VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG VYBRANÃ KAPITOLY ZO ZOOLÃGIE - Fakulta BERG
TOXOPLASMA GONDII Človeka aj iné cicavce ohrozuje dvojhostiteľská Toxoplasma gondii, spôsobuje TOXOPLAZMÓZU. V čreve mačky parazituje ako kokcídia Isospora. Keď sa dostane do druhého hostiteľa mení sa na amébovitú toxoplasmu, ktorá napáda všetky vnútorné orgány. Zdrojom nákazy pre človeka sú hlavne mačky. K nákaze môže dôjsť aj pri manipulácii s infikovaným surovým mäsom, najmä králikov, zajacov a oviec. Ochorenie je zdĺhavé, prejavuje sa opuchmi miazgových uzlín, nápadnou malátnosťou a únavou, miernym zvýšením teploty. Obzvlášť nebezpečné je, ak sa nakazí tehotná žena. Dochádza k potratom, alebo dieťa má vážne vrodené vady, postihnutie CNS, v mozgu sa tvoria kalcifikáty, môže sa vytvoriť hydrocefalus. Časté sú aj kalcifikáty na očnej sietnici, čo zapríčiňuje neliečiteľnú tupozrakosť. Prevencia Osobná hygiena pri styku so zvieratami. Dostatočné tepelné spracovanie mäsa, osobná hygiena pri spracovaní mäsa. Gravidné ženy by nemali prichádzať do styku s mačkami. NÁLEVNÍKY (INFUSORIA, CILIATA) Pre bunky nálevníkov sú charakteristické riasinky. Rozmnožujú sa nepohlavne priečnym delením a pohlavne zložitou konjugáciou. Žijú vo vodách, najmä organicky znečistených, alebo sú významnými symbiontami v bachore prežúvavcov, či slepom čreve koni, niektoré sú vonkajšími cudzopasníkmi rýb. Prítomnosť a druhové zastúpenie nálevníkov sa uplatňuje pri biologickom hodnotení kvality vody. HUBKY (SPONGIA, PORIFERA) Hubkami sa začína ríša mnohobunkových živočíchov, ktorých organizmus pozostáva z väčšieho počtu morfologicky i funkčne rozdielnych buniek. Hubky s pŕhlivcami sú na primitívnej vývojovej úrovni, ich organizmus tvoria len dve bunkové vrstvy - vnútorná a vonkajšia. Hubky sú najprimitívnejšie mnohobunkovce, ich základnou stavebnou jednotkou je nepohyblivý vakovitý útvar hore otvorený a po bokoch s drobnými otvorčekmi, cez ktoré prichádza do vnútra vaku voda a prináša drobné čiastočky potravy. Medzi vnútornou a vonkajšou tkanivovou vrstvou je rôsolovitá výplň husto popretkávaná spleťou vápenatých alebo kremičitých ihličiek a pri niektorých druhoch aj rohovinových vlákien. Hubky žijú len vo vodách. Väčšina ich druhov je morských. Významné pre cestovný ruch sú hlavne morské, kremenné hubky nachádzajúce sa v teplých moriach, ktoré sú veľmi atraktívne pre potápačov. Predávané sú tiež ako suveníry a využiteľné sú aj ako dekoratívne predmety. Morské hubky Mnohé z nich zaujmú vzhľadom, napr. dekoratívny Venušin kôš (Filipíny) či Neptúnov pohár 1,5 metra vysoký. Ako špongie sa používajú jemná hubka mycia a hrubšia hubka konská, stále viac ich však nahrádzajú lacnejšie syntetické špongie. Sladkovodné hubky Sladkovodné hubky vytvárajú na predmetoch ponorených do vody kríčkovité alebo kôrovité nárasty, na povrchu slizké, hnedé alebo zelené. Nárasty škodia upchávaním vodovodných rúr, vodných filtrov a pachovým znečisťovaním pitnej vody. Na ich odstránenie používame dezinfekčné prostriedky. 6
PŔHLIVCE (CNIDARIA) Telo pŕhlivcov tvorí mechúrik, jeho steny zodpovedajú zárodkovým listom ektoderme a endoderme. Na rozdiel od hubiek nie sú steny po bokoch prederavené pórmi, majú len centrálny otvor slúžiaci na prijímanie potravy a vyvrhovanie jej nestrávených zvyškov. Otvor obkolesuje veniec pohyblivých ramien, v ktorých sú početné pŕhlivé bunky určené na usmrcovanie koristi, drobného planktónu a na obranu pred nepriateľmi. Pŕhlivce sú prevažne morské živočíchy, len niekoľko druhov žije v sladkých vodách – nezmary a malá medúzka, zvon ktorej meria iba 1 cm. Pŕhlivce sa vyskytujú v dvoch základných formách – polypy a medúzy. POLYPOVCE Polypy majú valcovité telo a žijú prisadnuto na podklade, pričom ústa a ramená, ktorými chytajú potravu, majú nasmerované zväčša hore. K polypom patria napríklad nezmary, sasanky a koraly. Sasanky pripomínajú nádherné farebné kvety, preto niektorým sa hovorí „morské klinčeky“. Nájdeme ich na skalnatých pobrežiach a korálových útesoch. KORALY Niektoré koraly žijú samotársky, väčšina sa však vyskytuje vo veľkých kolóniách, v ktorých sú jedince pospájané vrstvou tkaniva. Mnohé koraly vylučujú tvrdú (vápenatú) kostru, ktorá ich chráni. Tieto koraly sa vyznačujú rôznorodosťou tvarov a sfarbenia. Väčšina tvrdých korálov sa vyskytuje v čistých plytkých tropických vodách, kde z kostier vznikajú korálové útesy a vytvárajú tak osobité habitaty so zaujímavou faunou. Sú atraktívnym a obľúbeným prostredím pre potápačov. Najkrajšie korálové útesy sa nachádzajú okolo pobrežia Floridy, Antíl, Bahamských ostrovov a Austrálie. Veľká korálová bariéra je najdlhší korálový útes (dlhý 2000 km), nachádza sa v okolí pobrežia Austrálie. MEDÚZOVCE Medúzovce predstavujú pohyblivé formy. Vyznačujú sa klobúkovitým tvarom, pričom ústa a ramená smerujú dole. Medúzovce nájdeme vo všetkých moriach, ale predovšetkým v trópoch a subtrópoch. Žijú na otvorenom mori a vplyvom silných vetrov alebo búrky sa dostanú k pobrežiu. Dĺžka ich polopriehľadného až priehľadného tela sa pohybuje od niekoľkých milimetrov do 2 metrov, pričom rozpätie ich roztiahnutých ramien môže dosiahnuť až 70 metrov. GASTRONÓMIA V Číne a Japonsku lovia a jedia zopár druhov morských medúz, najmä Rhopilema esculenta s priemerom zvona do 45 cm. NEBEZPEČENSTVO Relatívne často sa vyskytujú poranenia turistov pri plávaní v mori spôsobené pŕhlivými medúzami. Pŕhlivé bunky medúz sa nachádzajú na pŕhlivých ramenách. Pri dotyku s kožou sa aktivujú a dochádza k popŕhleniu. Obyčajne zostávajú prichytené na koži aj po prerušení kontaktu s medúzou. K ich aktivácii dochádza napr. pri nesprávnom ošetrení postihnutého. Popŕhliť môžu aj odumreté časti medúzy, ktoré sa niekedy nachádzajú na pláži. 7
- Page 1 and 2: Mária Koščová - Zdenek Vostal V
- Page 3 and 4: PRVOKY (PROTOZOA) Prvoky sú jednob
- Page 5: Prevencia Prevencia voči amébovej
- Page 9 and 10: Výskyt Mechúrovka portugalská sa
- Page 11 and 12: Nekúpať sa v sladkých vodách v
- Page 13 and 14: Prevencia Individuálna ochrana pr
- Page 15 and 16: LASTÚRNIKY (BIVALVIA) Mäkkýše s
- Page 17 and 18: ČLÁNKONOŽCE (ARTHROPODA) Článk
- Page 19 and 20: PAVÚKOVCE (ARACHNIDA) Pavúkovce s
- Page 21 and 22: Prevencia V niektorých krajinách
- Page 23 and 24: Opatrenia pri výskyte. V ubytovac
- Page 25 and 26: a rôzny organický materiál. Na p
- Page 27 and 28: Boj proti faraónom sťažuje ukryt
- Page 29 and 30: nakrátko ponoríme do vody. Napadn
- Page 31 and 32: MOTÝLE (Lepidoptera) Motýle sú v
- Page 33 and 34: šachtách a pod. V teplých oblast
- Page 35 and 36: OCHRANA PRED BODAVÝM HMYZOM Člán
- Page 37 and 38: Ostne z miesta poranenia nie je vho
- Page 39 and 40: GASTRONÓMIA Plutvy žralokov sú d
- Page 41 and 42: NEBEZPEČENSTVO A) KONZUMÁCIA RÝB
- Page 43 and 44: dôkladným oplachovaním vodou. Tu
- Page 45 and 46: PLAZY (REPTILIA) Z hľadiska cestov
- Page 47 and 48: do zadnej časti hlavy, presne, hne
- Page 49 and 50: FAUNA SLOVENSKA KORYTNAČKY Jedinou
- Page 51 and 52: FAUNA SLOVENSKA Vtáky sú druhovo
- Page 53 and 54: CICAVCE (MAMMALIA) Cicavce sú výz
- Page 55 and 56: NÁKAZY PRENOSNÉ Z CICAVCOV NA ČL
PŔHLIVCE (CNIDARIA)<br />
Telo pŕhlivcov tvorí mechúrik, jeho steny zodpovedajú zárodkovým listom ektoderme a endoderme.<br />
Na rozdiel od hubiek nie sú steny po bokoch prederavené pórmi, majú len centrálny otvor slúžiaci na<br />
prijímanie potravy a vyvrhovanie jej nestrávených zvyškov. Otvor obkolesuje veniec pohyblivých<br />
ramien, v ktorých sú početné pŕhlivé bunky určené na usmrcovanie koristi, drobného planktónu a na<br />
obranu pred nepriateľmi.<br />
Pŕhlivce sú prevažne morské živočíchy, len niekoľko druhov žije v sladkých vodách – nezmary a malá<br />
medúzka, zvon ktorej meria iba 1 cm.<br />
Pŕhlivce sa vyskytujú v dvoch základných formách – polypy a medúzy.<br />
POLYPOVCE<br />
Polypy majú valcovité telo a žijú prisadnuto na podklade, pričom ústa a ramená, ktorými chytajú<br />
potravu, majú nasmerované zväčša hore. K polypom patria napríklad nezmary, sasanky a koraly.<br />
Sasanky pripomínajú nádherné farebné kvety, preto niektorým sa hovorí „morské klinčeky“. Nájdeme<br />
ich na skalnatých pobrežiach a korálových útesoch.<br />
KORALY<br />
Niektoré koraly žijú samotársky, väčšina sa však vyskytuje vo veľkých kolóniách, v ktorých sú jedince<br />
pospájané vrstvou tkaniva. Mnohé koraly vylučujú tvrdú (vápenatú) kostru, ktorá ich chráni. Tieto koraly<br />
sa vyznačujú rôznorodosťou tvarov a sfarbenia. Väčšina tvrdých korálov sa vyskytuje v čistých plytkých<br />
tropických vodách, kde z kostier vznikajú korálové útesy a vytvárajú tak osobité habitaty so zaujímavou<br />
faunou. Sú atraktívnym a obľúbeným prostredím pre potápačov.<br />
Najkrajšie korálové útesy sa nachádzajú okolo pobrežia Floridy, Antíl, Bahamských ostrovov<br />
a Austrálie. Veľká korálová bariéra je najdlhší korálový útes (dlhý 2000 km), nachádza sa v okolí<br />
pobrežia Austrálie.<br />
MEDÚ<strong>ZO</strong>VCE<br />
Medúzovce predstavujú pohyblivé formy. Vyznačujú sa klobúkovitým tvarom, pričom ústa a ramená<br />
smerujú dole.<br />
Medúzovce nájdeme vo všetkých moriach, ale predovšetkým v trópoch a subtrópoch. Žijú<br />
na otvorenom mori a vplyvom silných vetrov alebo búrky sa dostanú k pobrežiu. Dĺžka ich<br />
polopriehľadného až priehľadného tela sa pohybuje od niekoľkých milimetrov do 2 metrov, pričom<br />
rozpätie ich roztiahnutých ramien môže dosiahnuť až 70 metrov.<br />
GASTRONÓMIA<br />
V Číne a Japonsku lovia a jedia zopár druhov morských medúz, najmä Rhopilema esculenta<br />
s priemerom zvona do 45 cm.<br />
NEBEZPEČENSTVO<br />
Relatívne často sa vyskytujú poranenia turistov pri plávaní v mori spôsobené pŕhlivými medúzami.<br />
Pŕhlivé bunky medúz sa nachádzajú na pŕhlivých ramenách. Pri dotyku s kožou sa aktivujú a dochádza<br />
k popŕhleniu. Obyčajne zostávajú prichytené na koži aj po prerušení kontaktu s medúzou. K ich aktivácii<br />
dochádza napr. pri nesprávnom ošetrení postihnutého. Popŕhliť môžu aj odumreté časti medúzy, ktoré<br />
sa niekedy nachádzajú na pláži.<br />
7
Change language