Formát PDF ke stažení

tématiký článok
Žalm 115 začína nádherným vyhlásením:
„Nie nám, Hospodine, nie nám,
ale svojmu menu daj česť pre svoju milosť,
pre svoju pravdu.“ Kristus stojí pred rozhodujúcim
zápasom s mocou temnoty
(L 22,53; J 14,30) a ako náš zástupca
nežiada naše víťazstvo, ale česť Božieho
mena. Vieme aj my takto spievať pred
skúškami a bolesťou spolu s Pánom Ježišom
i apoštolom Pavlom (Fp 1,20)
116. žalm je zase chválospev Božieho
bedára, ktorý sa priblížil k smrti: „Obkľúčili
ma bolesti smrti, a zastihli ma úzkosti
hrobu; našiel som súženie a trápenie
duše. Ale som vzýval meno Hospodinovo
a vravel som: Prosím, ó, Hospodine, vysloboď
moju dušu!“ (v. 3-4). Pred Pánom je
síce kalich utrpenia, ktorý bude musieť
vypiť za nás (L 22,42), ale vo svojom
speve už berie z Otcových rúk kalich
pretekajúceho spasenia, ktorý nám túži
podať: „Vezmem kalich mnohonásobného
spasenia a budem vzývať meno Hospodinovo“
(v 13).
Nasledujúci spev, Žalm 117, je už
slávnostnou výzvou ku všetkým národom
aby oslavovali Boha za Jeho milosť
a pravdu. Pán Ježiš kráča v ústrety krížu,
kde sa naplní v Jeho obeti pravda
o Bohu i o nás a uvedie sa do pohybu
spásonosná milosť pre všetkých ľudí.
Už teraz, na ceste do záhrady, vidí plemená
a národy celého sveta, ktoré očistí
a posvätí Jeho krv natoľko, že budú
môcť spievať spolu s Ním mohutné
hallelujah.
„Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo
jeho milosť trvá na veky“, spieva Pán Ježiš
v 118. žalme, na ceste z Večeradla na
Olivovú horu. On vie, že Jeho trest za
nás bude prejavom Božej dobroty voči
nám. Pred Ním sa rozprestiera temná
záhrada, kde zanedlho vstúpi aj knieža
temnoty so zradcom a vojakmi, no
pritom si spieva: „Hospodin je so mnou;
nebudem sa báť. Čo mi urobí človek!“
(v. 6) Áno, už po večeri uistil svojich
učeníkov, že Jeho Otec je stále s Ním
(J16,32). On nikdy neprestal veriť v Božie
láskavé srdce, napriek tomu, že
o chvíľu mala dopadnúť na Neho prísna
ruka Sudcu.
Verš 24 je už oslavou dňa veľkého víťazstva,
keď sa zavrhnutý Mesiáš stane
uhoľným kameňom Božej stavby: „Toto
je deň, ktorý učinil Hospodin; plesajme
a radujme sa v ňom!“
Aké sú teda piesne Pána Ježiša na
ceste ku krížu Sú plné dôvery a istoty
Žalm 118
(básnická úprava Milana Rúfusa)
Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý
a Jeho láska trvá od vekov!
Zavolaj teda, Izrael:
Naveky trvá Jeho láska!
Ty zavolaj, dom Áronov:
Naveky trvá Jeho láska!
Volajte všetci, ktorí sa Ho bojíte:
Naveky trvá Jeho láska!
...
Ďakujem Ti, že si ma vypočul
a bol si mojou záchranou.
Že kameň, ktorý iní zavrhli,
kameňom uhlovým sa stal.
Lebo čo z Pánových rúk prichádza,
to naše oči vidia ako div.
Tento deň slávy poslal nám Pán,
radujme sa a potešme sa v ňom!
Ó, Hospodine, pomáhaj!
Ó, Pane, popraj zdaru!
...
Ty si môj Boh a Tebe ďakujem.
Bože môj, Teba budem chváliť.
Ďakujte Pánovi, lebo je dobrý
a Jeho láska trvá od vekov!
víťazstva Božej moci a lásky! Najväčšie
utrpenie a stretnutie so smrťou bolo
ešte len pred Ním, ale vo svojej piesni
už vyznával jeho výsledok. Takto spieva
náš Pán Ježiš a takto učí spievať nielen
svojich učeníkov, ale aj nás všetkých. Ba
priamo nás svojim spevom do takejto
chvály pozýva: „Zvestovať budem tvoje
meno svojim bratom, uprostred zhromaždenia
ti budem spievať chvály“ (Žid 2,12).
A ako spievajú milí učeníci Spievajú
spolu so svojím Majstrom. Spievajú
možno antifonicky: Pán Ježiš predspevuje
a oni mu spevom odpovedajú, čo
bolo zvykom pri veľkonočnej večeri
a tak by nám to naznačovala aj štruktúra
118. žalmu. Ako však mohli prežívať
tento spev oni K Bohu i k svojmu Pánovi
určite pociťovali lásku a s láskou aj
spievali. Veď už predtým svojimi životmi
dokázali, že kvôli Nemu boli ochotní
opustiť všetko a vyjsť do neistoty. Ich
spev bol určite aj úprimný. Verili úprimne,
že Boh nejakým spôsobom zvráti
nepriaznivé okolnosti a uchráni Mesiáša
pred najhorším, veď „drahá je v očiach
Hospodinových smrť jeho svätých“
(Ž 116,15). Napriek ich úprimnosti
a láske k Pánovi Ježišovi, musíme povedať,
že učeníci, podobne ako často aj
my, ešte nerozumeli tomu, čo spievali.
Veď aj predtým im Jeho slová o utrpení,
smrti a vzkriesení pripadali ako hlavolam
(Mk 9,32; L 18,34). A tak ani teraz
nevedia, že víťaznému plesaniu bude
predchádzať ťažký boj so smrťou, a že
prv ako oni dostanú kalich mnohonásobného
spasenia, Mesiáš bude musieť
do dna vypiť kalich horkosti (Ž 75,9;
Mt 26,39). Spev učeníkov na ceste do
záhrady je zatiaľ spevom nezlomených
sŕdc. Veď len čo dospievajú, a keď ich
Pán upozorní na neľahký čas, ktorý nastane
pri Jeho súžení aj pre nich, dušujú
sa, že Mu zostanú verní až po hrob (Mt
26,31-36). Ale keď príde čas temnoty,
rozutekajú sa ako splašené ovce zo Zachariášovho
proroctva. Piesne Hallelu,
ktoré učeníci spievajú s Pánom Ježišom
majú veľmi silné slová o Božom víťazstve:
„Mojou silou a piesňou je Hospodin
a stal sa mi spasením. Hlas plesania a spasenia
je v stánoch spravodlivých. Pravica
Hospodinova dokazuje silu“ (11,15). Ale
v ich ústach to ešte nie je víťazná pieseň.
A ani nemôže byť, lebo ešte prv
musí prísť Golgota a s ňou musí prísť aj
poznanie vlastného srdca. A ešte musí
prísť slávne nedeľné ráno vzkriesenia.
Potom aj oni budú spievať víťazné piesne
a to aj zoči-voči vlastnému utrpeniu
(Sk 16,25) a chválospev, ktorý sa nemôže
naučiť nikto, len ten, čo Baránka
miluje a slúži mu (Zj 14,3).
A aký je náš spev Je to spev srdca,
ktoré rozumie Božím cestám a pozná
zradu vlastného „ja“ Vieme spievať
o pretekajúcom kalichu s pretekajúcou
radosťou Poznáme a vážime si cenu,
ktorú zaplatil náš Pán za to, aby sme
sa k Jeho spevu mohli pripojiť spolu
s ľuďmi zo všetkých plemien, národov
a kultúr Ak áno, potom je náš spev príjemný
Božiemu sluchu, keď by aj neznel
celkom ľubozvučne.
MIROSLAV POLIAK
ŽIVÉ SLOVO
17