16.01.2015 Views

Správa o stave fakulty za rok 2003

Správa o stave fakulty za rok 2003

Správa o stave fakulty za rok 2003

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />

v BRATISLAVE<br />

Fakulta<br />

elektrotechniky<br />

a informatiky<br />

Výročná správa o činnosti<br />

Fakulty elektrotechniky a informatiky STU<br />

v Bratislave <strong>za</strong> obdobie od 1. 2. <strong>2003</strong> do 31. 1. 2004<br />

Vážená akademická obec, vážené kolegyne, kolegovia, milí študenti,<br />

dovoľte mi, aby som Vám predniesol správu o <strong>stave</strong> <strong>fakulty</strong> a činnosti vedenia FEI<br />

STU <strong>za</strong> obdobie od 1. 2. <strong>2003</strong> do 31. 1. 2004. V správe sú zhodnotené výsledky činnosti<br />

vedenia <strong>fakulty</strong>, jeho poradných orgánov, pracovísk <strong>fakulty</strong> a nás všetkých, <strong>za</strong>mestnancov<br />

a študentov – členov akademickej obce. V správe sa <strong>za</strong>meriam na informácie o našich<br />

vnútorných aktivitách, ktoré som rozdelil do týchto oblastí:<br />

I. Štruktúra <strong>fakulty</strong><br />

II. Akademické orgány a poradné orgány dekana<br />

III. Vzdelávací proces<br />

IV. Vedecko-výskumná činnosť<br />

V. Personálna oblasť a ľudské zdroje<br />

VI. Medzinárodná spolupráca a <strong>za</strong>hraničné styky<br />

VII. Vzťahy s verejnosťou<br />

VIII. Sociálna oblasť<br />

IX. Informačný systém a informačné technológie, knižnica<br />

X. Rozvoj <strong>fakulty</strong>, podnikateľská činnosť, styk s praxou<br />

XI. Hospodárenie <strong>fakulty</strong><br />

XII. Hlavné úlohy na najbližšie obdobie<br />

2


Úvod<br />

Uplynulý <strong>rok</strong> prebiehal v znamení postupnej transformácie života <strong>fakulty</strong> v zmysle<br />

ustanovení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Medzi najvýznamnejšie k<strong>rok</strong>y<br />

<strong>fakulty</strong> patrí predovšetkým vytvorenie štruktúry pracovných miest učiteľov a predloženie<br />

návrhu na akreditáciu nových študijných programov pre trojstupňový model štúdia so<br />

štandardnou dĺžkou bakalárskeho štúdia 3 <strong>rok</strong>y, inžinierskeho štúdia 2 <strong>rok</strong>y a doktorandského<br />

štúdia 3 <strong>rok</strong>y. Návrhy študijných programov boli pre<strong>rok</strong>ované vo všetkých akademických<br />

orgánoch FEI STU a 15. júla <strong>2003</strong> boli akreditačné spisy odstúpené vedeniu univerzity na<br />

ďalšie konanie. Dnes s výnimkou bakalárskeho študijného programu Aplikovaná informatika<br />

môžeme na základe dostupných informácií konštatovať, že všetky ostatné bakalárske,<br />

inžinierske i doktorandské študijné programy by mali prejsť akreditačným konaním úspešne,<br />

čím vzniknú podmienky aj pre spôsobilosti <strong>fakulty</strong> konať habilitačné a inauguračné konania<br />

uskutočňované už podľa nového zákona a neskôr sa uchád<strong>za</strong>ť o status výskumnej univerzity.<br />

Mimoriadne vážnou, a treba povedať, že neočakávanou udalosťou však bolo<br />

predovšetkým písomné oznámenie rektora STU zo <strong>za</strong>čiatku februára <strong>2003</strong> o zámere vytvoriť<br />

na univerzite novú Fakultu informatiky a informačných technológií vyčlenením Katedry<br />

informatiky a výpočtovej techniky do tejto <strong>fakulty</strong>. Nová fakulta bola oficiálne zriadená 1. 10.<br />

<strong>2003</strong> a v súčasnosti pôsobí v priestoroch bývalej KIVT. Okrem delimitácie pracovníkov,<br />

doktorandov a neskôr aj inventára katedry však k tomuto termínu neboli prijaté nijaké<br />

konkrétnejšie reali<strong>za</strong>čné opatrenia. Mnohé významné detaily súvisiace s novou fakultou nie<br />

sú zrejmé ani dnes.<br />

V súvislosti so zámerom vzniku FIIT nás rektor STU vo februári <strong>2003</strong> požiadal aj<br />

o návrh projektu transformácie FEI STU, na tvorbu ktorého vymenoval komisiu pod vedením<br />

dekana FEI STU. Súčasne iná komisia pod vedením prof. Molnára vytvárala projekt vzniku<br />

FIIT STU. Takto <strong>za</strong>čali vznikať na pôde <strong>fakulty</strong> dva nezávislé dokumenty, pričom naša<br />

fakulta jasne vyjadrila zámer rozvíjať aj informatickú zložku svojej činnosti. Aj z tohto<br />

dôvodu sme navrhli, aby si fakulta ponechala svoj doterajší názov a neodporučili sme, aby sa<br />

hovorilo o transformácii našej <strong>fakulty</strong>. Dokument, ktorý sme nazvali Návrh projektu rozvoja<br />

FEI STU, bol pritom podľa pokynu rektora STU vytváraný už <strong>za</strong> predpokladu odčlenenia<br />

KIVT z FEI STU. Rektorovi STU bol predložený 14. 3. <strong>2003</strong> a zverejnili sme ho akademickej<br />

obci prostredníctvom webovskej stránky <strong>fakulty</strong>. Neskôr sa stal základom pre tvorbu<br />

dokumentu Rozpracovanie dlhodobého zámeru rozvoja STU na podmienky FEI STU,<br />

v ktorom sme deklarovali pre oblasť vedy, výskumu, vzdelávania, personálneho <strong>za</strong>bezpečenia<br />

a infraštruktúry niektoré nové nosné rozvojové zámery v naznačených zmenených<br />

podmienkach. Popri úsilí nadvia<strong>za</strong>ť na moderné rozvojové trendy vo všetkých doterajších<br />

obsahových oblastiach sme deklarovali aj snahu o rozvoj aplikovanej, priemyselnej<br />

a hospodárskej informatiky, prípadne i počítačového inžinierstva. Do akej miery a či budeme<br />

úspešní, záleží v novej situácii od nášho spoločného úsilia pri získavaní kvalitných<br />

uchád<strong>za</strong>čov o štúdium cez skvalitňovanie obsahu štúdia, výchovu nových perspektívnych<br />

pracovníkov až po získavanie prostriedkov na prevádzku a modernizáciu prístrojového<br />

vybavenia najmä z mimorozpočtových zdrojov. Práve v získavaní takýchto zdrojov patria<br />

pracoviská FEI STU medzi najlepšie v SR, čo nás istým spôsobom oprávňuje veriť, že sa nám<br />

podarí nájsť cesty úspešného rozvoja. S vysokou pravdepodobnosťou však bude potrebné už<br />

v krátkej budúcnosti pre naplnenie rozvojových zámerov meniť orientáciu jednotlivcov<br />

i pracovísk, odstraňovať duplicity a rozvíjať tak nové aktivity, čo však sa budeme snažiť<br />

riešiť citlivo a so znalosťou veci. Nedá sa totiž <strong>za</strong>krývať, že tak, ako aj iné <strong>fakulty</strong><br />

a univerzity sme stále finančne poddimenzovaní a mnohokrát len s vypätím všetkých síl<br />

3


dokážeme udržať prevádzku budov a <strong>za</strong>riadení. Odčlenením KIVT od FEI STU a vytvorením<br />

novej <strong>fakulty</strong> sa organi<strong>za</strong>čne vytvorili podmienky pre výraznú monopolizáciu pojmu<br />

informatiky len pre určitú úzku skupinu pracovísk v rámci STU. Napriek deklaráciám<br />

o posilňovaní univerzitného princípu sa v skutočnosti po prvých skúsenostiach vytvorili<br />

nezdravé bariéry pri vytváraní vzájomnej spolupráce, čo našu fakultu v tejto etape postihuje<br />

veľmi nepriaznivo, ale hlavne, môže mať nepredvídateľné následky aj v rámci celej<br />

univerzity.<br />

V predloženej správe sa snažíme zdokumentovať, že výsledky práce učiteľov,<br />

výskumných aj ďalších pracovníkov <strong>fakulty</strong> nás napriek naznačeným problémom oprávňuje<br />

veriť, že značka vysokej kvality, ktorú FEI STU má, si môžeme <strong>za</strong>chovať i do budúcnosti.<br />

I. Štruktúra <strong>fakulty</strong><br />

Obdobie, <strong>za</strong> ktoré podávam túto správu, bolo prvým <strong>rok</strong>om funkčného obdobia<br />

vedenia <strong>fakulty</strong>, ktoré pôsobilo v tomto zložení:<br />

Dekan : prof. Ing. František Janíček, PhD.<br />

Prodekani: doc. Ing. Juraj Bre<strong>za</strong>, PhD. štatutárny zástupca dekana, prodekan pre<br />

vedecko-výskumnú činnosť, doktorandské<br />

štúdium a <strong>za</strong>hraničné styky<br />

doc. Ing. Jozef Jasenek, PhD. prodekan pre pedagogickú činnosť<br />

v bakalárskom a inžinierskom štúdiu<br />

prof. Ing. Ján Murgaš, PhD. prodekan pre rozvoj, spoluprácu s praxou<br />

a informatiku<br />

doc. Ing. Ján Vajda, PhD. prodekan pre personalistiku a sociálne<br />

otázky<br />

Strategické podporné aktivity FEI :<br />

Centrum nových vzdelávacích technológií – vedúci centra doc. Ing. Mikuláš Huba, PhD.<br />

Kancelária programov Európskej únie – vedúci projektu doc. Ing. Marian Veselý, PhD.<br />

Pracoviskami <strong>fakulty</strong> sú dekanát, 18 katedier (Vznik Katedry aplikovanej<br />

informatiky a výpočtovej techniky bol pre<strong>rok</strong>ovaný v Akademickom senáte FEI STU dňa<br />

11. 11. <strong>2003</strong>) a 2 účelové <strong>za</strong>riadenia. Vedúcim dekanátu je tajomník <strong>fakulty</strong> Ing. Branislav<br />

Böhmer. Ďalej je uvedený zoznam pracovísk <strong>fakulty</strong> s vedúcimi:<br />

Katedry FEI STU :<br />

Katedra automatizácie a regulácie<br />

Katedra elektrických strojov a prístrojov<br />

Katedra elektroenergetiky<br />

Katedra elektrotechnológie<br />

Katedra fyziky<br />

Katedra jadrovej fyziky a techniky<br />

Katedra matematiky<br />

Katedra mechaniky<br />

Katedra merania<br />

Katedra mikroelektroniky<br />

-prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD.<br />

-doc. Ing. Ľudovít Hüttner, PhD.<br />

-doc. Ing. Daniela Reváková, PhD.<br />

-doc. Ing. Ondrej Olach, PhD.<br />

-doc. Ing. Július Cirák, PhD.<br />

-prof. Ing. Jozef Lipka, DrSc.<br />

-doc. RNDr. Ladislav Satko, PhD.<br />

-prof. Ing. Justín Murín, DrSc.<br />

-prof. Ing. Viktor Smieško, PhD.<br />

-prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc.<br />

4


Katedra rádioelektroniky<br />

Katedra telekomunikácií<br />

Katedra teoretickej a experimentálnej<br />

elektrotechniky<br />

Katedra automatizovaných systémov riadenia<br />

Katedra jazykov<br />

Katedra telesnej výchovy<br />

Katedra ekonómie a manažmentu<br />

Katedra aplikovanej informatiky<br />

a výpočtovej techniky (od 15.12.<strong>2003</strong>)<br />

ustanovená 01.02.2004<br />

-doc. Ing. Vladimír Kudják, PhD.<br />

-doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.<br />

-doc. Ing. Ľubomír Šumichrast, PhD.<br />

-doc. Ing. Štefan Kozák, PhD.<br />

-PhDr. Ľubica Rovanová<br />

-PaedDr. Ľudovít Holec<br />

-prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.<br />

-prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD.<br />

Dekanát FEI STU :<br />

Člení sa na útvary:<br />

Organi<strong>za</strong>čné oddelenie<br />

Personálne oddelenie<br />

Oddelenie pre vedecko-výskumnú činnosť a <strong>za</strong>hraničné vzťahy<br />

Pedagogické oddelenie<br />

Referát bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiarnej ochrany<br />

Ekonomické oddelenie<br />

Kabinet didaktickej techniky<br />

Technicko-prevádzkové oddelenie<br />

Ostatné pracoviská:<br />

Výpočtové stredisko<br />

Knižnica FEI STU<br />

Účelové <strong>za</strong>riadenia:<br />

Študentská jedáleň<br />

Učebno-výcvikové <strong>za</strong>riadenie v Nemeckej<br />

Špeciálne pracoviská a špeciálne účelové <strong>za</strong>riadenia :<br />

Centrum superpočítačových aplikácií (v rámci KF)<br />

Skúšobňa FEI STU<br />

Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU<br />

Kancelária programov Európskej únie<br />

II.<br />

Akademické orgány a poradné orgány dekana<br />

Akademickými orgánmi FEI STU sú dekan, akademický senát, vedecká rada a disciplinárna<br />

komisia pre študentov. Zloženie akademického senátu (ktoré sa počas <strong>rok</strong>a čiastočne menilo)<br />

a vedeckej rady bolo nasledovné:<br />

Vedecká rada FEI STU<br />

prof. Ing. František Janíček, PhD. - predseda<br />

doc. Ing. Juraj Bre<strong>za</strong>, PhD. - podpredseda<br />

5


prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.<br />

doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.<br />

prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc.<br />

prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD.<br />

prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD.<br />

RNDr. Karol Karovič, DrSc.<br />

doc. Ing. Vladimír Kudják, PhD.<br />

prof. Ing. Jozef Lipka, DrSc.<br />

prof. Ing. Karol Marton, DrSc.<br />

Ing. Marian Mlynarovič, PhD.<br />

Ing. Jaroslav Mlynček<br />

prof. RNDr. Ľudovít Molnár, DrSc.<br />

prof. Ing. Ján Murgaš, PhD.<br />

prof. Ing. Pavol Návrat, PhD.<br />

Ing. Jozef Novák, DrSc.<br />

hosť. doc. Ing. Miroslav Rapšík, CSc.<br />

doc. Ing. Robert Redhammer, PhD.<br />

prof. RNDr. Branislav Rovan, PhD.<br />

prof. Ing. Viktor Smieško, PhD.<br />

doc. Ing. Ľubomír Šumichrast, PhD.<br />

doc. Ing. Ferdinand Valent, PhD.<br />

Ing. Otto Verbich, CSc.<br />

prof. Ing. Štefan Barta, PhD. – čestný člen<br />

doc. Ing. Márius Pavlovič, PhD. - tajomník<br />

Akademický senát FEI STU<br />

Predsedníctvo:<br />

prof. Ing. Milan Žalman, PhD.<br />

doc. Ing. Jaroslav Lelák, PhD.<br />

doc. Ing. Ferdinand Valent, PhD.<br />

doc. RNDr. Vladimír Olejček, PhD.<br />

Erika C<strong>za</strong>pffová<br />

Peter Brezina,<br />

Ján Rybárik,<br />

predseda<br />

predseda <strong>za</strong>mestnaneckej časti<br />

člen predsedníctva<br />

člen predsedníctva<br />

predseda študentskej časti<br />

člen predsedníctva<br />

člen predsedníctva<br />

Zamestnananecká časť:<br />

doc. Ing. Otto Budke, PhD.<br />

doc. Ing. Pavel Čičák, PhD.<br />

doc. Ing. Ján Čuchran, PhD.<br />

doc. Ing. Ivan Daruľa, PhD.<br />

doc. Ing. Peter Dieška, PhD.<br />

Ing. Peter Fuchs, PhD.<br />

Ing. Peter Hajdúch<br />

doc. Ing. Ladislav Harmatha, PhD.<br />

doc. Ing. Ján Hribik, PhD.<br />

doc. Ing. Mikuláš Huba, PhD.<br />

doc. Ing. Branislav Hučko, PhD.<br />

doc. Ing. Vladimír Jančárik, PhD.<br />

doc. Ing. Karol Kováč, PhD.<br />

6


doc. Ing. Tibor Krajčovič, PhD.<br />

RNDr. Mária Kukučová<br />

doc. Ing. Jozef Liday, PhD.<br />

prof. Ing. Marcel Miglierini, DrSc.<br />

PhDr. Ivan Podpera<br />

doc. Ing. Jaroslav Polec, PhD.<br />

Ing. Danica Rosinová, PhD.<br />

PhDr. Peter Svoboda<br />

prof. Ing. František Uherek, PhD.<br />

prof. Ing. Vladimír Vojtek, PhD.<br />

doc. Ing. Jaroslav Zajac, PhD.<br />

doc. RNDr. Michal Zajac, PhD.<br />

Študentská časť:<br />

Adam Dobrovič<br />

Ondrej Geče<br />

Vladimír Husár<br />

Michal Janíček<br />

Juraj Kadlic<br />

Karol Paulička<br />

Gustáv Szenczi<br />

Michal Ševček<br />

Zloženie študentskej časti AS FEI STU od 16.12. <strong>2003</strong>:<br />

Erika C<strong>za</strong>pffová, predseda<br />

Peter Brezina, podpredseda<br />

Ján Rybárik, podpredseda<br />

členovia:<br />

Michal Ďurfína<br />

Michal Feik<br />

Vladimír Husár<br />

Michal Janíček<br />

Miloš Liška<br />

Michal Nagy<br />

Ľubomír Petrovič<br />

Boris Zovčák<br />

Poradnými orgánmi dekana sú vedenie <strong>fakulty</strong>, kolégium dekana, pedagogická<br />

rada, vedecko-pedagogické rady študijných odborov a priemyselná rada. Ich zloženie bolo<br />

v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> nasledovné:<br />

Vedenie <strong>fakulty</strong> tvorí dekan, prodekani a tajomník <strong>fakulty</strong>. Na <strong>za</strong>sadnutia vedenia je<br />

trvalo prizývaný predseda Akademického senátu <strong>fakulty</strong>, člen predsedníctva Akademického<br />

senátu STU <strong>za</strong> fakultu, predseda odborovej organizácie na fakulte, zástupca študentskej časti<br />

akademického senátu a študentského parlamentu, vedúci projektu Kancelárie programov<br />

Európskej únie a vedúci Centra nových vzdelávacích technológií.<br />

Členmi Kolégia dekana sú prodekani, tajomník <strong>fakulty</strong>, vedúci katedier a účelových<br />

<strong>za</strong>riadení <strong>fakulty</strong>, predseda Akademického senátu <strong>fakulty</strong>, predseda odborovej organizácie na<br />

fakulte, vedúci Kancelárie programov Európskej únie a vedúci Centra nových vzdelávacích<br />

technológií.<br />

7


Pedagogická rada FEI STU<br />

doc. Ing. Jozef Jasenek, PhD. - predseda<br />

členovia:<br />

doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.<br />

doc. Ing. Július Cirák, PhD.<br />

prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD.<br />

prof. Ing. Milan Kolesár, PhD.<br />

doc. Ing. Daniela Reváková, PhD.<br />

doc. RNDr. Ladislav Satko, PhD.<br />

doc. Ing. Ľubomír Šumichrast, PhD.<br />

doc. Ing. Ján Vajda, PhD.<br />

Vedecko-pedagogické rady študijných oborov<br />

Informatika: od 1. 10. nie je v pôsobnosti FEI STU<br />

prof. Ing. Milan Kolesár, PhD. - predseda<br />

prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.<br />

doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.<br />

doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD.<br />

prof. Ing. Pavol Návrat, PhD.<br />

doc. RNDr. Ladislav Satko, PhD.<br />

Michal Ďurfina - člen konzultant<br />

doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />

prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />

Automatizácia:<br />

prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD. - predseda<br />

prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.<br />

doc. Ing. Štefan Kozák, PhD.<br />

prof. Ing. Ján Murgaš, PhD.<br />

prof. Ing. Viktor Smieško, PhD.<br />

prof. Ing. Milan Žalman, PhD.<br />

Miroslav Brúsil – člen konzultant<br />

doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />

prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />

Elektronika:<br />

doc. Ing. Ľubomír Šumichrast, PhD. - predseda<br />

prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc.<br />

doc. Ing. Vladimír Kudják, PhD.<br />

doc. Ing. Jozef Liday, PhD.<br />

doc. Ing. Oldřich Ondráček, PhD.<br />

Vladimír Husár – člen konzultant<br />

doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />

prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />

8


Elektroenergetické a silnoprúdové inžinierstvo:<br />

doc. Ing. Daniela Reváková, PhD. - predseda<br />

doc. Ing. Ľudovít Hüttner, PhD.<br />

prof. Ing. Jozef Lipka, DrSc.<br />

prof. Ing. Justín Murín, DrSc.<br />

prof. Ing. Alfonz Smola, PhD.<br />

doc. Ing. Ferdinad Valent, PhD.<br />

prof. Ing. Milan Žalman, PhD.<br />

Erika C<strong>za</strong>pffová – člen konzultant<br />

doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />

prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />

Elektromateriálové inžinierstvo:<br />

doc. Ing. Július Cirák, PhD. - predseda<br />

prof. Ing. Štefan Barta, PhD.<br />

doc. Ing. Jaroslav Lelák, PhD.<br />

prof. Ing. Jozef Sitek, DrSc.<br />

Viliam Ko<strong>za</strong> – člen konzultant<br />

doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />

prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />

Telekomunikácie:<br />

doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD. - predseda<br />

doc. Ing. Pavel Čičák, PhD.<br />

prof. Ing. Peter Farkaš, DrSc.<br />

doc. Ing. Vladimír Kudják, PhD.<br />

prof. Ing. Pavol Podhradský, PhD.<br />

doc. Ing. Jaroslav Zajac, PhD.<br />

doc. RNDr. Michal Zajac, PhD.<br />

Michal Mravčák – člen konzultant<br />

doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />

prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />

Priemyselná rada FEI STU<br />

prof. Ing. František Janíček, PhD. - predseda<br />

členovia:<br />

doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.<br />

Ing. Štefan Bartošovič<br />

Ing. Štefan Bugár<br />

doc. Ing. Július Cirák, PhD.<br />

Ing. Andrej Devečka<br />

prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc.<br />

Ing. Marián Dugovič<br />

Ing. Miloš Gabaj<br />

Ing. Ivan Gašparík, PhD.<br />

Walter Guy<br />

Ing. Milan Hodál<br />

9


prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD.<br />

Ing. Peter Kollárik<br />

prof. Ing. Milan Kolesár, PhD.<br />

Ing. Teodor Lysák<br />

Ing. Jaroslav Mlynček<br />

prof. Ing. Ján Murgaš, PhD.<br />

Ing. Ivan Novák<br />

Ing. Tomislav Pecha<br />

Ing. Štefan Petergáč<br />

RNDr. Dušan Podhorský, DrSc.<br />

Ing. Ignác Pňaček<br />

Ing. Peter Prónay<br />

doc. Ing. Daniela Reváková, PhD.<br />

Ing. Roman Sládek<br />

prof. Ing. Viktor Smieško, PhD.<br />

RNDr. Ján Súkeník<br />

Ing. Jozef Šimlaštík<br />

Ing. Andrej Tóth<br />

Ing. Peter Weber<br />

III.<br />

Vzdelávací proces<br />

V akademickom <strong>rok</strong>u 2002/<strong>2003</strong> pokračovala FEI STU v realizácii koncepcie<br />

rozvoja vzdelávacieho procesu, ktorého transformácia z rigidnej formy vzdelávania v rámci 5<br />

ročného monolitného programu na dvojstupňový resp. trojstupňový systém flexibilného<br />

vzdelávania sa <strong>za</strong>čala už v akademickom <strong>rok</strong>u 1993/94. Tento proces bol naštartovaný na FEI<br />

STU oveľa skôr ako sa dostal do povedomia univerzitnej pospolitosti vo forme Bolonskej<br />

deklarácie, ktorá bola publikovaná až v <strong>rok</strong>u 1999. Dnes môžeme konštatovať, že koncepcia<br />

vzdelávacieho procesu na FEI STU je plne kompatibilná s hlavnými parametrami európskeho<br />

modelu systému VŠ vzdelávania, ktoré boli artikulované v Bolonskej deklarácii. Neskôr boli<br />

ciele Bolonskej deklarácie upresnené na Pražskom summite a naposledy potvrdené na schôdzi<br />

ministrov členských a asociovaných krajín EÚ zodpovedných <strong>za</strong> VŠ vzdelávanie, ktorá sa<br />

konala 19. septembra t. r. v Berlíne a z ktorej bolo publikované komuniké „Realizing the<br />

European Higher Education Area“.<br />

FEI STU má dlhoročné skúsenosti ako s realizáciou trojstupňového univerzitného<br />

vzdelávania, tak aj s uplatňovaním kreditového systému. Absolventi štvorročného<br />

bakalárskeho štúdia sa vyznačujú dostatočnou úrovňou teoretických i praktických vedomostí<br />

a zručností a viacerí predstavitelia praxe prejavujú o nich záujem. Napriek tomu majú<br />

absolventi bakalárskeho štúdia snahu dosiahnuť predovšetkým magisterské vzdelanie a titul<br />

Ing. Je pozitívne, že trvalo rastie aj záujem o doktorandské štúdium, takže fakulta je trvalým<br />

dodávateľom absolventov nielen pre prax, ale aj pre pracoviská vedy a výskumu. Zameranie<br />

bakalárskych a diplomových prác je výrazne orientované na riešenie úloh základného<br />

i aplikovaného výskumu, ale aj úloh, v ktorých objednávateľom je prax. Osobitne vo vyšších<br />

etapách štúdia študenti v stále väčšom počte využívajú možnosti kreditového systému formou<br />

vlastnej samoprofilácie a úpravy dĺžky štúdia, ale aj absolvovaním časti štúdia na<br />

významných <strong>za</strong>hraničných univerzitách.<br />

Záver bakalárskeho i inžinierskeho stupňa štúdia je typický tým, že študenti pracujú<br />

na individuálnych projektoch a v troch študijných odboroch aj na tímových projektoch,<br />

10


prostredníctvom ktorých sa <strong>za</strong>pájajú do vedeckej či odbornej práce katedier. Napriek tomu sa<br />

podarilo udržať priaznivý trend aj v dobrovoľnom zúčastňovaní sa na výskumnej práci<br />

v rámci študentskej vedeckej a odbornej činnosti. To vyústilo do fakultnej konferencie<br />

ŠVOČ v apríli <strong>2003</strong>, na ktorej sa zúčastnilo celkom 162 študentov, ktorí prezentovali spolu<br />

143 prác výskumného, vedeckého, odborného či technického charakteru. Tradičnou súčasťou<br />

fakultnej konferencie ŠVOČ sa stala aj súťaž mobilných robotov pod gesciou Katedry<br />

automatizácie a regulácie. Mnohí z účastníkov študentskej vedeckej a odbornej činnosti<br />

následne prejavujú záujem pokračovať v štúdiu doktorandskom, a to nielen na fakulte, ale aj<br />

na ústavoch SAV.<br />

Medzi pozoruhodné ocenenia študenta FEI STU patrí udelenie prestížnej ceny "Werner<br />

von Siemens Excellence Award" <strong>za</strong> diplomovú prácu „Monitorovanie frekvencie<br />

generátorov z pohľadu ich predpísaného času chodu pri nenominálnych frekvenciách“, ktorú<br />

získal absolvent FEI STU Ing. Vlastimil Brezina, doktorand FEI STU Ing. Jozef Chovan,<br />

PhD. <strong>za</strong> svoju dizertačnú prácu „Optický kódový multiplex“ a študent Michal Izák z KASR<br />

získal cenu podpora študijného pobytu na TU v Nemecku v trvaní 2 <strong>rok</strong>ov.<br />

FEI STU sa snažila i v tomto akademickom <strong>rok</strong>u v rámci svojich možnosti<br />

implementovať do riadenia pedagogického procesu prvky systému riadenia kvality<br />

vzdelávacieho procesu, ktorého model pre celú STU bol vypracovaný v rámci riešenia<br />

medzinárodného projektu IQATFOC. V tejto snahe FEI STU pokračuje formou fakultného<br />

pilotného projektu, ktorého cieľom je v čo najväčšej miere v súčasných limitujúcich<br />

okrajových podmienkach uvád<strong>za</strong>ť do praxe prvky systému riadenia a <strong>za</strong>bezpečovania kvality<br />

vzdelávania. Doterajšie výsledky a skúsenosti <strong>fakulty</strong> boli aj publikované na troch domácich<br />

i medzinárodných konferenciách, <strong>za</strong>meraných na kvalitu a rozvoj VŚ vzdelávania.<br />

FEI STU už pred viac ako troma <strong>rok</strong>mi prišla s iniciatívou a konkrétnymi návrhmi na<br />

vydávanie „Doplnku k diplomu“ (Diploma Supplement) ako prvku, ktorý by mal prispieť<br />

k väčšej transparentnosti uznávania dokumentov dosiahnutom vzdelaní resp. kvalifikácii.<br />

Avšak preto, že tento dokument má mať celouniverzitný charakter, bola realizácia tohoto<br />

dokumentu prenechaná univerzite. Chceme dúfať, že posledné iniciatívy CVT STU budú<br />

úspešné a že DS bude štandardným dokumentom vydávaný absolventom v zmysle zákona.<br />

III. 1<br />

Charakteristika a organizácia štúdia na fakulte<br />

V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> poskytovala FEI STU vzdelanie v tých istých akreditovaných odboroch<br />

bakalárskeho a inžinierskeho štúdia a v odboroch vedeckej výchovy, aké boli uvedené<br />

v minuloročnej správe o činnosti <strong>fakulty</strong>, a preto ich nebudeme v tejto správe opakovať. Ich<br />

zoznam je bežne dostupný v študijných programoch FEI STU a na webovskej stránke <strong>fakulty</strong>.<br />

Vo všetkých odboroch bakalárskeho, inžinierskeho a doktorandského štúdia sa<br />

poskytuje vzdelanie len dennou formou, v prevažnej miere realizované prezenčnou<br />

vzdelávacou metódou.<br />

V študijných odboroch „Elektroenergetické a silnoprúdové inžinierstvo“ a „Automatizácia“<br />

bakalárskeho štúdia sa popri prezenčnej metóde používa aj dištančná metóda. Len<br />

v odboroch doktorandského štúdia sa používa aj externá forma štúdia.<br />

Okrem týchto foriem vzdelávania rozvíja FEI STU aj iné formy ďalšieho<br />

vzdelávania, ktoré sú súčasťou celoživotného vzdelávania. Ide o rôzne kurzy na zvyšovanie<br />

kvalifikácie v rôznych oblastiach elektrotechnického inžinierstva. V akademickom <strong>rok</strong>u<br />

2002/<strong>2003</strong> pracoviská <strong>fakulty</strong> organizovali 10 takýchto kurzov.<br />

11


V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> FEI STU vypracovala v zmysle zákona č. 131/<strong>2003</strong> Z.z. o vysokých<br />

školách dokumentáciu na akreditáciu nových programov štúdia vo všetkých troch stupňoch<br />

VŠ vzdelávania. Ide o 6 programov bakalárskeho štúdia, 9 programov inžinierskeho štúdia<br />

a 18 programov doktorandského štúdia.<br />

A. Študijné programy pre prvý stupeň VŠ štúdia:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Aplikovaná informatika<br />

Aplikovaná informatika<br />

Elektrotechnika<br />

Elektrotechnika<br />

Elektronika<br />

Elektronika<br />

Hospodárska informatika<br />

Hospodárska informatika<br />

Priemyselná informatika<br />

Automatizácia a Aplikovaná informatika<br />

Telekomunikácie<br />

Telekomunikácie<br />

B. Študijné programy pre druhý stupeň VŠ štúdia:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Aplikovaná informatika<br />

Aplikovaná informatika<br />

Elektroenergetika<br />

Elektrotechnika<br />

Fyzikálne inžinierstvo<br />

Fyzikálne inžinierstvo<br />

Kybernetika<br />

Kybernetika<br />

Meracia a informačná technika<br />

Meranie, Automatizácia<br />

Mikroelektronika<br />

Elektronika<br />

Rádioelektronika<br />

Elektronika<br />

Robotika<br />

Automatizácia<br />

Telekomunikácie<br />

Telekomunikácie<br />

C. Študijné programy pre tretí stupeň VŠ štúdia:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Názov študijného programu:<br />

Študijný odbor:<br />

Aplikovaná matematika<br />

Aplikovaná matematika<br />

Aplikovaná mechanika<br />

Aplikovaná mechanika<br />

Automatizácia a riadenie<br />

Automatizácia<br />

Elektroenergetika<br />

Elektroenergetika<br />

12


Názov študijného programu: Elektrotechnológie a materiály<br />

Študijný odbor:<br />

Elektrotechnológie a materiály<br />

Názov študijného programu: Fyzikálne inžinierstvo<br />

Študijný odbor:<br />

Fyzikálne inžinierstvo<br />

Názov študijného programu: Fyzika kondenzovaných látok a akustika<br />

Študijný odbor:<br />

Fyzikálne inžinierstvo<br />

Názov študijného programu: Hospodárska informatika<br />

Študijný odbor:<br />

Hospodárska informatika<br />

Názov študijného programu: Jadrová energetika<br />

Študijný odbor:<br />

Jadrová energetika<br />

Názov študijného programu: Kybernetika<br />

Študijný odbor:<br />

Kybernetika<br />

Názov študijného programu: Mechatronika<br />

Študijný odbor:<br />

Mechatronika<br />

Názov študijného programu: Meracia technika<br />

Študijný odbor:<br />

Meracia technika<br />

Názov študijného programu: Metrológia<br />

Študijný odbor:<br />

Metrológia<br />

Názov študijného programu: Mikroelektronika<br />

Študijný odbor:<br />

Elektronika<br />

Názov študijného programu: Rádioelektronika<br />

Študijný odbor:<br />

Elektronika<br />

Názov študijného programu: Silnoprúdová elektrotechnika<br />

Študijný odbor:<br />

Silnoprúdová elektrotechnika<br />

Názov študijného programu: Telekomunikácie<br />

Študijný odbor:<br />

Telekomunikácie<br />

Názov študijného programu: Teoretická elektrotechnika<br />

Študijný odbor:<br />

Teoretická elektrotechnika<br />

Pri návrhu všetkých nových ŠP boli zohľadnené najnovšie svetové trendy rozvoja<br />

v oblasti VŠ vzdelávania, najmä však závery bolonského procesu, ktoré zdôrazňujú<br />

predovšetkým flexibilitu štúdia a európske integračné procesy.<br />

Koncom <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> bol na FEI STU vypracovaný a schválený dokument Dlhodobý<br />

zámer rozvoja FEI STU. Z hľadiska ďalšieho strategického smerovania pedagogického<br />

procesu sa v tomto dokumente, okrem <strong>za</strong>vedenia vyššie uvedených nových ŠP uvád<strong>za</strong>:<br />

Fakulta bude smerovať svoje úsilie aj na optimalizáciu obsahu a štruktúry<br />

vzdelávania v jeho jednotlivých stupňoch v zmysle naplnenia ustanovení nového<br />

Vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. Za osobitne dôležité sa považuje najmä:<br />

●<br />

●<br />

●<br />

pri analýze obsahu všetkých študijných programov bakalárskeho, inžinierskeho<br />

a doktorandského štúdia vychád<strong>za</strong>ť z podnetov, ktoré poskytujú iné profesné a odborné<br />

organizácie, ako aj z porovnania organizácie a obsahu štúdia na významných technických<br />

univerzitách,<br />

orientovať významnú časť štúdia na projektovo a tímovo orientovanú samostatnú prácu,<br />

na rozvoj právneho a environmentálneho povedomia a na etickú a jazykovú výchovu<br />

študentov,<br />

posilňovať možnosti mobility študentov vrátane spájania výučby s pôsobením študentov v<br />

praxi, na spolupracujúcich univerzitách, resp. fakultách elektrotechnického<br />

a informatického <strong>za</strong>merania, v organizáciách regiónu, prípadne v <strong>za</strong>hraničí posilňovať<br />

možnosti mobility študentov vrátane spájania výučby s pôsobením študentov v praxi,<br />

13


●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

v študijných programoch vytvárať podmienky na prípravu absolventov v oblasti<br />

komunikácie s odbornou i laickou verejnosťou, ako aj v oblasti podnikania,<br />

hľadať cesty získavania čo najkvalitnejších absolventov stredných škôl na štúdium na<br />

STU FEI a venovať pozornosť propagácii jednotlivých študijných programov<br />

poskytovaných fakultou,<br />

usmerňovať modernizáciu vzdelávacieho procesu v prírodovedných, technických,<br />

informatických a ekonomických disciplínach formou inovácie obsahu predmetov, ktorá<br />

zodpovedá najnovším poznatkom v odbore, posilňovaním motivačnej zložky štúdia<br />

a medzipredmetových vzťahov, prostredníctvom pôsobenia významných odborníkov<br />

z priemyslu, z iných slovenských vysokých škôl a <strong>za</strong>hraničných univerzít (mobilita<br />

učiteľov) a inováciou prístrojového a počítačového vybavenia laboratórií, resp.<br />

centrálnych počítačových učební,<br />

podporovať projekty orientované na realizáciu nových vzdelávacích technológií<br />

v jednotlivých predmetoch, <strong>za</strong>ložených na moderných informačno-komunikačných<br />

technológiách a využívaných dnes najmä v oblasti dištančného a celoživotného<br />

vzdelávania, rekvalifikácie a všeobecne e-learningu,<br />

implementovať systém riadenia kvality vzdelávacieho procesu,<br />

zvyšovaním kvality štúdia vytvárať podmienky na internacionalizáciu štúdia na fakulte<br />

a <strong>za</strong>traktívnenie štúdia pre <strong>za</strong>hraničných študentov.<br />

● vytvárať optimálne podmienky na internacionalizáciu štúdia na fakulte<br />

a <strong>za</strong>traktívnenie štúdia pre <strong>za</strong>hraničných študentov zvyšovaním kvality štúdia,<br />

modernizáciou výučbových prostriedkov prostredníctvom internetu a elektronických<br />

učebníc.“<br />

V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sa zlepšila situácia v <strong>za</strong>bezpečení štúdia základnou študijnou<br />

literatúrou. Významne pomohlo <strong>za</strong>pojenie do rezortného projektu rozvoja e-learningu,<br />

v rámci ktorého bolo vytvorených 10 čiastkových projektov tvorby študijnej literatúry pre<br />

predmety dištančného vzdelávania. Fakulta tak nadobudla prvé nielen didaktické, ale aj<br />

organi<strong>za</strong>čné skúsenosti, ktoré hodlá využiť pri koncepčnom dotváraní rozvoja moderných<br />

spôsobov komunikácie medzi učiteľom a študentom. Popritom fakulta naďalej venuje<br />

pozornosť aj dištančnej príprave stredoškolákov na univerzitné štúdium, no organizuje aj<br />

rôzne kurzy a stala sa koordinátorom už spomenutého štátneho rekvalifikačného programu<br />

REKOSIT. Tu sa aktivita sústredila na kurzy hlavne v oblasti práce s výpočtovou technikou,<br />

na čo fakulta získala aj oficiálne ministerstvom školstva potvrdenú akreditáciu na ich konanie.<br />

FEI STU venuje problematike dištančného vzdelávania veľkú pozornosť. V štádiu diskusie<br />

a konečného schvaľovania je dokument „Koncepcia ďalšieho rozvoja dištančného<br />

vzdelávania na FEI STU v Bratislave“, ktorého súčasťou okrem vytýčenia základných<br />

programových cieľov rozvoja dištančného vzdelávania je aj harmonogram konkrétnych<br />

opatrení na realizáciu cieľov.<br />

III. 2<br />

Zhodnotenie prijímacieho konania na Bc., Ing. a PhD. štúdium<br />

V prijímacom konaní na bakalárske štúdium bol počet uchád<strong>za</strong>čov výrazne<br />

ovplyvnený prechodom základnej školy na 9-ročnú povinnú dochádzku, z ktorého vzniklo<br />

práve v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> výrazne populačné minimum a nízky počet maturantov. S úbytkom<br />

študentov možno počítať aj v súvislosti so vznikom FIIT STU. Je teda zrejmé, že počet<br />

študentov, ktorý na našej fakulte v posledných troch <strong>rok</strong>och narastal, poklesne a bude<br />

sa postupne prejavovať vo vyšších ročníkoch ešte 5 <strong>rok</strong>ov a môže to byť jav trvajúci aj<br />

14


v ďalšej budúcnosti. Kým v predchád<strong>za</strong>júcom akademickom <strong>rok</strong>u bol počet <strong>za</strong>písaných<br />

študentov 1. <strong>rok</strong>u Bc. štúdia 1129, v akademickom <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong>/2004 len 764. Je však<br />

pozitívne, že mierne vzrastá záujem uchád<strong>za</strong>čov o štúdium konané dištančnou<br />

vzdelávacou metódou.<br />

Prehľad o prijatých uchád<strong>za</strong>čov na Bc. štúdium udáva nasledovná tabuľka:<br />

Prihlásení 1231<br />

Prijatí bez PS 97<br />

Prijatí po PS 924<br />

Neprijatí 36<br />

Prijatí na odvolanie -<br />

Odvolali sa 6/03 4<br />

9/03 -<br />

Nedostavili sa 174<br />

Prijatí v riadnom termíne PS (9. - 10. 6. <strong>2003</strong>) 940<br />

Prijatí v náhradnom termíne PS (4. 9. <strong>2003</strong>) 81<br />

Spolu prijatí do 1. <strong>rok</strong>u štúdia 1021<br />

Spolu <strong>za</strong>písaní do 1. <strong>rok</strong>u štúdia 764<br />

Jedna tretina <strong>za</strong>písaných uchád<strong>za</strong>čov pochád<strong>za</strong> zo stredných odborných škôl.<br />

Štatistika prijímacích skúšok inžinierske štúdium na FEI STU na akademický<br />

<strong>rok</strong> <strong>2003</strong>/2004<br />

Prihlásení 404<br />

Prijatí bez PS 350<br />

Prijatí po PS 17<br />

Neprijatí (nevyhoveli) 24<br />

Prijatí na odvolanie -<br />

Nedostavili sa-ospravedl. (prihlášky na<br />

2<br />

september)<br />

Nedostavili sa 10<br />

Vyradení z PS (prerušili) 3<br />

Prijatí v riadnom termíne PS (9. - 10. 7. <strong>2003</strong>) 365<br />

Prijatí v náhradnom termíne PS (4. 9. <strong>2003</strong>) 2<br />

Spolu prijatí do 1. <strong>rok</strong>u štúdia 367<br />

Spolu <strong>za</strong>písaní do 1. <strong>rok</strong>u štúdia 518<br />

Spolu <strong>za</strong>písaní do 1. <strong>rok</strong>u Ing. štúdia na odbor:<br />

Elektromateriálové inžiniestvo 27<br />

Automatizácia 147<br />

Telekomunikácie 76<br />

Elektronika 82<br />

EEaSI 59<br />

Informatika 127<br />

Štatistika prijímacích skúšok doktorandské štúdium na FEI STU na<br />

akademický <strong>rok</strong> <strong>2003</strong>/2004<br />

Interní/Zahraniční Externí/Zahraniční<br />

Počet : Prihlásených 28 1 43 0<br />

Prijatých 19 1 43 0<br />

15


III. 3<br />

Študentská vedecká a odborná činnosť (ŠVOČ)<br />

ŠVOČ si naďalej udržala svoj pozitívny trend. To možno dokumentovať údajmi<br />

z fakultnej konferencie študentských vedeckých prác, konanej v apríli <strong>2003</strong>. Hlavným<br />

sponzorom bolo spoločnosť TEMPEST.<br />

Štatistické údaje o činnosti v rámci ŠVOČ:<br />

Počet sekcií: 17<br />

Počet členov komisií: 87<br />

Počet prác: 143<br />

Počet prác ocenených Diplomom dekana a<br />

Cenou hlavného sponzora: 53<br />

Počet súťažiacich: 162<br />

Počet študentov ocenených Diplomom dekana : 60<br />

Počet prác ocen. Cenou IEE: 6<br />

Počet prác ocen. Cenou dekana: 6<br />

Počet prác ocen.Cenou IEEE : 14<br />

Názov sekcie: Počet súťaž. prác: Počet prác ocenených Diplomom dekana<br />

1. Automatizácia a regulácia : 8 3<br />

2. Automatizované syst. riadenia: 13 4<br />

3. Meracia technika 1: 7 3<br />

4. Meracia technika 2: 8 3<br />

5. Mobilná robotika 7 3<br />

6. Informatika: 12 4<br />

7. Matematika: 5 2<br />

8. Telekomunikácie 1: 9 3<br />

9. Telekomunikácie 2: 8 3<br />

10. Mikroel. a optoelektronika: 12 4<br />

11. Mikroelektr.systémy: 5 2<br />

12. Rádioelektronika: 8 3<br />

13. Jadrová technika : 7 3<br />

14. Elektromateriál.inžinierstvo.: 6 2<br />

15. Elektroenergetika: 8 3<br />

16. Svetelná technika 9 3<br />

17. Jazyková sekcia 10 3<br />

III. 4 Aktivity LSDV pri STU v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong><br />

Medzi už štandardné činnosti patrilo <strong>za</strong>bezpečovanie dištančných kurzov Príprava<br />

na univerzitné štúdium z matematiky, fyziky a chémie. Zaregistrovali sme 188 prihlásených<br />

v štandardných kurzoch k októbru <strong>2003</strong> a 46 v zrýchlených k januáru 2004. Kurzy sme<br />

doplnili jednoduchým elektronickým prostredím vlastnej produkcie na podporu<br />

administrácie, logistiky a komunikácie.<br />

Ukončil sa projekt Leonardo SMART-EDU - Satellite Multimedia and Rapid<br />

Transfer of Education (koordinátor Main Data, s.r.o.). Jeho cieľom bolo <strong>za</strong>vedenie<br />

interaktívneho vzdelávania s využitím digitálnej televízie so spätnou väzbou cez Internet.<br />

Naše úlohy boli v oblasti metodiky dištančného vzdelávania a programovania.<br />

16


Skončili aj práce v rámci projektu Socrates - Minerva Flexeman - Flexible<br />

Learning Towards European Environmental Management (koordinátor AINOVA). Cieľom<br />

bolo vytvorenie Internetového kurzu na manažment životného prostredia. Úloha LSDV bola<br />

v oblasti metodiky dištančného vzdelávania a vytvorenia študijnej príručky.<br />

Bola vypracovaná správa externého hodnotiteľa projektu Socrates – Grundtvig<br />

Active <strong>za</strong>meraného na dištančné vzdelávanie postihnutých.<br />

Pokračovali práce v rámci projektu Leonardo – eEDUSER, v rámci ktorého sme<br />

robili prieskum vzdelávacích potrieb jednotlivých aktérov vzdelávania a vytvorili príručky<br />

www a vzdelávanie a Videokonferencie vo vzdelávaní. Práce pokračujú vývojom<br />

elektronických materiálov a ich anglických verzií.<br />

V rámci projektu MŠ Rozvoj <strong>za</strong>mestnancov v oblasti IT a nových vzdelávacích<br />

technológií sa uskutočnilo školenie online a e-vzdelávanie (47 absolventov). Pre veľký<br />

záujem sa pripravil aj ďalší beh školenia plánovaný na február 2004. Získali sme softvér na<br />

podporu výučby a využívania matematiky Maple V. V rámci budovanie dištančného<br />

bakalárskeho štúdia na FEI STU boli vypracované moduly Nelineárne systémy (Huba);<br />

Prvky riadiacich systémov (Šturcel); Technika vysokých napätí (Šandrik), Prenos<br />

a rozvod energie (Reváková, Eleschová, Beláň) a Mechanika a Termodynamika (Murín,<br />

Kutiš).<br />

Boli odovzdané záverečné správy dvoch projektov IDEP – OSF. V projekte Pružné<br />

vzdelávanie (tento pojem sa využíva na označenie vzdelávania s centrálnou úlohou<br />

študujúcich, ako dištančné vzdelávanie, otvorené vzdelávanie, atď.) sa na túto tému<br />

zorganizovala séria prednášok (UKF Nitra, ŽU Žilina, TU Košice, CVNO Banská Bystrica a<br />

STU Bratislava). Navštívilo ich vyše 180 účastníkov. V rámci projektu Tímová práca cez<br />

Internet (M. Bieliková, P. Bisták, M. Huba, E. Komárik, E. Mironovová a K. Žáková,<br />

ilustrácie J. Miština) boli vyvinuté študijné materiály pre záujemcov o metodiku tímovej<br />

práce. V ďalších dvoch projektoch IDEP Technológia vody a ochrana vodných zdrojov<br />

(koord. FCHPT STU, Katedra environmentálneho inžinierstva) a Škola verejného<br />

obstarávania (riešený so Slovenskou asociáciou pre verejné obstarávanie) sa uskutočnila<br />

príprava on-line prostredia pre vyvíjané kurzy.<br />

Pokračovali práce v rámci projektu KEGA Multimediálne študijné materiály pre<br />

bakalárske štúdium na FEI STU.<br />

Informácie o aktivitách sú zverejnené na adrese www.primakurzy.sk.<br />

III. 5<br />

Doktorandské štúdium<br />

V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> obhájilo dizertačné práce 19 doktorandov. V sledovanom období<br />

sme evidovali 263 doktorandov, z toho 76 v dennej forme štúdia, 3 <strong>za</strong>hraniční doktorandi<br />

a 184 doktorandov v externej ej forme štúdia. V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> nastúpilo 88 novoprijatých<br />

doktorandov v dvoch nástupných termínoch, z toho 52 od 1. 3. <strong>2003</strong> a 36 doktorandov od<br />

1. 10. <strong>2003</strong>. V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> bolo udelených 22 vedeckých hodností „PhD.“ podľa odborov<br />

nasledovne:<br />

● 11-24-9 Jadrová a subjadrová fyzika 1<br />

● 11-14-9 Aplikovaná matematika 1<br />

● 26-13-9 Elektronika 8<br />

● 26-27-9 Telekomunikácie 1<br />

17


● 25-31-9 Programové a informačné systémy 1<br />

● 38-01-9 Automatizácia a riadenie 6<br />

● 39-25-9 Jadrová energetika 3<br />

● 39-51-9 Mechatronika 1<br />

Štatistické údaje o doktorandskom štúdiu (interní doktorandi – bez <strong>za</strong>hraničných):<br />

1.ročník<br />

ODBOR SPOLU ŽENY<br />

SPOLU NOVOPRIJ.<br />

2 3<br />

11-14-9 Aplikovaná matematika 3 0 1 1 1 1<br />

11-22-9 Fyzika kondenzovaných látok 2 0 1 1 1 0<br />

11-24-9 Jadrová a subjadrová fyzika 2 1 1 1 0 1<br />

26-02-9 Teoretická elektrotechnika 2 0 1 1 0 1<br />

26-13-9 Elektronika 25 0 6 6 6 13<br />

26-27-9 Telekomunikácie 8 2 3 3 4 1<br />

26-32-9 Silnoprúdová elektrotechnika 2 0 0 0 2 0<br />

26-34-9 Elektroenergetika 7 0 3 3 2 2<br />

26-35-9 Elektrotechnológie a materiály 5 3 1 1 3 1<br />

38-11-9 Automatizácia a riadenie 17 2 7 7 6 4<br />

31-01-9 Aplikovaná mechanika 3 0 2 2 1 0<br />

39-25-9 Jadrová energetika 4 2 2 2 1 1<br />

39-51-9 Mechatronika 1 0 0 0 1 0<br />

39-71-9 Meracia technika 1 0 0 0 1 0<br />

39-75-9 Metrológia 0 0 0 0 0 0<br />

SPOLU 82 10 28 28 29 25<br />

Ženy 0 0 1 1 6 3<br />

Samoplatci 0 0 0 0 0 0<br />

Z toho Opakujúci uvedený ročník 0 0 0 0 0 0<br />

V sledovanom období boli udelené vedecko-pedagogické hodnosti nasledovným<br />

doktorandom: Ing. Ivan Kotuliak, PhD., Ing. Andrej Zeman, PhD., Ing. Štefan Beník, PhD.,<br />

Ing. Ondrej Vávra, PhD., Ing. Jozef Chovan, PhD., Ing. Ján Butaš, PhD., RNDr. Michal<br />

Kučera, PhD., Ing. Ján Jovankovič, PhD., Ing. Peter Drahoš, PhD., Ing. Ivana Budinská,<br />

PhD., Ing. Dang Thanh Tung, PhD., Ing. Katarína Žáková, PhD., Ing. Peter Gurnik, PhD.,<br />

Ing. Jozef Staňo, PhD., RNDr. Július Šiška, PhD., Ing. Peter Kvárda, PhD., RNDr. Ľubor<br />

Šešera, PhD., Ing. Martin Zemek, PhD., Mgr. Peter Viceník, PhD., RNDr. Jana Šiagiová,<br />

PhD., Ing. Nguyen Thu Gyang, PhD. a Mgr. Milan Rosina, PhD.<br />

IV.<br />

Vedecko-výskumná činnosť<br />

V oblasti vedy sa FEI STU usiluje o svoju hlbšiu profiláciu, o potvrdenie svojej<br />

pozície ako významného centra výskumu a vývoja. Výsledkom výskumu a vývoja musí byť<br />

kvalita, ktorej dôkazom sú výstupy domácich aj <strong>za</strong>hraničných grantových projektov,<br />

akceptácia pracovníkov pri <strong>za</strong>vád<strong>za</strong>ní najnovších vedeckých výsledkov a techniky do praxe,<br />

ale aj účasť pracovníkov <strong>fakulty</strong> na tvorbe koncepcií rozvoja príslušných sektorov<br />

hospodárstva SR. Fakulta stavia na svojich doterajších výsledkoch a sústreďuje pozornosť na:<br />

18


●<br />

●<br />

●<br />

<strong>za</strong>pájanie študentov do vedecko-výskumnej činnosti a hľadanie možností pôsobenia<br />

študentov doktorandského štúdia vo výskumných centrách doma i na <strong>za</strong>hraničných<br />

univerzitách,<br />

rozšírenie možností doktorandského štúdia, jeho finančného <strong>za</strong>bezpečenia a skvalitnenia<br />

využitím viaczdrojového financovania,<br />

využívanie nových možností financovania výskumu, najmä zo zdrojov Štátnych<br />

programov vedy a techniky, Agentúry na podporu vedy a techniky, štátnych objednávok,<br />

ako aj 6. rámcového programu EÚ a ďalších programov,<br />

● hľadanie možností spolupráce jednotlivých pracovísk FEI STU a tiež spolupráce s inými<br />

významnými domácimi i <strong>za</strong>hraničnými partnermi v oblasti vedy s cieľom <strong>za</strong>pájať sa do<br />

riešení väčších výskumných projektov.<br />

FEI STU má vypracovaný dlhodobý program výskumu. Jeho tematická orientácia je<br />

sústredená do 6 hlavných (nosných) smerov, ktoré sa budú rozvíjať prednostne<br />

a korešpondujú s najnovšími trendmi v Európskej únii a vo svete, resp. odzrkadľujú hlavné<br />

potreby spoločnosti. Ide o tieto nosné smery:<br />

●<br />

Aplikovaná matematika a fyzika,<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

Elektronika,<br />

Informačné a komunikačné systémy,<br />

Energetika a progresívne materiály,<br />

Fyzikálne inžinierstvo,<br />

Priemyselná, hospodárska a aplikovaná informatika,<br />

Telekomunikácie.<br />

IV. 1<br />

Projekty VEGA<br />

Riešenie vedeckých projektov VEGA bolo v minulom <strong>rok</strong>u hlavnou formou<br />

organizovania vedeckého výskumu na fakulte. Celkovo bolo na fakulte riešených 52<br />

projektov, z toho 4 projekty boli riešené na Katedre informatiky a výpočtovej techniky, ktorá<br />

dnes tvorí základ novej <strong>fakulty</strong> FIIT. Napriek relatívne vysokému počtu projektov pridelené<br />

financie nepostačovali na financovanie výskumu na fakulte. Pretrvávajúcim problémom je<br />

neskoré poskytovanie pridelených financií.<br />

IV. 2<br />

Projekty KEGA<br />

V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> bolo dovedna riešených 5 projektov KEGA, z nich tri boli v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong><br />

ukončené a dva pokračujú v <strong>rok</strong>u 2004.<br />

IV. 3<br />

Aplikovaný výskum<br />

Aplikovaný výskum na rozdiel od minulosti <strong>za</strong>znamenal výraznejšiu podporu zo<br />

strany štátneho rozpočtu. V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> fakulta riešila 14 projektov aplikovaného výskumu<br />

(AV a VTP), z nich 3 boli v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> úspešne ukončené.<br />

19


IV. 4<br />

Medzinárodné vedecko-technické projekty<br />

Riešiteľské kolektívy <strong>fakulty</strong> boli v <strong>rok</strong>u <strong>za</strong>pojené do riešenia celého radu, dovedna<br />

dvadsiatich medzinárodných výskumných projektov. Najvýznamnejšími sú projekty<br />

5. rámcového programu EÚ, ktorých bolo osem. V týchto 8 projektoch pôsobili naši<br />

pracovníci ako hlavní riešitelia. Na ďalších troch projektoch 5RP naše pracoviská<br />

participovali. Naši riešitelia sa zhostili svojich úloh s vysokou odbornosťou a profesionalitou<br />

a dosiahli cenné a pozoruhodné vedecké výsledky. Pretrvávajúcim problémom je zálohovanie<br />

platieb. EÚ poskytuje v prvej fáze riešenia len časť schválených prostriedkov, spravidla 40%,<br />

a riešitelia musia hľadať zdroje financovania, bez ktorých nemožno výskumné a vývojové<br />

ciele dosiahnuť. Použitie iných prostriedkov na tento účel je však porušením rozpočtovej<br />

a finančnej disciplíny. Univerzita sa pri podpise kontraktov <strong>za</strong>väzuje výskum finančne<br />

zálohovať, čo sa však reálne neuskutočňuje. Odporúčame hľadať riešenie na úrovni STU,<br />

napríklad zriadením zálohového fondu, alebo na úrovni MŠ SR (zálohový fond alebo<br />

možnosť získať kredit v banke).<br />

Fakulta riešila jeden projekt NATO a jeden projekt (tzv. akciu) COST. Riešiteľské<br />

kolektívy <strong>fakulty</strong> sa zúčastnili na riešení 11 bilaterálnych projektov medzinárodnej vedeckotechnickej<br />

spolupráce (MVTS). Vo všetkých prípadoch išlo o vedeckú spoluprácu<br />

s partnerskými organizáciami na zmluvnom základe. Pri riešení týchto projektov dosiahli<br />

riešiteľské kolektívy hodnotné vedecké výsledky.<br />

Pretrvávajúcim problémom je neskoré poskytovanie finančného príspevku so<br />

štátneho rozpočtu. V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> bol príspevok poskytnutý až koncom novembra, čo zásadným<br />

spôsobom sťažuje jeho účelné a efektívne použitie.<br />

IV. 5<br />

Vedecké podujatia<br />

V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> bolo usporiadaných množstvo významných vedeckých podujatí. Okrem<br />

už každoročných, akými sú napríklad konferencia aplikovanej matematiky (SCAM) alebo<br />

konferencia aplikovanej fyziky tuhých látok (APCOM), sa pridali nové. Medzi<br />

najvýznamnejšie medzinárodné vedecké podujatia s účasťou prakticky z celého sveta patria:<br />

●<br />

2 nd International Federation of Automatic Control, medzinárodná konferencia,<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

4 th Workshop on Functional Analysis and its Applications in Mathematical Physics and<br />

Optimal Control, medzinárodná konferencia,<br />

4 th Electronic Circuits and System Conference, medzinárodná konferencia,<br />

Elektrotechnika a energetika <strong>2003</strong>, medzinárodná konferencia,<br />

TELEKOMUNIKÁCIE <strong>2003</strong> – COFAX, medzinárodná konferencia,<br />

26. medzinárodná konferencia k Svetovému dňu telekomunikácií,<br />

●<br />

●<br />

TATRACRYPT <strong>2003</strong>, medzinárodná konferencia,<br />

RTT <strong>2003</strong>, Konferencia s medzinárodnou účasťou.<br />

Fakulta zorganizovala viacero kurzov, seminárov, kolokvií a workshopov<br />

s medzinárodnou účasťou.<br />

Osobitne treba spomenúť už tradičný veľtrh elektrotechniky a elektroenergetiky<br />

ELOSYS. Tento veľtrh sa stal najväčším v oblasti elektrotechniky na Slovensku. Fakulta sa<br />

20


aj v tomto <strong>rok</strong>u podieľala na odborných sprievodných akciách, najmä na príprave Konferencie<br />

elektrotechniky a elektroenergetiky <strong>2003</strong> i na súťaži vystavovateľov a konštruktérov. Fakulta<br />

participovala aj na sprievodných podujatiach veľtrhu COFAX <strong>2003</strong>.<br />

IV. 6<br />

Publikačná činnosť<br />

V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> pracovníci FEI publikovali celkovo 795 prác. V zborníkoch<br />

z konferencií bolo publikovaných 452 vedeckých a odborných príspevkov, z toho 312<br />

príspevkov v recenzovaných zborníkoch z medzinárodných konferencií. V časopisoch vyšlo<br />

246 vedeckých a odborných článkov, z toho 49 v karentovaných vedeckých časopisoch. 162<br />

príspevkov bolo publikovaných v časopisoch vydávaných v <strong>za</strong>hraničí. V uplynulom <strong>rok</strong>u sa<br />

pracovníci FEI podieľali na vydaní 21 knižných publikácií a 15 učebných textov a skrípt. Za<br />

uplynulé obdobie bolo zo<strong>stave</strong>ných niekoľko konferenčných zborníkov a spracovaných 7<br />

noriem. Pracovníci <strong>fakulty</strong> publikovali 21 informatívnych článkov.<br />

V. Personálna oblasť a ľudské zdroje<br />

Stav počtu <strong>za</strong>mestnancov <strong>fakulty</strong> možno považovať <strong>za</strong> stabilizovaný. K zníženiu počtu<br />

<strong>za</strong>mestnancov došlo z dôvodu delimitácie <strong>za</strong>mestnancov KIVT na FIIT STU k 1. 10. <strong>2003</strong>.<br />

Počet občanov vykonávajúcich na fakulte civilnú službu je približne na úrovni <strong>rok</strong>u 2002.<br />

Porovnanie prepočítaného počtu pracovníkov v posledných troch <strong>rok</strong>och a ich štruktúra je<br />

uvedená v nasledujúcich tabuľkách.<br />

Vývoj prepočítaného evidenčného počtu pracovníkov <strong>fakulty</strong> – údaj k 31. 12. bežného<br />

<strong>rok</strong>a<br />

2000 2001 2002 <strong>2003</strong>*<br />

Vysoká škola - 07701 502 496 480 449<br />

- z toho učitelia 279 279 275 242<br />

Študentské jedálne 16 15 14 13<br />

Rekreačné strediská 3 3 3 3<br />

Veda a technika 63 60 66 70<br />

Zahraniční lektori 0 0 0 0<br />

Spolu 584 574 563 535<br />

* k 1. 10. <strong>2003</strong> boli v rámci delimitácie odčlenenených vo fyzických počtoch 31,72 učiteľov KIVT<br />

Prepočítaná ročná štruktúra pedagogických a vedecko-výskumných pracovníkov<br />

k 31. 12. bežného <strong>rok</strong>a<br />

2001 2002 <strong>2003</strong>*<br />

Profesori 32,8 32,09<br />

Docenti 83,5 74,00<br />

Odborní asistenti s vedeckou hodnosťou 59,1 52,38<br />

Odborní asistenti bez vedeckej hodnosti 94,3 79,52<br />

Asistenti, lektori a inštruktori 5,0 3,93<br />

Vedeckí pracovníci I 1,0 1,0<br />

Vedeckí pracovníci IIa 19,0 20,82<br />

Ostatní ved. pracovníci s nižším KS 5,0 6,00<br />

Vedeckí pracovníci bez KS 35,0 40,5<br />

* v rámci delimitácie KIVT odišlo 5,16 profesorov, 7,16 docentov, 19,4 odborných asistentov a asistentov.<br />

V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sme <strong>za</strong>znamenali nárast mzdových prostriedkov, ktoré boli<br />

rozpísané na pracoviská <strong>fakulty</strong> v zmysle kritérií schválených v Akademickom senáte <strong>fakulty</strong>.<br />

Zvýšené mzdové prostriedky boli použité na realizáciu zákona o verejnej službe u všetkých<br />

21


<strong>za</strong>mestnancov a na valorizáciu platov pre nepedagogických <strong>za</strong>mestnancov a <strong>za</strong>mestnancov<br />

knižnice a archívu od 1.8.<strong>2003</strong>. Náklady na pokrytie zvýšenej minimálnej mzdy si fakulta<br />

hradila z úspor vlastných mzdových prostriedkov. Čerpanie mzdových prostriedkov<br />

sumarizuje tabuľka:<br />

Čerpanie mzdových prostriedkov<br />

2000 2001 2002 <strong>2003</strong><br />

Vys. škola – 0942 78 530 tis. Sk 83 379 tis. Sk 91 323 tis. Sk 108 072 tis. Sk<br />

z toho: učitelia 57 980 tis. Sk 61 641 tis. Sk 67 150 tis. Sk 79 455 tis. Sk<br />

Rekreačné strediská 297 tis. Sk 329 tis. Sk 375 tis. Sk 412 tis. Sk<br />

Študentské jedálne 1 140 tis. Sk 1 189 tis. Sk 1 370 tis. Sk 1 298 tis. Sk<br />

Veda a výskum 9 418 tis. Sk 9 200 tis. Sk 12 282 tis. Sk 19 652 tis. Sk<br />

Rozvojové zámery FEI STU v Bratislave v oblasti vedy a výskumu, resp.<br />

vzdelávania sú úzko via<strong>za</strong>né na personálne <strong>za</strong>bezpečenie týchto hlavných činností, osobitne<br />

tých, ktoré podliehajú niektorej z foriem akreditácie. V súčasnosti používaná metodika<br />

rozdeľovania štátnej dotácie z úrovne MŠ SR, ktorá je v zásade uplatňovaná aj na úrovni<br />

univerzity, využíva ako vstupné parametre okrem iného vo výraznej miere aj počty študentov<br />

v akreditovaných študijných programoch s osobitnou váhou na končiacich absolventoch<br />

a interných doktorandoch po dizertačnej skúške, ako aj na koeficiente kvalifikačnej štruktúry<br />

učiteľov. V poslednom období sa tiež <strong>za</strong>čína z úrovne ministerstva školstva prejavovať trend<br />

posilňovania mzdových prostriedkov pre kategóriu výskumných pracovníkov. Počty<br />

študentov sú však z hľadiska prostriedkov získaných zo štátnej dotácie pre rozvoj <strong>fakulty</strong><br />

jedným z rozhodujúcich činiteľov.<br />

Z tohto hľadiska je mimoriadne pozitívne, že v poslednom období sa fakulte darilo<br />

počty študentov zvyšovať. Nerovnomernosť záujmu o študijné programy (odbory) má<br />

následne vplyv na rozdielnu <strong>za</strong>ťaženosť jednotlivých pracovísk. V súčasnosti nemožno<br />

uspokojiť pri <strong>za</strong>deľovaní študentov do 2. <strong>rok</strong>u Bc. štúdia všetkých záujemcov len o študijný<br />

odbor Telekomunikácie. Najmenej je napĺňaná kapacita terajších študijných odborov EMI<br />

a ESI. Pretože od akademického <strong>rok</strong>u 2004/2005 bude fakulta prijímať študentov priamo na<br />

študijné programy, bude potrebné veľmi pozorne sledovať otázku rovnomernosti využitia<br />

kapacít pracovísk z mnohých hľadísk vrátane intenzívnej propagácie štúdia<br />

a <strong>za</strong>chovania terajších počtov študentov aspoň v období, kým ne<strong>za</strong>čne populačná krivka<br />

mládeže klesať (odhadujeme, že ešte asi 5 <strong>rok</strong>ov bude stabilizovaná).<br />

Podľa oficiálnych údajov, ktoré je fakulta povinná vykazovať v stanovených<br />

termínoch, je pomer počtu študentov k počtu učiteľov na FEI STU asi 11,2 (údaj je mierne<br />

pohyblivý), pričom počet študentov na 1 funkčné miesto profesora alebo docenta je približne<br />

27. I keď tieto ukazovatele nie sú normatívne záväzné, považujeme ich v zásade <strong>za</strong> primerané<br />

s tým, že počet interných učiteľov FEI STU vo vzťahu k predpokladanej záťaži by mal byť<br />

dokonca trochu vyšší, ako je tomu v súčasnosti. Pri vytváraní štruktúry pracovných miest<br />

profesorov, docentov a ostatných učiteľov, ktoré fakulta bola povinná podľa §111 zákona<br />

o vysokých školách vytvoriť v súvislosti s transformáciou študijných odborov na študijné<br />

programy k 1. 1. <strong>2003</strong>, bolo vytvorených 125 funkčných miest P+D a 145 miest asistentov<br />

a odborných asistentov, spolu 270 funkčných miest. Zatiaľ čo funkčné miesta asistentov<br />

a odborných asistentov sú až na malé výnimky obsadené internými pracovníkmi, na fakulte<br />

zostalo neobsadených 12 funkčných miest profesorov a 16 miest docentov. V súčasnosti sú<br />

v štruktúre obsadené všetky funkčné miesta P+D via<strong>za</strong>né na študijné odbory Teoretická<br />

elektrotechnika, Meranie, Elektronika, Ekonomická teória a Všeobecné dejiny. Funkcia<br />

mimoriadneho profesora nebola na FEI STU vytvorená.<br />

22


Na fakulte v súčasnosti pôsobia aj 4 profesori a 7 docenti po 65. <strong>rok</strong>u veku, ktorí už<br />

neboli <strong>za</strong>raďovaní do štruktúry. Aktuálne obsadenie funkčných miest P+D na FEI STU<br />

dokumentuje priložená tabuľka.<br />

Prehľad obsadenia funkčných miest profesorov a docentov k 31. 8. <strong>2003</strong>.<br />

Študijný odbor Potreba P+D Obsadené funkcie Voľné funkcie<br />

Matematika 12 7 5<br />

Fyzika 11 10 1<br />

Teoretická elektrotechnika 8 8 0<br />

Meranie 5 5 0<br />

Aplikovaná mechanika 3 2 1<br />

Automatizácia 15 10 5<br />

Kybernetika 2 1 1<br />

Elektrotechnika 23 17 6<br />

Elektronika 23 23 0<br />

Aplikovaná informatika 2 1 1<br />

Telekomunikácie 11 6 5<br />

Bezpečnosť technických systémov 3 0 3<br />

Ekonomická teória 3 3 0<br />

Manažment 2 1 1<br />

Všeobecné dejiny 1 1 0<br />

Neslovanské jazyky a literatúra 1 0 1<br />

Spolu 145 108 37<br />

Poznámka: Študijné odbory boli definované v čase, keď ešte nebola ministrom školstva<br />

vydaná terajšia sústava študijných odborov na základe predbežných verzií<br />

tejto sústavy.<br />

Z hľadiska <strong>za</strong>bezpečenia výučby je situácia priaznivá z toho hľadiska, že až na malé<br />

výnimky odborne garantujú jednotlivé predmety Bc. aj Ing. štúdia len profesori a docenti.<br />

Ako už bolo uvedené, v poslednom období možno z rozdelenia prostriedkov štátnej dotácie na<br />

mzdy pozorovať istý stimul pre zvyšovanie počtu výskumných pracovníkov. V súčasnosti sú<br />

počty interných výskumných pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním nasledovné<br />

(niektorí sú platení z projektov):<br />

Spolu: 67<br />

Z toho: KAR 5, KASR 3, KMER 2 pre oblasť automatizácie, kybernetiky a merania)<br />

KESP 0, KEE 1, KJFT 11 (pre oblasť elektroenergetiky a silnoprúdovej<br />

elektrotechniky a jadrovej energetiky)<br />

KETG 2, KF 4<br />

(pre oblasť fyzikál. inžinierstva a el. materiálov)<br />

KMech 1<br />

KTEE 4<br />

KME 22, KRE 5<br />

(pre oblasť elektroniky)<br />

KEM 2<br />

KTL 3<br />

(pre oblasť telekomunikácií)<br />

KMAT 2<br />

Veľmi významným rozvojovým faktorom je veková štruktúra učiteľov FEI STU,<br />

ktorá už vo všeobecnosti <strong>za</strong>čína byť menej priaznivá najmä z toho dôvodu, že mladí<br />

pracovníci nejavia veľký záujem zostať pracovať na fakulte. Na druhej strane FEI STU<br />

v poslednom období <strong>za</strong>znamenala rast počtu doktorandov.<br />

Na fakulte v súčasnosti pôsobí 41 mladých učiteľov (do 35. <strong>rok</strong>u veku) z 242<br />

interných učiteľov FEI STU. (Údaj je už bez bývalej KIVT a bez 23 učiteľov pôsobiacich<br />

spravidla na úväzok po 65. <strong>rok</strong>u veku so súhlasom AS FEI STU a bez externých učiteľov).<br />

23


Počty učiteľov do 35. <strong>rok</strong>u veku podľa pracovísk:<br />

KAR 3, KESP 0, KEE 3, KETG 1, KF 2, KJFT 0, KMAT 5, KMech 0, KMER 2, KME 1,<br />

KRE 4, KTL 7, KTEE 4, KASR 3, KJ 1, KTV 4, KEM 1.<br />

Nad 35 <strong>rok</strong>ov veku teda na FEI STU aktívne pôsobí 226 učiteľov (bez<br />

externistov), čo predstavuje asi 84%. Tento údaj naznačuje, že omladzovaniu učiteľského<br />

zboru treba venovať v sociálnom programe <strong>fakulty</strong> mimoriadnu pozornosť, a to značne<br />

diferencovane podľa jednotlivých pracovísk.<br />

V súvislosti s procesom akreditácie nových študijných programov je osobitne<br />

dôležitá z hľadiska ambície <strong>fakulty</strong> stať sa výskumnou univerzitou spôsobilosť<br />

uskutočňovať navrhované študijné programy doktorandského štúdia. Tu sa v zmysle<br />

kritérií, schválených MŠ SR, vyžaduje okrem garanta profesora (veková hranica 65<br />

<strong>rok</strong>ov, resp. 62 <strong>rok</strong>ov tak, aby v priebehu akreditačnej periódy garant neprekročil vek 65<br />

<strong>rok</strong>ov) aj pôsobenie aspoň dvoch profesorov alebo docentov, pričom jeden profesor by<br />

nemal garantovať viac ako 1 študijný program. V tomto smere má <strong>za</strong>tiaľ fakulta<br />

v prevažnej miere dostatok interných profesorov a docentov pre všetky stupne štúdia. Pokiaľ<br />

sa akútne prejavujú problémy, možno ich zhrnúť nasledovne:<br />

Z hľadiska vekovej hranice sú ohrozené predovšetkým garancie pre študijné<br />

programy Teoretická elektrotechnika (garant dovŕšil 65 <strong>rok</strong>ov, <strong>za</strong>tiaľ tam niet ďalšieho<br />

profesora), Rádioelektronika (garant 64 ročný, bez ďalšieho profesora) a Hospodárska<br />

informatika (garant 64-ročný, bez ďalšieho profesora). V prípade navrhovaného študijného<br />

programu Aplikovaná informatika sa napriek tomu, že fakulta má pre tento študijný program<br />

garanta, osobitne negatívne prejavuje po odčlenení KIVT nedostatok odborných garantov<br />

informatických predmetov, ktorí v zmysle kritérií akreditácie môžu preuká<strong>za</strong>ť svojimi<br />

publikáciami aspoň sledovateľský výskum v daných oblastiach.<br />

Hlavnou úlohou pri skvalitňovaní personálnej skladby učiteľov je získavanie<br />

mladých kvalitných <strong>za</strong>mestnancov v kategórii odborných asistentov, ktorí budú schopní<br />

rýchlo sa presadiť v oblasti svetovej vedy, majú kladný vzťah k pedagogike, a teda budú<br />

schopní sa aj rýchlo habilitovať. Pre <strong>za</strong>bezpečenie štúdia v druhom a treťom stupni je<br />

nevyhnutné <strong>za</strong>bezpečiť kontinuitu inaugurácií pre plánované študijné programy na FEI<br />

STU. Hlavné problémy inaugurácií sú v súčasnosti v nedostatočnom presadzovaní sa<br />

docentov so svojimi prácami vo svetových vedeckých časopisoch a nedostatočná finančná<br />

motivácia.<br />

V sledovanom období boli menovaní <strong>za</strong> profesorov – prof. Ing. Ivan Štich, DrSc.,<br />

prof. Ing. František Uherek, PhD. a prof. Ing. Alfonz Smola, PhD. a <strong>za</strong> docentov – doc. Ing.<br />

Vladimír Šály, PhD. a doc. Ing. Viera Stopjaková, PhD.<br />

Pri podávaní výročnej správy o <strong>stave</strong> <strong>fakulty</strong> bývajú oceňovaní pracovníci, ktorí sa<br />

významným spôsobom <strong>za</strong>slúžili o jej rozvoj. Medaila FEI STU v Bratislave bola v <strong>rok</strong>u<br />

<strong>2003</strong> udelená:<br />

doc. RNDr. Jane Galanovej, PhD. - <strong>za</strong> mimoriadne zásluhy o rozvoj <strong>fakulty</strong><br />

doc. RNDr. Ivanovi Červeňovi, CSc. - <strong>za</strong> mimoriadne výsledky v pedagogickej práci<br />

doc. Ing. Jurajovi Gyárfášovi, CSc. - <strong>za</strong> mimoriadne výsledky v pedagogickej práci<br />

a <strong>za</strong> zásluhy o rozvoj vedeckého poznania Medaila dekana FEI STU bola v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong><br />

udelená <strong>za</strong> zásluhy o rozvoj <strong>fakulty</strong> týmto pracovníkom: RNDr. Valérii Šimákovej,<br />

Miroslavovi Hanzlovi, prof. Ing. Pavlovi Horňákovi, DrSc., Ing. Milanovi Kempnému, Ing.<br />

Jozefovi Laszovi, doc. Ing. Neitusovi Liptákovi, PhD., doc. Ing. Ondrejovi Olachovi, PhD.,<br />

Mgr. Štefanovi Tejbusovi, doc. Ing. Jánovi Veselovskému, PhD.<br />

24


Vedecká rada STU udelila Medailu STU prof. Ing. Ottovi Csabayovi, PhD. Prof.<br />

Ing. Štefanovi Bartovi, PhD. bolo udelené ocenenie rektora STU „profesor <strong>rok</strong>a <strong>2003</strong>“ dňa<br />

10.12. <strong>2003</strong>.<br />

VI.<br />

Medzinárodná spolupráca a <strong>za</strong>hraničné styky<br />

VI. 1<br />

Medzinárodné mobility<br />

Priame styky a mobilita pracovníkov a študentov sú významným indikátorom kvality<br />

vedy, výskumu a vývoja, ale aj pedagogickej činnosti <strong>fakulty</strong>. V uplynulom <strong>rok</strong>u sa podarilo sa<br />

<strong>za</strong>chovať vysoký štandard v počte vycestovaní do <strong>za</strong>hraničia a prijatí <strong>za</strong>hraničných hostí. Prehľad<br />

aktivít uvád<strong>za</strong>jú tabuľky.<br />

Štatistika vycestovaní <strong>za</strong>mestnancov na <strong>za</strong>hraničné pracovné cesty a prijatí<br />

<strong>za</strong>hraničných hostí<br />

Vycestovania<br />

Prijatia<br />

Počet spolu 621 125<br />

Štatistika vycestovaní a prijatí študentov a doktorandov <strong>za</strong> <strong>rok</strong> <strong>2003</strong><br />

Študenti<br />

Doktorandi<br />

počet vycestovaní počet prijatí počet vycestovaní počet prijatí<br />

Socrates/Erasmus 2 2 1<br />

Ceepus 1<br />

Akcia Rakúsko-Slovensko 1 4<br />

Leonardo da Vinci 15<br />

štipendium MŠ SR<br />

iné štipendium<br />

dohoda STU 1<br />

iné programy/granty 63<br />

Iné 51 15<br />

Konferencia 17 15 7<br />

Seminár<br />

pracovné stretnutie 5<br />

Celkom 76 18 98 7<br />

VI. 2<br />

Činnosť Kancelárie programov Európskej únie pri FEI STU (KPEÚ)<br />

<strong>za</strong> <strong>rok</strong> <strong>2003</strong><br />

Hlavnou aktivitou Kancelárie programov Európskej únie pri FEI STU (ďalej len<br />

KPEÚ) vo štvrtom <strong>rok</strong>u jej činnosti bola podpora a rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti<br />

vzdelávania, výskumu a vedy, príprava medzinárodných projektov, rozvoj ľudských zdrojov<br />

FEI STU a vytváranie odborných a finančných podmienok pre realizáciu cielenej odbornej<br />

medzinárodnej mobility študentov.<br />

KPEÚ sama koordinovala a realizovala projekty edukačné, výskumné, podporné<br />

a iné.<br />

25


Projekt ADLER – Online Distance Learning Module in European Agrarian Law – je<br />

pilotný projekt (1. 11. 2001 – 31. 10. 2004) programu Leonardo da Vinci koordinovaný<br />

Poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. KPEÚ funguje ako partner v projekte. Cieľom<br />

projektu je vytvoriť komplexný vzdelávací modul vo vybranej oblasti európskeho<br />

poľnohospodárskeho práva na báze e-learningu. KPEÚ <strong>za</strong>bezpečuje oblasť ICT v tomto<br />

projekte. Ide o <strong>za</strong>bezpečenie komunikácie v rámci virtuálnej triedy, elektronickej<br />

administrácie tried a vytvorenie CD ROM prostredia prepracovaného pre užívateľa, ktoré je<br />

možné využiť aj pre iné moduly a študijné materiály. Taktiež je to vytvorenie<br />

multimediálnych DVD slúžiacich pre výučbu jednotlivých modulov v rámci projektu.<br />

KPEÚ sa zúčastnila rámcových medzinárodných stretnutí riešiteľov v rámci projektu<br />

ADLER v Modre-Harmónii a Trenčianskych Tepliciach kde boli prezentované jednotlivými<br />

partnermi dosiahnuté výsledky, prediskutované náležité úlohy na najbližšie obdobie<br />

a prebraté finančné aspekty.<br />

Projekt REKOSIT- Rekvalifikácia a zvýšenie konkurencieschopnosti pracovnej sily<br />

v segmente aplikácií informačných a komunikačných technológií (ICT) pre národný trh práce<br />

– bol štátny rekvalifikačný projekt koordinovaný FEI STU. Partnermi projektu boli NÚP,<br />

ZEP SR, TU Košice, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzita vo Zvolene, SPU Nitra<br />

a Centrum pre celoživotné vzdelávanie. Cieľom projektu bolo vybudovať flexibilný systém<br />

rekvalifikácie pracovnej sily na celonárodnej úrovni v oblasti aplikácie ICT. Zámerom<br />

pilotnej fázy projektu bola rekvalifikácia cca 500 ne<strong>za</strong>mestnaných z najproblematickejších<br />

regiónov Slovenska (Kysuce, Orava, Liptov, juž. Slovensko). Tematické <strong>za</strong>meranie kurzov:<br />

Office 2000, Internet, Intranet, databázové systémy; Elektronický obchod; Multimediálne<br />

telekomunikačné a informačné technológie, siete, služby a aplikácie; Tvorba WWW stránok.<br />

Dňa 13. 3. <strong>2003</strong> prebehlo na FEI STU záverečné vyhodnotenie pilotného projektu<br />

REKOSIT, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia MŠ SR, MPSVaR SR, MH SR,VÚC, NÚP,<br />

ZEP, FEI STU ako aj predstavitelia spolupracujúcich univerzít, odborných škôl, KÚP a OÚP.<br />

Projekt bol všetkými zúčastnenými hodnotený ako veľmi prospešný a úspešný, bolo<br />

vyjadrené želanie v ňom pokračovať.<br />

Projekt ICOTEL – Information and Communication Technologies in Lifelong<br />

Learning – je nový pilotný projekt programu Leonardo da Vinci, podaný v rámci<br />

predposlednej výzvy. koordinovaný FEI STU. Projekt bol vypracovaný v spolupráci KTL<br />

(prof. P. Podhradský) a KPEÚ. Dĺžka trvania je 30 mesiacov. Cieľom projektu je vytvoriť<br />

integrovaný virtuálny vzdelávací systém na báze aplikácií najnovších technológií ICT.<br />

Testovanie systému by malo prebehnúť na dvoch pilotných kurzoch. Do projektu je<br />

<strong>za</strong>pojených 14 partnerských univerzít a firiem zo 7 krajín.<br />

V rámci projektu ICOTEL, KPEÚ organizovala Kick-Off meeting projektu.<br />

Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia jednotlivých partnerov projektu (Orange a.s., Alcatel<br />

Stuttgart, Bit media e-learning solution, atď.), zástupcovia Národnej kancelárie programu<br />

Leonardo da Vinci, KPEÚ a FEI STU. Predmetom stretnutia bola diskusia a zhrnutie<br />

jednotlivých úloh pre partnerov vyplývajúcich z projektu a finančné aspekty projektu. Na<br />

tomto stretnutí sa ZEP prostredníctvom svojho prezidenta vzdal kontraktorskej funkcie<br />

v prospech FEI STU, čo sa aj právne zrealizovalo.<br />

Ďalším projektom koordinovaným KPEÚ bol projekt SLAN_BRAW- Support to the<br />

Slovak Academic Network for Building Regional Awareness (1. 3. 2001 – 30. 6. <strong>2003</strong>). Bol<br />

to podporný projekt v rámci 5RP <strong>za</strong>meraný len na SR. Cieľom projektu bola podpora účasti<br />

MSP v SR v 5RP/6RP. KPEÚ mala v projekte 3 partnerov (SARC, Innova, VÚZ).<br />

26


V rámci projektu KPEÚ spoluorganizovala viaceré informačné dni v 4 regiónoch SR,<br />

národné aj medzinárodné burzy (b<strong>rok</strong>erage events) <strong>za</strong>merané na e-commerce a návrh<br />

obvodov, tieto prebehli na FEI STU, pričom KPEÚ sa podieľala na ich príprave, organizácii<br />

a technickom <strong>za</strong>bezpečení.<br />

KPEÚ <strong>za</strong>stupuje v sieti SIKAS (Slovenská informačná a konzultačná akademická<br />

sieť) STU. Počas celého <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> podávala aktuálne informácie o jednotlivých výzvach<br />

v rámci všetkých priorít 6RP na svojej web stránke.<br />

Ďalším projektom koordinovaným KPEÚ je projekt STUGE – Students Gaining<br />

Experience in European Companies (20. 6. 2002 – 31. 5. 2004). Nový mobilitný projekt<br />

programu Leonardo da Vinci po<strong>stave</strong>ný na základe skúseností získaných z projektu SASEC.<br />

Projekt bol schválený pre 20 účastníkov do 8 firiem a do ďalších firiem prostredníctvom<br />

2 sprostredkujúcich organizácii z 5 krajín. Projekt STUGE si kladie <strong>za</strong> cieľ okrem poskytnutia<br />

praktických odborných skúseností študentom aj sprofesionalizovanie hodnotenia<br />

a monitoringu stáží ako aj prenos skúseností z FEI STU na Trenčiansku univerzitu.<br />

V rámci projektu bol vykonaný i finančný audit Národnou kanceláriou programu<br />

Leonardo da Vinci. NK LdV schválila pre FEI STU navýšenie grantov v rámci projektu pre<br />

účel parciálnej časti grantu. Jednotlivé parciálne súčasti grantu budú vyplácané účastníkom<br />

mobilít v <strong>rok</strong>u 2004. Priebežná správa projektu (Interim report) bola prijatá, čím sa splnila<br />

podmienka na financovanie projektu podľa vopred dohodnutého plánu.<br />

Do konca <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sa študentských mobilít zúčastnilo spolu 8 študentov. V rámci<br />

celého projektu bolo schválených 20 študentských mobilít. KPEÚ požiadala o navýšenie<br />

rozpočtu projektu na základe zvýšeného záujmu zo strany študentov. NK programu Leonardo<br />

da Vinci navýšila pôvodne stanovený grant o cca 20 %. Celkový počet študentských mobilít<br />

vzrástol na 22 a jednotlivé stážové pobyty boli predĺžené oproti pôvodne stanoveným.<br />

Dňa 19. 12. <strong>2003</strong> KPEÚ organizovala Študentskú vedeckú konferenciu v rámci<br />

projektu STUGE. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia vedenia FEI STU, zodpovedný<br />

riešiteľ projektu v rámci partnerskej Fakulty mechatroniky TnU, zástupca NK programu<br />

Leonardo da Vinci, zástupcovia KPEÚ a samozrejme i jednotliví účastníci študentských<br />

mobilít. Program konferencie pozostával z prezentácií realizovaných projektov študentov FEI<br />

STU a TnU FM u <strong>za</strong>hraničných firiem. Program obsahoval taktiež diskusiu ohľadne<br />

administratívnych či finančných podmienok v rámci Leonardo da Vinci stáží. Diskutovalo sa<br />

i o veciach vyplývajúcich zo záverečných správ študentov t.j. prínos stáže, problémy či klady<br />

jednotlivých stážových pobytov. Podrobnosti možno nájsť na web stránke<br />

(http://space.elf.stuba.sk/KPEÚ/stuge/).<br />

Ďalším projektom bol celouniverzitný projekt koordinovaný prorektorom STU<br />

a KPEÚ, bežiaci od septembra 2000, ktorého cieľom bolo rozvíjať spoluprácu univerzity<br />

s technickou praxou na báze know how pracovísk STU. V predošlom období bola vytvorená<br />

databá<strong>za</strong> ponúk v oblasti projektov, expertov, <strong>za</strong>riadení a špecializovaných pracovísk STU<br />

prístupná cez Internet. Podrobnosti možno nájsť na (http://saus.bts.sk/knowhow/).<br />

STU bola prizvaná ako expert do Tempus projektu koordinovanom vzdelávacou<br />

inštitúciou CIEP v Paríži. Projekt je <strong>za</strong>meraný na kvalitu vzdelávacieho procesu na univerzite<br />

v Čiernej hore. KPEÚ <strong>za</strong>stupuje STU v tomto projekte. V rámci tohoto projektu je plánovaná<br />

návšteva delegácie Univerzity v Podgorici na STU v <strong>rok</strong>u 2004.<br />

KPEÚ bola v rámci 6RP <strong>za</strong>pojená do podporného projektu IST Mentor (projekt<br />

školiaci expertov – multiplikátorov 6RP). V rámci projektu boli vyškolení 3 zástupcovia<br />

KPEÚ + 2 ďalší pracovníci STU ako multiplikátori 6RP. Projektu Mentor sa zúčastnili 3<br />

pracoviská zo SR. Naše pracovisko bolo vyhodnotené ako najlepšie.<br />

27


KPEÚ bola pozvaná do projektu e-europe + (Dánsky podporný projekt 6RP<br />

<strong>za</strong>meraný na zber informácii o IST v rámci kandidátskych asociovaných krajín). V rámci<br />

projektu sa KPEÚ aktívne podieľala na Medzinárodnej konferencii venovanej e-europe +<br />

v Prahe v decembri <strong>2003</strong>.<br />

KPEÚ sa podieľala na projekte WOMENG programu 5RP koordinovanom TU<br />

Košice. Cieľom projektu bolo zistiť motiváciu žien pre štúdium na univerzitách technického<br />

<strong>za</strong>merania. Vzorka 20-tich poslucháčok a 20-tich poslucháčov z FEI STU počas<br />

dvojhodinového seminára vyplnila rozsiahly dotazník.<br />

Dotazník sme vyplňovali aj v rámci projektu SAMBA, koordinovanom BIC<br />

Bratislava. Išlo o projekt financovaný rakúskym Ministerstvom hospodárstva s cieľom<br />

podpory slovensko-rakúskej technologickej spolupráce v oblasti mobile-business (spoločná<br />

účasť v európskych projektoch, transfer technológií, resp. iná komerčná technologická<br />

spolupráca).<br />

V prvej polovici <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> podala KPEÚ 6RP SSA projekt „Supporting Measures<br />

for the Integration of Slovak SMEs into FP6“ (SMISS FP6). Projekt nezískal pri hodnotení<br />

dostatočné skóre na financovanie.<br />

V novembri a decembri <strong>2003</strong> KPEÚ pripravovala nové návrhy projektov 6RP ako aj<br />

projektov Leonardo da Vinci, ktoré majú uzávierky prihlášok v <strong>rok</strong>u 2004.<br />

KPEÚ financovala prístrojové a softvérové vybavenie vlastnej kancelárie a v rámci<br />

možností aj iných jednotiek na FEI STU.<br />

KPEÚ informovala pravidelne kontaktné osoby na katedrách FEI STU, kontaktné<br />

osoby siete SIKAS, kontaktné osoby siete KNOW HOW (zástupcovia všetkých fakúlt STU)<br />

elektronickou formou o novinkách v oblasti medzinárodnej spolupráci, a <strong>za</strong>sielala aj<br />

informácie z misie SR pri EÚ. Naviac poskytovala konzultácie pre nových adeptov na<br />

podávanie medzinárodných projektov.<br />

VII. Vzťahy s verejnosťou<br />

Fakulta venuje významnú pozornosť aj svojej prezentácii na verejnosti. Problémom<br />

vo všeobecnosti je pritiahnutie veľkých médií, ktoré by informovali o významných fakultných<br />

udalostiach, a to i napriek tomu, že príslušné informácie fakulta operatívne poskytuje. Okrem<br />

viacerých článkov a príspevkov najmä v regionálnych médiách sa nám podarilo zvolať<br />

niekoľko tlačových konferencií, <strong>za</strong>meraných či už na informovanie o špecifickej aktivite<br />

<strong>fakulty</strong> alebo aj všeobecne o fakulte ako takej.<br />

Osobitnú pozornosť venujeme predovšetkým propagácii štúdia. Pretrvávajúcim<br />

problémom je totiž nerovnomerný primárny záujem uchád<strong>za</strong>čov o jednotlivé študijné odbory,<br />

ktorý sa však doteraz zmierňoval tým, že prvý <strong>rok</strong> štúdia je spoločný pre všetkých šesť<br />

akreditovaných študijných odborov. Počas prvého <strong>rok</strong>u štúdia popri prirodzenej selekcii počtu<br />

študentov dochád<strong>za</strong> i k prerozdeleniu ich záujmu. Táto možnosť regulácie však <strong>za</strong>nikne od a.<br />

r. 2004/2005, kedy sa študenti budú v zmysle zákona prijímať nie na fakultu, ale priamo do<br />

ŠP. V dôsledku toho, ako aj v dôsledku vzniku FIIT vedenie FEI STU venovalo propagácii<br />

štúdia v rámci novoakreditovaných Bc. študijných programov mimoriadnu pozornosť.<br />

Z najdôležitejších akcií v tomto smere treba spomenúť najmä už tradičné stretnutie<br />

s riaditeľmi vybraných stredných škôl, podklady do publikácie „Pred štartom na VŠ“ a „Ako<br />

na VŠ“, inzeráty v novinách <strong>za</strong>bezpečované prostredníctvom rektorátu STU, účasť na vý<strong>stave</strong><br />

28


„AKADÉMIA – veľtrh pomaturitného vzdelávania <strong>2003</strong>“, Konferencia „ELOSYS“ a viaceré<br />

informácie pre tlač a rozhlas (tlačová konferencia 14.1.2004). Výraznú publicitu dostala<br />

i propagácia študijných odborov v RÁDIU TWIST na jar <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong>, kde sa podarilo<br />

<strong>za</strong>bezpečiť sériu reklamných rozhovorov priamo s predstaviteľmi študijných odborov. Bola<br />

vyvinutá aj animovaná 12 – minútová netradičná propagácia študijných odborov, ktorá má<br />

medzi maturantami mimoriadny ohlas a využíva sa pri návštevách stredných škôl.<br />

V súčasnosti sa už rozbehla <strong>za</strong> výraznej pomoci a účasti študentov aj akcia, ktorej cieľom je<br />

získavanie kontaktov s potenciálnymi záujemcami o štúdium na FEI STU s tým, že kontakt<br />

s nimi bude fakulta priebežne priamo udržiavať prostredníctvom internetu.<br />

VIII. Sociálna oblasť<br />

Vedenie FEI STU pri riešení sociálneho programu <strong>fakulty</strong>, osobitne vo vzťahu<br />

k využívaniu voľného času študentov úzko spolupracuje so Študentským parlamentom FEI<br />

STU a so študentskou časťou akademického senátu <strong>fakulty</strong>.<br />

FEI STU pravdepodobne ako jediná fakulta STU nedokáže uspokojiť všetkých<br />

žiadateľov o ubytovanie v ŠD. Je to dané aj spôsobom rozdeľovania počtov miest pre<br />

jednotlivé <strong>fakulty</strong> v rámci STU. Podarilo sa nám presadiť, aby sa vo výraznejšej miere<br />

zohľadňovali počty <strong>za</strong>písaných študentov, no veľmi negatívne sa prejavila skutočnosť, že<br />

z hygienických dôvodov výrazne poklesol celkový počet miest v internátoch STU.<br />

V akademickom <strong>rok</strong>u 2002/<strong>2003</strong> v zimnom semestri nedostalo ubytovanie asi 250 žiadateľov<br />

z vyšších ročníkov. V tomto akademickom <strong>rok</strong>u v dôsledku nízkeho počtu uchád<strong>za</strong>čov bolo<br />

k 15. 10. <strong>2003</strong> neuspokojených 118 žiadateľov. Fakultná ubytovacia komisia prideľuje<br />

študentom ubytovanie podľa presne stanovených kritérií, v ktorých sa podstatnou mierou<br />

zohľadňuje prospech študenta a vzdialenosť miesta trvalého pobytu. V odvolacom konaní sa<br />

riešia predovšetkým ťažké sociálne prípady a žiadosti študentov so zdravotnými problémami.<br />

V rámci svojich možností sa fakulta snaží prispieť k posilneniu fyzickej stránky<br />

osobnosti študenta tým, že vyžaduje získanie 6 zápočtov z telesnej kultúry, pričom študentom<br />

so zdravotnými problémami umožňuje pohybové aktivity v súlade s ich zdravotným stavom<br />

a po vyjadrení ich osobného lekára. Istým signalizovaným problémom je aj upozornenie<br />

leká<strong>rok</strong> pôsobiacich v ŠD na to, že niektorí študenti sú epileptici, pričom na riešenie týchto<br />

prípadov vzniká prakticky neriešiteľná kolízia bezpečnostných predpisov a lekárskeho<br />

tajomstva.<br />

Fakulta vytvára pre silne telesne a zdravotne postihnutých študentov primerané<br />

podmienky na zvládnutie štúdia. Počet takýchto študentov je však na FEI STU veľmi nízky,<br />

i keď celkovo nemožno s fyzickým stavom študentov FEI STU vysloviť spokojnosť.<br />

Fakulta vytvorila študentom významné možnosti využitia mimo vyučovacieho času.<br />

Študenti majú k dispozícii voľný (kontrolovaný) prístup k výpočtovej technike v rámci<br />

centrálnej počítačovej učebne a na viacerých katedrách. Taktiež majú k dispozícii študovňu<br />

fakultnej knižnice. Záujemcovia z radov študentov môžu využívať vo voľnom čase plaváreň<br />

a posilovňu. Na pôde ŠD Mladosť pôsobí občianske združenie Ynet, <strong>za</strong>ložené študentmi FEI<br />

STU. Toto združenie umožňuje svojím členom priamy prístup k Internetu priamo na pôde ŠD.<br />

Na pôde ŠD Mladosť sú však možnosti štúdia (študovňa) <strong>za</strong>tiaľ veľmi obmedzené.<br />

Rovnako tak nemožno prejaviť spokojnosť s využívaním športových <strong>za</strong>riadení študentského<br />

domova, čo fakulta nemá možnosť ovplyvniť. So znepokojením konštatujeme aj pokles<br />

záujmu študentov o stravovanie v študentských jedálňach či už na pôde <strong>fakulty</strong> alebo<br />

29


v študentskom domove, čo signalizuje vážne potenciálne problémy so správnou<br />

životosprávou študentov.<br />

V akademickom <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong>/2004 sa v súlade s právnymi predpismi vyplácajú len<br />

sociálne ná<strong>rok</strong>ové štipendiá, nakoľko fakulta nemala možnosť získať zdroje pre iné formy<br />

štipendií. Pripravujeme však nový štipendijný poriadok <strong>fakulty</strong>, kde však istým spôsobom<br />

narážame na avizované zmeny v zákone o vysokých školách, ktoré zásadným spôsobom<br />

ovplyvnia sociálnu oblasť. Ide o <strong>za</strong>vedenie školného, zmeny v pôžičkovom systéme, zrušenie<br />

dotácie na študentské domovy, ktoré zásadným spôsobom môžu ovplyvniť oblasť sociálnej<br />

starostlivosti. O študentskú pôžičku požiadalo 189 študentov, pričom Štipendijný fond<br />

vyhovel 174 študentom.<br />

V oblasti starostlivosti o <strong>za</strong>mestnancov sa trvalo snažíme vytvárať atmosféru<br />

vzájomnej úcty, tolerantnosti, vedeckej a osobnej náročnosti, vytvárania motivačného<br />

prostredia a objektívneho odmeňovania, aby každý <strong>za</strong>mestnanec a študent v ňom našiel svoje<br />

miesto. Medzi rozhodujúce princípy sociálnej starostlivosti patrí dôsledné napĺňanie<br />

kolektívnej dohody medzi vedením STU a odborovou organizáciou s dôrazom na:<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

zlepšovanie podmienok práce učiteľov, výskumníkov, ale aj ostatných pracovníkov, ktorí<br />

majú podiel na pedagogickej, vedecko-výskumnej a ostatných činnostiach na pôde<br />

<strong>fakulty</strong> a STU,<br />

omladenie pedagogického zboru najmä z radov úspešných absolventov doktorandského<br />

štúdia,<br />

presadzovanie vyššieho spoločenského uznania práce učiteľa vysokej školy,<br />

zdokonalenie informačného systému <strong>fakulty</strong>, a to najmä v oblasti lepšej informovanosti<br />

členov akademickej obce o dianí na fakulte, v oblasti organizácie a riadenia vzdelávacieho<br />

procesu a vzájomnej komunikácie učiteľ – študent,<br />

skvalitnenie všetkých doplnkových činností a služieb na zlepšenie pracovných<br />

a študijných podmienok,<br />

skvalitnenie pracovného a životného prostredia v súlade s modernými poznatkami<br />

pracovnej hygieny,<br />

podporu odborného a vedeckého rastu, ako aj jazykovej prípravy <strong>za</strong>mestnancov formou<br />

dištančného a celoživotného vzdelávania,<br />

vytváranie projektov a aktivít pre pracovníkov dôchodkového veku.<br />

Vedenie FEI STU a ZOO pri FEI venujú trvalú pozornosť rekreačnej starostlivosti<br />

o pracovníkov a aj v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sa nám podarilo na dobrej úrovni udržať naše <strong>za</strong>riadenia<br />

v Nemeckej a v lokalite Modra-Piesok. Naďalej umožňujeme využívanie športových<br />

priestorov (telocvičňa, plaváreň). Medzi tradičné podujatia patrí stretnutie vedenia <strong>fakulty</strong><br />

s bývalými <strong>za</strong>mestnancami – dôchodcami, uskutočňované taktiež v súčinnosti s odborovou<br />

organizáciou.<br />

Kultúrne vyžitie <strong>za</strong>mestnancov sme realizovali prostredníctvom tradície divadelných<br />

pred<strong>stave</strong>ní pri príležitosti ukončenia kalendárneho <strong>rok</strong>u - v minulom <strong>rok</strong>u sa uskutočnilo 18.<br />

decembra <strong>2003</strong>. Pokračovala tradícia MAJÁLESU pre <strong>za</strong>mestnancov a ich rodinných<br />

príslušníkov, ako aj Plesu elektrotechnikov a informatikov v spolupráci so Zväzom<br />

elektrotechnického priemyslu SR.<br />

30


IX.<br />

Informačný systém a informačné technológie, knižnica<br />

Kvalita internetového spojenia je rozhodujúci faktor efektívneho riadenia <strong>fakulty</strong>. Aj<br />

keď je v súčasnosti zjavná snaha vedenia STU centralizovať služby v oblasti informačných<br />

technológií prostredníctvom CVT STU, je nevyhnutné <strong>za</strong>chovať po<strong>stave</strong>nie VS FEI najmä<br />

pre správu fakultných laboratórií a pomoc katedrám pri <strong>za</strong>bezpečovaní informačných služieb.<br />

V oblasti elektronickej pošty bol v uplynulom <strong>rok</strong>u <strong>za</strong>hájený projekt jednotného<br />

elektronického prostredia pre všetkých pracovníkov a študentov STU. Jeho účelnosť preukáže<br />

prax po plnom rozbehnutí projektu. V oblasti informačného systému STU prebieha etapa<br />

výberu dodávateľa tohto systému, a teda v jeho jednotlivých subsystémoch je situácia<br />

rovnako neuspokojivá ako v minulosti.<br />

FEI STU disponuje viac než 1200 počítačmi PC a desiatkami lokálnych serverov,<br />

prevádzkuje desiatku fakultných počítačových učební s počítačmi PC. V nepretržitej<br />

prevádzke pracuje 8 serverov typu RISC, <strong>za</strong>riadenie národného akademického uzla siete<br />

SANET, ktoré je súčasťou Internetu, a niekoľko ďalších serverov. V oblasti informačnej<br />

infraštruktúry sa podarilo realizovať prvú časť rekonštrukcie fakultnej siete použitím<br />

technológie optických káblov.<br />

Fakulta sa vždy snažila využívať moderné prostriedky na skvalitnenie svojej<br />

činnosti. V súčasnosti sú v prevádzke viaceré informačné systémy. Medzi základné patria<br />

fakultný informačný systém ISF, informačný systém Študent na podporu študijnej agendy,<br />

moduly IS pre agendy miezd, evidencie majetku, hospodárenia. Väčšina systémov je staršieho<br />

dáta, preto sa postupne obnovujú a nahrád<strong>za</strong>jú novšími, s celouniverzitnou pôsobnosťou.<br />

V <strong>rok</strong>u 2000 sa zmenila celková koncepcia v chápaní informačných technológií v prevádzke<br />

<strong>fakulty</strong>. Ťažisko centrálneho informačného systému sa prenieslo na platformu WWW<br />

technológie s priamym prístupom do informačných databáz podľa prístupových práv cez<br />

technológiu tenkého klienta. Takto si už v súčasnosti môže študent či učiteľ zisťovať aktuálne<br />

údaje v špecializovaných informačných systémoch priamo cez fakultné WWW stránky,<br />

napríklad obsah a ďalšie informácie o predmetoch v systéme EMA (pozri www.elf.stuba.sk/).<br />

Realizovali sme aj myšlienku fakultných intranetových novín (eSpravodaj <strong>fakulty</strong>), ktoré<br />

zlepšujú informovanosť akademickej obce o aktuálnom dianí. Samozrejmosťou je prístup do<br />

Internetu, prakticky z každého počítača na fakulte.<br />

Dôležitú infraštruktúru pre pedagogický, študijný a výskumný proces na fakulte<br />

vytvára Knižnica FEI STU. Jej hlavným poslaním je budovanie, odborné spracovanie<br />

a sprístupňovanie knižničných fondov a poskytovanie odborných knižnično-informačných<br />

služieb z vlastných aj vonkajších zdrojov. Časť týchto procesov sa už dnes realizuje<br />

elektronicky, resp. automatizovane v systémoch Olib (katalógy a výpožičky), ISIS<br />

(publikačná činnosť pracovníkov FEI), elektronické doručovanie separátov e-mailom v rámci<br />

medziknižničnej výpožičnej služby. Z hľadiska formy a prístupu sa zvyšuje podiel<br />

informačných zdrojov v elektronickej verzii, prístupných cez internet. Z hľadiska<br />

poskytovania študijnej literatúry si KFEI udržuje svoj štandard. I keď v minulom <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong><br />

sa nám ešte podarilo udržať finančný limit na <strong>za</strong>bezpečenie činnosti knižnice, perspektívne<br />

zrejme tento trend nedokážeme udržať.<br />

Knižnica slúži prednostne pracovníkom a študentom FEI STU, je však otvorená aj<br />

mimofakultným používateľom, ktorí tu nachád<strong>za</strong>jú, v rámci Slovenskej republiky,<br />

najúplnejšiu zbierku <strong>za</strong>hraničných vedeckých časopisov z oblastí zodpovedajúcich profilácii<br />

<strong>fakulty</strong> a náplni študijných odborov. V súlade s aktuálnymi svetovými trendmi sa zvyšuje<br />

podiel zdrojov a služieb sprístupňovaných elektronicky. Používatelia na FEI STU tak môžu<br />

31


využívať hodnotné informačné zdroje a služby kedykoľvek, z každého počítača pripojeného<br />

na sieť.<br />

Knižničné fondy obsahujú takmer 114 tisíc zväzkov domácej a <strong>za</strong>hraničnej odbornej<br />

literatúry a 356 titulov dochád<strong>za</strong>júcich časopisov v tlačenej forme, z toho 293 zo <strong>za</strong>hraničia.<br />

Časopisy sú sústredené v študovni a prístupné všetkým používateľom na prezenčné štúdium<br />

s možnosťou reprografie, prípadne cestou medziknižničnej výpožičnej služby. Ďalšie tisíce<br />

titulov periodík, príručiek a slovníkov sú prístupné elektronicky v plnotextovej forme<br />

prostredníctvom Internetu v rámci rôznych databáz a služieb na základe sídelných,<br />

konzorciálnych a národných licencií.<br />

V globálnom svete informácií sa stávajú stále dôležitejšou oblasťou pôsobenia<br />

knižnice knižnično-informačné služby. Knižnica FEI STU poskytuje používateľom všetky<br />

štandardné odborné služby <strong>za</strong>merané na obstaranie dokumentov a informácií z vlastných aj<br />

externých zdrojov: výpožičky prezenčné, absenčné i medziknižničné, bibliografickoinformačné,<br />

rešeršné a reprografické služby. Prevažná časť týchto procesov sa realizuje<br />

elektronicky, resp. automatizovane – či sú to výpožičky v rámci spomenutého systému Olib,<br />

elektronické doručovanie separátnych výtlačkov elektronickou poštou alebo budovanie<br />

vlastných katalógov a databáz. Katalóg knižničných fondov FEI STU je súčasťou súborného<br />

on-line katalógu knižníc STU prístupného na Internete, s retrospektívou bibliografického<br />

spracovania kníh a časopisov od 70-tych <strong>rok</strong>ov 20. storočia. Databá<strong>za</strong> publikačnej činnosti<br />

pracovníkov <strong>fakulty</strong> od <strong>rok</strong>u 1990 je prístupná v lokálnej sieti i na Internete a je spoľahlivým<br />

zdrojom údajov pre potreby akreditácie, publikovania ročeniek a pod.<br />

Fakulta je spoluvydavateľom niekoľkých vedeckých a odborných časopisov. Sú to<br />

predovšetkým vedecké časopisy Journal of Electrical Engineering, Computing and Informatics (do<br />

<strong>rok</strong>u 2001 Computers and Artificial Intelligence) a matematický časopis Tatra Mountains. Spolu<br />

s poprednými firmami a inštitúciami je fakulta členom Združenia na vydávanie odborného časopisu<br />

pre elektrotechniku a energetiku – EE, stála pri zrode časopisu pre automatizáciu AT&P Journal<br />

a participuje na vydávaní časopisu Telekomunikácie. V spolupráci s Britskou radou fakulta vydáva<br />

časopis <strong>za</strong>meraný na podporu výučby anglického jazyka – ESP Spectrum Slovakia.<br />

X. Rozvoj <strong>fakulty</strong>, podnikateľská činnosť, styk s praxou<br />

Rozvojové predstavy <strong>fakulty</strong> boli formulované v dokumente „Rozpracovanie<br />

dlhodobého zámeru rozvoja STU na podmienky Fakulty elektrotechniky<br />

a informatiky“, ktorý bol predložený vedeniu STU po schválení v akademických orgánoch<br />

FEI STU.<br />

Podnikateľská činnosť bola aj v minulom <strong>rok</strong>u významným doplnkovým zdrojom<br />

príjmov. Podieľala sa na dotovaní hlavnej činnosti pri nedocenení tejto úlohy štátom.<br />

Podnikateľská činnosť je v súčasnosti realizovaná vo forme expertíz, meraní a analýz pre<br />

energetiku, telekomunikácie a priemysel. Významné úlohy sa otvárajú aj pri modelovaní<br />

procesov pre rôzne oblasti. Podnikateľská činnosť má významné miesto vo viaczdrojovom<br />

financovaní <strong>fakulty</strong>, ale najvýznamnejšiu úlohu tu musia zohrať štátne prierezové a tematické<br />

programy výskumu a vývoja, o ktoré by sa mali pokúšať všetky pracoviská <strong>fakulty</strong>.<br />

V súčasnosti sú na FEI STU dva financované programy, kde je navrhovateľom fakulta<br />

a niekoľko ďalších, kde je fakulta v po<strong>stave</strong>ní spoluriešiteľa. Pri uchád<strong>za</strong>ní sa o tieto<br />

programy sú katedry kapacitne slabé, a preto získané projekty sú z pohľadu prostriedkov pre<br />

FEI podstatne na nižšej úrovni, ako je to v prípade hospodárskych organizácií z priemyslu.<br />

32


Vedúci pracovníci Ministerstva hospodárstva stále nechcú pripustiť rovnocenné po<strong>stave</strong>nie<br />

školských a hospodárskych organizácií v oblasti aplikovaného výskumu.<br />

Skúšobňa FEI STU, ako spoločné pracovisko STU a Fakulty elektrotechniky<br />

a informatiky, v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> <strong>za</strong>bezpečovala činnosť v oblasti svojej spôsobilosti vyplývajúcej<br />

zo štatútu SFEI STU a osvedčenia SNAS (Slovenská národná akreditačná služba). Vykonala<br />

viac ako 300 akreditovaných a niekoľko desiatok neakreditovaných skúšok v oblasti<br />

vysokonapäťových <strong>za</strong>riadení, izolačných schopností elektrických <strong>za</strong>riadení a káblov,<br />

elektromagnetickej kompatibility a svetelno-technických <strong>za</strong>riadení. Na konci <strong>rok</strong>a <strong>2003</strong><br />

skúšobňa úspešne prešla druhým reakreditačným konaním, takže má oprávnenie od SNAS na<br />

ďalšie štyri <strong>rok</strong>y vykonávať túto činnosť.<br />

XI.<br />

Hospodárenie <strong>fakulty</strong><br />

Fakulta mala v r. <strong>2003</strong> pridelenú dotáciu v zmysle RRP vo výške 2 834 tis. Sk na<br />

kapitálové výdavky a 226 868 tis. Sk na bežné výdavky vrátane vedy a výskumu. Z toho<br />

82,64 % predstavovali mzdové prostriedky, štipendiá doktorandov a odvody.<br />

Dotácie na riešenie všetkých druhov projektov, ktoré fakulta v r. <strong>2003</strong> získala boli vo<br />

výškach 16 654 tis. Sk na kapitálové výdavky a 31 369 tis. Sk na bežné výdavky.<br />

Pridelené kapitálové výdavky boli vo výške 800 tis. Sk použité na činnosť VPR<br />

a ostatné, vrátane ďalších mimorozpočtových prostriedkov, boli použité na rekonštrukciu<br />

posluchárne BC 300 (celkom 3 200 tis. Sk). Rovnako boli použité mimorozpočtové<br />

prostriedky na rekonštrukciu časti <strong>za</strong>riadenia ÚVZ v Nemeckej (880 tis. Sk).<br />

Na <strong>za</strong>bezpečenie prevádzky a činnosti mala fakulta v rámci programu 022<br />

vysokoškolské vzdelávanie a veda k dispozícii celkom 34 504 tis. Sk dotačných prostriedkov.<br />

Katedrám a VPR boli pridelené prostriedky vo výške 2 250 tis. Sk, Vydavateľstvu STU<br />

v Bratislave bolo úpravou postúpené 550 tis. Sk na materiálovotechnické <strong>za</strong>bezpečenie<br />

vydávania publikácií <strong>fakulty</strong> (skriptá, zborníky, OKO atď).<br />

Prevádzkové celofakultné náklady predstavovali spolu 37 267 tis. Sk v nasledovnom<br />

členení:<br />

● cestovné 146 tis. Sk<br />

●<br />

energie (vrátane odpadov, telefónov,<br />

poštovného a po odpočítaní refundácií)<br />

28 143 tis. Sk<br />

● materiál (kanc. potreby a mat., papier, OOP,<br />

štátny príspevok na stravovanie a pod.) 5 025 tis. Sk<br />

● dopravné 344 tis. Sk<br />

● údržba (vrátané havarijných situácií) 1 360 tis. Sk<br />

● nájomné 133 tis. Sk<br />

●<br />

služby (vložné, inzercia, zák. poistenie, SF,<br />

autorské honoráre, OON a pod.) 2 116 tis. Sk<br />

33


Okrem toho boli vynaložené ďalšie finančné prostriedky z iných zdrojov na<br />

rekonštrukciu časti ÚVZ v Nemeckej, prístupový chodník, úprava vchodu a pod. v celkovej<br />

výške cca 1 300 tis. Sk.<br />

V <strong>rok</strong>u 2004 treba uvažovať s nasledovnými finančne náročnejšími akciami, ktoré<br />

bude zrejme možné financovať len z mimodotačných zdrojov:<br />

●<br />

rekonštrukcia prístupových schodov z ulice Staré Grunty,<br />

● dobudovanie BC 300,<br />

●<br />

●<br />

●<br />

výstavba prístupového chodníka na druhej strane cesty,<br />

nový energetický audit,<br />

investície vyplývajúce z havarijných situácií.<br />

XII. Hlavné úlohy a aktualizácia rozpracovania dlhodobých<br />

zámerov rozvoja STU FEI na <strong>rok</strong> 2004<br />

Na základe materiálu „Rozpracovanie dlhodobého zámeru rozvoja STU na<br />

podmienky FEI“ bude STU FEI v <strong>rok</strong>u 2004 prioritne riešiť tieto problémy:<br />

V oblasti vedy:<br />

●<br />

●<br />

●<br />

●<br />

Pokračovať v zvyšovaní kvality vedeckých výsledkov a publikovať ich v renomovaných<br />

<strong>za</strong>hraničných periodikách.<br />

Maximalizovať úsilie o získavanie medzinárodných projektov podľa schém EÚ.<br />

Zlepšovať informačnú a komunikačnú infraštruktúru <strong>fakulty</strong> v oblasti vedy a výskumu,<br />

ktorá umožní zlepšenie informovanosti o aktivitách <strong>fakulty</strong> na všetkých pracoviskách<br />

<strong>fakulty</strong> a vytvorí podmienky pre vytváranie veľkých vedecko-výskumných celkov.<br />

Vytvárať podmienky na využívanie nových možností financovania výskumu, najmä zo<br />

zdrojov štátnych programov vedy a techniky a štátnych objednávok.<br />

V oblasti výchovy:<br />

●<br />

●<br />

Zabezpečiť <strong>za</strong>hájenie výučby v nových akreditovaných programoch bakalárskeho štúdia<br />

Elektrotechnika, Elektronika, Priemyselná informatika, Telekomunikácie.<br />

Pripraviť a podať na akreditáciu nový študijný program Aplikovaná informatika.<br />

V oblasti nových vzdelávacích technológií pripraviť pilotný projekt pre tvorbu<br />

virtuálnych laboratórií.<br />

●<br />

●<br />

Vyhodnotiť nové študijné programy na základe systému riadenia kvality vzdelávacieho<br />

procesu.<br />

Podporovať aj v ďalšom období rozvoj, vývoj a aplikácie multimediálnych technológií<br />

a nových moderných predmetov najmä cez internet.<br />

34


V oblasti rozvoja infraštruktúry:<br />

●<br />

●<br />

V rámci procesu optimalizácie organi<strong>za</strong>čnej štruktúry FEI navrhnúť model tvorby ústavov<br />

a vypracovať prvý návrh na vytvorenie ústavov na FEI.<br />

V rámci zlepšovania prístupu študentov k sieti Internet vybudovať v jednotlivých blokoch<br />

FEI voľne prístupné lokálne stanice.<br />

● Ukončiť proces renovácie posluchárne BC 300.<br />

● Zvýšiť úroveň vstupných priestorov do FEI z bloku A.<br />

●<br />

●<br />

Zahájiť proces odstránenia nedostatkov počítačovej siete FEI zistených v projekte „Audit<br />

LAN na FEI STU v Bratislave“.<br />

Vytvárať podmienky na udržanie potrebného počtu publikácií v Knižnici FEI STU<br />

a udržanie vydávania vedeckých a odborných časopisov.<br />

Záver<br />

Pri hodnotení stavu FEI STU v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> a činnosti vedenia <strong>fakulty</strong>, vedeckopedagogických<br />

rád, vedúcich katedier a všetkých pracovníkov je namieste otázka, či aj<br />

v tomto <strong>rok</strong>u sme spravili ďalší k<strong>rok</strong> k naplneniu cieľa – byť uznávanou vedeckopedagogickou<br />

ustanovizňou. V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sme splnili všetky úlohy nasledovne:<br />

Medzi prioritné úlohy v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sme <strong>za</strong>radili:<br />

1. Naďalej podporovať rozvoj, vývoj a aplikácie multimediálnych technológií a nových<br />

moderných predmetov najmä cez internet.<br />

2. Zlepšiť informačnú a komunikačnú infraštruktúru <strong>fakulty</strong>, ktorá umožní zlepšenie<br />

informovanosti o aktivitách <strong>fakulty</strong> na všetkých pracoviskách <strong>fakulty</strong>.<br />

3. Vytvoriť DTP centrum pre vydávanie skrípt a príležitostných publikácií pre<br />

pracoviská <strong>fakulty</strong>, ktoré ne<strong>za</strong>bezpečuje Vydavateľstvo STU.<br />

4. Aktualizovať profily absolventov pre všetky stupne vzdelávania a pripraviť študijné<br />

programy jednotlivých študijných odborov v zmysle zásad efektívnosti a kvality<br />

vzdelávania pre akademický <strong>rok</strong> <strong>2003</strong>/2004.<br />

5. Pripraviť implementáciu systému <strong>za</strong>bezpečenia a riadenia kvality vzdelávacieho<br />

procesu prostredníctvom výsledkov medzinárodného projektu IQATFOC pre všetky<br />

akreditované študijné odbory.<br />

6. Pripraviť vedeckovýskumné projekty pre 6. rámcový program Európskej únie.<br />

7. Vytvárať podmienky na zlepšenie sociálnych podmienok pracovníkov FEI STU.<br />

8. Zlepšenie štruktúry publikačnej činnosti <strong>za</strong>meranej na časopisy uznávané vedeckou<br />

a odbornou komunitou a knižné publikácie.<br />

9. Modernizáciu a vytváranie nových špecializovaných počítačových učební.<br />

10. Vytvárať podmienky pre udržanie efektívneho počtu publikácií v Knižnici FEI STU<br />

a udržanie vydávania vedeckých a odborných časopisov zo strany FEI STU.<br />

11. Vytvoriť podmienky pre využívanie nových možností financovania výskumu najmä<br />

zo zdrojov Štátnych programov vedy a techniky a štátnych objednávok.<br />

35


Vážené kolegyne, kolegovia, milí študenti,<br />

Dovoľte mi, aby som <strong>za</strong> to, čím táto fakulta žila a čo dosiahla, vyjadril všetkým, ktorí sa na<br />

tom podieľali, úprimné poďakovanie, počas ktorého spolu so mnou niesli zodpovednosť doc.<br />

Vajda doc. Ing. Bre<strong>za</strong>, prof. Murgaš, a doc. Jasenek, ako aj vedúci pracovísk, ktorým osobitne<br />

ďakujem <strong>za</strong> odvedenú prácu, porozumenie a podporu.<br />

Uplynulý kalendárny <strong>rok</strong> bol <strong>rok</strong>om veľkých zmien a nemôžeme si sľúbiť, že <strong>rok</strong><br />

2004 bude iný. Skôr nás čakajú ešte zložitejšie situácie. Verím však, že budeme tak ako<br />

doteraz schopní ich zvládnuť.<br />

Prajem preto všetkým členom akademickej obce i ďalším pracovníkom <strong>fakulty</strong><br />

mnoho tvorivých síl pre plnenie aj takých úloh, o ktorých možne dnes ani netušíme, a ktoré si<br />

budú možno niekedy vyžadovať aj istý druh obetavosti, ktorá však mnohým z nás ani teraz<br />

nechýba. Za vedenie <strong>fakulty</strong> môžem sľúbiť, že sa budem usilovať o riešenia, ktoré<br />

prospievajú všetkým. Pri tejto práci sa hodlám opierať o kolektívnu múdrosť a verím, že pri<br />

správne orientovanom spoločnom úsilí si budeme môcť o <strong>rok</strong> povedať taktiež aj mnoho<br />

pozitív, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť. Znamená to predovšetkým kvalitu práce na<br />

zverenom úseku a možno aj tak trochu pocit spolupatričnosti <strong>za</strong> spoločné dielo.<br />

V Bratislave dňa 05. 04. 2004<br />

Vypracovali:<br />

František Janíček, Ján Vajda, Juraj Bre<strong>za</strong>, Ján Murgaš, Jozef Jasenek, Miriam S<strong>za</strong>bová.<br />

Spolupracovníci:<br />

Eva Dvorecká, Anna Koláriková, Alena Mandáková, Iveta Marková.<br />

36

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!