VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

MEDVEĎOVITÉ. Medveď hnedý – Ursus arctos je našou najväčšou šelmou (max. 2m, 350 kg). Žije
v prirodzených ihličnatých a zmiešaných lesoch. Vyhľadáva ťažko prístupné terény, ale objavuje sa aj
v blízkosti turistických centier, kde hľadá ľahko dostupnú potravu. Zimu prečkáva v brlohoch
v nepravom zimnom spánku. Na Slovensku je chránený od roku 1932, keď mu hrozilo vyhubenie.
V súčasnosti u nás žije 800 – 1000 kusov, povolený je regulovaný odstrel. Slovensko je západnou
hranicou jeho rozšírenia.
NEPÁRNOKOPYTNÍKY
Najpočetnejšou skupinou nepárnokopytníkov je čeľaď koňovité. Najvýznamnejším pôvodným
plemenom karpatského koňa je hunculský kôň, ktorý s považuje za vzácnu prírodnú pamiatku
a zasluhuje si maximálnu ochranu. Chov hunculských koní má v Karpatoch dávnu minulosť.
Zo začiatku sa chovali bez zásahu štátu, v roku 1856 bol zriadený hunculský žrebčín v Lučíne.
Organizovaný chov pokračoval po prvej svetovej vojne v Topoľčiankach, neskôr v Prešove a od roku
1950 na Muránskej planine.
PÁRNOKOPYTNÍKY
SVIŇOVITÉ. V Európe je rozšírená sviňa divá (diviak) – Sus scrofa a je naším najväčším všežravcom
(300 kg, 1 m). V prípade ohrozenia postaví sa aj proti človeku, aktívne útočí. Obýva vlhké lesy (najmä
dúbravy a bučiny) susediace s poliami na celom území Slovenska.
JELEŇOVITÉ. V Euroázii žije srnec lesný – Capreolus capreolus, náš najrýchlejší cicavec (dosahuje
rýchlosť 88 km/hod.). Uprednostňuje svetlé listnaté lesy s rúbaniskami. Jelene žijú v miernom
klimatickom pásme, v Európe len jeleň obyčajný – Cervus elaphus (100 – 300 kg). Vytvára viacero
geografických poddruhov. U nás žije karpatský poddruh, mohutnejší ako poddruh stredoeurópsky. Patrí
medzi najvýznamnejšiu, lovecký najvyhľadávanejšiu a najproduktívnejšiu poľovnú zver. Využíva sa jeho
mäso, koža i parohy ako cenná trofej. Životným prostredím jeleňa sú listnaté, ihličnaté a zmiešané lesy
stredných a vyšších polôh. Daniel škvrnitý – Dama dama nie je našim pôvodným druhom. Bol
dovezený zo Stredomoria. Najväčší jeleňovitý druh je los mokraďový – Aces alces (300 – 500 kg)
s charakteristickým lopatkovitým parožím. Obýva močaristé lesy, bahenné slatiny, vyhľadáva mokrade
porastené vrbinou, topoľmi a brezami. Je našim pôvodným druhom, ktorý bol vyhubený už
v stredoveku. V súčasnosti začal na Slovensko prenikať z východu. Jeho typickým prostredím sú vlhšie
lesné stanoviská v nižších a stredných polohách. Je zákonom prísne chránený.
TUROVITÉ. Obyvateľmi hôr sú kamzíky. V európskych veľhorách žije kamzík vrchovský – Rupicara
rupicara a obýva pásmo skál a kosodrevín. Jeho charakteristickým prostredím je horná hranica lesa,
v lete vystupuje až do oblasti alpských lúk. Patrí k najotužilejším a najvyššie žijúcim kopytníkom, ale
aj najcitlivejším kopytníkom na stresové impulzy. Civilizácia a neorganizovaný turistický ruch má veľký
podiel na vymieraní kamzíkov a zmenšovaní ich areálu. Vo Vysokých Tatrách žije pôvodný poddruh
kamzík vrchovský tatranský. Kamzíky sú prírodnou vzácnosťou a významným glaciálnym reliktom.
Chránené sú zákonom. Na zabezpečenie existencie tatranského kamzíka bol umelo vysadený
v Nízkych Tatrách.
Najlepšie aklimatizovaným zvieraťom je muflón hôrny – Ovis musimon, ktorý pochádza z Korziky
a Sardínie. Nepatrí k našim pôvodným druhom. Doviezli ich v roku 1868 ako poľovný druh do pohoria
Tribeč, Malých Karpát, Považského Inovca, Vihorlatu a Slanských vrchov. Žijú voľne v teplých
listnatých a zmiešaných lesoch alebo vo zverniciach. Ich aklimatizáciou sa na Slovensku vytvorila jedna
z najlepších populácií muflónov na svete.
Najväčší cicavec a zároveň najväčšie európske zviera je zubor hrivnatý – Bison bonasus (1200 kg).
Na Slovensku bol podobne ako v ostatných častiach Európy vyhubený (na Slovensku vraj posledného
zubra ulovil kráľ Matej Korvín I. okolo roku 1490 vo vígľašských lesoch). O jeho bývalom hojnejšom
výskyte svedčia mnohé miestne názvy – Zuberec, Zubrohlava, Zobor. Podarilo sa ho zachrániť
chovom v zverniciach a neskôr aj vo voľnej prírode. Na Slovensku sa zubria obora nachádza
pri Topoľčiankach, ktorú založil J. Habsburský v rokoch 1907 – 1909. Do roku 1971 tu žil najväčší zubor
na svete (zubor Putifar). V súčasnosti je jeho preparované telo súčasťou prírodovednej expozície
Slovenského národného múzea v Bratislave. Vzácne sa so zubrom možno stretnúť v národnom parku
Poloniny, kam prechádza z Poľska.
61