VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

vo výške 1500 – 2500 m n. m. V pôde si buduje systém plytkých nôr. Najväčšiu časť života trávi
pod zemou. K významným druhom patrí aj glaciálny relikt: hraboš močiarny stredoeurópsky –
Microtus agrostis gregarius a treťohorný relikt hrabáč podzemný európsky – Pitymys subterraneus
subterraneus.
Krysa (hryzec) vodná – Arvicola terrestris je podobná potkanovi a často je s ním zamieňaná. Výborne
pláva. Vyhrabáva si nory v brehoch vôd, odkiaľ preniká do záhrad a polí. Ondatra pižmová – Ondatra
zibethica je dokonale prispôsobená životu vo vode. Ponáša sa na veľkého potkana. Je cenným
kožušinovým zvieraťom, kožušina sa nazýva bizam.
PISKOROTVARÉ (HMYZOŽRAVCE)
Drobné cicavce s predĺženým rypáčikom. U nás sú zastúpené 3 čeľaďami.
PISKOROVITÉ. Podobné myšiam, odlišujú sa dlhým rypáčikom. Z cicavcov za najstaršieho nášho
živočícha je považovaný piskor vrchovský – Sorex alpinus pochádzajúci z konca treťohôr (treťohorný
relikt). Piskor obyčajný – Sorex araneus je častý v lesoch a sadoch. Zriedkavejší je piskor malý –
Sorex minutus, ktorý je náš najmenší cicavec. Bielozubka bielobruchá – Crocidura leucodom
vyhľadáva suché teplé stanovištia. Dulovnica bielobruchá – Neomys fodiens má na prstoch zadných
nôh plávacie blany. Korisť loví vo vode. Uprednostňuje plytké potoky.
KRTOVITÉ. Prispôsobené životu v pôde. Oči a ušnice sú zakrpatené. Krt obyčajný – Talpa europea.
JEŽOVITÉ. Charakteristické ostne, ktoré pokrývajú chrbát. Aktívne za šera a v noci. U nás žije jež
východoeurópsky (bledý) – Erinaceus concolor. Obýva lesné okraje suchých listnatých lesov, ale
aj lužných lesov, záhrady, vinice a pasienky od nížin do výšky 1250 m n. m. Typický je preň zimný
spánok. Je odolný voči rastlinným aj živočíšnym jedom. Užitočný druh, ničí veľké množstvo hmyzu,
lariev a mäkkýšov.
ZAJACOTVARÉ (DVOJITOZUBCE)
Často dochádza k zámenám zajaca a králika. Králik divý – Oryctolagus cuniculus má kratšie uši, žije
v kolóniách, vyhrabáva si nory a rodí holé slepé mláďatá. U nás je v prírode vzácny. Zdomácnený sa
chová pre diétne mäso. Zajac poľný – Lepus europaeus má dlhé ušnice, je samotár, nehrabe nory
a rodí osrstené vidiace a pohyblivé mláďatá. Rozšírený je najmä v kukuričných a repárskych oblastiach.
ŠELMOTVARÉ (MÄSOŽRAVCE)
MAČKOVITÉ. Mačka divá – Felis silvestris je lesná šelma. Rys ostrovid – Lynx lynx je najväčšou
mačkovitou šelmou v Európe. Žije samotársky v rozsiahlych hlbokých lesoch v stredných a vo vyšších
polohách od 700 do 1500 m n. m. Slovensko je jeho západnou hranicou jeho rozšírenia. Vo väčšine
Európy bol vyhubený, u nás sa odhaduje 500 kusov. Zákonom chránený druh.
PSOVITÉ. Najväčšou divo žijúcou psovitou šelmou je vlk obyčajný – Canis lupus. Patrí k palearktickej
faune, ale na väčšine pôvodného areálu bol vyhubený. Do konca 19. storočia vlky trvalo obývali
rozsiahle lesy Slovenska, neskôr boli vyhubené. Počas druhej svetovej vojny na naše územie opäť
prenikli zo severovýchodnej Európy a postupne obsadili viaceré pohoria. V súčasnosti u nás vo voľnej
prírode žije asi 600 až 800 vlkov. Líška obyčajná – Vulpes vulpes je pôvodne lesný druh, ktorý vďaka
prispôsobivosti sa rozšíril aj do poľnohospodárskej krajiny, do blízkosti ľudských sídel. Je našou
najrozšírenejšou šelmou. Vyskytuje sa od nížin po hornú hranicu lesa. Obýva rozmanité biotopy
od kultúrnej stepi až po ihličnaté lesy. Považuje sa za najprefíkanejšieho lovca. Pácha značné škody
na lovnej zveri, domácej hydine a je rezervoárom besnoty.
LASICOVITÉ. Lasica obyčajná – Mustela nivalis je naša najmenšia a najhojnejšia šelma. Žije
v lesoch, kultúrnej stepi i v mestskej zeleni. Hranostaj vyzerá ako väčšia lasica, líši sa čiernym koncom
chvosta (kožušina je známa ako kráľovský hermelín). Kuna skalná – Martes foina vyhľadáva skalnatý
terén, ale usadí sa aj vo vidieckych budovách. Najväčšou lasicovitou šelmou je jazvec obyčajný –
Meles meles. Ako jediný z lasicovitých šeliem je všežravý. V malom počte žije do výšky 1300 m n. m.
na celom území Slovenska. Tchor tmavý – Putorius putorius je obyvateľom stepí. Pri obrane
vystrekuje z análneho otvoru ostro páchnucu tekutinu. Vydra riečna – Lutra lutra je cicavec
najdokonalejšie prispôsobený životu vo vode. Je našim pôvodným druhom, ktorý v dôsledku
intenzívneho lovu pre kožušinu a znečisteniu riek bol takmer vyhubený. Negatívne jeho počet
ovplyvnilo aj regulovanie brehov vodných tokov. Umelo bol opäť u nás vysadený. Dnes na Slovensku
žije asi 150 kusov. Životným prostredím vydry sú brehy tečúcich a stojatých vôd, najhojnejšia je
na horných tokoch riek.
60