VYBRANÉ KAPITOLY ZO ZOOLÓGIE - Fakulta BERG

TOXOPLASMA GONDII
Človeka aj iné cicavce ohrozuje dvojhostiteľská Toxoplasma gondii, spôsobuje TOXOPLAZMÓZU.
V čreve mačky parazituje ako kokcídia Isospora. Keď sa dostane do druhého hostiteľa mení sa
na amébovitú toxoplasmu, ktorá napáda všetky vnútorné orgány. Zdrojom nákazy pre človeka sú
hlavne mačky. K nákaze môže dôjsť aj pri manipulácii s infikovaným surovým mäsom, najmä králikov,
zajacov a oviec. Ochorenie je zdĺhavé, prejavuje sa opuchmi miazgových uzlín, nápadnou malátnosťou
a únavou, miernym zvýšením teploty. Obzvlášť nebezpečné je, ak sa nakazí tehotná žena. Dochádza
k potratom, alebo dieťa má vážne vrodené vady, postihnutie CNS, v mozgu sa tvoria kalcifikáty, môže
sa vytvoriť hydrocefalus. Časté sú aj kalcifikáty na očnej sietnici, čo zapríčiňuje neliečiteľnú
tupozrakosť.
Prevencia
Osobná hygiena pri styku so zvieratami.
Dostatočné tepelné spracovanie mäsa, osobná hygiena pri spracovaní mäsa.
Gravidné ženy by nemali prichádzať do styku s mačkami.
NÁLEVNÍKY (INFUSORIA, CILIATA)
Pre bunky nálevníkov sú charakteristické riasinky. Rozmnožujú sa nepohlavne priečnym delením
a pohlavne zložitou konjugáciou. Žijú vo vodách, najmä organicky znečistených, alebo sú významnými
symbiontami v bachore prežúvavcov, či slepom čreve koni, niektoré sú vonkajšími cudzopasníkmi rýb.
Prítomnosť a druhové zastúpenie nálevníkov sa uplatňuje pri biologickom hodnotení kvality vody.
HUBKY (SPONGIA, PORIFERA)
Hubkami sa začína ríša mnohobunkových živočíchov, ktorých organizmus pozostáva z väčšieho počtu
morfologicky i funkčne rozdielnych buniek. Hubky s pŕhlivcami sú na primitívnej vývojovej úrovni, ich
organizmus tvoria len dve bunkové vrstvy - vnútorná a vonkajšia.
Hubky sú najprimitívnejšie mnohobunkovce, ich základnou stavebnou jednotkou je nepohyblivý
vakovitý útvar hore otvorený a po bokoch s drobnými otvorčekmi, cez ktoré prichádza do vnútra vaku
voda a prináša drobné čiastočky potravy. Medzi vnútornou a vonkajšou tkanivovou vrstvou je rôsolovitá
výplň husto popretkávaná spleťou vápenatých alebo kremičitých ihličiek a pri niektorých druhoch aj
rohovinových vlákien.
Hubky žijú len vo vodách. Väčšina ich druhov je morských.
Významné pre cestovný ruch sú hlavne morské, kremenné hubky nachádzajúce sa v teplých moriach,
ktoré sú veľmi atraktívne pre potápačov. Predávané sú tiež ako suveníry a využiteľné sú aj ako
dekoratívne predmety.
Morské hubky
Mnohé z nich zaujmú vzhľadom, napr. dekoratívny Venušin kôš (Filipíny) či Neptúnov pohár 1,5 metra
vysoký. Ako špongie sa používajú jemná hubka mycia a hrubšia hubka konská, stále viac ich však
nahrádzajú lacnejšie syntetické špongie.
Sladkovodné hubky
Sladkovodné hubky vytvárajú na predmetoch ponorených do vody kríčkovité alebo kôrovité nárasty,
na povrchu slizké, hnedé alebo zelené.
Nárasty škodia upchávaním vodovodných rúr, vodných filtrov a pachovým znečisťovaním pitnej vody.
Na ich odstránenie používame dezinfekčné prostriedky.
6