Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA<br />
v BRATISLAVE<br />
Fakulta<br />
elektrotechniky<br />
a informatiky<br />
Výročná správa o činnosti<br />
Fakulty elektrotechniky a informatiky STU<br />
v Bratislave <strong>za</strong> obdobie od 1. 2. <strong>2003</strong> do 31. 1. 2004<br />
Vážená akademická obec, vážené kolegyne, kolegovia, milí študenti,<br />
dovoľte mi, aby som Vám predniesol správu o <strong>stave</strong> <strong>fakulty</strong> a činnosti vedenia FEI<br />
STU <strong>za</strong> obdobie od 1. 2. <strong>2003</strong> do 31. 1. 2004. V správe sú zhodnotené výsledky činnosti<br />
vedenia <strong>fakulty</strong>, jeho poradných orgánov, pracovísk <strong>fakulty</strong> a nás všetkých, <strong>za</strong>mestnancov<br />
a študentov – členov akademickej obce. V správe sa <strong>za</strong>meriam na informácie o našich<br />
vnútorných aktivitách, ktoré som rozdelil do týchto oblastí:<br />
I. Štruktúra <strong>fakulty</strong><br />
II. Akademické orgány a poradné orgány dekana<br />
III. Vzdelávací proces<br />
IV. Vedecko-výskumná činnosť<br />
V. Personálna oblasť a ľudské zdroje<br />
VI. Medzinárodná spolupráca a <strong>za</strong>hraničné styky<br />
VII. Vzťahy s verejnosťou<br />
VIII. Sociálna oblasť<br />
IX. Informačný systém a informačné technológie, knižnica<br />
X. Rozvoj <strong>fakulty</strong>, podnikateľská činnosť, styk s praxou<br />
XI. Hospodárenie <strong>fakulty</strong><br />
XII. Hlavné úlohy na najbližšie obdobie<br />
2
Úvod<br />
Uplynulý <strong>rok</strong> prebiehal v znamení postupnej transformácie života <strong>fakulty</strong> v zmysle<br />
ustanovení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Medzi najvýznamnejšie k<strong>rok</strong>y<br />
<strong>fakulty</strong> patrí predovšetkým vytvorenie štruktúry pracovných miest učiteľov a predloženie<br />
návrhu na akreditáciu nových študijných programov pre trojstupňový model štúdia so<br />
štandardnou dĺžkou bakalárskeho štúdia 3 <strong>rok</strong>y, inžinierskeho štúdia 2 <strong>rok</strong>y a doktorandského<br />
štúdia 3 <strong>rok</strong>y. Návrhy študijných programov boli pre<strong>rok</strong>ované vo všetkých akademických<br />
orgánoch FEI STU a 15. júla <strong>2003</strong> boli akreditačné spisy odstúpené vedeniu univerzity na<br />
ďalšie konanie. Dnes s výnimkou bakalárskeho študijného programu Aplikovaná informatika<br />
môžeme na základe dostupných informácií konštatovať, že všetky ostatné bakalárske,<br />
inžinierske i doktorandské študijné programy by mali prejsť akreditačným konaním úspešne,<br />
čím vzniknú podmienky aj pre spôsobilosti <strong>fakulty</strong> konať habilitačné a inauguračné konania<br />
uskutočňované už podľa nového zákona a neskôr sa uchád<strong>za</strong>ť o status výskumnej univerzity.<br />
Mimoriadne vážnou, a treba povedať, že neočakávanou udalosťou však bolo<br />
predovšetkým písomné oznámenie rektora STU zo <strong>za</strong>čiatku februára <strong>2003</strong> o zámere vytvoriť<br />
na univerzite novú Fakultu informatiky a informačných technológií vyčlenením Katedry<br />
informatiky a výpočtovej techniky do tejto <strong>fakulty</strong>. Nová fakulta bola oficiálne zriadená 1. 10.<br />
<strong>2003</strong> a v súčasnosti pôsobí v priestoroch bývalej KIVT. Okrem delimitácie pracovníkov,<br />
doktorandov a neskôr aj inventára katedry však k tomuto termínu neboli prijaté nijaké<br />
konkrétnejšie reali<strong>za</strong>čné opatrenia. Mnohé významné detaily súvisiace s novou fakultou nie<br />
sú zrejmé ani dnes.<br />
V súvislosti so zámerom vzniku FIIT nás rektor STU vo februári <strong>2003</strong> požiadal aj<br />
o návrh projektu transformácie FEI STU, na tvorbu ktorého vymenoval komisiu pod vedením<br />
dekana FEI STU. Súčasne iná komisia pod vedením prof. Molnára vytvárala projekt vzniku<br />
FIIT STU. Takto <strong>za</strong>čali vznikať na pôde <strong>fakulty</strong> dva nezávislé dokumenty, pričom naša<br />
fakulta jasne vyjadrila zámer rozvíjať aj informatickú zložku svojej činnosti. Aj z tohto<br />
dôvodu sme navrhli, aby si fakulta ponechala svoj doterajší názov a neodporučili sme, aby sa<br />
hovorilo o transformácii našej <strong>fakulty</strong>. Dokument, ktorý sme nazvali Návrh projektu rozvoja<br />
FEI STU, bol pritom podľa pokynu rektora STU vytváraný už <strong>za</strong> predpokladu odčlenenia<br />
KIVT z FEI STU. Rektorovi STU bol predložený 14. 3. <strong>2003</strong> a zverejnili sme ho akademickej<br />
obci prostredníctvom webovskej stránky <strong>fakulty</strong>. Neskôr sa stal základom pre tvorbu<br />
dokumentu Rozpracovanie dlhodobého zámeru rozvoja STU na podmienky FEI STU,<br />
v ktorom sme deklarovali pre oblasť vedy, výskumu, vzdelávania, personálneho <strong>za</strong>bezpečenia<br />
a infraštruktúry niektoré nové nosné rozvojové zámery v naznačených zmenených<br />
podmienkach. Popri úsilí nadvia<strong>za</strong>ť na moderné rozvojové trendy vo všetkých doterajších<br />
obsahových oblastiach sme deklarovali aj snahu o rozvoj aplikovanej, priemyselnej<br />
a hospodárskej informatiky, prípadne i počítačového inžinierstva. Do akej miery a či budeme<br />
úspešní, záleží v novej situácii od nášho spoločného úsilia pri získavaní kvalitných<br />
uchád<strong>za</strong>čov o štúdium cez skvalitňovanie obsahu štúdia, výchovu nových perspektívnych<br />
pracovníkov až po získavanie prostriedkov na prevádzku a modernizáciu prístrojového<br />
vybavenia najmä z mimorozpočtových zdrojov. Práve v získavaní takýchto zdrojov patria<br />
pracoviská FEI STU medzi najlepšie v SR, čo nás istým spôsobom oprávňuje veriť, že sa nám<br />
podarí nájsť cesty úspešného rozvoja. S vysokou pravdepodobnosťou však bude potrebné už<br />
v krátkej budúcnosti pre naplnenie rozvojových zámerov meniť orientáciu jednotlivcov<br />
i pracovísk, odstraňovať duplicity a rozvíjať tak nové aktivity, čo však sa budeme snažiť<br />
riešiť citlivo a so znalosťou veci. Nedá sa totiž <strong>za</strong>krývať, že tak, ako aj iné <strong>fakulty</strong><br />
a univerzity sme stále finančne poddimenzovaní a mnohokrát len s vypätím všetkých síl<br />
3
dokážeme udržať prevádzku budov a <strong>za</strong>riadení. Odčlenením KIVT od FEI STU a vytvorením<br />
novej <strong>fakulty</strong> sa organi<strong>za</strong>čne vytvorili podmienky pre výraznú monopolizáciu pojmu<br />
informatiky len pre určitú úzku skupinu pracovísk v rámci STU. Napriek deklaráciám<br />
o posilňovaní univerzitného princípu sa v skutočnosti po prvých skúsenostiach vytvorili<br />
nezdravé bariéry pri vytváraní vzájomnej spolupráce, čo našu fakultu v tejto etape postihuje<br />
veľmi nepriaznivo, ale hlavne, môže mať nepredvídateľné následky aj v rámci celej<br />
univerzity.<br />
V predloženej správe sa snažíme zdokumentovať, že výsledky práce učiteľov,<br />
výskumných aj ďalších pracovníkov <strong>fakulty</strong> nás napriek naznačeným problémom oprávňuje<br />
veriť, že značka vysokej kvality, ktorú FEI STU má, si môžeme <strong>za</strong>chovať i do budúcnosti.<br />
I. Štruktúra <strong>fakulty</strong><br />
Obdobie, <strong>za</strong> ktoré podávam túto správu, bolo prvým <strong>rok</strong>om funkčného obdobia<br />
vedenia <strong>fakulty</strong>, ktoré pôsobilo v tomto zložení:<br />
Dekan : prof. Ing. František Janíček, PhD.<br />
Prodekani: doc. Ing. Juraj Bre<strong>za</strong>, PhD. štatutárny zástupca dekana, prodekan pre<br />
vedecko-výskumnú činnosť, doktorandské<br />
štúdium a <strong>za</strong>hraničné styky<br />
doc. Ing. Jozef Jasenek, PhD. prodekan pre pedagogickú činnosť<br />
v bakalárskom a inžinierskom štúdiu<br />
prof. Ing. Ján Murgaš, PhD. prodekan pre rozvoj, spoluprácu s praxou<br />
a informatiku<br />
doc. Ing. Ján Vajda, PhD. prodekan pre personalistiku a sociálne<br />
otázky<br />
Strategické podporné aktivity FEI :<br />
Centrum nových vzdelávacích technológií – vedúci centra doc. Ing. Mikuláš Huba, PhD.<br />
Kancelária programov Európskej únie – vedúci projektu doc. Ing. Marian Veselý, PhD.<br />
Pracoviskami <strong>fakulty</strong> sú dekanát, 18 katedier (Vznik Katedry aplikovanej<br />
informatiky a výpočtovej techniky bol pre<strong>rok</strong>ovaný v Akademickom senáte FEI STU dňa<br />
11. 11. <strong>2003</strong>) a 2 účelové <strong>za</strong>riadenia. Vedúcim dekanátu je tajomník <strong>fakulty</strong> Ing. Branislav<br />
Böhmer. Ďalej je uvedený zoznam pracovísk <strong>fakulty</strong> s vedúcimi:<br />
Katedry FEI STU :<br />
Katedra automatizácie a regulácie<br />
Katedra elektrických strojov a prístrojov<br />
Katedra elektroenergetiky<br />
Katedra elektrotechnológie<br />
Katedra fyziky<br />
Katedra jadrovej fyziky a techniky<br />
Katedra matematiky<br />
Katedra mechaniky<br />
Katedra merania<br />
Katedra mikroelektroniky<br />
-prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD.<br />
-doc. Ing. Ľudovít Hüttner, PhD.<br />
-doc. Ing. Daniela Reváková, PhD.<br />
-doc. Ing. Ondrej Olach, PhD.<br />
-doc. Ing. Július Cirák, PhD.<br />
-prof. Ing. Jozef Lipka, DrSc.<br />
-doc. RNDr. Ladislav Satko, PhD.<br />
-prof. Ing. Justín Murín, DrSc.<br />
-prof. Ing. Viktor Smieško, PhD.<br />
-prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc.<br />
4
Katedra rádioelektroniky<br />
Katedra telekomunikácií<br />
Katedra teoretickej a experimentálnej<br />
elektrotechniky<br />
Katedra automatizovaných systémov riadenia<br />
Katedra jazykov<br />
Katedra telesnej výchovy<br />
Katedra ekonómie a manažmentu<br />
Katedra aplikovanej informatiky<br />
a výpočtovej techniky (od 15.12.<strong>2003</strong>)<br />
ustanovená 01.02.2004<br />
-doc. Ing. Vladimír Kudják, PhD.<br />
-doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.<br />
-doc. Ing. Ľubomír Šumichrast, PhD.<br />
-doc. Ing. Štefan Kozák, PhD.<br />
-PhDr. Ľubica Rovanová<br />
-PaedDr. Ľudovít Holec<br />
-prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.<br />
-prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD.<br />
Dekanát FEI STU :<br />
Člení sa na útvary:<br />
Organi<strong>za</strong>čné oddelenie<br />
Personálne oddelenie<br />
Oddelenie pre vedecko-výskumnú činnosť a <strong>za</strong>hraničné vzťahy<br />
Pedagogické oddelenie<br />
Referát bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiarnej ochrany<br />
Ekonomické oddelenie<br />
Kabinet didaktickej techniky<br />
Technicko-prevádzkové oddelenie<br />
Ostatné pracoviská:<br />
Výpočtové stredisko<br />
Knižnica FEI STU<br />
Účelové <strong>za</strong>riadenia:<br />
Študentská jedáleň<br />
Učebno-výcvikové <strong>za</strong>riadenie v Nemeckej<br />
Špeciálne pracoviská a špeciálne účelové <strong>za</strong>riadenia :<br />
Centrum superpočítačových aplikácií (v rámci KF)<br />
Skúšobňa FEI STU<br />
Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU<br />
Kancelária programov Európskej únie<br />
II.<br />
Akademické orgány a poradné orgány dekana<br />
Akademickými orgánmi FEI STU sú dekan, akademický senát, vedecká rada a disciplinárna<br />
komisia pre študentov. Zloženie akademického senátu (ktoré sa počas <strong>rok</strong>a čiastočne menilo)<br />
a vedeckej rady bolo nasledovné:<br />
Vedecká rada FEI STU<br />
prof. Ing. František Janíček, PhD. - predseda<br />
doc. Ing. Juraj Bre<strong>za</strong>, PhD. - podpredseda<br />
5
prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.<br />
doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.<br />
prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc.<br />
prof. RNDr. Otokar Grošek, PhD.<br />
prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD.<br />
RNDr. Karol Karovič, DrSc.<br />
doc. Ing. Vladimír Kudják, PhD.<br />
prof. Ing. Jozef Lipka, DrSc.<br />
prof. Ing. Karol Marton, DrSc.<br />
Ing. Marian Mlynarovič, PhD.<br />
Ing. Jaroslav Mlynček<br />
prof. RNDr. Ľudovít Molnár, DrSc.<br />
prof. Ing. Ján Murgaš, PhD.<br />
prof. Ing. Pavol Návrat, PhD.<br />
Ing. Jozef Novák, DrSc.<br />
hosť. doc. Ing. Miroslav Rapšík, CSc.<br />
doc. Ing. Robert Redhammer, PhD.<br />
prof. RNDr. Branislav Rovan, PhD.<br />
prof. Ing. Viktor Smieško, PhD.<br />
doc. Ing. Ľubomír Šumichrast, PhD.<br />
doc. Ing. Ferdinand Valent, PhD.<br />
Ing. Otto Verbich, CSc.<br />
prof. Ing. Štefan Barta, PhD. – čestný člen<br />
doc. Ing. Márius Pavlovič, PhD. - tajomník<br />
Akademický senát FEI STU<br />
Predsedníctvo:<br />
prof. Ing. Milan Žalman, PhD.<br />
doc. Ing. Jaroslav Lelák, PhD.<br />
doc. Ing. Ferdinand Valent, PhD.<br />
doc. RNDr. Vladimír Olejček, PhD.<br />
Erika C<strong>za</strong>pffová<br />
Peter Brezina,<br />
Ján Rybárik,<br />
predseda<br />
predseda <strong>za</strong>mestnaneckej časti<br />
člen predsedníctva<br />
člen predsedníctva<br />
predseda študentskej časti<br />
člen predsedníctva<br />
člen predsedníctva<br />
Zamestnananecká časť:<br />
doc. Ing. Otto Budke, PhD.<br />
doc. Ing. Pavel Čičák, PhD.<br />
doc. Ing. Ján Čuchran, PhD.<br />
doc. Ing. Ivan Daruľa, PhD.<br />
doc. Ing. Peter Dieška, PhD.<br />
Ing. Peter Fuchs, PhD.<br />
Ing. Peter Hajdúch<br />
doc. Ing. Ladislav Harmatha, PhD.<br />
doc. Ing. Ján Hribik, PhD.<br />
doc. Ing. Mikuláš Huba, PhD.<br />
doc. Ing. Branislav Hučko, PhD.<br />
doc. Ing. Vladimír Jančárik, PhD.<br />
doc. Ing. Karol Kováč, PhD.<br />
6
doc. Ing. Tibor Krajčovič, PhD.<br />
RNDr. Mária Kukučová<br />
doc. Ing. Jozef Liday, PhD.<br />
prof. Ing. Marcel Miglierini, DrSc.<br />
PhDr. Ivan Podpera<br />
doc. Ing. Jaroslav Polec, PhD.<br />
Ing. Danica Rosinová, PhD.<br />
PhDr. Peter Svoboda<br />
prof. Ing. František Uherek, PhD.<br />
prof. Ing. Vladimír Vojtek, PhD.<br />
doc. Ing. Jaroslav Zajac, PhD.<br />
doc. RNDr. Michal Zajac, PhD.<br />
Študentská časť:<br />
Adam Dobrovič<br />
Ondrej Geče<br />
Vladimír Husár<br />
Michal Janíček<br />
Juraj Kadlic<br />
Karol Paulička<br />
Gustáv Szenczi<br />
Michal Ševček<br />
Zloženie študentskej časti AS FEI STU od 16.12. <strong>2003</strong>:<br />
Erika C<strong>za</strong>pffová, predseda<br />
Peter Brezina, podpredseda<br />
Ján Rybárik, podpredseda<br />
členovia:<br />
Michal Ďurfína<br />
Michal Feik<br />
Vladimír Husár<br />
Michal Janíček<br />
Miloš Liška<br />
Michal Nagy<br />
Ľubomír Petrovič<br />
Boris Zovčák<br />
Poradnými orgánmi dekana sú vedenie <strong>fakulty</strong>, kolégium dekana, pedagogická<br />
rada, vedecko-pedagogické rady študijných odborov a priemyselná rada. Ich zloženie bolo<br />
v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> nasledovné:<br />
Vedenie <strong>fakulty</strong> tvorí dekan, prodekani a tajomník <strong>fakulty</strong>. Na <strong>za</strong>sadnutia vedenia je<br />
trvalo prizývaný predseda Akademického senátu <strong>fakulty</strong>, člen predsedníctva Akademického<br />
senátu STU <strong>za</strong> fakultu, predseda odborovej organizácie na fakulte, zástupca študentskej časti<br />
akademického senátu a študentského parlamentu, vedúci projektu Kancelárie programov<br />
Európskej únie a vedúci Centra nových vzdelávacích technológií.<br />
Členmi Kolégia dekana sú prodekani, tajomník <strong>fakulty</strong>, vedúci katedier a účelových<br />
<strong>za</strong>riadení <strong>fakulty</strong>, predseda Akademického senátu <strong>fakulty</strong>, predseda odborovej organizácie na<br />
fakulte, vedúci Kancelárie programov Európskej únie a vedúci Centra nových vzdelávacích<br />
technológií.<br />
7
Pedagogická rada FEI STU<br />
doc. Ing. Jozef Jasenek, PhD. - predseda<br />
členovia:<br />
doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.<br />
doc. Ing. Július Cirák, PhD.<br />
prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD.<br />
prof. Ing. Milan Kolesár, PhD.<br />
doc. Ing. Daniela Reváková, PhD.<br />
doc. RNDr. Ladislav Satko, PhD.<br />
doc. Ing. Ľubomír Šumichrast, PhD.<br />
doc. Ing. Ján Vajda, PhD.<br />
Vedecko-pedagogické rady študijných oborov<br />
Informatika: od 1. 10. nie je v pôsobnosti FEI STU<br />
prof. Ing. Milan Kolesár, PhD. - predseda<br />
prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.<br />
doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.<br />
doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD.<br />
prof. Ing. Pavol Návrat, PhD.<br />
doc. RNDr. Ladislav Satko, PhD.<br />
Michal Ďurfina - člen konzultant<br />
doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />
prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />
Automatizácia:<br />
prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD. - predseda<br />
prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.<br />
doc. Ing. Štefan Kozák, PhD.<br />
prof. Ing. Ján Murgaš, PhD.<br />
prof. Ing. Viktor Smieško, PhD.<br />
prof. Ing. Milan Žalman, PhD.<br />
Miroslav Brúsil – člen konzultant<br />
doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />
prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />
Elektronika:<br />
doc. Ing. Ľubomír Šumichrast, PhD. - predseda<br />
prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc.<br />
doc. Ing. Vladimír Kudják, PhD.<br />
doc. Ing. Jozef Liday, PhD.<br />
doc. Ing. Oldřich Ondráček, PhD.<br />
Vladimír Husár – člen konzultant<br />
doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />
prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />
8
Elektroenergetické a silnoprúdové inžinierstvo:<br />
doc. Ing. Daniela Reváková, PhD. - predseda<br />
doc. Ing. Ľudovít Hüttner, PhD.<br />
prof. Ing. Jozef Lipka, DrSc.<br />
prof. Ing. Justín Murín, DrSc.<br />
prof. Ing. Alfonz Smola, PhD.<br />
doc. Ing. Ferdinad Valent, PhD.<br />
prof. Ing. Milan Žalman, PhD.<br />
Erika C<strong>za</strong>pffová – člen konzultant<br />
doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />
prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />
Elektromateriálové inžinierstvo:<br />
doc. Ing. Július Cirák, PhD. - predseda<br />
prof. Ing. Štefan Barta, PhD.<br />
doc. Ing. Jaroslav Lelák, PhD.<br />
prof. Ing. Jozef Sitek, DrSc.<br />
Viliam Ko<strong>za</strong> – člen konzultant<br />
doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />
prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />
Telekomunikácie:<br />
doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD. - predseda<br />
doc. Ing. Pavel Čičák, PhD.<br />
prof. Ing. Peter Farkaš, DrSc.<br />
doc. Ing. Vladimír Kudják, PhD.<br />
prof. Ing. Pavol Podhradský, PhD.<br />
doc. Ing. Jaroslav Zajac, PhD.<br />
doc. RNDr. Michal Zajac, PhD.<br />
Michal Mravčák – člen konzultant<br />
doc. Ing. Margaréta Kotočová, PhD. – člen konzultant<br />
prof. Ing. Ladislav Andrášik, DrSc.- člen konzultant<br />
Priemyselná rada FEI STU<br />
prof. Ing. František Janíček, PhD. - predseda<br />
členovia:<br />
doc. Ing. Ivan Baroňák, PhD.<br />
Ing. Štefan Bartošovič<br />
Ing. Štefan Bugár<br />
doc. Ing. Július Cirák, PhD.<br />
Ing. Andrej Devečka<br />
prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc.<br />
Ing. Marián Dugovič<br />
Ing. Miloš Gabaj<br />
Ing. Ivan Gašparík, PhD.<br />
Walter Guy<br />
Ing. Milan Hodál<br />
9
prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD.<br />
Ing. Peter Kollárik<br />
prof. Ing. Milan Kolesár, PhD.<br />
Ing. Teodor Lysák<br />
Ing. Jaroslav Mlynček<br />
prof. Ing. Ján Murgaš, PhD.<br />
Ing. Ivan Novák<br />
Ing. Tomislav Pecha<br />
Ing. Štefan Petergáč<br />
RNDr. Dušan Podhorský, DrSc.<br />
Ing. Ignác Pňaček<br />
Ing. Peter Prónay<br />
doc. Ing. Daniela Reváková, PhD.<br />
Ing. Roman Sládek<br />
prof. Ing. Viktor Smieško, PhD.<br />
RNDr. Ján Súkeník<br />
Ing. Jozef Šimlaštík<br />
Ing. Andrej Tóth<br />
Ing. Peter Weber<br />
III.<br />
Vzdelávací proces<br />
V akademickom <strong>rok</strong>u 2002/<strong>2003</strong> pokračovala FEI STU v realizácii koncepcie<br />
rozvoja vzdelávacieho procesu, ktorého transformácia z rigidnej formy vzdelávania v rámci 5<br />
ročného monolitného programu na dvojstupňový resp. trojstupňový systém flexibilného<br />
vzdelávania sa <strong>za</strong>čala už v akademickom <strong>rok</strong>u 1993/94. Tento proces bol naštartovaný na FEI<br />
STU oveľa skôr ako sa dostal do povedomia univerzitnej pospolitosti vo forme Bolonskej<br />
deklarácie, ktorá bola publikovaná až v <strong>rok</strong>u 1999. Dnes môžeme konštatovať, že koncepcia<br />
vzdelávacieho procesu na FEI STU je plne kompatibilná s hlavnými parametrami európskeho<br />
modelu systému VŠ vzdelávania, ktoré boli artikulované v Bolonskej deklarácii. Neskôr boli<br />
ciele Bolonskej deklarácie upresnené na Pražskom summite a naposledy potvrdené na schôdzi<br />
ministrov členských a asociovaných krajín EÚ zodpovedných <strong>za</strong> VŠ vzdelávanie, ktorá sa<br />
konala 19. septembra t. r. v Berlíne a z ktorej bolo publikované komuniké „Realizing the<br />
European Higher Education Area“.<br />
FEI STU má dlhoročné skúsenosti ako s realizáciou trojstupňového univerzitného<br />
vzdelávania, tak aj s uplatňovaním kreditového systému. Absolventi štvorročného<br />
bakalárskeho štúdia sa vyznačujú dostatočnou úrovňou teoretických i praktických vedomostí<br />
a zručností a viacerí predstavitelia praxe prejavujú o nich záujem. Napriek tomu majú<br />
absolventi bakalárskeho štúdia snahu dosiahnuť predovšetkým magisterské vzdelanie a titul<br />
Ing. Je pozitívne, že trvalo rastie aj záujem o doktorandské štúdium, takže fakulta je trvalým<br />
dodávateľom absolventov nielen pre prax, ale aj pre pracoviská vedy a výskumu. Zameranie<br />
bakalárskych a diplomových prác je výrazne orientované na riešenie úloh základného<br />
i aplikovaného výskumu, ale aj úloh, v ktorých objednávateľom je prax. Osobitne vo vyšších<br />
etapách štúdia študenti v stále väčšom počte využívajú možnosti kreditového systému formou<br />
vlastnej samoprofilácie a úpravy dĺžky štúdia, ale aj absolvovaním časti štúdia na<br />
významných <strong>za</strong>hraničných univerzitách.<br />
Záver bakalárskeho i inžinierskeho stupňa štúdia je typický tým, že študenti pracujú<br />
na individuálnych projektoch a v troch študijných odboroch aj na tímových projektoch,<br />
10
prostredníctvom ktorých sa <strong>za</strong>pájajú do vedeckej či odbornej práce katedier. Napriek tomu sa<br />
podarilo udržať priaznivý trend aj v dobrovoľnom zúčastňovaní sa na výskumnej práci<br />
v rámci študentskej vedeckej a odbornej činnosti. To vyústilo do fakultnej konferencie<br />
ŠVOČ v apríli <strong>2003</strong>, na ktorej sa zúčastnilo celkom 162 študentov, ktorí prezentovali spolu<br />
143 prác výskumného, vedeckého, odborného či technického charakteru. Tradičnou súčasťou<br />
fakultnej konferencie ŠVOČ sa stala aj súťaž mobilných robotov pod gesciou Katedry<br />
automatizácie a regulácie. Mnohí z účastníkov študentskej vedeckej a odbornej činnosti<br />
následne prejavujú záujem pokračovať v štúdiu doktorandskom, a to nielen na fakulte, ale aj<br />
na ústavoch SAV.<br />
Medzi pozoruhodné ocenenia študenta FEI STU patrí udelenie prestížnej ceny "Werner<br />
von Siemens Excellence Award" <strong>za</strong> diplomovú prácu „Monitorovanie frekvencie<br />
generátorov z pohľadu ich predpísaného času chodu pri nenominálnych frekvenciách“, ktorú<br />
získal absolvent FEI STU Ing. Vlastimil Brezina, doktorand FEI STU Ing. Jozef Chovan,<br />
PhD. <strong>za</strong> svoju dizertačnú prácu „Optický kódový multiplex“ a študent Michal Izák z KASR<br />
získal cenu podpora študijného pobytu na TU v Nemecku v trvaní 2 <strong>rok</strong>ov.<br />
FEI STU sa snažila i v tomto akademickom <strong>rok</strong>u v rámci svojich možnosti<br />
implementovať do riadenia pedagogického procesu prvky systému riadenia kvality<br />
vzdelávacieho procesu, ktorého model pre celú STU bol vypracovaný v rámci riešenia<br />
medzinárodného projektu IQATFOC. V tejto snahe FEI STU pokračuje formou fakultného<br />
pilotného projektu, ktorého cieľom je v čo najväčšej miere v súčasných limitujúcich<br />
okrajových podmienkach uvád<strong>za</strong>ť do praxe prvky systému riadenia a <strong>za</strong>bezpečovania kvality<br />
vzdelávania. Doterajšie výsledky a skúsenosti <strong>fakulty</strong> boli aj publikované na troch domácich<br />
i medzinárodných konferenciách, <strong>za</strong>meraných na kvalitu a rozvoj VŚ vzdelávania.<br />
FEI STU už pred viac ako troma <strong>rok</strong>mi prišla s iniciatívou a konkrétnymi návrhmi na<br />
vydávanie „Doplnku k diplomu“ (Diploma Supplement) ako prvku, ktorý by mal prispieť<br />
k väčšej transparentnosti uznávania dokumentov dosiahnutom vzdelaní resp. kvalifikácii.<br />
Avšak preto, že tento dokument má mať celouniverzitný charakter, bola realizácia tohoto<br />
dokumentu prenechaná univerzite. Chceme dúfať, že posledné iniciatívy CVT STU budú<br />
úspešné a že DS bude štandardným dokumentom vydávaný absolventom v zmysle zákona.<br />
III. 1<br />
Charakteristika a organizácia štúdia na fakulte<br />
V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> poskytovala FEI STU vzdelanie v tých istých akreditovaných odboroch<br />
bakalárskeho a inžinierskeho štúdia a v odboroch vedeckej výchovy, aké boli uvedené<br />
v minuloročnej správe o činnosti <strong>fakulty</strong>, a preto ich nebudeme v tejto správe opakovať. Ich<br />
zoznam je bežne dostupný v študijných programoch FEI STU a na webovskej stránke <strong>fakulty</strong>.<br />
Vo všetkých odboroch bakalárskeho, inžinierskeho a doktorandského štúdia sa<br />
poskytuje vzdelanie len dennou formou, v prevažnej miere realizované prezenčnou<br />
vzdelávacou metódou.<br />
V študijných odboroch „Elektroenergetické a silnoprúdové inžinierstvo“ a „Automatizácia“<br />
bakalárskeho štúdia sa popri prezenčnej metóde používa aj dištančná metóda. Len<br />
v odboroch doktorandského štúdia sa používa aj externá forma štúdia.<br />
Okrem týchto foriem vzdelávania rozvíja FEI STU aj iné formy ďalšieho<br />
vzdelávania, ktoré sú súčasťou celoživotného vzdelávania. Ide o rôzne kurzy na zvyšovanie<br />
kvalifikácie v rôznych oblastiach elektrotechnického inžinierstva. V akademickom <strong>rok</strong>u<br />
2002/<strong>2003</strong> pracoviská <strong>fakulty</strong> organizovali 10 takýchto kurzov.<br />
11
V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> FEI STU vypracovala v zmysle zákona č. 131/<strong>2003</strong> Z.z. o vysokých<br />
školách dokumentáciu na akreditáciu nových programov štúdia vo všetkých troch stupňoch<br />
VŠ vzdelávania. Ide o 6 programov bakalárskeho štúdia, 9 programov inžinierskeho štúdia<br />
a 18 programov doktorandského štúdia.<br />
A. Študijné programy pre prvý stupeň VŠ štúdia:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Aplikovaná informatika<br />
Aplikovaná informatika<br />
Elektrotechnika<br />
Elektrotechnika<br />
Elektronika<br />
Elektronika<br />
Hospodárska informatika<br />
Hospodárska informatika<br />
Priemyselná informatika<br />
Automatizácia a Aplikovaná informatika<br />
Telekomunikácie<br />
Telekomunikácie<br />
B. Študijné programy pre druhý stupeň VŠ štúdia:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Aplikovaná informatika<br />
Aplikovaná informatika<br />
Elektroenergetika<br />
Elektrotechnika<br />
Fyzikálne inžinierstvo<br />
Fyzikálne inžinierstvo<br />
Kybernetika<br />
Kybernetika<br />
Meracia a informačná technika<br />
Meranie, Automatizácia<br />
Mikroelektronika<br />
Elektronika<br />
Rádioelektronika<br />
Elektronika<br />
Robotika<br />
Automatizácia<br />
Telekomunikácie<br />
Telekomunikácie<br />
C. Študijné programy pre tretí stupeň VŠ štúdia:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Názov študijného programu:<br />
Študijný odbor:<br />
Aplikovaná matematika<br />
Aplikovaná matematika<br />
Aplikovaná mechanika<br />
Aplikovaná mechanika<br />
Automatizácia a riadenie<br />
Automatizácia<br />
Elektroenergetika<br />
Elektroenergetika<br />
12
Názov študijného programu: Elektrotechnológie a materiály<br />
Študijný odbor:<br />
Elektrotechnológie a materiály<br />
Názov študijného programu: Fyzikálne inžinierstvo<br />
Študijný odbor:<br />
Fyzikálne inžinierstvo<br />
Názov študijného programu: Fyzika kondenzovaných látok a akustika<br />
Študijný odbor:<br />
Fyzikálne inžinierstvo<br />
Názov študijného programu: Hospodárska informatika<br />
Študijný odbor:<br />
Hospodárska informatika<br />
Názov študijného programu: Jadrová energetika<br />
Študijný odbor:<br />
Jadrová energetika<br />
Názov študijného programu: Kybernetika<br />
Študijný odbor:<br />
Kybernetika<br />
Názov študijného programu: Mechatronika<br />
Študijný odbor:<br />
Mechatronika<br />
Názov študijného programu: Meracia technika<br />
Študijný odbor:<br />
Meracia technika<br />
Názov študijného programu: Metrológia<br />
Študijný odbor:<br />
Metrológia<br />
Názov študijného programu: Mikroelektronika<br />
Študijný odbor:<br />
Elektronika<br />
Názov študijného programu: Rádioelektronika<br />
Študijný odbor:<br />
Elektronika<br />
Názov študijného programu: Silnoprúdová elektrotechnika<br />
Študijný odbor:<br />
Silnoprúdová elektrotechnika<br />
Názov študijného programu: Telekomunikácie<br />
Študijný odbor:<br />
Telekomunikácie<br />
Názov študijného programu: Teoretická elektrotechnika<br />
Študijný odbor:<br />
Teoretická elektrotechnika<br />
Pri návrhu všetkých nových ŠP boli zohľadnené najnovšie svetové trendy rozvoja<br />
v oblasti VŠ vzdelávania, najmä však závery bolonského procesu, ktoré zdôrazňujú<br />
predovšetkým flexibilitu štúdia a európske integračné procesy.<br />
Koncom <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> bol na FEI STU vypracovaný a schválený dokument Dlhodobý<br />
zámer rozvoja FEI STU. Z hľadiska ďalšieho strategického smerovania pedagogického<br />
procesu sa v tomto dokumente, okrem <strong>za</strong>vedenia vyššie uvedených nových ŠP uvád<strong>za</strong>:<br />
Fakulta bude smerovať svoje úsilie aj na optimalizáciu obsahu a štruktúry<br />
vzdelávania v jeho jednotlivých stupňoch v zmysle naplnenia ustanovení nového<br />
Vysokoškolského zákona č. 131/2002 Z. z. Za osobitne dôležité sa považuje najmä:<br />
●<br />
●<br />
●<br />
pri analýze obsahu všetkých študijných programov bakalárskeho, inžinierskeho<br />
a doktorandského štúdia vychád<strong>za</strong>ť z podnetov, ktoré poskytujú iné profesné a odborné<br />
organizácie, ako aj z porovnania organizácie a obsahu štúdia na významných technických<br />
univerzitách,<br />
orientovať významnú časť štúdia na projektovo a tímovo orientovanú samostatnú prácu,<br />
na rozvoj právneho a environmentálneho povedomia a na etickú a jazykovú výchovu<br />
študentov,<br />
posilňovať možnosti mobility študentov vrátane spájania výučby s pôsobením študentov v<br />
praxi, na spolupracujúcich univerzitách, resp. fakultách elektrotechnického<br />
a informatického <strong>za</strong>merania, v organizáciách regiónu, prípadne v <strong>za</strong>hraničí posilňovať<br />
možnosti mobility študentov vrátane spájania výučby s pôsobením študentov v praxi,<br />
13
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
v študijných programoch vytvárať podmienky na prípravu absolventov v oblasti<br />
komunikácie s odbornou i laickou verejnosťou, ako aj v oblasti podnikania,<br />
hľadať cesty získavania čo najkvalitnejších absolventov stredných škôl na štúdium na<br />
STU FEI a venovať pozornosť propagácii jednotlivých študijných programov<br />
poskytovaných fakultou,<br />
usmerňovať modernizáciu vzdelávacieho procesu v prírodovedných, technických,<br />
informatických a ekonomických disciplínach formou inovácie obsahu predmetov, ktorá<br />
zodpovedá najnovším poznatkom v odbore, posilňovaním motivačnej zložky štúdia<br />
a medzipredmetových vzťahov, prostredníctvom pôsobenia významných odborníkov<br />
z priemyslu, z iných slovenských vysokých škôl a <strong>za</strong>hraničných univerzít (mobilita<br />
učiteľov) a inováciou prístrojového a počítačového vybavenia laboratórií, resp.<br />
centrálnych počítačových učební,<br />
podporovať projekty orientované na realizáciu nových vzdelávacích technológií<br />
v jednotlivých predmetoch, <strong>za</strong>ložených na moderných informačno-komunikačných<br />
technológiách a využívaných dnes najmä v oblasti dištančného a celoživotného<br />
vzdelávania, rekvalifikácie a všeobecne e-learningu,<br />
implementovať systém riadenia kvality vzdelávacieho procesu,<br />
zvyšovaním kvality štúdia vytvárať podmienky na internacionalizáciu štúdia na fakulte<br />
a <strong>za</strong>traktívnenie štúdia pre <strong>za</strong>hraničných študentov.<br />
● vytvárať optimálne podmienky na internacionalizáciu štúdia na fakulte<br />
a <strong>za</strong>traktívnenie štúdia pre <strong>za</strong>hraničných študentov zvyšovaním kvality štúdia,<br />
modernizáciou výučbových prostriedkov prostredníctvom internetu a elektronických<br />
učebníc.“<br />
V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sa zlepšila situácia v <strong>za</strong>bezpečení štúdia základnou študijnou<br />
literatúrou. Významne pomohlo <strong>za</strong>pojenie do rezortného projektu rozvoja e-learningu,<br />
v rámci ktorého bolo vytvorených 10 čiastkových projektov tvorby študijnej literatúry pre<br />
predmety dištančného vzdelávania. Fakulta tak nadobudla prvé nielen didaktické, ale aj<br />
organi<strong>za</strong>čné skúsenosti, ktoré hodlá využiť pri koncepčnom dotváraní rozvoja moderných<br />
spôsobov komunikácie medzi učiteľom a študentom. Popritom fakulta naďalej venuje<br />
pozornosť aj dištančnej príprave stredoškolákov na univerzitné štúdium, no organizuje aj<br />
rôzne kurzy a stala sa koordinátorom už spomenutého štátneho rekvalifikačného programu<br />
REKOSIT. Tu sa aktivita sústredila na kurzy hlavne v oblasti práce s výpočtovou technikou,<br />
na čo fakulta získala aj oficiálne ministerstvom školstva potvrdenú akreditáciu na ich konanie.<br />
FEI STU venuje problematike dištančného vzdelávania veľkú pozornosť. V štádiu diskusie<br />
a konečného schvaľovania je dokument „Koncepcia ďalšieho rozvoja dištančného<br />
vzdelávania na FEI STU v Bratislave“, ktorého súčasťou okrem vytýčenia základných<br />
programových cieľov rozvoja dištančného vzdelávania je aj harmonogram konkrétnych<br />
opatrení na realizáciu cieľov.<br />
III. 2<br />
Zhodnotenie prijímacieho konania na Bc., Ing. a PhD. štúdium<br />
V prijímacom konaní na bakalárske štúdium bol počet uchád<strong>za</strong>čov výrazne<br />
ovplyvnený prechodom základnej školy na 9-ročnú povinnú dochádzku, z ktorého vzniklo<br />
práve v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> výrazne populačné minimum a nízky počet maturantov. S úbytkom<br />
študentov možno počítať aj v súvislosti so vznikom FIIT STU. Je teda zrejmé, že počet<br />
študentov, ktorý na našej fakulte v posledných troch <strong>rok</strong>och narastal, poklesne a bude<br />
sa postupne prejavovať vo vyšších ročníkoch ešte 5 <strong>rok</strong>ov a môže to byť jav trvajúci aj<br />
14
v ďalšej budúcnosti. Kým v predchád<strong>za</strong>júcom akademickom <strong>rok</strong>u bol počet <strong>za</strong>písaných<br />
študentov 1. <strong>rok</strong>u Bc. štúdia 1129, v akademickom <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong>/2004 len 764. Je však<br />
pozitívne, že mierne vzrastá záujem uchád<strong>za</strong>čov o štúdium konané dištančnou<br />
vzdelávacou metódou.<br />
Prehľad o prijatých uchád<strong>za</strong>čov na Bc. štúdium udáva nasledovná tabuľka:<br />
Prihlásení 1231<br />
Prijatí bez PS 97<br />
Prijatí po PS 924<br />
Neprijatí 36<br />
Prijatí na odvolanie -<br />
Odvolali sa 6/03 4<br />
9/03 -<br />
Nedostavili sa 174<br />
Prijatí v riadnom termíne PS (9. - 10. 6. <strong>2003</strong>) 940<br />
Prijatí v náhradnom termíne PS (4. 9. <strong>2003</strong>) 81<br />
Spolu prijatí do 1. <strong>rok</strong>u štúdia 1021<br />
Spolu <strong>za</strong>písaní do 1. <strong>rok</strong>u štúdia 764<br />
Jedna tretina <strong>za</strong>písaných uchád<strong>za</strong>čov pochád<strong>za</strong> zo stredných odborných škôl.<br />
Štatistika prijímacích skúšok inžinierske štúdium na FEI STU na akademický<br />
<strong>rok</strong> <strong>2003</strong>/2004<br />
Prihlásení 404<br />
Prijatí bez PS 350<br />
Prijatí po PS 17<br />
Neprijatí (nevyhoveli) 24<br />
Prijatí na odvolanie -<br />
Nedostavili sa-ospravedl. (prihlášky na<br />
2<br />
september)<br />
Nedostavili sa 10<br />
Vyradení z PS (prerušili) 3<br />
Prijatí v riadnom termíne PS (9. - 10. 7. <strong>2003</strong>) 365<br />
Prijatí v náhradnom termíne PS (4. 9. <strong>2003</strong>) 2<br />
Spolu prijatí do 1. <strong>rok</strong>u štúdia 367<br />
Spolu <strong>za</strong>písaní do 1. <strong>rok</strong>u štúdia 518<br />
Spolu <strong>za</strong>písaní do 1. <strong>rok</strong>u Ing. štúdia na odbor:<br />
Elektromateriálové inžiniestvo 27<br />
Automatizácia 147<br />
Telekomunikácie 76<br />
Elektronika 82<br />
EEaSI 59<br />
Informatika 127<br />
Štatistika prijímacích skúšok doktorandské štúdium na FEI STU na<br />
akademický <strong>rok</strong> <strong>2003</strong>/2004<br />
Interní/Zahraniční Externí/Zahraniční<br />
Počet : Prihlásených 28 1 43 0<br />
Prijatých 19 1 43 0<br />
15
III. 3<br />
Študentská vedecká a odborná činnosť (ŠVOČ)<br />
ŠVOČ si naďalej udržala svoj pozitívny trend. To možno dokumentovať údajmi<br />
z fakultnej konferencie študentských vedeckých prác, konanej v apríli <strong>2003</strong>. Hlavným<br />
sponzorom bolo spoločnosť TEMPEST.<br />
Štatistické údaje o činnosti v rámci ŠVOČ:<br />
Počet sekcií: 17<br />
Počet členov komisií: 87<br />
Počet prác: 143<br />
Počet prác ocenených Diplomom dekana a<br />
Cenou hlavného sponzora: 53<br />
Počet súťažiacich: 162<br />
Počet študentov ocenených Diplomom dekana : 60<br />
Počet prác ocen. Cenou IEE: 6<br />
Počet prác ocen. Cenou dekana: 6<br />
Počet prác ocen.Cenou IEEE : 14<br />
Názov sekcie: Počet súťaž. prác: Počet prác ocenených Diplomom dekana<br />
1. Automatizácia a regulácia : 8 3<br />
2. Automatizované syst. riadenia: 13 4<br />
3. Meracia technika 1: 7 3<br />
4. Meracia technika 2: 8 3<br />
5. Mobilná robotika 7 3<br />
6. Informatika: 12 4<br />
7. Matematika: 5 2<br />
8. Telekomunikácie 1: 9 3<br />
9. Telekomunikácie 2: 8 3<br />
10. Mikroel. a optoelektronika: 12 4<br />
11. Mikroelektr.systémy: 5 2<br />
12. Rádioelektronika: 8 3<br />
13. Jadrová technika : 7 3<br />
14. Elektromateriál.inžinierstvo.: 6 2<br />
15. Elektroenergetika: 8 3<br />
16. Svetelná technika 9 3<br />
17. Jazyková sekcia 10 3<br />
III. 4 Aktivity LSDV pri STU v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong><br />
Medzi už štandardné činnosti patrilo <strong>za</strong>bezpečovanie dištančných kurzov Príprava<br />
na univerzitné štúdium z matematiky, fyziky a chémie. Zaregistrovali sme 188 prihlásených<br />
v štandardných kurzoch k októbru <strong>2003</strong> a 46 v zrýchlených k januáru 2004. Kurzy sme<br />
doplnili jednoduchým elektronickým prostredím vlastnej produkcie na podporu<br />
administrácie, logistiky a komunikácie.<br />
Ukončil sa projekt Leonardo SMART-EDU - Satellite Multimedia and Rapid<br />
Transfer of Education (koordinátor Main Data, s.r.o.). Jeho cieľom bolo <strong>za</strong>vedenie<br />
interaktívneho vzdelávania s využitím digitálnej televízie so spätnou väzbou cez Internet.<br />
Naše úlohy boli v oblasti metodiky dištančného vzdelávania a programovania.<br />
16
Skončili aj práce v rámci projektu Socrates - Minerva Flexeman - Flexible<br />
Learning Towards European Environmental Management (koordinátor AINOVA). Cieľom<br />
bolo vytvorenie Internetového kurzu na manažment životného prostredia. Úloha LSDV bola<br />
v oblasti metodiky dištančného vzdelávania a vytvorenia študijnej príručky.<br />
Bola vypracovaná správa externého hodnotiteľa projektu Socrates – Grundtvig<br />
Active <strong>za</strong>meraného na dištančné vzdelávanie postihnutých.<br />
Pokračovali práce v rámci projektu Leonardo – eEDUSER, v rámci ktorého sme<br />
robili prieskum vzdelávacích potrieb jednotlivých aktérov vzdelávania a vytvorili príručky<br />
www a vzdelávanie a Videokonferencie vo vzdelávaní. Práce pokračujú vývojom<br />
elektronických materiálov a ich anglických verzií.<br />
V rámci projektu MŠ Rozvoj <strong>za</strong>mestnancov v oblasti IT a nových vzdelávacích<br />
technológií sa uskutočnilo školenie online a e-vzdelávanie (47 absolventov). Pre veľký<br />
záujem sa pripravil aj ďalší beh školenia plánovaný na február 2004. Získali sme softvér na<br />
podporu výučby a využívania matematiky Maple V. V rámci budovanie dištančného<br />
bakalárskeho štúdia na FEI STU boli vypracované moduly Nelineárne systémy (Huba);<br />
Prvky riadiacich systémov (Šturcel); Technika vysokých napätí (Šandrik), Prenos<br />
a rozvod energie (Reváková, Eleschová, Beláň) a Mechanika a Termodynamika (Murín,<br />
Kutiš).<br />
Boli odovzdané záverečné správy dvoch projektov IDEP – OSF. V projekte Pružné<br />
vzdelávanie (tento pojem sa využíva na označenie vzdelávania s centrálnou úlohou<br />
študujúcich, ako dištančné vzdelávanie, otvorené vzdelávanie, atď.) sa na túto tému<br />
zorganizovala séria prednášok (UKF Nitra, ŽU Žilina, TU Košice, CVNO Banská Bystrica a<br />
STU Bratislava). Navštívilo ich vyše 180 účastníkov. V rámci projektu Tímová práca cez<br />
Internet (M. Bieliková, P. Bisták, M. Huba, E. Komárik, E. Mironovová a K. Žáková,<br />
ilustrácie J. Miština) boli vyvinuté študijné materiály pre záujemcov o metodiku tímovej<br />
práce. V ďalších dvoch projektoch IDEP Technológia vody a ochrana vodných zdrojov<br />
(koord. FCHPT STU, Katedra environmentálneho inžinierstva) a Škola verejného<br />
obstarávania (riešený so Slovenskou asociáciou pre verejné obstarávanie) sa uskutočnila<br />
príprava on-line prostredia pre vyvíjané kurzy.<br />
Pokračovali práce v rámci projektu KEGA Multimediálne študijné materiály pre<br />
bakalárske štúdium na FEI STU.<br />
Informácie o aktivitách sú zverejnené na adrese www.primakurzy.sk.<br />
III. 5<br />
Doktorandské štúdium<br />
V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> obhájilo dizertačné práce 19 doktorandov. V sledovanom období<br />
sme evidovali 263 doktorandov, z toho 76 v dennej forme štúdia, 3 <strong>za</strong>hraniční doktorandi<br />
a 184 doktorandov v externej ej forme štúdia. V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> nastúpilo 88 novoprijatých<br />
doktorandov v dvoch nástupných termínoch, z toho 52 od 1. 3. <strong>2003</strong> a 36 doktorandov od<br />
1. 10. <strong>2003</strong>. V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> bolo udelených 22 vedeckých hodností „PhD.“ podľa odborov<br />
nasledovne:<br />
● 11-24-9 Jadrová a subjadrová fyzika 1<br />
● 11-14-9 Aplikovaná matematika 1<br />
● 26-13-9 Elektronika 8<br />
● 26-27-9 Telekomunikácie 1<br />
17
● 25-31-9 Programové a informačné systémy 1<br />
● 38-01-9 Automatizácia a riadenie 6<br />
● 39-25-9 Jadrová energetika 3<br />
● 39-51-9 Mechatronika 1<br />
Štatistické údaje o doktorandskom štúdiu (interní doktorandi – bez <strong>za</strong>hraničných):<br />
1.ročník<br />
ODBOR SPOLU ŽENY<br />
SPOLU NOVOPRIJ.<br />
2 3<br />
11-14-9 Aplikovaná matematika 3 0 1 1 1 1<br />
11-22-9 Fyzika kondenzovaných látok 2 0 1 1 1 0<br />
11-24-9 Jadrová a subjadrová fyzika 2 1 1 1 0 1<br />
26-02-9 Teoretická elektrotechnika 2 0 1 1 0 1<br />
26-13-9 Elektronika 25 0 6 6 6 13<br />
26-27-9 Telekomunikácie 8 2 3 3 4 1<br />
26-32-9 Silnoprúdová elektrotechnika 2 0 0 0 2 0<br />
26-34-9 Elektroenergetika 7 0 3 3 2 2<br />
26-35-9 Elektrotechnológie a materiály 5 3 1 1 3 1<br />
38-11-9 Automatizácia a riadenie 17 2 7 7 6 4<br />
31-01-9 Aplikovaná mechanika 3 0 2 2 1 0<br />
39-25-9 Jadrová energetika 4 2 2 2 1 1<br />
39-51-9 Mechatronika 1 0 0 0 1 0<br />
39-71-9 Meracia technika 1 0 0 0 1 0<br />
39-75-9 Metrológia 0 0 0 0 0 0<br />
SPOLU 82 10 28 28 29 25<br />
Ženy 0 0 1 1 6 3<br />
Samoplatci 0 0 0 0 0 0<br />
Z toho Opakujúci uvedený ročník 0 0 0 0 0 0<br />
V sledovanom období boli udelené vedecko-pedagogické hodnosti nasledovným<br />
doktorandom: Ing. Ivan Kotuliak, PhD., Ing. Andrej Zeman, PhD., Ing. Štefan Beník, PhD.,<br />
Ing. Ondrej Vávra, PhD., Ing. Jozef Chovan, PhD., Ing. Ján Butaš, PhD., RNDr. Michal<br />
Kučera, PhD., Ing. Ján Jovankovič, PhD., Ing. Peter Drahoš, PhD., Ing. Ivana Budinská,<br />
PhD., Ing. Dang Thanh Tung, PhD., Ing. Katarína Žáková, PhD., Ing. Peter Gurnik, PhD.,<br />
Ing. Jozef Staňo, PhD., RNDr. Július Šiška, PhD., Ing. Peter Kvárda, PhD., RNDr. Ľubor<br />
Šešera, PhD., Ing. Martin Zemek, PhD., Mgr. Peter Viceník, PhD., RNDr. Jana Šiagiová,<br />
PhD., Ing. Nguyen Thu Gyang, PhD. a Mgr. Milan Rosina, PhD.<br />
IV.<br />
Vedecko-výskumná činnosť<br />
V oblasti vedy sa FEI STU usiluje o svoju hlbšiu profiláciu, o potvrdenie svojej<br />
pozície ako významného centra výskumu a vývoja. Výsledkom výskumu a vývoja musí byť<br />
kvalita, ktorej dôkazom sú výstupy domácich aj <strong>za</strong>hraničných grantových projektov,<br />
akceptácia pracovníkov pri <strong>za</strong>vád<strong>za</strong>ní najnovších vedeckých výsledkov a techniky do praxe,<br />
ale aj účasť pracovníkov <strong>fakulty</strong> na tvorbe koncepcií rozvoja príslušných sektorov<br />
hospodárstva SR. Fakulta stavia na svojich doterajších výsledkoch a sústreďuje pozornosť na:<br />
18
●<br />
●<br />
●<br />
<strong>za</strong>pájanie študentov do vedecko-výskumnej činnosti a hľadanie možností pôsobenia<br />
študentov doktorandského štúdia vo výskumných centrách doma i na <strong>za</strong>hraničných<br />
univerzitách,<br />
rozšírenie možností doktorandského štúdia, jeho finančného <strong>za</strong>bezpečenia a skvalitnenia<br />
využitím viaczdrojového financovania,<br />
využívanie nových možností financovania výskumu, najmä zo zdrojov Štátnych<br />
programov vedy a techniky, Agentúry na podporu vedy a techniky, štátnych objednávok,<br />
ako aj 6. rámcového programu EÚ a ďalších programov,<br />
● hľadanie možností spolupráce jednotlivých pracovísk FEI STU a tiež spolupráce s inými<br />
významnými domácimi i <strong>za</strong>hraničnými partnermi v oblasti vedy s cieľom <strong>za</strong>pájať sa do<br />
riešení väčších výskumných projektov.<br />
FEI STU má vypracovaný dlhodobý program výskumu. Jeho tematická orientácia je<br />
sústredená do 6 hlavných (nosných) smerov, ktoré sa budú rozvíjať prednostne<br />
a korešpondujú s najnovšími trendmi v Európskej únii a vo svete, resp. odzrkadľujú hlavné<br />
potreby spoločnosti. Ide o tieto nosné smery:<br />
●<br />
Aplikovaná matematika a fyzika,<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
Elektronika,<br />
Informačné a komunikačné systémy,<br />
Energetika a progresívne materiály,<br />
Fyzikálne inžinierstvo,<br />
Priemyselná, hospodárska a aplikovaná informatika,<br />
Telekomunikácie.<br />
IV. 1<br />
Projekty VEGA<br />
Riešenie vedeckých projektov VEGA bolo v minulom <strong>rok</strong>u hlavnou formou<br />
organizovania vedeckého výskumu na fakulte. Celkovo bolo na fakulte riešených 52<br />
projektov, z toho 4 projekty boli riešené na Katedre informatiky a výpočtovej techniky, ktorá<br />
dnes tvorí základ novej <strong>fakulty</strong> FIIT. Napriek relatívne vysokému počtu projektov pridelené<br />
financie nepostačovali na financovanie výskumu na fakulte. Pretrvávajúcim problémom je<br />
neskoré poskytovanie pridelených financií.<br />
IV. 2<br />
Projekty KEGA<br />
V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> bolo dovedna riešených 5 projektov KEGA, z nich tri boli v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong><br />
ukončené a dva pokračujú v <strong>rok</strong>u 2004.<br />
IV. 3<br />
Aplikovaný výskum<br />
Aplikovaný výskum na rozdiel od minulosti <strong>za</strong>znamenal výraznejšiu podporu zo<br />
strany štátneho rozpočtu. V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> fakulta riešila 14 projektov aplikovaného výskumu<br />
(AV a VTP), z nich 3 boli v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> úspešne ukončené.<br />
19
IV. 4<br />
Medzinárodné vedecko-technické projekty<br />
Riešiteľské kolektívy <strong>fakulty</strong> boli v <strong>rok</strong>u <strong>za</strong>pojené do riešenia celého radu, dovedna<br />
dvadsiatich medzinárodných výskumných projektov. Najvýznamnejšími sú projekty<br />
5. rámcového programu EÚ, ktorých bolo osem. V týchto 8 projektoch pôsobili naši<br />
pracovníci ako hlavní riešitelia. Na ďalších troch projektoch 5RP naše pracoviská<br />
participovali. Naši riešitelia sa zhostili svojich úloh s vysokou odbornosťou a profesionalitou<br />
a dosiahli cenné a pozoruhodné vedecké výsledky. Pretrvávajúcim problémom je zálohovanie<br />
platieb. EÚ poskytuje v prvej fáze riešenia len časť schválených prostriedkov, spravidla 40%,<br />
a riešitelia musia hľadať zdroje financovania, bez ktorých nemožno výskumné a vývojové<br />
ciele dosiahnuť. Použitie iných prostriedkov na tento účel je však porušením rozpočtovej<br />
a finančnej disciplíny. Univerzita sa pri podpise kontraktov <strong>za</strong>väzuje výskum finančne<br />
zálohovať, čo sa však reálne neuskutočňuje. Odporúčame hľadať riešenie na úrovni STU,<br />
napríklad zriadením zálohového fondu, alebo na úrovni MŠ SR (zálohový fond alebo<br />
možnosť získať kredit v banke).<br />
Fakulta riešila jeden projekt NATO a jeden projekt (tzv. akciu) COST. Riešiteľské<br />
kolektívy <strong>fakulty</strong> sa zúčastnili na riešení 11 bilaterálnych projektov medzinárodnej vedeckotechnickej<br />
spolupráce (MVTS). Vo všetkých prípadoch išlo o vedeckú spoluprácu<br />
s partnerskými organizáciami na zmluvnom základe. Pri riešení týchto projektov dosiahli<br />
riešiteľské kolektívy hodnotné vedecké výsledky.<br />
Pretrvávajúcim problémom je neskoré poskytovanie finančného príspevku so<br />
štátneho rozpočtu. V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> bol príspevok poskytnutý až koncom novembra, čo zásadným<br />
spôsobom sťažuje jeho účelné a efektívne použitie.<br />
IV. 5<br />
Vedecké podujatia<br />
V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> bolo usporiadaných množstvo významných vedeckých podujatí. Okrem<br />
už každoročných, akými sú napríklad konferencia aplikovanej matematiky (SCAM) alebo<br />
konferencia aplikovanej fyziky tuhých látok (APCOM), sa pridali nové. Medzi<br />
najvýznamnejšie medzinárodné vedecké podujatia s účasťou prakticky z celého sveta patria:<br />
●<br />
2 nd International Federation of Automatic Control, medzinárodná konferencia,<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
4 th Workshop on Functional Analysis and its Applications in Mathematical Physics and<br />
Optimal Control, medzinárodná konferencia,<br />
4 th Electronic Circuits and System Conference, medzinárodná konferencia,<br />
Elektrotechnika a energetika <strong>2003</strong>, medzinárodná konferencia,<br />
TELEKOMUNIKÁCIE <strong>2003</strong> – COFAX, medzinárodná konferencia,<br />
26. medzinárodná konferencia k Svetovému dňu telekomunikácií,<br />
●<br />
●<br />
TATRACRYPT <strong>2003</strong>, medzinárodná konferencia,<br />
RTT <strong>2003</strong>, Konferencia s medzinárodnou účasťou.<br />
Fakulta zorganizovala viacero kurzov, seminárov, kolokvií a workshopov<br />
s medzinárodnou účasťou.<br />
Osobitne treba spomenúť už tradičný veľtrh elektrotechniky a elektroenergetiky<br />
ELOSYS. Tento veľtrh sa stal najväčším v oblasti elektrotechniky na Slovensku. Fakulta sa<br />
20
aj v tomto <strong>rok</strong>u podieľala na odborných sprievodných akciách, najmä na príprave Konferencie<br />
elektrotechniky a elektroenergetiky <strong>2003</strong> i na súťaži vystavovateľov a konštruktérov. Fakulta<br />
participovala aj na sprievodných podujatiach veľtrhu COFAX <strong>2003</strong>.<br />
IV. 6<br />
Publikačná činnosť<br />
V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> pracovníci FEI publikovali celkovo 795 prác. V zborníkoch<br />
z konferencií bolo publikovaných 452 vedeckých a odborných príspevkov, z toho 312<br />
príspevkov v recenzovaných zborníkoch z medzinárodných konferencií. V časopisoch vyšlo<br />
246 vedeckých a odborných článkov, z toho 49 v karentovaných vedeckých časopisoch. 162<br />
príspevkov bolo publikovaných v časopisoch vydávaných v <strong>za</strong>hraničí. V uplynulom <strong>rok</strong>u sa<br />
pracovníci FEI podieľali na vydaní 21 knižných publikácií a 15 učebných textov a skrípt. Za<br />
uplynulé obdobie bolo zo<strong>stave</strong>ných niekoľko konferenčných zborníkov a spracovaných 7<br />
noriem. Pracovníci <strong>fakulty</strong> publikovali 21 informatívnych článkov.<br />
V. Personálna oblasť a ľudské zdroje<br />
Stav počtu <strong>za</strong>mestnancov <strong>fakulty</strong> možno považovať <strong>za</strong> stabilizovaný. K zníženiu počtu<br />
<strong>za</strong>mestnancov došlo z dôvodu delimitácie <strong>za</strong>mestnancov KIVT na FIIT STU k 1. 10. <strong>2003</strong>.<br />
Počet občanov vykonávajúcich na fakulte civilnú službu je približne na úrovni <strong>rok</strong>u 2002.<br />
Porovnanie prepočítaného počtu pracovníkov v posledných troch <strong>rok</strong>och a ich štruktúra je<br />
uvedená v nasledujúcich tabuľkách.<br />
Vývoj prepočítaného evidenčného počtu pracovníkov <strong>fakulty</strong> – údaj k 31. 12. bežného<br />
<strong>rok</strong>a<br />
2000 2001 2002 <strong>2003</strong>*<br />
Vysoká škola - 07701 502 496 480 449<br />
- z toho učitelia 279 279 275 242<br />
Študentské jedálne 16 15 14 13<br />
Rekreačné strediská 3 3 3 3<br />
Veda a technika 63 60 66 70<br />
Zahraniční lektori 0 0 0 0<br />
Spolu 584 574 563 535<br />
* k 1. 10. <strong>2003</strong> boli v rámci delimitácie odčlenenených vo fyzických počtoch 31,72 učiteľov KIVT<br />
Prepočítaná ročná štruktúra pedagogických a vedecko-výskumných pracovníkov<br />
k 31. 12. bežného <strong>rok</strong>a<br />
2001 2002 <strong>2003</strong>*<br />
Profesori 32,8 32,09<br />
Docenti 83,5 74,00<br />
Odborní asistenti s vedeckou hodnosťou 59,1 52,38<br />
Odborní asistenti bez vedeckej hodnosti 94,3 79,52<br />
Asistenti, lektori a inštruktori 5,0 3,93<br />
Vedeckí pracovníci I 1,0 1,0<br />
Vedeckí pracovníci IIa 19,0 20,82<br />
Ostatní ved. pracovníci s nižším KS 5,0 6,00<br />
Vedeckí pracovníci bez KS 35,0 40,5<br />
* v rámci delimitácie KIVT odišlo 5,16 profesorov, 7,16 docentov, 19,4 odborných asistentov a asistentov.<br />
V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sme <strong>za</strong>znamenali nárast mzdových prostriedkov, ktoré boli<br />
rozpísané na pracoviská <strong>fakulty</strong> v zmysle kritérií schválených v Akademickom senáte <strong>fakulty</strong>.<br />
Zvýšené mzdové prostriedky boli použité na realizáciu zákona o verejnej službe u všetkých<br />
21
<strong>za</strong>mestnancov a na valorizáciu platov pre nepedagogických <strong>za</strong>mestnancov a <strong>za</strong>mestnancov<br />
knižnice a archívu od 1.8.<strong>2003</strong>. Náklady na pokrytie zvýšenej minimálnej mzdy si fakulta<br />
hradila z úspor vlastných mzdových prostriedkov. Čerpanie mzdových prostriedkov<br />
sumarizuje tabuľka:<br />
Čerpanie mzdových prostriedkov<br />
2000 2001 2002 <strong>2003</strong><br />
Vys. škola – 0942 78 530 tis. Sk 83 379 tis. Sk 91 323 tis. Sk 108 072 tis. Sk<br />
z toho: učitelia 57 980 tis. Sk 61 641 tis. Sk 67 150 tis. Sk 79 455 tis. Sk<br />
Rekreačné strediská 297 tis. Sk 329 tis. Sk 375 tis. Sk 412 tis. Sk<br />
Študentské jedálne 1 140 tis. Sk 1 189 tis. Sk 1 370 tis. Sk 1 298 tis. Sk<br />
Veda a výskum 9 418 tis. Sk 9 200 tis. Sk 12 282 tis. Sk 19 652 tis. Sk<br />
Rozvojové zámery FEI STU v Bratislave v oblasti vedy a výskumu, resp.<br />
vzdelávania sú úzko via<strong>za</strong>né na personálne <strong>za</strong>bezpečenie týchto hlavných činností, osobitne<br />
tých, ktoré podliehajú niektorej z foriem akreditácie. V súčasnosti používaná metodika<br />
rozdeľovania štátnej dotácie z úrovne MŠ SR, ktorá je v zásade uplatňovaná aj na úrovni<br />
univerzity, využíva ako vstupné parametre okrem iného vo výraznej miere aj počty študentov<br />
v akreditovaných študijných programoch s osobitnou váhou na končiacich absolventoch<br />
a interných doktorandoch po dizertačnej skúške, ako aj na koeficiente kvalifikačnej štruktúry<br />
učiteľov. V poslednom období sa tiež <strong>za</strong>čína z úrovne ministerstva školstva prejavovať trend<br />
posilňovania mzdových prostriedkov pre kategóriu výskumných pracovníkov. Počty<br />
študentov sú však z hľadiska prostriedkov získaných zo štátnej dotácie pre rozvoj <strong>fakulty</strong><br />
jedným z rozhodujúcich činiteľov.<br />
Z tohto hľadiska je mimoriadne pozitívne, že v poslednom období sa fakulte darilo<br />
počty študentov zvyšovať. Nerovnomernosť záujmu o študijné programy (odbory) má<br />
následne vplyv na rozdielnu <strong>za</strong>ťaženosť jednotlivých pracovísk. V súčasnosti nemožno<br />
uspokojiť pri <strong>za</strong>deľovaní študentov do 2. <strong>rok</strong>u Bc. štúdia všetkých záujemcov len o študijný<br />
odbor Telekomunikácie. Najmenej je napĺňaná kapacita terajších študijných odborov EMI<br />
a ESI. Pretože od akademického <strong>rok</strong>u 2004/2005 bude fakulta prijímať študentov priamo na<br />
študijné programy, bude potrebné veľmi pozorne sledovať otázku rovnomernosti využitia<br />
kapacít pracovísk z mnohých hľadísk vrátane intenzívnej propagácie štúdia<br />
a <strong>za</strong>chovania terajších počtov študentov aspoň v období, kým ne<strong>za</strong>čne populačná krivka<br />
mládeže klesať (odhadujeme, že ešte asi 5 <strong>rok</strong>ov bude stabilizovaná).<br />
Podľa oficiálnych údajov, ktoré je fakulta povinná vykazovať v stanovených<br />
termínoch, je pomer počtu študentov k počtu učiteľov na FEI STU asi 11,2 (údaj je mierne<br />
pohyblivý), pričom počet študentov na 1 funkčné miesto profesora alebo docenta je približne<br />
27. I keď tieto ukazovatele nie sú normatívne záväzné, považujeme ich v zásade <strong>za</strong> primerané<br />
s tým, že počet interných učiteľov FEI STU vo vzťahu k predpokladanej záťaži by mal byť<br />
dokonca trochu vyšší, ako je tomu v súčasnosti. Pri vytváraní štruktúry pracovných miest<br />
profesorov, docentov a ostatných učiteľov, ktoré fakulta bola povinná podľa §111 zákona<br />
o vysokých školách vytvoriť v súvislosti s transformáciou študijných odborov na študijné<br />
programy k 1. 1. <strong>2003</strong>, bolo vytvorených 125 funkčných miest P+D a 145 miest asistentov<br />
a odborných asistentov, spolu 270 funkčných miest. Zatiaľ čo funkčné miesta asistentov<br />
a odborných asistentov sú až na malé výnimky obsadené internými pracovníkmi, na fakulte<br />
zostalo neobsadených 12 funkčných miest profesorov a 16 miest docentov. V súčasnosti sú<br />
v štruktúre obsadené všetky funkčné miesta P+D via<strong>za</strong>né na študijné odbory Teoretická<br />
elektrotechnika, Meranie, Elektronika, Ekonomická teória a Všeobecné dejiny. Funkcia<br />
mimoriadneho profesora nebola na FEI STU vytvorená.<br />
22
Na fakulte v súčasnosti pôsobia aj 4 profesori a 7 docenti po 65. <strong>rok</strong>u veku, ktorí už<br />
neboli <strong>za</strong>raďovaní do štruktúry. Aktuálne obsadenie funkčných miest P+D na FEI STU<br />
dokumentuje priložená tabuľka.<br />
Prehľad obsadenia funkčných miest profesorov a docentov k 31. 8. <strong>2003</strong>.<br />
Študijný odbor Potreba P+D Obsadené funkcie Voľné funkcie<br />
Matematika 12 7 5<br />
Fyzika 11 10 1<br />
Teoretická elektrotechnika 8 8 0<br />
Meranie 5 5 0<br />
Aplikovaná mechanika 3 2 1<br />
Automatizácia 15 10 5<br />
Kybernetika 2 1 1<br />
Elektrotechnika 23 17 6<br />
Elektronika 23 23 0<br />
Aplikovaná informatika 2 1 1<br />
Telekomunikácie 11 6 5<br />
Bezpečnosť technických systémov 3 0 3<br />
Ekonomická teória 3 3 0<br />
Manažment 2 1 1<br />
Všeobecné dejiny 1 1 0<br />
Neslovanské jazyky a literatúra 1 0 1<br />
Spolu 145 108 37<br />
Poznámka: Študijné odbory boli definované v čase, keď ešte nebola ministrom školstva<br />
vydaná terajšia sústava študijných odborov na základe predbežných verzií<br />
tejto sústavy.<br />
Z hľadiska <strong>za</strong>bezpečenia výučby je situácia priaznivá z toho hľadiska, že až na malé<br />
výnimky odborne garantujú jednotlivé predmety Bc. aj Ing. štúdia len profesori a docenti.<br />
Ako už bolo uvedené, v poslednom období možno z rozdelenia prostriedkov štátnej dotácie na<br />
mzdy pozorovať istý stimul pre zvyšovanie počtu výskumných pracovníkov. V súčasnosti sú<br />
počty interných výskumných pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním nasledovné<br />
(niektorí sú platení z projektov):<br />
Spolu: 67<br />
Z toho: KAR 5, KASR 3, KMER 2 pre oblasť automatizácie, kybernetiky a merania)<br />
KESP 0, KEE 1, KJFT 11 (pre oblasť elektroenergetiky a silnoprúdovej<br />
elektrotechniky a jadrovej energetiky)<br />
KETG 2, KF 4<br />
(pre oblasť fyzikál. inžinierstva a el. materiálov)<br />
KMech 1<br />
KTEE 4<br />
KME 22, KRE 5<br />
(pre oblasť elektroniky)<br />
KEM 2<br />
KTL 3<br />
(pre oblasť telekomunikácií)<br />
KMAT 2<br />
Veľmi významným rozvojovým faktorom je veková štruktúra učiteľov FEI STU,<br />
ktorá už vo všeobecnosti <strong>za</strong>čína byť menej priaznivá najmä z toho dôvodu, že mladí<br />
pracovníci nejavia veľký záujem zostať pracovať na fakulte. Na druhej strane FEI STU<br />
v poslednom období <strong>za</strong>znamenala rast počtu doktorandov.<br />
Na fakulte v súčasnosti pôsobí 41 mladých učiteľov (do 35. <strong>rok</strong>u veku) z 242<br />
interných učiteľov FEI STU. (Údaj je už bez bývalej KIVT a bez 23 učiteľov pôsobiacich<br />
spravidla na úväzok po 65. <strong>rok</strong>u veku so súhlasom AS FEI STU a bez externých učiteľov).<br />
23
Počty učiteľov do 35. <strong>rok</strong>u veku podľa pracovísk:<br />
KAR 3, KESP 0, KEE 3, KETG 1, KF 2, KJFT 0, KMAT 5, KMech 0, KMER 2, KME 1,<br />
KRE 4, KTL 7, KTEE 4, KASR 3, KJ 1, KTV 4, KEM 1.<br />
Nad 35 <strong>rok</strong>ov veku teda na FEI STU aktívne pôsobí 226 učiteľov (bez<br />
externistov), čo predstavuje asi 84%. Tento údaj naznačuje, že omladzovaniu učiteľského<br />
zboru treba venovať v sociálnom programe <strong>fakulty</strong> mimoriadnu pozornosť, a to značne<br />
diferencovane podľa jednotlivých pracovísk.<br />
V súvislosti s procesom akreditácie nových študijných programov je osobitne<br />
dôležitá z hľadiska ambície <strong>fakulty</strong> stať sa výskumnou univerzitou spôsobilosť<br />
uskutočňovať navrhované študijné programy doktorandského štúdia. Tu sa v zmysle<br />
kritérií, schválených MŠ SR, vyžaduje okrem garanta profesora (veková hranica 65<br />
<strong>rok</strong>ov, resp. 62 <strong>rok</strong>ov tak, aby v priebehu akreditačnej periódy garant neprekročil vek 65<br />
<strong>rok</strong>ov) aj pôsobenie aspoň dvoch profesorov alebo docentov, pričom jeden profesor by<br />
nemal garantovať viac ako 1 študijný program. V tomto smere má <strong>za</strong>tiaľ fakulta<br />
v prevažnej miere dostatok interných profesorov a docentov pre všetky stupne štúdia. Pokiaľ<br />
sa akútne prejavujú problémy, možno ich zhrnúť nasledovne:<br />
Z hľadiska vekovej hranice sú ohrozené predovšetkým garancie pre študijné<br />
programy Teoretická elektrotechnika (garant dovŕšil 65 <strong>rok</strong>ov, <strong>za</strong>tiaľ tam niet ďalšieho<br />
profesora), Rádioelektronika (garant 64 ročný, bez ďalšieho profesora) a Hospodárska<br />
informatika (garant 64-ročný, bez ďalšieho profesora). V prípade navrhovaného študijného<br />
programu Aplikovaná informatika sa napriek tomu, že fakulta má pre tento študijný program<br />
garanta, osobitne negatívne prejavuje po odčlenení KIVT nedostatok odborných garantov<br />
informatických predmetov, ktorí v zmysle kritérií akreditácie môžu preuká<strong>za</strong>ť svojimi<br />
publikáciami aspoň sledovateľský výskum v daných oblastiach.<br />
Hlavnou úlohou pri skvalitňovaní personálnej skladby učiteľov je získavanie<br />
mladých kvalitných <strong>za</strong>mestnancov v kategórii odborných asistentov, ktorí budú schopní<br />
rýchlo sa presadiť v oblasti svetovej vedy, majú kladný vzťah k pedagogike, a teda budú<br />
schopní sa aj rýchlo habilitovať. Pre <strong>za</strong>bezpečenie štúdia v druhom a treťom stupni je<br />
nevyhnutné <strong>za</strong>bezpečiť kontinuitu inaugurácií pre plánované študijné programy na FEI<br />
STU. Hlavné problémy inaugurácií sú v súčasnosti v nedostatočnom presadzovaní sa<br />
docentov so svojimi prácami vo svetových vedeckých časopisoch a nedostatočná finančná<br />
motivácia.<br />
V sledovanom období boli menovaní <strong>za</strong> profesorov – prof. Ing. Ivan Štich, DrSc.,<br />
prof. Ing. František Uherek, PhD. a prof. Ing. Alfonz Smola, PhD. a <strong>za</strong> docentov – doc. Ing.<br />
Vladimír Šály, PhD. a doc. Ing. Viera Stopjaková, PhD.<br />
Pri podávaní výročnej správy o <strong>stave</strong> <strong>fakulty</strong> bývajú oceňovaní pracovníci, ktorí sa<br />
významným spôsobom <strong>za</strong>slúžili o jej rozvoj. Medaila FEI STU v Bratislave bola v <strong>rok</strong>u<br />
<strong>2003</strong> udelená:<br />
doc. RNDr. Jane Galanovej, PhD. - <strong>za</strong> mimoriadne zásluhy o rozvoj <strong>fakulty</strong><br />
doc. RNDr. Ivanovi Červeňovi, CSc. - <strong>za</strong> mimoriadne výsledky v pedagogickej práci<br />
doc. Ing. Jurajovi Gyárfášovi, CSc. - <strong>za</strong> mimoriadne výsledky v pedagogickej práci<br />
a <strong>za</strong> zásluhy o rozvoj vedeckého poznania Medaila dekana FEI STU bola v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong><br />
udelená <strong>za</strong> zásluhy o rozvoj <strong>fakulty</strong> týmto pracovníkom: RNDr. Valérii Šimákovej,<br />
Miroslavovi Hanzlovi, prof. Ing. Pavlovi Horňákovi, DrSc., Ing. Milanovi Kempnému, Ing.<br />
Jozefovi Laszovi, doc. Ing. Neitusovi Liptákovi, PhD., doc. Ing. Ondrejovi Olachovi, PhD.,<br />
Mgr. Štefanovi Tejbusovi, doc. Ing. Jánovi Veselovskému, PhD.<br />
24
Vedecká rada STU udelila Medailu STU prof. Ing. Ottovi Csabayovi, PhD. Prof.<br />
Ing. Štefanovi Bartovi, PhD. bolo udelené ocenenie rektora STU „profesor <strong>rok</strong>a <strong>2003</strong>“ dňa<br />
10.12. <strong>2003</strong>.<br />
VI.<br />
Medzinárodná spolupráca a <strong>za</strong>hraničné styky<br />
VI. 1<br />
Medzinárodné mobility<br />
Priame styky a mobilita pracovníkov a študentov sú významným indikátorom kvality<br />
vedy, výskumu a vývoja, ale aj pedagogickej činnosti <strong>fakulty</strong>. V uplynulom <strong>rok</strong>u sa podarilo sa<br />
<strong>za</strong>chovať vysoký štandard v počte vycestovaní do <strong>za</strong>hraničia a prijatí <strong>za</strong>hraničných hostí. Prehľad<br />
aktivít uvád<strong>za</strong>jú tabuľky.<br />
Štatistika vycestovaní <strong>za</strong>mestnancov na <strong>za</strong>hraničné pracovné cesty a prijatí<br />
<strong>za</strong>hraničných hostí<br />
Vycestovania<br />
Prijatia<br />
Počet spolu 621 125<br />
Štatistika vycestovaní a prijatí študentov a doktorandov <strong>za</strong> <strong>rok</strong> <strong>2003</strong><br />
Študenti<br />
Doktorandi<br />
počet vycestovaní počet prijatí počet vycestovaní počet prijatí<br />
Socrates/Erasmus 2 2 1<br />
Ceepus 1<br />
Akcia Rakúsko-Slovensko 1 4<br />
Leonardo da Vinci 15<br />
štipendium MŠ SR<br />
iné štipendium<br />
dohoda STU 1<br />
iné programy/granty 63<br />
Iné 51 15<br />
Konferencia 17 15 7<br />
Seminár<br />
pracovné stretnutie 5<br />
Celkom 76 18 98 7<br />
VI. 2<br />
Činnosť Kancelárie programov Európskej únie pri FEI STU (KPEÚ)<br />
<strong>za</strong> <strong>rok</strong> <strong>2003</strong><br />
Hlavnou aktivitou Kancelárie programov Európskej únie pri FEI STU (ďalej len<br />
KPEÚ) vo štvrtom <strong>rok</strong>u jej činnosti bola podpora a rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti<br />
vzdelávania, výskumu a vedy, príprava medzinárodných projektov, rozvoj ľudských zdrojov<br />
FEI STU a vytváranie odborných a finančných podmienok pre realizáciu cielenej odbornej<br />
medzinárodnej mobility študentov.<br />
KPEÚ sama koordinovala a realizovala projekty edukačné, výskumné, podporné<br />
a iné.<br />
25
Projekt ADLER – Online Distance Learning Module in European Agrarian Law – je<br />
pilotný projekt (1. 11. 2001 – 31. 10. 2004) programu Leonardo da Vinci koordinovaný<br />
Poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. KPEÚ funguje ako partner v projekte. Cieľom<br />
projektu je vytvoriť komplexný vzdelávací modul vo vybranej oblasti európskeho<br />
poľnohospodárskeho práva na báze e-learningu. KPEÚ <strong>za</strong>bezpečuje oblasť ICT v tomto<br />
projekte. Ide o <strong>za</strong>bezpečenie komunikácie v rámci virtuálnej triedy, elektronickej<br />
administrácie tried a vytvorenie CD ROM prostredia prepracovaného pre užívateľa, ktoré je<br />
možné využiť aj pre iné moduly a študijné materiály. Taktiež je to vytvorenie<br />
multimediálnych DVD slúžiacich pre výučbu jednotlivých modulov v rámci projektu.<br />
KPEÚ sa zúčastnila rámcových medzinárodných stretnutí riešiteľov v rámci projektu<br />
ADLER v Modre-Harmónii a Trenčianskych Tepliciach kde boli prezentované jednotlivými<br />
partnermi dosiahnuté výsledky, prediskutované náležité úlohy na najbližšie obdobie<br />
a prebraté finančné aspekty.<br />
Projekt REKOSIT- Rekvalifikácia a zvýšenie konkurencieschopnosti pracovnej sily<br />
v segmente aplikácií informačných a komunikačných technológií (ICT) pre národný trh práce<br />
– bol štátny rekvalifikačný projekt koordinovaný FEI STU. Partnermi projektu boli NÚP,<br />
ZEP SR, TU Košice, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzita vo Zvolene, SPU Nitra<br />
a Centrum pre celoživotné vzdelávanie. Cieľom projektu bolo vybudovať flexibilný systém<br />
rekvalifikácie pracovnej sily na celonárodnej úrovni v oblasti aplikácie ICT. Zámerom<br />
pilotnej fázy projektu bola rekvalifikácia cca 500 ne<strong>za</strong>mestnaných z najproblematickejších<br />
regiónov Slovenska (Kysuce, Orava, Liptov, juž. Slovensko). Tematické <strong>za</strong>meranie kurzov:<br />
Office 2000, Internet, Intranet, databázové systémy; Elektronický obchod; Multimediálne<br />
telekomunikačné a informačné technológie, siete, služby a aplikácie; Tvorba WWW stránok.<br />
Dňa 13. 3. <strong>2003</strong> prebehlo na FEI STU záverečné vyhodnotenie pilotného projektu<br />
REKOSIT, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia MŠ SR, MPSVaR SR, MH SR,VÚC, NÚP,<br />
ZEP, FEI STU ako aj predstavitelia spolupracujúcich univerzít, odborných škôl, KÚP a OÚP.<br />
Projekt bol všetkými zúčastnenými hodnotený ako veľmi prospešný a úspešný, bolo<br />
vyjadrené želanie v ňom pokračovať.<br />
Projekt ICOTEL – Information and Communication Technologies in Lifelong<br />
Learning – je nový pilotný projekt programu Leonardo da Vinci, podaný v rámci<br />
predposlednej výzvy. koordinovaný FEI STU. Projekt bol vypracovaný v spolupráci KTL<br />
(prof. P. Podhradský) a KPEÚ. Dĺžka trvania je 30 mesiacov. Cieľom projektu je vytvoriť<br />
integrovaný virtuálny vzdelávací systém na báze aplikácií najnovších technológií ICT.<br />
Testovanie systému by malo prebehnúť na dvoch pilotných kurzoch. Do projektu je<br />
<strong>za</strong>pojených 14 partnerských univerzít a firiem zo 7 krajín.<br />
V rámci projektu ICOTEL, KPEÚ organizovala Kick-Off meeting projektu.<br />
Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia jednotlivých partnerov projektu (Orange a.s., Alcatel<br />
Stuttgart, Bit media e-learning solution, atď.), zástupcovia Národnej kancelárie programu<br />
Leonardo da Vinci, KPEÚ a FEI STU. Predmetom stretnutia bola diskusia a zhrnutie<br />
jednotlivých úloh pre partnerov vyplývajúcich z projektu a finančné aspekty projektu. Na<br />
tomto stretnutí sa ZEP prostredníctvom svojho prezidenta vzdal kontraktorskej funkcie<br />
v prospech FEI STU, čo sa aj právne zrealizovalo.<br />
Ďalším projektom koordinovaným KPEÚ bol projekt SLAN_BRAW- Support to the<br />
Slovak Academic Network for Building Regional Awareness (1. 3. 2001 – 30. 6. <strong>2003</strong>). Bol<br />
to podporný projekt v rámci 5RP <strong>za</strong>meraný len na SR. Cieľom projektu bola podpora účasti<br />
MSP v SR v 5RP/6RP. KPEÚ mala v projekte 3 partnerov (SARC, Innova, VÚZ).<br />
26
V rámci projektu KPEÚ spoluorganizovala viaceré informačné dni v 4 regiónoch SR,<br />
národné aj medzinárodné burzy (b<strong>rok</strong>erage events) <strong>za</strong>merané na e-commerce a návrh<br />
obvodov, tieto prebehli na FEI STU, pričom KPEÚ sa podieľala na ich príprave, organizácii<br />
a technickom <strong>za</strong>bezpečení.<br />
KPEÚ <strong>za</strong>stupuje v sieti SIKAS (Slovenská informačná a konzultačná akademická<br />
sieť) STU. Počas celého <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> podávala aktuálne informácie o jednotlivých výzvach<br />
v rámci všetkých priorít 6RP na svojej web stránke.<br />
Ďalším projektom koordinovaným KPEÚ je projekt STUGE – Students Gaining<br />
Experience in European Companies (20. 6. 2002 – 31. 5. 2004). Nový mobilitný projekt<br />
programu Leonardo da Vinci po<strong>stave</strong>ný na základe skúseností získaných z projektu SASEC.<br />
Projekt bol schválený pre 20 účastníkov do 8 firiem a do ďalších firiem prostredníctvom<br />
2 sprostredkujúcich organizácii z 5 krajín. Projekt STUGE si kladie <strong>za</strong> cieľ okrem poskytnutia<br />
praktických odborných skúseností študentom aj sprofesionalizovanie hodnotenia<br />
a monitoringu stáží ako aj prenos skúseností z FEI STU na Trenčiansku univerzitu.<br />
V rámci projektu bol vykonaný i finančný audit Národnou kanceláriou programu<br />
Leonardo da Vinci. NK LdV schválila pre FEI STU navýšenie grantov v rámci projektu pre<br />
účel parciálnej časti grantu. Jednotlivé parciálne súčasti grantu budú vyplácané účastníkom<br />
mobilít v <strong>rok</strong>u 2004. Priebežná správa projektu (Interim report) bola prijatá, čím sa splnila<br />
podmienka na financovanie projektu podľa vopred dohodnutého plánu.<br />
Do konca <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sa študentských mobilít zúčastnilo spolu 8 študentov. V rámci<br />
celého projektu bolo schválených 20 študentských mobilít. KPEÚ požiadala o navýšenie<br />
rozpočtu projektu na základe zvýšeného záujmu zo strany študentov. NK programu Leonardo<br />
da Vinci navýšila pôvodne stanovený grant o cca 20 %. Celkový počet študentských mobilít<br />
vzrástol na 22 a jednotlivé stážové pobyty boli predĺžené oproti pôvodne stanoveným.<br />
Dňa 19. 12. <strong>2003</strong> KPEÚ organizovala Študentskú vedeckú konferenciu v rámci<br />
projektu STUGE. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia vedenia FEI STU, zodpovedný<br />
riešiteľ projektu v rámci partnerskej Fakulty mechatroniky TnU, zástupca NK programu<br />
Leonardo da Vinci, zástupcovia KPEÚ a samozrejme i jednotliví účastníci študentských<br />
mobilít. Program konferencie pozostával z prezentácií realizovaných projektov študentov FEI<br />
STU a TnU FM u <strong>za</strong>hraničných firiem. Program obsahoval taktiež diskusiu ohľadne<br />
administratívnych či finančných podmienok v rámci Leonardo da Vinci stáží. Diskutovalo sa<br />
i o veciach vyplývajúcich zo záverečných správ študentov t.j. prínos stáže, problémy či klady<br />
jednotlivých stážových pobytov. Podrobnosti možno nájsť na web stránke<br />
(http://space.elf.stuba.sk/KPEÚ/stuge/).<br />
Ďalším projektom bol celouniverzitný projekt koordinovaný prorektorom STU<br />
a KPEÚ, bežiaci od septembra 2000, ktorého cieľom bolo rozvíjať spoluprácu univerzity<br />
s technickou praxou na báze know how pracovísk STU. V predošlom období bola vytvorená<br />
databá<strong>za</strong> ponúk v oblasti projektov, expertov, <strong>za</strong>riadení a špecializovaných pracovísk STU<br />
prístupná cez Internet. Podrobnosti možno nájsť na (http://saus.bts.sk/knowhow/).<br />
STU bola prizvaná ako expert do Tempus projektu koordinovanom vzdelávacou<br />
inštitúciou CIEP v Paríži. Projekt je <strong>za</strong>meraný na kvalitu vzdelávacieho procesu na univerzite<br />
v Čiernej hore. KPEÚ <strong>za</strong>stupuje STU v tomto projekte. V rámci tohoto projektu je plánovaná<br />
návšteva delegácie Univerzity v Podgorici na STU v <strong>rok</strong>u 2004.<br />
KPEÚ bola v rámci 6RP <strong>za</strong>pojená do podporného projektu IST Mentor (projekt<br />
školiaci expertov – multiplikátorov 6RP). V rámci projektu boli vyškolení 3 zástupcovia<br />
KPEÚ + 2 ďalší pracovníci STU ako multiplikátori 6RP. Projektu Mentor sa zúčastnili 3<br />
pracoviská zo SR. Naše pracovisko bolo vyhodnotené ako najlepšie.<br />
27
KPEÚ bola pozvaná do projektu e-europe + (Dánsky podporný projekt 6RP<br />
<strong>za</strong>meraný na zber informácii o IST v rámci kandidátskych asociovaných krajín). V rámci<br />
projektu sa KPEÚ aktívne podieľala na Medzinárodnej konferencii venovanej e-europe +<br />
v Prahe v decembri <strong>2003</strong>.<br />
KPEÚ sa podieľala na projekte WOMENG programu 5RP koordinovanom TU<br />
Košice. Cieľom projektu bolo zistiť motiváciu žien pre štúdium na univerzitách technického<br />
<strong>za</strong>merania. Vzorka 20-tich poslucháčok a 20-tich poslucháčov z FEI STU počas<br />
dvojhodinového seminára vyplnila rozsiahly dotazník.<br />
Dotazník sme vyplňovali aj v rámci projektu SAMBA, koordinovanom BIC<br />
Bratislava. Išlo o projekt financovaný rakúskym Ministerstvom hospodárstva s cieľom<br />
podpory slovensko-rakúskej technologickej spolupráce v oblasti mobile-business (spoločná<br />
účasť v európskych projektoch, transfer technológií, resp. iná komerčná technologická<br />
spolupráca).<br />
V prvej polovici <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> podala KPEÚ 6RP SSA projekt „Supporting Measures<br />
for the Integration of Slovak SMEs into FP6“ (SMISS FP6). Projekt nezískal pri hodnotení<br />
dostatočné skóre na financovanie.<br />
V novembri a decembri <strong>2003</strong> KPEÚ pripravovala nové návrhy projektov 6RP ako aj<br />
projektov Leonardo da Vinci, ktoré majú uzávierky prihlášok v <strong>rok</strong>u 2004.<br />
KPEÚ financovala prístrojové a softvérové vybavenie vlastnej kancelárie a v rámci<br />
možností aj iných jednotiek na FEI STU.<br />
KPEÚ informovala pravidelne kontaktné osoby na katedrách FEI STU, kontaktné<br />
osoby siete SIKAS, kontaktné osoby siete KNOW HOW (zástupcovia všetkých fakúlt STU)<br />
elektronickou formou o novinkách v oblasti medzinárodnej spolupráci, a <strong>za</strong>sielala aj<br />
informácie z misie SR pri EÚ. Naviac poskytovala konzultácie pre nových adeptov na<br />
podávanie medzinárodných projektov.<br />
VII. Vzťahy s verejnosťou<br />
Fakulta venuje významnú pozornosť aj svojej prezentácii na verejnosti. Problémom<br />
vo všeobecnosti je pritiahnutie veľkých médií, ktoré by informovali o významných fakultných<br />
udalostiach, a to i napriek tomu, že príslušné informácie fakulta operatívne poskytuje. Okrem<br />
viacerých článkov a príspevkov najmä v regionálnych médiách sa nám podarilo zvolať<br />
niekoľko tlačových konferencií, <strong>za</strong>meraných či už na informovanie o špecifickej aktivite<br />
<strong>fakulty</strong> alebo aj všeobecne o fakulte ako takej.<br />
Osobitnú pozornosť venujeme predovšetkým propagácii štúdia. Pretrvávajúcim<br />
problémom je totiž nerovnomerný primárny záujem uchád<strong>za</strong>čov o jednotlivé študijné odbory,<br />
ktorý sa však doteraz zmierňoval tým, že prvý <strong>rok</strong> štúdia je spoločný pre všetkých šesť<br />
akreditovaných študijných odborov. Počas prvého <strong>rok</strong>u štúdia popri prirodzenej selekcii počtu<br />
študentov dochád<strong>za</strong> i k prerozdeleniu ich záujmu. Táto možnosť regulácie však <strong>za</strong>nikne od a.<br />
r. 2004/2005, kedy sa študenti budú v zmysle zákona prijímať nie na fakultu, ale priamo do<br />
ŠP. V dôsledku toho, ako aj v dôsledku vzniku FIIT vedenie FEI STU venovalo propagácii<br />
štúdia v rámci novoakreditovaných Bc. študijných programov mimoriadnu pozornosť.<br />
Z najdôležitejších akcií v tomto smere treba spomenúť najmä už tradičné stretnutie<br />
s riaditeľmi vybraných stredných škôl, podklady do publikácie „Pred štartom na VŠ“ a „Ako<br />
na VŠ“, inzeráty v novinách <strong>za</strong>bezpečované prostredníctvom rektorátu STU, účasť na vý<strong>stave</strong><br />
28
„AKADÉMIA – veľtrh pomaturitného vzdelávania <strong>2003</strong>“, Konferencia „ELOSYS“ a viaceré<br />
informácie pre tlač a rozhlas (tlačová konferencia 14.1.2004). Výraznú publicitu dostala<br />
i propagácia študijných odborov v RÁDIU TWIST na jar <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong>, kde sa podarilo<br />
<strong>za</strong>bezpečiť sériu reklamných rozhovorov priamo s predstaviteľmi študijných odborov. Bola<br />
vyvinutá aj animovaná 12 – minútová netradičná propagácia študijných odborov, ktorá má<br />
medzi maturantami mimoriadny ohlas a využíva sa pri návštevách stredných škôl.<br />
V súčasnosti sa už rozbehla <strong>za</strong> výraznej pomoci a účasti študentov aj akcia, ktorej cieľom je<br />
získavanie kontaktov s potenciálnymi záujemcami o štúdium na FEI STU s tým, že kontakt<br />
s nimi bude fakulta priebežne priamo udržiavať prostredníctvom internetu.<br />
VIII. Sociálna oblasť<br />
Vedenie FEI STU pri riešení sociálneho programu <strong>fakulty</strong>, osobitne vo vzťahu<br />
k využívaniu voľného času študentov úzko spolupracuje so Študentským parlamentom FEI<br />
STU a so študentskou časťou akademického senátu <strong>fakulty</strong>.<br />
FEI STU pravdepodobne ako jediná fakulta STU nedokáže uspokojiť všetkých<br />
žiadateľov o ubytovanie v ŠD. Je to dané aj spôsobom rozdeľovania počtov miest pre<br />
jednotlivé <strong>fakulty</strong> v rámci STU. Podarilo sa nám presadiť, aby sa vo výraznejšej miere<br />
zohľadňovali počty <strong>za</strong>písaných študentov, no veľmi negatívne sa prejavila skutočnosť, že<br />
z hygienických dôvodov výrazne poklesol celkový počet miest v internátoch STU.<br />
V akademickom <strong>rok</strong>u 2002/<strong>2003</strong> v zimnom semestri nedostalo ubytovanie asi 250 žiadateľov<br />
z vyšších ročníkov. V tomto akademickom <strong>rok</strong>u v dôsledku nízkeho počtu uchád<strong>za</strong>čov bolo<br />
k 15. 10. <strong>2003</strong> neuspokojených 118 žiadateľov. Fakultná ubytovacia komisia prideľuje<br />
študentom ubytovanie podľa presne stanovených kritérií, v ktorých sa podstatnou mierou<br />
zohľadňuje prospech študenta a vzdialenosť miesta trvalého pobytu. V odvolacom konaní sa<br />
riešia predovšetkým ťažké sociálne prípady a žiadosti študentov so zdravotnými problémami.<br />
V rámci svojich možností sa fakulta snaží prispieť k posilneniu fyzickej stránky<br />
osobnosti študenta tým, že vyžaduje získanie 6 zápočtov z telesnej kultúry, pričom študentom<br />
so zdravotnými problémami umožňuje pohybové aktivity v súlade s ich zdravotným stavom<br />
a po vyjadrení ich osobného lekára. Istým signalizovaným problémom je aj upozornenie<br />
leká<strong>rok</strong> pôsobiacich v ŠD na to, že niektorí študenti sú epileptici, pričom na riešenie týchto<br />
prípadov vzniká prakticky neriešiteľná kolízia bezpečnostných predpisov a lekárskeho<br />
tajomstva.<br />
Fakulta vytvára pre silne telesne a zdravotne postihnutých študentov primerané<br />
podmienky na zvládnutie štúdia. Počet takýchto študentov je však na FEI STU veľmi nízky,<br />
i keď celkovo nemožno s fyzickým stavom študentov FEI STU vysloviť spokojnosť.<br />
Fakulta vytvorila študentom významné možnosti využitia mimo vyučovacieho času.<br />
Študenti majú k dispozícii voľný (kontrolovaný) prístup k výpočtovej technike v rámci<br />
centrálnej počítačovej učebne a na viacerých katedrách. Taktiež majú k dispozícii študovňu<br />
fakultnej knižnice. Záujemcovia z radov študentov môžu využívať vo voľnom čase plaváreň<br />
a posilovňu. Na pôde ŠD Mladosť pôsobí občianske združenie Ynet, <strong>za</strong>ložené študentmi FEI<br />
STU. Toto združenie umožňuje svojím členom priamy prístup k Internetu priamo na pôde ŠD.<br />
Na pôde ŠD Mladosť sú však možnosti štúdia (študovňa) <strong>za</strong>tiaľ veľmi obmedzené.<br />
Rovnako tak nemožno prejaviť spokojnosť s využívaním športových <strong>za</strong>riadení študentského<br />
domova, čo fakulta nemá možnosť ovplyvniť. So znepokojením konštatujeme aj pokles<br />
záujmu študentov o stravovanie v študentských jedálňach či už na pôde <strong>fakulty</strong> alebo<br />
29
v študentskom domove, čo signalizuje vážne potenciálne problémy so správnou<br />
životosprávou študentov.<br />
V akademickom <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong>/2004 sa v súlade s právnymi predpismi vyplácajú len<br />
sociálne ná<strong>rok</strong>ové štipendiá, nakoľko fakulta nemala možnosť získať zdroje pre iné formy<br />
štipendií. Pripravujeme však nový štipendijný poriadok <strong>fakulty</strong>, kde však istým spôsobom<br />
narážame na avizované zmeny v zákone o vysokých školách, ktoré zásadným spôsobom<br />
ovplyvnia sociálnu oblasť. Ide o <strong>za</strong>vedenie školného, zmeny v pôžičkovom systéme, zrušenie<br />
dotácie na študentské domovy, ktoré zásadným spôsobom môžu ovplyvniť oblasť sociálnej<br />
starostlivosti. O študentskú pôžičku požiadalo 189 študentov, pričom Štipendijný fond<br />
vyhovel 174 študentom.<br />
V oblasti starostlivosti o <strong>za</strong>mestnancov sa trvalo snažíme vytvárať atmosféru<br />
vzájomnej úcty, tolerantnosti, vedeckej a osobnej náročnosti, vytvárania motivačného<br />
prostredia a objektívneho odmeňovania, aby každý <strong>za</strong>mestnanec a študent v ňom našiel svoje<br />
miesto. Medzi rozhodujúce princípy sociálnej starostlivosti patrí dôsledné napĺňanie<br />
kolektívnej dohody medzi vedením STU a odborovou organizáciou s dôrazom na:<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
zlepšovanie podmienok práce učiteľov, výskumníkov, ale aj ostatných pracovníkov, ktorí<br />
majú podiel na pedagogickej, vedecko-výskumnej a ostatných činnostiach na pôde<br />
<strong>fakulty</strong> a STU,<br />
omladenie pedagogického zboru najmä z radov úspešných absolventov doktorandského<br />
štúdia,<br />
presadzovanie vyššieho spoločenského uznania práce učiteľa vysokej školy,<br />
zdokonalenie informačného systému <strong>fakulty</strong>, a to najmä v oblasti lepšej informovanosti<br />
členov akademickej obce o dianí na fakulte, v oblasti organizácie a riadenia vzdelávacieho<br />
procesu a vzájomnej komunikácie učiteľ – študent,<br />
skvalitnenie všetkých doplnkových činností a služieb na zlepšenie pracovných<br />
a študijných podmienok,<br />
skvalitnenie pracovného a životného prostredia v súlade s modernými poznatkami<br />
pracovnej hygieny,<br />
podporu odborného a vedeckého rastu, ako aj jazykovej prípravy <strong>za</strong>mestnancov formou<br />
dištančného a celoživotného vzdelávania,<br />
vytváranie projektov a aktivít pre pracovníkov dôchodkového veku.<br />
Vedenie FEI STU a ZOO pri FEI venujú trvalú pozornosť rekreačnej starostlivosti<br />
o pracovníkov a aj v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sa nám podarilo na dobrej úrovni udržať naše <strong>za</strong>riadenia<br />
v Nemeckej a v lokalite Modra-Piesok. Naďalej umožňujeme využívanie športových<br />
priestorov (telocvičňa, plaváreň). Medzi tradičné podujatia patrí stretnutie vedenia <strong>fakulty</strong><br />
s bývalými <strong>za</strong>mestnancami – dôchodcami, uskutočňované taktiež v súčinnosti s odborovou<br />
organizáciou.<br />
Kultúrne vyžitie <strong>za</strong>mestnancov sme realizovali prostredníctvom tradície divadelných<br />
pred<strong>stave</strong>ní pri príležitosti ukončenia kalendárneho <strong>rok</strong>u - v minulom <strong>rok</strong>u sa uskutočnilo 18.<br />
decembra <strong>2003</strong>. Pokračovala tradícia MAJÁLESU pre <strong>za</strong>mestnancov a ich rodinných<br />
príslušníkov, ako aj Plesu elektrotechnikov a informatikov v spolupráci so Zväzom<br />
elektrotechnického priemyslu SR.<br />
30
IX.<br />
Informačný systém a informačné technológie, knižnica<br />
Kvalita internetového spojenia je rozhodujúci faktor efektívneho riadenia <strong>fakulty</strong>. Aj<br />
keď je v súčasnosti zjavná snaha vedenia STU centralizovať služby v oblasti informačných<br />
technológií prostredníctvom CVT STU, je nevyhnutné <strong>za</strong>chovať po<strong>stave</strong>nie VS FEI najmä<br />
pre správu fakultných laboratórií a pomoc katedrám pri <strong>za</strong>bezpečovaní informačných služieb.<br />
V oblasti elektronickej pošty bol v uplynulom <strong>rok</strong>u <strong>za</strong>hájený projekt jednotného<br />
elektronického prostredia pre všetkých pracovníkov a študentov STU. Jeho účelnosť preukáže<br />
prax po plnom rozbehnutí projektu. V oblasti informačného systému STU prebieha etapa<br />
výberu dodávateľa tohto systému, a teda v jeho jednotlivých subsystémoch je situácia<br />
rovnako neuspokojivá ako v minulosti.<br />
FEI STU disponuje viac než 1200 počítačmi PC a desiatkami lokálnych serverov,<br />
prevádzkuje desiatku fakultných počítačových učební s počítačmi PC. V nepretržitej<br />
prevádzke pracuje 8 serverov typu RISC, <strong>za</strong>riadenie národného akademického uzla siete<br />
SANET, ktoré je súčasťou Internetu, a niekoľko ďalších serverov. V oblasti informačnej<br />
infraštruktúry sa podarilo realizovať prvú časť rekonštrukcie fakultnej siete použitím<br />
technológie optických káblov.<br />
Fakulta sa vždy snažila využívať moderné prostriedky na skvalitnenie svojej<br />
činnosti. V súčasnosti sú v prevádzke viaceré informačné systémy. Medzi základné patria<br />
fakultný informačný systém ISF, informačný systém Študent na podporu študijnej agendy,<br />
moduly IS pre agendy miezd, evidencie majetku, hospodárenia. Väčšina systémov je staršieho<br />
dáta, preto sa postupne obnovujú a nahrád<strong>za</strong>jú novšími, s celouniverzitnou pôsobnosťou.<br />
V <strong>rok</strong>u 2000 sa zmenila celková koncepcia v chápaní informačných technológií v prevádzke<br />
<strong>fakulty</strong>. Ťažisko centrálneho informačného systému sa prenieslo na platformu WWW<br />
technológie s priamym prístupom do informačných databáz podľa prístupových práv cez<br />
technológiu tenkého klienta. Takto si už v súčasnosti môže študent či učiteľ zisťovať aktuálne<br />
údaje v špecializovaných informačných systémoch priamo cez fakultné WWW stránky,<br />
napríklad obsah a ďalšie informácie o predmetoch v systéme EMA (pozri www.elf.stuba.sk/).<br />
Realizovali sme aj myšlienku fakultných intranetových novín (eSpravodaj <strong>fakulty</strong>), ktoré<br />
zlepšujú informovanosť akademickej obce o aktuálnom dianí. Samozrejmosťou je prístup do<br />
Internetu, prakticky z každého počítača na fakulte.<br />
Dôležitú infraštruktúru pre pedagogický, študijný a výskumný proces na fakulte<br />
vytvára Knižnica FEI STU. Jej hlavným poslaním je budovanie, odborné spracovanie<br />
a sprístupňovanie knižničných fondov a poskytovanie odborných knižnično-informačných<br />
služieb z vlastných aj vonkajších zdrojov. Časť týchto procesov sa už dnes realizuje<br />
elektronicky, resp. automatizovane v systémoch Olib (katalógy a výpožičky), ISIS<br />
(publikačná činnosť pracovníkov FEI), elektronické doručovanie separátov e-mailom v rámci<br />
medziknižničnej výpožičnej služby. Z hľadiska formy a prístupu sa zvyšuje podiel<br />
informačných zdrojov v elektronickej verzii, prístupných cez internet. Z hľadiska<br />
poskytovania študijnej literatúry si KFEI udržuje svoj štandard. I keď v minulom <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong><br />
sa nám ešte podarilo udržať finančný limit na <strong>za</strong>bezpečenie činnosti knižnice, perspektívne<br />
zrejme tento trend nedokážeme udržať.<br />
Knižnica slúži prednostne pracovníkom a študentom FEI STU, je však otvorená aj<br />
mimofakultným používateľom, ktorí tu nachád<strong>za</strong>jú, v rámci Slovenskej republiky,<br />
najúplnejšiu zbierku <strong>za</strong>hraničných vedeckých časopisov z oblastí zodpovedajúcich profilácii<br />
<strong>fakulty</strong> a náplni študijných odborov. V súlade s aktuálnymi svetovými trendmi sa zvyšuje<br />
podiel zdrojov a služieb sprístupňovaných elektronicky. Používatelia na FEI STU tak môžu<br />
31
využívať hodnotné informačné zdroje a služby kedykoľvek, z každého počítača pripojeného<br />
na sieť.<br />
Knižničné fondy obsahujú takmer 114 tisíc zväzkov domácej a <strong>za</strong>hraničnej odbornej<br />
literatúry a 356 titulov dochád<strong>za</strong>júcich časopisov v tlačenej forme, z toho 293 zo <strong>za</strong>hraničia.<br />
Časopisy sú sústredené v študovni a prístupné všetkým používateľom na prezenčné štúdium<br />
s možnosťou reprografie, prípadne cestou medziknižničnej výpožičnej služby. Ďalšie tisíce<br />
titulov periodík, príručiek a slovníkov sú prístupné elektronicky v plnotextovej forme<br />
prostredníctvom Internetu v rámci rôznych databáz a služieb na základe sídelných,<br />
konzorciálnych a národných licencií.<br />
V globálnom svete informácií sa stávajú stále dôležitejšou oblasťou pôsobenia<br />
knižnice knižnično-informačné služby. Knižnica FEI STU poskytuje používateľom všetky<br />
štandardné odborné služby <strong>za</strong>merané na obstaranie dokumentov a informácií z vlastných aj<br />
externých zdrojov: výpožičky prezenčné, absenčné i medziknižničné, bibliografickoinformačné,<br />
rešeršné a reprografické služby. Prevažná časť týchto procesov sa realizuje<br />
elektronicky, resp. automatizovane – či sú to výpožičky v rámci spomenutého systému Olib,<br />
elektronické doručovanie separátnych výtlačkov elektronickou poštou alebo budovanie<br />
vlastných katalógov a databáz. Katalóg knižničných fondov FEI STU je súčasťou súborného<br />
on-line katalógu knižníc STU prístupného na Internete, s retrospektívou bibliografického<br />
spracovania kníh a časopisov od 70-tych <strong>rok</strong>ov 20. storočia. Databá<strong>za</strong> publikačnej činnosti<br />
pracovníkov <strong>fakulty</strong> od <strong>rok</strong>u 1990 je prístupná v lokálnej sieti i na Internete a je spoľahlivým<br />
zdrojom údajov pre potreby akreditácie, publikovania ročeniek a pod.<br />
Fakulta je spoluvydavateľom niekoľkých vedeckých a odborných časopisov. Sú to<br />
predovšetkým vedecké časopisy Journal of Electrical Engineering, Computing and Informatics (do<br />
<strong>rok</strong>u 2001 Computers and Artificial Intelligence) a matematický časopis Tatra Mountains. Spolu<br />
s poprednými firmami a inštitúciami je fakulta členom Združenia na vydávanie odborného časopisu<br />
pre elektrotechniku a energetiku – EE, stála pri zrode časopisu pre automatizáciu AT&P Journal<br />
a participuje na vydávaní časopisu Telekomunikácie. V spolupráci s Britskou radou fakulta vydáva<br />
časopis <strong>za</strong>meraný na podporu výučby anglického jazyka – ESP Spectrum Slovakia.<br />
X. Rozvoj <strong>fakulty</strong>, podnikateľská činnosť, styk s praxou<br />
Rozvojové predstavy <strong>fakulty</strong> boli formulované v dokumente „Rozpracovanie<br />
dlhodobého zámeru rozvoja STU na podmienky Fakulty elektrotechniky<br />
a informatiky“, ktorý bol predložený vedeniu STU po schválení v akademických orgánoch<br />
FEI STU.<br />
Podnikateľská činnosť bola aj v minulom <strong>rok</strong>u významným doplnkovým zdrojom<br />
príjmov. Podieľala sa na dotovaní hlavnej činnosti pri nedocenení tejto úlohy štátom.<br />
Podnikateľská činnosť je v súčasnosti realizovaná vo forme expertíz, meraní a analýz pre<br />
energetiku, telekomunikácie a priemysel. Významné úlohy sa otvárajú aj pri modelovaní<br />
procesov pre rôzne oblasti. Podnikateľská činnosť má významné miesto vo viaczdrojovom<br />
financovaní <strong>fakulty</strong>, ale najvýznamnejšiu úlohu tu musia zohrať štátne prierezové a tematické<br />
programy výskumu a vývoja, o ktoré by sa mali pokúšať všetky pracoviská <strong>fakulty</strong>.<br />
V súčasnosti sú na FEI STU dva financované programy, kde je navrhovateľom fakulta<br />
a niekoľko ďalších, kde je fakulta v po<strong>stave</strong>ní spoluriešiteľa. Pri uchád<strong>za</strong>ní sa o tieto<br />
programy sú katedry kapacitne slabé, a preto získané projekty sú z pohľadu prostriedkov pre<br />
FEI podstatne na nižšej úrovni, ako je to v prípade hospodárskych organizácií z priemyslu.<br />
32
Vedúci pracovníci Ministerstva hospodárstva stále nechcú pripustiť rovnocenné po<strong>stave</strong>nie<br />
školských a hospodárskych organizácií v oblasti aplikovaného výskumu.<br />
Skúšobňa FEI STU, ako spoločné pracovisko STU a Fakulty elektrotechniky<br />
a informatiky, v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> <strong>za</strong>bezpečovala činnosť v oblasti svojej spôsobilosti vyplývajúcej<br />
zo štatútu SFEI STU a osvedčenia SNAS (Slovenská národná akreditačná služba). Vykonala<br />
viac ako 300 akreditovaných a niekoľko desiatok neakreditovaných skúšok v oblasti<br />
vysokonapäťových <strong>za</strong>riadení, izolačných schopností elektrických <strong>za</strong>riadení a káblov,<br />
elektromagnetickej kompatibility a svetelno-technických <strong>za</strong>riadení. Na konci <strong>rok</strong>a <strong>2003</strong><br />
skúšobňa úspešne prešla druhým reakreditačným konaním, takže má oprávnenie od SNAS na<br />
ďalšie štyri <strong>rok</strong>y vykonávať túto činnosť.<br />
XI.<br />
Hospodárenie <strong>fakulty</strong><br />
Fakulta mala v r. <strong>2003</strong> pridelenú dotáciu v zmysle RRP vo výške 2 834 tis. Sk na<br />
kapitálové výdavky a 226 868 tis. Sk na bežné výdavky vrátane vedy a výskumu. Z toho<br />
82,64 % predstavovali mzdové prostriedky, štipendiá doktorandov a odvody.<br />
Dotácie na riešenie všetkých druhov projektov, ktoré fakulta v r. <strong>2003</strong> získala boli vo<br />
výškach 16 654 tis. Sk na kapitálové výdavky a 31 369 tis. Sk na bežné výdavky.<br />
Pridelené kapitálové výdavky boli vo výške 800 tis. Sk použité na činnosť VPR<br />
a ostatné, vrátane ďalších mimorozpočtových prostriedkov, boli použité na rekonštrukciu<br />
posluchárne BC 300 (celkom 3 200 tis. Sk). Rovnako boli použité mimorozpočtové<br />
prostriedky na rekonštrukciu časti <strong>za</strong>riadenia ÚVZ v Nemeckej (880 tis. Sk).<br />
Na <strong>za</strong>bezpečenie prevádzky a činnosti mala fakulta v rámci programu 022<br />
vysokoškolské vzdelávanie a veda k dispozícii celkom 34 504 tis. Sk dotačných prostriedkov.<br />
Katedrám a VPR boli pridelené prostriedky vo výške 2 250 tis. Sk, Vydavateľstvu STU<br />
v Bratislave bolo úpravou postúpené 550 tis. Sk na materiálovotechnické <strong>za</strong>bezpečenie<br />
vydávania publikácií <strong>fakulty</strong> (skriptá, zborníky, OKO atď).<br />
Prevádzkové celofakultné náklady predstavovali spolu 37 267 tis. Sk v nasledovnom<br />
členení:<br />
● cestovné 146 tis. Sk<br />
●<br />
energie (vrátane odpadov, telefónov,<br />
poštovného a po odpočítaní refundácií)<br />
28 143 tis. Sk<br />
● materiál (kanc. potreby a mat., papier, OOP,<br />
štátny príspevok na stravovanie a pod.) 5 025 tis. Sk<br />
● dopravné 344 tis. Sk<br />
● údržba (vrátané havarijných situácií) 1 360 tis. Sk<br />
● nájomné 133 tis. Sk<br />
●<br />
služby (vložné, inzercia, zák. poistenie, SF,<br />
autorské honoráre, OON a pod.) 2 116 tis. Sk<br />
33
Okrem toho boli vynaložené ďalšie finančné prostriedky z iných zdrojov na<br />
rekonštrukciu časti ÚVZ v Nemeckej, prístupový chodník, úprava vchodu a pod. v celkovej<br />
výške cca 1 300 tis. Sk.<br />
V <strong>rok</strong>u 2004 treba uvažovať s nasledovnými finančne náročnejšími akciami, ktoré<br />
bude zrejme možné financovať len z mimodotačných zdrojov:<br />
●<br />
rekonštrukcia prístupových schodov z ulice Staré Grunty,<br />
● dobudovanie BC 300,<br />
●<br />
●<br />
●<br />
výstavba prístupového chodníka na druhej strane cesty,<br />
nový energetický audit,<br />
investície vyplývajúce z havarijných situácií.<br />
XII. Hlavné úlohy a aktualizácia rozpracovania dlhodobých<br />
zámerov rozvoja STU FEI na <strong>rok</strong> 2004<br />
Na základe materiálu „Rozpracovanie dlhodobého zámeru rozvoja STU na<br />
podmienky FEI“ bude STU FEI v <strong>rok</strong>u 2004 prioritne riešiť tieto problémy:<br />
V oblasti vedy:<br />
●<br />
●<br />
●<br />
●<br />
Pokračovať v zvyšovaní kvality vedeckých výsledkov a publikovať ich v renomovaných<br />
<strong>za</strong>hraničných periodikách.<br />
Maximalizovať úsilie o získavanie medzinárodných projektov podľa schém EÚ.<br />
Zlepšovať informačnú a komunikačnú infraštruktúru <strong>fakulty</strong> v oblasti vedy a výskumu,<br />
ktorá umožní zlepšenie informovanosti o aktivitách <strong>fakulty</strong> na všetkých pracoviskách<br />
<strong>fakulty</strong> a vytvorí podmienky pre vytváranie veľkých vedecko-výskumných celkov.<br />
Vytvárať podmienky na využívanie nových možností financovania výskumu, najmä zo<br />
zdrojov štátnych programov vedy a techniky a štátnych objednávok.<br />
V oblasti výchovy:<br />
●<br />
●<br />
Zabezpečiť <strong>za</strong>hájenie výučby v nových akreditovaných programoch bakalárskeho štúdia<br />
Elektrotechnika, Elektronika, Priemyselná informatika, Telekomunikácie.<br />
Pripraviť a podať na akreditáciu nový študijný program Aplikovaná informatika.<br />
V oblasti nových vzdelávacích technológií pripraviť pilotný projekt pre tvorbu<br />
virtuálnych laboratórií.<br />
●<br />
●<br />
Vyhodnotiť nové študijné programy na základe systému riadenia kvality vzdelávacieho<br />
procesu.<br />
Podporovať aj v ďalšom období rozvoj, vývoj a aplikácie multimediálnych technológií<br />
a nových moderných predmetov najmä cez internet.<br />
34
V oblasti rozvoja infraštruktúry:<br />
●<br />
●<br />
V rámci procesu optimalizácie organi<strong>za</strong>čnej štruktúry FEI navrhnúť model tvorby ústavov<br />
a vypracovať prvý návrh na vytvorenie ústavov na FEI.<br />
V rámci zlepšovania prístupu študentov k sieti Internet vybudovať v jednotlivých blokoch<br />
FEI voľne prístupné lokálne stanice.<br />
● Ukončiť proces renovácie posluchárne BC 300.<br />
● Zvýšiť úroveň vstupných priestorov do FEI z bloku A.<br />
●<br />
●<br />
Zahájiť proces odstránenia nedostatkov počítačovej siete FEI zistených v projekte „Audit<br />
LAN na FEI STU v Bratislave“.<br />
Vytvárať podmienky na udržanie potrebného počtu publikácií v Knižnici FEI STU<br />
a udržanie vydávania vedeckých a odborných časopisov.<br />
Záver<br />
Pri hodnotení stavu FEI STU v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> a činnosti vedenia <strong>fakulty</strong>, vedeckopedagogických<br />
rád, vedúcich katedier a všetkých pracovníkov je namieste otázka, či aj<br />
v tomto <strong>rok</strong>u sme spravili ďalší k<strong>rok</strong> k naplneniu cieľa – byť uznávanou vedeckopedagogickou<br />
ustanovizňou. V <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sme splnili všetky úlohy nasledovne:<br />
Medzi prioritné úlohy v <strong>rok</strong>u <strong>2003</strong> sme <strong>za</strong>radili:<br />
1. Naďalej podporovať rozvoj, vývoj a aplikácie multimediálnych technológií a nových<br />
moderných predmetov najmä cez internet.<br />
2. Zlepšiť informačnú a komunikačnú infraštruktúru <strong>fakulty</strong>, ktorá umožní zlepšenie<br />
informovanosti o aktivitách <strong>fakulty</strong> na všetkých pracoviskách <strong>fakulty</strong>.<br />
3. Vytvoriť DTP centrum pre vydávanie skrípt a príležitostných publikácií pre<br />
pracoviská <strong>fakulty</strong>, ktoré ne<strong>za</strong>bezpečuje Vydavateľstvo STU.<br />
4. Aktualizovať profily absolventov pre všetky stupne vzdelávania a pripraviť študijné<br />
programy jednotlivých študijných odborov v zmysle zásad efektívnosti a kvality<br />
vzdelávania pre akademický <strong>rok</strong> <strong>2003</strong>/2004.<br />
5. Pripraviť implementáciu systému <strong>za</strong>bezpečenia a riadenia kvality vzdelávacieho<br />
procesu prostredníctvom výsledkov medzinárodného projektu IQATFOC pre všetky<br />
akreditované študijné odbory.<br />
6. Pripraviť vedeckovýskumné projekty pre 6. rámcový program Európskej únie.<br />
7. Vytvárať podmienky na zlepšenie sociálnych podmienok pracovníkov FEI STU.<br />
8. Zlepšenie štruktúry publikačnej činnosti <strong>za</strong>meranej na časopisy uznávané vedeckou<br />
a odbornou komunitou a knižné publikácie.<br />
9. Modernizáciu a vytváranie nových špecializovaných počítačových učební.<br />
10. Vytvárať podmienky pre udržanie efektívneho počtu publikácií v Knižnici FEI STU<br />
a udržanie vydávania vedeckých a odborných časopisov zo strany FEI STU.<br />
11. Vytvoriť podmienky pre využívanie nových možností financovania výskumu najmä<br />
zo zdrojov Štátnych programov vedy a techniky a štátnych objednávok.<br />
35
Vážené kolegyne, kolegovia, milí študenti,<br />
Dovoľte mi, aby som <strong>za</strong> to, čím táto fakulta žila a čo dosiahla, vyjadril všetkým, ktorí sa na<br />
tom podieľali, úprimné poďakovanie, počas ktorého spolu so mnou niesli zodpovednosť doc.<br />
Vajda doc. Ing. Bre<strong>za</strong>, prof. Murgaš, a doc. Jasenek, ako aj vedúci pracovísk, ktorým osobitne<br />
ďakujem <strong>za</strong> odvedenú prácu, porozumenie a podporu.<br />
Uplynulý kalendárny <strong>rok</strong> bol <strong>rok</strong>om veľkých zmien a nemôžeme si sľúbiť, že <strong>rok</strong><br />
2004 bude iný. Skôr nás čakajú ešte zložitejšie situácie. Verím však, že budeme tak ako<br />
doteraz schopní ich zvládnuť.<br />
Prajem preto všetkým členom akademickej obce i ďalším pracovníkom <strong>fakulty</strong><br />
mnoho tvorivých síl pre plnenie aj takých úloh, o ktorých možne dnes ani netušíme, a ktoré si<br />
budú možno niekedy vyžadovať aj istý druh obetavosti, ktorá však mnohým z nás ani teraz<br />
nechýba. Za vedenie <strong>fakulty</strong> môžem sľúbiť, že sa budem usilovať o riešenia, ktoré<br />
prospievajú všetkým. Pri tejto práci sa hodlám opierať o kolektívnu múdrosť a verím, že pri<br />
správne orientovanom spoločnom úsilí si budeme môcť o <strong>rok</strong> povedať taktiež aj mnoho<br />
pozitív, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť. Znamená to predovšetkým kvalitu práce na<br />
zverenom úseku a možno aj tak trochu pocit spolupatričnosti <strong>za</strong> spoločné dielo.<br />
V Bratislave dňa 05. 04. 2004<br />
Vypracovali:<br />
František Janíček, Ján Vajda, Juraj Bre<strong>za</strong>, Ján Murgaš, Jozef Jasenek, Miriam S<strong>za</strong>bová.<br />
Spolupracovníci:<br />
Eva Dvorecká, Anna Koláriková, Alena Mandáková, Iveta Marková.<br />
36