keì sloven<strong>sk</strong>á colná<br />

správa zabezpeãuje dnes viac ako polovicu<br />

príjmov ‰tátneho rozpoãtu, rastie váha aktivít<br />

zabezpeãujúcich ochranu vlastného i spoloãného<br />

trhu, pretoÏe globalizácia priná‰a aj cel˘<br />

rad negatívnych aspektov do medzinárodného<br />

obchodu ktoré majú ãasto znaky podvodného<br />

aÏ kriminálneho konania, ktoré ohrozujú<br />

zdravie a nezriedka i Ïivoty obãanov. Preto<br />

EÚ prijíma cel˘ rad noriem a postupov ktoré<br />

v sebe obsahujú bezpeãnostné aspekty v oblasti<br />

dovozu i v˘vozu. Cieºom aktivít je predov‰etk˘m<br />

zavedenie spoloãn˘ch kontroln˘ch<br />

‰tandardov. EÚ v rámci zv˘‰eného dôrazu<br />

na bezpeãnosÈ integrovala bezpeãnostné<br />

aspekty do coln˘ch kontrol a do povolení na<br />

pouÏitie zjednodu‰en˘ch postupov pri colnom<br />

konaní a zv˘‰ila dôraz pri kontrole vo v˘voze<br />

i dovoze, priãom kladie dôraz na elektronickú<br />

v˘menu dát a ich anal˘zu. Osveta v<br />

oblasti bezpeãnosti celého logistického re-<br />

Èazca a aplikácia poÏadovan˘ch noriem vytvára<br />

predpoklady pre minimalizovanie rizika.<br />

Zjednodu‰ene môÏeme povedaÈ, Ïe cieºom<br />

t˘chto aktivít je najmä zavedenie spoloãn˘ch<br />

kontroln˘ch ‰tandardov v EÚ v úzkej spolupráci<br />

s tretími krajinami, ktoré riziko minimalizujú.<br />

Nepriniesla globalizácia obchodného prostredia<br />

nevhodné zníÏenie personálneho<br />

stavu Colnej správy<br />

Je zrejmé, Ïe ak dnes veºkú ãasÈ na‰ich<br />

procesov má elektronickú podporu a je plne<br />

automatizovaná má to i personálne dopady.<br />

Ak k tomu pridáme e‰te fakt, Ïe v poslednom<br />

období colná správa pre‰la ìal‰ími procesmi<br />

centralizácie podporn˘ch ãinností s v˘razn˘mi<br />

úsporami Ïivej práce, potom pohºady na<br />

zniÏovanie zamestnancov nemôÏeme povaÏovaÈ<br />

za nevhodné ale za prirodzené.<br />

V auguste roku 2010 mala colná správa systemizovan˘ch<br />

4 493 zamestnancov, dnes je to<br />

3 644, t. j. o takmer 20 % menej. Poãet miest<br />

colníkov sa zníÏil o 572, poãet civiln˘ch zamestnancov<br />

o 277. S najväã‰ou pravdepodobnosÈou<br />

sme organizáciou, ktorá u<strong>sk</strong>utoãnila<br />

najvy‰‰í rozsah úspor v tejto oblasti.<br />

Napriek tomuto kon‰tatovaniu som presvedãená,<br />

Ïe redukovan˘ poãet zamestnancov<br />

je postaãujúci na zabezpeãenie na‰ich úloh.<br />

Aby v‰ak na‰e sluÏby boli aj naìalej kvalitné<br />

a zodpovedali poÏiadavkám doby, urãité rezervy<br />

vidím v ‰truktúre poboãiek a následne<br />

i zamestnancov. Stále veºa zamestnancov v<br />

uniforme robí agendy, ktoré môÏu vykonávaÈ<br />

lacnej‰ie aj civilní zamestnanci. Naopak, väã-<br />

‰í podiel colníkov je potrebné postupne presúvaÈ<br />

do oblasti komplexnej kontroly pohybu<br />

tovaru a distribuãn˘ch kanálov. Mnohé<br />

krajiny vyuÏívajú colníkov aj na iné úlohy aké<br />

plníme my dnes. Napríklad ãe<strong>sk</strong>í colníci zabezpeãujú<br />

aj sluÏby m˘tnej polície ãi kontrolu<br />

zamestnávania cudzincov, iné krajiny zverujú<br />

colnej správe prakticky celú kontrolu<br />

pohybu tovaru a tak integrujú tieto aktivity do<br />

jedného rezortu. VyuÏívajú váÏnosÈ uniformy<br />

najmä na rôznorodé kontrolné funkcie a nie<br />

na administratívne ãinnosti. Bude na zváÏení<br />

budúcej vlády, ãi aj pre malé Sloven<strong>sk</strong>o nie<br />

je efektívnej‰ie maÈ jeden uniformovan˘ zbor<br />

na takéto aktivity neÏ rôznorodé civilné kontrolné<br />

zloÏky v ekonomick˘ch rezortoch, ktoré<br />

plnia parciálne úlohy spojené s bezpeãnos-<br />

Èou a ochranou trhu a spotrebiteºov.<br />

Ak˘ v˘znam nadobudla cezhraniãná spolupráca<br />

regionálnych coln˘ch úradov<br />

Cezhraniãná spolupráca coln˘ch úradov<br />

plní v˘znamnú úlohu pri predchádzaní a odhaºovaní<br />

poru‰ovania zákonov, ako aj pri rie-<br />

‰ení aktuálnych a operatívnych problémov<br />

ãi uÏ na hraniãn˘ch prechodoch s Ukrajinou<br />

alebo vo vnútrozemí.<br />

Samozrejme, najuωia spolupráca je so susedn˘mi<br />

coln˘mi správami a prihraniãn˘mi<br />

coln˘mi úradmi. Dlhodobo máme veºmi dobrú<br />

spoluprácu s ãe<strong>sk</strong>ou a poº<strong>sk</strong>ou colnou správou.<br />

Okrem tradiãn˘ch foriem spolupráce je<br />

na‰im spoloãn˘m záujmom rie‰iÈ otázky obchádzania<br />

platenia spotrebn˘ch daní z minerálnych<br />

olejov. Problém pri minerálnych olejoch<br />

je ten, Ïe na mnohé z nich nie je u nás a<br />

v âe<strong>sk</strong>u uvalená spotrebná daÀ, ale veºmi<br />

jednoducho a ãasto sa dajú pouÏívaÈ na vykurovanie<br />

alebo ako pohonné hmoty, najmä pre<br />

nákladné automobily. Na území Poº<strong>sk</strong>a sa v<br />

poslednom období znásobuje v˘roba tak˘chto<br />

olejov a podºa informácií od poº<strong>sk</strong>˘ch kolegov<br />

sa rozhodujúca ãasÈ produkcie deklaru-<br />

20

C O L N É R I A D I T E ª S T V O<br />

S R<br />

je ako v˘voz k nám a do âe<strong>sk</strong>a. Dôvodom je<br />

fakt, Ïe v Poº<strong>sk</strong>u sú aj tieto základové oleje<br />

zdanené a ich pohyb je monitorovan˘ zo zákona.<br />

âe<strong>sk</strong>á colná správa odhaduje, Ïe zneu-<br />

Ïitie tak˘chto dovozov, ktoré prakticky nie sú<br />

z ich strany kontrolovateºné znamenali v˘padok<br />

na spotrebn˘ch daniach v roku 2010 6 aÏ<br />

8 mld. ãe<strong>sk</strong>˘ch korún. Aj zistenia Ïilin<strong>sk</strong>ého<br />

colného úradu, ktor˘ dlhodobo spolupracuje<br />

s katovick˘mi kolegami v oblasti monitoringu<br />

pohybu cisterien na na‰e územie nasvedãujú<br />

o daÀov˘ch únikoch veºk˘ch rozmerov.<br />

Preto bolo na‰ou snahou, aby sme vyuÏili<br />

poznatky a legislatívnu úpravu tohto problému<br />

z Poº<strong>sk</strong>a aj pri novele zákona o minerálnych<br />

olejoch ktorá je práve v legislatívnom<br />

konaní. S maìar<strong>sk</strong>ou daÀovou a colnou správou<br />

spolupracujeme najmä v oblasti preclievania<br />

textilu z âíny na na‰ich juÏn˘ch poboãkách.<br />

K˘m v Maìar<strong>sk</strong>u sa pri preclievaní takéhoto<br />

tovaru platí nielen clo ale aj daÀ z pridanej<br />

hodnoty, na‰a legislatíva vyÏaduje platenie<br />

iba cla. Je veºa dôkazov, Ïe mnohé maìar<strong>sk</strong>é<br />

firmy zneuÏívajú tento reÏim, po preclení<br />

tovaru sa stávajú nekontaktn˘mi, neplatia<br />

dane a pod.. Preto sme podpísali dohodu<br />

o v˘mene informácií, ktoré sú predmetom<br />

colného a daÀového tajomstva. Cieºom dohody<br />

je, aby sme vzájomnou v˘menou údajov<br />

predchádzali a odhaºovali colné a daÀové<br />

podvody nielen na vlastn˘ch územiach ale napomohli<br />

aj jeden druhému, tak ako nás k<br />

tomu zaväzuje európ<strong>sk</strong>a colná únia. A tak˘chto<br />

príkladov spolupráce by som mohla<br />

uviesÈ oveºa viac, prakticky z kaÏdej oblasti<br />

práce coln˘ch úradov.<br />

Darí sa aj v pôsobnosti Colnej správy, v<br />

rámci kompetencií, odhaºovaÈ a rie‰iÈ rôzne<br />

nepríjemné situácie spojené s trestnou<br />

ãinnosÈou<br />

Boj proti coln˘m a daÀov˘m únikom, nedovolen˘<br />

obchod s drogami a ich prekurzormi,<br />

poru‰ovanie predpisov na oznaãovanie tovarov,<br />

ochrana du‰evného vlastníctva, kultúrneho<br />

dediãstva, ochrana chránen˘ch druhov<br />

rastlín a Ïivoãíchov (CITES) a v neposlednom<br />

rade ochrana hraníc, t˘m v‰etk˘m sa dnes zaoberá<br />

aj colná správa. Coln˘ kriminálny úrad<br />

navy‰e disponuje oprávneniami na odhaºovanie<br />

a aj vy‰etrovanie trestnej ãinnosti vo v‰etk˘ch<br />

vy‰‰ie uveden˘ch oblastiach.<br />

Za najväã‰ie tohtoroãné úspechy v oblasti<br />

odhaºovania nezákonn˘ch aktivít povaÏujeme<br />

objavenie dvoch ilegálnych v˘robní cigariet,<br />

kde bol zadrÏan˘ tovar v hodnote spotrebn˘ch<br />

daní viac ako 30 mil. eur, nelegálneho dovozu<br />

cigariet cez sloven<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>ú hranicu,<br />

kedy len za prv˘ polrok tohto roku sa poãet<br />

zadrÏan˘ch kusov cigariet blíÏil k 30 mil. a<br />

únik na cle a DPH predstavoval 2,8 mil. eur.<br />

Za to isté obdobie CKÚ svojou ãinnosÈou<br />

odhalil nelegálny dovoz 6,7 t liekov v hodnote<br />

6 mil. eur a vo v˘poãte by sme mohli pokraãovaÈ.<br />

Sme presvedãení, Ïe na‰a snaha<br />

odhaºovaÈ trestnú ãinnosÈ a úniky má svoje<br />

ovocie primerané na‰im technick˘m a ºud<strong>sk</strong>˘m<br />

moÏnostiam. V budúcnosti sa chceme<br />

viac zameraÈ na ochranu práv du‰evného<br />

vlastníctva, odhaºovanie nelegálnych dovozov<br />

prostredníctvom internetového obchodu, ale<br />

aj podvodom v oblasti spotrebn˘ch daní. No<br />

a v neposlednom rade je stále aktuálny boj<br />

proti korupcii.<br />

Myslím, Ïe sa zvy‰uje aj nároãnosÈ vzdelávania<br />

v rámci rezortu Colnej správy, aká<br />

je spokojnosÈ<br />

Vstup Sloven<strong>sk</strong>a do európ<strong>sk</strong>eho colného<br />

priestoru, ne<strong>sk</strong>ôr posun shenghen<strong>sk</strong>ej hranice<br />

aÏ na v˘chod na‰ej krajiny a roz‰írenie kompetencií<br />

o oblasÈ spotrebn˘ch daní, to v‰etko<br />

nezmazateºne zmenilo poslanie i nároãnosÈ<br />

colníckej práce. Rastú nároky na v˘kon colnej<br />

sluÏby, na kvalifikáciu, jazykové vedomosti<br />

a poãítaãové zruãnosti. KeìÏe sloven<strong>sk</strong>é<br />

stredné a vysoké ‰kolstvo nemajú vo svojich<br />

profiloch odbory venujúce sa ‰peciálne iba colníctvu,<br />

veºkú úlohu v zabezpeãení vedomostí<br />

a zruãností potrebn˘ch pre v˘kon na‰ich<br />

funkcií má Coln˘ in‰titút. Coln˘ in‰titút zabezpeãuje<br />

základné i ‰pecializované ‰túdium v<br />

rôznych oblastiach a jeho lektormi sú na‰i<br />

naj<strong>sk</strong>úsenej‰í kolegovia ako aj odborníci z<br />

in˘ch orgánov ‰tátnej správy. Veºmi oceÀujeme<br />

ochotu odborníkov zo ‰peciálnych oblastí<br />

podnikania podieºaÈ sa na na‰om vzdelávaní.<br />

Ide najmä o ‰pecialistov a odborníkov z oblastí<br />

ktoré sú najãastej‰ie predmetom nezákonnej<br />

v˘roby a poru‰ovania práv du‰evného<br />

vlastníctva. Ich poznatky a informácie o oblastiach<br />

a spôsoboch nelegálnej v˘roby a distribúcie<br />

a sú pre nás neoceniteºnou pomocou<br />

v boji proti daÀov˘m a coln˘m únikom. Klasické<br />

vzdelávanie v‰ak nie je postaãujúce,<br />

preto vyuÏívame aj iné, progresívnej‰ie metódy<br />

vzdelávania, najmä e-learning. Okrem odborn˘ch<br />

vedomostí rastú nároky na mana-<br />

Ïér<strong>sk</strong>e zruãnosti ºudí na v‰etk˘ch úrovniach<br />

riadenia. Je veºkou v˘hodou, Ïe v roku 2009<br />

colná správa zí<strong>sk</strong>ala projekt z Európ<strong>sk</strong>eho sociálneho<br />

fondu prostredníctvom ktorého si<br />

zvy‰uje manaÏér<strong>sk</strong>e vedomosti a zruãnosti<br />

viac ako stovka manaÏérov z colného riaditeºstva<br />

a coln˘ch úradov a pribliÏne toºko zamestnancov<br />

si zvy‰uje jazykovú úroveÀ.<br />

Colné orgány pri svojej rozmanitej a rozsiahlej<br />

ãinnosti pravdepodobne spolupracujú<br />

aj so ‰ir‰ím okruhom ‰tátnych orgánov,<br />

aké sú vzájomné vzÈahy a neodkladná<br />

spolupráca<br />

Colná správa nemôÏe pracovaÈ izolovane a<br />

ani nemôÏe sama pôsobiÈ v globálnom obchodnom<br />

prostredí. Spolupráca je rozhodujúca<br />

pre úãinnosÈ coln˘ch orgánov a voãi mnoh˘m<br />

hrozbám, ktor˘m musia ãeliÈ. Z t˘chto<br />

dôvodov colná správa pri plnení svojich úloh<br />

spolupracuje predov‰etk˘m so v‰etk˘mi<br />

ozbrojen˘mi zloÏkami v na‰ej krajine, ale aj<br />

s OLAF,EUROPOOL, INTERPOOL a ìal‰ími<br />

podobn˘mi organizáciami. Mohla by som<br />

vymenovaÈ takmer v‰etky ústredné orgány<br />

‰tátnej správy, rôzne ‰tátne in‰titúcie ktoré<br />

majú kompetencie v oblasti dovozn˘ch a v˘vozn˘ch<br />

licencií alebo inak participujú na<br />

medzinárodnom obchode. Pre nás je v‰ak<br />

veºmi dôleÏitá spolupráca aj s ne‰tátnymi organizáciami,<br />

agentúrami ãi zväzmi z oblasti<br />

tabakového priemyslu, v˘roby alkoholu, minerálnych<br />

olejov, farmaceutického priemyslu.<br />

Iba v úzkej súãinnosti so v‰etk˘mi zainteresovan˘mi,<br />

vzájomnou v˘menou informácií<br />

a <strong>sk</strong>úseností môÏeme byÈ úspe‰ní a prospe‰ní<br />

na‰im obãanom a podnikateº<strong>sk</strong>˘m subjektom.<br />

Ak˘ prínos pre ‰tátny rozpoãet predstavuje<br />

práve colná správa<br />

Ako som uÏ uviedla, colná správa zabezpeãuje<br />

príjmovú stránku ‰tátneho rozpoãtu v<br />

hodnote, ktorá sa pohybuje nieão málo nad<br />

50 % jeho príjmov. Stále ma prekvapuje, Ïe<br />

mnoho na‰ich obãanov, ãasto aj na vysok˘ch<br />

‰tátnych postoch nemá vedomosÈ o takejto vysokej<br />

angaÏovanosti colnej správy v zabezpeãovaní<br />

príjmov rozpoãtu. Aj tento rok je vysoká<br />

miera pravdepodobnosti Ïe celkovú<br />

sumu, ktorú máme pre ‰tát zabezpeãiÈ nielen<br />

dosiahneme, ale aj prekroãíme. Rozhodujúcu<br />

ãasÈ príjmov, ktoré zabezpeãujeme predstavujú<br />

spotrebné dane, najmä z minerálnych<br />

olejov, alkoholu a tabaku, ìalej daÀ z pridanej<br />

hodnoty pri dovozoch z tretích krajín a<br />

najmen‰ou poloÏkou je clo. Úloha cla v rozpoãte<br />

neustále klesá a v strednodobej perspektíve<br />

bude minimálna. Aj tento rok je pre nás<br />

toho názorn˘m príkladom. V júni tohto roku<br />

vo‰la do platnosti zmluva EÚ s Kóreou na základe<br />

ktorej okolo 80 % tovarov obsiahnut˘ch<br />

v zmluve má nulovú colnú sadzbu, ostatné komodity<br />

ako sú automobily, v˘poãtová technika<br />

a pod. sa na túto hranicu dostane po piatich<br />

rokoch. OkamÏite sme to pocítili na podstatnom<br />

zníÏení v˘beru cla. Ak sa pozeráme<br />

na úlohy colnej správy z dlhodobej‰ieho hºadi<strong>sk</strong>a,<br />

tak fi‰kálna úloha bude hraÈ ãoraz men-<br />

‰iu úlohu a do popredia vystúpia v˘raznej‰ie<br />

funkcie spojené s ochranou a kontrolou trhu.<br />

Je to späté nielen s európ<strong>sk</strong>ou a celosvetovou<br />

snahou bezcolného pohybu tovarov a slu-<br />

Ïieb, ale v na‰om prípade aj so snahou, aby<br />

sa daÀ z pridanej hodnoty nevyberala súbeÏne<br />

s coln˘m konaním, ale aÏ v riadnom zda-<br />

Àovacom období. Takéto kroky, prinajmen-<br />

‰om pre vybrané subjekty medzinárodného<br />

obchodu avizuje MF SR u<strong>sk</strong>utoãniÈ od roku<br />

2013.<br />

Aké sú najbliωie plány, ktoré sa t˘kajú<br />

zefektívnenia ãinnosti a celkové <strong>sk</strong>valitnenie<br />

práce colnej správy<br />

Colná správa má za sebou veºmi nároãné<br />

obdobie. NielenÏe sme sa museli vyrovnaÈ s<br />

medziroãn˘m poklesom rozpoãtov˘ch v˘davkov<br />

o takmer 20 %, zníÏením poãtu zamestnancov,<br />

zru‰ením viacer˘ch pracoví<strong>sk</strong>,<br />

bolo tieÏ potrebné pripraviÈ organizáciu na<br />

zlúãenie s daÀovou správou, ktoré sa u<strong>sk</strong>utoãní<br />

od januára budúceho roku. Napriek tomu<br />

sa nám darí plniÈ úlohy ‰tátneho rozpoãtu, prijali<br />

sme mnohé opatrenia v oblasti centralizácie<br />

podporn˘ch procesov, ktoré nám umoÏÀujú<br />

po prv˘krát riadiÈ z centra vnútorné ekonomické<br />

procesy a efektívnosÈ jednotliv˘ch coln˘ch<br />

úradov v oblasti v˘davkov. KaÏd˘ kto<br />

v súkromnej sfére tvoril tak˘to centrálny<br />

back-office vie, aké je to nároãné, ale aj prospe‰né.<br />

Aj v oblasti coln˘ch a daÀov˘ch procesov<br />

sa urobilo veºa uÏitoãn˘ch zmien. Sloven<strong>sk</strong>á<br />

colná správa musí aj v budúcom období<br />

pokraãovaÈ v optimalizácii poboãkovej<br />

siete, v implementácii modern˘ch pracovn˘ch<br />

metód, postupov a techník, postupovaÈ<br />

v automatizácii a elektronizácii ìal‰ích procesov.<br />

Urãite je veºa práce aj na v˘chodnej<br />

hranici, treba urobiÈ ìal‰ie opatrenia pre odstránenie<br />

dlh˘ch ãakacích lehôt, ale aj v oblasti<br />

profesionálneho správania sa v‰etk˘ch<br />

zamestnancov v styku s verejnosÈou. Predstáv<br />

o <strong>sk</strong>valitnení práce mám veºa. Za v‰etky uvediem<br />

konkrétny príklad, o ktorom som presvedãená<br />

Ïe sa musí v najbliωom období staÈ<br />

21

C O L N É R I A D I T E ª S T V O<br />

S R<br />

strategick˘m cieºom v oblasti colného konania.<br />

Európ<strong>sk</strong>a colná legislatíva umoÏÀuje udeliÈ<br />

podnikateº<strong>sk</strong>ému subjektu ‰tatút pod názvom<br />

„schválen˘ hospodár<strong>sk</strong>y subjekt –<br />

SHS“. Udelenie tohto ‰tatútu znamená, Ïe<br />

jeho drÏiteº preukázal coln˘m orgánom Ïe<br />

jeho vnútorné kontrolné mechanizmy, finanãné<br />

zdravie, colné postupy, fyzická bezpeãnosÈ<br />

tovaru poãnúc od v˘roby cez <strong>sk</strong>ladovanie po<br />

prepravu, vyhovujú bezpeãnostn˘m i coln˘m<br />

poÏiadavkám. VyuÏitie tohto certifikátu má<br />

obrov<strong>sk</strong>˘ v˘znam pre obe strany. Osvedãenie<br />

sa stalo v rámci EÚ znaãkou kvality medzinárodného<br />

obchodu ale tieÏ prestíÏe legálne<br />

podnikajúcich subjektov. V˘razn˘m spôsobom<br />

tieÏ zr˘chºuje i zlacÀuje podnikateº<strong>sk</strong>˘m<br />

subjektom proces colného konania. SHS uÏ<br />

nepotrebuje fyzicky prepravovaÈ tovar na colnú<br />

poboãku, vypæÀaÈ a predkladaÈ stohy papierov.<br />

Aj colná správa profituje z tohto ‰tatútu,<br />

pretoÏe cel˘ proces certifikácie umoÏÀuje<br />

lep‰ie spoznaÈ subjekt ão je veºmi dôleÏité pre<br />

budovania partner<strong>sk</strong>ého vzÈahu zaloÏeného na<br />

vzájomnej dôvere a pomoci. A v koneãnom<br />

dôsledku je to lacnej‰í a úãinnej‰í spôsob celého<br />

colného konania ako to klasické. Doteraz<br />

bolo v SR Colnou správou udelen˘ch len<br />

38 certifikátov na ‰tatút „schválen˘ hospodár<strong>sk</strong>y<br />

subjekt – SHS“, priãom v‰ak pracujeme<br />

s ìal‰ími 8 138 subjektmi schválen˘mi v rámci<br />

ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov EÚ. Na‰ou snahou v najbliωom<br />

období bude aby na Sloven<strong>sk</strong>u podstatne<br />

vzrástol poãet SHS, ão vyÏaduje aby<br />

sme oveºa intenzívnej‰ie komunikovali s podnikateº<strong>sk</strong>ou<br />

sférou, vysvetºovali moÏnosti a<br />

prínosy takéhoto osvedãenia. Samozrejme,<br />

aj na‰i klienti musia vynaloÏiÈ úsilie na preukázanie<br />

potrebn˘ch kvalít ich podnikania, ão<br />

môÏe spoãiatku vyzeraÈ ako nadpráca, ale urãite<br />

sa im vyplatí.<br />

Proces informatizácie<br />

a ‰kolstvo<br />

Proces informatizácie v rezorte ‰kolstva pokraãuje na v‰etk˘ch stupÀoch ‰kôl,<br />

no tempo aj úroveÀ je rôzna. Nov˘ prístup k vzdelávaniu otvára aj nové moÏnosti na ‰túdium<br />

a informovanosÈ. Ak˘ je stav informatizácie Pre ‰kolstvo je odborníkom generálny riaditeº<br />

Sekcie informatiky M· SR IVAN ·IAGI. Rozpráva sa s redaktorkou Annou Komovou.<br />

âo povaÏujete za slabé a ão naopak za silné<br />

argumenty pre hodnotenie súãasného<br />

stavu procesu informatizácie v ‰kolstve<br />

Za posledné obdobie sa urobil obrov<strong>sk</strong>˘ kus<br />

práce, a to aj napriek tomu, Ïe IKT a potreby<br />

obyvateºstva spojené s IKT sa vyvíjajú míºov˘mi<br />

krokmi a verejná správu musí predvídaÈ,<br />

ão bude ten ktor˘ rezort potrebovaÈ na roky<br />

dopredu, a to nielen z rozpoãtov˘ch dôvodov,<br />

ale aj z pohºadu trendov v hospodárstve. Nedá<br />

mi neuviesÈ, Ïe dne‰n˘ rámec informatizácie<br />

(Koncepcia informatiky a informatizácie regionálneho<br />

‰kolstva) bol schválen˘ pred <strong>sk</strong>oro<br />

piatimi rokmi (27. 2. 2007). Napriek tomu<br />

rezort dokázal v koncepcii promptne reagovaÈ<br />

na technologick˘ v˘voj, ako aj na nové po-<br />

Ïiadavky rezortu a vybudoval, resp. buduje ‰irok˘<br />

rámec sluÏieb, ktoré slúÏia ‰kolstvu,<br />

ako aj akademickej obci a ‰portu. V krátkosti<br />

uvediem len niektoré z posledn˘ch projektov<br />

pod gesciou ministerstva slúÏiace na‰im<br />

uÏívateºom. Napr. projekt pripojenia ‰kôl na<br />

internet Infovek II pre regionálne ‰kolstvo,<br />

projekt rozvoja jednotného ekonomického<br />

informaãného systému verejn˘ch vysok˘ch<br />

‰kôl „SOFIA“, projekt budovania Rezortného<br />

informaãného systému, projekt informaãného<br />

systému ‰portu, stabilizácia procesov v<br />

Dátovom centre rezortu ‰kolstva a postupné<br />

vyuÏívanie kapacít tejto infra‰truktúry a ìal-<br />

‰ie.<br />

Treba v‰ak vykonaÈ e‰te veºa ãinností. Ako<br />

rodiã ‰kolopovinn˘ch detí, ktoré v súãasnosti<br />

uÏ prácu s modern˘mi technológiami pova-<br />

Ïujú za samozrejmosÈ, som stále neupustil<br />

od cieºa zadefinovaného v spomenutej koncepcii,<br />

a to, Ïe aj sloven<strong>sk</strong>é deti budú môcÈ pouÏívaÈ<br />

technológie sprostredkujúce digitálny<br />

vzdelávací obsah, ako je to v niektor˘ch in˘ch<br />

krajinách EÚ. Osobne cítim ako „technick˘“<br />

hendikep krátkosÈ ãasu, v ktorom som mal<br />

moÏnosÈ zatiaº pracovaÈ so svojím tímom na<br />

e‰te nedokonãen˘ch projektoch. Za jednu z<br />

hlavn˘ch celosloven<strong>sk</strong>˘ch priorít v oblasti<br />

IKT v oblasti vzdelávania vnímam potrebu<br />

neustáleho zvy‰ovania digitálnych kompetencií,<br />

a to uÏ od pred‰kol<strong>sk</strong>ej prípravy, a<br />

t˘m nemám na mysli len deti, ale aj pedagógov.<br />

Rozhodne by sa tieÏ nemala obchádzaÈ<br />

potreba ìal‰ieho, t. j. celoÏivotného vzdelávania<br />

v oblasti IKT.<br />

Rozvoj informaãn˘ch technológií je uÏ na<br />

istej úrovni aj v rezorte ‰kolstva, ão sa dokonãilo<br />

a na ão e‰te treba ãakaÈ<br />

V minulosti vybudované moderné rezortné<br />

Dátové centrum ‰kolstva po<strong>sk</strong>ytuje dostatoãnú<br />

infra‰truktúrnu kapacitu uÏ existujúcim<br />

rezortn˘m projektom, no zároveÀ je pri-<br />

22

MINISTERSTVO ·KOLSTVA, VEDY, V¯SKUMU A<br />

·PORTU SR<br />

pravené po<strong>sk</strong>ytnúÈ svoj potenciál na robustn˘<br />

projekt Rezortného informaãného systému<br />

a ìalej na vybudovanie <strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>a objektov digitálneho<br />

vzdelávacieho obsahu.<br />

Naìalej bude snaha zvy‰ovaÈ prenosové<br />

r˘chlosti internetu do základn˘ch a stredn˘ch<br />

‰kôl, tak aby ‰koly mohli vyuÏívaÈ v maximálnej<br />

moÏnej miere moÏnosti IKT, vytvoriÈ podmienky<br />

pre vyuÏívanie kvalitného digitálneho<br />

obsahu vzdelávania, zároveÀ zabezpeãiÈ<br />

kvalitnú infra‰truktúru, a t˘m aj podmienky<br />

na napæÀanie a správu registrov ‰kolstva v Rezortnom<br />

informaãnom systéme a mnoho ìal-<br />

‰ieho.<br />

Na podporu procesu rozvoja informatizácie<br />

podpísalo M· SR Memorandum o porozumení<br />

s firmou Microsoft aká je spolupráca<br />

Som rád, Ïe môÏem nadviazaÈ na uÏ aktívnu<br />

spoluprácu, ktorú má rezort ‰kolstva so<br />

spoloãnosÈou Microsoft od roku 2004. Microsoft<br />

investuje nemalé finanãné prostriedky<br />

do oblasti vzdelávania a zvy‰ovania úrovne<br />

‰kolstva tak na strane ‰tudentov, ako aj pedagógov,<br />

preto je z tohto pohºadu táto spolupráca<br />

z oboch strán <strong>sk</strong>utoãne v˘hodná.<br />

SpoloãnosÈ Microsoft sa v Memorande zaviazala<br />

participovaÈ na procese digitalizácie<br />

‰kôl a príprave na‰ich pedagógov na túto<br />

zmenu. V rámci na‰ich spoloãn˘ch aktivít sa<br />

vykonáva mnoÏstvo ‰kolení na‰ich pedagógov,<br />

no v poslednom ãase sa venuje pozornosÈ<br />

aj vzdelávaniu nepedagogick˘ch zamestnancov<br />

‰kôl ich manaÏérov, ão je tieÏ dôleÏité pre<br />

kvalitu riadenia ‰kôl.<br />

Príspevkom z na‰ej strany, je formálna<br />

podpora podujatí organizovan˘ch v rámci<br />

programu Microsoft Partneri vo vzdelávaní<br />

ako aj po<strong>sk</strong>ytovanie spätnej väzby na realizované<br />

programy a aktivity.<br />

Kde sú kritické miesta, ktoré bránia väã-<br />

‰iemu rozvoju IKT na regionálnej úrovni<br />

Pokúsim sa zodpovedaÈ túto otázku pre<br />

oblasÈ ‰kolstva. Nechcem sa teraz zameraÈ<br />

na v‰etk˘m známe prebiehajúce obdobie krízy,<br />

a s t˘m spojené problémy s financovaním,<br />

ale uvediem konkrétny príklad, s ktor˘m sme<br />

sa na rezorte stretli a zároveÀ súvisí s regionálnou<br />

úrovÀou. Okrem uveden˘ch financií<br />

a potreby zvy‰ovania digitálnych kompetencií<br />

ide predov‰etk˘m o „biele miesta“ v penetrácii<br />

vysokor˘chlostn˘m internetom v SR.<br />

Vysvetlím o ão ide. V rámci projektu Infovek<br />

II sme narazili na nedostatoãnú konektivitu v<br />

niektor˘ch regiónoch s nedostatoãnou penetráciou<br />

internetom, kde v súãasnosti za dan˘ch<br />

podmienok nie je moÏné maÈ plnohodnotné a<br />

r˘chle pripojenie na úrovni, aby sa dali vyuÏívaÈ<br />

v‰etky sluÏby, ktoré ministerstvo má v<br />

úmysle v zmysle koncepcie implementovaÈ.<br />

OblasÈ penetrácie vysokor˘chlostn˘m internetom<br />

by mala byÈ v nasledujúcich rokoch<br />

ãiastoãne vyrie‰ená pripravovan˘mi projektmi<br />

z prioritnej osi 3 OPISu.<br />

V neposlednom rade nemôÏem opomenúÈ<br />

aj istú hrozbu rozvoja IKT súvisiacu s politick˘mi<br />

rozhodnutiami, keì so zmenou vlády<br />

prichádza zmena stratégií, rozhodnutí a<br />

vlastne celého projektového riadenia. Vieme<br />

o byrokracii v ‰kolstve, ktorú je moÏné postupne<br />

zniÏovaÈ práve zavedením Rezortného<br />

informaãného systému aj na základe spoloãnej<br />

integrácii so ‰kol<strong>sk</strong>˘mi informaãn˘mi<br />

systémami. Nevyhnutnou podmienkou zniÏovania<br />

byrokracie v prostredí rezortu sú v‰ak<br />

zároveÀ aj legislatívne úpravy súvisiacich<br />

právnych predpisov, ktoré sú v mnoh˘ch prípadoch<br />

bez silnej politickej podpory ÈaÏko<br />

presaditeºné v potrebnom ãase.<br />

Aká je úroveÀ dobudovanej sústavy informaãn˘ch<br />

systémov v rezorte ‰kolstva v porovnaní<br />

so ‰kolami EÚ, existujú údaje o dosiahnutej<br />

úrovni<br />

Je veºmi ÈaÏké Sloven<strong>sk</strong>o medzinárodne<br />

porovnávaÈ, pretoÏe ch˘bajú aktuálne údaje,<br />

ãi sme dosiahli, alebo nedosiahli úroveÀ priemeru<br />

EÚ. MôÏem v‰ak len kon‰tatovaÈ, Ïe vo<br />

v‰eobecnosti súãasná úroveÀ informaãn˘ch<br />

systémov v rezorte ‰kolstva zodpovedá postaveniu<br />

na‰ej krajiny v rámci EÚ v úrovni rozvoja<br />

celkovej informatizácie spoloãnosti. Sú<br />

oblasti v rezorte ‰kolstva, v ktor˘ch sme sa v˘razne<br />

posunuli aj vìaka projektom financovan˘ch<br />

zo ‰trukturálnych fondov EÚ. Na‰ou<br />

snahou bude naìalej pochopiteºne zniÏovaÈ<br />

rozdiely medzi vyspel˘mi ãlen<strong>sk</strong>˘mi krajinami<br />

EÚ aj v tejto oblasti.<br />

Momentálne v Európe prebieha po prv˘ raz<br />

rozsiahly systematick˘ prie<strong>sk</strong>um o IKT vo<br />

vzdelávaní. Prie<strong>sk</strong>um prebieha v 31 krajinách<br />

Európy (27 krajinách Európ<strong>sk</strong>ej únie, v<br />

Chorvát<strong>sk</strong>u, na Islande, v Nór<strong>sk</strong>u a Turecku).<br />

Cieºom európ<strong>sk</strong>eho prie<strong>sk</strong>umu v ‰kolách IKT<br />

a vzdelávanie (ESSIE) je zmonitorovaÈ vyuÏívanie<br />

informaãn˘ch technológií na vyuãovaní,<br />

dostupnosÈ digitálnej technológie na ‰kolách<br />

a ich prínos na dosiahnutie vzdelávacích,<br />

sociálnych a ekonomick˘ch zámerov. Rovnako<br />

sa budú overovaÈ <strong>sk</strong>úsenosti mlad˘ch ºudí<br />

s IKT v ‰kolách i mimo nej, poãet uãební pripojen˘ch<br />

na internet, vybavenosÈ interaktívnymi<br />

tabuºami a prenosn˘mi poãítaãmi,<br />

schopnosÈ uãiteºov a Ïiakov dané pomôcky<br />

efektívne vyuÏívaÈ a pod. Anal˘za odpovedí,<br />

ktoré sa v tomto prie<strong>sk</strong>ume zí<strong>sk</strong>ajú, bude<br />

zverejnená v roku 2012 v správe zaoberajúcej<br />

sa porovnávaním jednotliv˘ch krajín a<br />

tieÏ v 31 národn˘ch správach zúãastnen˘ch<br />

krajín.<br />

Po<strong>sk</strong>ytuje národn˘ portál rezortu ‰kolstva<br />

kompatibilné sluÏby s ústredn˘m portálom<br />

verejnej správy<br />

V súãasnosti Centrálny informaãn˘ portál<br />

rezortu ‰kolstva – „CIP·“ (www.iedu.<strong>sk</strong>) po<strong>sk</strong>ytuje<br />

prevaÏne funkcionalitu zameranú<br />

hlavne na po<strong>sk</strong>ytovanie informácií pre uãite-<br />

ºov, Ïiakov, rodiãov, riadiacich pracovníkov,<br />

v˘chovn˘ch poradcov, ale aj ‰irokej verejnosti,<br />

teda primárne pre uÏívateºov z oblasti ‰kolstva<br />

na rozdiel od Ústredného portálu verejnej<br />

správy – „ÚPVS“, ktor˘ je podºa zákona<br />

o ISVS informaãn˘m systémom verejnej správy<br />

na po<strong>sk</strong>ytovanie sluÏieb a informácií verejnosti<br />

prostredníctvom spoloãného prístupového<br />

miesta v sieti internet. Roz‰írenie CIP·u<br />

o mnoÏstvo zaujímav˘ch informácií a elektronick˘ch<br />

sluÏieb z prostredia rezortu ‰kolstva<br />

sa predpokladá aÏ po uvedení Rezortného informaãného<br />

systému do rutinnej prevádzky.<br />

Následne bude moÏné vyuÏívaÈ postupne tieto<br />

sluÏby aj ústredn˘m portálom verejnej<br />

správy, resp. in˘mi orgánmi verejnej moci.<br />

Medzi M·VVa· SR a MF SR, ako garantom<br />

informatizácie v SR, prebiehajú pravidelné<br />

stretnutia a jednou z kºúãov˘ch tém je aj<br />

po<strong>sk</strong>ytovanie t˘chto sluÏieb a informácií obãanom<br />

prostredníctvom ÚPVS.<br />

Aké sú priority pre ìal‰ie rie‰enia a inovácie<br />

subsystémov IS v ‰kolstve<br />

V prvom rade si treba uvedomiÈ, ak˘ veºk˘<br />

rozsah oblastí a ãinností samotné ministerstvo<br />

kompetenãne zastre‰uje. Informatizácia<br />

na rezortnej úrovni sa dot˘ka nielen ‰kolstva,<br />

ale aj vedy, v˘<strong>sk</strong>umu a ‰portu. Pre kaÏdú<br />

oblasÈ buì uÏ existuje nejak˘ informaãn˘<br />

systém alebo sa práve buduje. Na‰ou úlohou<br />

je vzájomnou koordináciou zabezpeãiÈ, aby<br />

nevznikali v rezorte ‰kolstva autonómne informaãné<br />

systémy, ale naopak, aby dochádzalo<br />

k ich ãoraz väã‰ej integrácii, a t˘m ich<br />

efektívnemu vyuÏívaniu. ZároveÀ je nevyhnutné<br />

zabezpeãiÈ pravidelnú obnovu a inováciu<br />

rezortnej a ‰kol<strong>sk</strong>ej IKT infra‰truktúry, zabezpeãiÈ<br />

kvalifikovan˘ personál na správu<br />

IKT na ‰kolách a zároveÀ zvy‰ovaÈ digitálnu<br />

gramotnosÈ samotn˘ch uÏívateºov jednotliv˘ch<br />

informaãn˘ch systémov, ãi uÏ z prostriedkov<br />

‰tátneho rozpoãtu alebo aj z prostriedkov<br />

‰trukturálnych fondov EÚ.<br />

Ako je to s pripojením systému vzdelávania<br />

v oblasti IKT k európ<strong>sk</strong>ym vzdelávacím<br />

programom<br />

V oblasti európ<strong>sk</strong>ych vzdelávacích programov<br />

v IKT je v EÚ snaha o spoloãnú politiku,<br />

aj keì EK nemá podºa mne známych<br />

informácií úsilie vypracúvaÈ doslovne spoloãné<br />

európ<strong>sk</strong>e kurikulá, ale <strong>sk</strong>ôr sprostredkúvaÈ<br />

v˘menu (tvorbu databáz) <strong>sk</strong>úseností/námetov,<br />

ktoré sú v EÚ alebo pridruÏen˘ch krajinách.<br />

Úlohu v tejto situácii ani tak nezohrávajú súãasné<br />

technologické rozdiely medzi jednotliv˘mi<br />

ãlen<strong>sk</strong>˘mi ‰tátmi únie, ako <strong>sk</strong>ôr ochrana<br />

autonómie svojich koncepcií, ktorá vypl˘va<br />

z tradiãnej decentralizácie na samotnej<br />

národnej úrovni niektor˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov,<br />

preto sa mi realizácia centralizovaného vzdelávacieho<br />

programu na európ<strong>sk</strong>ej úrovni nejaví<br />

v súãasnosti ako reálna. EÚ v‰ak má úsilie<br />

v rozsahu svojich rámcov zohrávaÈ aktívnu<br />

úlohu, napr. vypracúvaním odporúãaní,<br />

ako je to napr. aj v problematike kºúãov˘ch<br />

kompetencií v oblasti IKT. Tieto kompetencie<br />

v oblasti IKT sú zahrnuté do ná‰ho ·tátneho<br />

vzdelávacieho programu.<br />

23

I T A S<br />

European schoolnet<br />

European Schoolnet (Európ<strong>sk</strong>a ‰kol<strong>sk</strong>á sieÈ) sústreìuje 30 ministerstiev ‰kolstva z rôznych ‰tátov,<br />

ktoré majú inovatívny cieº v oblasti v˘chovy a vzdelávania. Viac v rozhovore s Gustavom BUDINSK¯M<br />

– IT Asociácia Sloven<strong>sk</strong>a ITAS, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.<br />

Cieºom European Schoolnet je priniesÈ inovácie<br />

za pomoci technológií do vyuãovania<br />

a do ‰kolstva, ão sa podarilo v rámci Sloven<strong>sk</strong>a,<br />

na ão je zameraná kampaÀ Európ<strong>sk</strong>y<br />

t˘ÏdeÀ e-Skills 2012<br />

Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills 2012 je kampaÀ<br />

zameraná na to, aby ºuìom ukázala ako zí<strong>sk</strong>aÈ<br />

prácu a nadobudnúÈ elektronické zruãnosti<br />

pre Ïivot v dne‰n˘ch digitálnych ãasoch..<br />

PríleÏitosti v oblasti vedy, informaãn˘ch<br />

a komunikaãn˘ch technológií, inÏinierstva<br />

a matematiky predstavujú kºúãovú úlohu<br />

pri tvorbe modernej pracovnej sily a my<br />

na to musíme upozorniÈ, pretoÏe nezamestnanosÈ<br />

mlad˘ch ºudí, ktorá dosiahla viac ako<br />

40% úroveÀ, je znepokojujúcim trendom. Veríme,<br />

Ïe prostredníctvom podobn˘ch aktivít<br />

sa nám pomôÏe presvedãiÈ kompetentn˘ch, Ïe<br />

je potrebná zmena nielen zdola – a teda vyvolanie<br />

záujmu u ‰tudentov – ktorí sa na IT<br />

odbory hlásia, ale najmä zhora – aby na‰e<br />

‰kolstvo reagovalo promptnej‰ie na potreby<br />

trhu. Tie sú jasné, IT firmám sa na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

páãi, ale ch˘bajú im ºudia. A v nedávnom<br />

prie<strong>sk</strong>ume, ktor˘ IT Asociácia u<strong>sk</strong>utoãnila<br />

za minul˘ rok vyplynulo, Ïe IT priemysel na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u síce zamestnáva o polovicu menej<br />

ºudí, ako automobilov˘, no jeho v˘konnosÈ je<br />

rádovo násobne vy‰‰ia.<br />

Kto sa zúãastÀuje na projekte, koºko krajín<br />

a ako sa rozvíja spolupráca<br />

Tento rok sa zúãastní 37 krajín, oproti roku<br />

2010 pribudli ìal‰ie tri krajiny a v˘hodou je<br />

– Ïe mnoho aktivít sa preberá medzi krajinami.<br />

Tak napríklad úspech ná‰ho IT fitnes testu,<br />

do ktorého sa v roku zapojilo vy‰e 50 000<br />

ºudí, presvedãil viaceré okolité krajiny, aby si<br />

ho priamo prevzali. To znamená, Ïe uÏ tento<br />

rok budeme môcÈ na‰e ãísla priamo porovnávaÈ<br />

s âe<strong>sk</strong>ou republikou, Poº<strong>sk</strong>om ako aj<br />

in˘mi krajinami. Aby toto bolo moÏné, na‰e<br />

otázky sme preloÏili do angliãtiny a kaÏdá krajina<br />

si ich preloÏila do rodného jazyka a lokalizovala<br />

obsah niektor˘ch otázok, ktor˘ je<br />

viazan˘ ku krajine.<br />

Má Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills väã‰í dosah<br />

na informovanie o zruãnostiach a vedomostiach<br />

aj pre ìal‰ie uplatnenie absolventov<br />

‰kôl<br />

Veríme, Ïe áno. Organizovane tejto aktivity<br />

podnecuje záujem u ‰tudentov o ‰túdium<br />

IT problematiky, samotne testovanie IT FIT-<br />

NESS testom dáva informáciu o tom, ako sú<br />

cieºové <strong>sk</strong>upiny, predov‰etk˘m mladí ‰udia<br />

schopní vyuÏívaÈ efektívne IKT pre svoje potreby<br />

v Ïivote, v <strong>sk</strong>ole a pod. V˘sledky testovania<br />

môÏu poslúÏiÈ na vypracovanie ‰túdií a<br />

odporúãaní, ak˘m spôsobom je potrebné upraviÈ<br />

– zmeniÈ ‰tudijné programy v oblasti IKT,<br />

aby sa zlep‰ili IT zruãnosti absolventov ‰kôl<br />

a aby boli pripravení lep‰ie na vyuÏívanie<br />

IKT, ão by im malo priniesÈ podstatne <strong>sk</strong>valitnenie<br />

Ïivota.<br />

Podºa dostupn˘ch v˘<strong>sk</strong>umov sa odhaduje,<br />

Ïe väã‰ina pracovn˘ch miest bude v roku<br />

2015 vyÏadovaÈ minimálne základnú úroveÀ<br />

e-zruãností, ako sa dosiahne zapojenie<br />

veºkej väã‰iny do digitálneho Ïivota<br />

Urãite. dnes uÏ sa bez poãítaãov zaobídeme<br />

len veºmi ÈaÏko a oãakávame, Ïe tento v˘voj<br />

sa len tak r˘chlo nezmení. ªudí navy‰e digitálne<br />

technológie lákajú a zaãínajú ich pouÏívaÈ<br />

v pomerne mladom veku. My v‰ak<br />

predov‰etk˘m veríme, Ïe práve tak˘mito aktivitami,<br />

ako je nበIT fitnes test, dokáÏeme<br />

ºudom ukázaÈ to, kde sú ich medzery a informovaÈ<br />

ich o tom, Ïe je potrebné ich vyplniÈ.<br />

Je totiÏ rozdiel medzi obyãajn˘m pouÏívaním<br />

a chápaním.<br />

Ktoré aktivity sa realizujú na Sloven<strong>sk</strong>u a<br />

aká je spokojnosÈ s úrovÀou IT zruãností<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u organizujeme aktivitu IT fitnes<br />

test – teda test zameran˘ na urãenie IT<br />

kvocientu na‰ej mládeÏe a ‰tudent<strong>sk</strong>ú súÈaÏ<br />

NAG, kde ide o znalosti poãítaãov˘ch sietí.<br />

Ak sa chceme rozprávaÈ o úrovní zruãnosti –<br />

môÏeme vychádzaÈ iba z ãísiel, ktoré boli v˘sledkom<br />

IT fitnes testu v roku 2010. Vtedy<br />

Slováci zvládli IT FITNESS TEST v priemere<br />

na 38,49 %. Najväã‰ie medzery mali pod-<br />

ºa spracovan˘ch v˘sledkov vo vedomostiach<br />

o informaãnej bezpeãnosti, najlep‰ie sa orientovali<br />

vo vyuÏívaní softvérového vybavenia<br />

poãítaãa. Test ukázal, Ïe do sociálnych sietí<br />

bolo uÏ vtedy zapojen˘ch aÏ 89% jeho úãastníkov<br />

a najpouÏívanej‰ou online sluÏbou je internetbanking.<br />

Dnes zatiaº e‰te nemáme presné<br />

ãísla, ale pri hranici 20 000 otestovan˘ch<br />

vychádzala priemerná hodnota 63 %. Tie do<br />

nás vná‰ajú istú nádej a te‰í nás aj to, Ïe<br />

mnoho ºudí, ktorí absolvovali tento test v<br />

roku 2010 sa k nemu opäÈ vrátili.<br />

Ktoré vekové <strong>sk</strong>upiny sú s vedomosÈami v<br />

oblasti IT najlep‰ie a ão by mohlo zv˘‰iÈ záujem<br />

o IT zruãnosti na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

V roku 201 najvy‰‰ie priemerné <strong>sk</strong>óre, blí-<br />

Ïiace sa k hranici 60 %, dosiahli vekové <strong>sk</strong>upiny<br />

od 21 do 35 rokov. Rozhodne by sme<br />

ocenili, keby záujem o IT zruãnosti pomáhalo<br />

podnecovaÈ samotné ‰kolstvo. Pravdou je,<br />

Ïe mnohé firmy sa uÏ dnes usilujú o spoluprácu<br />

so ‰kolami, ale je potrebné, aby aj uãitelia<br />

Ïiakov informovali o tom, ão je dnes potrebné<br />

a ão môÏe maÈ vplyv na ich budúcnosÈ.<br />

Aké motivaãné aktivity sú pripravené na<br />

zí<strong>sk</strong>anie a zapojenie do pripravovaného<br />

testovania IT zruãností , ak˘ záujem sa<br />

predpokladá A ão ãaká na najúspe‰nej-<br />

‰ích<br />

ZáleÏí, ãi ide o jednotlivcov, alebo ‰koly,<br />

pretoÏe na‰i, na‰Èastie mimoriadne ‰tedrí partneri<br />

dali ceny tak pre jednotlivcov, ako aj<br />

celé triedy, ãi dokonca ‰koly. Tí najlep‰í tak<br />

môÏu zí<strong>sk</strong>aÈ hodnotné notebooky, kamery,<br />

softvér, alebo napríklad ‰peciálne ‰kolenia<br />

pre svoju triedu.<br />

Predpokladá sa potvrdenie zníÏenia nezamestnanosti<br />

aj na základe spomínaného<br />

Európ<strong>sk</strong>eho t˘ÏdÀa e-Skills 2012<br />

Myslím si, Ïe priamy, respektíve merateºn˘<br />

a okamÏit˘ vplyv to maÈ nebude, no na‰ím<br />

cieºom je prostredníctvom najrôznej‰ích aktivít<br />

zv˘‰iÈ aspoÀ povedomie o potrebe IT<br />

zruãností a ich prínose. Verím, Ïe mnoh˘ch<br />

motivujeme, aby sa, ak doteraz nie, sa touto<br />

problematikou zaãali zaoberaÈ a snaÏili sa z<br />

nej vyÈaÏiÈ.<br />

24

I T A S<br />

„V˘znam IKT sektora pre sloven<strong>sk</strong>ú ekonomiku je v˘znamnej‰í ako je v‰eobecné povedomie verejnosti. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

IKT sektor odvádza na daniach a odvodoch viac ako automobilov˘ priemysel. IKT sú obvykle pozície s vysokou<br />

pridanou hodnotou, ãiÏe také, ktoré sloven<strong>sk</strong>á ekonomika potrebuje. Tento sektor pre svoj rozvoj nepotrebuje klasické<br />

diaºnice. Staãia digitálne,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Juraj SABAKA, prezident IT Asociácie Sloven<strong>sk</strong>a (ITAS).<br />

eGovernment je jedn˘m z kºúãov˘ch<br />

indikátorov konkurencieschopnosti krajiny<br />

Ako sa vyvíja sloven<strong>sk</strong>˘ IKT priemysel<br />

Presné ãísla za uplynul˘ rok e‰te nemáme, ale<br />

celkovo oãakávam mierny rast. Rozdielny je v˘voj<br />

v jednotliv˘ch segmentoch. Silne rástli napríklad<br />

medzinárodné centrá sluÏieb a klesli telekomunikácie,<br />

v dôsledku konkurencie a regulácií.<br />

Ale aj v tomto segmente je v˘voj diferencovan˘,<br />

klesá hlas a rastie internet.<br />

Ako sa to prejavilo na zamestnanosti<br />

Sloven<strong>sk</strong>˘ IKT sektor je z pohºadu zamestnancov<br />

veºmi lukratívny. Podºa údajov zverejnen˘ch<br />

·tatistick˘m úradom zamestnával IKT<br />

sektor v januári 2012 takmer 40 000 pracovníkov,<br />

ão je o 7 000 viac ako v decembri 2010.<br />

Priemerná nominálna mesaãná mzda v IKT sektore<br />

presiahla 1 700 eur, ão je medziroãn˘ nárast<br />

o 15,1 %. Nástupné platy patria k najvy‰-<br />

‰ím, nezamestnanosÈ je minimálna. Je dobré<br />

byÈ informatikom.<br />

No aj napriek tomu a tieÏ napriek vysokej nezamestnanosti<br />

je na Sloven<strong>sk</strong>u v odvetví IKT nedostatok<br />

kvalifikovan˘ch odborníkov. To je jednou<br />

z hlavn˘ch b⁄zd r˘chlej‰ieho rozvoja a nevyuÏívania<br />

potenciálu IKT priemyslu. Veºk˘m<br />

problémov je aj nevyhovujúca ‰truktúra vzdelávania,<br />

kde by mal byÈ väã‰í dôraz kladen˘ na<br />

kvalitné stredné odborné ‰kolstvo a bakalár<strong>sk</strong>e<br />

‰túdium. Viaceré firmy hºadajú odborníkov v zahraniãí.<br />

Je potrebné rie‰iÈ problematiku imigraãnej<br />

politiky.<br />

Ak˘ má v˘znam samotn˘ IKT sektor pre<br />

na‰u ekonomiku<br />

IKT priemysel je rozhodujúcim dodávate-<br />

ºom rie‰ení pre modernizáciu v mnoh˘ch odvetviach<br />

hospodárstva. Rozvoj „smart“ energetiky,<br />

inteligentn˘ch dopravn˘ch systémov, integrovanej<br />

v˘roby a logistiky, modern˘ch finanãn˘ch<br />

sluÏieb, moderného a súãasne efektívneho zdravotníctva,<br />

ochrany a sprístupnenia kultúrneho<br />

dediãstva a ìal‰ích oblastí je nemysliteºn˘ bez<br />

IKT.<br />

Podºa ‰túdie SAV zv˘‰enie investícií v SR do<br />

IKT o 1% vedie k rastu reálneho HDP o 0,11%.<br />

Podºa Európ<strong>sk</strong>ej komisie má IKT sektor poloviãn˘<br />

podiel na hospodár<strong>sk</strong>om raste EÚ za posledn˘ch<br />

15 rokov a EK vidí tento sektor ako<br />

hlavn˘ motor ìal‰ieho v˘voja.<br />

Ako je to z hºadi<strong>sk</strong>a exportu<br />

Zhruba tretinu pracovn˘ch miest vytvorili<br />

medzinárodné centrá sluÏieb medzinárodn˘ch<br />

koncernov ako Accenture, AT&T, DELL, HP,<br />

IBM, T-Systems. V nich pribúdajú pracovné<br />

miesta najr˘chlej‰ie. Sú silne proexportne orientované.<br />

Odhadujem, Ïe export tvorí viac ako<br />

50 % odvetvia.<br />

Ak˘ je potenciál na rast<br />

Najvy‰‰í potenciál vidím najmä v dvoch oblastiach,<br />

servisn˘ch centrách a v eGovernmente.<br />

Zahraniãní investori v tomto odvetví preinvestovali<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u znaãné kapitálové prostriedky<br />

najmä do vzdelania ºudí, s minimálnymi<br />

investiãn˘mi stimulmi. Konkurenãn˘ tlak je<br />

v‰ak obrov<strong>sk</strong>˘ a globálny. Sloven<strong>sk</strong>o súÈaÏí nielen<br />

s okolit˘m krajinami (âe<strong>sk</strong>o, Maìar<strong>sk</strong>o,<br />

Poº<strong>sk</strong>o), ale nov˘mi EÚ krajinami (Rumun<strong>sk</strong>o,<br />

Bulhar<strong>sk</strong>o), mimo EÚ krajinami (India, Malajzia,<br />

Indonézia, Filipíny, Ukrajina, Ru<strong>sk</strong>o). Sloven<strong>sk</strong>o<br />

má prípade dobrého podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia a dostatku kvalifikovanej pracovnej<br />

sily potenciál zv˘‰iÈ investície s vysokou pridanou<br />

hodnotou do IKT priemyslu. Na druhej<br />

strane je reálne riziko, Ïe v prípade nezlep‰ovania<br />

konkurencieschopnosti SR uÏ existujúci investori<br />

odídu za lep‰ími podmienkami. Tranzitívne<br />

náklady na odchod sú minimálne. Vzhºadom<br />

na to, Ïe investiãné stimuly sú minimálne,<br />

investori nemajú záväzok udrÏaÈ pozície. Nie sú<br />

potrebné prakticky Ïiadne masívne investície do<br />

technológií (v˘robné haly, strojové vybavenie)<br />

ale len do za‰kolenia ºudí. Konkurenãné krajiny<br />

pritom po<strong>sk</strong>ytujú investiãné stimuly na kancelár<strong>sk</strong>u<br />

plochu (open-space) a za‰kolenie ºudí.<br />

Jednou z priorít vlády by malo byÈ vytvorenie<br />

podmienok na zí<strong>sk</strong>anie nov˘ch investícií do<br />

IKT priemyslu a na druhej strane udrÏanie uÏ<br />

existujúcich investícií. ITAS je pripraven˘ v<br />

spolupráci s Ministerstvom hospodárstva a SA-<br />

RIO pripraviÈ príslu‰nú stratégiu.<br />

Spomínali ste eGovernment...<br />

VyuÏitie moÏností informaãn˘ch a komunikaãn˘ch<br />

technológií pre produktívnej‰ie verejnej<br />

správy je zrejmé. V˘sledkom môÏe byÈ zásadné<br />

zlep‰enie úrovne sluÏieb verejnej správy<br />

pri súãasnom v˘raznom zefektívnení fungovania<br />

verejnej správy. Práve oblasÈ elektronizácie<br />

verejnej správy je najviac zaostalou oblasÈou sloven<strong>sk</strong>ej<br />

informatizácie. Úspe‰né zvládnutie<br />

komplexn˘ch IKT projektov b˘va kºúãov˘m<br />

predpokladom veºk˘ch reformn˘ch opatrení v<br />

‰tátnej a verejnej správe. Zlyhania t˘chto projektov<br />

vedú k nedozern˘m materiálnym ‰kodám,<br />

brzdia modernizáciu ‰tátu a zhor‰ujú podmienky<br />

Ïivota obãanov a podmienky podnikania.<br />

ÚroveÀ eGovernmentu je pritom jedn˘m z kºúãov˘ch<br />

indikátorov konkurencieschopnosti krajiny<br />

na ktor˘ sa pozerajú investori.<br />

Preão realizácia eGovernmentu zlyháva<br />

Pre nezvládnut˘ systém riadenia. V prvom<br />

rade je potrebné zru‰iÈ viackoºajnosÈ riadenia<br />

eGovernmentu. Treba si uvedomiÈ, Ïe informatizácia<br />

by mala byÈ spojená so zmenou procesov<br />

a sproduktívnením fungovania verejnej<br />

správy. To by malo zásadn˘m spôsobom zlep-<br />

‰iÈ kvalitu sluÏieb s niωími nákladmi na prevádzku.<br />

Vlastníkom takejto zmeny musí byÈ minister<br />

a nie informatik. Toto by mali byÈ projekty<br />

eGovernmentu. Tak sa ich v‰ak realizuje len<br />

malá ãasÈ. Asi doteraz politici nepovaÏovali<br />

zlep‰enie fungovania verejnej správy a zniÏovanie<br />

administratívneho zaÈaÏenia obãanov a podnikateºov<br />

za dôleÏité. Verím, Ïe sme sa v‰etci pouãili<br />

a vláda spoloãne s priemyslom zaãnú tento<br />

problém rie‰iÈ profesionálne. ITAS je na to<br />

pripraven˘.<br />

Do eGovernmentu boli uÏ investované stámilióny<br />

eur...<br />

Veºká ãasÈ bola pouÏitá na nákup technológií.<br />

To z môjho pohºadu nie je to isté ako eGovernment,<br />

ktor˘ spájam so zmenami procesov a spôsobu<br />

fungovania. Kladiem si otázku, ãi takto minuté<br />

peniaze je moÏné povaÏovaÈ za <strong>sk</strong>utoãnú<br />

investíciu. Myslíme si, Ïe vláda by sa mala in‰-<br />

pirovaÈ a zobraÈ najlep‰ie praktiky z in˘ch krajín<br />

respektíve zo súkromného sektora. Základné<br />

princípy ITAS zhrnul do dokumentu Návrh<br />

Systémov˘ch zmien na zlep‰enie procesu informatizácie<br />

verejnej správy na Sloven<strong>sk</strong>u. Ná‰<br />

kvalifikovan˘ odhad je, Ïe aplikácia predloÏeného<br />

modelu riadenia umoÏní zníÏiÈ v˘davky na<br />

IKT o 20 – 30 % za súãasného zlep‰enia ich<br />

úrovne. Veríme, Ïe nová vládna garnitúra bude<br />

maÈ záujem na spolupráci. V‰etci politici to na<br />

predvolebnom okrúhlom stole deklarovali.<br />

A ão zdroje Ako to je s ìal‰ím financovaním<br />

Zdroje tu e‰te sú. Aj vìaka súãasnému „tempu“<br />

ãerpania je ich v Operaãnom programe informatizácie<br />

spoloãnosti stále dostatok. Ich vyuÏitie<br />

v‰ak má vo svojich rukách vláda a my veríme,<br />

Ïe ich nepremrhá.<br />

25

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Málokto pochybuje o tom, Ïe sloven<strong>sk</strong>ej ekonomike by prospeli dve veci. Po prvé, väã‰ia<br />

diverzifikácia – aby nበexport nestál a nepadal na niekoºk˘ch v˘vozcoch, ako je napr.<br />

bratislav<strong>sk</strong>˘ Volkswagen a aby zamestnanosÈ aj v˘voj HDP menej záviseli od dopytu<br />

na zahraniãn˘ch trhoch. A po druhé, väã‰ia orientácia na odvetvia s vy‰‰ou pridanou hodnotou,<br />

o ktoré by dalo oprieÈ pri budovaní vedomostnej ekonomiky.<br />

Preão si treba pri tvorbe<br />

programového vyhlásenia vlády<br />

v‰imnúÈ IKT sektor<br />

âo môÏe nastupujúca vláda urobiÈ, aby podporila smerovanie k vedomostnej spoloãnosti<br />

PREâO MAJÚ IKT V¯ZNAM<br />

Pilierom, na ktorom sa pri tomto smerovaní<br />

dá stavaÈ, je odvetvie informaãn˘ch a komunikaãn˘ch<br />

technológií (IKT). Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

v Àom pracuje zhruba 30-tisíc ºudí, av‰ak<br />

na daniach a odvodoch zaplatí ‰tátu podºa<br />

‰túdie Iness viac ako automobilov˘ priemysel.<br />

Má najniωiu nezamestnanosÈ, najväã‰í<br />

prírastok pracovn˘ch miest, najvy‰‰ie platy,<br />

je nezávisl˘ na dopravnej infra‰truktúre a má<br />

veºk˘ potenciál rásÈ (najmä v oblasti servisn˘ch<br />

centier, ktoré sú navy‰e masívne exportne<br />

zamerané a len vlani u nás vytvorili 7-<br />

tisíc pracovn˘ch miest).<br />

Aj keì je dnes IKT odvetvie medializované<br />

najmä v súvislosti s dodávkami pre eGovernment,<br />

vládne zákazky predstavujú len<br />

ãasÈ jeho aktivít. Podºa t˘Ïdenníka Trend má<br />

u nás verejn˘ sektor po odrátaní trÏieb distribútorov<br />

hardvéru a softvéru na celkov˘ch IT<br />

dodávkach menej ako tretinov˘ podiel.<br />

IKT odvetvie má nielen vysokú pridanú<br />

hodnotu, ale aj veºk˘ exportn˘ a inovaãn˘ potenciál.<br />

IKT firmy sú rozhodujúcimi dodávateºmi<br />

rie‰ení pre modernizáciu v ìal‰ích odvetviach<br />

národného hospodárstva. Rozvoj<br />

„smart“ energetiky, inteligentn˘ch dopravn˘ch<br />

systémov, integrovanej v˘roby a logistiky,<br />

modern˘ch finanãn˘ch sluÏieb, moderného<br />

a súãasne efektívneho zdravotníctva,<br />

ochrany a sprístupnenia kultúrneho dediãstva<br />

a ìal‰ích oblastí je bez IKT nemysliteºn˘.<br />

Zrejm˘ je aj potenciál informaãn˘ch a komunikaãn˘ch<br />

technológií pre sproduktívnenie<br />

verejnej správy. V˘sledkom môÏe byÈ zásadné<br />

zlep‰enie verejn˘ch sluÏieb pri súãasnom<br />

v˘raznom zefektívnení fungovania úradov.<br />

Práve oblasÈ elektronizácie verejnej správy je<br />

najviac zaostalou oblasÈou sloven<strong>sk</strong>ej informatizácie.<br />

Úspe‰né zvládnutie komplexn˘ch<br />

IKT projektov b˘va kºúãov˘m predpokladom<br />

veºk˘ch reformn˘ch opatrení v ‰tátnej a<br />

verejnej správe. Zlyhania t˘chto projektov<br />

vedú k nedozern˘m materiálnym ‰kodám,<br />

brzdia modernizáciu ‰tátu a zhor‰ujú podmienky<br />

Ïivota obãanov a podmienky podnikania.<br />

ZAHRANIâNÉ AJ DOMÁCE FIRMY<br />

Zahraniãní investori v oblasti IKT preinvestovali<br />

doteraz na Sloven<strong>sk</strong>u znaãné prostriedky<br />

najmä do vzdelania ºudí, hoci sa im u‰li iba<br />

minimálne investiãné stimuly. Konkurenãn˘<br />

tlak je v‰ak obrov<strong>sk</strong>˘ a globálny. O pracovné<br />

miesta nesúÈaÏíme len s okolit˘mi krajinami,<br />

ale aj s nov˘mi ãlenmi EÚ (Rumun<strong>sk</strong>o,<br />

Bulhar<strong>sk</strong>o) a s Áziou (India, Malajzia, Filipíny,<br />

Indonézia).<br />

Podºa vlaÀaj‰ej ‰túdie A. T. Kearney Global<br />

Services Location Index, ktorá porovnáva<br />

atraktívnosÈ jednotliv˘ch krajín pre umiestnenie<br />

centier, ktoré po<strong>sk</strong>ytujú rôzne IT a biznisové<br />

sluÏby na diaºku, je Sloven<strong>sk</strong>o spomedzi<br />

50 hodnoten˘ch krajín aÏ na 40 mieste.<br />

V prípade dobrého podnikateº<strong>sk</strong>ého prostredia<br />

a dostatku kvalifikovanej pracovnej<br />

sily máme ‰ancu zv˘‰iÈ investície s vysokou<br />

pridanou hodnotou do IKT priemyslu. Na<br />

druhej strane reálne hrozí, Ïe ak sa tieto predpoklady<br />

nezlep‰ia, odídu existujúci investori<br />

inam. Jednou z priorít vlády by preto malo<br />

byÈ vytvorenie podmienok na zí<strong>sk</strong>anie nov˘ch<br />

investícií do IKT priemyslu, aj udrÏanie<br />

t˘ch existujúcich.<br />

Druhá dôleÏitá vec je vytvorenie podmienok<br />

pre vznik miestnych inovatívnych firiem.<br />

Hoci na Sloven<strong>sk</strong>u vyrástli spoloãnosti, ktoré<br />

sa v˘razne presadili v globálnom meradle<br />

bez akejkoºvek podpory ‰tátu, napríklad Eset<br />

ãi Sygic, sme presvedãení, Ïe je nevyhnutné<br />

vytvoriÈ podmienky na masívnej‰ie roz‰írenie<br />

rizikového kapitálu a podporovaÈ „start-up“<br />

firmy.<br />

AKO VYUÎIË POTENCIÁL<br />

Aby sa podarilo vyuÏiÈ a naplno rozvinúÈ<br />

potenciál IKT priemyslu na Sloven<strong>sk</strong>u, netreba<br />

vym˘‰ºaÈ zloÏité programy, ani rôzne schémy<br />

‰tátnej podpory a dotácie. Prv˘m dôleÏit˘m<br />

krokom, ktor˘m by mala podpora IKT<br />

odvetvia zaãínaÈ, je <strong>sk</strong>valitnenie podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia. To znamená tri veci.<br />

26

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Po prvé zv˘‰iÈ flexibilitu v pracovnom práve.<br />

Flexibilné pracovnoprávne prostredie je<br />

pre IKT firmy dôleÏité, lebo ide o veºmi dynamické<br />

odvetvie. Ide o najmä o pruÏn˘ pracovn˘<br />

ãas (vrátane nárazov˘ch nadãasov),<br />

moÏnosÈ domácej práce, jednoduché a nenákladné<br />

prijímanie a prepú‰Èanie zamestnancov.<br />

UÏitoãná by mohla byÈ tieÏ moÏnosÈ jednoducho<br />

zamestnaÈ zahraniãn˘ch kvalifikovan˘ch<br />

pracovníkov v prípade nedostatku domácej<br />

pracovnej sily.<br />

Druhá prospe‰ná vec na <strong>sk</strong>valitnenie podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia – a t˘m aj pre IKT<br />

priemysel – je eliminácia regulácií, v ktor˘ch<br />

ide Sloven<strong>sk</strong>o nad rámec pravidiel EÚ.<br />

Napríklad súãasná preregulovanosÈ telekomunikácií<br />

spôsobuje pokles investícií do infra‰truktúry,<br />

ão má dopad na obyvateºov, podnikateºov,<br />

ako aj na celkovú konkurencieschopnosÈ<br />

SR.<br />

Negatívny dopad regulácií vidno aj v oblasti<br />

elektroodpadov. Súãasn˘ Zákon o odpadoch<br />

nie je v súlade s európ<strong>sk</strong>ou legislatívou,<br />

preto sloven<strong>sk</strong>í obãania platia na recyklaãn˘ch<br />

poplatkoch podstatne viac ako v okolit˘ch<br />

krajinách a sloven<strong>sk</strong>í predajcovia elektrozariadení<br />

majú problém konkurovaÈ zahraniãn˘m<br />

obchodníkom. ëal‰ím príkladom je oblasÈ<br />

autor<strong>sk</strong>ého práva, kde sa autor<strong>sk</strong>é zväzy<br />

SOZA a LITA snaÏia roz‰íriÈ rozsah spoplat-<br />

Àovan˘ch zariadení, ão sa premieta do cien<br />

pre obãanov a zhor‰uje sa konkurenãná schopnosÈ<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ch predajcov elektrozariadení.<br />

Tretia vec, ktorá by pomohla zlep‰iÈ podmienky<br />

pre podnikanie, je zefektívnenie verejn˘ch<br />

tendrov. Systém verejného obstarávanie<br />

treba zmeniÈ tak, aby bol efektívnej‰í<br />

(ãiÏe jednoduch‰í, r˘chlej‰í, predvídateºnej‰í<br />

a aby eliminoval neopodstatnené zdrÏiavanie<br />

procesu). To okrem iného znamená prehodnotiÈ<br />

opatrenia známe pod oznaãením „Desatoro“,<br />

ktoré prijala minulá vláda pre zv˘‰enie<br />

transparentnosti verejn˘ch IT tendrov, eliminovaÈ<br />

moÏnosti vylúãiÈ uchádzaãa z nepodstatn˘ch<br />

formálnych dôvodov a zabezpeãiÈ<br />

predvídateºnosÈ rozhodnutí Úradu pre verejné<br />

obstarávanie.<br />

ªUDSK¯ KAPITÁL<br />

Napriek vysokej nezamestnanosti pociÈuje<br />

odvetvie IKT naìalej nedostatok kvalifikovan˘ch<br />

odborníkov. Je to jedna z hlavn˘ch b⁄zd<br />

r˘chlej‰ieho rozvoja IKT priemyslu a jeden<br />

z hlavn˘ch dôvodov jeho nevyuÏitého potenciálu.<br />

VáÏny problém je aj nevyhovujúca<br />

‰truktúra vzdelávania, kde by mal byÈ väã‰í<br />

dôraz kladen˘ na kvalitné stredné odborné<br />

‰kolstvo a bakalár<strong>sk</strong>e ‰túdium. Pre zv˘‰enie<br />

dostupnosti kvalifikovan˘ch ºudí môÏe urobiÈ<br />

vláda niekoºko vecí.<br />

V prvom rade diferencovaÈ financovanie<br />

‰tudijn˘ch odborov na S· a V· podºa toho, ãi<br />

vzdelávajú kvalifikovan˘ch odborníkov pre<br />

trh práce (najmä pre odvetvia, ktoré produkujú<br />

vysokú pridanú hodnotu, vyznaãujú sa vysokou<br />

mierou inovácií a sú proexportné). Diferencované<br />

financovanie stredn˘ch a vysok˘ch<br />

‰kôl je nevyhnutn˘ predpoklad pre zásadné<br />

zv˘‰enie kvality a optimalizáciu ‰truktúry<br />

‰kôl a ‰tudijn˘ch odborov v súlade s potrebami<br />

trhu práce. Zavedenie ‰pecifick˘ch<br />

subvencií pre v˘<strong>sk</strong>umné univerzity by pomohlo<br />

odlí‰iÈ financovanie vzdelávania ‰tudentov<br />

a doktorandov pre perspektívne odbory<br />

od udrÏovania ‰tudijn˘ch zameraní, ktoré<br />

nezodpovedajú potrebám trhu práce.<br />

Druh˘ krok, ktor˘ by firmám v budúcnosti<br />

pomohol zí<strong>sk</strong>aÈ kvalitn˘ch znalostn˘ch pracovníkov,<br />

je vytváranie motivácií pre ‰túdium<br />

prírodn˘ch a technick˘ch odborov na S·<br />

a V·. Okrem iného aj zverejÀovaním informácií<br />

o uplatnení absolventov v‰etk˘ch vysok˘ch<br />

‰kôl a ich ‰tudijn˘ch odborov v praxi<br />

(napr. po 1 roku, po 5 rokoch, s uvedením<br />

ãi pracujú v odbore, ktor˘ vy‰tudovali a s v˘-<br />

‰kou platu). Tieto informácie by mal rezort<br />

‰kolstva spracúvaÈ, po<strong>sk</strong>ytovaÈ verejnosti a<br />

predkladaÈ vláde primerané opatrenia na<br />

usmernenie zamerania ‰kôl. Je potrebné zmeniÈ<br />

motivácie V· ‰tudentov tak, aby magister<strong>sk</strong>é/inÏinier<strong>sk</strong>e<br />

‰túdium bolo urãené pre<br />

najlep‰ích a nie pre masy.<br />

Okrem Ïiakov treba motivovaÈ aj ‰koly a<br />

priemysel k tomu, aby navzájom viac spolupracovali<br />

a inovovali. Napríklad formou osobitn˘ch<br />

grantov˘ch schém alebo daÀov˘ch<br />

úºav. A v neposlednom rade je nevyhnutné –<br />

a to pre v‰etky sektory ekonomiky – aby sa<br />

informaãné a komunikaãné technológie stali<br />

beÏnou súãasÈou vzdelávania. âiÏe aby sa<br />

vyuÏívali na základn˘ch a najmä na stredn˘ch<br />

‰kolách pri v˘uãbe beÏn˘ch predmetov (nielen<br />

informatiky), ãím by sa zlep‰ila digitálna<br />

gramotnosÈ populácie a súãasne sa zlep‰ila<br />

motivácia uãiteºov.<br />

LEP·IE RIADENIE EGOVERNMENTU<br />

Hoci o zmysle budovania elektronick˘ch<br />

verejn˘ch sluÏieb niet poch˘b (zníÏenie administratívneho<br />

zaÈaÏenia, zefektívnenie fungovania<br />

verejnej správy aj zlep‰enie jej transparentnosti)<br />

, rozbehnúÈ eGovernment sa na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u nedarí. Napriek rôznym deklaráciám<br />

a od roku 2007 aj dostatku financií na<br />

eGovernment, sú dosiahnuté v˘sledky Ïalostné<br />

a Sloven<strong>sk</strong>o je na posledn˘ch prieãkach<br />

EÚ. Nefungujúci eGovernment zniÏuje konkurencieschopnosÈ<br />

SR. Hrozí, Ïe sa nepodarí<br />

vyãerpaÈ eurofondy v Operaãnom programe<br />

Informatizácia spoloãnosti (OPIS).<br />

Dôvodom zaostávania je nefunkãn˘ systém<br />

riadenia, s ktor˘m nedokázala pohnúÈ ani jedna<br />

z dvoch predo‰l˘ch garnitúr. ZefektívniÈ<br />

riadenie informatizácie znamená zru‰iÈ rozdrobenosÈ<br />

kompetencií, ktoré si dnes delia<br />

rezort financií, Úrad vlády SR a splnomocnenec<br />

vlády pre informatizáciu spoloãnosti.<br />

Druh˘ krok je zjednotiÈ politickú zodpovednosÈ<br />

za riadenie eGovernmentu a OPISu. Situácia<br />

v (ne)ãerpaní eurofondov je taká váÏna,<br />

Ïe si vyÏaduje dokonca zavedenie krízového<br />

riadenia.<br />

Vzhºadom na ãasovú tieseÀ bude nevyhnutné<br />

zabezpeãiÈ kontinuitu rozbehnut˘ch projektov<br />

a tieÏ kontinuitu prípravy ìal‰ích projektov<br />

OPIS, aby sa uÏ nepremrhal ani jeden zbytoãn˘<br />

mesiac v ãerpaní európ<strong>sk</strong>ych zdrojov.<br />

Vláda by do 2 mesiacov od nástupu mala<br />

zverejniÈ zoznam rozbehnut˘ch aj pripravovan˘ch<br />

projektov, v ktor˘ch mieni pokraãovaÈ,<br />

aby sa zamedzilo zdrÏaniam a materiálnym<br />

‰kodám. Odborn˘ personál príslu‰n˘ch<br />

in‰titúcií, bezprostredne sa podieºajúci na realizácii<br />

beÏiacich projektov, by mal byÈ v ão<br />

najväã‰om rozsahu stabilizovan˘. Do budúcna<br />

v‰ak treba zabezpeãiÈ posilnenie odborn˘ch<br />

kapacít (hoci aj z extern˘ch zdrojov) a profesionalizáciu<br />

prípravy strategick˘ch dokumentov,<br />

projektov, obstarávania a realizácie<br />

projektov.<br />

27

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Právû pfied pûti lety, 28. 3. 2007 byl v âechách spu‰tûn projekt Czech POINT. Dnes, kdy konãí jeho<br />

financování z evrop<strong>sk</strong>˘ch fondÛ, je obecnû pokládán za nejúspû‰nûj‰í projekt ãe<strong>sk</strong>ého eGovernmentu.<br />

Jak se tomuto projektu podafiilo naplnit ambici integrovaného obsluÏného místa pro obãany<br />

Jak Czech POINT spolupracuje s ostatními eGovernmentov˘mi projekty<br />

Co na tento projekt fiíkají obãané Jaká je budoucnost projektu Czech POINT<br />

Czech POINT: Integrované<br />

obsluÏné místo za fiekou Moravou<br />

âím je Czech POINT po pûti letech provozu<br />

Odkud zaãít Îe modré „pi‰kotové” logo<br />

dnes najdete na více neÏ 6 800 místech, jako jsou<br />

úfiady, poboãky âe<strong>sk</strong>é po‰ty, kontaktní místa<br />

Hospodáfi<strong>sk</strong>é komory ãi ambasáda v Bratislavû<br />

nebo v Sydney Nebo Ïe Czech POINT po<strong>sk</strong>ytl<br />

za 5 let svého provozu více neÏ 6 600 000 v˘pisÛ<br />

z informaãních systémÛ vefiejné správy Îe<br />

v rámci tohoto informaãního systému dnes po<strong>sk</strong>ytuje<br />

tuto sluÏbu více neÏ 25 000 vy‰kolen˘ch<br />

asistentÛ - pracovníkÛ obecních úfiadÛ ãi âe<strong>sk</strong>é<br />

po‰ty Nebo Ïe bez Czech POINTu by se nedal<br />

provozovat Informaãní systém datov˘ch<br />

schránek Czech POINT se stal opravdu univerzálním<br />

integrovan˘m obsluÏn˘m místem vefiejné<br />

správy. Pojìme si tedy projít jednotlivé aspekty<br />

této strohé statistiky.<br />

6 800 kontaktních míst vefiejné správy<br />

Podíváme-li se zpût, podstatn˘ pro rozvoj<br />

byl jasn˘ plán, jak uãinit provoz Czech POIN-<br />

Tu zajímav˘ pro jednotlivé úfiady. Proto úfiady<br />

obdrÏely dotaci na nákup poãítaãového vybavení<br />

pro jednotlivá kontaktní místa – tedy místa,<br />

kde je sluÏba Czech POINT po<strong>sk</strong>ytována. Jednotlivé<br />

úfiady si vybavení pofiizovaly samy podle<br />

technické specifikace. Sice se moÏná nedosáhlo<br />

ceny, které by bylo moÏno dosáhnout pfii<br />

centralizovaném nákupu poãítaãÛ, monitorÛ a ti<strong>sk</strong>áren,<br />

ale vybavení bylo pofiízeno rychleji, a to<br />

bylo dÛleÏitûj‰í. RovnûÏ <strong>sk</strong>uteãnost, Ïe vybran˘<br />

poplatek zÛstává cel˘ (nebo jeho ãást) provozovateli<br />

kontaktního místa, byl pro úfiady<br />

motivaãní.<br />

Rozhodujícím faktorem v‰ak bylo legislativní<br />

ustanovení âe<strong>sk</strong>é po‰ty jako provozovatele<br />

kontaktního místa Czech POINT. Razantní zv˘-<br />

‰ení poãtu kontaktních míst – tedy integrovan˘ch<br />

obsluÏn˘ch míst Czech POINT – o místa<br />

na poboãkách âe<strong>sk</strong>é po‰ty definitivnû ukotvilo<br />

Czech POINT jako systém integrovan˘ch<br />

kontaktních míst.<br />

6 600 000 v˘pisÛ z informaãních systémÛ vefiejné<br />

správy za 5 let provozu<br />

6 600 000 v˘pisÛ znamená 6 600 000 náv‰tûv<br />

spokojen˘ch obãanÛ. Není sice moÏné zjistit, kolik<br />

jednotliv˘ch obãanÛ kolikrát Czech POINT<br />

nav‰tívilo, ale je jisté, Ïe nikdo z tûch, kter˘ si<br />

v˘pis na Czech POINTu pofiídil, si jiÏ nedoká-<br />

Ïe pfiedstavit, Ïe by si dan˘ v˘pis opût jel pofiídit<br />

50 km daleko. To místo na praÏ<strong>sk</strong>ém Pankráci,<br />

kde se vydávají v˘pisy z rejstfiíku trestÛ, a které<br />

znalo mnoho obãanÛ jako místo, kde trávili<br />

hodiny v nekoneãn˘ch frontách, dnes zeje prázdnotou.<br />

Na Czech POINTu si sice vyzvednete „jenom”<br />

v˘pisy z rejstfiíku trestÛ a bodového hodnocení<br />

fiidiãÛ, zí<strong>sk</strong>áte v˘pis z katastru nemovitostí,<br />

obchodního rejstfiíku a uãiníte nûkolik podání.<br />

Ale kolik sofistikovan˘ch systémÛ zÛstalo<br />

pouze na papífie. Czech POINT je krok pro<br />

pfiiblíÏení administrativy obãanovi a opravdu se<br />

stal. V˘pisy a podání spolu s po<strong>sk</strong>ytováním autorizované<br />

konverze dokumentÛ je reáln˘m<br />

mostem mezi digitálním a papírov˘m svûtem,<br />

<strong>sk</strong>uteãnou likvidací „digital divide”, tedy odstranûním<br />

bariéry mezi poãítaãovû gramotn˘mi obãany<br />

a tûmi ostatními.<br />

25 000 asistentÛ integrovaného obsluÏného<br />

místa Czech POINT…<br />

...a také dal‰ích 30 000 úfiedníkÛ pouÏívající<br />

Czech POINT jako interní terminál, tzv. CzechPOINT@office,<br />

to je pfies padesát tisíc pracovníkÛ<br />

vefiejné správy, ktefií ovládají jednoduché<br />

rozhraní Czech POINT. K funkcím integrovaného<br />

kontaktního místa postupem ãasu pfiibyl<br />

teritoriální helpde<strong>sk</strong> pro informaãní systém<br />

datov˘ch schránek (ano, právû na Czech POIN-<br />

NùKOLIK OTÁZEK<br />

PRO KATEŘINU âERNOU, TAJEMNICI<br />

MùSTSKÉ âÁSTI PRAHA 13<br />

Paní tajemnice, zrovna právû u vás, na Praze<br />

13, byl 28. 3. 2007 otevfien první Czech PO-<br />

INT. Jak na tento den vzpomínáte<br />

Bylo mi ctí podílet se na projektu, kter˘ se<br />

opravdu podafiil a pfiidal jeden kamínek do mozaiky<br />

faktického naplÀování eGovernmentu u<br />

nás a hlavnû díky kterému obãané, a zejména<br />

podnikatelé, ‰etfií ãas a jsou s Czech POINTem<br />

spokojeni, coÏ je to hlavní – jednoduchost, rychlost,<br />

efektivita.<br />

Tu si poÏádáte o datovou schránku fyzické osoby<br />

nebo schránku zneplatníte, právû na Czech<br />

POINTu zí<strong>sk</strong>áte nové pfiístupové údaje ke své<br />

datové schránce). Czech POINT slouÏí ve své<br />

podobû CzechPOINT@office jako aplikace pro<br />

zápis matriãních údajÛ, úfiedníci, notáfii, exekutofii<br />

a advokáti pomocí CzechPOINT@office<br />

provádûjí autorizovanou konverzi z moci úfiední.<br />

Jaká je budoucnost projektu Czech POINT<br />

JiÏ zanedlouho budou kontaktní místa Czech<br />

POINT i v bankách a stavebních spofiitelnách,<br />

které splní podmínky pro to, aby mohly b˘t<br />

kontaktními místy podle pfiíslu‰né legislativy.<br />

Czech POINT v pfií‰tích mûsících vydatnû pfiispûje<br />

k nábûhu systému základních registrÛ vefiejné<br />

správy. A právû na Czech POINTu si obãané<br />

budou moci zjistit, kdo se na nû ptal do základních<br />

registrÛ, coÏ umoÏní pfiímou kontrolu<br />

ãinnosti ãe<strong>sk</strong>é vefiejné správy obãany samotn˘mi.<br />

Czech POINT se stal prvním úspû‰n˘m projektem<br />

ãe<strong>sk</strong>ého eGovernmentu a podstatnou<br />

souãástí eGovernmentu zÛstane.<br />

Dnes, po pûti letech provozu, jak hodnotíte, co<br />

pfiinesl Czech POINT obãanÛm Prahy 13<br />

Jak jsem jiÏ konstatovala, v‰echny v˘pisy zí<strong>sk</strong>at<br />

rychle, jednodu‰e a efektivnû a to v prostfiedí,<br />

kde obãan má od pondûlí do pátku moÏnost<br />

si v˘pisy vyÏádat, máme rovnûÏ sluÏbu objednávky<br />

pfies poãítaã, takÏe obãan se u nás objedná na<br />

pfiesn˘ ãas a prÛmûrn˘ v˘pis trvá 5 minut. Na<br />

Úfiadu Mûst<strong>sk</strong>é ãásti Praha 13 jsem vytvofiila<br />

oddûlení eGovernmentu, pod kter˘ Czech POINT<br />

spadá, coÏ pozitivnû vyuÏijeme i v souãasné<br />

dobû, kdy se spou‰tí základní registry. Pro úfiedníka<br />

je v˘kon agendy standardní a po<strong>sk</strong>ytne obãanovi<br />

jednodu‰e v‰echny relevantní informace.<br />

Co byste je‰tû chtûli zlep‰it<br />

Czech POINT se bude jistû do budoucna doplÀovat<br />

o dal‰í moduly, v souãasné dobû Ïijeme<br />

spou‰tûním základních registrÛ. Mám v˘hodu, Ïe<br />

mám úfiedníky, ktefií jsou dobfie odbornû pfiipraveni<br />

a dokonce se tû‰í na dal‰í ãinnosti, které budou<br />

v Czech POINTu spou‰tûny. Pro imobilní<br />

obãany chystáme tzv. mobilní Czech POINT,<br />

kter˘ zajistí v˘kon této sluÏby pfiímo u nich<br />

doma, pro podnikatele je v˘kon ãinností od pondûlí<br />

do pátku, z dotazníkÛ spokojenosti máme<br />

ovûfieno, Ïe tito „zákazníci“ jsou spokojeni.<br />

Czech POINT se prostû povedl. Ráda bych podotkla,<br />

Ïe jsem nenavy‰ovala stav úfiedníkÛ, ale<br />

provedla jsem jen personální pfiesun, takÏe jsem<br />

nenav˘‰ila rozpoãet. A pfiíjmy z Czech POINTu<br />

mi tyto úfiedníky uhradí, takÏe Czech POINT nezatûÏuje<br />

rozpoãet Mûst<strong>sk</strong>é ãásti.<br />

28

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Datové schránky<br />

versus doporuãené dopisy<br />

Informaãní systém datov˘ch schránek je jedním z hlavních pilífiÛ ãe<strong>sk</strong>ého eGovernmentu.<br />

Na základû zákona 300/2008 Sbírky zákonÛ âe<strong>sk</strong>é republiky byl spu‰tûn 1. 7. 2009. Provozovatel tohoto<br />

informaãního systému, âe<strong>sk</strong>á po‰ta, s.p., podepsala na provoz tohoto systému smlouvu s Ministerstvem vnitra âR<br />

do 30. 6. 2014, tedy na pût let. Zeptali jsme se tedy Ing. Tomá‰e JEâNÉHO, vrchního fieditele<br />

sekce ICT âe<strong>sk</strong>é po‰ty, jak vidí tento projekt v poloãase tohoto smluvního období.<br />

Informaãní systém datov˘ch schránek je,<br />

kdyÏ… Co si pod tímto názvem mají na‰i ãtenáfii<br />

pfiedstavit<br />

Pfiedstavte si sdílen˘ souborov˘ prostor, kter˘<br />

slouÏí k v˘mûnû datov˘ch zpráv mezi odesílateli<br />

a pfiíjemci. Datové zprávy si pfiedstavte jako dopisy<br />

– tedy obálku, na které je vyznaãeno, kdo ji posílá<br />

komu, co je jejím obsahem a dal‰í tzv. metadata.<br />

Uvnitfi obálky jsou potom dokumenty, které<br />

mohou mít rÛzn˘ formát. Nejen ve formátu pdf,<br />

kter˘ byste oprávnûnû oãekávali, ale v mnoha dal-<br />

‰ích povolen˘ch formátech podle pfiíslu‰né vyhlá‰ky.<br />

Pfiedstavte si, Ïe na obálce je jasnû vyznaãeno<br />

kdo a kdy tento elektronick˘ dopis vhodil do<br />

po‰tovní schránky, kdy tento dopis dorazil do po-<br />

‰tovní schránky pfiíjemce a kdy si ho pfiíjemce vyzvedl.<br />

A teì si pfiedstavte, Ïe tûchto odesílatelÛ a<br />

pfiíjemcÛ je asi pÛl miliónu a tûchto dopisÛ mnoho<br />

set tisíc dennû. A víte, co je to ISDS (Informaãn˘<br />

systém dátov˘ch schránok – pozn. redakcie).<br />

Jen doplním, Ïe ISDS je po<strong>sk</strong>ytován âe<strong>sk</strong>ou po-<br />

‰tou, s.p. ve formû sluÏby správci tohoto informaãního<br />

systému, tedy Ministerstvu vnitra âR tak, aby<br />

naplÀovala ustanovení pfiíslu‰né ãásti zákona ãíslo<br />

300/2008 Sb. ve znûní pozdûj‰ích pfiedpisÛ a dal-<br />

‰ích podzákonn˘ch norem. Podle tohoto zákona náleÏí<br />

provozovateli za provoz tohoto informaãního<br />

systému – tedy dodávku této sluÏby – odmûna<br />

podle cenov˘ch pfiedpisÛ. Pokud se vyjádfiím ménû<br />

oficiálnû, jedná se o ICT funkcionalitu, která je vyuÏívána<br />

podle procesních pravidel, která plynou z<br />

legislativních pfiedpisÛ, a to nejen tûch o ISDS, ale<br />

i ze správního fiádu, obãan<strong>sk</strong>ého soudního fiádu a<br />

dal‰ích legislativních pfiedpisÛ.<br />

Poãet pfienesen˘ch datov˘ch zpráv po t˘dnech<br />

900 000<br />

800 000<br />

700 000<br />

600 000<br />

500 000<br />

400 000<br />

300 000<br />

200 000<br />

100 000<br />

0<br />

Dobfie. Tedy postupnû. Jak vhodím elektronick˘<br />

dopis do elektronické schránky<br />

Elektronick˘ dopis – fiíkejme radûji datovou<br />

zprávu, pfiipravíte typicky v nûjakém textovém<br />

editoru, pfievedete do formátu pdf, pokud to vyÏadují<br />

va‰e pfiedpisy (napfiíklad zákonná norma, kterou<br />

se jako úfiad fiídíte), tak tento dokument elektronicky<br />

podepí‰ete a ode‰lete ho do ISDS – tedy<br />

vhodíte do schránky. Pokud jste úfiad, nejspí‰e<br />

pracujete v nûjakém systému elektronické spisové<br />

sluÏby. Ta je k ISDS pfiipojena. Datová zpráva<br />

je následnû zpfiístupnûna pfiíjemcÛm. Tito si ji vyzvednou,<br />

jedná-li o úfiad, opût typicky prostfiednictvím<br />

elektronické spisové sluÏby adresáta, jednáli<br />

se o obãana, nejãastûji s vyuÏitím bûÏného internetového<br />

prohlíÏeãe stáhnete datovou zprávu vãetnû<br />

obálky a z ní vyjmete dokument a pfieãtete si ho.<br />

Pfiestavte si ISDS spí‰e jako potrubní po‰tu – je to<br />

roura nebo trubka, která pfienese zprávu. Sama<br />

nemá Ïádnou inteligenci. Jenom rychle, zaruãenû<br />

a bezpeãnû pfiená‰í zprávy od odesílatele k pfiíjemci.<br />

Jak rychle trvá pfienesení takové zprávy Emailové<br />

systémy mají pfieci dopravní zpoÏdûní, které<br />

nemÛÏete dost dobfie ovlivnit.<br />

Ale ISDS není email. ISDS je sdílen˘ dÛvûrn˘<br />

souborov˘ prostor. Datová zpráva se adresátovi nedodává,<br />

ale zpfiístupÀuje. Samotná datová zpráva<br />

je v systému jenom jedna a typick˘ ãas, za kter˘<br />

je datová zpráva adresátovi zpfiístupnûna, je men-<br />

‰í neÏ jedna sekunda.<br />

Kdo tedy vlastnû datové schránky pouÏívá<br />

Jak je to s vystavováním pfiístupov˘ch údajÛ napfiíklad<br />

v pfiípadû jejich ztráty<br />

ISDS povinnû pouÏívají v‰echny orgány vefiejné<br />

moci. Tedy státní úfiady (finanãní úfiady, soudy,<br />

státní zastupitelství, celníci), úfiady samosprávy,<br />

státní fondy, vefiejnoprávní televize a rozhlas, dále<br />

exekutofii, notáfii. Celkem asi 10 000 subjektÛ.<br />

Dále v‰echny právnické osoby zapsané do obchodního<br />

rejstfiíku. Tûchto firem je pfies 400 tisíc.<br />

Fyzické osoby a Ïivnostníci si mohou datovou<br />

schránku zfiídit nepovinnû. Zcela podstatn˘ pro<br />

fungování ISDS je Czech POINT. Právû na tûchto<br />

kontaktních místech vefiejné správy (na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

2.11. – 8. 11.<br />

23.11. – 29.11.<br />

14.12. – 20. 12.<br />

4.1. – 10. 1.<br />

25.1. – 31.1.<br />

15.2. – 21.2.<br />

8.3, – 14.3.<br />

29.3. – 4.4.<br />

19.4. – 25.4.<br />

10.5. – 16.5.<br />

31.5. – 6.6.<br />

21.6. – 27.6.<br />

12.7. – 18.7.<br />

2.8. – 8.8.<br />

23.8. – 29.8.<br />

13.9. – 19.9.<br />

4.10 – 10.10.<br />

25.10. – 31.10.<br />

15.11. – 21.11.<br />

6.12. – 12.12.<br />

27.12. – 2.1.<br />

17.1. – 23.1.<br />

7.2. – 13.2.<br />

28.2. – 6.3.<br />

21.3. – 27.3.<br />

11.4. – 17.4.<br />

2.5. – 8.5.<br />

23.5. – 29.5.<br />

16.6. – 19.6.<br />

4.7. – 10.7.<br />

25.7. – 31.7.<br />

15.8. – 21.8.<br />

5.9. – 11.9.<br />

26.9. – 2.10.<br />

17.10. – 23.10.<br />

7.11. – 13.11.<br />

28.11. – 4.12.<br />

19.12. – 25.12.<br />

9.1. – 15.1.<br />

30.1. – 5.2.<br />

20.2. – 26.2.<br />

2:1 v poloãase<br />

IOM, Integrované obsluÏné miesto – pozn. redakce)<br />

zí<strong>sk</strong>ají uÏivatelé pfiístupové údaje ke své datové<br />

schránce, mohou zde poÏádat o zaloÏení datové<br />

schránky a podobnû. ZároveÀ, pokud potfiebují<br />

autorizovanû pfievést dokument z elektronické do<br />

listinné podoby nebo naopak, tato sluÏba je jim po<strong>sk</strong>ytnuta<br />

rovnûÏ na Czech POINTu.<br />

Teì poloÏíme asi nepfiíjemnou otázku. Kolik penûz<br />

za provoz systému âe<strong>sk</strong>á po‰ta dostává<br />

Pfiedpokládáme, Ïe za pfiepravu elektronického<br />

dopisu dostane ménû penûz, neÏ za papírov˘<br />

doporuãen˘ dopis. A není to vlastnû proti zájmÛm<br />

âe<strong>sk</strong>é po‰ty, podporovat elektronickou<br />

komunikaci na úkor té tradiãní, papírové<br />

To je sloÏitá, nikoli nepfiíjemná otázka. Za pfiepravu<br />

elektronického dopisu – tedy datové zprávy<br />

– âe<strong>sk</strong>á po‰ta dostane ménû penûz, neÏ je po-<br />

‰tovné za papírov˘ doporuãen˘ dopis do vlastních<br />

rukou (taková je totiÏ podoba datové zprávy,<br />

pokud se t˘ká právní síly, je to doporuãen˘ dopis<br />

do vlastních rukou pfiíjemce). Jinak by cel˘ systém<br />

postrádal smysl. Pro âe<strong>sk</strong>ou po‰tu je v‰ak elektronická<br />

komunikace jasn˘m strategick˘m cílem. Na<br />

konci tohoto kalendáfiního roku konãí tzv. v˘hrada<br />

(stejnû jako po‰tám v jin˘ch evrop<strong>sk</strong>˘ch zemích)<br />

a âe<strong>sk</strong>á po‰ta proto musí myslet na budoucnost.<br />

Pfieprava zásilek, které je moÏno posílat<br />

elektronicky, je otevfienou v˘zvou pro v‰echny.<br />

âe<strong>sk</strong>á po‰ta chce b˘t a bude nejlep‰ím pfiepravcem<br />

elektronick˘ch zásilek.<br />

Jak tedy podle vás vypadá zápas mezi elektronick˘m<br />

a papírov˘m dopisem v poloãase a jaké<br />

dáváte „elektronikÛm” ‰ance v druhé pÛli<br />

Myslím, Ïe „elektronici” vedou uÏ teì minimálnû<br />

2:1. KdyÏ se podíváte na v˘voj poãtu pfiepraven˘ch<br />

datov˘ch zpráv, není o ãem pochybovat.<br />

Navíc, pokud se vrátím ke své, pfied pár minutami<br />

vyslovené my‰lence, ISDS je vlastnû middleware,<br />

neinteligentní, zato velmi spolehlivá a rychlá<br />

roura. âe<strong>sk</strong>á po‰ta pfiipravuje zajímavé aplikace,<br />

které budou vnû ISDS, nicménû budou tuto<br />

funkcionalitu hodnû tûsnû vyuÏívat pro po<strong>sk</strong>ytování<br />

dal‰ích elektronick˘ch sluÏeb, které budou pro<br />

âe<strong>sk</strong>ou po‰tu komerãnû v˘nosné, a které budou dál<br />

upevÀovat její postavení vedoucího po<strong>sk</strong>ytovatele<br />

elektronick˘ch sluÏeb jak ãe<strong>sk</strong>ému státu, tak firmám<br />

a obãanÛm.<br />

O co pÛjde<br />

Nechte se pfiekvapit. Pfiijìte se znovu zeptat na<br />

konci zápasu, vûfiím, Ïe na v˘sledkové tabuli bude<br />

svítit 10:1.<br />

29

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Vypl˘va to z v˘sledkov bezpeãnostnej správy Cisco za rok 2011. âaká nás menej hromadného<br />

spamu, viac cielen˘ch útokov a nová generácia pracovníkov, ktorá ignoruje online ohrozenia.<br />

Kyberzloãinci sa budú<br />

sústreìovaÈ na mobily<br />

a cloudovú infra‰truktúru<br />

DodrÏiavanie bezpeãnostnej politiky<br />

Podºa divízie Cisco Security Intelligence<br />

Operations (SIO) objem spamu poklesol v období<br />

od augusta 2010 do novembra 2011 z<br />

úrovne viac ako 379 miliárd nevyÏiadan˘ch<br />

správ denne na pribliÏne 124 miliárd, ão je<br />

najniωia úroveÀ od roku 2007. Tento v˘voj<br />

má na kybernetick˘ zloãin v˘razn˘ vplyv:<br />

divízia Cisco SIO odhaduje, Ïe finanãné zi<strong>sk</strong>y<br />

kybernetického zloãinu zaloÏeného na<br />

hromadn˘ch emailov˘ch útokoch poklesli v<br />

období od júna 2010 do júla 2011 o viac ako<br />

50 percent (medziroãne) na úroveÀ pribliÏne<br />

500 miliónov USD. V septembri 2011 vznikol<br />

najväã‰í podiel celosvetového spamu v Indii<br />

(13,9 %), na druhom mieste sa neslávne<br />

umiestnil Vietnam (8,0 %) a na treÈom mieste<br />

Ru<strong>sk</strong>á Federácia (7,8 %). Na Sloven<strong>sk</strong>u objem<br />

spamu medziroãne klesol o 86 %, a predstavuje<br />

0,13 % celosvetového objemu spamu.<br />

Po obrate v smerovaní kybernetického zloãinu<br />

v roku 2010, keì úroveÀ spamu zaãala<br />

po prv˘ raz klesaÈ, tento trend pokraãoval aj<br />

v priebehu roku 2011, ão môÏe byÈ aj dôsledkom<br />

zniãenia viacer˘ch botnetov za posledné<br />

dva roky. Aj keì celkov˘ poãet zraniteºn˘ch<br />

miest vzrástol, celosvetovo sme svedkami<br />

men‰ieho mnoÏstva masov˘ch útokov, ale<br />

o to vy‰‰ieho mnoÏstva men‰ích a cielen˘ch<br />

útokov. Toto sú len niektoré zo záverov V˘roãnej<br />

bezpeãnostnej správy Cisco 2011, ktorá<br />

priná‰a prehºad najdôleÏitej‰ích bezpeãnostn˘ch<br />

trendov roka a sumarizuje odporúãania<br />

pre zv˘‰enie bezpeãnosti podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia.<br />

DRAMATICK¯ POKLES OBJEMU SPAMU<br />

CISCO MATICA NÁVRATNOSTI<br />

INVESTÍCIÍ DO KYBERNETICKÉHO<br />

ZLOâINU (CISCO CROI MATRIX)<br />

Matica Cisco CROI Matrix, ktorá sa prv˘<br />

raz vo V˘roãnej bezpeãnostnej správe Cisco<br />

objavila v roku 2009, analyzuje tie druhy kybernetického<br />

zloãinu, ktoré budú podºa bezpeãnostn˘ch<br />

odborníkov Cisco vyuÏívaÈ podvodníci<br />

v roku 2012. Na základe v˘sledkov<br />

z roku 2011 táto matica predpovedá pre rok<br />

2012 rozmach útokov na mobilné zariadenia<br />

a cloudovú infra‰truktúru. Kºúãovou oblasÈou<br />

aj naìalej zostane pranie nelegitímnych financií.<br />

Nie je prekvapujúce, Ïe medzi tzv. „vychádzajúcimi<br />

hviezdami“ v oblasti hrozieb sa<br />

objavili aj mobilné zariadenia, ktoré boli v<br />

matici 2010 zaradené do kategórie „potenciál-<br />

Preão zamestnanci poru‰ujú bezpeãnostné pravidlá<br />

30

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

nych hrozieb“. Kybernetick˘ zloãin sa celkom<br />

pochopiteºne sústredí na rovnaké oblasti ako<br />

uÏívatelia, a tí ãoraz ãastej‰ie pristupujú na internet,<br />

email a podnikové siete prostredníctvom<br />

v˘konn˘ch mobiln˘ch zariadení. Útoky<br />

na mobilné zariadenia boli zaznamenané<br />

uÏ pred niekoºk˘mi rokmi, no historicky neboli<br />

príli‰ roz‰írené a spadali <strong>sk</strong>ôr do kategórie<br />

v˘<strong>sk</strong>umu, ako medzi <strong>sk</strong>utoãne zi<strong>sk</strong>ové<br />

podnikanie kybernetického zloãinu. No aj to<br />

sa dnes r˘chlo mení. A keìÏe ãoraz viac podnikov<br />

vyuÏíva cloud computing a hostované<br />

sluÏby, kybernetick˘ zloãin sa postupne zaãína<br />

orientovaÈ aj t˘mto smerom.<br />

GENERÁCIA INTERNETU VSTUPUJE NA<br />

PRACOVN¯ TRH A âASTO IGNORUJE<br />

BEZPEâNOSTNÉ RIZIKÁ<br />

Podºa ‰túdie Cisco Connected World Technology<br />

Report aÏ sedem z desiatich mlad˘ch<br />

zamestnancov pravidelne ignoruje firemné<br />

IT pravidlá a kaÏd˘ ‰tvrt˘ sa pred dosiahnutím<br />

veku 30 rokov stane obeÈou zneuÏitia online<br />

identity. ·túdia Cisco poukazuje na prekvapiv˘<br />

prístup nastupujúcej generácie pracovníkov<br />

k IT pravidlám a súvisiace bezpeãnostné<br />

ohrozenia. Táto <strong>sk</strong>upina vyrastala s internetom<br />

a súãasÈou jej Ïivotného ‰t˘lu je<br />

kombinovanie osobn˘ch a pracovn˘ch aktivít<br />

na pracovi<strong>sk</strong>u. Potreba prístupu k informáciám<br />

je v ich myslení zakorenená tak hlboko,<br />

Ïe mnohí mladí zamestnanci sú ochotní kvôli<br />

prístupu na internet podnikaÈ extrémne kroky,<br />

aj ak to ohrozuje ich vlastnú bezpeãnosÈ,<br />

alebo bezpeãnosÈ ich spoloãnosti. K takémuto<br />

správaniu patrí „poÏiãiavanie si“ bezdrô-<br />

tového prístupu na internet od susedov alebo<br />

obchodn˘ch prevádzok v nákupn˘ch centrách,<br />

ãi vyuÏívanie cudzích mobiln˘ch zariadení<br />

bez vedomia alebo prítomnosti ich majiteºov.<br />

KeìÏe minimálne jeden z troch zamestnancov<br />

(36 %) odpovedal záporne na otázku,<br />

ãi re‰pektuje IT pravidlá svojej spoloãnosti,<br />

urãenie tej správnej rovnováhy medzi dodrÏiavaním<br />

IT pravidiel a túÏbou mlad˘ch<br />

ºudí po flexibilnej‰om vyuÏívaní sociálnych<br />

sietí, zariadení a vzdialenom prístupe do hæbky<br />

preverí moÏnosti tradiãn˘ch firemn˘ch kultúr<br />

a prístupov. Na druhej strane takéto zamestnanecké<br />

nároky vytvárajú tlak na spoloãnosti,<br />

aby povolili vy‰‰iu mieru flexibility s<br />

cieºom pritiahnuÈ novú vlnu talentovan˘ch<br />

ºudí a vyuÏiÈ ich potenciál ako konkurenãnú<br />

v˘hodu.<br />

CISCO GLOBAL ARMS RACE INDEX<br />

SpoloãnosÈ Cisco vyvinula Global Adversary<br />

Resource Market Share (ARMS) Race<br />

Index, ktor˘ sleduje globálnu úroveÀ ohrozen˘ch<br />

zdrojov a postupom ãasu aj po<strong>sk</strong>ytne<br />

bliωí pohºad na mieru úspe‰nosti kybernetického<br />

zloãinu pri zneuÏívaní podnikov˘ch aj<br />

individuálnych uÏívateºov. Na základe údajov<br />

zhromaÏden˘ch pre tento rok dosiahla hodnota<br />

indexu (celková miera ohrozen˘ch zdrojov)<br />

na konci roka 2011 úroveÀ 6,5 bodu, ão predstavuje<br />

mierny pokles od decembra 2010 (6,8<br />

bodu). V roku 2009 mal index hodnotu 7,2<br />

bodu, ão znaãilo, Ïe podnikové siete v tom<br />

ãase bojovali s opakovan˘mi vírusmi a zákaznícke<br />

systémy boli napádané v takej miere,<br />

ktorá vyústila v pretrvávajúce a znepokojivé<br />

naru‰enie zákazníckych sluÏieb.<br />

V¯HªAD PRE ROK 2012<br />

V˘voj v oblasti ohrození pokraãuje a odborníci<br />

spoloãnosti Cisco predpovedajú, Ïe k<br />

hlavn˘m trendom roku 2012 bude patriÈ ustupovanie<br />

od hromadn˘ch ohrození a narastanie<br />

cielen˘ch heker<strong>sk</strong>˘ch aktivít, ako aj útoky<br />

na systémy kritickej infra‰truktúry, priemyselné<br />

riadiace systémy, kontrolné systémy a<br />

systémy zí<strong>sk</strong>avania dát (ICS/SCADA).<br />

Odborníci zo spoloãnosti Cisco zosumarizovali 10 dôleÏit˘ch princípov IT bezpeãnosti:<br />

1. Majte prehºad o celej sieti<br />

2. Zistite si, ktoré dáta musia byÈ chránené<br />

3. Musíte vedieÈ, kde sú va‰e dáta a<br />

ako (a ãi vôbec) sú chránené<br />

4. PrehodnoÈte úãinnosÈ va‰ich IT a<br />

biznis pravidiel<br />

5. Inovujte postupy a vzdelávanie<br />

zamestnancov v oblasti bezpeãnosti<br />

6. VyuÏívajte v˘stupn˘ monitoring dát<br />

7. Pripravte sa na príchod koncepcie<br />

BYOD (Bring You Own Device –<br />

prineste si vlastné zariadenie)<br />

8. Vytvorte si krízov˘ plán<br />

9. Implementujte bezpeãnostné opatrenia,<br />

ktoré vám pomôÏu kontrolovaÈ<br />

sociálne siete<br />

10. Pravidelne sledujte rizikové oblasti a<br />

informujte ostatn˘ch pouÏívateºov<br />

BezpeãnosÈ nie je iba otázkou koncov˘ch zariadení. Dôkladn˘ prehºad o celej sieti umoÏ-<br />

Àuje ºah‰ie a r˘chlej‰ie odhaliÈ potenciálne bezpeãnostné riziká.<br />

Bez toho, aby ste vedeli, ktoré dáta chrániÈ a kto je oprávnen˘ k nim pristupovaÈ, nedoká-<br />

Ïete vybudovaÈ efektívne bezpeãnostné rie‰enia.<br />

VyuÏívanie cloudovej infra‰truktúry je modern˘ a efektívny spôsob práce s dátami. Musíte<br />

v‰ak vedieÈ, v akom cloude sú va‰e dáta uloÏené a ãi sú dostatoãne zabezpeãené.<br />

Dbajte hlavne na tie oblasti, ktoré viete najlep‰ie ovplyvniÈ. Dlhé zoznamy pravidiel, ktoré<br />

si nikto nepamätá, vám nepomôÏu.<br />

Prispôsobte vzdelávanie novej generácii zamestnancov aj nov˘m bezpeãnostn˘m technológiám.<br />

Dlhé príruãky a semináre nefungujú. Efektívnej‰ie sú úderné a cielené tréningy s<br />

konkrétnou témou.<br />

Takmer v‰etci kontrolujú prichádzajúce dáta, av‰ak málokto monitoruje dáta, ktoré z firmy<br />

odchádzajú. Je to pritom spôsob, ak˘m nielen zníÏiÈ celkové bezpeãnostné riziko, ale aj odhaliÈ<br />

zdroje úniku citliv˘ch informácií.<br />

Rastie podiel zamestnancov, ktorí chcú vyuÏívaÈ na prácu súkromné poãítaãe, laptopy, telefóny<br />

a rastie aj percento firiem, ktoré to zamestnancom umoÏÀujú. Neprem˘‰ºajte preto<br />

nad t˘m, kedy to umoÏníte aj vy, ale ako to urobíte.<br />

Ak napriek prevencii a snahám dôjde k bezpeãnostnému incidentu, dobr˘ krízov˘ plán pomôÏe<br />

minimalizovaÈ následky.<br />

Je dôleÏité nájsÈ efektívny kompromis medzi voºn˘m vyuÏívaním nástrojov na spoluprácu<br />

a sociálnych sietí a ich kontrolou a zabezpeãením.<br />

Prehºad o aktuálnych bezpeãnostn˘ch témach je základom úspe‰nej ochrany. Ak budete tieto<br />

informácie zdieºaÈ so zamestnancami, dáta va‰ej firmy budú vo väã‰om bezpeãí.<br />

31

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

ZabezpeãiÈ ochranu citliv˘ch osobn˘ch údajov je zo zákona povinnosÈou kaÏdej in‰titúcie narábajúcej<br />

s osobn˘mi dátami. Prikazuje to legislatíva Sloven<strong>sk</strong>ej republiky a vypl˘va nám to aj z nariadení EÚ.<br />

Sú va‰e citlivé informácie<br />

naozaj v bezpeãí<br />

Majú Slováci ochranu dát pod kontrolou<br />

Slováci sa o ochranu osobn˘ch údajov zaãali<br />

intenzívne zaujímaÈ najmä pri nedávnom<br />

sãítaní obyvateºstva. Sprevádzali ho totiÏ rôzne<br />

polemiky o nezákonnosti pri zbere niektor˘ch<br />

údajov a ich moÏnom zneuÏití.<br />

V súãasnosti na Sloven<strong>sk</strong>u rezonuje kauza<br />

trestného oznámenia, ktoré podala prezidentka<br />

finanãnej správy pre dôvodné podozrenie,<br />

Ïe v súvislosti s problémami v daÀovej<br />

správe neboli ochránené dáta daÀovníkov. Je<br />

teda evidentné, Ïe ochrana osobn˘ch údajov<br />

a jej zabezpeãenie sú dôleÏitou a hlavne aktuálnou<br />

témou na di<strong>sk</strong>usiu.<br />

Navy‰e, ochrana osobn˘ch údajov je prioritou<br />

v ãase, keì na rôzne in‰titúcie útoãí <strong>sk</strong>upina<br />

hackerov Anonymous. Mohlo by sa staÈ,<br />

Ïe niekto zavesí daÀové priznania niektor˘ch<br />

ºudí na verejne dostupn˘ web Mohol by sa<br />

niekto dostaÈ k zverejneniu alebo dokonca<br />

k‰eftovaniu s na‰imi daÀov˘mi priznaniami<br />

Informácie v daÀov˘ch priznaniach sú citlivé<br />

údaje a pri troche fantázie by sa dali veºmi<br />

jednoducho zneuÏiÈ na rôzne úãely. A práve<br />

nezabezpeãenie ochrany osobn˘ch dát v situácii,<br />

keì systém daÀovej správy nie je dostatoãne<br />

nefunkãn˘, moÏno povaÏovaÈ za zásadn˘<br />

problém.<br />

Kto dokáÏe zí<strong>sk</strong>aÈ prístup na môj úãet<br />

Dostane sa k mojim bankov˘m v˘pisom<br />

MôÏe niekto obchodovaÈ s mojou adresou<br />

a rodn˘m ãíslom To sú otázky, ktoré nám<br />

preblesnú hlavou pri vypæÀaní elektronick˘ch<br />

formulárov. Ako sa chránia pred<br />

zneuÏitím<br />

Zákon o ochrane osobn˘ch údajov má<br />

chrániÈ obãanov aj pred zneuÏitím osobn˘ch<br />

informácií, ktoré o sebe dobrovoºne po<strong>sk</strong>ytujú<br />

tretím stranám vo viere, Ïe nebudú zneu-<br />

Ïité. Informácie ako meno, priezvi<strong>sk</strong>o, bydli<strong>sk</strong>o,<br />

telefónne ãíslo, vek, ãíslo úãtu ãi fotografie<br />

sa dajú jednoducho zneuÏiÈ, ak nie sú<br />

chránené.<br />

Ochrana osobn˘ch údajov vypl˘va zo zákona<br />

EÚ má presne definované pravidlá t˘kajúce<br />

sa ochrany údajov. Táto v‰eobecná smernica<br />

je doplnená o smernicu o ochrane súkromia<br />

v sektore elektronick˘ch komunikácií.<br />

Ochrana osobn˘ch údajov je súãasÈou Charty<br />

základn˘ch práv EÚ aj Lisabon<strong>sk</strong>ej zmluvy.<br />

Európ<strong>sk</strong>a komisia nedávno predloÏila návrh<br />

komplexnej reformy pravidiel ochrany<br />

údajov v EÚ z roku 1995 s cieºom posilniÈ právo<br />

na súkromie v online prostredí, aby t˘m<br />

podporila digitálnu ekonomiku. Rozdiel v<br />

pouÏívaní internetu v minulosti a dnes je<br />

hmatateºn˘, keìÏe dnes sa drvivá väã‰ina<br />

osobn˘ch údajov prená‰a a vymieÀa po celom<br />

svete okamÏite. Nie vÏdy v‰ak obãania majú<br />

pocit, Ïe majú úplnú kontrolu nad svojimi<br />

osobn˘mi údajmi. So zmenou pravidiel ochrany<br />

osobn˘ch údajov v EÚ je potrebné zvy‰ovaÈ<br />

aj informovanosÈ obãanov o svojich právach.<br />

Tieto zmeny okrem iného prinesú to, Ïe<br />

podniky a organizácie budú musieÈ oznámiÈ<br />

národnému orgánu pre ochranu údajov závaÏné<br />

poru‰enie ochrany údajov ão naj<strong>sk</strong>ôr (pod-<br />

ºa moÏnosti do 24 hodín). Novinkou je tieÏ<br />

zmena, podºa ktorej sa organizácie budú obracaÈ<br />

uÏ len na jedin˘ národn˘ orgán pre<br />

ochranu údajov v krajine EÚ, v ktorej majú<br />

svoje hlavné sídlo.<br />

Monitorovacie rie‰enie, ktoré ochráni aj<br />

va‰e dáta<br />

Existuje úãinn˘ spôsob, ako sa podobn˘m<br />

problémom vyvarovaÈ a zaistiÈ bezpeãnosÈ<br />

tak˘chto dát, aby nikto neoprávnen˘ v zmysle<br />

legislatívy a európ<strong>sk</strong>ej direktívy nenakladal<br />

s na‰imi osobn˘mi údajmi. Na tento úãel<br />

vyuÏívajú podniky a in‰titúcie monitorovacie<br />

rie‰enie, ktoré b˘va v‰eobecne oznaãované<br />

<strong>sk</strong>ratkou SIEM – Security Information and<br />

Event Management. Toto rie‰enie primárne<br />

slúÏi na zber a anal˘zu tzv. logovacích údajov<br />

alebo protokolov. MôÏe ísÈ o servery, sie-<br />

Èové a bezpeãnostné zariadenia, jednotlivé<br />

poãítaãové stanice alebo o konkrétne aplikácie.<br />

Z logovacích údajov je moÏné zistiÈ, kto,<br />

kedy a odkiaº sa k ãomu prihlásil, ako dlho s<br />

dan˘m systémom pracoval, prípadne, aké dátové<br />

toky od neho a k nemu smerovali. Rovnako<br />

sa sledujú aj automaticky generované záznamy<br />

zariadení, ktoré pracujú v pozadí.<br />

Rie‰enie Novell Sentinel 7 tieto údaje zhromaÏìuje<br />

a analyzuje. Vo veºk˘ch in‰titúciách<br />

pritom ide <strong>sk</strong>utoãne o obrov<strong>sk</strong>é mnoÏstvo<br />

dát. Zozbierané údaje slúÏia nielen na odha-<br />

ºovanie podozriv˘ch aktivít, ale aj na odstra-<br />

Àovanie slab˘ch miest v bezpeãnosti. Neraz<br />

sa ním dokáÏu odhaliÈ aj funkãné problémy<br />

niektor˘ch pripojen˘ch systémov.<br />

Ako sa chrániÈ pred cielen˘mi poãítaãov˘mi<br />

útokmi Novell Sentinel. Tento nástroj<br />

umoÏÀuje automaticky monitorovaÈ bezpeãnosÈ<br />

siete v reálnom ãase a napraviÈ prípadné<br />

incidenty. Ak sa vy<strong>sk</strong>ytne naru‰enie bezpeãnosti<br />

alebo poru‰enie definovanej bezpeãnostnej<br />

stratégie, zabudovan˘ pracovn˘<br />

postup umoÏÀuje IT správcom okamÏite reagovaÈ<br />

a problém rie‰iÈ.<br />

Takéto monitorovacie nástroje by mala maÈ<br />

k dispozícii kaÏdá organizácia, ktorá nakladá<br />

s na‰imi osobn˘mi údajmi. A to bez ohºadu na<br />

to, ãi ide o ‰tátnu alebo súkromnú, zahraniãnú<br />

alebo lokálnu in‰titúciu. Na‰e osobné dáta<br />

o nás prezrádzajú veºa, a preto by s nimi mali<br />

nakladaÈ len osoby, ktoré ich ochranu majú<br />

riadne zabezpeãenú.<br />

Mario MINAROVSKY<br />

v˘konn˘ riaditeº Novell<br />

32

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í<br />

S R<br />

V˘voju bezpeãnostnej situácie vo svete sa v súãasnosti venuje mimoriadna pozornosÈ vo v‰etk˘ch<br />

pokrokov˘ch ‰tátoch sveta. Hlavn˘mi príãinami, pôsobiacimi na bezpeãnosÈ prostredia sú<br />

globalizácia a nerovnomernosÈ v˘voja regiónov, ako aj ‰íriaca sa celosvetová finanãná kríza.<br />

Priamy dosah tohto v˘voja je orientovan˘ najmä na tvorbu medzinárodn˘ch právnych nástrojov<br />

a na praktické cviãenia, t˘kajúce sa boja proti rozsiahlej poãítaãovej kriminalite a terorizmu.<br />

Ako ìalej v boji proti<br />

poãítaãovej kriminalite<br />

V·EOBECN¯ KONTEXT<br />

Fenomén kriminality vrátane kriminality<br />

páchanej prostredníctvom informaãn˘ch a<br />

komunikaãn˘ch technológií (IKT) je sociálnym<br />

javom úzko spät˘m s v˘vojom spoloãnosti.<br />

Negatívnom tohto javu je jeho nepriama<br />

úmera rastu v porovnaní s rastom úrovne<br />

a intenzitou nasadzovania IKT. To znamená,<br />

Ïe poãet páchan˘ch trestn˘ch ãinov rastie<br />

podstatne r˘chlej‰ie v porovnaní s v˘vojom<br />

IKT.<br />

V rámci vyhodnotenia bezpeãnostnej situácie<br />

vo svete, najväã‰ie globálne hrozby v<br />

súãasnosti predstavujú teroristické siete a lokálne<br />

radikálne militantné <strong>sk</strong>upiny. Za obzvlá‰È<br />

nebezpeãné sú plány teroristick˘ch<br />

<strong>sk</strong>upín, obchod s osobn˘mi údajmi obãanov,<br />

obchod s ºuìmi a s ich biologick˘mi orgánmi,<br />

finanãná a hospodár<strong>sk</strong>a kriminalita a ìal-<br />

‰ie. Prioritn˘m cieºom súãasného celosvetového<br />

úsilia je preto zabrániÈ prístupu k citliv˘m<br />

údajom a ich zneuÏitiu. TaktieÏ nebezpeãná<br />

je kriminalita páchaná prostredníctvom<br />

roz‰irujúcich sa poãítaãov˘ch sietí a internetu,<br />

ktor˘ tvorí súãasÈ kritickej infra‰truktúry<br />

(KI) ‰tátu a kriminalita úmerne rastúca s rozvojom<br />

nov˘ch ‰pecifick˘ch technológií zalo-<br />

Ïen˘ch na princípe bezkontaktného snímania<br />

a spracovania údajov na báze rádiofrekvenãného<br />

prenosu ohrozujúcich súkromie obãanov.<br />

Ide predov‰etk˘m o <strong>sk</strong>upinu automatickej<br />

identifikácie zberu dát, ktor˘ zah⁄Àa ãiarové<br />

kódy, biometrické snímanie údajov, magnetické<br />

pá<strong>sk</strong>y a prúÏky, ãipové karty, kamerové<br />

systémy, hlasové rozpoznávanie a podobné<br />

technológie postavené na tomto princípe.<br />

Tieto technológie sú dlhodobo pouÏívané<br />

pri ochrane objektov a tovaru, v prístupov˘ch<br />

kontroln˘ch a identifikaãn˘ch systémoch,<br />

napríklad pri vstupoch do budov, chránen˘ch<br />

objektov a obchodov, pri diaºniãn˘ch<br />

kontrolách, pri vstupoch na ‰portové a kultúrne<br />

podujatia a v poslednom ãase aj v identifikaãn˘ch<br />

osobn˘ch kartách, bankov˘ch kartách,<br />

obãian<strong>sk</strong>ych preukazoch a pasoch osôb,<br />

v zdravotníctve, pri v˘robe a logistike distribúcie<br />

tovaru, automobilovom priemysle, pri<br />

hromadnej archivácii a spracovaní dát v telekomunikaãnej<br />

oblasti, elektronick˘ch voºbách,<br />

pri sãítavaní ºudí a pod. Je veºmi ÈaÏké<br />

urãiÈ, kde je hranica medzi ich prínosom a<br />

zneuÏitím.<br />

Z hºadi<strong>sk</strong>a globálneho geopolitického rozmeru<br />

sa objavili aj nové a technologicky sofistikovanej‰ie<br />

hrozby, ktoré smerujú k zneu-<br />

Ïitiu IKT na politickú, hospodár<strong>sk</strong>u a vojen<strong>sk</strong>ú<br />

prevahu, ãasto naz˘vané „kybernetická<br />

vojna“ alebo „kybernetick˘ terorizmus“. Príkladom<br />

sú udalosti na juhu Stredozemia, kde<br />

sú niektoré reÏimy pripravené z politick˘ch<br />

dôvodov znemoÏniÈ vlastn˘m obãanom prístup<br />

ku komunikaãn˘m prostriedkom IKT, a<br />

to najmä k mobilnej komunikácii a internetu,<br />

ão môÏe ohroziÈ ekonomiku a bezpeãnosÈ v<br />

in˘ch lokalitách sveta (KOM/2011/200 z 8. 3.<br />

2011; „Spoloãné oznámenie o partnerstve pre<br />

demokraciu a spoloãnú prosperitu s juÏn˘m<br />

Stredozemím“).<br />

ZneuÏitie IKT sa jednoducho stalo nebezpeãn˘m<br />

manipulaãn˘m nástrojom a navy‰e<br />

lukratívnou formou investovania a nelegálnych<br />

príjmov pri minimálnych vkladoch urãit˘ch<br />

<strong>sk</strong>upín a jednotlivcov. Nepríjemnou<br />

<strong>sk</strong>utoãnosÈou je, Ïe z hºadi<strong>sk</strong>a ãasu páchania<br />

trestn˘ch ãinov ãasto ide o minúty, sekundy,<br />

resp. zlomky sekúnd, priãom páchateº nemusí<br />

byÈ na mieste ãinu, ba dokonca ani v lokalite<br />

príslu‰ného ‰tátu. Jednoducho povedané,<br />

ão dokáÏe <strong>sk</strong>úsen˘ bankov˘ zlodej za<br />

hodinu s vynaloÏením fyzickej námahy a potenciálne<br />

vy‰‰ím rizikom, to dokáÏe poãítaãov˘<br />

pirát za niekoºko sekúnd s rizikom podstatne<br />

niωím. Hrozby tak môÏu pochádzaÈ z<br />

ºubovoºného miesta na svete a v dôsledku globálnej<br />

prepojenosti môÏu ovplyvniÈ akúkoºvek<br />

jeho ãasÈ, a preto len „európ<strong>sk</strong>y“ prístup<br />

pri rie‰ení t˘chto hrozieb zjavne nestaãí. Z<br />

tohto dôvodu je jedin˘m úãinn˘m rie‰ením<br />

komplexn˘ globálny prístup medzinárodného<br />

spoloãenstva a úzka spolupráca s krajinami<br />

tretieho sveta, z ktor˘ch útoky môÏu pochádzaÈ.<br />

INTEROPERABILITA<br />

NA EURÓPSKEJ ÚROVNI<br />

Aj napriek tomu, Ïe medzi existujúcimi<br />

v˘zvami a problémami existujú spoloãné ãrty,<br />

opatrenia a spôsoby zaisÈovania bezpeãnosti<br />

a odolnosti, ako aj úroveÀ základného povedomia,<br />

kompetentnosÈ, odbornosÈ a pripravenosÈ<br />

rie‰iÈ tento globálny problém sa v jednotliv˘ch<br />

ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátoch znaãne lí‰ia. Separované<br />

prístupy a nere‰pektovanie medzinárodn˘ch<br />

postupov niektor˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov<br />

na národn˘ch úrovniach, vrátane Sloven<strong>sk</strong>a,<br />

nesú pre Európu riziko nekompatibility,<br />

roz‰tiepenosÈ a neefektívnosÈ. Tieto neÏiaduce<br />

rozdiely v prístupoch a nedostatok systematickej<br />

cezhraniãnej spolupráce zjavne zni-<br />

Ïujú efektivitu vnútro‰tátnych protiopatrení,<br />

okrem iného aj preto, Ïe poÏadovaná vzájomná<br />

prepojiteºnosÈ jednotliv˘ch sektorov<br />

lokalizovan˘ch v ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátoch s nízkou<br />

33

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í<br />

S R<br />

úrovÀou bezpeãnosti v jednej krajine zvy‰uje<br />

zraniteºnosÈ a riziká v in˘ch krajinách.<br />

S cieºom prekonaÈ túto situáciu je potrebné<br />

v rámci Európy vyvinúÈ také úsilie, ktor˘m<br />

by sa do vnútro‰tátnych politík a programov<br />

vniesla pridaná hodnota t˘m, Ïe by sa podporil<br />

rozvoj povedomia a spoloãného chápania<br />

t˘chto v˘ziev, podnietilo prijímanie spoloãn˘ch<br />

politick˘ch cieºov a priorít, posilnila<br />

spolupráca medzi ãlen<strong>sk</strong>˘mi ‰tátmi EÚ a integrovali<br />

sa vnútro‰tátne politiky do ‰ir‰ieho<br />

európ<strong>sk</strong>eho a globálneho rozmeru. V‰eobecn˘m<br />

cieºom je preto umoÏniÈ ãlen<strong>sk</strong>˘m ‰tátom<br />

EÚ a zainteresovan˘m stranám rozvinúÈ vysok˘<br />

stupeÀ prevencie v oblasti bezpeãnosti<br />

sietí a informácií, vãasne ich identifikovaÈ a<br />

úãinnej‰ie na ne reagovaÈ. T˘m sa prispeje k<br />

zv˘‰eniu dôvery a bezpeãnosti na jednotnom<br />

európ<strong>sk</strong>om digitálnom trhu a zlep‰í sa konkurencieschopnosÈ<br />

európ<strong>sk</strong>ych aktérov.<br />

Tento cieº bol Komisiou rozpracovan˘ v<br />

dokumente „Ochrana Európy pred rozsiahlymi<br />

kybernetick˘mi útokmi a naru‰eniami:<br />

zvy‰ovanie pripravenosti, bezpeãnosti a odolnosti“<br />

(KOM/2009/149 o ochrane kritick˘ch<br />

informaãn˘ch infra‰truktúr (KII)) do ìal‰ích<br />

‰pecifick˘ch cieºov, ktor˘mi sú: JednotnosÈ regulaãn˘ch<br />

prístupov v oblasti bezpeãnosti<br />

sietí a informácií; Predchádzanie, odhalenie<br />

a reakcia na incidenty prostredníctvom celoeuróp<strong>sk</strong>ych<br />

plánov pre mimoriadne prípady<br />

a cviãenia; Podpora pri vytváraní politík ãlen<strong>sk</strong>˘m<br />

‰tátom; Oprávnenie zainteresovan˘ch<br />

strán rozvíjaÈ kultúru bezpeãnosti a riadenia<br />

rizika podporou spoloãného vyuÏívania informácií<br />

a ‰ir‰ej spolupráce subjektov z verejného<br />

a súkromného sektora aj v priamy prospech<br />

obãanov, ako aj rozvíjaním kultúry informovanosti<br />

o bezpeãnosti sietí a informácií; Posilnením<br />

úlohy Európy v medzinárodnom<br />

kontexte dosiahnuÈ vysokú úroveÀ spolupráce<br />

s tretími krajinami a medzinárodn˘mi organizáciami<br />

s cieºom presadzovaÈ spoloãn˘<br />

globálny prístup k bezpeãnosti sietí a informácií<br />

a podporiÈ medzinárodné iniciatívy na<br />

vysokej úrovni v Európe; Spoloãnou implementáciou<br />

uºahãovaÈ spoluprácu pri vykonávaní<br />

politík v oblasti bezpeãnosti sietí a informácií<br />

a Bojom proti poãítaãovej kriminalite<br />

pripraviÈ úãinnú reakciu na aspekty boja proti<br />

poãítaãovej kriminalite t˘kajúcej sa bezpeãnosti<br />

sietí a informácií prostredníctvom spolupráce<br />

s orgánmi druhého a tretieho piliera<br />

s ENISA, Europolom a Eurojustom.<br />

NOVÉ RIZIKÁ A OHROZENIA<br />

Okrem uveden˘ch cieºov súvisiacich s ur˘chºovaním<br />

ekonomického, technologického,<br />

informaãného, kultúrneho a politického prepájania<br />

‰tátov a kontinentov a zbliÏovania sa<br />

ºudstva, priná‰ajú tieto tendencie so sebou aj<br />

javy a procesy, ktoré sa vymykajú kontrole<br />

jednotliv˘ch ‰tátov a koalícií. OdstraÀujú sa<br />

rozdiely medzi zahraniãnou a domácou politikou,<br />

globálne finanãné trhy stále viac<br />

ovplyvÀujú v˘voj ekonomiky sveta. Tieto<br />

tendencie vytvárajú nové, predov‰etk˘m nevojen<strong>sk</strong>é<br />

v˘zvy, riziká a ohrozenia. Narastá<br />

poãet a rôznorodosÈ ÈaÏko ‰pecifikovateºn˘ch<br />

bezpeãnostn˘ch v˘ziev a krízov˘ch situácií,<br />

ktoré môÏu vyvolaÈ nesúlad vzÈahov medzi<br />

‰tátmi, ba dokonca aj konflikty vo vnútropolitickej<br />

‰truktúre ‰tátov.<br />

DIGITÁLNA AGENDA PRE EURÓPU<br />

V˘znamn˘m dokumentom zdôrazÀujúcim<br />

spoloãné porozumenie a vzájomnú dôveru<br />

pre zaistenie stability a bezpeãnosti pri vyuÏívaní<br />

IKT v európ<strong>sk</strong>om priestore je „Digitálna<br />

agenda pre Európu“ predstavená Európ<strong>sk</strong>ou<br />

komisiou v máji 2010. Dokument zdôraz-<br />

Àuje potrebu v‰etk˘ch zainteresovan˘ch strán,<br />

aby „spojili svoje sily v holistickom úsilí o zaistenie<br />

bezpeãnosti a odolnosti infra‰truktúr<br />

IKT zameranom na prevenciu, pripravenosÈ<br />

a informovanosÈ a aby vyvinuli úãinné a koordinované<br />

mechanizmy reakcie na nové a ãoraz<br />

sofistikovanej‰ie formy kybernetick˘ch<br />

útokov a kybernetickej kriminality“. Je to jedin˘<br />

prístup smerujúci k spoloãnému úspechu.<br />

Následne Komisia prijala v septembri 2010<br />

návrh smernice o útokoch na informaãné systémy<br />

KOM/2010/517. Jej cieºom je posilniÈ<br />

boj proti kybernetickej kriminalite zblíÏením<br />

systémov trestného práva jednotliv˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch<br />

‰tátov a zlep‰ením spolupráce medzi<br />

súdnymi a in˘mi relevantn˘mi orgánmi. Predmetom<br />

návrhu sú aj ustanovenia umoÏÀujúce<br />

rie‰iÈ nové formy kybernetick˘ch útokov,<br />

najmä zo sietí infikovan˘ch poãítaãov.<br />

Následne Komisia predloÏila návrh na udelenie<br />

mandátu na posilnenie a modernizáciu<br />

Európ<strong>sk</strong>ej agentúry pre bezpeãnosÈ sietí a informácií<br />

(ENISA) s cieºom podporiÈ dôveru<br />

a bezpeãnosÈ sietí, priãom jej hlavnú úlohou<br />

je boj proti kybernetickému zloãinu. âinnosÈ<br />

agentúry je zameraná na implementáciu politick˘ch<br />

cieºov, v˘<strong>sk</strong>um a inováciu, prípravu<br />

stratégie pre bezpeãnosÈ internetu a na úsilie<br />

o kooperáciu s tretími krajinami s cieºom zamedziÈ<br />

útokom z ich priestoru. Posilnením a<br />

modernizáciou agentúry ENISA sa pomôÏe<br />

EÚ, ãlen<strong>sk</strong>˘m ‰tátom a zainteresovan˘m stranám<br />

súkromného sektora rozvíjaÈ schopnosÈ<br />

a pripravenosÈ pri prevencii súvisiacej s kybernetickou<br />

bezpeãnosÈou.<br />

VáÏnosÈ situácie v oblasti ochrany digitálneho<br />

priestoru EÚ dokumentuje aj séria zasadnutí<br />

ministrov obrany ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov<br />

EÚ v Bruseli (zasadnutie Európ<strong>sk</strong>ej obrannej<br />

agentúry NATO (EDA) 23. 5. 2011; rokovanie<br />

ministrov obrany ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov NATO<br />

8/9. 6. 2011; zasadnutie EÚ NATO Capability<br />

group 20. 6. 2011 a 20. 9. 2011; zasadnutie<br />

HLG (ENISA) 10. 10. 2011 a ìal‰ie),<br />

kde zastúpenie NATO re‰pektovalo vedúcu<br />

úlohu EÚ pre regulatívny rámec telekomunikaãného<br />

priestoru a harmonizáciu legislatívy,<br />

priãom základ aktivít v oblasti kybernetickej<br />

obrany bol stanoven˘ v Európ<strong>sk</strong>ej bezpeãnostnej<br />

stratégii a Pláne rozvoja spôsobilostí<br />

z roku 2008 zaktualizovanom v roku 2011.<br />

Na zasadnutí EÚ NATO Capability Group v<br />

júni 2011 boli definované hlavné priority spolupráce,<br />

ktor˘mi sú: medzinárodné prístupy,<br />

zdieºanie informácií, spolupráca a zdruÏovanie<br />

sa do celkov, transparentnosÈ pri spoloãn˘ch<br />

projektoch, zlep‰enie kapacít krízového<br />

manaÏmentu EÚ a ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov, zníÏenie<br />

poãtu agentúr NATO s poÏiadavkami na vzdelávanie<br />

a v˘cvik, komplementarita, ‰tandardizácia<br />

a organizaãné zabezpeãenie na pospájanie<br />

a fungovanie CERT/CSIRT tímov.<br />

AKTIVITY V BEZPEâNOSTI<br />

NA NÁRODNEJ ÚROVNI<br />

Sloven<strong>sk</strong>á republika reagovala na situáciu<br />

a poÏiadavky EÚ v oblasti IB vytvorením<br />

„Akãného plánu na roky 2009 aÏ 2013 k Národnej<br />

stratégii pre informaãnú bezpeãnosÈ v<br />

SR“ schváleného uznesením vlády ã. 46/2010.<br />

Dokument reflektuje na Smernicu Rady<br />

2008/114/ES o identifikácii a oznaãovaní európ<strong>sk</strong>ych<br />

kritick˘ch infra‰truktúr a zhodnotení<br />

potreby zlep‰iÈ ich ochranu a na oznámenie<br />

Komisie Európ<strong>sk</strong>emu parlamentu, Rade, Európ<strong>sk</strong>emu<br />

hospodár<strong>sk</strong>emu a sociálnemu v˘boru<br />

a V˘boru regiónov o ochrane kritick˘ch informaãn˘ch<br />

infra‰truktúr „Ochrana Európy<br />

pred rozsiahlymi kybernetick˘mi útokmi a<br />

naru‰eniami, zvy‰ovanie pripravenosti, bezpeãnosti<br />

a odolnosti“ z marca 2009. Strategické<br />

ciele a priority IB boli definované v Národnej<br />

stratégii, na ktorú nadväzujú ìal‰ie dokumenty,<br />

„Návrh systému vzdelávania v IB“,<br />

„Návrh na zriadenie CSIRT.SK“ a ìal‰ie.<br />

Pozitívom v oblasti Kritérií európ<strong>sk</strong>ych<br />

kritick˘ch infra‰truktúr v sektore IKT bolo<br />

prijatie zákona ã. 45/2011 Z. z. o kritickej infra‰truktúre<br />

(KI) v gescii Ministerstva vnútra<br />

SR. Zákon vymedzil sektory KI ‰tátu v pôsobnosti<br />

ústredn˘ch orgánov a stanovil povinnosti<br />

prevádzkovateºov pri ochrane jej prvkov.<br />

Zaãiatkom roku 2012 vláda schválila návrh<br />

prvkov KI zo v‰etk˘ch sektorov. ëal‰ie úlohy<br />

jednotliv˘ch podprogramov zúãastnen˘ch<br />

in‰titúcií sú rie‰ené prostredníctvom Medzirezortného<br />

programu na finanãné zabezpeãenie<br />

plnenia opatrení pre ochranu KI v SR<br />

schváleného vládou v roku 2010.<br />

34

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í<br />

S R<br />

CYBER EUROPE 2010<br />

V˘razn˘ posun bol zaznamenan˘ v praktickej<br />

ãasti vnútro‰tátnych cviãení a rie‰ení núdzov˘ch<br />

udalostí s cieºom priblíÏenia sa SR<br />

k ãlen<strong>sk</strong>˘m ‰tátom EÚ.<br />

Prvá celoeuróp<strong>sk</strong>a cviãná simulácia „Kybernetická<br />

Európa 2010“ t˘kajúca sa rozsiahlych<br />

bezpeãnostn˘ch sieÈov˘ch incidentov sa<br />

konala 4. novembra 2010 v Aténach za úãasti<br />

v‰etk˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov, z toho 19 aktívne,<br />

vrátane SR. MF SR v pozícii národného<br />

koordinátora zastúpeného útvarom CSIRT.SK<br />

z DataCentra koordinovalo v‰etky súvisiace<br />

ãinnosti. Aktívnymi spoluúãastníkmi boli ‰tátne<br />

in‰titúcie zapojené do ochrany KII, ktor˘mi<br />

sú MV SR, MDVRR SR a TÚ SR.<br />

CYBER ATLANTIC 2011<br />

Prvé spoloãné medzikontinentálne cviãenie<br />

„Cyber Atlantic 2011“ Európ<strong>sk</strong>ej únie (EÚ)<br />

a Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch (USA) zamerané<br />

na krízové riadenie rozsiahlych poãítaãov˘ch<br />

bezpeãnostn˘ch incidentov sa konalo<br />

dÀa 3. novembra 2011 v Bruseli pod zá‰titou<br />

ENISA a amerického Ministerstva vnútornej<br />

bezpeãnosti (U.S. Department of Homeland<br />

Security). I‰lo o centralizované „tabletop“<br />

cviãenie s aktívnou úãasÈou odborníkov<br />

na informaãnú bezpeãnosÈ a kybernetick˘<br />

zloãin zo 16 krajín Európy a USA, kde aktívnym<br />

úãastníkom bola aj SR, a to prostredníctvom<br />

zástupcov z MF SR a útvaru CSIRT.SK.<br />

Cviãenie prebiehalo formou dvoch krízov˘ch<br />

scenárov s cieºom definovaÈ oblasti vzájomnej<br />

spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti zvy-<br />

‰ovania ochrany KII.<br />

Poãas simulácie prvého scenára sa stali in-<br />

‰titúcie v Európe cieºom rozsiahleho poãítaãového<br />

útoku typu APT (Advanced Persistent<br />

Threat) s úãelom zí<strong>sk</strong>ania a následného zverejnenia<br />

citliv˘ch informácií na simulovanom<br />

portáli „Euroleaks“.<br />

Druh˘ scenár bol zameran˘ na zneuÏitie<br />

zraniteºností priemyseln˘ch informaãn˘ch systémov<br />

SCADA (Supervisory Control And<br />

Data Acquisition) vetern˘ch elektrární s cie-<br />

ºom ich de‰trukcie. Predstavitelia ãlen<strong>sk</strong>˘ch<br />

‰tátov EÚ a USA v roli hráãov poãas krízy postupovali<br />

podºa najnov‰ej pracovnej verzie<br />

dokumentu „European Standard Operating<br />

Procedures“, na základe ktorého sa formovali<br />

krízové tímy a telekonferenãné di<strong>sk</strong>usie s cie-<br />

ºom v˘meny informácií, koordinácie ãinností,<br />

eliminácie dopadu útoku a plánovania spoloãného<br />

ìal‰ieho postupu zúãastnen˘ch krajín.<br />

Cviãenie „Cyber Atlantic 2011“ je v˘sledkom<br />

samitu EÚ a USA z novembra 2010, kde<br />

sa obe strany dohodli na spolupráci v oblasti<br />

informaãnej bezpeãnosti s cieºom ãeliÈ nov˘m<br />

hrozbám cielen˘ch na globálne siete.<br />

Cviãenie bolo prv˘m krokom k vzájomnej<br />

spolupráci a nadobudnuté <strong>sk</strong>úsenosti poslú-<br />

Ïia pri plánovaní ìal‰ích spoloãn˘ch aktivít.<br />

SISE 2011<br />

Pozitívne v˘sledky boli dosiahnuté aj v<br />

oblasti vnútro‰tátneho plánovania cviãení a<br />

rie‰enia núdzov˘ch udalostí, kde sa SR zaradila<br />

medzi ‰táty, ktoré zorganizovali cviãnú<br />

simuláciu zameranú na odozvu na rozsiahly<br />

bezpeãnostn˘ sieÈov˘ incident a na obnovu<br />

funkcií po havárii. Národné cviãenie pod názvom<br />

„SISE 2011“ (Slovak Information Security<br />

Exercise 2011) bolo zamerané na ochranu<br />

KII v SR. Organizátorom cviãenia, ktoré<br />

sa konalo v novembri 2011 pod zá‰titou MF<br />

SR bol útvar CSIRT.SK umiestnen˘ v Data-<br />

Centre, ktor˘ postupoval podºa metodiky<br />

osvedãen˘ch postupov pri vnútro‰tátnych<br />

cviãn˘ch simuláciách, spracovanej agentúrou<br />

ENISA, ako aj podºa politick˘ch odporúãaní<br />

t˘kajúcich sa rozvoja vnútro‰tátnych<br />

stratégií na podporu aktivít ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov.<br />

Cieºom bolo preveriÈ zabezpeãenie pripravenosti<br />

in‰titúcií voãi technologick˘m zlyhaniam,<br />

prírodn˘m katastrofám a in˘m krízov˘m<br />

stavom, ak˘mi sú aj rozsiahle útoky na<br />

IKT patriace do KII SR.<br />

Priamymi úãastníkmi cviãenia boli MF SR,<br />

MV SR, ÚV SR a TÚ SR, ako pozorovatelia<br />

sa zúãastnili MO SR, rakú<strong>sk</strong>y CERT.at, ãe<strong>sk</strong>é<br />

CSIRT.CZ a CESNET- CERTS. Cviãenie<br />

umoÏnilo zúãastnen˘m in‰titúciám preveriÈ si<br />

svoju reakciu na incidenty, odhaliÈ konkrétne<br />

zraniteºnosti a slabé miesta v intern˘ch postupoch<br />

a procesoch, identifikovaÈ vzájomné<br />

prepojenia a vzÈahy a upevniÈ medzirezortnú<br />

spoluprácu. Cviãenie „SISE 2011“ simulovalo<br />

kybernetick˘ útok na in‰titúcie verejnej<br />

správy majúci za následok v˘padok po<strong>sk</strong>ytovan˘ch<br />

elektronick˘ch sluÏieb in‰titúcie.<br />

ANAL¯ZA STAVU ZABEZPEâENIA<br />

WWW STRÁNOK SERVEROV<br />

VEREJNEJ SPRÁVY (VS)<br />

Protokol HTTP prená‰a údaje cez Internet<br />

v nezabezpeãenej podobe, ão so sebou priná-<br />

‰a bezpeãnostné riziká a to najmä, nemoÏnosÈ<br />

overiÈ si identitu druhej strany, moÏnosÈ<br />

„odpoãúvaÈ“ komunikáciu, modifikovaÈ prená‰ané<br />

údaje a zneuÏiÈ ich treÈou stranou. Tieto<br />

nedostatky je moÏné odstrániÈ správnym nasadením<br />

kryptografickej ochrany protokolom<br />

SSL/TLS v systéme WWW v kombinácii s<br />

HTTP oznaãovaného ako HTTPS. V súlade s<br />

ustanovením § 4 zákona ã. 275/2006 o informaãn˘ch<br />

systémoch verejnej správy a v˘nosom<br />

MF SR ã. 312/2010 Z. z. o ‰tandardoch<br />

pre informaãné systémy VS vykonalo MF SR<br />

koncom roku 2011 anal˘zu stavu zabezpeãenia<br />

web serverov vo VS. Cieºom aktivity bolo<br />

analyzovaÈ nasadenie protokolu SSL/TLS na<br />

zabezpeãenie webov˘ch stránok in‰titúcií VS,<br />

identifikovaÈ a klasifikovaÈ nedostatky a odporuãiÈ<br />

opatrenia na ich odstránenie.<br />

Zhodnotenie stavu zabezpeãenia serverov<br />

vo VS je doslovne alarmujúce. Len 26% testovan˘ch<br />

serverov sprístupÀuje protokolom<br />

HTTPS rovnakú webovú stránku ako protokolom<br />

HTTP, priãom aÏ 74% serverov nepodporuje<br />

protokol HTTPS vôbec, resp. obsahy<br />

oboch stránok sú neidentické (nasledujúci<br />

graf 1).<br />

76<br />

0 0<br />

2<br />

7<br />

A – bez nedostatkov<br />

B – drobné nedostatky<br />

C – varovania bez<br />

priameho ohrozenia<br />

18<br />

D – možné netriviálne<br />

útoky<br />

E – závažné nedostatky<br />

X – nepoužíva HTTPS<br />

Takmer 25% serverov zobrazuje stránku<br />

nesúvisiacu s danou in‰titúciou – väã‰inou sa<br />

jedná o stránku po<strong>sk</strong>ytovateºa sluÏieb prevádzky<br />

WWW servera, v niektor˘ch prípadoch<br />

o stránku jeho iného klienta, ão pôsobí na pouÏívateºa<br />

mätúco. Pri 14% bola zobrazená<br />

chybová stránka, pri 7% úplne iná stránka rovnakej<br />

in‰titúcie a pri 9% bola na WWW serveri<br />

ponechaná pôvodná konfigurácia e‰te z<br />

in‰talácie (nasledujúci graf. 2).<br />

36<br />

ODBORN¯ ªUDSK¯ POTENCIÁL<br />

Jedn˘m z najcennej‰ích aktív kaÏdého ‰tátu<br />

je odborn˘ ºud<strong>sk</strong>˘ potenciál, ktor˘ vychádza<br />

z úrovne poznania obãanov, komerãn˘ch<br />

a nekomerãn˘ch organizácií, verejn˘ch in‰titúcií,<br />

z rizík spojen˘ch s pouÏívaním IKT a<br />

o moÏnostiach ochrany pred hrozbami v prostredí<br />

internetu, masovokomunikaãn˘ch prostriedkov<br />

a sluÏieb eGovernmentu. Na‰ím<br />

cieºom je vytváraÈ povedomie a kompetentnosÈ<br />

v oblasti IB, vypracovaÈ ‰tandard základn˘ch<br />

znalostí pre pouÏívateºov IKT pre<br />

oblasti IB, roz‰íriÈ a implementovaÈ systém<br />

vzdelávania pre cieºové <strong>sk</strong>upiny a zaradiÈ ho<br />

do v‰etk˘ch vzdelávacích programov formálneho<br />

a neformálneho vzdelávania. Úlohou<br />

precízne pripraveného projektu, ktor˘ súvisí<br />

s plnením Medzirezortného programu na<br />

ochranu KI, je vytvoriÈ popis kvalifikácie IB<br />

v rámci národnej sústavy kvalifikácií. V súlade<br />

s materiálom „Návrh systému vzdelávania<br />

v IB“ (uznes. vlády ã. 391/2009) bol vypracovan˘<br />

pilotn˘ projekt vzdelávania, ktor˘<br />

sa v‰ak nepodarilo zrealizovaÈ aj napriek<br />

tomu, Ïe je pripraven˘ uÏ od roku 2009. O<br />

jeho pokraãovaní rozhodne súd, ktor˘ pozastavil<br />

„Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie<br />

na zru‰enie verejnej súÈaÏe“.<br />

ZÁVER<br />

11<br />

7 5<br />

chybová<br />

Aj napriek zásadn˘m nedostatkom v zabezpeãení<br />

webov˘ch stránok serverov in‰titúcií<br />

verejnej správy, ktoré sú predov‰etk˘m obrazom<br />

práce ich tvorcov, zaostávaniu SR za<br />

vyspel˘mi ‰tátmi EÚ, v dôsledku nízkeho<br />

poãtu ãinn˘ch odborníkov v oblasti IB a postupnému<br />

napæÀaniu sa rizík deklarovan˘ch v<br />

citovanom „Akãnom pláne k NSIB“ z roku<br />

2010, je moÏné v jednotliv˘ch oblastiach poukázaÈ<br />

na v˘znamn˘ posun, a to najmä v aktívnej<br />

úãasti útvaru CSIRT.SK na medzinárodnom<br />

fóre v oblasti prípravy a realizácie cviãení<br />

na ochranu prvkov KII. Za v˘znamnú aktivitu<br />

moÏno povaÏovaÈ aj to, Ïe zaãiatkom<br />

marca 2011 bolo na oficiálny podnet ·tatistického<br />

úradu SR útvaru CSIRT.SK zverené<br />

závereãné testovanie proti neÏiaducim prienikom<br />

do „Volebného informaãného systému<br />

SR“. Zásadnou v˘zvou pre SR v‰ak je vytvoriÈ<br />

kvalitn˘ odborn˘ ºud<strong>sk</strong>˘ potenciál zaloÏen˘<br />

na morálnych zásadách a zv˘‰iÈ úroveÀ poznania<br />

obãanov v tak citlivej oblasti, ako je<br />

informaãná bezpeãnosÈ v dne‰nom elektronickom<br />

svete.<br />

Ján HOCHMANN<br />

Riaditeº odboru legislatívy,<br />

‰tandardov a bezpeãnosti<br />

Ministerstvo financií Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

17<br />

cudzia<br />

iná<br />

nenakonfigurovaná<br />

žiadna<br />

35

M I N I S T E R S T V O V N Ú T R A<br />

S R<br />

Spojenie masovokomunikaãn˘ch prostriedkov s telekomunikaãn˘mi a poãítaãmi prinieslo pre na‰u stále<br />

sa rozvíjajúcu spoloãnosÈ, ktorá si zvy‰uje úroveÀ aj neustálym spracovávaním veºkého mnoÏstva<br />

informácií , informaãno-komunikaãné technológie (IKT). Tie umoÏÀujú automatizované spracovanie<br />

a vzájomné prepojenie. Ich vyuÏitie sa uplatÀuje takmer v kaÏdej oblasti Ïivota. NáplÀou práce sa stali<br />

aj pre generálneho riaditeºa sekcie informatiky Ministerstva vnútra Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

Pavla STRUHÁRIKA, ktor˘ po<strong>sk</strong>ytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.<br />

Informaãno-komunikaãné<br />

technológie – ich vyuÏitie<br />

a bezpeãnosÈ<br />

Existujú pravdepodobne aj cielené aktivity<br />

na zneuÏitie IKT, prípadne ich po‰kodenie,<br />

dá sa garantovaÈ ich bezproblémové<br />

fungovanie<br />

Aby sme minimalizoval riziká spojené so<br />

zneuÏitím alebo po‰kodením IKT, problematikou<br />

informaãnej bezpeãnosti sa v rezorte zaoberáme<br />

nepretrÏite. V rámci kaÏdého projektu<br />

informaãného systému sa súbeÏne s jeho<br />

v˘vojom a implementáciou realizuje aj bezpeãnostn˘<br />

projekt. V rámci neho analyzujeme<br />

bezpeãnosÈ informaãného systému a následne<br />

prijímame bezpeãnostné opatrenia pre<br />

jednotlivé oblasti, a to pokiaº ide o samotnú<br />

informaãnú bezpeãnosÈ, personálnu bezpeãnosÈ,<br />

fyzickú a objektovú bezpeãnosÈ. Pre<br />

prípady po‰kodenia alebo naru‰enia funkãnosti<br />

IKT stanovujeme havarijné plány, ktoré<br />

umoÏnia náhradne fungovanie IKT pri neãakan˘ch<br />

udalostiach.<br />

Ako by ste charakterizovali efektívnosÈ<br />

fungovania na základe vyuÏívania IKT<br />

práve na MV SR<br />

Proces zefektívnenia sluÏieb, ktoré sú zalo-<br />

Ïené na vyuÏívaní moÏností modern˘ch informaãno-komunikaãn˘ch<br />

technológií bol na ministerstve<br />

vnútra na‰tartovan˘ e‰te v roku<br />

2004, keì bolo vybudované nové centralizované<br />

Datacentrum v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici a nasaden˘<br />

nov˘ register obyvateºov a informaãné<br />

systémy správnych agend, ão umoÏnilo okrem<br />

iného aj postupné vydávanie dokladov formátu<br />

EÚ vrátane cestovn˘ch dokladov s biometrick˘mi<br />

údajmi. K t˘mto systémom sa postupne<br />

zaãlenila aj ãasÈ informaãn˘ch systémov,<br />

ktoré pre svoju prácu vyuÏíva Policajn˘ zbor,<br />

a to najmä v súvislosti so vstupom Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky do schengen<strong>sk</strong>ého priestoru.<br />

V súãasnosti sú realizované resp. pripravované<br />

najmä projekty v rámci Operaãného<br />

programu informatizácie spoloãnosti (OPIS).<br />

Cieºom je sprístupnenie elektronick˘ch slu-<br />

Ïieb pre obãanov (sluÏby eGovernmentu).<br />

Efektivita, bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ sú základné<br />

faktory, ktoré v t˘chto projektoch sledujeme.<br />

SpoloãnosÈ sa nám mení na informaãnú<br />

spoloãnosÈ, tento proces je v‰ak jednosmern˘,<br />

pretoÏe návrat k spôsobom práce<br />

s informáciami nie je moÏn˘, vidíte aj riziká<br />

ktoré spomínan˘ stav spôsobuje Aké<br />

máte <strong>sk</strong>úsenosti<br />

Smerovanie k informaãnej spoloãnosti je<br />

postupn˘ a dlhodob˘ proces. DôleÏité v‰ak nie<br />

je len zavádzanie modern˘ch informaãnokomunikaãn˘ch<br />

technológií do praxe ale aj<br />

rad ìal‰ích faktorov. A to zvy‰ovanie poãítaãovej<br />

gramotnosti obyvateºov, zv˘‰enie univerzitn˘ch<br />

kapacít pre prípravu odborníkov v<br />

tejto oblasti a väã‰ie prepojenie univerzitného<br />

‰túdia s praxou. Na strane ‰tátnej správy<br />

je to nepochybne príprava kvalitnej legislatívy<br />

a metodiky pre zavádzanie elektronick˘ch<br />

sluÏieb. Dnes sa boríme práve s problémami<br />

absencie legislatívy v oblasti eGovernmentu.<br />

No a v neposlednom rade je dôleÏité aj bezpeãnostné<br />

povedomie obãanov, aby mali dôveru<br />

k elektronick˘m sluÏbám a k ochrane ich<br />

identity v digitálnom priestore.<br />

âo je najproblematickej‰ie zabezpeãiÈ pre<br />

eliminovanie ohrozenia IKT systémov<br />

Eliminácia rizík vyÏaduje sústavu opatrení,<br />

ktoré tvoria nielen technológie, ale aj kvalifikovan˘<br />

ºud<strong>sk</strong>˘ personál, funkãné procesy<br />

a postupy. PrijímaÈ, udrÏiavaÈ a rozvíjaÈ takéto<br />

opatrenia je mimoriadne personálne a finanãne<br />

nároãné, ão bolo v minulosti problematické.<br />

S rastúcim v˘znamom IKT sa v‰ak<br />

tieto problémy dostávajú do popredia, rie‰ia<br />

sa a vyãleÀujú sa na ne v˘znamnej‰ie objemy<br />

finanãn˘ch prostriedkov.<br />

Je moÏné vyuÏívaÈ IKT aj na páchanie<br />

trestnej ãinnosti, aké máte <strong>sk</strong>úsenosti , ako<br />

je to na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Treba si uvedomiÈ, Ïe IKT po<strong>sk</strong>ytujú nové<br />

spôsoby a formy ºud<strong>sk</strong>ého konania. IKT ako<br />

také sú nástrojom a ako iné nástroje, aj IKT<br />

môÏu byÈ zneuÏité aj na páchanie trestnej<br />

ãinnosti. V minulosti sa písali napr. v˘hraÏné<br />

listy, dnes sa môÏu písaÈ v˘hraÏné správy<br />

elektronickej po‰ty. Banky sa prepadávali so<br />

zbraÀou, dnes sa zloãinci snaÏia o prevody finanãn˘ch<br />

prostriedkov pomocou neoprávneného<br />

prístupu do bankov˘ch IKT. Prakticky<br />

kaÏdá oblasÈ ºud<strong>sk</strong>ej ãinnosti, ktorá vyuÏíva<br />

IKT, môÏe byÈ aj predmetom zneuÏitia, Sloven<strong>sk</strong>o<br />

nevynímajúc.<br />

Ako sa zabezpeãuje ochrana IKT na MV SR<br />

36

Ochrana IKT v rezorte sa zabezpeãuje na<br />

viacer˘ch úrovniach. Systematick˘ prístup<br />

je zaisten˘ vyuÏitím medzinárodn˘ch ale aj<br />

národn˘ch ‰tandardov, ktoré stanovujú komplex<br />

budovania a riadenia bezpeãnosti IKT.<br />

Na základe t˘chto ‰tandardov prijímame a<br />

rozvíjame opatrenia na technickej a technologickej<br />

úrovni, personálnej úrovni, objektovej,<br />

reÏimovej a fyzickej bezpeãnosti ako aj<br />

na organizaãnej aj procesnej úrovni. PriebeÏne<br />

sa analyzujú riziká spojené s vyuÏívaním<br />

IKT v rezorte a prijímajú kroky smerujúce k<br />

ich minimalizácii. DôleÏitá je tieÏ kontrolná<br />

ãinnosÈ, ktorá nám dáva spätnú väzbu o primeranosti<br />

a dostatoãnosti ochrany IKT v rezorte.<br />

Konkrétne opatrenia samozrejme nemô-<br />

Ïem zverejniÈ, pretoÏe ãasÈ z nich by sa takto<br />

mohla minúÈ úãinku.<br />

Ktoré globálne bezpeãnostné problémy sa<br />

prená‰ajú do vá‰ho digitálneho priestoru<br />

Nenazval by som to problémy, <strong>sk</strong>ôr ide o<br />

bezpeãnostné potreby a nároky na ochranu,<br />

ktoré priebeÏne identifikujeme a napæÀame.<br />

Vo v‰eobecnosti, smerujú k zaisteniu dôvernosti,<br />

dostupnosti a integrity údajov spracúvan˘ch<br />

v na‰om rezorte a súvisiacich informaãn˘ch<br />

systémoch. Vzhºadom na rastúcu<br />

komplexnosÈ a zloÏitosÈ IKT a ich previazanosÈ<br />

s procesmi v˘konu ‰tátnej správy a „bezhraniãnosÈ“<br />

digitálneho priestoru sme nútení<br />

rie‰iÈ napr. kybernetické útoky iniciované z<br />

miest mimo územia SR, ‰kodliv˘ kód vytváran˘<br />

zahraniãn˘mi osobami a pod.<br />

Pre oblasÈ utajovan˘ch <strong>sk</strong>utoãností existuje<br />

zákon o ISVS a iste aj osvedãené metódy<br />

na ochranu údajov, je to postaãujúce<br />

Tieto zákony boli dostatoãné v ãase, v ktorom<br />

boli prijaté. Súãasné tempo rozvoja informaãnej<br />

spoloãnosti v‰ak vyÏaduje komplexnej‰iu<br />

legislatívnu úpravu informaãnej<br />

bezpeãnosti. Vláda Sloven<strong>sk</strong>ej republiky preto<br />

pripravuje aj samostatn˘ zákon o informaãnej<br />

bezpeãnosti tak, aby reflektoval aktuálne<br />

spoloãen<strong>sk</strong>é nároky na zaistenie informaãnej<br />

bezpeãnosti a urãil zásady, ktoré je potrebné<br />

implementovaÈ na ochranu digitálneho priestoru.<br />

Tento zákon je dôleÏité koncipovaÈ tak,<br />

aby chránil slobodu jednotlivca (obãanov), a<br />

zároveÀ nepotláãal jeho obãian<strong>sk</strong>e a demokratické<br />

práva. S t˘m v‰ak bude spojená aj osobná<br />

zodpovednosÈ obãanov za vyuÏívanie bezpeãnostn˘ch<br />

opatrení v digitálnom priestore.<br />

Napr. tak ako pokladáme za samozrejmé, Ïe<br />

po odchode z domova sa sebou zamkneme,<br />

budeme sa musieÈ nauãiÈ „zamk˘naÈ za sebou“<br />

aj v digitálnom priestore.<br />

Aké záväzky vypl˘vajú z ãlenstva v medzinárodn˘ch<br />

organizáciách NATO a OECD,<br />

ako aj z podpísania Dohovoru o kybernetickom<br />

zloãine<br />

Z ãlenstva v EÚ, OECD, ISO a ìal‰ích<br />

medzinárodn˘ch organizáciách vypl˘vajú pre<br />

SR povinnosti, ale aj moÏnosÈ zúãastÀovaÈ sa<br />

na tvorbe politiky t˘chto in‰titúcií tak, aby zohºadÀovala<br />

aj záujmy SR. V súvislosti s rie-<br />

‰ením tejto problematiky bol ratifikovan˘<br />

Dohovor o kybernetickom zloãine CETS ã.<br />

185/2001 vydan˘ Radou Európy, ktor˘ je zapracovan˘<br />

do Trestného zákona, Smernica<br />

Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu a Rady 1999/93/ES<br />

o rámci spoloãenstva pre elektronické podpisy<br />

transponovaná do zákona o elektronickom<br />

podpise, Smernica Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu a<br />

Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri<br />

spracovaní osobn˘ch údajov a voºnom pohybe<br />

t˘chto údajov transponovaná do zákona o<br />

ochrane osobn˘ch údajov. V súãasnosti platí<br />

aj mnoÏstvo ìal‰ích rozhodnutí a smerníc vydan˘ch<br />

Radou Európy v oblasti informaãnej<br />

bezpeãnosti. Podºa stratégie Európ<strong>sk</strong>ej únie je<br />

potrebné podporovaÈ globálnu spoluprácu v<br />

oblasti informaãnej bezpeãnosti a dosiahnuÈ<br />

to, aby bol európ<strong>sk</strong>y priemysel pouÏívate-<br />

ºom vyÏadujúcim vysokú úroveÀ bezpeãnostn˘ch<br />

produktov a sluÏieb, a súãasne aj ich<br />

konkurenãn˘m dodávateºom. Druhou základnou<br />

poÏiadavkou EÚ je ‰tandardizovaÈ vnútro‰tátne<br />

politiky ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov súvisiace<br />

s informaãnou bezpeãnosÈou. Pri napæÀaní t˘chto<br />

poÏiadaviek treba dodrÏiavaÈ princípy demokratickej<br />

spoloãnosti a zohºadÀovaÈ oprávnené<br />

záujmy obãanov, podnikateº<strong>sk</strong>ej sféry a<br />

verejnej správy vo vzÈahu k obãanom.<br />

Dá sa povedaÈ, Ïe sa mnoÏia bezpeãnostné<br />

incidenty<br />

Je otázkou, ão <strong>sk</strong>utoãne povaÏovaÈ za bezpeãnostné<br />

incidenty. âo sa t˘ka ná‰ho rezortu,<br />

na‰ou prioritou je ochrana ºud<strong>sk</strong>˘ch Ïivotov,<br />

zdravia a majetku obãanov. V˘<strong>sk</strong>yt bezpeãnostn˘ch<br />

incidentov súvisiacich s IKT, ktoré<br />

by narú‰ali túto ochranu je minimálny a na‰ou<br />

snahou je ho aj naìalej minimalizovaÈ.<br />

Ak˘ v˘znam má Národná stratégia SR pre<br />

informaãnú bezpeãnosÈ<br />

Spoºahlivé fungovanie informaãn˘ch systémov,<br />

v˘mena informácií a s t˘m spätá informaãná<br />

bezpeãnosÈ predstavuje urãitú mieru<br />

záruky zabezpeãenia základn˘ch práv a slobôd<br />

obãanov a rozvoja konkurencieschopnosti<br />

kaÏdého ‰tátu. Zavedením informaãnej<br />

bezpeãnosti do praxe v SR sa zároveÀ zv˘‰i<br />

dôveryhodnosÈ elektronick˘ch sluÏieb, elektronického<br />

obchodu, konkurencieschopnosÈ a<br />

váÏnosÈ ná‰ho ‰tátu voãi zahraniãiu. Hlavnou<br />

úlohou Sloven<strong>sk</strong>ej republiky v oblasti informaãnej<br />

bezpeãnosti je vytvoriÈ jednotnú platformu<br />

budovania informaãnej spoloãnosti<br />

postavenú na právnych základoch so zabezpeãením<br />

primeranej ochrany a dôveryhodnosti<br />

digitálneho prostredia na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Národná stratégia je základn˘m krokom k<br />

napæÀaniu tejto úlohy.<br />

Existuje potrebná legislatíva a kontrolné<br />

mechanizmy pre koordináciu súkromnej a<br />

‰tátnej sféry pre ochranu digitálneho priestoru<br />

SúãasÈou plnenia úloh Národnej stratégie<br />

SR pre informaãnú bezpeãnosÈ je aj príprava<br />

potrebnej legislatívy a zavedenie súvisiacich<br />

kontroln˘ch mechanizmov. Obsahom stratégie<br />

sú aj v˘chodi<strong>sk</strong>á, kompetenãné rozloÏenie<br />

právomocí, návrh smerovania, priorít a<br />

krokov k dosiahnutiu cieºov. Koordinácia súkromnej<br />

a ‰tátnej sféry v oblasti ochrany digitálneho<br />

priestoru je dôleÏit˘m predpokladom<br />

zaistenia bezpeãnosti celej informaãnej<br />

spoloãnosti a bude v blízkej budúcnosti legislatívne<br />

upravená.<br />

Disponujete na MV SR kvalifikovan˘mi<br />

odborníkmi, ktor˘ch prácu vyuÏívate na IB<br />

– informaãnú bezpeãnosÈ<br />

V rámci organizaãnej ‰truktúry je v súãasnosti<br />

vytvorené pracovi<strong>sk</strong>o informaãnej bezpeãnosti,<br />

ktoré sa touto problematikou zaoberá.<br />

Pracovi<strong>sk</strong>o zastre‰uje najmä oblasti<br />

ktoré priamo vypl˘vajú z platn˘ch právnych<br />

predpisov a to najmä zákon o IS verejnej<br />

správy, zákon o ochrane osobn˘ch údajov<br />

ako aj zákon o ochrane utajovan˘ch <strong>sk</strong>utoãností.<br />

Pre v˘ber pracovníkom sú nastavené isté<br />

odborné kritériá, ale je to aj poÏiadavka viacroãnej<br />

praxe v oblasti správy informaãn˘ch<br />

systémov, a teda aj znalosÈ IKT prostredia rezortu<br />

vrátane nadobudnut˘ch <strong>sk</strong>úseností s<br />

implementáciou a dodrÏiavaním opatrení v<br />

oblasti informaãnej bezpeãnosti. âasÈ ‰pecifick˘ch<br />

úloh sa samozrejme rie‰i aj dodávateº<strong>sk</strong>˘m<br />

spôsobom.<br />

Treba v‰ak priznaÈ, Ïe na Sloven<strong>sk</strong>u nielen<br />

‰tátna správa ale aj veºké nadnárodné spoloãnosti<br />

pociÈujú nedostatok odborníkov v oblasti<br />

informaãno-komunikaãn˘ch technológií.<br />

Urãite by sme privítali, ak by sloven<strong>sk</strong>é univerzity<br />

znásobili poãty absolventov informatiky,<br />

informaãnej bezpeãnosti a príbuzn˘ch<br />

odborov.<br />

37

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Základn˘m predpokladom úspechu informatizácie spoloãnosti a budúcej informaãnej spoloãnosti je<br />

schopnosÈ zaistiÈ správne fungovanie a pouÏívanie informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií (IKT).<br />

IKT zasahujú dnes prakticky do v‰etk˘ch oblastí ãinnosti spoloãnosti, riadenie ‰tátu a prevádzku jeho<br />

kritickej infra‰truktúry nevynímajúc. Z hºadi<strong>sk</strong>a dôsledkov, ktoré by ich v˘padok alebo zlyhanie mohlo<br />

pre spoloãnosÈ maÈ, patria k najdôleÏitej‰ím ãastiam kritickej infra‰truktúry spoloãnosti a vìaka tomu<br />

aj k potenciálnym cieºom úmyseln˘ch útokov. Informaãná bezpeãnosÈ (IB), alebo zaistenie<br />

bezproblémového fungovania IKT je v prvoradom záujme nielen vlastníkov jednotliv˘ch IKT systémov,<br />

ale aj v národnom záujme ‰tátu.<br />

Zvy‰ovanie kompetentnosti<br />

v informaãnej bezpeãnosti v SR<br />

vyspel˘ch krajín, stav, moÏnosti a potreby<br />

Sloven<strong>sk</strong>a v informaãnej bezpeãnosti, definovala<br />

Národná stratégia pre IB vzdelávanie a<br />

zvy‰ovanie povedomia o IB ako jednu z<br />

ôsmich priorít. Následne bol v roku 2009 vypracovan˘<br />

Návrh projektu vzdelávania v IB<br />

v SR, na podporu zvy‰ovania bezpeãnostného<br />

povedomia bol vytvoren˘ v˘kladov˘ slovník<br />

termínov IB (2009) a v roku 2010 bol detailnej‰ie<br />

rozpracovan˘ obsah vzdelávania<br />

pre jednotlivé kategórie pouÏívateºov IKT.<br />

Podºa schváleného akãného plánu pre Národnú<br />

stratégiu mali byÈ v roku 2011 dopracované<br />

znalostné ‰tandardy IB a spusten˘ pilotn˘<br />

projekt vzdelávania v IB pre ‰tátnu<br />

správu. Tieto úlohy sa v‰ak uÏ z neznámych<br />

dôvodov nerealizovali.<br />

Aké ciele si kládla t˘mito dokumentmi<br />

tvorená koncepcia vzdelávania v IB a ak˘m<br />

spôsobom ich hodlala napæÀaÈ KeìÏe IB je ‰iroká,<br />

r˘chle sa vyvíjajúca multidisciplinárna<br />

oblasÈ, vzdelávanie v IB musí zohºadÀovaÈ<br />

rozdielne potreby pouÏívateºov IKT a nevyhnutnosÈ<br />

neustále aktualizovaÈ potrebné znalosti<br />

a zruãnosti. Preto koncepcia vzdelávania v<br />

IB rozli‰uje ‰esÈ základn˘ch kategórií pouÏívateºov<br />

IKT: laici, manaÏéri, informatici,<br />

praktickí ‰pecialisti IB, v˘<strong>sk</strong>umníci a uãitelia<br />

IB a pre prvé ‰tyri kategórie urãila znalostné<br />

potreby:<br />

1. U laikov, ktorí predstavujú naj‰ir‰iu<br />

<strong>sk</strong>upinu pouÏívateºov IKT bez systematického<br />

informatického vzdelania, je potrebné vybudovaÈ<br />

aspoÀ základné bezpeãnostné povedomie,<br />

t. j. zaistiÈ, aby mali predstavu o tom,<br />

ão a preão treba robiÈ, resp. ão a preão sa robiÈ<br />

nemá a aby sa nauãili ako bezpeãne pouÏívaÈ<br />

konkrétne IKT systémy.<br />

Kºúãovou vlastnosÈou IKT z hºadi<strong>sk</strong>a ich<br />

funkcionality je ich vzájomná prepojenosÈ.<br />

PrepojenosÈ IKT je zároveÀ veºmi nepríjemnou<br />

bezpeãnostnou slabinou IKT a systémov,<br />

ktoré od nich závisia. PrepojenosÈ IKT totiÏ<br />

spôsobuje, Ïe nie je dosÈ dobre moÏné vybraÈ<br />

a cieºavedome chrániÈ len ãasÈ IKT a ponechaÈ<br />

ochranu „zvy‰ku“ na dobrú vôºu ich majite-<br />

ºov, pretoÏe 1. obe ãasti (chránená a „zvy‰ok“<br />

pouÏívajú tie isté zdroje (napr. internet) a 2.<br />

nedostatoãne chránené poãítaãe sa môÏu staÈ<br />

najprv obeÈami a následne prostriedkom útoku<br />

na chránenú ãasÈ IKT. Dokonca ani izolácia<br />

vybran˘ch systémov od okolitého sveta<br />

nie je dostatoãnou zárukou ich bezpeãnosti<br />

(riadiace systémy SCADA napadnuté pomocou<br />

malware Stuxnet, 2010). Podobne ako v<br />

reálnom svete, bude potrebné aj vo virtuálnom<br />

digitálnom priestore zaviesÈ isté pravidlá a<br />

mechanizmy zabezpeãujúce ich dodrÏiavanie,<br />

inak v Àom nastane chaos a budú platiÈ<br />

nanajv˘‰ zákony dÏungle. Legislatíva, ‰tandardy,<br />

pravidlá, technické rie‰enia, organizaãné<br />

opatrenia sa v‰ak môÏu minúÈ úãinkom, ak<br />

im nebudú rozumieÈ a dodrÏiavaÈ ich ºudia,<br />

ktorí s IKT pracujú. A nejde len o expertov na<br />

IB, ale aj o informatikov a obyãajn˘ch pouÏívateºov.<br />

Zohºadniac <strong>sk</strong>úsenosti informaãne<br />

2. ManaÏéri (vedúci pracovníci) organizácií<br />

sú na jednej strane (laick˘mi) pouÏívateºmi<br />

IKT, ale na druhej strane zohrávajú<br />

kºúãovú úlohu pri presadzovaní IB v organizácii:<br />

zodpovedajú za ochranu aktív organizácie,<br />

rozhodujú o bezpeãnostnej politike organizácie,<br />

prostriedkoch na jej realizáciu, o informaãno-bezpeãnostnom<br />

manaÏmente a pod.<br />

Navy‰e, sú ãasto zodpovední za naplnenie<br />

legislatívnych informaãno-bezpeãnostn˘ch<br />

poÏiadaviek v organizácii (napr. ochrana<br />

osobn˘ch údajov, utajovan˘ch <strong>sk</strong>utoãností a<br />

pod.). Na plnenie t˘chto úloh potrebujú manaÏéri<br />

hlb‰ie poznaÈ<br />

• základné princípy manaÏmentu IB,<br />

• základné informácie o riadení projektov a<br />

procesoch prevádzky IKT systémov ,<br />

• základné princípy personálnej bezpeãnosti,<br />

• základné princípy zabezpeãenia kontinuity<br />

ãinností a rozumieÈ<br />

• legislatívnym poÏiadavkám súvisiacich s IB<br />

a spôsobom ich naplnenia.<br />

3. Do kategórie informatikov patria informatici,<br />

ktorí sa ne‰pecializujú na IB. Pôsobia<br />

ako návrhári softvérov˘ch a hardvérov˘ch<br />

systémov, programátori, správcovia systémov<br />

a sietí a v podobn˘ch funkciách. Práve<br />

informatici majú najväã‰í vplyv na stav IB<br />

konkrétneho systému, resp. organizácie. Bez<br />

toho, aby mali prehºad o IB a chápali bezpeãnostné<br />

poÏiadavky a vedeli ich presadzovaÈ v<br />

celom Ïivotnom cykle IKT systému, nie je<br />

moÏné zaistiÈ potrebnú bezpeãnostnú úroveÀ<br />

IKT systémov.<br />

Z hºadi<strong>sk</strong>a vzdelávania má v˘znam rozli-<br />

‰ovaÈ informatikov zaoberajúcich sa návrhom<br />

a v˘vojom IKT systémov (architekti, analytici,<br />

programátori) a informatikov zodpove-<br />

38

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

dajúcich za prevádzku informaãn˘ch systémov<br />

(správcovia systémov, sieÈoví a databázoví<br />

‰pecialisti, operátori). Medzi minimálne<br />

(základné) znalostné potreby a poÏiadavky<br />

spoloãné pre obe <strong>sk</strong>upiny patria najmä:<br />

• pochopenie hrozieb, zraniteºností a v˘sledn˘ch<br />

rizík spojen˘ch s IKT systémami,<br />

mechanizmov a opatrení na ich elimináciu<br />

alebo redukciu, ako aj predpokladov a dôsledkov<br />

realizácie t˘chto opatrení,<br />

• pochopenie podstaty bezpeãnostn˘ch po-<br />

Ïiadaviek na IKT systém a moÏností ich naplnenia,<br />

• schopnosÈ navrhnúÈ, realizovaÈ, udrÏiavaÈ a<br />

prevádzkovaÈ (v súlade s príslu‰nou profesijnou<br />

orientáciou) mechanizmy na naplnenie<br />

bezpeãnostn˘ch poÏiadaviek na IKT<br />

systém,<br />

• schopnosÈ byÈ kvalifikovan˘m partnerom<br />

pre spoluprácu so ‰pecialistami v informaãnej<br />

bezpeãnosti (tam, kde sa profesijné<br />

orientácie prekr˘vajú).<br />

Medzi ‰pecifické vzdelávacie potreby pre<br />

oblasÈ návrhu a v˘voja patria najmä bezpeãnostné<br />

otázky súvisiace so Ïivotn˘m cyklom<br />

v˘voja softvéru, s autentizáciou, riadením<br />

prístupu, logovaním, testovaním softvéru,<br />

implementáciou kryptografick˘ch mechanizmov<br />

a pod.; pre oblasÈ prevádzky je to najmä<br />

bezpeãnosÈ prostredia, v ktorom sa IKT systémy<br />

prevádzkujú (siete, operaãné systémy,<br />

databázy a pod.) a bezpeãnosÈ procesov (zálohovanie<br />

a obnova, rie‰enie incidentov, plánovanie<br />

kontinuity ãinností a pod.).<br />

4. Do kategórie ‰pecialistov v IB patria v<br />

prvom rade (informaãno) bezpeãnostní mana-<br />

Ïéri rozliãn˘ch úrovní, audítori, IKT systémov<br />

a produktov, ãlenovia CSERT, CSIRT a podobn˘ch<br />

organizácií, ìalej tvorcovia PKI systémov,<br />

vy‰etrovatelia ‰pecializujúci sa na poãítaãovú<br />

kriminalitu, prípadne právnici (poãítaãové<br />

právo, poãítaãová kriminalita, legislatíva<br />

súvisiaca s IB (elektronick˘ obchod,<br />

PKI a pod.)). ·pecialisti v IB by mali maÈ dostatoãné<br />

vedomosti o IKT systémoch, o hrozbách,<br />

zraniteºnostiach, rizikách, právnych po-<br />

Ïiadavkách na ochranu IKT systémov, opatreniach,<br />

správe rizík, zaisÈovaní kontinuity<br />

ãinnosti, ‰tandardoch, normách, certifikácii a<br />

akreditácii a in˘ch oblastiach informaãnej<br />

bezpeãnosti. Rozsah IB si nevyhnutne vyÏaduje<br />

‰pecializáciu a to sa v koncepcii zohºad-<br />

Àuje aj v podobe rôznych „kvalifikaãn˘ch“<br />

poÏiadaviek na jednotliv˘ch ‰pecialistov v<br />

IB.<br />

Vzhºadom na zloÏitosÈ, rôznorodosÈ a r˘chly<br />

v˘voj IB, heterogénne <strong>sk</strong>upiny adresátov<br />

vzdelávania a poãty ºudí, ktor˘ch je potrebné<br />

vzdelávaÈ, bude vo vzdelávaní v IB potrebné<br />

kombinovaÈ rozliãné vzdelávacie prístupy.<br />

Veºkú <strong>sk</strong>upinu laikov môÏu pokryÈ ‰koly. IB<br />

by mohla byÈ prirodzenou súãasÈou v˘uãby informatiky<br />

a moÏno aj spoloãen<strong>sk</strong>o-vedn˘ch<br />

predmetov (témy: ochrana súkromia, bezpeãnosÈ<br />

a ºud<strong>sk</strong>é práva, autor<strong>sk</strong>é práva, poãítaãová<br />

kriminalita). Za predpokladu, Ïe by sa na<br />

IB na‰iel v ‰tudijn˘ch programoch stredn˘ch<br />

a moÏno uÏ vy‰‰ích roãníkov základn˘ch ‰kôl<br />

potrebn˘ priestor, bude potrebné vytvoriÈ<br />

vhodné ‰tudijné materiály a vy‰koliÈ (a zrejme<br />

cyklicky alebo permanentne vzdelávaÈ)<br />

uãiteºov, ktorí budú IB vyuãovaÈ.<br />

Vzdelávanie ostatn˘ch laikov zostane pravdepodobne<br />

v kompetencii ich zamestnávate-<br />

ºov, ale úroveÀ vzdelávania moÏno centrálne<br />

podporiÈ vydávaním dostupn˘ch metodick˘ch<br />

a kvalitn˘ch ‰tudijn˘ch materiálov, resp.<br />

roz‰írením ponuky programov typu ECDL.<br />

Na presadzovanie úrovne IB v ‰tátnej sfére<br />

(ale nepriamo aj v celom digitálnom priestore<br />

SR) bude najdôleÏitej‰ie vzdelávanie<br />

vedúcich pracovníkov a informatikov. Pre<br />

tieto kategórie pouÏívateºov koncepcia ráta s<br />

vytvorením podrobn˘ch vzdelávacích programov<br />

zloÏen˘ch z tematicky ucelen˘ch<br />

vzdelávacích modulov. V prvej fáze by mal<br />

byÈ vytvoren˘ expertn˘ tím, ktor˘ vypracuje<br />

vzdelávacie moduly a overí obsah a organizáciu<br />

vzdelávania manaÏérov a informatikov<br />

v pilotnom projekte. Po vyhodnotení v˘sledkov<br />

pilotného projektu a prípadn˘ch korekciách<br />

obsahu a rozsahu jednotliv˘ch vzdelávacích<br />

modulov a prípadne aj samotn˘ch<br />

vzdelávacích programov, by expertn˘ tím<br />

mal spresniÈ obsah a úroveÀ poÏadovan˘ch<br />

znalostí a spôsob ich overovania. Tieto poÏiadavky<br />

by mali byÈ vydané vo forme ‰tandardov<br />

MF SR. Samotné vzdelávanie by mali po<strong>sk</strong>ytovaÈ<br />

na platenej báze vzdelávacie in‰titúcie<br />

(napr. vysoké ‰koly v rámci celoÏivotného<br />

vzdelávania) a MF SR by malo kontrolovaÈ<br />

úroveÀ po<strong>sk</strong>ytovaného vzdelávania.<br />

UÏ pri vzdelávaní informatikov sa ukázalo,<br />

Ïe organizované formy vzdelávania síce<br />

po<strong>sk</strong>ytujú potrebné znalosti, ale nestaãia na<br />

rozvoj schopností ich pouÏívania (nadobúdanie<br />

zruãností). To sa v e‰te väã‰ej miere prejavuje<br />

u ‰pecialistov v IB, od ktor˘ch sa oãakáva<br />

práve schopnosÈ rie‰iÈ konkrétne bezpeãnostné<br />

problémy, alebo navrhovaÈ a zavádzaÈ<br />

rie‰enia, ktoré im budú predchádzaÈ. Pre tieto<br />

kategórie pouÏívateºov IKT je vhodnej‰í 4<br />

stupÀov˘ model, známy z prípravy lekárov:<br />

vzdelávanie – prax – certifikácia – kontrolované<br />

celoÏivotné vzdelávanie, ktor˘ vyuÏíva<br />

o.i. aj medzinárodná organizácia IB profesionálov,<br />

ISACA. U informatikov aj praktick˘ch<br />

‰pecialistov v IB znaãnú ãasÈ potrebn˘ch<br />

znalostí moÏno zí<strong>sk</strong>aÈ v ‰tandardnom univerzitnom<br />

‰túdiu informatického, manaÏér<strong>sk</strong>eho<br />

alebo právnického zamerania, prípadne ich<br />

kombináciou, vo v˘nimoãn˘ch prípadoch individuálnym<br />

‰túdiom. V plánovanom pilotnom<br />

projekte sa pri príprave niekoºk˘ch desiatok<br />

informatikov a manaÏérov zo ‰tátnej<br />

správy mala overiÈ aj znalostná úroveÀ poslucháãov,<br />

vyladiÈ formy v˘uãby ºudí z praxe,<br />

pre<strong>sk</strong>úmaÈ kapacitné moÏnosti vysok˘ch ‰kôl<br />

(predná‰atelia, technika a organizaãné zabezpeãenie),<br />

odhadnúÈ náklady na prípravu absolventa,<br />

zistiÈ záujem extern˘ch odborníkov o<br />

spoluprácu, vytvoriÈ základné uãebné texty,<br />

vy<strong>sk</strong>ú‰aÈ rôzne moÏnosti testovania znalostí<br />

a zruãností absolventov a hºadaÈ odpovede aj<br />

na iné obsahové, organizaãné a technické<br />

otázky. Koncepcia uvaÏovala o troch kvalitatívnych<br />

úrovniach vzdelávania (základnej,<br />

strednej a vysokej), odli‰ujúcich sa nárokmi<br />

na rozsah a úroveÀ znalostí a na zloÏitosÈ<br />

problémov IB, ktoré je ‰pecialista danej úrovne<br />

schopn˘ rie‰iÈ. Pilotn˘ projekt mal byÈ nastaven˘<br />

na základnú úroveÀ.<br />

Koncepcia zatiaº nerie‰ila podrobnej‰ie prípravu<br />

v˘<strong>sk</strong>umníkov IB ani uãiteºov. Obsahová<br />

stránka prípravy uãiteºov je viac-menej<br />

zrejmá; otvorené ostávajú dve otázky: metodika<br />

vyuãovania IB pre Ïiakov a ‰tudentov<br />

rôzneho veku a rôzneho odborného zamerania<br />

a najmä – kto bude schopn˘ uãiteºov IB<br />

v potrebnom poãte a na poÏadovanej úrovni<br />

pripravovaÈ<br />

Sloven<strong>sk</strong>o znaãne pokroãilo v budovaní<br />

svojej technologickej informaãnej infra‰truktúry,<br />

ale úroveÀ ochrany jeho digitálneho<br />

priestoru zaostáva za <strong>sk</strong>utoãn˘mi potrebami.<br />

Jednou z príãin zaostávania Sloven<strong>sk</strong>a v IB<br />

je aj nedocenenie v˘znamu IB a nedostatok<br />

ºudí s potrebn˘mi znalosÈami. Pokus o vytvorenie<br />

systému vzdelávania v IB mal ur˘chliÈ<br />

zaplnenie tejto medzery, ale napriek tomu, Ïe<br />

plnil jednu z prioritn˘ch úloh vládou schválenej<br />

Národnej stratégie, nena‰iel v ‰tátnych<br />

orgánoch dostatoãnú podporu. Problém sa<br />

t˘m v‰ak neodstránil, len sa jeho rie‰enie oddialilo.<br />

doc. RNDr. Daniel OLEJÁR. PhD.,<br />

mim. profesor<br />

Katedra informatiky Fakulty matematiky,<br />

fyziky a informatiky<br />

Univerzity Komen<strong>sk</strong>ého, Bratislava<br />

39

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

„Cieºom Sloven<strong>sk</strong>ej asociácie pre informaãnú bezpeãnosÈ (SASIB) je napomáhaÈ zvy‰ovaniu<br />

právneho vedomia a odborn˘ch znalostí svojich ãlenov, ako aj odbornej a laickej verejnosti<br />

v oblasti informaãnej bezpeãnosti a ochrany softvéru. ëal‰ím v˘znamn˘m cieºom SASIB<br />

je zabezpeãiÈ trvalo vysokú odbornú úroveÀ sluÏieb po<strong>sk</strong>ytovan˘ch ãlenmi SASIB v oblasti<br />

bezpeãnosti informaãn˘ch systémov a v oblasti ochrany informácií, bez ohºadu na ich charakter<br />

a typ informaãného nosiãa, pred moÏn˘m únikom, stratou, zneuÏitím, neoprávnenou zmenou<br />

alebo po‰kodením. SASIB si tieÏ kladie za cieº podporovaÈ aktivity orgánov ‰tátnej správy pri<br />

vytváraní ‰túdií a odporúãaní v oblasti informaãnej bezpeãnosti a v boji proti informaãnej<br />

kriminalite,” povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Miroslav TRNKA, prezident SASIB.<br />

Boj proti poãítaãovej kriminalite<br />

nikdy nekonãí<br />

Sloboda jednotlivca je neodmysliteºná od<br />

bezpeãnosti jeho konania a komunikácie s<br />

okolím. Úloha ‰tátu ão sa t˘ka bezpeãnosti<br />

jeho obãanov v tzv. reálnom svete je dnes<br />

samozrejmosÈou. Ako je to v‰ak s úlohou<br />

‰tátu v oblasti virtuálneho sveta Mal by sa<br />

podºa vás ‰tát staraÈ o bezpeãnosÈ svojich<br />

obãanov aj tu<br />

Ja si myslím, Ïe samozrejme áno. Na internete<br />

sa dnes odohráva veºa ekonomickej, sociálnej<br />

a inej aktivity, ktorá má priamy dopad<br />

na Ïivoty obãanov a fungovanie spoloãnosti.<br />

UÏ nie je moÏné túto oblasÈ nejako oddeliÈ od<br />

‰tátu a zodpovednosti jeho predstaviteºov.<br />

Ako hodnotíte Národnú stratégiu informaãnej<br />

bezpeãnosti v SR a súãasn˘ stav informaãnej<br />

bezpeãnosti v na‰ej krajine<br />

Stratégia je dobrá vec len vtedy, ak sa ìalej<br />

nejako spracúva. Sama osebe veºa nerie-<br />

‰i. DôleÏité sú aj následné kroky. To ão si myslím,<br />

Ïe je na Sloven<strong>sk</strong>u potrebné, je uvedenie<br />

stratégie do praxe a obsadenie kºúãov˘ch<br />

postov ºuìmi, ktorí majú na to odborné a manaÏér<strong>sk</strong>e<br />

schopnosti.<br />

Aké ìal‰ie kroky by mali teda nasledovaÈ<br />

âo sa t˘ka legislatívneho procesu, je potrebné<br />

ur˘chlene prijaÈ zákon o informaãnej<br />

bezpeãnosti a zákon o eGovernmente. Bolo by<br />

podºa mÀa aj dobré zlep‰iÈ postavenie a právomoci<br />

CSIRT.SK ako organizácie, ktorá by<br />

mala vykonávaÈ prevenciu a koordinovaÈ, prípadne<br />

aj zabezpeãovaÈ odstraÀovanie poãítaãov˘ch<br />

incidentov. Netreba zabúdaÈ ani na doladenie<br />

existujúcej legislatívy (napríklad zákona<br />

o elektronickom podpise a zákona o<br />

ochrane osobn˘ch údajov) tak, aby pri zachovaní<br />

vysokej miery bezpeãnosti bola lep‰ie aplikovateºná<br />

v praxi. Dynamika v˘voja, najmä<br />

v oblasti elektronického platobného styku,<br />

to vyÏaduje.<br />

Dá sa povedaÈ, Ïe aj stavov<strong>sk</strong>é a záujmové<br />

organizácie, ako je SASIB, posúvajú veci<br />

vpred<br />

Nepochybne áno. Tvorba správnych zákonov<br />

a pravidiel vyÏaduje nielen znalosÈ problematiky<br />

po odbornej stránke, ale aj z praktické<br />

<strong>sk</strong>úsenosti v odbore. V tomto je úloha<br />

stavov<strong>sk</strong>˘ch a záujmov˘ch organizácií nenahraditeºná.<br />

Nestaãí v‰ak len správne veci legislatívne<br />

nastaviÈ, o‰etriÈ a rozvíjaÈ, treba pripraviÈ<br />

a realizovaÈ aj progresívnu koncepciu vzdelávania<br />

v oblasti IT. Ak˘ je podºa vás stupeÀ<br />

vedomia a poznania na Sloven<strong>sk</strong>u ão<br />

sa t˘ka informaãnej bezpeãnosti<br />

V porovnaní s ostatn˘mi európ<strong>sk</strong>ymi krajinami<br />

sa pravdepodobne nevymykáme z priemeru.<br />

MoÏno je to moja profesionálna deformácia,<br />

ale myslím si, Ïe urãite potrebujeme<br />

zlep‰ovaÈ znalosti obyvateºstva v oblasti informaãnej<br />

bezpeãnosti. Uvedomme si, aká<br />

veºká ãasÈ populácie pouÏíva internet a poãítaãové,<br />

prípadne komunikaãné technológie<br />

v beÏnom Ïivote a ak˘ je ich v˘znam nielen<br />

pre hospodárstvo. Preto je <strong>sk</strong>utoãne dôleÏité,<br />

aby ‰tát podporoval vzdelávanie v tejto oblasti<br />

na kaÏdom stupni ‰kôl a bol aktívny aj v<br />

osvete.<br />

Hackerstvo sa dnes stále viac stáva takpovediac<br />

politick˘m nástrojom. Dôkazom sú<br />

napríklad posledné ataky na úrad vlády ãi<br />

ministerstvo spravodlivosti. Ako vy hodnotíte<br />

tento trend<br />

Ak chápeme politiku veºmi voºne ako konanie<br />

<strong>sk</strong>upiny alebo jednotlivca s cieºom dosiahnuÈ<br />

ist˘ cieº, tak potom áno, ide o politick˘<br />

nástroj. S rozvojom internetu a s t˘m ako<br />

rastie jeho komerãná hodnota rastie aj tlak veºk˘ch<br />

firiem na kontrolovanie ão najvaã‰ej<br />

ãasti tohto priestoru. Na internete okrem toho<br />

oveºa nástojãivej‰ie vystupujú do popredia<br />

problémy spojené s ochranou intelektuálneho<br />

vlastníctva. Úprimne povedané, aj ja osobne<br />

pokladám súãasn˘ systém zabezpeãovania<br />

tejto ochrany za nespravodliv˘ a nevhodn˘<br />

pre harmonick˘ v˘voj spoloãnosti, preto sa<br />

neãudujem miere pobúrenia mlad‰ej generácie,<br />

i keì samozrejme neschvaºujem akékoºvek<br />

metódy, ktoré nie sú v súlade s platn˘mi<br />

zákonmi.<br />

História poãítaãov˘ch vírusov sa zaãala<br />

písaÈ zhruba v 70. rokoch minulého storoãia.<br />

Ako ste ju vy osobne zaÏívali A keby<br />

ste ju porovnali s dne‰kom… Aká je pod-<br />

ºa vás budúcnosÈ v oblasti boja proti poãítaãov˘m<br />

vírusom Ubránime sa im<br />

V Európe sa prvé <strong>sk</strong>utoãné poãítaãové vírusy<br />

zaãali ‰íriÈ aÏ koncom osemdesiatych<br />

rokov. Vtedy boli poãítaãové vírusy veºmi<br />

malé a ãasto vykonávali rôzne zábavné ãinnosti.<br />

·írili sa najmä ako dôsledok nelegálneho<br />

kopírovania softvéru. To sa v‰etko zmenilo<br />

s nástupom internetu. Poãítaãov˘ch vírusov<br />

sa zmocnili zloãinecké <strong>sk</strong>upiny a dnes poãítaãová<br />

kriminalita predstavuje pre ne väã-<br />

‰í zdroj príjmov ako drogy. Boj proti nej nikdy<br />

ne<strong>sk</strong>onãí, akurát sa postupom ãasu menia<br />

jeho technológie a formy. Nemám strach z<br />

toho, Ïe by sa spoloãnosÈ neubránila, i keì kritické<br />

chvíle nepochybne nastanú. To ão ma<br />

trápi, je snaha niektor˘ch v˘robcov operaãn˘ch<br />

systémov zí<strong>sk</strong>aÈ monopol na poli bezpeãnostn˘ch<br />

produktov, ktorá je obãas na<br />

hrane zákona. Skúsenosti z minulosti ukazujú,<br />

Ïe takéto konanie <strong>sk</strong>oro vÏdy <strong>sk</strong>onãí zle pre<br />

spoloãnosÈ. Dúfajme, Ïe sa tak nestane.<br />

40

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

Îijeme v ‰táte dán<strong>sk</strong>om,<br />

alebo deklarujeme<br />

iné hodnoty, aké Ïijeme<br />

Mojím zámerom nie je hodnotiÈ na‰u politickú scénu a verejnú správu. To je úloha in˘ch,<br />

ja môÏem iba kon‰tatovaÈ. Mojou úlohou je <strong>sk</strong>úsiÈ zistiÈ, ako kultúra práce<br />

verejnej správy vpl˘va na v˘sledky ekonomickej sily sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u je zopár zaujímavostí, ktoré<br />

bijú do oãí. Unesieme prezidentovi syna a<br />

informácie nám po<strong>sk</strong>ytne na‰a SIS <strong>sk</strong>oro na<br />

druh˘ deÀ. Odpoãúvame politikov aj novinárov<br />

a nakoniec sa to pravdaÏe dozvieme – od<br />

koho Od SIS.<br />

Neviem, komu tento názov napadol, lebo<br />

tajná sluÏba by asi nemala hneì na druh˘ deÀ<br />

uvoºniÈ informácie, ktoré priamo informujú<br />

verejnosÈ. Aj o osadenstve na‰ej bratislav<strong>sk</strong>ej<br />

zoologickej záhrady sme verejne informovaní.<br />

Úplnou náhodou pred voºbami.<br />

Pomocou SIS.<br />

Cez informácie, ktoré vraj nie sú overené,<br />

sú <strong>sk</strong>artované, alebo aj nie, sú odloÏené, aj keì<br />

uÏ boli <strong>sk</strong>artované.<br />

Prosto, Sloven<strong>sk</strong>o je vãas Informované a<br />

Správne. Skrátka SIS.<br />

Je dobré, ked pravda vyjde na povrch. Ale<br />

ak˘mi spôsobmi A Ïe by ju snáì mal objasniÈ<br />

sám parlament a samotní politici cez systém<br />

opozície a svoje v˘bory<br />

Preão<br />

B˘valá premiérka Iveta Radiãová vyhlásila<br />

v jednom interview v rakú<strong>sk</strong>ych novinách<br />

Die Presse, Ïe neverí raitingov˘m agentúram,<br />

lebo vraj „Pozrite sa, koºkokrát sa zm˘lili“.<br />

Koºkokrát sa zm˘lil v tomto ‰táte nበ‰tátny<br />

aparát a koºkokrát na‰i politici A nie tro‰-<br />

ka, ale riadne. A nie náhodou.<br />

Milí verejní ãinitelia. Ak Grécko za 60 rokov<br />

od vojny dosiahlo 120 % zadæÏenosti ‰tátu<br />

voãi ich roãnému HDP a my za 20 rokov<br />

47 %, kto je lep‰í Alebo sa m˘lia iba ‰tatistiky<br />

V celom súãasnom marazme Európy sa<br />

‰tatisticky a v˘sledkami vykry‰talizovali jasne<br />

viditeºné rozdiely. Nemecko napríklad napriek<br />

celkovej kríze nestráca svoju silu a v˘konnosÈ<br />

ekonomiky, k˘m mnohé krajiny EÚ<br />

áno. Objavil sa dokonca názor, ze zaostávanie<br />

ostatn˘ch ekonomík spôsobuje aj samotná<br />

sila a presadzovanie sa nemeck˘ch firiem.<br />

Ja hovorím áno, v konkurencii prehráva<br />

slab‰í. Ale ão to znamená SÈaÏovat sa, poddaÈ<br />

sa, stratiÈ motiváciu uspieÈ A hlavne vyhováraÈ<br />

sa na druh˘ch<br />

Priatelia, nie. Ak nepochopíme, Ïe politika<br />

nie je umenie kradnúÈ tak, aby Èa nechytili a<br />

klamaÈ tak, aby ti na to nepri‰li, ale povinnosÈ<br />

povzbudzovaÈ verejnosÈ na ceste vpred, na<br />

ceste znamenajúcu invenciu, spoloãnú pomoc<br />

aj cez produkty, ktoré niekedy môÏe po<strong>sk</strong>ytovaÈ<br />

prednostne ‰tát, potom máme predprogramovan˘<br />

osud Grécka. KaÏdé euro stratené<br />

v ‰tátnej správe je minimálne dva razy<br />

stratené. Raz ako pomoc, ão nerozvinula<br />

‰truktúry, ktoré rozvíjaÈ mala, a raz ako peniaz,<br />

ão rozvinul práve tie zlé ‰truktúry.<br />

Tvrdím, Ïe ãlovek je zl˘ modul regulácie.<br />

Buì preháÀame, alebo nedoceÀujeme. Niektorí<br />

nerobia niã a iní iba kradnú. Niektorí sa<br />

presadia vÏdy a iní nikdy. Îe by pravda o na-<br />

‰ej národnej kultúre práce bola <strong>sk</strong>rytá práve<br />

v t˘chto extrémoch A v tom, Ïe robíme v‰etko<br />

preto, aby nám nikto na to nepri‰iel, aj keì<br />

za chvíºu uÏ bude platiÈ, Ïe krẠje nah˘ Alebo<br />

uÏ platí!<br />

TakÏe stavebníctvo. Správa verejn˘ch financií<br />

determinuje ich mnoÏstvo, ktoré je<br />

moÏné investovaÈ do infra‰truktúry.<br />

ÚãelnosÈ ich pouÏitia a efektivita rie‰ení investiãn˘ch<br />

projektov zas determinuje produktivitu<br />

práce a sekundárne v˘nosy.<br />

Aj daÀové. âestnosÈ v zadávaní podmieÀuje<br />

správnosÈ rie‰ení aj ich úspornosÈ. Systémy<br />

podporujúce schopnosÈ odbytu v˘robkov zas<br />

objem v˘roby. Systémy podporujúce decentrálne<br />

súkromné ‰truktúry aÏ po zabránenie niãenia<br />

konkurencie ‰tátnymi monopolmi zvy-<br />

‰ujú efektivitu hospodárstva. Zákony r˘chle,<br />

zákony efektívne aÏ po spravodlivé rozsudky,<br />

sú bázou v˘konnosti.<br />

Dotácie musia byÈ prideºované nie cez provízie<br />

a ‰tatistiku majoritnosti politick˘ch strán<br />

v jednotliv˘ch obciach v prospech svojich<br />

obdivovateºov, ale cez transparentné prideºovanie<br />

a podporn˘ servis. Nie s nereálnymi lehotami<br />

na spracovanie podkladov k Ïiadostiam,<br />

ale s dostatoãn˘mi lehotami na seriózne<br />

spracovanie. A potrebujeme súvislú autostrádu<br />

a vlakové r˘chlotrate. E‰te pre súãasnú<br />

generáciu.<br />

A ão tak podpora dlhodobého, celoÏivotného<br />

financovania b˘vania, aj nájomného v urbánnych<br />

celkoch, zrel˘ch na náv‰tevu turistami<br />

A nie reálne iba pre Bratislavu, ale pre<br />

v‰etky regióny A veda, veda, veda, vzdelanie<br />

a fungujúce zdravotníctvo A mládeÏ,<br />

vÈahovaná do pracovného systému, ale aj zabraÀovanie<br />

v˘padku produktívnej pracovnej<br />

sily do platenej neproduktivity<br />

Kto chce tvrdiÈ, Ïe v takomto sloven<strong>sk</strong>om<br />

svete sa stavebníctvu nebude dariÈ Kto chce<br />

tvrdiÈ, Ïe v takejto kultúre dovolí niekto stavebníkom<br />

podplácaÈ, aby dostali vy‰‰ie ceny<br />

za zlú kvalitu a prácu na úkor ãestn˘ch firiem<br />

Milí politici. Ak sa z vás niekto smeje nad<br />

mojou idealistickou naivitou, prosím, môÏe,<br />

ale pomáha t˘m krátkodobo iba sebe na úkor<br />

druh˘ch, a to presne aÏ do ãasu, k˘m nám spoloãná<br />

strecha nespadne na hlavu.<br />

Som naozaj zvedav˘ na dni po voºbách.<br />

A na na‰ich stavebníkov v budúcich piatich<br />

rokoch…<br />

Ing. Ivan âARNOGURSK¯<br />

generálny riaditeº<br />

IPEC GROUP<br />

41

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

„V ãase krízy v‰eobecne prevláda názor, Ïe dobre uÏ bolo a uÏ snáì ani nebude. T˘mto pocitom sa<br />

bránime, vidíme v˘chodi<strong>sk</strong>o v lep‰ej legislatíve, v zmysluplnom vyuÏití ‰trukturálnych fondov –<br />

najmä tie po roku 2013 treba dobre pripraviÈ – aby operaãné programy boli akcelerátorom<br />

súkromn˘ch, ale aj verejn˘ch investícií, aby peniaze takto zí<strong>sk</strong>ané boli prednostne pouÏívané<br />

do návratn˘ch investícií,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Vladimír JURÍK, ãlen prezídia<br />

Zväzu stavebn˘ch podnikateºov Sloven<strong>sk</strong>a a predseda Sekcie pre bytovú v˘stavbu.<br />

Aj v stavebníctve<br />

sa dá kríza prekonaÈ<br />

len na princípe<br />

spolupráce a solidarity<br />

My sa trocha Èaωie vyrovnávame so <strong>sk</strong>utoãnosÈou,<br />

Ïe banky pri<strong>sk</strong>oro opustili tento sektor<br />

– opustili svojich klientov, ktorí mali e‰te<br />

stále záujem sa racionálne zadæÏiÈ, aby si obstarali<br />

b˘vanie. Banky opustili aj malé stavebné<br />

podniky, ktoré sa pre ne zo dÀa na deÀ stali<br />

rizikov˘mi a úvery – vrátane prevádzkov˘ch<br />

– sa pre ne stali ÈaÏko dostupn˘mi. V podstate<br />

problém, ktor˘ mali ich zahraniãné matky<br />

ony nemali a retailov˘ sektor je u nás stále bezpeãn˘.<br />

Napokon ãísla o raste ich v˘nosov to<br />

dokazujú. Neobstojí veºmi argument, Ïe to<br />

boli preventívne opatrenia. Hypotekárne financovanie<br />

v‰ak opäÈ oÏíva. Za zmienku stojí<br />

<strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe pomerne stabiln˘m finanãn˘m<br />

partnerom sa ukázali v tomto období stavebné<br />

sporiteºne – ich vzÈah s klientmi je dlhodob˘,<br />

nie sú tam veºké prekvapenia.<br />

Pred pár rokmi sa na Sloven<strong>sk</strong>u stavalo<br />

osto‰esÈ, developeri sa na Sloven<strong>sk</strong>o doslova<br />

hrnuli... Aká je situácia dnes<br />

Je pravdou, Ïe pred niekoºk˘mi rokmi zaãal<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u – pokiaº ide o v˘stavbu bytov<br />

do osobného vlastníctva – v˘znamn˘ investiãn˘<br />

pohyb. Vznikali zóny b˘vania v rodinn˘ch<br />

domoch, ne<strong>sk</strong>ôr celé prímest<strong>sk</strong>é satelity<br />

ako aj nové mest<strong>sk</strong>é bytovky a polyfunkãné<br />

objekty.<br />

Spoãiatku bol tento pohyb vyvolan˘ men-<br />

‰ími domácimi investormi, ãasto i‰lo o vlastníkov<br />

pôdy, ktorí sa k nej dostali dedením a<br />

mali odvahu pustiÈ sa do v˘stavby vo väã‰om.<br />

Vzhºadom na nedostatok bytov a domov to<br />

boli relatívne bezpeãné investície – zákazníci<br />

platili vopred, preto po krátkom ãase zí<strong>sk</strong>ali<br />

tieto investície v˘znamnú podporu bankového<br />

sektora. Niekedy staãilo preukázaÈ sa<br />

vlastníctvom pôdy a banka nepoÏadovala finanãnú<br />

spoluúãasÈ investora.<br />

V pravom slova developeri to v‰ak neboli<br />

– nemali prepracovan˘ marketing, sluÏby spojené<br />

s predajom a ão hor‰ie – nemali väã‰inou<br />

vlastn˘ kapitál, ão sa zaãalo prejavovaÈ, keì<br />

sa predaj v dôsledku pôsobenia konkurenãn˘ch<br />

faktorov a ãiastoãného nas˘tenia trhu<br />

spomalil. Prejavovalo sa to v nedobudovaní<br />

zón infra‰truktúrou, najmä cesty neboli dokonãované.<br />

Dodnes je záhadou, ako niektorí investori<br />

zí<strong>sk</strong>ali kolaudaãné rozhodnutia.<br />

Ne<strong>sk</strong>ôr si dodali odvahu zahraniãní developeri<br />

a s pomocou bánk, prípadne fondov,<br />

pracujúcich s „dlh˘mi“ peniazmi sa v˘znamnou<br />

mierou etablovali na trhu, vedeli nakúpiÈ<br />

pozemky, vystavaÈ kompletné nehnuteºnosti a<br />

ponúkaÈ ich na predaj uÏ hotové. Spôsobili stavebn˘<br />

boom. Postupne, vzhºadom na oslabenie<br />

trhu sa mnohí stiahli a investujú inde.<br />

Príãiny sú asi zrejmé: finanãná / hypotekárna<br />

kríza, rastúca nestabilita celej eurozóny,<br />

klesajúca kúpyschopnosÈ obyvateºstva,<br />

moÏno stále e‰te predraÏené ceny bytov....<br />

Na druhej strane mnohí developeri, najmä<br />

so siln˘m finanãn˘m zázemím sa správali<br />

e‰te pred dvoma-tromi rokmi ãasto veºkopan<strong>sk</strong>y,<br />

bezohºadne: ãierne stavby, nere‰-<br />

pektovanie územn˘ch plánov rozvoja miest,<br />

v˘‰kovo naddimenzované stavby, ktoré potom<br />

znehodnocovali panorámy miest... tak-<br />

Ïe sa niet ão ãudovaÈ, Ïe vznikali problémy...<br />

To má dve roviny: Prvá – tam, kde je slabá<br />

legislatíva, nie je moÏné zo strany ‰tátu, alebo<br />

mesta zamedziÈ nevhodnému umiestÀovaniu<br />

stavieb. Málo ºudí si uvedomuje, Ïe k˘m<br />

je investícia na pozemku investora v súlade s<br />

územn˘m plánom, stavebn˘ úrad nemôÏe nevydaÈ<br />

stavebné povolenie. Preto je aj osud<br />

petícií obãanov zameran˘ch proti v˘stavbe –<br />

napríklad v prielukách sídli<strong>sk</strong> prakticky vÏdy<br />

rovnak˘ – sú neúspe‰né a neúãinné. E‰te menej<br />

ºudí vie, Ïe nበplatn˘ stavebn˘ zákon je<br />

e‰te z ãias socializmu – keì ‰tát bol investorom<br />

a rozhodoval o v‰etkom. Je to v podstate<br />

dosÈ veºká hanba, Ïe tak˘to v˘znamn˘ zákon<br />

nebol od základu prispôsoben˘ nov˘m<br />

podmienkam za dvadsaÈ rokov... a je zdrojom<br />

neustálych sporov.<br />

Najväã‰ie ne‰Èastie je v tom, Ïe obce ne-<br />

42

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

mohli viacer˘m developer<strong>sk</strong>˘m projektom<br />

zameran˘m nekompromisne na najvy‰‰í v˘nos<br />

zabrániÈ. Tie investície zadefinovali svojím<br />

zl˘m urbanizmom a nekvalitnou architektúrou<br />

prostredia na‰ich miest a obcí na desiatky,<br />

stovky rokov.<br />

Druhá rovina – ãierne stavby – tu by sme<br />

si mali v‰ímaÈ okrem <strong>sk</strong>utoãn˘ch developer<strong>sk</strong>˘ch<br />

pirátov aj prácu stavebn˘ch úradov – ich<br />

pomalé, v niektor˘ch prípadoch nekompetentné<br />

rozhodovanie. Boli sme svedkami toho,<br />

Ïe investori stratili trpezlivosÈ a zaplatili následne<br />

rad‰ej pokutu za stavbu bez stavebného<br />

povolenia, ako by mali prísÈ o zi<strong>sk</strong> z nezrealizovanej<br />

investície. Tu i‰lo najãastej‰ie o<br />

stavby pre v˘robu a obchod. Navy‰e, keì investori<br />

v niektor˘ch prípadoch zistili, Ïe z<br />

prostredia stavebn˘ch úradov, prípadne zastupiteºstiev<br />

sa od nich oãakáva trocha viac<br />

ako bonboniéra.<br />

Zahraniãní developeri môÏu ísÈ na Ukrajinu,<br />

do Poº<strong>sk</strong>a... âo v‰ak so sloven<strong>sk</strong>˘mi developermi<br />

– a so sloven<strong>sk</strong>˘mi stavebn˘mi<br />

firmami<br />

Nie je zatiaº veºa stavebn˘ch firiem, ktoré<br />

sa stali developermi. Ale keì sa tak stalo,<br />

bolo to takmer vÏdy v prospech kvality stavieb.<br />

Navy‰e cenovo zí<strong>sk</strong>aval klient, pretoÏe<br />

stavebná spoloãnosÈ ako developer spája stavebn˘<br />

v˘nos a developer<strong>sk</strong>˘ v˘nos – má väã-<br />

‰í obchodn˘ priestor na cenotvorbu. Sloven<strong>sk</strong>é<br />

stavebné spoloãnosti dnes, keì súkromné<br />

investície stagnujú, potrebujú aj verejné investície,<br />

potrebujú ‰tát. A ‰tát potrebuje sloven<strong>sk</strong>é<br />

stavebné spoloãnosti, pretoÏe keì nepre-<br />

Ïijú krízu a poloÏia sa, prídu na na‰e miesto<br />

zahraniãné a budú nás zamestnávaÈ. Keì nebudú<br />

lukratívne zákazky s dostatoãn˘m v˘nosom,<br />

ktor˘ ich uspokojí – prepustia nás a pôjdu<br />

inde. Na‰e podniky tu ostávajú a pracujú<br />

niekedy s minimálnou marÏou. Najmä regionálne<br />

stredne veºké sloven<strong>sk</strong>é podniky majú<br />

silnú väzbu na svojich zamestnancov a uvedomujú<br />

si, Ïe „manãaft“, ktor˘ by rozpustili,<br />

nemusia tak r˘chlo daÈ dokopy, keì ho budú<br />

potrebovaÈ v lep‰ích ãasoch.<br />

Financie, financie, financie... Myslíte si, Ïe<br />

eurofondy sú t˘m záchrann˘m kolesom<br />

Eurofondy sú pre na‰e hospodárstvo mimoriadne<br />

dôleÏité. V nedávnej minulosti sme videli,<br />

ako v˘znamne zasiahli do zlep‰enia infra‰truktúry<br />

na‰ich miest a obcí. A to nielen<br />

technickej infra‰truktúry. To mnoÏstvo zrekon-<br />

‰truovan˘ch námestí, verejn˘ch priestorov v<br />

na‰ich mestách a obciach, zateplené a obnovené<br />

‰koly – uÏ po tejto zime hlásia v˘znamné<br />

úspory vo vykurovaní..<br />

Na druhej strane by sme neradi videli eurofondy<br />

ako záchranné koleso – ony sú kon-<br />

‰truované ako systémov˘ prvok, umoÏÀujúci<br />

zvy‰ovaÈ konkurencieschopnosÈ investiãne<br />

poddimenzovan˘ch ‰tátov. Veì história sloven<strong>sk</strong>ej<br />

deficitnej ekonomiky nevznikla po revolúcii,<br />

ale e‰te za socializmu, keì ‰tát dotovaním<br />

cien potravín, b˘vania, energií vo veºmi<br />

malom rozsahu investoval do infra‰truktúry<br />

– vodovody, kanalizácie, âOV – to v‰etko<br />

muselo poãkaÈ...<br />

Aj stavbári vnímajú aktivity financované z<br />

eurofondov ako obchodnú príleÏitosÈ – a to<br />

rovnako pre veºké firmy, ako aj pre malé a<br />

stredné podniky. Urãite by sme sa te‰ili z infra‰truktúrnych<br />

projektov vrátane dobudovania<br />

diaºniãnej siete a <strong>sk</strong>valitÀovania jestvujúcej<br />

cestnej siete, projektov podporujúcich regeneráciu<br />

sídli<strong>sk</strong>, verejn˘ch priestorov, bytovú v˘stavbu,<br />

rekon‰trukciu a tepelnú ochranu budov,<br />

v˘stavbu verejn˘ch ‰portoví<strong>sk</strong>, projektov<br />

zameran˘ch na ochranu a tvorbu Ïivotného<br />

prostredia, vodohospodár<strong>sk</strong>ych a vodoochrann˘ch<br />

projektov, ale pozitívne budeme vnímaÈ<br />

aj investície do regenerácie a rozvoja miest a<br />

obcí, ako aj systémové opatrenia podporované<br />

zo ‰trukturálnych fondov zamerané na<br />

zlep‰enie postavenia mal˘ch a stredn˘ch podnikov.<br />

To v‰etko sú projekty podporujúce zamestnanosÈ.<br />

Navy‰e zamestnanosÈ v regiónoch<br />

a vzhºadom na charakter stavebn˘ch<br />

ãinností aj zamestnanosÈ v niωích kvalifikaãn˘ch<br />

kategóriách.<br />

Vidíte reálne v˘chodi<strong>sk</strong>o z priestoru ãerven˘ch<br />

ãísiel, v ktor˘ch sa ocitlo sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo,<br />

v razantnej‰ej intervencii ‰tátu<br />

Ktorú moÏnosÈ by ste si zvolili: siln˘ ‰tát a<br />

podnikateº<strong>sk</strong>˘ sektor, ktor˘ Èahá za krat‰í<br />

koniec – alebo opaãne<br />

Ale veì oni sa navzájom potrebujú – sú<br />

partnermi. Rozumn˘ ‰tát vytvára obchodn˘<br />

priestor pre podnikateºov a rozumní podnikatelia<br />

platia ‰tátu dane, aby ten mohol fungovaÈ<br />

a plniÈ svoje funkcie. Preto v ãase krízy<br />

otvárajú ‰táty Európy priestor pre verejné investície,<br />

o ktoré súÈaÏia miestni podnikatelia<br />

– je to v ãase, keì sú súkromné investície<br />

takmer zastavené. Preto viaceré ‰táty podporujú<br />

malé a stredné podniky, aby v ãase krízy<br />

ne<strong>sk</strong>rachovali, pretoÏe mnoÏstvo nezamestnan˘ch,<br />

ktoré by vyprodukovali a náklady s t˘m<br />

spojené sú vy‰‰ie ako prostriedky vloÏené do<br />

záchrany podnikov a udrÏania zamestnanosti<br />

v ãase krízy. Podporené podniky zas – svojou<br />

invenciou a iniciatívou vytvárajú pracovné<br />

príleÏitosti a odbremeÀujú ‰tát od nezamestnan˘ch.<br />

Volíme princíp spolupráce a solidarity<br />

– takto sa dá prekonaÈ kríza!<br />

V Európe b˘va väã‰ina ºudí v nájomn˘ch<br />

bytoch, ãasto veºmi luxusn˘ch. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

v‰ak trh s nájomn˘mi bytmi absentuje.<br />

Alebo sa m˘lim A pritom dochádza k<br />

paradoxom: luxusnej‰ie byty zívajú prázdnotou<br />

a ponúkajú sa – vlastne so stratou –<br />

sociálne slab‰ím <strong>sk</strong>upinám...<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u je v porovnaní s európ<strong>sk</strong>ymi<br />

‰tátmi slab˘ verejn˘ nájomn˘ sektor a nijak˘<br />

súkromn˘ nájomn˘ sektor. Nájomn˘ byt sa<br />

stal synonymom sociálneho b˘vania a tento názor<br />

nie je doposiaº prekonan˘. Najmä preto,<br />

lebo na Sloven<strong>sk</strong>u stále e‰te ch˘ba cca 250 tis.<br />

bytov, a to väã‰inou cenovo dostupn˘ch. To,<br />

Ïe najmä nájomn˘ch bytov vo verejnom sektore<br />

nie je viac, je iba otázkou zdrojového<br />

krytia – stavebné kapacity na to sú. Chápeme<br />

to tak, Ïe systémy financovania nájomnej bytovej<br />

v˘stavby sú kaÏdoroãne prispôsobované<br />

aktuálnym moÏnostiam zdrojového krytia, tak-<br />

Ïe nájomná bytová v˘stavba sa aj dosÈ zle plánuje.<br />

MoÏno by bolo v˘chodi<strong>sk</strong>om viazaÈ financovanie<br />

nájomnej bytovej v˘stavby na percento<br />

vytvoreného HDP, ão by bolo spravodlivé<br />

a strednodobo predvídateºné.<br />

Iná moÏnosÈ – o ktorej sa uÏ v odborn˘ch<br />

kruhoch dávnej‰ie hovorí – je zapojenie súkromn˘ch<br />

investorov do sektora nájomného<br />

b˘vania. VyÏaduje to v‰ak siln˘ch investorov,<br />

ktorí pracujú s „dlh˘mi“ peniazmi. Na druhej<br />

strane aj mestá by mali maÈ bytovú politiku<br />

ako rozvojov˘ dokument, ktor˘ bude zohºad-<br />

ÀovaÈ demografiu, rozvoj pracovn˘ch príleÏitostí....<br />

aby umiestÀovanie ‰tátom dotovan˘ch<br />

peÀazí do nájomnej bytovej v˘stavby bolo<br />

efektívne a obciam a mestám aby nevznikali<br />

neobsadené byty.<br />

A ão trh s administratívnymi budovami<br />

Nevedie tadiaºto v tejto chvíli bezpeãnej‰ia<br />

cesta<br />

Verím, Ïe keby sme sa op˘tali realitného experta,<br />

s najväã‰ou pravdepodobnosÈou by vám<br />

dal za pravdu. Tento trh je stále funkãn˘, nie<br />

je e‰te naplnen˘ – najmä pokiaº ide o administratívne<br />

priestory, ktoré neohromujú okázalosÈou,<br />

ktoré sú disciplinované, funkãné,<br />

cenovo dostupné – tie si dokáÏu nájsÈ klientov.<br />

Toto je doména siln˘ch súkromn˘ch investorov.<br />

·pecifikom je lokalizácia do najväã-<br />

‰ích miest a je to príleÏitosÈ pre relatívne mal˘<br />

poãet firiem.<br />

Ako vidíte budúcnosÈ sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva<br />

v horizonte najbliωích rokov Je tu<br />

e‰te priestor na zmysluplné aktivity<br />

Nie je toho málo, ão sa dá e‰te urobiÈ. Napríklad<br />

e‰te viac podporovaÈ investície zamerané<br />

na úsporu energií v budovách, a to aj verejn˘ch<br />

budovách, veì len energie do verejn˘ch<br />

budov nás roãne stoja vy‰e sto miliónov<br />

eur – oplatí sa ich spotrebu zniÏovaÈ – kedy,<br />

ak nie teraz – keì budú k dispozícii v˘hodné<br />

zdroje. To bol iba príklad. Vôbec sme nehovorili<br />

o podpore fungovania mal˘ch a stredn˘ch<br />

podnikov, ktoré – ak majú príleÏitosÈ – doká-<br />

Ïu pruÏne zamestnaÈ v˘znamnú ãasÈ obyvateºstva.<br />

Navy‰e, ak sa na trhu etablujú, zostávajú<br />

tu, neodchádzajú do Ázie, platia tu dane, odvody...<br />

preto ich treba podporovaÈ – nie dotáciami,<br />

ale najmä t˘m, Ïe pre ne budeme vytváraÈ<br />

obchodn˘ priestor.<br />

Ak˘m spôsobom do celého tohto klbka intervenuje<br />

Zväz stavebn˘ch podnikateºov<br />

Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Vlády sa menia a nበZväz je tu vy‰e dvadsaÈ<br />

rokov stále so svojimi témami... Nበprezident<br />

Zsolt Lukáã, na‰i viceprezidenti a ãlenovia<br />

prezídia len stále rokujú s predstaviteºmi<br />

rezortov o novom stavebnom zákone, o legislatíve<br />

umoÏÀujúcej spravodlivej‰iu hospodár<strong>sk</strong>u<br />

súÈaÏ, o verejn˘ch investíciách – najmä<br />

do nájomného b˘vania a diaºnic, priãom<br />

najmä nájomné b˘vanie podporuje regionálnu<br />

zamestnanosÈ – a to aj zamestnanosÈ t˘ch,<br />

ktorí si inak ÈaÏko hºadajú zamestnanie pre<br />

svoju nízku kvalifikáciu. Hovoríme o moÏnostiach<br />

roz‰irujúcich moÏnosti financovania stavieb.<br />

VÏdy to chvíºu trvá, k˘m nás noví predstavitelia<br />

rezortov vezmú na vedomie, potom<br />

argumentujeme, napokon väã‰inou nájdeme<br />

spoloãnú reã a potom zmena – nová vláda –<br />

a my znova hovoríme o novom stavebnom zákone,<br />

o legislatíve umoÏÀujúcej spravodlivej‰iu<br />

súÈaÏ...<br />

Trocha s nadhºadom a ‰tipkou humoru kon-<br />

‰tatujeme, Ïe uÏ sa postupne v‰etky v˘znamné<br />

politické strany vo vláde vystriedali, tak-<br />

Ïe teraz pôjdu druh˘ raz – tí ão tam uÏ boli,<br />

ão uÏ to poznajú – a tam je ‰anca na r˘chle na-<br />

‰tartovanie zmien aj prostredníctvom dialógu<br />

s na‰ím Zväzom.<br />

43

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

V auguste minulého roka som mal tú ãesÈ a profesijné i profesionálne pote‰enie byÈ ãlenom odbornej poroty<br />

prestíÏnej prezentaãnej celo‰tátnej súÈaÏe realizovan˘ch stavieb na Sloven<strong>sk</strong>u Stavbu roka 2011.<br />

Pri tejto príleÏitosti som mal moÏnosÈ zúãastniÈ sa obhliadky stavieb prihlásen˘ch do tejto súÈaÏe realizovan˘ch<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u v ostan˘ch dvoch rokoch, ako aj cestou vidieÈ rad in˘ch stavieb – novostavieb ãi rekon‰trukcií.<br />

Zanechalo to vo mne predov‰etk˘m ako v odborníkovi, ktor˘ roky pracuje a Ïije v Rakú<strong>sk</strong>u, hlbok˘ dojem. Navy‰e<br />

som zí<strong>sk</strong>al urãit˘ prehºad o úrovni sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva, a t˘m aj moÏnosÈ ho medzinárodne porovnaÈ.<br />

Sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo<br />

prizmou rakú<strong>sk</strong>eho odborníka<br />

Arch. Dipl.- Ing. Stanislaus DUKAT<br />

Je absolventom STU v Bratislave, Fakulta architektúry.<br />

Do roku 1982 pracoval ako architekt projektant<br />

v bratislav<strong>sk</strong>om ·PTÚ a potom 5 rokov v AlÏír<strong>sk</strong>u. Od roku<br />

1987 pracuje a Ïije v Rakú<strong>sk</strong>u. Tu absolvoval Technickú<br />

univerzitu v Grazi a majstrov<strong>sk</strong>é staviteº<strong>sk</strong>é <strong>sk</strong>ú‰ky – stupeÀ<br />

1, 2. Je odborníkom v oblasti architektúry, developingu<br />

a poradca pre investiãné hospodárstvo v stavebníctve, ako aj<br />

ãlenom 4 odborn˘ch <strong>sk</strong>upín zaoberajúcich sa v˘vojom nov˘ch<br />

stavebn˘ch materiálov a v˘robkov, poradca niekoºk˘ch<br />

známych investiãn˘ch <strong>sk</strong>upín pre stavebníctvo v Rakú<strong>sk</strong>u,<br />

Nemecku a ·vajãiar<strong>sk</strong>u. Je ãlenom Architekturkammer<br />

für Salzburg und Oberösterreich so sídlom v Linzi,<br />

Bunde<strong>sk</strong>ammer der Architekten und Ingenieurkonsulenten<br />

so sídlom vo Viedni a Kammer der Gewerbliche Wirtschaft<br />

so sídlom v Salzburgu. Od roku 1987 je prezident burzového<br />

klubu v salzburg<strong>sk</strong>ej zemi. Má architektonick˘ ateliér a rad<br />

realizovan˘ch projektov budov – novostavby, rekon‰trukcie.<br />

V preambule ‰tatútu tejto súÈaÏe je: „...Prezentaãná<br />

celo‰tátna súÈaÏ realizovan˘ch stavieb<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u sa vyhlasuje na podporu kvality<br />

komplexnej realizácie stavebného diela ako<br />

súãasÈ uceleného ‰tátneho systému zabezpeãovania<br />

kvality vo v˘stavbe a stavebníctve s cie-<br />

ºom dosiahnutia európ<strong>sk</strong>ych ‰tandardov v reálnom<br />

ãase...“.<br />

PoloÏil som si otázku, ak˘ je reálny ãas pre<br />

sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo, aby dosiahlo európ<strong>sk</strong>e<br />

‰tandardy... Je medzinárodne porovnateºné<br />

V prvom rade ma zaujímalo porovnanie so<br />

stavbami, ktoré boli v rovnakom ãase realizované<br />

v Rakú<strong>sk</strong>u, Nemecku alebo vo ·vajãiar<strong>sk</strong>u,<br />

teda v krajinách, kde som osobne profesionálne<br />

trvalo aktívny. Musím kon‰tatovaÈ, Ïe<br />

som videl na Sloven<strong>sk</strong>u niektoré veºmi kvalitné<br />

realizácie stavieb, pri ktor˘ch je jasne ãitateºné,<br />

Ïe ako architekt, tak aj stavebník ãi developer<br />

spolu s hlavn˘m zhotoviteºom mali<br />

profesionálnu úroveÀ. Boli, samozrejme, aj<br />

slab‰ie realizácie, teda rovnako tak ako v Rakú<strong>sk</strong>u<br />

ãi Nemecku.<br />

Postrehol som, Ïe sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo sa<br />

uberá v niektor˘ch smeroch úplne odli‰ne ako<br />

v krajinách západnej Európy, a práve tento<br />

aspekt by som si dovolil v dobrej viere z mojej<br />

úrovne hlb‰ie rozobraÈ.<br />

Teda, otázka znie: ako to so stavebníctvom<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u z medzinárodného hºadi<strong>sk</strong>a vyzerá<br />

Aby som túto otázku mohol z môjho pohºadu<br />

profesionála a odborníka zodpovedaÈ,<br />

pomôÏem si exkurzom do novodobej histórie.<br />

KaÏdá doba je konfrontovaná svojimi ÈaÏi<strong>sk</strong>ov˘mi<br />

úlohami, zámermi a programami. Na‰i<br />

otcovia po 2. svetovej vojne museli znovu postaviÈ<br />

zbúrané a zniãené mestá, mnoÏstvo bytov<br />

bez ohºadu na spotrebu energie alebo<br />

ochranu Ïivotného prostredia. Toto boli v tom<br />

ãase nie ºahké ÈaÏi<strong>sk</strong>ové otázky t˘ch ãias a generácia<br />

pred nami ich musela rie‰iÈ, a to aj urobila.<br />

âo je v‰ak ÈaÏi<strong>sk</strong>ovou otázkou súãasnosti<br />

Je ich viac, aj na západe aj na v˘chode Európy.<br />

V stavebníctve je to nesporne v prvom<br />

rade otázka ochrany Ïivotného prostredia a<br />

veºmi ‰etrné zachádzanie s energiami. Dnes je<br />

uÏ v‰eobecne známe, Ïe zásoby fosílnej energie<br />

jednoznaãne spejú ku koncu. Ich nahradenie<br />

alternatívnymi zdrojmi je dlh˘ a z rôznych<br />

hºadí<strong>sk</strong> nároãn˘ proces, a preto nevyhnutn˘m<br />

krokom je ‰etrenie energiami, a to najmä<br />

v odvetví stavebníctva. Viac ako 1/3 z celkovej<br />

spotreby energií spotrebujú budovy. Îe<br />

treba Àou naozaj zaãaÈ ‰etriÈ, sa odzrkadºuje aj<br />

v hlavn˘ch ‰tátnych programov˘ch zámeroch<br />

a politikách a nielen krajín EÚ, ktoré odborníci<br />

vrátane národohospodárov transformujú<br />

do prísnych zákonov. MoÏno to prezentovaÈ na<br />

komplexne takmer od základov zmenen˘ch<br />

stavebn˘ch zákonoch, napríklad v Rakú<strong>sk</strong>u, v<br />

Nemecku, ·vajãiar<strong>sk</strong>u atì. KaÏd˘ rok sa tieto<br />

zákony na základe <strong>sk</strong>úseností z predchádzajúcich<br />

rokov a ich zloÏit˘ch anal˘z novelizujú<br />

ãi aktualizujú, ale najmä priam radikálne<br />

sprísÀujú. Pre stavebníkov ãi developerov, architektov,<br />

projektantov, zhotoviteºov stavieb a<br />

producentov stavebn˘ch materiálov a v˘robkov<br />

to znamená sprísÀovanie predmetn˘ch a<br />

dotknut˘ch noriem pre komplexnú realizáciu<br />

stavieb na v‰etk˘ch úrovniach investiãného<br />

procesu ich realizácie. A im nezostáva niã iné,<br />

ak chcú uspieÈ na stavebn˘ch trhoch svojich<br />

krajín ãi v zahraniãí, ako sa t˘mto normám a<br />

zákonom podriadiÈ. Aj EÚ vydala záväzné<br />

smernice, ktoré budú platiÈ od roku 2018 pre<br />

stavby verejnej správy – tam sa dajú dosiahnuÈ<br />

úspory najjednoduch‰ie – a pre v‰etky<br />

stavby s platnosÈou od roku 2020, teda aj pre<br />

stavby na Sloven<strong>sk</strong>u. To znamená podºa t˘chto<br />

smerníc, Ïe od tohto roku nesmie Ïiadna stavba<br />

spotrebovaÈ viac energie ako sama vyprodukuje!<br />

Môj prv˘ poznatok zo v‰etk˘ch 30 stavieb,<br />

ktoré som na Sloven<strong>sk</strong>u mal moÏnosÈ v auguste<br />

roku 2011 podrobne osobne ako ãlen spomínanej<br />

odbornej poroty s medzinárodnou<br />

úãasÈou obhliadnuÈ za prítomnosti zástupcov<br />

realizácie t˘chto stavieb – architektov, projektantov,<br />

zhotoviteºov a stavebníkov ãi developerov<br />

–, ani jedna (!) z nich nespæÀa ani to absolútne<br />

minimum, aby bola povolená, napr. v<br />

Rakú<strong>sk</strong>u. Na porovnanie uvediem spolkovú<br />

krajinu Tirol<strong>sk</strong>o (v srdci Álp): 50 % v‰etk˘ch<br />

realizovan˘ch stavieb v roku 2011 spotrebuje<br />

energie menej ako 15 kwh/m 2 /rok (medzinárodn˘<br />

‰tandard pasívneho domu) a od roku<br />

2012, teda uÏ budúceho roku, bude musieÈ v<br />

zmysle novely príslu‰ného zákona dosiahnuÈ<br />

túto „magickú“ hodnotu 100 % v‰etk˘ch povolen˘ch<br />

a realizovan˘ch stavieb ãi rekon-<br />

‰trukcií. In˘mi slovami, stavebné povolenie nedostane<br />

Ïiadna budova, ktorá nespæÀa kritériá<br />

energeticky pasívneho domu.<br />

Drvivá väã‰ina t˘chto obhliadnut˘ch stavieb<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u v rámci predmetnej súÈaÏe mala<br />

vykazovanú spotrebu vy‰‰iu ako 80 kwh/m 2 /<br />

rok (!). Teda sú to novostavby ãi rekon‰trukcie<br />

v spomínan˘ch európ<strong>sk</strong>ych krajinách absolútne<br />

stavebn˘mi úradmi nepovoliteºné! Pritom<br />

mi boli tieto stavby prezentované ako<br />

energeticky nenároãné, ão v Ïiadnom prípade,<br />

teda z hºadi<strong>sk</strong>a medzinárodného porovnávania,<br />

nesedí! Stavebné povolenie na Sloven<strong>sk</strong>u je<br />

e‰te stále moÏné udeliÈ stavbám, ktoré spotrebujú<br />

140 kwh/m 2 /rok (!). Znamená to obrov<strong>sk</strong>ú<br />

finanãná záÈaÏ pre ‰tát, odliv kapitálu zo<br />

Sloven<strong>sk</strong>a a, samozrejme, pre uÏívateºov t˘chto<br />

stavieb poãas ich prevádzky. Toto je podºa<br />

platn˘ch zákonov v celom Rakú<strong>sk</strong>u uÏ od 80.<br />

rokov minulého storoãia absolútne nemoÏné!<br />

V tejto súvislosti musím uviesÈ, Ïe na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

takéto zrejme zatiaº nie ºahko kontrolovateºné<br />

plytvanie energiou spôsobuje odliv<br />

peÀazí zo ‰tátu smerom k veºk˘m dodávateºom<br />

fosílnej energie s jej nepriazniv˘m dopadom<br />

na zníÏenie pohody b˘vania lokálne zv˘‰enie<br />

44

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

zamorenia ovzdu‰ia a v koneãnom dôsledku aj<br />

zv˘‰enie masovej chorobnosti, a t˘m aj zv˘-<br />

‰ené zaÈaÏenie zdravotníctva.<br />

Uvediem ìal‰í príklad: V najzápadnej‰ej<br />

spolkovej krajine Rakú<strong>sk</strong>a Vorarlberg od roku<br />

2007 neudelili stavebné povolenie stavbám<br />

so spotrebou energie nad 15 kwh/m 2 /rok, v<br />

spolkovej krajine Salzburg je od roku 2012<br />

max. spotreba 20 kwh/m 2 /rok (Landesgesetzblatt<br />

§ 3 z 25. 03. 2011) atì. Vo ·vajãiar<strong>sk</strong>u a<br />

Nemecku sú hodnoty spotreby energie podobné.<br />

Najmä Nemecko pracuje veºmi intenzívne<br />

na veºkom sprísnení kvôli odchodu od vyuÏívania<br />

jadrovej energie.<br />

Teda, Ïiaº, toto je môj prv˘ negatívny poznatok<br />

z realizovan˘ch novostavieb ãi rekon‰trukcií<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u v rokoch 2010 – 2011 s t˘m,<br />

Ïe t˘chto 30 stavieb nespæÀa medzinárodné<br />

kritériá energetickej hospodárnosti budov. Pre<br />

mÀa ako odborníka v oblasti architektúry, developingu<br />

a poradcu pre investiãné hospodárstvo<br />

v stavebníctve, pohybujúceho sa a pracujúceho<br />

v krajinách EÚ, je to veºmi ÈaÏko pochopiteºné,<br />

resp. absolútne nepochopiteºné!<br />

Sloven<strong>sk</strong>o, zdá sa, jednoducho, „zaspalo“ v˘voj<br />

v ‰etrení energiami, na ão jednoznaãne<br />

dopláca uÏívateº t˘chto stavieb, a v koneãnom<br />

dôsledku ‰tát a tieÏ Ïivotné prostredie.<br />

A ako tento „nedostatok“ odstrániÈ Jednoduchou<br />

a r˘chlou zmenou zákona a absolútne<br />

nekompromisnou kontrolou dodrÏiavania t˘chto<br />

zákonov a záväzn˘ch nariadení a predpisov<br />

s vysok˘mi finanãn˘mi postihmi za ich nedodrÏiavanie<br />

a nepovoºovanie tak˘chto energiami<br />

plytvajúcich, teda vysoko energeticky<br />

nároãn˘ch stavieb nielen poãas ich stavebnej<br />

realizácie, ale aj poãas ich prevádzky. Len<br />

málo odborníkom, napr., na Sloven<strong>sk</strong>u, je známe,<br />

Ïe v Rakú<strong>sk</strong>u 3 roky po <strong>sk</strong>olaudovaní<br />

stavby sa robí stavebná a energetická kontrola,<br />

ãi budova naozaj spotrebovala vyrátané,<br />

teda projektované mnoÏstvo energie. Ak sú<br />

rozdiely tejto „prevádzkovej“ spotreby oproti<br />

projektovanej vy‰‰ie, tak sú projektanti prísne<br />

sankcionovaní! ëalej pri uvedení kaÏdej<br />

novostavby ãi rekon‰trukcie do uÏívania sú povinní<br />

architekt, developer a dotknuté firmy<br />

pouãiÈ ich budúcich uÏívateºov o správnom<br />

pouÏívaní modernej techniky. Toto pouãenie je<br />

dôkladne zaprotokolované a povinné archivovaÈ<br />

min. 10 rokov. Pí‰em aj o súbore dôle-<br />

Ïit˘ch krokov, ktoré ale v koneãnom dôsledku<br />

priná‰ajú Ïelateºn˘ pozitívny v˘sledok.<br />

ëal‰ím poznatkom z osobnej obhliadky poroty<br />

bytov˘ch domov je extrémne nízka (ãesÈ<br />

v˘nimkám) profesionálna úroveÀ developerov.<br />

Neviem, ãi je na Sloven<strong>sk</strong>u známe, Ïe developer,<br />

napr., v Salzbur<strong>sk</strong>ej spolkovej krajine<br />

si musí urobiÈ ‰kolu developera, ktorá trvá<br />

niekoºko semestrov. Uãia sa tu v‰etky súvisiace<br />

predmety, ako stavebné zákony, financovanie,<br />

súkromne právo, stavebne kon‰trukcie<br />

atì. Po jej absolvovaní musí kaÏd˘ developer<br />

zloÏiÈ majstrov<strong>sk</strong>é <strong>sk</strong>ú‰ky, aby mohol túto profesiu<br />

vykonávaÈ a dostane na Àu certifikovanú<br />

koncesiu. Ja osobne som musel ako stavebn˘<br />

inÏinier a architekt (diplomy zí<strong>sk</strong>ané na rakú<strong>sk</strong>ych<br />

univerzitách) e‰te absolvovaÈ tieto<br />

<strong>sk</strong>ú‰ky, aj keì mám v Rakú<strong>sk</strong>u zloÏené ìal‰ie<br />

<strong>sk</strong>ú‰ky Baumeistra (staviteº), rakú<strong>sk</strong>y diplom<br />

a <strong>sk</strong>ú‰ky civilného inÏiniera. Toto je jednou z<br />

ciest - vzdelanie a certifikované vedomosti -,<br />

ktorú, po mnohoroãn˘ch <strong>sk</strong>úsenostiach v odvetví<br />

stavebníctva a v˘stavby nielen v Rakú<strong>sk</strong>u,<br />

odporúãam sloven<strong>sk</strong>ému stavebníctvu, aby<br />

reálny ãas na dosiahnutie európ<strong>sk</strong>ych ‰tandardov<br />

nebol pridlh˘ a zv˘‰ila sa v˘konnosÈ<br />

tohto odvetvia, ako hovorí aj preambula ‰tatútu<br />

súÈaÏe Stavba roka.<br />

Treba si aj na Sloven<strong>sk</strong>u uvedomiÈ, Ïe stavebná<br />

realizácia budovy ãi inÏinier<strong>sk</strong>ej stavby<br />

nie je iba kvalitn˘ urbanistick˘ a architektonick˘<br />

koncept ãi projekt, pekná fasáda, dobra<br />

funkcia a kvalitne u<strong>sk</strong>utoãnenie remeseln˘ch<br />

prác... Je to e‰te nieão dôleÏité navy‰e, a to hºadanie<br />

optimálneho rie‰enia jednej z ÈaÏi<strong>sk</strong>ov˘ch<br />

úloh tejto doby vo v‰etk˘ch vyspel˘ch<br />

krajinách sveta, ekológia a úspora energií.<br />

Ale ão mne osobne sa na Sloven<strong>sk</strong>u páãi, to<br />

sú budovy z ich zaujímav˘m architektonick˘m<br />

v˘razom, hmotovo-priestorov˘m rie‰ením a<br />

doplnením veºmi odváÏnymi modern˘mi prvkami,<br />

ktoré charakterizujú na‰u dobu... Tak<br />

isto stavebné realizácie zhotoviteºov – stavebn˘ch<br />

firiem – pouÏívaním pokrokov˘ch technológií,<br />

modern˘ch stavebn˘ch materiálov a<br />

v˘robkov, sú vo väã‰ine prípadov na patriãnej<br />

kvalitatívnej úrovni.<br />

Nedá mi e‰te nespomenúÈ projektovanie budov<br />

z hºadi<strong>sk</strong>a ich prevádzkovej nároãnosti. Tu<br />

vidím veºké rezervy aÏ nedostatky v neekonomickej<br />

dispozícii budov, vo veºk˘ch nevyuÏit˘ch<br />

teda stratov˘ch plochách a nízkej <strong>sk</strong>utoãnej<br />

vyuÏiteºnosti pôdorysov, ão spôsobuje nízka<br />

úroveÀ odbornosti nielen developerov, ale<br />

aj, Ïiaº, architektov a projektantov.<br />

Jednoznaãne sa dá na takmer v‰etk˘ch stavbách<br />

preãítaÈ obrov<strong>sk</strong>˘ pozitívny potenciál<br />

sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva, ktoré musí svoje<br />

priority v zmysle poÏiadaviek doby nasmerovaÈ<br />

správnou cestou, a je predpoklad, Ïe to urãite<br />

v reálnom ãase zvládne. DopomôcÈ k tomuto<br />

reálnemu ãasu si môÏe aj vyuÏitím <strong>sk</strong>úseností<br />

z okolit˘ch rozvinut˘ch európ<strong>sk</strong>ych<br />

krajín odborníkmi, ktorí pre‰li transformáciami<br />

celo‰tátnych energetick˘ch úspor aj v odvetví<br />

stavebníctva a v˘stavby vrátane prísnej<br />

ochrany Ïivotného prostredia.<br />

Arch. Dipl.- Ing. Stanislaus DUKAT<br />

Centrum vedecko-technick˘ch informácií SR<br />

Centrum vedecko-technick˘ch informácií SR (CVTI SR) je národné informaãné centrum a ‰pecializovaná vedecká<br />

kniÏnica so zameraním na jednotlivé technické odbory a vybrané oblasti prírodn˘ch, ekonomick˘ch a sociálnych vied.<br />

In‰titúcia bola zaloÏená v roku 1938 pod<br />

názvom Ústredná kniÏnica V·T, priãom vÏdy<br />

patrila k priekopníkom v zavádzaní nov˘ch<br />

kniÏniãn˘ch informaãn˘ch technológií. Poãas<br />

svojej viac ako 70-roãnej histórie niesla najdlh‰ie<br />

názov Sloven<strong>sk</strong>á technická kniÏnica.<br />

Zmena názvu do súãasnej podoby v roku<br />

1996 priniesla aj roz‰írenie ‰tandardn˘ch<br />

kniÏniãn˘ch sluÏieb o nové aktivity. Rozvoj<br />

nekniÏniãn˘ch sluÏieb sa naplno rozbehol od<br />

roku 2007.<br />

V súãasnosti je poslaním CVTI SR prispievaÈ<br />

k rozvoju vedy a techniky na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

najmä budovaním a prevádzkou komplexn˘ch<br />

informaãn˘ch systémov pre v˘<strong>sk</strong>um<br />

a v˘voj. CVTI SR zabezpeãuje prevádzku<br />

a rozvoj Centrálneho informaãného portálu<br />

pre v˘<strong>sk</strong>um, v˘voj a inovácie (CIP VVI),<br />

Centrálneho registra evidencie publikaãnej a<br />

umeleckej ãinnosti (CREPâ/CREUâ), Centrálneho<br />

registra závereãn˘ch a kvalifikaãn˘ch<br />

prác (CRZP) a naÀ napojeného Systému na<br />

odhaºovanie plagiátov pre potreby sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

akademick˘ch a v˘<strong>sk</strong>umn˘ch in‰titúcií,<br />

tzv. antiplagiátor<strong>sk</strong>ého systému (APS).<br />

ëal‰ou v˘znamnou aktivitou je budovanie<br />

národnej infra‰truktúry na podporu transferu<br />

technológií a po<strong>sk</strong>ytovanie sluÏieb v oblasti<br />

patentov˘ch informácií (stredi<strong>sk</strong>o PATLIB).<br />

Okrem t˘chto aktivít implementuje CVTI SR<br />

tri národné projekty spolufinancované zo<br />

‰trukturálnych fondov EÚ v rámci Operaãného<br />

programu V˘<strong>sk</strong>um a v˘voj a dva medzinárodné<br />

projekty (OP Stredná Európa a OP Juhov˘chodná<br />

Európa), ktoré sú zamerané na<br />

zabezpeãenie komplexn˘ch podporn˘ch slu-<br />

Ïieb pre vedeckú komunitu na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

CVTI SR<br />

Lamaã<strong>sk</strong>á cesta 8/A<br />

811 04 Bratislava<br />

tel: +421 2 69253 102<br />

e-mail: cvti@cvtisr.<strong>sk</strong>

S L O V E N S K O - R A K Ú S K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

Najbliωí susedia sa pravdepodobne najlep‰ie poznajú. V Ïivote to v‰ak b˘va ãasto práve naopak.<br />

Aj preto je pozícia veºvyslanca Rakú<strong>sk</strong>ej republiky na Sloven<strong>sk</strong>u nie práve závideniahodná.<br />

Na prv˘ pohºad bezproblémové vzÈahy, na prv˘ pohºad len pozitívne úlohy.<br />

âi to tak naozaj je, o tom sa J. E. Markus WUKETICH, veºvyslanec Rakú<strong>sk</strong>ej republiky<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u, porozprával pre Parlamentn˘ kuriér s Petrom Zemaníkom.<br />

Stále viac zrastáme spolu<br />

Excelencia, ste vo svojom úrade 14 mesiacov,<br />

takÏe môÏete posúdiÈ úroveÀ na‰ich bilaterálnych<br />

vzÈahov. Ako ich vidíte Kde sú<br />

na‰e silné, ale aj slabé miesta Zdá sa, ako<br />

keby tieto vzÈahy boli bezproblémové, uÏ<br />

len kvôli tomu, Ïe koneãne existujeme v<br />

jednom spoloãnom európ<strong>sk</strong>om priestore.<br />

Je to naozaj tak, alebo sa pod pokojn˘m<br />

povrchom <strong>sk</strong>r˘vajú nezodpovedané otázky<br />

Nenazval by som ich bezproblémov˘mi, ale<br />

excelentn˘mi. Máme veºmi priateº<strong>sk</strong>é vzÈahy,<br />

nad‰tandardne pestované. Vznikajú kontakty<br />

na v‰etk˘ch úrovniach ãasto aj bez toho, aby<br />

sme o tom vedeli, ão je len potvrdením toho,<br />

ako dobre fungujú. MôÏeme bez obavy povedaÈ,<br />

Ïe Sloven<strong>sk</strong>o a Rakú<strong>sk</strong>o sú spojené nielen<br />

dejinami, alebo kultúrnymi tradíciami,<br />

ale stále viac aj nespoãetn˘mi osobn˘mi<br />

vzÈahmi a ãoraz silnej‰ím hospodár<strong>sk</strong>ym partnerstvom.<br />

Sloven<strong>sk</strong>o sa uÏ prepracovalo k<br />

najdôleÏitej‰ím desiatim exportérom do Rakú<strong>sk</strong>a,<br />

dokonca pred krajinami, ako Belgicko,<br />

·paniel<strong>sk</strong>o alebo ·véd<strong>sk</strong>o. A naopak, Rakú<strong>sk</strong>o<br />

je tretím najväã‰ím investorom u vás<br />

– pôsobí tu 1 800 rakú<strong>sk</strong>ych firiem a tie patria<br />

k dôleÏit˘m zamestnávateºom na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

– ão zvy‰uje v˘znam na‰ich dobr˘ch hospodár<strong>sk</strong>ych<br />

vzÈahov, ktoré prispievajú k zvy-<br />

‰ovaniu prosperity va‰ej krajiny.<br />

Urãite nie je jednoduché, vybudovaÈ dobré<br />

hospodár<strong>sk</strong>e vzÈahy a dozaista nie je<br />

jednoduché ich aj udrÏaÈ. Preto by som sa<br />

rád op˘tal, ãi vidíte e‰te rezervy v ich rozvoji,<br />

alebo, nebodaj, dokonca aj ohrozenie<br />

ich fungovania<br />

Treba povedaÈ, Ïe takéto mimoriadne dobré<br />

hospodár<strong>sk</strong>e vzÈahy sú v˘sledkom dlhoroãného<br />

úsilia o obnovenie a nadviazanie tradiãn˘ch<br />

kontaktov, ktoré umoÏnil pád Ïeleznej<br />

opony. Rakú<strong>sk</strong>e firmy boli medzi prv˘mi,<br />

ktoré zaãali investovaÈ na Sloven<strong>sk</strong>u a dnes<br />

zbierame ovocie dobr˘ch rozhodnutí. Samozrejme,<br />

Ïe aj tieto vzÈahy treba pestovaÈ, ale<br />

obidve krajiny sme uÏ, na‰Èastie, v jednom európ<strong>sk</strong>om<br />

trhovom priestore, máme spoloãnú<br />

menu – euro – a t˘m sme si vytvorili veºmi<br />

dobré predpoklady, aby sa na‰e hospodár<strong>sk</strong>e<br />

vzÈahy úspe‰ne rozvíjali aj v budúcnosti. Je<br />

otázkou, ako silno sa na t˘chto vzÈahoch prejaví<br />

globálna hospodár<strong>sk</strong>a situácia, ale pod-<br />

ºa môjho názoru sa budú obchodné vzÈahy a<br />

v˘mena tovarov medzi na‰imi krajinami aj naìalej<br />

dobre rozvíjaÈ. âísla hovoria za v‰etko,<br />

veì rakú<strong>sk</strong>y export na Sloven<strong>sk</strong>o stúpol v<br />

prv˘ch ôsmich mesiacoch tohto roka v porovnaní<br />

s rovnak˘m obdobím minulého roka o<br />

12 % a sloven<strong>sk</strong>˘ export do Rakú<strong>sk</strong>a v rovnakom<br />

ãasovom porovnaní dokonca o 29 %.<br />

A to je ìal‰ia téma, ktorej by som sa rád dotkol.<br />

Trvalo dosÈ dlh˘ ãas, k˘m sa Sloven<strong>sk</strong>o<br />

prepracovalo do Európ<strong>sk</strong>ej únie a prvé<br />

roky ná‰ho úãinkovania boli veºmi pozitívne,<br />

ão sa prejavilo aj na‰ej bilaterálnej bilancii,<br />

ako ste to uÏ spomenuli. Takisto ná‰<br />

vstup do eurozóny bol prijatí spoãiatku<br />

pozitívne, dnes sa situácia a verejná mienka<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u tro‰ku mení. Ako hodnotíte<br />

súãasnú situáciu v EÚ a eurozóne<br />

Sme naozaj ohrození v samotnej podstate<br />

spoloãnej meny, alebo sme uÏ prekonali<br />

najkomplikovanej‰ie obdobie<br />

Je treba naozaj priznaÈ, Ïe situácia je komplikovaná.<br />

Jedno vrcholné stretnutie strieda<br />

druhé a politické ‰piãky sa snaÏia reagovaÈ ão<br />

najefektívnej‰ie. Koncom októbra boli prijaté<br />

zásadné rozhodnutia, ktoré nielenÏe reagovali<br />

na vzniknutú situáciu ãi uÏ v Grécku alebo<br />

v Talian<strong>sk</strong>u, ale rozhodnutia, ktoré do veºkej<br />

miery majú prinútiÈ v‰etky vlády k rozumnému<br />

hospodáreniu vo vlastn˘ch krajinách.<br />

Myslím si, Ïe EÚ ako celok urobila veºk˘ krok<br />

vpred a podarilo sa jej, aspoÀ zatiaº, stabilizovaÈ<br />

dôveru finanãn˘ch trhov práve nav˘‰ením<br />

finanãn˘ch záruk v eurovale. Trhy to aj<br />

pozitívne prijali. Ale t˘m sa na‰a úloha a práca<br />

nekonãí, pretoÏe musíme naìalej pracovaÈ<br />

na precizovaní podmienok vzájomnej pomoci<br />

zadlÏen˘m krajinám, ako má a môÏe Európ<strong>sk</strong>y<br />

finanãn˘ stabilizaãn˘ nástroj (EFSF)<br />

v praxi fungovaÈ, upokojiÈ finanãné trhy tak,<br />

aby sa Európa mohla vrátiÈ k stabilnej, pokojne<br />

situácii. Na druhej strane sa takto musí zv˘-<br />

‰iÈ hospodár<strong>sk</strong>a konvergenciu v rámci EÚ a<br />

zvlá‰È ‰tátov eurozóny, ão znamená, Ïe jednot-<br />

46

S L O V E N S K O - R A K Ú S K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

livé krajiny a ‰táty majú pred sebou e‰te kus<br />

roboty. Je jasné, Ïe práve v tak˘chto ÈaÏk˘ch<br />

ãasoch sa vynárajú otázky ºudí, kam a ako<br />

smeruje euro, kam a ako smerujú ‰táty v rámci<br />

eurozóny, ãi bolo dobr˘m rozhodnutím<br />

euro prijaÈ alebo nie. V takomto prípade e‰te<br />

silnej‰ie vystupujú do popredia otázky spravodlivosti<br />

a solidarity medzi ‰tátmi, medzi<br />

ºuìmi. Ale musím povedaÈ, Ïe na‰ou najvy‰-<br />

‰ou prioritou musí zostaÈ stability eurozóny,<br />

lebo to je základ ná‰ho spoloãného hospodárenia.<br />

Ak sa nám nepodarí tento základ udrÏaÈ<br />

a stabilizovaÈ, budeme ãeliÈ mnoh˘m negatívnym<br />

dopadom.<br />

Udalosti sa v t˘chto dÀoch r˘chlo striedajú,<br />

ako ste uÏ spomenuli. Ale napriek tomu,<br />

zdá sa, sme e‰te nedosiahli uspokojujúce a<br />

upokojujúce v˘sledky. Dá sa vôbec predpokladaÈ<br />

alebo naãrtnúÈ ãasov˘ rozvrh na<br />

dosiahnutie pokojnej atmosféry Ako dlho<br />

to bude celé trvaÈ Samozrejme, Ïe to do<br />

veºkej miery závisí aj od r˘chlosti, s akou<br />

budú jednotlivé ‰táty ochotné prijaÈ aj politické<br />

rozhodnutia – mám na mysli Talian<strong>sk</strong>o,<br />

Grécko, ·paniel<strong>sk</strong>o, ale aj iné krajiny.<br />

Nálada na finanãn˘ch trhoch je mimoriadne<br />

nervózna, ËaÏko to k ãomukoºvek prirovnaÈ,<br />

pretoÏe sme podobnú situácii e‰te neza-<br />

Ïívali, ale k˘m pred vypuknutím finanãnej krízy<br />

v roku 2008 na rovnakú situáciu trhy a ratingové<br />

agentúry reagovali úplne inak, alebo<br />

nereagovali vôbec, dnes sú nervózne z najmen‰ích<br />

zmien a negatívnych signálov a reagujú<br />

okamÏite. Samozrejme, Ïe je to veºká v˘zva<br />

pre celú EÚ, ale iba v takomto veºkom<br />

kontexte sa dajú nájsÈ odpovede na tieto otázky.<br />

Aj keì je cesta k nim veºmi t⁄nistá a strmá.<br />

Veì 27 krajín EÚ a z toho 17 krajín eurozóny<br />

potrebuje ist˘ ãas, k˘m nájde spoloãn˘<br />

konsenzus a spoloãnú víziu. A ão a t˘ka ãasového<br />

rozvrhu – je predpoklad a odhodlanie,<br />

nájsÈ pravidlá na ãinnosÈ EFSF do decembra<br />

tohto roka. Je to mimoriadne veºká v˘zva, ale<br />

musí sa nám to podariÈ. Opatrenia na zlep‰enie<br />

hospodár<strong>sk</strong>o-politického riadenia sa majú<br />

presadiÈ v roku 2012. Predsavzatia sú jedna<br />

vec, ale globálna hospodár<strong>sk</strong>a situácia môÏe<br />

tieto odhodlania ovplyvniÈ tieÏ negatívne,<br />

pretoÏe v‰etky ekonomiky sú medzi sebou<br />

veºmi tesne poprepájané. Dot˘ka sa to predov‰etk˘m<br />

tzv. mal˘ch ekonomík, ktoré sú silno<br />

proexportne nastavené a závisia od svojej<br />

exportnej v˘konnosti – ako napríklad Sloven<strong>sk</strong>o<br />

a aj Rakú<strong>sk</strong>o.<br />

Ale na druhej strane si musíme byÈ vedomí,<br />

Ïe EÚ a eurozóna nemajú inú moÏnosÈ, len<br />

túto situáciou zvládnuÈ a ísÈ spoloãnou cestou,<br />

ak chcú preÏiÈ.<br />

T˘m sa môÏeme akoby vrátiÈ na zaãiatok<br />

ná‰ho rozhovoru, pretoÏe sme to spomenuli<br />

u Ï viackrát, Ïe sme navzájom dokonale<br />

hospodár<strong>sk</strong>y a ekonomicky poprepletaní.<br />

To v‰ak znamená, Ïe musíme denno-denne<br />

rie‰iÈ praktické otázky existencie, ktoré<br />

sa t˘kajú nielen ekonomiky, ale aj beÏného<br />

Ïivota. Hovorím o kultúrnej v˘mene,<br />

kultúrnom obohacovaní sa. Myslíte, Ïe aj<br />

na tomto poli robíme pokroky, alebo je to<br />

tieÏ negatívne ovplyvnené hospodár<strong>sk</strong>ou situáciou<br />

Je úplne jasné, Ïe umenie a kultúra je faktor<br />

ºud<strong>sk</strong>ej existencie, ktor˘ ºudí zbliÏuje. A<br />

kultúrna politika je jedn˘m zo stavebn˘ch<br />

kameÀov rakú<strong>sk</strong>ej zahraniãnej politiky. Rakú<strong>sk</strong>o<br />

si na tom veºmi zakladá a to sa nezmení<br />

ani kvôli komplikovanej hospodár<strong>sk</strong>ej situácii.<br />

K na‰ej kultúrnej v˘mene prispievajú<br />

hlavne Kultúrne fórum v Bratislave a Sloven<strong>sk</strong>˘<br />

in‰titút vo Viedni. A tieto dve in‰titúcie<br />

zohrávajú v na‰om vzájomnom spoznávaní sa<br />

veºkú úlohu. V spoznávaní umelcov, diel,<br />

hodnôt, ale aj ºudí navzájom. Preto vidím<br />

na‰u kultúrnu budúcnosÈ optimisticky, najmä,<br />

ak si uvedomíme, koºko spoloãn˘ch a umelecky<br />

hodnotn˘ch projektov sme za tie desiatky<br />

rokov uÏ zrealizovali. Za v‰etky spomeniem<br />

projekt ná‰ho Kultúrneho fóra, ktoré<br />

iniciovalo sponzorstvá rakú<strong>sk</strong>ych firiem na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u, aby financovali v˘lety odborn˘m<br />

v˘kladom pre takmer 400 sloven<strong>sk</strong>˘ch ‰kolákov<br />

na tohtoroãnú Dolnorakú<strong>sk</strong>u v˘stavu.<br />

Bolo to o to zaujímavej‰ie, Ïe práve v tomto<br />

období bola spomínaná v˘stava usporiadaná<br />

so zreteºom na sloven<strong>sk</strong>ého náv‰tevníka, tak-<br />

Ïe sprievodné texty a materiály boli v troch<br />

jazykoch, nemecky, anglicky a sloven<strong>sk</strong>y.<br />

Musím spomenúÈ aj podujatie v rámci Lisztovho<br />

roku, kedy sa rakú<strong>sk</strong>y klavirista Paul<br />

Gulda spolu s kapelou Cigán<strong>sk</strong>i diabli pokúsili<br />

vypátraÈ spoloãné ãrty a vplyv cigán<strong>sk</strong>ej<br />

a ºudovej hudby na Lisztovu tvorbu a prezentovali<br />

ich na jednom úÏasnom koncerte v<br />

Bratislave. ëal‰ím, v<strong>sk</strong>utku celoeuróp<strong>sk</strong>ym<br />

projektom, je hudobn˘ projekt „Accentus<br />

musicalis“, v rámci ktorého existuje spolupráca<br />

Univerzity pre hudbu a v˘tvarné umenie vo<br />

Viedni s Vysokou ‰kolou múzick˘ch umení v<br />

Bratislave, a ktorého cieºom je na‰tudovanie<br />

a interpretácia, spojená s vydaním pôvodnej<br />

starej hudby. Na tomto projekte spolupracovali<br />

nielen rakú<strong>sk</strong>i a sloven<strong>sk</strong>í ‰tudenti, ale aj<br />

‰tudenti z ìal‰ích 13 krajín Európy, ãím sa podieºali<br />

na zachovaní veºkého kultúrneho dediãstva<br />

na na‰om To je v mojich oãiach <strong>sk</strong>utoãne<br />

európ<strong>sk</strong>y projekt. kontinente.<br />

Dalo by sa o tak˘chto projektoch hovoriÈ<br />

celé hodiny, ale chcel by som pri tejto príleÏitosti<br />

predsa len pripomenúÈ, Ïe to e‰te<br />

celkom nedávno nebolo také samozrejmé.<br />

Práve v novembri sme si pripomenuli zásadné<br />

udalosti, ktor˘ch v˘sledkom je aj<br />

to, Ïe sa môÏeme rozprávaÈ o tak˘chto projektoch<br />

a bilaterálnej spolupráci. Ale v tejto<br />

súvislosti mi nedá nesp˘taÈ sa, ako predov‰etk˘m<br />

mlad˘m ºuìom, ktorí nemajú<br />

inú <strong>sk</strong>úsenosÈ, neÏ tú, v ktorej teraz Ïijeme,<br />

pripomenúÈ, Ïe to, ão ich obklopuje, nie je<br />

také samozrejmé, Ïe o súãasné hodnoty<br />

treba stále a znovu zabojovaÈ<br />

Myslím si, Ïe aj tu je predov‰etk˘m nezastupiteºná<br />

úloha kultúry a umenia. Som presvedãen˘,<br />

Ïe práve kultúra dokáÏe najlep‰ie<br />

sprostredkovaÈ tie hodnoty, o ktoré ste vtedy<br />

bojovali, o ktoré ide aj dnes. Treba pripomínaÈ,<br />

Ïe viac ako 40 rokov umelého rozdelenia<br />

Ïeleznou oponou mnohé pokrivilo, zmenilo,<br />

posunulo. To, ão tu predt˘m bolo, ºud<strong>sk</strong>á spolupatriãnosÈ,<br />

porozumenie, zrazu zostalo na<br />

jednej i druhej strane Ïeleznej opony. Na‰e<br />

vzájomné spájanie a otváranie sa je preto urãit˘<br />

proces. A práve kultúra dokáÏe sprostredkovaÈ<br />

pocit blízkosti a porozumenia a ºudia<br />

ho – na‰Èastie – znovu nachádzajú. A je<br />

jedno, ãi sa to deje na regionálnej ãi lokálnej<br />

úrovni, ale práve vìaka dlhoroãnému rozdeleniu,<br />

máme ão dobiehaÈ a spoznávaÈ. A to je<br />

jednou z veºk˘ch úloh veºvyslanectva, aby<br />

sme aj na‰im priãinením prispeli v di<strong>sk</strong>usiách<br />

ãi priamom stretávaní sa sloven<strong>sk</strong>˘ch ãi<br />

rakú<strong>sk</strong>ych osobností s mlad˘mi ºuìmi k sprostredkovaniu<br />

pocitov a <strong>sk</strong>úseností, ktoré sú<br />

síce neprenosné, no môÏu priblíÏiÈ to, ão mladí<br />

ºudia nezaÏili. A práve tak zrastáme stále<br />

viac spolu.<br />

A na záver azda: máte osobné motto, alebo<br />

túÏbu, ktorú chcete v rámci svojej misie<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u splniÈ<br />

NuÏ, nenaz˘val by som to mottom, ale<br />

chcel by som pokraãovaÈ v rozvíjaní na‰ich bilaterálnych<br />

vzÈahov, ão dozaista vìaka ich<br />

vysokej úrovni nie je také ºahké. Mojím cie-<br />

ºom je e‰te viac posilniÈ prezenciu Rakú<strong>sk</strong>a a<br />

jeho in‰titúcií na Sloven<strong>sk</strong>u, rád by som im<br />

dal väã‰iu váhu, viac publicity. Mám na mysli<br />

etablovanie jedného, dvoch honorárnych<br />

konzulátov na Sloven<strong>sk</strong>u a zriadenie Rakú<strong>sk</strong>ej<br />

kniÏnice v centrálnej ãasti va‰ej prekrásnej<br />

krajiny.<br />

47

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

V roku 1992 sa nielen pre stavebn˘ch inÏinierov na Sloven<strong>sk</strong>u, ale z rôznych hºadí<strong>sk</strong> aj pre jeho obãanov<br />

udiala v˘znamná udalosÈ. Trvalo ‰tyridsaÈjeden rokov, k˘m sa im splnilo Ïelanie obnoviÈ u nás ãinnosÈ<br />

inÏinier<strong>sk</strong>ej komory, zameranej na presadenie odbornosti a kvality v stavebnej ãinnosti. Krivdy, ktoré<br />

napáchal zákon z 31. decembra 1951 o zru‰ení InÏinier<strong>sk</strong>ej komory, patria dnes aspoÀ ãiastoãne minulosti.<br />

Sloven<strong>sk</strong>á komora<br />

stavebn˘ch inÏinierov –<br />

20 rokov obnovenia ãinnosti<br />

prof. Ing. Du‰an MAJDÚCH, PhD.<br />

Absolvent Stavebnej fakulty SV·T v Bratislave<br />

(1960 – ‰pecializácia cesty – mosty).<br />

Do roku 2001 pracoval ako pedagóg na katedre betónov˘ch<br />

kon‰trukcií a mostov Stavebnej fakulty STU v Bratislave.<br />

Od roku 1991 profesor v odbore teória a kon‰trukcie<br />

inÏinier<strong>sk</strong>ych stavieb. V rokoch 2002 – 2003: Ústav súdneho<br />

znalectva Stavebnej fakulty STU – garant doktorand<strong>sk</strong>ého<br />

‰túdia. Autor a spoluautor: monografie – Oporné múry<br />

a podzemné steny (1982), Zásady vystuÏovania betónov˘ch<br />

kon‰trukcií (1984), Rie‰enie betónov˘ch kon‰trukcií v praxi<br />

(1986), ako aj viacer˘ch vysoko‰kol<strong>sk</strong>˘ch uãebníc a textov.<br />

Vedecko-v˘<strong>sk</strong>umná ãinnosÈ: diagnostika a rekon‰trukcia<br />

betónov˘ch kon‰trukcií, anal˘za príãin porúch, posudzovaním<br />

zaÈaÏiteºnosti betónov˘ch mostov.<br />

Nositeº viacer˘ch ocenení, napr.: Národného komitétu fib za<br />

celoÏivotn˘ príspevok k rozvoju betónov˘ch kon‰trukcií (2006),<br />

Uznanie za zásluhy o rozvoj rezortu od 1. podpredsedu vlády<br />

a ministra dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja (2011) atì.<br />

Po novembri 1989 aj medzi stavebn˘m inÏiniermi<br />

vznikali iniciatívy na obnovenie ãinností<br />

zakázan˘ch stavov<strong>sk</strong>˘ch organizácií. UÏ zaãiatkom<br />

roku 1990 sa konal obnovovací zjazd<br />

Sloven<strong>sk</strong>ého zväzu stavebn˘ch inÏinierov. Práve<br />

v tomto zväze spoluprácou so Spolkom architektov<br />

Sloven<strong>sk</strong>a, vznikla aj my‰lienka na<br />

ur˘chlené obnovenie ãinnosti oboch stavov<strong>sk</strong>˘ch<br />

komôr, a to Sloven<strong>sk</strong>ej komory architektov<br />

(SKA) a Sloven<strong>sk</strong>ej komory stavebn˘ch in-<br />

Ïinierov (SKSI).<br />

Realizátormi my‰lienky boli predov‰etk˘m<br />

známe vedecké kapacity v oblasti inÏinier<strong>sk</strong>ych<br />

stavieb a pozemn˘ch stavieb prof. Ing. Jozef<br />

Trokan (†2002), Ing. Peter Horeck˘ a Ing. Dr.<br />

Juraj Kozák, CSc. (†2003).<br />

Úsilie bolo zav⁄‰ené 28. februára 1992 prijatím<br />

zákona Sloven<strong>sk</strong>ej národnej rady ã. 138 o<br />

autorizovan˘ch architektoch a autorizovan˘ch<br />

stavebn˘ch inÏinieroch s jeho úãinnosÈou od 1.<br />

júna 1992.<br />

Minister v˘stavby a stavebníctva Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky vymenoval s úãinnosÈou od 1. 6. 1992<br />

prípravn˘ v˘bor SKSI v zloÏení: predseda Ing.<br />

Stanislav Schuster (†2011), ãlenovia Ing. Peter<br />

Horeck˘, Ing. Peter Polák, Ing. Jozef RuÏan<strong>sk</strong>˘,<br />

CSc. a doc. Ing. Jozef Zvara (†2004). Tento<br />

v˘bor spoloãne so zástupcami poboãiek Sloven<strong>sk</strong>ého<br />

zväzu stavebn˘ch inÏinierov pripravili na<br />

ustanovujúce valné zhromaÏdenie základné dokumenty<br />

– ‰tatút, autorizaãn˘ poriadok a ìal‰ie<br />

vnútorné poriadky.<br />

Ustanovujúce valné zhromaÏdenie SKSI sa<br />

u<strong>sk</strong>utoãnilo 28. novembra 1992 v aule Stavebnej<br />

fakulty Sloven<strong>sk</strong>ej technickej univerzity v<br />

Bratislave. Zúãastnilo sa na Àom 542 autorizovan˘ch<br />

a dobrovoºn˘ch ãlenov, ktorí zvolili orgány<br />

komory. Predsedom SKSI sa stal Ing. Stanislav<br />

Schuster.<br />

Prvé zasadnutie predstavenstva SKSI bolo<br />

27. januára 1993. Predseda predloÏil predstavu<br />

o práci Úradu komory. Po neprijatí jeho návrhu<br />

z funkcie predsedu odstúpil.<br />

E‰te v tom istom roku, 29. mája 1993, sa<br />

u<strong>sk</strong>utoãnilo ìal‰ie valné zhromaÏdenie v Bratislave.<br />

Vo voºbách boli zvolení za predsedu Ing.<br />

Ján Kyseº a podpredsedu doc. ·tefan Grambliãka,<br />

PhD.<br />

Na mimoriadnom valnom zhromaÏdení v<br />

Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici 11. apríla 2003 bol za predsedu<br />

zvolen˘ prof. Ing. Du‰an Majdúch, PhD.<br />

Po obnovení ãinnosti komory nastala mravãia<br />

práca autorizácie. Komora bez finanãnej podpory<br />

zvonka musela zabezpeãovaÈ svoje ãinnosti zo<br />

základn˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch príspevkov.<br />

Základn˘ zákon ã. 138/199 Zb. o autorizovan˘ch<br />

architektoch a autorizovan˘ch inÏinieroch<br />

sa viackrát novelizoval a upravoval Ïivotne dôleÏitú<br />

úlohu udeºovania a uznávania autorizácie.<br />

Z pohºadu stavebn˘ch inÏinierov boli v˘znamné<br />

v˘sledky rokovaní s generálnym riaditeºstvom<br />

pre vnútorn˘ trh Európ<strong>sk</strong>ej komisie o<br />

uznávaní kvalifikácie pre v˘kon povolania architekt<br />

a voºného pohybu osôb – autorizovaní stavební<br />

inÏinieri so zodpovedajúcim vzdelaním<br />

môÏu vykonávaÈ komplexné architektonické a in-<br />

Ïinier<strong>sk</strong>e sluÏby v celej ‰kále na‰ich kategórií.<br />

A sú aj ìal‰ie v˘znamné úlohy komory – vykonávanie<br />

<strong>sk</strong>ú‰ok odbornej spôsobilosti pre ãinnosti<br />

stavbyvedúci a stavebn˘ dozor.<br />

Novátor<strong>sk</strong>é postavenie komory bolo pri zavádzaní<br />

Smernice Európ<strong>sk</strong>ej únie o energetickej<br />

hospodárnosti budov a zostavení obsahovej<br />

náplne k <strong>sk</strong>ú‰ke odbornej spôsobilosti pre energetickú<br />

certifikáciu budov.<br />

ËaÏké obdobie bolo v rokoch 2003 aÏ 2004,<br />

po predloÏení návrhu vlády Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

na zru‰enie komory a jej transformáciu na<br />

dobrovoºné zdruÏenie.<br />

Komora musela preukazovaÈ, Ïe v Ïiadnom<br />

prípade neeliminuje konkurenãné prostredie na<br />

podnikateº<strong>sk</strong>om trhu. Naopak, svojimi aktivitami<br />

podporuje korektné konkurenãné podnikateº<strong>sk</strong>é<br />

prostredie. Podieºa sa na overovaní dodrÏiavania<br />

trvalej ãestnej súÈaÏe a pomáha zamedzeniu<br />

vstupu nekompetentn˘ch osôb na stavebn˘<br />

trh a do celého procesu v˘stavby.<br />

V koneãnom dôsledku nedo‰lo k zru‰eniu komory,<br />

museli sa v‰ak upraviÈ vnútorné poriadky.<br />

Vo vnútorn˘ch poriadkoch sú jednoznaãne<br />

stanovené kompetencie jednotliv˘ch volen˘ch<br />

orgánov a poriadky dávajú ãlenom moÏnosÈ odvolania<br />

sa proti rozhodnutiu volen˘ch orgánov.<br />

Komora priebeÏne úzko spolupracuje so Sloven<strong>sk</strong>ou<br />

komorou architektov, Komorou geodetov<br />

a kartografov, Sloven<strong>sk</strong>˘m zväzom stavebn˘ch<br />

inÏinierov, Zväzom stavebn˘ch podnikateºov<br />

Sloven<strong>sk</strong>a, stavebn˘mi fakultami sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

univerzít, ZdruÏením pre rozvoj sloven<strong>sk</strong>ej<br />

architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia<br />

a ZdruÏením pre stavebné právo Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

Hºadáme moÏnosti a spoloãné postupy pri rie-<br />

‰ení problematiky, predov‰etk˘m v legislatívnej<br />

oblasti, celoÏivotnom vzdelávaní fyzick˘ch osôb<br />

a právnick˘ch osôb a tvorbe vykonávacích predpisov.<br />

Z tak˘chto úspe‰n˘ch aktivít moÏno spomenúÈ,<br />

napr. celo‰tátnu súÈaÏ realizovan˘ch stavieb<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u a dnes nielen príslu‰nej odbornej<br />

verejnosti známu Stavbu roka. Vo verejnej prezentácii<br />

hlavn˘ch úãastníkov realizácie zaslúÏene<br />

pribudli tí najmenej zverejÀovaní, ale s vysok˘mi<br />

zásluhami na kvalite komplexnej realizácie<br />

stavieb, a to: projektant architektonickej ãasti,<br />

projektant rozhodujúcej odbornej ãasti, hlavn˘<br />

stavbyvedúci a stavebn˘ dozor. ëalej sú to dve<br />

celo‰tátne vysoko‰kol<strong>sk</strong>é súÈaÏe: Cena ZdruÏenia<br />

pre rozvoj sloven<strong>sk</strong>ej architektúry a stavebníctva<br />

– ABF Slovakia – Bakalár a InÏinier<strong>sk</strong>a<br />

48

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

cena (celo‰tátna súÈaÏ diplomov˘ch prác inÏinier<strong>sk</strong>eho<br />

‰túdia stavebn˘ch, strojníckych a elektrotechnick˘ch<br />

fakúlt sloven<strong>sk</strong>˘ch univerzít). Sú<br />

pomerne ‰iroko medializované ako jednoznaãná<br />

vizitka úrovne v˘uãby na dotknut˘ch vysok˘ch<br />

‰kolách a motiváciou ‰tudentov ku kvalite ãi uÏ<br />

závereãn˘ch bakalár<strong>sk</strong>ych prác, ãi diplomov˘ch<br />

prác, ako aj k zdravej súÈaÏivosti.<br />

Vysok˘m ‰tandardom moÏno oznámkovaÈ<br />

súãinnosÈ komory so zahraniãn˘mi profesijn˘mi<br />

komorami a spolkami.<br />

Komora sa trvalo zúãastÀuje akcií spájania síl<br />

stavbár<strong>sk</strong>ych organizácií v rámci Európ<strong>sk</strong>ej únie<br />

a súãasne patrí medzi zakladajúcich ãlenov Európ<strong>sk</strong>ej<br />

rady inÏinier<strong>sk</strong>ych komôr v roku 2003.<br />

Aktívna je aj spolupráca inÏinierov komôr<br />

krajín Vy‰ehrad<strong>sk</strong>ej ‰tvorky (V4). UÏ v roku<br />

1994 sa z iniciatívou komory u<strong>sk</strong>utoãnilo 1.<br />

zasadnutie inÏinier<strong>sk</strong>ych komôr a organizácií<br />

krajín V4 v Bratislave. Ich ostatné zasadnutie<br />

bolo v októbri 2011 v poº<strong>sk</strong>om Vroclave. V<br />

rámci spolupráce boli vydané ‰tyri diely publikácie<br />

„Technické pamiatky V4“, v ktor˘ch sú<br />

prezentované prekrásne stavby na‰ich predkov.<br />

Do budúcnosti je dôleÏitou úlohou komory<br />

zachytiÈ reguláciu povolaní a mobilitu fyzick˘ch<br />

a právnick˘ch osôb v rámci Európ<strong>sk</strong>ej<br />

únie, rovnako aj liberalizáciu trhov.<br />

V ostatnom ãase sa odborné dianie v komore<br />

presúva na regionálne zdruÏenia v Bratislave,<br />

Trnave, Îiline, Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici a Ko‰iciach.<br />

Komora vlastní priestory na ãinnosÈ odborn˘ch<br />

sekcií.<br />

A takto komora, vybavená priestormi na ãinnosÈ<br />

odborn˘ch sekcií – s odborníkmi, inÏiniermi<br />

projektantmi, autorizovan˘mi fyzick˘mi i<br />

právnick˘mi osobami, aj fyzick˘mi osobami s<br />

osvedãeniami stavebn˘ dozor ãi stavbyvedúci –,<br />

ponúka aj obãanom Ïijúcim nielen na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

pri ich rôznych staviteº<strong>sk</strong>˘ch aktivitách tie<br />

svoje prísne „certifikované“ sluÏby, a hneì i s jej<br />

odborníkmi. Treba uÏ raz aj na Sloven<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>oncovaÈ<br />

s „naturizmom“ a jeho negatívnymi dôsledkami<br />

na nie lacn˘ch stavbách, ktoré po ich <strong>sk</strong>onãení<br />

nároãn˘mi opravami a úpravami vyÈahujú<br />

ìal‰ie nie malé peniaze z vreciek obãanov.<br />

Na záver musím kon‰tatovaÈ, Ïe zákonom<br />

znovu obnovená pôsobnosÈ stavov<strong>sk</strong>˘ch komôr<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u je vysoko pozitívnym príspevkom<br />

‰tátu ku kvalite odborn˘ch prác a sluÏieb<br />

obãanom tohto ‰tátu.<br />

prof. Ing. Du‰an MAJDÚCH, PhD.<br />

predseda SKSI<br />

Autorizovaní stavební inÏinieri pre zjednotenú<br />

Európu a rozvoj Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu<br />

Bavor<strong>sk</strong>á inÏinier<strong>sk</strong>a komora – v˘stavba a Sloven<strong>sk</strong>á komora stavebn˘ch inÏinierov<br />

sú staviteºmi mostov Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu<br />

Stavební inÏinieri budujú mosty, budujú Európu a budujú budúcnosÈ – to bolo mottom stretnutia<br />

poslanca Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu Markusa Ferbera s predstaviteºmi Sloven<strong>sk</strong>ej komory stavebn˘ch inÏinierov<br />

a Bavor<strong>sk</strong>ej inÏinier<strong>sk</strong>ej komory – v˘stavba, ktoré sa konalo dÀa 24. februára 2012 v nemeckom Augsburgu.<br />

Stavební inÏinieri budujú mosty, budujú Európu a budujú budúcnosÈ – to bolo mottom stretnutia poslanca Európ<strong>sk</strong>eho<br />

parlamentu Markusa Ferbera s predstaviteºmi Sloven<strong>sk</strong>ej komory stavebn˘ch inÏinierov a Bavor<strong>sk</strong>ej inÏinier<strong>sk</strong>ej komory –<br />

v˘stavba, ktoré sa konalo dÀa 24. februára 2012 v nemeckom Augsburgu.<br />

Z iniciatívy ãestného predsedu a zakladateºa<br />

Bavor<strong>sk</strong>ej inÏinier<strong>sk</strong>ej komory (BayIKa-Bau)<br />

profesora Karla Klinga sa 24. februára 2012<br />

u<strong>sk</strong>utoãnilo stretnutie zástupcov BayIKa-Bau,<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej komory stavebn˘ch inÏinierov,<br />

(SKSI) a Dunaj<strong>sk</strong>ého vedomostného klastra<br />

(DVK) s poslancom Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu a<br />

predsedom európ<strong>sk</strong>ej <strong>sk</strong>upiny CSU Markusom<br />

Ferberom a Robertom Schenkom, generálnym<br />

riaditeºom sekcie plánovania a v˘stavby administratívno-správnej<br />

oblasti ·váb<strong>sk</strong>o.<br />

Zámerom stretnutia bolo prerokovaÈ moÏnosti<br />

vzájomnej spolupráce v rámci nadnárodn˘ch<br />

makroregionálnych projektov s cieºom<br />

rozvoja Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu najmä v oblasti<br />

dopravnej infra‰truktúry, bezpeãnosti, ochrany<br />

Ïivotného prostredia a kultúrnych hodnôt a dediãstva<br />

Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu a posilnenia in‰titucionálnej<br />

spolupráce. Predstavitelia DVK si<br />

stanovili za cieº podporu mobility, udrÏateºn˘ch<br />

energetick˘ch zdrojov, cestovného ruchu, ochrany<br />

Ïivotného prostredia, budovania prosperity<br />

v dunaj<strong>sk</strong>om regióne a rozvoja nadnárodnej<br />

makro regionálnej spolupráce.<br />

Markus Ferber, ktor˘ je zároveÀ inÏinierom a<br />

ãlenom Bavor<strong>sk</strong>ej inÏinier<strong>sk</strong>ej komory, prejavil<br />

o projekt veºk˘ záujem. „Cítim osobnú povinnosÈ<br />

pomôcÈ tomuto projektu...“, povedal europoslanec.<br />

Heinrich Schroeter, prezident BayIKa-Bau,<br />

navrhol prepojiÈ financovanie t˘chto projektov<br />

spoluprácou najmenej troch ãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín<br />

EÚ. „Trojnárodné projekty by mali byÈ podmienkou<br />

financovania z európ<strong>sk</strong>ych fondov...,“<br />

povedal Schroeter.<br />

1. podpredseda SKSI Vladimír Benko potvrdil,<br />

Ïe v súãasnej situácii je moÏné a priechodné<br />

nastavenie pripravovan˘ch makroregionálnych<br />

projektov DVK na princípe minimálne<br />

trojnárodn˘ch projektov pre rozvoj dunaj<strong>sk</strong>ého<br />

regiónu. „DVK potrebuje vedomosti a spoluprácu<br />

inÏinierov dotknut˘ch krajín, aby bolo moÏné<br />

kvalitne pripraviÈ budúcnosÈ rozvoja Dunaj<strong>sk</strong>ého<br />

regiónu. V˘slovne si prajeme, aby sa sloven<strong>sk</strong>í<br />

a bavor<strong>sk</strong>í inÏinieri aktívne zapojili do pripravovan˘ch<br />

multinárodn˘ch projektov. T˘m sa<br />

viac prehæbi spolupráca medzi Bavor<strong>sk</strong>ou inÏinier<strong>sk</strong>ou<br />

komorou a Sloven<strong>sk</strong>ou komorou stavebn˘ch<br />

inÏinierov,“ povedal Vladimír Benko.<br />

Markus Ferber zdôraznil v˘znam Dunaj<strong>sk</strong>ej<br />

stratégie pre Európu, najmä v oblasti dopravy, obchodu<br />

a cestovného ruchu. Cieºom je vytvoriÈ jednotnú<br />

stratégiu pre rozvoj tohto makroregiónu.<br />

Prisºúbil predstaviÈ tento projekt v Európ<strong>sk</strong>om<br />

parlamente v Bruseli, ako aj jeho pripravenosÈ na<br />

podporu po<strong>sk</strong>ytovania dotácií z fondov EÚ.<br />

Úspech makroregionálnych projektov pre<br />

rozvoj Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu zabezpeãí prísun<br />

investícií do Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu z fondov EÚ,<br />

a teda aj na Sloven<strong>sk</strong>o. V ãase recesie sa t˘m aj<br />

sloven<strong>sk</strong>˘m autorizovan˘m inÏinierom otvoria<br />

nové príleÏitosti a moÏnosti profitovaÈ z dlhoroãnej<br />

spolupráce medzi Sloven<strong>sk</strong>ou komorou<br />

stavebn˘ch inÏinierov a Bavor<strong>sk</strong>ou inÏinier<strong>sk</strong>ou<br />

komorou a prispieÈ tak k rozvoju Sloven<strong>sk</strong>a, Dunaj<strong>sk</strong>ého<br />

regiónu a Európy.<br />

49

MINISTERSTVO ·KOLSTVA, VEDY, V¯SKUMU A<br />

·PORTU SR<br />

Centrum vedecko-technick˘ch informácií SR (CVTI SR) ako organizácia priamo riadená<br />

Ministerstvom ‰kolstva, vedy, v˘<strong>sk</strong>umu a ‰portu SR zabezpeãuje okrem in˘ch aktivít aj informaãnú<br />

podporu pre rozvoj vedy a techniky na Sloven<strong>sk</strong>u. Ak˘m spôsobom je toto poslanie CVTI SR<br />

realizované a aké sú ìal‰ie funkcie centra nám priblíÏil riaditeº CVTI SR, profesor Ján TUR≈A.<br />

Predpokladom úspe‰nej vedy sú<br />

kvalitné a aktuálne informácie<br />

Predstavte, prosím, v struãnosti na‰im ãitateºom<br />

poslanie a ãinnosÈ va‰ej in‰titúcie.<br />

Jednou z primárnych úloh na‰ej in‰titúcie<br />

je v rámci prevádzky ‰pecializovanej vedeckej<br />

kniÏnice zí<strong>sk</strong>avanie, spracúvanie, uchovávanie<br />

a sprístupÀovanie informaãn˘ch zdrojov<br />

ak˘mi sú knihy, periodiká a ãlánky v tlaãenej,<br />

ale v súãasnosti najmä v elektronickej<br />

forme. V rámci tejto ãinnosti zabezpeãujeme<br />

po<strong>sk</strong>ytovanie ‰irokej ‰kály kniÏniãn˘ch a informaãn˘ch<br />

sluÏieb pre vedeckú komunitu a<br />

odbornú verejnosÈ.<br />

ëal‰ou oblasÈou je budovanie a prevádzka<br />

komplexn˘ch informaãn˘ch systémov pre<br />

vedu a v˘<strong>sk</strong>um, ako aj metodická a analytická<br />

ãinnosÈ zameraná na podporu riadenia a<br />

hodnotenia v oblasti v˘<strong>sk</strong>umu, v˘voja a vysok˘ch<br />

‰kôl.<br />

Samostatnou ãinnosÈou je popularizácia<br />

vedy a techniky smerom k odbornej i ‰ir‰ej verejnosti,<br />

ktorej sa venuje Národné centrum pre<br />

popularizáciu vedy a techniky v spoloãnosti<br />

CVTI SR.<br />

·pecifickou oblasÈou, na ktorú sa od júna<br />

2010 zameriavame, je podpora vedeckej komunity<br />

pri aplikácii vedeck˘ch poznatkov v<br />

praxi. Na tento cieº bolo zriadené Centrum<br />

transferu technológií pri CVTI SR. Informaãnú<br />

podporu v procesoch transferu technológií<br />

zabezpeãuje na‰e Stredi<strong>sk</strong>o patentov˘ch<br />

informácií – PATLIB CVTI SR.<br />

Pristavme sa najprv pri kniÏniãno-informaãn˘ch<br />

sluÏbách. Sú dnes iné ako boli kedysi<br />

CVTI SR sa pretransformovalo na modernú<br />

in‰titúciu, ktorá okrem in˘ch funkcií stále<br />

po<strong>sk</strong>ytuje odbornej verejnosti aj kniÏniãnoinformaãné<br />

sluÏby v oblasti vedy a techniky.<br />

Na‰i pouÏívatelia môÏu sprístupÀované elektronické<br />

zdroje vyuÏívaÈ aj priamo z pracovi<strong>sk</strong>a,<br />

domova, hotela alebo internetovej kaviarne,<br />

a to prostredníctvom tzv. vzdialeného prístupu.<br />

Registrovan˘ pouÏívateº má príleÏitosÈ<br />

pracovaÈ s bibliografick˘mi ako aj plnotextov˘mi<br />

databázami renomovan˘ch vydavateºov,<br />

ako sú Elsevier, Springer Verlag, Wiley,<br />

EBSCO Publishing, Thomson Reuters,<br />

Emerald, Nature a ìal‰í a prezeraÈ a ‰tudovaÈ<br />

plné znenia ãlánkov, ãasopisov alebo priamo<br />

elektronick˘ch kníh, referenãn˘ch príruãiek<br />

a pod.<br />

V minulom roku bol do prevádzky uveden˘<br />

nov˘ centrálny vyhºadávací portál pre<br />

vedu a v˘<strong>sk</strong>um s názvom scientia.<strong>sk</strong><br />

(http://scientia.cvtisr.<strong>sk</strong>), ktor˘ umoÏÀuje súãasne<br />

prehºadávaÈ v desiatkach tisícov titulov<br />

v najv˘znamnej‰ích licencovan˘ch, ako aj<br />

voºne prístupn˘ch vedeck˘ch databázach, ão<br />

pouÏívateºom priná‰a v˘razne vy‰‰iu kvalitu<br />

a komfort vyhºadávania oproti postupnému<br />

prehºadávaniu jednotliv˘ch e-zdrojov. Portál<br />

po<strong>sk</strong>ytuje pouÏívateºom aj odporúãaciu sluÏbu,<br />

v rámci ktorej sa pre vyhºadan˘ ãlánok odporúãajú<br />

ìal‰ie relevantné ãlánky, o ktoré sa<br />

zaujímali iní pouÏívatelia.<br />

KniÏniãn˘ fond CVTI SR vo fyzickej podobe<br />

tvorí takmer milión dokumentov z oblasti<br />

technick˘ch, prírodn˘ch a spoloãen<strong>sk</strong>˘ch<br />

vied. SprístupÀujú sa prostredníctvom moderného<br />

kniÏniãno-informaãného systému, ktor˘<br />

po<strong>sk</strong>ytuje pouÏívateºom veºk˘ komfort pri<br />

ich vyhºadávaní a objednávaní.<br />

CVTI SR sa venuje aj problematike zhromaÏìovania<br />

a sprístupÀovania tzv. sivej literatúry.<br />

Sivá literatúra sprostredkúva najãerstvej‰ie<br />

poznatky z oblasti vedy a v˘<strong>sk</strong>umu,<br />

av‰ak ãasto je pomerne ÈaÏko dostupná. Zah⁄Àa<br />

dokumenty a materiály, ktoré spravidla<br />

v mal˘ch nákladoch vydávajú v˘<strong>sk</strong>umné ústavy,<br />

vysoké ‰koly, medzinárodné organizácie,<br />

orgány verejnej správy a iné právnické a fyzické<br />

osoby, a ktoré ne‰íri distribuãná sieÈ<br />

vydavateºstiev v SR. Ide napríklad o konferenãné<br />

zborníky, postery, v˘<strong>sk</strong>umné, v˘roãné,<br />

závereãné, technické, prie<strong>sk</strong>umové správy,<br />

vysoko‰kol<strong>sk</strong>é kvalifikaãné práce, firemnú<br />

literatúru, ‰tatistiky, normalizaãné materiály,<br />

vedecké, grantové, projektové ‰túdie, anal˘zy,<br />

prie<strong>sk</strong>umy a pod.<br />

Pre ‰irokú obec kniÏniãn˘ch a informaãn˘ch<br />

pracovníkov vydáva CVTI SR celosloven<strong>sk</strong>˘<br />

odborn˘ ãasopis ITlib. Informaãné<br />

technológie a kniÏnice (www.cvtisr.<strong>sk</strong>/itlib),<br />

ktor˘ sa venuje otázkam vyuÏívania modern˘ch<br />

informaãn˘ch technológií pri zí<strong>sk</strong>avaní,<br />

uchovávaní a sprístupÀovaní informácií a<br />

dokumentov.<br />

MôÏete nám teraz priblíÏiÈ, ão v‰etko sa<br />

<strong>sk</strong>r˘va pod pojmami prevádzka a rozvoj<br />

komplexn˘ch informaãn˘ch systémov pre<br />

vedu a v˘<strong>sk</strong>um<br />

Centrum vedecko-technick˘ch informácií<br />

SR je poverené správou, prevádzkou a rozvojom<br />

Centrálneho informaãného portálu pre<br />

v˘<strong>sk</strong>um, v˘voj a inovácie (CIP VVI), ktor˘<br />

slúÏi ako jeden z nástrojov na riadenie a hodnotenie<br />

‰tátnej vednej a technickej politiky.<br />

Systém zhromaÏìuje údaje o ‰tátnej podpore<br />

vedy a jej financovaní, ako aj o medzinárodnej<br />

vedecko-technickej spolupráci, v˘sledkoch<br />

v˘<strong>sk</strong>umu a v˘voja a v˘zvach na<br />

podávanie v˘<strong>sk</strong>umn˘ch projektov. Na portáli<br />

sú umiestnené aj oficiálne dokumenty, vybrané<br />

‰tatistické ukazovatele, národné smer-<br />

50

MINISTERSTVO ·KOLSTVA, VEDY, V¯SKUMU A<br />

·PORTU SR<br />

nice a smernice EÚ. Navy‰e portál obsahuje<br />

informácie o projektoch zameran˘ch na v˘<strong>sk</strong>um,<br />

v˘voj a inovácie, ktoré boli celkom alebo<br />

ãiastoãne financované z verejn˘ch zdrojov,<br />

vrátane ich v˘stupov a spoloãen<strong>sk</strong>o-ekonomického<br />

dopadu.<br />

Zaãiatkom roka 2011 zaãala transformácia<br />

Centrálneho informaãného portálu na modern˘<br />

informaãn˘ systém o vede, re‰pektujúc<br />

zauÏívané ‰tandardy EÚ, najmä dátov˘ model<br />

CERIF. Názov nového systému bude SK<br />

CRIS (Slovak Current Research Information<br />

System) a bude zhromaÏìovaÈ a spracúvaÈ<br />

vybrané údaje o organizáciách, projektoch a<br />

v˘<strong>sk</strong>umníkoch, ako i v˘stupoch dosiahnut˘ch<br />

v rámci projektov podporen˘ch z verejn˘ch<br />

zdrojov. Prístupové rozhranie zabezpeãí<br />

moÏnosÈ efektívneho prepojenia systému<br />

SK CRIS s ostatn˘mi informaãn˘mi systémami<br />

a nástrojmi o vede na centrálnej i lokálnych<br />

úrovniach. Prostredníctvom portálového rie-<br />

‰enia bude tento databázov˘ nástroj prístupn˘<br />

‰irokej verejnosti, ão umoÏní verejnosti sledovaÈ<br />

a kontrolovaÈ efektívnosÈ vynakladania<br />

verejn˘ch zdrojov na vedu a techniku vrátane<br />

dosiahnut˘ch v˘sledkov a v˘stupov v˘<strong>sk</strong>umu<br />

a v˘voja. Anglická jazyková mutácia portálu<br />

na druhej strane umoÏní zí<strong>sk</strong>aÈ komplexn˘<br />

prehºad o vede a technike na Sloven<strong>sk</strong>u aj<br />

zahraniãn˘m partnerom.<br />

Ako sme spomínali, okrem portálu CIP<br />

VVI a jeho nástupcu SK CRIS, je na‰a in‰titúcia<br />

zodpovedná aj za prevádzku a rozvoj<br />

ìal‰ích systémov, ktoré slúÏia ako podporné<br />

nástroje pre ústredné orgány ‰tátnej správy v<br />

procesoch hodnotenia kvality vedy a v˘<strong>sk</strong>umu.<br />

âo si presne môÏeme predstaviÈ pod podpornou<br />

ãinnosÈou zameranou na hodnotenie<br />

kvality v oblasti v˘<strong>sk</strong>umu a v˘voja<br />

V oblasti hodnotenia kvality vedy zabezpeãuje<br />

CVTI SR vecnú a technickú podporu a<br />

verifikáciu údajov v procese hodnotenia publikaãnej<br />

ãinnosti vysok˘ch ‰kôl v SR. V<br />

tomto smere ide najmä o budovanie a prevádzku<br />

Centrálneho registra evidencie publikaãnej<br />

ãinnosti (CREPâ) a Centrálneho registra<br />

evidencie umeleckej ãinnosti (CREUâ), Centrálneho<br />

registra závereãn˘ch a kvalifikaãn˘ch<br />

prác (CRZP) a prevádzkovanie Antiplagiátor<strong>sk</strong>ého<br />

systému (APS).<br />

CREPâ/CREUâ vznikol ako rozvojov˘<br />

projekt zadan˘ Ministerstvom ‰kolstva SR.<br />

Na jeho rie‰ení sa podieºalo konzorcium niekoºk˘ch<br />

univerzít s cieºom zabezpeãiÈ potrebu<br />

efektívneho zberu podkladov o v˘stupoch<br />

publikaãnej ãinnosti, umeleckej ãinnosti a<br />

ohlasov pre hodnotenie vysok˘ch ‰kôl, vrátane<br />

následnej kontroly a prezentácie t˘chto<br />

údajov. V registroch je zaznamenaná komplexná<br />

evidencia publikaãnej a umeleckej<br />

ãinnosti vysok˘ch ‰kôl v SR. Údaje zí<strong>sk</strong>ané<br />

z registrov slúÏia pre M·VVa· SR ako podklad<br />

na rozdeºovanie ‰tátnej dotácie verejn˘m<br />

vysok˘m ‰kolám.<br />

V súãasnosti do databázy prispieva spolu<br />

27 vysok˘ch ‰kôl (v‰etky verejné a niektoré<br />

‰tátne a súkromné). Webové sídlo CREPâ je<br />

verejne dostupné na webovej stránke<br />

www.crepc.<strong>sk</strong>. Prevádzkovateºom registrov je<br />

CVTI SR.<br />

CVTI SR je zodpovedné o. i. za správu,<br />

prevádzku a rozvoj Centrálneho registra<br />

závereãn˘ch a kvalifikaãn˘ch prác a naÀ<br />

napojeného Systému na odhaºovanie plagiátov<br />

pre potreby sloven<strong>sk</strong>˘ch akademick˘ch<br />

a v˘<strong>sk</strong>umn˘ch in‰titúcií, známeho<br />

tieÏ pod oznaãením Antiplagiátor<strong>sk</strong>˘ systém.<br />

Systém sme predstavili v jednom z<br />

predchádzajúcich ãísiel ná‰ho ãasopisu.<br />

Máte v tejto oblasti nejaké novinky<br />

Dovoºte na úvod pár slov na pripomenutie<br />

podstaty fungovania Systému na odhaºovanie<br />

plagiátov pre potreby sloven<strong>sk</strong>˘ch akademick˘ch<br />

a v˘<strong>sk</strong>umn˘ch in‰titúcií. Antiplagiátor<strong>sk</strong>˘<br />

systém slúÏi ako podporn˘ nástroj v procese<br />

overovania originality závereãn˘ch prác<br />

(bakalár<strong>sk</strong>e, diplomové a doktorand<strong>sk</strong>é) a<br />

kvalifikaãn˘ch prác (rigorózne a habilitaãné).<br />

Systém je v prevádzke od 30. apríla 2010 a<br />

za jeho správu a rozvoj zodpovedá práve na‰a<br />

in‰titúcia. Práce zo v‰etk˘ch vysok˘ch ‰kôl sa<br />

v prvej fáze ukladajú v Centrálnom registri závereãn˘ch<br />

a kvalifikaãn˘ch prác (CRZP), a<br />

následne sa overuje ich originalita. V˘stupom<br />

overenia originality závereãnej alebo<br />

kvalifikaãnej práce je „Protokol o kontrole<br />

originality“, ktor˘ identifikuje ãasti textu<br />

predloÏenej práce totoÏné s ãasÈami textov<br />

prác uloÏen˘ch v CRZP a s vybran˘mi internetov˘mi<br />

zdrojmi. Protokol o kontrole originality<br />

práce sa sprístupÀuje <strong>sk</strong>ú‰obnej komisii<br />

na vyhodnotenie a je súãasÈou zápisu o závereãnej<br />

(‰tátnej) <strong>sk</strong>ú‰ke. K 27. 2. 2012 pre-<br />

‰lo kontrolou originality 151 252 prác. V akademickom<br />

roku 2010 – 2011 (september 2010<br />

– jún 2011) pre‰lo kontrolou originality 81<br />

114 závereãn˘ch prác a v kalendárnom roku<br />

2011 to bolo 77 857 prác.<br />

Vzhºadom na zvy‰ujúce sa nároky na v˘poãtové<br />

a najmä úloÏné kapacity súvisiace s<br />

nárastom poãtu prác uloÏen˘ch v CRZP prebehla<br />

migrácia systémov do Dátového centra<br />

pre v˘<strong>sk</strong>um a v˘voj v Îiline, ãím sa zv˘-<br />

‰ila bezpeãnosÈ systémov a r˘chlosÈ odozvy.<br />

Kvalitu systému na odhaºovanie plagiátov<br />

budeme ìalej zvy‰ovaÈ spoluprácou s Jazykovedn˘m<br />

ústavom ªudovíta ·túra SAV (zapracovaním<br />

morfologického slovníka a slovníka<br />

synon˘m) a s Filozofickou fakultou Pre-<br />

‰ov<strong>sk</strong>ej univerzity (zapracovaním slovníka<br />

koreÀov˘ch morfém), ako i ìal‰ími opatreniami.<br />

Systém na odhaºovanie plagiátov je nástrojom<br />

podporujúcim ochranu du‰evného<br />

vlastníctva. Má v sebe potenciál po<strong>sk</strong>ytovaÈ<br />

sluÏby kontroly originality nielen pre vysoké<br />

‰koly a pre vymenované typy prác, ale aj pre<br />

iné druhy dokumentov a ìal‰ie in‰titúcie.<br />

Od 1. 9. 2011 nadobudol úãinnosÈ zákon ã.<br />

6/2011 Z. z., ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon<br />

ã. 131/2002 Z. z. o vysok˘ch ‰kolách. Obdobie<br />

od zaãiatku roka 2011 aÏ do septembra<br />

2011 bolo obdobím intenzívnych príprav na<br />

implementáciu zmien vypl˘vajúcich zo zákona.<br />

Zákon ustanovuje povinnosÈ pre prevádzkovateºa<br />

centrálneho registra závereãn˘ch,<br />

rigoróznych a habilitaãn˘ch prác sprístupÀovaÈ<br />

práce, ktoré pre‰li kontrolou originality<br />

(boli posúdené systémom na odhaºovanie plagiátorstva,<br />

ktor˘ zisÈuje miery zhody prác s<br />

in˘mi dokumentmi) a ku ktor˘m bola uzatvorená<br />

licenãná zmluva medzi autorom a ‰tátom<br />

(zastúpen˘m príslu‰nou vysokou ‰kolou).<br />

Uzatvorenie licenãnej zmluvy je podmienkou<br />

umoÏnenia obhajoby práce, ktorá dopæÀa doteraj‰ie<br />

povinné zasielanie práce do registra<br />

na kontrolu originality. Tie práce, ktoré boli<br />

do registra zaslané do termínu pred 1. 9. 2011,<br />

sa nesprístupÀujú.<br />

V poslednom období vyvíjate aktivity aj v<br />

oblasti propagácie a popularizácie vedy a<br />

techniky. MôÏete nám tie najv˘znamnej‰ie<br />

priblíÏiÈ<br />

V rámci CVTI SR bolo zriadené Národné<br />

centrum pre popularizáciu vedy a techniky v<br />

spoloãnosti (NCP VaT) ako podporn˘ nástroj<br />

v oblasti popularizácie vedy a techniky na celosloven<strong>sk</strong>ej<br />

úrovni, ale i v zahraniãí. NCP<br />

VaT aktívne propaguje vedu smerom k odbornej<br />

i laickej verejnosti a vytvára priestor pre<br />

di<strong>sk</strong>usie medzi vedcami o dosiahnut˘ch v˘sledkoch<br />

v˘<strong>sk</strong>umu a v˘voja a dôleÏitosti aktívneho<br />

zapájania sa vedeck˘ch pracoví<strong>sk</strong> zo<br />

Sloven<strong>sk</strong>a do medzinárodnej vedecko-technickej<br />

spolupráce. To je zabezpeãené najmä<br />

prostredníctvom organizovan˘ch konferencií,<br />

predná‰ok, seminárov a in˘ch podujatí<br />

orientovan˘ch na jednotlivé vedné disciplíny<br />

a rôzne cieºové <strong>sk</strong>upiny, ako aj formou mediálnej<br />

propagácie. NCP VaT sa kaÏdoroãne<br />

aktívne podieºa na organizaãnom zabezpeãení<br />

hlavn˘ch a sprievodn˘ch podujatí T˘Ïd-<br />

Àa vedy a techniky na Sloven<strong>sk</strong>u. ëal‰ím z<br />

v˘znamn˘ch propagaãn˘ch projektov je napríklad<br />

cyklus relácií o sloven<strong>sk</strong>ej vede s názvom<br />

Spektrum vedy, ktor˘ realizuje NCP<br />

VaT v spolupráci so Sloven<strong>sk</strong>ou akadémiou<br />

vied. Pri u<strong>sk</strong>utoãÀovaní popularizaãn˘ch aktivít<br />

sa vo veºkej miere vyuÏívan˘ aj Centrálny<br />

informaãn˘ portál pre v˘<strong>sk</strong>um, v˘voj a inovácie<br />

(CIP VVI), ktor˘ je dostupn˘ na<br />

https://www.vedatechnika.<strong>sk</strong>.<br />

51

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

S cieºom pomôcÈ Európe a predov‰etk˘m európ<strong>sk</strong>ej mládeÏi chopiÈ sa najlep‰ích pracovn˘ch<br />

príleÏitostí prostredníctvom digitálnych technológií, spojili spoloãnosti DIGITALEUROPE<br />

a European Schoolnet (Európ<strong>sk</strong>a ‰kol<strong>sk</strong>á sieÈ, ìalej len EUN) svoje sily s Európ<strong>sk</strong>ou komisiou –<br />

GR pre podnikanie a priemysel a pripravujú Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills 2012, ktor˘ sa bude konaÈ<br />

od 26. do 30. marca 2012. IT Asociácia Sloven<strong>sk</strong>a sa bude uÏ po druh˘krát podieºaÈ na tomto<br />

projekte ako ãlen zdruÏenia DIGITALEUROPE v úzkej spolupráci s Ministerstvom ‰kolstva,<br />

vedy, v˘<strong>sk</strong>umu a ‰portu SR, ktoré je ãlenom zdruÏenia EUN.<br />

Mimoriadne úspe‰n˘ projekt<br />

Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills sa vracia<br />

po dvoch rokoch aj na Sloven<strong>sk</strong>o<br />

NezamestnanosÈ mlad˘ch ºudí, ktorá dosiahla<br />

v EÚ viac ako 40 % úroveÀ, je znepokojujúcim<br />

trendom. PríleÏitosti v oblasti matematiky,<br />

prírodn˘ch vied, informaãn˘ch a komunikaãn˘ch<br />

technológií, predstavujú kºúãovú<br />

úlohu pri tvorbe modernej pracovnej<br />

sily. Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills 2012 je kampaÀ<br />

zameraná na to, aby ºuìom ukázala ako<br />

zí<strong>sk</strong>aÈ prácu a nadobudnúÈ digitálne kompetencie<br />

pre Ïivot v digitálnej súãasnosti.<br />

Európ<strong>sk</strong>e spoloãnosti vrátane popredn˘ch<br />

informaãno-komunikaãn˘ch predstaviteºov,<br />

ako sú Nokia, Microsoft, Cisco, Intel a ìal‰ie<br />

v spolupráci so vzdelávacími in‰titúciami a orgánmi<br />

verejnej moci, prinesú rozsiahle a rôznorodé<br />

portfólio podujatí a aktivít do viac<br />

ako 30 európ<strong>sk</strong>ych krajín. Ministerstvá, ktoré<br />

majú vo svojej kompetencii vzdelávanie,<br />

uznali v˘znam informaãn˘ch a komunikaãn˘ch<br />

technológií a poÏiadavku spolupracovaÈ<br />

s priemyslom. Tak bude moÏné sprostredkovaÈ<br />

prácu ºuìom, ktorí ju hºadajú a po<strong>sk</strong>ytnúÈ<br />

informácie o kariérnych moÏnostiach.<br />

„Malé a stredné podniky môÏu rásÈ len<br />

vìaka tomu, Ïe zamestnávajú vysoko kvalifikovan˘ch<br />

ºudí,“ uviedol Dr. Erkki Ormala,<br />

prezident spoloãnosti DIGITALEUROPE.<br />

„Správne zruãnosti podporujú inovácie a podnikanie.<br />

NemôÏeme podceÀovaÈ v˘znam digitálnych<br />

technológií,“ dodal.<br />

„Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills je vynikajúca<br />

príleÏitosÈ ako sa dozvedieÈ viac o tom, ak˘mi<br />

zruãnosÈami by ste mali disponovaÈ, aby<br />

ste sa zamestnali,“ povedal Marc Durando,<br />

v˘konn˘ riaditeº spoloãnosti European Schoolnet.<br />

Niektoré z najlep‰ích pracovn˘ch pozícií sú<br />

ponúkané práve prostredníctvom technológií<br />

– predstavte si svet bez Twitteru alebo Facebooku,<br />

ktoré boli zaloÏené práve vìaka nad-<br />

‰eniu pre techniku,“ doplnil Durando.<br />

V˘<strong>sk</strong>umy spoloãnosti IDC naznaãujú, Ïe<br />

90 % v‰etk˘ch pracovn˘ch miest bude vyÏadovaÈ<br />

v roku 2015 základnú úroveÀ e-zruãností.<br />

Rie‰enie tejto témy je pre prácu a rast v nasledujúcich<br />

rokoch kºúãovou otázkou. Veºké<br />

spoloãnosti vidia v˘znam zapojenia ão najviac<br />

ºudí do digitálneho Ïivota, a to nielen pre pote‰enie,<br />

ale aj pre prácu.<br />

Prv˘ Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills znamenal<br />

stovky podujatí a aktivít poãas marca 2010.<br />

Zv˘‰ilo sa tak povedomie 65 000 000 obãanov<br />

v 35 krajinách o v˘zname zí<strong>sk</strong>avania<br />

e-zruãností pre prácu a Ïivot. Sloven<strong>sk</strong>o patrilo<br />

k najúspe‰nej‰ím krajinám, ktoré sa do<br />

uvedenej aktivity v roku 2010 zapojili.<br />

Prípravné práce pre Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-<br />

Skills 2012 zaãali v decembri 2011 a niektoré<br />

aktivity budú pokraãovaÈ aÏ do mája 2012.<br />

Prezentácia moÏností na vzdelávanie, odbornú<br />

prípravu a príleÏitostí pre rast zamestnanosÈ<br />

budú zlat˘m klincom príprav a zároveÀ<br />

preukáÏu v˘znam informaãno-komunikaãn˘ch<br />

technológií pre kaÏdú novú prácu.<br />

HLAVNÉ AKTIVITY, KTORÉ PREBEHNÚ<br />

NA SLOVENSKU:<br />

Testovanie IT zruãností – „IT FITNESS“<br />

testy<br />

Cieºom testovania je zistiÈ úroveÀ IT zruãnosti,<br />

schopnosti ich efektívneho vyuÏitia pri<br />

‰túdiu, v práci, v kaÏdodennom Ïivote. Predov‰etk˘m<br />

u hlavnej cieºovej <strong>sk</strong>upiny – mlad˘ch<br />

ºudí, ‰tudentov stredn˘ch a vysok˘ch<br />

‰kôl, ale aj u zamestnancov mal˘ch a stredn˘ch<br />

podnikov a ‰irokej verejnosti.<br />

V priebehu februára – marca 2012 bude k<br />

dispozícii on-line test, prostredníctvom ktorého<br />

si záujemcovia overia úroveÀ svojich IT<br />

zruãností. Informovanie verejnosti o moÏnosti<br />

testovania bude publikované v médiách.<br />

Snahou je, aby sa do procesu testovania zapojila<br />

ão najväã‰ia <strong>sk</strong>upina respondentov a<br />

boli tak zí<strong>sk</strong>ane relevantné informácie o úrovni<br />

IT zruãností na Sloven<strong>sk</strong>u. Preto bude testovanie<br />

sprevádzaÈ cel˘ rad motivaãn˘ch aktivít<br />

– súÈaÏí, cieºom ktor˘ch bude zí<strong>sk</strong>anie ão<br />

najväã‰ieho poãtu zapojen˘ch respondentov,<br />

ako napríklad: súÈaÏ o najaktívnej‰iu ‰kolu<br />

(‰kolu s najväã‰ím poãtom zapojen˘ch ‰tudentov)<br />

a pod. Najúspe‰nej‰ie subjekty majú<br />

moÏnosÈ zí<strong>sk</strong>aÈ zaujímavé ceny. V˘sledky testovania<br />

a víÈazi súÈaÏí budú vyhlásení v rámci<br />

tlaãovej konferencie, ktorá bude usporiadaná<br />

po ukonãení testovania v priebehu Európ<strong>sk</strong>eho<br />

t˘ÏdÀa eSkills 2012 (v marci 2012).<br />

V roku 2010 sa do testovania zapojilo takmer<br />

50 000 úãastníkov z celej Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.<br />

SúÈaÏ ‰tudentov sieÈov˘ch akadémií<br />

SúÈaÏ umoÏní ‰tudentom stredn˘ch a vysok˘ch<br />

‰kôl prezentovaÈ vedomosti v oblasti<br />

poãítaãov˘ch sietí. Jednotlivci a tímy súÈaÏia<br />

v kategóriách na rôznej úrovni zloÏitosti. Sú-<br />

ÈaÏ bude organizovaná v dvoch kolách: ‰kol<strong>sk</strong>é<br />

(január – február) a národné kolo v rámci<br />

Európ<strong>sk</strong>eho eSkills t˘ÏdÀa. Oãakávame, Ïe do<br />

súÈaÏe sa zapojí väã‰ina zo súãasne ‰tudujúcich<br />

viac ako 6 000 ‰tudentov.<br />

VerejnosÈ, firmy a vlády sa môÏu pripojiÈ<br />

k boju proti nezamestnanosti prostredníctvom<br />

Európ<strong>sk</strong>eho t˘ÏdÀa e-Skills 2012. Ak<br />

chcete pomôcÈ roz‰íriÈ e-zruãnosti pre prácu<br />

a Ïivot kliknite na http://e<strong>sk</strong>ills-week.ec.europa.eu<br />

a hºadajte spôsoby, ako spoloãne budovaÈ<br />

digitálnu budúcnosÈ.<br />

52

N Á R O D N Á R A D A S R<br />

KresÈanstvu sa lep‰ie darí<br />

v hor‰ích ãasoch<br />

Keì pred necel˘mi dvomi rokmi KDH vo svojom volebnom programe ponúkalo obãanom tvoriv˘ pokoj, rozvahu<br />

a odbornosÈ, medzi t˘mi, ktorí sa vo voºbách 2010 stali práve zásluhou tohto programu poslancami NR SR, bol<br />

aj dlhoroãn˘ ãlen hnutia Mgr. Alojz PŘIDAL. V jeho poslaneck˘ch aktivitách hrala naozaj dôleÏitú úlohu<br />

profesionalita a zodpovednosÈ, ktor˘ch sa prid⁄Ïal aj vtedy, keì pravicovo-liberálna koalícia zaãala zlyhávaÈ.<br />

Namiesto populistického fanfarónstva alebo dogmatizmu sa usiloval vo v˘boroch NR SR pre nezluãiteºnosÈ<br />

funkcií a pre hospodárstvo, v˘stavbu a dopravu uprednostÀovaÈ to, ão sloven<strong>sk</strong>á politika potrebovala a potrebuje<br />

dlhodobo, kon‰truktívne rie‰enia. A tak nie div, Ïe ho hnutie ponúklo obãanom do volieb 10. 3. 2012 opäÈ<br />

na poprednom mieste – dvanástom. A rovnako nie div, Ïe ho publicista PK Ernest Weidler e‰te pred gradovaním<br />

volebnej kampane oslovil a poÏiadal o odpovede na niekoºko aktuálnych otázok.<br />

Je pozoruhodné, koºko je e‰te stále v popredí<br />

európ<strong>sk</strong>ej politiky kresÈan<strong>sk</strong>o-demokratick˘ch<br />

strán. UÏ pred rokmi sa zdalo, Ïe cirkvi a v˘znamné<br />

kresÈan<strong>sk</strong>é organizácie nebudú maÈ<br />

veºkú ‰ancu – a stále majú. Ako si vysvetºujete<br />

túto obãian<strong>sk</strong>u podporu kresÈan<strong>sk</strong>ej demokracii<br />

Uvedomte si, Ïe KresÈan<strong>sk</strong>o-demokratické hnutie<br />

je na Sloven<strong>sk</strong>u najstar‰ou ponovembrovou<br />

stranou, ktorá vznikla dôsledne zdola. A podºa<br />

mojich informácií je jednou zo strán, ktoré majú<br />

najväã‰í poãet ãlenov a aj vo verejnom Ïivote<br />

presadzuje tradiãné hodnoty, ktoré sú oddávna<br />

zaloÏené na ideách kresÈanstva. TakÏe popularitu,<br />

ktorú KresÈan<strong>sk</strong>o-demokratické hnutie má, pripisujem<br />

práve tomu, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o si e‰te dosÈ váÏi<br />

tradiãné hodnoty, a verím, Ïe máme e‰te na viac,<br />

ako len na dne‰né postavenie KDH. Pre zaujímavosÈ<br />

doplním, Ïe pred 2 ãi 3 rokmi mala e‰te stále<br />

najviac registrovan˘ch ãlenov ªudová strana-<br />

HZDS – ak si dobre pamätám, tak sa ich poãet pohyboval<br />

okolo 35 000. Ale potom uÏ nasledovali<br />

KDH a Smer-SD, ktoré mali pribliÏne po 15 000<br />

ãlenov.<br />

Teraz sú v parlamente tu‰ím ‰tyri strany zo ‰iestich,<br />

ktoré si rôznym spôsobom zakladajú na<br />

svojom kresÈanstve. Samozrejme, sú to svojím<br />

spôsobom politiky odli‰né svety, ale predsa len<br />

sa v rôznych oblastiach dosÈ prekr˘vajú alebo<br />

blíÏia.<br />

Áno, sú to tie hodnoty, ktoré vychádzajú z Bo-<br />

Ïích prikázaní, ãi uÏ zo Starého, alebo z Nového<br />

zákona, a v na‰ej modernej reãi by som povedal,<br />

Ïe je to ãestnosÈ, charakternosÈ, zodpovednosÈ,<br />

spravodlivosÈ, solidarita – to je asi v‰etko, ão mi<br />

teraz schádza na um.<br />

Je to v‰etko veºmi dôleÏité, lenÏe, bohuÏiaº, takéto<br />

hodnoty do veºkej miery ch˘bajú nielen v<br />

sloven<strong>sk</strong>ej politike, ale vôbec v európ<strong>sk</strong>ej.<br />

Veì práve preto sme tu, Ïe si tento nedostatok<br />

uvedomujeme – Ïe totiÏ nielen v modernej alebo<br />

v ‰ir‰om slova zmysle západnej Európe, ba dokonca<br />

aj b˘valej v˘chodnej, dôleÏité hodnoty absentujú.<br />

Ale práve toto je prvok, ktor˘ by b˘valá v˘chodná<br />

Európa mohla na nበkontinent opäÈ priniesÈ<br />

a mohla by sa pokúsiÈ vniesÈ ho aj do celoeuróp<strong>sk</strong>ej<br />

politiky, aby jednoducho – ako hovoril pápeÏ<br />

Ján Pavol II. – históriou nas˘tená Európa d˘chala<br />

dvomi pºúcami. Ani na sekundu by sme nemali<br />

zabudnúÈ, Ïe túÏba po kresÈan<strong>sk</strong>ej demokracii v<br />

mnoh˘ch z nás Ïila uÏ za totality. Na kresÈan<strong>sk</strong>ú demokraciu<br />

som sa te‰il e‰te vtedy, keì som na Hlase<br />

Ameriky poãúval kaÏd˘ ‰tvrtok Antona Hlinku<br />

a Kláru Inoveckú, takÏe som hrd˘, Ïe patrím ku<br />

kresÈan<strong>sk</strong>˘m demokratom – veì to je jediná strana,<br />

v ktorej som doteraz bol a verím, Ïe to bude tak<br />

aj naìalej. A pokiaº ide o stabilitu kresÈan<strong>sk</strong>ej demokracie,<br />

ja si nemyslím, Ïe by bolo kresÈanstvo<br />

na ústupe. Jednoducho – ak to poviem trochu zjednodu‰ene<br />

– kresÈanstvu sa lep‰ie darí v hor‰ích ãasoch<br />

neÏ dobr˘ch a, bohuÏiaº, teraz asi idú na Sloven<strong>sk</strong>o<br />

práve tie hor‰ie ãasy. MoÏno práve tie ºudí<br />

zobudia a vcelku r˘chlo si uvedomia, Ïe sú aj iné<br />

dôleÏité veci v Ïivote, neÏ sú len materiálne hodnoty.<br />

Napokon, samozrejme, aj Zem tu bola daná<br />

ºudstvu na to, aby si ju ãlovek podmanil a aby vyuÏíval<br />

jej dary. A najmä aby kaÏd˘ vyuÏíval talent,<br />

ktor˘ dostal a aby si ãlovek jednoducho uvedomil,<br />

Ïe má k dispozícii aj niektoré duchovné hodnoty<br />

– a Ïe by na ne nemal zabúdaÈ.<br />

Myslíte si, Ïe povedzme funkcionári KDH alebo<br />

aj rôzni ãinitelia cirkví hovoria s ºuìmi dosÈ<br />

presvedãivo a sugestívne, aby ich dokázali v dostatoãnom<br />

mnoÏstve a s dostatoãne hlbok˘mi<br />

argumentmi zí<strong>sk</strong>aÈ alebo udrÏiavaÈ pre kres-<br />

Èan<strong>sk</strong>é hodnoty<br />

âo sa t˘ka hodnostárov cirkví, to ja si v Ïiadnom<br />

prípade nedovolím kritizovaÈ, ani hodnotiÈ.<br />

Ja ich vÏdy poãúvam a snaÏím sa to, ão hovoria,<br />

aj kriticky spracovaÈ a zrealizovaÈ. Skoro vÏdy som<br />

s nimi na jednej vlne... Ja si myslím, Ïe v katolíckej<br />

cirkvi, ktorej som ãlenom, je nová krv. Sú tam<br />

noví bi<strong>sk</strong>upi, trnav<strong>sk</strong>˘, aj bratislav<strong>sk</strong>˘, a sú to ºudia<br />

vzdelaní a zbehlí a ja si ich veºmi váÏim a o<br />

budúcnosÈ cirkvi sa vôbec nebojím.<br />

Nemáte v‰ak pocit, keì si vezmete do úvahy aj<br />

mnohé úÏasné objavy alebo v˘lety ºudí do hlbokého<br />

vesmíru, Ïe predsa sa bude musieÈ nieão<br />

zmeniÈ Hovorí sa, Ïe veºkou v˘hodou a prednosÈou<br />

cirkvi a kresÈanstva a náboÏenstva je to,<br />

Ïe sú stabilné Ale predsa len tie veci, ão sa dejú<br />

okolo nás, sú dosÈ závratné.<br />

Ja si myslím, Ïe v‰etky tie veci, ão sa stároãia<br />

dejú, sú v súlade s boÏím plánom, a preto nevidím<br />

Ïiadny priestor na nejaké prevratné zmeny, ktoré<br />

by zvrátili, povedzme, kresÈanstvo. Ja, jednoducho,<br />

nemám Ïiadny problém s nejak˘mi nov˘mi objavmi<br />

alebo s nov˘mi cestami a s nov˘mi posolstvami,<br />

podºa mÀa je to v‰etko v súlade s uãením<br />

cirkvi, takÏe v tom nemám Ïiadny problém.<br />

Myslíte si, Ïe protestantizmus, ktor˘ kedysi zohrával<br />

v sloven<strong>sk</strong>ej spoloãnosti dôleÏitú úlohu,<br />

bol v 16. storoãí, keì sa odohrali na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

váÏne zmeny, prevratn˘m revoluãn˘m pohybom<br />

Ja sa necítim kompetentn˘ posudzovaÈ protestantizmus.<br />

Iste v‰ak boli aj niektoré chyby v katolíckom<br />

náboÏen<strong>sk</strong>om prostredí, ktoré viedli k<br />

vzniku a úspechu protestantizmu. Mojím cieºom<br />

je ekumenizmus aj s odlúãen˘mi protestant<strong>sk</strong>˘mi<br />

bratmi, medzi ktor˘mi poznám mnoho hodnotn˘ch<br />

a <strong>sk</strong>vel˘ch ºudí, mám medzi nimi priateºov, a dokonca<br />

aj môj asistent je protestant a je to vynikajúci<br />

ãlovek. Jednoducho, protestantov povaÏujem<br />

za svojich bratov, ktorí takisto majú ‰ancu byÈ<br />

spasení, ako ju máme my, katolíci. V Ïiadnom prípade<br />

si ich nedovolím súdiÈ.<br />

A nie je trochu chybou KDH, Ïe medzi svojimi<br />

ãlenmi a prívrÏencami takmer nemá evanjelikov<br />

alebo príslu‰níkov in˘ch cirkví Îe sa vedenie<br />

KDH neorientuje trochu aj na ºudí mimo<br />

katolíckej cirkvi, aby sa roz‰írilo<br />

Ja som v‰ak presvedãen˘, Ïe KresÈan<strong>sk</strong>o-demokratické<br />

hnutie volia nielen katolíci a prípadne<br />

evanjelici, ale aj neveriaci ºudia, teda v‰etci slu‰-<br />

ní obãania, ktorí si jednoducho váÏia tradiãné<br />

kresÈan<strong>sk</strong>é a konzervatívne hodnoty. Toho vlastne<br />

by sa malo KDH úzkostlivo drÏaÈ: aby bolo<br />

stranou, ktorá bude príÈaÏlivá práve pre ºudí slu‰-<br />

n˘ch a korektn˘ch, lebo najmä tí sa nemajú kam<br />

obrátiÈ, keì hºadajú spoloãen<strong>sk</strong>ú a politickú zá‰titu<br />

a keì sú obklopení bezohºadn˘mi egoistami.<br />

53

B A N Í C T V O N A<br />

S L O V E N S K U<br />

Prírodné suroviny pouÏívame vo v‰etk˘ch oblastiach kaÏdodenného Ïivota. Ak by som mal vymenovaÈ<br />

aspoÀ zopár z nich zaãal by som stavebn˘mi materiálmi pre v˘stavbu infra‰truktúry – budov a ciest,<br />

cez suroviny pre priemysel, napríklad v˘robu ocele, automobilov, poãítaãov, liekov, hnojív, aÏ po v˘robu<br />

potravín pre ºudí aj zvieratá. Skoro v‰etko, ão pouÏívame pochádza z prírodn˘ch zdrojov.<br />

Bez vyuÏívania t˘chto zdrojov by ºudstvo dnes pravdepodobne e‰te ob˘valo ja<strong>sk</strong>yne.<br />

V‰etko ão máme,<br />

pochádza z prírodn˘ch zdrojov<br />

RNDr. Demetrios C. Constantinides, v˘konn˘ riaditeº EMED Slovakia<br />

Ústavu informácií o surovinách, Anna poãas<br />

svojho Ïivota bude potrebovaÈ:<br />

• 14 076 kilogramov soli<br />

• 9 700 kilogramov ílu<br />

• 350 kilogramov zinku<br />

• 775,5 ton kameÀa, pie<strong>sk</strong>u a ‰trku<br />

• 350 310 litrov ropn˘ch produktov<br />

• 598 kilogramov medi<br />

• 51 gramov zlata<br />

• 10 628 kilogramov fosfátov<br />

• 267 068 kilogramov uhlia<br />

• 387 kilogramov olova<br />

• 2 710 kilogramov hliníka (bauxit)<br />

• 14 956 kilogramov Ïeleznej rudy<br />

• 22 103 kilogramov cementu<br />

• 163 666 metrov kubick˘ch plynu, ako aj<br />

• ìal‰ích 30 335 kilogramov in˘ch surovín<br />

a kovov.<br />

Verím Ïe moja vnuãka bude maÈ ‰Èastie a<br />

bude maÈ k dispozícii dostatok v‰etk˘ch t˘chto<br />

minerálnych a energetick˘ch surovín.<br />

Otázkou zostáva, ãi si kaÏd˘ z nás uvedomuje,<br />

odkiaº v‰etky tieto materiály pochádzajú.<br />

VYHªADÁVANIE A SPRACOVANIE<br />

SUROVÍN A KOVOV<br />

SUROVINOVÉ ZDROJE A MY<br />

Dnes kaÏdá ºud<strong>sk</strong>á bytosÈ je viac alebo menej<br />

závislá od prísunu minerálnych surovín,<br />

kovov a energetick˘ch surovín, ako napríklad<br />

uhlie, ropa, zemn˘ plyn, ako aj rôznych typov<br />

stavebn˘ch materiálov, ako napr. ‰trk a piesok.<br />

Keì sa minulého roku narodila moja<br />

mlad‰ia vnuãka Anna, bol som si plne vedom˘<br />

o ãom hovoria ‰tatistiky. Napr. podºa ‰tatistiky<br />

Súhrnu údajov o prírodn˘ch surovinách<br />

Geologického ústavu Spojen˘ch ‰tátov a<br />

Minerálne a energetické suroviny ktoré potrebujeme<br />

k Ïivotu európ<strong>sk</strong>ych ‰tandardov<br />

sa nedajú jednoducho kúpiÈ na trÏnici. V‰etky<br />

z nich pochádzajú zo zem<strong>sk</strong>ej kôry. Od ich<br />

objavenia v zem<strong>sk</strong>ej kôre k samotnej produkcii<br />

primárnych surovín v‰ak vedie dosÈ<br />

dlhá cesta. Hlavné etapy tejto cesty od prie<strong>sk</strong>umu<br />

aÏ k ÈaÏbe sú zhrnuté v nasledujúcom<br />

prehºade:<br />

1. Vyhºadávanie<br />

2. Prie<strong>sk</strong>um a v˘poãet zásob<br />

3. Príprava plochy, v˘stavba infra‰truktúry<br />

4. Ban<strong>sk</strong>á prevádzka<br />

a. ËaÏba<br />

b. Produkcia rudy, horniny, inej minerálnej<br />

suroviny<br />

5. Úprava, prípadne tavenie a rafinácia (rudy)<br />

6. Uzávierka bane a rehabilitácia plochy<br />

ObjaviÈ ekonomicky rentabiln˘ zdroj minerálnych<br />

surovín naozaj nie je ºahké. Kdekoºvek<br />

na svete je snom kaÏdého prie<strong>sk</strong>umného<br />

geológa nájsÈ takéto loÏi<strong>sk</strong>o a byÈ e‰te za<br />

svojho Ïivota svedkom jeho ÈaÏby a produkcie<br />

finálnych v˘robkov. ·tatisticky, z jednej<br />

stovky v˘<strong>sk</strong>ytov iba desaÈ bude systematicky<br />

<strong>sk</strong>úman˘ch a z t˘ch desiatich iba jeden predstavuje<br />

ekonomicky v˘znamné loÏi<strong>sk</strong>o, kto-<br />

54

B A N Í C T V O N A<br />

ré raz môÏe byÈ ÈaÏené. Je to hlavne tento dôvod,<br />

kvôli ktorému by sme si mali váÏiÈ prácu<br />

geológov, ban<strong>sk</strong>˘ch inÏinierov, investorov<br />

a v‰etk˘ch, ktorí vkladajú svoj ãas a peniaze<br />

do veºmi ri<strong>sk</strong>antného podniku, ktor˘m je vyhºadávanie<br />

a prie<strong>sk</strong>um loÏí<strong>sk</strong> minerálnych<br />

surovín.<br />

ëal‰ím faktorom, ktor˘ vstupuje do postupnosti<br />

prie<strong>sk</strong>um – ÈaÏba – uzávierka - rehabilitácia<br />

je ãasové hºadi<strong>sk</strong>o. Etapa vyhºadávanie<br />

– prie<strong>sk</strong>um (napr. na zlato alebo iné vzácne<br />

a farebné kovy) môÏe trvaÈ v rozmedzí 5-<br />

15 rokov. ÎivotnosÈ bane (obdobie ÈaÏby) závisí<br />

od vypoãítan˘ch ÈaÏiteºn˘ch zásob loÏi<strong>sk</strong>a.<br />

Pohybuje sa v rozmedzí od niekoºk˘ch rokov<br />

do niekoºk˘ch desiatok rokov. V závere<br />

etapa uzávierky/rehabilitácie, ktorá v sebe zah⁄Àa<br />

naplnenie plánu uzávierky a rekultivácie<br />

bane, a dlhodobé monitorovanie plochy z hºadi<strong>sk</strong>a<br />

ak˘chkoævek chemick˘ch, vizuálnych a<br />

in˘ch dopadov ão môÏe trvaÈ 10 aj 20 rokov.<br />

ÎIVOT BEZ KOVOV, BEZ SUROVÍN,<br />

BEZ STAVEBN¯CH MATERIÁLOV<br />

My v‰etci, nevynímajúc politikov a mocn˘ch<br />

tohto sveta, ktorí pouÏívame napr. mobily,<br />

poãítaãe, autá, lietadlá, vysokor˘chlostné<br />

vlaky, ponorky, podzemné dráhy, elektriãky,<br />

autobusy, stavebné stroje, ‰perky, televízory,<br />

medicín<strong>sk</strong>e a kozmetické v˘robky, by<br />

sme mali rozm˘‰ºaÈ o tom, ão by sme robili,<br />

ak by sa vyrobiÈ nedali. Väã‰inu vecí, ktoré nás<br />

obklopujú a ktoré potrebujeme v dennom Ïivote<br />

sú zaloÏené na v˘robe z minerálnych surovín.<br />

Napr. v domoch kde b˘vame a na pracovi<strong>sk</strong>ách<br />

kde pracujeme, suroviny vyÈaÏené<br />

ãlovekom sú obsiahnuté v cemente, tehlách,<br />

v stre‰nej kon‰trukcii, v podlahách, v kachliãkách<br />

atì. Preto by sme mali prijaÈ tento<br />

fakt ako realitu: buì budeme pouÏívaÈ prírodné<br />

suroviny, kovy a stavebné materiály na napæÀanie<br />

svojich kaÏdodenn˘ch potrieb, alebo<br />

zaãnime rozm˘‰ºaÈ o Ïivote na‰ich dávnych<br />

predkov v ja<strong>sk</strong>yniach.<br />

Skúste si nachvíºu predstaviÈ na‰u civilizáciu<br />

bez elektriny! Priemysel <strong>sk</strong>olabuje úplne,<br />

S L O V E N S K U<br />

Tabuºka 1: Najviac zastúpené kovy (prvky) v klasickom aute<br />

Prvok Znaãka SúãasÈ auta HmotnosÈ v kg<br />

Îelezo Fe Celé auto 1000<br />

Hliník Al Celé auto 120<br />

Uhlík C Oceº mm 25<br />

Meì Cu Electrické káble, chladiã 20<br />

Kremík Si Sklo 20<br />

Olovo Pb Batéria 10<br />

Zinok Zn Ochrana pred hrdzou 10<br />

Mangán Mg Legovacia primes v oceli 8<br />

Chróm Cr Chrómované detaily 7<br />

Nikel Ni Pokovenie, nerez 4<br />

Horãík Mg Hliníkové zliatiny 2<br />

Síra S Oceº 1<br />

Molybdén Mo Motor ové mazivá, oceº 0,5<br />

Vanád V Oceº 0,5<br />

Fosfor P Oceº 0,5<br />

Niób Nb Oceº s vysokou pevnosÈou 0,2<br />

keìÏe veºká väã‰ina podnikov je od nej plne<br />

závisl˘ch. Bankov˘ systém, mobilné a pevné<br />

telefónne siete, lekár<strong>sk</strong>a starostlivosÈ, vykurovacie,<br />

chladiace systémy a osvetlenie<br />

prestanú fungovaÈ. Samozrejme zastaví sa aj<br />

zásobovanie vodou – aj väã‰ina vodáren<strong>sk</strong>˘ch<br />

ãerpacích zariadení je poháÀan˘ch elektrinou.<br />

Zásobovanie potravinami sa znaãne<br />

zkomplikuje – bez chladenia by sa veºká ãasÈ<br />

z nich pokazila.<br />

NA·E AUTO SA SKLADÁ Z…<br />

V‰etci radi jazdíme v autách. Zamysleli<br />

ste sa niekedy nad t˘m, koºko kilogramov rôznych<br />

kovov je treba na v˘robu jedného auta<br />

Tabuºka 1 ukazuje, koºko kg kovov musí byÈ<br />

vyÈaÏené alebo recyklované zo ‰rotu, aby sme<br />

mohli prísÈ k predajcovi a kúpiÈ si nové vozidlo.<br />

EPILÓG<br />

KaÏd˘ z nás by mal uznaÈ, Ïe prístup k minerálnym<br />

surovinám a kovom je zásadnou vecou<br />

pre trvalo udrÏateºnú spoloãnosÈ, pre jej<br />

prospech a ekonomick˘ rast. Taisto by sme<br />

mali prijaÈ fakt, Ïe prírodné surovinové a<br />

energetické zdroje sa dajú dob˘vaÈ len tam,<br />

kde ich matka príroda vytvorila. Minerálne lo-<br />

Ïi<strong>sk</strong>o nie je továreÀ na automobily ktorá môÏe<br />

byÈ vybudovaná v Bratislave, v Tepliãke nad<br />

Váhom, alebo hocikde inde. Navy‰e, v krajinách<br />

bohat˘ch na ropu, plyn a surovinové<br />

zdroje Ïije tri a pol miliardy ºudí. Pri dobrom<br />

riadení môÏe vyuÏívanie t˘chto zásob zabezpeãiÈ<br />

surovinové zdroje nevyhnutné pre priemysel,<br />

priná‰aÈ veºk˘ ekonomick˘ zi<strong>sk</strong>, ktor˘m<br />

sa ur˘chli rozvoj a zníÏi miera chudoby.<br />

Samozrejme v‰etky ÈaÏobné spoloãnosti si<br />

musia osvojiÈ perspektívu trvalo udrÏateºného<br />

rozvoja. Jeho základn˘m princípom je dosiahnutie<br />

rozvoja, ktor˘ priná‰a obrov<strong>sk</strong>˘<br />

prospech pre regióny dnes a zároveÀ nezmen-<br />

‰uje moÏnosti budúcich generácií naplniÈ svoje<br />

ekonomické a environmentálne potreby.<br />

Ekonomick˘ v˘znam zlata<br />

ako komodity s monetárnym dopytom<br />

Rozhovor s autorom ‰túdie Mgr. Jurajom Karpi‰om, Iness Consult, s.r.o.<br />

Preão vznikla táto ‰túdia o zlate a aké je jej<br />

praktické vyuÏitie<br />

Vznikla na popud firmy EMED, ktorá je Èa-<br />

Ïobnou spoloãnosÈou a ktorá chcela zistiÈ, aké<br />

sú perspektívy zlata, jeho ekonomická funkcia<br />

v budúcnosti. My sami máme pocit, Ïe finanãn˘<br />

systém v súãasnosti nie je príli‰ stabiln˘,<br />

hrozí znehodnotenie nielen eura, ale aj ostatn˘ch<br />

svetov˘ch mien. Preto záujem o zlato rastie,<br />

opäÈ nadobúda monetárny v˘znam a v˘znam<br />

zlata a jeho monetárnej funkcie bude v<br />

budúcnosti urãite rásÈ.<br />

Táto ‰túdia hovorí o tom, Ïe existujú váÏne<br />

riziká existencie papierov˘ch peÀazí, Ïe<br />

zlato opäÈ nadobúda monetárnu funkciu a ºudia<br />

sa na to môÏu pripraviÈ. ·túdia je urãená<br />

pre politikov, pre ekonómov, keìÏe to má implikáciu<br />

na smerovanie rozvoja ekonomiky v<br />

danej krajine, ãi uÏ sa to t˘ka rezerv – nakoºko<br />

nie je dobré maÈ rezervy iba v in˘ch menách,<br />

ale aj v zlate: je to aj upozornenie na to,<br />

Ïe na Sloven<strong>sk</strong>u sa nachádzajú zdroje s ekonomickou<br />

hodnotou, ktoré moÏno vyuÏiÈ.<br />

Existuje dnes monetárna funkcia zlata<br />

V roku 1971 prezident Nixon zru‰il väzbu<br />

medzi dolárom a zlatom, a t˘m sa dolár stal tzv.<br />

Fiat menou, papierovou menou postavenou<br />

ãisto na dôvere, Ïe vláda sa bude správaÈ zodpovedne<br />

a neznehodnotí menu. Napriek tomu,<br />

55

B A N Í C T V O N A<br />

Ïe do‰lo k oddeleniu zlata od peÀazí, ºudia zlato<br />

stále vnímali ako poistku pre prípad nezodpovedného<br />

konania monetárnych autorít a preto<br />

urãitú monetárnu funkciu má, hoci nie formálnu.<br />

Zostáva teda v rezervách mnoh˘ch<br />

centrálnych bánk, mnoho ºudí nakupovalo zlato<br />

práve pre ochranu svojich úspor voãi znehodnoteniu<br />

papierov˘mi peniazmi.<br />

Poãas tisíce rokov dlhej súÈaÏe rôznych komodít<br />

o to, ktorá sa stane peniazmi, práve zlato<br />

vyhralo a zí<strong>sk</strong>alo pozíciu meny – je ho relatívne<br />

málo, má aj nemonetárny dopyt, chemicky<br />

nereaguje s in˘mi prvkami, neubúda ho<br />

teda, je ºahko deliteºné, ºahko sa s ním pracuje,<br />

ba ão viac, ponuka zlata je veºmi málo<br />

elastická – nie je také ºahké vyprodukovaÈ<br />

nové zlato a teda si zachováva svoju trvalú<br />

hodnotu voãi ostatn˘m statkom.<br />

V‰etky krajiny si v‰ak zachovávajú zlaté rezervy,<br />

aká je situácia na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

V porovnaní so susedn˘mi krajinami máme<br />

relatívne veºké zlaté rezervy 31,8 tony, ão je<br />

napríklad vy‰e dvakrát viac ako vlastní âe<strong>sk</strong>á<br />

republika. Na Sloven<strong>sk</strong>u s bohatou históriou<br />

ÈaÏby existujú stále relatívne veºké loÏi<strong>sk</strong>á<br />

zlata s 100 – 400 tonami nevyÈaÏeného zlata,<br />

ktoré moÏno ekonomicky zuÏitkovaÈ. VyuÏitie<br />

t˘chto vyÈaÏiteºn˘ch zásob predstavuje potenciálne<br />

príjmy pre verejné financie a môÏe zlep-<br />

‰iÈ zamestnanosÈ a mzdy v regiónoch, kde sa<br />

loÏi<strong>sk</strong>á nachádzajú.<br />

S L O V E N S K U<br />

V di<strong>sk</strong>usiách o novom usporiadaní svetového<br />

finanãného systému sa dnes opäÈ spomína<br />

aj zlato, av‰ak asi nie je na svete krajina,<br />

ktorá by dnes mala naviazanú menu na<br />

zlato.<br />

Nie je, práve v 70. rokoch do‰lo k tomu uÏ<br />

spomínanému oddeleniu zlata od peÀazí a odvtedy<br />

tu máme tento systém nekryt˘ch peÀazí.<br />

Na druhej strane, v‰etky krajiny sa spoliehali<br />

na to, Ïe Ameriãania budú robiÈ zodpovednú<br />

monetárnu politiku, ão sa ukázalo ako príli‰<br />

ambiciózny predpoklad. V súãasnosti sa<br />

objavujú hlasy o zavedení zlatom kryt˘ch pe-<br />

Àazí – vo ·vajãiar<strong>sk</strong>u, v americkom Utahu uÏ<br />

dolár kryt˘ zlatom zaviedli a o rovnakom kroku<br />

di<strong>sk</strong>utujú aj v in˘ch americk˘ch ‰tátoch.<br />

âiÏe ºudia uÏ zaãínajú chápaÈ, kde je problém<br />

a Ïe mena môÏe byÈ zneuÏitá politickou elitou<br />

alebo bankov˘m systémom na svoje ciele.<br />

Zlat˘ diktát – väzba meny na zlato, ktorá obmedzuje<br />

financovanie verejn˘ch v˘davkov<br />

nafukovaním peÀaÏnej zásoby Je problematickej‰ie<br />

poÏiãiavaÈ si, ak ‰tát nemá plne pod<br />

kontrolou mnoÏstvo peÀazí v obehu, to znamená<br />

nevie si „vytlaãiÈ“ peniaze na splátky dlhov..<br />

Zlato obmedzuje schopnosÈ ‰tátov hospodáriÈ<br />

deficitne a tvoriÈ dlhy. Práve toto obmedzenie<br />

bolo jednou z hlav˘ch príãin, preão sa upustilo<br />

od zlatého krytia, keìÏe USA boli v tom ãase<br />

v takej situácii, Ïe natlaãili toºko peÀazí, ktoré<br />

nemohli zlatom pokryÈ. Papierové peniaze<br />

sú ãisto v správe ‰tátu, ich ponuka nie je niãím<br />

obmedzená a táto neobmedzená tvorba peÀazí<br />

zo strán centrálnych bánk viedla k situácii,<br />

ktorej sme v súãasnosti svedkami – k finanãnej<br />

kríze, k vzniku rôznych bublín a extrémnemu<br />

rastu dlhu. V dne‰nom systéme nekryt˘ch<br />

peÀazí je obºúbenou formou ekonomickej<br />

stimulácie vytvoriÈ ìal‰ie peniaze, ktoré centrálna<br />

banka pustí do obehu a vytvorí iba ilúziu<br />

bohatstva. Av‰ak po prebudení z tejto ilúzie<br />

prichádza tvrdá opica, ktorej dnes ãelíme<br />

– dochádza ku finanãn˘m krízam, keì je takmer<br />

cel˘ finanãn˘ sektor nesolventn˘, dochádza<br />

k recesiám, keìÏe v‰etky chyby, ktoré sa<br />

urobili následkom monetárnej ilúzie, sa musia<br />

odstrániÈ. Dochádza k bolestnému prebudeniu.<br />

Tvorba peÀazí bola obmedzovaná práve väzbou<br />

na zlato a nedovoºovala vznik tak˘ch<br />

prudk˘ch v˘kyvov v hospodár<strong>sk</strong>ej aktivite.<br />

Bubliny predstavujú neudrÏateºn˘ rast ceny<br />

aktív, ktor˘ nie je postaven˘ na zdrav˘ch ekonomick˘ch<br />

základoch, ale je vyvolan˘ t˘m, Ïe<br />

na trh vstúpili nové peniaze, ktoré natiekli<br />

práve do t˘chto aktív. Treba si to predstaviÈ<br />

tak, Ïe ak sa centrálna banka rozhodne stimulovaÈ<br />

ekonomiku nov˘mi peniazmi, tak tie peniaze<br />

musia niekde vstúpiÈ do ekonomiky. V<br />

poslednej dobe peniaze tiekli väã‰inou do nehnuteºností,<br />

vyvolali tam bubliny, teda ceny t˘chto<br />

aktív rástli pomerne r˘chlo, r˘chlej‰ie<br />

ako iné oblasti v ekonomike /USA, Ír<strong>sk</strong>o, ·paniel<strong>sk</strong>o/.<br />

KeìÏe v‰ak rast t˘chto cien nie je<br />

postaven˘ na ekonomickom základe, len ão<br />

prestanete umelo stimulovaÈ toto prostredie<br />

nov˘mi peniazmi, ceny prestanú rásÈ. Toto sa<br />

stalo v roku 2006, keì americká centrálna<br />

banka zaãala zvy‰ovaÈ úrokovú sadzbu a prestala<br />

pú‰ÈaÈ veºa peÀazí do ekonomiky, ceny<br />

boli neudrÏateºné a zaãali kolabovaÈ, preto hovoríme<br />

o pra<strong>sk</strong>nutí bubliny. To isté sa stalo v<br />

Ír<strong>sk</strong>u a to isté príde v ·paniel<strong>sk</strong>u. Väã‰inou ide<br />

o dramatické poklesy v niekoºko desiatkach<br />

percent.<br />

Ako sa kríza prejavuje a ak˘ je je pravdepodobn˘<br />

scenár do budúcnosti Väã‰ina obãanov<br />

má pocit, Ïe ide iba o politickú agendu<br />

a krízu nijak dramaticky nepociÈuje.<br />

Neoãakávam koniec sveta, nechcem vyznievaÈ<br />

ako katastrofista, av‰ak kríza tu je a je<br />

extrémne váÏna. Ak si spomeniete, celé to zaãalo<br />

koncom roka 2007 a tvrdilo sa, Ïe kríza<br />

bude trvaÈ pár mesiacov, máme rok 2012 a kríza<br />

je stále tu a je e‰te väã‰ia, hovoríme o rozpade<br />

Eura, ão bolo absolútne nepredstaviteºné<br />

pred tromi – ‰tyrmi rokmi. Kríza e‰te nie je<br />

na svojom vrchole. Nestane sa to zo dÀa na<br />

deÀ, kríza je proces, je to otázka niekoºk˘ch rokov,<br />

keì ‰táty budú musieÈ nakoniec pristúpiÈ<br />

k radikálnym opatreniam. V Európe máme<br />

kopu ‰tátov, ktoré sú nesolventné, budú musieÈ<br />

radikálne zo‰krtaÈ v˘davky vo verejnom sektore,<br />

‰kolstve, zdravotníctve, budú musieÈ zv˘-<br />

‰iÈ dane, ão bude znamenaÈ pokles ekonomickej<br />

aktivity. Ekonomick˘ rast nebude tak˘<br />

r˘chly, ako sme dúfali alebo ak˘ bol v minul˘ch<br />

rokoch. A rast niωí ako inflácia, ãi rovno<br />

recesia znamená, Ïe ºudia ochudobnejú.<br />

Samozrejme, dnes to e‰te nevidno, ale dnes<br />

nikto nezaãal poriadne ‰etriÈ, stále sa o ‰etrení<br />

iba rozpráva a práve to vedie k tomu, Ïe<br />

dlhová kríza sa stále stupÀuje v celej EU.<br />

Je to v‰ak problém aj ostatn˘ch veºk˘ch<br />

ekonomík napr. Japon<strong>sk</strong>a, ãi USA. Samozrejme,<br />

nevrátime sa doby ºadovej, pravdepodobne<br />

to tu nebude ani také zlé ako za komunizmu,<br />

ale budeme urãite chudobnej‰í, ako by<br />

sme boli, keby sme mali zdrav˘ finanãn˘ systém,<br />

ktor˘ by nebol postaven˘ na niãím nekryt˘ch<br />

peniazoch, ktoré môÏu byÈ zneuÏité na politické<br />

ciele.<br />

Ak˘ je elegantn˘ spôsob, ako vykorãuºovaÈ<br />

z krízy<br />

Tak˘ spôsob uÏ neexistuje. To, Ïe sa napr.<br />

v Amerike postavili milióny zbytoãn˘ch domov,<br />

predstavuje reálnu stratu kapitálu, to znamená,<br />

Ïe tento kapitál bude ch˘baÈ v in˘ch ãastiach<br />

ekonomiky. Premárnen˘ kapitál predstavuje<br />

zníÏenie Ïivotnej úrovne. Napríklad v<br />

Európe chyby z minulosti znamenajú, Ïe na to,<br />

aby sme zaãali opätovne zdravo rásÈ, treba<br />

zlikvidovaÈ v‰etky mylné projekty – musia<br />

zbankrotovaÈ niektorí developeri v Ír<strong>sk</strong>u, v<br />

·paniel<strong>sk</strong>u, treba oãistiÈ finanãn˘ sektor od nesolventn˘ch<br />

bánk, rozpredaÈ ich. Treba splatiÈ<br />

v‰etky dlhy, hoci niektoré dlhy nebude moÏné<br />

splácaÈ – je jasné, Ïe Grécko nikdy nebude<br />

schopné splatiÈ svoj dlh a preto tento dlh treba<br />

re‰trukturalizovaÈ – odpísaÈ jeho ãasÈ a zaãaÈ<br />

od nuly. Znamená to, Ïe ºudia si budú musieÈ<br />

utiahnuÈ opa<strong>sk</strong>y na nejaké obdobie, ‰táty<br />

nebudú vyplácaÈ také dôchodky ako dnes, neudrÏateºné<br />

sociálne systémy nezodpovedajúce<br />

ekonomickej v˘konnosti musia byÈ reformované.<br />

âím ne<strong>sk</strong>ôr to urobíme, t˘m tie náklady<br />

budú väã‰ie a hrozí to, Ïe kríza sa dostane<br />

do ‰tádia, keì bude prebiehaÈ nekontrolovan˘m<br />

spôsobom. Koncom minulého roka sme videli,<br />

Ïe európ<strong>sk</strong>i predstavitelia zaãali strácaÈ kontrolu<br />

nad priebehom krízy, ão vyvolalo obavy,<br />

ãi nedôjde k k neriadenému rozpadu eurozóny<br />

ãi bankrotu bankového sektora. Toto je<br />

najhor‰í scenár, pretoÏe to predstavuje obdobie<br />

chaosu. Pád finanãného sektora znamená,<br />

Ïe ohrozená je celá ekonomika. Ak vyãistíme<br />

ekonomiku od chybn˘ch investícií a re‰trukturalizujeme<br />

dlhy nesolventn˘ch in‰titúcií a<br />

krajín ão naj<strong>sk</strong>ôr, môÏeme byÈ relatívne optimistickí,<br />

keìÏe ekonomick˘ rast <strong>sk</strong>ôr ãi ne<strong>sk</strong>ôr<br />

príde. Odsúvaním t˘chto rie‰ení nástrojmi ako<br />

Euroval, ktor˘ slúÏi iba na poprehadzovanie<br />

strát medzi krajinami, ri<strong>sk</strong>ujeme omnoho väã-<br />

‰ie náklady a najmä to, Ïe sa systém môÏe rozpadnúÈ<br />

neriaden˘m spôsobom.<br />

Európ<strong>sk</strong>a únia sa v posledn˘ch rokoch zmenila<br />

na dlhovú úniu, ktorá prerozdeºuje dlhy<br />

medzi jednotliv˘mi krajinami . Toto vyvoláva<br />

rôzne pnutia pocity Ïe jedna krajina dopláca na<br />

druhú. Vydali sme sa na zlú cestu. Na zaãiatku<br />

sme mali rie‰iÈ problémy práve tam, kde<br />

vznikli. Ak má Grécko problémy so splácaním,<br />

tak ho treba nechaÈ zbankrotovaÈ, ão z ãasti zaplatí<br />

Grécko a z ãasti in‰titúcie, ktoré mu po-<br />

Ïiãiavali. Av‰ak teraz sme to zaplatili z peÀazí<br />

ostan˘ch krajín a dlh nezmizol, rastie dokonca<br />

r˘chlej‰ie ako predt˘m. Stále sa tvárime,<br />

Ïe tu kríza nie je a net˘ka sa priamo nás.<br />

No neprijatie radikálnych opatrení a zlyhanie<br />

v re‰trukturalizácii bankového sektora môÏe<br />

maÈ fatálne dôsledky. Ak si toto predstavitelia<br />

EÚ neuvedomia, <strong>sk</strong>onãí to rozpadom eura<br />

a v hor‰om prípade rozpadom EÚ.<br />

VráÈme sa v‰ak k úlohe zlata v spoloãnosti.<br />

Uviedli ste celkom jasne, ak˘ v˘znam má<br />

zlato pre ‰tát, ale ão zlato a jednotlivec<br />

Má vôbec nejak˘ v˘znam pre jednotlivca investovaÈ<br />

do zlata<br />

Urãite, fyzické zlato sa chápe ako poistka<br />

voãi zlyhaniu fungovania finanãného sektora,<br />

ku ktorému sme urãite bliωie ako pred 10 rokmi.<br />

Zlato je poistka voãi katastrofickému scenáru<br />

pre ‰tát i pre jednotlivca. Preto otázka<br />

dnes podºa môjho názoru nie je ãi maÈ investície<br />

v zlate, ale koºko percent portfólia do<br />

zlata umiestniÈ.<br />

56

D I A L Ó G Y O A<br />

& M M<br />

O ãom<br />

O ministrovi – na‰om sluÏobníkovi<br />

O utrpení pri mediálnych politick˘ch di<strong>sk</strong>usiách<br />

O ºuìoch, ktorí sa za kaÏdú cenu snaÏia byÈ múdri<br />

O schopnosti politikov komunikovaÈ<br />

O tom, v ãom sa poná‰ajú dne‰ní politici na ·túra a ·tefánika<br />

O zákulisí a poradcoch Ivety Radiãovej<br />

O tom, ãi utrpí Sloven<strong>sk</strong>o, ak Radiãová <strong>sk</strong>onãí s politikou<br />

O Ficov˘ch zamysleniach nad t˘m, ãi robí dobre to, ão robí<br />

O mizern˘ch programoch v na‰ich i zahraniãn˘ch televíziách<br />

MoÏno porovnávaÈ<br />

Havla a Radiãovú<br />

Po novembri ’89 politika patrila medzi<br />

sféry, ktoré ºudí hádam najviac vzru‰ovali.<br />

Zdá sa, Ïe v poslednom ãase záujem o verejné<br />

dianie a o samotn˘ch politikov v˘razne<br />

upadol. âím to je Má to svoju logiku<br />

Pozrite sa: je v‰eobecne známe, a je to aj<br />

pravda, Ïe – tie ãísla si tro‰ku vymyslím, keìÏe<br />

ich presne nepoznám – vo ·vajãiar<strong>sk</strong>u z<br />

desiatich ºudí moÏno dvaja vedia, kto je prezident,<br />

alebo kto je kto, lebo tam <strong>sk</strong>oro kaÏd˘<br />

minister v tom ãi onom rezorte neustále rotuje,<br />

a teda r˘chlo sa striedajú. Z toho moÏno<br />

vypl˘va, Ïe napríklad v kolí<strong>sk</strong>e demokracie,<br />

teda v krajine so starou tradiãnou parlamentnou<br />

demokraciou, ako je povedzme Veºká<br />

Británia, sa ºudia nepotrebujú natoºko zaoberaÈ<br />

t˘m, kto je ak˘ politik, alebo ão robí.<br />

Ak plnohodnotne funguje zastupiteº<strong>sk</strong>á prax,<br />

teda naozajstná demokracia, a ºudia si slobodne<br />

zvolia toho, kto ich bude zastupovaÈ, pochybujem,<br />

Ïe sa potom veºmi zaujímajú o<br />

to, kto sedí na akej stoliãke. U nás si v‰ak e‰te<br />

stále nevieme zvyknúÈ na to – alebo braÈ to<br />

na vedomie –, Ïe ten, kto je funkãne nad<br />

nami, povedzme na ministerstve poºnohospodárstva,<br />

dopravy, spojov a tak, nie je panovník,<br />

ako to bolo v minulosti, ale – naozaj to<br />

tro‰ku preÏeniem – je to nበsluÏobník. Je to<br />

sluha, ktorého sme si zvolili, lebo má na to<br />

schopnosti, má na to ãas, alebo chce maÈ na<br />

to ãas, a má záujem o to, aby nás zastupoval.<br />

To v‰etko sme sa my vlastne zväã‰a dozvedeli<br />

v 89. Nie Ïe by sme boli národom hlupákov<br />

– samozrejme, Ïe sme tento princíp hádam<br />

ovládali uÏ aj predt˘m –, lenÏe buì sa k<br />

voºbám nechodilo, alebo sa chodilo preto,<br />

aby nemal niekto nepríjemnosti, keby ne‰iel.<br />

Aj tak za ºuìmi doliezol niekto z miestneho<br />

úradu s nejakou prenosnou urnou a vy ste tam<br />

museli hodiÈ ten a ten lístok, a nijak˘ in˘, pretoÏe<br />

tu proste vtedy fungovala vláda jednej<br />

strany a voºby boli vlastne formálne. No a naraz<br />

to uÏ nebolo povinné, naraz zaãali ºudia<br />

preciÈovaÈ, Ïe hádam môÏu nieão v tom „svete<br />

hore“ urobiÈ, a Ïe je tu ãas a moÏnosÈ, aby<br />

oni sami rozhodli, kto bude na tom, ãi na<br />

onom mieste, a dokonca ku komu sa môÏu<br />

utiekaÈ, aby sa ãosi zmenilo k lep‰iemu. A toto<br />

bol ten virvar po novembri ’89, keì ºudia zaãali<br />

zisÈovaÈ, Ïe majú naozaj aj nejaké práva.<br />

ËaÏko v‰ak povedaÈ, ãi preto, Ïe uÏ sa to<br />

v‰etko – pouÏijem nepopulárne slovo – znormalizovalo,<br />

v tom pozitívnom zmysle slova,<br />

alebo ãi to nie je tak, nedaj Pán Boh, ako ºudia<br />

hovoria a ako ãasto poãúvam – a nie som<br />

z toho uveliãen˘: Naão tam ja pôjdem niekoho<br />

voliÈ, ão sa budem o to zaujímaÈ, koho<br />

mám zvoliÈ a za koho mám hodiÈ lístok, keì<br />

aj tak môj hlas niã nezmôÏe. To je dosÈ hrozné<br />

poznanie a dosÈ hrozné kon‰tatovanie, keìÏe,<br />

samozrejme, vieme, Ïe ten jeden hlas<br />

<strong>sk</strong>utoãne neznamená veºa. Ale keì si to o<br />

tom jednom hlase povedia stovky ºudí a obávam<br />

sa, Ïe to tak je, tak uÏ to zaãína byÈ zlé,<br />

choré a nebezpeãné. TakÏe aj preto, alebo<br />

najmä preto, ustal sãasti záujem ºudí o politiku,<br />

prestalo to v‰eobecné hemÏenie na v‰e-<br />

57

D I A L Ó G Y O A<br />

& M M<br />

lijak˘ch podujatiach, ustal záujem „angaÏovaÈ<br />

sa“ vo verejn˘ch záleÏitostiach. E‰te raz<br />

zhrniem hlavn˘ dôvod, preão sa dosÈ veºké<br />

mnoÏstvo ºudí u nás prestalo tak nejako z celej<br />

du‰e zaujímaÈ o to, ão sa deje: ºudia zistili,<br />

ako naozaj funguje parlamentná demokracia,<br />

a uvedomili si, Ïe aj na tej niωej zastupiteº<strong>sk</strong>ej<br />

úrovni, mest<strong>sk</strong>ej, obvodnej atì., ktorá<br />

je v‰ak tieÏ veºmi dôleÏitá, v‰elijakí poslanci<br />

alebo starostovia nenaplnili oãakávania<br />

t˘ch, ão ich volili, a preto jednoducho rezignovali,<br />

ão je tá najhor‰ia moÏnosÈ.<br />

Okrem vá‰ho správne pomenovaného dôvodu<br />

existuje – moÏno trochu nepriamo,<br />

ale predsa – e‰te aj ìal‰ia, podºa mÀa závaÏná<br />

okolnosÈ: keì si v‰imnete tie sobotno-nedeºné<br />

di<strong>sk</strong>usie v televízii a v rozhlase,<br />

v ktor˘ch uÏ dlhé roky vystupujú na‰i<br />

poprední politici, tak zistíte, Ïe úroveÀ väã-<br />

‰iny t˘chto vystúpení je, podºa môjho názoru,<br />

ÈaÏko znesiteºná, pretoÏe sú pod akúkoºvek<br />

kritiku. Ja to naozaj pozerám len<br />

preto, lebo to patrí k mojim povinnostiam,<br />

pretoÏe ak mám na nejaké veci reagovaÈ,<br />

musím ich poznaÈ. Sú to v‰ak ãasto absurdnosti,<br />

a keì poãúvam to, ão títo ºudia<br />

hovoria, <strong>sk</strong>utoãne trpím a trápim sa.<br />

Naozaj sme na tom asi pomerne rovnako,<br />

lebo ja takisto pri tom trpím, a takisto preto<br />

to napriek tomu pozerám, lebo aj ja to aspoÀ<br />

trochu potrebujem vidieÈ a poãuÈ, ão hovoria<br />

elitní politici. Sledujem to v‰ak ãoraz zriedkavej‰ie,<br />

i keì viem, Ïe naozaj sa treba udrÏiavaÈ<br />

pri sledovaní v‰etkého, ão sa okolo nás<br />

deje. SnaÏím sa v‰ak udrÏiavaÈ aj ináã v obraze,<br />

in˘m spôsobom – napríklad tak, Ïe sledujem<br />

inde, teda v in˘ch médiách správy,<br />

komentáre, atì., aby si ãlovek vedel dotvoriÈ<br />

ist˘ názor na Sloven<strong>sk</strong>o. Problém je v tom, Ïe<br />

ãím viac je tak˘chto di<strong>sk</strong>usn˘ch relácií, moderovan˘ch<br />

ãi komentovan˘ch, t˘m viac zisÈujeme,<br />

Ïe nám nech˘bajú ozajstné osobnosti<br />

len na postoch politick˘ch, ale aj na postoch<br />

redaktor<strong>sk</strong>˘ch, pretoÏe ak nemá politik<br />

partnera, tak veºmi r˘chlo vycíti, Ïe proste je<br />

to v‰etko v jeho moci a manipuluje ten di<strong>sk</strong>usn˘<br />

program tam, kam on chce, a nie tam, kde<br />

chce moderátor, alebo dokonca poslucháã ãi<br />

divák. V tom si, myslím, je veºk˘ problém.<br />

Ten neexistoval, keì som povedzme s kolegami<br />

zaãínal najprv v rozhlase a ne<strong>sk</strong>ôr od<br />

´93-eho v televízii, tieÏ svojím spôsobom v<br />

di<strong>sk</strong>usnej relácii, hoci to bola vlastne zábavná<br />

publicistika, blízka ku kabaretnému Ïánru.<br />

Vtedy politici e‰te neboli natoºko trénovaní.<br />

Dokonca ten Ïáner, ktor˘ som uplatÀoval, mi<br />

umoÏÀoval sem-tam sa na nich zasmiaÈ, semtam<br />

sa zasmiaÈ na sebe, aby to bolo tro‰ku rovnocenné,<br />

sem-tam do toho zapojiÈ aj diváka,<br />

pretoÏe ja som nikdy nerobil niã bez divákov<br />

– a ten politik nikdy nebol natoºko siln˘, aby<br />

mohol v‰etky problémy a rébusy zviesÈ na<br />

takú stranu, ktorá len jemu vyhovuje. UÏ kedysi<br />

dávno na Ïurnalistike sme sa uãili, Ïe<br />

konferencier, redaktor ãi moderátor nemusí<br />

byÈ odborník, ale rozhodne by mal vystupovaÈ<br />

ako dobre informovan˘ spoloãník, a to<br />

spoloãník, ktor˘ dokonca vie aj ãosi vycítiÈ,<br />

ktor˘ vie rozprávaÈ, ktor˘ má dar reãi a ktor˘<br />

má primeran˘ spôsob cítenia a vedenia<br />

toho programu, ktor˘ pripravuje. Zle sa mi k<br />

tomu vyjadruje, lebo sám sa v tom e‰te stále<br />

pohybujem, hoci za in˘ch okolností. TakÏe<br />

nebudem tu zná‰aÈ a chrliÈ oheÀ a síru na<br />

ºudí, ktorí to, podºa môjho názoru, robiÈ nevedia.<br />

Od t˘ch ãias, od t˘ch ´90-ych rokov,<br />

uÏ uplynula nejaká doba, politici sa stali tro‰-<br />

ku gumovej‰í, vedia sa prispôsobiÈ, vedia<br />

reagovaÈ. Na druhej strane – tak˘ch ãiniteºov,<br />

ktorí by dokázali aspoÀ ako-tak na úrovni<br />

vystupovaÈ, je dosÈ málo. A tak sa stalo aj to,<br />

Ïe v t˘ch mojich programoch boli potom<br />

niektorí uÏ aj 4-5krát, a prestalo to byÈ zaujímavé<br />

alebo aktuálne, a preto bolo treba s<br />

t˘m v podobe, v akej som to vtedy robil,<br />

<strong>sk</strong>onãiÈ. Ale ktovie, moÏno, Ïe aj preto, lebo<br />

– ako sa vraví – treba <strong>sk</strong>onãiÈ v najlep‰om, a<br />

preto to uÏ malo byÈ aj <strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>onãené, neviem.<br />

Ale rozhodne by to nemohlo trvaÈ v takom<br />

‰t˘le, ako som to vtedy robil, do dne‰n˘ch<br />

ãias. Je aj do istej miery iná doba, sú iné súvislosti,<br />

iné okolnosti. Neviem v‰ak pochopiÈ,<br />

preão okrem rôznych t˘ch tzv. serióznych<br />

komentárov a uãen˘ch predpoludÀaj‰ích<br />

debát ãi ak˘chkoºvek hlboko meditatívnych<br />

a hlboko analytick˘ch di<strong>sk</strong>usií nemôÏe existovaÈ<br />

aj povedzme politick˘ kabaret. Nemám<br />

rád tento pojem, pretoÏe kabaret nemôÏe byÈ<br />

nepolitick˘, i keì tam politika, ktor˘ je na<br />

mu‰ke, nemáme priamo prítomného, ale lep-<br />

‰ie to vyjadriÈ neviem. Preão sa nemôÏe produkovaÈ<br />

tak˘to nejak˘ kabaretn˘ program,<br />

ktor˘ by sa aspoÀ trochu podobal tomu, ão<br />

sme viacerí b˘valí ’rozhlasáci‘ kedysi robili.<br />

V‰etko sa vyvíja, takÏe uÏ nie sú tie ãasy, ktoré<br />

boli kedysi, ale stále tvrdím, Ïe je to pre poslucháãa<br />

a diváka vÏdy Ïáner stráviteºnej‰í a<br />

vÏdy lep‰ie modifikujúci názor diváka a poslucháãa,<br />

ako keì do neho natvrdo tlaãíme<br />

proste svoje pravdy v ostrej konfrontácii s niek˘m<br />

z opaãného tábora. A tie texty sú ãasto<br />

plné fráz.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u najzaujímavej‰ie Ïivotné<br />

pravdy hovoria obãanom nie kÀazi alebo<br />

filozofi, a ani politici, o ktor˘ch sme pred<br />

chvíºou hovorili, ale niektorí predstavitelia<br />

‰oubiznisu, a na prvom mieste práve humoristi.<br />

Máte pre túto zvlá‰tnu a aÏ akoby<br />

nepochopiteºnú situáciu presvedãivé vysvetlenie<br />

Neviem, ãi presvedãivé a neviem, ãi je to<br />

vôbec vysvetlenie, ale myslím si, Ïe sú to ºudia,<br />

ktorí ovládajú pomerne dobre beÏn˘ hovorov˘<br />

‰t˘l, priãom sa netvária nejako sofistikovane,<br />

a keì sa snaÏia byÈ za kaÏdú cenu<br />

múdri, tak to zaãne byÈ nepresvedãivé a<br />

smie‰ne. Pritom sú to ºudia, ktorí sú na oãiach<br />

a sú aj populárni, i keì ãasto táto ich pozícia<br />

je, nie v zlom, moÏno aj trochu zneuÏívaná.<br />

A tu mi prichodí na um báseÀ „Herci“ od ªubomíra<br />

Feldeka zo zbierky „Slovák na Mesiaci“,<br />

ktorou by sa dosÈ dalo nadviazaÈ na to, o<br />

ãom práve hovoríme. Vtedy, keì báseÀ vy‰la<br />

– tu‰ím v roku 1986 –, bolo okolo nej a okolo<br />

v‰etkého, ãoho sa t˘kala, veºa kriku, ale<br />

práve preto si myslím, Ïe ªubo Feldek by sa<br />

moÏno mal k tejto téme vrátiÈ a stvoriÈ nejak˘<br />

druh˘ diel.<br />

Ale preão tak málo reprezentatívne vystupujú<br />

tí, ktor˘ch som spomínal: kÀazi, filozofi<br />

a v‰etci tí, ão majú priamo v náplni<br />

svojho spôsobu Ïivota uvaÏovanie, myslenie,<br />

a potom aj zosumarizovanie náhºadov<br />

na rôzne situácie zo svojej oblasti – a tie by<br />

mali potom tlmoãiÈ ostatn˘m obãanom<br />

Ja si nemyslím, Ïe nemajú názory, ale myslím<br />

si, Ïe nevedia adekvátne osloviÈ verejnosÈ,<br />

nevedia, ako na to, aby sa ich náhºady<br />

dostali medzi ºudí. Proste na to treba maÈ ist˘<br />

cit. Nemyslím si, Ïe je to vÏdy len v˘sledok<br />

nejak˘ch mediálnych tréningov, ktoré teraz<br />

mnohí manaÏéri pestujú. Mnohí politici sa zahryznú<br />

do nejakej <strong>sk</strong>upiny obyvateºstva a tú<br />

si svojou logikou a predov‰etk˘m svojou demagógiou<br />

a svojimi presvedãovacími a komunikaãn˘mi<br />

schopnosÈami pripútajú na svoju<br />

stranu, ãiÏe vedia, ako na to. Nemajú v‰ak<br />

vÏdy potrebn˘ rozptyl a tak˘ akãn˘ rádius,<br />

aby vedeli osloviÈ väã‰iu <strong>sk</strong>upinu. To, Ïe nejak˘<br />

politik má 30-, ãi 40-percentnú obºúbenosÈ,<br />

e‰te neznamená, Ïe vie komunikovaÈ. On<br />

jednoducho svojím trebárs i agresívnym vystupovaním<br />

pripúta k sebe ºudí rovnako naladen˘ch,<br />

identicky nahnevan˘ch a rozãúlen˘ch,<br />

ãasto ani nehºadajúcich pravdu, a strhne<br />

ich tak, Ïe ani nepotrebujú nejaké argumenty.<br />

Tak˘to politik si ani trochu neuvedomuje,<br />

Ïe keby sem-tam zmäkãil svoj tón, keby semtam<br />

ãosi toleroval, a keby ão aj len veºmi<br />

zriedka pochválil protivníka v nieãom, ão sa<br />

mu podarilo vykonaÈ, tak by sa zlep‰ilo aj jeho<br />

spoloãen<strong>sk</strong>í postavenie. Je v tom, ako hovorím,<br />

schopnosÈ ãi neschopnosÈ komunikácie<br />

a schopnosÈ ãi neschopnosÈ osloviÈ obyvateºstvo,<br />

priãom jeho neschopnosÈ potom ãasto<br />

vyústi do v‰eobecne známeho populizmu,<br />

ktor˘ je ºahko dema<strong>sk</strong>ovateºn˘.<br />

PovaÏujete Vladimíra Meãiara, Jána âarnogur<strong>sk</strong>ého,<br />

Mikulá‰a Dzurindu, Roberta<br />

Fica a Ivetu Radiãovú za osobnosti, ktoré<br />

sa v˘razne vyãlenili zo spoloãnosti, alebo –<br />

e‰te presnej‰ie – nad spoloãnosÈ Alebo sú<br />

to len fenomény, ktoré sa dajú pomerne<br />

r˘chlo zabudnúÈ, keì nastúpia zase iné politické<br />

elity MoÏno t˘chto piatich alebo<br />

niektorého z nich aspoÀ trochu prirovnaÈ<br />

k ªudovítovi ·túrovi, Milanovi Rastislavovi<br />

·tefánikovi alebo aj k Alexandrovi Dubãekovi<br />

To je stra‰ne ‰iroká plocha, ktorú ste tu predostreli<br />

predo mÀa, a keby som na va‰u otázku<br />

odpovedal, dopustil by som sa moÏno porovnávania<br />

neporovnateºného. To by som naozaj<br />

ÈaÏko vedel povedaÈ, v ãom sa ten ãi<br />

onen poná‰a na ·túra a na ·tefánika. UÏ aj v<br />

tom je to ÈaÏké, Ïe aÏ na Alexandra Dubãeka<br />

sme neÏili priamo v jednom období s t˘mito<br />

legendami sloven<strong>sk</strong>ého verejného i politického<br />

Ïivota a pri ich posudzovaní sme odkázaní<br />

na také ãi onaké ‰túdium zdrojov, ktoré sa<br />

neraz rozchádzajú. UÏ dnes vidíme napríklad,<br />

najmä to badám v ãe<strong>sk</strong>om prostredí, ako sa<br />

podceÀuje a <strong>sk</strong>oro aÏ nihilizuje v˘znam Alexandra<br />

Dubãeka. A ak sa niekto vyãlenil nad<br />

svoju beÏnú funkciu, teda nad post, ktor˘ zastáva<br />

alebo do ktorého bol zvolen˘, tak si myslím,<br />

Ïe je to jedine Iveta Radiãová. Ale to si<br />

môÏem dovoliÈ povedaÈ len preto, Ïe tro‰ku<br />

poznám moÏno viac jej zákulisie, neÏ beÏn˘<br />

ãitateº, a viem, ãím musela v‰etk˘m prejsÈ. Aj<br />

preto viem, Ïe je to jediná zo súãasn˘ch známych<br />

ºudí, ktorú nikto neobviní z korupcie a<br />

z úplatkárstva. MoÏno jedin˘ v tejto oblasti<br />

porovnávateºn˘ ãlovek bol e‰te Ján Lango‰,<br />

o ktorom som vedel na 100 %, Ïe je to neúplatn˘<br />

ãlovek – a preto ãlovek na svojom<br />

mieste. Nie Ïe by v‰etci ostatní boli povedzme<br />

úplatní, ale rozhodne to nie sú ºudia, za kto-<br />

58

D I A L Ó G Y O A<br />

& M M<br />

r˘ch by som ja strkal ruku do ohÀa. Z mojich<br />

<strong>sk</strong>úseností práve s profesorkou Radiãovou, by<br />

som tú ruku moÏno, a nielen jednu, ale semtam<br />

aj tú druhú, do tej pripekajúcej pahreby<br />

strãil.<br />

Málokto, ako vravíte, pochyboval a pochybuje<br />

o tom, Ïe Radiãová je schopná páchaÈ<br />

podvody, korupciu a iné neduhy mnoh˘ch<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ch i zahraniãn˘ch politikov.<br />

Ale pravda je taká, Ïe vy‰e roka predseda<br />

Smeru neustále zdôrazÀoval práve<br />

to, Ïe ona je taká istá korupãná politiãka,<br />

ako v‰etci ostatní. Ako si to vysvetºujete<br />

To je dôsledok práve jeho nedostatoãnej<br />

schopnosti úprimne a aspoÀ tro‰ku objektívne<br />

komunikovaÈ. On, keì chce povedaÈ to, Ïe<br />

je jedin˘ spravodliv˘ a zvoliteºn˘, nie je<br />

schopn˘, a asi ani nikdy nebude, uznaÈ, Ïe sa<br />

nájdu e‰te aspoÀ jeden ãi dvaja politici na<br />

tomto svete takí, ão by dokázali poctivo vykonávaÈ<br />

svoju funkciu. A najmä preto potrebuje<br />

ostatn˘ch podozrievaÈ a znevaÏovaÈ.<br />

V‰etci vieme, ão v 90. rokoch priniesol na<br />

Sloven<strong>sk</strong>o Meãiar, ale vieme aj o obsahu<br />

toho, ão povedal hlas veºmi podobn˘ hlasu<br />

Roberta Fica, a preto kaÏd˘ si môÏe utvoriÈ<br />

svoj názor. Ale málokto uÏ vie, alebo málokto<br />

sa o to zaujíma, Ïe zákulisie Ivety Radiãovej<br />

je naozaj veºmi ãisté, a to i napriek tomu,<br />

Ïe nemala v pätách len opozíciu, ale obãas aj<br />

svojich vlastn˘ch.<br />

Hovoríme o morálke v politike, porovnávame<br />

kdekoho s kdek˘m, a teda aj Ivetu<br />

Radiãovú, ale jednému porovnaniu sa akosi<br />

vyh˘bame: neporovnávame, a keì, tak<br />

len zriedkavo, Ivetu Radiãovú a Václava<br />

Havla, hoci práve t˘ch dvoch je porovnávaÈ<br />

asi moÏné. Obaja sa zdali byÈ a vlastne<br />

stále zdajú byÈ, aj ich tak rôzni odborníci<br />

oznaãujú, nepolitick˘mi politikmi, ãím<br />

sa rozumie, Ïe nepouÏívajú tie najodpudzujúcej‰ie<br />

spôsoby in˘ch verejn˘ch ãiniteºov.<br />

Alebo sa dá povedaÈ, Ïe Iveta Radiãová je<br />

vo vedomí ‰irokého kruhu obãanov taká<br />

slu‰ná osoba, ako bol povedzme Václav<br />

Havel<br />

To sa dá ÈaÏko povedaÈ. Dokonca som sa<br />

nikdy ani nezamyslel nad takouto moÏnou paralelou<br />

Radiãová – Havel. Predsa len sa tieto<br />

dve osobnosti ãasovo máliãko minuli, a aj<br />

preto je to porovnanie Èaωie a zloÏitej‰ie, keìÏe<br />

v tomto dynamickom období uÏ aj rozdiel<br />

dvadsiatich rokov, keì vkæzli do politiky a do<br />

verejného vnímania, hrá urãitú úlohu. Treba<br />

si v‰ak v‰imnúÈ, v ãom sú obaja veºmi porovnateºní:<br />

V tom, Ïe <strong>sk</strong>rátka sú t⁄Àom v oku t˘ch,<br />

ktorí neznamenali niã a dodnes veºa neznamenajú,<br />

najmä v období, keì obaja, ktor˘ch spomíname,<br />

viedli spoloãnosÈ, a Radiãová e‰te aj<br />

teraz je na ãele sloven<strong>sk</strong>ej vlády. Tak Havel,<br />

ako aj Radiãová majú mnoho v‰elijak˘ch nepriateºov<br />

a podozrievateºov, ale nikto z nich<br />

nevie povedaÈ, preão ich vlastne nezná‰a alebo<br />

dokonca nenávidí. To, ão sa o nich hovorí,<br />

je zväã‰a len slovn˘ balast. MoÏno bude<br />

e‰te v˘stiÏnej‰ie kon‰tatovaÈ, Ïe obaja nevyhovujú,<br />

lebo príli‰ zaãali vyãnievaÈ z beÏnej,<br />

hlúpej a neslu‰nej politiky – a ja ani neviem<br />

dobre povedaÈ preão. Alebo by som musel veºmi<br />

dlho nad t˘m hæbaÈ. ªuìom akosi nevyhovuje<br />

ten, kto si nalieva francúz<strong>sk</strong>y koÀak z pivovej<br />

fºa‰e, ten je hneì divn˘, ba aÏ podozriv˘.<br />

Radiãová je a Havel bol, podºa mÀa, rozporuplná<br />

osoba v tom, Ïe sú to ºudia s charakterom<br />

– a vzápätí si poloÏme hneì aj otázku:<br />

Naão je komu v politike charakter<br />

No, naão<br />

To neviem. PovaÏujme to za reãnícku otázku.<br />

Problém je v tom, Ïe moÏno obaja, ale Iveta<br />

Radiãová urãite, podºa svojich stanoví<strong>sk</strong> o<br />

svojom perspektívnom moÏnom, ãi <strong>sk</strong>ôr nemoÏnom<br />

zaãlenení sa do politického Ïivota uÏ<br />

ani veºmi nerozm˘‰ºa. Podºa mÀa – a dúfam,<br />

Ïe aj podºa nej samej – urobila to, ão bolo slu‰-<br />

né, charakterné a správne, a keìÏe niet tak˘ch,<br />

ktorí by si objednávali práve to ãestné, na ktorom<br />

bazírovala ona, ìalej uÏ nemá ão ponúknuÈ...<br />

Pri Radiãovej je evidentné, Ïe sa usiluje byÈ<br />

charakternou osobou, a predov‰etk˘m<br />

osobnosÈou, ale predsa len sa to ani jej celkom<br />

nedarí, predsa len <strong>sk</strong>æzava obãas do situácií,<br />

keì napríklad neodpovedá na niektoré<br />

dôleÏité základné otázky, ktoré jej aj<br />

novinári dávajú a na ktoré by obãania<br />

oprávnene radi poãuli jej mienku, jej odpoveì<br />

alebo jej vysvetlenie. A nie preto, Ïe<br />

by boli zlomyseºní, ale jednoducho s dobr˘m<br />

zámerom. Od nej sa v‰ak niekedy veºa<br />

nedozvedia. Myslíte, Ïe Radiãová robí dobre,<br />

keì ãasto neodpovie priamoãiaro KaÏd˘<br />

dobr˘ politik sa usiluje trochu zakryÈ<br />

svoju osobnú podstatu...<br />

Hovorí sa tomu diplomatick˘ prístup...<br />

Áno, ale verejne ãinná osoba predsa len<br />

niekedy musí trochu vystúpiÈ zo svojej ulity.<br />

Ináã, ja by som poopravil va‰e posledné<br />

tvrdenie, pretoÏe neznie dobre, keì ste povedali,<br />

Ïe sa snaÏí byÈ charakternou: buì niekto<br />

charaktern˘ je, alebo nie je. Ak nie je, tak<br />

sa môÏe, samozrejme, snaÏiÈ, ale to je v‰etko.<br />

Ale ak naozaj nie je schopná, ãi <strong>sk</strong>ôr<br />

ochotná odpovedaÈ na niektoré pálãivé témy<br />

priamo, jej dôvod sa nedá generalizovaÈ. Ja v<br />

tom vidím predov‰etk˘m zrejmú blokádu,<br />

ktorá ju brzdí. A to, ão ju brzdí, je hrádza, ktorá<br />

napríklad stojí medzi Àou a SDKÚ, alebo<br />

koalíciou ako takou: je síce na ãele vlády, ale<br />

nie je na ãele strany a nemôÏe si z tak˘ch ãi<br />

onak˘ch ºahko vysvetliteºn˘ch dôvodov dovoliÈ<br />

povedaÈ pravdu bez toho, aby nebola buì<br />

proti vláde, alebo, a to ãastej‰ie, proti svojim<br />

straníckym ãi koaliãn˘m kolegom.<br />

A keby sa bola viac usilovala, respektíve<br />

keby mala medzi svojimi poradcami tak˘ch,<br />

ktorí by ju viac a najmä primeranej-<br />

‰ie formovali v jej vystúpeniach s obãanmi<br />

PretoÏe, obávam sa, práve takého poradcu<br />

nemala... Nebola by vykonala viac Nebolo<br />

v jej silách strhnúÈ ºudí k aktívnej‰ej<br />

úãasti na modernej politike, ão sa teraz, mimochodom,<br />

v celej európ<strong>sk</strong>ej politike deje<br />

veºmi málo Nemohla dokázaÈ viac Zatiaº,<br />

zdá sa mi, nena‰la kºúã, ako premeniÈ na<br />

realitu v‰etko, na ão sa zastrájala...<br />

Nemyslím si, Ïe bola obklopená nejak˘mi<br />

nevzdelancami, nímandmi alebo ako by som<br />

sa e‰te o nich vyjadril, ktorí by ju nechceli<br />

usmerniÈ k tomu, aby bola pre väã‰ie masy<br />

príÈaÏlivá alebo podmaÀujúca. Skôr moÏno,<br />

Ïe to nevedeli. V tomto sa v‰ak uÏ môÏem<br />

m˘liÈ, pretoÏe aÏ tak do hæbky situáciu okolo<br />

nej a priamo v nej i s Àou nepoznám. Ale<br />

mám dojem, Ïe Iveta Radiãová je aÏ príli‰ autonómna<br />

osobnosÈ, takÏe, ako sa zdá, nevie<br />

akceptovaÈ ‰iroké spektrum odporúãaní, hoci<br />

ich má, ão moÏno povaÏovaÈ za ist˘ nedostatok<br />

pri riadení ‰tátu. Ak mám pravdu, Ïe mala<br />

pomerne mlad˘ zbor poradcov, to nie je veºmi<br />

ideálne. Pre mÀa je vÏdy pri vládnutí podozrivé,<br />

keì nieão rie‰ia len chlapi alebo len<br />

Ïeny, alebo len mladí, alebo len starí. TakÏe<br />

ja by som sa vÏdy na mieste takejto vedúcej<br />

osobnosti – na mieste, na ktorom by som<br />

nikdy nechcel stáÈ – snaÏil obklopiÈ sa <strong>sk</strong>ôr ‰ir-<br />

‰ou ‰kálou rôznorod˘ch konzultantov a expertov.<br />

Ktovie, ãi mala vôbec k dispozícii dosÈ<br />

tak˘ch ºudí, ktorí by dokázali obsiahnuÈ to<br />

v‰etko, ão musí prejsÈ, povedzme, cez hlavu<br />

ãloveka, ktor˘ je svojím spôsobom zodpovedn˘<br />

za v‰etko, ão sa v ‰táte odohráva. âi mala<br />

okolo seba dosÈ ºudí, ktor˘ch by vedela akceptovaÈ,<br />

ktor˘ch by vedela tolerovaÈ a od ktor˘ch<br />

by sa vedela a chcela v plnej miere pouãiÈ.<br />

A myslíte si, Ïe sú na Sloven<strong>sk</strong>u ºudia, ktorí<br />

by mohli byÈ <strong>sk</strong>vel˘mi poradcami Ktorí<br />

by vedeli poradiÈ tak, aby to bolo inteligentné,<br />

ºudové a pritom aj strhujúce<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u sú v‰elijakí moÏní ºudia,<br />

ak˘ch si len viete predstaviÈ... Aj takí, ak˘ch<br />

ste spomenuli, len ich treba hºadaÈ, a je pravda,<br />

Ïe niekedy treba hºadaÈ veºmi dlho.<br />

TakÏe sa môÏem do istej miery domnievaÈ,<br />

Ïe Radiãová nehºadala dosÈ dlho.<br />

Buì na to nemala dosÈ ãasu, buì na to nemala<br />

chuÈ, alebo vôbec o tom netu‰ila, Ïe<br />

také nieão treba, pretoÏe nech je to osobnosÈ<br />

akákoºvek múdra, vzdelaná a rozhºadená,<br />

moÏno, Ïe v tomto je málo <strong>sk</strong>úsená. Neviem,<br />

toto sú uÏ dohady a ‰pekulácie, a to ja nerád<br />

‰írim.<br />

A ak teraz naozaj – ako sa to zdá a ako to<br />

aj ona dosÈ razantne hovorí – <strong>sk</strong>onãí s politickou<br />

aktivitou, bude to pre Sloven<strong>sk</strong>o<br />

veºká ‰koda, alebo väã‰ia ‰koda pre Àu samotnú<br />

Pre Àu nie, pochybujem, Ïe by to bola pre<br />

Àu ‰koda, pretoÏe je to osoba, ktorá má svoje<br />

pevné miesto v spoloãnosti, ktorá vie svojimi<br />

vedomosÈami a svojím rozhºadom, svojou<br />

inteligenciou pomôcÈ i tam, kde netrpí<br />

denn˘mi stresmi a frustráciami, kde nemusí<br />

odolávaÈ tak˘m situáciám, ktor˘m sa aÏ ãudujem,<br />

Ïe doteraz odolala. Îe to bude ‰koda<br />

pre Sloven<strong>sk</strong>o – áno, zrejme áno, hoci to, samozrejme,<br />

neviem presne verbalizovaÈ a odhadnúÈ,<br />

do akej miery. ·koda je kaÏdého slu‰-<br />

ného, vzdelaného ãloveka, ktor˘ si bez ak˘chkoºvek<br />

zákulisn˘ch Èahov vie zastaÈ svoje<br />

miesto, svoj post, a to nemusí byÈ len Iveta Radiãová.<br />

Ja verím a dúfam, Ïe je a bude e‰te v<br />

na‰om hºadáãiku v ‰irokom politickom spektre<br />

dosÈ ºudí, na ktor˘ch natrafíme a ktor˘ch<br />

si budeme pochvaºovaÈ.<br />

Medzi najpopulárnej‰ie alebo najpríÈaÏlivej‰ie<br />

a najefektnej‰ie osobnosti uÏ dlho na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u patrí Robert Fico. Veºa sa o Àom<br />

popísalo, pohovorilo, ale veºmi málo sa<br />

uvaÏovalo o tom, preão je tak˘, ak˘ je. Ak<br />

náhodou poãúva o sebe hovoriÈ in˘ch po-<br />

59

D I A L Ó G Y O A<br />

& M M<br />

litikov, komentátorov, politológov, viete si<br />

predstaviÈ, ão sa odohráva v jeho mysli<br />

Myslíte si, Ïe sa zamyslí nad t˘m a Ïe si poloÏí<br />

otázky: Robím to dobre tak, ako to robím<br />

Nechcem byÈ aj ja tak˘ populárny,<br />

ako je Radiãová, ktorá síce nemá toºko<br />

percent ako ja, ale mnohí vyspelí ºudia ju<br />

prijímajú veºmi pozitívne Myslíte, Ïe ho<br />

obãas mrzí, ak nemá vÏdy aj on takú úctu<br />

ako ona<br />

Myslím, Ïe je spokojn˘ s t˘m, ak˘ je, pretoÏe<br />

jeho spôsob komunikácie mu nedovolí<br />

ísÈ ìalej. Samozrejme, Ïe mu staãí byÈ tam,<br />

kde je. No komu by nestaãilo, keby o Àom<br />

v‰etky moÏné ratingové agentúry vydávali len<br />

tie najlep‰ie svedectvá, takÏe moÏno pomaly<br />

bude vedieÈ po voºbách zostaviÈ jednofarebnú<br />

vládu... Ja si len myslím, Ïe sa stala ‰koda,<br />

ak nevyhral aj predo‰lé voºby, ktoré boli<br />

v roku 2010, pretoÏe potom by sa videlo,<br />

kam Sloven<strong>sk</strong>o zaviedol s nejakou svojou<br />

koalíciou, aby si to, s prepáãením za v˘raz,<br />

vyÏral celé aÏ do konca. Ak teraz vyhrá, tak<br />

bude môcÈ povedaÈ: Áno, je tu, samozrejme,<br />

zle, veºmi zle, ale to ja len naprávam chyby<br />

t˘ch predo‰l˘ch. Viete, to sa vÏdy kaÏd˘ odvoláva<br />

na t˘ch, ão to domrvili pred ním. Navy‰e,<br />

kaÏdému robí dobre, Ïe je populárny, i<br />

keì niekedy tá popularita mnoh˘m ºuìom<br />

prekáÏa, veì vieme, do akej miery bol populárny<br />

Meãiar, i keì celá jeho popularita boli<br />

len babky-demokratky. Je dôleÏité vedieÈ de-<br />

‰ifrovaÈ, z ãoho pochádza politikova popularita.<br />

KaÏd˘ z nich, ãi Iveta Radiãová, ãi Robert<br />

Fico, alebo aj ìal‰í, je zameran˘ úplne<br />

opaãne ako ostatní, a mÀa len veºmi trápi to,<br />

Ïe je to také polarizované, Ïe ten, kto má<br />

rád, kto obdivuje alebo zboÏÀuje, ão ja viem,<br />

Roberta Fica, nie je schopn˘, a tobôÏ ochotn˘,<br />

povedaÈ dobré slovo o Ivete Radiãovej. A<br />

preão nikto, kto by chcel vidieÈ Ivetu Radiãovú<br />

ako predsedníãku vlády alebo dokonca<br />

ako prezidentku, nemá jedného dobrého slova<br />

pre Roberta Fica KaÏd˘ z nich má urãité<br />

klady a takisto, ako v‰etci ºudia, aj zápory.<br />

Robert Fico nie je hlúpy ãlovek, je to<br />

vzdelan˘ ãlovek, a zrejme má aj dobr˘ch poradcov,<br />

ale ãi na nich dá, to málokto vie. To,<br />

ão si o Àom myslím ja, v ãom by mohol svoje<br />

vzdelanie a svoj rozhºad zuÏitkovaÈ, nepramení<br />

z ná‰ho nároku na neomylnosÈ.<br />

Myslíte si, Ïe napríklad Iveta Radiãová si<br />

dáva poradiÈ od svojich konzultantov<br />

Iste, veì aj preto je na teraj‰om vysokom<br />

a nesmierne zodpovednom poste, aby vedela<br />

posúdiÈ, ãi ja, alebo vy, alebo e‰te niekto<br />

in˘ je na to schopn˘ a kvalifikovan˘ a ãi stojí<br />

za to daÈ si od neho poradiÈ. Veì je naozaj<br />

natoºko inteligentná, aby to vedela. Ale niekedy,<br />

ãi uÏ z nejak˘ch emocionálnych dôvodov,<br />

Ïe má zl˘ deÀ, alebo ãi je to tak˘, ãi onak˘<br />

vplyv, vÏdy je to komplex okolností, ktor˘<br />

vám niekedy bráni utvoriÈ si v okamihu<br />

úsudok a na základe takej ãi onej rady sa<br />

rozhodnúÈ tak, alebo onak. V tom je to veºmi<br />

zloÏité a v tom je aj príãina toho, preão by<br />

som ja nikomu rad‰ej nechcel radiÈ, keby o to<br />

v˘slovne neÏiadal.<br />

Desiatky rôznych sloven<strong>sk</strong>˘ch i zahraniãn˘ch<br />

televízií vysielajú stovky, prepáãte<br />

za v˘raz, mizern˘ch, ba priam hlúpych<br />

programov, bez my‰lienok, bez vkusu, bez<br />

nápadu. Myslíte, Ïe to môÏe maÈ zhubn˘<br />

vplyv na ºudstvo Odolá duchovná podstata<br />

ºudí tomuto náporu úbohosti<br />

No, na toto by som nerád odpovedal, a to<br />

najmä z toho dôvodu, Ïe sa na toto naozaj nepozerám<br />

ani tro‰ku optimisticky. Problém<br />

vidím v tom, Ïe televízia, o nieão menej uÏ,<br />

dúfam, rozhlas, nás masírujú nekvalitn˘mi,<br />

nehodnotn˘mi programami. T˘ka sa to, Ïiaº,<br />

najmä programov zábavn˘ch alebo literárnodramatick˘ch,<br />

hoci väã‰inou sotva ich takto<br />

moÏno pomenovaÈ, lebo o literatúru tam nejde<br />

a o dramatick˘ útvar ãasto e‰te menej.<br />

Len, preboha, nehºadajme problém v ºuìoch,<br />

v divákoch, v masách, v národe. Je to veºk˘<br />

omyl, alebo ãasto vedom˘ klam ºudí, ktorí<br />

dramaturgujú tieto programy alebo ktorí vedú<br />

masovokomunikaãné in‰titúcie, ãi je to tlaã,<br />

rozhlas i televízia, keì povedia: Toto ºudia<br />

chcú! Figu borovú. Naozaj veºká, ba priam<br />

absolútna väã‰ina ºudí chce ãokoºvek, ão im<br />

ukáÏete. To uÏ predo mnou povedal niekto<br />

in˘, Ïe keby ktorákoºvek televízia, vrátane,<br />

Ïiaºbohu, televízie verejnej sluÏby, ukazovala<br />

verejné popravy na námestí, tak to ºudia<br />

budú pozeraÈ. Druhá vec je, ktorá vrstva ºudí<br />

a s ak˘m koeficientom spokojnosti sa na to<br />

pozerá. Ja neviem, preão ºudia rad‰ej neãítajú,<br />

preão si nezoberú deti a nejdú s nimi na<br />

vychádzku do lesa, alebo preão si rad‰ej len<br />

tak nezdriemnu, to v‰etko by im slúÏilo viac<br />

a lep‰ie, ako keì sa nechajú uná‰aÈ trebárs len<br />

podvedome my‰lienkami ãi pochybn˘mi nápadmi,<br />

ktoré im priná‰ajú tieto naozaj bezduché,<br />

nehodnotné, hlúpe a ‰kodlivé, aÏ nebezpeãné<br />

vysielania. Neviem, ãi sa cítia byÈ existenãne<br />

odkázaní títo novodobí manaÏéri a<br />

pravdepodobne nevedomí a nedovzdelaní riaditelia<br />

a ‰éfovia programov iba na svoje masmédiá,<br />

alebo sú politicky motivovaní, keì<br />

takéto nieão umoÏÀujú, ale hádam nejak˘<br />

politick˘ tlak nemôÏe existovaÈ trebárs v komerãn˘ch<br />

médiách. Tam v‰ak zase treba braÈ<br />

do úvahy to, Ïe pokiaº takáto televízia alebo<br />

tak˘to rozhlas v súkromn˘ch rukách neporu-<br />

‰ujú zákon, tak môÏe vysielaÈ takreãeno v‰etko<br />

a nech si divák ãi poslucháã vyberá, ão<br />

chce. Hor‰ia vec je, Ïe uÏ si takmer nemá z<br />

ãoho vybraÈ. Áno, aj v USA – odkiaº k nám<br />

ãasto takéto smeti chodia, lebo ich tam fabrikujú<br />

– zamorujú ºudí brakom, z ktorého sme<br />

sa my pred 30 rokmi smiali a znevaÏovali sme<br />

ich. Stále vyrábajú bez zábran ak˘koºvek<br />

brak – ale pozor! Tam sú popri podradnej produkcii<br />

aj iné programy, tam sú aj iné vysielaãe<br />

a iné kanály. Nie sú vo väã‰ine, to je pravda,<br />

ale predsa len si môÏe divák vybraÈ. Ale<br />

ão si mám ja na Sloven<strong>sk</strong>u vybraÈ medzi<br />

Markízou a TV Joj Ako si ja môÏem vybraÈ<br />

A ako mám preferovaÈ televíziu verejnej sluÏby,<br />

keì ona mi takúto sluÏbu takmer neponúka<br />

a keì uÏ mnoÏstvo ºudí prestáva veriÈ v<br />

zm⁄tvychvstanie tejto tzv. verejnoprávnej televízie,<br />

priãom stále e‰te navzájom verejnoprávna<br />

a komerãná televízia medzi sebou sú-<br />

ÈaÏia v sledovanosti. âo je to za zvrátenosÈ,<br />

preboha SledovanosÈ je jediné kritérium vysielateºnosti<br />

programov pre ‰irokú verejnosÈ<br />

No dobre, tak moÏno v komerãn˘ch médiách<br />

je sledovanosÈ na prvom mieste, ale zastavme<br />

sa pri tom, ão má ten divák sledovaÈ iné,<br />

keì sa na neho valí naozaj len jeden seriál za<br />

druh˘m Ktosi mi hovoril, Ïe to má spoãítané<br />

– a zistil, Ïe denne sa u nás vysiela 30 seriálov!<br />

Prepánaboha, no nájde sa medzi t˘m<br />

aj nieão iné A do akej miery sú ºudia zmasírovaní,<br />

vidíte na tom, Ïe keì nejakí dvaja tureckí<br />

herci prídu do Bratislavy, tak sa tam tisícky<br />

ºudí naÏenú a chcú sa s nimi fotiÈ a chcú<br />

ich vidieÈ a chcú ich autogram. To je v poriadku,<br />

nech sa masám splní ich Ïelane, ale preão<br />

nie je takto Ïiadan˘ trebárs, ja neviem, Ladislav<br />

Chudík, alebo iní ºudia, ktorí priná‰ajú<br />

aj nejaké hodnoty a ktorí vedia vyprovokovaÈ<br />

ºudí aj k mysleniu a k zam˘‰ºaniu sa,<br />

ão seriál nikdy nerobí a zrejme ani nebude<br />

schopn˘ robiÈ.<br />

Vo verejnoprávnej televízii <strong>sk</strong>utoãne ch˘bajú<br />

ºudia, ktorí by dali programu ducha.<br />

E‰te aj v komunistickom období si straníci<br />

uvedomovali, Ïe popri dozore nad ideológiou<br />

treba, aby sa programov˘ ‰éf postaral<br />

aj o akú-takú vyspelosÈ toho, ão sa vysiela,<br />

aby to pôsobilo aspoÀ trochu múdro.<br />

Na to ako keby sa teraz aj vo verejnoprávnej<br />

STV ka‰lalo. Tam, ako ste správne povedali,<br />

nemôÏe byÈ jedin˘m a najmä rozhodujúcim<br />

kritériom sledovanosÈ programov,<br />

teda poãet divákov, ale nieão musí byÈ,<br />

ão rôznymi spôsobmi obohacuje obãanov.<br />

A aby sa to podarilo dosiahnuÈ, musia byÈ<br />

na ãele STV programoví pracovníci, ktorí<br />

majú chvályhodn˘ prehºad nielen o televízii,<br />

ale aj o v‰etkom v spoloãnosti – a majú<br />

nadnormálnu morálku a charakter.<br />

Povedzte mi v‰ak jediného dramaturga v<br />

STV, ktor˘ vyhºadáva autorov a spolupracuje<br />

s nimi pri vytváraní programov! Takého<br />

kreatívneho ãloveka tam teraz niet, aspoÀ ja<br />

nepoznám jediné meno. Ch˘bajú mi také dramaturgické<br />

osobnosti, ako boli Boris Filan,<br />

S˘kora alebo Maru‰iak. Kde sú tieto osobnosti<br />

Nemám teraz na mysli ich samotn˘ch,<br />

lebo veì kaÏd˘ má svoju dobu, a niektorí uÏ,<br />

Ïiaº, ani nie sú medzi nami, ale kde sú iné<br />

osobnosti s ich úrovÀou Kde sú fundovaní<br />

recenzenti, kritici To nikoho Ïiadna adekvátna<br />

‰kola nevychovala Nikto nemá takúto<br />

schopnosÈ, ako ich predchodcovia, a najmä<br />

nikto nemá takúto ambíciu Alebo práve t˘chto<br />

schopnej‰ích nikto nechce<br />

Kedysi pred 10 rokmi narobil v STV veºa<br />

‰kody Richard Rybníãek. A pritom ho vysoko<br />

vyzdvihli, lebo STV posudzovali veºmi<br />

povrchne. Pritom práve on nepotreboval<br />

v STV nijak˘ch dramaturgov.<br />

On bol v‰etko. On bol hádam aj kameraman,<br />

aj reÏisér, aj v‰etko.<br />

Jednoducho zastavil prísun fundovan˘ch<br />

profesionálov.<br />

Presne tak. A odvtedy sa to v STV Èahá. Odvtedy<br />

je tam, Ïiaºbohu, nastavená takáto norma.<br />

Absolútne tam nieto niãoho takého, ão by<br />

vás i mÀa donútilo pozeraÈ sloven<strong>sk</strong>ú televíziu.<br />

Zato je mnoÏstvo programov˘ch manaÏérov,<br />

od ktor˘ch sa v Ïivote nedá zistiÈ, ão vytvorili,<br />

ão priniesli, lebo to, ão povedia, sú<br />

v‰etko len prázdne slová. Bol by som veºmi<br />

rád, keby ma ktokoºvek na akomkoºvek fóre<br />

presvedãil o opaku a ukázal mi, povedzme,<br />

programového ‰éfa, ktor˘ priviedol do tejto<br />

in‰titúcie schopn˘ch produkãn˘ch a predo-<br />

60

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E<br />

v‰etk˘m vychoval schopn˘ch dramaturgov,<br />

lebo bez dramaturga, pre Ïivého boha,<br />

niet programu. A pritom v koneãnom dôsledku<br />

v˘sledkom spolupráce, organizovanej<br />

kvalitn˘m dramaturgom s tvoriv˘mi<br />

snahami a nielen úradníãenia, je program,<br />

ktor˘ teraz, v tomto období, v STV sotva<br />

nájdete. TakÏe nieto nikoho, kto by sa<br />

chystal zdvihnúÈ na‰u televíziu na nejakú<br />

porovnateºnú úroveÀ s civilizovan˘m svetom.<br />

A navy‰e sa zabúda na to, ão sa uznávalo<br />

ako úÏasn˘ prínos kvalitn˘ch televíznych<br />

programov pre sloven<strong>sk</strong>ú kultúru<br />

a kultúrnosÈ: televízia e‰te ani nie<br />

tak dávno bola silnou zálohou sloven<strong>sk</strong>ého<br />

divadelníctva...<br />

Veì koºkokrát bola jeho v˘kladnou <strong>sk</strong>ri-<br />

Àou. A to bolo obojstranné. Televízia predvádzala<br />

jedineãn˘ch hercov a ìal‰ích<br />

umelcov ºuìom priamo v ich domácnostiach,<br />

takÏe ich obãania poznali – nie v‰ak<br />

len ako symboly popularity, ale aj, a najmä,<br />

ako v˘raz kreativity. A divadlá tieÏ<br />

rástli z nadobudnutej profesionality, spájajúcej<br />

televízne i divadelné herectvo.<br />

Dne<strong>sk</strong>a, bohuÏiaº, sa herci v televízii len<br />

kazia – vzhºadom na to, ão STV úplne<br />

rovnako ako komerãné televízie svojou<br />

v˘robou produkujú.<br />

Na záver – aj vzhºadom na to, o ãom sme<br />

dnes hovorili – sa mi vnucuje ako pointa<br />

otázka: Nemáte niekedy chuÈ byÈ obãanom<br />

nejakého iného ‰tátu, neÏ je Sloven<strong>sk</strong>á<br />

republika<br />

Takúto konkrétnu chuÈ v konkrétnom<br />

ãase na konkrétnom mieste nemám, ale vôbec<br />

by mi nerobilo problémy, keby som<br />

mohol byÈ obãanom v‰etk˘ch ‰tátov, aspoÀ<br />

v‰etk˘ch európ<strong>sk</strong>ych. Ja som vysloven˘<br />

Európan, mne Amerika nevyhovuje, ale asi<br />

by ma to nesmierne obohatilo, keby som<br />

mohol bliωie ÏiÈ s tou ãi onou kultúrou, sever<strong>sk</strong>ou,<br />

juÏnou, západnou, v˘chodnou.<br />

Ale Ïe by som z nejakého spoloãen<strong>sk</strong>o-politického<br />

dôvodu chcel maÈ napísané v<br />

cestovnom pase, Ïe som obãan toho ãi<br />

onoho ‰tátu, to nepokladám za dôleÏité a<br />

samozrejme to nie je ani moÏné, veì ja<br />

som necítil potrebu emigrovaÈ ani v ãase<br />

totalitnom. Ale to nebolo preto, Ïe by tu<br />

bolo v‰etko v poriadku, ale z toho dôvodu,<br />

Ïe sa o tom v podstate z dôvodov zaloÏenia<br />

rodiny Èaωie rozhodovalo. ªah‰ie<br />

sa to rozhodovalo, ja neviem, moÏno nenáleÏite<br />

porovnávam, Havlovi bez detí,<br />

áno, ale je nieão iné, keì uÏ máte nejakú<br />

tú zodpovednosÈ. Navy‰e, myslím, sa priãinila<br />

o to aj malá politická rozhºadenosÈ<br />

moja osobná. Urãite sme nemali tak˘ rozhºad,<br />

hlavne politicko-spoloãen<strong>sk</strong>˘, ak˘<br />

zí<strong>sk</strong>avajú dnes uÏ aj celkom mladí ºudia,<br />

a to nielen zásluhou televízie, internetu a<br />

ostatnej modernej techniky, ktorú máme k<br />

dispozícii, teda toho, ão sa vtedy nedalo nijako<br />

zí<strong>sk</strong>aÈ, ale vìaka prúdu v‰estrann˘ch<br />

informácií a záÏitkov.<br />

S Milanom Markoviãom<br />

uvaÏoval Ernest Weidler<br />

Filisterstvo<br />

na ‰kolách<br />

November a december sú v najvy‰‰ích roãníkoch<br />

stredn˘ch ‰kôl aj mesiacmi v‰estranného<br />

vyvrcholenia niekoºkoroãného ‰túdia –<br />

a tieto dva mesiace sú aj obdobím stuÏkov˘ch.<br />

Neviem, kde má svoj pôvod táto tradícia, ale<br />

je to akési zábavné vygradovanie toho, ão<br />

mladí ºudia v najvy‰‰ích roãníkoch preÏili. Samozrejme,<br />

je to väã‰inou finanãne dosÈ nároãné<br />

stretnutie maturantov, ich uãiteºov a rodiãov.<br />

Ak sa dôraz kladie na prezentáciu tvoriv˘ch<br />

schopností ºudí, ktorí sa aj takto stávajú<br />

dospel˘mi, je to udalosÈ dokonca hodnotná<br />

a prezentujúca takpovediac druhú tvár<br />

pomerne vyhranenej <strong>sk</strong>upiny mládeÏe. âaká<br />

sa, aké v˘kony budú schopní predviesÈ, ako v<br />

‰tylizovanej podobe vyjadria svoj názor na samotnú<br />

‰kolu, na vyuãovanie v ich triede, a<br />

teda aj na uãiteºov – a akú spomienku si na<br />

svoje ‰tudent<strong>sk</strong>é pôsobenie uchovajú.<br />

Pravda, stuÏková si vyÏaduje aj prostredie,<br />

ktoré toto celonoãné podujatie zarámcuje –<br />

re‰tauráciu, salón alebo iné spoloãen<strong>sk</strong>o-klubové<br />

zariadenie. A oãakáva sa, Ïe prítomn˘ch<br />

uspokojí aj veãera a iné stravovacie<br />

chody, ktoré vydrÏia aÏ do rána. Samozrejme,<br />

aj samotn˘ podnik, kde sa stuÏková absolvuje,<br />

aj jedenie a pitie, ktoré sa podáva, majú<br />

svoju finanãnú hodnotu, a tá neb˘va vÏdy nízka.<br />

Aktívni Ïiaci alebo ich rodiãia dávno vopred<br />

– niekoºko mesiacov pred samotnou akciou<br />

– zaãnú zbieraÈ nemalé ãiastky, za ktoré<br />

majitelia podniku pripravia pre úãastníkov<br />

stuÏkovej pohostenie.<br />

A tu je kameÀ úrazu. Ak túto organizaãnú<br />

povinnosÈ strhnú na seba ‰tudenti z bohat‰ích<br />

rodín alebo dokonca samotné matky dobre situovan˘ch<br />

Ïiakov (je to zvlá‰tny jav, ale sú to<br />

naozaj ãasto <strong>sk</strong>ôr matky neÏ otcovia), ich sociálna<br />

necitlivosÈ môÏe náladu v triede, ktorá<br />

organizuje stuÏkovú, zmraziÈ nielen na bod<br />

mrazu, ale aj hlboko pod tento bod. Namiesto<br />

toho, aby rozváÏne vybrali podnik, kde sa<br />

udalosÈ u<strong>sk</strong>utoãní, a takisto aby triezvo a s<br />

ist˘m nadhºadom zostavili menu s viacer˘mi<br />

chodmi a zostavu nápojov, ktoré sa budú piÈ,<br />

ich voºba sa u<strong>sk</strong>utoãní v súlade s finanãn˘mi<br />

moÏnosÈami boháã<strong>sk</strong>ych rodín, bez ohºadu na<br />

v‰eobecnú primeranosÈ finanãnej hodnoty<br />

v˘davkov kaÏdého Ïiaka. A tak neraz dosiahnu<br />

tieto platby ãiastku, ktorá v˘razne presahuje<br />

nielen potrebu pompéznosti veºkolepej<br />

stuÏkovej, ale najmä moÏnosti sociálne menej<br />

zdatn˘ch rodiãov. Ka‰le sa na trpkosÈ v<br />

du‰i tejto obvykle ‰irokej <strong>sk</strong>upiny ‰tudentov<br />

a boháãi takpovediac diktujú tempo stuÏkov˘ch.<br />

Nejednému úãastníkovi tohto grandiózneho<br />

zenitu ‰tudent<strong>sk</strong>˘ch rokov zhorkne pocit<br />

<strong>sk</strong>lamania a poníÏenia v ústach ako blen,<br />

ão, samozrejme, majetn˘m ani trochu neprekáÏa.<br />

S bohorovnou samozrejmosÈou oãakávajú,<br />

Ïe chudobní sa prispôsobia im, „pánom“,<br />

a nijako nemienia zníÏiÈ svoje nároãné,<br />

ba priamo prepiate poÏiadavky. Obraz<br />

61

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E<br />

charakteru tak˘chto ºudí je veºmi umasten˘,<br />

pof⁄kan˘ a zasmolen˘.<br />

(Mnohé rodiny si zaslúÏia hlbokú úctu, Ïe<br />

so zaÈat˘mi zubami dlhé roky platili v‰etky<br />

nevyhnutné náklady, ktoré si bezplatná ‰kola<br />

vyÏaduje a Ïe robili, ão mohli, aby ich deti<br />

nemuseli prichádzaÈ na vyuãovanie so zahanbene<br />

<strong>sk</strong>lonen˘mi hlavami a aby mali desiatky<br />

eur, ktoré sa od nich vyÏadujú. Ani v‰etci<br />

uãitelia nie sú dosÈ citliví k Ïiakom zo sociálne<br />

limitovan˘ch rodinn˘ch prostredí a<br />

nevenujú pozornosÈ tejto neraz dosÈ drastickej<br />

okolnosti e‰te stále povinnej náv‰tevy<br />

‰koly).<br />

Práve v takejto situácii sa prejaví aj spoloãen<strong>sk</strong>á<br />

a pedagogická úroveÀ riaditeºa ‰koly<br />

a triednych profesorov (profesoriek). Ak uÏ<br />

niektorí rodiãia nevedia, ão sa patrí, mali by<br />

to byÈ spomínaní pedagogickí funkcionári,<br />

ktorí by sa zaujímali o materiálne zabezpeãenie<br />

stuÏkovej, veì tá je vlastne tieÏ súãasÈou<br />

pedagogického procesu. A v prípade potreby<br />

– ak by zistili veºké disproporcie v schopnostiach<br />

rôznych rodiãov zaplatiÈ podiel svojho<br />

syna ãi dcéry na náklady stuÏkovej –, mali by<br />

citlivo zasiahnuÈ a zabrániÈ tomu, aby sa toto<br />

‰tudent<strong>sk</strong>o-profesor<strong>sk</strong>o-rodiãov<strong>sk</strong>é podujatie<br />

stalo nákladnou akciou zámoÏn˘ch na<br />

úkor t˘ch, ão takéto finanãne lukratívne pozadie<br />

nemajú. Ale len máloktorí pedagógovia<br />

preberú na seba takúto sociálnu úlohu, nechajú<br />

Ïiakov, aby v‰etko zaranÏovali podºa zámerov<br />

bezohºadn˘ch a bezcitn˘ch. Obãas sa dokonca<br />

stáva aj to, Ïe podaktorí uãitelia samotní<br />

sa uÏ egoisticky te‰ia na drahú, ba aÏ prepychovú<br />

hostinu, takÏe im nezíde ani na um,<br />

aby pozitívne ovplyvnili svojich Ïiakov a priviedli<br />

ich k striedmosti.<br />

Îiaº, ani ministerstvo ‰kolstva neberie dostatoãn˘<br />

ohºad na sociálne pomery rôznorod˘ch<br />

Ïiakov. E‰te dávnej‰í minister Ján Mikolaj<br />

(SNS) sa chcel blysnúÈ svojou reformnosÈou,<br />

ba priamo revoluãnosÈou, a tak vymyslel<br />

sériu zmien, z ktor˘ch niektoré mali dobr˘<br />

zámer, ale nie vÏdy sa pozitívny úmysel dostal<br />

do súladu s moÏnosÈami ‰tátu. V súãasnosti<br />

je uÏ veºmi nepatriãné, aby uãitelia i Ïiaci<br />

nemali k dispozícii uãebnice a cviãebnice,<br />

ktoré by uºahãovali dostaÈ sa ºah‰ie k základn˘mi<br />

informáciám a materiálom z jednotliv˘ch<br />

predmetov, a tak sa uãí bez t˘chto kniÏne<br />

vydan˘ch textov˘ch súborov, ão je veºká<br />

brzda kvalitného vyuãovania – a niekedy zasa<br />

uãitelia nútia Ïiakov, aby si niektoré uãebnice<br />

sami zaobstarali, ão väã‰inou znamená, Ïe<br />

‰tudenti (alebo ich rodiãia) musia ísÈ do kníhkupectva<br />

a tieto nie lacné ‰kol<strong>sk</strong>é pomôcky<br />

si jednoducho kúpiÈ. Pre mnoh˘ch rodiãov je<br />

v‰ak <strong>sk</strong>utoãnou záÈaÏou, ak musia daÈ svojim<br />

deÈom-Ïiakom na 1 uãebnicu 20 eur! To je b˘val˘ch<br />

600 sloven<strong>sk</strong>˘ch korún. DosÈ, nie<br />

Najmä keì je t˘chto nedostatkov˘ch uãebníc<br />

viac a keì s tak˘mito pre nich nemal˘mi poplatkami<br />

vo väã‰ine rodín vôbec nepoãítajú.<br />

A keì je – ãi má byÈ – sloven<strong>sk</strong>é ‰kolstvo prinajmen‰om<br />

do 18. roku veku dieÈaÈa zadarmo.<br />

Pedagógovia musia prihliadaÈ na v‰etky okolnosti,<br />

ktoré ovplyvÀujú priaznivé moÏnosti<br />

mlad˘ch ºudí ‰tudovaÈ.<br />

In˘m zlozvykom, ktor˘ tieÏ neberie do<br />

úvahy sociálne zázemie v‰etk˘ch 30 detí v<br />

jednej triede – a zasa je bezproblémov˘ pre<br />

t˘ch, ktor˘m peniaze teãú do rodiny v prúdoch<br />

–, sú darãeky pre triednych a in˘ch vybran˘ch<br />

uãiteºov. Ak sa vytvorí dobr˘ vzÈah medzi<br />

Ïiakmi a pedagógmi, má svoju logiku a má i<br />

svoje miesto, keì sa tento vzÈah potvrdí aj nieãím<br />

materiálnym. TakÏe daÈ uãiteºom darãek<br />

môÏe byÈ pekn˘m emocionálnym prejavom.<br />

Samozrejme, vtedy má darãek svoju ºud<strong>sk</strong>ú<br />

hodnotu a vtedy je zrkadlom pozitívnych<br />

vlastností mlad˘ch ºudí, ak darãek vyjadruje<br />

nieão hlb‰ie, neÏ len vonkaj‰kovú materiálnosÈ.<br />

Najãastej‰ie sú takou peknou pozornos-<br />

Èou kvety a veºmi vyspelí pedagógovia sa pote‰ia<br />

zvlá‰È vtedy, ak to nie sú honosné kytice<br />

s drah˘mi kvetmi, ale vlastnoruãne nazbierané<br />

starostlivo vybrané lúãne kvety, moÏno<br />

klinãeky, ºubovníky alebo zvonãeky. Ale<br />

aj pri kúpen˘ch kvetoch môÏu ich darcovia<br />

vybraÈ kvetiny vkusné a pekné, na ktor˘ch sa<br />

odrazí originálnosÈ a cit pre eleganciu kupujúcich.<br />

Drahé kúpené kytice sú odrazom nátlaku<br />

dobre situovan˘ch zazobancov na sociálne<br />

limitovan˘ch.<br />

Podobne sa problémy s hmotn˘m zabezpeãením<br />

na rozdiel od sociálnej bezstarostnosti<br />

odzrkadºuje pri v˘bere ‰kol<strong>sk</strong>˘ch v˘letov.<br />

Tu uÏ je to v˘razne v rukách pedagógov, ktorí<br />

zväã‰a vyberajú trasy a cieºové miesta t˘chto<br />

niekoºkodÀov˘ch exkurzií a zájazdov.<br />

Nechceme stereotypne propagovaÈ len „lacné“<br />

podujatia, niekedy sa to nedá – s ohºadom<br />

na uãebn˘ úãel nejakého mimo‰kol<strong>sk</strong>ého podujatia.<br />

Niektoré sa bez vy‰‰ích nákladov nezaobídu.<br />

Ale vyzretosÈ pedagóga sa prejaví aj<br />

v tom, Ïe vyberie trasu a zámer, ktoré budú<br />

vyhovovaÈ väã‰ine Ïiakov, prípadne – ak je to<br />

zvlá‰È nápadit˘ uãiteº –, Ïe nájde moÏnosÈ, ako<br />

si Ïiaci môÏu na v˘let aspoÀ men‰iu ãiastku<br />

zarobiÈ. V‰etko to potvrdzuje potrebu aktívnosti<br />

a ãinorodosti uãiteºa, aby hºadal a nielen<br />

úradoval. Pravda, boli by sme asi dosÈ nespravodliví,<br />

keby sme hovorili len o tom, ak˘<br />

by mal uãiteº byÈ, aby bol pre svojich ‰tudentov<br />

uÏitoãn˘, a keby sme hneì nedodali aj to,<br />

Ïe za tie platy, ktoré majú, od uãiteºov nemô-<br />

Ïeme ãakaÈ a ÏiadaÈ zázraky.<br />

Veºa di<strong>sk</strong>usií aj v dávnej‰ej minulosti vyvolala<br />

otázka, ão si majú ‰tudenti obliekaÈ.<br />

Niektoré ‰koly poÏadujú od svojich Ïiakov,<br />

aby nosili uniformy. A naozaj sú ‰koly, najmä<br />

súkromné, kde je uniforma povinná.<br />

Okrem toho, Ïe pri prvom pohºade na ‰koláka<br />

vidno, kam chodí do ‰koly, je tu aj druh˘<br />

dôleÏit˘ aspekt, ktor˘ sa zdá byÈ e‰te dôleÏitej‰í<br />

– a úzko súvisí s témou finanãn˘ch nákladov<br />

rodiãov na potreby ‰koláka, ale aj s<br />

psychologick˘m bremenom, ktoré ãasto dolieha<br />

na deti a mládeÏ z chudobnej‰ích rodín.<br />

Niektorí mladí – najmä dievãatá – prichádzajú<br />

do ‰koly vyfintení ako na módne prehliadky.<br />

Sú rodiãia, ktor˘m to nerobí problém<br />

– „majú na to“, ako sa vraví. Mnohí rodiãia<br />

v‰ak zaÏívajú ÈaÏké chvíle, keìÏe „na to“<br />

nemajú. Chodia so svojimi dcérami do rôznych<br />

v˘predajov˘ch alebo „zºavov˘ch“ obchodov,<br />

kde za zníÏenú cenu nakupujú ‰aty,<br />

ktoré svojimi látkami a strihmi pripomínajú<br />

minulé storoãie. Rozhodne v˘krik módy to nie<br />

je. A aj z tohto dôvodu ‰kol<strong>sk</strong>é uniformy<br />

majú ‰ir‰iu ‰kálu odôvodnení, preão ich majú<br />

vedenia ‰kôl zaviesÈ. A tí, ão zubami-nechtami<br />

bránia riaditeºom, aby zaviedli jednotné<br />

obleãenie, sú predov‰etk˘m malome‰tiaci a<br />

snobi, ktorí chcú ukázaÈ celému okoliu, ako<br />

sa vzmohli a ako vytvorili lep‰iu spoloãnosÈ,<br />

kam vlastne ani kaÏdého neprijmú. Je to veºmi<br />

drsné na psychiku mnoh˘ch Ïiaãok. Aj to<br />

je síce ‰kola Ïivota, ale v 21. storoãí vo vyspelom<br />

‰táte je takéto pouãenie doslova neznesiteºné.<br />

A ak doºahne na takúto rodinu<br />

hospodár<strong>sk</strong>y a finanãn˘ úpadok, otcovia rie-<br />

‰ia tak˘to bankrot svojej domácnosti aj samovraÏdami<br />

(nedávno sme o takom prípade otca<br />

v beznádejnej situácii písali). Filisterstvo sa<br />

u nás rozmáha viac, neÏ si na prv˘ pohºad uvedomujeme.<br />

Pre postihnuté ‰tudentky je ak˘mtak˘m<br />

v˘chodi<strong>sk</strong>om, keì sa im podarí urobiÈ<br />

si z niektor˘ch spoluÏiaãok kamarátky – a s<br />

nimi potom spoloãne preÏívajú rôzne sociálne<br />

krivdy, ktoré spôsobuje prostredie, kde by<br />

pov˘‰enectvo a poniÏovanie nemali maÈ miesto.<br />

Napokon, aj mnohé prípady ‰ikanovania<br />

v ‰kole vypl˘vajú z toho, Ïe sa niektorí ‰kol<strong>sk</strong>í<br />

hrdinovia cítia príli‰ silní buì priamo fyzicky,<br />

alebo ãasto aj spoloãen<strong>sk</strong>y, keìÏe vedia,<br />

Ïe sú viac ãi menej chránení spoloãen<strong>sk</strong>˘m<br />

postavením a majetkov˘m zázemím<br />

svojich rodiãov.<br />

Keì sme sa prehupli do tretieho tisícroãia,<br />

málokomu zi‰lo na um, Ïe e‰te aj v tomto<br />

ãase budeme vstupovaÈ do spoloãen<strong>sk</strong>ého<br />

Ïivota so sociálnymi problémami, ktoré<br />

v sociálne roztrie‰tenej minulosti neraz<br />

aÏ tragicky poznaãili vzÈahy medzi ºuìmi,<br />

a najmä medzi rôznymi ºud<strong>sk</strong>˘mi <strong>sk</strong>upinami.<br />

V sloven<strong>sk</strong>ej literatúre medzi najsilnej-<br />

‰ie romány so sociálnou tematikou patria<br />

„âenkovej deti“ od FraÀa Kráºa. Po smrti<br />

otca na mnohopoãetnú rodinu doºahne krutá<br />

bieda, a tak matka musí daÈ Mi‰ka za<br />

uãÀa, priãom ten musí robiÈ aj o‰etrovate-<br />

ºa, a Hanku úrady pridelili bohatému gazdovi<br />

na juÏné Sloven<strong>sk</strong>o. Dnes iste situácia<br />

nie je aÏ takáto drastická, ale väã‰ina politikov<br />

a in˘ch verejn˘ch ãiniteºov ani len<br />

netu‰í, aká nespravodlivosÈ a nerovnocennosÈ<br />

medzi mnoh˘mi deÈmi vládne a akú<br />

psychózu aj v ‰kolách vytvára. Podmienky<br />

medzi ‰kolopovinn˘mi deÈmi a rôznorod˘mi<br />

mlad˘mi ºuìmi dávajú sociálnym demokratom<br />

(Smeru) na jednej strane a kres-<br />

Èan<strong>sk</strong>˘m demokratom s ich morálnymi princípmi<br />

a BoÏími prikázaniami na strane<br />

druhej moÏnosti vstupovaÈ do ‰kol<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia na mnoh˘ch miestach Sloven<strong>sk</strong>a,<br />

zasadzovaÈ sa o znesiteºnú klímu pri<br />

prebojúvaní sociálnej spravodlivosti v ‰irokej<br />

‰kále spoloãen<strong>sk</strong>˘ch pomerov a pomáhaÈ<br />

pedagógom pri obmedzovaní neprijateºnosti<br />

vzÈahov medzi Ïiakmi z prekvapujúco<br />

odli‰n˘ch prostredí.<br />

Ernest Weidler,<br />

publicista<br />

62

S U P E R M O N I T O R<br />

SUPERMONITOR<br />

a (medzit˘m) minikomentáre<br />

5. januára 2012 – 18. februára 2012<br />

Svojho prvého Zlatého slávika som dostala,<br />

keì som mala 18 a vtedy by mi nebolo ani vo<br />

sne zi‰lo na um, Ïe mi ºudia zachovajú priazeÀ<br />

toºko rokov. Veì tohto roku som dostala Slávika<br />

uÏ ‰trnásteho. A ten má pre mÀa e‰te väã-<br />

‰iu hodnotu neÏ v‰etky predo‰lé. Slávik je predov‰etk˘m<br />

ocenenie od ºudí, a to si nesmierne<br />

váÏim. Milujem totiÏ svoju prácu, robím ju<br />

naozaj 24 hodín denne s lá<strong>sk</strong>ou a úctou k svojmu<br />

publiku a k svojim fanú‰ikom.<br />

Speváãka Lucie Bílá.<br />

Îena.Sme.<strong>sk</strong> 5. 1.<br />

(Ak sa z vyuãenej krajãírky stane najlep‰ia<br />

ãe<strong>sk</strong>á speváãka, je to ako v rozprávke. Bílá<br />

naozaj nie je len tak hocikto a ukazuje, Ïe<br />

osobnosÈou sa moÏno staÈ na rôzny spôsob.)<br />

***<br />

Keì sme ºuìom ponúkli v roku 1971 Medulienku,<br />

nevedeli sme, Ïe vznikla v˘nimoãná<br />

vec, dokonca hit. Ale ºudia si ju v‰imli. âo alebo<br />

kto je Medulienka Hravé slovo. Nechcelo<br />

sa mi pouÏívaÈ mená ako Marína alebo Jozefína.<br />

Neevokovalo to Ïiadnu babu, a zároveÀ<br />

kaÏdá baba môÏe byÈ Medulienka. MoÏno aj to<br />

prispelo k jej hitovosti.<br />

Textár Kamil Peteraj.<br />

TV oko 5. 1.<br />

(Je neuveriteºné, Ïe zdanlivo obyãajn˘ popevkov˘<br />

‰láger má aj po 40 rokoch od svojho<br />

vzniku schopnosÈ priniesÈ ºuìom radosÈ.<br />

A ani jeho autori uÏ nevedia, ako sa to stalo.)<br />

***<br />

Chcem, aby to bolo drastické. Najlep‰ie s no-<br />

Ïom do brucha. Îivot pre mÀa uÏ stratil zmysel<br />

dnes som sa s ním rozhodol <strong>sk</strong>oncovaÈ.<br />

B˘vam v Záhor<strong>sk</strong>ej Bystrici na ubytovni. Som<br />

bez práce a bez peÀazí. Dlhujem 165 eur, tak-<br />

Ïe ma asi vyhodia na ulicu. Na to nemám chuÈ,<br />

aby som chodil niekde po kontajneroch a zomrel<br />

od zimy. Îijem sám, som slobodn˘ a bezdetn˘,<br />

a ÈaÏké srdce mám na svojho brata.<br />

Okradol ma o dediãstvo, keì rodiãia naÀho prepísali<br />

ich rodinn˘ dom. Nechcem bratovi zle,<br />

ale keì je na mÀa tak˘to, vezmem ho so sebou<br />

do pekla.<br />

Psychológ Du‰an Fabián cituje<br />

svojho depresívne ladeného pacienta.<br />

Plus 7 dní 6. 1.<br />

(Kto vlastne má maÈ na srdci Ïivotné utrpenie<br />

bezmocn˘ch ºudí Staãí na to len sám<br />

Boh Alebo sú predsa len nevyhnutní aj<br />

BoÏí ºudia, ktorí aspoÀ trochu pomôÏu)<br />

***<br />

„Brigitte Bardotová“ nie je len „obdivovaná“<br />

– ako som nazvala moju knihu o nej –, nie<br />

je len sexuálnym symbolom 60. rokov minulého<br />

storoãia, ale je to aj nezávislá Ïena, bojovníãka<br />

proti útlaku a hovorkyÀa Ïien svojej generácie.<br />

Stala sa príli‰ <strong>sk</strong>oro obeÈou vlastnej závratnej<br />

slávy, ktorá ju priviedla k tomu, Ïe sa<br />

uzavrela do seba a aÏ nadãasovo sa odlúãila od<br />

okolitej spoloãnosti. Je kráºovná. MôÏete ju<br />

opustiÈ, ale nikdy ju nemôÏete zbaviÈ trónu.<br />

Redaktorka Marie-Dominique Lelievrová.<br />

Denník Libération 6. 1.<br />

(Aj na Sloven<strong>sk</strong>u si vieme predstaviÈ, Ïe by<br />

sa z niektorej hereãky stal sex-symbol – ale<br />

ÈaÏko ão len jednu povaÏovaÈ za hovorkyÀu<br />

svojej generácie.)<br />

***<br />

Je to dobrá otázka, ãi legendárne stradivárky<br />

naozaj znejú lep‰ie, ako moderné husle vyrobené<br />

nedávno. Tvrdím, Ïe zo samotného<br />

zvuku sa nedá s istotou urãiÈ, ãi ide o staré stradivárky,<br />

hodné milióny eur, alebo o iné husle.<br />

Pri hodnotení zohráva obrov<strong>sk</strong>ú úlohu vizuálny<br />

dojem. Keì ºudia vedia, Ïe poãujú stradivárky,<br />

jednoducho sami seba presvedãia, Ïe sú lep-<br />

‰ie<br />

Hudobná expertka Claudia Fritzová.<br />

Boston<strong>sk</strong>á rozhlasová stanica WGBH 7. 1.<br />

(Aj keì si to ºudia neradi priznávajú, sú<br />

zväã‰a veºmi radi, keì ich niekto bezoãivo<br />

klame a oni sa môÏu bohorovne tváriÈ, Ïe<br />

stoja nad vecou, pretoÏe vedia, ão je pravda.)<br />

***<br />

Veºkonoãn˘ ostrov (Isla de Pascua) – úplne<br />

izolovan˘ <strong>sk</strong>alnat˘ kúsok pevniny v JuÏnom<br />

Pacifiku – je zrejme najodºahlej‰ím ob˘van˘m<br />

ostrovom tejto planéty. V poslednom ãase sem<br />

prichádza ãoraz viac turistov. A tak sa mnohí<br />

obávame, aby ich nápor neohrozil to, pre ão<br />

sem väã‰ina cudzincov pri‰la – gigantické kamenné<br />

sochy, ktoré sa naz˘vajú moai a vyzerajú<br />

ako vysoké tºapkavé obliãaje. Preão tieto<br />

tváre vôbec vznikli Ak˘m spôsobom dokázali<br />

tunaj‰í obyvatelia mnohotonové bloky sÈahovaÈ<br />

po celom ostrove<br />

Archeologiãka Susana Nahoeová.<br />

Pravda 7. 1.<br />

(Máme byÈ ne‰Èastní pre to, Ïe ãasto nedokáÏeme<br />

nájsÈ odpoveì nielen na záhady vesmíru,<br />

ale ani na jednoduché otázky o svete,<br />

ktor˘ nás obklopuje O slávnych sochách<br />

ako-tak vieme len to, Ïe trpia prirodzenou<br />

eróziou, ktorá postupom ãasu obrusuje ich<br />

rysy. Ak˘m spôsobom v‰ak dokázali tunaj-<br />

‰í obyvatelia mnohotonové bloky sÈahovaÈ po<br />

celom ostrove A preão vôbec kamenné hlavy<br />

vznikli)<br />

***<br />

Za v‰etk˘mi veºk˘mi kauzami stáli vÏdy<br />

sloven<strong>sk</strong>í úradníci a politici. Vinou Európy je<br />

len to, Ïe máme k dispozícii viac peÀazí, ktoré<br />

sa dajú rozkrádaÈ. Keby nebolo eurofondov,<br />

je miera korupcie urãite niωia. Tak, ako<br />

by bolo menej úplatkov v zdravotníctve, keby<br />

sme nemali Ïiadne zdravotníctvo.<br />

Komentátor LukበFila.<br />

Sme 7. 1.<br />

(Na Sloven<strong>sk</strong>u je jedinou moÏnosÈou, ako sa<br />

‰tát a ºudia nedajú okrádaÈ – nemaÈ niã.)<br />

***<br />

Dne‰ok nám diktuje, Ïe musíme byÈ najlep-<br />

‰í, najúÏasnej‰í. Ale preão by ãlovek nemohol<br />

byÈ iba priemern˘ a cítiÈ sa pritom v spoloãnosti<br />

rovnoprávne a normálne Veì kaÏd˘ z nás je<br />

v nieãom priemern˘, a napriek tomu s t˘m Ïijeme<br />

úplne v pohode. Asi by sme mali pribrzdiÈ<br />

a hºadaÈ radosÈ v tom, ão robíme – a nie sa za<br />

kaÏdú cenu presadzovaÈ.<br />

Hereãka-komediantka Petra Polni‰ová.<br />

Pravda 7. 1.<br />

(Na‰e prostredie nás nenechá na pokoji. Ak<br />

sa nebudeme silou-mocou tisnúÈ dopredu, ak<br />

sa nebudeme snaÏiÈ, aby sme sa dostali do<br />

popredia hoci aj na úkor druh˘ch, vytisnú<br />

nás na okraj spoloãnosti. Nebudeme nik˘m,<br />

len Ïobrákmi – alebo podvodníkmi.)<br />

***<br />

Z korupcie nie je podozriv˘ len prezident<br />

Wulff, ale aj väã‰ina Nemcov, ktorí na pochybnej<br />

pôÏiãke nevidia niã pom˘lené. Ani<br />

na tom, Ïe hlava ‰tátu, ktorá má plniÈ úlohu morálnej<br />

autority, klame. A ani na tom, Ïe zasahuje<br />

do slobody médií, keì sa o afére priveºa<br />

pí‰e. Politici uÏ nevstupujú do politiky, aby slú-<br />

Ïili ºuìom, ale len preto, aby ºudia slúÏili im.<br />

Komentátorka Miriam Zsilleová.<br />

Sme 9. 1.<br />

(Krásnu ideu sluÏby ºuìom vystriedalo presvedãenie,<br />

Ïe kaÏd˘ má fungovaÈ tak, aby<br />

prekvital on sám a nanajv˘‰ jeho rodina.)<br />

***<br />

Lip‰icovo presvedãenie, Ïe tajn˘ spis Gorila<br />

má reálny základ, je mimoriadne cenné. Minister<br />

vnútra potvrdil, Ïe Gorila nie je v˘mysel,<br />

ale <strong>sk</strong>utoãn˘ dokument tajnej sluÏby. Nepriamo<br />

t˘m prik˘vol aj na pointu spisu: Ïe politické<br />

strany sú vlastne zloãinecké <strong>sk</strong>upiny,<br />

ktoré okrádali SR o miliardy korún. Toto tvrdenie<br />

nie je ani trochu prehnané. Gorila je nepochybne<br />

najväã‰ím „úlovkom“ tajnej sluÏby v<br />

dejinách Sloven<strong>sk</strong>a. Agentom SIS sa odpoãú-<br />

63

S U P E R M O N I T O R<br />

vaním jediného bytu podarilo odhaliÈ korupciu<br />

v celej ‰írke – od vlády po opozíciu.<br />

Komentátor Dag Dani‰.<br />

HN 9. 1.<br />

(V slu‰n˘ch ‰tátoch EÚ sa ‰irokorozmerná<br />

korupcia, ktorá nasiakla celú politiku SR,<br />

aspoÀ strieda s v˘konmi serióznych ãinite-<br />

ºov. My sme sa v‰ak prudko <strong>sk</strong>æzli do nechutne<br />

zapáchajúcej hnojovky, z ktorej nevyt⁄ãa<br />

takmer ani jedna dôveryhodná hlava.)<br />

***<br />

Keì rozhlas presÈahujú do konkubinátu s<br />

televíznym ‰túdiom v b˘val˘ch kasárÀach,<br />

bude to ìal‰ia zrada dejín. Ale ão uÏ s dejinami,<br />

keì v Ko‰iciach triumfuje na mieste historického<br />

námestia najväã‰ia urbanistická blamáÏ<br />

storoãia, obludná stavba Auparku. Hlavné<br />

je, Ïe o rok tu bude hlavné mesto európ<strong>sk</strong>ej<br />

kultúry!<br />

Dramaturg a publicista Tibor Ferko.<br />

Sme 9. 1.<br />

(Za ão by si Radiãová najviac zaslúÏila pokarhanie,<br />

je to, Ïe umoÏnila Krajcerovi<br />

úplne nezmyselne a bezdôvodne spojiÈ televíziu<br />

a rozhlas, ãím sa ohrozili 2 in‰titúcie,<br />

ktoré mali mimoriadne poslanie cibriÈ kultivovanosÈ<br />

obãanov a pote‰ovaÈ ich du‰e.)<br />

***<br />

Di<strong>sk</strong>usie na vysokej ‰kole sú, ale patria k<br />

nim aj veºmi dobré osobné vzÈahy. Poznanie<br />

núti kriticky nazeraÈ i na vlastné dejiny, a to odbúrava<br />

mnohé predsudky.<br />

Sekretár Kongregácie pre v˘chodné cirkvi<br />

Cyril Vasiº. T˘ÏdeÀ 9. 1.<br />

(Di<strong>sk</strong>utovaÈ v cirkvách, na vysok˘ch ‰kolách<br />

i v politike sa musí. Ale malo by sa to diaÈ<br />

bez povrchnej polemickosti a so zachovávaním<br />

dobr˘ch osobn˘ch vzÈahov.)<br />

***<br />

Maìar<strong>sk</strong>o je v dôsledku „kacír<strong>sk</strong>ej“ hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

politiky vlády na najlep‰ej ceste staÈ sa<br />

chudobincom strednej Európy. Podºa roz‰írenej<br />

apokalyptickej teórie Orbán vedome hrá na<br />

‰tátny bankrot, aby mohol odôvodniÈ vystúpenie<br />

z EÚ a u<strong>sk</strong>utoãniÈ ‰tát jednej strany.<br />

Îurnalista János Széky.<br />

Sme 10. 1.<br />

(Sloven<strong>sk</strong>á cesta k ‰tátnej bezduchosti je<br />

predsa len trochu kºukatej‰ia a civilizovaná.)<br />

***<br />

Ak vás uÏ s partnerom nespájajú spoloãné<br />

záujmy, smiech a optimizmus, túÏba po sebe,<br />

po dotykoch, nehe, vá‰nivom i romantickom<br />

sexe – snaÏte sa aspoÀ o korektnosÈ a kamarátstvo.<br />

Aby z va‰ej „lá<strong>sk</strong>y“ neostala nakoniec len<br />

kalkulaãka s neznámymi rovnicami citov.<br />

Publicistka Monika Schönová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 10. 1.<br />

(Potrebujeme ão najviac ºudí, ktorí dokáÏu<br />

nahradiÈ bezuzdnú surovosÈ v politickom<br />

spoloãenstve korektnosÈou a kamarátstvom<br />

aspoÀ vo svojom intímnom prostredí.)<br />

***<br />

Je síce dosÈ ºudí, ktorí majú peniaze aj na to,<br />

aby si mohli kúpiÈ hodnotné obrazy, ale rad‰ej<br />

si kúpia nieão z Ikey alebo z Tesca, neÏ by si<br />

za obdobnú cenu kúpili nejak˘ originál.<br />

V˘tvarník Dávid Demjanoviã.<br />

HN 10. 1.<br />

(Malome‰tiaci sa chcú pred náv‰tevami blysnúÈ<br />

obrazmi, ktoré im visia na stenách ako<br />

v˘stavné kusy, namiesto toho, aby si mohli<br />

denne obzeraÈ jedineãné umelecké dielka.)<br />

***<br />

Cez sviatky som mal moÏnosÈ porovnaÈ sluÏby<br />

v Tatrách a v Rakú<strong>sk</strong>u. Na Hrebienku mi povedala<br />

pracovníãka, aby sme si objednávali naraz,<br />

lebo ona musí ísÈ dvakrát k hrncu po kapustnicu...<br />

Stratil som chuÈ si ãokoºvek ìal‰ie<br />

objednaÈ. V Rakú<strong>sk</strong>u ma obsluhoval rovnako<br />

Slovák, no s úplne inou kvalitou sluÏby.<br />

Finanãník Peter Kri‰tofoviã.<br />

HN 11. 1.<br />

(Je úplne jasné, Ïe nezáleÏí na národnosti<br />

sluÏbukonajúceho, ale na kvalite jeho ‰éfa.)<br />

***<br />

Problém s nedostatkom uãebníc, ale aj s nevyuÏívaním<br />

dostupn˘ch uãebníc negatívne<br />

ovplyvnil prácu uãiteºov a Ïiakov a ovplyvnil<br />

aj rozvoj ãitateº<strong>sk</strong>ej gramotnosti.<br />

Minister ‰kolstva Eugen Jurzyca.<br />

Sme 11. 1.<br />

(Je smutná bezmocnosÈ ministra, ktor˘ musí<br />

namiesto odstraÀovania stredovek˘ch pomerov<br />

v na‰om ‰kolstve len podávaÈ o nich<br />

správu vláde a krãiÈ plecami nad nemoÏnos-<br />

Èou zmodernizovaÈ dôleÏit˘ systém prípravy<br />

mladej generácie na budúcnosÈ.)<br />

***<br />

KOÎUCH NIE JE LEN ODEV. JE TO ÎI-<br />

VOTN¯ ·T¯L.<br />

Titulok ãlánku o zimnom obleãení.<br />

Slovenka 11. 1.<br />

(A najãastej‰ie je to chvastavé predvádzanie<br />

svojej zámoÏnosti pred ‰irokou verejnos-<br />

Èou: „Aby videli, Ïe na to máme...“)<br />

Ak prídete k lekárovi s ka‰ºom a horúãkou<br />

poãas chrípkovej epidémie, lekár má tendenciu<br />

uÏ dopredu si myslieÈ, Ïe máte chrípku.<br />

LenÏe, ão ak máte celkom iné ochorenie<br />

Informatik Jozef Kelemen.<br />

TV oko 12. 1.<br />

(My sa ãasto namiesto seriózneho posúdenia<br />

situácie riadime vonkaj‰ími postrehmi.)<br />

***<br />

Záujem prvovoliãov o voºby bude niωí ako<br />

minule. UÏ sa nezopakuje to predvolebné nad-<br />

‰enie, aké sa na Facebooku v rámci mlad˘ch<br />

<strong>sk</strong>upín prejavilo v ostatn˘ch voºbách. Ak vtedy<br />

verili, Ïe nová vládna garnitúra vydrÏí a vnesie<br />

do Ïivota viac slobody, napríklad v podobe<br />

legalizácie marihuany ãi registrovan˘ch<br />

partnerstiev, tak sa poriadne <strong>sk</strong>lamali.<br />

Sociológ Martin Slosiarik.<br />

Pravda 12. 1.<br />

(SaS, ale aj SDKÚ mali po minul˘ch voºbách<br />

mimoriadne priaznivú situáciu medzi mlad˘mi<br />

ºuìmi. Tí chceli koneãne podporiÈ niekoho,<br />

kto nebude len straníckym byrokratom,<br />

ale kto vnesie do verejného Ïivota uvoºnenosÈ<br />

a pote‰enie zo Ïivota. R˘chlo v‰ak pochopili,<br />

Ïe SaS, ale aj SDKÚ ich bez zaváhania<br />

zradili.)<br />

***<br />

S prv˘m hudobn˘m nápadom som pri‰iel ja.<br />

Hral som to ëuìovi v hoteli poãas turné, mohlo<br />

to byÈ v roku 1994. ëuìo mal hotov˘ refrén<br />

bez slov, ja som dopísal text a pesniãka bola hotová..<br />

Vtedy som b˘val na Medzijarkoch a<br />

niekto, kto mal komplikované vzÈahy s dievãatami,<br />

tam spáchal samovraÏdu vy<strong>sk</strong>oãením<br />

z okna. To bola in‰pirácia.<br />

Fefe (Martin ÎúÏi), spoluautor<br />

<strong>sk</strong>ladby VetroÀ. TV oko 12. 1.<br />

(Niekedy aj veºmi rozko‰né pesniãky majú<br />

nezvyãajne smutné podnety.)<br />

***<br />

Národniari síce na národnom majetku neuveriteºne<br />

zbohatli, zato na národné divadlo, balet,<br />

národn˘ román, národnú operu neprispeli<br />

ani korunou, ani centom.<br />

Literát a publicista Peter Ju‰ãák.<br />

Sme 13. 1.<br />

(Neãudo. „Národn˘“ a „kultúrny“ len zriedkakedy<br />

majú totoÏn˘ v˘znam.)<br />

***<br />

Musel by som presne spoãítaÈ hodiny, poãas<br />

ktor˘ch pracujem. Je ÈaÏké rozlí‰iÈ, ão presne<br />

je práca. Rozhovor s vami je práca alebo príjemná<br />

moÏnosÈ ºuìom nieão povedaÈ Neviem<br />

Spevák Miro Îbirka.<br />

Plus 7 dní 13. 1.<br />

(Je ÈaÏké povedaÈ, kedy je v tvorivej ãinnosti<br />

nieão práca a kedy je to, naopak, rozko‰.)<br />

***<br />

KeìÏe nevieme ÏiÈ vo vzÈahoch, tak sa rozchádzame<br />

a rozvádzame. ·koly ponúkajú sexuálnu<br />

v˘chovu, ale neponúkajú vzÈahovú v˘chovu.<br />

Predpokladá sa, Ïe keì decká nauãíme<br />

ão kam strãiÈ a ão na ão natiahnuÈ, tak budú vedieÈ<br />

budovaÈ aj vzÈah.<br />

Moderátorka Adela Baná‰ová.<br />

HN 13. 1.<br />

(A kto by vzÈahovú v˘chovu uãil Koºkí uãitelia<br />

nieão vedia o dobr˘ch vzÈahoch)<br />

***<br />

Film The Artist by mal existovaÈ sám osebe<br />

bez závislosti od hudby Bernarda Hermanna.<br />

I umelecké znásilnenie je násiln˘m ãinom,<br />

preto z hºadi<strong>sk</strong>a morálky nie je správne, ak sa<br />

zneuÏívajú slávne útrÏky práce niekoho iného<br />

a vyuÏívajú emócie, ktoré vyvolávajú.<br />

Herecká hviezda dávnej‰ích rokov<br />

Kim Novaková. Pravda 13. 1.<br />

(Je naozaj unikátne, ak slávna hereãka povaÏuje<br />

pouÏitie pasáÏí z hudby k inému filmu<br />

za znásilnenie. Ako by t˘m stratil svoju<br />

vlastnú hodnotu aj film, v ktorom ona úãinkuje.)<br />

***<br />

V automobilke sa z 10 návrhov na dizajn no-<br />

64

S U P E R M O N I T O R<br />

vého auta do sériovej v˘roby dostane iba jeden.<br />

Preto dizajnéri musia maÈ veºkú vnútornú motiváciu<br />

a psychickú silu. âasto sa totiÏ stáva,<br />

Ïe môÏu pracovaÈ pre automobilku i 5 rokov a<br />

pritom Ïiadny z ich návrhov neuzrie svetlo<br />

sveta.<br />

Dizajnér Peter Olah.<br />

Plus 7 dní 13. 1.<br />

(Dá sa hovoriÈ o jalovosti, keì ão len jeden<br />

vydaren˘ návrh z desiatich je bájeãn˘)<br />

***<br />

Tlaã povedala, Ïe Obama zvíÈazil v prezident<strong>sk</strong>˘ch<br />

voºbách, lebo mal „charizmu“. Ako<br />

je moÏné, Ïe po 4 rokoch je jeho znovuzvolenie<br />

neisté MôÏe líder stratiÈ charizmu Konzultant<br />

Morris uvádza, Ïe „charizma je zo v‰etk˘ch<br />

politick˘ch vlastností najprchavej‰ia, pretoÏe<br />

reálne neexistuje; objavuje sa len v na‰om<br />

vnímaní, keì ju kandidát zí<strong>sk</strong>a svojou ãulos-<br />

Èou“.<br />

Politick˘ analytik Joseph S. Nye, Jr<br />

(Harvardova univerzita). HN 13. 1.<br />

(Charizma patrí medzi slová, ktoré pouÏívame<br />

vtedy, keì nevieme niã lep‰ie povedaÈ.)<br />

***<br />

Randenie je o voºnosti, nemáte Ïiadne starosti<br />

okrem jednej – páãiÈ sa mu. S manÏelstvom<br />

je to uÏ iné, ist˘m pravidlám sa nevyhnete.<br />

Ale netreba sa vystresovaÈ presvedãením,<br />

Ïe sa mu musíte zapáãiÈ aj ako najdokonalej‰ia<br />

manÏelka a matka na svete. Lebo pritom<br />

zabudnete byÈ mu príjemnou spoloãníãkou<br />

a aj sebe dopriaÈ trochu radosti. A privoláte si<br />

pocity úzkosti. Pridá sa <strong>sk</strong>ryté obviÀovanie<br />

partnera za to, Ïe vás oberá o slobodu a krása<br />

vzÈahu.<br />

Publicistka Monika Schönová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 14. 1.<br />

(Keì ubíjajúce reguly zo‰nurujú partner<strong>sk</strong>˘<br />

vzÈah muÏa a Ïeny, znemoÏnia, aby obaja<br />

mali radosÈ zo Ïivota a z pekného spoluna-<br />

Ïívania.)<br />

***<br />

Chceme pomáhaÈ bieloru<strong>sk</strong>˘m ‰tudentom,<br />

aby mohli do‰tudovaÈ v SR, keì ich tamoj‰í re-<br />

Ïim vyhodil z univerzít. Na‰e snahy nie je ºahké<br />

presadiÈ, keìÏe mnohé ‰táty majú v Min<strong>sk</strong>u<br />

svoje obchodné záujmy. UÏ to v‰ak ìalej nejde<br />

tak, aby prezident Luka‰enko jednu ruku<br />

naÈahoval za peniazmi z MMF a druhou zatváral<br />

ºudí, ktorí volajú po slobode.<br />

Minister zahraniãia SR<br />

MikulበDzurinda. Pravda 14. 1.<br />

(Dajú sa ospravedlniÈ vyspelé demokracie,<br />

keì zi‰tne kooperujú s diktátormi)<br />

***<br />

K˘m brutálny diktátor Kim zo severnej Kórey<br />

sa rozmaznával najjemnej‰ími francúz<strong>sk</strong>ymi<br />

koÀakmi a ãerstv˘m su‰i, letecky dopravovan˘m<br />

z Tokia, zatiaº milióny jeho poddan˘ch<br />

zomierali od hladu. Ak Severokórejãania v‰ak<br />

odmietnu Ïalostne kvíliÈ po Kimovom úmrtí,<br />

ri<strong>sk</strong>ujú váÏne problémy: vylúãenie detí zo ‰kôl,<br />

koniec kariéry, pobyt v tábore núten˘ch prác.<br />

Profesor demokracie a ºud<strong>sk</strong>˘ch práv<br />

v New Yorku Ian Buruma. Sme 14. 1.<br />

(Takto sme Ïili za socializmu u nás: Keì<br />

pár ‰tudentov nenastúpilo do Prvomájového<br />

sprievodu, priãom ne‰li na rande, ale na<br />

univerzitu nacviãovaÈ program, o ktor˘ bol<br />

‰irok˘ záujem, predvolali ich na zväzácky<br />

v˘bor a hrozili im trápnymi sankciami –<br />

lebo sa obrátili chrbtom k robotníckej triede,<br />

pochodujúcej pred tribúnou.)<br />

***<br />

Pôvod jedineãn˘ch domov s kamenn˘mi<br />

kuÏeºov˘mi strechami v Apúlii na juhu Talian<strong>sk</strong>a<br />

nie je celkom jasn˘. Vytvárajú dynamickú<br />

stre‰nú krajinu a svojím tvarom pôsobia<br />

priam rozprávkovo. Nie div, Ïe od roku 1996<br />

sú zapísané vo svetovom zozname UNESCO.<br />

Architekt Ján M. Bahna.<br />

OÏene.<strong>sk</strong> 14. 1.<br />

(âlovek od nepamäti – keì mu to dovolila<br />

príroda a umoÏnila jeho fantázia – z niãoho<br />

niã, v podstate z obyãajn˘ch domov vytvoril<br />

zázraky, ktoré ho pozdvihujú k nebesiam.)<br />

***<br />

Hríbovo Pod lampou by bolo v poriadku v<br />

súkromnej televízii, ak by sa majitelia rozhodli<br />

utrácaÈ na podporu im sympatick˘ch názorov.<br />

V STV by v‰ak nemal nikto dostaÈ exkluzívny<br />

vysielací ãas na propagáciu vlastn˘ch názorov<br />

a svojich kamarátov. Vzhºadom na ìal-<br />

‰ie pracovi<strong>sk</strong>o väã‰iny pravideln˘ch hostí moÏno<br />

Lampu dokonca povaÏovaÈ za zneuÏívanie<br />

verejn˘ch peÀazí na propagáciu súkromného<br />

Hríbovho t˘Ïdenníka („T˘ÏdeÀ“ – pozn. EW).<br />

Komentátor Peter Morvay.<br />

Sme 16. 1.<br />

(Publicista Hríb sa roky tvári, Ïe je symbolom<br />

Ïurnalistickej nezávislosti, ktorá sa nedá<br />

strhnúÈ t˘m ãi on˘m politick˘m smerom. Ale<br />

ani on sa dosÈ neobrnil pred lokajstvom.)<br />

***<br />

Niekedy ãlovek urobí nieão, ão mu je ne<strong>sk</strong>ôr<br />

ºúto. Ak to aspoÀ trochu chce‰ daÈ do poriadku,<br />

napí‰ list b˘valému priateºovi, s ktor˘m ste<br />

sa rozi‰li, ospravedlÀ sa, za ão treba, poìakuj<br />

za dobré, ão pre teba urobil a ãím pre teba donedávna<br />

bol a zaÏelaj mu ‰Èastne naplnen˘ Ïivot.<br />

Spisovateº Maxim E. Matkin.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 16. 1.<br />

(Mnohé rady od psychológov po<strong>sk</strong>ytujú ãitateºom<br />

veºa uÏitoãn˘ch námetov, ako potlaãiÈ<br />

alebo napraviÈ svoje chyby. Nedostatkom<br />

t˘chto poradní v‰ak je, Ïe málo berú do<br />

úvahy individuálnu povahu ºudí, ktor˘m<br />

radia. Je <strong>sk</strong>velá rada, aby sa niekto ospravedlnil<br />

za svoje v˘ãiny, len je otázka, koºko<br />

síl na to má. A to uÏ nik niã neporadí.)<br />

***<br />

Dá sa ÏiÈ okolo ãloveka, vedºa ãloveka a dá<br />

sa ÏiÈ pre ãloveka i s ním. Cieºom ãloveka nie<br />

je predsa iba zomrieÈ. Cieºom je vykonaÈ urãité<br />

dielo. Cieºom Ïivota je byÈ dobr˘m.<br />

Filozof a teológ Anton Fabian.<br />

T˘ÏdeÀ 16. 1.<br />

(âlovek nechce byÈ iba vyspel˘m zviera-<br />

Èom. V tom je kºúãov˘ rozdiel medzi ním a<br />

zvieratami, Ïe si vie uvedomiÈ svoju príslu‰-<br />

nosÈ k ºud<strong>sk</strong>ému rodu a Ïe jeho spôsob existencie<br />

mu umoÏÀuje odpútaÈ sa od Ïivoãí‰-<br />

nej bezv˘znamnosti.)<br />

***<br />

Marcové voºby nie sú rie‰ením Gorily. Sú<br />

iba dôkazom toho, Ïe sa strany pripravujú na<br />

nové kolo drancovania ‰tátu, len si uÏ budú dávaÈ<br />

väã‰í pozor.<br />

Teológ Michal Havran.<br />

Pravda 16. 1.<br />

(Aká je úbohá kvalita väã‰iny ºudí, ktorí sa<br />

od r. 1989 predrali do politiky.)<br />

***<br />

Pred stretnutím so Svetlanou som bola ako<br />

na ihlách. Predstava, Ïe ku mne príde na obed<br />

dcéra tyrana, ktor˘ mal na svedomí toºko Ïivotov,<br />

bola extrémne bizarná. A potom som pod-<br />

ºahla jej osobnému ãaru, len ão prekroãila môj<br />

prah. Bola to atraktívna Ïena, elegantne obleãená,<br />

zdvorilá a priama. Bola obdivuhodne<br />

bystrá.<br />

Brit<strong>sk</strong>á novinárka Miriam Grossová.<br />

T˘ÏdeÀ 16. 1.).<br />

(Autorke rozhovoru s jedinou dcérou soviet<strong>sk</strong>eho<br />

tyrana Stalina, ktor˘ mal na svedomí<br />

milióny ºud<strong>sk</strong>˘ch Ïivotov, trvalo neuveriteºne<br />

dlh˘ ãas, k˘m sa jej podarilo dosiahnuÈ<br />

s Àou stretnutie. V samotnom dialógu nie<br />

je v‰ak o Àom takmer niã. NemoÏno sa ãudovaÈ.<br />

Ako by mohol niekto hovoriÈ o takom<br />

stra‰nom ãloveku, ak je to jeho otec)<br />

***<br />

Keby re‰taurácia McDonald's jedlo v papierovej<br />

‰katuºke doplnila peknou knihou, ako to<br />

zaãali robiÈ vo Veºkej Británii, moju 9-roãnú Simonku<br />

by prilákali k det<strong>sk</strong>ému menu.<br />

Matka Denisa Siekelová.<br />

Sme 16. 1.<br />

(Zákazníka môÏu niekedy <strong>sk</strong>ultúrniÈ aj inteligentné<br />

reklamné nápady. A hodnota tohto<br />

obchodného Èahu je o to väã‰ia, ak je<br />

konzumentom dieÈa.)<br />

***<br />

Odchodom do penzie stráca dôchodca v západnej<br />

Európe pribliÏne 30 % z predchádzajúceho<br />

príjmu. So sloven<strong>sk</strong>˘m je neporovnateºn˘.<br />

Priemern˘ starobn˘ dôchodca v SR prichádza<br />

asi o polovicu. Stotisíc sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

penzistov je na tom e‰te hor‰ie. Ich dôchodok<br />

nedosahuje ani v˘‰ku Ïivotného minima<br />

(189,82 eura). Ak tak˘to ãlovek Ïije sám a zaplatí<br />

za byt a lieky, na Ïivobytie mu zostane 10<br />

eur.<br />

Publicistka Dorota Hudecová.<br />

Pravda 17. 1.<br />

(KeìÏe ani jeden relevantn˘ politick˘ subjekt<br />

v SR neprotestuje proti tejto situácii tisícov<br />

obãanov, ani nenavrhuje úãinné rie‰enie,<br />

môÏeme na plné ústa kon‰tatovaÈ, Ïe tak<br />

KDH, ako i Smer, Most-Híd alebo SDKÚ sú<br />

strany s nízkym sociálnym cítením. Ich demokratickosÈ,<br />

kresÈan<strong>sk</strong>osÈ ãi sociálnosÈ je<br />

len formálna – v prvom rade sú egoisti.)<br />

***<br />

65

S U P E R M O N I T O R<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u sa kradne ako na beÏiacom<br />

páse. A kradne sa v‰ade – od ministerstva ‰kolstva<br />

aÏ po kraj<strong>sk</strong>é úrady. Práve korupcia je dôvodom,<br />

preão ‰tát nemá peniaze. Kto mi tu<br />

chce ão hovoriÈ o spravodlivosti. Najviac korumpujú<br />

úradníci.<br />

Predseda Klubu 500 a majiteº<br />

Îeleziarní Podbrezová Vladimír Soták.<br />

HN 18. 1.<br />

(MoÏno má pravdu Martin Chren z ministerstva<br />

hospodárstva a zo SaS, Ïe Radiãovej<br />

vláda dokázala v boji proti korupcii toºko,<br />

ão Ïiadne iné pred Àou: „Za na‰ej éry sa zaãali<br />

zverejÀovaÈ napríklad zmluvy so ‰tátom<br />

na internete.“ Ale to len dotvrdzuje Sotákovo<br />

kon‰tatovanie o SR ako o krajine, kde sa<br />

masovo kradne. âo ako by sme boli múdri,<br />

nenájdeme liek na odstránenie sloven<strong>sk</strong>ého<br />

zlodejstva a t˘ch, ão ho pestujú.)<br />

***<br />

Teraz, keì som zí<strong>sk</strong>ala cenu Oscara pre najlep‰iu<br />

hereãku za stvárnenie b˘valej brit<strong>sk</strong>ej<br />

premiérky Margaret Thatcherovej, sa môÏem<br />

priznaÈ, Ïe <strong>sk</strong>ôr, ako som úlohu prijala, mala<br />

som na Margaret veºmi zjednodu‰en˘ pohºad:<br />

premenila som si ju na nieão viac neÏ len na<br />

ãloveka a súãasne aj na nieão menej, neÏ je ãlovek.<br />

Práve preto bolo pre mÀa zaujímavé pozrieÈ<br />

sa na politiãku ako na ºud<strong>sk</strong>ú bytosÈ, ktorá<br />

je ukrytá za novinov˘mi titulkami.<br />

Americká hereãka Meryl Streepová.<br />

Los Angeles Times 18. 1.<br />

(Musí to byÈ zloÏit˘ tvoriv˘ a psychologick˘<br />

proces, keì sa Ïena, ktorá si ráno um˘va<br />

zuby a chodí nakupovaÈ do obchodu,<br />

premieÀa na úplne odli‰ného, koho má<br />

stvárniÈ.)<br />

***<br />

Keì sa nás stretne viac a ja si musím pamätaÈ,<br />

na koho mám ísÈ s ak˘m pozdravom, objatím,<br />

bozkom ãi sti<strong>sk</strong>om ruky, som zmäten˘.<br />

Niektoré Ïeny ma nechcú pobozkaÈ, iné chcú,<br />

a to aj také, ktoré poriadne nepoznám. Keì sa<br />

stretnem s priateºmi, s ktor˘mi cítim trochu<br />

bliωí vzÈah, mám vo zvyku potºapkaÈ ich po<br />

pleci alebo po chrbte. To je môj spôsob vyjadrenia<br />

priateºstva. Ale jedna kamarátka povedala,<br />

Ïe jej to je nepríjemné. Mne je napríklad<br />

nepríjemné, keì mi muÏi stále podávajú ruku,<br />

dlho ju drÏia, stí<strong>sk</strong>ajú a potriasajú Àou.<br />

Japon<strong>sk</strong>˘ publicista Masahiko ·iraki<br />

(Ïije v SR). TV oko 19. 1.<br />

(Pravdou je, Ïe Slováci sa museli celé storoãia<br />

staraÈ o to, ako si zabezpeãia chlieb, a nie<br />

o to, ãi bozkávaÈ Ïenám ruky a kedy ich dokonca<br />

pri stretnutí objímaÈ.)<br />

***<br />

Ak ste sa ocitli vo váÏnej‰om vzÈahu, ktor˘<br />

sa z romantick˘ch prechádzok presunul do<br />

spoloãného hniezdoãka, hneì zaãnete preÏívaÈ<br />

aj prvé rozãarovania z partnera. Spoznávate<br />

ho stále viac a zisÈujete aj na sebe, v<br />

ãom v‰etkom sa budete musieÈ prispôsobiÈ, ak<br />

to e‰te stále myslíte váÏne. Ak máte partnera<br />

v úcte, obdivujete ho pre mnohé veci a doká-<br />

Ïete veºa tolerovaÈ. Tu uÏ môÏe vzniknúÈ celkom<br />

pevné puto, ale aby vydrÏalo, chce to snahu<br />

oboch.<br />

Publicistka Monika Schönová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 19. 1.<br />

(SpolunaÏívanie ºudí – na rozdiel od ostatn˘ch<br />

Ïivoãíchov – je veºmi komplikované, a<br />

to nielen muÏa a Ïeny v akejkoºvek forme,<br />

ale úplne v‰ade, v ‰kole – uãitelia a Ïiaci, Ïiaci<br />

a Ïiaci –, na pracovi<strong>sk</strong>u, v ‰portovom<br />

tíme, v orchestri atì. Pritom zasa vychádzanie<br />

v ústrety ostatn˘m ºuìom si ãasto vyÏaduje<br />

zriekaÈ sa svojich princípov, ão tieÏ je<br />

nároãná záÈaÏ pre ºud<strong>sk</strong>ú du‰u. Zladenie<br />

v‰etk˘ch elementov spoluÏitia je zrejme najväã‰ou<br />

schopnosÈou ãlovekovho fungovania<br />

kdekoºvek na svete.)<br />

***<br />

Keì som sedel v komunistickom väzení,<br />

povedal som si dve veci: Ïe sa nikdy nezapí-<br />

‰em do Ïiadneho zväzu b˘val˘ch disidentov a<br />

Ïe sa nepomstím. PretoÏe na schopnosti odpustiÈ<br />

je zaloÏená európ<strong>sk</strong>a civilizácia. A odpú‰-<br />

Èanie je aj podstatou kresÈanstva.<br />

Poº<strong>sk</strong>˘ novinár Adam Michnik,<br />

disident spred roku 1989.<br />

Plus 7 dní 20. 1.<br />

(Michnik bol elegantn˘ revolucionár a disident.<br />

Nebol primitívnym zurvalcom, ale bol<br />

a je inteligentn˘m nositeºom demokratického<br />

spôsobu politiky a slu‰ného Ïivota.)<br />

***<br />

Andrea a Lucia nám robia radosÈ. Ak sa e‰te<br />

pamätáte, presne pred 12 rokmi pri‰li na svet<br />

ako siam<strong>sk</strong>e dvojãatá. DosÈ odváÏne ich vtedy<br />

od seba oddelili bratislav<strong>sk</strong>í ‰pecialisti pod<br />

vedením Jaroslava Simana – a dnes sa od svojich<br />

rovesníãok ani veºmi nelí‰ia. V ‰kole síce<br />

ãasto ch˘bajú pre zdravotné problémy, ale inak<br />

majú <strong>sk</strong>oro samé jednotky. A uãia sa hraÈ aj na<br />

klavír. SnaÏia sa ÏiÈ plnohodnotn˘m Ïivotom<br />

a majú veºa kamarátov. Len musíme dávaÈ pozor,<br />

aby nezjedli hocião, lebo ak by dostali<br />

hnaãku, <strong>sk</strong>onãili by v nemocnici.<br />

Matka dvojãiat Melita Tóthová<br />

z okresu RoÏÀava. Sme 20. 1.<br />

(âasto zdôrazÀujeme, ak˘ je ãlovek mal˘<br />

voãi prírode okolo nás – nehovoriac o celom<br />

vesmíre. A predsa len je tak˘ obdivuhodn˘,<br />

Ïe dokáÏe prekabátiÈ aj prírodu – alebo dokonca<br />

Boha – a Ïe dokáÏe potlaãiÈ ãloveka<br />

ubíjajúce vonkaj‰ie zásahy.)<br />

***<br />

Moje modré husle sú naozaj vzácne. Sú súãasÈou<br />

môjho tela, takÏe keì sa rozbili, cítil som<br />

sa, ako keby sa mi zranilo dieÈa. Mám ich veºmi<br />

rád. Sú nielen nástroj virtuózny, ale aj spevn˘,<br />

ktor˘ ponúka umelcovi a aj poslucháãom<br />

v‰emoÏné emócie. Bol by som veºmi rád, keby<br />

sa ºudia pri poãúvaní môjho najnov‰ieho albumu<br />

dostali z tohto uponáhºaného Ïivota do<br />

in˘ch sfér. A keìÏe povaÏujem tento zámer za<br />

dôleÏit˘, ãasto spolupracujem s hudobníkmi z<br />

in˘ch Ïánrov – s Evou Pilarovou, Karlom Gottom<br />

a cigán<strong>sk</strong>ou kapelou Romano Stilo.<br />

Mlad˘ ãe<strong>sk</strong>˘ huslista Pavel ·porcl.<br />

Pravda 20. 1.<br />

(Samozrejme, Ïe si úÏasne váÏime odborníkov<br />

v informaãnej technike alebo ‰ikovn˘ch<br />

manaÏérov v priemysle a obchode. Sú pre<br />

nás veºmi dôleÏití. Ale o niã menej nie sú cenní<br />

a potrební umelci, ktorí dokáÏu utí‰iÈ<br />

na‰e du‰e a preniesÈ ich aÏ kamsi do neba.)<br />

***<br />

Sloven<strong>sk</strong>á politika je <strong>sk</strong>orumpovaná tak,<br />

ako to opisuje spis Gorila, priãom ide o systémovú<br />

záleÏitosÈ a nie je moÏné, aby o tom nevedeli<br />

lídri a vedenia politick˘ch strán, ktorí na<br />

korupcii dokonca participujú.<br />

B˘val˘ ‰éf analytického oddelenia SIS<br />

Ján MojÏi‰. Sobotné dialógy (SRo) 21. 1.<br />

(Znovu a znovu sa potvrdzuje, Ïe morálna<br />

obroda SR je takmer vylúãená. Akékoºvek<br />

zmeny v ‰táte musia in‰pirovaÈ a zrealizovaÈ<br />

politici, aj na to ich obãania zvolili. Ale keìÏe<br />

sa väã‰ina t˘ch zmien má u<strong>sk</strong>utoãniÈ<br />

predov‰etk˘m proti záujmom politikov a<br />

ich vôli, je absurdné dúfaÈ, Ïe politici pomô-<br />

Ïu slu‰n˘m obãanom zre‰taurovaÈ SR.)<br />

***<br />

Pred viac ako 80 rokmi vyvolala rozruch<br />

zvesÈ o obraze Leonarda da Vinciho v ka‰tieli<br />

v Dolnej Krupej. Mal to byÈ obraz svätej Cecílie<br />

– jemne modelovaná tvár mladej krá<strong>sk</strong>y<br />

naozaj pripomína Leonardovo majstrovstvo.<br />

Vystavili sme aj oltárny obraz svätej Agne‰e<br />

Rím<strong>sk</strong>ej z múzea v KeÏmarku ako memento<br />

komunistického barbarstva, ktoré sa odohralo<br />

v Ru<strong>sk</strong>inovciach. Je to jediná vec, ktorá sa zachránila<br />

z tamoj‰ieho oltára a vôbec celého kostola.<br />

Obec totiÏ zanikla kvôli tomu, Ïe tam<br />

pred 70 rokmi vytvorili vojen<strong>sk</strong>é cviãi<strong>sk</strong>o<br />

Kurátorka Marta Herucová.<br />

Pravda 21. 1.<br />

(Îijeme v presvedãení, Ïe dlhé storoãia niãila<br />

jedineãné umelecké hodnoty cirkev. Je<br />

v‰ak isté, Ïe nebyÈ mnoh˘ch cirkevn˘ch ãiniteºov,<br />

veºa <strong>sk</strong>vel˘ch umeleck˘ch diel by sa<br />

nebolo z rôznych dôvodov zachovalo alebo<br />

by vôbec neboli vznikli. T˘m viac nesmieme<br />

zabúdaÈ na to, Ïe v mnoh˘ch obdobiach nekompromisn˘mi<br />

a neºútostn˘mi niãiteºmi<br />

unikátnych umeleck˘ch hodnôt boli nekultúrni<br />

boº‰evickí funkcionári).<br />

***<br />

Zásadné, ão sa v tejto krajine neudialo, je,<br />

Ïe kontinuita moci nebola preru‰ená. Máme tu<br />

absolútne amorálnu spoloãnosÈ. Napríklad generál<br />

·tB Lorenc pracuje pre Pentu, podobne<br />

ìal‰ie b˘valé komunistické ‰piãky stále ovplyv-<br />

Àujú to, kde a aj ako Ïijeme, a ich deti v tom<br />

pokraãujú. Ja som sa rozhodla nakrúcaÈ aj preto,<br />

lebo hlavní hrdinovia Novembra majú po ‰esÈdesiatke<br />

a nebudú tu veãne. Navy‰e politik<br />

nikdy nehovorí normálne, vÏdy je politik. AÏ<br />

keì odíde z politiky, vtedy je to zaujímavé.<br />

Zuzana Piussi (autorka filmu<br />

„MuÏi revolúcie“.). Sme 21. 1.<br />

(Priebeh Novembra 1989 má dve podoby.<br />

Jednu elegantnú a takmer senzaãnú: bola to<br />

revolúcia maximálne slu‰ná, bez krvi a takmer<br />

bez násilia. Ale jej slu‰nosÈ má dlhodob˘<br />

zniãujúci dôsledok: tí, ktorí 40 rokov<br />

drvili slu‰n˘ch ºudí boº‰evickou päsÈou, zostali<br />

na svojich miestach a drvia ich znovu,<br />

akoby sa komunizmus dodnes na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

udrÏal.)<br />

***<br />

66

S U P E R M O N I T O R<br />

V USA to, na‰Èastie, nie je ako u nás, Ïe si<br />

mlad˘ ãlovek musí na vysokej ‰kole hneì na<br />

zaãiatku vybraÈ jeden predmet. Bakalár<strong>sk</strong>e ‰túdium<br />

je tam v‰eobecné a trvá 4 roky. AÏ posledné<br />

2 roky sa uÏ na nieão zameria, ale e‰te stále<br />

‰tuduje rôzne predmety. Tento systém mi veºmi<br />

vyhovoval, lebo si neviem predstaviÈ, Ïe by<br />

som sa v 18 rozhodol, Ïe idem napríklad na právo.<br />

âlen vedenia DPMH s diplomom z<br />

Princetonu Ivan Bútora. T˘ÏdeÀ 23. 1.<br />

(To, o ãom hovorí Bútora, neznamená uºahãovanie<br />

univerzitného ‰túdia, ale je len potvrdením,<br />

Ïe podmienky sú tam na to, aby<br />

mohol mlad˘ ãlovek v˘hodne a pre spoloãnosÈ<br />

uÏitoãne ‰tudovaÈ, a nie, aby sa musel<br />

zmestiÈ do byrokratick˘ch ‰katuliek.)<br />

***<br />

Hoci na dedinách uÏ tieÏ len ‰umia televízory,<br />

folklór sa do istej miery aj tak e‰te uchováva,<br />

ba vzniká aj nov˘. A keì prídeme niekam<br />

zatancovaÈ, páãi sa to aj mlad˘m. Hoci ãerpáme<br />

z ºudov˘ch tradícií, v Amerike to, ão robíme,<br />

povaÏujú za moderné umenie,. Nehºadia na<br />

nás ako na krpãiarov, ale ako na vynikajúcich<br />

umelcov.<br />

Choreograf Lúãnice ·tefan Nosáº<br />

(od 1949!). Sme 23. 1.<br />

(Na‰a obmedzenosÈ nepozná hranice. Za<br />

komunizmu bolo ºudové umenie preceÀované<br />

tak, ako samotn˘ pojem ºud. Dnes sa naÀ<br />

pozeráme zvysoka alebo aj poh⁄davo.)<br />

***<br />

Nemecko má oveºa viac dôvery v Talian<strong>sk</strong>o<br />

ako v Grécko. Na‰e zvy‰ovanie daní a verejn˘ch<br />

úspor môÏe priniesÈ konsolidáciu vìaka<br />

klesajúcim nákladom na dlhovú sluÏbu aj napriek<br />

zníÏeniu ratingu agentúrou Standard &<br />

Poor's. Ak v‰ak Taliani nedostanú hmatateºnú<br />

odmenu za svoje úsilie, môÏu sa obrátiÈ proti<br />

Európe a Nemecku ako „lídrovi netolerancie“.<br />

Nemecké nástojenie na tom, Ïe európ<strong>sk</strong>a pomoc<br />

krajinám musí byÈ iba poslednou in‰tanciou<br />

znaãí, Ïe politická vôºa na nové opatrenia<br />

sa oslabuje zakaÏd˘m, keì sa trhy na pár t˘Ïd-<br />

Àov upokoja.<br />

Talian<strong>sk</strong>y premiér Mario Monti.<br />

Die Welt 24. 1..<br />

(Je stra‰né, keì ‰táty reagujú podobne citovo,<br />

ako na seba reagujú jednotliví ºudia v<br />

beÏn˘ch denn˘ch polemikách, teda keì si<br />

vracajú to, ão im druhí vyviedli.)<br />

***<br />

Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 24. 1.<br />

(Na Sloven<strong>sk</strong>u sa za kaÏd˘m tunelom <strong>sk</strong>r˘va<br />

nejaká gorila.)<br />

***<br />

Éra hippies (detí kvetov) sa <strong>sk</strong>onãila uÏ pred<br />

40 rokmi, ale kult Brautiganovej knihy „V melónovom<br />

cukre“, ktor˘ sa vtedy zrodil, Ïije<br />

naìalej. Veì nie náhodou je to najslávnej‰ia<br />

Brautiganova kniha. Ilustrovaná verzia dáva<br />

textu priestor. âlovek ho môÏe pomaly preÏívaÈ<br />

a vychutnávaÈ si ho. U nás sú síce stále e‰te<br />

pochybnosti o tom, ãi treba dávaÈ do kníh obrázky<br />

– naão by vraj dospel˘m boli, staãí, ak<br />

sú pri textoch rozprávkov˘ch. Nie je to tak.<br />

MôÏu maÈ svoj zmysel pri kaÏdom texte, ak mu<br />

ho tvorcovia nájdu a dajú.<br />

Ilustrátorka Daniela Olejníková.<br />

Sme 25. 1.<br />

(Nie je ºahké bojovaÈ proti predsudkom.<br />

Umelecká produkcia je v‰ak jedinou bezhraniãnou<br />

kreativitou, ktorá dáva ºud<strong>sk</strong>ej du‰i<br />

nebe<strong>sk</strong>˘ rozmer a rozlet.)<br />

***<br />

Západ slnka je na tichomor<strong>sk</strong>˘ch ostrovoch<br />

oãarujúci, ale aj tak je pre Ázijãanov dôleÏitej-<br />

‰í v˘chod slnka. Keì v Japon<strong>sk</strong>u stavajú dom,<br />

vÏdy sa snaÏia orientovaÈ vchodové dvere na<br />

v˘chod, aby sa tam kumulovala pozitívna energia<br />

z vychádzajúceho slnka v zmysle nového<br />

zaãiatku. Preto je dobré maÈ na v˘chod aj pracovÀu.<br />

Energia zo západu slnka znamená útlm.<br />

Povera Nie, <strong>sk</strong>utoãnosÈ. Keì som bol mal˘,<br />

mal som izbu nasmerovanú na západ a nemohol<br />

som sa tam sústrediÈ na uãenie, bol som<br />

utlmen˘ a tak˘ bol aj môj prospech v ‰kole.<br />

Japon<strong>sk</strong>˘ novinár Ïijúci v SR<br />

Masahiko ·iraki. TV oko 26. 1.<br />

(Na celom svete a odjakÏiva sa ºudia spoliehajú<br />

na ustálené a nemenné postrehy, ktor˘mi<br />

sa dokonca riadia v kaÏdodennom Ïivote.<br />

Je v‰ak moÏné, aby cel˘ vesmír podliehal<br />

vÏit˘m ºud<strong>sk</strong>˘m pohºadom na úplne v‰etko,<br />

ão sa deje v prírode)<br />

***<br />

Situácia je váÏna, taká, akú som e‰te vo svojej<br />

kariére nezaÏil. âelíme extrémne zloÏit˘m<br />

ãasom. Po prv˘krát vo svojej 60-roãnej kariére<br />

nie som si ist˘, ão mám robiÈ. Euro v Európe<br />

v‰ak musí preÏiÈ, pretoÏe ak nie, mohol by<br />

to byÈ zaãiatok definitívneho konca v Európe.<br />

Finanãník a filantrop George Soros.<br />

Newsweek 26. 1.<br />

(Soros len stra‰í ºudí, alebo sú pomery v<br />

Európe váÏnej‰ie, neÏ my v SR pripú‰Èame)<br />

***<br />

V herectve je najpodstatnej‰í – samozrejme<br />

okrem emócií a temperamentu – proces myslenia.<br />

Divák by mal maÈ pocit, Ïe vidí zrodenie<br />

my‰lienky, jej premiéru.<br />

Herec Emil Horváth.<br />

Pravda 27. 1.<br />

(Pravda, musí to byÈ herec mimoriadne talentovan˘,<br />

ak chce predviesÈ divákovi „zrodenie<br />

my‰lienky“. UkázaÈ „hranie“ je predsa<br />

len ºah‰ie.)<br />

***<br />

Podºa dostupn˘ch údajov (ktoré v‰ak nie sú<br />

kompletné) ministerstvá, vláda a parlament<br />

svojim zamestnancom vyplatili na odmenách<br />

27,8 milióna eur. To samo osebe je nehoráznosÈ.<br />

No e‰te väã‰ia drzosÈ je odôvodnenie, ktor˘m<br />

v‰etky in‰titúcie argumentujú: vraj by tie<br />

peniaze prepadli. A kam Azda by ich pohltila<br />

nejaká ãierna diera Nie, iba by sa vrátili späÈ<br />

do ‰tátnej kasy a mohli by byÈ pouÏité tam, kde<br />

sú potrebné.<br />

Komentátor Marián Repa.<br />

Pravda 27. 1.<br />

(KorektnosÈ je v sloven<strong>sk</strong>om verejnom Ïivote<br />

veºmi zriedkavá. Obãania sú na kaÏdom<br />

kroku ukracovaní a vedúci pracovníci so<br />

‰tátnymi financiami zaobchádzajú tak, ako<br />

by boli ich majiteºmi. Koºko kompetentn˘ch<br />

ãiniteºov by SR potrebovala, aby sa tu<br />

zaviedli poriadok a slu‰nosÈ a aby dostal po<br />

prstoch kaÏd˘ podvodník)<br />

***<br />

·pinavosti kauzy Gorila – späté s tajn˘mi<br />

dokumentmi, ktoré mala údajne vytvoriÈ SIS<br />

– boli pravidelne dôleÏit˘m hráãom v útulnom<br />

svete sloven<strong>sk</strong>ej politiky. Ale len málo<br />

Slovákov sa rozhodlo, Ïe si to budú v‰ímaÈ.<br />

Vzhºadom na to, Ïe sa stredopravé strany Èahajú<br />

bahnom, je pravdepodobné, Ïe Fico<br />

(Smer-SD) z následného poklesu volebnej<br />

úãasti zí<strong>sk</strong>a – rovnako, ako hojní nováãikovia<br />

v sloven<strong>sk</strong>ej politike, povedzme SaS... Gorila<br />

sa dostala do povedomia a je nepravdepodobné,<br />

Ïe odíde.<br />

Brit<strong>sk</strong>˘ t˘Ïdenník The Economist 28. 1.<br />

(Gorila sa roz‰írila pred voºbami, aby niekomu<br />

pomohla. Ale, ako vÏdy, o‰klivá kauza<br />

len podráÏdi ºudí, oÏiví bulvár, vytrestá<br />

zopár dôleÏit˘ch ºudí, ale – na rozdiel od Watergate<br />

pred rokmi v USA – verejn˘ Ïivot a<br />

elitné kluby len málo preãistí.)<br />

***<br />

To, ão hrozí, je porovnateºné s kolapsom<br />

marxizmu ako politického systému. Situácia,<br />

ktorá sprevádza svetovú hospodár<strong>sk</strong>u krízu, je<br />

taká váÏna a zloÏitá, s akou som sa doteraz vo<br />

svojej kariére nestretol. âakajú nás ÈaÏké ãasy,<br />

ktoré sa v mnohom dajú porovnaÈ s 30. rokmi<br />

20. storoãia, s Veºkou hospodár<strong>sk</strong>ou krízou.<br />

âaká nás obmedzovanie v˘davkov v celom<br />

rozvinutom svete, ão nás uvrhne do ìal‰ej<br />

stagnácie trvajúcej prinajmen‰om desaÈroãia.<br />

V najlep‰om prípade nás ãaká deflácia. V najhor‰om<br />

prípade <strong>sk</strong>olabuje finanãn˘ systém.<br />

Finanãník George Soros. Newsweek<br />

28. 1.<br />

(Tí, ktorí pocítili na vlastnom tele zniãujúce<br />

úãinky marxistickej finanãnej politiky, sú<br />

z tak˘chto prognóz zhrození. Dúfali, Ïe ãlenstvo<br />

postkomunistick˘ch ‰tátov v EÚ je bezpeãnou<br />

zá‰titou pred finanãn˘mi hrozbami<br />

a pred pádom obãanov moderného ‰tátu do<br />

boº‰evickej niãoty. A teraz sa má v‰etko obrátiÈ<br />

tam, kde to v 20. storoãí bolo)<br />

***<br />

SpoloãnosÈ neexistuje, sú len jednotlivci a<br />

rodiny.<br />

B˘valá brit<strong>sk</strong>á premiérka<br />

Margaret Thatcherová. Sme 28. 1.<br />

(K tomu treba dodaÈ múdrosÈ, ktorá je e‰te<br />

veãnej‰ia a stále platnej‰ia: „Egoizmus je tá<br />

67

S U P E R M O N I T O R<br />

vlastnosÈ, ktorá h˘be dejinami.“ Ale totálna<br />

hanba je to najmä vtedy, keì sa dejinn˘<br />

egoizmus zakr˘va osobitne falo‰n˘m argumentom,<br />

Ïe sa to deje len v záujme rodiny.)<br />

***<br />

Ak nevzrastie verejn˘ "tlak ulice", tak kauza<br />

Gorila nikdy vy‰etrená nebude. Po voºbách<br />

sa to pomalinky ututle a znova zametie pod koberec.<br />

Spomedzi ãlenov KDH dôverujem popri<br />

Procházkovi uÏ len ministrovi vnútra Danielovi<br />

Lip‰icovi a poslankyni Jane ÎitÀan<strong>sk</strong>ej.<br />

Im trom sa nedá urãite zazlievaÈ, Ïe by dnes robili<br />

nieão kvôli voºbám. BohuÏiaº najväã‰í<br />

problém KDH je v‰ak v tom, Ïe ten zvy‰ok tam<br />

dobr˘ nie je. A práve ten nebude chcieÈ, aby<br />

bola Gorila vy‰etrená. A práve táto ãasÈ KDH<br />

by mohla podporiÈ koalíciu so Smerom.<br />

Líder hnutia Obyãajní ºudia... Igor<br />

Matoviã. Na telo (TV Markíza) 29. 1.<br />

(Predseda KDH Figeº by nemal visieÈ vo<br />

vzduchu, teda bez odpovede, mal by nahlas<br />

uvaÏovaÈ o moÏnosti koalície KDH so Smerom<br />

a najmä to, aká hrozba z toho vypl˘va.)<br />

***<br />

Európa nemá problém s nedostatkom finanãn˘ch<br />

zdrojov, ale s nedostatkom dôvery.<br />

Guvernér Národnej banky Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Jozef Makúch. HN 30. 1.<br />

(Ak v Európe niekde nieão ch˘ba, nie sú to<br />

ani tak peniaze, ako mravnosÈ.)<br />

***<br />

Zlato slúÏilo ako peniaze 5 tisíc rokov. Akurát<br />

posledn˘ch 40 rokov zlato ignorujeme a pouÏívame<br />

namiesto neho papierové peniaze,<br />

ktoré nie sú kryté niãím, len sºubmi politikov.<br />

Americk˘ finanãník James Turk.<br />

T˘ÏdeÀ 30. 1.<br />

(Je zvlá‰tne, ak˘ závratn˘ vplyv na existenciu<br />

ºudí a ‰tátov majú peniaze – a na<br />

akej vratkej báze sa v spoloãnosti drÏia.<br />

V‰etko okolo nich je neisté – a do istej miery<br />

fungujú ako Boh. Mnohí vravia, Ïe ich peniaze<br />

nedrÏia v hrsti, ale Ïe ºudia drÏia v<br />

hrsti peniaze.)<br />

***<br />

B˘vali roky, keì som sa od Ïivotn˘ch a spoloãen<strong>sk</strong>˘ch<br />

problémov utiekal k detektívke.<br />

ZloÏit˘ príbeh, v ktorom sa vyrie‰i zlo tak názorne,<br />

aby mohlo byÈ potrestané. Detektívky<br />

v‰ak uÏ vychádzajú z módy, moÏno preto, lebo<br />

ºudia uÏ neveria, Ïe moÏno zvíÈaziÈ nad zlom,<br />

doba je taká zloÏitá, Ïe sa v nej zlo ºahko <strong>sk</strong>r˘va,<br />

a v mnoh˘ch spoloãen<strong>sk</strong>˘ch procesoch<br />

ÈaÏko oddeliÈ dobro od zla.<br />

Básnik Ján Buzássy.<br />

Sme 31. 1.<br />

(Kedysi aspoÀ rozprávky – ale naozaj, ako<br />

pripomína básnik, aj detektívky – mali v˘sadu,<br />

Ïe sa mohli konãiÈ dobre a ‰Èastne.<br />

Dnes sa dobre uÏ nemôÏe <strong>sk</strong>onãiÈ absolútne<br />

niã, pretoÏe, bohuÏiaº, zlo sa <strong>sk</strong>r˘va úplne<br />

v‰ade – a odkryÈ ho je takmer nemoÏné.)<br />

***<br />

ªudia najviac poznajú to, ão je v televízii.<br />

Preto televíziu beriem ako nutnosÈ. Opera a balet<br />

sú na obrazovke málokedy. Preto chvalabohu,<br />

Ïe niekto v televízii operu propaguje! Sme<br />

za to vìaãní, lebo diváci moÏno na základe prenosu<br />

prídu do divadla. VystupovaÈ na koncerte<br />

populárnej hudby je azda aÏ nepatriãné. Ani<br />

ja nemám rada takéto gulá‰e, ale cítim, Ïe teraz<br />

je to na‰a povinnosÈ. Je doba médií a my<br />

sa musíme prispôsobiÈ, ak chceme, aby nás<br />

ºudia vnímali. Atmosféru divadla Ïiadna televízia<br />

nenahradí, ale tro‰ka reklamy treba!<br />

Operná hviezda, sopranistka<br />

ªubica Vargicová. OÎene.<strong>sk</strong> 31. 1.<br />

(Aj jedineãní umelci sa dnes ãasto dostávajú<br />

do trápnych situácií a my sa nad nimi pohor‰ujeme,<br />

namiesto toho, aby sme ich vlastne<br />

ºutovali. NemôÏu sa prezentovaÈ iba ako<br />

predstavitelia najhodnotnej‰ích a najsilnej-<br />

‰ích záÏitkov pre stovky divákov, musia za-<br />

ÈaÈ zuby a vstupovaÈ do g˘ãovit˘ch situácií<br />

bez reptania i v programov˘ch gulá‰och.)<br />

***<br />

Sloven<strong>sk</strong>á aukãná spoloãnosÈ Darte vydra-<br />

Ïila obraz, ktor˘ namaºoval Adolf Hitler. Dielo<br />

s názvom Mor<strong>sk</strong>é nokturno, ktor˘ urobil v<br />

roku 1913, stálo zahraniãného zberateºa 32¬tisíc<br />

eur. Keì to Hitler maºoval, bol veºmi mlad˘,<br />

ale talent mal – veì sa aj snaÏil dostaÈ na<br />

akadémiu umení. MoÏno keby sa tam dostal,<br />

nebola by ani 2. svetová vojna. To je v‰ak vec<br />

osudu.<br />

Konateº Darte Jaroslav KrajÀák.<br />

Sme 31. 1.<br />

(Hry osudu sú ãasto prekliatím ºudí a cez Hitlera<br />

sa osud s ºuìmi riadne zahral .)<br />

***<br />

Po odvolaní ministrov Dzurindu, Miklo‰a,<br />

Mi‰kova, Uhliarika a ìal‰ích by nemusel fungovaÈ<br />

ani parlament. Poslanci aj tak niã nerobia,<br />

tak je úplne jedno, ãi tam budú alebo nebudú.<br />

ZaloÏiÈ politickú stranu v‰ak neplánujeme.<br />

Chceme vybudovaÈ nov˘ systém, ktor˘<br />

bude fungovaÈ lep‰ie, neÏ funguje teraj‰í .<br />

Jedna z organizátoriek protestov<br />

súvisiacich s Gorilou ªubica Gallová.<br />

Pravda 1. 2.<br />

(Zámery protestujúcich rebelov sú v podstate<br />

správne. Dlhoroãné <strong>sk</strong>úsenosti aj s na‰imi<br />

doteraj‰ími politick˘mi revolucionármi<br />

nás v‰ak varujú: niã zásadné sa zmeniÈ bez<br />

rozvahy nepodarí. V‰etko nové sa po krátkom<br />

ãase rozpustí v ºud<strong>sk</strong>om egoizme, ktor˘<br />

umlãí dobré nápady a buriãi zaãnú robiÈ<br />

politiku podºa svojich osobn˘ch záujmov.)<br />

***<br />

Kresba: Shooty. Sme 1. 2.<br />

(E‰te stále hovoríme s úctou o EÚ, ako by to<br />

nebola v prvom rade len h⁄ba dobre platen˘ch<br />

úradníkov.)<br />

***<br />

S úÏasom pozorujeme, ako iluzionista pohybuje<br />

predmetmi bez dotyku alebo necháva<br />

zmiznúÈ svoju asistentku. Vieme, Ïe to nemô-<br />

Ïe byÈ pravda, ale napriek tomu kdesi v kútiku<br />

du‰e máme chuÈ uveriÈ. V kaÏdom z nás je<br />

kus dieÈaÈa, ktoré sa chce báÈ a daÈ sa klamaÈ.<br />

Vieme, Ïe je to trik, ale túÏba ocitnúÈ sa v zázraãnom<br />

svete je silnej‰ia.<br />

Psychologiãka Danica Daudová.<br />

TV oko 2. 2.<br />

(ByÈ dobr˘m kúzelníkom je tieÏ umenie. Ak<br />

sa pritom aj trochu klame, je to vlastne nevyhnutnosÈ<br />

– ilúzie bez toho, aby im ºudia aspoÀ<br />

‰tipku verili, sú nezmyselné, svoj psychologick˘<br />

dosah majú len vtedy, ak doká-<br />

Ïu vzbudiÈ dôveru ºudí.)<br />

***<br />

O Matoviãovej strane vieme s istotou povedaÈ,<br />

Ïe je z iného sveta. Je poruchou systému.<br />

LenÏe práve vìaka nej je atraktívny. Politick˘<br />

systém je u nás <strong>sk</strong>azen˘. Degenerovan˘. A<br />

morálne retardovan˘. A keìÏe v Ïiadnej strane<br />

sa nepresadila nová, zdravá politická generácia,<br />

k slovu sa dostali rebeli. Kto má plné<br />

zuby Dzurindu, Fica a ich modr˘ch ãi ãerven˘ch<br />

sponzorov, má dnes len 2 nekonvenãné<br />

moÏnosti. Buì po nich hodí odisten˘ granát,<br />

alebo stranu Igora Matoviãa.<br />

Komentátor Dag Dani‰.<br />

HN 2. 2.<br />

(Je poniÏujúce, ak 20 rokov po osamostatnení<br />

je v SR politick˘ systém degenerovan˘.)<br />

***<br />

Odd˘chnem si, i keì hrám nároãnú postavu.<br />

A po predstavení som ako v opojení: únava je<br />

zrazu veºmi príjemná. DôleÏité je uvedomiÈ<br />

si, Ïe to, ão vloÏíte ãi do seriálu, ãi do muÏa alebo<br />

do dieÈaÈa, sa vám vráti.<br />

Hereãka Diana Mórová.<br />

TV max 3. 2.<br />

(Pravda, ak sa má vrátiÈ nieão pozitívne,<br />

nie je dôleÏité len to, ãi sa nieão vloÏí, ale aj<br />

ão.)<br />

***<br />

Ak chceme zachrániÈ zmysel amnestie ako<br />

takej, ak chceme, aby do budúcna mohla plniÈ<br />

svoju legitímnu úlohu, musíme Meãiarove amnestie<br />

zru‰iÈ. Niekto tu pred pár rokmi prekroãil<br />

Rubikon, vzal moc do svojich rúk a uveril,<br />

Ïe dokáÏe ovládaÈ a klamaÈ v‰etk˘ch. Ten niekto<br />

nás v‰etk˘ch zatiahol do podlého konania,<br />

ktorého následky si nesieme v‰etci. Ak poslanci<br />

podporia zru‰enie hanebn˘ch amnestií,<br />

vstúpia do dejín ako úctyhodní reprezentanti<br />

obãanov tejto republiky, ktorí zabudli na stranícke<br />

nezhody. Urobme tak pre celú túto krajinu.<br />

Predseda NR SR Pavol Hru‰ov<strong>sk</strong>˘.<br />

Pravda 3. 2.<br />

(Meãiarove amnestie, t˘kajúce sa prípadu<br />

zavleãenia syna b˘valého prezidenta Kováãa<br />

do cudziny, NR SR opäÈ nezru‰ila. Za<br />

bolo len 78 poslancov, bolo v‰ak treba –<br />

keìÏe to musí byÈ ústavn˘ zákon – minimálne<br />

90. Návrh síce podporili v‰etci prítomní<br />

poslanci SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd<br />

68

S U P E R M O N I T O R<br />

a v‰etci nezávislí okrem Belousovovej a Puãíka,<br />

ale zdrÏali sa poslanci Smeru-SD a<br />

SNS nehlasovala. Aj táto neochvejná podpora<br />

b˘valej koalície Meãiarov˘m záujmom<br />

odzrkadºuje stupeÀ jej zmyslu pre demokratickosÈ<br />

SR.)<br />

***<br />

Skôr ako dramatik a vodca bol Havel predov‰etk˘m<br />

ãlovek svedomia. Videl neduhy spoloãnosti<br />

a v duchu svojich princípov sa postavil<br />

za to, ão bolo správne.<br />

Veºvyslanec USA v SR<br />

Theodore Sedgwick. HN 3. 2.<br />

(Veºmi smutné, Ïe ani po dlh˘ch rokoch<br />

nemá SR nijakého Havla.)<br />

***<br />

Písanie je ako striptíz, kaÏdou vetou ãlovek<br />

odhalí kúsok svojej du‰e.<br />

Autorka románu „Îena vplyvného muÏa“<br />

Adriana Macháãová. Pravda 3. 2.<br />

(Pozoruhodnú a do du‰e ãitateºa prenikajúcu<br />

literatúru síce nemáme, ale v rozsiahlosti<br />

„Ïen<strong>sk</strong>ej literatúry“ plnej banalít asi nemáme<br />

v Európe konkurenciu.<br />

***<br />

Navonok sa zdá byÈ v‰etko v poriadku, len-<br />

Ïe ak chceme <strong>sk</strong>úmaÈ pravú povahu a fungovanie<br />

na‰ej demokracie, sú Gorily, Sasanky atì.<br />

uÏitoãnej‰ím prameÀom neÏ Ústava.<br />

Publicista Michal Havran.<br />

Literární noviny 3. 2.<br />

(Väã‰ina rozruchov, ktoré dnes provokujú<br />

verejnosÈ, nemá niã spoloãné so smie‰nymi<br />

gorilími akciami, veºkohubo vstupujúcimi<br />

do stoviek domácností.)<br />

***<br />

Viac zdaniÈ bohat˘ch je v súlade s kresÈan<strong>sk</strong>ou<br />

vierou. Peniaze bohat‰ích Ameriãanov by<br />

mali pomôcÈ zaplátaÈ dieru v americkom rozpoãte.<br />

Má to ekonomick˘ zmysel, ale pre mÀa<br />

ako kresÈana je to aj v súlade s JeÏi‰ov˘m uãením,<br />

Ïe od t˘ch, ktorí veºa dostávajú, sa veºa<br />

vyÏaduje. Aj Luká‰ovo evanjelium nás povzbudzuje<br />

myslieÈ si, Ïe v ÈaÏk˘ch ãasoch<br />

máme p˘taÈ viac peÀazí od t˘ch, ktorí sú „mimoriadne<br />

poÏehnaní“. Teda bohatí.<br />

Americk˘ prezident Barack Obama.<br />

Sme 4. 2.<br />

(V SR väã‰ina politick˘ch strán jednoznaãne<br />

odmieta obdobnú my‰lienku, ktorú nahlas<br />

propaguje len Smer. Nie je jednoduché<br />

stanoviÈ kºúã a spravodliv˘ systém, aby sme<br />

inteligentne vybrali t˘ch, ktorí zarábajú<br />

príli‰ veºa na to, aby platili rovnaké dane a<br />

odvody, ako obãania nie veºmi majetní. Ale<br />

to by nás nemalo odradiÈ od toho, aby sme<br />

tento kºúã nehºadali a aby sme neurãili adekvátne<br />

sumy, ktoré bohat˘ch neoÏobráãia,<br />

ale chudobn˘m ako-tak osladia ich ÈaÏk˘<br />

Ïivot.)<br />

***<br />

Organizátori protestov proti kauze Gorila<br />

by si mali dávaÈ viac pozor, kto na námestie poãas<br />

protestov nosí makety ‰ibenice, lebo od<br />

nich môÏe byÈ uÏ len krôãik ku <strong>sk</strong>utoãnému<br />

lynãu.<br />

Komentátor Marián Repa.<br />

Pravda 4. 2.<br />

(A mnohí obãania by sa veºmi radi pridali k<br />

lynãovaniu.)<br />

***<br />

Osobne som presvedãen˘ o tom, Ïe Dzurinda<br />

uÏ dávno prepásol ãas na to, aby mohol so<br />

vzt˘ãenou hlavou odísÈ z politiky s pln˘m kreditom<br />

za v‰etky zmeny, ktoré v SR dosiahol.<br />

Poslanec NR Martin Poliaãik (Sloboda<br />

a Solidarita).<br />

Sobotné dialógy (SRo) 4. 2.<br />

(SDKÚ bola e‰te nedávno iniciátorkou dôleÏit˘ch<br />

reforiem, ktoré SR potrebuje ako<br />

soº. NemoÏno si v‰ak nev‰imnúÈ, Ïe Smer, ak<br />

zí<strong>sk</strong>a ústavnú väã‰inu, sºubuje mnohé tieto<br />

závaÏné kroky zru‰iÈ, bez ohºadu na potreby<br />

obãanov.)<br />

***<br />

Je hneì niekoºko hypotéz, preão vznikajú<br />

veºké ºadové doby – a tá najnov‰ia hovorí o<br />

vplyve rastlín. Tie mali stiahnuÈ z atmosféry toºko<br />

oxidu uhliãitého, Ïe zhruba pred 460 miliónmi<br />

rokov nasledovalo globálne ochladenie.<br />

Spú‰Èaãom postupujúceho zaºadnenia mala byÈ<br />

práve evolúcia rastlín mimo oceánov.<br />

Geograf Tim Lenton.<br />

Science 6. 2.<br />

(Do môjho vedomia sa za desaÈroãia nahrnulo<br />

veºa zaujímav˘ch poznatkov, ale tento<br />

prekraãuje moÏnosti môjho rozumu. VydrÏia<br />

vôbec ºudia ten nápor informácií, ktor˘<br />

sa na nich moÏno uÏ v krátkej budúcnosti<br />

spustí Ako si s t˘m ºudstvo poradí)<br />

***<br />

Rozhodnutie súdu zablokovaÈ vydanie knihy<br />

Toma Nicholsona o Gorile povaÏujeme za<br />

neprijateºn˘ zásah do slobody slova, ústavn˘ch<br />

práv obãanov a verejnej di<strong>sk</strong>usie. I zahraniãné<br />

<strong>sk</strong>úsenosti, napríklad kauza Watergate,<br />

ukazujú , Ïe novinári hrajú v prípadoch, ak˘m<br />

je Gorila, kºúãovú úlohu a bez ich slobodnej<br />

práce by sa mnohé z váÏnych podozrení nikdy<br />

nevy‰etrili. Preto je mimoriadne dôleÏité,<br />

aby im súdy nezasahovali nepatriãne do ich<br />

práce.<br />

Dátov˘ analytik Peter Kunder<br />

(Aliancia Fair-play). Sme 7. 2.<br />

(Ani sa veriÈ nechce, Ïe aj dnes, keì je SR<br />

pevne udomácnená medzi vyspel˘mi európ<strong>sk</strong>ymi<br />

‰tátmi, môÏe sloven<strong>sk</strong>˘ súd vysloviÈ<br />

zákaz, ktor˘ pripomína cenzúru.)<br />

***<br />

Prepad preferencií SDKÚ sa zaãal ohlásením<br />

odchodu Ivety Radiãovej. A radikálne sa prehæbil<br />

vypuknutím kauzy Gorila. Nedávam jej<br />

veºké ‰ance, aby pokles preferencií zvrátila.<br />

Obávam sa, Ïe s t˘m ÈaÏko nieão urobia, lebo<br />

to, ão sa deje, sú dosÈ nezvratné <strong>sk</strong>utoãnosti.<br />

Predstavitelia strany môÏu vyvolaÈ protikauzy,<br />

ale domnievam sa, Ïe na to je uÏ ne<strong>sk</strong>oro.<br />

Politológ Miroslav Kus˘.<br />

Pravda 8. 2.<br />

(V demokracii sa ktorákoºvek strana môÏe<br />

dostaÈ do úzkych, ale niektoré subjekty – aspoÀ<br />

zatiaº – sú z rôznych dôvodov ÈaÏko nahraditeºné.<br />

SDKÚ napriek v‰etk˘m pochybeniam<br />

dlhé roky bola najstabilnej‰ím oporn˘m<br />

stæpom demokracie. Bez nej sa to, ão SR<br />

najviac vãleÀuje do EÚ a ão ju pribliÏuje k<br />

Nemecku ãi Anglicku, ºahko podtne.)<br />

***<br />

UÏ tento rok sa chcem pokúsiÈ o voºn˘ pád<br />

z v˘‰ky 36,5 kilometra. Pokus o rekord – ale<br />

aj môj Ïivot – môÏe ohroziÈ veºa faktorov, najdôleÏitej‰ie<br />

v‰ak bude, aby vydrÏala ‰peciálna<br />

kombinéza. Keby sa mi po‰kodila, okamÏite by<br />

som stratil vedomie a ostal by som vystaven˘<br />

chladu -70 ° C. Poãas pádu prekonám aj r˘chlosÈ<br />

zvuku. Budem padaÈ veºmi r˘chlo, takÏe<br />

budem musieÈ udrÏaÈ stabilnú polohu, aby som<br />

sa nezaãal nekontrolovateºne toãiÈ. Musím maÈ<br />

tieÏ v˘hºad z helmy, aby som mohol správne<br />

riadiÈ padák a vidieÈ, ãi sa správne otvoril.<br />

Extrémny <strong>sk</strong>ydiver (para‰utista)<br />

Felix Baumgartner. BBC News 8. 2.<br />

(Dokedy bude Boh e‰te trpezlivo zná‰aÈ extrémne<br />

experimenty blázniv˘ch ºudí)<br />

***<br />

Hana Hegerová bola vÏdy Ïena plná ‰Èavy a<br />

energie, entuziazmu a temperamentu. A bolo v<br />

nej vÏdy nieão také – gróf<strong>sk</strong>e. S t˘m sa na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

ãasto stretávam a cítim to ako ‰pecifikum<br />

– ºudia majú v sebe nieão povznesené,<br />

gróf<strong>sk</strong>e. Dalo by sa to nazvaÈ aj hrdosÈou. Na<br />

Hegerovej som ju vÏdy obdivoval a obdivujem.<br />

âe<strong>sk</strong>˘ hudobn˘ <strong>sk</strong>ladateº<br />

Petr Malásek. Pravda 8. 2.<br />

(Také nev‰edné speváãky ako Hana Hegerová<br />

sú zázrakom. A my ju ako Slovenku uÏ<br />

desaÈroãia pomerne ‰iroko ignorujeme.)<br />

***<br />

Rozhodnutie súdu o tom, Ïe zakazuje vydaÈ<br />

knihu o kauze Gorila od novinára Toma Nicholsona<br />

povaÏujem za poru‰enie slobody slova. Je<br />

to jednoznaãné a nemá to precedens. Veºmi ostro<br />

protestujem, ale nemôÏem urobiÈ viac.<br />

Premiérka Iveta Radiãová.<br />

Sme 8. 2.<br />

(Ak mnohí povaÏujú toto rozhodnutie za<br />

cenzúru, je to len potvrdením toho, o ãom sa<br />

uÏ roky presviedãame, ale ão dnes uÏ zrejme<br />

nemáme nijakú moÏnosÈ zmeniÈ: Ak v<br />

roku 1989 obãania nechali súdy, aby zostali<br />

tam, kde v boº‰evickom reÏime boli, nemô-<br />

Ïeme sa ãudovaÈ, Ïe justícia nie je dnes dostatoãne<br />

a zásadne iná, neÏ bola v b˘valom<br />

reÏime.)<br />

***<br />

Pomocou radaru na‰a sonda Mars Express<br />

objavila usadeniny pripomínajúce mor<strong>sk</strong>é dno.<br />

Tento materiál, ktor˘ pokr˘va severné planiny<br />

planéty, predstavuje nahromadené sedimenty,<br />

ktoré môÏu obsahovaÈ ºad. Je to silná nová indícia,<br />

Ïe sa tam kedysi nachádzal oceán. A tak<br />

môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe oceány na Marse sú pre<br />

mÀa permanentnou kontroverznou témou.<br />

Francúz<strong>sk</strong>y vedec Jérémie Mouginot.<br />

Pravda 8. 2.<br />

(Vesmír je oveºa väã‰ím zdrojom zaujíma-<br />

69

S U P E R M O N I T O R<br />

v˘ch informácií, neÏ sme si dodnes vedeli<br />

predstaviÈ. A doteraz nemáme ani zdania, ão<br />

v‰etko vlastne visí nad na‰imi hlavami.)<br />

***<br />

Nepoznám silnej‰iu podporu pre nejakú firmu,<br />

ako keì jej zamestnanec odporuãí svojmu<br />

príbuznému spoloãnosÈ, v ktorej je zamestnan˘,<br />

s t˘m, Ïe je to miesto, kde sa dobre pracuje.<br />

Podnikateº Richard Branson.<br />

HN 8. 2.<br />

(Branson vo svojej firme Virgin group na<br />

kaÏdom kroku cítil rodinného ducha, ão sa<br />

prejavilo nielen t˘m, Ïe v kanceláriách stretával<br />

manÏel<strong>sk</strong>é páry, ale najmä t˘m, Ïe v<br />

niektor˘ch prípadoch to boli aj ich synovia<br />

a dcéry.)<br />

***<br />

Dvojica, ako boli Lasica + Satin<strong>sk</strong>˘, je <strong>sk</strong>ôr<br />

v˘nimoãn˘ dar dejín, ani nie za generáciu ãi za<br />

dve, ale moÏno za celé storoãie. Dnes nám<br />

ch˘ba komik s kamennou tvárou, ktor˘ by hovoril<br />

pritlmen˘m hlasom a nútil ºudí rozm˘‰-<br />

ºaÈ. Je veºmi dôleÏité, aby sa ãlovek vedel vysmiaÈ<br />

aj sám zo seba, aby s kvapkou pokory pochopil,<br />

Ïe ºudia sú na tom aj oveºa hor‰ie, ako<br />

je on. V˘bornú úroveÀ má sloven<strong>sk</strong>á karikatúra,<br />

ale priam nulové publikaãné moÏnosti.<br />

Literát a humorista Kornel Földvári.<br />

TV oko 9. 2.<br />

(V‰elijaké truºoviny sa udrÏia mesiace i roky,<br />

ale to, ão má i<strong>sk</strong>ru, ‰Èavu, ale aj intelekt, zanikne<br />

prv, neÏ plesnete rukou. Sme takí bohatí,<br />

aby sme zázraãné veci nechali zo Sloven<strong>sk</strong>a<br />

odplávaÈ vo Váhu alebo dokonca v<br />

Dunaji)<br />

***<br />

Boli tu ãasy meãiarizmu, keì sme vypadli z<br />

úvah o zaãlenení do európ<strong>sk</strong>ych ‰truktúr. Nahradilo<br />

ho obdobie nádeje a nov˘ch oãakávaní,<br />

kedy SR zachvátila vlna reformného odhodlania<br />

a kedy sa v krátkom ãase u<strong>sk</strong>utoãÀovali<br />

dôleÏité a zásadné zmeny. A potom, ako na hojdaãke,<br />

zasa dole: prudk˘ pád do dlhovej jamy,<br />

nástup krízy a zadlÏenia SR. Vláda sa rozpadla<br />

e‰te <strong>sk</strong>ôr, neÏ stihla urobiÈ zásadné veci,<br />

ktoré od nej obãania oãakávali. Ledva stihla ponaprávaÈ<br />

tie najväã‰ie deformácie predchádzajúcej<br />

vlády a uÏ tu máme predãasné voºby.<br />

Poslanec ªudovít Kaník (SDKÚ-DS).<br />

HN 9. 2.<br />

(Z hºadi<strong>sk</strong>a potrieb obãanov SR nemá logiku,<br />

Ïe po 18 mesiacoch zasa majú ísÈ voliÈ.<br />

Nestalo sa niã dramatické, aby sme vyhodili<br />

opäÈ pár miliónov zo ‰tátneho rozpoãtu a<br />

aby veºmi solídna Radiãovej vláda musela<br />

uvoºniÈ miesto niekomu inému.)<br />

***<br />

V kampani pred voºbami 2012 akoby uÏ vôbec<br />

ne‰lo o to, kto má na Sloven<strong>sk</strong>u nasledujúce<br />

‰tyri roky vládnuÈ, ale iba o to, kto z verejn˘ch<br />

ãiniteºov patrí pred súd.<br />

Komentátor Peter JavÛrek.<br />

Pravda 9. 2.<br />

(Analytik má, bohuÏiaº, pravdu.)<br />

***<br />

Podºa mÀa sú chodci ãoraz viac nedisciplinovaní<br />

a hazardujú so Ïivotom. Telefonujú, na<br />

u‰iach majú slúchadlá s hlasnou hudbou, kºuãkujú<br />

medzi autami, utekajú na elektriãku, mamiãky<br />

vytlaãia koãík spoza auta, hoci nevidia,<br />

ão za t˘m autom je. ·ofér je v tak˘ch prípadoch<br />

bezbrann˘. Ani ja, ani tisíce ìal‰ích vodiãov<br />

sme nechceli nikoho zraziÈ, ale ãasto ani napriek<br />

dodrÏiavaniu v‰etk˘ch dopravn˘ch predpisov<br />

a povolenej r˘chlosti sme neboli schopní<br />

ne‰Èastiu zabrániÈ<br />

Umelecká manaÏérka Deana Jakubi<strong>sk</strong>ová.<br />

Plus 7 dní 9. 2.<br />

(Je tragické ãestne sa snaÏiÈ jazdiÈ rozváÏne<br />

– a predsa zabiÈ. âlovek by musel neÏiÈ, ak<br />

by sa chcel vyhnúÈ v‰etk˘m ne‰Èastiam, za<br />

ktoré ho môÏu obviniÈ a zavrieÈ.)<br />

***<br />

MoÏno vám ‰tát pije krv tak veºmi, aÏ váhate,<br />

Ïe sa zbalíte a odídete preã. MoÏno ste to dokonca<br />

urobili, len aby ste zistili, Ïe s nov˘m pasom<br />

nezmizli problémy a aj v novej vlasti<br />

mnohé chodí po starom: Byrokracia, korupcia,<br />

klientelizmus, neschopná polícia, ‰tátom podporované<br />

mafie a rodinné klany, vysoké dane<br />

ãi zlé ‰kolstvo a zdravotníctvo.<br />

Publicista Milo‰ Krekoviã.<br />

TV oko 9. 2.<br />

(Keì nás od v‰etk˘ch trápení neoslobodí<br />

ani to, Ïe odídeme z domoviny ão najìalej,<br />

musíme odísÈ do takej ìalekej krajiny, z<br />

ktorej uÏ návratu vôbec niet.)<br />

***<br />

Predvádzal som na svojich husliach koncert<br />

váÏnej hudby v synagóge v Pre‰ove. Hrali sme<br />

aj s orchestrom veºmi sústredene. Zrazu z publika<br />

zaznelo zvonenie mobilného telefónu. A<br />

e‰te raz sa zopakovalo. V tej chvíli mi zi‰lo na<br />

um, ako mám zareagovaÈ. Preru‰il som svoje<br />

sólo a z tónu signálu som vytvoril krátku improvizáciu.<br />

Ako mi potom povedali kolegovia,<br />

bola vraj strhujúca. Smiech a nad‰en˘ potle<strong>sk</strong><br />

z publika nemali konca.<br />

Huslista LukበKmiÈ.<br />

Pravda 10. 2.<br />

(Patrí k veºkosti ãloveka, ak zareaguje na<br />

hlúpy vonkaj‰í podnet so ‰armom a dôstojne.)<br />

***<br />

Kresba: Danglár. Pravda 10. 2.<br />

(V NR SR ãasto bolo odstupné pre politikov<br />

najdôleÏitej‰ím bodom programu .)<br />

***<br />

Rozhovory, podpisovanie kníh i Nobelova<br />

cena za literatúru v 1996-om boli pre poº<strong>sk</strong>ú<br />

spisovateºku Wislawu Szymbor<strong>sk</strong>ú záÈaÏou.<br />

Podºa jej predstáv práve takto vyzerá peklo. Nechcela<br />

byÈ osobnosÈou, iba osobou. Optimistkou<br />

s odstupom zostala do konca Ïivota.<br />

Publicistka Ma∏gorzata Wojcieszyƒ<strong>sk</strong>a.<br />

Sme 11. 2.<br />

(Na rozdiel od hæbav˘ch dialógov s poº<strong>sk</strong>ou<br />

literátkou je ãítanie rozhovorov so sloven<strong>sk</strong>˘mi<br />

spisovateºkami – ale aj spisovateºmi –<br />

nepríjemnou prehliadkou strateného ãasu,<br />

hlbokého duchovného úpadku a neznesiteºn˘ch<br />

trivialít.)<br />

***<br />

KeìÏe sa európ<strong>sk</strong>i politici nepouãili z ch˘b<br />

druh˘ch, musia sa teraz zaãaÈ uãiÈ na vlastn˘ch.<br />

Vzhºadom na novú vlnu ‰trajkov a rezignácie<br />

viacer˘ch ministrov je otázne, ãi budú pokraãovaÈ<br />

v súãasnom programe. Grécka ekonomika<br />

totiÏ kolabuje. Na jej obnovenie krajina potrebuje<br />

funkãnú infra‰truktúru, modern˘ trh<br />

práce a zmenu politického systému. AÏ potom<br />

zaãnú trhy Grécku opäÈ veriÈ. Ale to potrvá celé<br />

desaÈroãia.<br />

Financial Times 13. 2.<br />

(Sloven<strong>sk</strong>í politici namiesto primitívnych<br />

‰kriepok, ktor˘mi chcú nahradiÈ uÏitoãné<br />

ãiny populistick˘mi reãami, mali by sa sústrediÈ<br />

na hºadanie v˘chodí<strong>sk</strong>, aby SR nezbankrotovala.<br />

Momentálne nie sme na tom<br />

zle, ale ºahko môÏeme byÈ.)<br />

***<br />

Ohováraãov vnímajú obãania ako zakomplexovan˘ch<br />

a nespokojn˘ch ºudí, na‰tvan˘ch i na<br />

vlastn˘ Ïivot. Seba uÏ otrávili, tak zamorujú<br />

prostredie v‰etk˘m naokolo. Nemajú vlastné<br />

príjemné záÏitky (ãasto Ïiadne), a tak sa v⁄tajú<br />

aj v tom, ão sa ich net˘ka.<br />

Publicistka Monika Schönová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 13. 2.<br />

(Je zvlá‰tne, ako ºudia vlastne bezdôvodne<br />

zamorujú zlou náladou celé svoje Ïivotné<br />

prostredie. Najväã‰iu rozko‰ majú z toho, ak<br />

o pôÏitok pripravia ão najviac in˘ch ºudí.)<br />

***<br />

To, Ïe MaÈo ëurinda hral pre Meãiara, a to<br />

v ãase, keì uÏ musel vedieÈ, ão je zaã, by som<br />

mu nezazlieval, keìÏe on bol naozaj úprimn˘m<br />

obdivovateºom Meãiara. Hranie na mítingoch<br />

HZDS z presvedãenia dokáÏem pochopiÈ, hoci<br />

akékoºvek upísanie sa politickej strane je ãudné.<br />

Ako by ste brali, keby sa trebárs Paul<br />

McCartney alebo Lennon upísali politikom<br />

Stratili by svoj kredit. Ja také veci beriem negatívne,<br />

narú‰a to integritu umeleckej osobnosti.<br />

B˘val˘ bubeník Tublatanky Juraj âern˘.<br />

Sme 13. 2.<br />

(Kto chce viesÈ rozhovory s tvoriv˘mi osobnosÈami,<br />

musí si dobre rozmyslieÈ nielen to<br />

s k˘m, ale aj o ãom. A osobnosÈ musí zváÏiÈ,<br />

komu umoÏní, aby rozhovor viedol.)<br />

***<br />

Oko je zdrojom pote‰enia aj rozãarovaní. Je<br />

vraj oknom do du‰e. Po<strong>sk</strong>ytuje nám moÏnosÈ<br />

prev⁄taÈ kaÏdého oãami. Ale aj radostné doty-<br />

70

S U P E R M O N I T O R<br />

ky: mal˘ pohºad staãí a medzi dvomi ºuìmi to<br />

zai<strong>sk</strong>rí. Prebehne r˘chla priaznivá komunikácia<br />

oãami, náznak porozumenia, ba aj obdivu.<br />

Publicistka Helena Dvofiáková.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 13. 2.<br />

(Oko majú – okrem ãloveka – aj iné Ïivé tvory.<br />

Ale len pre ãloveka je príleÏitosÈou zí<strong>sk</strong>aÈ<br />

pozoruhodné záÏitky. My si ho v‰ak najãastej‰ie<br />

váÏime vtedy, keì oÀ prídeme.)<br />

***<br />

V praÏ<strong>sk</strong>om magistráte chceme presadiÈ zákon,<br />

ktor˘ by zlegalizoval prostitúciu. Chceme,<br />

aby sa z nej stalo do roku 2014 legálne podnikanie.<br />

PraÏ<strong>sk</strong>˘ radn˘ pán LukበManhart.<br />

iDNES.cz 14. 2.<br />

(MôÏeme hodnotiÈ prostitúciu len ako nemravn˘<br />

spoloãen<strong>sk</strong>˘ jav, ak klientovi prinesie<br />

za jeho poctivo zarobené peniaze pôÏitok<br />

a prostitútke priamoãiary zárobok bez ‰írenia<br />

chorôb Je manÏelstvo, v ktorom muÏ<br />

klame Ïenu alebo Ïena muÏa, mravnej‰ie)<br />

***<br />

ZalamovaÈ ruky nad sloven<strong>sk</strong>˘m straníckym<br />

systémom nie je ºahké, lebo strany sa<br />

majú aj ãím pochváliÈ. ·tát za 20 rokov zmen-<br />

‰il ekonomick˘ rozdiel voãi ‰piãke Európy o<br />

polovicu. Vstúpili sme do EÚ i OECD. ZaÏili<br />

sme povesÈ ãiernej diery i top reformátora sveta.<br />

SDKÚ, strana s najhor‰ím obrazom z Gorily,<br />

pod Dzurindov˘m vedením vtiahla do politiky<br />

aj ºudí s vysok˘m kreditom, Radiãovú,<br />

ÎitÀan<strong>sk</strong>ú, Beblavého. Ich reformy verejného<br />

obstarávania, súdnictva i otvorenosti verejného<br />

sektora patria k najlep‰ím zmenám u nás v<br />

poslednom ãase.<br />

Riaditeº Transparency International Gabriel<br />

·ípo‰. Sme 14. 2.<br />

(ByÈ straníkom e‰te neznaãí byÈ podliakom.<br />

Darebákom je aÏ ten, kto pácha podlosti.)<br />

***<br />

Na‰a krajina je preslávená ako odpoãinková<br />

destinácia pre turistov z celého sveta. Nedávno<br />

do múzea vpadla h⁄stka muÏov a zniãila<br />

expozíciu umeleck˘ch v˘tvorov z predislam<strong>sk</strong>ej<br />

éry Maldív, ktoré majú nevyãísliteºnú hodnotu.<br />

V podstate vymazali v‰etky doklady na-<br />

‰ej budhistickej minulosti. Pri‰li sme o v‰etky<br />

sochy z 12. storoãia, vyrobené z koralov a vápenca.<br />

Boli veºmi krehké a neexistuje spôsob,<br />

ako by sme ich mohli re‰taurovaÈ. Plakal som,<br />

keì som zistil, Ïe celá expozícia je preã.<br />

B˘val˘ maldiv<strong>sk</strong>˘ minister<br />

Ahmad Nasím. Pravda 14. 2.<br />

(A ten plaã nie je len nárekom nad stratou<br />

niekoºk˘ch sôch, ale aj nad nezadrÏateºnou<br />

a neprestajnou stratou ºud<strong>sk</strong>ej citlivosti.)<br />

***<br />

My sme len nástrojmi umenia. Ak si to vy-<br />

Ïaduje charakter postavy, nemám zábrany spievaÈ<br />

„nepekne”. Ako Otello nemôÏem predsa<br />

umieraÈ s prebodnut˘m bokom a pri tom trilkovaÈ<br />

ako slávik. Odkedy robím Otella, spievam<br />

záver so zlomen˘m hlasom.<br />

Tenorista José Cura.<br />

Sme 14. 2.<br />

(Herci a operní speváci nemôÏu svoje pracovné<br />

povinnosti realizovaÈ iba prvoplánovo,<br />

ich v˘kon si vyÏaduje e‰te nieão viac: musia<br />

prekonávaÈ sami seba, aj keì ich to ãasto<br />

môÏe hnevaÈ a vyvádzaÈ z konceptu. Je<br />

málo, ak sa len naspamäÈ nauãia text, musia<br />

sa – ak to vyÏaduje ich rola – stávaÈ<br />

o‰klivej‰í, neÏ sú, aby boli takí, ako to hra<br />

potrebuje.)<br />

***<br />

Vo vzduchu cítiÈ neistotu. Zo spoloãnosti sa<br />

vytráca dôvera. âi uÏ ide o spravodajstvo, internetové<br />

di<strong>sk</strong>usie, alebo kaÏdodenné rozhovory.<br />

Ponúkané rie‰enia sú di<strong>sk</strong>utabilné. Niekedy<br />

im zrejme neveria ani samotní navrhovatelia.<br />

Kapitalizmus nikam nekráãa. Kráãame my.<br />

Zmeny v‰ak neu<strong>sk</strong>utoãnia arogantné a <strong>sk</strong>orumpované<br />

politické a podnikateº<strong>sk</strong>é elity.<br />

Poº<strong>sk</strong>o-brit<strong>sk</strong>˘ sociológ<br />

Zygmunt Bauman. HN 14. 2.<br />

(K akej spoloãen<strong>sk</strong>ej vrstve patria slu‰ní ºudia<br />

– ak e‰te nejakí zostali)<br />

***<br />

Náhodn˘ poãítaãov˘ v˘ber poslancov spomedzi<br />

obyvateºstva by bol síce absurdn˘, ale<br />

oveºa efektívnej‰í nástroj ako súãasn˘ systém.<br />

Keì pre niã iné, tak preto, Ïe poãítaã by nedokázal<br />

vygenerovaÈ toºko vypoãítav˘ch grázlov<br />

a impotentn˘ch bábok ako demokratické voºby.<br />

Obãian<strong>sk</strong>a aktivistka Hana Fábry.<br />

Pravda 14. 2.<br />

(ªud<strong>sk</strong>˘m masám nemoÏno daÈ do rúk absolútne<br />

niã cenné – v‰etko dokaliãia.)<br />

***<br />

Pán poslanec za SaS Somogyi navrhuje stanoviÈ<br />

limit na súkromn˘ majetok. Nikto by nemal<br />

prekroãiÈ hranicu urãujúcu, kto koºko môÏe<br />

vlastniÈ. ªudia sú chamtiví a my nieão proti<br />

tomu musíme robiÈ. Návrh v‰ak nepristane politikovi<br />

z liberálnej strany. âakal by som ho<br />

<strong>sk</strong>ôr od socialistov ãi komunistov. Liberáli totiÏ<br />

chcú ºuìom ponechaÈ ão najviac z plodov ich<br />

práce.<br />

Politológ Grigorij MeseÏnikov. Aktuality.<strong>sk</strong><br />

15. 2.<br />

(Tisícroãné <strong>sk</strong>úsenosti ºudstva v‰ak potvrdzujú,<br />

Ïe sú to v‰etko len fantazmagórie.<br />

V idei liberálov je trhlina, ktorá sa nedá<br />

opraviÈ: majetok tejto <strong>sk</strong>upiny ºudí nie je<br />

vÏdy plodom ich práce. Pri <strong>sk</strong>úmaní by sa<br />

moÏno ukázalo, Ïe podstatná ãasÈ imania<br />

mnoh˘ch je <strong>sk</strong>ôr plodom rôznych machinácií<br />

alebo priamo podvodov a za jeho vlastníctvom<br />

sa ne<strong>sk</strong>r˘va niã u‰ºachtilé ani hodné<br />

nekoneãnej úcty.)<br />

***<br />

Moje deti síce nepozerajú veãerníãky, ale<br />

snaÏím sa, aby kaÏd˘ veãer uzavreli deÀ t˘m,<br />

Ïe si nejakú rozprávku vypoãujú, pozrú alebo<br />

preãítajú. Je to dôleÏit˘ rituál a myslím, Ïe<br />

lá<strong>sk</strong>a k príbehom ich môÏe veºa nauãiÈ. Navy-<br />

‰e v na‰ich rozprávkach je <strong>sk</strong>rytá aj na‰a identita.<br />

ReÏisérka Katarína Kerekesová.<br />

Sme 15. 2.<br />

(Kde má v‰ak svoje korene záhadné magiãno,<br />

zakliate do rozprávok)<br />

***<br />

V bondovkách agent 007 v obleku Tom Ford<br />

‰oféruje automobily Aston Martin, telefonuje<br />

vìaka Sony Ericsson a na ruke mu svietia luxusné<br />

hodinky Omega Seamaster. DesaÈroãia<br />

bondoviek diváka nauãili, Ïe znaãka je súãas-<br />

Èou hry a dotvára charakter hrdinu. Neznaãkov˘<br />

Bond – teda Bond bez reklamy – prestáva<br />

byÈ Bondom.<br />

·éfredaktor portálu Kinema<br />

Peter Koneãn˘. TV oko 16. 2.<br />

(Máloão tak ubíja konzumenta jedineãného<br />

umeleckého diela, ako reklama, ktorá svojou<br />

úbohosÈou doslova zasviní krásny obraz<br />

alebo krásnu <strong>sk</strong>ladbu.)<br />

***<br />

Ja si uvedomujem, Ïe keì poviem v parlamente<br />

nejakému debilovi, Ïe je debil, automaticky<br />

mi to berie percentá. Ale ja si nezahryznem<br />

do jazyka, keì raz viem, Ïe je to naozaj<br />

debil. Naopak, odpadne mi kameÀ zo srdca, Ïe<br />

som mu povedal, ão si zaslúÏi.<br />

Poslanec Igor Matoviã (OªaNO).<br />

Plus 7 dní 16. 2.<br />

(Mnohí nad‰ene podporia Matoviãa za jeho<br />

úprimnosÈ. Je v‰ak otázka, ãi musel pouÏiÈ<br />

slovo „debil“, ktoré predsa len znie vulgárne<br />

a uráÏlivo, len aby zí<strong>sk</strong>al ão najviac bodov<br />

od nekultúrnej <strong>sk</strong>upiny obãanov. PriamoãiarosÈ<br />

mohol prejaviÈ aj in˘m slovom.)<br />

***<br />

Ministri na ãele organizovanej zloãineckej<br />

<strong>sk</strong>upiny Práve o tom je, podºa mojej mienky,<br />

Gorila. Ak niekto zneuÏíva demokratick˘ systém<br />

politick˘ch strán a verejnú pozíciu na obohacovanie<br />

seba alebo svojich kumpánov, musí<br />

sedieÈ. Ale podozrievaÈ v‰etk˘ch politikov by<br />

bolo veºmi nemúdre. T˘m hrozí ìal‰í rozvrat základn˘ch<br />

pravidiel, ktoré tvoria SR.<br />

Poslanec Anton Marcinãin (KDH).<br />

HN 16. 2.<br />

(Je otázka, ãi v SR vôbec existuje politická<br />

trieda s nejak˘mi vyzret˘mi ideami, ktoré by<br />

strhli obyvateºov k veºkolep˘m ãinom a nedovolili<br />

by im podºahnúÈ podvodom.)<br />

***<br />

KDH nemá ani 22 rokov od svojho vzniku<br />

na to, aby sa stalo lídrom pravice. Na líderstvo<br />

nestaãia len percentá, ale musia byÈ aj líder<strong>sk</strong>é<br />

postavy. KDH nemá také osobnosti, ktoré by<br />

boli líder<strong>sk</strong>é pre celú pravicu. Aj Daniel Lip-<br />

‰ic je úzko spät˘ s obmedzujúcimi katolíckymi<br />

princípmi. TieÏ vy‰iel zo ‰koly zakladate-<br />

ºa KDH Jána âarnogur<strong>sk</strong>ého. Na druhej strane<br />

KDH je najstabilnej‰ou politickou stranou<br />

v SR. Pokiaº sa v nej neobjaví moment vypoãítavosti.<br />

Politológ Miroslav Kus˘.<br />

Pravda 16. 2.<br />

(Komunistická strana zlyhala na mnoh˘ch<br />

úbohostiach, ktoré jej vnútili v minulom re-<br />

Ïime dogmatici. Najmä tí, ktorí nechápali<br />

v‰eobecné deje ako pozitívne spoloãen<strong>sk</strong>é<br />

pohyby. Podobne je to aj s kresÈan<strong>sk</strong>ou stra-<br />

71

S U P E R M O N I T O R<br />

nou, ktorá by dokázala zaujaÈ milióny slu‰-<br />

n˘ch ºudí, keby ich vÏdy od nich v poslednej<br />

chvíli neodradili dogmatici.)<br />

***<br />

Zberateºstvo je druh posadnutosti, ktorá dokáÏe<br />

vtiahnuÈ celého ãloveka. Keì zoÏeniem<br />

úÏasn˘ obrázok, som na to dlho py‰n˘. âloveka<br />

to ovplyvní. Holé steny izieb sú podºa mÀa<br />

depresívne, aj keì to ãlovek nevníma. Obraz to<br />

mení. Odporuãil by som kaÏdému, nech si na<br />

steny urãite nieão dajú, aj keby to nebol hneì<br />

originál. Hoci aj originál sa dá kúpiÈ za málo<br />

peÀazí. Poznám ºudí, ktorí hovoria, Ïe umenie<br />

je zbytoãnosÈ, Ïe ho k Ïivotu nepotrebujú. Keì<br />

sa v‰ak ãlovek pozerá na krásu, tá ho formuje.<br />

âlovek sa v takom prostredí lep‰ie cíti.<br />

Zberateº umenia, signatár Charty 77,<br />

exposlanec Bohumil Hanzel.<br />

TV oko 16. 2.<br />

(ËaÏko presne pomenovaÈ, ão sa s ãlovekom<br />

deje, keì ho rozochveje siln˘ záÏitok z hudby<br />

alebo z v˘tvarného diela. Ale je hneì in˘,<br />

ako vtedy, keì je len zvieraÈom, ktoré zrejme<br />

nie je schopné maÈ úÏasn˘ pocit pod<br />

vplyvom hudby alebo obrazu.)<br />

***<br />

B˘valú brit<strong>sk</strong>ú premiérku Thatcherovú som<br />

nielen hrala s celou vervou mojej hereckej<br />

du‰e, ale aj ako Angliãanku ma strhávali my-<br />

‰lienky, ktoré kedysi táto obdivovaná politiãka<br />

vyslovila a ktoré som musela ja pred kamerou<br />

za Àu hovoriÈ. Boli to dobré idey: „Vláda<br />

musí daÈ ºuìom ‰ancu, aby mohli samostatne<br />

rozvinúÈ svoj potenciál.“ Alebo táto: „Dnes<br />

majú v‰etci na‰i poprední politici pocity, ale my<br />

potrebujeme, aby mali predov‰etk˘m my‰lienky.“<br />

Hereãka Meryl Streepová o filme<br />

„Îelezná lady“. HN 16. 2.<br />

(PorovnávaÈ Thatcherovú a Radiãovú je odváÏne,<br />

ale ak sloven<strong>sk</strong>á politiãka predbehla<br />

svojich muÏ<strong>sk</strong>˘ch kolegov-politikov, teda aj<br />

Dzurindu a Fica, takmer vo v‰etkom, v jednom,<br />

Ïiaº, nie: nezi‰lo jej na um prekroãiÈ<br />

beÏné problémy a aj preto neponúkla obãanom<br />

a prominentom také závaÏné témy, ako<br />

v Anglicku prísna Margaret.)<br />

***<br />

Malé politické strany sú pre straníckych<br />

funkcionárov, veºké politické strany sú pre<br />

ºudí.<br />

MikulበDzurinda na ustanovujúcom kongrese<br />

SDKÚ v novembri 2000.<br />

Sme 16. 2.<br />

(Pre koho je dnes SDKÚ Pre funkcionárov<br />

Dzurindu a Miklo‰a, alebo pre ‰irok˘ okruh<br />

obãanov, ktorí e‰te stále hºadajú vo svojej kedysi<br />

suverénnej strane vlaÀaj‰í sneh âo<br />

povie tento nezniãiteºn˘ predseda, keì sa<br />

bude na závereãnom kongrese SDKÚ lúãiÈ)<br />

***<br />

Najúsmevnej‰ie je, ako pravicové strany<br />

podmieÀujú svoju úãasÈ v ºavicovej vláde (Smeru)<br />

prítomnosÈou ìal‰ieho pravicového partnera.<br />

Ako keby t˘m chceli legitimizovaÈ zbehnutie<br />

na druhú stranu politickej barikády. A dá<br />

sa to pekne predaÈ – sociálni demokrati, konzervatívni<br />

kresÈania a umiernení Maìari v ‰irokej<br />

koalícii „obãian<strong>sk</strong>eho porozumenia“ spasia<br />

krajinu zmietanú politickou a ekonomickou<br />

krízou.<br />

Komentátor Arpád Soltész.<br />

HN 17. 2.<br />

(Koniec koncov, pri uvaÏovaní o povolebnej<br />

koalícii ide len a v˘luãne o to, kto bude pri<br />

moci, priãom takmer nezáleÏí na tom, s<br />

k˘m.)<br />

***<br />

Plat generálnej riaditeºky rozhlasu a televízie<br />

bol zákonom nastaven˘ nízko a dorovnávala<br />

ho práve mesaãná odmena. Tá mala byÈ nástrojom<br />

na zhodnotenie toho, ão in‰titúcia robila.<br />

Preto je dnes zásadnou otázkou to, na ão<br />

RTVS slúÏi. Ako napæÀa atribúty verejnej sluÏby.<br />

Mediálna analytiãka Zuzana Mistríková.<br />

Pravda 17. 2.<br />

(Generálna riaditeºka Zemková má pravdu,<br />

keì tvrdí, Ïe ‰éf takejto in‰titúcie nemôÏe dostávaÈ<br />

len 2 400 eur. Pravda, na druhej strane,<br />

verejnoprávna STV je na míle vzdialená<br />

od pestrého a v‰estranne profesionálne<br />

zrelého programu, ktor˘ je pre verejnoprávne<br />

médium základnou povinnosÈou.)<br />

***<br />

V boji proti korupcii je dôleÏitá transparentnosÈ,<br />

potrestanie vinníkov a ostraÏití a aktívni<br />

obãania. Verím, Ïe demon‰trácie naznaãujú<br />

väã‰í verejn˘ odpor a vy‰‰iu aktivitu v boji proti<br />

korupcii, ktorá tak veºmi okráda beÏného<br />

ãloveka, odsáva dôveru verejnosti, ‰kodí ekonomickému<br />

rastu a teda aj tvorbe pracovn˘ch<br />

miest.<br />

Veºvyslanec USA v SR<br />

Theodore Sedqwick. HN 17. 2.<br />

(Americk˘ diplomat odôvodnene zdôraznil<br />

nutnosÈ úãasti ‰irok˘ch obãian<strong>sk</strong>ych más<br />

na boji proti korupcii. Dosiaº tento súboj vyznel<br />

ako márne úsilie. Preto je potrebné,<br />

aby sa ºudia vyhrnuli na námestia a donútili<br />

politikov, aby poãúvali, ão ulica Ïiada.)<br />

***<br />

Kresba: Fedor Vico. HN 17. 2.<br />

(V na‰om verejnom Ïivote je najstabilnej‰ia<br />

nezamestnanosÈ.)<br />

***<br />

Je moÏno milión vecí, ktoré môÏu ºuìom na<br />

mne prekáÏaÈ. Chcem vám v‰ak povedaÈ, Ïe<br />

keby som nebol tak˘, ak˘ som, nikdy by sme<br />

sa nepustili do t˘ch bolestiv˘ch, ri<strong>sk</strong>antn˘ch a<br />

ÈaÏk˘ch reforiem, ktoré za takú krátku dobu<br />

Sloven<strong>sk</strong>u v˘znamne pomohli.<br />

Predseda SDKÚ-DS MikulበDzurinda.<br />

Pravda 18. 2.<br />

(MôÏu sa mnohí arogantní Dzurindovi kritici<br />

ão len trochu prirovnaÈ k jeho takmer 20-<br />

roãn˘m v˘konom Dzurindu moÏno a treba<br />

kritizovaÈ, ale nie ve‰aÈ na kríÏ.)<br />

***<br />

Treba pripomenúÈ Grékom, ktorí sa búria<br />

proti drastick˘m úsporn˘m opatreniam Európy<br />

voãi nim, Ïe obyvatelia z v˘chodn˘ch ãastí<br />

EÚ sú e‰te chudobnej‰í ako oni. A napriek<br />

tomu sa aj oni majú podieºaÈ na finanãnej záchrane<br />

Grécka. Súcitím s Grékmi a vyjadrujem<br />

im svoju úctu, ale nemôÏem odobriÈ pomalosÈ<br />

ich reforiem, ktoré majú odvrátiÈ ich bankrot.<br />

Nemeck˘ minister financií<br />

Wolfgang Schäuble.<br />

Tagesspiegel 18. 2.<br />

(Momentálne je Európa veºmi zvrátená.)<br />

***<br />

V˘stava And<strong>sk</strong>é korene je na Sloven<strong>sk</strong>u ojedinelá.<br />

Zaujme najmä nezvyãajnou farebnos-<br />

Èou. Na väã‰ine diel ekvádor<strong>sk</strong>ého v˘tvarníka<br />

Williama Caceresa Garciu sa objavujú predmety<br />

späté s dávnymi obyvateºmi juhoamerick˘ch<br />

Ánd, napríklad záhadná hlinená nádoba.<br />

Je to urna, ktorá je symbolom matky Zeme –<br />

tej, ktorá bola pre star˘ch Inkov boÏstvom.<br />

Uãiteºka ‰panielãiny Eva Kumová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 18. 2.<br />

(To ch˘ba obãanom SR: dôstojn˘ symbol<br />

matky Zeme, aby si mali pred ão kºakaÈ.)<br />

***<br />

Doteraz sa väã‰ina vedcov domnievala, Ïe<br />

prvé Ïivé organizmy vznikli v mor<strong>sk</strong>ej vode.<br />

Ako dnes vieme, bliωie k pravde je tvrdenie,<br />

Ïe Ïivot na zemi vznikol vìaka vodnej pare,<br />

ktorá prenikla „hore“ z hlbín planéty a potom<br />

sa na povrchu pretvorila na vodu. Tá tu zostala<br />

v mal˘ch nádrÏiach, kde sa vytvorili ideálne<br />

podmienky na vznik Ïivota.<br />

Biofyzik Armen Mulkidjanian.<br />

Proceedings of the National Academy 18. 2.<br />

(Tak ão Vymyslel toto v‰etko Boh – alebo<br />

naozaj sa takto zázraãne ãinila príroda)<br />

Vyberajú a komentujú<br />

Anna Weidlerová a Ernest Weidler<br />

72

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!