VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

Príznaky popŕhlenia medúzami
Vo väčšine prípadov dochádza len k nepríjemnému až bolestivému miestnemu postihnutiu. Miestne
príznaky sa prejavujú sčervenaním pokožky, svrbením a pálivou bolesťou. V niektorých prípadoch
dochádza k tvorbe pľuzgierov s následným rozvojom nekróz a vredov.
Niektoré tropické druhy môžu spôsobiť aj celkovú otravu. Z celkových príznakov sa môže dostaviť
zvýšené slinenie, zvracanie, svalové kŕče, poruchy dýchania, arytmia, pokles krvného tlaku
a kardiorespiračné zlyhanie.
Nebezpečné druhy
Nebezpečné druhy medúz obývajú predovšetkým teplé moria.
Najviac obávanými sú tzv. štvorhranné medúzy (Cubomedusae), z ktorých najúčinnejším toxínom
disponuje neveľká austrálska MORSKÁ OSA (Chironex fleckeri). Je to drobná medúza s priehľadným
telom s priemerom okolo 20 cm, ale jej ramená môžu byť dlhé až 10 m. Plavec väčšinou nemá šancu si
prítomnosť medúzy vo vode všimnúť. Každoročne, v čase od polovice novembra do konca februára až
začiatku marca sa tento nebezpečný a vo vode takmer neviditeľný morský živočích vyskytuje v blízkosti
brehov severnej Austrálie, kde najmä počas slnečných bezveterných dní ohrozuje zdravie a životy
plavcov i rybárov.
Príznaky popŕhlenia
Po kontakte s ramenami živočícha sa rýchle dostaví prudká šokujúca bolesť a na koži sa objavia
červené až hnedofialové pruhy (ako po bičovaní), z ktorých sa môžu vyvinúť dlho sa hojace nekrózy.
Pri rozsiahlejšom popŕhlení sa dostavia celkové príznaky (kŕče, srdcové zlyhanie) a smrť môže nastať
aj počas niekoľkých minút. Pre svoju vysokú jedovatosť (až smrteľnú) je austrálska morská osa jedinou
medúzou, proti ktorej existuje komerčne vyrobený protijed.
Prvá pomoc, liečba
Postihnutú osobu je potrebné čo najrýchlejšie vyniesť z vody tak, aby nedošlo k popŕhleniu záchrancu,
zahájiť resuscitáciu a aplikovať špecifické antisérum, ktoré je na austrálskych plážach k dispozícií
u záchrannej služby.
Nebezpečná je aj medúza Chiropsalmus (MORSKÁ ŽIHĽAVA), ktorá sa taktiež vyskytuje vo vodách
tropického Pacifiku a v blízkosti brehov Austrálie.
Vo vodách Atlantického oceánu a európskych morí (Baltické, Stredozemné a jeho satelitné moria)
prežívajú len málo nebezpečné druhy, napríklad medúza ušatá (Aurelia aurita). Niektoré medúzy
vydávajú za tmy biele svetlo, ktoré je vidieť aj z brehu. Ich kontakt s kožou človeka zostáva vo väčšine
prípadov bez reakcie.
Riziko môže predstavovať ich dotyk s očnou sliznicou. Účinkom toxínu týchto medúz je silné
prekrvenie, ktoré môže na prechodnú dobu znížiť ostrosť zraku, prípadne ho úplne obmedziť.
Po podaní vazokonstrikčných očných kvapiek do postihnutého oka však tento stav sa upraví.
V teplejších európskych moriach sa nachádzajú aj také druhy medúz, ktorých pŕhlivé bunky
(kinetoblasty) sú schopné preniknúť kožou. Po dotyku s kinetoblastami týchto pŕhlivcov dochádza
väčšinou len k lokálnej reakcii, celková otrava sa objavuje len veľmi vzácne, väčšinou u alergických
osôb. Okamžite po dotyku medúzy je pociťovaná pálčivá bolesť, ktorú postihnutý často prirovnáva
k popŕhleniu žihľavou. Na koži sa objavuje začervenanie, prípadne aj pľuzgiere a bolesť v oblasti
lymfatických uzlín. Na slizniciach, predovšetkým na očnej spojovke a na rohovke, spôsobujú toxíny
týchto medúz veľmi bolestivé a len pomaly sa hojace drobné vriedky. K trvalým poruchám zraku však
nedochádza. Príležitostne môže dôjsť aj k poraneniu človeka plávajúcimi odtrhnutými ramenami medúz
a pri kontakte s jedincami vyhodenými na breh. V týchto prípadoch sa dostavujú len miernejšie
príznaky, pretože toxín už čiastočne stratil svoju účinnosť.
Podobným živočíchom ako medúza je aj obávaná MECHÚROVKA PORTUGALSKÁ (Physalia physalis),
ktorá je tvorená kolóniou polypov a medúz. Námorníci v 18. storočí ju nazvali „PORTUGALSKÁ GALÉRA“.
Jej identifikácia je vzhľadom na charakteristický vzhľad jej tela pomerne jednoduchá. Na povrchu
morskej hladiny sa dokáže udržať vďaka asi 30 cm veľkému modrému vaku naplnenému vzduchom
(tvarom pripomínal portugalskú loď), ktorý na hornej strane lemuje previsnutý hrebeň. Z vaku
vychádzajú nadol pŕhlivými bunkami posiate vlákna dlhé až 30 metrov. Podobne ako väčšina medúz aj
mechúrovka portugalská je zlým plavcom a tak ju silný vietor alebo prílivové morské prúdy môžu
priniesť až do tesnej blízkosti pláže.
8