Čo nájdete v čísle? - Sporting

Šport žije najmä vďaka domácnostiam
Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy ČR v spolupráci
s Českým olympijským výborom vypracovalo analýzu o fi nancovaní
športu u našich susedov. „Dôvodom bolo popísať situáciu,
ktorú považujem za neuspokojivú. Je drahá a netransparentná,“
uviedol pre denník MF dnes už bývalý minister Ondřej Liška o dokumente,
ktorý vychádza z údajov štátneho rozpočtu, ale tiež z dát
zhromaždených počas francúzskeho predsedníctva v Európskej
únii (sú za rok 2005) či zo záverov ekonomického fóra v Davose.
Verejné výdavky na šport v Českej republike – peniaze
od štátu, samosprávnych krajov a z lotérií – predstavovali vlani
7,7 miliardy českých korún. Pritom len na DPH štát získal
zo športového trhu čiastku medzi 8,8 až 11,4 miliardy Kč. Tieto
peniaze tvorí napríklad daň z predaja športových potrieb a
služieb, z príjmov zo vstupného a podobne. Z uvedeného vyplýva,
že český šport štátu viac odovzdá, než dostane. No nie
je to celkom pravda, pretože Česi nezarátali medzi verejné
výdavky dotácie obcí na šport.
Podľa údajov EÚ z roku 2005 je Česko krajinou, ktorá
v prepočte na obyvateľa dáva na šport z verejných peňazí
tretiu najmenšiu sumu v Európe – asi 11 € ročne. Poznámka
Športinformu: ČR poskytla údaje o verejných výdavkoch na
šport, v ktorých neboli zarátané výdavky miest a obcí, takže
je na tom lepšie, ako je uvedené v materiáloch EÚ. U Slovenska
ide o 30 € a najlepšie je Francúzsko s ročným výdavkom
cez 180 € na osobu. Slovensko je v tomto ukazovateli na úrovni
Grécka, Slovinska, ale za Rumunskom či Estónskom. Na druhej
strane, za nami sú napríklad Maďari, Rakúšania či Španieli.
EÚ porovnala aj percento verejných výdavkov na šport
voči hrubému domácemu produktu (HDP). V roku 2005
dosiahlo najvyššie percento Rumunsko – 1,05 %, ostatné krajiny
neprekročili 0,7 %, pričom Slovensko patrilo ku krajinám
s vysokým percentom – 0,42. Za ním bolo napríklad Fínsko
(0,38 %), Nemecko, Švédsko (po 0,21 %), Česko (0,11 %) a
posledné Rakúsko s 0,06 percentami.
Iná štúdia, vypracovaná českými odborníkmi, uvádza, že
výdavky štátu (vrátane lotérií) na šport tvorili v minulom roku
0,25 % z výdavkov štátneho rozpočtu ČR. Na Slovensku to bolo
asi 0,31 %. V českom materiáli sa konštatuje, že v období pred
rokom 1990 bol šport preferovaným odvetvím. Po roku 1989
nasledoval prudký pokles štátnych fi nancií do športu. Podobné
konštatovanie môžeme vysloviť aj o situácii na Slovensku.
Mimochodom, podľa ekonomického fóra v Davose dolár
vložený do športu ušetrí štyri doláre na zdravotníckych
výdavkoch.
Zaujímavé v štúdii EÚ je to, z akých zdrojov je „živený“
šport. Európsky priemer v roku 2005 vyzeral nasledovne:
- domácnosti „živia“ šport 49,7 % (v tom sú zarátané napr.
výdavky na vstupenky, športové potreby a služby),
- obce a regióny dávajú 24,3 %,
- firmy 14,1 %,
- štát 11,9 %
Štúdia zvýrazňuje obrovský ekonomický vklad do športu
spočívajúci v práci dobrovoľníkov. Uvádza, že keby každý
dobrovoľník v Európe bol nahradený človekom s priemerným
platom, potom by musel byť vytvorený fi nančný balík, ktorý je
väčší ako sú súčasné dotácie štátov, regiónov a obcí do športu!
V štúdii sa konštatuje, že vlády jednotlivých krajín zvýrazňujú
zdravotný a sociálny rozmer športu, no paradoxne ich
finančná podpora smeruje najmä na vrcholový šport a najvýznamnejšie
športové podujatia. Odporúča sa väčšia solidarita
po vertikálnej i horizontálnej úrovni športu ako takého.
(spracoval dľ)
ŠI 11/04/09
18
ŠPORTINFORM 5/2009