pdf - 346.75 kB - Mesto Šaľa

Panonhalmské opátstvo na území niekdajšieho Terra Wag aj v 13. storočí malo významné majetky.
V listine z roku 1237 sa spomínajú nasledovné: Salya, Dyaqui, Stara, Vyfolu, Molua, Vduory, Vduorc
a Buhturuyan.
Z tohto pôvodného územia označeného ako Šaľa v 13. storočí sa odčlenila jedna časť, ktorá
z ďalším územím, ktoré patrilo pravdepodobne do pôsobnosti kráľa a prostredníctvom neho
nitrianskeho župana, vznikol nový majetkový komplex, ktorý v roku 1251 uhorský kráľ Belo IV. daroval
spolu s územiami dnešných obcí Dlhej nad Váhom a Tešedíkova novozaloženému premonštrátskemu
prepošstvu v Turci. V slávnostnom prepise tejto listiny sa spomínajú dve Šale, v prvej bol kostol sv.
Margity a v druhej kostol sv. Alžbety. Územím kde bol kostol sv. Margity chápeme územie dnešného
mesta Šale a územím okolo kostola sv. Alžbety územie dnešnej Kráľovej nad Váhom.
V roku 1252 sa spomína už aj prechod cez rieku Váh a myto, ktoré sa tu vyberalo. V rokoch
1252-1269 Šaľa dostala prvú výsadu od kráľa Bela IV. , ktorý zakázal všetkým barónom, aby sa bez
povolenia obyvateľov mesta zo svojimi družinami utáborili v meste.
Šaľa s okolitými obcami zostala majetkom Turčianskeho prepošstva až do 16. storočia. Jeho
posledný prepošt Uriel Majthény daroval mestu ako aj Kráľovej nad Váhom, Dlhej nad Váhom
a Tešedíkovu prvé výsady, oslobodil ich spod poddanských povinností a povolil im aby vo všetkých
záležitostiach samy rozhodovali. Tieto výsady boli potvrdené kráľom Ferdinandom I. roku 1536.
Územie dnešných Diakoviec malo odlišný vývoj. Po úpadku moci benediktínskeho rádu sa na kratšie
obdobie dostalo do záujmovej sféry rôznych šľachtických rodín. Majetok sa podarilo benediktínom
opätovne vydobiť od 17. storočia a zostalo zemepánom obce až do zrušenia poddanstva.
Územie Šale spolu s Kráľovou nad Váhom, Dlhou nad Váhom a Tešedíkovom prešlo v 16.
storočí dôležitými zmenami. Z južného Uhorska prišli do mesta mnohí utečenci, ktorí sa tu natrvalo
usadili. Panovník udelil výsady niektorým obyvateľom mesta, ktorí tvorili posádku jeho riečneho
vojska. Jednalo sa o 14 mužov, ktorí boli oslobodení od všetkých poddanských povinnosti a boli im
pridelené usadlosti, aby v prípade potreby pomáhali kráľovi v bojoch, ktoré sa odohrávali na riekach
v Uhorsku.
Šaľa od roku 1586 bola majetkom jezuitov, ktorí sem v roku 1598 premiestnili z Kláštora pod
Znievom kolégium. Obdobie kolégia znamenalo významný rozmach Šale, ako aj okolitých obcí.
Sľubný rozmach, ktorý trval do roku 1605 kedy mesto a okolie obsadili vojská Štefana Bocskaya. Jeho
veliteľ Štefan Illéházy mestečko Šaľu spolu s okolitými obcami zálohoval Trnavčanom. Toto
zálohovanie trvalo do roku 1610, kedy kráľ Matej II. vykúpil Šaľu a obnovil pôvodné výsady udelené
Ferdinandom II.
Okolo roku 1616 bolo panstvo Šaľa majetkom ostrihomského arcibiskupa a tak jeho
zemepánom v rokoch 1616-1637 bol Peter Pázmany. Kardinál Pázmany mal k Šali obzvlášť blízky
vzťah. Od roku 1622 tu pravidelne trávil letné mesiace. Predpokladáme že dokončenie kaštieľa je
taktiež jeho dielom. Po jeho smrti Šalianske panstvo dostala Trnavská univerzita s tým, že jej rektor
bol zároveň aj predstavením Turčianskeho prepošstva. Toto panstvo zostalo majetkom Trnavskej
univerzity až do zrušenia jezuitského rádu v roku 1773.
Turci a turecké nebezpečenstvo veľmi silne zasiahli do života mestečka. Prvé turecké nájazdy
obyvatelia mestečka zažili už v rokoch 1529-1530.
539.
Rozsiahle spustošenie mesta a jeho okolia nastalo v rokoch 1661-1663 kedy z pôvodne
približne 300 domov zostalo necelých 30. Obyvatelia mestečka mali zvlášť ťažkú situáciu, keďže
v roku 1663 Turci obsadili Nové Zámky a v zmysle Mierovej zmluvy Šaľa a okolie patrili do územia,
z ktorého Turci vyberali daň. Už v roku 1664 sa podarilo rakúskemu cisárovi Leopoldovi dobyť späť
Nitru , a preto zakázal poddaným platiť daň Turkom. Po tom, čo šalianske panstvo odmietlo platenie
daní, Šaľu a okolité obce
Turci úplne zničili. Početné turecké listy dosvedčujú ,že v neskoršom období, obyvatelia v záujme
svojho bezpečia platili dane aj Turkom aj svojmu zemepánovi.
V roku 1665 na príkaz cisára Leopolda bola v Šali vybudovaná vojenská pevnosť, ktorá sa
skladala z dvoch častí, v prvej boli nemecké vojská a v druhej uhorské. Vojenské prezídium bolo
postavené v blízkosti rieky Váh, ktorá krátko po vybudovaní pevnosti túto povodňou zničila. Novú
vojenskú pevnosť vybudovali priamo v meste- okolo kaštieľa a v tom čase bola budova kaštieľa
obklopená vodnou priekopou. Vojaci ktorí v pevnosti žili, dostali od cisára Leopolda výsadu, že boli
oslobodení od všetkých poddanských povinností. V záujme zachovania mieru so zemepánom
mestečka, s rektorom Trnavskej univerzity cisár si prenajal celý majetok. Po zažehnaní tureckého
nebezpečenstva v roku 1685