You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
z histórie Kresťanských zborov<br />
to Baránok Boží. Ale Pán mi dal smelosť<br />
a povedal som referentovi:<br />
„Smiem sa vás, prosím, na niečo<br />
opýtať“<br />
„Nech sa páči,“ znela odpoveď.<br />
Spytujem sa: „Vy neveríte, že je Biblia<br />
Slovo Božie“<br />
„Neverím.“<br />
„No, u mňa je to pravý opak. Ja pevne<br />
verím a som presvedčený, že Boh je<br />
a že Biblia je Jeho Slovo.“ Vyšetrujúci<br />
referent vstal, začal baliť zo stola aktá,<br />
zavolal dozorcu a bol som odvedený.<br />
Moje vyšetrovanie bolo skončené. Po<br />
niekoľkých dňoch bol som odvezený do<br />
väznice pri sedrii, takzvaný „Kriminál“.<br />
Teraz sa mi veľmi uľahčilo. Nebol som<br />
už sám, hoci to bola tiež samotka, ale<br />
boli sme tam už predsa dvaja, nie<strong>ke</strong>dy<br />
aj traja. Mali sme aj drevený stolík a stoličky.<br />
Keď sa dvere otvárali, nemusel<br />
som vstávať čelom k múru a mohli sme<br />
sa aj potichu rozprávať. Jedného dňa<br />
dali ku mne väzňa vraha, ten bol ušiel<br />
do Poľska a bol odsúdený na trest smrti<br />
v jeho neprítomnosti. Keď ho v Poľsku<br />
chytili, dali ho do mojej cely. Vediac, čo<br />
ho čaká, náramne zúril a chvíľami som<br />
mal z neho strach. Keď sa utíšil, začal<br />
som mu hovoriť o Bohu, o Jeho milosrdenstve.<br />
O Pánu Ježišovi Kristovi, ako<br />
prišiel z neba volať k sebe hriešnych<br />
ľudí, aby činili pokánie. Ako On nevinný<br />
trpel za ich viny a zomrel, aby<br />
hriešnici, lotri aj vrahovia, <strong>ke</strong>ď v Neho<br />
uveria, mohli ísť po smrti k Nemu do<br />
nebeského raja. Ešte som nikdy nemal<br />
pred sebou takého poslucháča. Zastal<br />
Brat Ostrolucký medzi veriacimi v Nitre (1970)<br />
predo mnou, oči i ústa naširoko otvorené<br />
a napnuto počúval. V tom sa otvorili<br />
dvere a dozorca zlostne na mňa:<br />
„Zase balamutíte ľudí s tým vaším Bohom!<br />
Nech vás viac nepočujem o tom!“<br />
Už si presne nepamätám, ale asi na<br />
druhý deň ho vzali odo mňa. Bol to<br />
vrah, ktorý zabil tajného a zašil ho do<br />
koňa. Ale otvoril mi srdce a rozpovedal<br />
mi, prečo to urobil.<br />
O niekoľko dní som bol volaný do<br />
kancelárie. Sedel tam predseda súdu,<br />
ktorý nás mal súdiť, Ján Burda a jeho<br />
pisárka. Ten si ma oťukával, a zdalo sa<br />
mi, že mi bol priaznivo naklonený. Boli<br />
sme len sami traja v kancelárii. Moje<br />
výpovede diktoval tak, akoby som bol<br />
nevinný. No pri súde bol už iný.<br />
Na samot<strong>ke</strong> som to mal spestrené.<br />
Raz dali ku mne doktora – zubára,<br />
veľmi objemného. Vo väznici preňho<br />
nenašli šaty, tak bol stále vo svojich.<br />
Ani väzenskú stravu nepotreboval, mal<br />
zásob v tele na pár mesiacov. Večný<br />
život ho nezaujímal, mal myseľ len na<br />
pomstu. Keď k nám pridali mladého<br />
cigáňa, fiškálsky ho učil robiť zle. Preto<br />
sa mi stal odporným a cigáňa som<br />
mal radšej ako jeho. Láskavo som ho<br />
vystríhal, aby to nerobil, že by neušiel<br />
Božiemu trestu.<br />
Blížila sa hodina súdu. Aké to bolo<br />
pre mňa prekvapenie, <strong>ke</strong>ď jedného<br />
rána sme sa uvideli s milým bratom<br />
Urbanom na chodbe pred náčelníkovou<br />
kanceláriou. Bez toho, že by sme vedeli<br />
jeden o druhom, žiadali sme obaja<br />
o jednu vec naraz, totiž dožadovali sme<br />
sa súdu, na ktorý sme netrpezlivo čakali.<br />
Súd bol stanovený na 15. augusta.<br />
Priebeh súdu<br />
Pred súdom mi bola daná voľba zástupcu<br />
na súde. Ja som odmietol mať<br />
zástupcu, preto mi pridelili zástupcu<br />
sami. Zdá sa mi, že sa mi prišiel predstaviť<br />
pred súdom do väznice, menoval<br />
sa dr. Kunovianek. Na súd nás štyroch<br />
bratov z nitrians<strong>ke</strong>ho zboru – mňa, Pavla<br />
Urbana, Jána Kučeru a Jána Michalka<br />
- viedli štyria strážnici. Na chodbe<br />
sedrie nás čakali naše rodiny. Matky,<br />
manželky a dietky. Keď nás uvideli,<br />
zhíkli a nastal srdcelomný plač. Všetci<br />
sme boli kosť a koža, na nepoznanie.<br />
Nikto sa nesmel k nám priblížiť. Boli<br />
sme vovedení do súdnej siene. Potom<br />
nás rozdelili a mňa, ako hlavného vinníka,<br />
začali súdiť prvého. Tí ďalší traja<br />
bratia nesmeli byť pri mojej obrane. Súd<br />
bol neverejný. Bola mi prečítaná moja<br />
obžaloba, čo všetko mi bolo kladené za<br />
zločin neviem, lebo som tomu ani vtedy<br />
nerozumel, ale mi dali možnosť hovoriť.<br />
Začal som slovami:<br />
„Slávny senát! Mal som pätnásť rokov,<br />
<strong>ke</strong>ď do našej obce prišiel zo Zvolena<br />
fabrický robotník a čítal v jednom<br />
dome, kde nás bolo mnoho zídených,<br />
zo Slova Božieho nasledovné: Lebo sa<br />
zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým<br />
ľuďom, ktorá nás vyučuje, aby sme sa<br />
odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí<br />
a aby sme rozumne a spravodlive a pobožne<br />
žili na tomto svete. Tieto slová sa mi vtedy<br />
vryli do môjho srdca a rozhodol som sa<br />
podľa toho aj žiť.“<br />
Túto moju reč už nemohol trpieť<br />
štátny prokurátor a prerušil ma otázkou:<br />
„Prečo ste tým balamutil druhých<br />
ľudí“<br />
Odpovedal som: „Pán Ježiš povedal:<br />
Choďte a kážte evanjelium všetkým<br />
ľuďom...“<br />
Potom sa ujal slova predseda senátu<br />
a ja som zmĺkol. Bolo mi čítané, že sme<br />
sa zhromažďovali proti republi<strong>ke</strong> a že ja<br />
som robil návštevy po tých zhromaždeniach.<br />
„Je to pravda“<br />
„Áno, prosím, navštevoval som zhromaždenia<br />
veriacich.“<br />
„Čo ste tam prednášal“<br />
„Spievali sme nábožné piesne, čítali<br />
sme si Božie Slovo a modlili sme sa k živému<br />
Bohu.“<br />
„Vedeli ste, že vám to bolo zakázané“<br />
„Áno, prosím.“<br />
26 ŽIVÉ SLOVO
Change language